EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 12. 2017

COM(2017) 796 final

2017/0354(COD)

BALÍK NÁVRHOV O VÝROBKOCH

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2017) 471 final}
{SWD(2017) 472 final}
{SWD(2017) 475 final}
{SWD(2017) 476 final}
{SWD(2017) 477 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Jednou z kľúčových politických priorít Európskej komisie je dosiahnuť hlbší a spravodlivejší jednotný trh 1 . V rámci nadväzujúcich krokov a vykonávania stratégie jednotného trhu predstavuje oznámenie „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ prijaté 28. októbra 2015 2 jeden z hlavných cieľov pracovného programu Komisie na rok 2017 3 .

V rámci jednotného trhu je voľný pohyb tovaru najviac rozvinutou zo všetkých štyroch základných slobôd a vytvára približne 25 % HDP EÚ a 75 % obchodu v rámci EÚ. EÚ predstavuje približne jednu šestinu svetového obchodu s tovarom. V roku 2016 bola vypočítaná hodnota obchodu s tovarom medzi členskými štátmi EÚ (obchod v rámci EÚ) na úrovni 3 110 miliárd EUR 4 . Ešte stále je však potrebné veľa vykonať na zabezpečenie jednotného európskeho trhu, ktorý by bol hlboký a spravodlivý. V prípade, že neexistujú spoločné pravidlá, nie vždy sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania. Zámerom balíka návrhov o výrobkoch, ktorý bol oznámený v pracovnom programe Komisie na rok 2017, je riešiť tento zásadný problém prostredníctvom iniciatívy o vzájomnom uznávaní.

Vzájomné uznávanie je nevyhnutné pre riadne fungovanie jednotného trhu s tovarom. Pokiaľ neexistujú špecifické právne predpisy EÚ, členské štáty majú voľnosť pri stanovení vnútroštátnych pravidiel určujúcich požiadavky, ktoré musia výrobky spĺňať. Takéto vnútroštátne požiadavky môžu súčasne existovať v rôznych členských štátoch, ak sa však medzi sebou líšia, môžu vytvárať prekážky obchodu v rámci EÚ. Podľa zásady vzájomného uznávania sa vyžaduje, aby tovar, ktorý je uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi v jednom členskom štáte, nebol zakázaný v inom členskom štáte, pokiaľ druhý štát nemá primerané dôvody na zákaz alebo obmedzenie jeho predaja. Vzájomné uznávanie sa vzťahuje na výrobky, ktoré nepodliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie alebo im podliehajú len čiastočne, napríklad na široký sortiment spotrebiteľských výrobkov (textil, obuv, výrobky určené na starostlivosť o dieťa, šperky, stolový riad alebo nábytok).

Prijatie nariadenia (ES) č. 764/2008 (ďalej len „nariadenie“) 5 bolo čiastočnou 6 odpoveďou na nedostatočné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v oblasti tovaru v dôsledku nedostatočnej informovanosti o tejto zásade, právnej neistoty pri jej uplatňovaní a nedostatočnej administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi. Cieľom nariadenia bolo najmä vytvorenie procedurálneho rámca na minimalizáciu možnosti, keď technické pravidlá vytvárajú nezákonné prekážky 7 .

V záveroch o politike jednotného trhu prijatých v decembri 2013 Radou pre konkurencieschopnosť sa uvádza, že na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky a spotrebiteľov na jednotnom trhu je potrebné vhodne zapojiť všetky relevantné nástroje vrátane harmonizácie a vzájomného uznávania 8 . Komisia bola preto vyzvaná, aby predložila Rade správu o sektoroch a trhoch, na ktorých je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania ekonomicky najvýhodnejšie, ale fungovanie v súlade s ňou zostáva nedostatočné alebo problematické. V záveroch o politike jednotného trhu z februára 2015 Rada pre konkurencieschopnosť vyzvala Komisiu, aby zabezpečila účinné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania a podľa potreby predložila na tento účel príslušné návrhy 9 .

V rámci reakcie na známky toho, že zásada vzájomného uznávania sa neuplatňuje optimálne, a pri zohľadnení požiadavky Rady sa uskutočnilo externé hodnotenie uplatňovania tejto zásady 10 . Z toho vychádzalo hodnotenie Komisie týkajúce sa fungovania vzájomného uznávania (REFIT), ktorého súčasťou bolo aj posúdenie fungovania nariadenia s cieľom získať úplný obraz o prekážkach, ktoré bránia optimálnemu fungovaniu vzájomného uznávania (ďalej len „hodnotenie“).

Z hodnotenia vyplynulo, že vzájomné uznávanie nefunguje očakávaným spôsobom a že zásada a nariadenie majú obmedzený účinok pri plnení predpokladaných cieľov, pokiaľ ide o zlepšenie informovanosti a zvýšenie právnej istoty a administratívnej spolupráce.

Táto iniciatíva je reakciou na závery uvedeného hodnotenia. Jej všeobecným cieľom je zabezpečiť spravodlivejší a hlbší jednotný trh s tovarom prostredníctvom rozsiahlejšieho a lepšieho vzájomného uznávania.

Špecifickým cieľom bude zlepšenie fungovania vzájomného uznávania navrhnutím viacerých ambicióznych opatrení. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť dodržiavanie existujúcich práv a povinností vyplývajúcich zo zásady vzájomného uznávania. V praxi to znamená, že členské štáty majú aj naďalej možnosť chrániť svoje legitímne vnútroštátne verejné ciele a obmedzovať uvádzanie tovaru na trh, aj keď je inde uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi, pokiaľ je takéto rozhodnutie odôvodnené a primerané.

Po prvé, objasnenie rozsahu pôsobnosti vzájomného uznávania na základe jednoznačného vymedzenia toho, kedy sa uplatňuje, zvýši právnu istotu pre podniky a vnútroštátne orgány, pokiaľ ide o to, kedy možno použiť zásadu vzájomného uznávania.

Po druhé, zavedením vlastného vyhlásenia s cieľom preukázať, že určitý výrobok je už uvedený na trh v súlade s právnymi predpismi, ako aj zavedením systému na riešenie problémov v súvislosti s rozhodnutiami, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup na trhu, sa zvýši právna istota pri uplatňovaní vzájomného uznávania a uľahčí sa jeho uplatňovanie zo strany podnikov; podniky aj vnútroštátne orgány budú vedieť, čo môžu primerane očakávať, keď sa uplatňuje alebo musí uplatňovať vzájomné uznávanie.

A nakoniec, vytvorením administratívnej spolupráce a zavedením IT nástroja sa zlepší komunikácia, spolupráca a dôvera medzi vnútroštátnymi orgánmi, čím sa uľahčí fungovanie vzájomného uznávania.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

a)Smernica (EÚ) 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti 11 .

Smernica prispieva k zabezpečeniu rozsiahlejšieho a lepšieho vzájomného uznávania tým, že sa ňou od členských štátov vyžaduje, aby informovali Komisiu a ostatné členské štáty o akýchkoľvek návrhoch „technických predpisov“ pre výrobky pred ich prijatím do vnútroštátneho práva. To pomáha zabrániť vzniku nových prekážok v obchode vo forme „technických predpisov“ pred tým, ako budú prijaté, a to tak, že sa Komisii a členským štátom umožní overiť, či je príslušné technické pravidlo zlučiteľné s právnymi predpismi EÚ. Táto iniciatíva má iný, doplnkový cieľ. Zavádzajú sa ňou nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že, keď raz pravidlo nadobudne platnosť, uplatňuje sa správne a individuálne spôsobom, ktorý rešpektuje zásadu vzájomného uznávania.

b)Smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 12

Smernicou sa zabezpečuje, aby výrobky uvedené na trh EÚ boli bezpečné. Uplatňuje sa na neharmonizované spotrebiteľské výrobky. Aj tento návrh nariadenia sa vzťahuje na neharmonizovanú oblasť, zaoberá sa však situáciami, keď je zámerom príslušných orgánov členského štátu zamietnuť alebo zakázať uvedenie na trh alebo používanie neharmonizovaného spotrebiteľského výrobku, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a to z iných dôvodov, než je výlučne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Je to napríklad v prípade, keď nie je dovolené uvedenie výrobku na trh z dôvodov, ktoré súvisia s jeho označením, rozmermi, zložením alebo balením, alebo z environmentálnych dôvodov.

c)Nariadenie (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch 13

Uvedeným nariadením sa zriaďujú kontaktné miesta pre stavebné výrobky s cieľom poskytovať informácie o ustanoveniach, ktoré sa uplatňujú pri stavebných prácach a stavebných výrobkoch. Táto iniciatíva koherentne dopĺňa kontaktné miesta pre stavebné výrobky. V mnohých členských štátoch došlo k zlúčeniu kontaktných miest pre stavebné výrobky a kontaktných miest pre výrobky s cieľom ponúknuť podnikom jednotné kontaktné miesto. Táto iniciatíva nebráni takémuto zlučovaniu v budúcnosti.

d)Sieť SOLVIT 14

SOLVIT je služba, ktorú poskytujú štátne správy každého členského štátu EÚ, ako aj Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Pomáha podnikom v prípade, že verejné orgány v inom členskom štáte EÚ porušia ich práva, pričom si kladie za cieľ nájsť riešenie v priebehu 10 týždňov. Službu SOLVIT tak môžu podniky použiť ako alternatívu k súdnym konaniam v prípade, že na vnútroštátnej úrovni čelia rozhodnutiu o zamietnutí alebo obmedzení prístupu na trh na základe zásady vzájomného uznávania. Táto iniciatíva vychádza zo siete SOLVIT a nedávno prijatého akčného plánu o posilnení siete SOLVIT 15 ; zdokonaľuje existujúci mechanizmus v oblasti tovaru s cieľom uľahčiť možnosť napadnutia administratívnych rozhodnutí o zamietnutí alebo obmedzení prístupu na trh na základe vzájomného uznávania.

