V Bruseli1. 6. 2018

COM(2018) 394 final

2018/0218(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

{SWD(2018) 301 final}
{SEC(2018) 305 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Návrh Komisie na vypracovanie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027 (návrh VFR) 1 stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Na tomto základe Komisia predkladá súbor nariadení, ktorými sa stanovuje legislatívny rámec SPP na obdobie 2021 až 2027 spolu s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja politiky. V uvedených návrhoch sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a tieto návrhy sa predkladajú pre Úniu s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

O najnovšej reforme v oblasti SPP sa rozhodlo v roku 2013 a bola implementovaná v roku 2015. Odvtedy sa kontext, v ktorom bola táto reforma vytvorená, výrazne posunul. Najmä:

Ceny poľnohospodárskych výrobkov výrazne klesli – v dôsledku makroekonomických faktorov, geopolitického napätia a iných síl.

Dôraz, ktorý sa kladie na obchodné rokovania, sa viditeľnejšie posunul z multilaterálnych k bilaterálnym dohodám a EÚ sa stala otvorenejšou voči svetovým trhom.

EÚ sa zaviazala plniť nové medzinárodné záväzky – napríklad pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy (prostredníctvom dohovoru COP 21) a rozsiahle aspekty medzinárodného rozvoja (prostredníctvom cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja). Takisto sa zaviazala vyvinúť úsilie lepšie reagovať na ďalšie trendy v oblasti geopolitického vývoja vrátane migrácie.

Tieto posuny podnietili verejnú diskusiu o tom, či reforma z roku 2013 postačuje na to, aby pomohla SPP primerane čeliť rozsiahlym prebiehajúcim výzvam týkajúcim sa zdravého fungovania poľnohospodárskeho sektoru, starostlivosti o životné prostredie, opatrení v oblasti boja proti zmene klímy a silnej, hospodárskej a sociálnej štruktúry vidieckych oblastí EÚ – najmä vzhľadom na vznikajúce príležitosti na prijímanie opatrení v oblasti obchodu, biohospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, obehového hospodárstva a digitálneho hospodárstva.

SPP musí byť modernizovaná, aby dokázala čo najlepšie čeliť týmto výzvam, musí byť zjednodušená, aby to zvládala s minimálnou administratívnou záťažou a musí byť ešte viac zosúladená s ostatnými politikami EÚ, aby maximalizovala svoj príspevok k desiatim prioritám Komisie a cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Ako to Komisia pripomenula vo svojom nedávnom oznámení o VFR, prechod k plne udržateľnému poľnohospodárskemu sektoru a rozvoj dynamických vidieckych oblastí bude musieť byť podporený modernizovanou spoločnou poľnohospodárskou politikou, pričom sa budú musieť poskytnúť bezpečné a kvalitné potraviny pre viac ako 500 miliónov spotrebiteľov. V záujme zaistenia bezpečných, kvalitných, cenovo dostupných, výživných a rôznorodých potravín pre svojich občanov, ako aj silnej socioekonomickej štruktúry vo vidieckych oblastiach, Európa potrebuje inteligentný, odolný, udržateľný a konkurencieschopný poľnohospodársky sektor. Modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika musí posilniť svoju európsku pridanú hodnotu zohľadnením väčších ambícií týkajúcich sa životného prostredia a klímy a musí reagovať na očakávania občanov, pokiaľ ide o ich zdravie, životné prostredie a klímu.

V súlade s tým, čo predpokladala vo svojom pracovnom programe na rok 2017, Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie o zjednodušení a modernizácii SPP, aby maximalizovala svoj príspevok k desiatim prioritám Komisie a cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Toto sa zameralo na osobitné priority politiky pre budúcnosť bez toho, aby boli dotknuté finančné alokácie pridelené SPP v budúcom VFR. Proces zahŕňal rozsiahle konzultácie, ako aj analýzu dostupných dôkazov o výkonnosti SPP, vrátane príslušných stanovísk platformy REFIT.

Výsledok bol predložený v oznámení prijatom 29. novembra 2017 s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“. Oznámenie umožňuje štruktúrovaný dialóg o budúcej SPP v rámci inštitúcií EÚ, ako aj so zainteresovanými stranami. V tomto politickom dokumente boli načrtnuté výzvy, ciele a možné spôsoby vytvorenia „nadčasovej“ SPP, ktorá musí byť jednoduchšia, inteligentnejšia a modernejšia a musí viesť k prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárstvo.

Komisia predovšetkým stanovila ako hlavné priority SPP po roku 2020 ambicióznejšie ciele v oblasti životného prostredia a klímy, lepšie zacielenie podpory a väčšie spoľahnutie sa na účinné prepojenie výskumu, inovácií a poradenstva. V rámci spôsobu, ako zlepšiť výkonnosť SPP, takisto navrhla nový model vykonávania, aby sa zameranie politiky na súlad s predpismi presunulo na výkonnosť. Rovnováhu podielu zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi obnovuje vďaka vyššej miere subsidiarity. Cieľom nového modelu je lepšie dosiahnutie cieľov EÚ založené na strategickom plánovaní, rozsiahlych intervenciách politík a na spoločných ukazovateľoch výkonnosti, čím sa zlepší súdržnosť politík v rámci budúcej SPP a s ostatnými cieľmi EÚ.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Článok 39 ZFEÚ stanovuje ciele SPP:

·zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily;

·zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;

·stabilizovať trhy;

·zabezpečiť riadne zásobovanie;

·zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

Tento návrh je plne v súlade s cieľmi SPP stanovenými v zmluve. Modernizuje a zjednodušuje vykonávanie ustanovení Zmluvy.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Na 84 % územia EÚ sa vykonávajú poľnohospodárske a lesnícke činnosti. Obidve tieto odvetvia závisia od životného prostredia a majú naň vplyv. Preto množstvo navrhovaných špecifických cieľov SPP vyvolá opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy v súlade s príslušnými politikami EÚ.

Je známe, že vzorce spotreby majú vplyv na verejné zdravie. Prostredníctvom svojho prepojenia s potravinárstvom a niekedy aj spôsobu, akým sa potraviny vyrábajú, sú poľnohospodárske politiky spojené s politikami v oblasti zdravia. Návrhy posilňujú prepojenia na politiky v oblasti zdravia, najmä pokiaľ ide o zdravú výživu a zníženie používania antimikrobiálnych látok.

EÚ je významný dovozca komodít a vývozca hodnotných poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Preto má vplyv na potravinové systémy mimo EÚ. Návrh v súlade s článkom 208 ZFEÚ zohľadňuje ciele EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, pokiaľ ide o odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách, pričom najmä zabezpečuje, aby podpora EÚ poľnohospodárom nemala vplyv na obchod alebo aby bol tento vplyv minimálny.

Napokon, ako aj v ostatných odvetviach, môžu poľnohospodárske a vidiecke oblasti lepšie využívať nové technológie a poznatky, a to najmä digitálne technológie. Návrhy posilňujú prepojenia na politiku v oblasti výskumu tým, že v prípade organizácie výmeny poznatkov kladú dôraz na model vykonávania politiky. Podobne dôraz kladený na digitalizáciu umožňuje prepojenie s digitálnou agendou EÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Článok 43 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a článok 114 ZFEÚ a prvý odsek článku 118 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny nariadení (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 251/2014 a článok 43 ods. 2 a článok 349, pokiaľ ide o zmeny nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a článok 43 ods. 2, pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) 229/2013.

