30.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 128/1

(1)

Voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd Únie. V článku 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, vydajú smernice o opatreniach potrebných na to, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov, ako sa to ustanovuje v článku 45 ZFEÚ. V článku 45 ZFEÚ sa ustanovuje, že voľný pohyb pracovníkov zahŕňa okrem iného právo uchádzať sa o ponúkané pracovné miesta a voľne sa na tento účel pohybovať na území členských štátov. Cieľom tejto smernice je podpora mobility pracovníkov tým, že sa obmedzujú prekážky, ktoré v oblasti tejto mobility vznikajú v dôsledku niektorých pravidiel o doplnkových dôchodkových systémoch viazaných na pracovný pomer.

(2)

Sociálna ochrana pracovníkov v oblasti dôchodkov je zabezpečená zákonnými systémami sociálneho zabezpečenia spolu s doplnkovými dôchodkovými systémami viazanými na pracovnú zmluvu, ktoré nadobúdajú v členských štátoch čoraz väčší význam.

(3)

Pri výbere najvhodnejších opatrení na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 46 ZFEÚ Európsky parlament a Rada disponujú širokou právomocou. Systém koordinácie stanovený v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 (3) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (4), a najmä pravidlá upravujúce sčítanie sa nevzťahujú na doplnkové dôchodkové systémy s výnimkou tých systémov, ktoré sú definované ako „právne predpisy“ v týchto nariadeniach alebo ktoré sú na tento účel predmetom vyhlásenia členského štátu podľa týchto nariadení.

(4)

Smernica Rady 98/49/ES (5) je jedným z prvých osobitných opatrení určených na zlepšenie výkonu práva na voľný pohyb pracovníkov, pokiaľ ide o doplnkové dôchodkové systémy.

(5)

Cieľom tejto smernice je uľahčiť mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv účastníkov doplnkových dôchodkových systémov.

(6)

Táto smernica sa neuplatňuje na nadobúdanie a zachovávanie doplnkových dôchodkových práv pracovníkov, ktorí sa pohybujú v rámci jedného členského štátu. Členské štáty môžu zvážiť použitie svojich vnútroštátnych právomocí s cieľom rozšíriť pravidlá uplatniteľné podľa tejto smernice na účastníkov systému, ktorí menia zamestnanie v rámci jedného členského štátu.

(7)

Členský štát môže vyžadovať, aby odchádzajúci pracovníci, ktorí idú do iného členského štátu, o tom informovali svoje doplnkové dôchodkové systémy.

(8)

Mali by sa zohľadniť vlastnosti a osobitý charakter doplnkových dôchodkových systémov a ich rozdielnosť v rámci jednotlivých členských štátov a medzi členskými štátmi. Zavedenie nových systémov, udržateľnosť existujúcich systémov a očakávania a práva súčasných účastníkov systému by mali byť primerane chránené. Ďalej by sa mala v tejto smernici zohľadniť predovšetkým úloha sociálnych partnerov pri vytváraní a zavádzaní doplnkových dôchodkových systémov.

(9)

Touto smernicou sa nespochybňuje právo členských štátov organizovať si vlastné dôchodkové systémy. Členské štáty naďalej nesú plnú zodpovednosť za organizovanie takýchto systémov a nemajú povinnosť pri transpozícii tejto smernice do vnútroštátneho práva zavádzať právne predpisy upravujúce zriaďovanie doplnkových dôchodkových systémov.

(10)

Touto smernicou sa neobmedzuje autonómnosť sociálnych partnerov, ak zodpovedajú za zriaďovanie a riadenie dôchodkových systémov, pod podmienkou, že dokážu zabezpečiť dosiahnutie výsledkov stanovených v tejto smernici.

(11)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na všetky doplnkové dôchodkové systémy zriadené v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi, ktoré pracovníkom ponúkajú doplnkový dôchodok, ako sú skupinové poistné zmluvy, priebežné systémy vytvorené jedným alebo viacerými odvetviami alebo sektormi, fondové systémy alebo dôchodkové prísľuby zabezpečené účtovnými rezervami, prípadne akékoľvek kolektívne alebo iné porovnateľné dojednania.

(12)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na doplnkové dôchodkové systémy, prípadne na časti takýchto systémov, ktoré boli uzavreté z dôvodu, že už nebolo možné prijať žiadneho nového účastníka, pretože zavedenie nových pravidiel by tieto systémy neadekvátne zaťažilo.

(13)

Táto smernica by sa nemala týkať systémov na ochranu pred platobnou neschopnosťou alebo kompenzačných systémov, ktoré nepatria k doplnkovým dôchodkovým systémom viazaným na pracovný pomer a ktorých cieľom je chrániť dôchodkové práva pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti podniku alebo dôchodkového systému. Táto smernica sa rovnako nevzťahuje na vnútroštátne dôchodkové rezervné fondy.