e)Harmonizačné právne predpisy EÚ

Harmonizačné právne predpisy EÚ a vzájomné uznávanie sa v plnej miere vzájomne dopĺňajú. Voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu je zabezpečený prostredníctvom spoločných pravidiel EÚ týkajúcich sa výrobkov (harmonizačné právne predpisy EÚ) a zásady vzájomného uznávania. Harmonizačné právne predpisy EÚ stanovujú spoločné požiadavky týkajúce sa spôsobu výroby výrobku. Harmonizačné právne predpisy EÚ, ktoré by sa vzťahovali na každý výrobok a aspekt výrobku, však nie sú uskutočniteľné ani žiaduce. Ide o nákladný a časovo náročný proces, pri ktorom je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rozličnými prístupmi a ktorý by mal byť vyhradený pre tie výrobky a aspekty výrobkov, pri ktorých existujú významné prekážky voľnému pohybu v rámci jednotného trhu, ktoré nemožno odstrániť inak. V prípade, že neexistujú spoločné pravidlá EÚ alebo sa na výrobky spoločné pravidlá EÚ vzťahujú len čiastočne, členské štáty majú aj naďalej možnosť prijať vnútroštátne technické pravidlá určujúce požiadavky, ktoré musia výrobky spĺňať, pokiaľ ide o klasifikáciu, tvar, rozmery, označenie, balenie atď. Táto iniciatíva zabezpečuje, aby členské štáty v takom prípade konali v súlade článkami 34 a 36 ZFEÚ, a najmä so zásadou vzájomného uznávania.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Pre vzájomné uznávanie sú dôležité tieto prebiehajúce alebo plánované iniciatívy na úrovni EÚ:

a)jednotná digitálna brána 16 . Cieľom brány je zlepšenie online dostupnosti, kvality a vyhľadateľnosti informácií, služieb pomoci a postupov, ktoré sú relevantné pre občanov a podniky;

b)Akčný plán na posilnenie siete SOLVIT 17 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Toto nariadenie vychádza z článku 114 ods. 1 ZFEÚ, ktorý sa zaoberá vytváraním a fungovaním vnútorného trhu a stanovením opatrení, ktoré možno prijať na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Cieľom tohto nariadenia je stanovenie pravidiel a postupov s cieľom zaručiť voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte pri plnom rešpektovaní zásady vzájomného uznávania. Nie je ním dotknutá regulačná autonómia členských štátov v oblasti neharmonizovaného tovaru.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Vzájomné uznávanie sa uplatňuje len pri cezhraničných situáciách, keď hospodársky subjekt chce v členskom štáte obchodovať s výrobkom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Opatrenia samotných členských štátov nedokážu vyriešiť problémy súvisiace s uplatňovaním zásady vzájomného uznávania v rámci celého jednotného trhu. S cieľom dosiahnuť účinné uplatňovanie tejto zásady je potrebné vychádzať zo spoločných riešení, ktoré rovnako uplatňujú všetky vnútroštátne orgány. Len takýmito spoločnými postupmi možno zaručiť, že vnútroštátne orgány budú uplatňovať zásadu rovnakým spôsobom, vďaka čomu budú môcť podniky využívať výhodu rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa pokúšajú svoj výrobok umiestniť na trh. Ponechaním procedurálnych aspektov uplatňovania zásady vzájomného uznávania na jednotlivých členských štátoch by sa táto zásada oslabila, keďže by sa spôsob vykonávania rozčlenil na 28 odlišných a potenciálne protichodných postupov. Na zabezpečenie účinného uplatňovania zásady sú preto primerané a odôvodnené opatrenia na úrovni EÚ. Povinnosťou EÚ je konať tak, aby bolo zabezpečené fungovanie jednotného trhu s tovarom. Podľa článku 26 ods. 2 ZFEÚ vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv. Zákaz opatrení, ktoré majú účinok rovnocenný s kvantitatívnymi obmedzeniami dovozu tovaru, je jedným z hlavných princípov ZFEÚ (články 34 až 36).

•Proporcionalita

V tomto návrhu sa zachováva dôsledná rovnováha medzi regulačnou autonómiou, ktorú majú členské štáty pri stanovení úrovne ochrany, ktorú považujú za potrebnú na zabezpečenie oprávnených verejných záujmov na jednej strane, a potrebou riešiť zostávajúce prekážky voľného pohybu tovaru uvedeného na trh v súlade s právnymi predpismi v iných členských štátoch a v súvislosti s článkami 34 až 36 ZFEÚ na strane druhej.

Opatrenia predpokladané v tomto návrhu nepresahujú rámec, ktorý je potrebný na riešenie uvedených problémov a dosiahnutie stanovených cieľov. Predpokladané náklady, ktoré vzniknú Komisii a členským štátom, sa považujú sa prijateľné, pričom ich budú kompenzovať úspory dosiahnuté podnikmi a prínosy pre podniky, spotrebiteľov, ako aj členské štáty.

•Výber nástroja

Toto nariadenie je založené na článku 114 ZFEÚ. Obsahuje ustanovenia zamerané na zlepšenie fungovania jednotného trhu s tovarom stanovením pravidiel a postupov pre príslušné orgány členských štátov a pre podniky s cieľom zabezpečiť hladký voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Hodnotenie fungovania vzájomného uznávania v oblasti tovaru, t. j. zásady vzájomného uznávania a nariadenia o vzájomnom uznávaní, sa zameriavalo na to, do akej miery sa dosiahli pôvodné ciele vzájomného uznávania, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu EÚ. Na základe zistení je zrejmé, že vzájomné uznávanie je v oblasti tovaru stále relevantné a má potenciál prinášať EÚ pridanú hodnotu. Poskytuje príležitosť uvádzať na trh v iných členských štátoch výrobky, ktoré sú už uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi inde. Fungovanie zásady vzájomného uznávania však nie je dostatočné. Väčšina podnikov, ktoré chcú predávať výrobky v inom členskom štáte, si overí pravidlá, ktoré sa v ňom uplatňujú, a pokiaľ im tieto pravidlá bránia v predaji výrobku, nespoliehajú sa na zásadu vzájomného uznávania, ale väčšina z nich prispôsobí výrobok daným pravidlám. V prípadoch, keď sa podniky pokúšajú oprieť o zásadu vzájomného uznávania, vnútroštátne orgány daným výrobkom často zamietnu prístup na trh. Pokiaľ ide o nariadenie, ktoré bolo prijaté s cieľom uľahčiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, z hodnotenia vyplýva, že len málo hospodárskych subjektov sa domnieva, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia došlo k uľahčeniu predaja výrobkov v iných členských štátoch. Jeho účinok bol mierny, pokiaľ ide o stanovené ciele, a to najmä preto, že ním zavedené procedurálne požiadavky sa ukázali ako nedostatočné na zabezpečenie jednoduchého, spoľahlivého a ľahko použiteľného uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Malo obmedzený účinok aj pri zvyšovaní informovanosti o zásade vzájomného uznávania.

Účinnosť

Napriek existencii zásady a prijatiu nariadenia je voľný pohyb tovaru v neharmonizovanej oblasti aj naďalej problematický hlavne v dôsledku nedostatočnej informovanosti a poznatkov, nedostatočnej právnej istoty a nedostatku dôvery a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi. Podniky stále čelia ťažkostiam pri prístupe na trh, aj keď sú ich výrobky uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi v iných členských štátoch. Z tohto dôvodu často prispôsobujú svoje výrobky alebo sa vzdajú možnosti vstupu na nový trh. Z konzultácie so zainteresovanými stranami vyplýva, že úroveň informovanosti o vzájomnom uznávaní sa v priebehu rokov zvýšila, nie však dostatočne. Všetky zainteresované strany sa rovnako domnievajú, že je potrebné zvýšenie informovanosti, čo by malo byť jednou z hlavných priorít Komisie. Právna istota pri využívaní vzájomného uznávania aj naďalej zostáva významnou prekážkou voľného pohybu neharmonizovaných výrobkov a jednou z hlavných príčin váhavého prístupu podnikov a vnútroštátnych orgánov k oblasti vzájomného uznávania. Pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu, z hodnotenia vyplýva potreba jej ďalšieho zlepšovania s cieľom uľahčiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

Efektívnosť

S príslušnými zainteresovanými stranami sa uskutočnili konzultácie s cieľom posúdiť, nakoľko sú náklady vyplývajúce z uplatňovania zásady a nariadenia primerané dosiahnutým prínosom. Vnútroštátnym orgánom vznikli v dôsledku nariadenia určité náklady: zavedenie a fungovanie kontaktných miest pre výrobky (7 417 – 47 450 EUR na základe jedného ekvivalentu plného pracovného času) a náklady súvisiace s hodnotením výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte (420 000 EUR v jednom sektore, ako sú napríklad hnojivá). Uvedené náklady sa považovali za priemerné. Hlavné náklady vznikajú podnikom najmä v dôsledku nesprávneho uplatňovania vzájomného uznávania. Musia prispôsobovať výrobky, duplicitne vykonávať skúšky a postupy (1 000 – 150 000 EUR na produkt a trh) alebo prichádzajú o obchodné príležitosti (40 000 – 500 000 EUR na produkt a trh), pretože sa musia zriecť vstupu na nový trh. Väčšina týchto nákladov sa považovala za významné. Pokiaľ ide o pomer nákladov a prínosov, vnímanie je pomerne zmiešané. Kým vnútroštátne orgány sa zvyknú prikláňať k tomu, že náklady sú primerané prínosom, podniky majú zvyčajne opačný názor. Domnievajú sa, že náklady sú značné, prínosy sa však nedosahujú.

Súdržnosť

Z uskutočneného hodnotenia vyplýva, že neexistuje žiaden zrejmý rozpor medzi vzájomným uznávaním a inými politikami EÚ na dosiahnutie vnútorného trhu a uľahčenie voľného pohybu tovaru v EÚ. Zásada vzájomného uznávania a nariadenie skôr dopĺňajú viaceré iniciatívy v tejto oblasti a sú v súlade s viacerými iniciatívami v tejto oblasti, pričom medzi ne patrí napríklad smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 18 , smernica (EÚ) 2015/1535 o prehľadnosti na jednotnom trhu, nariadenie (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch, sieť SOLVIT 19 a harmonizačné právne predpisy EÚ.

Relevantnosť

Cieľom vzájomného uznávania je dosiahnuť hlbokú integráciu trhov pri súčasnom rešpektovaní rôznorodosti a regulačnej autonómie medzi členskými štátmi. Vníma sa ako alternatíva k harmonizácii s možnosťou regulačnej autonómie v prípade, keď harmonizácia nie je potrebná, odôvodnená a primeraná. Okrem toho je vzájomné uznávanie obzvlášť relevantné na podporu inovácií. V oblasti nových inovačných výrobkov neexistujú európske harmonizované pravidlá a podniky sa musia opierať o existujúce pravidlá/normy na vnútroštátnej úrovni alebo sa dokonca vyrovnať s tým, že takéto pravidlá neexistujú. Vzájomné uznávanie predstavuje jedinú alternatívu pre podniky, ktoré chcú uviesť svoje nové/inovačné výrobky na trh v iných členských štátoch.    

Pridaná hodnota EÚ

Z hodnotenia vyplýva všeobecná zhoda medzi zainteresovanými stranami v tom, že vzájomné uznávanie prináša EÚ pridanú hodnotu. Poskytuje príležitosť uvádzať na trh v iných členských štátoch výrobky, ktoré sú už uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi inde, a to pri zachovaní regulačnej autonómie a rôznorodosti členských štátov. Všeobecne sa uznáva, že ciele, ktoré sa ním stanovujú, možno splniť len prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ. V rámci procesu konzultácií sa zainteresované strany takmer jednomyseľne zhodli, pokiaľ ide o potrebu právneho nástroja EÚ na dosiahnutie rozsiahlejšieho a lepšieho vzájomného uznávania.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Členovia Poradného výboru pre vzájomné uznávanie boli požiadaní o poskytnutie spätnej väzby počas posledných zasadnutí 2. decembra 2015 a 25. októbra 2016. Niektorí zástupcovia neboli presvedčení o prínosoch úplnej revízie nariadenia, všetci sa však zhodli, že sú potrebné určité úpravy a že veľa problémov možno vyriešiť pomocou právne nezáväzných opatrení.