Subsidiarita (pre iné ako výlučné právomoci)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že právomoc v oblasti poľnohospodárstva sa delí medzi Úniu a členské štáty, pričom sa stanovuje spoločná poľnohospodárska politika so spoločnými cieľmi a spoločné vykonávanie. Súčasný systém vykonávania SPP sa spolieha na podrobné požiadavky na úrovni EÚ a obsahuje prísne kontroly, sankcie a opatrenia týkajúce sa auditu. Tieto pravidlá sú často veľmi normatívne, až po úroveň poľnohospodárskeho podniku. Vo veľmi rozmanitom poľnohospodárskom a klimatickom prostredí Únie však nie sú vhodné ani prístupy zhora nadol, ani univerzálne prístupy na zabezpečenie požadovaných výsledkov a pridanej hodnoty EÚ.

V modeli vykonávania uvedenom v tomto návrhu Únia stanovuje základné parametre politiky (ciele SPP, rozsiahle typy intervencií, základné požiadavky), zatiaľ čo členské štáty nesú väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsob, akým dosahujú ciele a dohodnuté cieľové hodnoty.

Vyššia miera subsidiarity umožní lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby v porovnaní s týmito cieľmi a cieľovými hodnotami. Členské štáty budú zodpovedné za prispôsobenie intervencií v rámci SPP, aby sa maximalizoval ich príspevok k cieľom EÚ. Pri zachovaní súčasných riadiacich štruktúr – ktoré musia naďalej zabezpečovať účinné monitorovanie a presadzovanie dosiahnutia všetkých cieľov politiky – budú členské štáty mať tiež väčšie slovo pri navrhovaní rámca súladu a kontroly, vzťahujúceho sa na prijímateľov (vrátane kontrol a sankcií).

Proporcionalita

Hospodárske, environmentálne a sociálne výzvy, ktorým čelí poľnohospodárske odvetvie a vidiecke oblasti v EÚ, si vyžadujú zásadnú reakciu, ktorá zodpovedá európskemu rozmeru týchto výziev. Väčšia možnosť výberu, ktorá je ponúkaná členským štátom pri výbere a prispôsobovaní dostupných politických nástrojov v rámci SPP na splnenie cieľov v rámci modelu, ktorý je viac založený na výsledkoch, by mala ešte znížiť pravdepodobnosť, že SPP prekročí primeranú úroveň opatrení.

Voľba nástroja

Keďže pôvodnými aktmi sú všetky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, zmeny musia byť zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

SPP je hlboko zakorenená v budovaní a rozvoji Európskej únie (EÚ). Bola stanovená na začiatku šesťdesiatych rokov v súvislosti s cieľmi zakotvenými v zmluve a odvtedy prešla niekoľkými vlnami reforiem na zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia, posilnenie rozvoja vidieka, riešenie nových výziev a poskytnutie lepšej reakcie na spoločenské požiadavky. Posledná veľká reforma bola prijatá v roku 2013. V reforme z roku 2013 boli všeobecné ciele SPP zracionalizované a rozdelené do troch blokov:

i.    Životaschopná výroba potravín

ii.    Udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy

iii.    Vyvážený územný rozvoj

S cieľom posúdiť pokrok pri dosahovaní vyššie uvedených cieľov a identifikovať budúce výzvy, rozsiahly konzultačný proces podporil štruktúrovanú diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane nepoľnohospodárskych subjektov. Okrem toho boli z množstva dostupných informácií týkajúcich sa SPP (stručne zhrnuté nižšie v rámčeku č. 1) zhromaždené dôkazy o jej výkonnosti, ktoré slúžili ako základ posúdenia úspechov a nedostatkov SPP v priebehu rokov, ale najmä s ohľadom na jej poslednú reformu. Týka sa to najmä:

·dôkazov zhromaždených prostredníctvom spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie (CMEF), ktorý slúži na meranie výkonnosti SPP 2 ,

·série hodnotiacich štúdií naplánovaných v súčasnom viacročnom finančnom rámci (2014 až 2020) s cieľom posúdiť súčasné ciele SPP, pričom prvé zistenia budú k dispozícii v rokoch 2017/2018 3 .

Výsledky týkajúce sa pokroku pri plnení cieľových hodnôt a príslušného finančného krytia sú k dispozícii vo výročných správach o implementácii (AIR) o rozvoji vidieka,

·dodatočných podkladových dokumentov, údajov, skutočností a ukazovateľov, ktoré boli uverejnené na internetovej stránke GR AGRI a ktoré sú relevantné na posúdenie vplyvu 4 .

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Uskutočnila sa verejná konzultácia, ktorá zahŕňala viac ako 322 000 podnetov, štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami, päť odborných seminárov, stanoviská platformy REFIT, príspevky z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a národných parlamentov. Tento proces zohľadnil aj odporúčania Osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy (AMTF) 5 a Konferencie o rozvoji vidieka v Corku (2016) 6 .

Zhromažďovanie a využívanie odborných skúseností

S cieľom zhromažďovať dôkazy/poznatky od odborníkov o otázkach súvisiacich so SPP sa v období od marca 2017 do februára 2018 zorganizoval súbor špecializovaných seminárov. Tieto semináre umožnili výmenu názorov medzi odborníkmi a úradníkmi Komisie a umožnili pokrok pri formulovaní kľúčových záverov/otázok, ktoré sa majú zohľadniť v procese modernizácie a zjednodušenia.

Bolo vybraných päť otázok, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom týchto seminárov s cieľom pokryť najdôležitejšie oblasti, v ktorých boli zistené nedostatky v oblasti poznatkov a nezhody týkajúce sa prístupov politiky. Tieto semináre boli navrhnuté podľa podobnej metodiky založenej na:

1.zhromažďovaní najnovších dôkazov dostupných na úrovni odborníkov, akademických pracovníkov, odborníkov z praxe a medzinárodných inštitúcií;

2.zameraní sa na praktické skúsenosti v teréne;

3.posúdení potenciálu nových technológií/prístupov s cieľom zlepšenia budúcej koncepcie politiky v osobitnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje.

Súhrny seminárov a prezentácií sú k dispozícii na adrese:

https://ec.europa.eu/agriculture/events/cap-have-your-say/workshops_sk .

Seminár č. 1: Osvedčené postupy zamerané na riešenie potrieb v oblasti životného prostredia a klímy  (23/24. marec 2017)

Tento dvojdňový seminár zahŕňal širokú škálu odborníkov na výzvy v oblasti životného prostredia a klímy. V rámci neho sa skúmali:

·nástroje, ktoré sú dostupné na posúdenie environmentálnych potrieb;

·metódy na zlepšenie zavádzania opatrení (so zameraním na úlohu behaviorálnych prístupov).

Seminár č. 2: Riadenie rizík (18/19. máj 2017)

Tento dvojdňový seminár sa pokúsil presadiť pokrok v zhromažďovaní dôkazov v rámci diskusie o nástrojoch na podporu poľnohospodárov s cieľom lepšie čeliť výrobným, cenovým a príjmovým rizikám. V rámci neho sa skúmali:

·výzvy bezpečnostnej siete trhu EÚ a nedávny vývoj systému riadenia rizík platný v USA;

·prípad budúcich trhov v EÚ, odvetvie poľnohospodárskeho poistenia a zaistenia v rámci EÚ, prípad verejno-súkromného partnerstva a systém poistenia úrody;

·behaviorálne aspekty riadenia rizík.

Seminár č. 3: Potraviny a súvisiace otázky (31. máj 2017)

Seminár o potravinách a súvisiacich otázkach preskúmal zosúladenie SPP s politikou v oblasti zdravia a jej schopnosť uľahčiť poľnohospodárom prispôsobenie sa zmenám v oblasti vzorcov spotreby. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje najmä problematika antimikrobiálnej rezistencie.

Seminár č. 4: Sociálno-ekonomické otázky (9. jún 2017)

Seminár o sociálno-ekonomických otázkach sa zameral na analýzu dynamiky rastu a zamestnanosti v rámci agropotravinárskeho odvetvia EÚ. Na základe prípadových štúdií preskúmal väzby, ktoré existujú medzi globálnym poľnohospodárstvom a potravinovými hodnotovými reťazcami v EÚ tak z koncepčného hľadiska, ako aj z praktického hľadiska.