(14)

Táto smernica by sa mala uplatňovať výhradne na doplnkové dôchodkové systémy, v ktorých existuje nárok z dôvodu pracovného pomeru a je spojený s dosiahnutím dôchodkového veku alebo splnením iných požiadaviek ustanovených príslušným systémom alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi. Táto smernica sa neuplatňuje na iné individuálne dôchodkové zmluvy ako tie, ktoré vznikli na základe pracovného pomeru. Ak invalidné alebo pozostalostné dávky súvisia s doplnkovými dôchodkovými systémami, nárok na takéto dávky sa môže riadiť osobitnými pravidlami. Touto smernicou nie je dotknuté platné vnútroštátne právo ani pravidlá doplnkových dôchodkových systémov týkajúce sa týchto osobitných pravidiel.

(15)

Jednorazová platba, ktorá sa nevzťahuje na príspevky na účely doplnkového dôchodkového zabezpečenia, vypláca sa priamo či nepriamo na konci pracovného pomeru a je financovaná výhradne zamestnávateľom, by sa nemala považovať v zmysle tejto smernice za doplnkový dôchodok.

(16)

Keďže doplnkové dôchodkové zabezpečenie v mnohých členských štátoch zohráva čoraz väčšiu úlohu ako prostriedok na zabezpečenie životnej úrovne ľudí v starobe, je potrebné zlepšiť podmienky nadobúdania a zachovávania dôchodkových práv, aby sa tak obmedzili prekážky slobody pohybu pracovníkov medzi členskými štátmi.

(17)

Skutočnosť, že v niektorých doplnkových dôchodkových systémoch môžu dôchodkové práva prepadnúť, ak sa pracovný pomer pracovníka skončí pred tým, ako dosiahol minimálne obdobie účasti v systéme („obdobie na získanie nadobudnutých práv“) alebo dovŕšil minimálny vek („vek na získanie nadobudnutých práv“), môže pracovníkom, ktorí pracujú vo viacerých členských štátoch, zabrániť, aby nadobudli primerané dôchodkové práva. Požiadavka na dlhé čakacie obdobie potrebné na to, aby sa pracovník stal účastníkom dôchodkového systému, môže mať podobný účinok. Takéto podmienky preto predstavujú prekážky slobody pohybu pracovníkov. Požiadavky týkajúce sa minimálneho veku potrebného na účasť v systéme naproti tomu nepredstavujú prekážku slobody pohybu, a preto sa táto smernica nimi nezaoberá.

(18)

Požiadavky na získanie nadobudnutých dôchodkových práv by sa nemali prirovnávať k iným podmienkam upravujúcim nadobúdanie práva na anuitu stanoveným vzhľadom na fázu vyplácania podľa vnútroštátneho práva alebo pravidiel niektorých doplnkových dôchodkových systémov, najmä v príspevkovo definovaných systémoch. Napríklad obdobie aktívnej účasti v systéme, ktoré musí účastník systému dosiahnuť po tom, ako získal nárok na doplnkový dôchodok, aby mohol požiadať o vyplácanie tohto dôchodku vo forme anuity alebo nasporenej sumy, nepredstavuje obdobie na získanie nadobudnutých práv.

(19)

Ak sa pracovný pomer skončí skôr, ako odchádzajúcemu pracovníkovi vznikli nadobudnuté dôchodkové práva, a ak investičné riziko znáša systém alebo zamestnávateľ najmä v dávkovo definovaných systémoch, zo systému by sa mali vždy refundovať príspevky na dôchodok odchádzajúceho pracovníka. Ak sa pracovný pomer skončí skôr, ako odchádzajúcemu pracovníkovi vznikli nadobudnuté dôchodkové práva, a ak investičné riziko znáša odchádzajúci pracovník najmä v príspevkovo definovaných systémoch, zo systému sa môže refundovať investičná hodnota odvodená z príspevkov odchádzajúceho pracovníka. Táto hodnota môže byť vyššia alebo nižšia ako príspevky zaplatené odchádzajúcim pracovníkom. Prípadne sa zo systému môže nahradiť celková výška príspevkov.

(20)

Odchádzajúci pracovníci by mali mať právo ponechať si svoje nadobudnuté dôchodkové práva vo forme odložených dôchodkových práv v tom doplnkovom dôchodkovom systéme, v ktorom tieto práva vznikli. Pokiaľ ide o zachovanie odložených dôchodkových práv, úroveň ochrany sa môže považovať za rovnocennú, ak najmä v kontexte príspevkovo definovaných systémov odchádzajúci pracovníci dostanú možnosť previesť hodnotu nadobudnutých dôchodkových práv do doplnkového dôchodkového systému, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici.

