31989L0369



Úradný vestník L 163 , 14/06/1989 S. 0032 - 0036
Fínske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 9 S. 0061
Švédske špeciálne vydanie: Kapitola 15 Zväzok 9 S. 0061


Smernica Rady

z 8. júna 1989

o prevencii znečistenia ovzdušia z nových spaľovní komunálnych odpadov

(89/369/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 130s,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže akčné programy Európskeho spoločenstva z rokov 1973 [4], 1977 [5], 1983 [6] a 1987 [7] pre životné prostredie zdôrazňujú význam ochrany a zníženia znečistenia ovzdušia;

keďže režolúcia Rady z 19. októbra 1987 [8] o akčnom programe pre životné prostredie na obdobie rokov 1987 — 1992 stanovuje, že pre právne predpisy spoločenstva je dôležité sústrediť sa, okrem iného, na realizáciu vyhovujúcich noriem s cieľom zabezpečenia vysokej úrovne verejného zdravia a ochrany životného prostredia;

keďže smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch [9] stanovuje, že odpady sa musia zneškodňovať bez ohrozenia ľudského zdravia a bez znečisťovania životného prostredia; keďže tá istá smernica na ten účel stanovuje, že akékoľvek zariadenie alebo podnik nakladajúci s odpadom musí mať povolenie príslušných orgánov, uvádzajúc, okrem iného, prijaté bezpečnostné opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť;

keďže smernica Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia pochádzajúceho z priemyselných zariadení [10] ustanovuje, že na uvedenie do činnosti nových priemyselných zariadení, a najmä spaľovní odpadov sa vopred vyža duje predbežné povolenie; keďže toto povolenie sa môže vydať len vtedy, ak boli prijaté všetky preventívne opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia vrátane použitia najlepších dostupných technológií, ak tie nespôsobujú rozsiahle náklady;

keďže vyššie uvedená smernica 84/360/EHS stanovuje, že Rada, konajúca jednomyseľne na návrh Komisie, určí, ak je to nevyhnutné, emisné limitné hodnoty na základe najlepších dostupných technológií nespôsobujúcich rozsiahle náklady a na základe vhodných meracích techník a metód;

keďže spaľovaním komunálneho odpadu vznikajú emisie látok, ktoré môžu spôsobiť znečisťovanie ovzdušia a poškodenie ľudského zdravia a životného prostredia; keďže v niektorých prípadoch toto znečisťovanie môže mať cezhraničné následky;

keďže sú osvedčené techniky na zníženie emisií určitých znečisťujúcich látok zo spaľovní komunálneho odpadu; keďže tie sa môžu rozumne a ekonomicky používať v nových spaľovniach; keďže tie poskytujú prostriedky na dosiahnutie koncentrácií znečisťujúcich látok v spaľovaných plynoch, ktoré neprekračujú určité limitné hodnoty;

keďže limitné hodnoty pre dioxíny a furány budú v spoločenstve čo najskôr ustanovené;

keďže každý členské štát má zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týkajúce sa boja proti znečisteniu ovzdušia zo stacionárnych zariadení; keďže niektoré členské štáty majú špecifické predpisy pre spaľovne komunálneho odpadu;

keďže stanovením emisných limitných hodnôt a iných požiadaviek na prevenciu znečisťovania ovzdušia spoločenstvo napomáha zvýšiť účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi v boji proti znečisťovaniu ovzdušia zo spaľovní komunálnych odpadov;

keďže s cieľom zabezpečenia efektívnej ochrany životného prostredia budú stanovené požiadavky a podmienky na povolenie prevádzky akýchkoľvek nových spaľovní komunálnych odpadov; keďže tieto požiadavky musia obsahovať záväzky na dodržanie emisných limitných hodnôt pre určité znečisťujúce látky a vhodné podmienky spaľovania, berúc do úvahy technický charakter zariadení a podmienky prevádzkovania;

keďže na vhodný spôsob merania a kontroly v spaľovacích zariadeniach sa musia prijať opatrenia; keďže verejnosť musí byť informovaná o platných podmienkach a o dosiahnutých výsledkoch;

keďže rovnako ako zavedenie emisných limitných hodnôt v spoločenstve je dôležité podporovať vývoj a šírenie vedomostí o použití čistých technológií ako súčasť úsilia preventívneho boja proti znečisťovaniu životného prostredia, najmä v oblasti zneškodňovania odpadov;

keďže v súlade s článkom 130t zmluvy prijatie takýchto opatrení nebráni ktorémukoľvek členskému štátu spoločenstva prijať alebo uviesť prísnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré sú v súlade so zmluvou,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice:

