C_2018283SK.01001901.xml

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

a) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Balík návrhov o výrobkoch: posilnenie dôvery v jednotný trh

[COM(2017) 787 final]

b) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ

[COM(2017) 795 final – 2017/0353 (COD)]

c) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte

[COM(2017) 796 final – 2017/0354 (COD)]

(2018/C 283/03)

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia

a)	Európska komisia, 12. februára 2018

b)	Rada, 31. januára 2018 Európsky parlament, 05. februára 2018

c)	Európsky parlament, 05. februára 2018 Rada, 06. februára 2018

Právny základ

a)	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

c)	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

27. apríla 2018

Prijaté v pléne

23. mája 2018

Plenárne zasadnutie č.

535

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

184/2/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje Komisiu za ohromnú, potrebnú, zložitú a záslužnú prácu, ktorú vykonala v súvislosti s týmto balíkom. Vyjadruje však poľutovanie nad prílišnou „flexibilitou“, ktorú možno nájsť vo viacerých ustanoveniach, pričom sa členským štátom necháva príliš veľká voľnosť konania a nedochádza k väčšej kontrole.

1.2.

EHSV považuje zvolený právny základ týchto návrhov, ako aj ich odôvodnení, pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu, za platný a tiež vybrané právne nástroje za najvhodnejšie na zamýšľané účely.

1.3.

Pozastavuje sa nad tým, že Komisia náležite nevysvetlila, čo sa stalo s jej návrhom nariadenia z roku 2013 týkajúcim sa dohľadu nad výrobkami, o ktorom sa vie, že nebude prijatý a ktorého ustanovenia sa v niektorých prípadoch opakujú v tomto návrhu.

1.4.

Komisia tiež nevysvetľuje, prečo jej návrhy nesprevádzajú nové predpisy týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby sa zabezpečilo, že na všetky výrobky bez ohľadu na ich vlastnosti sa budú vzťahovať aktuálne a účinnejšie právne predpisy.

1.5.

EHSV sa ďalej domnieva, že v súčasnom návrhu by sa malo zakotviť pravidlo, ktorým by sa posilnila povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom, a to konkrétne povinnosť predkladať Komisii (štvrťročné) správy o opatreniach a kontrolách.

1.6.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že všeobecné zásady týkajúce sa dohľadu nad trhom by mali zahŕňať zásadu predbežnej opatrnosti ako základný prvok rozhodovania, a to vždy, keď existujú podložené náznaky, že spotrebitelia alebo životné prostredie potrebujú ochranu, a neexistujú jasné vedecké dôkazy, že výrobok pre nich nepredstavuje žiadne riziko.

1.7.

Keďže táto zásada chýba, EHSV poukazuje na potrebu ujasniť, že dôkazné bremeno spočíva vždy na hospodárskych subjektoch. To znamená, že tieto subjekty nemôžu tvrdiť, že preukázanie nebezpečnosti alebo akéhokoľvek iného rizika výrobku náleží úradom.

1.8.

EHSV sa domnieva, že je prvoradé, aby sa nielen stanovila povinnosť Európskej komisie predkladať pravidelné správy o systéme RAPEX, ale tiež zaistilo, že spotrebitelia a podniky, ako aj ich zastupiteľské organizácie, budú mať prístup k väčšiemu množstvu informácií než k tým, ktoré sa zverejňujú.

1.9.

Takisto sa domnieva, že toto nariadenie musí byť právnym aktom, ktorý obsahuje všetky pravidlá týkajúce sa systému Únie na rýchlu výmenu informácií, a to konkrétne jeho vymedzenie, kontaktné miesta, spôsoby a procesy týkajúce sa výmeny informácií, externé subjekty, ktoré sa môžu zapojiť do systému (vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa), a pravidlá oznamovania.

1.10.