Seminár č. 5: Meranie výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy (26. február 2018)

V rámci tohto seminára sa preskúmalo, aké základné politické ciele možno stanoviť na úrovni EÚ, ako sa dajú vykonávať na úrovni členských štátov a ako je možné ich monitorovať, kontrolovať a hodnotiť.

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu podporujúce legislatívne návrhy, ako aj stanoviská Výboru pre kontrolu regulácie, sú k dispozícii na tejto stránke:

Zoznam posúdení vplyvu a sprievodné stanoviská Výboru pre kontrolu regulácie

Výbor pre kontrolu regulácie spočiatku vydal negatívne stanovisko. Hoci výbor ocenil ambíciu modernizovať a zjednodušiť SPP a hĺbkovú analýzu rôznych scenárov, ktoré užitočne vyzdvihujú kompromisy medzi cieľmi politík, výbor sa domnieval, že správa by mala lepšie vysvetliť odôvodnenie, uskutočniteľnosť a fungovanie navrhovaného nového modelu vykonávania. Do správy o posúdení vplyvu sa doplnili požadované prvky, a to aj do osobitnej prílohy o návrhoch nového modelu vykonávania. Na základe toho Výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko s výhradami. Výbor uznal, že správa bola vylepšená a požiadal o ďalšie informácie o presných zárukách na zníženie identifikovaných rizík. V prílohe 1 k správe o posúdení vplyvu (pracovný dokument útvarov Komisie) sa vymenúvajú prijaté úpravy, aby sa splnili požiadavky výboru.

V správe o posúdení vplyvu sa predkladajú a prediskutovávajú rôzne možnosti politiky. V rámci posúdenia vplyvu neexistuje žiadna uprednostňovaná možnosť. Namiesto toho boli v rámci rôznych možností testované rôzne kombinácie prvkov návrhu s cieľom zistiť, k akému optimálnemu mixu by bolo možné dospieť.

Možnosti analyzujú najmä kontrastné prístupy na dosiahnutie identifikovaných cieľov:

1.rôzne úrovne ambícií v oblasti životného prostredia a klímy, pričom sa dôraz kladie na možné dôsledky uplatňovania povinných a dobrovoľných systémov vykonávania;

2.rôzne spôsoby podpory príjmov poľnohospodárskych podnikov a predovšetkým jej rozdelenie medzi rôznych poľnohospodárov, pričom sa dôraz kladie na možné dôsledky na malé a stredné a veľké poľnohospodárske podniky.

3.širšie sociálno-ekonomické intervencie, najmä v rámci politiky rozvoja vidieka, ako aj prierezové prístupy k modernizácii.

V rámci prvej možnosti sa testuje potenciál dobrovoľného ekologického systému s cieľom zvýšenia ambícií v oblasti životného prostredia a klímy. Skúma sa aj potenciálna úloha nástrojov riadenia rizík pri podpore príjmu poľnohospodárov v kontexte nižších priamych platieb. Dve čiastkové možnosti odrážajú rôzne ambície členských štátov a prístupy k priamym platbám v rámci nového modelu vykonávania.

V rámci ďalšej možnosti sú priame platby lepšie zacielené a vykonávanie kondicionality je ambicióznejšie s cieľom zlepšiť spoločnú hospodársku a environmentálnu výkonnosť SPP, ako aj riešiť klimatické výzvy. Vypracovali sa aj čiastkové možnosti s cieľom ilustrovať možné rozdiely v ambíciách členských štátov týkajúcich sa cieľových hodnôt v oblasti životného prostredia a klímy.

V rámci poslednej možnosti sa kladie silný dôraz na starostlivosť o životné prostredie a zamestnanosť – a presúva sa pozornosť na malých a stredných poľnohospodárov ako spôsob udržania pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Členské štáty sú povinné alokovať 30 % platieb v rámci prvého piliera na poskytovanie doplnkovej podpory pre štyri systémy, ktoré by boli dobrovoľné pre poľnohospodárov (ekologické poľnohospodárstvo, trvalé trávne porasty, oblasti s prírodnými prekážkami a lineárne krajinné prvky) s cieľom ďalšieho podporovania opatrení v oblasti klímy a udržateľného riadenia prírodných zdrojov.

V posúdení vplyvu sa poukazuje na to, že ak sa výrazne zmenia základné parametre politiky, ktorou sa riešia toľké rôzne ciele, nevyhnutne to vedie k obtiažnym kompromisom.

Jedným kľúčovým parametrom je úroveň podpory SPP. Zníženie o 5 % navrhnuté Komisiou v jej oznámení z mája 2018 o VFR na roky 2021 – 2027 spadá do rozsahu zvažovanom v posúdení vplyvu.

Pokiaľ ide o príjmy poľnohospodárskych podnikov, je dôležitá tak úroveň, ako aj rozdelenie podpory. Zabezpečenie primeranej úrovne podpory a tým aj príjmov poľnohospodárskych podnikov je naďalej kľúčovým prvkom do budúcnosti, s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, ambície v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj životaschopnosť vidieka. Lepšie zacielenie podpory pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a oblasti s prírodnými prekážkami môže pomôcť udržať viac pracovných miest v rámci poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárskej činnosti na celom území, a tak posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru vidieckych oblastí. Uplatnenie stropu a konvergencia môžu zlepšiť rozdelenie priamych platieb. Je zrejmé, že akákoľvek možnosť, ktorá výrazne prerozdelí priame platby medzi poľnohospodárske podniky a regióny s nižšou produktivitou, povedie v krátkodobom horizonte k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ, pričom posilní ochranu životného prostredia. Menej jasná je však vhodná kombinácia opatrení, ktoré by mohli zmierniť negatívne dôsledky na príjmy a zároveň lepšie riešiť výzvy, ktoré sú tiež dôležité pre poľnohospodárstvo – akými sú napríklad výzvy v oblasti životného prostredia a klímy alebo očakávania spoločnosti. Toto si vyžaduje podnecovanie úprav, ktoré zlepšujú socio-ekonomickú, ako aj environmentálnu výkonnosť sektoru.

Príspevky z konzultácií so zainteresovanými stranami a analýzy ukazujú, že je to možné za predpokladu, že potrebné sprievodné opatrenia zamerané na ambície týkajúce sa opatrení v oblasti životného prostredia a klímy umožnia prijatie osvedčených postupov (v konvenčných aj ostatných formách poľnohospodárstva), ktoré zahŕňajú poznatky, inovácie a najnovšiu relevantnú technológiu.

Na základe predpokladov a rozhodnutí, ktoré sa urobili v rámci analýzy, existujú potenciálne kompromisy v dosahovaní hospodárskych, environmentálnych a sociálnych cieľov SPP, ako aj s ohľadom na želanú modernizáciu a zjednodušenie. Stručne povedané, prerozdelenie by mohlo viesť k zvládnuteľnému vplyvu na príjmy a podporiť požadované zvýšené ambície opatrení v oblasti životného prostredia a klímy a ďalšie synergie so SPP. To by však vyžadovalo, aby sa sektor a politika chopili príležitostí, ktoré ponúkajú inovácie a technológie, ktoré už umožňujú modernizáciu a zjednodušenie.

