Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

o Podnikoch sociálneho hospodárstva ako hybnej sile integrácie migrantov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 283/01)

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21. januára 2016
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. apríla 2018
Prijaté v pléne	23. mája 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	186/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vývoj migrácie v poslednom období vystavil skúške systém vstupu do Európskej únie a spustil ozajstné „záťažové testovanie“ politiky EÚ a členských krajín v oblasti migrácie, sociálnej oblasti i verejnej bezpečnosti.

1.2.

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby európske inštitúcie spoločne s vládami členských štátov presadzovali koordinované politiky s cieľom dosiahnuť väčšiu jasnosť, udržateľnosť a účinnosť spôsobov, akými ľudia z tretích krajín môžu vstúpiť a usadiť sa v Európe, stať sa jej občanmi, či získať prístup k medzinárodnej ochrane. Výbor vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť migrantom, ktorí môžu byť ohrození sociálnym vylúčením, ako sú napríklad choré osoby, ľudia s duševnými ťažkosťami, zdravotne postihnuté osoby alebo starší ľudia.

1.3.

Podniky sociálneho hospodárstva dokázali uplatniť spoločné zásady vo svojej činnosti (1) (inkluzívnosť, doplnkovú podporu a ochranu najviac znevýhodnených ľudí) a konštruktívne sa chopiť výzvy, ktorú predstavuje pomoc migrujúcim osobám a zároveň zmobilizovať príslušné spoločenstvá a občanov.

1.4.

Táto tendencia podnikov sociálneho hospodárstva byť inkluzívnymi by sa mala väčšmi uznať, a preto EHSV žiada, aby Európska komisia uprednostnila tieto formy podnikania pri koncipovaní politík EÚ a programovaní európskych fondov, s osobitným dôrazom na vymedzenie európskeho pilieru sociálnych práv, ako bolo okrem iného zdôraznené na konferencii o sociálnom hospodárstve 16. novembra 2017 a na samite EÚ 17. novembra 2017 v Göteborgu.

1.5.

Podniky sociálneho hospodárstva vytvárajú kvalitné pracovné miesta v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, a to najmä s výrazným zastúpením pracovníkov z tretích krajín. V týchto podnikoch sociálneho hospodárstva má participatívny rozmer význam z hľadiska bezpečnosti a ochrany v momente, keď sa vytvára štruktúra hospodárskej činnosti, keďže vedie k vymaneniu sa z kontextu tieňovej ekonomiky a z nelegálnej práce.

1.6.

Podniky sociálneho hospodárstva majú teda kľúčovú úlohu, keďže pôsobia v oblastiach týkajúcich sa štyroch kľúčových aspektov integračného procesu migrantov: zdravie a asistencia; ubytovanie; odborná príprava a vzdelávanie (najmä posilnenie povedomia o právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z usadenia sa v Európskej únii); práca a aktívne začleňovanie migrantov do prijímajúcej spoločnosti.

1.7.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na svoju tendenciu pôsobiť v oblasti opatrovateľských činností, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva podniky sociálneho hospodárstva môžu okrem vytvárania nových pracovných miest uľahčovať a podporovať aj podnikanie migrantov a utečencov a ich prístup k hospodárskej činnosti. Európska únia musí naďalej podporovať podniky sociálneho hospodárstva ako jednu z hybných síl rastu a sociálneho a pracovného začlenenia migrantov. Výbor preto vyzýva európske inštitúcie, aby uprednostňovali politiky zamerané na podniky sociálneho hospodárstva, ako sa pripomína aj v príspevku k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2018 (2).

1.8.

Vzhľadom na dôkazy potvrdzujúce platnosť tézy, že podniky sociálneho hospodárstva sú plnohodnotnými aktérmi pri podpore profesijného a sociálneho začleňovania migrantov, výbor vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili stimuly pre zamestnanosť, ku ktorým by mohli získať prístup podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa zaoberajú začleňovaním do trhu práce.

1.9.

Výbor so zreteľom na správu o pokroku opatrení predloženej v novembri 2017, potvrdzuje potrebu koordinovaného prístupu Únie a členských štátov (3). Predovšetkým je zrejmé, že v prípade absencie účinného systému vstupu pre migrantov bude naďalej dochádzať k zneužívaniu žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorého sme boli svedkami v uplynulých rokoch. Výbor opätovne dôrazne pripomína, že prípady zneužitia systému medzinárodnej ochrany nie sú dôvodom na to, aby niektoré členské štáty zavádzali obmedzenia možnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín požiadať o azyl na svojom území.

1.10.

EHSV nabáda Komisiu a Radu, aby zaviedli lepšiu koordináciu so štátmi pôvodu a tranzitu migrácie s cieľom vytvoriť vyhliadky na zlepšovanie životných podmienok, najmä ľudí, ktorí sa vydávajú na cestu z ekonomických dôvodov alebo v dôsledku hladomoru či zmeny klímy, pričom by bola žiaduca dôraznejšia zahraničná politika EÚ voči krajinám, kde sú vojny, diktatúry a prenasledovanie dôvodom na útek obyvateľov.

1.11.

Výbor predovšetkým vyzýva EÚ, aby k problematike migrácie pristupovala zameraním sa už na príčiny, ktoré si vynucujú migráciu osôb, a to chudobu, konflikty, diskrimináciu, zmenu klímy. Takáto činnosť si nevyhnutne vyžaduje obnovený záväzok Európskej únie v oblasti diplomacie a medzinárodnej rozvojovej spolupráce, aj prostredníctvom náležitého „mimoriadneho investičného plánu pre rozvojovú spoluprácu“.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Podniky sociálneho hospodárstva zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre európske hospodárstvo a spoločnosť, stelesňujú bohatú rozmanitosť v rámci Únie a prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 budovaním inteligentnejšej, udržateľnejšej a inkluzívnejšej Európy (4).

2.2.

Podniky sociálneho hospodárstva výrazne prispievajú k riešeniu zmien, ku ktorým dochádza v spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva pôsobia v mnohých sektoroch spoločnosti a vytvárajú inovačné iniciatívy s cieľom reagovať na rastúcu potrebu pomoci odkázaným osobám a starostlivosti o ne, predovšetkým pokiaľ ide o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím. V mnohých prípadoch to dokázali, pričom zvýšili zamestnanosť žien, a to nielen prostredníctvom ich priameho zapojenia do podnikov sociálneho hospodárstva, ale aj vytváraním nových služieb pre deti a rodiny (5). Podniky sociálneho hospodárstva zároveň presadzujú tvorbu pracovných príležitostí pre znevýhodnené osoby, s osobitným zreteľom na osoby, ktorým potenciálne vo veľkej miere hrozí sociálne vylúčenie, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby trpiace duševnými ťažkosťami alebo závislé od alkoholu a drog. Podniky sociálneho hospodárstva sú aj naďalej kľúčovým aktérom pri podpore európskeho sociálneho modelu (6)

2.3.

Medzi výzvami, ktorým EÚ čelí v uplynulých rokoch, má osobitné postavenie zvládanie rastúceho prílevu migrantov, v rámci ktorého milióny ľudí prekračujú hranice kontinentu, aby unikli pred vojnami, prenasledovaním, hladom a životnými podmienkami, ktoré sa stali neúnosnými v dôsledku zmeny klímy. Tento jav vystavil skúške systém prijímania členských krajín i politiku v oblasti migrácie, sociálnej oblasti i verejnej bezpečnosti. V istom zmysle prebieha „záťažové testovanie“ migračnej politiky EÚ; je dôležité využiť túto príležitosť na dôkladné preskúmanie reakcií, ktoré systém vyvoláva, a signálov, ktoré vyslal, s cieľom presadzovať opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a efektívnosti politických opatrení EÚ.

2.4.

Integrácia nových prisťahovalcov je dynamickým procesom, ktorý sa mení v priebehu času a vyvíja sa spolu s hospodárskym, sociálnym a kultúrnym prostredím v krajine, v ktorej sa títo ľudia usadia. Tento proces stavia Úniu, členské štáty a európsku spoločnosť predovšetkým pred otázku, ako môžu občania tretích krajín vstupovať do EÚ a usadiť sa, žiť a pracovať v nej, i ako môžu získať medzinárodnú ochranu.

2.5.

Podniky sociálneho hospodárstva, hoci majú odlišnú podobu v rôznych národných kontextoch, dokázali uplatniť spoločné zásady vo svojej činnosti – inkluzívnosť, doplnkovú podporu a ochranu najviac znevýhodnených ľudí – a konštruktívne sa chopiť výzvy, ktorú predstavuje pomoc migrujúcim osobám.

2.6.

Spomedzi hlavných čŕt činnosti podnikov sociálneho hospodárstva treba vyzdvihnúť schopnosť aktivovať a zapájať príslušné miestne komunity vytváraním sietí a partnerstiev, ktoré zlepšujú vzťahy s ústrednými a miestnymi správami, s cieľom navrhnúť priebeh pomoci a začleňovania tak, aby ich miestne obyvateľstvo lepšie akceptovalo.

2.7.

Podniky sociálneho hospodárstva majú teda zásadnú úlohu, keďže pôsobia v oblastiach týkajúcich sa štyroch kľúčových aspektov integračného procesu migrantov: zdravie a asistencia; ubytovanie; odborná príprava a vzdelávanie (najmä posilnenie povedomia o právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z usadenia sa v Európskej únii); práca a aktívne začleňovanie migrantov do prijímajúcej spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva a organizácie občianskej spoločnosti touto činnosťou vytvárajú priestor na stretnutia medzi európskymi občanmi a novými prisťahovalcami na uľahčenie ich dialógu, čím pomáhajú odbúravať predsudky a obavy.

3.   Migrácia v Európe: situácia v uplynulých rokoch

3.1.

Vytvoriť rámec pre migráciu je zložitý proces, keďže ide o jav, ktorý podlieha ustavičnému vývoju. Vojny, diktátorské režimy, zmena klímy, extrémna chudoba a deprivácia pripravili pôdu pre situáciu, ktorú v súčasnosti zažívame.

3.2.

Podľa OSN v roku 2015 viac než 244 miliónov ľudí, čo je 3,3 % svetovej populácie, prekročilo hranice svojej domovskej krajiny s cieľom nájsť politické útočisko, resp. „pohostinnejšie“ hospodárske a klimatické podmienky (7).

3.3.

V uplynulých rokoch sa zvýšil počet osôb, ktoré sa snažia dostať do Európy. V absolútnych číslach z údajov Eurostatu za rok 2015 vyplýva, že počet prisťahovalcov do EÚ-28 z nečlenských krajín dosiahol 2,7 milióna, z čoho bolo 56 % mužov a 44 % žien.

3.4.

Na mimoriadny prílev osôb obzvlášť vplýva nestabilita spôsobená vojnou, jednak v krajinách, ktorých prebieha konflikt, ako je Sýria, jednak v krajinách, v ktorých ešte proces povojnovej stabilizácie naráža na vážne ťažkosti, ako v Iraku a Afganistane. Práve z týchto krajín pochádzalo v roku 2016 približne 54 % migrantov, ktorí hľadali útočisko v krajinách EÚ (8).

3.5.

Okrem toho je naďalej značná migrácia osôb, ktoré vo svojej krajine pôvodu zápasia s nepriaznivými ekonomickými alebo environmentálnymi podmienkami. V mnohých prípadoch ide o ľudí pochádzajúcich z afrického kontinentu, teda o toky, ktoré výrazne zasiahla narastajúca nestabilita v krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora.

3.6.

V tejto súvislosti systém pravidiel, ktoré stanovila Európska únia, odhalil isté medzery a ťažkosti, čo poukazuje na nedostatočné riadenie vonkajších hraníc Únie a neprimeranosť regulácie vstupov do EÚ a upozorňuje na potrebu revízie zásad a metód, ktorými sa riadi činnosť členských štátov.

3.7.

Výbor sa mnohokrát zaoberal otázkou migračnej politiky (9) a víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá prijala európsku migračnú agendu. Konkrétne v správe z novembra 2017 prijala Komisia kroky na podporu väčšej koordinácie medzi krajinami EÚ a otvorenie dialógu so štátmi pôvodu a tranzitu migrácie (10). Výbor dúfa, že sa pristúpi k revízii mechanizmu kvót s ohľadom na jeho zložité uplatňovanie.

3.8.

Preto je dôležité, aby sa preskúmal súbor pravidiel umožňujúcich migrantom využiť legálne spôsoby vstupu do Únie a podarilo sa jednak chrániť žiadateľov o azyl, jednak poskytnúť príležitosť ľuďom, ktorí utekajú pred nepriaznivými klimatickými a hospodárskymi podmienkami, aby v Európe našli útočisko a prispievali k rastu Únie, so zárukou svojich práv. Takýto počin by bol vykonaním odporúčaní Organizácie Spojených národov pre migráciu, podľa ktorých je vo všeobecnom záujme, aby migrácia prebiehala bezpečným a zákonným spôsobom, radšej v riadenej podobe ako nezákonne (11).

3.9.

Výbor víta závery z neformálneho samitu hláv štátov a vlád v Göteborgu 17. novembra 2017, na ktorom sa diskutovalo o budovaní budúcnosti Európy so zameraním na rovnosť v oblasti zamestnanosti a na rast. Výbor takisto zdôrazňuje význam sprievodného podujatia s názvom „Úloha sociálneho hospodárstva v budúcnosti“, ktorým sa začalo pracovné stretnutie v Göteborgu a ktoré poukázalo na prínos sociálneho hospodárstva pri podpore opatrení Únie.

3.10.

Povzbudivá je aj dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom, v ktorej sa v rozpočte na rok 2018 medzi prioritami pomoci Únie uznávajú „podpora hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, posilnenie bezpečnosti a riešenie výziev, ktoré vznikajú v dôsledku migrácie.“ (12).

3.11.

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby riešili problémy, ktoré sa zistili pri vykonávaní Dublinského nariadenia. Európsky parlament prijal 16. novembra 2017 uznesenie, v ktorom sa navrhujú pracovné usmernenia na revíziu tohto nariadenia s dôležitým odkazom na zapojenie všetkých členských krajín do stáleho a automatického mechanizmu umiestňovania.

4.   Premeniť výzvy na príležitosti: podniky sociálneho hospodárstva ako hybná sila pomoci a začleňovania

4.1.

Jedným z prvkov, ktorý bráni novým prisťahovalcom začať proces začleňovania, a tým prispievať k rozvoju hospodárstva a sociálneho života v hostiteľských komunitách, je neistota ich postavenia a prieťahy v skúmaní ich žiadostí o azyl.

4.2.

Odkázať nových prisťahovalcov na dlhoročnú humanitárnu pomoc bez toho, aby mali prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam na získanie príjmu, bráni rozvoju ich ľudského kapitálu a obmedzuje ich schopnosť pozitívne prispievať k hospodárstvu a spoločnosti hostiteľskej krajiny (13). V tejto súvislosti výbor prednedávnom zdôraznil rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú podniky sociálneho hospodárstva pri predchádzaní radikalizácii a propagovaní spoločných hodnôt, mieru a nenásilia (14).

4.3.

Výbor dúfa, že diskusia sa bude zaoberať potrebou overiť účinnosť existujúcich mechanizmov, ktoré umožňujú predkladanie žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o usadenie sa v Európskej únii z dôvodov zamestnania.

4.4.

Rovnako nevyhnutné je, aby sa EÚ problematikou migrácie zaoberala počínajúc jej príčinami, ktoré si vynucujú migráciu osôb, teda chudobou, konfliktami, diskrimináciou, zmenou klímy. Takáto činnosť si nevyhnutne vyžaduje obnovený záväzok Európskej únie v oblasti diplomacie a medzinárodnej rozvojovej spolupráce.

4.5.

Revízia systému modrej karty, napriek jej pomerne obmedzenému doterajšiemu využitiu, môže takisto byť odpoveďou na potrebu nových možností na legálny vstup do Únie. Výbor poukázal na to, že je potrebná európska stratégia na prilákanie pracovnej sily z tretích krajín s cieľom zabezpečiť rast a prosperitu v Únii. Pri tom sa musia zohľadniť dôsledky migrácie v krajinách pôvodu prisťahovalcov, ktoré treba podporovať pri ďalšom rozvoji, a to nielen ich vzdelávacích systémov (15). EHSV navrhuje zvážiť rozšírenie okruhu potenciálnych prijímateľov modrej karty, berúc do úvahy najmä tých, ktorí chcú začať podnikateľskú činnosť a zároveň podporiť zameranie na sociálne podnikanie.

4.6.

V mnohých prípadoch sa občianska spoločnosť aktivizovala s cieľom podporovať zákonné a transparentné postupy v spolupráci s inštitúciami na miestnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni a vyslala povzbudivé signály. Projekt „humanitárnych koridorov“, ktorý v Taliansku realizovala komunita Sant’Egidio, Federácia evanjelických cirkví v Taliansku, Tavola valdese a talianska vláda, je dôležitým príkladom pilotného opatrenia. Táto skutočnosť umožnila od februára 2016 dodnes viac ako 1 000 ľuďom podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a získať pomoc pri spracovaní žiadostí ešte predtým, než sa vydali na cestu do jedného z členských štátov EÚ (16).

4.7.

Je žiaduce, aby sa tieto pilotné projekty zohľadnili pri koncipovaní budúcich politík v oblasti prisťahovalectva. Mala by sa najmä zabezpečiť väčšia koordinácia medzi medzinárodnými inštitúciami, jednak na trvalé riadenie týchto foriem vstupu, jednak aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii medzi „niekoľkými vyvolenými“, ktorí môžu využívať humanitárne koridory s rozsiahlou ochranou aj počas nasledujúcich fáz prijímania, a mnohými inými osobami, ktoré sú vylúčené z týchto postupov a naďalej sa stávajú obeťami prevádzačov a ilegálnych postupov.

4.8.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri činnosti zameranej na sociálne a pracovné začlenenie, keďže aktivujú potenciál migrantov, ktorí sa vo väčšine prípadov rozhodli opustiť svoju krajinu pôvodu práve s cieľom hľadať lepšie životné podmienky a pracovné príležitosti.

4.9.

V mnohých prípadoch bola uznaná významná úloha migrantov v Únii, pričom sa požadovalo napríklad posilnenie ich tvorivosti a inovačných schopností. Dosiahnutie tohto cieľa je predpokladom zvyšovania počtu pracovných miest, no zároveň podporuje aj internacionalizáciu výrobných odvetví a vytváranie väzieb, a to i obchodných, s krajinami pôvodu migrantov (17). Zvýšiť inkluzívnosť európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry migrantov je preto dôležité aj v záujme zlepšenia účinnosti politík Európskej únie v prospech MSP, najmä pokiaľ ide o schopnosť reagovať na čoraz globalizovanejšie trhy, ako sa zdôrazňuje v stanovisku EHSV (18).

4.10.

Podniky sociálneho hospodárstva často zohrávajú dôležitú úlohu pre toto uznanie pozitívnej hospodárskej a sociálnej funkcie migrantov, keďže vytvárajú kvalitné pracovné miesta tak v sektoroch náročných na pracovnú silu, ako aj v oblasti technologických inovácií a digitalizácie. Medzi najdôležitejšie činnosti patria istotne tie, ktoré sú vykonávané v oblasti starostlivosti o osoby, pri zabezpečovaní dostupnosti sociálnych služieb, služieb starostlivosti o deti a všeobecne pomoci závislým osobám a osobám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie. V mnohých prípadoch práve tieto sektory majú najväčší počet pracovníkov z tretích krajín.

4.11.

V niektorých oblastiach, ako napríklad v odvetví asistenčných služieb, medzi poľnohospodárskymi pracovníkmi, v stavebníctve a v sektore stravovania, však stále existuje mnoho prípadov neregulárneho zamestnávania. Práve to je dôvod, prečo je dôležité presadzovať pôsobenie podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré už preukázali, že zvládajú dôležitú funkciu začleňovania pracovníkov a legalizácie pracovných zmlúv, čím sa vyzdvihne úloha migrantov a zaručia práva pracovníkov v týchto odvetviach, v súlade s politikou EÚ v oblasti boja proti zneužívaniu štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby (19).

4.12.

V oblasti domácej starostlivosti, kde prevažuje prítomnosť žien zamestnávaných ako opatrovateľky priamo v domácnostiach, sa často vytvárajú podmienky, ktoré bránia ich ďalšiemu profesionálnemu rozvoju. Nedávna štúdia o určujúcich faktoroch podnikania migrantiek ukázala, že nedostatočné uznávanie ich zručností je jedným z prvkov, ktoré ich stimulujú, aby začali samostatne podnikať (20). Podniky sociálneho hospodárstva môžu v týchto oblastiach zohrávať dôležitú úlohu pri regularizácii práce migrantov a zvyšovaní príležitostí na ich rast, ak ich podporia vhodné verejné politické opatrenia.

4.13.

Mnohé podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa venujú začleňovaniu znevýhodnených osôb do trhu práce, pôsobia v odvetviach, ktoré sú súčasťou tzv. obehového hospodárstva: zber a spracovanie triedeného odpadu, zhodnocovanie a opätovné použitie materiálov, sociálne poľnohospodárstvo, údržba verejnej zelene. Tieto oblasti sú dôležitou oblasťou zamestnanosti a metodika pracovnej integrácie, ktorú uplatňujú podniky, sa zdá byť obzvlášť efektívna aj pri začleňovaní migrantov.

4.14.

Zamestnávanie migrantov v mnohých prípadoch umožňuje zvrátiť procesy sociálneho vylúčenia a kultúrneho ochudobňovania Únie, a tým oživiť tradičné živnosti a remeslá v zložitom kontexte generačnej obnovy (21). A naozaj mnohé maloobchodné a remeselné podniky zakladajú práve migranti.

4.15.

V rámci projektov v oblasti poskytovania ubytovania migrantom uzavreli mnohé organizácie sociálneho hospodárstva dohody s ústrednými inštitúciami a miestnymi orgánmi na riešenie problémov, ku ktorým došlo v systéme, ako aj na uľahčenie distribúcie nových osôb vstupujúcich na územie zavedením pojmu „distribuované prijímanie“ s cieľom podporiť spravodlivé mechanizmy preberania zodpovednosti zo strany miestnych komunít (22).

4.16.

Pri týchto projektoch bolo prioritou začať so začleňovaním migrantov vrátane jazykových kurzov, hodnotenia zručností, či kurzov odbornej prípravy. To pomáha podporiť mechanizmy uznávania štúdia alebo odbornej skúsenosti získaných pred príchodom, ktoré zvyšujú možnosť zamestnania pre prisťahovalcov.

4.17.

Niektoré z týchto prípadov „distribuovaného prijímania“ prispievajú k obnove okrajových území, najmä v horských oblastiach, kde prítomnosť migrantov pomáha zachovať hospodársku činnosť a služby (počnúc školami), čo znižuje riziko vyľudňovania týchto oblastí. V každom prípade by takéto opatrenia mali byť sprevádzané politikami zamestnanosti a usídľovania, ak sa má zaručiť ich úspech.

4.18.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu v tejto súvislosti vytvárať siete s tradičnou podnikateľskou sférou a umožniť migrantom začleniť sa do trhu práce prostredníctvom kurzov odbornej prípravy a osobitne prispôsobených stáží (23).

4.19.

Model, ktorý vytvorili družstvá je v tomto zmysle určite tým, ktorému sa vo výskume venovalo najviac pozornosti, pričom sa podrobne skúmala úloha družstiev vo vzťahu k migrantom. V týchto podnikoch sociálneho hospodárstva má participatívny rozmer význam z hľadiska bezpečnosti a ochrany v momente, keď sa vytvára štruktúra hospodárskej činnosti, keďže vedie k vymaneniu sa z kontextu tieňovej ekonomiky a z nelegálnej práce.

4.20.

Osobitná analýza, ktorú vykonala Medzinárodná organizácia práce, poukázala na oblasti, v ktorých má pôsobenie družstiev pozitívny vplyv na začleňovanie migrantov a utečencov. Patria medzi ne začleňovanie do trhu práce, opatera a starostlivosť, výchova a vzdelávanie, pomoc v každodennom živote a pri dosahovaní sebestačnosti, prístup na trh, prístup k financiám, právna pomoc a poradenstvo, pomoc pri uspokojovaní základných potrieb (24).

4.21.

Na prvom i druhom ročníku Európskeho dňa podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré EHSV zorganizoval v roku 2016 a 2017, preukázali vytypované prípadové štúdie pozornosť problematike migrantov (25) s dôrazom na využívanie možností odborného vzdelávania a profesijného začleňovania migrantov, najmä žien.

4.22.

Európska komisia takisto uznala dôležitosť podnikov sociálneho hospodárstva pri riešení výziev spojených s migráciou a v roku 2016 zamerala súťaž v oblasti sociálnych inovácií Social Innovation Competition na nápady v oblasti prijímania a integrácie utečencov (26). Výbor dúfa, že pozornosť, ktorú Komisia venuje iniciatívam v oblasti migrácie, nepoľaví časom a že sa stane prioritou pri koncipovaní politiky EÚ.

4.23.

Okrem dôležitej úlohy pri začleňovaní do trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj pomoci sa mnohé podniky sociálneho hospodárstva takisto aktívne zapájajú do projektov na sprístupnenie ubytovania pre mnohých migrantov, najmä pre utečencov a žiadateľov o azyl. Tento model správy nehnuteľností zo strany podnikov sociálneho hospodárstva nadobudol významný hospodársky rozmer v krajinách ako Taliansko, kde ide o tisíce nehnuteľností daných k dispozícii na projekty v oblasti začleňovania, ktoré často slúžia aj na obnovu mestských štvrtí alebo okrajových oblastí.

4.24.

Napokon, podniky sociálneho hospodárstva a občianska spoločnosť ako celok vykonávajú rozhodujúcu činnosť v oblasti prístupu k zdravotníckym službám a starostlivosti, čím podstatne znižujú problémy prístupu k liečbe. Výbor vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plný prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre migrantov bez diskriminácie na základe ich postavenia.

5.   Ďalšie úvahy stálej študijnej skupiny EHSV Podniky sociálneho hospodárstva

5.1.

Podniky sociálneho hospodárstva vďaka svojim osobitným sklonom citlivo zasahujú do oblastí opatrovateľskej práce, spravovania kultúrneho dedičstva a životného prostredia, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva. Tieto podniky môžu byť cenným spojencom pri presadzovaní politiky „ekologickej transformácie“ európskeho rozvojového modelu, keďže v týchto oblastiach činnosti okrem iného nachádzajú hlavný zdroj nových pracovných miest.

5.2.

Podniky sociálneho hospodárstva podporujú a zvyšujú ochotu podnikať a uľahčujú prístup k hospodárskej činnosti jednotlivcov bez ohľadu na to, či disponujú finančnými prostriedkami vo forme počiatočného kapitálu na začatie podnikania. Platí to predovšetkým pre družstevné podniky, a preto by bolo užitočné a dôležité, aby sa v programoch rozvojovej spolupráce EÚ, ktorú vykonáva Európska únia v rozvojových krajinách, zaviedli programy na podporu podnikov sociálneho hospodárstva.

5.3.

Vzhľadom na dôkazy potvrdzujúce platnosť tézy, že podniky sociálneho hospodárstva sú plnohodnotnými aktérmi pri podpore profesijného a sociálneho začleňovania migrantov, treba vyzvať členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili stimuly pre zamestnanosť, ku ktorým by mohli získať prístup podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa zaoberajú začleňovaním do trhu práce. Takéto stimuly by mohli byť platné dva roky v nadväznosti na uznanie postavenia osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu.

5.4.

Treba mať na pamäti, že v nadchádzajúcich rokoch sa nepochybne zvýši počet migrantov, ktorí sa dajú do pohybu v dôsledku a z dôvodu veľkého dosahu zmeny klímy, ktorá má za následok rozšírenie dezertifikácie, hladomor a environmentálne katastrofy. Tento jav prinúti prehodnotiť umelé a diskriminačné rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a ekonomickými migrantmi, a to aspoň v prípadoch, keď títo migranti utekajú pred hladom a environmentálnymi katastrofami.

5.5.

Preto je napokon potrebné pokračovať v podpore trvalo udržateľného rozvoja a ekologickej transformácie, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na hospodárstvo, vyzdvihnutím príspevku podnikov sociálneho hospodárstva pri podpore rastu, začleňovania a blahobytu, ako sa zdôraznilo v nedávnych stanoviskách výboru (27).

---

(1)  O problematike úlohy podnikov sociálneho hospodárstva pozri aj Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52 [nedostupné v slovenčine].

(2)  Príspevok EHSV k pracovnému programu Komisie na rok 2018, najmä bod 2.4.6 a nasl.

(3)  Správa o pokroku dosiahnutom v rámci európskej migračnej agendy.

(4)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22.

(5)  V mnohých prípadoch by tieto činnosti boli vykonávané v rámci rodiny takmer výlučne ženami, brániac im tak v zapojení do trhu práce.

(6)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.

(7)  https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N17/002/18/PDF/N1700218.pdf?OpenElement.

(8)  Údaje Eurostatu v Správe o medzinárodnej ochrane, ktorú vypracovala ANCI, talianska Caritas, Cittalia, nadácia Migrantes, ústredný orgán systému ochrany žiadateľov o azyl a utečencov SPRAR v spolupráci s UNHCR, pozri tiež http://ec.europa.eu/eurostat/web/asylum-and-managed-migration/data/main-tables.

(9)  https://www.eesc.europa.eu/sk/policies/policy-areas/migration-and-asylum/opinions.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(11)  Report of the Special Representative on Migration of the Secretary General of UN,, 3. februára 2017.

(12)  http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/11/18/2018-eu-budget-agreement-reached/.

(13)  UNHCR 2003, Framework for durable solutions for refugees and persons of concern, máj, Ženeva.

(14)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 11.

(15)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 75.

(16)  http://www.santegidio.org/pageID/11676/Corridoi-umanitari.html.

(17)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(18)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 15.

(19)  Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, COM(2014) 221 final, Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 14, Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 1.

(20)  Corsi, M., De Angelis, M., Frigeri, D., pracovný dokument The determinants of entrepreneurship for migrants in Italy. Do Italian migrants become entrepreneurs by „opportunity“ or through „necessity“? Pozri aj MOP, Cooperatives and the world of work n. 2, „Cooperating out of isolation: domestic workers“ cooperatives“.

(21)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(22)  http://www.interno.gov.it/it/notizie/carta-buona-accoglienza-nuovo-modello-integrazione.

(23)  Interne spracované údaje, konzorcium Veneto Insieme. Bližšie informácie na stránke http://venetoinsieme.it/.

(24)  Literature review„Cooperatives and Refugees“, MOP 2016 (nezverejnené).

(25)  Predovšetkým projekt Okus Doma v roku 2016 a projekt Solidarity Salt v roku 2017 (pozri tiež https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/2nd-european-day-social-economy-enterprises).

(26)  http://ec.europa.eu/growth/content/4-social-innovators-win-%E2%82%AC200000-2016-european-social-innovation-competition-0_sk, pozri aj http://eusic-2016.challenges.org/how-is-europe-supporting-the-integration-of-refugees-and-migrants/.

(27)  Stanovisko na tému Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi, Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 35 a stanovisko na tému Nové udržateľné hospodárske modely, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 283/02)

Spravodajca:	Josep PUXEU ROCAMORA
Pomocný spravodajca:	Mário SOARES

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	26. 4. 2018
Prijaté v pléne	23. 5. 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že ukončenie rokovaní o dohode o pridružení medzi združením Mercosur a EÚ, ktoré už trvajú príliš dlho, by bolo pre všetky strany veľmi užitočné. Samotná EÚ by z podpísania dohody o pridružení získala značné výhody, najmä zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, počínajúc prístupom na trh s takmer 300 miliónmi obyvateľov. Podobne by aj Mercosur mohol diverzifikovať svoje hospodárstvo a posilniť hodnotu svojho vývozu a tiež by získal prístup na trh s 500 miliónmi obyvateľov. Dosiahnutá dohoda o pridružení by mala byť predovšetkým výsledkom participatívneho a transparentného dialógu.

1.2.

Súčasná medzinárodná situácia, pokles dôvery obyvateľov vo výhody globalizácie pre všetkých, nárast obchodného protekcionizmu na základe nových colných prekážok a uprednostňovanie bilaterálnych namiesto multilaterálnych rokovaní by mali byť stimulom na uzatvorenie dohody, ktorú požadujú kľúčové subjekty na obidvoch kontinentoch. Relevantnou témou, ktorá by sa mala v rámci rokovaní zohľadňovať, je brexit.

1.3.

EHSV s uspokojením víta správu Európskeho parlamentu s názvom Nový rámec pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou, ako aj oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), v ktorých sa skúmajú strategické vzťahy s Latinskou Amerikou ako súčasť globálnej stratégie pre zahraničnú politiku. Tieto iniciatívy, ktoré zdôrazňujú strategický záujem EÚ o Latinskú Ameriku a sú dôkazom toho, že vzťahy medzi obomi regiónmi by mali mať viac než len obchodný charakter, sa chronologicky zhodujú s ďalšími iniciatívami, ktoré predostreli občianska spoločnosť (1), akademická obec alebo think-tanky (2).

1.4.

EHSV sa domnieva, že dohoda tohto typu bude možná len vtedy, ak bude vyvážená, ak prospeje obidvom stranám zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska a ak neobetuje žiadne konkrétne odvetvie (ako je poľnohospodárstvo alebo priemysel), región či krajinu. Dohoda o pridružení nemôže v nijakom prípade vychádzať zo zlých rokovaní. So zreteľom na všetky aspekty spolupráce a politického dialógu (dva z troch základných pilierov dohody o pridružení) EHSV vyzýva rokujúce strany, aby preukázali maximálnu politickú vôľu, ktorá je nevyhnutná na uzatvorenie dohody, a aby vynaložili maximálne úsilie na odstránenie rozdielov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú obchodné záležitosti, pričom treba uznať citlivé stránky niektorých z odvetví zahrnutých do rokovaní a na tento účel využiť uznanie rozdielov, monitorovanie schválených bodov, sprievodných a vyrovnávacích opatrení, stanovenie výnimiek, plánov rozvoja, ktoré by podporovali najviac zasiahnuté odvetvia, podporu investícií, inovačných politík a vyrovnávacích doložiek, prechodných doložiek a doložiek o budúcom vývoji. Takisto by bolo potrebné zahrnúť do sprievodných opatrení okrem iného všetky politiky EÚ.

1.5.