Na druhej strane EHSV upozorňuje na potrebu posilniť spoločnú európsku colnú stratégiu, ktorou by sa zaručila optimalizácia materiálnych a ľudských zdrojov pri príprave opatrení stanovených v tomto návrhu, a v tomto zmysle odporúča posilniť dohody o vzájomnej pomoci so všetkými obchodnými partnermi, predovšetkým s WTO, a nedávno uzavreté partnerské dohody s Japonskom a Kanadou.

1.11.

Ďalej zdôrazňuje potrebu ambicióznej politiky, ktorá by umožnila spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene informácií, aby sa v prípade závažných nežiaducich účinkov pri používaní výrobkov mohlo konať rýchlejšie.

1.12.

Pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov kontrolovaných v rámci Únie, na ktoré sa vzťahujú harmonizované právne predpisy, zo strany Únie, EHSV sa domnieva, že je kľúčové, aby Európska komisia – bez toho, aby boli dotknuté osobitné kompetencie vnútroštátnych orgánov – mala právomoc hodnotiť vnútroštátne opatrenia vykonávané v súvislosti s politikou harmonizácie.

1.13.

EHSV sa zároveň nazdáva, že otázka dohľadu nad trhom v oblasti predaja prostredníctvom internetových platforiem, ako aj otázka posudzovania nových rizík vyplývajúcich pre spotrebiteľov, ktorí používajú zariadenia s pripojením na internet (Internet-connected devices), by sa mali v predkladanom návrhu zohľadniť.

1.14.

EHSV sa napokon zasadzuje o začlenenie ustanovení vzťahujúcich sa na vytvorenie celoeurópskej databázy týkajúcej sa úrazov, ktorá by zahŕňala všetky druhy úrazov, a v tomto smere odporúča pridanie právneho základu pre vytvorenie európskej databázy týkajúcej sa úrazov, pričom Komisia by podporovala koordináciu zberu údajov z členských štátov, ako aj účinné fungovanie tejto databázy.

1.15.

EHSV na záver odporúča Komisii, aby zvážila jeho návrhy na zmenu niektorých článkov svojich návrhov, ako sa podrobne uvádza v pripomienkach.

2. Ciele balíka návrhov o výrobkoch

2.1. Všeobecné ciele

2.1.1.

V oznámení (1), ktoré je prvou časťou balíka návrhov o výrobkoch, Komisia vymedzuje hlavný všeobecný cieľ tejto iniciatívy, a to, že „všetky zainteresované strany – verejnosť, zamestnanci, spotrebitelia, podniky a orgány – potrebujú mať istotu, že môžu vyvíjať činnosť a nadobúdať bezpečné výrobky v transparentnom a spravodlivom prostredí, v ktorom pravidlá platia rovnako pre všetkých“.

2.1.2.

Preto sa Komisia domnieva, že je potrebné urýchlene odstrániť dva štrukturálne nedostatky, ktoré pretrvávajú na jednotnom trhu s tovarom, aby sa mohol naplno využiť jeho potenciál a potvrdila sa dôvera spotrebiteľov, podnikov a orgánov.

2.1.3.

Prvý štrukturálny nedostatok jednotného trhu s tovarom súvisí s vykonávaním harmonizovaných pravidiel EU v oblasti bezpečnosti výrobkov.

2.1.4.

Druhý štrukturálny nedostatok sa týka výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú alebo sa len čiastočne vzťahujú harmonizované pravidlá EÚ v oblasti výrobkov. Takéto výrobky sa môžu v jednom členskom štáte považovať za bezpečné a v súlade s verejným záujmom, no v inom členskom štáte sa pri vstupe na trh môžu stretnúť s ťažkosťami.

2.1.5.

S cieľom odstrániť tieto dva „nedostatky“ prichádza Komisia s návrhom dvoch legislatívnych iniciatív a niekoľkých sprievodných opatrení.

2.1.5.1.