Ostatné predpoklady a rozhodnutia by určite zmenili detailné výsledky, ale nezmenili by základný odkaz, ktorý spočíva v tom, že uprednostňovaná možnosť pre budúcu SPP by mala spájať najvýkonnejšie prvky rôznych možností, ale zabrániť vplyvom ich slabých stránok zavedením potrebných záruk s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na úrovni EÚ. Z toho vyplýva potreba jasných kritérií úrovne a rozdelenia podpory príjmov (napr. uplatňovanie stropu a/alebo degresivity), ambície v oblasti klímy a životného prostredia, kondicionality, stimulov na modernizáciu a vhodného stupňa subsidiarity/zjednodušenia.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Komplexnosť súčasného vykonávania politiky je vo veľkej miere spojená s dôrazom na dodržiavanie podrobných pravidiel stanovených na úrovni EÚ. Navrhovaný nový model vykonávania odstráni faktor podpory týkajúci sa kritérií oprávnenosti na úrovni EÚ, čo umožní členským štátom vymedziť podmienky oprávnenosti, ktoré sú najvhodnejšie pre ich osobitné okolnosti. Očakáva sa, že to prinesie podstatné zjednodušenie.

Historicky sa SPP v postupných reformách rozvinula do rôznych nástrojov. Niekedy sa koordinácia týchto nástrojov ukázala ako zložitá. V rámci súčasného návrhu sa všetky rôzne podporné prvky SPP spájajú do jedného jednotného a uceleného rámca, ktorý zníži administratívnu záťaž pri vykonávaní SPP.

Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie.

4.ROZPOČTOVÉ DÔSLEDKY

Návrh Komisie o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 [COM(2018) 322 final] stanovuje, že značná časť rozpočtu EÚ by sa mala naďalej venovať poľnohospodárstvu, ktoré je spoločnou politikou strategického významu. Preto sa navrhuje, aby sa SPP zamerala na svoje hlavné činnosti, pričom bolo alokovaných 286,2 miliardy EUR pre fond EPZF a 78,8 miliardy EUR pre fond EPFRV (v bežných cenách).

Tieto poľnohospodárske fondy sú doplnené dodatočnými finančnými prostriedkami z programu Európsky horizont, keďže navrhované finančné krytie pre tento program zahŕňa 10 miliárd EUR na podporu výskumu a inovácií v potravinárstve, poľnohospodárstve, rozvoji vidieka a biohospodárstve. V rámci fondu EPZF sa vytvorí nová poľnohospodárska rezerva na financovanie dodatočnej podpory pre poľnohospodárske odvetvie. Sumy rezervy, ktoré neboli využité v jednom roku, sa prenesú do nasledujúceho.

Pokiaľ ide o rozdelenie priamych platieb medzi členské štáty, navrhuje sa, aby všetky členské štáty disponujúce priamymi platbami vo výške pod 90 % priemeru EÚ pokračovali v procese, ktorý sa začal v období 2014 až 2020, a znížili existujúcu medzeru v porovnaní s 90 % o 50 %. Na financovaní tejto externej konvergencie úrovne priamych platieb sa budú podieľať všetky členské štáty. Alokácie, ktoré sa prideľujú členským štátom na priame platby v nariadení o strategických plánoch SPP, sú vypočítané na tomto základe.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, navrhuje sa vyvážiť financovanie medzi rozpočtami EÚ a členskými štátmi. V súlade s tým, čo sa predpokladalo pre európske štrukturálne a investičné fondy, zvýšenie vnútroštátnych mier spolufinancovania umožní udržať verejnú podporu pre európske vidiecke oblasti na takmer tej istej úrovni. Rozdelenie podpory z EPFRV sa bude zakladať na objektívnych kritériách, ktoré sú spojené s cieľmi politiky a zohľadňujú súčasné rozdelenia. Ako je tomu aj dnes, menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z vyšších mier spolufinancovania, ktoré sa budú uplatňovať aj na niektoré opatrenia, ako je napríklad program LEADER a platby za riadiace záväzky.

Členským štátom sa ponúkne určitá úroveň flexibility, čo sa týka prevodov medzi alokáciami. Až 15 % príslušných priamych platieb je možné previesť na alokácie z EPFRV a naopak. V prípade intervencií zameraných na ciele v oblasti životného prostredia a klímy a grantov na usadenie sa pre mladých poľnohospodárov možno na alokácie z EPFRV previesť vyšší percentuálny podiel priamych platieb.

Podrobné informácie o finančnom vplyve návrhu SPP sú uvedené vo finančnom výkaze priloženom k ​​návrhu.

5.OSTATNÉ PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Prechod k politike viac orientovanej na výkonnosť si vyžaduje vytvorenie pevného výkonnostného rámca, ktorý na základe súboru spoločných ukazovateľov, umožní Komisii posudzovať a monitorovať výkonnosť politiky. Ako základ pre monitorovanie a posudzovanie výkonnosti politiky by sa použil súčasný spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie a súčasný monitorovací systém priamych platieb a rozvoja vidieka, ale bude potrebné ich zjednodušiť a ďalej rozvíjať (vrátane súdržnosti medzi dvoma piliermi). Budú potrebné ďalšie investície do vývoja vhodných ukazovateľov a zabezpečenia dostatočných údajových tokov.

Nový rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti sa bude vzťahovať na všetky nástroje budúcej SPP: strategické plány SPP, ako aj na tie prvky SPP, na ktoré sa nevzťahujú strategické plány SPP (niektoré časti spoločnej trhovej organizácie, osobitné systémy). Výkonnosť by sa merala v súvislosti so špecifickými cieľmi politiky pomocou súboru spoločných ukazovateľov.

Nový model bude organizovaný na základe nasledujúcich zásad:

·Kontextové ukazovatele sú aj naďalej dôležité, pretože odrážajú relevantné aspekty všeobecných trendov v hospodárstve, životnom prostredí a spoločnosti a pravdepodobne budú mať vplyv na výkonnosť.

·Výber obmedzeného, ​​ale cielenejšieho súboru ukazovateľov by sa mal uskutočniť predovšetkým tak, aby sa vybrali tie, ktoré čo najdôkladnejšie odrážajú skutočnosť, či podporovaná intervencia prispieva k dosiahnutiu cieľov v porovnaní so stanoveným východiskovým stavom, a s použitím jasných vymedzení.

·Celková výkonnosť politiky bude posudzovaná raz za niekoľko rokov na základe ukazovateľov vplyvu. Ročné sledovanie výkonnosti politiky sa bude opierať o úplný zoznam ukazovateľov výsledku.

·Ukazovatele výstupu budú každoročne spájať výdavky s výsledkami vykonávania politiky. Tento postup sa bude vykonávať každoročne a opiera sa o zoznam ukazovateľov výstupu (predovšetkým ukazovateľov, ktoré už sú dostupné).

·Synergie medzi štatistickými a administratívnymi údajmi môžu uľahčiť spoľahlivosť príslušných ukazovateľov výkonnosti, ale to si vyžaduje existenciu systému kontrol kvality.

V podstate sa navrhuje zmena zodpovednosti a príležitostí v spoločnom rámci, jasne vymedzená a presadzovaná, aby sa súčasne dosiahol viac ako jeden kľúčový cieľ, a to zjednodušenie, orientácia na výsledky (skôr ako súlad s predpismi) a efektívnosť a účinnosť politiky.

Predpokladá sa, že ročné preskúmanie výkonnosti je kľúčovým prvkom prebiehajúceho monitorovania a riadenia vykonávania politiky. Aby bolo možné vykonať ročné preskúmanie výkonnosti, musia sa spoločne predložiť príslušné ukazovatele výstupu a ukazovatele výsledku vo výročnej správe o vykonávaní strategického plánu SPP, tzv. výročnej správe o výkonnosti. Členské štáty každoročne podávajú správu o uskutočnených výstupoch a výdavkoch, ako aj o vzdialenosti od dosiahnutia cieľových hodnôt stanovených na celé obdobie, ktoré sú vyjadrené ako hodnoty ukazovateľov výsledku.

Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. Apríla 2016 7 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali poskytovať základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V hodnoteniach sa posúdia účinky programu v praxi na základe jeho ukazovateľov/cieľových hodnôt a podrobná analýza miery, do akej možno program považovať za relevantný, účinný a efektívny, poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Zahŕňajú získané poznatky na identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na zlepšenie opatrení a ich výsledkov a na maximalizáciu ich využitia/vplyvu.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrh sa týka troch nariadení:

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“)

· nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 (ďalej len „Horizontálne nariadenie SPP“)

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori. (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“)

Tieto nariadenia spoločne upravujú SPP zosúladením jej cieľov s Junckerovými prioritami a cieľmi udržateľného rozvoja, pričom súčasne zjednodušujú vykonávanie politiky. SPP sa viac prispôsobí miestnej situácii odstránením podmienok oprávnenosti na podporu poskytovanú na úrovni EÚ. Členské štáty budú môcť vymedzovať väčšinu podmienok oprávnenosti na vnútroštátnej úrovni tak, aby boli vhodné pre ich osobitnú situáciu. Zároveň sa obmedzením priamej súvislosti medzi podmienkami oprávnenosti na úrovni EÚ a konečnými príjemcami zníži administratívna záťaž spojená s kontrolami.

S cieľom naďalej zlepšovať udržateľný rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieckych oblastí, všeobecné ciele SPP sa zameriavajú na hospodársku životaschopnosť, odolnosť a príjem poľnohospodárskych podnikov, na zlepšenie výkonnosti v oblasti životného prostredia a klímy a na posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. Okrem toho podpora poznatkov, inovácií a digitalizácie v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach je prierezovým cieľom.

Nová SPP bude sledovať tieto špecifické ciele:

a)podporovať životaschopné príjmy a odolnosť poľnohospodárskych podnikov na území EÚ (na podporu potravinovej bezpečnosti),

b)posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu,

c)zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci,

d)prispieť k prispôsobeniu sa zmene klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov,

e)podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch,

f)prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti, 

g)pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach,

h)podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva,

i)zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

Členské štáty pri plnení týchto cieľov zabezpečujú zjednodušenie a výkonnosť podpory SPP. Navrhnú intervencie, ktoré sú prispôsobené ich okolnostiam, na základe typu intervencií uvedených v nariadení. Členské štáty budú musieť venovať osobitnú pozornosť špecifickým cieľom v oblasti životného prostredia a klímy, generačnej výmene a modernizácii vo vykonávaní politiky prostredníctvom zamerania sa na lepšie využívanie poznatkov a poradenstva a nových (digitálnych) technológií.

Členské štáty predložia svoje navrhované intervencie určené na dosiahnutie špecifických cieľov EÚ v rámci strategického plánu SPP. Právne predpisy stanovujú pravidlá týkajúce sa obsahu tohto strategického plánu SPP a Komisia tieto plány skontroluje a schváli. Strategické plány SPP budú spájať väčšinu nástrojov podpory SPP financovaných z (vrátane sektorových programov, ktoré boli doteraz stanovené v rámci nariadenia o spoločnej organizácii trhov) a z EPFRV. Týmto spôsobom členské štáty vytvoria jednotnú ucelenú intervenčnú stratégiu pre každý členský štát. V strategických plánoch SPP členské štáty stanovia cieľové hodnoty, ktoré chcú dosiahnuť v programovom období s použitím spoločne vymedzených ukazovateľov výsledku.

Po vytvorení strategických plánov SPP budú členské štáty každoročne podávať správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní prostredníctvom systému spoločných ukazovateľov. Členské štáty a Komisia budú monitorovať pokrok a vyhodnocovať účinnosť intervencií.

Nasledujúca časť obsahuje informácie týkajúce sa osobitného obsahu týchto troch nariadení.

Nariadenie o strategických plánoch SPP

Hlava I stanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia, ako aj vymedzenia pojmov.

V hlave II sú uvedené všeobecné a špecifické ciele SPP, ktoré treba plniť prostredníctvom intervencií, ktoré členské štáty navrhli vo svojich strategických plánoch SPP. Hlava III zavádza niekoľko spoločných požiadaviek v súvislosti so strategickými plánmi SPP, ako aj prvky, ktoré sa vzťahujú na viacero intervencií. Spoločné požiadavky sa týkajú dodržiavania všeobecných zásad a základných práv, ako je napríklad zabránenie narúšaniu hospodárskej súťaže, rešpektovanie vnútorného trhu a nediskriminácia, ako aj dodržiavanie pravidiel WTO týkajúcich sa podpory na vnútroštátnej úrovni. Zahŕňajú aj požiadavky týkajúce sa špecifických prvkov, ktoré sa majú vymedziť v plánoch SPP, ako napríklad čo je poľnohospodárska plocha, poľnohospodárska činnosť, skutočný poľnohospodár a mladý poľnohospodár. Tento oddiel opisuje povinnosti vyplývajúce z „kondicionality“ (požiadavky, ktoré musí každý prijímateľ platieb na plochu dodržiavať v súvislosti s dobrými poľnohospodárskymi postupmi, ale aj povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ), ako aj potrebu disponovať dobre fungujúcimi poľnohospodárskymi poradenskými službami.

Táto hlava predkladá typy intervencií, ktoré môžu členské štáty použiť na vykonávanie svojich strategických plánov SPP. Typy intervencií predstavujú rozsiahle kategórie intervencií, ktoré môžu členské štáty používať v rámci svojich strategických plánov SPP.

Hlava IV poskytuje finančné ustanovenia. Obsahuje najmä finančné alokácie za členský štát a za fond a vymedzuje flexibilitu umožňujúcu prevod medzi fondmi. Stanovuje miery príspevku z EPFRV na verejné výdavky v členských štátoch, ako aj určité minimálne alebo maximálne finančné alokácie na osobitné účely.

V hlave V sú uvedené pravidlá týkajúce sa strategických plánov SPP. Uvádza sa v nej, aké prvky musia členské štáty zohľadniť pri príprave strategického plánu SPP a aký bude jeho minimálny obsah vrátane cieľových hodnôt a finančného plánovania. Táto hlava tiež vysvetľuje, aké pravidlá sa uplatňujú pri schvaľovaní strategických plánov SPP Komisiou a ako sa môžu takéto plány zmeniť.

Hlava VI obsahuje potrebné prvky týkajúce sa koordinácie a riadenia. Pripisuje zodpovednosť orgánom členských štátov za osobitné úlohy týkajúce sa strategických plánov SPP. Zriaďuje monitorovací výbor s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany. Zriaďuje tiež siete, ktoré majú uľahčiť úspešné vykonávanie strategických plánov SPP. Tieto siete sa zriadia tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V tejto hlave sa zriaďuje Európske partnerstvo v oblasti inovácií s cieľom stimulovať výmenu poznatkov a inovácií.

V hlave VII sa zavádza rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti, v ktorom sa stanovujú pravidlá týkajúce sa toho, o čom a kedy majú členské štáty oznámiť pokrok vo vykonávaní svojich strategických plánov SPP a pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým bude tento pokrok monitorovaný a vyhodnocovaný. Táto hlava obsahuje najmä pravidlá týkajúce sa výkonnostného bonusu za dobrú výkonnosť v oblasti životného prostredia a klímy.

Hlavy VIII a IX sa týkajú pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré vysvetľujú, akým spôsobom sa majú uplatňovať najmä pravidlá štátnej pomoci, ako aj konečné ustanovenia, ktoré vysvetľujú, aké nariadenia sa rušia a kedy sa nariadenie začne uplatňovať.