Verejná konzultácia vo všetkých úradných jazykoch EÚ bola zverejnená na webovom sídle konzultácie na lokalite Europa. Konzultácia prebiehala od júna do septembra 2016. Počas verejnej konzultácie bolo prijatých 153 odpovedí. Výrazne boli zastúpené podniky (91), za ktorými nasledovali orgány členských štátov (45) a občania (17). Z výsledkov konzultácie je zrejmé, že napriek vysokej uvádzanej úrovni informovanosti o vzájomnom uznávaní väčšina respondentov stále považuje za potrebné informovanosť zvyšovať. Pokiaľ ide o prekážky fungovania vzájomného uznávania, podniky ako najzávažnejšiu prekážku uvádzali nedostatok rýchlych prostriedkov nápravy na napadnutie vnútroštátnych rozhodnutí o zamietnutí prístupu na trh a ďalej nedostatočnú komunikáciu medzi orgánmi. Pokiaľ ide o priority Komisie v súvislosti so vzájomným uznávaním, za najvyššiu prioritu podniky považovali potrebu účinných prostriedkov nápravy, zatiaľ čo členské štáty a občania sa prikláňali k zvyšovaniu informovanosti o vzájomnom uznávaní.

Verejnú konzultáciu doplnila konferencia zainteresovaných strán, ktorú Komisia usporiadala 17. júna 2016. Cieľom podujatia bolo identifikovať hlavné problémy týkajúce sa fungovania vzájomného uznávania a možné budúce kroky. Na podujatí sa zúčastnilo 144 účastníkov zastupujúcich podniky (62), vnútroštátne orgány (60) a iné subjekty (22), napríklad spotrebiteľské organizácie, zástupcov odborových zväzov. Účastníci vo všeobecnosti podporili potrebu zlepšiť fungovanie vzájomného uznávania a zvýšiť právnu istotu, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

•Získavanie a využívanie expertízy

V rokoch 2014 až 2016 Komisia alebo externí dodávatelia uskutočnili široký rad prieskumov, konzultácií a štúdií, ktoré ponúkajú rozsiahly základ odborných znalostí.

Fungovanie zásady vzájomného uznávania bolo predmetom externého hodnotenia, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 2014 a 2015. Rozsah problému a vplyvy rôznych možností, o ktorých Komisia uvažuje, boli predmetom štúdie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2016 a 2017.

•Posúdenie vplyvu

Počas prípravy tejto iniciatívy sa vykonalo posúdenie vplyvu. Vyplýva z neho, že sa uskutočňuje menší objem obchodu, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie. Z porovnania hodnoty vývozu v rámci EÚ s domácou spotrebou vidieť, že v prípade harmonizovaných výrobkov hodnota vývozu v rámci EÚ predstavuje 55 % domácej spotreby, zatiaľ čo v prípade neharmonizovaného a čiastočne harmonizovaného tovaru je to len 35 %. Je to spôsobené prekážkami, ktorým čelia podniky pri snahe o umiestnenie svojich výrobkov na trh na základe zásady vzájomného uznávania. Podnikom vznikajú v dôsledku nedostatočného vzájomného uznávania vysoké finančné náklady. Napríklad sa odhaduje, že náklady súvisiace s potrebou prispôsobiť výrobky príslušným vnútroštátnym predpisom v prípade, že dôjde k zamietnutiu vzájomného uznávania alebo sa vzájomné uznávanie pri prístupe na trh nepoužije, sú 1 000 až 150 000 EUR na výrobok a trh. Náklady súvisiace so stratenými príležitosťami, t. j. keď sa podniky vzdajú vstupu na trh v dôsledku odlišných vnútroštátnych predpisov, ktoré by vyžadovali prispôsobenie výrobkov, sa odhadujú v priemere na 10 000 až 500 000 EUR na výrobok a trh. Cieľom štúdie uskutočnenej pre Európsky parlament 20 bolo pokúsiť sa odhadnúť mieru vplyvu necolných prekážok obchodu na vnútorný trh. Vyplynulo z nej, že obmedzenie takýchto prekážok by mohlo viesť k zvýšeniu obchodu v rámci EÚ o viac ako 100 miliárd EUR ročne. Okrem toho v období od roku 2008 do roku 2014 približne 0,89 milióna podnikov pôsobilo v neharmonizovaných sektoroch, čo predstavovalo viac ako 50 % celkového počtu aktívnych podnikov vo výrobnej ekonomike. Mikropodniky tvoria približne 87 % z týchto podnikov. Podľa správy Komisie o konkurencieschopnosti z roku 2014 sa len 14 % malých a stredných podnikov zapája do cezhraničného obchodu v rámci EÚ v porovnaní s 85,4 % veľkých výrobných podnikov.

Výbor pre kontrolu regulácie 7. apríla 2017 zaujal k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko. Poukázal na celkovo dobrú prezentáciu správy a v rámci ďalšieho zlepšenia odporučil lepšie vysvetlenie výberu možností a možného spôsobu ich uplatňovania v praxi. V správe by sa takisto mali vyvodiť jasnejšie závery o tom, nakoľko bude mať očakávaný výsledok revízie vplyv na fungovanie vzájomného uznávania v praxi a prispeje k dobre fungujúcemu vnútornému trhu. A nakoniec by sa v nej mal lepšie posúdiť potenciál na zjednodušenie administratívy a zníženie zaťaženia. Odporúčania uvedené v tomto kladnom stanovisku boli zapracované do správy. Najmä boli lepšie objasnené rozličné možnosti a spôsoby ich vzájomnej interakcie. V správe sa podrobnejšie opisuje, ako sa tieto možnosti uplatňujú v praxi, pričom sa kladie dôraz na dôsledky preferovanej možnosti pre trh. V správe sa ďalej lepšie vysvetľuje, ako súčasné regulačné zaťaženia súvisia s nefunkčnosťou vzájomného uznávania, a jednoznačne sa v nej uvádza, ako preferované možnosti prispejú k jeho zníženiu. Súhrnný prehľad a kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie sú dostupné tu: XXXXX.

Okrem možnosti 1 (súčasný stav) sa v tomto posúdení vplyvu uvažovalo o týchto možnostiach politiky:

možnosť 2 – právne nezáväzné opatrenia s cieľom zlepšiť fungovanie vzájomného uznávania (zvyšovanie informovanosti, odborná príprava, výmena úradníkov atď.),

možnosť 3 – minimálne legislatívne zmeny nariadenia (ES) č. 764/2008 (transparentnosť administratívnych rozhodnutí, používanie noriem EÚ, rozšírená úloha kontaktných miest pre výrobky),

možnosť 4 – komplexné legislatívne zmeny nariadenia (ES) č. 764/2008 (dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní, mechanizmus na riešenie problémov, zdokonalené kontaktné miesta pre výrobky a spolupráca),

možnosť 5 – dobrovoľné predchádzajúce povolenie s uvedením na trh.

V počiatočnej fáze sa zamietla možnosť týkajúca sa zrušenia nariadenia a možnosť navrhnutia ďalších harmonizačných opatrení o špecifických základných požiadavkách vzťahujúcich sa na určité aspekty výrobkov, ako aj zavedenie vyhlásenia tretej strany o zhode.

Preferovaná je možnosť 4 [komplexné legislatívne zmeny nariadenia (ES) č. 764/2008], doplnená možnosťou 2 (právne nezáväzné opatrenia).

Možnosť 2 (právne nezáväzné opatrenia) podporovali všetky zainteresované strany, za účinnú ju však považovali len pri doplnení ďalšími komplexnými nástrojmi.

Možnosť 3 (minimálne legislatívne zmeny nariadenia) považovali členské štáty a hospodárske subjekty za potenciálne účinnú, ale v menšom rozsahu ako ostatné možnosti.

Možnosť 4 sa považovala za najúčinnejšiu pri dosahovaní cieľov politiky a znižovaní nákladov pre podniky.

Zainteresované strany sa zhodli na tom, že možnosť 5 (dobrovoľné predchádzajúce povolenie) nedokáže odstrániť existujúce prekážky vzájomného uznávania. Priniesla by najmä nárast nákladov. Napríklad sa odhaduje, že v sektore biocídnych výrobkov by boli administratívne náklady súvisiace s týmto postupom 18 až 20 miliónov EUR ročne.

Vzhľadom na komplexnosť a rôznorodosť výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, je veľmi náročné uskutočniť kvantitatívne posúdenie prínosov. Kombinácia možnosti 4 s možnosťou 2 by priniesla zvýšenie informovanosti a znalostí o vzájomnom uznávaní spolu so zabezpečením právnej istoty pri uplatňovaní tejto zásady a zlepšením administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. Nielenže by sa viac hospodárskych subjektov dozvedelo o možnosti vstupu na nové trhy bez dodatočných zmien svojich výrobkov, ale systému by začali dôverovať aj tie hospodárske subjekty, ktoré o vzájomnom uznávaní vedeli, no zdráhali sa ho využívať. Obzvlášť by sa uľahčilo uvádzanie na trh výrobkov, ktoré sú uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi v iných členských štátoch, a to vytvorením rámca pre efektívnejšie diskusie o tom, či výrobok môže alebo nemôže byť uvedený na trh na základe vzájomného uznania, a znížením rizika zamietnutia prístupu na trh. Podstatne by sa tak znížili náklady pre podniky v súvislosti s informáciami, prispôsobovaním, oneskoreným vstupom na trh a stratenými príležitosťami. Táto kombinácia možností by bola prínosom aj pre členské štáty, pretože by tak boli motivované k jednotnejšiemu a správnejšiemu uplatňovaniu zásady vzájomného uznávania. Zníženie prekážok obchodu (pozri vyššie) by vo všeobecnosti mohlo viesť k zvýšeniu obchodu v rámci EÚ o viac ako 100 miliárd EUR ročne.

Podobne je veľmi náročné uskutočniť kvantitatívne posúdenie nákladov preferovaných možností. V prípade hospodárskych subjektov sa náklady považujú za minimálne, čo platí aj v prípade dobrovoľného vyhlásenia o vzájomnom uznávaní, keď by podľa odhadov boli náklady v podobe minimálnej administratívne činnosti (na vyplnenie vyhlásenia by hospodársky subjekt potreboval v priemere 20 minút). Členské štáty a Komisia by znášali určité nevyhnutné náklady, ktoré možno odhadnúť takto: možnosť právne nezáväzných opatrení zahŕňa náklady súvisiace s organizáciou a koordináciou podujatí v oblasti informovanosti a odbornej prípravy (500 000 EUR), ako aj náklady súvisiace s programom výmeny úradníkov (100 000 EUR). Mechanizmus riešenia problémov prináša zvýšenie pracovného zaťaženia Komisie vzhľadom na zamestnancov, ktorí by sa zaoberali odvolaniami (3 až 4 dodatočné ekvivalenty plného pracovného času). Určité náklady v odhadovanej výške 1 200 000 EUR ročne súvisia aj so zvýšením administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Iniciatíva je prepojená s programom REFIT vzhľadom na vplyvy na fungovanie vnútorného trhu v dôsledku nefunkčnosti vzájomného uznávania. Hodnotenie sa zameriavalo na možnosti zníženia regulačného zaťaženia. Dospelo sa k záveru, že to, že vzájomné uznávanie nie je správne funkčné, prestavuje de facto regulačné zaťaženie spôsobujúce prekážky obchodu. Akékoľvek snahy o zlepšenie fungovania vzájomného uznávania by preto viedli k zjednodušeniam pre podniky, napríklad k jednoduchšiemu prístupu na nové trhy. Zavedenie dobrovoľného vyhlásenia o vzájomnom uznávaní bude mať významný vplyv na zníženie administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov. Zefektívnením postupov na prístup na trh a komunikáciu s vnútroštátnymi orgánmi sa uľahčí prístup na trh, čím sa znížia náklady hospodárskych subjektov. Navyše sa vďaka lepšej spolupráci a komunikácii medzi orgánmi zvýši dôvera, v dôsledku čoho sa obmedzia oneskorenia pri posudzovaní tovaru na trhu.    