Cieľom prvej legislatívnej iniciatívy je posilniť dodržiavanie a vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa výrobkov a cieľom druhej legislatívnej iniciatívy je reorganizovať a zjednodušiť vzájomné uznávanie na jednotnom trhu.

2.1.5.2.

Medzi sprievodné opatrenia patria:

a)	správa o uplatňovaní smernice (EÚ) 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti v rokoch 2014 – 2015 (2) a

b)	správa o vykonávaní nariadenia (ES) č. 765/2008 (3).

2.2. Konkrétne ciele

2.2.1.

Konkrétne ciele týchto iniciatív možno zhrnúť takto:

a)	Informácie o súlade

2.2.2.

Pokiaľ ide o prvú legislatívnu iniciatívu – návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov (4), ďalej len „návrh o zhode“ –, cieľom bude získať dôveru pri účinnom uplatňovaní pravidiel EÚ týkajúcich sa výrobkov, a na tento účel:

a)	zabezpečiť inteligentnou formou vykonávanie pravidiel na jednotnom trhu bez hraníc;

b)	uplatňovať právne predpisy na vonkajších hraniciach.

2.2.3.

Hlavné konkrétne ciele spočívajú v:

a)	konsolidácii existujúceho rámca činností dohľadu nad trhom;

b)	podporovať spoločné opatrenia orgánov dohľadu nad trhom z viacerých členských štátov,

c)	zlepšiť výmenu informácií a podporiť koordináciu programov dohľadu nad trhom,

d)	vytvorení posilneného rámca pre kontrolu výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, a pre zlepšenie spolupráce medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom.

b)	Návrh o uznávaní

2.2.4.

Pokiaľ ide o druhú legislatívnu iniciatívu – návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte (5), ďalej len „návrh o uznávaní“ –, cieľom bude zaručiť účinné a efektívne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania a na tento účel:

a)	zabezpečiť správne fungovanie zásady vzájomného uznávania;

b)	posilniť spoluprácu a dôveru;

c)	zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu pre neharmonizované výrobky.

2.2.5.

Hlavný konkrétny cieľ tohto návrhu spočíva v zlepšení fungovania vzájomného uznávania prostredníctvom súboru opatrení určených na zabezpečenie dodržiavania existujúcich práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zásady vzájomného uznávania, prostredníctvom týchto opatrení:

a)	objasniť rozsah vzájomného uznávania a jasne vymedziť podmienky, za ktorých sa môže uplatňovať;

b)	zaviesť dobrovoľné vyhlásenie, ktorým by sa uľahčilo preukázanie skutočnosti, že výrobok je už legálne uvedený na trh, a zaviesť systém riešenia problémov, ktorým by sa reagovalo na rozhodnutia, ktoré bránia prístupu na trh alebo ho obmedzujú;

c)	vytvoriť spoluprácu v oblasti administratívy a zaviesť informačný nástroj s cieľom posilniť komunikáciu, spoluprácu a dôveru medzi vnútroštátnymi orgánmi, a tak zjednodušiť fungovanie vzájomného uznávania.

c)	Sprievodné dokumenty

2.2.6.

Komisia ako sprievodné dokumenty predkladá dve správy, v ktorých odôvodňuje svoje legislatívne návrhy, a to:

2.2.7.

správu Komisie o uplatňovaní smernice (EÚ) 2015/1535 (skrátene nazývanej „smernica o transparentnosti“) v rokoch 2014 až 2015 (6), v ktorej hlavných záveroch sa:

potvrdzuje užitočnosť smernice, pokiaľ ide o transparentnosť, administratívnu spoluprácu a prevenciu technických prekážok na vnútornom trhu, čoho dôkazom je veľký záujem zainteresovaných strán v rámci postupu oznamovania, ktorý umožňuje určiť oblasti, kde by mohla byť riešením harmonizácia na úrovni EÚ;

b)	zároveň však uznáva, že vykonávanie postupu možno zlepšiť, najmä pokiaľ ide o počet oznámení z niektorých členských štátov a o plnenie povinností podávať oznámenia;