Podľa EHSV by dôkladná digitálna transformácia prebiehajúca na obidvoch stranách Atlantiku mohla väčšmi podnietiť využitie potenciálu podpísania dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom. Jedným z odvetví, na ktoré by to mohlo mať pozitívny vplyv, sú – v súčasnosti veľmi slabé – globálne hodnotové reťazce medzi EÚ a Mercosurom. Dohoda o pridružení by bola relevantná aj pre všetky záležitosti týkajúce sa výstavby infraštruktúry, najmä prepojenia, rozvoja udržateľnej energie a najmä telekomunikačného sektora, počnúc zavedením systému 5G v EÚ, ako aj v Latinskej Amerike.

1.6.

EHSV v každom prípade vyzýva rokujúce strany, a najmä EÚ, aby zvážili vysoké politické a ekonomické náklady a stratenú príležitosť, ktoré by boli následkom neuzatvorenia dohody alebo uzatvorenia dohody, ktorá by nebola vyvážená pre obe strany. Je zjavné, že pri výpočte nákladov pri nedosiahnutí dohody by nemali byť zohľadnené iba krajiny združenia Mercosur, ale aj celej Latinskej Ameriky a najmä krajín Tichomorskej aliancie (3), ktoré sa stali stredobodom pozornosti Európy v procese regionálnej integrácie Latinskej Ameriky.

1.7.

Podľa EHSV má zásadný význam to, aby bola dohoda o pridružení ambiciózna a týkala sa všetkých aspektov vzťahov medzi EÚ a združením Mercosur. Mali by sa vziať do úvahy nedávne dohody o voľnom obchode, ktoré boli podpísané s Kanadou a Japonskom. Preto je dôležité zaoberať sa skutočnými prekážkami, ktorým podniky čelia, prostredníctvom zosúladenia právnych predpisov a ich vplyvu na neobchodné prekážky.

1.8.

V dohode o pridružení by sa mal zohľadňovať sociálny, pracovný a environmentálny rozmer. Tento rozmer by mal zaručiť, že hospodárske vzťahy budú v súlade so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi tejto dohody, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá a záruky pre trvalo udržateľný rozvoj (4). Okrem toho treba zdôrazniť aj význam potravinovej bezpečnosti.

1.9.

EHSV sa domnieva, že v každej dohode o pridružení sa musia zdôrazniť a chrániť rastlinolekárske ustanovenia s cieľom zaistiť ochranu spotrebiteľov a výrobcov vo vzťahu k spravodlivému obchodu.

1.10.

EHSV sa domnieva, že dohoda o pridružení by mala slúžiť ako aktívny nástroj na presadzovanie sociálneho dialógu a dodržiavanie základných dohovorov MOP, najmä tých, ktoré sa týkajú dôstojnej práce a ktoré sú zahrnuté do Deklarácie o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998. EHSV v tejto súvislosti žiada o zahrnutie dôraznejšej sociálno-pracovnej kapitoly, ktorá by riešila problémy vo svete práce a podporovala dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, čo by mohlo byť stimulom pre väčšiu sociálnu súdržnosť. V tejto kapitole by sa mali uznať pracovné dokumenty, ktoré už prijali obidve strany, konkrétne Charta základných práv EÚ a Sociálno-pracovná deklarácia združenia Mercosur. Dohodou o pridružení sa tak zabezpečí, že porušenie zásad a práv pri práci sa nebude môcť použiť ako legitímna komparatívna výhoda medzi stranami ani v medzinárodnom obchode. Preto by sa mali zahrnúť mechanizmy na zabezpečenie súladu.

1.11.

EHSV žiada, aby boli Hospodárske a sociálne poradné fórum združenia Mercosur (FCES) a samotný EHSV – ako subjekty, ktoré v týchto dvoch regiónoch zastupujú občiansku spoločnosť, – zapojené do rokovaní, do hodnotenia vplyvu dohody o pridružení a do vypracúvania návrhov z neho vyplývajúcich (EHSV považuje za nevyhnutné predbežné hodnotenie vplyvu prípadnej dohody o pridružení, ako aj stanovenie mechanizmov na následné overenie plnenia dohodnutých otázok a vývoja situácie v tejto oblasti), do vypracovania osobitnej kapitoly v dohode, ktorá by sa zameriavala na sociálny, pracovný a environmentálny rozmer.

1.12.

EHSV podobne žiada aj o vytvorenie zmiešaného monitorovacieho výboru pre občiansku spoločnosť, ktorý by pozostával z EHSV a Hospodárskeho a sociálneho poradného fóra združenia Mercosur. Tento výbor bude: — mať konzultačný charakter; — mať vyvážené členstvo, ktoré zabezpečuje rovnaké zastúpenie všetkých troch záujmových sektorov zastúpených v obidvoch inštitúciách, — mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým oblastiam, na ktoré sa vzťahuje dohoda o pridružení (vrátane kapitoly týkajúcej sa obchodu a udržateľného rozvoja), — mať právo viesť dialóg s ostatnými spoločnými orgánmi schválenej dohody o pridružení, — konzultovať s týmito orgánmi a mal by byť schopný konať z vlastnej iniciatívy, vypracovať vlastný rokovací poriadok a získať primerané finančné prostriedky od príslušných politických orgánov, ktoré mu umožnia vykonávať jeho povinnosti.

1.13.

EHSV považuje za zbytočné a neefektívne, aby občianska spoločnosť bola zastúpená duplicitne, raz v rámci všeobecnej oblasti pôsobnosti dohody o pridružení a druhýkrát v rámci kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji. V tejto súvislosti EHSV predpokladá, že dohoda o pridružení je celkovým nástrojom ovplyvňujúcim krajiny oboch strán. EHSV naliehavo žiada, aby sa rokujúce strany poučili zo skúseností z iných dohôd o pridružení (5), pri ktorých sa vytvorili domáce poradné skupiny občianskej spoločnosti pre každú zo strán bez toho, aby sa v dohodách uznala možnosť viesť rokovania. Už teraz očividné obmedzenia tohto modelu dokazujú, že nemá zmysel, aby každá krajina Mercosuru mala domácu poradnú skupinu nepriamo zastupujúcu občiansku spoločnosť v rámci dohody o pridružení. Platí to ešte o to viac, že obe strany majú nezávislé, vyvážené a reprezentatívne konzultačné inštitúcie, ktoré v rámci dohody o pridružení môžu plniť svoj mandát.

2.   Úvod

2.1.

Mercosur má rozlohu 12 800 000 km2, populáciu 293 miliónov obyvateľov a hustotu 22,9 obyvateľa na km2. Mercosur je šiesta najväčšia ekonomika na svete s HDP vo výške približne 2 bilióny USD. Okrem toho má dvoch plnoprávnych členov v G20: Argentínu a Brazíliu. Argentínske predsedníctvo v G20 v roku 2018 svedčí o rastúcom význame tohto regiónu.

2.2.

Po podpísaní medziregionálnej rámcovej dohody v decembri 1995 začali EÚ a Mercosur rokovať o dohode o pridružení. Vzhľadom na ťažkosti medzi stranami (rozpor, pokiaľ ide o modely poľnohospodárskej výroby a ich vplyv na trh, vnímanie protekcionizmu v priemysle a sektore služieb v EÚ a v združení Mercosur) boli rokovania v roku 2004 zrušené, najmä z dôvodu odlišných očakávaní jednotlivých strán týkajúcich sa kola rokovaní v Dauhe. Na samite Latinskej Ameriky, Karibiku a Európskej únie bolo v roku 2010 prijaté rozhodnutie o opätovnom začatí rokovaní. Existovali sľubné náznaky, že dohoda bude uzatvorená do konca toho roka, ale rokovania boli znovu pozastavené vzhľadom na politickú zaujatosť, ktorú mali vlády združenia Mercosur voči regionálnej integrácii, a na ich vzťahy s EÚ. Po zmene pozície brazílskej vlády však bolo možné rokovania v roku 2013 obnoviť.

2.3.

Vzhľadom na vznik rôznych hrozieb pre zastupiteľské demokracie a pre riadne uplatňovanie slobôd na oboch stranách Atlantiku EHSV konštatuje, že v dohode o pridružení medzi EÚ a Mercosurom sa musia dôrazne podporovať vnútroštátne a medzinárodné demokratické hodnoty, zásady a politické rámce.

2.4.

Vzhľadom na to, že rokovania medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ môžu vplývať na zmenu v dohode o pridružení, sa EHSV domnieva, že tieto otázky treba riešiť dynamicky s ohľadom na najpravdepodobnejšie budúce dopady (6).

3.   Strategické komponenty dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom

3.1.

Podpísanie dohody o pridružení s Mercosurom by sa malo vnímať v kontexte vonkajšej európskej politiky pre Latinskú Ameriku, ktorá je založená na osobitnej povahe vzťahu medzi obidvoma regiónmi, čo je úplne odlišný vzťah, než aký má s ktorýmkoľvek iným regiónom na svete. Aj keď existujú značné ťažkosti (fragmentácia regiónu), upevnenie vzťahov s Latinskou Amerikou by bolo pre EÚ prínosom, takisto ako upevnenie vzťahov s EÚ by bolo prínosom pre Latinskú Ameriku.

3.2.

Pri vypracovaní a posilňovaní dohody o pridružení, ktorá nie je len dohodou o voľnom obchode, ale predovšetkým všeobecnou strategickou dohodou, ktorá by mala všetkým hospodárskym a sociálnym subjektom na oboch stranách priniesť dlhodobé výhody v oblasti rozvoja, bezpečnosti, migrácie a environmentálnych výziev, je potrebná rozhodná politická vôľa. Takisto je potrebné využiť všetky existujúce mechanizmy s cieľom zohľadniť aktuálne rozdiely medzi obidvoma regiónmi, znížiť negatívny vplyv obchodnej liberalizácie na určité odvetvia, odstrániť súčasné rozdiely pri integrácii združenia Mercosur a určiť sociálnu účasť a transparentnosť ako kľúčové faktory rokovaní medzi týmito dvoma regiónmi.

3.3.

Dohoda o pridružení ponúka veľkú príležitosť pokročiť smerom k hlavným strategickým cieľom spoločného záujmu. Zabezpečili by sa tým prostriedky na zachovanie medzinárodnej hospodárskej a politickej prítomnosti v čase, keď sa ekonomika a politika presúvajú od oblasti Atlantiku k oblasti Pacifiku. Okrem dohôd uzatvorených v rámci Latinskoamerického integračného zoskupenia (ALADI) Mercosur nemá uzatvorené dohody o voľnom obchode ani so Spojenými štátmi americkými, ani s veľkými ázijskými mocnosťami. To ho odlišuje od Tichomorskej aliancie. Mimo Latinskej Ameriky uzatvoril Mercosur rôzne druhy dohôd s Južnou Afrikou, Indiou, Pakistanom, Tureckom a Marokom a dohody o voľnom obchode s Egyptom, Palestínskou samosprávou a Izraelom. EÚ uzatvorila viac ako 50 obchodných dohôd s rôznymi krajinami na celom svete. V Latinskej Amerike a Karibiku s Mexikom, Čile, Strednou Amerikou, Peru, Kolumbiou, Ekvádorom a Karibským fórom štátov AKT. Stručne povedané, dohoda o pridružení medzi EÚ a Mercosurom by viedla k vytvoreniu bloku medzi týmito dvoma regiónmi, ktorý by na novej svetovej scéne zohrával významnú úlohu.

3.3.1.

Protekcionistické tendencie, ktoré už dosiahli globálnu úroveň, majú vážny vplyv na medzinárodnú ekonomiku. Dohodou o pridružení medzi Mercosurom a EÚ by sa mohla posilniť atlantická oblasť, pričom by sa tiež vyslal signál, že existuje aj alternatívna cesta obchodných vzťahov, a zároveň by sa podnietil pokrok štátov a regiónov. Táto nová generácia dohôd o voľnom obchode, v ktorých sa zohľadňujú obavy občanov zraniteľných pri strate zamestnania, príjmu a bezpečnosti, je najlepšou odpoveďou tak na rozširujúci sa protekcionizmus, ako aj na riziko obchodnej politiky, ktorá sa nezaujíma o znevýhodnených občanov.

3.3.2.

Aj keď Mercosur nepodpísal zmluvu s Čínou, jej prítomnosť v tomto regióne v posledných rokoch exponenciálne vzrástla. Argentína a Brazília sú kľúčom k prítomnosti Číny v tomto regióne, ako to preukazuje nielen obchod, ale aj nárast priamych zahraničných investícií a finančná pomoc na rozvoj infraštruktúry.

3.3.3.

Podpísanie dohody o pridružení s Mercosurom by pre EÚ zabezpečilo strategického spojenca pre jej cieľ stať sa globálnym obhajcom ochrany životného prostredia. Životné prostredie je dnes jednou z hlavných otázok záujmu členských štátov, širokej verejnosti a multilaterálneho systému. EÚ je priekopníkom v oblasti environmentálnej politiky a ekologických technológií. Prírodné zdroje sú jednou zo silných stránok Mercosuru, ale je to takisto jeden z regiónov, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy. V tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť revidovaniu a v strednodobom horizonte aj odstráneniu trvalo neudržateľných intenzívnych poľnohospodárskych postupov a intenzívneho chovu dobytka.

3.3.4.

Ak má tento cieľ získať dostatočnú podporu, mal by významnú časť v dohode o pridružení venovať „energetike, životnému prostrediu, zmene klímy, vede a technológii a inováciám“. Tieto otázky by mali byť prioritou, pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu.

3.4.

Takisto treba mať na zreteli skúsenosti získané na základe existujúcich partnerstiev s ostatnými krajinami v regióne. Umožní to vybudovať pevný základ a vhodné prostredie pre európske aj miestne investície v záujme dosiahnutia plného potenciálu udržateľným spôsobom, ktorý podnieti bohatstvo, zamestnanosť a blahobyt.

4.   Citlivé aspekty rokovania

4.1.

Okrem výhod dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom sú tu aj zjavné ťažkosti v rámci rokovaní, ktoré možno zhrnúť do piatich bodov: i) zložitosť programu rokovania o obsahu dohody týkajúcom sa obchodu, priemyslu a služieb; ii) možná nerovnováha medzi obomi stranami v oblasti poľnohospodárstva; iii) štrukturálne nedostatky ovplyvňujúce integráciu Mercosuru, ktoré obmedzujú voľný obchod; iv) sociálny a environmentálny rozmer dohody o pridružení a v) rozdielna politická vôľa strán v súvislosti s dosiahnutím dohody a ochota diskutovať o všetkých možných použitiach kompenzačných mechanizmov v rámci dohody a mimo nej v záujme jej dosiahnutia. Všetky tieto skutočnosti sa analyzujú v tomto dokumente demonštratívnym spôsobom a v súlade s dokumentáciou, ktorá bola k danému dátumu k dispozícii.

4.1.1.

Pokiaľ ide o obchod, po dlhotrvajúcich rokovaniach boli zistené problémy. Z európskeho hľadiska sa týkajú predovšetkým poľnohospodárstva a potravinárskeho odvetvia Mercosuru. Negatívny vplyv sa očakáva predovšetkým na cukor, hovädzie, kuracie a bravčové mäso, ovocie a zeleninu. Existujú takisto obavy z nadmerného priemyselného protekcionizmu (automobily a chemické výrobky, napr. etanol) aj v prípade niektorých spracovaných poľnohospodárskych výrobkov (vrátane vína), rizika nedodržiavania pravidiel o ochrane označenia pôvodu, pomerne nízkej úrovne presadzovania potravinovej bezpečnosti a environmentálnych pravidiel a nedostatku transparentnosti vo verejnom obstarávaní.

4.1.2.

Zachovanie výrobných noriem dosiahnutých v prospech spotrebiteľov a výroby je pre EÚ nevyhnutné. Pri riešení aspektov potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (vrátane techník výkrmu) by kľúčom mala byť reciprocita. V dohode o pridružení by sa malo jasne stanoviť používanie a dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa využívania rastlinných a živočíšnych výrobkov. Takisto by sa mali zaviesť účinné a zodpovedné systémy overovania pre výrobné procesy a v prípade produktov živočíšnej výroby pre prepravu a porážku pre všetok obchod medzi stranami. V tejto súvislosti má kapitola o dodržiavaní chráneného zemepisného označenia zásadný význam pre ochranu spoločného európskeho dedičstva stanoveného v priebehu rokov a v boji proti plagiátorstvu a podvodom.

4.1.3.

Produkty, ktoré podliehajú kvótam, napr. cukor, etanol a hovädzie mäso, by mali byť trvalo monitorované pomocou schváleného systému s cieľom prijať kompenzačné opatrenia v prípade vážneho narušenia a predísť zrušeniu miestnej výroby. Pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, ak sa zruší ochrana mechanizmu dovozných cien, malo by sa zriadiť observatórium na monitorovanie fungovania trhu s cieľom zachovať výrobné záujmy obidvoch strán. Preto by bolo potrebné vytvoriť pracovné skupiny na výmenu prognóz a informácií o vplyvoch narúšajúcich trh.

4.2.

Z pohľadu združenia Mercosur sa dôraz kladie na poľnohospodárstvo. Európske obavy by bolo možné zmierniť v prípade, že budú dodržané rovnaké normy – týkajúce sa životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat atď. – pre európske výrobky a pre výrobky dovážané z krajín Mercosuru. Dohodou o pridružení by sa nemala zvýšiť potravinová závislosť ani jednej zo strán a mala by poskytnúť nástroje potrebné na zamedzenie neveľmi udržateľnému modelu intenzívneho poľnohospodárstva, pričom by mala mať nepretržite na zreteli záujmy spotrebiteľov.

4.3.

Pokiaľ ide o priemyselné výrobky s menej významnými prekážkami, dohoda sa zdá byť pravdepodobnejšia, takisto ako napríklad v prípade dohody medzi EÚ a Južnou Kóreou o automobilovom priemysle. V neposlednom rade by ďalšie otázky, ako je duševné vlastníctvo, ktoré sú obzvlášť citlivé pre niektoré z krajín Mercosuru, napríklad pre Brazíliu, mohli zahŕňať doložky o budúcom vývoji alebo prechodné doložky na základe dohody v rámci WTO. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že okrem ďalších iniciatív by sa mohol vypracovať aj program priemyselného vlastníctva s cieľom podporiť transfer technológií a vytvoriť fungujúci systém v oblasti patentov medzi EÚ a združením Mercosur, ktorý by sa mohol rozšíriť na celú Latinskú Ameriku.

4.4.

Štrukturálne slabé stránky Mercosuru môžu sťažiť uzavretie dohody o pridružení. Medzi najdôležitejšie patria obmedzenia, ktoré predstavuje nedostatočná infraštruktúra prepojení a nízka úroveň integrácie regionálnych hodnotových reťazcov na území, ktoré je trikrát väčšie ako EÚ. Patrí sem nízka úroveň obchodu v rámci regiónu a prevaha mimoregionálneho obchodu, neúplná colná únia, obmedzená koordinácia makroekonomických politík a slabé regionálne inštitúcie. Príkladom je neexistencia nadnárodného súdneho dvora Mercosuru, ktorý by ukladal záväzné rozsudky vládam, spolu s neefektívnosťou systému riešenia sporov mierovou cestou.

4.4.1.

Napriek tomu, že bol v roku 2010 prijatý nový spoločný colný kódex Mercosuru, ešte nenadobudol platnosť, a z tohto dôvodu sa naďalej uplatňuje spoločný colný sadzobník. Mercosur je skôr zóna voľného obchodu než colná únia.

4.5.

Je dôležité, aby Európa skutočne pozitívne ocenila skutočnosť, že v súčasnosti prebiehajú rokovania so združením Mercosur, ktoré tvoria štyri krajiny (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj). Potenciálne rozšírenie tohto bloku, do ktorého majú byť prijatí noví členovia, by ešte viac sťažilo podmienky rokovania.

4.6.

EHSV podporuje vytvorenie mnohostranného tribunálu na urovnávanie sporov (7) v oblastiach investícií a to, aby sa do spomínanej iniciatívy zapojili krajiny Mercosuru, ako aj pridružené krajiny, s cieľom zaručiť vyššiu právnu istotu pre latinskoamerických aj európskych investorov. Taktiež sa domnievame, že prípadné budúce členstvo v OECD by malo byť podmienené skutočným vykonávaním a dodržiavaním dohôd s EÚ a vytvorením prostredia právnej istoty a úplného rešpektovania zákonnosti vo vzťahoch so všetkými hospodárskymi aj sociálnymi subjektmi na oboch stranách Atlantiku.

5.   Potenciál a príležitosti vyplývajúce z dohody o pridružení

5.1.

Dohoda o pridružení, o ktorej rokujú EÚ a Mercosur, ďaleko presahuje dohodu o voľnom obchode, lebo obsahuje ďalšie dve zložky, ktoré predstavujú rozdiel – politický dialóg a spoluprácu. So zreteľom na hrozby voči multilateralizmu, nárast protekcionizmu a hroziace obchodné vojny nastal správny čas na to, aby EÚ vyjadrila svoj strategický záväzok voči Latinskej Amerike vo všeobecnosti a najmä voči Mercosuru a aby náležitým spôsobom využila existujúce príležitosti.

5.2.

So zreteľom na územie, obyvateľstvo a súčasné obchodné výmeny v sume viac ako 84 000 miliónov EUR ročne by uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a Mercosurom posilnilo úlohu obidvoch blokov na medzinárodnej scéne a vytvorilo rozsiahlu oblasť hospodárskej integrácie, ktorá by bola prínosom pre obidve strany a vytvorila by pozitívne účinky presahovania aj pre zvyšok Latinskej Ameriky. Dohoda o pridružení s Mercosurom preto musí byť výhodná pre obidve strany.

5.3.

EÚ je najväčšou svetovou ekonomikou a združenie Mercosur je na šiestom mieste. Krajiny združenia Mercosur takisto začali diverzifikovať svoje hospodárstva s veľkou poľnohospodársko-potravinárskou zložkou, ale aj s rastúcou priemyselnou základňou so značnými technologickými a energetickými zdrojmi. Snahy o diverzifikáciu hospodárstva, najmä tie, ktoré majú priniesť väčšiu pridanú hodnotu pre vývoz združenia Mercosur, sú vynikajúcou príležitosťou pre európske podniky, najmä v oblasti technológií a služieb.

5.4.

V rokoch 2012 – 2016 si svoju mieru rastu zachoval iba Paraguaj vo výške 8,4 %, pričom miera rastu v Argentíne (1,4 %) a Uruguaji (2,9 %) sa spomalila. Brazília zaznamenala pokles -1,4 %. Argentína a Brazília však zaznamenávajú oživenie a strednodobé prognózy sú sľubné.

5.5.

Právna istota v týchto štyroch krajinách združenia Mercosur je dôležitým faktorom, ktorý je potrebné zohľadniť, hoci sa dá a mala by sa zlepšiť. Korupcia sa stala dôvodom rastúcich sociálnych obáv u oboch strán.

5.6.

Kvalitatívny a kvantitatívny význam regionálneho trhu sa výrazne líši v závislosti od veľkosti členských krajín združenia Mercosur. Vo všeobecnosti sa zdá, že na obchodovaní s Európou sa väčšmi podieľajú menšie krajiny. V roku 2015 pripadlo na EÚ viac ako 40 % obchodu v Paraguaji, približne 30 % v Uruguaji a takmer štvrtina v Argentíne. V Brazílii však nedosiahol 10 %. Tieto údaje sú podobné pre vývoz aj dovoz.

5.7.

EÚ má v združení Mercosur mimoriadne silné zastúpenie z hľadiska priamych zahraničných investícií (PZI), pričom európske PZI presahujú všetky PZI EÚ v Číne, Indii a Rusku (8). Európsky obchod s krajinami združenia Mercosur má veľký potenciál rastu aj napriek zvýšeniu čínskeho vývozu a dovozu. Treba však zvážiť jeden faktor, ktorým je nadmerná závislosť združenia Mercosur od vývozu surovín do Číny.

5.8.

Prítomnosť malých a stredných európskych podnikov (MSP) sa v krajinách združenia Mercosur v posledných rokoch zvýšila a niektoré MSP združenia Mercosur začínajú vstupovať na európsky trh. Dohoda o pridružení medzi EÚ a Mercosurom by bola vynikajúcou príležitosťou na zvýšenie prítomnosti a aktivity európskych MSP v regióne.

5.8.1.

EÚ v zásade vyváža vyrobené tovary, zariadenia, dopravné zariadenia a chemické výrobky a dováža potravinárske a energetické výrobky. Uzatvorenie vyváženej dohody o pridružení by poskytlo enormný potenciál z hľadiska tvorby bohatstva, ak by sa umožnilo, aby z nej plynuli výhody podnikateľom, pracovníkom a celej spoločnosti, najmä ak by sa podarilo otvoriť priestor pre investície, konkrétne do nových činností založených na intenzívnom využívaní poznatkov a do kvalitných pracovných miest, podnietiť vznik MSP prostredníctvom vytvárania pracovných miest v sieťach a podporovať inováciu a demokratizáciu v rámci nových technológií, čo prispeje k ich rozsiahlemu využívaniu, najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). Ak by sa vytvorili správne okolnosti, investície do technológie, ako aj nárast obchodovania medzi obomi regiónmi by mohli podnietiť tvorbu pracovných miest.

5.8.2.

Na druhej strane tu existujú osobitné faktory, ktoré nepredstavujú len príležitosti pre obchod, ale aj významný prínos z hľadiska udržateľného rozvoja, a to budovanie inkluzívnej infraštruktúry šetrnej k životnému prostrediu, ktorá zjednodušuje prístup k základným službám v kontexte nového rámca mestského rozvoja a podporuje územnú súdržnosť; investovanie do inžinierstva a technológií s cieľom zmierniť zmenu klímy a využívať energiu z udržateľných zdrojov prostredníctvom diverzifikovaného využívania nekonvenčnej energie z obnoviteľných zdrojov a využívanie skúseností európskych podnikov v tejto oblasti s cieľom prejsť na zelenú ekonomiku.

5.8.3.

Dobrá dohoda o pridružení by za predpokladu vytvorenia primeraných podmienok navyše mohla byť prínosom pre hospodársky a sociálny blahobyt v obidvoch regiónoch, čo by jednoznačne viedlo k tvorbe pracovných miest, napríklad prostredníctvom: — nových obchodných príležitostí pre podniky v netradičných oblastiach, ako sú napríklad nové technológie, ekologické hospodárstvo a sociálne siete, — rozšírenia tradičných trhov v odvetví telekomunikácií, automobilového a farmaceutického priemyslu, elektrickej energie a bankovníctva, — otvorenia nových trhov pre MSP, — dodávky prírodných zdrojov a potravín a zároveň podporou zachovávania biodiverzity a udržateľnosti životného prostredia, — podpory sociálneho, demokratického a solidárneho hospodárstva ako mechanizmu na zlepšenie sociálno-hospodárskej štruktúry a odhaľovanie tieňovej ekonomiky.

5.9.

Dohoda o pridružení s Mercosurom by EÚ umožnila posilniť svoje ekonomické a geopolitické väzby so strategickým partnerom. Ak by bola okamžite uzatvorená, táto dohoda medzi obidvoma regiónmi by bola prvou veľkou dohodou podpísanou Mercosurom, ktorá by EÚ umožnila predbehnúť ostatných medzinárodných konkurentov, ako sú USA, Čína, India, Rusko a Južná Kórea. Okrem toho by takáto dohoda posilnila strategické partnerstvo s Brazíliou – ktoré sa netýka obchodu –, krajinou s veľkým významom v medzinárodnom geopolitickom rámci. Táto dohoda o pridružení by posilnila prítomnosť Európy v Latinskej Amerike, v regióne s významnými rezervami energie, potravín a vody, čo sú tri dôležité zdroje v 21. storočí. Dohoda o pridružení by mohla pomôcť posilniť hospodárske a geopolitické väzby medzi Atlantikom a Pacifikom.

5.10.

Dohoda o pridružení s EÚ by bola pre Mercosur prínosom aj zo strategického hľadiska. Na jednej strane by umožnila posilniť jeho regionálne postavenie a zjednodušiť súčasné úsilie o pristúpenie k Tichomorskej aliancii a na druhej strane by zlepšila jeho medzinárodnú rokovaciu pozíciu a mohla by vyvážiť niektoré rozdiely medzi krajinami združenia Mercosur (a Latinskej Ameriky vo všeobecnosti), pokiaľ ide o ich obchodné a finančné vzťahy s ostatnými medzinárodnými konkurentmi. Združenie Mercosur by malo prospech z technologického, vedeckého a vzdelávacieho prenosu a získalo by významného spojenca v multilaterálnej oblasti v otázkach, ktoré sa ho plne dotýkajú, ako je zmena klímy, udržateľný rozvoj alebo boj proti globálnym hrozbám.

5.11.

EHSV víta politickú vôľu strán, pokiaľ ide o spoluprácu, a nabáda ich, aby efektívne využívali existujúce finančné nástroje na jej prehĺbenie v týchto oblastiach: — vzdelávanie, odborná príprava a univerzitné výmeny: program Erasmus EÚ – Mercosur; — spolupráca medzi univerzitami, verejnými výskumnými centrami a podnikmi v oblasti výskumu, vývoja a inovácií; prioritizácia prenosu technológií; — projekty rozvoja a udržateľného podnikania a — sociálna súdržnosť: boj proti chudobe a nerovnosti.

6.   Občianska spoločnosť a dohoda o pridružení (9)

6.1.

EHSV sa domnieva, že biregionálny charakter obsahu dohody o pridružení je základným a rozlišovacím prvkom týchto rokovaní a je referenčným bodom pre politické a hospodárske vzťahy v čoraz globalizovanejšom svete. EHSV je presvedčený o hodnote dialógu s občianskou spoločnosťou protistrán vonkajšej politiky EÚ a viac ako 20 rokov spolupracoval s organizáciami združenia Mercosur na monitorovaní rokovaní a na zachovaní stáleho štruktúrovaného dialógu s cieľom uľahčiť vzájomné pochopenie a kriticky, ale konštruktívne prispieť k vzťahom medzi obidvoma regiónmi.

6.2.

EHSV má na vzťahy medzi EÚ a Mercosurom celkovo pozitívny pohľad. Cieľom týchto vzťahov, ktoré majú dlhú históriu a vychádzajú z pevných historických, kultúrnych a jazykových väzieb, je prehĺbiť regionálnu integráciu, spoločne riadiť spoločné výzvy vyplývajúce z globalizácie a zabezpečiť neoddeliteľnosť sociálnej súdržnosti a hospodárskeho rozvoja. Občianske spoločnosti na obidvoch stranách vytvorili sieť úzkych vzťahov, ktorá svojím dielom prispela k väčšej koordinácii v rámci každého sektora (zamestnávatelia, odborové zväzy, tretí sektor).

6.3.

V posledných rokoch európske rokujúce strany uznali túto prácu prostredníctvom všeobecného prijatia potreby zahrnutia ustanovení o účasti občianskej spoločnosti do každej dohody a ich začlenenia do podpory udržateľného rozvoja (10). EHSV víta tento vývoj, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dohodách, ktoré sú dnes v platnosti, občianska spoločnosť zohráva len obmedzenú úlohu. V skutočnosti sa vytvorili domáce poradné skupiny pre každú stranu (a každú signatársku krajinu z neeurópskej časti, pokiaľ ide o región) bez toho, aby sa v zmluvách formálne vytvorila možnosť spolupráce týchto domácich poradných skupín. Ešte závažnejšie je to, že vytváranie domácich poradných skupín v partnerských krajinách závisí výlučne od vôle vlád, čo viedlo k nerovnováhe medzi sektormi, nedostatočnému zastúpeniu, chýbajúcej nezávislosti vo vzťahu k vládam, nezáujmu či dokonca otvorenému odmietaniu vlád, ktoré ich majú zriadiť.

6.3.1.

EHSV odmieta možnosť, aby rokovania o dohode o pridružení s Mercosurom znovu viedli k systému účasti založenom na modeli domácich poradných skupín.

6.4.

EHSV znovu pripomína, že Mercosur, podobne ako samotná EÚ, má inštitúciu umožňujúcu účasť občianskej spoločnosti a konzultácie s ňou, a to Hospodárske a sociálne konzultačné fórum združenia Mercosur (ďalej len „FCES“). Združenie FCES zastupuje rovnocenné strany z hospodárskych odvetví, pracovnej oblasti a iné organizácie občianskej spoločnosti. Jeho členovia sa pravidelne stretávajú a stanoviská, na ktorých sa zhodli, tlmočia politickým orgánom v regióne. Cieľom podpory FCES zo strany EHSV bolo od chvíle jeho založenia poukázať na dôležitosť posilnenia tohto fóra ako základného prvku napomáhajúceho sociálno-hospodársku integráciu regiónu.

6.5.

EHSV opätovne potvrdzuje význam zásad transparentnosti a účasti na rokovaniach aj pri vykonávaní dohody o pridružení s cieľom zaviesť pozitívny postup zvyšovania dôvery k inštitúciám, zlepšovať postavenie a účasť občianskej spoločnosti na rokovaniach, ktoré sa jej priamo týkajú. Vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou rokovaní, pri ktorých sa nezopakoval dobrý model vytvorený predtým počas rokovaní o dohode o voľnom obchode s USA, a žiada, aby všetky strany prítomné na rokovaniach, najmä strany prepojené s Mercosurom, poskytovali občianskej spoločnosti systémové, dôležité a relevantné informácie.

6.6.

V súlade so spoločnými stanoviskami EHSV a FCES – a predbežnými dohodami dosiahnutými počas rokovaní do roku 2004 a schválenými v nasledujúcimi rokoch, v ktorých sa stanovilo, že obe inštitúcie dostanú v rámci dohody o pridružení spoločný mandát – žiadame vytvorenie spoločného monitorovacieho výboru občianskej spoločnosti v rámci dohody o pridružení. Tento spoločný monitorovací výbor by: — mal mať členstvo rozdelené rovnomerne medzi EHSV a FCES; — mal vyvážene zastupovať tri sektory (hospodársky, pracovný, iné organizácie); — mal mať povinné poradné úlohy týkajúce sa všetkých oblastí dohody o pridružení vrátane obchodnej časti a monitorovania trvalo udržateľného rozvoja; — mal od príslušných strán dostávať včasné a aktuálne informácie o vplyve dohody o pridružení; — mal byť schopný viesť dialóg s ostatnými spoločnými orgánmi dohody o pridružení (Rada pre pridruženie, Výbor pre pridruženie, spoločný parlamentný orgán, Rada pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj); — mal mať možnosť konzultácie s týmito orgánmi a mal by byť schopný konať z vlastnej iniciatívy; — mal vypracovať svoj rokovací poriadok a — mal získavať primerané finančné prostriedky od príslušných politických orgánov, ktoré mu umožnia vykonávať jeho povinnosti (11).