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Každých päť rokov Komisia vyhodnotí nariadenie a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi fungovanie nariadenia a zásady vzájomného uznávania podľa potreby na základe kritérií účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ, ako aj vplyv na voľný pohyb tovaru a vnútorný trh s tovarom, a to na základe spätnej väzby získanej od zainteresovaných strán vrátane relevantných informácií od členských štátov. Zohľadnia sa špecifické ukazovatele umožňujúce posúdenie vplyvov nariadenia, napríklad počet oznámení príslušných orgánov prostredníctvom podporného informačného a komunikačného systému, rýchlosť používaných postupov alebo počet výmen informácií medzi príslušnými orgánmi a kontaktnými miestami pre výrobky.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2017/0354 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 21 , konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je v súlade s ustanoveniami zmlúv zaručený voľný pohyb tovaru. Kvantitatívne obmedzenia dovozu, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané. Uvedený zákaz sa vzťahuje na každé vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu s tovarom vnútri Únie. Voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu je zaručený harmonizáciou pravidiel na úrovni Únie, ktorými sa v prípade určitého tovaru určujú spoločné požiadavky na uvádzanie na trh, alebo v prípade tovaru či aspektov tovaru, na ktoré sa nevzťahujú harmonizačné pravidlá, uplatnením zásady vzájomného uznávania.

(2)Prekážky voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi môžu nezákonne vznikať, ak neexistujú harmonizačné pravidlá Únie týkajúce sa tovaru alebo určitého aspektu tovaru, príslušný orgán členského štátu uplatňuje vnútroštátne pravidlá na tovar daného druhu, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a vyžaduje, aby tovar spĺňal určité technické požiadavky, napríklad požiadavky týkajúce sa klasifikácie, tvaru, rozmerov, hmotnosti, zloženia, prezentácie, označenia a balenia. Uplatňovanie takýchto pravidiel na tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mohlo byť v rozpore s článkami 34 a 36 zmluvy, a to aj vtedy, keď sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetok tovar.

(3)Zásada vzájomného uznávania je odvodená z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tejto zásady členské štáty nesmú zakázať na svojom území predaj tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a to aj vtedy, ak bol tovar vyrobený alebo zhotovený podľa odlišných technických pravidiel. Táto zásada však nie je absolútna. Členský štát nemusí súhlasiť s uvedením na trh tovaru, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh inde, keď sú takéto obmedzenia oprávnené z dôvodov stanovených v článku 36 zmluvy alebo z iných závažných dôvodov verejného záujmu a keď sú obmedzenia v oboch prípadoch primerané sledovanému cieľu.

(4)Koncepcia závažných dôvodov verejného záujmu je rozvíjacou koncepciou vypracovanou Súdnym dvorom v rámci jeho judikatúry vo vzťahu k článkom 34 a 36 zmluvy. Táto koncepcia sa okrem iného vzťahuje na efektívnosť fiškálneho dohľadu, poctivosť obchodných transakcií, ochranu spotrebiteľa, ochranu životného prostredia, zachovanie rozmanitosti tlače a riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia. Takéto závažné dôvody, v ktorých existujú legitímne rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, môžu opodstatňovať uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel zo strany príslušných orgánov. Takéto rozhodnutia však musia byť riadne odôvodnené a vždy musí byť dodržaná zásada proporcionality, pokiaľ ide o to, či príslušný orgán naozaj prijal čo najmenej reštriktívne rozhodnutie. Okrem toho sa administratívne rozhodnutia o obmedzení alebo o zamietnutí prístupu na trh, pokiaľ ide o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, nesmú zakladať len na skutočnosti, že posudzovaný tovar spĺňa legitímny verejný cieľ členského štátu iným spôsobom, než tento cieľ plní domáci tovar daného členského štátu.

(5)Nariadenie (ES) č. 764/2008 22 bolo prijaté s cieľom uľahčiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, a to stanovením postupov s cieľom minimalizovať možnosť vzniku nezákonných prekážok voľnému pohybu tovaru, ktorý už bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Napriek prijatiu uvedeného nariadenia stále existuje množstvo problémov, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Z hodnotenia, ktoré sa vykonalo v rokoch 2014 a 2016 vyplynulo, že zásada nefunguje tak, ako by mala, a nariadenie (ES) č. 764/2008 jej uplatňovanie uľahčuje v obmedzenej miere. Nástroje a procesné záruky zavedené nariadením (ES) č. 764/2008 nedosiahli zamýšľaný cieľ lepšieho uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Napríklad sieť kontaktných miest pre výrobky, ktorá bola zavedená s cieľom informovať hospodárske subjekty o platných vnútroštátnych pravidlách a uplatňovaní zásady vzájomného uznávania, hospodárske subjekty takmer nepoznajú alebo nevyužívajú. Vnútroštátne orgány v rámci uvedenej siete nespolupracujú dostatočne. Požiadavka oznamovať administratívne rozhodnutia, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup na trh, je splnená len zriedkakedy. V dôsledku toho pretrvávajú prekážky voľnému pohybu tovaru na vnútornom trhu.

(6)V decembri 2013 sa v záveroch o politike jednotného trhu prijatých Radou pre konkurencieschopnosť poukázalo na to, že by sa na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky a spotrebiteľov na jednotnom trhu mali riadne využívať všetky príslušné nástroje vrátane vzájomného uznávania. Rada vyzvala Komisiu, aby informovala o prípadoch, v ktorých je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania stále nedostatočné alebo problematické. Vo svojich záveroch o politike jednotného trhu z februára 2015 Rada pre konkurencieschopnosť vyzvala Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania zásady vzájomného uznávania a aby na tento účel predložila príslušné návrhy.

(7)Nariadenie (ES) č. 764/2008 má niekoľko nedostatkov, a preto by sa malo prepracovať a posilniť. V záujme prehľadnosti by sa nariadenie (ES) č. 764/2008 malo a nahradiť týmto nariadením. Týmto nariadením by sa mali stanoviť jasné postupy, aby sa zabezpečil voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a aby sa zaručilo, že členské štáty môžu voľný pohyb tovaru obmedziť len vtedy, keď na to majú legitímne dôvody verejného záujmu, a v primeranej miere. Tým sa zabezpečuje dodržiavanie existujúcich práv a povinností vyplývajúcich zo zásady vzájomného uznávania zo strany hospodárskych subjektov a vnútroštátnych orgánov.

(8)Týmto nariadením by nemala byť dotknutá ďalšia prípadná harmonizácia podmienok uvádzania tovaru na trh s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(9)Obchodné prekážky môžu takisto vyplývať z iných typov opatrení spadajúcich do rozsahu pôsobnosti článkov 34 a 36 zmluvy. Medzi uvedené opatrenia môžu patriť napríklad technické špecifikácie vypracované na účely postupov verejného obstarávania alebo požiadavka používania úradných jazykov v členských štátoch. Takéto opatrenia by sa však nemali považovať za vnútroštátne technické pravidlá v zmysle tohto nariadenia a nemali by spadať do rozsahu jeho pôsobnosti.

(10)Vnútroštátne technické pravidlá sa niekedy uplatňujú v členskom štáte postupom predchádzajúceho povolenia, v rámci ktorého musí príslušný orgán vydať formálny súhlas pred tým, ako tam môže byť tovar umiestnený na trh. Existencia postupu predchádzajúceho povolenia sama osebe obmedzuje voľný pohyb tovaru. Na to, aby bol takýto postup odôvodnený vzhľadom na základnú zásadu voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu, musí sledovať cieľ verejného záujmu uznaný právom Únie a musí byť primeraný a nediskriminačný. Súlad takéhoto postupu s právom Únie sa posudzuje z hľadiska kritérií uvedených v judikatúre Súdneho dvora. V dôsledku toho by sa mali administratívne rozhodnutia, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup na trh výlučne z dôvodu, že tovar nemá platné predchádzajúce povolenie, vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Keď je však žiadosť o povinné predchádzajúce povolenie tovaru podaná, akékoľvek zamýšľané administratívne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na základe technického pravidla platného v danom členskom štáte by malo byť prijaté v súlade s týmto nariadením tak, aby žiadateľ mohol využiť procesnú ochranu, ktorá sa mu v tomto nariadení poskytuje.

(11)Je dôležité objasniť, že medzi druhy tovaru, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, patria aj poľnohospodárske výrobky. Pojem „poľnohospodárske výrobky“ zahŕňa výrobky rybného hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 38 ods. 1 zmluvy.

(12)Je dôležité objasniť, že pojem „výrobca“ zahŕňa nielen zhotoviteľa tovaru, ale aj osobu, ktorá sa sama označuje za výrobcu tovaru, ako sú napríklad poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú výsledkom výrobného procesu.

(13)Rozhodnutia vnútroštátnych súdov posudzujúcich zákonnosť prípadov, v ktorých z dôvodu uplatňovania určitého vnútroštátneho technického pravidla nie je tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v jednom členskom štáte, povolený prístup na trh v inom členskom štáte, a rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktorými sa ukladajú sankcie, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)Na to, aby bolo možné využívať zásadu vzájomného uznávania, musí ísť o tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Je potrebné objasniť, že ak sa má tovar považovať za tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, musí spĺňať príslušné pravidlá platné v danom členskom štáte a musí byť sprístupnený koncovým používateľom v danom členskom štáte.

(15)Dôkazy potrebné na preukázanie, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. Hospodárskym subjektom to spôsobuje zbytočnú záťaž, oneskorenia a dodatočné náklady a vnútroštátnym orgánom sa tým sťažuje získavanie informácií potrebných na včasné posúdenie tovaru. Môže to tiež brániť v uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Je preto nevyhnutné uľahčiť hospodárskym subjektom dokazovanie, že ich tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť využívať postup s vlastnými vyhláseniami, ktoré by mali príslušným orgánom poskytnúť všetky potrebné informácie o tovare a o jeho súlade s pravidlami platnými v danom členskom štáte. Použitie vyhlásenia nebráni vnútroštátnym orgánom prijať rozhodnutie, ktorým sa obmedzuje prístup na trh, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie je primerané a dodržuje zásadu vzájomného uznávania a toto nariadenie.

