12.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/12


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein Westfalen (Nemecko) 4. februára 2014 – Pfeifer & Langen GmbH & Co. KG/Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung

(Vec C-52/14)

2014/C 142/15

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein Westfalen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Pfeifer & Langen GmbH & Co. KG

Žalovaný: Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung

Prejudiciálne otázky

1.

Je príslušným orgánom v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 (1), pokiaľ ide o prerušenie plynutia premlčacej doby, orgán, ktorý je príslušný na vyšetrovanie alebo právne konanie v súvislosti s nezrovnalosťou, a to bez ohľadu na to, či poskytol finančné prostriedky? Musia byť akty týkajúce sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou zamerané na vydanie správneho opatrenia alebo uloženie sankcie?

2.

Môže byť „daná osoba“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 aj zamestnanec podniku, ktorý bol vypočutý ako svedok?

3.

Musí v prípade aktu, ktorý sa týka vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou, „o ktorom je daná osoba upovedomená“ [článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95], ísť o konkrétne pochybenie pri evidencii výroby cukru (súbory skutkových stavov) zo strany výrobcu, ktoré sa obvykle predpokladá, resp. zistí až v rámci riadne vykonanej kontroly organizácie trhu? Môže aj záverečná správa, ktorou sa kontrola končí, resp. ktorá vyhodnocuje závery kontroly a neuvádzajú sa v nej ďalšie otázky týkajúce sa určitých súborov skutkových stavov, predstavovať „akt vyšetrovania“, o ktorom bola daná osoba upovedomená?

4.

Vyžaduje si pojem „opakujúce sa nezrovnalosti“ v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 existenciu úzkej časovej súvislosti medzi konaniami alebo opomenutiami, ktoré sa klasifikovali ako nezrovnalosti, aby sa ešte mohli považovať za „opakované“? V prípade kladnej odpovede: Zanikne táto úzka časová súvislosť okrem iného tým, že nezrovnalosť pri evidencii množstva cukru nastane v priebehu jedného hospodárskeho roka len raz a potom sa znovu zopakuje až v nasledujúcom alebo neskoršom hospodárskom roku?

5.

Môže prvok spočívajúci v opakovaní v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 zaniknúť tým, že príslušný orgán, ktorému je známa komplexná povaha skutkového stavu, nevykonal v podniku nijakú kontrolu, resp. táto kontrola nebola pravidelná či dôkladná?

6.

Kedy začína plynúť dvojnásobok premlčacej doby v dĺžke osem rokov podľa článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 v prípade pokračujúcich alebo opakujúcich sa nezrovnalostí? Začne táto premlčacia doba plynúť na konci každého konania, ktoré treba považovať za nezrovnalosť (článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia), alebo na konci posledného opakujúceho sa konania (článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia)?

7.

Možno plynutie dvojnásobku premlčacej doby v dĺžke osem rokov podľa článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 prerušiť na základe aktov príslušného orgánu týkajúcich sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou?

8.

Majú sa v prípade rôznych súborov skutkových stavov majúcich vplyv na posúdenie výšky podpory premlčacie lehoty, ktoré treba vypočítať podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95, určiť samostatne podľa súboru skutkového stavu (nezrovnalosti)?

9.

Je z hľadiska plynutia dvojnásobku premlčacej doby v zmysle článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 relevantná skutočnosť, že orgány vedeli o nezrovnalosti?


(1)  Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev; Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340.