1. "Znečisťovanie ovzdušia" znamená priame alebo nepriame vypúšťanie látok alebo energie človekom do ovzdušia, dôsledkom čoho škodlivé účinky môžu ohroziť ľudské zdravie, poškodiť živé zdroje a ekosystémy a hmotné statky alebo poškodením a narušením prostredia zabraňujú inému prirodzenému využívaniu životného prostredia.

2. "Emisná limitná hodnota" znamená koncentráciu a/alebo hmotnosť znečisťujúcich látok v emisiách zo zariadení počas určeného obdobia, ktorá sa nemá prekročiť.

3. "Komunálny odpad" znamená odpad z domácností, ako aj odpad z kancelárií, komerčný alebo iné odpady, ktoré sú vlastnosťou alebo podstatou podobné odpadu z domácností.

4. "Spaľovňa komunálneho odpadu" znamená akékoľvek technické zariadenie používané na spracúvanie komunálneho odpadu spaľovaním, s využitím alebo bez využitia tepla vytvoreného spaľovaním, s výnimkou zariadení určených špeciálne na spaľovanie kanalizačných kalov, chemických, toxických a nebezpečných odpadov, medicínskeho odpadu z nemocníc alebo iných typov špeciálnych odpadov, na zemi alebo v mori, aj keď tieto zariadenia môžu spaľovať komunálny odpad.

Táto definícia zahŕňa zariadenie ako celok vrátane spaľovne, jeho odpadu, zásobovacieho systému palivom a vzduchom a zariadenia a systém na kontrolovanie spaľovacích procesov a nepretržitého zaznamenávania a monitorovania spaľovacích podmienok.

5. "Nová komunálna spaľovňa odpadov" znamená spaľovňu komunálneho odpadu, ktorej uvedenie do prevádzky je povolené od dátumu uvedeného v článku 12 odseku 1.

6. "Nominálna kapacita spaľovní" znamená súčet spaľovacích kapacít pecí, ktoré tvoria spaľovacie zariadenia, špecifikované výrobcom a potvrdené prevádzkovateľom, hlavne berúc do úvahy kalorickú hodnotu odpadu, vyjadrenú ako množstvo odpadu spáleného za hodinu.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 smernice 84/360/EHS, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie podmienok stanovených v článku 3 až 10 tejto smernice pripojením k predbežnému súhlasu, ktorý sa požaduje na prevádzkovanie všetkých nových spaľovní komunálneho odpadu v zmysle článku 3 smernice 84/360/EHS a článku 8 smernice 75/442/EHS.

Článok 3

1. Pre nové spaľovne komunálneho odpadu platia uvedené emisné limitné hodnoty štandardizované na nasledujúce podmienky: teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, 11 % kyslíka alebo 9 % CO2, suchý plyn.

Emisné limitné hodnoty v mg/Nm3 ako funkcia nominálnej kapacity spaľovne

Znečisťovateľ | menej ako 1 tona/h | 1 tona/h alebo viac, ale menej ako 3 tony/h | 3 tony/h alebo viac |

celkový prach | 200 | 100 | 30 |

ťažké kovy | | | |

— Pb + Cr + Cu + Mn | — | 5 | 5 |

— Ni + As | — | 1 | 1 |

— Cd a Hg | — | 0,2 | 0,2 |

kyselina chlorovodíková (HCl) | 250 | 100 | 50 |

fluorovodík (HF) | — | 4 | 2 |

oxid siričitý (SO2) | — | 300 | 300 |

2. Na zariadenia s kapacitou menšou ako jedna tona/h sa emisná limitná hodnota môže vzťahovať na úroveň kyslíka na 17 %. V tomto prípade hodnoty koncentrácie nesmú presahovať hodnotu uvedenú v odseku 1 a delenú 2,5.