Horizontálne nariadenie SPP

Navrhuje sa zachovať súčasnú štruktúru SPP v dvoch pilieroch s každoročnými opatreniami so všeobecným uplatňovaním v prvom pilieri doplnenými opatreniami odrážajúcimi vnútroštátne a regionálne osobitosti v rámci viacročného programovacieho prístupu obsiahnutého v druhom pilieri. Nový návrh SPP po roku 2020 však poukáže na zvýšenú mieru subsidiarity tak, aby členské štáty mohli lepšie prispôsobiť vykonávacie opatrenia v rámci oboch pilierov svojej realite a konkrétnej situácii poľnohospodárov. Vyššia miera subsidiarity znamená obnovenie rovnováhy, pokiaľ ide o zodpovednosti pri riadení SPP a hľadanie nového vzťahu medzi Európskou úniou, členskými štátmi a poľnohospodármi.

Na tomto základe je súčasné horizontálne nariadenie SPP prispôsobené novému modelu vykonávania a odráža väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri vykonávaní politiky (v súlade s ich miestnymi potrebami), menej byrokracie pre prijímateľov a prechod na politiku založenú na výkonnosti.

Presun na úrovni EÚ z dôrazu na súlad s predpismi k dôrazu na výkonnosť si vyžaduje jasné určenie cieľov, ktoré musí politika dosiahnuť: tieto ciele sa opäť stanovia na úrovni EÚ. S cieľom dosiahnuť pokrok smerom k mechanizmu politiky viac založenému na výsledkoch, dôjde k posunu od istoty z hľadiska zákonnosti a riadnosti príslušných transakcií k istote z hľadiska výkonnosti a dodržiavania základných požiadaviek EÚ, akými sú integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) alebo riadiace orgány (platobné agentúry, koordinačné orgány, príslušné orgány a certifikačné orgány). Budú zachované solídne a spoľahlivé riadiace štruktúry, ktoré charakterizujú SPP.

Okrem finančných ustanovení horizontálne nariadenie SPP naďalej disponuje aj ustanoveniami o všeobecných zásadách kontrol a sankcií, kontrol kondicionality a IACS. V dôsledku toho sa v nariadení stanovujú pravidlá týkajúce sa systémov financovania, riadenia a kontroly, procesov schvaľovania (ročné finančné schvaľovanie a ročné schvaľovanie výkonnosti) a postupu preukazovania zhody.

Toto nariadenie obsahuje rôzne prvky zjednodušenia. Po prvé, nové ročné zúčtovanie výkonnosti odráža posun od dodržiavania pravidiel jednotlivými prijímateľmi k výkonnosti politiky v rámci členských štátov.

Ďalej predpokladá zníženie počtu platobných agentúr a posilnenie úlohy koordinačného orgánu a certifikačného orgánu v súlade s novým modelom vykonávania. Tým sa systém stane transparentnejším a menej náročným pre vnútroštátne správy aj Komisiu. Zavádza sa model jednotného auditu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a počet auditov Komisie sa môže znížiť.

Pozmeňujúce nariadenie

V oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa potvrdzuje orientácia na trh ako kľúčový prvok SPP, ale zároveň sa poukazuje na výzvy súvisiace s udržateľnosťou životného prostredia a zmenou klímy. Okrem toho sa v rámci neho poľnohospodársky sektor zaraďuje priamo do diskusie o potravinách a o obavách občanov v súvislosti s nimi pripomínajúc, že je ​​„najvýznamnejšou úlohou tejto politiky pomáhať poľnohospodárom predvídať vývoj stravovacích návykov a prispôsobiť produkciu v závislosti od trhových signálov a nárokov spotrebiteľov“. Keďže podrobné pravidlá, ktoré môžu zabrániť potrebným úpravám, sú stanovené na úrovni EÚ, predstavuje táto reforma príležitosť na uskutočnenie potrebných zmien. SPP by sa mala okrem toho zaoberať obavami občanov, pokiaľ ide o udržateľnú poľnohospodársku výrobu.

Preto sa predpokladá zachovanie štruktúry a hlavných vlastností nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, pričom sa zmení obmedzený počet ustanovení vzhľadom na hospodárske, environmentálne a spoločenské zmeny, ku ktorým došlo od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2014.

Po prvé sa predpokladá vypustenie ustanovení súvisiacich so sektorovými intervenciami, ktoré boli predtým stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, pretože tieto intervencie v rámci budúcej SPP budú upravené podľa nariadenia o strategických plánoch SPP a budú súčasťou strategických plánov členských štátov s cieľom zabezpečiť lepšiu súdržnosť intervencií v rámci SPP.

Po druhé, zatiaľ čo následné reformy politiky v oblasti vína uskutočnené v rokoch 2008 a 2013 celkovo dosiahli svoje ciele, čo viedlo k hospodársky živému vinárskemu odvetviu, objavili sa nové hospodárske, environmentálne a klimatické výzvy. Preto nariadenie predpokladá niekoľko osobitných zmien existujúcich pravidiel s cieľom zvládnutia týchto výziev.

Po tretie, v oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa požaduje, aby sa zemepisné označenia stali príťažlivejšie pre poľnohospodárov a spotrebiteľov a aby sa tento systém zjednodušil. Preto sa navrhuje súčasné pravidlá týkajúce sa zemepisných označení, rozdelené do štyroch základných aktov, zmeniť v záujme jednoduchšieho systému zemepisných označení, ich rýchlejšej registrácie a efektívnejšieho schvaľovania zmien špecifikácií výrobkov. Cieľom týchto zmien je zjednodušiť systém zemepisných označení, ktorý by bol zrozumiteľnejší pre spotrebiteľov, jednoduchšie propagovateľný a znížil by administratívne náklady na riadenie systému.

Čo sa týka pravidiel zemepisných označení vín, obmedzenie preverovania žiadostí vykonávaného Európskou úniou na ich kontrolu, či neobsahujú zjavné chyby, oddelenie pravidiel duševného vlastníctva od iných požiadaviek stanovených v špecifikácii výrobku, ako aj udeľovanie oprávnení členským štátom rozhodovať o zmenách, ktoré nemajú vplyv na úrovni EÚ, by v súlade s navzájom úzko prepojenými zásadami subsidiarity a proporcionality zjednodušilo schvaľovanie, skrátilo lehoty a zracionalizovalo zdroje. V tom istom zmysle sa predpokladá zjednodušenie niektorých osobitných postupov, napríklad námietkového konania, aby sa schvaľovací proces zefektívnil.

Objasnenie vymedzenia „chráneného označenia pôvodu“ pre vína umožní skupinám výrobcov využívať nové odrody, ktoré sú tiež potrebné v reakcii na zmenu klímy a umožní riadne odôvodňovanie aplikácií v súlade s vinárskou a enologickou realitou. Navrhuje sa tiež posilnenie ochrany zemepisných označení pred ich falšovaním na internete a v prípade tovarov v tranzite.

Zjednodušenie, ktoré je navrhované pre zemepisné označenia vín, sa musí uplatňovať aj na poľnohospodárske výrobky a potraviny, a to v záujme zabezpečenia primeranej úrovne súdržnosti medzi systémami a poskytnutia vyššie uvedených výhod výrobcom produktov so zemepisným označením v tomto sektore. Systém zemepisných označení aromatizovaných vín, ktorý má iba 5 z 3350 zemepisných označení, nemôže fungovať a mal by sa zlúčiť s iným systémom – systém poľnohospodárskych výrobkov a potravín je na tento účel vhodný, pretože už zahŕňa iné alkoholické nápoje.

V nariadení sa navyše predpokladajú ustanovenia, ktoré len prevedú do vnútroštátnych právnych predpisov záväzky prijaté Európskou úniou a jej členskými štátmi v súvislosti s nedávnymi ministerskými rozhodnutiami Svetovej obchodnej organizácie, ktoré sa týkali najmä vývozných dotácií.

Napokon sa navrhuje vypustiť niekoľko zastaraných ustanovení, okrem iného systém regulácie výroby a požiadavky vzťahujúce sa na odvetvie cukru, ktorých platnosť uplynula na konci hospodárskeho roka 2016/2017.

