Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-535/07)

(2008/C 51/55)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Sauer a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 79/409/EHS (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“) ukladá členským štátom povinnosť, aby klasifikovali ako osobitne chránené územia (OCHÚ) všetky územia, ktoré sú podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie na zachovanie druhov vymenovaných v prílohe I smernice, a aby uskutočnili podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I. OCHÚ má byť vybavené stavom právnej ochrany, ktorý je vhodný okrem iného na zabezpečenie prežitia a rozmnožovania druhov vtákov uvedených v prílohe I smernice, ako aj na rozmnožovanie, preperovanie a zimovanie pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých druhov, ktoré nie sú uvedené v prílohe I. Keďže podľa článku 7 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) záväzky okrem iného podľa článku 6 ods. 2 tej istej smernice, čo sa týka osobitných chránených území, nahrádzajú povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 4 prvej vety smernice o ochrane vtáctva, musí stav právnej ochrany týchto území okrem toho zabezpečiť, aby sa na nich predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, ako aj podstatnému rušeniu týchto druhov.

Rakúska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto ustanovení práva Spoločenstva, tým, že územie „Hansag“ neoznačila za OCHÚ, osobitné chránené územie „Niedere Tauern“ neohraničila podľa požiadaviek smernice o ochrane vtáctva a napokon tým, že časť doteraz označených osobitných chránených území nevybavila právnou ochranou, ktorá by spĺňala požiadavky vyššie uvedených ustanovení.

Aj keď Rakúska republika uznáva potrebu označiť územie „Hansag“ za OCHÚ a svoj úmysel pristúpiť k takému označeniu viackrát potvrdila, do uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku tento záväzok nesplnila.

Ohraničenie územia „Niedere Tauern“, ktoré sa neuskutočnilo podľa požiadaviek smernice o ochrane vtáctva, sa týka jednak nedostatočného zohľadnenia biotopov nevyhnutných pre kulíka vrchovského a jednak nedostatočného zreteľa na biotopy stanovené pre určité druhy lesného vtáctva, resp. pre vtáčie druhy žlna sivá (Picus canus) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia). Členské štáty síce majú pri výbere a ohraničení OCHÚ istý priestor pre voľnú úvahu, je však obmedzený tým, že označenie týchto území podlieha určitým ornitologickým kritériám stanoveným v smernici. Osobitne nie je členský štát oprávnený brať pri výbere a ohraničení OCHÚ do úvahy hospodárske požiadavky uvedené v článku 2 smernice o ochrane vtáctva, resp. článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch.

Pokiaľ ide o stav právnej ochrany doteraz označených chránených území v Rakúsku, majú sa na území, ktoré spĺňa kritériá pre označenie ako OCHÚ, uskutočniť „zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany“ vtáčej fauny, ktorá sa na nich práve vyskytuje, a takisto je nevyhnutné, aby potrebné ochranné opatrenia boli presne stanovené a prispôsobené osobitným vlastnostiam a podmienkam životného prostredia OCHÚ a v ňom žijúcich druhov. Špecifické ciele zachovania predmetných druhov vtákov, ktoré sa nachádzajú v nástrojoch právnej ochrany, v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, resp. špecifické ciele ich ochrany v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch spolu s nevyhnutnými konkrétnymi opatreniami a povinnosťami (zákazy a príkazy) pre územie musia mať takisto záväzný charakter a dostatočnú publicitu. Po preskúmaní predpisov, ktoré sú platné v jednotlivých spolkových krajinách, možno konštatovať, že stav právnej ochrany, ktorý je v týchto predpisoch stanovený, nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, a preto ho nemožno vzhľadom na ustanovenia smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch považovať za dostačujúci.

(1)  Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98.

(2)  Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.