(16)Za vyplnenie informácií vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní by mal zodpovedať výrobca alebo jeho zástupca, keďže výrobca pozná tovar najlepšie. Informácie, že tovar je sprístupnený koncovým používateľom v príslušnom členskom štáte, však môže mať v držbe dovozca alebo distribútor miesto skutočného výrobcu. Malo by byť teda prípustné, aby tieto údaje namiesto výrobcu vyplnil iný hospodársky subjekt.

(17)Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní by malo aj naďalej v ktoromkoľvek momente v budúcnosti obsahovať presné a úplné informácie o tovare. Vyhlásenie by preto malo byť aktuálne, aby podľa potreby odrážalo zmeny, napríklad zmeny v príslušných technických pravidlách.

(18)S cieľom zabezpečiť úplnosť údajov uvedených vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní by sa pre takéto vyhlásenia mala stanoviť harmonizovaná štruktúra, ktorú by používali hospodárske subjekty, ktoré chcú takéto vyhlásenia urobiť.

(19)Je dôležité zabezpečiť pravdivé a správne vyplnenie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Treba preto stanoviť, aby boli hospodárske subjekty zodpovedné za informácie uvedené vo vyhlásení.

(20)Na účely zvýšenia efektívnosti a konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich v neharmonizovanej oblasti by sa malo umožniť využívanie nových informačných technológií, ktoré uľahčujú poskytovanie vyhlásenia o vzájomnom uznávaní. Hospodárske subjekty by preto mali mať možnosť sprístupniť svoje vyhlásenie online.

(21)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na tovar, pri ktorom sa len na niektoré jeho aspekty vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie. Ak sú podľa harmonizačných právnych predpisov Únie hospodárske subjekty povinné vypracovať vyhlásenie o zhode EÚ na preukázanie súladu s danými predpismi, malo by byť prípustné, aby informácie uvedené v oznámení o vzájomnom uznávaní podľa tohto nariadenia boli zahrnuté ako súčasť vyhlásenia o zhode EÚ.

(22)Ak sa výrobcovia rozhodnú nevyužiť mechanizmus vyhlásenia o vzájomnom uznávaní, malo by byť povinnosťou členského štátu požadovať informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie tovaru, a to so zreteľom na zásadu proporcionality.

(23)Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 musia členské štáty oznámiť Komisii a ostatným členským štátom akýkoľvek návrh vnútroštátneho technického predpisu týkajúceho sa akýchkoľvek výrobkov vrátane poľnohospodárskych výrobkov a rybích výrobkov, ako aj dôvody, na základe ktorých je potrebné prijať takýto technický predpis. Je však potrebné zabezpečiť, že po prijatí takéhoto technického predpisu sa zásada vzájomného uznávania bude v jednotlivých prípadoch správne uplatňovať na konkrétny tovar. Týmto nariadením by sa mali určiť postupy na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v jednotlivých prípadoch, napríklad tak, že sa od členských štátov bude požadovať uvedenie vnútroštátnych technických pravidiel, z ktorých administratívne rozhodnutie vychádza, a legitímneho dôvodu verejného záujmu, ktorým je administratívne rozhodnutie odôvodnené. Táto požiadavka však neukladá členským štátom povinnosť odôvodniť vnútroštátne technické pravidlo ako také, ale skôr uplatnenie vnútroštátneho technického pravidla na výrobok, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte.

(24)Keďže rozhodnutia, ktorými sa zamieta alebo obmedzuje prístup na trh pre tovar, ktorý je už v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, by mali byť výnimkou zo základnej zásady voľného pohybu tovaru, je vhodné stanoviť jasný postup na zabezpečenie toho, aby takéto rozhodnutie rešpektovalo existujúce povinnosti vyplývajúce zo zásady vzájomného uznávania. Tento postup zaručuje, že prijaté rozhodnutia sú primerané a rešpektujú zásadu vzájomného uznávania a toto nariadenie.

(25)Aj keď príslušný orgán pred svojím rozhodnutím, či by mal byť prístup tovaru na trh zamietnutý alebo obmedzený, tovar posudzuje, nemal by mať možnosť prijímať rozhodnutia o pozastavení prístupu na trh s výnimkou prípadov, keď treba urýchlene zasiahnuť v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti používateľov alebo v snahe zabrániť sprístupneniu tovaru, ak sprístupnenie takéhoto tovaru na trhu podlieha všeobecnému zákazu z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo verejnej bezpečnosti vrátane predchádzania trestnej činnosti.

(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 23 , ktorým sa vytvára systém akreditácie, ktorý zabezpečuje vzájomné uznávanie úrovne odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody. Príslušné orgány členských štátov by preto už nemali odmietať protokoly a osvedčenia o skúškach, ktoré vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, z dôvodov týkajúcich sa jeho odbornej spôsobilosti. Okrem toho, aby sa v najvyššej možnej miere predišlo duplikácii testov a postupov, ktoré sa už vykonali v inom členskom štáte, členské štáty by mali takisto uznať protokoly a osvedčenia o skúškach, ktoré vydali iné orgány posudzovania zhody v súlade s právom Únie. Príslušné orgány by mali mať povinnosť náležite zohľadniť obsah predložených protokolov alebo osvedčení o skúškach.

(27)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES 24 sa uvádza, že na trh možno uviesť len bezpečné výrobky, a stanovujú sa v nej povinnosti výrobcov a distribútorov z hľadiska bezpečnosti výrobkov. Oprávňuje orgány zakázať každý nebezpečný výrobok s okamžitou účinnosťou alebo na obdobie potrebné na rôzne hodnotenia, previerky a kontroly bezpečnosti dočasne zakázať výrobok, ktorý by mohol byť nebezpečný. Opisuje sa v nej aj postup, ktorým majú inštitúcie uplatňovať vhodné opatrenia, napríklad tie, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) až f), v prípade výrobkov, ktoré predstavujú riziko, a tiež sa v nej stanovuje povinnosť oznámiť takéto opatrenia Komisii a členským štátom. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť naďalej uplatňovať túto smernicu, a najmä ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 1 písm. d) až f) a článku 8 ods. 3 uvedenej smernice.

(28)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 25 sa okrem iného ustanovuje systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre ľudské zdravie pochádzajúceho z potravín alebo krmív. Členské štáty zaväzuje, aby v rámci systému rýchleho varovania okamžite informovali Komisiu o každom prijatom opatrení, ktorého cieľom je obmedziť umiestňovanie potravín alebo krmív na trh alebo ich stiahnutie z trhu, alebo ich spätné prevzatie v záujme ochrany ľudského zdravia a ktoré vyžaduje rýchly zásah. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať uvedené nariadenie, a najmä ustanovenia uvedené v článku 50 ods. 3 a článku 54 daného nariadenia.

(29)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 26 sa stanovuje harmonizovaný rámec Únie pre organizáciu úradných kontrol a úradných činností iných, než sú úradné kontroly v celom agropotravinovom reťazci, pričom by sa mali zohľadniť pravidlá o úradných kontrolách stanovené v nariadení (ES) č. 882/2004 a príslušných odvetvových právnych predpisoch. Stanovuje sa ním osobitný postup, ktorý má zabezpečiť, aby hospodársky subjekt v prípade nedodržiavania predpisov v oblasti krmivového a potravinového práva, predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá uskutočnil nápravu situácie. Príslušné orgány by mali mať možnosť naďalej uplatňovať dané nariadenie, a najmä ustanovenia uvedené v článku 138 nariadenia.

(30)Vo všetkých administratívnych rozhodnutiach prijatých príslušnými orgánmi členských štátov podľa tohto nariadenia by sa mali určiť dostupné opravné prostriedky, aby sa hospodársky subjekt mohol obrátiť na príslušný vnútroštátny súd. Rozhodnutie by sa malo vzťahovať aj na postup riešenia krízových situácií stanovený týmto nariadením.

(31)Pre hospodárske subjekty, ktoré chcú podnikateľsky priaznivú alternatívu pri napadnutí administratívneho rozhodnutia o zamietnutí alebo obmedzení prístupu na trh, sú potrebné účinné riešenia na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania zásady vzájomného uznávania. S cieľom zabezpečiť takéto riešenia a zabrániť vzniku trov súdneho konania, a to najmä pre malé a stredné podniky, by mal byť hospodárskym subjektom k dispozícii mimosúdny postup riešenia problémov.

(32)Sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) je služba poskytovaná národnými správami v každom členskom štáte, ktorej cieľom je nájsť riešenia pre občanov a podniky, keď verejné orgány v inom členskom štáte porušili ich práva. Zásady, ktorými sa riadi fungovanie siete SOLVIT, sú stanovené v odporúčaní Komisie 2013/461/EÚ 27 .

(33)Systém SOLVIT, ktorý je k dispozícii bezplatne, dokázal svoju účinnosť mimosúdneho mechanizmu na riešenie problémov. Pracuje v krátkych lehotách a poskytuje pragmatické riešenia občanom a podnikom, keď majú ťažkosti s uznávaním svojich práv poskytovaných Úniou verejnými orgánmi. Hospodárske subjekty by sa preto mali pred spustením mechanizmu riešenia problémov podľa tohto nariadenia spoliehať predovšetkým na sieť SOLVIT. Ak sa hospodársky subjekt, príslušné centrum SOLVIT a dotknuté zúčastnené členské štáty dohodnú na primeranom závere, nemali by byť potrebné žiadne ďalšie kroky.

(34)Ak však neformálny prístup siete SOLVIT zlyhá a pretrvávajú závažné pochybnosti o zlučiteľnosti administratívneho rozhodnutia so zásadou vzájomného uznávania, Komisia by mala mať právomoc zaoberať sa touto otázkou a poskytnúť posúdenie, ktoré majú príslušné vnútroštátne orgány na žiadosť centier SOLVIT zohľadniť. Zásah Komisie by mal mať konkrétnu a rozumnú lehotu v súlade s Európskym kódexom dobrej správnej praxe.

(35)Stanovisko Komisie týkajúce sa administratívneho rozhodnutia zamietajúceho alebo obmedzujúceho prístup na trh by sa malo obmedziť na otázky, či je administratívne rozhodnutie v súlade so zásadou vzájomného uznávania a či spĺňa požiadavky tohto nariadenia. Týmto nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 zmluvy a povinnosť členských štátov dodržiavať ustanovenia práva Únie, ktorými sa môžu ďalej riešiť zistené systémové problémy, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

(36)Pre vnútorný trh s tovarom je dôležité, aby podniky, a najmä MSP, mohli získať spoľahlivé a presné informácie o platných právnych predpisov v danom členskom štáte. Kontaktné miesta pre výrobky by mali zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi šírením informácií o pravidlách platných pre konkrétny výrobok a spôsoboch uplatňovania vzájomného uznávania na ich území. Preto je potrebné posilniť úlohu kontaktných miest pre výrobky ako hlavných poskytovateľov informácií o všetkých pravidlách týkajúcich sa výrobkov vrátane vnútroštátnych pravidiel, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

(37)V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru by sa malo od kontaktných miest pre výrobky vyžadovať bezplatné poskytovanie informácií o ich vnútroštátnych technických pravidlách a o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania. Kontaktné miesta pre výrobky by mali mať primerané vybavenie a zdroje. V súlade s nariadením [jednotná digitálna brána – COM(2017) 256] by mali tieto miesta poskytovať informácie prostredníctvom webových stránok a spĺňať kvalitatívne kritériá požadované a stanovené uvedeným nariadením.