6.7.

Zmiešaný monitorovací výbor s týmito charakteristikami by zjednodušil riešenie sporov, ktoré môžu vzniknúť po podpísaní dohody o pridružení a potenciálnom zablokovaní. Zmiešaný monitorovací výbor by mal konkrétne a na základe prístupu existujúcich orgánov v podobných dohodách monitorovať vplyv dohody o pridružení na zlepšenie ľudských práv, pracovných, sociálnych a environmentálnych práv (napríklad kontrolovaním toho, aby prípady sociálneho alebo environmentálneho dampingu získali obchodné výhody), ako aj prísne dodržiavanie medzinárodných dohovorov alebo dohôd stranami, ktoré ich uzatvorili (12). Organizácie občianskej spoločnosti, ktoré budú tvoriť zmiešaný monitorovací výbor, sú ako také najvhodnejšie na zabezpečenie toho, aby bola táto dohoda prínosom pre všetky strany, a na sprostredkovanie alebo zjednodušenie komunikácie s dotknutými sektormi. Zmiešaný monitorovací výbor by mal mať na tento účel možnosť zasielať informácie o konkrétnych prípadoch, ktorými disponuje, ako aj svoje odporúčania spoločným orgánom dohody o pridružení s cieľom získať odpovede.

6.8.

EHSV považuje za potrebné, aby dohoda o pridružení zahŕňala aj sociálny rozmer, ktorý sa netýka len obchodnej stránky, ale prekračuje rámec obchodu, a ktorého skutočným cieľom je zvýšiť sociálnu súdržnosť. Ten by sa mal zaoberať najmä vplyvom dohody na zamestnanosť, ochranu záujmov miestneho obyvateľstva a najviac znevýhodnených osôb, podporovanie a dodržiavanie ľudských práv, ochranu životného prostredia a vplyvom na práva prisťahovalcov a pracovníkov vo všeobecnosti, ochranou spotrebiteľov a podporovaním sociálneho hospodárstva. V tomto zmysle by sa mal zohľadniť záväzok strán uplatňovať základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP), v ktorých sa stanovuje, že nie je možné dovolávať sa porušovania základných zásad a práv v oblasti práce alebo takéto porušovanie využívať s cieľom získať komparatívnu výhodu v medzinárodnom obchode. Zahrnutie sociálno-pracovnej kapitoly, ktorá by riešila problémy vo svete práce a podporovala dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, by mohlo byť nástrojom, ktorý dohode umožní vytvárať kvalitné pracovné miesta, zlepšovať sociálne podmienky pracujúcich a výrazne prispieť k rovnomernejšiemu prerozdeleniu bohatstva.

---

(1)  Stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Nový kontext strategických vzťahov EÚ – CELAC a úloha občianskej spoločnosti,“ (Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 23).

(2)  Správa s názvom ¿Por qué importa América Latina? (Prečo záleží na Latinskej Amerike?), ktorú vypracoval Real Instituto Elcano.

(3)  Tichomorská aliancia je iniciatíva regionálnej integrácie, na ktorej sa podieľajú štyri členské krajiny (Čile, Kolumbia, Mexiko a Peru) a ďalšie dve krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo (Kostarika a Panama).

(4)  Ako to EHSV odporučil vo svojom stanovisku o kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji v existujúcich obchodných dohodách EÚ (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27).

(5)  Stredná Amerika, Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko.

(6)  Hodnotenie hospodárskeho vplyvu brexitu na EÚ27, P/A/IMCO/2016, 13. marca 2017, PE 595.374 EN

(7)  REX/501 Mnohostranný investičný tribunál (pripravuje sa).

(8)  PZI EÚ v krajinách Mercosuru dosahovali v roku 2016 výšku 447,7 mld. EUR, čo prevyšuje hodnotu zahraničných investícií v Rusku (162 mld. EUR), Číne (177,7 mld. EUR) a Indii (72,9 mld. EUR) spolu. Zdroj: Eurostat.

(9)  Pozri aj predchádzajúce návrhy EHSV v stanoviskách Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 48, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 55 a Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 23, ako aj záverečné vyhlásenia z dvojročných stretnutí organizovanej občianskej spoločnosti EÚ – CELAC.

(10)  Ustanovenia tohto typu, ktoré majú viac-menej rovnakú formu, sú už obsiahnuté v dohodách so Strednou Amerikou, Kolumbiou/Peru/Ekvádorom, Čile a Karibským fórom štátov AKT, a budú zahrnuté do revízie dohody s Mexikom.

(11)  V tejto súvislosti pozri spoločné oznámenie FCES a EHSV pre rokovania EÚ – Mercosur z 23. februára, vydané počas kola rokovaní v meste Asunción (Paraguaj).

(12)  Patria sem ciele trvalo udržateľného rozvoja a Agenda 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, základné dohovory MOP, príslušné deklarácie o ľudských právach a medzinárodné dohovory o zachovaní biodiverzity atď.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

a) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Balík návrhov o výrobkoch: posilnenie dôvery v jednotný trh

[COM(2017) 787 final]

b) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ

[COM(2017) 795 final – 2017/0353 (COD)]

c) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte

[COM(2017) 796 final – 2017/0354 (COD)]

(2018/C 283/03)

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia	a) Európska komisia, 12. februára 2018 b) Rada, 31. januára 2018 Európsky parlament, 05. februára 2018 c) Európsky parlament, 05. februára 2018 Rada, 06. februára 2018
Právny základ	a) článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie b) článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie c) článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. apríla 2018
Prijaté v pléne	23. mája 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	184/2/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje Komisiu za ohromnú, potrebnú, zložitú a záslužnú prácu, ktorú vykonala v súvislosti s týmto balíkom. Vyjadruje však poľutovanie nad prílišnou „flexibilitou“, ktorú možno nájsť vo viacerých ustanoveniach, pričom sa členským štátom necháva príliš veľká voľnosť konania a nedochádza k väčšej kontrole.

1.2.

EHSV považuje zvolený právny základ týchto návrhov, ako aj ich odôvodnení, pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu, za platný a tiež vybrané právne nástroje za najvhodnejšie na zamýšľané účely.

1.3.

Pozastavuje sa nad tým, že Komisia náležite nevysvetlila, čo sa stalo s jej návrhom nariadenia z roku 2013 týkajúcim sa dohľadu nad výrobkami, o ktorom sa vie, že nebude prijatý a ktorého ustanovenia sa v niektorých prípadoch opakujú v tomto návrhu.

1.4.

Komisia tiež nevysvetľuje, prečo jej návrhy nesprevádzajú nové predpisy týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby sa zabezpečilo, že na všetky výrobky bez ohľadu na ich vlastnosti sa budú vzťahovať aktuálne a účinnejšie právne predpisy.

1.5.

EHSV sa ďalej domnieva, že v súčasnom návrhu by sa malo zakotviť pravidlo, ktorým by sa posilnila povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom, a to konkrétne povinnosť predkladať Komisii (štvrťročné) správy o opatreniach a kontrolách.

1.6.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že všeobecné zásady týkajúce sa dohľadu nad trhom by mali zahŕňať zásadu predbežnej opatrnosti ako základný prvok rozhodovania, a to vždy, keď existujú podložené náznaky, že spotrebitelia alebo životné prostredie potrebujú ochranu, a neexistujú jasné vedecké dôkazy, že výrobok pre nich nepredstavuje žiadne riziko.

1.7.

Keďže táto zásada chýba, EHSV poukazuje na potrebu ujasniť, že dôkazné bremeno spočíva vždy na hospodárskych subjektoch. To znamená, že tieto subjekty nemôžu tvrdiť, že preukázanie nebezpečnosti alebo akéhokoľvek iného rizika výrobku náleží úradom.

1.8.

EHSV sa domnieva, že je prvoradé, aby sa nielen stanovila povinnosť Európskej komisie predkladať pravidelné správy o systéme RAPEX, ale tiež zaistilo, že spotrebitelia a podniky, ako aj ich zastupiteľské organizácie, budú mať prístup k väčšiemu množstvu informácií než k tým, ktoré sa zverejňujú.

1.9.

Takisto sa domnieva, že toto nariadenie musí byť právnym aktom, ktorý obsahuje všetky pravidlá týkajúce sa systému Únie na rýchlu výmenu informácií, a to konkrétne jeho vymedzenie, kontaktné miesta, spôsoby a procesy týkajúce sa výmeny informácií, externé subjekty, ktoré sa môžu zapojiť do systému (vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa), a pravidlá oznamovania.

1.10.

Na druhej strane EHSV upozorňuje na potrebu posilniť spoločnú európsku colnú stratégiu, ktorou by sa zaručila optimalizácia materiálnych a ľudských zdrojov pri príprave opatrení stanovených v tomto návrhu, a v tomto zmysle odporúča posilniť dohody o vzájomnej pomoci so všetkými obchodnými partnermi, predovšetkým s WTO, a nedávno uzavreté partnerské dohody s Japonskom a Kanadou.

1.11.

Ďalej zdôrazňuje potrebu ambicióznej politiky, ktorá by umožnila spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene informácií, aby sa v prípade závažných nežiaducich účinkov pri používaní výrobkov mohlo konať rýchlejšie.

1.12.

Pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov kontrolovaných v rámci Únie, na ktoré sa vzťahujú harmonizované právne predpisy, zo strany Únie, EHSV sa domnieva, že je kľúčové, aby Európska komisia – bez toho, aby boli dotknuté osobitné kompetencie vnútroštátnych orgánov – mala právomoc hodnotiť vnútroštátne opatrenia vykonávané v súvislosti s politikou harmonizácie.

1.13.

EHSV sa zároveň nazdáva, že otázka dohľadu nad trhom v oblasti predaja prostredníctvom internetových platforiem, ako aj otázka posudzovania nových rizík vyplývajúcich pre spotrebiteľov, ktorí používajú zariadenia s pripojením na internet (Internet-connected devices), by sa mali v predkladanom návrhu zohľadniť.

1.14.

EHSV sa napokon zasadzuje o začlenenie ustanovení vzťahujúcich sa na vytvorenie celoeurópskej databázy týkajúcej sa úrazov, ktorá by zahŕňala všetky druhy úrazov, a v tomto smere odporúča pridanie právneho základu pre vytvorenie európskej databázy týkajúcej sa úrazov, pričom Komisia by podporovala koordináciu zberu údajov z členských štátov, ako aj účinné fungovanie tejto databázy.

1.15.

EHSV na záver odporúča Komisii, aby zvážila jeho návrhy na zmenu niektorých článkov svojich návrhov, ako sa podrobne uvádza v pripomienkach.

2.   Ciele balíka návrhov o výrobkoch

2.1.    Všeobecné ciele

2.1.1.

V oznámení (1), ktoré je prvou časťou balíka návrhov o výrobkoch, Komisia vymedzuje hlavný všeobecný cieľ tejto iniciatívy, a to, že „všetky zainteresované strany – verejnosť, zamestnanci, spotrebitelia, podniky a orgány – potrebujú mať istotu, že môžu vyvíjať činnosť a nadobúdať bezpečné výrobky v transparentnom a spravodlivom prostredí, v ktorom pravidlá platia rovnako pre všetkých“.

2.1.2.

Preto sa Komisia domnieva, že je potrebné urýchlene odstrániť dva štrukturálne nedostatky, ktoré pretrvávajú na jednotnom trhu s tovarom, aby sa mohol naplno využiť jeho potenciál a potvrdila sa dôvera spotrebiteľov, podnikov a orgánov.

2.1.3.

Prvý štrukturálny nedostatok jednotného trhu s tovarom súvisí s vykonávaním harmonizovaných pravidiel EU v oblasti bezpečnosti výrobkov.

2.1.4.

Druhý štrukturálny nedostatok sa týka výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú alebo sa len čiastočne vzťahujú harmonizované pravidlá EÚ v oblasti výrobkov. Takéto výrobky sa môžu v jednom členskom štáte považovať za bezpečné a v súlade s verejným záujmom, no v inom členskom štáte sa pri vstupe na trh môžu stretnúť s ťažkosťami.

2.1.5.

S cieľom odstrániť tieto dva „nedostatky“ prichádza Komisia s návrhom dvoch legislatívnych iniciatív a niekoľkých sprievodných opatrení.

2.1.5.1.

Cieľom prvej legislatívnej iniciatívy je posilniť dodržiavanie a vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa výrobkov a cieľom druhej legislatívnej iniciatívy je reorganizovať a zjednodušiť vzájomné uznávanie na jednotnom trhu.

2.1.5.2.

Medzi sprievodné opatrenia patria: a) správa o uplatňovaní smernice (EÚ) 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti v rokoch 2014 – 2015 (2) a b) správa o vykonávaní nariadenia (ES) č. 765/2008 (3).

2.2.    Konkrétne ciele

2.2.1.

Konkrétne ciele týchto iniciatív možno zhrnúť takto:

a)	Informácie o súlade

2.2.2.

Pokiaľ ide o prvú legislatívnu iniciatívu – návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov (4), ďalej len „návrh o zhode“ –, cieľom bude získať dôveru pri účinnom uplatňovaní pravidiel EÚ týkajúcich sa výrobkov, a na tento účel: a) zabezpečiť inteligentnou formou vykonávanie pravidiel na jednotnom trhu bez hraníc; b) uplatňovať právne predpisy na vonkajších hraniciach.

2.2.3.

Hlavné konkrétne ciele spočívajú v: a) konsolidácii existujúceho rámca činností dohľadu nad trhom; b) podporovať spoločné opatrenia orgánov dohľadu nad trhom z viacerých členských štátov, c) zlepšiť výmenu informácií a podporiť koordináciu programov dohľadu nad trhom, d) vytvorení posilneného rámca pre kontrolu výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, a pre zlepšenie spolupráce medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom.

b)	Návrh o uznávaní

2.2.4.

Pokiaľ ide o druhú legislatívnu iniciatívu – návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte (5), ďalej len „návrh o uznávaní“ –, cieľom bude zaručiť účinné a efektívne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania a na tento účel: a) zabezpečiť správne fungovanie zásady vzájomného uznávania; b) posilniť spoluprácu a dôveru; c) zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu pre neharmonizované výrobky.

2.2.5.

Hlavný konkrétny cieľ tohto návrhu spočíva v zlepšení fungovania vzájomného uznávania prostredníctvom súboru opatrení určených na zabezpečenie dodržiavania existujúcich práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zásady vzájomného uznávania, prostredníctvom týchto opatrení: a) objasniť rozsah vzájomného uznávania a jasne vymedziť podmienky, za ktorých sa môže uplatňovať; b) zaviesť dobrovoľné vyhlásenie, ktorým by sa uľahčilo preukázanie skutočnosti, že výrobok je už legálne uvedený na trh, a zaviesť systém riešenia problémov, ktorým by sa reagovalo na rozhodnutia, ktoré bránia prístupu na trh alebo ho obmedzujú; c) vytvoriť spoluprácu v oblasti administratívy a zaviesť informačný nástroj s cieľom posilniť komunikáciu, spoluprácu a dôveru medzi vnútroštátnymi orgánmi, a tak zjednodušiť fungovanie vzájomného uznávania.

c)	Sprievodné dokumenty

2.2.6.

Komisia ako sprievodné dokumenty predkladá dve správy, v ktorých odôvodňuje svoje legislatívne návrhy, a to:

2.2.7.

správu Komisie o uplatňovaní smernice (EÚ) 2015/1535 (skrátene nazývanej „smernica o transparentnosti“) v rokoch 2014 až 2015 (6), v ktorej hlavných záveroch sa: a) potvrdzuje užitočnosť smernice, pokiaľ ide o transparentnosť, administratívnu spoluprácu a prevenciu technických prekážok na vnútornom trhu, čoho dôkazom je veľký záujem zainteresovaných strán v rámci postupu oznamovania, ktorý umožňuje určiť oblasti, kde by mohla byť riešením harmonizácia na úrovni EÚ; b) zároveň však uznáva, že vykonávanie postupu možno zlepšiť, najmä pokiaľ ide o počet oznámení z niektorých členských štátov a o plnenie povinností podávať oznámenia; c) berie do úvahy skutočnosť, že vyšší počet oznámení a aktívnejšia účasť členských štátov na tomto postupe by viedli k lepšej prevencii nových technických prekážok a zisťovaniu systémových problémov v jednotlivých členských štátoch aj v celej Európskej únii; d) považuje za zásadné, aby sa pokračovalo v presadzovaní smernice a posilňovaní jej vykonávania prostredníctvom vytvorenia pevnejšieho prepojenia so sprievodnou politikou a legislatívnymi opatreniami v snahe plne dosiahnuť jej ciele.

2.2.8.

správu Komisie o vykonávaní nariadenia (ES) č. 765/2008 (7), ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, ďalej len „nariadenie o zhode“ (COM(2017) 789 final), ktorej hlavné zistenia sú tieto: a) nevyhnutné sú spoľahlivé príslušné „orgány posudzovania zhody“, ktoré pracujú správne pri overovaní zhody výrobkov s príslušnými normami pred ich uvedením do predaja; b) EÚ preto vytvorila systém akreditácie takýchto orgánov posudzovania zhody; c) Komisia sa domnieva, že európska infraštruktúra akreditácie vytvorená na základe nariadenia (ES) č. 765/2008 (8) predstavuje pridanú hodnotu nielen pre jednotný trh, ale aj pre medzinárodný obchod; d) v správe sa potvrdzuje, že priemyselné odvetvie Únie a subjekty zapojené do posudzovania zhody akreditáciu dôrazne podporujú; e) výzvou však je zabezpečiť, že sa v celom akreditačnom systéme zohľadní najnovší vývoj a že sa tento systém bude vždy rovnako dôsledne uplatňovať; f) v správe sa tiež potvrdzuje, že podniky si uvedomujú dôležitú úlohu, ktorú má uvádzanie označenia CE na výrobkoch v rámci jednotného trhu, ktoré sa vykonávalo v rokoch 2013 až 2017.

d)	Nelegislatívne opatrenia

2.2.9.

Komisia napokon uznáva, hoci nezachádza do detailov, že ešte existuje priestor na nezáväzné opatrenia určené na posilnenie dôvery na jednotnom trhu, stanovené v samotnom základnom oznámení, ako aj na využívanie existujúcich mechanizmov siete SOLVIT alebo prijatie zrozumiteľnej a jednoznačnej „doložky jednotného trhu“, na vzdelávacie programy pre školiteľov v oblasti vzájomného uznávania, výmeny úradníkov atď. (príloha uvedeného oznámenia).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Treba konštatovať, že práca, ktorú Komisia vykonala, bola obrovská, potrebná, zložitá a záslužná, a treba ju uznať.

3.2.

Komisia však riadne nevysvetľuje, čo sa deje s jej návrhom nariadenia z roku 2013 týkajúcim sa dohľadu nad výrobkami, o ktorom nie je známe, že by bol uverejnený, pričom sa zdá, súčasný návrh ho v niektorých ustanoveniach kopíruje alebo pozmeňuje, no Komisia nepriznáva, že od neho upustila.

3.2.1.

EHSV okrem toho považuje za nevyhnutné, aby existovalo jasné prepojenie medzi smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a týmto návrhom tak, aby do jeho rozsahu pôsobnosti spadali všetky výrobky (a nielen tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe).

3.2.2.

Podľa EHSV mali návrh nevyhnutne sprevádzať nové predpisy týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby sa zabezpečilo, že na všetky výrobky bez ohľadu na ich vlastnosti sa budú vzťahovať aktuálne a účinnejšie právne predpisy.

3.2.3.

EHSV sa totiž stále domnieva, že ustanovenia v oblasti dohľadu nad trhom sú rozptýlené a niektoré sa prekrývajú, čo vedie k zmätku medzi vlastnými pravidlami dohľadu a povinnosťami hospodárskych subjektov.

3.2.4.

EHSV sa obáva, že Komisia tým, že necháva zároveň v diskusii dva návrhy s podobným obsahom, ale rôznymi prvkami, nerieši tento problém dostatočným spôsobom.

3.3.

So zreteľom na súčasný rámec diskusií o návrhu balíka návrhov o bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom sa EHSV domnieva, že v súčasnom návrhu by sa malo zakotviť pravidlo, ktorým by sa posilnila povinnosť dohľadu nad trhom zo strany členských štátov, a to konkrétne povinnosť predkladať Komisii (štvrťročné) správy o činnostiach a kontrolách, najmä pokiaľ ide o štatistické údaje a rozhodnutia.

3.4.

Na druhej strane by sa mali uverejňovať opatrenia dohľadu, a to najmä prostredníctvom správ o činnosti alebo na príslušných webových sídlach.

3.5.

Na druhú stranu EHSV zvolený právny základ týchto návrhov, ako aj ich odôvodnení, pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu, za platný a tiež vybrané právne nástroje za najvhodnejšie na zamýšľané účely, vyjadruje však poľutovanie nad prílišnou „flexibilitou“, ktorú napriek využívaniu nariadení možno nájsť vo viacerých ustanoveniach, pričom sa členským štátom necháva príliš veľká voľnosť konania a nedochádza k väčšej kontrole zo strany EÚ, ktorá sa navrhovala v niektorých nezvolených možnostiach.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že všeobecné zásady týkajúce sa dohľadu nad trhom by mali zahŕňať zásadu predbežnej opatrnosti ako základný prvok rozhodovania, a to vždy, keď existujú náznaky, že spotrebitelia alebo životné prostredie potrebujú ochranu, a neexistujú jasné, vedecké dôkazy, že výrobok pre nich nepredstavuje žiadne riziko.

3.6.1.

EHSV musí ešte raz skritizovať Komisiu za úplnú neprítomnosť odkazov na túto zásadu a pripomína, že zásada predbežnej opatrnosti, ktorú orgány členských štátov vždy používajú v oblasti riadenia rizík, je základnou zásadou pre všetky subjekty, ktoré musia vydávať rozhodnutia o stiahnutí alebo nestiahnutí určitého výrobku z trhu.

3.6.2.

Hoci sa na zásadu predbežnej opatrnosti nikde neodkazuje, EHSV aj tak odporúča ujasniť, že dôkazné bremeno spočíva vždy na hospodárskych subjektoch. To znamená, že tieto subjekty nemôžu tvrdiť, že preukázanie nebezpečnosti alebo akéhokoľvek iného rizika výrobku náleží úradom.

3.7.

EHSV uznáva povinnosť členských štátov definovať minimálne každé tri roky všeobecnú stratégiu dohľadu nad trhom.

3.7.1.

EHSV sa však domnieva, že opatrenia prijímané orgánmi by mala Európska komisia pravidelne monitorovať.

3.8.

EHSV považuje za zásadne dôležitú existenciu mechanizmu RAPEX, ktorý by fungoval koordinovaným a účinným spôsobom, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi členskými štátmi, no poznamenáva, že v posledných rokoch dochádza k tomu, že vždy, keď členský štát oznámi Európskej komisii nebezpečný výrobok, orgány ani samotná Komisia neinformujú spotrebiteľov vo všeobecnosti ani ich zastupiteľské organizácie, a ani sa neprijmú potrebné opatrenia, a to najmä postupy spätného stiahnutia výrobkov, pri ktorých je potom potrebný zásah spotrebiteľa, to isté sa deje v situáciách, v ktorých sa orgány jedného členského štátu dohodnú s hospodárskym subjektom na stiahnutí výrobku z trhu, bez toho aby sa o tejto dohode informovali ostatné členské štáty. Často je tým takisto ohrozená zásada predbežnej opatrnosti.

3.8.1.

EHSV taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tento mechanizmus koordinoval v prípadoch, keď má byť výrobok zničený, čím by sa podporila ešte väčšia integrácia a informovanie spotrebiteľov o takýchto situáciách.

3.8.2.

V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo dotknuté zachovanie zásady dôvernosti a ochrana obchodných tajomstiev, sa EHSV domnieva, že je prvoradé, aby sa stanovila nielen povinnosť Európskej komisie predkladať pravidelné správy o systéme RAPEX, ale aj to, že spotrebitelia a podniky, ako aj ich zastupiteľské organizácie, budú mať prístup k väčšiemu množstvu informácií než k tým, ktoré sa zverejňujú. Často je potrebné vziať do úvahy ťažkosti spotrebiteľov pri odhaľovaní nebezpečného výrobku, ako aj ich reakcie v dôsledku jeho odhalenia.

3.8.3.

Takisto sa domnieva, že toto nariadenie by malo byť právnym aktom, ktorý musí obsahovať všetky pravidlá týkajúce sa systému Únie na rýchlu výmenu informácií, a to konkrétne jej vymedzenie, kontaktné miesta, spôsoby a procesy týkajúce sa výmeny informácií, externé subjekty, ktoré sa môžu zapojiť do systému (vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa), a pravidlá oznamovania.

3.9.

Na druhej strane podobne ako v predchádzajúcich stanoviskách EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoločnú európsku colnú stratégiu, ktorou sa zaručí optimalizácia materiálnych a ľudských zdrojov na vypracovanie opatrení stanovených v tomto návrhu, pričom by sa mali využiť aj nové technológie a inovácia, a zároveň plne rešpektovať súkromný charakter osobných údajov občanov s osobitným ohľadom na MSP a spotrebiteľov.

3.9.1.

V tomto smere odporúča posilniť dohody o vzájomnej pomoci s obchodnými partnermi, predovšetkým s WTO, a nedávno uzavreté partnerské dohody s Japonskom a Kanadou.

3.9.2.

EHSV tiež upozorňuje na problematiku boja proti podvodom a falšovaniu, ktorý má významný vplyv na všeobecnú bezpečnosť výrobkov, a to najmä v oblasti dovozu do EÚ.

3.9.3.

V tomto smere zdôrazňuje potrebu existencie ambicióznej politiky, ktorá by umožnila spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene informácií, aby sa v prípade závažných nežiaducich účinkov pri používaní výrobkov mohlo konať rýchlejšie vzhľadom na to, že vyšší počet podvodných a falšovaných výrobkov spolu s obmedzenými možnosťami členských štátov na ich kontrolu bude znamenať väčšie ohrozenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.

3.9.4.

Napokon sa EHSV v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami domnieva, že „pokiaľ ide o osoby, ktoré sú členmi alebo zamestnancami orgánov dohľadu a colných orgánov, musí sa zaručiť, že budú postupovať čestne a nezávisle a pri výkone ich funkcií sa im musí poskytnúť ochrana pred pokusmi o korupciu“ (9).

3.10.

Pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov kontrolovaných v rámci Únie, na ktoré sa vzťahujú harmonizované právne predpisy, zo strany Únie, EHSV sa domnieva, že je kľúčové, aby Európska komisia mala právomoc hodnotiť vnútroštátne opatrenia vykonávané v súvislosti s politikou harmonizácie bez toho, aby boli dotknuté osobitné kompetencie vnútroštátnych orgánov, čím sa zabráni právnej neistote, ktorá by mohla ohroziť voľný obeh bezpečných výrobkov.

3.11.

Podobne ako v predchádzajúcom stanovisku sa EHSV zasadzuje o začlenenie ustanovení na vytvorenie celoeurópskej databázy týkajúcej sa úrazov, ktorá by zahŕňala všetky druhy úrazov a ktorej cieľom by bolo: a) pomáhať orgánom dohľadu nad trhom pri prijímaní uváženejších rozhodnutí pri posudzovaní rizík, b) poskytovať základ pre preventívnu činnosť a kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a umožňovať tvorcom noriem rozvíjať lepšie normy pre výrobky, c) pomáhať výrobcom prispôsobiť koncepciu bezpečnosti novým výrobkom, a d) zhodnotiť účinnosť preventívnych opatrení a stanoviť priority tvorby politiky.

3.12.

V tomto smere znovu navrhuje stanoviť právny základ pre európsku databázu úrazov, podľa ktorého by Európska komisia podporovala koordináciu zhromažďovania údajov z členských štátov a hladké fungovanie databázy.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.    Návrh o zhode (COM(2017) 795 final)

4.1.1.   Článok 1

4.1.1.1.

EHSV víta skutočnosť, že okrem ochrany zdravia a bezpečnosti osôb je zahrnutá aj ochrana životného prostredia a verejných záujmov.

4.1.2.   Článok 5

4.1.2.1.

EHSV kritizuje vyhlásenia o zhode pre väčšinu spotrebných výrobkov, keďže vo všeobecnosti ide o jednostranné vyhlásenie výrobcu, v ktorom vyhlasuje, že výrobok je v zhode s európskymi právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov. Toto vyhlásenie často mätie príjemcov, ktorí zamieňajú pôvod výrobku s povolením výrobku.

4.1.2.2.

Viacero spotrebiteľských organizácií v poslednom čase vyjadrilo rôzne obavy z takýchto systémov zhody, ktoré sú identické s obavami vyjadrenými v súvislosti s vyhláseniami s „označením CE“. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa toto vyhlásenie o zhode, a to aj na webovom sídle, umiestňovalo na strane obsahujúcej technickú dokumentáciu výrobku. Vyhlásenie o zhode by tak nemalo byť pre príjemcov mätúce či zavádzajúce.

4.1.3.   Články 10 a 14

4.1.3.1.

EHSV víta tento návrh, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný systém dohľadu nad trhom v každom členskom štáte. V návrhu sa však stanovujú pravidlá týkajúce sa povinností, právomocí a organizácie dohľadu nad trhom, no neuvádza sa nič o kapacite a právomociach členských štátov na úrovni technických, ľudských a finančných zdrojov, čo môže zapríčiniť nesúlad na úrovni dohľadu nad výrobkami v Európskej únii.

4.1.3.2.

Bez toho, aby boli dotknuté zverené právomoci, sa EHSV domnieva, že v návrhu sa orgánom stanovuje málo povinností a uvádzajú sa predovšetkým výsady, napríklad len právomoc v primeranom čase upozorniť používateľov na svojom území na výrobky, pri ktorých sa zistilo riziko.

4.1.4.   Článok 18

4.1.4.1.

EHSV nepozná dôvod, prečo Komisia v tomto článku vypustila predchádzajúcu normu navrhnutú v roku 2013, konkrétne presné uvedenie referenčných kritérií pre rozhodnutie orgánu, ako aj všetky nasledujúce opatrenia, ako sú povinnosti hospodárskeho subjektu a následné opatrenia zo strany orgánu. V skutočnosti nie je zo strany hospodárskych subjektov jasné, či sa oznámenia do systému RAPEX skutočne monitorujú a či sú dané výrobky naozaj stiahnuté z trhu.

4.1.4.2.

Čo sa týka postupu spätného stiahnutia, EHSV považuje za zásadné informácie poskytované spotrebiteľovi a z tohto dôvodu zdôrazňuje, že tieto informácie sa majú konkrétne určiť, a preto by mali mať orgány povinnosť tieto informácie zverejňovať. Na druhú stranu by sa tiež mal vymedziť postup informovania o spätnom, stiahnutí, pričom je potrebné zabrániť tomu, aby si spotrebitelia mýlili informácie o spätnom stiahnutí s komerčnými informáciami o výrobku.

4.1.5.   Článok 26

4.1.5.1.

EHSV považuje za zásadné, aby sa v návrhu stanovil výslovný predpis, že orgány členských štátov musia disponovať právomocami a zdrojmi potrebnými na vykonávanie svojich funkcií, najmä pokiaľ ide o fyzické a laboratórne kontroly výrobkov.

4.1.6.   Článok 27

4.1.6.1.

EHSV sa domnieva, že bez toho, aby boli dotknuté uvedené písmená, by malo existovať všeobecné ustanovenie, ktorým sa orgánom dohľadu nad trhom povolí požadovať od kontrolných orgánov na vonkajších hraniciach, aby určitý výrobok nepustili do voľného obehu v prípade, ak sa potvrdí, že výrobok skutočne predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, životné prostredie alebo verejné záujmy.

4.1.7.   Článok 32

4.1.7.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa organizácie občianskej spoločnosti, konkrétne združenia spotrebiteľov, zapojili do tejto siete s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť o dosiahnutých výsledkoch členských štátov v politike dohľadu nad trhom.

4.1.8.   Článok 61

4.1.8.1.

EHSV súhlasí s návrhom stanoviť osobitný predpis týkajúci sa pokút, ktoré by odrádzali hospodárske subjekty od uvádzania nebezpečných výrobkov na trh.

4.1.8.2.

EHSV preto víta článok 61 ods. 3, v ktorom sa uvádza, že v prípade opakovaného výskytu porušenia predpisov, sa výška pokuty môže zvýšiť.

4.2.    Návrh o uznávaní (COM(2017) 796 final)

4.2.1.   Článok 4

4.2.1.1.

EHSV vyjadruje pochybnosti nad užitočnosťou tejto zásady, najmä pokiaľ sa v článku 4 ods. 3 stanovuje, že hospodárske subjekty zodpovedajú za umiestnenie tohto vyhlásenia, ktoré môže mať na spotrebiteľov rovnaký účinok ako označenie CE, ktoré nikdy nezabránilo tomu, aby na vnútornom trhu boli v obehu výrobky považované za nebezpečné, bez ohľadu na príslušné vyhlásenie.

4.2.1.2.

EHSV sa domnieva, že v prípade, ak hospodársky subjekt neposkytne toto vyhlásenie, a bez toho, aby bol dotknutý ods. 8, sa musí stanoviť rozumná lehota na to, aby orgány overili informácie týkajúce sa zhody.

4.2.2.   Článok 5

4.2.2.1.

EHSV sa opätovne domnieva, že do požiadaviek na posúdenie výrobkov sa musí zahrnúť zásada predbežnej opatrnosti, najmä pokiaľ ide o ods. 5 tohto článku.

4.2.3.   Článok 6

4.2.3.1.

So zreteľom na práva spotrebiteľom, konkrétne právo na zdravie, bezpečnosť a ochranu životného prostredia a verejných záujmov, EHSV nesúhlasí s predpokladom bezpečnosti stanovenom v právnom predpise. Domnieva sa, že pokým sa vykonáva posúdenie výrobku uvedené v článku 5, tento výrobok nesmie byť až do konečného rozhodnutia orgánu členského štátu uvedený do obehu.

---

(1)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/PT/ALL/?uri=COM%3A2017%3A787%3AFIN.

(2)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0788&qid=1519385332001

(3)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1519385589015&uri=CELEX:52017DC0789

(4)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2017%3A0795%3AFIN.