c)	berie do úvahy skutočnosť, že vyšší počet oznámení a aktívnejšia účasť členských štátov na tomto postupe by viedli k lepšej prevencii nových technických prekážok a zisťovaniu systémových problémov v jednotlivých členských štátoch aj v celej Európskej únii;

d)	považuje za zásadné, aby sa pokračovalo v presadzovaní smernice a posilňovaní jej vykonávania prostredníctvom vytvorenia pevnejšieho prepojenia so sprievodnou politikou a legislatívnymi opatreniami v snahe plne dosiahnuť jej ciele.

2.2.8.

správu Komisie o vykonávaní nariadenia (ES) č. 765/2008 (7), ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, ďalej len „nariadenie o zhode“ (COM(2017) 789 final), ktorej hlavné zistenia sú tieto:

a)	nevyhnutné sú spoľahlivé príslušné „orgány posudzovania zhody“, ktoré pracujú správne pri overovaní zhody výrobkov s príslušnými normami pred ich uvedením do predaja;

b)	EÚ preto vytvorila systém akreditácie takýchto orgánov posudzovania zhody;

c)	Komisia sa domnieva, že európska infraštruktúra akreditácie vytvorená na základe nariadenia (ES) č. 765/2008 (8) predstavuje pridanú hodnotu nielen pre jednotný trh, ale aj pre medzinárodný obchod;

d)	v správe sa potvrdzuje, že priemyselné odvetvie Únie a subjekty zapojené do posudzovania zhody akreditáciu dôrazne podporujú;

e)	výzvou však je zabezpečiť, že sa v celom akreditačnom systéme zohľadní najnovší vývoj a že sa tento systém bude vždy rovnako dôsledne uplatňovať;

f)	v správe sa tiež potvrdzuje, že podniky si uvedomujú dôležitú úlohu, ktorú má uvádzanie označenia CE na výrobkoch v rámci jednotného trhu, ktoré sa vykonávalo v rokoch 2013 až 2017.

d)	Nelegislatívne opatrenia

2.2.9.

Komisia napokon uznáva, hoci nezachádza do detailov, že ešte existuje priestor na nezáväzné opatrenia určené na posilnenie dôvery na jednotnom trhu, stanovené v samotnom základnom oznámení, ako aj na využívanie existujúcich mechanizmov siete SOLVIT alebo prijatie zrozumiteľnej a jednoznačnej „doložky jednotného trhu“, na vzdelávacie programy pre školiteľov v oblasti vzájomného uznávania, výmeny úradníkov atď. (príloha uvedeného oznámenia).

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Treba konštatovať, že práca, ktorú Komisia vykonala, bola obrovská, potrebná, zložitá a záslužná, a treba ju uznať.

3.2.

Komisia však riadne nevysvetľuje, čo sa deje s jej návrhom nariadenia z roku 2013 týkajúcim sa dohľadu nad výrobkami, o ktorom nie je známe, že by bol uverejnený, pričom sa zdá, súčasný návrh ho v niektorých ustanoveniach kopíruje alebo pozmeňuje, no Komisia nepriznáva, že od neho upustila.

3.2.1.

EHSV okrem toho považuje za nevyhnutné, aby existovalo jasné prepojenie medzi smernicou o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a týmto návrhom tak, aby do jeho rozsahu pôsobnosti spadali všetky výrobky (a nielen tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe).

3.2.2.

Podľa EHSV mali návrh nevyhnutne sprevádzať nové predpisy týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov, aby sa zabezpečilo, že na všetky výrobky bez ohľadu na ich vlastnosti sa budú vzťahovať aktuálne a účinnejšie právne predpisy.

3.2.3.

EHSV sa totiž stále domnieva, že ustanovenia v oblasti dohľadu nad trhom sú rozptýlené a niektoré sa prekrývajú, čo vedie k zmätku medzi vlastnými pravidlami dohľadu a povinnosťami hospodárskych subjektov.