(38)Pre riadne fungovanie zásady vzájomného uznávania a pre vytvorenie kultúry vzájomného uznávania je nevyhnutná spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Kontaktné miesta pre výrobky a príslušné vnútroštátne orgány by preto mali mať povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie a odborné znalosti s cieľom zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie uvedenej zásady a tohto nariadenia.

(39)Na účely oznamovania administratívnych rozhodnutí o zamietnutí alebo obmedzení prístupu na trh, umožnení komunikácie medzi kontaktnými miestami pre výrobky a zabezpečení administratívnej spolupráce je potrebné členským štátom poskytnúť prístup do podporného informačného a komunikačného systému.

(40)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 28 .

(41)Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, mali by sa spracúvať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. Na akékoľvek spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa v závislosti od konkrétneho prípadu vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 29 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 30 .

(42)Mali by sa vytvoriť spoľahlivé a efektívne mechanizmy monitorovania a informovania o vykonávaní nariadenia a jeho vplyve na voľný pohyb tovaru. Takéto mechanizmy by nemali prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)Na účely zvýšenia informovanosti o zásade vzájomného uznávania a na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania tohto nariadenia by Únia mala financovať kampane na zvyšovanie informovanosti a iné súvisiace činnosti zamerané na posilnenie vzájomnej dôvery a spolupráce medzi príslušnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi.

(44)S cieľom napraviť nedostatok presných údajov týkajúcich sa fungovania zásady vzájomného uznávania a jej vplyvu na jednotný trh s tovarom by Únia mala financovať zhromažďovanie takýchto údajov.

(45)Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(46)Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Hodnotenie by malo vychádzať z piatich kritérií – účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty – a malo by poskytnúť základ na posúdenie vplyvu možných ďalších opatrení.

(47)Uplatňovanie tohto nariadenia je vhodné odložiť, aby príslušné orgány a hospodárske subjekty mali dostatok času prispôsobiť sa požiadavkám v ňom stanoveným.

(48)Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na ciele, ktoré sleduje. Na účely hodnotenia tohto nariadenia by Komisia mala používať údaje zhromaždené o fungovaní zásady vzájomného uznávania a jej vplyve na jednotný trh s tovarom, ako aj informácie dostupné v podpornom informačnom a komunikačnom systéme. Komisia by mala mať možnosť žiadať od členských štátov ďalšie informácie potrebné na hodnotenie. V súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 31 by malo hodnotenie založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote poskytovať základ pre hodnotenia možností ďalších opatrení.

(49)Keďže ciele tohto nariadenia, najmä zabezpečenie riadneho, úplného a správneho uplatňovania zásady vzájomného uznávania, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a môžu sa preto z dôvodu ich rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a postupy, ktoré sa týkajú uplatňovania zásady vzájomného uznávania členskými štátmi v jednotlivých prípadoch v súvislosti s tovarom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a ktorý je predmetom článkov 34 a 36 zmluvy.

V tomto nariadení sa takisto stanovuje vytváranie a udržiavanie kontaktných miest pre výrobky v členských štátoch a spolupráca a výmena informácií v duchu zásady vzájomného uznávania.

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky druhy tovaru vrátane poľnohospodárskych výrobkov a na administratívne rozhodnutia prijaté príslušným orgánom členského štátu alebo na administratívne rozhodnutia, ktoré príslušný orgán členského štátu ešte len prijme (ďalej len „členský štát určenia“), v súvislosti s každým takýmto tovarom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, keď dané rozhodnutie spĺňa nasledujúce kritériá:

a)základom príslušného rozhodnutia je vnútroštátne technické pravidlo uplatňované v členskom štáte určenia;

b)priamym alebo nepriamym účinkom rozhodnutia je zamietnutie alebo obmedzenie prístupu na trh v členskom štáte určenia.

2.Medzi „administratívne rozhodnutia“ uvedené v odseku 1 patria všetky administratívne kroky, ktoré majú rovnaký alebo v zásade rovnaký právny účinok ako rozhodnutie.

3.Na účely tohto nariadenia „vnútroštátne technické pravidlo“ je každé ustanovenie zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia členského štátu, ktoré má nasledujúce prvky:

a)ustanovenie sa vzťahuje na oblasť alebo aspekt, ktoré nepodliehajú harmonizácii na úrovni Únie;

b)ustanovenie buď zakazuje sprístupnenie tovaru alebo určitého druhu tovaru na domácom trhu v danom členskom štáte, alebo v opačnom prípade stanovuje povinné zabezpečenie súladu s daným ustanovením, a to de facto alebo de jure vždy, keď sa tovar alebo tovar určitého druhu sprístupňuje na danom trhu;

c)ustanovenie má aspoň jeden z týchto cieľov:

i)stanovujú sa v ňom vlastnosti požadované pre daný tovar alebo tovar daného druhu, ako je úroveň kvality, výkonu alebo bezpečnosti, prípadne rozmery vrátane požiadaviek uplatniteľných na tovar alebo druh tovaru, pokiaľ ide o názov, pod ktorým sa predáva, terminológiu, symboly, skúšky a skúšobné metódy, balenie alebo označovanie a postupy posudzovania zhody;

ii)ukladajú sa ním pre daný tovar alebo pre tovar daného druhu ďalšie požiadavky, ktoré sú stanovené na účely ochrany spotrebiteľov alebo životného prostredia a ktoré ovplyvňujú životný cyklus tovaru po jeho sprístupnení na domácom trhu v danom členskom štáte, napríklad podmienky používania, recyklácie, opätovného použitia alebo likvidácie, v prípadoch, keď takéto podmienky môžu významne ovplyvniť zloženie alebo charakter tovaru alebo druhu tovaru, prípadne jeho sprístupnenie na domácom trhu v danom členskom štáte.

4.Odsek 3 písm. c) bod i) sa vzťahuje aj na metódy a postupy výroby používané v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v článku 38 ods. 1 druhom pododseku zmluvy alebo výrobkami určenými na spotrebu pre ľudí a zvieratá, ako aj na metódy a postupy výroby týkajúce sa iných výrobkov, keď majú vplyv na ich vlastnosti.

5.Požiadavka predchádzajúceho povolenia sama osebe nepredstavuje vnútroštátne technické pravidlo na účely tohto nariadenia, ale rozhodnutie zamietnuť predchádzajúce povolenie na základe vnútroštátneho technického pravidla môže byť rozhodnutím, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, ak spĺňa ostatné požiadavky uvedené v odseku 1.

6.Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)rozhodnutia súdnej povahy, ktoré prijímajú vnútroštátne súdy;

b)rozhodnutia súdnej povahy, ktoré prijímajú orgány presadzovania práva v priebehu vyšetrovania alebo stíhania trestného činu súvisiaceho s použitím terminológie, symbolov alebo s vecným odkazom na protiústavné alebo zločinecké organizácie, alebo trestných činov rasistickej, diskriminačnej alebo xenofóbnej povahy.

7.Článkami 5 a 6 sa neovplyvní uplatňovanie nasledujúcich ustanovení:

a)článku 8 ods. 1 písm. d) až f) alebo článku 8 ods. 3 smernice 2001/95/ES;

b)článku 50 ods. 3 písm. a) a článku 54 nariadenia (ES) č. 178/2002;

c)článku 138 nariadenia (EÚ) 2017/625.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„tovar, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte“ je tovar alebo druh tovaru spĺňajúci príslušné pravidlá uplatňované v danom členskom štáte a sprístupnený koncovým používateľom v danom členskom štáte;

2.„sprístupnenie na domácom trhu v členskom štáte“ je každá dodávka tovaru určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh v rámci územia daného členského štátu v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;

3.„obmedzenie prístupu na trh“ je stanovenie podmienok, ktoré sa majú splniť pred sprístupnením tovaru na domácom trhu v danom členskom štáte, alebo podmienok na ponechanie tovaru na danom trhu, čo si v oboch prípadoch vyžaduje zmenu jednej alebo niekoľkých vlastností daného tovaru v zmysle opisu v článku 2 ods. 3 písm. c) bode i) alebo vykonanie dodatočného skúšania;

4.„zamietnutie prístupu na trh“ je ktorákoľvek z týchto možností:

a)zákaz sprístupnenia tovaru na domácom trhu v danom členskom štáte alebo ponechania na danom trhu;

b)vyžiadanie stiahnutia tovaru z trhu alebo od používateľov;

5.„predchádzajúce povolenie“ je administratívny postup v zmysle právnych predpisov členského štátu, v rámci ktorého sa od príslušného orgánu daného členského štátu vyžaduje, aby na základe žiadosti hospodárskeho subjektu vyjadril svoj formálny súhlas pred sprístupnením tovaru na domácom trhu v danom členskom štáte;

6.„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába tovar alebo necháva tovar navrhovať alebo vyrábať a uvádza ho na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou, prípadne každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa prezentuje ako výrobca tovaru tak, že tovar označuje svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom;

7.„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v rámci Únie, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri sprístupňovaní predmetného tovaru na určitom domácom trhu;

8.„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá ako prvá sprístupňuje tovar z tretej krajiny na trhu Únie;

9.„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu usadená v Únii, ktorá sprístupňuje tovar na domácom trhu v danom členskom štáte;

10.„hospodársky subjekt“ sú všetky nasledujúce osoby vo vzťahu k tovaru: výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor;

11.„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo usadená v Únii, ktorej bol tovar sprístupnený alebo sa sprístupňuje ako spotrebiteľovi mimo akejkoľvek obchodnej, podnikateľskej, remeselníckej alebo profesijnej činnosti alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi pri výkone jeho priemyselných alebo pracovných činností;

12.„legitímny dôvod verejného záujmu“ je každý z dôvodov stanovených v článku 36 zmluvy alebo akýkoľvek iný závažný dôvod verejného záujmu.

Kapitola II
Postupy, ktoré sa týkajú uplatňovania zásady vzájomného uznávania v jednotlivých prípadoch

Článok 4
Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní

1.Výrobca tovaru alebo tovaru určitého druhu, ktorý je sprístupnený alebo sa má sprístupniť na domácom trhu v členskom štáte (členský štát určenia), môže vypracovať vyhlásenie (ďalej len „vyhlásenie o vzájomnom uznávaní“) s cieľom preukázať príslušným orgánom členského štátu určenia, že daný tovar alebo tovar daného druhu je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte.

Alternatívne môže výrobca poveriť svojho splnomocneného zástupcu, aby vypracoval vyhlásenie v jeho mene.

V rámci vyhlásenia o vzájomnom uznávaní môže však konkrétne informácie súvisiace s uvádzaním na trh tovaru alebo druhu tovaru vyplniť ktorýkoľvek hospodársky subjekt.

2.Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní musí dodržať štruktúru a obsahovať informácie stanovené v prílohe.

Vyhlásenie sa vypĺňa v jednom z úradných jazykov Únie a v prípade, že daný jazyk nie je jazykom vyžadovaným členským štátom určenia, hospodárske subjekty preložia vyhlásenie do jazyka alebo jazykov vyžadovaných členským štátom určenia.