(5)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2017%3A0795%3AFIN.

(6)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0788&qid=1519385332001

(7)  Ú. V. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(8)  Ú. V. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(9)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 86, bod 1.6.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení zdravotníckych technológií a zmene smernice 2011/24/EÚ

[COM(2018) 51 final — 2018/0018 (COD)]

(2018/C 283/04)

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

Konzultácia	Európsky parlament, 8. februára 2018 Rada, 26. februára 2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Rozhodnutie predsedníctva	5. decembra 2017
Prijaté v pléne	23. mája 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	172/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s tým, že spolupráca v rámci celej EÚ v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA) na udržateľnom základe je zameraná na to, aby členské štáty Únie mohli mať prospech zo zlepšenia účinnosti tohto postupu a aby sa dosiahla čo najväčšia pridaná hodnota.

1.2.

EHSV sa domnieva, že rozhodnutie Komisie využiť skôr legislatívny postup nariadenia než iné právne formy je správne, lebo takto sa zabezpečí priamejšia a intenzívnejšia spolupráca na úrovni členských štátov.

1.3.

EHSV je presvedčený, že návrh nariadenia je plne v súlade s hlavnými cieľmi EÚ vrátane bezproblémového fungovania vnútorného trhu, udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti a ambiciózneho programu v oblasti výskumu a inovácie.

1.4.

EHSV súhlasí s tvrdením, že výdavky na zdravotníctvo sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zvýšia, najmä vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva, nárast chronických chorôb a využívanie nových komplexných technológií, zatiaľ čo členské štáty zároveň čelia aj rastúcim rozpočtovým obmedzeniam.

1.5.

EHSV by podporil používanie daňových stimulov v niektorých krajinách, ako aj prípadné zvýšenie stropu štátnej pomoci de minimis, musia to však zvážiť príslušné členské štáty.

1.6.

EHSV sa domnieva, že financovanie z verejných zdrojov je pre HTA veľmi dôležité a určite by sa to mohlo posilniť prostredníctvom spolupráce a tým, že sa zamedzí duplicite.

1.7.

EHSV sa nazdáva, že členské štáty by mali podporovať a financovať vhodné nápady a iniciatívy, s ktorými v tejto súvislosti prichádzajú startupy.

1.8.

EHSV sa domnieva, že návrh by mal byť prínosom pre malé a stredné podniky (MSP), ako aj pre podniky sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v tomto odvetví, pretože sa ním zníži ich súčasné administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov vyplývajúce z nevyhnutnosti predkladať viacero dokumentácií v záujme splnenia rôznych vnútroštátnych požiadaviek v oblasti HTA, ale nesúhlasí s tým, že by sa na ne nemali uplatňovať osobitné ustanovenia.

1.9.

EHSV navrhuje, aby nariadenie odkazovalo na preventívne opatrenia, napríklad pomáhať nemocniciam, pokiaľ ide o kontrolu, prevenciu a obmedzenie nozokomiálnych infekcií, a navrhuje, aby sa jeho rozsah pôsobnosti rozšíril alebo doplnil o ustanovenia v tomto zmysle.

2.   Kontext

2.1.

Návrh nariadenia prichádza po viac ako dvadsiatich rokoch dobrovoľnej spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA). Po prijatí smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (smernica 2011/24/EÚ) (1) bola v roku 2013 na dobrovoľnom základe na úrovni EÚ zriadená sieť HTA zložená z rôznych vnútroštátnych inštitúcií a orgánov HTA, ktorá je zodpovedná za riadenie stratégie a politiky v oblasti vedeckej a technickej spolupráce na úrovni Únie.

2.2.

Tieto práce boli doplnené o tri po sebe nasledujúce jednotné akcie (2) týkajúce sa HTA a poskytli Komisii a členským štátom príležitosť vytvoriť pevnú vedomostnú základňu, pokiaľ ide o metodiku a výmenu informácií v súvislosti s hodnotením zdravotníckych technológií.

2.3.

Spolupráca v oblasti HTA na udržateľnom základe na úrovni EÚ je zameraná na to, aby členské štáty EÚ mohli mať prospech zo zlepšenia účinnosti tohto postupu a aby sa dosiahla čo najväčšia pridaná hodnota. Posilnenie spolupráce v tejto oblasti na úrovni EÚ vo veľkej miere podporujú aj zainteresované strany, ktoré majú záujem na tom, aby pacienti mali rýchly prístup k inovatívnym spôsobom liečby, liekom a zdravotníckym produktom, ak predstavujú pridanú hodnotu. Takáto posilnená spolupráca môže tiež dokázať, že EÚ nie je len hospodárskou úniou, ale aj zoskupením krajín, ktoré sa zaujíma predovšetkým o ľudí. Zainteresované strany a občania, ktorí sa zúčastnili na verejnej konzultácii Komisie, vyjadrili rozhodnú podporu, keďže takmer jednomyseľne (98 %) uznávajú užitočnosť HTA a 87 % z nich súhlasí s tým, že spolupráca Únie v oblasti HTA by mala pokračovať aj po roku 2020 (3).

3.   Problémy alebo nedostatky, ktoré sa návrh usiluje riešiť

3.1.

EHSV súhlasí s konštatovaním vyplývajúcim z rozsiahlej konzultácie, že prístup na trh s inovatívnymi technológiami je zatiaľ sťažený alebo narušený v dôsledku rozdielov v administratívnych postupoch alebo metódach uplatňovaných na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a v dôsledku požiadaviek v oblasti HTA, ktoré existujú v celej Únii a ktoré vyplývajú z rozličných vnútroštátnych právnych predpisov a praktík. Z tohto dôvodu Komisia predložila návrh nariadenia, pretože je to najvhodnejší legislatívny prístup.

3.2.

EHSV takisto súhlasí s názorom, že situácia, ktorá v súčasnosti prevláda, prispieva aj k nedostatočnej predvídateľnosti obchodných príležitostí, vyšším nákladom pre priemysel a MSP, vedie k omeškaniam v prístupe k novým technológiám a má negatívne účinky na inováciu. Ako príklad súčasnej nedostatočnej harmonizácie možno uviesť dokument, ktorý uverejnil Inštitút pre konkurencieschopnosť I-Com (4), kde sa na strane 49 odkazuje na Európsku organizáciu spotrebiteľov (BEUC) a konštatuje, že niektoré orgány pre HTA sprístupňujú hodnotenia verejnosti, buď priamo, alebo na požiadanie, zatiaľ čo iné ich považujú za dôverné. Niektoré okrem toho akceptujú pozorovacie štúdie na posúdenie hodnoty lieku, zatiaľ čo iné ich odmietajú. Tento bod je dôležitý, lebo ako zistila Európska organizácia spotrebiteľov, existujúca bibliografia na túto tému ukazuje, že tieto údaje sú menej spoľahlivé ako údaje, ktoré poskytuje randomizované klinické skúšanie a profily účinnosti liekov. Aj keď tieto rozdiely nemajú priamy vplyv na prácu Európskej organizácie spotrebiteľov, môžu prispieť k duplicite práce a spôsobiť vyššie náklady pre členské štáty. V dôsledku toho je dôležité zvyšovať povedomie spotrebiteľov o význame HTA a o prínose pre pacientov a koncových používateľov. Európska organizácia spotrebiteľov sa napokon domnieva, že aj keby spoločné a integrované HTA mohlo preukázať veľkú užitočnosť, malo by byť prispôsobené rôznym vnútroštátnym rámcom, ktoré upravujú zdravotnú starostlivosť. Ako vyplynulo z niekoľkých desaťročí spolupráce v oblasti HTA v EÚ, doterajší striktne dobrovoľný prístup k spoločnej práci tieto problémy uspokojivo nevyriešil.

3.3.

Súčasnú spoluprácu v oblasti HTA na úrovni Únie sťažuje aj neudržateľnosť, keďže jej financovanie sa obmedzuje na krátkodobý horizont a musí sa zabezpečovať a znovu prerokovávať počas každého finančného cyklu. Napriek tomu, že realizovaná spolupráca, ako sú jednotné akcie a sieť HTA, preukazuje prínosy spolupráce na úrovni EÚ, pokiaľ ide o vytvorenie odbornej siete, nástrojov a metodík pre spoluprácu a vykonávanie pilotných spoločných hodnotení, tento model spolupráce neprispel k odstráneniu fragmentácie vnútroštátnych systémov a duplicity snáh (5).

3.4.

Keďže spoľahlivosť akéhokoľvek nového mechanizmu musí byť overená so zreteľom na zásady nezávislosti a slobody prejavu zainteresovaných strán, na výlučnom základe vedeckých, deontologických, etických a nestranných kritérií, ciele sledované touto iniciatívou sa budú môcť dosiahnuť vhodným spôsobom prostredníctvom posilnenej spolupráce v oblasti HTA, ktorá bude prebiehať na úrovni Únie na základe týchto zásad. Tento prístup skutočne umožní vyriešiť súčasnú roztrieštenosť vnútroštátnych systémov HTA (konkrétne rozdiely v postupoch a metódach ovplyvňujúce prístup na trh) a súčasne posilní spoluprácu na iných úrovniach, ktoré sú pre HTA dôležité: napríklad v krajinách, ktoré čelia ťažkostiam, lebo nemajú registre pacientov, by sa mali zaviesť vnútroštátne akčné plány pre všetky patológie s cieľom urýchliť prácu príslušných ministerstiev zdravotníctva, pričom treba prihliadať na osvedčené postupy, ktoré sa uplatňujú v iných európskych krajinách. Ide o prístup, ktorý pri prijímaní vedeckého rozhodnutia zohľadňuje aj sociálne hodnoty a priority.

3.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uznať technologické inovácie v zdravotníctve, a to aj v oblasti zdravotnej starostlivosti na miestnej úrovni mimo nemocničného prostredia. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva (6), nárast chronických chorôb a stratu autonómie je nevyhnutné, aby sa technológie a metódy intervencie v oblasti domácej starostlivosti špecializovali a účinnejšie používali. Takisto by bolo vhodné zaviesť osobitné programy v oblasti HTA, ktorých cieľom bude zlepšiť takúto starostlivosť a jej poskytovanie v domácnosti, a to nielen pomocou nových technológií a telemedicíny, ale aj prostredníctvom všeobecného zvýšenia kvality profesionálnych služieb starostlivosti.

3.6.

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že toto odvetvie zdravotnej starostlivosti poskytovanej európskym občanom väčšinou vytvorili a riadia inovatívne podniky sociálneho hospodárstva a že by bolo vhodné uznať postavenie, ktoré v tejto oblasti zastávajú, a lepšie ho využiť.

4.   Očakávané výsledky tohto konkrétneho návrhu

4.1.

Cieľom návrhu nariadenia EÚ v oblasti HTA je zlepšiť dostupnosť inovatívnych zdravotníckych technológií pre pacientov v Únii, zabezpečiť lepšie využívanie dostupných zdrojov a zlepšiť predvídateľnosť pre podniky.

4.2.

EHSV sa domnieva, že rozhodnutie Komisie využiť skôr legislatívny postup nariadenia než iné právne formy je správne, lebo takto sa zabezpečí priamejšia a intenzívnejšia spolupráca na úrovni členských štátov. Povinnosť použiť spoločné klinické hodnotenie, ak takéto hodnotenie technológie bolo vykonané, však nezaručuje, že členské štáty budú mať relevantné a použiteľné HTA, ktoré budú môcť použiť pri rozhodovaní. Pre niektoré kategórie HTA existuje preto možnosť dobrovoľnej spolupráce, ako sa uvádza v článku 19. Keďže by sa mohlo stať, že kvalita HTA sa zhorší, ak sa bude toto hodnotenie vykonávať v krátkej lehote, je nevyhnutné uplatniť článok 29 návrhu nariadenia o hodnotení a monitorovaní.

4.3.

Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť, aby metódy a postupy uplatniteľné na HTA boli v celej EÚ predvídateľnejšie a aby na vnútroštátnej úrovni nedochádzalo k duplicite spoločných klinických hodnotení, a to s cieľom zabrániť prekrývaniam a nezrovnalostiam. Ako sa podrobnejšie opisuje v správe o posúdení vplyvu, usudzuje sa, že uprednostňovaná možnosť poskytuje najlepšiu kombináciu účinnosti a efektívnosti pri dosahovaní cieľov politiky a zároveň rešpektuje zásady subsidiarity a proporcionality. Umožňuje najlepšie dosiahnuť ciele týkajúce sa vnútorného trhu tým, že podporuje zbližovanie postupov a metodík, znižuje duplicitu (napr. klinických hodnotení), a tým aj riziko rozdielnych výsledkov, čím prispieva k zlepšeniu dostupnosti inovatívnych zdravotníckych technológií pre pacientov. Keďže prístup a využívanie technológií nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké, potreby v oblasti HTA sa líšia, najmä pokiaľ ide o normy týkajúce sa starostlivosti. Ďalšie analýzy sú tým potrebnejšie, že neexistuje priame porovnanie alebo využívanie prechodných kritérií v klinických štúdiách, ktoré sa používajú pri povoleniach na uvedenie na trh. V dôsledku toho sa povinnosť využívať spoločné HTA možno nebude dať úplne zrealizovať a mala by sa možno naďalej uplatňovať zásada jeho dobrovoľného používania, ako sa uvádza vyššie, pokiaľ ide o určité kategórie tohto hodnotenia. Je preto dôležité objasniť, že podľa článku 34 môžu členské štáty vykonať klinické hodnotenie za pomoci iných prostriedkov, než sú pravidlá stanovené v kapitole III tohto nariadenia, aby sa zaistilo, že členské štáty budú mať i naďalej možnosť v prípade potreby vykonať primerané doplňujúce hodnotenia.

4.4.

EHSV súhlasí s tým, že návrh nariadenia okrem toho poskytuje členským štátom udržateľný rámec, ktorý im umožňuje združovať odborné poznatky a posilniť rozhodovanie založené na dôkazoch a podporuje ich v snahách o zabezpečenie udržateľnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Uprednostňovaná možnosť je zároveň nákladovo efektívna v tom zmysle, že úspory pre členské štáty, priemysel a MSP výrazne prevyšujú náklady vďaka združovaniu zdrojov, zamedzeniu duplicite a zlepšeniu predvídateľnosti obchodných príležitostí. Návrh obsahuje ustanovenia o používaní spoločných nástrojov, postupov a metód v oblasti HTA v celej EÚ a pre spoluprácu členských štátov na úrovni Únie vymedzuje tieto štyri piliere:

4.4.1.

spoločné klinické hodnotenia zamerané na inovatívnejšie a potenciálne prospešné zdravotnícke technológie, ktoré zabezpečujú najväčšiu pridanú hodnotu pre EÚ;

4.4.2.

spoločné vedecké konzultácie, v rámci ktorých môžu vývojári zdravotníckych technológií požiadať orgány pre HTA o stanovisko, pokiaľ ide o to, aké údaje a dôkazy sa môžu v rámci HTA vyžadovať;

4.4.3.

identifikácia nových zdravotníckych technológií zameraná na odhaľovanie tých najsľubnejších technológií pre zdravie pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti už v počiatočnom štádiu a ich zohľadnenie v spoločnej práci;

4.4.4.

dobrovoľná spolupráca v oblastiach, ktoré sú mimo rozsahu povinnej spolupráce, napríklad v oblasti zdravotníckych technológií iných ako lieky a zdravotnícke pomôcky (ako napríklad chirurgické postupy), alebo v ekonomických aspektoch týkajúcich sa zdravotníckych technológií.

5.   Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti sa zvážili? Uprednostňuje sa nejaká možnosť alebo nie?

5.1.

EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia je plne v súlade s hlavnými cieľmi EÚ vrátane bezproblémového fungovania vnútorného trhu, udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti a ambiciózneho programu v oblasti výskumu a inovácie.

5.1.1.

Okrem súladu s týmito cieľmi politiky EÚ je tento návrh aj v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa liekov a zdravotníckych pomôcok a dopĺňa ich (7). Napríklad, hoci regulačný proces a proces HTA zostanú oddelené, keďže majú odlišný účel, existujú príležitosti na vytváranie synergií prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií a lepšieho zosúladenia načasovania postupov medzi navrhovanými spoločnými klinickými hodnoteniami a centralizovaným udeľovaním povolení na uvedenie na trh v prípade liekov (8).

5.2.

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

5.2.1.

Článok 114 ZFEÚ umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ak sú potrebné na vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu a súčasne zabezpečujú vysokú úroveň ochrany verejného zdravia.

5.2.2.

V článku 114 ZFEÚ sa okrem iného stanovuje vhodný právny základ vzhľadom na ciele návrhu, ktorými je odstránenie niektorých existujúcich rozdielov na vnútornom trhu so zdravotníckymi technológiami spôsobených procesnými a metodickými rozdielmi pri klinických hodnoteniach vykonávaných v členských štátoch spolu so značnou duplicitou takýchto hodnotení v celej EÚ.

5.2.3.

V súlade s článkom 114 ods. 3 ZFEÚ sa pri vypracovaní návrhu, ktorý má zlepšiť dostupnosť inovatívnych zdravotníckych technológií pre pacientov v EÚ, kládol dôraz na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

5.3.

Každý legislatívny návrh by mal byť takisto v súlade s článkom 168 ods. 7 ZFEÚ, podľa ktorého Únia rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť zahŕňa rozhodnutia týkajúce sa určovania cien a náhrad, ktoré sú mimo rozsahu uplatňovania skúmanej iniciatívy.

5.3.1.

Hoci je zjavné, že členské štáty Únie budú naďalej zodpovedné na jednej strane za hodnotenie neklinických aspektov zdravotníckych technológií, t. j. napr. ekonomických, sociálnych a etických, a na druhej strane za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa určovania ich cien a náhrad, EHSV navrhuje preskúmať, najmä prostredníctvom vypracovania osobitnej štúdie, možnosť zavedenia spoločnej cenovej politiky v rámci EÚ, a to s ohľadom na transparentnosť a dostupnosť pre všetkých obyvateľov, pokiaľ ide o lieky, zdravotnícke pomôcky a diagnostické produkty in vitro vo všeobecnosti, najmä ak boli predmetom HTA, keďže cieľom je zlepšiť ich dostupnosť pre európskych občanov a vyhnúť sa súbežnému vývozu alebo dovozu len na základe ceny. Toto opatrenie by takto účinne podporilo prácu štátnych výborov zodpovedných za spravovanie registra alebo monitorovacích stredísk najvyšších prijateľných cien, ktoré existujú v niektorých krajinách, najmä v prípade zdravotníckych pomôcok.

5.4.

Hoci sa v dôvodovej správe uvádza, že „pojem ‚zdravotnícka technológia‘ sa má vykladať v širšom zmysle ako lieky, zdravotnícke pomôcky alebo liečebné a chirurgické postupy, ako aj opatrenia na prevenciu chorôb, diagnostiku alebo ošetrenie používané v zdravotnej starostlivosti“, spoločné klinické hodnotenia sa obmedzujú na „lieky, ktoré podliehajú centralizovanému udeľovaniu povolení na uvedenie na trh, nové účinné látky a existujúce výrobky, v prípade ktorých sa existujúce povolenie na uvedenie na trh rozširuje o novú terapeutickú indikáciu, a určité triedy zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, pre ktoré príslušné panely odborníkov zriadené v súlade s nariadeniami (EÚ) 2017/745 a 2017/746 poskytli stanoviská alebo názory a ktoré vybrala koordinačná skupina zriadená podľa tohto nariadenia“.

5.5.

Na prevenciu degeneratívnych ochorení, ale aj na zníženie nadmernej hospitalizácie starších a závislých osôb je potrebné zavádzať opatrenia a vyvíjať činnosti, ktoré zvyšujú kvalitu starostlivosti a pomoci, a v dôsledku toho zvyšujú aj bezpečnosť pacientov a ich spokojnosť.

5.5.1.

EHSV sa domnieva, že rozsah uplatňovania návrhu by sa mal rozšíriť začlenením preventívnych opatrení, napríklad pokiaľ ide o pomoc nemocniciam, pokiaľ ide o kontrolu, prevenciu a obmedzenie nozokomiálnych infekcií. Tento konkrétny príklad sa v Európe každý rok týka približne 37 000 ľudí (9), ktorí zomierajú v dôsledku nozokomiálnej nákazy. No napriek tomu, že je naliehavo potrebné zlepšiť bezpečnosť pacientov a kvalitu zdravotníckych služieb tým, že sa zdôrazňuje prevencia týchto nozokomiálnych nákaz a racionálne používanie antibiotík, doteraz vykonané štúdie sa obmedzujú iba na vnútroštátnu úroveň, pričom poukazujú na všetky nedostatky, ktoré by mal tento návrh pomôcť odstrániť.

6.   Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť?

6.1.

EHSV sa domnieva, že uprednostňovaná možnosť je nákladovo efektívna v tom zmysle, že úspory pre členské štáty a priemysel (10) výrazne prevyšujú náklady, ktoré si táto možnosť vyžaduje, a to vďaka združovaniu zdrojov, zamedzeniu duplicity a zlepšeniu predvídateľnosti obchodných príležitostí. Aby sa pre spoločnú prácu stanovenú v tomto nariadení zaručila dostupnosť dostatočných zdrojov (11), EHSV schvaľuje myšlienku, že by sa mali poskytnúť finančné prostriedky pre spoločnú prácu a dobrovoľnú spoluprácu, ako aj pre podporný rámec na podporu týchto činností. Finančné prostriedky by mali pokrývať náklady na vypracovanie správ o spoločných klinických hodnoteniach a spoločných vedeckých konzultáciách. Členské štáty by mali mať aj možnosť vysielať do Komisie národných expertov na podporu činnosti sekretariátu koordinačnej skupiny, ako sa uvádza v článku 3.

6.2.

Náklady na kontroly sú súčasťou nákladov určených na identifikáciu nových zdravotníckych technológií, ktoré sa majú hodnotiť na úrovni EÚ a majú byť predmetom spoločných klinických hodnotení. Spoluprácou s príslušnými orgánmi pre lieky a zdravotnícke pomôcky sa budú minimalizovať riziká chýb pri vypracúvaní pracovného programu koordinačnej skupiny zodpovednej za monitorovanie. Ako poznamenáva aj Komisia, koordinačná skupina bude zložená z vnútroštátnych zástupcov orgánov pre HTA, zatiaľ čo podskupiny budú zložené z technických odborníkov, ktorí vykonávajú hodnotenia. Zároveň sa plánuje poskytovanie odbornej prípravy vnútroštátnym orgánom pre HTA s cieľom zabezpečiť, aby menej skúsené členské štáty spĺňali požiadavky v tejto oblasti. Tento aspekt sa však v texte návrhu výslovne neuvádza.

6.3.

Výdavky na verejnú a súkromnú zdravotnú starostlivosť v EÚ predstavujú celkovo približne 1 300 miliárd EUR ročne (12), z čoho 220 miliárd EUR sú výdavky na farmaceutické výrobky (13) a 100 miliárd EUR na zdravotnícke pomôcky (14). V priemere teda tieto výdavky predstavujú približne 10 % HDP EÚ (15).

6.4.

EHSV súhlasí s tvrdením, že výdavky na zdravotníctvo sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zvýšia, najmä vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva, nárast chronických chorôb a využívanie nových komplexných technológií, zatiaľ čo členské štáty zároveň čelia aj rastúcim rozpočtovým obmedzeniam.

6.5.

EHSV sa okrem iného domnieva, že vzhľadom na tento vývoj bude potrebné, aby členské štáty naďalej posilňovali efektívnosť rozpočtov na zdravotníctvo tým, že sa zamerajú na účinné technológie a súčasne zachovajú stimuly pre inovácie (16).

6.6.

EHSV by podporil používanie daňových stimulov v niektorých krajinách, ako aj prípadnú úpravu stropu štátnej pomoci de minimis smerom nahor. Jednou z možností na zváženie by bola prípadné zvýšenie stropu štátnej pomoci de minimis zo súčasných 200 000 EUR na 700 000 EUR aspoň pre MSP pôsobiace v oblasti zdravotníctva, sociálnej pomoci a lekársko-farmaceutickej starostlivosti, pričom by sa pre príslušné podniky stanovili dodatočné požiadavky z hľadiska kvality, ako napríklad vytvárať projekty, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých podnikov, investovať do výskumu a inovácií alebo investovať všetok svoj zisk späť do podniku. Tieto ustanovenia by sa mohli použiť na podnecovaniu MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, aby viac investovali do výskumu, inovácií a rozvoja spolupráce v rámci sietí (17). EHSV sa taktiež nazdáva, že členské štáty by mali podporovať a financovať vhodné nápady a iniciatívy, s ktorými v tejto súvislosti prichádzajú startupy.

6.7.

Výbor sa domnieva, že financovanie z verejných zdrojov je pre HTA veľmi dôležité a určite by sa to mohlo posilniť prostredníctvom spolupráce a tým, že sa zamedzí duplicite. Odhaduje sa, že každé HTA vykonané v krajine stojí vnútroštátne orgány približne 30 000 EUR a sektor zdravotníctva 100 000 EUR (18). Ak by napríklad desať členských štátov vykonalo HTA v prípade rovnakej technológie a ich práca by bola predmetom spoločnej správy, mohlo by sa ušetriť až 70 % týchto súm, a to aj za predpokladu, že by v dôsledku zvýšenej potreby koordinácie boli náklady na spoločné hodnotenie trikrát vyššie ako náklady na jednu vnútroštátnu správu. To sú všetky prostriedky, ktoré môžu byť buď ušetrené alebo presunuté do iných činností súvisiacich s HTA. Vzhľadom na veľmi vysoké náklady na nové technológie je však nevyhnutné, aby sa HTA, ktoré členský štát používa pri rozhodovaní o náhradách za technológie, zosúladilo s jeho terapeutickými prostriedkami na vnútroštátnej úrovni. Napríklad pri liečbe onkologických ochorení, náklady na ktorú väčšinou presahujú 100 000 EUR na pacienta, bude neprimerané klinické hodnotenie stáť oveľa viac, ako sa ušetrí vďaka spoločnému hodnoteniu. Treba však, prirodzene, poznamenať, že Európska koalícia pacientov s rakovinou (ECPC) víta tento návrh a zdôrazňuje, že predchádzaním duplicite úsilia spoločné klinické hodnotenia, ktoré sa stali povinnými, odstránia riziko získania rozdielnych výsledkov, čím sa minimalizujú oneskorenia, pokiaľ ide o prístup k novým liečebným postupom (19). Medzinárodné združenie vzájomných poisťovní (AIM), ktoré je medzinárodnou úniou mimovládnych subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, víta skutočnosť, že Komisia navrhuje vytvoriť na úrovni EÚ udržateľnejší režim spolupráce v oblasti HTA. […] Obáva sa však, že zavedením jedného klinického hodnotenia v EÚ nebude tento nový systém nabádať, aby sa tieto HTA vykonávali čo najskôr, čím môže dôjsť k ohrozeniu kvality zdravotnej starostlivosti a jej bezpečnosti (20).

6.8.

Keďže vplyv návrhu na rozpočet by sa mal prejaviť až od roku 2023, príspevok z rozpočtu EÚ po roku 2020 sa prerokuje v rámci prípravy návrhov Komisie pre nadchádzajúci viacročný finančný rámec (VFR) a bude závisieť od výsledku rokovaní o VFR na obdobie po roku 2020.

6.9.

Vzhľadom na obrovské hospodárske záujmy je odvetvie zdravotníckych technológií náchylné na konflikty záujmov. Je veľmi dôležité, aby sa HTA vykonávalo objektívne, nezávisle a transparentne.

7.   Aký to bude mať vplyv na MSP a mikropodniky?

7.1.

Návrh má veľký význam MSP, ktoré sú obzvlášť výrazne zastúpené v odvetví zdravotníckych pomôcok, ako sa uvádza v bode 4.2. Nestanovili sa však nijaké osobitné ustanovenia pre mikropodniky, keďže sa neočakáva, že by mali zohrávať veľkú úlohu pri uvádzaní nových zdravotníckych technológií na trh. EHSV sa domnieva, že návrh by mal byť prínosom pre malé a stredné podniky (MSP), ako aj pre podniky sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v tomto odvetví, pretože sa ním zníži ich súčasné administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov vyplývajúce z nevyhnutnosti predkladať viacero dokumentácií v záujme splnenia rôznych vnútroštátnych požiadaviek v oblasti HTA, ale nesúhlasí s tým, že by sa na ne nemali uplatňovať osobitné ustanovenia. Najmä klinické hodnotenia a spoločné vedecké konzultácie, s ktorými sa počíta v návrhu, by mali zvýšiť predvídateľnosť obchodných príležitostí pre priemysel. To je obzvlášť dôležité pre MSP a pre sociálne podniky, pretože vo všeobecnosti majú skôr menšie portfóliá výrobkov a obmedzenejšie špecializované prostriedky a kapacity vyčlenené na HTA. Treba poznamenať, že v návrhu sa nestanovujú poplatky za spoločné klinické hodnotenia a vedecké konzultácie, čo je faktor, ktorý je v kontexte boja proti nezamestnanosti dôležitý aj pre zamestnanosť. Očakáva sa, že lepšia predvídateľnosť obchodných príležitostí vďaka spoločnej práci v oblasti HTA v celej EÚ bude mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ v odvetví zdravotníckych technológií. IT infraštruktúra, s ktorou sa v návrhu počíta, spočíva v štandardných IT nástrojoch (napr. databázy, výmena dokumentov, internetové publikácie), ktoré stavajú na nástrojoch, ktoré už boli vyvinuté v rámci jednotných akcií EUnetHTA.

7.2.

Pre MSP by mohlo byť veľmi dôležitým finančným stimulom nabádať ich, aby sa po roku 2020 zapájali do európskych programov financovania rozvoja v rámci národných strategických referenčných rámcov. Súčasné programy národného strategického referenčného rámca na obdobie 2014 – 2020 obsahujú osobitné ustanovenia pre opatrenia v oblasti výskumu a vývoja zamerané na boj proti chudobe a nezamestnanosti.

7.2.1.

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné tieto programy nielen zachovať, ale aj rozšíriť v medziach širšieho rámca zásad navrhovaného nariadenia, aby sa z nich mohol stať nástroj, ktorý bude stimulovať výskum a vývoj, ako aj ducha inovácie. V návrhu sa vôbec nespomínajú tretie krajiny, ale EHSV zastáva názor, že v jeho rámci by sa nemala vylúčiť spolupráca s tými krajinami, s ktorými je uzatvorená dvojstranná dohoda. V konečnom dôsledku všetko závisí od koncového používateľa a od rozhodnutí, ktoré prijme.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011).

(2)  Jednotná akcia EUnetHTA 1 v období 2010 – 2012, jednotná akcia EUnetHTA 2 v období 2012 – 2015 a jednotná akcia EUnetHTA 3 v období 2016 – 2019. Pozri: http://www.eunethta.eu/.

(3)  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-486_sk.htm.

(4)  http://www.astrid-online.it/static/upload/7787/7787e169a7f0afc63221153a6636c63f.pdf.

(5)  http://www.eunethta.eu/wp-content/uploads/2018/01/FINAL-Project-Plan-WP4-CA-TAVI-v3.pdf.

(6)  http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2015/pdf/ee3_en.pdf.

(7)  K príslušným právnym predpisom patrí smernica 2001/83/ES, nariadenie (ES) č. 726/2004, nariadenie (EÚ) č. 536/2014, nariadenie (EÚ) 2017/745 a nariadenie (EÚ) 2017/746.

(8)  Potrebu zlepšiť synergie uznali členské štáty aj v diskusnom dokumente siete HTA Synergies between regulatory and HTA issues on pharmaceuticals (Synergie medzi regulačnými otázkami a otázkami týkajúcimi sa HTA liekov), ako aj EUnetHTA a EMA (Európska agentúra pre lieky) v spoločnej správe Report on the implementation of the EMA-EUnetHTA three-year work plan 2012 – 2015 (Správa o vykonávaní trojročného pracovného plánu EMA-EUnetHTA na roky 2012 – 2015).

(9)  http://www.cleoresearch.org/en/.

(10)  Úspory z hľadiska nákladov spojených so spoločnými hodnoteniami (Výkonná agentúra pre výskum, REA) by mohli predstavovať 2,67 milióna EUR ročne.

(11)  Odhaduje sa, že celkové náklady na uprednostňovanú možnosť predstavujú približne 16 miliónov EUR.

(12)  Údaje Eurostatu uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Pharmaceutical Industry: A Strategic Sector for the European Economy (Farmaceutický priemysel, strategický sektor pre európske hospodárstvo), GR GROW, 2014.

Eurostat, výdavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre všetky členské štáty, údaje od roku 2012 alebo najnovšie dostupné údaje. V prípade Írska, Talianska, Malty a Spojeného kráľovstva sú tieto čísla doplnené o údaje WHO v oblasti zdravia (podľa ročného výmenného kurzu ECB).

(13)  Údaje Eurostatu z pracovného dokumentu GR GROW z roku 2014: Pharmaceutical Industry: A Strategic Sector for the European Economy.

(14)  Oznámenie s názvom Bezpečné, účinné a inovatívne zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ktoré slúžia pacientom, spotrebiteľom a zdravotníckym pracovníkom, COM(2012) 540 final. Odhad realizovaný organizáciami Svetová banka, EDMA, Espicom a Eucomed.

(15)  Európska komisia, European Semester Thematic Fiche: Health and Health systems (Tematický prehľad európskeho semestra: Zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti), 2015. GR ECFIN), Cost-containment policies in public pharmaceutical spending in the EU (Politika obmedzenia nákladov vo verejných farmaceutických výdavkoch v EÚ), 2012. Pozri tiež http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2016_sante_144_health_technology_assessments_en.pdf

(16)  GR ECFIN, Cost-containment policies in public pharmaceutical spending in the EU, 2012.

(17)  V súčasnosti sa v nariadení (EÚ) č. 1407/2013 stanovuje horná hranica 200 000 EUR na tri roky v prípade štátnej pomoci, ktorej poskytnutie sa môže povoliť v prospech podnikov, a to aj vo forme daňových úľav. V snahe prekonať hospodársku krízu zvýšila EÚ v roku 2008 provizórne túto hornú hranicu na 500 000 EUR ako súčasť svojho opatrenia s názvom „plán obnovy“. Malo by sa uznať, že rastúci dopyt po službách zdravotnej starostlivosti, najmä pre závislé osoby, bude jednou z hlavných výdavkových položiek systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov, a preto sa odporúča vytvoriť osobitný systém na poskytovanie stimulov a pomoci v tejto oblasti, najmä pre podniky, ktoré pôsobia v oblasti poskytovania sociálnej pomoci na miestnej úrovni.