3. Ak to vyžadujú miestne podmienky, odchylne od odseku 1, príslušné orgány členských štátov môžu udeliť povolenie pre zariadenia s nominálnou kapacitou menšou ako jedna tona/h a za podmienok, že sú splnené všetky ustanovenia smernice 84/360/EHS a je dodržaná limitná hodnota 500 mg/Nm3 celkového množstva tuhých znečisťujúcich látok. Príslušné členské štáty informujú Komisiu o týchto prípadoch, ktoré budú predmetom ich vzájomnej konzultácie. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

4. Príslušné orgány, ak to považujú za potrebné, stanovia emisné limitné hodnoty iných znečisťujúcich látok, ako sú uvedené v odseku 1, vzhľadom na zloženie odpadu, ktorý má byť spálený, a charakter spaľovacieho zariadenia. S cieľom stanovenia týchto emisných limitných hodnôt orgány zohľadnia prípadné škodlivé účinky znečisťujúcich látok na ľudské zdravie a životné prostredie a najlepšie dostupné technológie, ktoré nespôsobujú prílišné zvyšovanie nákladov. Pokiaľ spoločenstvo neprijme smernicu o týchto špecifických otázkach, príslušné orgány môžu stanoviť emisné limitné hodnoty najmä pre dioxíny a furány.

Článok 4

1. Všetky nové spaľovne komunálneho odpadu musia byť projektované, vybavené a prevádzkované tak, aby plyny vznikajúce pri spaľovaní odpadu dosiahli aj pri najmenej priaznivých podmienkach po poslednom prísune spaľovacieho vzduchu, ktorý je kontrolovaný a homogénny, aspoň počas dvoch sekúnd pri obsahu najmenej 6 % kyslíka teplotu najmenej 850 oC.

2. Všetky nové spaľovne komunálneho odpadu musia počas činnosti dodržiavať nasledujúce podmienky:

a) koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) v spálených plynoch nesmie presahovať 100 mg/Nm3;

b) koncentrácia organických zlúčenín (vyjadrená ako celkový uhlík) v spálených plynoch nesmie presahovať 20 mg/Nm3.

Limity stanovené vyššie v písm. a) a b) budú štandardizované na nasledujúce podmienky: teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, 11 % kyslíka alebo 9 % CO2, suchý plyn.

3. Podmienky odlišné od tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, môžu byť povolené, ak sa v spaľovacích peciach používa primeraná technika alebo vybavenie na spracúvanie spálených plynov, a za predpokladu, že príslušné orgány sa presvedčia, že použitím týchto techník hodnoty emisií polychlórovaných dibenzodioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) sú porovnateľné alebo nižšie ako tie, ktoré boli získané za technických podmienok stanovených v odseku 1.

Rozhodnutia prijaté na základe opatrení tohto odseku a výsledky vykonanej kontroly predložia Komisii príslušné orgány určené členskými štátmi na tento účel.

4. Všetky nové spaľovne komunálneho odpadu musia byť projektované, vybavené a prevádzkované takým spôsobom, aby zabránili úniku emisií do ovzdušia, ktoré by spôsobili značné zvýšenie pozemného znečistenia ovzdušia; najmä aby sa odpadové plyny vypúšťali kontrolovaným spôsobom prostredníctvom komína.

Príslušné orgány zaručia, že výška komínov sa vypočíta tak, aby bolo chránené ľudské zdravie a životné prostredie.