3.Hospodárske subjekty zodpovedajú za obsah a správnosť informácií, ktoré samy uvedú vo vyhlásení o vzájomnom uznávaní.

4.Hospodárske subjekty zabezpečia, že vyhlásenie je vždy aktuálne a sú v ňom zohľadnené všetky zmeny informácií, ktoré vo vyhlásení poskytli.

5.Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní smie byť poskytnuté príslušnému orgánu členského štátu určenia na účely posúdenia v zmysle článku 5. Je možné ho poskytnúť vytlačené na papieri alebo elektronickými prostriedkami.

6.Hospodárske subjekty môžu sprístupniť vyhlásenie na webovej lokalite za predpokladu, že splnia nasledujúce podmienky:

a)druh alebo séria tovaru, na ktoré sa vyhlásenie vzťahuje, sú na webovej lokalite jednoducho identifikovateľné;

b)webová lokalita je monitorovaná, aby sa zaručila dostupnosť vyhlásenia a prístup k nemu;

c)sú k dispozícii pokyny na používanie webovej lokality a prístup k vyhláseniu.

7.Ak sa vyhlásenie o vzájomnom uznávaní poskytne príslušnému orgánu členského štátu určenia v súlade s požiadavkami v tomto článku, potom na účely každého posúdenia tovaru v zmysle článku 5:

a)príslušný orgán príjme uvedené vyhlásenie spoločne s dôkazmi odôvodnene potrebnými na overenie informácií, ktoré vyhlásenie obsahuje, ako dostatočné na preukázanie skutočnosti, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte; a

b)príslušný orgán nevyžaduje žiadne ďalšie informácie ani dokumentáciu od žiadneho hospodárskeho subjektu na účely preukázania skutočnosti, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte.

8.Ak sa vyhlásenie o vzájomnom uznávaní neposkytne príslušnému orgánu členského štátu určenia v súlade s požiadavkami v tomto článku, príslušný orgán môže od každého z hospodárskych subjektov požadovať poskytnutie nasledujúcej dokumentácie a informácií, aby na účely posúdenia v zmysle článku 5 preukázali, že tovar je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte:

a)všetky relevantné informácie o vlastnostiach predmetného tovaru alebo druhu tovaru;

b)všetky relevantné informácie o uvedení tovaru v súlade s právnymi predpismi na trh v inom členskom štáte;

c)akékoľvek ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za užitočné na účely svojho posúdenia.

9.V prípade, že sa na tovar, pre ktorý sa poskytne vyhlásenie o vzájomnom uznávaní, vzťahuje aj akt Únie, v ktorom sa vyžaduje vyhlásenie o zhode EÚ, vyhlásenie o vzájomnom uznávaní môže byť zahrnuté ako súčasť vyhlásenia o zhode EÚ.

Článok 5
Posúdenie tovaru

1.Keď má príslušný orgán členského štátu pochybnosti v súvislosti s tovarom, o ktorom hospodársky subjekt tvrdí, že je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, príslušný orgán bezodkladne kontaktuje príslušný hospodársky subjekt a vykoná posúdenie tovaru.

2.Pri vykonávaní posúdení v zmysle odseku 1 príslušné orgány členských štátov náležite zohľadnia obsah protokolov alebo osvedčení o skúškach vydaných orgánmi posudzovania zhody, ktoré poskytol ktorýkoľvek hospodársky subjekt v rámci posudzovania. Príslušné orgány členských štátov nesmú odmietnuť osvedčenia ani protokoly o skúškach vydané orgánom posudzovania zhody, ktorý je akreditovaný pre príslušnú oblasť posudzovania zhody v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008 z dôvodu odbornej spôsobilosti tohto orgánu.

3.Keď po dokončení posúdenia v zmysle odseku 1 príslušný orgán členského štátu prijme administratívne rozhodnutie v súvislosti s tovarom, do 20 pracovných dní oznámi svoje rozhodnutie príslušnému hospodárskemu subjektu uvedenému v odseku 1, Komisii a ostatným členským štátom. Oznámenie Komisii a ostatným členským štátom sa musí vykonať pomocou systému uvedeného v článku 11.

4.V administratívnom rozhodnutí uvedenom v odseku 3 sa uvádza odôvodnenie rozhodnutia dostatočne podrobným a odôvodneným spôsobom, aby bolo možné posúdiť jeho zlučiteľnosť so zásadou vzájomného uznávania a s požiadavkami tohto nariadenia.

5. Uvedú sa predovšetkým nasledujúce informácie:

a)vnútroštátne technické pravidlo, z ktorého rozhodnutie vychádza;

b)legitímny dôvod verejného záujmu, ktorým je rozhodnutie odôvodnené;

c)posúdené technické alebo vedecké dôkazy vrátane akéhokoľvek technického alebo vedeckého vývoja dosiahnutého po prijatí vnútroštátneho technického pravidla;

d)súhrn argumentov, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt;

e)dôkazy preukazujúce, že rozhodnutie je vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a že nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

6.V administratívnom rozhodnutí uvedenom v odseku 3 sú určené opravné prostriedky dostupné na základe platných právnych predpisov v príslušnom členskom štáte a lehoty na uplatňovanie týchto opravných prostriedkov a takisto zahŕňa odkaz na postup v zmysle článku 8.

7.Administratívne rozhodnutie uvedené v odseku 3 nenadobudne právoplatnosť, kým sa neoznámi príslušnému hospodárskemu subjektu v zmysle uvedeného odseku.

Článok 6
Dočasné pozastavenie prístupu na trh

1.Kým príslušný orgán členského štátu vykonáva posúdenie tovaru podľa článku 5, s výnimkou jednej z nasledujúcich situácií nepozastaví dočasne sprístupňovanie daného tovaru na domácom trhu v danom členskom štáte:

a)za normálnych alebo racionálne predvídateľných podmienok používania predmetný tovar predstavuje vážne riziko, ktoré si vyžaduje rýchly zásah zo strany príslušného orgánu, a to vrátane takého rizika, pri ktorom účinky nie sú okamžité;

b)sprístupňovanie predmetného tovaru alebo tovaru daného druhu na domácom trhu v danom členskom štáte sa vo všeobecnosti zakazuje v predmetnom členskom štáte z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo bezpečnosti.

2.Príslušný orgán členského štátu okamžite oznámi akékoľvek pozastavenie podľa odseku 1 príslušnému hospodárskemu subjektu, Komisii a ostatným členským štátom. Oznámenie Komisii a ostatným členským štátom sa musí vykonať pomocou systému uvedeného v článku 11. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. a) tohto článku, sa toto oznámenie doplní o technické alebo vedecké odôvodnenie, v ktorom sa preukazuje, prečo sa daný prípad považuje za prípad, na ktorý sa vzťahuje dané písmeno.

Článok 7
Oznámenia v systéme na rýchlu výmenu informácií (RAPEX)

1.Ak je administratívne rozhodnutie uvedené v článku 5 alebo dočasné pozastavenie uvedené v článku 6 aj opatrením, ktoré sa musí oznamovať prostredníctvom systému RAPEX, ako je uvedené v smernici 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, samostatné oznámenie Komisii nie je v zmysle tohto nariadenia potrebné za predpokladu, že sa splnia nasledujúce podmienky:

a)v oznámení prostredníctvom systému RAPEX sa uvádza, že oznámenie opatrenia sa zároveň považuje za oznámenie v zmysle tohto nariadenia;

b)podporné dôkazy požadované na administratívne rozhodnutie v zmysle článku 5 alebo na dočasné pozastavenie v zmysle článku 6 je pripojené k oznámeniu prostredníctvom systému RAPEX.

Článok 8
Postup riešenia problémov

1.Tento článok sa uplatňuje, ak hospodársky subjekt, na ktorý sa vzťahuje administratívne rozhodnutie, odošle svoje rozhodnutie do siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a počas postupu siete SOLVIT domovské centrum požiada Komisiu o poskytnutie stanoviska na pomoc pri riešení daného prípadu.

2.Komisia do troch mesiacov od prijatia požiadavky uvedenej v odseku 1 začne komunikovať s príslušným hospodárskym subjektom alebo subjektmi a príslušnými orgánmi, ktoré prijali administratívne rozhodnutie, s cieľom posúdiť zlučiteľnosť administratívneho rozhodnutia so zásadou vzájomného uznávania a s týmto nariadením.

3.Po dokončení svojho posúdenia Komisia môže vydať stanovisko, v ktorom budú uvedené nedostatky, ktoré by sa mali podľa jej názoru v prípade siete SOLVIT vyriešiť, a v prípade potreby poskytnúť odporúčania na pomoc pri riešení daného prípadu.

4.Stanovisko Komisie sa zohľadní počas postupu siete SOLVIT uvedeného v odseku 1.

Kapitola III
Administratívna spolupráca, monitorovanie a komunikácia

Článok 9
Úlohy kontaktných miest pre výrobky

1.Členské štáty na svojom území určia a udržiavajú kontaktné miesta pre výrobky a zaručia, aby ich kontaktné miesta pre výrobky mali dostatočné právomoci a primerané zdroje na riadne plnenie svojich úloh. Zaručia, aby kontaktné miesta pre výrobky poskytovali svoje služby v súlade s nariadením [jednotná digitálna brána – COM(2017) 256].

2.Kontaktné miesta pre výrobky poskytujú nasledujúce informácie online:

a)informácie o zásade vzájomného uznávania a uplatňovaní tohto nariadenia na území daného členského štátu vrátane informácií o postupe stanovenom v článku 5;

b)kontaktné údaje príslušných orgánov v rámci daného členského štátu umožňujúce priamy kontakt s nimi vrátane podrobných údajov orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním vnútroštátnych technických pravidiel platných na území daného členského štátu;

c)opravné prostriedky a postupy dostupné na území daného členského štátu v prípade sporu medzi príslušným orgánom a hospodárskym subjektom vrátane postupu opísaného v článku 8.

3.Keď je to potrebné na doplnenie informácií poskytnutých online v zmysle odseku 2, kontaktné miesta pre výrobky poskytnú na žiadosť hospodárskeho subjektu alebo príslušného orgánu iného členského štátu všetky užitočné informácie, napríklad elektronickú kópiu vnútroštátnych technických pravidiel alebo elektronický odkaz na vnútroštátne technické pravidlá uplatniteľné na konkrétny tovar alebo konkrétny druh tovaru na území, na ktorom je kontaktné miesto pre výrobky zriadené, a informácie o tom, či sa na tovar alebo tovar daného druhu vzťahuje požiadavka na predchádzajúce povolenie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

4.Kontaktné miesta pre výrobky odpovedajú na každú žiadosť v zmysle odseku 3 do 15 pracovných dní od jej prijatia.

5.Kontaktné miesta pre výrobky nevyberajú za poskytnutie informácií v zmysle odseku 3 žiadne poplatky.

Článok 10
Administratívna spolupráca

1.Komisia zabezpečuje a zaručuje efektívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a kontaktnými miestami pre výrobky rôznych členských štátov.