3.2.4.

EHSV sa obáva, že Komisia tým, že necháva zároveň v diskusii dva návrhy s podobným obsahom, ale rôznymi prvkami, nerieši tento problém dostatočným spôsobom.

3.3.

So zreteľom na súčasný rámec diskusií o návrhu balíka návrhov o bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom sa EHSV domnieva, že v súčasnom návrhu by sa malo zakotviť pravidlo, ktorým by sa posilnila povinnosť dohľadu nad trhom zo strany členských štátov, a to konkrétne povinnosť predkladať Komisii (štvrťročné) správy o činnostiach a kontrolách, najmä pokiaľ ide o štatistické údaje a rozhodnutia.

3.4.

Na druhej strane by sa mali uverejňovať opatrenia dohľadu, a to najmä prostredníctvom správ o činnosti alebo na príslušných webových sídlach.

3.5.

Na druhú stranu EHSV zvolený právny základ týchto návrhov, ako aj ich odôvodnení, pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu, za platný a tiež vybrané právne nástroje za najvhodnejšie na zamýšľané účely, vyjadruje však poľutovanie nad prílišnou „flexibilitou“, ktorú napriek využívaniu nariadení možno nájsť vo viacerých ustanoveniach, pričom sa členským štátom necháva príliš veľká voľnosť konania a nedochádza k väčšej kontrole zo strany EÚ, ktorá sa navrhovala v niektorých nezvolených možnostiach.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že všeobecné zásady týkajúce sa dohľadu nad trhom by mali zahŕňať zásadu predbežnej opatrnosti ako základný prvok rozhodovania, a to vždy, keď existujú náznaky, že spotrebitelia alebo životné prostredie potrebujú ochranu, a neexistujú jasné, vedecké dôkazy, že výrobok pre nich nepredstavuje žiadne riziko.

3.6.1.

EHSV musí ešte raz skritizovať Komisiu za úplnú neprítomnosť odkazov na túto zásadu a pripomína, že zásada predbežnej opatrnosti, ktorú orgány členských štátov vždy používajú v oblasti riadenia rizík, je základnou zásadou pre všetky subjekty, ktoré musia vydávať rozhodnutia o stiahnutí alebo nestiahnutí určitého výrobku z trhu.

3.6.2.

Hoci sa na zásadu predbežnej opatrnosti nikde neodkazuje, EHSV aj tak odporúča ujasniť, že dôkazné bremeno spočíva vždy na hospodárskych subjektoch. To znamená, že tieto subjekty nemôžu tvrdiť, že preukázanie nebezpečnosti alebo akéhokoľvek iného rizika výrobku náleží úradom.

3.7.

EHSV uznáva povinnosť členských štátov definovať minimálne každé tri roky všeobecnú stratégiu dohľadu nad trhom.

3.7.1.

EHSV sa však domnieva, že opatrenia prijímané orgánmi by mala Európska komisia pravidelne monitorovať.

3.8.

EHSV považuje za zásadne dôležitú existenciu mechanizmu RAPEX, ktorý by fungoval koordinovaným a účinným spôsobom, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi členskými štátmi, no poznamenáva, že v posledných rokoch dochádza k tomu, že vždy, keď členský štát oznámi Európskej komisii nebezpečný výrobok, orgány ani samotná Komisia neinformujú spotrebiteľov vo všeobecnosti ani ich zastupiteľské organizácie, a ani sa neprijmú potrebné opatrenia, a to najmä postupy spätného stiahnutia výrobkov, pri ktorých je potom potrebný zásah spotrebiteľa, to isté sa deje v situáciách, v ktorých sa orgány jedného členského štátu dohodnú s hospodárskym subjektom na stiahnutí výrobku z trhu, bez toho aby sa o tejto dohode informovali ostatné členské štáty. Často je tým takisto ohrozená zásada predbežnej opatrnosti.