Článok 5

1. Teploty a obsah kyslíka uvedené v článku 4 sú minimálne hodnoty, ktoré sa musia počas prevádzky vždy dodržať.

2. Koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) uvedená v článku 4 ods. 2 písm. a) je limitná hodnota pre hodinový priemer pre všetky zariadenia. Navyše, v prípadoch zariadení s nominálnou kapacitou 1 tona/h alebo viac najmenej 90 % všetkých uskutočnených meraní v ktoromkoľvek 24-hodinovom období musí byť pod 150 mg/Nm3. Tieto priemery sa vypočítajú len so zohľadnením času, v ktorom je zariadenia práve v prevádzke, vrátane nábehu a odstavenia.

3. V prípade iných látok nepretržite monitorovaných podľa článku 6:

a) žiadny z pohyblivých sedemdňových priemerov hodnôt koncentrácie nameraných pre tieto látky nesmie prekročiť zodpovedajúcu limitnú hodnotu;

b) žiadny z denných priemerov hodnôt koncentrácie nameraných pre tieto látky nesmie prekročiť zodpovedajúcu limitnú hodnotu o viac ako 30 %.

S cieľom výpočtu horeuvedených priemerných hodnôt sa budú brať do úvahy len obdobia, v ktorých sú zariadenia v prevádzke, vrátane nábehu a odstavenia.

4. Ak sa požadujú len diskontinuálne merania, tak emisné limitné hodnoty sa budú považovať za dodržané, ak výsledky každej zo série meraní, definovaných a určených podľa pravidiel stanovených príslušnými orgánmi podľa článku 6 ods. 3, 4 a 5, neprekročia emisné limitné hodnoty.

Článok 6

1. V nových spaľovniach komunálneho odpadu sa vykonajú nasledujúce merania:

a) koncentrácia určitých látok v spálených plynoch:

i) koncentrácia celkového prachu, CO, kyslíka a HCl sa bude pravidelne merať a zaznamenávať v prípadoch zariadení s nominálnou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 1 tona/h;

ii) pravidelne sa bude merať nasledujúce:

- koncentrácia ťažkých kovov uvedených v článku 3 ods. 1, HF a SO2 v prípade zariadení s nominálnou kapacitou rovnou alebo vyššou ako 1 tona/h,

- koncentrácia celkového prachu, CO, kyslíka a HCl v prípadoch zariadení s nominálnou kapacitou menšou ako 1 tona/h,

- koncentrácia organických zlúčenín (vyjadrená ako celkový uhlík) vo všeobecnosti;

b) prevádzkové ukazovatele:

i) teploty plynov v oblastiach, kde podmienky zavedené článkom 4 ods. 1 sú splnené a obsah vodnej pary v spálených plynoch sa bude nepretržite merať a zaznamenávať. Nepretržité meranie obsahu vodnej pary nebude potrebné za predpokladu, že spálený plyn je sušený pred analyzovaním emisií;

ii) usádzací čas spálených plynov pri minimálnej teplote 850oC, uvedený v článku 4 ods. 1, musí byť predmetom príslušných overovaní aspoň raz, keď je spaľovňa prvýkrát spustená do prevádzky, a za predpokladaných najmenej priaznivých prevádzkových podmienok.

2. Výsledky meraní uvedených v odseku 1 budú štandardizované na nasledujúce podmienky:

— teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, 11 % kyslíka alebo 9 % CO2, suchý plyn.

Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 2, tak môžu byť štandardizované na nasledujúce podmienky:

— teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, 17 % kyslíka, suchý plyn.

3. Všetky výsledky meraní budú zaznamenané, spracované a prezentované takým spôsobom, aby príslušné orgány mohli overiť súlad so stanovenými podmienkami podľa postupov, o ktorých rozhodli tieto orgány.

4. Postupy odberu vzoriek a metódy merania použité na splnenie záväzkov uvedených v odseku 1 a umiestnenie miest odberu vzoriek alebo meracích miest si budú vyžadovať prednostné schválenie príslušných orgánov.

5. Príslušné orgány stanovia pre periodické merania vhodné meracie programy tak, aby výsledky boli reprezentatívne pre bežnú úroveň emisií dotknutých látok.

Dosiahnuté výsledky musia byť vhodné na overenie, že sa uplatniteľné limitné hodnoty dodržali.