2.Kontaktné miesta pre výrobky v členskom štáte, o ktorom hospodársky subjekt tvrdí, že v ňom svoj tovar uvádza na trh v súlade s právnymi predpismi, poskytnú príslušným orgánom ostatných členských štátov na základe žiadosti a do 15 pracovných dní všetky relevantné informácie súvisiace s daným tovarom.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa ich príslušné orgány a kontaktné miesta pre výrobky podieľali na činnostiach uvedených v odseku 1.

Článok 11
Podporný informačný a komunikačný systém

1.Na účely článkov 5, 6 a 10 sa používa podporný informačný a komunikačný systém Únie zriadený [nariadením o dodržiavaní a presadzovaní predpisov] s výnimkou ustanovení článku 7.

2.Komisia prijme vykonávacie akty spresňujúce podrobnosti systému uvedeného v odseku 1 a jeho funkcií na účely tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Kapitola IV
Financovanie

Článok 12
Financovanie činností na podporu tohto nariadenia

1.Na podporu tohto nariadenia môže Únia financovať tieto činnosti:

a)kampane na zvyšovanie informovanosti;

b)vzdelávanie a odbornú prípravu;

c)výmenu úradníkov;

d)fungovanie spolupráce medzi kontaktnými miestami pre výrobky a technickú a logistickú podporu pre túto spoluprácu;

e)zhromažďovanie údajov súvisiacich s fungovaním zásady vzájomného uznávania a jej vplyve na jednotný trh s tovarom.

2.Finančná pomoc Únie v súvislosti činnosťami podľa tohto nariadenia sa poskytne v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 32 , a to buď priamo, alebo delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

3.Rozpočtové prostriedky pridelené na činnosti uvedené v tomto nariadení každoročne určuje rozpočtový orgán v rámci limitov platného finančného rámca.

Článok 13
Ochrana finančných záujmov Únie

1.Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokladov a inšpekcií na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli na základe tohto nariadenia poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 33 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 34 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante, alebo zmluvou, ktoré sú financované na základe tohto nariadenia, nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante, ktoré vyplývajú z vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia výslovne udeľujúce Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnou pôsobnosťou.

Kapitola V
Preskúmanie a postup výboru

Článok 14
Hodnotenie

1.Komisia do (…) a následne každých päť rokov vykoná hodnotenie tohto nariadenia na základe cieľov, ktoré sa ním sledujú, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.Na účely odseku 1 Komisia využije informácie dostupné v systéme uvedenom v článku 11 a zhromaždené údaje v zmysle článku 12 ods. 1 písm. e). Komisia môže takisto požiadať členské štáty, aby predložili všetky relevantné informácie na vyhodnotenie voľného pohybu tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a účinnosti tohto nariadenia, ako aj posúdenie fungovania kontaktných miest pre výrobky.

Článok 15
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola VI
Záverečné ustanovenia

Článok 16
Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 764/2008 sa zrušuje.

Článok 17
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.    

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 35

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

☒ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 36

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD. MM.] RRRR do [DD. MM. ] RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2018 do roku 2020,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 37

☒ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–√ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

Tieto opatrenia budú kryté rozpočtovými prostriedkami, s ktorými sa už počíta v oficiálnom finančnom pláne Komisie, nie sú potrebné dodatočné zdroje.

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: GROW				Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020	SPOLU 2018 – 2020
• Operačné rozpočtové prostriedky
02 03 01	Záväzky	(1)		0,700	0,300		1,000
	Platby	(2)		0,350	0,500	0,150	1,000
Číslo rozpočtového riadka	Záväzky	(1a)
	Platby	(2a)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 41
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR GROW SPOLU	Záväzky	= 1 + 1a + 3		0,700	0,300		1,000
	Platby	= 2 + 2a + 3		0,350	0,500	0,150	1,000

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,825

0,885

1,710

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 5 viacročného finančného rámca	0203	0203
Ľudské zdroje	0,690	0,690						0,138
Ostatné administratívne výdavky	0,135	0,195						0,330
Medzisúčet – OKRUH 5 viacročného finančného rámca	0,825	0,885						1,710

Mimo OKRUHU 5 45 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet – mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

SPOLU

0,825

0,885

1,710

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☒    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

PRÍLOHA

Názov návrhu/iniciatívy:

1.POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY na TIETO ZDROJE

2.NÁKLADY na OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

3.METÓDY VÝPOČTU POUŽITÉ na ODHAD NÁKLADOV

a)Ľudské zdroje

b)Ostatné administratívne výdavky

1.Náklady na ľudské zdroje považované za nevyhnutné

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.    

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

2.Náklady na ostatné administratívne výdavky

◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca
XX 01 04 yy – Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (okrem externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)
– ústredie
– delegácie Únie
XX 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie pre nepriamy výskum
10 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie pre priamy výskum
Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte)
Medzisúčet – mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

SPOLU OKRUHU 5 a mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.Metódy výpočtu použité na odhad nákladov

a) Ľudské zdroje

V tejto časti sa stanovuje metóda výpočtu použitá na odhad ľudských zdrojov považovaných za potrebné [predpokladané pracovné zaťaženie vrátane konkrétnych pracovných miest (pracovné profily Sysper 2), kategórií zamestnancov a zodpovedajúcich priemerných nákladov]

OKRUH 5 viacročného finančného rámca

Pozn.: Priemerné náklady na každú kategóriu zamestnancov v ústrediach sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/pre/legalbasis/Pages/pre-040-020_preparation.aspx

• Úradníci a dočasní zamestnanci Priemerné náklady na úradníka (vyjadrené ako ekvivalent plného pracovného času) sú 138 000 EUR.

• Externí zamestnanci

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

• Len miesta financované z rozpočtu na výskum

• Externí zamestnanci

b)Ostatné administratívne výdavky

Uveďte podrobnosti o metóde výpočtu použitej pri každom rozpočtovom riadku,

a najmä východiskové predpoklady (napr. počet zasadnutí za rok, priemerné náklady atď.)

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

(1)    Jean-Claude Juncker, „Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu“, politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu, úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, 15. júla 2014: http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/priorities/index_en.htm .

(2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, COM(2015) 550/2.

(3)    COM(2016) 710 final: http://ec.europa.eu/atwork/key-documents/index_sk.htm.

(4)    Zdroj: Eurostat.

(5)    COM(2014) 910 final: http://ec.europa.eu/atwork/pdf/cwp_2015_sk.pdf .

(6)    Niekoľko ďalších nástrojov umožňuje správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, napríklad ustanovenie o vzájomnom uznávaní a sťažnosti a porušenia v súvislosti s článkami 34 – 36 ZFEÚ. Ďalšie informácie nájdete v časti Hodnotenie.

(7)    Pozri časť Hodnotenie.

(8)    Závery o politike jednotného trhu, zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť; v Bruseli 2. a 3. decembra 2013: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/intm/139846.pdf .

(9)    Závery o politike jednotného trhu, zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť; v Bruseli 2. a 3. marca 2015: http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%206197 %202015 %20INIT .

(10)    Európska komisia, štúdia objednaná u organizácie Technopolis Group (2015): „Evaluation of the application of the principle of mutual recognition in the field of goods“ (Hodnotenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania v oblasti tovaru), ENTR/172/PP/2012/FC – LOT 4, ktorá sa uskutočnila od apríla 2014 do mája 2015: http://ec.europa.eu/growth/single-market/goods/free-movement-sectors/mutual-recognition/index_en.htm .

(11)    Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1.

(12)     Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 47 .

(13)    Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.

(14)     http://ec.europa.eu/solvit/what-is-solvit/index_sk.htm .

(15)    COM(2017) 255 final.

(16)    COM(2017) 256: návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.

(17)    COM(2017) 255.

(18)    Ú. v. ES L 11, 15.1.2002.

(19)     http://ec.europa.eu/solvit/what-is-solvit/index_sk.htm .

(20)    „The Cost of Non- Europe in the Single Market: ,Cecchini Revisited‘“ (Cena nedostatočnej Európy na jednotnom trhu: „Návrat k Cecchinimu“), prehľad potenciálnych ekonomických ziskov z ďalšieho dokončenia jednotného európskeho trhu, CoNE 1/2014.    http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2014/510981/EPRS_STU(2014)510981_REV1_EN.pdf.

(21)    Ú. v. EÚ C, , s. .

(22)    Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(24)    Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

(25)    Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

(27)    Odporúčanie Komisie 2013/461/EÚ zo 17. septembra 2013 o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2013, s. 10).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(31)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(34)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 14.11.1996, s. 2).

(35)    ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(36)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(37)    Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html .

(38)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(39)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(40)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(41)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(42)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(43)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(44)    Záväzok v roku 2018 a uskutočňovanie v rokoch 2018 – 2020.

(45)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(46)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(47)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(48)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.

(49)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(50)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(51)    Uveďte typ výboru a skupinu, do ktorej patrí.

(52)    IKT: Informačné a komunikačné technológie: Musí sa konzultovať DIGIT.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 12. 2017

COM(2017) 796 final

BALÍK NÁVRHOV O VÝROBKOCH

PRÍLOHA

k

návrhu
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte

PRÍLOHA

Vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely nariadenia [YYYY/XXX]

1.Jedinečný identifikátor pre tovary alebo druhy tovarov: [Poznámka: vložte číslo tovaru alebo iný referenčný znak, ktorým sa jednoznačne identifikuje tovar alebo druh tovaru]

2.Meno a adresa výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu:

3.Opis tovaru alebo druhu tovaru uvedeného vo vyhlásení: [Poznámka: opis by mal byť dostatočný na to, aby umožnil identifikáciu tovaru, pokiaľ ide o vysledovateľnosť. Môže byť prípadne doplnený fotografiou.]

4.Vyhlásenie a informácie o zákonnosti uvádzania na trh tovaru alebo druhu tovaru:

4.1.Tovar alebo druh tovaru opísaný vyššie vyhovuje príslušným normám platným v členskom štáte uvedenom nižšie: Názov, v každom prípade, príslušných pravidiel platných v danom členskom štáte:

4.2.Odkaz na postup posudzovania zhody vzťahujúci sa na tovar alebo druh tovaru a/alebo akýkoľvek test vykonaný orgánom posudzovania zhody (ak sa takýto postup uskutočnil alebo ak boli tieto testy vykonané):

5.Vyhlásenie a informácie o uvádzaní na trh tovaru alebo druhu tovaru:

5.1.Tovar alebo druh tovaru je sprístupnený koncovým používateľom na domácom trhu v členskom štáte.

5.2.Informácie o tom, že tovar alebo druh tovaru je sprístupnený koncovým používateľom v uvedenom členskom štáte vrátane podrobností o príslušnom členskom štáte a dátume, kedy bol tovar prvýkrát sprístupnený koncovým používateľom na domácom trhu v uvedenom členskom štáte:    

6.Akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sa považujú za relevantné na posúdenie toho, či je tovar alebo druh tovaru uvedený na trh v danom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi.

7.Toto vyhlásenie sa vydáva na výhradnú zodpovednosť podpísanej osoby:

Podpísané za a v mene

(miesto a dátum vydania):

(meno, funkcia) (podpis):

Ak iný hospodársky subjekt vyplní bod 5:

Podpísané za a v mene:

(miesto a dátum vydania)

(meno, funkcia), (podpis)