(18)  GR ECFIN, The 2015 Ageing Report, OECD, 2015; Pharmaceutical expenditure and policies: past trends and future challenges (Farmaceutické výdavky a politiky: minulé trendy a budúce výzvy).

(19)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2018/614772/EPRS_BRI(2018)614772_EN.pdf.

(20)  https://www.aim-mutual.org/wp-content/uploads/2018/02/AIM-on-HTA.pdf.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty

[COM(2018) 20 final – 2018/0005(CNS)]

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky

[COM(2018) 21 final – 2018/0006 (CNS)]

Zmenený návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty

[COM(2017) 706 final – 2017/0248 (CNS)]

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu

[COM(2017) 783 final – 2017/0349 (CNS)]

(2018/C 283/05)

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Konzultácia	Rada Európskej únie, 15. 12. 2017, 9. 1. 2018 a 5. 2. 2018
Právny základ	článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	26. 3. 2018
Prijaté v pléne	23. 5. 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	198/5/10

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh Komisie a odporúča členským štátom, aby ho urýchlene prijali a začali vykonávať vzhľadom na to, že nadmerná roztrieštenosť systému DPH na vnútornom trhu spôsobuje neopodstatnené prekážky pre rozvoj malých podnikov.

1.2

EHSV súhlasí s cieľom Komisie, aby opatrenia zahrnuté v tomto balíku boli prínosom pre konečného spotrebiteľa. Domnieva sa však, že znížené sadzby a výnimky uplatňované podľa článku 98 ods. 1 a 2 návrhu smernice 2018/0005 (CNS) sa musia v prvom rade uplatňovať tak, aby sa koherentným spôsobom dosiahol cieľ všeobecného záujmu. Takéto ciele v niektorých prípadoch (napr. pokiaľ ide o služby v oblasti sociálnej starostlivosti a vzdelávania) sledujú sprostredkovateľské orgány, ktoré nie sú konečnými spotrebiteľmi. EHSV sa tiež domnieva, že systém by mal byť prostredníctvom zvýšenia prahových hodnôt prístupný nielen pre mikropodniky, ale aj pre malé a stredné podniky.

1.3

EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby sa zostavil „negatívny zoznam“ výrobkov a služieb, na ktoré sa neuplatňujú zníženia určené v návrhu smernice, no upozorňuje na to, že tento zoznam by nemal nevhodným spôsobom obmedzovať slobodnú voľbu členských štátov stanoviť znížené sadzby na určité výrobky všeobecného záujmu. Členské štáty by mali mať aj možnosť naďalej uplatňovať znížené sadzby DPH na výrobky, na ktoré sa vzťahujú znížené sadzby v rámci existujúcich výnimiek uvedených v súčasnej smernici 2006/112/ES.

1.4

Komisia sa domnieva, že systém znížených sadzieb by sa nemal uplatňovať na tovar a služby, ktoré predstavujú medzivstup. EHSV sa domnieva, že tento prístup spôsobuje problémy spojené s výkladom, ako napríklad pri riadení komplexných služieb, najmä služieb poskytovaných prostredníctvom sietí podnikov, klastrov a konzorcií. Preto teda môže dôjsť k nejednoznačným výkladom, ak sa za službu, ktorú poskytol podnik v rámci skupiny, platí materskej spoločnosti, ktorá ju následne fakturuje podniku, ktorý službu poskytol. Ak sa v takejto situácii neuplatní preferenčná sadzba, dochádza k zvýšeniu nákladov, ktoré sa v konečnom dôsledku, aj keď nepriamo, dotknú konečného užívateľa.

1.5

EHSV sa domnieva, že ambiciózne ciele, ktoré stanovila Komisia v tomto balíku právnych predpisov, bude možné dosiahnuť iba vtedy, ak budú členské štáty vyvíjať potrebné úsilie a v primeranej lehote prijmú konečný systém DPH.

1.6

EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby sa členským štátom povolilo uplatňovať dve znížené sadzby vo výške minimálne 5 %, ako aj ďalšiu zníženú sadzbu nižšiu než 5 %, a domnieva sa, že tieto sadzby by sa mali uplatňovať na určité druhy výrobkov a služieb, ako to robia niektoré členské štáty. EHSV odporúča členským štátom, aby zachovali súčasné zníženia uplatňované na niektoré druhy výrobkov alebo služieb všeobecného záujmu. EHSV sa domnieva, že v záujme podpory prístupu MSP na vnútorný trh EÚ by členské štáty mali navrhnúť zoznam tovaru a služieb, na ktoré sa môžu uplatňovať znížené sadzby DPH. Mala by sa zohľadniť podrobná analýza možnosti uplatňovať vyššie sadzby DPH na luxusný tovar.

1.7

EHSV by chcel upriamiť pozornosť členských štátov na dôležité aspekty systému DPH uplatňovaného na organizácie a združenia poskytujúce pomoc znevýhodneným osobám. Zvyčajne v dôsledku DPH nemajú možnosť získať veľké prostriedky, čo výrazne narúša ich schopnosť pomáhať ľuďom zo znevýhodnených skupín. Preto výbor navrhuje, aby inštitúcie EÚ a členské štáty oslobodili tieto organizácie od DPH. Výbor sa tiež domnieva, že ani na advokátov, ktorí pracujú pro bono alebo pro deo, by sa nemala vzťahovať DPH, ak táto práca nevytvára žiadny zisk, alebo vytvára len malý zisk.

1.8

EHSV vyzýva členské štáty, aby zabezpečili potrebné ľudské, finančné a logistické zdroje pre inštitúcie zodpovedné za boj proti podvodom s DPH s cieľom zaručiť riadne vykonávanie ustanovení tohto nariadenia, ako to navrhla Komisia. EHSV taktiež považuje za užitočné, aby členské štáty preskúmali, ako by sa digitálne technológie mohli lepšie využívať v boji proti podvodom v oblasti DPH a na podporu dobrovoľného dodržiavania predpisov prostredníctvom zvýšenia transparentnosti európskej legislatívy v oblasti DPH.

2.   Návrh Európskej komisie

2.1

Európska komisia v apríli 2016 zverejnila akčný plán (1) modernizácie európskeho systému DPH. Balík návrhov Európskej komisie obsahuje tri návrhy smerníc (2) a návrh nariadenia (3) v záujme ďalšej realizácie tohto plánu.

2.2

Vo všetkých troch návrhoch smerníc sa navrhuje zmeniť smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Navrhované zmeny sa týkajú osobitnej úpravy pre malé a stredné podniky, minimálnych sadzieb DPH a uplatňovania minimálnej štandardnej sadzby.

2.3

Európske predpisy o DPH majú viac ako dvadsať rokov a sú založené na zásade krajiny pôvodu. Komisia chce tieto predpisy zmodernizovať a pre cezhraničný obchod s tovarom medzi podnikmi vytvoriť končený systém DPH, ktorý by bol založený na zdaňovaní v členskom štáte určenia.

2.4

Cieľom návrhu Komisie je stanoviť rovnaké zaobchádzanie pre členské štáty tým, že sa zriadi jediná znížená sadzba, na ktorú sa nevzťahuje minimálny povinný strop, a dve ďalšie znížené sadzby v minimálnej výške 5 %. Komisia tiež navrhuje, aby sa pre štandardnú sadzbu DPH zachovala hodnota v minimálnej výške 15 %.

2.5

Komisia sa domnieva, že systém znížených sadzieb by sa nemal uplatňovať na tovar a služby, ktoré predstavujú medzivstup, ak ide o obchod v rámci Únie. Komisia by tiež chcela, aby opatrenia zahrnuté v tomto balíku boli prínosom pre konečného spotrebiteľa.

2.6

Návrh nariadenia navrhuje zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, ktoré obsahuje opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty. Hlavné navrhované zmeny zahŕňajú výmenu informácií bez predchádzajúcej žiadosti, spoločné audity, postupy vrátenia DPH zdaniteľným osobám neusadeným v členskom štáte vrátenia, posilnenie mechanizmu Eurofisc so spoločnou kapacitou na analýzu rizika a možnosť koordinovať vyšetrovania a spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europolom pri nahlasovaní závažných prípadov podvodov a s Európskou prokuratúrou (EPPO), aktualizáciu podmienok výmeny informácií, ako aj výmenu údajov o colných režimoch 42 a 63 a o evidencii motorových vozidiel s daňovými orgánmi (4).

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1

Vzhľadom na nadmernú roztrieštenosť systému DPH v členských štátoch a neúčinnosť tohto systému z hľadiska možných podvodov, ako aj vzhľadom na prekážky, ktoré tento systém vytvára pre malé a stredné podniky v obchodnom styku alebo v rámci investovania, EHSV víta návrh Komisie a odporúča, aby ho členské štáty urýchlene prijali a začali realizovať.

3.2

Komisia sa domnieva, že systém znížených sadzieb by sa nemal uplatňovať na tovar a služby, ktoré predstavujú medzivstup. Tento prístup však spôsobuje problémy spojené s výkladom, ako napríklad pri riadení komplexných služieb, najmä služieb poskytovaných prostredníctvom sietí podnikov, klastrov a konzorcií. Preto teda môže dôjsť k nejednoznačným výkladom, ak sa za službu, ktorú poskytol podnik v rámci skupiny, platí materskej spoločnosti, ktorá ju následne fakturuje podniku, ktorý službu poskytol. Ak sa v takejto situácii neuplatní preferenčná sadzba, dochádza k zvýšeniu nákladov, ktoré sa v konečnom dôsledku, aj keď nepriamo, dotknú konečného užívateľa.

3.3

Komisia navrhuje, aby sa systém DPH v budúcnosti zakladal na zásade krajiny určenia. EHSV sa domnieva, že by to malo byť dôležitým krokom smerom ku konečnému európskemu systému DPH a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento proces urýchlili a poskytli jasné definície rôzneho tovaru a služieb.

3.4

Komisia navrhuje zachovať minimálnu štandardnú sadzbu DPH vo výške 15 %. EHSV by chcel upozorniť na to, že DPH je pre väčšinu členských štátov jedným z hlavných zdrojov príjmov do verejného rozpočtu, a preto podporuje návrh Komisie.

3.5

Väčšina členských štátov uplatňuje znížené sadzby DPH na potravinové výrobky, lieky alebo knihy a niektoré základné služby, ako sú služby v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálna pomoc. EHSV súhlasí s návrhom Komisie, aby sa členským štátom povolilo uplatňovať dve znížené sadzby vo výške minimálne 5 %, ako aj ďalšiu zníženú sadzbu nižšiu než 5 %, a domnieva sa, že tieto sadzby by sa mali uplatňovať na určité druhy výrobkov a služieb, ako to robia niektoré členské štáty. Uplatňovaním týchto znížených sadzieb narastá potreba informovať MSP, ktoré pôsobia aj mimo domáceho trhu. Mala by sa zohľadniť podrobná analýza možnosti uplatňovať vyššie sadzby DPH na luxusný tovar.

3.6

Komisia uvádza, že v rámci nového systému založeného na zásade krajiny určenia by mohlo v prípade niektorých služieb alebo výrobkov dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže. Aby sa predišlo takejto situácii, Komisia navrhuje vytvoriť „negatívny zoznam“ zostavený na základe štatistickej klasifikácie výrobkov a služieb, na ktoré sa uplatňuje štandardná sadzba DPH. EHSV súhlasí s návrhom Komisie a zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné dodržiavať takýto zoznam, no upozorňuje na to, že je dôležité, aby po prijatí rozhodnutia tento zoznam nevhodným spôsobom neobmedzoval slobodnú voľbu členských štátov stanoviť znížené sadzby na určité výrobky všeobecného záujmu. Členské štáty by mali mať aj možnosť naďalej uplatňovať znížené sadzby DPH na výrobky, na ktoré sa vzťahujú znížené sadzby v rámci existujúcich výnimiek uvedených v súčasnej smernici 2006/112/ES. Negatívny zoznam navrhnutý Európskou komisiou (príloha IIIa) by preto mal zohľadniť osvedčené pravidlá v členských štátoch V každom prípade by malo byť jasné, že tieto znížené sadzby DPH môžu byť zachované pri poskytovaní služieb náročných na pracovnú silu, najmä v prípade MSP.

3.7

Keďže nový systém DPH uplatňovaný na malé a stredné podniky, ktorý navrhuje Komisia, bude tieto podniky podporovať tým, že im umožní využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh, EHSV sa domnieva, že maximálne limity stanovené v článku 284 ods. 1 a 2 písm. a) by mali byť lepšie prepojené s výškou obratu uvedenou v článku 280a ods. 1. Inými slovami, v návrhu Komisie sa výška ročného obratu, do ktorej môžu mikropodniky využívať výnimky stanovené v návrhu smernice stanovuje na 85 000 EUR. Limit cezhraničného objemu predaja je však 100 000 EUR, čo znamená, že navrhovaný systém môžu využívať skôr mikropodniky. EHSV sa domnieva, že limity sa musia stanoviť tak, aby nový systém zahŕňal aj MSP. Taktiež by bolo vhodné, aby sa opatrenia určené pre MSP mohli uplatňovať aj na podniky sociálneho hospodárstva, a to najmä na tie podniky, ktoré poskytujú služby v oblasti sociálnej pomoci a vzdelávania. EHSV sa tiež domnieva, že treba prijať doplňujúce opatrenia, ktoré umožnia MSP využívať výhody vyplývajúce z menšej administratívnej záťaže, ktoré sa podľa systému navrhnutého Komisiou uplatňujú iba na mikropodniky.

3.8

EHSV sa domnieva, že v záujme podpory prístupu MSP na vnútorný trh EÚ by členské štáty mali zostaviť zoznam výrobkov a služieb, na ktoré sa uplatňujú znížené sadzby DPH. Zoznam by mal byť k dispozícii pre podnikateľský sektor v celej EÚ.

3.9

EHSV súhlasí so zjednodušeniami navrhnutými Komisiou, pokiaľ ide o povinnú registráciu a oznamovanie zo strany malých podnikov, a domnieva sa, že tieto zjednodušenia podporia ich rýchlejší rozvoj a uľahčia im prístup na jednotný trh.

3.10

Preto hoci EHSV súhlasí s cieľom Komisie, aby opatrenia zahrnuté v tomto balíku boli prínosom pre konečného spotrebiteľa, domnieva sa, že znížené sadzby a výnimky uplatňované podľa článku 98 ods. 1 a 2 návrhu smernice 2018/0005 (CNS) sa musia v prvom rade uplatňovať tak, aby sa koherentným spôsobom dosiahol cieľ všeobecného záujmu. Takéto ciele v niektorých prípadoch (napr. pokiaľ ide o služby v oblasti sociálnej starostlivosti a vzdelávania) sledujú sprostredkovateľské orgány, ktoré nie sú konečnými spotrebiteľmi. Okrem toho je v záujme uľahčenia prístupu k právnej ochrane pre všetkých dôležité stanoviť zníženú sadzbu DPH za služby, ktoré advokáti poskytujú v oblasti právnej ochrany znevýhodneným osobám.

3.11

EHSV uznáva, že predpisy zahrnuté do druhého balíka nepokrývajú v dostatočnej miere oblasť DPH. Výbor by však chcel upriamiť pozornosť členských štátov na dôležité aspekty systému DPH uplatňovaného na organizácie a združenia poskytujúce pomoc znevýhodneným osobám. Zvyčajne v dôsledku DPH nemajú možnosť získať veľké prostriedky, čo výrazne narúša ich schopnosť pomáhať ľuďom zo znevýhodnených skupín.

3.12

Komisia navrhuje, aby sa smernica transponovala do roku 2022. EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby na zavedenie smernice zvážili kratšie obdobie, keďže nový systém uľahčí činnosť malým podnikom a poskytne im viac príležitostí na jednotnom trhu. EHSV navrhuje, aby Komisia začala v spolupráci s členskými štátmi rozsiahlu informačnú kampaň zameranú na podporu nového systému DPH a jeho požiadaviek.

3.13

Keďže členské štáty zaznamenali v roku 2015 pri výbere DPH celkovú stratu vo výške 152 miliárd EUR, EHSV súhlasí opatreniami, ktoré Komisia uvádza v návrhu nariadenia v súvislosti s administratívnou spoluprácou. Zapojením úradu OLAF a EPPO spoločne s Eurofiscom do vyšetrovania podvodov s DPH v prípade cezhraničných transakcií sa zlepší schopnosť odhaľovať podvody na úrovni členských štátov.

3.14

EHSV vyzýva členské štáty, aby zabezpečili potrebné ľudské, finančné a logistické zdroje pre inštitúcie zodpovedné za boj proti podvodom s DPH s cieľom zaručiť riadne vykonávanie ustanovení tohto nariadenia, ako to navrhla Komisia. EHSV taktiež považuje za užitočné, aby členské štáty preskúmali, ako by sa digitálne technológie mohli lepšie využívať v boji proti podvodom v oblasti DPH a na podporu dobrovoľného zlepšovania predpisov.

3.15

EHSV opakovane poukazuje na svoj návrh vytvoriť fórum (5), ktoré bude zabezpečovať výmenu osvedčených postupov pri výbere príjmov, hľadať možnosti zvýšenia administratívnych kapacít členských štátov v boji proti podvodom v oblasti DPH pri cezhraničných transakciách a zlepší fungovanie vnútorného trhu. Komisia by mala toto fórum vytvoriť.

3.16

EHSV upozorňuje na to, že ambiciózne ciele, ktoré stanovila Komisia v tomto balíku právnych predpisov, bude možné dosiahnuť iba vtedy, ak budú členské štáty vyvíjať potrebné úsilie a v primeranej lehote prijmú konečný systém DPH.

---

(1)  COM(2016) 148 final – Akčný plán v oblasti DPH: K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa.

(2)  COM(2017) 783 final – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu.

(3)  COM(2017) 706 final – Zmenený návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty.

(4)  Podrobnejšie informácie nájdete na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52014DC0069 a http://europa.eu/rapid/press-release_ECA-11-47_en.htm.

(5)  Pozri stanovisko EHSV ECO/442 na tému Reforma DPH – I. balík opatrení (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii

[COM(2017) 797 final – 2017/0355 (COD)]

(2018/C 283/06)

Spravodajca:	Christian BÄUMLER
Pomocná spravodajkyňa:	Vladimíra DRBALOVÁ

Konzultácia	žiadosť Rady Európskej únie: 10. 1. 2018 žiadosť Európskeho parlamentu: 18. 1. 2018
Právny základ	článok 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	25. 4. 2018
Prijaté v pléne	23. 5. 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	164/22/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje úsilie Komisie dosiahnuť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť v oblasti pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov, osobitne pre pracovníkov vykonávajúcich atypické formy zamestnania, ako konkrétny krok smerom k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv.

1.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci sociálneho dialógu nebolo možné revidovať a aktualizovať smernicu o písomnom vyhlásení (smernica 91/533/EHS). Zdôrazňuje, že sociálni partneri zohrávajú osobitnú úlohu pri regulácii transparentných a predvídateľných pracovných podmienok prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, pričom sa rešpektuje rozmanitosť medzi členskými štátmi a postupmi jednotlivých štátov.

1.3.

EHSV tiež zdôrazňuje, že v správe REFIT sa konštatuje, že súčasná smernica 91/533/EHS má naďalej jasnú pridanú hodnotu, spĺňa svoj účel, je stále dôležitou súčasťou acquis a je aj naďalej relevantná pre všetky zainteresované strany. Zistili sa však nedostatky, pokiaľ ide o efektívnosť, osobný rozsah pôsobnosti smernice a jej vykonávanie.

1.4.

Niektoré členské štáty reagujú na výzvy spojené s atypickými formami zamestnania a zavádzajú ochranné opatrenia prostredníctvom kolektívnych dohôd, sociálneho dialógu alebo legislatívy s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a prechody týkajúce sa rozmanitých pracovných kariér na trhu práce, čo EHSV výslovne víta. Komisia by mala objasniť, že sa budú podporovať takéto formy ochrany a zároveň sa bude rešpektovať autonómia sociálnych partnerov.

1.5.

EHSV chápe ciele návrhu Komisie týkajúceho sa transparentných a predvídateľných pracovných podmienok, ktorých výsledkom by mala byť lepšia ochrana pracovníkov vykonávajúcich atypické formy zamestnania. EHSV upozorňuje na to, že len vyvážený, právne podložený, jednoznačný a náležite odôvodnený návrh bude môcť zabezpečiť potrebnú konvergenciu a koherentné uplatňovanie záväzkov, ktoré vyplývajú z navrhovanej smernice, na európskom trhu práce.

1.6.

EHSV uznáva osobitnú situáciu fyzických osôb, ktoré konajú ako zamestnávatelia, a situáciu malých a stredných podnikov, ktoré nemusia mať k dispozícii rovnaké dostupné zdroje ako stredné a väčšie podniky pri plnení ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice. EHSV preto odporúča, aby Európska komisia a členské štáty poskytli náležitú podporu a pomoc takýmto subjektom a pomohli im plniť tieto povinnosti. Využívanie vzorových listov a modelov, ako sa uvádza už v návrhu, je dobrým príkladom, a takisto by sa mali preskúmať ostatné praktické opatrenia.

1.7.

V záujme zabezpečenia účinnosti práv stanovených v právnych predpisoch Únie by sa mal osobný rozsah pôsobnosti smernice o písomnom vyhlásení aktualizovať, aby sa smernica zaoberala vývojom na trhu práce a zároveň dodržiavala postupy jednotlivých štátov. Podľa Komisie Súdny dvor Európskej únie stanovil vo svojej judikatúre kritériá určovania postavenia pracovníka, ktoré sú vhodné na určenie osobného rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vymedzenie pojmu „pracovník“ vychádza z týchto kritérií. Komisia by mala zvážiť vydanie usmernení s cieľom pomôcť zamestnávateľom plniť si svoje povinnosti a zvýšiť povedomie pracovníkov, a tým znížiť riziko sporov.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty musia byť v rámci sociálneho dialógu schopné určiť, kto spadá do kategórie „pracovník“, ale musí sa to interpretovať so zreteľom na účel smernice, ktorým je „podporovať bezpečné a predvídateľné pracovné miesta a zároveň zabezpečiť adaptabilitu trhu práce a zlepšenie životných a pracovných podmienok“. EHSV podčiarkuje, že pôsobnosť smernice by sa preto mala vzťahovať na pracovníkov v domácnosti, námorníkov a rybárov. Pracovné podmienky námorníkov sú už v rozsiahlej miere regulované v dohode európskych sociálnych partnerov o Dohovore MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorá je priložená k smernici Rady 2009/13/ES.

1.9.

EHSV upozorňuje, že kritérium „vykonávania práce pod vedením inej osoby“ v rámci definície pracovníka by mohlo brániť začleneniu pracovníkov platforiem. Preto odporúča ďalšie spresnenie tohto kritéria v záujme toho, aby aj takíto pracovníci mohli využívať ochranu, ktorú poskytuje smernica. EHSV sa však domnieva, že riadne samostatne zárobkovo činné a nezávislé osoby, ktoré využívajú platformy, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice.

1.10.

Pokiaľ ide o vymedzenie zamestnávateľa, osobný rozsah pôsobnosti smernice je nejasný a výbor ho odporúča vysvetliť.

1.11.

EHSV podporuje prepracované vymedzenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať pracovníkom informácie týkajúce sa ich pracovných podmienok o začiatku alebo zmene pracovnoprávneho vzťahu, ako aj objasnenie, že tieto informácie musia byť poskytnuté najneskôr na začiatku pracovnoprávneho vzťahu alebo vtedy, keď dôjde k zmene. EHSV si uvedomuje, že z opodstatnených operačných dôvodov je možné povoliť určitú obmedzenú pružnosť v prípade mikropodnikov a malých podnikov, pričom treba zabezpečiť, aby boli pracovníci na začiatku pracovnoprávneho vzťahu čo najpodrobnejšie informovaní o svojich pracovných podmienkach.

1.12.

EHSV konštatuje, že návrh umožňuje pre sociálnych partnerov uzatvárať kolektívne dohody vychádzajúce z minimálnych požiadaviek v spojitosti s pracovnými podmienkami. Výbor s tým súhlasí za predpokladu, že budú splnené ciele smernice a nebude ohrozená celková ochrana pracovníkov, pričom úroveň ochrany pracovníkov bude prijateľná a nebude sa oslabovať.

1.13.

EHSV sa domnieva, že práca na vyžiadanie nemôže byť zachovaná ako forma zamestnania bez príslušného referenčného obdobia a lehoty na informovanie vopred. EHSV odporúča, aby sa v pracovných zmluvách pre prácu na vyžiadanie zaručil určitý počet hodín alebo zodpovedajúca finančná odmena.

1.14.

Výbor podporuje ustanovenia týkajúce sa minimálnych požiadaviek v spojitosti s pracovnými podmienkami, a to najmä pokiaľ ide dĺžku trvania skúšobnej doby, obmedzenia v oblasti zákazu súbežného zamestnávania, minimálnu predvídateľnosť práce, prechod na inú formu zamestnania, ak je k dispozícii, a ustanovenie o bezplatnej odbornej príprave, ak sa vyžaduje z dôvodu, aby pracovník mohol vykonávať svoju prácu. EHSV však odporúča objasniť niektoré aspekty, pričom odporúča, aby zodpovednosť mali orgány na vnútroštátnej úrovni v súlade s vnútroštátnymi predpismi a postupmi v rámci sociálneho dialógu.

1.15.

EHSV sa domnieva, že v záujme účinného uplatňovania smernice je správne, ak sú pracovníci chránení pred prepustením alebo inými opatreniami s podobným účinkom, pretože sa odvolali na svoje práva uvedené v tejto smernici. Za takýchto okolností je rozumné, aby sa od zamestnávateľa mohlo žiadať, aby na požiadanie pracovníka písomne vysvetlil dôvody prepustenia.

1.16.

V návrhu sa stanovujú nástroje na sankcionovanie porušenia informačnej povinnosti vyplývajúcej z tejto smernice. EHSV upozornil na tento nedostatok už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk a požadoval jeho nápravu. Výbor sa domnieva, že ak sú sankcie opodstatnené, mali by zodpovedať úrovni škody, ktorú utrpel pracovník. EHSV víta ustanovenie článku 14 ods. 1, ktoré zamestnávateľom poskytuje lehotu 15 dní na doplnenie chýbajúcich informácií.

1.17.

V návrhu sú stanovené minimálne normy pre konvergenciu a je dôležité, aby sa pracovníci, ktorí v súčasnosti požívajú vyššiu úroveň ochrany hmotných práv, nemuseli v súvislosti s uplatňovaním smernice obávať jej zníženia. EHSV preto podporuje, že do návrhu smernice je výslovne zahrnutá doložka o zákaze zníženia úrovne ochrany. Výbor však odporúča, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k zhoršeniu celkovej úrovne ochrany a aby bolo v smernici explicitnejšie stanovené, že by nemalo dôjsť k žiadnemu zhoršeniu podmienok v jednotlivých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.   Kontext návrhu

2.1.

Cieľom navrhovanej smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (2017/0355 (COD)) je nahradiť súčasnú smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (ďalej len „smernica o písomnom vyhlásení“). Takisto by mala dopĺňať ďalšie existujúce smernice EÚ.

2.2.

Právnym základom návrhu je článok 153 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vychádza z hodnotenia REFIT súčasných právnych predpisov EÚ. V správe REFIT sa konštatuje, že smernica o písomnom vyhlásení má jasnú pridanú hodnotu, spĺňa svoj účel, je stále dôležitou súčasťou acquis a je aj naďalej relevantná pre všetky zainteresované strany. Zistili sa však nedostatky, pokiaľ ide o efektívnosť, osobný rozsah pôsobnosti smernice a jej vykonávanie.

2.3.

Náklady na vydanie nového alebo revidovaného písomného vyhlásenia by mali byť 18 až 153 EUR pre MSP a 10 až 45 EUR v prípade väčších spoločností. Podniky budú mať aj jednorazové náklady na oboznámenie sa s novou smernicou: v priemere 53 EUR pre MSP a 39 EUR pre väčšie spoločnosti. Náklady na odpovedanie na žiadosť o novú formu zamestnania budú podobné tým, ktoré súvisia s vydaním nového písomného vyhlásenia.

2.4.

Zamestnávatelia predvídajú určité mierne nepriame náklady (právne poradenstvo, revidované systémy plánovania, čas na riadenie ľudských zdrojov, informovanie zamestnancov atď.). Flexibilita sa stratí len okrajovo (t. j. v prípade malého podielu zamestnávateľov, ktorí v rozsiahlej miere využívajú najpružnejšie formy zamestnania).

2.5.

Komisia 26. apríla 2017 a 21. septembra 2017 otvorila dve fázy konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi o možnom smerovaní Únie a o obsahu opatrení Únie, ako sa stanovuje v článku 154 ZFEÚ. Pokiaľ ide o potrebu legislatívnych opatrení na revíziu smernice 91/533/EHS, sociálni partneri mali nejednotné názory. EHSV – rovnako ako vo svojich predchádzajúcich stanoviskách – zdôrazňuje, že o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach by mali vyjednávať najmä sociálni partneri prostredníctvom sociálneho dialógu (1) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálni partneri nedospeli ani k dohode o začatí priamych rokovaní s cieľom uzatvoriť dohodu na úrovni Únie.

2.6.

Komisia poznamenáva, že svet práce sa od prijatia smernice 91/533/EHS (ďalej len „smernica o písomnom vyhlásení“) o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah podstatne zmenil. V poslednom štvrťstoročí je trh práce čoraz flexibilnejší. V roku 2016 štvrtinu všetkých pracovných zmlúv predstavovali „neštandardné“ formy zamestnania a v posledných desiatich rokoch má vyše polovica všetkých nových pracovných miest „neštandardný“ charakter. Vytváranie nových foriem zamestnania uľahčuje aj digitalizácia.

2.7.

Komisia vo svojom návrhu konštatuje, že flexibilita je spolu s novými formami zamestnania hlavnou hnacou silou vytvárania pracovných miest a rastu trhu práce. Od roku 2014 vzniklo viac ako päť miliónov pracovných miest, z čoho takmer 20 % v nových formách zamestnania.

2.8.

Napriek tomu Komisia takisto uznala, že tieto trendy vyvolávajú nestabilitu a čoraz väčšiu nepredvídateľnosť niektorých pracovných vzťahov. To sa týka najmä pracovníkov v najneistejších situáciách. Približne 4 až 6 miliónov pracovníkov pracuje na zmluvy na vyžiadanie či občasné zmluvy a mnohí majú len slabé záruky, kedy a ako dlho budú pracovať. Až jeden milión z nich sa riadi doložkou o exkluzivite, ktorá im bráni pracovať pre iného zamestnávateľa. Na druhej strane podľa výsledkov šiesteho európskeho prieskumu pracovných podmienok (2015) je 80 % pracovníkov z krajín EÚ 28 spokojných so svojimi pracovnými podmienkami.

2.9.

Niektoré členské štáty reagujú na výzvy spojené s atypickými formami zamestnania a zavádzajú ochranné opatrenia prostredníctvom kolektívnych dohôd, sociálneho dialógu alebo legislatívy s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a prechody týkajúce sa rozmanitých pracovných kariér na trhu práce, čo EHSV výslovne víta. Komisia by mala v odôvodneniach uviesť, že určité formy ochrany, zavedené napríklad v Belgicku a Švédsku, sa musia dodržiavať. Napríklad v Belgicku je systém dodatočných pracovných miest v rôznych odvetviach založený na zásade, že pracovníci už majú nejaké hlavné zamestnanie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV vo svojich stanoviskách (2) k pilieru sociálnych práv takisto vyzval členské štáty a EÚ, aby vytvorili a udržiavali regulačný rámec, ktorý by podporoval adaptabilitu, bol jednoduchý, transparentný a predvídateľný a posilnil by práva pracovníkov a právny štát a prostredníctvom ktorého by EÚ mohla pri uplatňovaní flexiistoty podporovať stabilný právny rámec pre kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. EHSV vo svojom prvom stanovisku o pilieri sociálnych práv (3) zdôraznil, že podmienky na trhu práce musia podporovať nové a rozmanitejšie pracovné kariéry. V pracovnom živote sa vyžadujú rôzne formy vytvárania pracovných miest a rôzne formy práce. To si vyžaduje zabezpečenie vhodného legislatívneho prostredia na ochranu zamestnanosti s cieľom poskytnúť rámec pre spravodlivé pracovné podmienky a stimulovať nábor v rámci všetkých pracovných zmlúv.

3.2.

EHSV poukazuje na to, že atypické zamestnanie môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť. Neisté zamestnanie by napríklad mohlo brániť založeniu rodiny, kúpe obytnej nehnuteľnosti a iným osobným plánom. Treba pripomenúť, že tieto formy zamestnania osobitne postihujú mladých ľudí, ženy a osoby s migrantským pôvodom. Nižšie mzdy, ktoré sa často spájajú s atypickým zamestnaním, môžu v niektorých prípadoch vyžadovať dodatočné sociálne dávky a okrem toho majú negatívny dosah na nárok na dôchodok, ako aj na jeho výšku.

3.3.

EHSV víta zámer Komisie zabezpečiť, aby dynamické inovačné trhy práce podporujúce konkurencieschopnosť EÚ boli navrhnuté tak, aby ponúkali základnú ochranu pre všetkých pracovníkov, dlhodobý rast produktivity pre zamestnávateľov a uľahčovali konvergenciu smerom k lepším životným a pracovným podmienkam v celej EÚ. EHSV upozorňuje na to, že len vyvážený, právne podložený, jednoznačný a náležite odôvodnený návrh bude môcť zabezpečiť potrebnú konvergenciu a jednotné uplatňovanie záväzkov, ktoré vyplývajú z prerokovávanej časti pracovného práva, na európskom trhu práce.

3.4.

Komisia poukazuje na to, že regulačný systém v celej EÚ sa stáva čoraz zložitejším. Podľa Komisie sa tým zvyšuje riziko hospodárskej súťaže založenej na znižovaní sociálnych noriem, čo má takisto škodlivé následky aj pre zamestnávateľov, ktorí čelia neudržateľnému konkurenčnému tlaku, a pre členské štáty, ktoré prichádzajú o príjmy z daní a príspevky na sociálne zabezpečenie. EHSV podporuje cieľ Komisie stanoviť minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov v atypickom zamestnaní, pričom by sa zároveň rešpektovali právne systémy a systémy sociálneho dialógu jednotlivých krajín, a ochrana by sa týkala najmä tých, na ktorých sa nevzťahujú kolektívne dohody.