2018/0218 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 114, prvý odsek článku 118 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 8 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 9 ,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Budúcnosť potravín a poľnohospodárstva“ z 29. novembra 2017 sa stanovujú výzvy, ciele a orientačné vyhliadky budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020. Medzi tieto ciele patrí okrem iného aj potreba prehĺbiť zameranosť SPP na výsledky, a tak podporiť modernizáciu a udržateľnosť, ako aj hospodársku, sociálnu, environmentálnu a klimatickú udržateľnosť poľnohospodárskych, lesníckych a vidieckych oblastí a pomôcť znížiť na strane prijímateľov administratívnu záťaž súvisiacu s právnymi predpismi Únie.

(2)Vzhľadom na to, že SPP musí zintenzívniť svoje reakcie na výzvy a príležitosti, ktoré sa prejavujú na úrovni Únie, na medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej úrovni, ako aj úrovni poľnohospodárskeho podniku, je potrebné zjednodušiť riadenie SPP a zlepšiť jej plnenie cieľov Únie a výrazne znížiť administratívnu záťaž. V rámci SPP založenej na výkonnosti (tzv. model vykonávania) by mala Únia stanoviť kľúčové politické parametre, ako sú ciele SPP a základné požiadavky, zatiaľ čo členské štáty by mali niesť väčšiu zodpovednosť za to, ako plnia stanovené ciele a dosahujú cieľové hodnoty. Posilnená subsidiarita umožňuje lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby, vďaka čomu sa podpora upraví „na mieru“ tak, aby sa dosiahol maximálny prínos k cieľom Únie.

(3)V záujme jednotnosti SPP by všetky intervencie budúcej SPP mali byť súčasťou strategického plánu podpory, ktorý by zahŕňal určité sektorové intervencie, ktoré boli stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 10 .

(4)V prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 sa vymedzujú určité pojmy týkajúce sa sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. Vymedzenia týkajúce sa sektora cukru stanovené v oddiele B časti II uvedenej prílohy by sa mali vypustiť, pretože už nie sú uplatniteľné. S cieľom aktualizovať vymedzenie pojmov týkajúce sa ostatných sektorov uvedených v danej prílohe by sa na základe nových vedeckých poznatkov alebo vývoja na trhu mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu uvedených vymedzených pojmov. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Preto by sa malo zrušiť individuálne splnomocnenie delegované na Komisiu v časti II oddiele bode 4 uvedenej prílohy, ktoré sa týka zmeny vymedzenia pojmu inulínový sirup.

(5)Časť I nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa mala zjednodušiť. Mali by sa vypustiť nadbytočné a zastarané vymedzenia pojmov a ustanovenia oprávňujúce Komisiu prijímať vykonávacie akty.

(6)Mali by sa aktualizovať obmedzenia pomoci Únie na dodávanie ovocia a zeleniny a mlieka a mliečnych výrobkov do vzdelávacích zariadení stanovené v článku 23 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(7)Ustanovenia týkajúce sa systémov pomoci stanovené v časti II hlave I kapitole II oddieloch 2 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa mali vypustiť, keďže všetky typy intervencií v týchto sektoroch budú stanovené v nariadení .../... Európskeho parlamentu a Rady 11 (nariadenie o strategických plánoch SPP).

(8)Vzhľadom na zníženie plochy skutočne vysadenej viničom v niekoľkých členských štátoch v rokoch 2014 až 2017 a vzhľadom na možnú stratu produkcie, ktorá z toho vyplýva, pri určovaní plochy pre nové povolenia na výsadbu uvedené v článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by členské štáty mali mať možnosť vybrať si medzi existujúcim základom a percentuálnym podielom celkovej plochy skutočne vysadenej viničom na svojom území k 31. júlu 2015, navýšenej o plochu zodpovedajúcu právam na výsadbu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, ktoré sa môžu zmeniť na povolenia v príslušnom členskom štáte k 1. januáru 2016.

(9)Pravidlá klasifikácie muštových odrôd členskými štátmi by sa mali upraviť tak, aby zahŕňali muštové odrody Noah, Othello, Isabelle, Jacquez, Clinton a Herbemont, ktoré boli predtým vylúčené. S cieľom zabezpečiť, aby mala výroba vína v Únii vyššiu odolnosť proti chorobám a aby sa v pri nej využívali odrody viniča, ktoré sú lepšie prispôsobené meniacim sa klimatickým podmienkam, by sa malo prijať ustanovenie, ktorého cieľom bude povoliť výsadbu odrôd Vitis Labrusca a odrôd pochádzajúcich z kríženia druhov Vitis vinifera, Vitis Labrusca a iných druhov rodu Vitis na účely výroby vína v Únii.

(10)S cieľom umožniť výrobcom využívať odrody viniča, ktoré sú lepšie prispôsobené meniacim sa klimatickým podmienkam a majú vyššiu odolnosť proti chorobám, by sa malo prijať ustanovenie, na základe ktorého by sa označenie pôvodu mohlo používať nielen v prípade výrobkov získaných z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera, ale aj výrobkov získaných z odrôd viniča pochádzajúcich z kríženia druhu Vitis vinifera a iných druhov rodu Vitis.

(11)Ustanovenia týkajúce sa osvedčení o súlade a správ o analýze na účely dovozu vína by sa mali uplatňovať s prihliadnutím na medzinárodné dohody uzavreté v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“).

(12)Vymedzenie pojmu označenie pôvodu by sa malo zosúladiť s vymedzením tohto pojmu v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva 12 (ďalej len „dohoda TRIPS“) schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES 13 , a to najmä s jej článkom 22 ods. 1 v tom zmysle, že názvom sa má identifikovať výrobok ako výrobok s pôvodom v špecifickej oblasti alebo špecifickom mieste.

(13)S cieľom zabezpečiť ucelené rozhodovanie o žiadostiach o ochranu a námietkach predložených v rámci predbežného vnútroštátneho postupu uvedeného v článku 96 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by Komisia mala byť včas a pravidelne informovaná o čase začatia konaní pred vnútroštátnymi súdmi alebo inými orgánmi, ktoré sa týkajú žiadosti o ochranu postúpenej členským štátom Komisii podľa článku 96 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, vďaka ktorým bude môcť za daných okolností a podľa potreby pozastaviť preskúmanie žiadosti, pokiaľ vnútroštátny súd alebo iný orgán nerozhodne o námietke voči posúdeniu žiadosti členským štátom počas predbežného vnútroštátneho postupu.

(14)Registrácia zemepisných označení by sa mala zjednodušiť a zrýchliť tak, aby sa posúdenie súladu s pravidlami duševného vlastníctva oddelilo od posúdenia súladu špecifikácií výrobku s požiadavkami stanovenými v obchodných normách a pravidlách označovania.

(15)Posúdenie vykonané príslušnými orgánmi členských štátov je podstatným krokom v tomto postupe. Členské štáty disponujú poznatkami, odbornými znalosťami a prístupom k údajom a skutočnostiam, ktoré im umožňujú najlepšie posúdiť, či sú informácie poskytnuté v žiadosti správne a pravdivé. Preto by členské štáty mali zaručiť spoľahlivosť a presnosť výsledku daného posúdenia, ktorý sa má pravdivo zaznamenať v jednotnom dokumente, v ktorom sú zhrnuté príslušné prvky špecifikácie výrobku. So zreteľom na zásadu subsidiarity by Komisia mala následne posúdiť žiadosti s cieľom uistiť sa, že sa v nich nevyskytujú zjavné chyby a že sa v nich zohľadňujú právne predpisy Únie a záujmy zainteresovaných strán mimo členského štátu, ktorý danú žiadosť predložil.