Článok 7

Všetky nové spaľovne komunálneho odpadu budú vybavené prídavnými horákmi. Tieto horáky sa musia automaticky zapínať, keď teplota spáleného plynu klesne pod 850oC. Môžu sa tiež používať počas nábehu a odstavenia, aby sa vyššie uvedené teplotné minimum udržiavalo v každom čase v priebehu týchto činností a tak dlho, pokiaľ je odpad v spaľovacej komore.

Článok 8

1. Ak merania ukazujú, že emisné limitné hodnoty stanovené touto smernicou boli prekročené, musí byť príslušný orgán čo najskôr informovaný. Musí zabezpečiť, aby zariadenia, ktoré nespĺňajú emisné normy, nepokračovali v prevádzke, a prijme nevyhnutné opatrenia, aby zaistil, že budú zmenené alebo že sa nebudú viac prevádzkovať.

2. Príslušné orgány stanovia maximálne prípustné obdobie akýchkoľvek nevyhnutných technických prerušení v čistiacich zariadeniach, počas ktorých koncentrácie vylučovaných látok do ovzdušia presahujú stanovené limitné hodnoty. V prípade poruchy prevádzkovateľ čo najrýchlejšie obmedzí alebo pozastaví činnosť a po odstránení pokračuje v normálnej činnosti. Tieto časové úseky pri nepretržitej prevádzke môžu dosiahnuť najviac 8 hodín a pri celoročnej prevádzke musia byť menej ako 96 hodín.

Obsah prachu obsiahnutý vo vylúčených plynoch nesmie za žiadnych okolností prekročiť 600 mg/Nm3 počas období uvedených v predchádzajúcom pododseku a musia byť dodržané všetky iné podmienky, najmä podmienky spaľovania.

Článok 9

Výsledky kontrol podľa článkov 5 a 6 a informácia požadovaná v článku 9 smernice 84/360/EHS budú sprístupnené verejnosti v súlade s príslušnými metódami vo forme, ktorú si vyžadujú príslušné orgány, pokiaľ ustanovenia týkajúce sa obchodného tajomstva neustanovujú inak.

Článok 10

Členské štáty sa môžu výnimočne odchýliť od niektorých ustanovení tejto smernice v prípade zariadení, ktoré sú špeciálne upravené na spaľovanie palív odvodených z odpadu (napr. palivo vyrobené zo spálenej časti komunálneho odpadu zdokonalenými procesmi, upravenými na maximalizovanie recyklovateľného potenciálu týchto odpadov, ktoré neobsahujú viac ako 15 % popola pred akýmkoľvek pridaním látok na zvýšenie palivových vlastností), ak súlad s týmito ustanoveniami môže spôsobiť prílišný nárast nákladov alebo ak vzhľadom na technickú charakteristiku príslušného zariadenia sú takéto opatrenia neprimerané z technického pohľadu, za predpokladu, že:

- tieto zariadenia nebudú spaľovať odpad inak, ako je to vyššie definované (mimo záložných palív používaných na nábeh prevádzky),

- sú splnené opatrenia smernice 84/360/EHS.

Článok 11

1. V rámci kontroly požadovanej v článku 11 smernice 84/360/EHS a taktiež vo vzťahu k článku 4 tejto smernice členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, že súlad s podmienkami, ktoré sa vzťahujú na nové spaľovne komunálneho odpadu v zmysle tejto smernice, overili príslušné orgány.

2. Táto smernica sa nedotýka požiadavky článku 12 smernice 84/360/EHS, aby členské štáty upravili, ak je to nevyhnutné, podmienky ustanovené na povoľovanie spaľovní.

Článok 12

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou pred 1. decembrom 1990. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii texty ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 13

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 8. júna 1989

Za Radu

predseda

J. L. Saenz Cosculluela

[1] Ú. v. ES C 75, 23.3.1988, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 69, 20.3.1989, s. 219.

[3] Ú. v. ES C 318, 12.12.1988, s. 3.

[4] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.

[5] Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.

[7] Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 1.

[8] Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39.

[10] Ú. v. ES L 188, 16.7.1984, s. 20.

--------------------------------------------------