3.8.1.

EHSV taktiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tento mechanizmus koordinoval v prípadoch, keď má byť výrobok zničený, čím by sa podporila ešte väčšia integrácia a informovanie spotrebiteľov o takýchto situáciách.

3.8.2.

V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo dotknuté zachovanie zásady dôvernosti a ochrana obchodných tajomstiev, sa EHSV domnieva, že je prvoradé, aby sa stanovila nielen povinnosť Európskej komisie predkladať pravidelné správy o systéme RAPEX, ale aj to, že spotrebitelia a podniky, ako aj ich zastupiteľské organizácie, budú mať prístup k väčšiemu množstvu informácií než k tým, ktoré sa zverejňujú. Často je potrebné vziať do úvahy ťažkosti spotrebiteľov pri odhaľovaní nebezpečného výrobku, ako aj ich reakcie v dôsledku jeho odhalenia.

3.8.3.

Takisto sa domnieva, že toto nariadenie by malo byť právnym aktom, ktorý musí obsahovať všetky pravidlá týkajúce sa systému Únie na rýchlu výmenu informácií, a to konkrétne jej vymedzenie, kontaktné miesta, spôsoby a procesy týkajúce sa výmeny informácií, externé subjekty, ktoré sa môžu zapojiť do systému (vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa), a pravidlá oznamovania.

3.9.

Na druhej strane podobne ako v predchádzajúcich stanoviskách EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoločnú európsku colnú stratégiu, ktorou sa zaručí optimalizácia materiálnych a ľudských zdrojov na vypracovanie opatrení stanovených v tomto návrhu, pričom by sa mali využiť aj nové technológie a inovácia, a zároveň plne rešpektovať súkromný charakter osobných údajov občanov s osobitným ohľadom na MSP a spotrebiteľov.

3.9.1.

V tomto smere odporúča posilniť dohody o vzájomnej pomoci s obchodnými partnermi, predovšetkým s WTO, a nedávno uzavreté partnerské dohody s Japonskom a Kanadou.

3.9.2.

EHSV tiež upozorňuje na problematiku boja proti podvodom a falšovaniu, ktorý má významný vplyv na všeobecnú bezpečnosť výrobkov, a to najmä v oblasti dovozu do EÚ.

3.9.3.

V tomto smere zdôrazňuje potrebu existencie ambicióznej politiky, ktorá by umožnila spoluprácu medzi členskými štátmi pri výmene informácií, aby sa v prípade závažných nežiaducich účinkov pri používaní výrobkov mohlo konať rýchlejšie vzhľadom na to, že vyšší počet podvodných a falšovaných výrobkov spolu s obmedzenými možnosťami členských štátov na ich kontrolu bude znamenať väčšie ohrozenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.

3.9.4.

Napokon sa EHSV v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami domnieva, že „pokiaľ ide o osoby, ktoré sú členmi alebo zamestnancami orgánov dohľadu a colných orgánov, musí sa zaručiť, že budú postupovať čestne a nezávisle a pri výkone ich funkcií sa im musí poskytnúť ochrana pred pokusmi o korupciu“ (9).

3.10.

Pokiaľ ide o hodnotenie výrobkov kontrolovaných v rámci Únie, na ktoré sa vzťahujú harmonizované právne predpisy, zo strany Únie, EHSV sa domnieva, že je kľúčové, aby Európska komisia mala právomoc hodnotiť vnútroštátne opatrenia vykonávané v súvislosti s politikou harmonizácie bez toho, aby boli dotknuté osobitné kompetencie vnútroštátnych orgánov, čím sa zabráni právnej neistote, ktorá by mohla ohroziť voľný obeh bezpečných výrobkov.

3.11.