3.5.

EHSV považuje tento návrh za jednu z hlavných iniciatív v nadväznosti na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne vyhlásili na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017 v Göteborgu. Tento pilier slúži ako vodidlo pre obnovenú vzostupnú konvergenciu sociálnych noriem v kontexte meniacich sa podmienok vo svete práce. Táto smernica by mala prispieť k uplatňovaniu zásad piliera „bezpečné a adaptabilné zamestnanie“ a „informácie o podmienkach zamestnania a ochranu v prípade prepustenia“. Existujú rôzne názory na to, ako tieto zásady uplatňovať čo najúčinnejšie. Niektorí sa domnievajú, že návrh Komisie je významný krok správnym smerom, zatiaľ čo iní si myslia, že zachádza nad rámec toho, čo je potrebné.

3.6.

EHSV však zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie by mali byť aj naďalej najdôležitejším nástrojom na vytváranie transparentných, predvídateľných a dôstojných pracovných podmienok, pričom Európska komisia by mala dbať na to, aby do sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania nezasahovala, ani im nebránila.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

4.1.1.

Podľa článku 1 ods. 2 sa minimálne práva stanovené v tejto smernici uplatňujú na každého pracovníka v Únii. V záujme zabezpečenia účinnosti práv stanovených v právnych predpisoch Únie by sa mal osobný rozsah pôsobnosti smernice o písomnom vyhlásení aktualizovať, aby sa smernica zaoberala vývojom na trhu práce a zároveň dodržiavala postupy jednotlivých štátov. Podľa Komisie Súdny dvor Európskej únie stanovil vo svojej judikatúre kritériá určovania postavenia pracovníka, ktoré sú vhodné na určenie osobného rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vymedzenie pojmu „pracovník“ v článku 2 ods. 1 vychádza z týchto kritérií. Zabezpečuje sa nimi koherentné vykonávanie osobného rozsahu smernice, pričom sa však vnútroštátnym orgánom a súdom ponecháva voľnosť uplatňovať ich na konkrétne situácie. Ak pracovníci v domácnosti, pracovníci na vyžiadanie, občasní pracovníci, pracovníci pracujúci za poukážky, pracovníci platforiem, stážisti a učni spĺňajú tieto kritériá, mohli by všetci patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

4.1.2.

EHSV upozorňuje, že kritérium vykonávania práce pod vedením inej osoby by mohlo brániť začleneniu pracovníkov platforiem. Preto by malo byť v odôvodneniach jasne uvedené, že algoritmy môžu byť pre pracovníkov rovnako záväzné ako ústne či písomné pokyny. Skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré využívajú platformy, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice.

4.1.3.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty a sociálni partneri musia byť v rámci sociálneho dialógu schopní určiť, kto spadá do kategórie „pracovník“, ale musí sa to interpretovať na základe všeobecného cieľa smernice, ktorým je zlepšiť pracovné podmienky presadzovaním istejšieho a predvídateľnejšieho zamestnania a zároveň zabezpečiť prispôsobivosť trhu práce. Súdny dvor EÚ zdôraznil (pozri napríklad vec C-393/10, O’Brien), že členské štáty nemôžu uplatňovať právnu úpravu, ktorá môže ohroziť dosiahnutie cieľov smernice a tým ju zbaviť jej potrebného účinku.

4.1.4.

EHSV sa obáva, že samotné vymedzenie pojmu zamestnávateľ, ktoré je uvedené v návrhu, by mohlo viesť k nejasnostiam a komplikáciám. Vymedzením pojmu „zamestnávateľ“ ako „jednej fyzickej alebo právnickej osoby alebo viacerých takýchto osôb, ktoré sú priamo či nepriamo stranou pracovnoprávneho vzťahu s pracovníkom“, sa v návrhu zavádza nová koncepcia jeho vymedzenia. V rámci jedného pracovnoprávneho vzťahu existuje zvyčajne len jeden zamestnávateľ. V tejto súvislosti je potrebné odkazovať na uplatňovanú vnútroštátnu legislatívu.

4.1.5.

EHSV poukazuje na to, že výnimka uvedená v článku 1 ods. 6 by mohla viesť k neodôvodnenému nerovnakému zaobchádzaniu s pracovníkmi v domácnosti v súvislosti s prístupom k lepším formám práce a odbornej príprave a takisto uplatňovaním ich práv. Tento rozdiel v zaobchádzaní je neopodstatnený a v skutočnosti zakázaný vzhľadom na to, že niekoľko krajín EÚ už ratifikovalo Dohovor MOP č. 189 o pracovných podmienkach pracovníkov v domácnosti, ktorý je teda pre ne záväzný.

4.1.6.

EHSV víta skutočnosť, že článok 1 ods. 7 tejto smernice by sa mal vzťahovať na námorníkov a rybárov. So zreteľom na pracovné podmienky námorníkov, ktoré sú regulované v smernici Rady 2009/13/ES, EHSV zastáva názor, že by sa malo zvážiť, či je navrhovaná smernica kompatibilná s osobitosťami povolania námorníka.

4.2.   Povinnosť poskytovať informácie

4.2.1.

EHSV môže podporiť skutočnosť, že podľa článku 4 ods. 1 návrhu majú byť pracovníci informovaní o dôležitých pracovných podmienkach už na začiatku pracovnoprávneho vzťahu. Je to jediný spôsob ako zabezpečiť, aby si boli obe strany od začiatku pracovnoprávneho vzťahu vedomé svojich práv a povinností. Informovanie v neskoršom štádiu je iba na úkor zamestnancov a v prípade krátkodobého pracovného pomeru úplne strácajú ochranu, na ktorú majú nárok. EHSV však uznáva, že môžu existovať výnimočné okolnosti, ktoré by mikropodnikom a malým podnikom zabránili poskytnúť informácie hneď v prvý deň. EHSV odporúča, aby sa mikropodnikom a malým podnikom mierne predĺžila lehota na poskytovanie informácií. EHSV tiež uznáva, že rozšírený balík informácií pre podniky, najmä pre malé podniky a mikropodniky, by mohol byť zaťažujúci. EHSV sa preto domnieva, že fyzickým osobám, malým podnikom a mikropodnikom by sa mala, okrem iného prostredníctvom združení MSP, poskytovať pomoc a podpora, aby mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice.

4.2.2.

V článku 4 ods. 1 druhej vete návrhu sa stanovuje, že dokument obsahujúci informácie o pracovnoprávnom vzťahu možno predložiť aj elektronicky, ak je pre pracovníka ľahko dostupný. EHSV sa však domnieva, že to je v záujme zabezpečenia informovania naozaj dôležité. Odporúča, aby zamestnávatelia a pracovníci mali možnosť dohodnúť sa na spôsobe zaslania dokumentu a aby sa oznámenie v každom prípade považovalo za doručené až potom, ako pracovník potvrdil jeho prijatie.

4.2.3.

EHSV súhlasí s tým, že informácie o zmene základných pracovných podmienok sa musia poskytnúť pri najbližšej príležitosti a najneskôr v deň, keď zmena nadobudne účinnosť. Tým sa odstráni výrazný nedostatok platnej smernice o písomnom vyhlásení, podľa ktorej sa musia zmeny oznámiť písomne až do jedného mesiaca po nadobudnutí účinnosti (článok 5 ods. 1). Na to, aby sa zabránilo nadmernej administratívnej záťaži, by malo byť jasne stanovené, že zmeny vyplývajúce zo zmien platných právnych a administratívnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv nemusia podniky oznamovať jednotlivo, pretože v mnohých členských štátoch o nich informujú zákonodarcovia alebo sociálni partneri.

4.2.4.

Článok 6 ods. 1 vo veľkej miere zodpovedá platným ustanoveniam smernice o písomnom vyhlásení uvedeným v článku 4 ods. 1 EHSV berie na vedomie podrobnejšie informácie o vecných a peňažných dávkach (teraz uvedené v písmene c)).

4.2.5.

EHSV víta povinnosť stanovenú v článku 6 ods. 2, ktorá sa týka širšieho informovania vyslaných pracovníkov. Odporúča objasniť, že táto úprava vychádza z existujúcich ustanovení – inými slovami, že tieto informácie sa majú poskytnúť dodatočne nad rámec informácií poskytnutých na základe článku 6 ods. 1 a článku 3 ods. 2 Nie je jasné, kedy revidovaná smernica 96/71/ES nadobudne účinnosť. EHSV však podotýka, že ustanovenia tejto smernice musia byť v súlade s konečnou dohodou o revízii smernice o vysielaní pracovníkov.

4.2.6.

EHSV poznamenáva, že odkaz na internetovú stránku, ktorá sa má podľa článku 5 ods. 2 písm. a) smernice o presadzovaní 2014/67/EÚ zriadiť vo všetkých členských štátoch, na splnenie požiadavky poskytovať informácie nestačí. Tento odkaz totiž predpokladá, že každý členský štát v plnom rozsahu dodržal svoju povinnosť vyplývajúcu zo smernice o presadzovaní a že informácie sú pre vyslaných pracovníkov zrozumiteľné z obsahového i jazykového hľadiska. Vzhľadom na to, že veľa krajín vrátane Nemecka nesplnilo uspokojivo svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 5 smernice 2014/67/ES (napriek uplynutiu lehoty na transpozíciu), nebude tento odkaz plniť svoj účel, ak bude internetová stránka poskytovať len veľmi všeobecné informácie, ktoré navyše ani nebudú v príslušných jazykových verziách.

4.2.7.

EHSV poukazuje na to, že len samotný odkaz na platné ustanovenia (ako sa stanovuje v článku 6 ods. 3) nestačí na splnenie požiadaviek náležitého informovania zahraničných pracovníkov, ak tieto ustanovenia nie sú dostupné v jazyku, ktorému rozumejú. Najmä v súvislosti s očakávaným odmeňovaním v zahraničí musia byť zahraniční pracovníci informovaní priamo, a nie prostredníctvom odkazu na ustanovenia, ktorým nerozumejú.

4.2.8.

V článku 6 ods. 4 sa stanovuje výnimka z informačnej povinnosti v prípade, ak dĺžka trvania pracovného obdobia v zahraničí nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne. EHSV sa obáva, že by sa tým mohla vytvoriť právna medzera, ktorá by umožňovala obísť informačnú povinnosť. Odporúča, aby sa vykonalo náležité preskúmanie tejto výnimky.

4.3.   Minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok

4.3.1.

EHSV súhlasí s cieľom Komisie, podľa ktorého majú ustanovenia článku 7 ods. 1 slúžiť na to, aby sa zaviedli jednotné minimálne normy pre dĺžku skúšobnej lehoty. Toto ustanovenie, rovnako ako výnimka uvedená v článku 7 ods. 2, je v záujme zamestnávateľov aj pracovníkov. Skúšobné lehoty umožňujú zamestnávateľom overiť, či sa pracovníci hodia na pozíciu, na ktorú boli prijatí, a poskytnúť sprievodnú podporu a odbornú prípravu. Tieto obdobia môže sprevádzať znížená ochrana pred prepustením. Vstup na trh práce alebo prechod na novú pozíciu by nemal byť predmetom predĺženej neistoty. Ako je uvedené v Európskom pilieri sociálnych práv, skúšobné lehoty by preto mali trvať primeraný čas. EHSV poukazuje na to, že článok 7 ods. 2 by členským štátom umožňoval stanoviť dlhšie skúšobné lehoty, ak je to odôvodnené povahou zamestnania. To by sa mohlo týkať napríklad verejnej správy niektorých členských štátov alebo pracovných miest, ktoré si vyžadujú výnimočné zručnosti.

4.3.2.

EHSV súhlasí s ustanovením článku 8 ods. 1, podľa ktorého by zamestnávatelia nemali zakazovať pracovníkom, aby sa zamestnali aj u iných zamestnávateľov mimo času stráveného prácou pre nich, a to za predpokladu, že sa tak stane v rámci obmedzení stanovených v smernici o pracovnom čase, ktorá má chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov. EHSV však poukazuje na to, že takéto široko koncipované právo na súbežné zamestnanie by malo rešpektovať vnútroštátne pravidlá, postupy a tradície v oblasti sociálneho dialógu a sociálnych partnerstiev v jednotlivých členských štátoch. Takéto široko koncipované právo môže byť problematické najmä v prípade personálu, ktorý je pre zamestnávateľa kľúčový, pretože títo zamestnanci nemôžu byť v rovnakom čase k dispozícii viacerým zamestnávateľom. V súvislosti so smernicou o pracovnom čase sa takisto vyskytli obavy, že zamestnávatelia by mohli byť zodpovední za sledovanie pracovného času osôb v súbežnom zamestnaní. EHSV odporúča objasniť, že zamestnávateľ nie je zodpovedný za monitorovanie pracovného času v rámci iného pracovnoprávneho vzťahu.

4.3.3.

Podľa článku 8 ods. 2 zamestnávatelia môžu stanoviť podmienky nezlučiteľnosti, ak sú takéto obmedzenia odôvodnené oprávnenými dôvodmi, ako je ochrana obchodného tajomstva alebo predchádzanie konfliktom záujmov. V odôvodnení 20 Komisia odkazuje na osobitné kategórie zamestnávateľov. Zamestnávatelia môžu v zásade súhlasiť s článkom 8 ods. 2, no domnievajú sa, že obmedzenie práce pre osobitné kategórie zamestnávateľov zrejme neumožní nevyhnutné obmedzenia predovšetkým pre kľúčových zamestnancov, a to bez ohľadu na to, pre ktorú kategóriu zamestnávateľov by chceli pracovať. Odbory sú však proti tejto rozsiahlej výnimke, pretože by zamestnávateľom umožnila jednostranne stanovovať kritériá nezlučiteľnosti obmedzujúce súbežné zamestnanie. V prípade, ak by mal zamestnávateľ legitímne dôvody na takéto obmedzenia, musí byť schopný ich objektívne zdôvodniť, a preto by mali byť za vyvažovanie protichodných záujmov zainteresovaných strán zodpovední v prvom rade zákonodarcovia a súdy členských štátov.

4.3.4.

EHSV súhlasí s cieľom uvedeným v návrhu, ktorým je zlepšiť predvídateľnosť práce na vyžiadanie. Táto predvídateľnosť sa dá zlepšiť obmedzením skutočného pracovného času na vopred stanovený referenčný rámec a oznámením tohto času vopred, ako sa stanovuje v článku 9. Pracovníci, ktorých rozvrhnutie pracovného času je prevažne premenlivé, by mali mať právo na minimálnu predvídateľnosť práce, ak si rozvrhnutie pracovného času – či už priamo, napríklad prideľovaním pracovných úloh, alebo nepriamo, napríklad ak sa od pracovníka vyžaduje, aby reagoval na žiadosti klientov – vyžaduje flexibilitu zo strany pracovníkov. Bude však potrebné objasniť, čo sa rozumie pod primeranou lehotou, v ktorej má byť zamestnanec vopred informovaný o pracovnej úlohe na nasledujúce dni, ako aj to, kto by mal rozhodovať o primeranosti lehoty na informovanie o pracovnej úlohe v jednotlivých odvetviach. Ustanovenia sa medzi jednotlivými sektormi líšia.

4.3.5.

EHSV poukazuje na to, že v smernici sa nestanovujú žiadne kvalitatívne usmernenia pre členské štáty týkajúce sa referenčného rámca a lehoty na informovanie vopred. Nie je vylúčené, že aj široko koncipované referenčné obdobia a lehoty na informovanie by boli stále v súlade so smernicou, aj keby sa tým predvídateľnosť práce pre pracovníkov nezlepšila. Referenčné obdobia by navyše mohol jednostranne určovať zamestnávateľ, pričom pracovníci by toto právo nemali, čím by sa len udržiavala súčasná nerovnováha.

4.3.6.

EHSV uznáva skutočnosť, že práca na vyžiadanie prináša pružnosť, ktorá obmedzuje predvídateľnosť každodenného života zamestnanca. Závažný problém, ktorý zamestnancom spôsobuje práca na vyžiadanie, je kolísavý a nespoľahlivý príjem. EHSV sa domnieva, že práca na vyžiadanie nemôže byť zachovaná ako forma zamestnania bez stanovenia príslušného referenčného obdobia a lehoty na informovanie pracovníka vopred. EHSV odporúča, aby sa v pracovných zmluvách pre prácu na vyžiadanie musel zaručiť určitý počet hodín alebo zodpovedajúca finančná odmena.

4.3.7.

Podľa článku 10 ods. 1 môžu pracovníci po šiestich mesiacoch zamestnania požiadať svojho zamestnávateľa o formu zamestnania s predvídateľnejšími a bezpečnejšími pracovnými podmienkami. EHSV víta skutočnosť, že toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky kategórie pracovníkov zamestnaných v neštandardných alebo neistých pracovných podmienkach. Výbor je znepokojený tým, že nie je stanovené vymožiteľné právo na preradenie do inej formy zamestnania, ak je k dispozícii. Právo predložiť žiadosť ako také nepredstavuje samo osebe žiadne zásadné zlepšenie právnej situácie pracovníkov, keďže pracovníci už môžu vyjadriť svoje želanie ohľadne povýšenia, uzavretia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú atď. Politické opatrenia na podporu tohto cieľa by však mali byť účinné a primerané a nemali by podnikom vytvárať zbytočnú administratívnu záťaž.

4.3.8.

EHSV sa domnieva, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 2, pokiaľ ide o písomnú odpoveď zamestnávateľa, sa musia rozšíriť. Zamestnávatelia by mali na zamietnutie žiadosti poskytnúť objektívne obchodné dôvody, aby v prípade, ak sa pracovník domnieva, že jeho žiadosť bola zamietnutá z iných dôvodov, mohlo byť toto zamietnutie predmetom nezávislého preskúmania zo strany súdov alebo podľa vnútroštátnych postupov. Toto je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby zamestnávatelia namiesto poskytnutia akejkoľvek odpovede s cieľom splniť formálnu požiadavku seriózne zvážili žiadosti pracovníkov.

4.3.9.

EHSV konštatuje skutočnosť, že Komisia uznáva osobitnú situáciu fyzických osôb, ktoré konajú ako zamestnávatelia, a malých podnikov a mikropodnikov tým, že v článku 10 ods. 2 ustanovila výnimku z povinnosti poskytnúť písomné zdôvodnenie. Poukazuje však na to, že súčasné znenie by sa vzťahovalo na všetky podniky, ktoré majú 249 zamestnancov alebo menej a ročný obrat do 50 miliónov EUR, čo predstavuje 99 % všetkých podnikov v EÚ. Rozsah tejto výnimky by sa mal preto prehodnotiť.

4.3.10.

EHSV zastáva názor, že smernica by mala poskytnúť reálnu možnosť na preradenie pracovníkov z neštandardného zamestnania do zamestnania so štandardnejšími pracovnými podmienkami, ktoré zodpovedá viac ich kvalifikácii. To si vyžaduje stanovenie minimálnych práv, aby pracovníci na dobu určitú mohli získať zamestnanie na dobu neurčitú a aby sa uľahčil prechod z čiastočného úväzku na plný úväzok za predpokladu, že sú v danom podniku voľné pracovné miesta a pracovníci majú potrebné zručnosti alebo potrebnú kvalifikáciu.

4.3.11.

EHSV víta ustanovenie článku 11, podľa ktorého musia zamestnávatelia hradiť náklady na odbornú prípravu, ak sú podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov alebo príslušných kolektívnych zmlúv povinní poskytovať pracovníkom odbornú prípravu na vykonávanie pracovných úloh, na ktoré sú prijatí, pričom takáto odborná príprava by pre pracovníka mala byť bezplatná. Pokiaľ ide o možné zavedenie „doložky o vrátení prostriedkov“ v prípade odbornej prípravy, ktorá presahuje právne požiadavky s cieľom získať vyššiu kvalifikáciu a ak zamestnanec dá výpoveď krátko po jej absolvovaní, EHSV zdôrazňuje, že takéto doložky musia byť v každom prípade riadne odôvodnené a prípadne dohodnuté so sociálnymi partnermi, a v každom prípade sa musia riadiť zásadou proporcionality a mať regresívny účinok (to jest riziko spojené so splatením prostriedkov sa musí s dĺžkou trvania pracovného pomeru znižovať).

4.3.12.

EHSV víta skutočnosť, že podľa článku 12 sa majú minimálne normy stanovené v článkoch 7 až 11 upraviť na základe kolektívnych dohôd pod podmienkou, že práva pracovníkov sa v týchto dohodách zachovajú na primeranej úrovni a že sa bude dodržiavať celková ochrana pracovníkov. Výbor zdôrazňuje, že o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach by mali vyjednávať najmä sociálni partneri v rámci sociálneho dialógu.

4.4.   Ďalšie ustanovenia

4.4.1.

EHSV poukazuje na skutočnosť, že článok 13 vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili súlad s touto smernicou a aby ustanovenia v individuálnych alebo kolektívnych zmluvách, ktoré sú v rozpore s touto smernicou, vyhlásili za neplatné alebo ich zmenili tak, aby boli v súlade s ustanoveniami tejto smernice. Dôsledky zavedenia zrušenia a zodpovedajúceho zosúladenia so smernicou v členských štátoch by sa mali dôkladne preskúmať, najmä vzhľadom na článok 12 Úloha sociálnych partnerov pri zabezpečovaní súladu by sa mala podporovať a rešpektovať.

4.4.2.

V článku 14 návrhu sa stanovujú nástroje na sankcionovanie porušenia informačnej povinnosti vyplývajúcej z tejto smernice. EHSV upozornil na tento nedostatok už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk a požadoval jeho nápravu (4). EHSV sa domnieva, že ak sú sankcie opodstatnené, mali by zodpovedať úrovni škody, ktorú utrpel zamestnanec. Mohlo by sa tak predísť súdnym sporom len pre menšie technické porušenia smernice. EHSV víta ustanovenie článku 14 ods. 2, ktoré zamestnávateľom poskytuje lehotu 15 dní na doplnenie chýbajúcich informácií.

4.4.3.

EHSV víta požiadavku stanovenú v článku 15, podľa ktorej musia členské štáty zabezpečiť, aby pracovníci vrátane tých, ktorých pracovnoprávny vzťah sa skončil, mali prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady škody v prípade porušenia ich práv vyplývajúcich z tejto smernice.

4.4.4.

EHSV víta ustanovenia uvedené v článku 16, ktoré sú konkrétnym vyjadrením všeobecného zákazu disciplinárnych opatrení. Tieto ustanovenia, ktoré by členské štáty mohli zaviesť prostredníctvom výslovného zákazu diskriminácie, slúžia ako signál pre právnikov a majú preventívny účinok.

4.4.5.

EHSV berie na vedomie ochranu pred prepustením stanovenú v článku 17 a súvisiace dôkazné bremeno. V článku 17 ods. 1 sa stanovuje, že členské štáty musia zakázať prepustenie (alebo postup s rovnocenným účinkom) a všetky prípravy na prepustenie pracovníkov z dôvodu, že si uplatňovali práva stanovené v tejto smernici. V kombinácii s článkom 17 ods. 2, podľa ktorého pracovníci, ktorí sa domnievajú, že boli prepustení z dôvodu, že si uplatnili práva stanovené v tejto smernici, môžu zamestnávateľa požiadať o náležité odôvodnenie. Ide tu o užitočný nástroj na uplatňovanie práv vyplývajúcich z tejto smernice. Prístup uvedený v článku 17 ods. 3 – podľa ktorého musí zamestnávateľ dokázať, že k prepusteniu došlo z iných dôvodov, než je diskriminácia pracovníka – je správny, existujú však určité obavy v súvislosti s právnym základom, ktoré treba objasniť. Malo by sa objasniť, že prepustenie alebo podobné opatrenia sú neplatné, pretože pracovníci sa odvolali na svoje práva uvedené v smernici.

4.4.6.

EHSV súhlasí s povinnosťami členských štátov uvedenými v článku 18 stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie vnútroštátnych vykonávacích ustanovení.

4.4.7.

EHSV víta, že článok 19 obsahuje výslovné ustanovenia týkajúce sa zákazu znižovania úrovne ochrany uvedenej v tomto právnom predpise. Tento zákaz je už obsiahnutý v súčasnej smernici o písomnom vyhlásení (článok 7), ktorá je nevyhnutná v prípadoch, ak sú hmotnoprávne normy prísnejšie. Avšak odsek 1 treba objasniť, aby sa zabezpečilo, že sa nielenže nemôže znížiť celková úroveň ochrany, ale že – konkrétne v súvislosti s jednotlivými oblasťami, na ktoré sa táto smernica vzťahuje – nie je prípustné, aby v dôsledku uplatňovania smernice došlo k akémukoľvek zhoršeniu v oblastiach, ktoré upravuje.

4.4.8.

EHSV víta skutočnosť, že podľa článku 21 sa práva a povinnosti vyplývajúce z tejto smernice majú vzťahovať aj na súčasné pracovné podmienky. To je vzhľadom na zlepšenie právnej situácie, ktoré sa táto smernica snaží dosiahnuť, správne a nevyhnutné. Uznáva však, že by to mohlo podnikom spôsobiť náklady a určitú ďalšiu záťaž. Mali by sa prijať opatrenia na podporu fyzických osôb, ktoré konajú ako zamestnávatelia, ako aj podnikov, najmä malých podnikov a mikropodnikov, pri plnení ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30.

(2)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145.

(3)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(4)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399 a nariadenia (EÚ) 2017/2226

[COM(2017) 793 final – 2017/0351 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia)

[COM(2017) 794 final – 2017/0352 (COD)]

(2018/C 283/07)

Spravodajkyňa:

Laure BATUT

Konzultácia	Európska komisia, 18. 1. 2018 Európsky parlament, 28. 2. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	25. 4. 2018
Prijaté v pléne	23. 5. 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	160/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV považuje návrh Európskej komisie zameraný na zlepšenie interoperability informačných systémov EÚ v oblasti hraníc a víz, ako aj v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie za užitočný a pozitívny.

1.2.

EHSV sa domnieva, že takáto interoperabilita musí byť strategickým cieľom EÚ, aby aj naďalej ostala otvoreným priestorom, v ktorom sú zaručené základné práva a mobilita. EÚ a členské štáty sú povinné chrániť život a bezpečnosť všetkých ľudí. Zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia by sa mala v plnej miere rešpektovať.

1.3.

Opatrenia zamerané na interoperabilitu budú o to lepšie chápané, ak: — zaručia v rámci migračnej stratégie EÚ vyrovnané podmienky medzi slobodou a bezpečnosťou v otvorenej Európe pri dodržaní oddelenia právomocí, — zaručia dotknutým osobám ich základné práva, najmä ochranu ich osobných údajov a súkromia, právo na prístup k ich údajom, na ich opravu, ich vymazanie v primeranej lehote a prostredníctvom dostupných postupov, — opätovne potvrdia požiadavku na začlenenie zásad ochrany údajov už v štádiu návrhu (privacy by design), a to aj vo všetkých vykonávacích právnych predpisoch, — nebudú vytvárať nové prekážky pre bežnú osobnú a nákladnú dopravu.

1.4.

EHSV žiada postupy a záruky, pokiaľ ide o používanie údajov na účely presadzovania práva, ktoré: — zabezpečia, aby sa v tejto veci uplatňovalo európske právo, ktoré poskytuje najlepšiu ochranu (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), — umožnia rýchlejšie určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, — zaručia dotknutým osobám právo na dva stupne súdnych orgánov, — zaručia maloletým osobám, najmä maloletým osobám bez sprievodu, a to bez ohľadu na to, či majú neoprávnený pobyt, sú prenasledované alebo trestne stíhané, právo na získanie víz, ochranu a začlenenie a na požívanie práva na zabudnutie v kratšej lehote než u dospelých.

1.5.

EHSV sa nazdáva, že súčasný právny základ pre informačné systémy by sa mal posilniť a mal by zohľadniť vývoj systémov zberu údajov. Odporúča: — zvýšiť bezpečnosť existujúcich databáz a ich komunikačných kanálov, — posúdiť vplyv posilnenia kontroly a priori na riadenie rizík, — zabezpečiť, aby orgány na ochranu údajov (EDPS) štruktúru neustále kontrolovali a hodnotili. Od zodpovedných orgánov žiada, aby rozhodovacím orgánom a Komisii každý rok predkladali správy týkajúce sa bezpečnosti prvkov interoperability a zároveň aby každé dva roky predkladali správy o vplyve opatrení na základné práva.

1.6.

EHSV sa nazdáva, že tento projekt sa musí opierať o kompetentných zamestnancov a odporúča: — zabezpečiť dôkladné programy odbornej prípravy pre príslušné orgány a pracovníkov agentúry eu-LISA, — zabezpečiť prísnu kontrolu kompetencií pracovníkov a kandidátov na prácu pre túto agentúru.

1.7.

EHSV vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o financovanie nového systému. Mimoriadny význam bude mať monitorovanie plánovania, aby sa zabránilo rozpočtovému sklzu a aby sa projekt realizoval až do jeho ukončenia v roku 2029.

1.8.

EHSV odporúča, aby boli občania informovaní o výsledkoch projektu až do jeho ukončenia a poučení o kontrolách, ktorým podliehajú. Nazdáva sa, že by sa mala zaviesť možnosť všetko zastaviť, ak by bola nevhodným fungovaním systému ohrozená sloboda a základné práva.

2.   Úvod

2.1.

V medzinárodnom kontexte roku 2017, ktorý sa považoval za nestabilný, či už z hľadiska geopolitickej situácie alebo vnútornej bezpečnosti členských štátov, Rada opakovane žiadala Komisiu, aby zaviedla prostriedky na vysledovanie osôb považovaných za „rizikové“, ktoré už boli zaradené do zoznamu v jednom z členských štátov. Zisťovanie ich prechodu cez hranice, ciest a pohybov po Európe by mohlo byť rozhodujúce pre bezpečnosť v Únii.

2.2.

Parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 vyzval Európsku komisiu, aby poskytla nevyhnutné záruky v oblasti ochrany údajov.

2.3.

Skúmané texty sú súčasťou cieľa „ochrany a posilňovania schengenského priestoru“ (1). Únia už má k dispozícii viacero právnych predpisov a digitálnych informačných služieb v oblastiach týkajúcich sa kontroly prechodu osôb a tovarov cez hranice.

2.4.

Pripomienka: — SIS: Schengenský informačný systém, jeden z najstarších mechanizmov, ktorý už bol revidovaný a prostredníctvom ktorého sa rieši široké spektrum upozornení na konkrétne osoby a tovary, — Eurodac: európsky systém na porovnávanie odtlačkov prstov neregulárnych žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov tretích krajín na hraniciach a v členských štátoch a na určenie členského štátu zodpovedného za žiadosti (CESE 2016-02981, spravodajca: Moreno Díaz (2)), — VIS: vízový informačný systém (vízový kódex), ktorý spravuje víza na krátkodobé pobyty (CESE 2014-02932, spravodajcovia: Pezzini a Pariza Castaños (3)), — EES: systém vstup/výstup, o ktorom sa má čoskoro rozhodnúť a ktorý by mal elektronicky spravovať údaje o pasoch a dátumy vstupu/výstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí navštevujú schengenský priestor (CESE 2016-03098 SOC/544, spravodajca: Pîrvulescu (4)), — ETIAS: európsky systém pre cestovné informácie a povolenia, o ktorom sa má čoskoro rozhodnúť a ktorý by mal fungovať ako rozsiahly automatizovaný systém na uchovávanie a predbežné overovanie údajov štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, aby sa mohli pohybovať v schengenskom priestore (CESE 2016-06889 SOC/556, spravodajca: Simons (5)), — ECRIS-TCN: európsky systém na výmenu informácií o záznamoch štátnych príslušníkov tretích krajín vedených v registroch trestov, ktorý v súčasnosti navrhuje Komisia, pričom ide o digitálny systém na výmenu informácií o rozsudkoch, ktoré už vydali vnútroštátne súdy.

2.5.

Súčasné prostriedky oprávneného orgánu možno prirovnať k smartfónu s rôznymi aplikáciami, ktoré sú všetky oddelené, pričom každá z nich poskytuje „svoje“ informácie.

2.6.

S výnimkou SIS sa tieto systémy zameriavajú na správu údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín. Existuje šesť doplnkových a decentralizovaných systémov. Súhrnom vyhľadávaných informácií je súhrn rôznych odpovedí, ktoré získali vyšetrovacie útvary z rôznych databáz v závislosti od svojich povolení na prístup.

2.7.

Komisia navrhuje odpovedať na túto otázku: — akým spôsobom možno bez zmeny už vytvorených štruktúr a pri zachovaní ich komplementarity zosúladiť všetky databázy naraz tak, aby sa na jednom mieste vstupu na európske územie a prostredníctvom jediného vyhľadávania v systéme všetky informácie, ktoré už boli zhromaždené v existujúcich databázach, nasmerovali k dozornému orgánu, ktorý je oprávnený ich preskúmať, pričom by sa zároveň rešpektovali právne predpisy o ochrane údajov a základných práv.

2.8.

Európska komisia v návrhoch určených na preskúmanie:

2.8.1.

vyjadruje želanie, aby sa poskytli doplňujúce možnosti, ktoré by ponúkali prístup do databáz Europolu a Interpolu, ktoré už spolupracujú s európskymi dozornými orgánmi;

2.8.2.

si želá, aby sa vyhľadávania informácií „zosynchronizovali“, s cieľom skrátiť čas odozvy, pokiaľ ide spis migrantov a urýchliť bezpečnostnú reakciu, ak bude potrebná. Navrhuje preto vytvoriť nové subjekty, ktoré by umožnili fungovanie súčasných databáz v symbióze.

2.9.

Medzi jej ciele patrí vyplniť čo najviac medzier v rôznych systémoch, zlepšiť riadenie vonkajších hraníc schengenského priestoru, prispievať k vnútornej bezpečnosti Únie, riešiť podvody s osobnými údajmi, riešiť prípady viacnásobných totožností, vypátrať osoby, ktoré sú podozrivé alebo ktoré už boli odsúdené, a overovať ich totožnosť v schengenskom priestore.

2.10.