(21)

V súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie zachovania odložených dôchodkových práv alebo ich hodnoty. Hodnota uvedených práv by sa v čase vystúpenia účastníka zo systému mala stanoviť v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi. Pri úprave hodnoty odložených dôchodkových práv by sa mal zohľadniť osobitý charakter systému, záujmy čakateľov na dôchodok, záujmy zostávajúcich aktívnych účastníkov systému, ako aj záujmy poberateľov starobného dôchodku.

(22)

Touto smernicou sa neustanovuje žiadna povinnosť vytvárať priaznivejšie podmienky pre odložené dôchodkové práva v porovnaní s právami aktívnych účastníkov systému.

(23)

Ak nadobudnuté dôchodkové práva alebo hodnota nadobudnutých dôchodkových práv odchádzajúceho pracovníka neprekračujú uplatniteľnú hranicu stanovenú dotknutým členským štátom, môže sa v snahe predísť nadmerným administratívnym nákladom súvisiacim so správou veľkého počtu odložených dôchodkových práv nízkej hodnoty dať dôchodkovým systémom možnosť nezachovávať tieto nadobudnuté práva, ale namiesto toho vyplatiť odchádzajúcemu pracovníkovi nasporenú sumu zodpovedajúcu hodnote nadobudnutých dôchodkových práv. Podľa potreby by sa hodnota prevodu alebo nasporenej sumy mala ustanoviť v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi. Členské štáty by mali podľa potreby stanoviť hranicu pre také platby, a to pri zohľadnení primeranosti budúcich dôchodkových príjmov pracovníka.

(24)

Touto smernicou sa neustanovuje prevod nadobudnutých dôchodkových práv. Členské štáty by sa však mali v snahe uľahčovať mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi v maximálne možnej miere usilovať o to, aby predovšetkým pri zavádzaní nových doplnkových dôchodkových systémov postupne zlepšovali prevoditeľnosť nadobudnutých dôchodkových práv.

(25)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (6), by aktívni účastníci systému a čakatelia na dôchodok, ktorí si uplatňujú alebo zamýšľajú uplatniť svoje právo na slobodu pohybu, mali byť na základe žiadosti primerane informovaní o svojich doplnkových dôchodkových právach. Ak pozostalostné dávky súvisia so systémami, poberatelia pozostalostných dávok by mali mať rovnaké práva na informácie ako čakatelia na dôchodok. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, že takéto informácie sa nemusia poskytovať častejšie ako raz za rok.

(26)

Vzhľadom na rôznorodosť doplnkových dôchodkových systémov by sa Únia mala obmedziť len na stanovenie všeobecných cieľov, čo znamená, že primeraným právnym nástrojom je smernica.

(27)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zjednodušiť uplatňovanie práva pracovníkov na slobodu pohybu medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a dosahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(28)

Touto smernicou sa stanovujú iba minimálne požiadavky, a tým sa členským štátom ponecháva možnosť prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice nesmie slúžiť na odôvodnenie zhoršenia podmienok v porovnaní s aktuálnou situáciou v každom členskom štáte.

(29)

Komisia by najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice mala vypracovať správu o jej uplatňovaní.

(30)

V súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa upravuje organizácia doplnkových dôchodkových systémov, môžu členské štáty na základe ich spoločnej žiadosti poveriť sociálnych partnerov zodpovednosťou za vykonanie tejto smernice, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa kolektívnych zmlúv, za predpokladu, že členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré im umožnia neustále zabezpečovať dosahovanie výsledkov, ktoré sa stanovujú v tejto smernici,

a)

doplnkové dôchodkové systémy, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice už neprijímajú nových aktívnych účastníkov a ostanú pre nich uzavreté;

b)

doplnkové dôchodkové systémy, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zahŕňajúce intervenciu správnych orgánov zriadených vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo justičných orgánov, ktorých cieľom je zachovať alebo obnoviť ich finančnú situáciu, vrátane likvidačných konaní. Táto výnimka platí len do ukončenia danej intervencie;

c)

systémy ochrany v prípade platobnej neschopnosti, kompenzačné systémy a vnútroštátne dôchodkové rezervné fondy a

d)

jednorazové platby zamestnávateľa zamestnancovi na konci pracovného pomeru zamestnanca, ktoré nesúvisia s dôchodkovým zabezpečením.

a)

„doplnkový dôchodok“ je starobný dôchodok stanovený v pravidlách doplnkového dôchodkového systému zriadeného v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi;

b)