Podobne ako v predchádzajúcom stanovisku sa EHSV zasadzuje o začlenenie ustanovení na vytvorenie celoeurópskej databázy týkajúcej sa úrazov, ktorá by zahŕňala všetky druhy úrazov a ktorej cieľom by bolo:

a)	pomáhať orgánom dohľadu nad trhom pri prijímaní uváženejších rozhodnutí pri posudzovaní rizík,

b)	poskytovať základ pre preventívnu činnosť a kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a umožňovať tvorcom noriem rozvíjať lepšie normy pre výrobky,

c)	pomáhať výrobcom prispôsobiť koncepciu bezpečnosti novým výrobkom, a

d)	zhodnotiť účinnosť preventívnych opatrení a stanoviť priority tvorby politiky.

3.12.

V tomto smere znovu navrhuje stanoviť právny základ pre európsku databázu úrazov, podľa ktorého by Európska komisia podporovala koordináciu zhromažďovania údajov z členských štátov a hladké fungovanie databázy.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Návrh o zhode (COM(2017) 795 final)

4.1.1. Článok 1

4.1.1.1.

EHSV víta skutočnosť, že okrem ochrany zdravia a bezpečnosti osôb je zahrnutá aj ochrana životného prostredia a verejných záujmov.

4.1.2. Článok 5

4.1.2.1.

EHSV kritizuje vyhlásenia o zhode pre väčšinu spotrebných výrobkov, keďže vo všeobecnosti ide o jednostranné vyhlásenie výrobcu, v ktorom vyhlasuje, že výrobok je v zhode s európskymi právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov. Toto vyhlásenie často mätie príjemcov, ktorí zamieňajú pôvod výrobku s povolením výrobku.

4.1.2.2.

Viacero spotrebiteľských organizácií v poslednom čase vyjadrilo rôzne obavy z takýchto systémov zhody, ktoré sú identické s obavami vyjadrenými v súvislosti s vyhláseniami s „označením CE“. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa toto vyhlásenie o zhode, a to aj na webovom sídle, umiestňovalo na strane obsahujúcej technickú dokumentáciu výrobku. Vyhlásenie o zhode by tak nemalo byť pre príjemcov mätúce či zavádzajúce.

4.1.3. Články 10 a 14

4.1.3.1.

EHSV víta tento návrh, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný systém dohľadu nad trhom v každom členskom štáte. V návrhu sa však stanovujú pravidlá týkajúce sa povinností, právomocí a organizácie dohľadu nad trhom, no neuvádza sa nič o kapacite a právomociach členských štátov na úrovni technických, ľudských a finančných zdrojov, čo môže zapríčiniť nesúlad na úrovni dohľadu nad výrobkami v Európskej únii.

4.1.3.2.

Bez toho, aby boli dotknuté zverené právomoci, sa EHSV domnieva, že v návrhu sa orgánom stanovuje málo povinností a uvádzajú sa predovšetkým výsady, napríklad len právomoc v primeranom čase upozorniť používateľov na svojom území na výrobky, pri ktorých sa zistilo riziko.

4.1.4. Článok 18

4.1.4.1.

EHSV nepozná dôvod, prečo Komisia v tomto článku vypustila predchádzajúcu normu navrhnutú v roku 2013, konkrétne presné uvedenie referenčných kritérií pre rozhodnutie orgánu, ako aj všetky nasledujúce opatrenia, ako sú povinnosti hospodárskeho subjektu a následné opatrenia zo strany orgánu. V skutočnosti nie je zo strany hospodárskych subjektov jasné, či sa oznámenia do systému RAPEX skutočne monitorujú a či sú dané výrobky naozaj stiahnuté z trhu.

4.1.4.2.

Čo sa týka postupu spätného stiahnutia, EHSV považuje za zásadné informácie poskytované spotrebiteľovi a z tohto dôvodu zdôrazňuje, že tieto informácie sa majú konkrétne určiť, a preto by mali mať orgány povinnosť tieto informácie zverejňovať. Na druhú stranu by sa tiež mal vymedziť postup informovania o spätnom, stiahnutí, pričom je potrebné zabrániť tomu, aby si spotrebitelia mýlili informácie o spätnom stiahnutí s komerčnými informáciami o výrobku.