Aby sme sa vrátili k predstave smartfónu, oprávnený orgán by nielenže mal k dispozícii mnoho aplikácií, ale mohol by tiež súbežne zhromažďovať a v rámci toho istého vyhľadávania pomocou svojich prístupových kódov získavať údaje uložené vo všetkých jeho podporných zariadeniach, v počítači, prenosnom počítači, telefóne, tablete, notebooku atď.

3.   Fungovanie systému

3.1.

Komisia pristúpila ku konzultáciám a zvolala skupinu expertov na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu (6), ktorých vymenovali členské štáty, krajiny zo skupiny pre schengenský priestor a európske agentúry, ako sú eu-LISA (7) a FRA (8), ktoré koordinuje GR HOME. Metóda: vzájomné prepojenie alebo interoperabilita?

3.1.1.

Vzájomné prepojenie informačných systémov je možnosť ich vzájomného spojenia takým spôsobom, aby sa údaje z jedného systému mohli automaticky vyhľadávať pomocou druhého systému.

3.1.2.

Interoperabilita (9) je schopnosť rôznych systémov komunikovať, vymieňať si údaje a používať vymieňané informácie, pričom sa zároveň rešpektujú oprávnenia na prístup do príslušných systémov.

3.2.   Voľba interoperability

3.2.1.

Komisia sa domnieva, že nenarúša acquis súčasných štruktúr a právomocí a že údaje zostanú uložené oddelene. Napriek zvýšenej komunikovateľnosti by šlo o bezpečnostnú výhodu pre systémy aj údaje, z ktorých žiaden očividne nebude dostupný prostredníctvom internetu. Texty, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko, obsahujú významné podobnosti a týkajú sa: — prvý, COM(2017) 793, interoperability medzi informačnými systémami v oblasti hraníc a víz, — druhý, COM(2017) 794, policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie.

3.3.   Nové nástroje

3.3.1.

Na fungovanie založené na interoperabilite bude potrebné doplniť súčasných šesť databáz novou štruktúrou 4 nových nástrojov s cieľom pracovať rýchlo a vyhľadávať v systéme len raz, pričom žiadosti by mali aj naďalej zadávať ľudia.

3.4.   Európsky vyhľadávací portál (ESP)

3.4.1.

Oprávnený dozorný orgán (koncový používateľ) by mal mať jednotný prístup do celého systému. Namiesto šiestich vyhľadávaní by tento orgán mal uskutočniť len jedno vyhľadávanie (policajné stanice, colné úrady atď.), ktoré by vo viacerých databázach naraz hľadalo potrebné informácie bez toho, aby ich ukladalo. Ak tieto údaje existujú, systém ich nájde. V prípade podozrenia zo spáchania zločinu alebo teroristickej činnosti môže byť prvý výsledok týkajúci sa kontrolovanej osoby neutrálny („no-hit“), ale ak údaj súhlasí s druhou informáciou („hit“) v databázach, ako sú SIS, EES alebo ETIAS, môže to viesť k hĺbkovejšiemu vyhľadávaniu a vyšetrovaniu.

3.5.   Spoločná služba porovnávania biometrických údajov (Shared BMS – shared biometric matching service)

3.5.1.

Spoločná služba porovnávania biometrických údajov (Shared BMS – shared biometric matching service) Táto spoločná platforma na určovanie zhody umožní súčasné vyhľadávanie a porovnávanie matematických a biometrických údajov, odtlačkov prstov a fotografií z rôznych databáz, ako sú SIS, Eurodac, VIS, EES (10), ECRIS, okrem databázy ETIAS.

3.5.2.

Ich údaje budú musieť byť kompatibilné. Matematizované údaje sa nebudú uchovávať v ich pôvodnej podobe.

3.6.   Spoločná databáza údajov o totožnosti (CIR – common identity repository)

3.6.1.

Spoločná databáza údajov o totožnosti bude zhromažďovať údaje o biografickej a biometrickej totožnosti kontrolovaných príslušníkov tretích krajín, či už na hraniciach alebo v členských štátoch (schengenského priestoru). Indikátor zhody informácií v rôznych databázach urýchli vyhľadávanie. Tieto údaje budú pod dohľadom agentúry eu-LISA a pomocou jej bezpečnostných prostriedkov ukladané tak, aby nikto nemal prístup k viac ako jednému alfanumerickému spojeniu naraz. Databáza CIR, vyvinutá na základe EES a ETIAS, by nemala viesť k duplikácii údajov. Táto databáza bude môcť slúžiť aj na civilné vyhľadávania.

3.7.   Detektor viacnásobných totožností (MID – multiple-identity detector)

3.7.1.

Jeho úlohou bude overiť správnu totožnosť osôb bona fide a bojovať proti podvodom s osobnými údajmi na základe vyhľadávania vo všetkých databázach naraz. Žiadny správny orgán doteraz nepoužíval podobný nástroj, ktorý by mal zabrániť krádežiam totožnosti.

3.8.   Úloha agentúry eu-LISA (11)

3.8.1.

Úlohou agentúry vytvorenej v roku 2011 je podporovať politiky EÚ v oblasti spravodlivosti, bezpečnosti a slobody. Táto agentúra so sídlom v Talline (EE) už zabezpečuje výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zabezpečuje hladké fungovanie rozsiahlych informatických systémov, ako aj slobodu pohybu osôb v schengenskom priestore.

3.8.2.

Pracuje na projekte „Smart Borders“ (inteligentné hranice) a v novej štruktúre na výmenu údajov bude zohrávať úlohu súvisiacu s uchovávaním osobných prvkov, ako sú napríklad tie, ktoré sa týkajú úradov, vyšetrovaní a vyšetrovateľov. Bude kontrolovať oprávnenia žiadateľov a zaistí bezpečnosť údajov, a to aj v prípade „incidentu“ [článok 44 v návrhoch (2017) 793 a (2017) 794].

3.8.3.

Používanie formátu UMF (Universal Message Format, univerzálny formát správ), ktorý ešte treba vytvoriť, by malo uľahčiť prácu s novými systémami, ktoré by boli povinné, čo si vyžaduje vytvorenie rozhraní v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nemajú, a prechodného systému prekladu z jedného jazyka do druhého.

3.9.   Ochrana osobných údajov (články 8 a 7 charty):

3.9.1.

V návrhu nariadenia sa uznáva možnosť bezpečnostných incidentov. Členské štáty a ich systémy údajov ako prvé musia dodržiavať zásady ochrany údajov, ktoré sa stanovujú v príslušných textoch, zmluve, Charte základných práv a vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (12), ktoré nadobudne účinnosť 25. mája 2018.

4.   Diskusia

4.1.   Pridaná hodnota interoperability v demokracii

4.1.1.

Únia potrebuje reguláciu a vyšetrovacie prostriedky, ktoré ju budú chrániť proti trestnej činnosti. Interoperabilita informačných systémov je príležitosťou presadzovať zásady právneho štátu a ochranu ľudských práv.

4.1.2.

EES a ETIAS spolu s BMS a CIR umožnia kontrolovať prekračovanie hraníc podozrivých osôb a uchovávať ich údaje. Avšak možnosť zabezpečiť prostredníctvom BMS „prístup orgánov presadzovania práva k informačným systémom na úrovni EÚ, ktoré neslúžia na presadzovanie práva“ [článok 17/CIR, návrhy (2017) 794 a (2017) 793], nemôže byť v súlade s cieľmi, ktoré sa uvádzajú ako základ návrhov určených na preskúmanie. Výbor (podľa článku 300 ods. 4 ZFEÚ) tu musí pripomenúť zásadu proporcionality a žiada Komisiu, aby sa vyhla akémukoľvek režimu v štýle „Big Brother“ (13) a vytváraniu prekážok vo voľnom pohybe Európanov (článok 3 ZFEÚ).

4.1.3.

Navrhovaný model zberu a používania osobných údajov získaných na hraniciach a na území Únie pri kontrole pohybu a zaistených dokladov sa prezentuje ako hermeticky uzavretý, pričom ho majú k dispozícii len oprávnené osoby, a to na účely bezpečnosti riadenia, a umožní plynulejšie uplatňovanie postupov.

4.1.4.

Výbor si však v súvislosti s hermetickosťou kladie isté otázky – nedostatky budú pretrvávať a postupné vytváranie tohto modelu v priebehu deviatich rokov sa opiera o „základy“, ktoré ešte ani neexistujú, ako sú napríklad databázy EES alebo ETIAS, či vnútroštátne rozhrania. Technologický kontext sa neustále vyvíja, pričom tento projekt sa nevyhnutne opiera o stav technológií a v rozpočte nepočíta s riešením zastarávania, ku ktorému by dochádzalo v niektorých digitálnych sektoroch.

4.1.5.

Navyše, rýchly vývoj v oblasti používania takzvaných algoritmov umelej inteligencie by sa v rámci projektu mohol považovať za nástroj na kontrolu systémov a zároveň za kľúč k bezpečnosti, ktorý by sa mal zveriť rozhodovacím orgánom s cieľom zaručiť demokratické využívanie štruktúry.

4.1.6.

V návrhu sa rozvíja systém pre aktérov bona fide, ktorí dodržiavajú právne predpisy. Skutočnosť, že riadenie budú mať v rukách ľudia, je uspokojujúca, ale ľudský faktor môže byť zároveň slabinou. Výbor navrhuje doplniť článok, ktorým by sa stanovovali takzvané „diferenciálne ističe“, ktoré by sa používali v prípade politickej krízy a/alebo krízy „vedenia“, keďže akýkoľvek problém v databáze by mohol predstavovať riziko pre celú štruktúru (14). Všeobecné využívanie UMF by mohlo vyústiť do medzinárodného používania tohto formátu, čo by bolo pre ochranu údajov veľmi pozitívne ale aj veľmi rizikové. Oprávnené orgány by niesli veľkú zodpovednosť. Tieto aspekty nie sú v skúmaných dokumentoch analyzované.

4.2.   Ochrana základných práv

4.2.1.

Základné práva sú absolútne: môžu sa obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou a len v prípade, že sa rešpektuje ich podstata (článok 8 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv). Výbor si kladie otázku, ako možno posúdiť primeranosť kontrolných opatrení v prípade migrantov, ktorí utekajú pred prenasledovaním a žiadajú o azyl na pobreží Únie. [COM(2017) 794 final – Dôvodová správa – Základné práva]. Vyhľadávanie podozrivých v snahe zabrániť trestným činom, najmä teroristickým, nesmie viesť k približovaniu našich demokracií ku koncepcii predvídania trestnej činnosti. Musí sa zachovať rozdiel medzi „činnosťami“, ktoré narúšajú verejný poriadok, a „názormi“.

4.2.2.

Rešpektovaním práv stanovených v charte pre každého jednotlivca sa musí zabezpečiť rovnováha medzi bezpečnosťou a slobodou, bez ktorej demokracia zanikne. Výbor sa domnieva, že pre všetky orgány, vrátane dozorných, na vnútroštátnej aj európskej úrovni by táto rovnováha mala byť zásadnou a mala by byť trvalým cieľom.

4.2.3.

Reťazec orgánov zapojených do vyhľadávania, ako aj súvisiace metaúdaje budú uložené v systéme. Základné práva samotných oprávnených orgánov sa tiež musia dodržiavať vzhľadom na vygenerované údaje, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a súkromie týchto orgánov v prípade neoprávneného vniknutia do štruktúry a zneužitia údajov v čase medzi ich vložením a vymazaním.

4.3.   Ochrana údajov

4.3.1.

V návrhoch sa uznáva zásada ochrany osobných údajov už v štádiu návrhu a štandardnej ochrany údajov, hoci v ich dôvodovej správe sa pripomína, že podľa Súdneho dvora Európskej únie nejde o absolútne právo. Výbor uznáva prínosy preventívnych opatrení, ktoré zaručujú bezpečnosť, boja proti falošným totožnostiam a zaručenia práva na azyl. Zdôrazňuje však limity matematizácie a anonymizácie údajov: dotknuté osoby môžu neskôr potrebovať svoje údaje.

4.3.2.

Zároveň zdôrazňuje, že typ uchovávaných údajov, konkrétne biometrických a biologických údajov, vzbudzuje osobitný záujem niektorých spoločností a v oblasti trestnej činnosti. Kybernetická bezpečnosť je tu rovnako dôležitá ako fyzická bezpečnosť a v návrhoch sa spomína len veľmi okrajovo. Uchovávané údaje budú uložené na jedinom fyzickom mieste, ktoré síce bude chránené, ale môže byť vystavené rizikám.

4.3.3.

EHSV pripomína, že pokiaľ ide o ochranu údajov a právo na vymazanie (právo na zabudnutie), inštitúcie a orgány EÚ musia dodržiavať nariadenie (ES) č. 45/2001, ktoré poskytuje nižší stupeň ochrany než všeobecné nariadenie o ochrane údajov (15) z roku 2016 (ktoré nadobudne účinnosť v máji 2018), ktoré musia dodržiavať členské štáty. Výbor zdôrazňuje zložitosť uplatňovania tohto práva a obáva sa, že cestujúci, migranti a žiadatelia o azyl nebudú schopní uplatňovať si toto právo: 1. Ochrana osobných údajov musí byť potvrdená pre všetky existujúce databázy, vnútroštátne aj európske, aby bol chránený celok. 2. Je nevyhnutná na to, aby občania prijali túto obrovskú sieť dohľadu nad svojimi hlavami.

4.3.4.

V návrhoch nie je jasne uvedená lehota uchovávania údajov, ktoré zhromažďujú oprávnené orgány. V textoch sa navrhuje postup týkajúci sa práva na opravu a/alebo vymazanie, ktorý sa uplatňuje medzi žiadajúcim členským štátom a zodpovedným členským štátom, ale nestanovujú sa v nich žiadne lehoty na uchovávanie údajov (článok 47 návrhov). Výbor odporúča, aby bola táto lehota pevne stanovená a aby bola kratšia v prípade maloletých osôb (článok 24 charty), okrem prípadov terorizmu, aby mali tieto osoby možnosť integrovať sa.

4.4.   Riadenie a zodpovednosť

4.4.1.

Medzinárodné databázy nepodliehajú rovnakým pravidlám ako európske informačné systémy. Zavedenie univerzálneho formátu prístupu, ktorý by mohol nadobudnúť medzinárodný charakter, bude len čisto technickým prvkom, ktorý nezjednotí právne predpisy, hoci Interpol musí jednoznačne rešpektovať článok 17 paktu OSN (16). Navyše, za oprávnenia budú naďalej zodpovedať členské štáty. EHSV sa domnieva, že tento bod by sa mal v návrhoch vyriešiť.

4.4.2.

EHSV zdôrazňuje, že vzniknutá byrokracia bude viac než úmerná dosiahnutej rýchlosti. Riadenie bude zabezpečovať Komisia v rámci postupu kontroly spolu s členskými štátmi. Hlavným pilierom bude agentúra eu-LISA, ktorá bude zodpovedná najmä za zavedenie postupov zberu informácií o fungovaní interoperability. Informácie bude dostávať od členských štátov a Europolu a každé štyri roky bude Rade, Európskemu parlamentu a Komisii predkladať správu o technickom posúdení, pričom samotná Komisia vypracuje celkovú správu o rok neskôr (článok 68 návrhov). Podľa výboru sú tieto odstupy príliš dlhé. Posúdenie bezpečnosti prvkov interoperability [článok 68 ods. 5 písm. d)] by sa malo uskutočňovať najmenej raz za rok a posúdenie vplyvu na základné práva by sa malo vykonávať aspoň každé dva roky [článok 68 ods. 5 písm. b)].

4.4.3.

Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že takými zásadnými otázkami ako sú tie, ktoré sa riešia v týchto návrhoch, sa zaoberajú európske agentúry, ktorých nábor a fungovanie sú pre mnohých občanov nejasné. Považuje za potrebné porovnať osvedčené postupy a požiadať o stanovisko všetky nezávislé orgány pre kontrolu používania údajov (EDPS) a ďalšie agentúry, ako sú FRA a ENISA.

4.4.4.

Všetky tieto nové štruktúry a postupy sa zavedú prostredníctvom delegovaných a vykonávacích aktov Komisie. Výbor si praje, aby cieľ dodržiavania základných práv a ochrany osobných údajov ostal trvalou súčasťou všetkých týchto aktov, a to v rámci prístupu lepšieho prijímania osôb na hraniciach. EHSV odporúča, aby boli európski občania informovaní o etapách projektu až do jeho ukončenia a poučení o kontrolách, ktorým podliehajú.

5.   Potrebná odborná príprava dozorných orgánov v celej Únii

5.1.

Výbor sa na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia vo svojom zhrnutí posúdenia vplyvu (C), domnieva, že v prvom období (po roku 2021) budú potrebné mnohé školenia. Komisia uvádza sumu 76 miliónov EUR ročne. Prechod na nové postupy si vždy vyžaduje modernizáciu. Ide tu o všetky hranice Únie a vnútroštátne systémy. Niektoré členské štáty ešte nemajú kompatibilné systémy a budú musieť vyvinúť značné úsilie a zaviesť príslušné rozhrania, ktoré im umožnia zapojiť sa. Aby interoperabilita fungovala, musia sa odstrániť rozdiely medzi členskými štátmi.

5.2.

Bude potrebná kvalitná odborná príprava zameraná na používanie údajov a formátu UMF. Výbor navrhuje, aby sa v spolupráci s agentúrami CEPOL (17), Frontex a Europol atď. vytvoril súbor spoločných školení pre oprávnené orgány vrátane agentúry eu-LISA, ktorej členovia by sa mali podrobiť veľmi prísnemu prevereniu ich kompetencii.

5.3.

Nástroj, ako je detektor MID, neexistuje nikde inde. V prípade úspechu pôjde o veľmi silný nástroj. Nová štruktúra si bude vyžadovať najvyššiu kvalitu údajov. Aby mohol projekt ako celok splniť očakávania, všetky členské štáty by sa mali zapojiť na rovnakej úrovni, lebo inak budú nedostatky ešte závažnejšie ako predtým. V takom prípade by zároveň bolo oslabené právo na azyl a právo na prístup k medzinárodnej ochrane (články 18 a 19 charty).

6.   Financovanie

6.1.

Celá navrhovaná štruktúra však závisí od určitých podmienok: prijatie systémov EES, ETIAS a formátu UMF rozhodovacími orgánmi, dobré fungovanie detektora MID a bezpečnosť databázy CIR. Budú mať EDPS, agentúra eu-LISA a prípadne aj agentúra ENISA, dostatočné ľudské zdroje a finančné prostriedky? Komisia navrhuje spolufinancovanie zo strany EÚ a členských štátov. Výbor poznamenáva, že riadenie „semestra“ sa stále vykonáva s obmedzenými rozpočtovými výdavkami a že navyše ešte treba optimalizovať súčasné využívanie existujúcich databáz (SIS, VIS, Prümska zmluva, EES) v súlade s právnymi požiadavkami (správa skupiny expertov).

6.2.

EHSV si kladie otázku, aký bude vplyv brexitu na rozpočet, aj keď Spojené kráľovstvo nie je súčasťou schengenského systému, a všeobecnejšie na budúce zložité riadenie interoperability v európskych krajinách, ktoré nie sú súčasťou schengenského informačného systému, ale sú súčasťou iných databáz, ako napríklad Eurodac.

6.3.

Na tento účel by mal slúžiť Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza (ISF). Začiatok uvedenia do prevádzky je plánovaný na rok 2023. Výbor si kladie otázku, či päť rokov postačí na zmenšenie rozdielov v Európe a vytvorenie podmienok na dosiahnutie úspechu. Plánovaný rozpočet je 424,7 milióna EUR na 9 rokov (2019 – 2027). Finančné prostriedky musí poskytnúť Únia (ISF) a členské štáty. Štáty musia byť schopné zabezpečiť správne fungovanie súčasných systémov s novou informatickou štruktúrou. Výbor sa domnieva, že realizáciu týchto investícií podporí obnova hospodárskeho rastu.

---

(1)  COM(2017) 570 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2. 2017, s. 144.

(3)  Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 36.

(4)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 66.

(5)  Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 28.

(6)  GR HOME, oddelenie B/3; rozhodnutie Komisie C/2016/3780 zo 17. júna 2016; http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?Lang=SK.

(7)  Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(8)  FRA: Agentúra EÚ pre základné práva

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade na tému Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť, COM(2016) 205.

(10)  Kurzíva znamená, že texty týkajúce sa týchto orgánov ešte neboli prijaté.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1077/2011z 25. októbra 2011, ktorým sa ustanovuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Stanoviská EHSV: Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90 a Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 138.

(13)  V románe 1984 Georga Orwella.

(14)  EDPS, príloha, záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni z mája 2017.

(15)  Všeobecné nariadene o ochrane údajov, nariadenie (EÚ) č. 2016/679.

(16)  Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach – OSN, článok 17 ods. 1 Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. 2. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

(17)  CEPOL, Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Budapešť, Maďarsko).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade

[COM(2018) 32 final]

(2018/C 283/08)

Spravodajca:

Brian CURTIS

Žiadosť Komisie	12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	19. septembra 2017 (v predstihu k žiadosti)
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	03. mája 2018
Prijaté v pléne	23. mája 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/01/01

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor víta prístup Komisie k systematickému skúmaniu všetkých relevantných možností, ktoré by mohli pomôcť s vyriešením série problémov zistených na pomedzí legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade.

1.2.

Chváli aktívny prístup s dlhodobou perspektívou, aký Komisia zaujala. Proces prechodu bude v každom prípade trvať dlhší čas, ale neustálym nabádaním ho bude potrebné posúvať stále vpred a bude sa v ňom musieť zohľadniť aktuálny vývoj v oblasti zisťovania a spracúvania údajov.

1.3.

Zabezpečenie verejného zdravia všeobecne a zdravia spotrebiteľov výrobkov má zásadný význam pre posilnenie dôvery v zásady obehového hospodárstva.

1.4.

Bez komplexného konania je ohrozená aj bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov pri práci v zariadeniach na recykláciu, najmä pokiaľ ide o problém látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti. Preto má zásadný význam komplexné informovanie odborových združení.

1.5.

Prioritou by malo byť plné uplatňovanie nariadenia REACH a ďalších právnych predpisov o chemických látkach, ktoré sú už prijaté. Existujúce právne predpisy, ktoré bránia prvotnému vstupu nebezpečných chemických látok do materiálového cyklu sa stále plne nevyužívajú, najmä pokiaľ ide o vstup produktov z tretích krajín do EÚ.

1.6.

Výbor vidí možnosť ďalších investícií recyklačných podnikov do prispôsobených triediacich zariadení a prihovára sa za tieto investície a za zváženie hospodárskych a technických podporných opatrení v tejto oblasti.

1.7.

Výbor dôrazne zastáva názor, že lepšie informácie o prítomnosti, umiestnení a koncentrácii nebezpečných chemických látok vo výrobkoch a materiáloch získaných z odpadu môžu zmierniť problémy, s ktorými sa stretávajú prevádzkovatelia pôsobiaci v reťazci zhodnocovania odpadu.

1.8.

Určovanie potenciálnych zdrojov hodnoty alebo potrebných ochranných opatrení v oblasti nebezpečných chemických látok v toku odpadu podporí analýzu nákladov a prínosov, ktorá bude nutná na zdôvodnenie legislatívnych a praktických opatrení.

1.9.

Aby bolo počas životného cyklu výrobkov možné presadzovať tak prípadné potrebné zákazy, ako aj primerané mechanizmy sledovania, je podľa potreby nevyhnutné upraviť a sprísniť požiadavky z hľadiska identifikácie a sledovania dovážaného tovaru, ktorý môže obsahovať látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC).

1.10.

Právny rámec by mal ponúkať rovnakú ochranu bez ohľadu na to, či je výrobok vyrobený z prvotných surovín, alebo recyklovaných materiálov.

2.   Úvod

2.1.

Vo svojom stanovisku k balíku predpisov o obehovom hospodárstve (1), (2) výbor identifikoval potrebu väčšmi uľahčiť získavanie materiálov z tokov odpadu a konštatoval, že je potrebné vyriešiť sériu právnych, technických a finančných prekážok. Takouto prekážkou je aj prítomnosť nebezpečných látok v odpadových materiáloch a toto oznámenie je súčasťou procesu, v ktorom sa identifikujú ciele, výzvy a riešenia pri dosahovaní väčšej miery obehu v hospodárstve. Niektoré oblasti bude potrebné riešiť inými ako legislatívnymi prostriedkami, ale hlavným cieľom je vyvíjať vplyv na ďalšiu politiku.

3.   Zhrnutie návrhu Komisie

3.1.

Komisia identifikovala viaceré politické ciele a súvisiace otázky a vyzýva zainteresované strany, aby zaujali stanoviská k identifikovaným výzvam a pomohli tak vytýčiť cestu k skutočnému obehovému hospodárstvu. Uvedené výzvy sú rozdelené do štyroch hlavných okruhov, pričom toto rozdelenie je len predbežné. Toto stanovisko, v ktorom sa berie do úvahy pracovný dokument útvarov Komisie a pripomienky od členov EHSV a zainteresovaných organizácií občianskej spoločnosti, je odpoveďou na žiadosť o predloženie preferovaných možností, ako sa postaviť k hlavným výzvam. Z tohto dôvodu sa hlavný obsah stanoviska uvádza v poslednej časti s konkrétnymi pripomienkami.

3.2.

Komisia teraz otvára verejnú konzultáciu a nabáda na diskusiu s Európskym parlamentom, Radou a zainteresovanými stranami s cieľom vybrať možnosti a vymedziť konkrétne kroky na všeobecnej úrovni aj na úrovni odvetví v záujme rozvoja trhov s udržateľnými materiálmi z druhotných surovín. Ďalšie kroky sa prijmú v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a skôr, než sa predložia akékoľvek konkrétne návrhy, ktoré by mohli mať významný vplyv, vypracuje sa posúdenie vplyvu.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Medzi právne predpisy EÚ relevantné pre túto tému patria predpisy z oblastí chemických látok, výrobkov a odpadu (3). Slabé miesta súčasného právneho rámca spočívajú najmä v tom, že nedokáže zabezpečiť prenos informácií o nebezpečných chemických látkach celým materiálovým cyklom a do prípadných ďalších životných cyklov.

4.2.

Naša stále zložitejšia spoločnosť je stále závislejšia od používania chemických látok (4). Piliermi právnych predpisov EÚ o chemikáliách sú nariadenie CLP (5), nariadenie REACH (6) a nariadenie o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (7), ktoré sa navzájom dopĺňajú a uplatňujú sa nezávisle od odvetvia.

4.3.

Právne predpisy o výrobkoch sa môžu sústrediť na bezpečnosť výrobkov a tiež na ich udržateľnosť. Smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (8) obsahuje všeobecné požiadavky na bezpečnosť nepotravinových spotrebiteľských výrobkov. Relevantné sú aj ďalšie právne predpisy týkajúce sa konkrétnych skupín výrobkov, ako je smernica o hračkách, nariadenie o balení potravín, smernica RoHS (9) a smernica o ekodizajne. EHSV vo svojom stanovisku (10) podporuje tzv. integrovaný prístup k ekodizajnu, ktorého rozsah by sa mal oproti súčasnosti rozšíriť. V rámci takéhoto integrovaného prístupu by sa zohľadňovala energetická efektívnosť aj výkonnosť výrobkov a tiež efektívnosť a výkonnosť z hľadiska využívania zdrojov a materiálov.

4.4.

Relevantné sú aj viaceré právne predpisy o odpadoch. Predmetom viacerých stanovísk výboru bola rámcová smernica o odpadoch a EHSV vždy dôsledne podporoval požiadavku, aby si členské štáty pri nakladaní s odpadmi stanovili priority, pričom na prvom mieste je predchádzanie vzniku odpadu, potom príprava na jeho opätovné využitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie a až na poslednom mieste zneškodnenie prostredníctvom spaľovní a skládok. EHSV taktiež vyzval, aby prijatie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu členskými štátmi bolo povinné. Ďalej vyzval na prijatie ustanovenia, ktorým by sa posilnila požiadavka na triedený zber (11).

4.5.

Ako usmernenie na ďalšie kroky možno uviesť niekoľko všeobecných bodov: — Lepšie informácie o prítomnosti, umiestnení a koncentrácii nebezpečných chemických látok vo výrobkoch a materiáloch získaných z odpadu môžu zmierniť problémy, s ktorými sa stretávajú prevádzkovatelia pôsobiaci v reťazci zhodnocovania odpadu, a posilniť ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. — Je dôležité zabrániť prvotnému vstupu nebezpečných chemických látok do materiálového cyklu. Platné právne predpisy, ktoré to umožňujú, sa stále naplno nevyužívajú. — Právny rámec by mal ponúkať rovnakú ochranu bez ohľadu na to, či je výrobok vyrobený z prvotných surovín, alebo recyklovaných materiálov.

4.6.

Možno poznamenať, že práca v tejto oblasti prebieha. Napríklad problém nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach sa rieši prostredníctvom smernice RoHS, v prípade ktorej sa zavedením náhrady niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach zvyšuje možnosť hospodárskej ziskovosti recyklácie odpadu vzniknutého z takýchto zariadení. Okrem toho sa v Európskom parlamente a Rade rokuje o štyroch ďalších súvisiacich legislatívnych návrhoch (12), (13), (14), (15). EHSV berie na vedomie nedávnu politickú zhodu v tejto veci (16).

4.7.

Niektoré z otázok, na ktoré sa upozorňuje v tomto oznámení, sú koncepčne zložité, najmä tie, ktoré sa týkajú problémov spôsobovaných nedostatočnou harmonizáciou a zosúladením pravidiel. Podľa názoru Komisie by konkrétnejšou prioritou mali byť otázky informácií a starších látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti.

4.8.

Zo zhrnutia otázok uvedených v tomto oznámení a z množstva iniciatív, ktoré prebiehajú alebo sa pripravujú v záujme dosiahnutia skutočného obehového hospodárstva však jasne vyplýva, že proces prechodu, v rámci ktorého sa majú eliminovať nebezpečné látky z odpadu, ako aj z procesu jeho zhodnocovania alebo recyklácie, nebude rýchly. Aktívny prístup s dlhodobou perspektívou, aký Komisia zaujala, je preto na mieste.

5.   Konkrétne pripomienky

Potreba informácií

5.1.

Cieľom je zaistiť, aby boli náležité informácie o problematických látkach vo výrobkoch k dispozícii všetkým aktérom dodávateľského reťazca a v neposlednom rade aj spracovateľom odpadu. Najlepším spôsobom ochrany životného prostredia a zdravia ľudí by jednoznačne bolo, ak by sa podaril predovšetkým obmedziť vstup nebezpečných chemických látok do hospodárskeho cyklu. Tým by sa zároveň umožnilo lepšie zhodnocovanie materiálov z odpadu a posilnenie obehového hospodárstva.

5.2.

Poskytovanie komplexných informácií odborovým združeniam môže zohrávať životne dôležitú úlohu pri ochrane zdravia pracovníkov, a má preto zásadný význam.

5.3.

Nariadením REACH sa upravuje výroba, používanie a uvádzanie chemických látok na trh v EÚ. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť vysokú mieru ochrany obyvateľstva a životného prostredia. Zo správ od niektorých spotrebiteľských združení aj od Komisie vyplýva, že oznamovacie povinnosti týkajúce sa obmedzeného dodávateľského reťazca v zmysle nariadenia REACH sa nevykonávajú dostatočne.

5.4.

Komisia spúšťa štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na možnosti využitia rôznych informačných systémov, inovačných technológií sledovania a stratégií, ktoré by mohli zaistiť tok relevantných informácií v celom dodávateľskom reťazci až k recyklátorom. Otázka stojí, či by systém povinného informovania priniesol pridanú hodnotu a ako by sa mal stavať k tovaru dovážanému do EÚ, ktorý môže obsahovať nepovolené látky.

5.5.

Výbor zastáva názor, že právne nástroje, ktorými je možné obmedziť vstup SVHC do materiálového cyklu, do veľkej miery už existujú. Relevantné sú najmä zákonné ustanovenia, ktorými sa uprednostňuje a stimuluje nahradenie týchto látok chemickými látkami, ktoré nie sú nebezpečné. Výbor sa prihovára za plné uplatňovanie nariadenia REACH a za jeho priebežnú aktualizáciu s najnovším vývojom vedeckých poznatkov o nebezpečných vlastnostiach chemických látok vrátane druhotných surovín. Tým sa posilní ochrana zdravia a bezpečnosti pracovníkov a tiež zdravia koncových spotrebiteľov a verejnosti. Zároveň sa tým zvýši vierohodnosť obehového hospodárstva.

5.6.

Pokiaľ ide o dovážaný tovar, dovozcovia sú už dnes povinní uvádzať použité SVHC. Väčší tlak by sa mohol vyvinúť na presadzovanie povinnosti výrobcov a dovozcov v zmysle nariadenia REACH v registračnej dokumentácii a v kartách bezpečnostných údajov podrobne uvádzať expozičné scenáre vo fáze spracovania odpadu. Okrem toho by sa mohlo požadovať uvádzanie podrobnejších informácií, ako je opis rôznych scenárov recyklácie, prípravy na opätovné využitie alebo zneškodnenia po skončení životnosti. To by sa mohlo vykonať v spojitosti s presadzovaním povinnosti výrobcov a dovozcov výrobkov informovať hospodárske subjekty v dodávateľskom reťazci o prítomnosti SVHC vo výrobkoch a zároveň zaviesť požiadavku, aby sa uvádzalo aj umiestnenie látok vo výrobku.

5.7.

Aby bolo počas životného cyklu výrobkov možné presadzovať tak prípadné potrebné zákazy, ako aj primerané mechanizmy sledovania, je podľa potreby nevyhnutné upraviť a sprísniť požiadavky identifikácie a sledovania dovážaného tovaru, ktorý môže obsahovať SVHC.

5.8.

Výbor je znepokojený tým, že sa môže vyskytnúť osobitný problém týkajúci sa úplnej identifikácie SVHC, pokiaľ ide o dohody o voľnom obchode a dohody o hospodárskom partnerstve.

5.9.

Vo všeobecnosti budú potrebné ďalšie investície recyklačných podnikov do prispôsobených triediacich zariadení a v tejto oblasti by sa mali zvážiť hospodárske a technické podporné opatrenia.

Odpad obsahujúci látky, ktoré sa už v nových produktoch nepovoľujú

5.10.