„doplnkový dôchodkový systém“ je každý zamestnanecký dôchodkový systém zriadený v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi a viazaný na pracovný pomer, ktorého cieľom je poskytovať doplnkový dôchodok zamestnaným osobám;

c)

„aktívni účastníci systému“ sú pracovníci, ktorých súčasný pracovný pomer oprávňuje alebo po splnení všetkých podmienok na nadobudnutie práv môže oprávňovať na doplnkový dôchodok v súlade s ustanoveniami doplnkového dôchodkového systému;

d)

„čakacie obdobie“ je obdobie zamestnania, ktoré je podľa vnútroštátneho práva alebo podľa pravidiel daného doplnkového dôchodkového systému, alebo podľa pravidiel stanovených zamestnávateľom potrebné na to, aby pracovníkovi vznikol nárok na účasť v systéme;

e)

„obdobie na získanie nadobudnutých práv“ je obdobie aktívnej účasti v danom systéme, ktoré je podľa vnútroštátneho práva alebo podľa pravidiel daného doplnkového dôchodkového systému potrebné na to, aby vznikol nárok na akumulované doplnkové dôchodkové práva;

f)

„nadobudnuté dôchodkové práva“ je nárok na akumulované doplnkové dôchodkové práva po splnení všetkých podmienok na ich nadobudnutie podľa pravidiel doplnkového dôchodkového systému a prípadne vnútroštátneho práva;

g)

„odchádzajúci pracovník“ je aktívny účastník systému, ktorého súčasný pracovný pomer skončil z iného dôvodu, ako je vznik nároku na doplnkový dôchodok, a ktorý sa pohybuje medzi členskými štátmi;

h)

„čakateľ na dôchodok“ je bývalý aktívny účastník systému, ktorý má nadobudnuté dôchodkové práva v doplnkovom dôchodkovom systéme a ešte z tohto systému nepoberá doplnkový dôchodok;

i)

„odložené dôchodkové práva“ sú nadobudnuté dôchodkové práva, ktoré zostávajú v systéme, v ktorom čakateľovi na dôchodok vznikli;

j)

„hodnota odložených dôchodkových práv“ je kapitálová hodnota dôchodkových práv vypočítaná v súlade s vnútroštátnym právom a zaužívanými postupmi.

a)

ak sa uplatňuje obdobie na získanie nadobudnutých práv alebo čakacie obdobie, alebo obe, ich celková spoločná dĺžka za žiadnych okolností neprekročí tri roky pre odchádzajúcich pracovníkov;

b)

ak sa pre získanie nadobudnutých dôchodkových práv ustanovuje minimálny vek, tento vek nie je vyšší ako 21 rokov pre odchádzajúcich pracovníkov;

c)

ak odchádzajúci pracovník v čase skončenia svojho pracovného pomeru ešte nezískal nadobudnuté dôchodkové práva, z doplnkového dôchodkového systému sa mu vrátia príspevky, ktoré zaplatil on sám alebo ktoré boli zaplatené v jeho mene v súlade s vnútroštátnym právom alebo kolektívnymi zmluvami, prípadne inými zmluvami, alebo pokiaľ odchádzajúci pracovník nesie investičné riziko, vyplatí sa mu celková výška zaplatených príspevkov alebo investičná hodnota týchto príspevkov.

a)

ak sú dôchodkové práva v doplnkovom dôchodkovom systéme nadobudnuté ako nárok na nominálnu sumu, zaručuje sa nominálna hodnota odložených dôchodkových práv;

b)

ak sa hodnota akumulovaných dôchodkových práv časom mení, upravuje sa hodnota odložených dôchodkových práv prostredníctvom uplatnenia:

alebo

c)

ak sa hodnota akumulovaných dôchodkových práv upravuje napríklad v súlade s mierou inflácie alebo úrovňou miezd, príslušným spôsobom sa upraví hodnota odložených dôchodkových práv s výhradou akýchkoľvek primeraných obmedzení, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve alebo na ktorých sa dohodnú sociálni partneri.

a)

podmienok, ktorými sa riadi nadobúdanie doplnkových dôchodkových práv, a dôsledkov ich uplatňovania pri skončení pracovného pomeru;

b)

hodnoty nadobudnutých dôchodkových práv alebo posúdenia nadobudnutých dôchodkových práv, ktoré sa vykonalo najviac 12 mesiacov pred dátumom žiadosti, a

c)

podmienok budúceho zaobchádzania s odloženými dôchodkovými právami.

a)

hodnote ich odložených dôchodkových práv alebo posúdení odložených dôchodkových práv, ktoré sa vykonalo najviac 12 mesiacov pred dátumom žiadosti, a

b)

podmienkach upravujúcich zaobchádzanie s odloženými dôchodkovými právami.