4.1.5. Článok 26

4.1.5.1.

EHSV považuje za zásadné, aby sa v návrhu stanovil výslovný predpis, že orgány členských štátov musia disponovať právomocami a zdrojmi potrebnými na vykonávanie svojich funkcií, najmä pokiaľ ide o fyzické a laboratórne kontroly výrobkov.

4.1.6. Článok 27

4.1.6.1.

EHSV sa domnieva, že bez toho, aby boli dotknuté uvedené písmená, by malo existovať všeobecné ustanovenie, ktorým sa orgánom dohľadu nad trhom povolí požadovať od kontrolných orgánov na vonkajších hraniciach, aby určitý výrobok nepustili do voľného obehu v prípade, ak sa potvrdí, že výrobok skutočne predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, životné prostredie alebo verejné záujmy.

4.1.7. Článok 32

4.1.7.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa organizácie občianskej spoločnosti, konkrétne združenia spotrebiteľov, zapojili do tejto siete s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť o dosiahnutých výsledkoch členských štátov v politike dohľadu nad trhom.

4.1.8. Článok 61

4.1.8.1.

EHSV súhlasí s návrhom stanoviť osobitný predpis týkajúci sa pokút, ktoré by odrádzali hospodárske subjekty od uvádzania nebezpečných výrobkov na trh.

4.1.8.2.

EHSV preto víta článok 61 ods. 3, v ktorom sa uvádza, že v prípade opakovaného výskytu porušenia predpisov, sa výška pokuty môže zvýšiť.

4.2. Návrh o uznávaní (COM(2017) 796 final)

4.2.1. Článok 4

4.2.1.1.

EHSV vyjadruje pochybnosti nad užitočnosťou tejto zásady, najmä pokiaľ sa v článku 4 ods. 3 stanovuje, že hospodárske subjekty zodpovedajú za umiestnenie tohto vyhlásenia, ktoré môže mať na spotrebiteľov rovnaký účinok ako označenie CE, ktoré nikdy nezabránilo tomu, aby na vnútornom trhu boli v obehu výrobky považované za nebezpečné, bez ohľadu na príslušné vyhlásenie.

4.2.1.2.

EHSV sa domnieva, že v prípade, ak hospodársky subjekt neposkytne toto vyhlásenie, a bez toho, aby bol dotknutý ods. 8, sa musí stanoviť rozumná lehota na to, aby orgány overili informácie týkajúce sa zhody.

4.2.2. Článok 5

4.2.2.1.

EHSV sa opätovne domnieva, že do požiadaviek na posúdenie výrobkov sa musí zahrnúť zásada predbežnej opatrnosti, najmä pokiaľ ide o ods. 5 tohto článku.

4.2.3. Článok 6

4.2.3.1.

So zreteľom na práva spotrebiteľom, konkrétne právo na zdravie, bezpečnosť a ochranu životného prostredia a verejných záujmov, EHSV nesúhlasí s predpokladom bezpečnosti stanovenom v právnom predpise. Domnieva sa, že pokým sa vykonáva posúdenie výrobku uvedené v článku 5, tento výrobok nesmie byť až do konečného rozhodnutia orgánu členského štátu uvedený do obehu.

V Bruseli 23. mája 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/PT/ALL/?uri=COM%3A2017%3A787%3AFIN.

(2) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0788&qid=1519385332001

(3) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1519385589015&uri=CELEX:52017DC0789

(4) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2017%3A0795%3AFIN.

(5) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM%3A2017%3A0795%3AFIN.

(6) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52017DC0788&qid=1519385332001

(7) Ú. V. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(8) Ú. V. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(9) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 86, bod 1.6.