Právne predpisy o obmedzení nebezpečných chemických látok existujú v členských štátoch už od devätnásteho storočia a nové chemické látky prechádzajú prísnym skúmaním z hľadiska bezpečnosti. Sústavný proces hodnotenia rizika však znamená, že výrobky legálne vyrobené v minulosti obsahujú SVHC a výrobky vyrábané dnes môžu obsahovať látky, ktoré budú zakázané neskôr. Vo fáze spracovania a zhodnocovania odpadu to môže znamenať výskyt nebezpečných látok, ktoré sú tzv. dedičstvom z minulosti.

5.11.

Cieľom je uľahčiť recykláciu a zároveň zintenzívniť využívanie druhotných surovín podporou cyklov netoxických materiálov. Okrem toho treba pri rozhodovaní o prípadnom obmedzovaní chemikálií a výnimkách z takýchto obmedzení venovať viac pozornosti vplyvu na recykláciu a opätovné využívanie v budúcnosti.

5.12.

Komisia zastáva názor, že problém starších látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti, ostáva pre obehové hospodárstvo prekážkou, a preto by sa mala vyvinúť osobitná metodika rozhodovania o možnosti recyklovať odpad obsahujúci problematické látky. V súčasnosti sa na nej pracuje a mala by byť hotová do polovice roka 2019. V spojitosti s tým je potrebné pripraviť usmernenia, ktorými sa zabezpečí lepšie zohľadnenie prítomnosti problematických látok v zhodnotených materiáloch už v počiatočných fázach prípravy návrhov na riadenie rizík a uvažuje sa aj o prijatí vykonávacích právnych predpisov, ktorými by sa umožnila účinná kontrola uplatňovania existujúcich výnimiek z registračných povinností nariadenia REACH pri regenerovaných látkach.

5.13.

Výskyt starších látok z minulosti vedie k otázke, či je možné nájsť rovnováhu medzi premisou, že odpad je zdrojom, a potrebou zabezpečiť, aby sa odpad obsahujúci SVHC dostal len do materiálov, ktoré možno bezpečne používať. Mali by sme povoliť, aby recyklované materiály obsahovali chemikálie, ktoré sa už v primárnych surovinách nepovoľujú? Ak áno, za akých podmienok?

5.14.

Cieľom pri recyklovaní materiálov je, aby sa ich vlastnosti a chemické zloženie čo najviac blížili k vlastnostiam a zloženiu porovnateľných prvotných surovín. Pri určovaní uskutočniteľnosti odstránenia problematických látok zohrávajú významnú úlohu hospodárske a technické faktory a každý prípad je iný. Politické možnosti sú požadovať, aby všetky prvotné aj druhotné suroviny spĺňali rovnaké požiadavky, alebo povoliť v prípade druhotných surovín konkrétne, časovo obmedzené výnimky.

5.15.

EHSV zastáva názor, že akékoľvek kritériá uplatňované v tejto súvislosti musia brániť prítomnosti nebezpečných chemických látok v recyklovaných materiáloch v koncentráciách presahujúcich úroveň povolenú v prvotných surovinách.

Nedostatočný súlad pravidiel určujúcich, ktoré odpady a chemické látky sú nebezpečné

5.16.

Tento problém úzko súvisí s už uvedenými bodmi týkajúcimi sa harmonizácie a je tiež koncepčne zložitý. Ako už bolo uvedené, výroba a používanie nebezpečných chemických látok a výrobkov podlieha prísnym pravidlám, ktoré EÚ prijala na ochranu pracovníkov, občanov a životného prostredia. Odpadové hospodárstvo sa podobne riadi pravidlami EÚ prijatými s rovnakým cieľom. Z prieskumov však vyplynulo, že tieto dva súbory pravidiel nie sú plne zosúladené (17).

5.17.

Treba zabezpečiť väčšiu jednotnosť pravidiel klasifikácie chemikálií a odpadov. Ide napríklad o prijatie pravidiel podobných pravidlám smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (18) pre iné špecifické skupiny výrobkov alebo toky materiálov (napr. nábytok alebo textil), ktoré by predpisovali vhodné spracovanie odpadu obsahujúceho nebezpečné chemické látky predtým, ako ho možno spätne získať a použiť v nových výrobkoch. Komisia plánuje uverejniť usmerňovací dokument o klasifikácii odpadov, ktorý spracovateľom a príslušným orgánom pomôže zaistiť jednotný prístup k charakterizácii a ku klasifikácii odpadov. Uskutoční sa aj ďalšia výmena najlepších postupov v oblasti testovacích metód. Žiadame preto zainteresované strany, aby zvážili, či by sa mali ďalej zosúlaďovať pravidlá klasifikácie nebezpečenstiev, aby sa odpad považoval za nebezpečný za rovnakých podmienok ako výrobky.

---

(1)  Stanovisko na tému Súbor predpisov o obehovom hospodárstve, Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98.

(2)  Balík predpisov o obehovom hospodárstve prijatý Komisiou 2. decembra 2015.

(3)  Definície nebezpečného odpadu možno nájsť v usmerňovacom dokumente o vymedzovaní a klasifikácii nebezpečného odpadu z júna 2015.

(4)  Správa EEA č. 2/2016, s. 33 – 34.

(5)  Nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení (ES) č. 1272/2008.

(6)  Nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, schvaľovaní a obmedzovaní chemikálií (REACH).

(7)  Nariadenie o perzistentných organických znečisťujúcich látkach – pozri http://ec.europa.eu/environment/archives/pops/index_en.htm

(8)  Smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES.

(9)  Smernica 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach.

(10)  Stanovisko na tému Pracovný plán v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019, (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 97).

(11)  Stanovisko na tému Súbor predpisov o obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98).

(12)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

(13)  Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

(14)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade.

(15)  Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov.

(16)  Vyhlásenie komisára Vellu o dosiahnutej politickej dohode s cieľom modernizovať pravidlá týkajúce sa odpadu.

(17)  Napríklad Keeping it Clean: How to protect the circular economy from hazardous substances. Európsky úrad pre životné prostredie.

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/ES zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

[COM(2018) 28 final]

a k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa zrušuje smernica 2000/59/ES a mení smernica 2009/16/ES a smernica 2010/65/EÚ

[COM(2018) 33 final – 2018/0012 (COD)]

(2018/C 283/09)

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Konzultácia	Európsky parlament, 5. február 2018 Rada, 9. február 2018 Európska komisia, 12. február 2018
Právny základ	článok 100 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	19. september 2017
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	3. máj 2018
Prijaté v pléne	23. máj 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	193/00/01

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV, ktorý už od začiatku podporoval politiku Komisie v oblasti obehového hospodárstva, sa domnieva, že tento cieľ sa musí realizovať v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom vypracúvania prognóz a so zapojením akademickej obce a rôznych vzdelávacích centier.

1.1.1

Rovnako sa nezaobídeme bez účinných opatrení vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, počnúc dizajnovými a behaviorálnymi stimulmi, spoločnými technicko-normatívnymi štandardmi kvality, systémami na prilákanie a odmeňovanie (aj fiškálne a finančné), systémovým a medzisektorovým prístupom, inteligentným a rozsiahlym využívaním digitálnych aplikácií.

1.2

Rešpektovanie a ochrana prírodného bohatstva, ktoré je súčasťou dynamickej rovnováhy biosféry, nevzniká spontánne, ale vyplýva z citlivosti, ktorú podnecuje kultúra a vedomie, že toto bohatstvo nebolo vytvorené na to, aby sa zneužívalo a zničilo s cieľom získať hospodárske výhody, ale na to, aby sa inteligentne využívalo, vylepšovalo a zachovalo v genéze univerzálneho antropomorfizmu (1).

1.3

Nové objavy, ako polyméry, uľahčili prácu a blahobyt ľudí, ale treba ich riadiť počas ich životného cyklu, aby neovplyvňovali negatívne prírodné procesy.

1.3.1

Výbor považuje za nevyhnutné rozvíjať kultúru ekologického dizajnu v oblasti polymérov, aby sa uľahčilo ďalšie využívanie druhotných polymérov po ich prvotnom použití.

1.3.2

Je potrebná kultúrna revolúcia v správaní a výrobných, distribučných a spotrebných štruktúrach, ktorá by odpad premenila na cenné zdroje, ktoré treba zhodnotiť, pričom by sa nemala prehliadnuť občianska spoločnosť a školy všetkých druhov a stupňov.

1.3.3

Podľa EHSV je potrebné najmä v odvetví obalov, ktoré má dnes nesmierny rozsah, vypracovať z hospodárskych a hygienických dôvodov stratégiu zameranú na opätovné využívanie, a to so zapojením podnikov, ktoré majú skúsenosti s recyklačnými procesmi. Ide o to, aby sa zharmonizovali a technicky naprojektovali kompetencie, ktoré predchádzajú procesu a nasledujú po ňom.

1.3.4

Národné normalizačné orgány by mali, v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými orgánmi, zintenzívniť procesy rozoznávania druhotných surovín prostredníctvom ich označenia, aby sa tak vďaka európskej harmonizácii zvýšila bezpečnosť z hľadiska spotrebiteľov, pokiaľ ide o nové výrobky.

1.3.5

Dôležitú úlohu musia podľa EHSV zohrávať výskum a inovácie, osobitne spoločné technologické iniciatívy – inštitucionálne verejno-súkromné partnerstvá v rámci programu Horizont 2020, zamerané na rozvoj bioproduktov (2) a ďalšie iniciatívy zamerané na obehovosť a udržateľnosť v nadchádzajúcom 9. RP.

1.3.6

Prioritou by mal byť proces zavádzania digitálneho označovania rôznych druhov plastov, ktoré umožní identifikáciu, triedenie a prípadnú likvidáciu podľa spoločnej metodiky. Tieto druhotné suroviny musia byť predovšetkým zbavené akýchkoľvek prípadných toxických látok, ktoré sa nachádzajú v týchto surovinách, ktoré nie sú určené na potravinárske použitie alebo na výrobu hračiek pre deti.

1.4

EHSV konštatuje, že je potrebné obmedziť znečistenie mikroplastmi, ktorá je jednou z hlavných hrozieb pre životné prostredie a zdravie osôb, a to prostredníctvom chemických analýz podľa nariadenia REACH.

1.5

EHSV dôrazne podporuje návrhy EK zamerané na vytvorenie štruktúr na zber odpadkov v prístavoch, ako aj povinnosti rešpektovať postupy pre vykladanie, resp. vypúšťanie odpadu, ktoré sa vzťahujú na námorné plavidlá.

1.5.1

Podľa EHSV by sa podobná politika mala uplatňovať aj na správu riečnych tokov, ktoré sú významným zdrojom znečisťovania morí.

1.5.2

Združenia rybárov a sociálni partneri by mali byť podľa názoru EHSV, či už z kultúrneho hľadiska alebo prostredníctvom národného alebo európskeho financovania, zapojení do čistenia vôd od rezíduí polymérov, pričom by sa mala podporiť aj osvetová činnosť týkajúca sa znečistenia riečnych tokov a morí. A nielen to, s vhodným zaškolením by sa mohli zapojiť do počiatočnej fázy recyklácie v rámci reťazca zriadeného v prístavoch alebo pozdĺž riek, a to najmä počas prirodzených období pokoja rybolovu.

1.6

Podľa EHSV si vznik a rozvoj nových doplnkových činností vyplývajúcich z obehového hospodárstva vyžaduje revíziu súčasných právnych predpisov o odpade, vychádzajúcich zo smernice 2008/98/ES, podľa ktorej nesie zodpovednosť vlastník odpadu, často bez toho, aby sa vytvorili možnosti na jeho opätovné využitie.

1.7

EHSV konštatuje, že ekologický dizajn (3), ktorý sa doteraz vzťahoval na úspory energie, by sa mal využívať aj v oblasti obehového hospodárstva, najmä na plasty.

1.8

EHSV sa domnieva, že sú potrebné vhodné regionálne dohody týkajúce sa znečistenia morí, ktoré by sa mali vzťahovať na opatrenia na miestnej úrovni a dohody v oblasti Euromed a Pobaltia.

1.9

Treba podporovať a stimulovať sektorové a medzisektorové dobrovoľné dohody priemyselných odvetví a územnej verejnej správy podporou certifikácie podnikov (EMAS, sociálna zodpovednosť podnikov) a ekologických lodí (4).

2.   Úvod

2.1

Plast, v zmysle všeobecného pomenovania, ktoré zahŕňa skupinu polymérových materiálov, je dôležitým a v našom hospodárskom a každodennom živote všadeprítomným materiálom, ktorý pomáha podporovať udržateľný a konkurencieschopný rozvoj, trvalú zamestnanosť a rozvoj mnohých technologických a dizajnových inovácií.

2.2

O objavenie plastu – od monoméru po polymér – sa v polovici 50. rokov zaslúžili vedci Natta a Ziegler. Nemecký chemik Karl Ziegler dokázal v roku 1953 z ropy vyrobiť druh plastu, konkrétne polyetylén, ktorého molekula je polymér (5). Taliansky chemik Giulio Natta vyrobil iný druh plastu, polypropylén, ktorý si patentoval pod názvom Moplen. Tento objav výraznou mierou prispel ku kríze v ťažobnom priemysle, ktorý v ľudských dejinách vždy dodával materiály (6) na výrobu vecí potrebných pre každodenný život a prácu.

2.3

Plasty sa vyrábajú z ropy, z dvoch kilogramov ropy sa dá v priemere získať jeden kilogram plastu.

2.3.1

Z týchto nových materiálov (7) sa vyrábajú najrôznejšie predmety, lebo nepodliehajú oxidácii, sú ľahké a nelámu sa. V roku 1973 bola vyrobená prvá PET fľaša (8).

2.4

EHSV už mal možnosť zdôrazniť (9), že „prechod na európske obehové hospodárstvo môže otvoriť pozitívne vyhliadky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020“

2.5

Výbor sa domnieva, že prechod na európske obehové hospodárstvo môže otvoriť pozitívne perspektívy z hľadiska systémovej konkurencieschopnosti EÚ, „ak bude založená na spoločnej európskej strategickej vízii, ktorú bude aktívne spoluvytvárať trh práce, vlády, zamestnávatelia a zamestnanci, spotrebitelia a legislatívne a regulačné orgány na rôznych úrovniach“ (10).

2.6

EHSV pripomína v tejto súvislosti zverejnenie balíka (11) z roku 2014, ktorý bol potom stiahnutý, ako aj balíka z decembra 2015 s prijatím akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorého kľúčovou prioritou boli práve plasty.

2.7

Podľa EHSV „zmenu správania možno najlepšie dosiahnuť jasnými cenovými signálmi, teda tým, že sa spotrebiteľom poskytnú vyhovujúce podmienky a konkurencieschopná cenotvorba. [Možno ich] dosiahnuť prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR) a/alebo ekologického zdaňovania (12).“

2.8

Európske odvetvie spracovania plastov dosiahlo v roku 2016 obrat takmer 350 miliárd EUR, pôsobilo v ňom približne 62 tisíc podnikov, zamestnávalo viac než 1,5 milióna osôb a výroba dosiahla 60 miliónov ton (13).

2.9

Dnes sú plasty súčasťou každého aspektu nášho bežného života, od dopravy po stavebníctvo, od telekomunikácií po tovar na bežnú spotrebu, od potravinárstva po zdravotníctvo.

2.10

MSP, ktoré tvoria približne 80 % podnikov v odvetví spracovania plastov, majú menej ako 20 zamestnancov, a stredné a veľké podniky predstavujú asi 20 % (14).

2.11

Európania každoročne vyprodukujú 25 miliónov ton plastového odpadu. Menej ako 30 % z neho sa recykluje (15).

2.12

Podľa nedávnej štúdie vypracovanej na európskej úrovni (poznámka pod čiarou č. 15) by nahradenie plastov inými materiálmi v oblastiach, kde sa používajú najviac, viedlo k takmer štvornásobnému zvýšeniu hmotnosti obalov v porovnaní s plastovými obalmi, zvýšeniu objemu produkovaného odpadu o 60 % a zvýšeniu ročnej spotreby energie o 57 % v priebehu celého životného cyklu.

2.12.1

Na druhej strane sa po jednom použití stratí asi 95 % hodnoty obalu. Zo 78 miliónov ton, ktoré sa dajú do obehu, sa nevráti späť 72 %: 40 % skončí na skládkach a 32 % nie je zahrnutých do systému oficiálneho zberu odpadu.

2.13

Preto je potrebné ďalej rozvíjať ekodizajn plastov, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť, a tým i dopyt rôznych priemyselných odvetví a distribučných kanálov, spotrebiteľov a európskych občanov po recyklovaných plastoch.

2.13.1

Je dôležité zintenzívniť dialóg s odvetvím recyklácie s cieľom oboznámiť sa s jeho výrobnými postupmi, očakávaniami a technológiami.

2.14

Recyklované plasty musia prejsť príslušnou regeneráciou a vylepšením prostredníctvom procesu normalizácie a certifikácie pomocou označovania.

2.15

V obehovom hospodárstve by sa mali plasty považovať za cenné spoločné materiálne dedičstvo, keďže sú nevyhnutné pre udržateľný a konkurencieschopný hospodársky rozvoj v prospech občanov, zdravia a životného prostredia za predpokladu, že sa predmety vyrobené z tejto suroviny prestanú považovať za odpad na likvidáciu a začnú považovať za predmety, ktoré treba zozbierať.

3.   Moria a plasty

3.1

70 % zemského povrchu tvoria moria a oceány, ktoré tvoria 97 % vodných zdrojov Zeme. Oceány sú naši najsilnejší spojenci v boji proti klimatickým zmenám a sú zahrnuté aj v Parížskej dohode, pričom im bola venovaná osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).

3.2

Morský odpad, a najmä plasty a mikroplasty, predstavuje ďalšie veľké riziko pre oceány, a je teda celosvetovým problémom, ktorému čelia všetky oceány. Každý rok končia na celom svete v oceánoch milióny a milióny ton odpadu, čo spôsobuje environmentálne, hospodárske, estetické aj zdravotné problémy. Morský odpad môže spôsobiť závažné hospodárske škody, ako napríklad: straty pre pobrežné komunity, obmedzenia cestovného ruchu, problémy pre námornú dopravu a rybolov.

3.3

Potenciálne náklady vyčistenia pobreží a pláží v celej EÚ sa odhadujú na približne 630 miliónov EUR ročne.

3.4

Vzhľadom na svoje zhromažďovanie a šírenie predstavuje morský odpad obrovské ohrozenie zdravia svetových oceánov, a to najmä vzhľadom na jeho rýchly nárast. V tejto súvislosti sú potrebné vyvážené a účinné opatrenia v rámci obehového hospodárstva, a to na medzinárodnej i európskej úrovni, ktorých cieľom by bolo znížiť morský odpad v EÚ o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030.

3.4.1

Na dosiahnutie tohto cieľa je predovšetkým potrebné zmeniť existujúce právne predpisy, podľa ktorých sa vlastníkom odpadu stáva ten, kto ho vyzbiera, čo odrádza od zberu odpadu.

3.4.2

Mali by sa preveriť možnosti stimulov pre tých ľudí, najmä rybárov, ktorí by sa mohli zapojiť do čistenia morí a riek, a to aj vhodným využitím Európskeho námorného a rybárskeho fondu – ENRF.

3.5

Rada prijala 18. decembra 2017 závery o ekologických inováciách a okrem iného zdôraznila, že je potrebná súdržnosť „medzi politikami na podporu inovácií a inými politikami, najmä tými, ktoré sa zameriavajú na ochranu ľudského zdravia, na životné prostredie a na prechod na obehové hospodárstvo“ (16).

3.6

Európsky parlament zase prijal rôzne dokumenty o tejto tematike: uznesenie z 9. júla 2015 o efektívnosti využívania zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu, uznesenia prijaté vo februári 2017 k balíku predpisov o odpade, či uznesenie z 18. decembra 2017 o medzinárodnej správe oceánov.

3.7

Operácia na čistenie Stredozemného mora by mohla vytvoriť synergie s programom (VSP) PRIMA, ktorý je zameraný na ekologické opatrenia na ekologické ciele (17).

4.   Návrhy Komisie

4.1

Cieľom stratégie, ktorú navrhuje EHSV, je chrániť životné prostredie pred zamorením plastovým odpadom a súčasne podporovať rast a inovácie v úsilí premeniť hospodársku výzvu na lineárnu, výrobno-distribučno-spotrebno-behaviorálnu paradigmu v obehovom modeli, ktorá sa sama udržiava v pohybe efektívnym využívaním zdrojov, v ktorom sa odpad považuje za „zdroje na opätovné použitie“.

4.2

Opätovné využitie, recyklácia a zhodnotenie by boli kľúčové heslá, na ktorých je založený model novej paradigmy na podporu nového dizajnu, udržateľnosti, inovácie a konkurencieschopnosti na celom vnútornom i medzinárodnom trhu.

Navrhovaná stratégia obsahuje 40 opatrení, 15 odporúčaní pre národné a regionálne orgány a 8 odporúčaní adresovaných priemyslu.

4.3

V návrhu smernice o prístavných zberných zariadeniach sa zavádzajú nové pravidlá na riešenie otázky morského odpadu, ako aj opatrenia, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť, aby odpad vyprodukovaný na lodiach alebo zozbieraný na mori nebol ponechaný napospas, ale aby sa vracal na pevninu a vhodne sa s ním nakladalo. Zahrnuté sú aj opatrenia na zníženie administratívnej záťaže pre prístavy, lode a príslušné orgány.

5.   Všeobecné pripomienky a odporúčania

5.1

Výbor sa domnieva, že úspešná stratégia v oblasti plastov sa nedá dosiahnuť bez účinných opatrení vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, počnúc dizajnovými a behaviorálnymi stimulmi, spoločnými technicko-normatívnymi štandardmi kvality, systémami na prilákanie a odmeňovanie (aj fiškálne a finančné), systémovým a medzisektorovým prístupom, inteligentným a rozsiahlym využívaním digitálnych aplikácií, vypracovaním rozsiahlej a participatívnej prognózy, ktorá má sprevádzať proces so skutočnou európskou kultúrou obehovosti plastov založenej na analýze celého životného cyklu výrobkov.

5.2

Znečistenie mikroplastmi je jedna z hlavných hrozieb pre životné prostredie a zdravie ľudí. Tieto látky sa často používajú v čistiacich prostriedkoch, kozmetike, zariadení, náterových látkach. EHSV sa domnieva, že toto znečistenie treba riešiť pri zdroji, prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ, v rámci REACH.

5.3

V EÚ je približne 40 % plastov na jedno použitie a je hlavnou príčinou znečistenia: s minimálnymi nákladmi, za každú plastovú tašku, je možné výrazne znížiť ich spotrebu. EHSV odporúča rozšíriť toto opatrenie na všetky typy plastov na jedno použitie.

5.4

EHSV považuje za prioritu digitálne označenie rôznych druhov plastov, aby sa dali identifikovať, vybrať a prípadne vylúčiť škodlivé zložky. V plastoch sa často vyskytujú toxické látky, ktoré sú zakázané v materiáloch, ktoré sa dostávajú do styku s potravinami, či v hračkách. Recykláciou plastov by sa tieto látky mohli dostať do nových výrobkov, preto je potrebné zaručiť a potvrdiť, že „druhotné plastové suroviny“ neobsahujú toxické látky.

5.5

Vnútroštátne právne predpisy medzi nimi rozlišujú, pokiaľ ide o množstvo a povolenia. Bolo by vhodné mať prísnejšie jednotné harmonizované právne predpisy v jednoznačný prospech spotrebiteľov.

5.6

EHSV sa domnieva, že treba posilniť opatrenia na prioritizáciu nasledujúcich oblastí: — spoločné postupy zisťovania, — digitalizácia výrobkov, procesov a komponentov na digitálne označovanie rôznych druhov plastov, — infraštruktúry excelentnosti na zber a triedenie, ktoré budú vybavené optickými snímačmi, — normy a certifikácie produktov, procesov a vybavenia, — profesionalizácia a monitorovanie recyklácie, — systémy odmeňovania zodpovedného správania výrobcov i spotrebiteľov, — začatie pilotnej činnosti EÚ na zorganizovanie, vytvorenie a komerčný konkurencieschopný rozvoj skutočného a riadneho európskeho trhu kvalitných druhotných plastových surovín, pričom treba podporovať zelené verejné obstarávanie.

5.7

Separovaný zber a predovšetkým recyklácia PET (18) môžu v EÚ vytvárať hospodárske výhody s novými výrobnými činnosťami a pracovnými miestami.

5.8

Až doteraz sa uprednostňovala organická recyklácia prostredníctvom kompostovania (19), ukladania na skládkach, bezprostredného energetického zhodnocovania spálením (20), predovšetkým v oceliarskom a cementárenskom sektore, s príslušným filtrovaním spalín.

5.9

Je čoraz dôležitejšie, aby sa plasty recyklovali na nové predmety, či už rovnakého druhu (fľaša-fľaša), alebo iného druhu (plast-tkanivo). To si však vyžaduje proces stimulov pre spotrebiteľov (21) a možnosť ľahkej identifikácie prostredníctvom elektronických snímačov v zberných miestach.

5.10

Recyklovaný PET sa dá použiť ako vlákno na výrobu letných a zimných tkanín, pracovných oblekov, vojenských uniforiem, výstuží pneumatík, udíc, dopravníkových pásov, baliacich fólií, tlačených výrobkov.

5.11

V prípade dôrazných opatrení technicko-normatívnej štandardizácie a certifikácie zostáva PET, ak sa postupy riadne dodržia a certifikujú (22), chemicky inertný a teda vhodný a bezpečný na používanie v styku s potravinami (23).

5.12

Pokiaľ ide o morský odpad, EHSV sa prikláňa ku koordinácii smernice s medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) a konštatuje, že riešenie otázky odpadu z rybárskych a výletných lodí by mohlo priniesť riešenia aj v otázke znečistenia morí, ak sa stanovia vhodné výnimky pre malé lode a prístavy s obmedzenou premávkou.

5.13

Pri organizovaní zberu odpadu na mori by bolo vhodné zapojiť prostredníctvom rybárskeho fondu ENRF organizácie rybárov, ktorí by s vhodným zaškolením mohli svoje nie vždy isté príjmy z rybolovu doplniť úsilím pri zbere a v odvetví recyklácie.

5.14

To isté môže platiť pre čistenie riek, kde by sa dali využiť pracovné družstvá, ak sa zmenia súčasné právne predpisy (24).

5.15

EHSV považuje za prioritné rozvíjať regionálne dohody týkajúce sa znečistenia morí, a to najmä v morskej a riečnej oblasti.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1

Od PET k vláknu Recyklácia PET je mechanicko-chemický inovačný proces, ktorý neznečisťuje a zachováva čistotu vlákna, pričom sa znižuje spotreba vody a energie a emisie CO2 sa znížia asi o 30 %. Nevzniká pri tom troska ani odpad.

6.1.1

Ako prvé sa vďaka separovanému zberu získa späť surovina. Nasledujú fázy drvenia, umývania, mletia, ťahania za studena, sušenia, granulácie, po ktorých sa PET pretransformuje na nový polymér prostredníctvom neznečisťujúceho postupu, ktorý využíva najmä zmeny teploty. Takto získaný roztopený polymér sa dostáva do extrudéru. Celá škála recyklovaných syntetických vlákien sa potom nareže na požadovanú dĺžku vo forme polyesteru vysokej kvality s vynikajúcimi vlastnosťami.

6.2

Vývoj PET (25) (polyetyléntereftalát) v tkaninách je inováciou v oblasti kvality, počnúc technológiou výroby až po dizajn.

6.2.1

Technické údaje (26): — Z 2 kg ropy (C9H18) sa dá získať1 kg PET (C10H8O4)N, — 1 PET fľaša s objemom 1,5 litra váži 38 gramov, — 1 PET fľaša s objemom 0,5 litra váži 25 gramov, — na výrobu fleecovej mikiny (330 g/m2) je potrebných 27 1,5-litrových fliaš; — 27 fliaš zodpovedá 1 026 g PET, čo je ekvivalent zhruba 2 052 g ropy, — zníženie emisií CO2 zodpovedajúce úspore 2 052 g ropy (24,2136 kWh) (27) predstavuje 6,39239 kg CO2 .

6.2.2

Ďalší príklad: Z 53 900 recyklovaných plastových fliaš s objemom 1,5 litra je možné získať vynikajúci polyester, ktorý je potrebný na výrobu 7 000 ruksakov (tašiek), pričom sa ušetrí 3,34 t CO2 (28).

7.   Otázky na zváženie

7.1

Záväzky pre členské štáty: — vzdelávanie, v škole, pokiaľ ide o separovaný zber odpadu (vrátane plastov!), najmä na úrovni domácností, — vytvorenie družstiev/združení, ktoré budú zbierať plasty, v spolupráci s obcami a podnikmi, a odovzdajú ich centrám na spracovanie a certifikovanie druhotných plastových surovín, — prispôsobenie noriem, ktoré už platia v oblasti odpadu, potrebám spojeným so zberom plastu.

7.2

EHSV podporuje dialóg medzi stranami na zriadenie fondu pre investície do technológií recyklácie plastov a na vytvorenie európskeho trhu s kvalitnými druhotnými plastmi.

7.3

Podpora, prostredníctvom programu Horizont 2020 – a nového 9. RP, vrátane výskumu baktérií (29) – spoločnej technologickej iniciatívy – inštitucionálneho verejno-súkromného partnerstva (jedna zo siedmich spoločných technologických iniciatív) Priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály.

---

(1)  Benedetto Croce; v histórii všetkého, čo má ľudskú formu, vo vesmíre.

(2)  Iniciatíva v oblasti priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály (BBI) je verejno-súkromné partnerstvo medzi Komisiou a konzorciom Bioindustrie (BIC). Toto konzorcium v súčasnosti združuje viac ako 60 veľkých a malých podnikov, zoskupení podnikov a organizácií, ktoré pôsobia v odvetviach technológie, priemyslu, poľnohospodárstva či lesného hospodárstva a ktoré sa zaviazali investovať do výskumu, rozvoja a demonštračných činností v oblasti biotechnológie na základe spolupráce v rámci verejno-súkromného partnerstva. Očakávané investície do inovácií spojených s biologickými materiálmi v rámci programového obdobia 2014 – 2020 (Horizont 2020) dosahujú objem 3,8 miliardy EUR: 1 miliarda EUR pochádza z fondov EÚ a 2,8 miliardy zo súkromného sektora.

(3)  Smernica 2005/32/EÚ a jej neskoršie zmeny.

(4)  Pozri článok 8 ods. 5 COM (2008) 33.

(5)  Karl Ziegler a Giulo Natta objavili postup výroby polypropylénu stereošpecifickou syntézou, pričom použili katalyzátory obsahujúce titán. Tieto druhy katalyzátorov sa bežne nazývajú Ziegler-Natta katalyzátory. V roku 1963 získali Nobelovu cenu za chémiu.

(6)  Zinok, sfalerit, kalamín, barit, bakelit.

(7)  PE (polyetylén), PP (polypropylén), PS (polystyrén), PET (polyetyléntereftalát), PVC (polyvinylchlorid).

(8)  Dal si ju patentovať americký inžinier N. Convers Wyrth.

(9)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91).

(10)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91).

(11)  Pozri SWD(2014) 208 a SWD(2015) 259 fin.

(12)  Stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91).

(13)  Pozri správu L'eccellenza della filiera della plastica per il rilancio industriale dell'ITALIA e dell'EUROPA 2017 (Excelentnosť odvetvia spracovania plastov pre priemyselnú revitalizáciu TALIANSKA a EURÓPY 2017) – https://www.ambrosetti.eu/wp-content/uploads/parte-2.pdf.

(14)  Ambrosetti, L'eccellenza della filiera della plastica nell'UE 2015 (Excelentnosť odvetvia spracovania plastov v EÚ 2015).

(15)  Tlačová správa EK, 16. 1. 2018.

(16)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15811-2017-INIT/sk/pdf, závery Rady, 18. 12. 2017Ekologické inovácie: umožnenie prechodu na obehové hospodárstvo.

(17)  COM(2016) 662 final a stanovisko EHSV (Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 80).

(18)  PET: polyetyléntereftalát (C10H8O4)n, ktorý sa získava z ropy (C9H18), je to druh termoplastickej živice vhodný na styk s potravinami.

(19)  Kompost je výsledok procesu rozkladu a humifikácie rezíduí organických látok.

(20)  VR, energetické zhodnocovanie pevného odpadu. Počas spaľovania sa rozpadom väzieb medzi atómami vodíka (H) a uhlíka (C) v plastoch uvoľňuje veľké množstvo tepla.

(21)  Napr. v Nemecku je zálohovanie povinné, vo Švajčiarsku majú predajcovia povinnosť brať späť prázdne obaly.

(22)  Zabránenie tvorbe acetyldehydu optimalizáciou teploty fúzie a zdržného času. Vylúčenie dekontaminácie.

(23)  V niektorých štátoch je zákonom dané, že zloženie nádob určených na potravinárske použitie nesmie prekročiť 50 % druhotných plastových surovín a tieto nesmú prísť do styku s potravinami, takže recyklované plasty sú obalené „novými“ plastmi v miestach, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami.

(24)  Odhaduje sa, že rieky v súčasnom stave prinášajú do oceánov 1,15 až 2,41 miliónov ton plastového odpadu ročne a že viac ako 74 % tohto odpadu sa do oceánov dostane v období od mája do októbra. 20 riek, najmä v Ázii, ktoré najviac znečisťujú, je zodpovedných za 67 % celkovej tonáže plastového odpadu z riek v oceánoch.

(25)  Polyestery sa vyrábajú z PET a sú k dispozícii ako strižné vlákno, buď hladké alebo so zväčšeným objemom, či prípadne ako mikrovlákno.

(26)  Zdroj: spoločnosť Pielleitalia S.r.l, Grassobbio Bergamo.

(27)  Zdroj JRC Ispra: Konverzný faktor pre surovú ropu:

—	11,8 MWh/t

—	0,264 tCO2/MWh

(28)  Pozri poznámku pod čiarou 28, JSR Ispra.

(29)  Kjótsky technologický inštitút a univerzita Keio dokázali v spolupráci s ďalšími japonskými výskumnými centrami izolovať určitý druh baktérie, konkrétne Ideonella sakaiensis, ktorá je schopná „požierať“ plasty a využívať ich ako zdroj živín a rastu, a to prostredníctvom chemickej reakcie s len dvomi enzýmami. Pozri: science.sciencemag.org/content/351/6278/1196 – YOSHIDA & OTHERS. University of Portsmouth biologist Professor John McGeehan and his colleagues accidentally created a super-powered version of the plastic-eating enzyme, published in the journal Proceedings of the National Academy of Sciences 2018.