(16)Obdobie, počas ktorého možno podať námietku, by sa malo predĺžiť na tri mesiace s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky zainteresované strany dostatok času na analýzu žiadosti o ochranu a možnosť predložiť námietku. S cieľom zabezpečiť uplatňovanie rovnakého námietkového konania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 14 a tým členským štátom umožniť, aby koordinovane a efektívne postúpili Komisii námietky, ktoré pochádzajú od fyzických alebo právnických osôb s bydliskom alebo sídlom na ich území, by sa námietky od fyzických alebo právnických osôb mali podávať prostredníctvom orgánov členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sídlo. V záujme zjednodušenia námietkového konania by Komisia mala byť splnomocnená zamietnuť neprípustné námietky vo vykonávacom akte, ktorým sa udeľuje ochrana. Preto by sa mal vypustiť článok 111 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa Komisii udeľujú vykonávacie právomoci na zamietnutie neprípustných námietok podľa osobitného vykonávacieho aktu.

(17)S cieľom zvýšiť efektívnosť postupov a zabezpečiť jednotné podmienky na udelenie ochrany označení pôvodu alebo zemepisných označení by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijímať vykonávacie akty, ktorými sa udeľuje ochrana bez toho, aby sa použil postup preskúmania v prípadoch, keď voči žiadosti o ochranu nebola predložená žiadna prípustná námietka. V prípade, že došlo k predloženiu prípustnej námietky, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na prijímanie vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania, ktorými sa buď udeľuje ochrana, alebo sa nimi daná žiadosť o udelenie ochrany zamieta.

(18)S náležitým prihliadnutím na dohodu TRIPS, a najmä jej články 22 a 23, ako aj na Všeobecnú dohodu o clách a obchode 15 („dohoda GATT“), a najmä jej článok V týkajúci sa slobody tranzitu (obidve dohody boli schválené rozhodnutím Rady 94/800/ES a ich cieľom je posilniť ochranu označení pôvodu a zemepisných označení a účinnejšie bojovať proti falšovaniu tovaru), by sa ochrana, ktorá sa udeľuje na základe článku 103 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, mala rozšíriť aj na tovar, ktorý je v tranzite cez colné územie Únie, a na tovar predávaný cez internet alebo inými prostriedkami elektronického obchodu.

(19)Malo by byť možné zrušiť ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v prípadoch, ak sa už tieto označenia nepoužívajú alebo ak si už žiadateľ uvedený v článku 95 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 neželá túto ochranu zachovať.

(20)Vzhľadom na stále rastúci dopyt spotrebiteľov po inovatívnych vinárskych výrobkoch s nižším skutočným obsahom alkoholu než je minimálny skutočný obsah alkoholu stanovený pre vinárske výrobky v časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 by malo byť možné vyrábať takéto inovatívne vinárske výrobky aj v Únii.

(21)Je potrebné zabezpečiť vymedzenie dealkoholizovaných a čiastočne dealkoholizovaných vinárskych výrobkov. V tomto vymedzení pojmov sa zohľadňuje vymedzenie uvedené v rezolúciách Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV), OIV-ECO 433-2012 Beverage Obtained By Partial Dealcoholisation of Wine (Nápoj získaný čiastočnou dealkoholizáciou vína) a OIV-ECO 523-2016 Wine With An Alcohol Content Modified by Dealcoholisation. (Víno s obsahom alkoholu modifikovaným dealkoholizáciou).

(22)Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá týkajúce sa označovania a obchodnej úpravy výrobkov v rámci sektora vinohradníctva a vinárstva uplatňovali aj na dealkoholizované alebo čiastočne dealkoholizované vinárske výrobky, a s cieľom stanoviť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na procesy dealkoholizácie pri výrobe určitých dealkoholizovaných alebo čiastočne dealkoholizovaných výrobkov v rámci Únie, ako aj pravidlá týkajúce sa podmienok používania uzáverov v sektore vinohradníctva a vinárstva v záujme ochrany spotrebiteľov pred zavádzajúcim používaním určitých druhov uzáverov spojených s určitými druhmi nápojov a pred nebezpečnými materiálmi používanými na výrobu uzáverov, ktoré by mohli kontaminovať nápoje. Je takisto mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác viedla náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov je nevyhnutné, aby Európsky parlament a Rada dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako experti členských štátov a aby ich experti mali systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(23)Pravidlá výroby a požiadavky vzťahujúce sa na sektor cukru uplynuli ku koncu hospodárskeho roka 2016/2017. Článok 124 a články 127 až 144 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sú v súčasnosti zastarané a mali by sa vypustiť.

(24)Opatrenia a pravidlá týkajúce sa dovozu konope stanovené v článku 189 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sú nadbytočné a zastarané a mali by sa vypustiť.

(25)Články 192 a 193 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa mali vypustiť, keďže takéto opatrenia už nie sú potrebné vzhľadom na koniec platnosti nariadenia o výrobe v sektore cukru. S cieľom zabezpečiť dostatočné zásobovanie trhu Únie prostredníctvom dovozu z tretích krajín by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na pozastavenie dovozných ciel na trstinovú a repnú melasu.

(26)V ministerskom rozhodnutí z 19. decembra 2015 týkajúcom sa hospodárskej súťaže v oblasti vývozu, ktoré sa prijalo na 10. konferencii ministrov WTO v Nairobi 16 , sa stanovujú pravidlá súvisiace s opatreniami hospodárskej súťaže v oblasti vývozu. Pokiaľ ide o vývozné dotácie, členovia WTO sú povinní upustiť od svojich nárokov na vývozné dotácie ku dňu uvedeného rozhodnutia. Ustanovenia Únie týkajúce sa vývozných náhrad uvedených v článkoch 196 až 204 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by sa preto mali vypustiť.

(27)Členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia s prihliadnutím na právo Únie, a to pokiaľ ide o vývozné úvery, záruky na vývozné úvery a programy poistenia, štátne poľnohospodárske podniky zaoberajúce sa vývozom a medzinárodnú potravinovú pomoc. Vzhľadom na to, že Únia a jej členské štáty sú členmi WTO, dané vnútroštátne opatrenia by mali byť zároveň v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom ministerskom rozhodnutí WTO z 19. decembra 2015, a to v kontexte práva Únie, ako aj medzinárodného práva.

(28)Mali by sa vypustiť zastarané oznamovacie povinnosti Komisie týkajúce sa trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, rozšírenia rozsahu školského programu a uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v rámci poľnohospodárskeho sektora. Oznamovacia povinnosť týkajúca sa sektora včelárstva by sa mala začleniť do nariadenia .../... (nariadenie o strategických plánoch SPP).

(29)Vzhľadom na zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 17 nariadením .../... (nariadenie o strategických plánoch SPP) by sa mali ustanovenia o kontrolách a sankciách súvisiacich s obchodnými normami a chránenými označeniami pôvodu, zemepisnými označeniami a tradičnými pojmami začleniť do nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(30)Ustanovenia týkajúce sa krízovej rezervy v oblasti poľnohospodárstva stanovené v časti V kapitole III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 by sa mali vypustiť, keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady .../... 18 (horizontálne nariadenie) sa uvádzajú aktualizované ustanovenia týkajúce sa poľnohospodárskej rezervy.

(31)Vzhľadom na obmedzený počet registrácií zemepisných označení aromatizovaných vín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 19 by sa mal zjednodušiť právny rámec na ochranu zemepisných označení predmetných výrobkov. Na aromatizované vína a ostatné alkoholické nápoje s výnimkou liehovín a vinárskych výrobkov uvedených v časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 by sa mal vzťahovať rovnaký právny režim a postupy ako na ostatné poľnohospodárske výrobky a potraviny. Mal by sa rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 tak, aby zahŕňal uvedené výrobky. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 by sa malo zmeniť s cieľom zohľadniť túto zmenu, pokiaľ ide o jeho názov, rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a ustanovenia týkajúce sa označovania aromatických vínnych výrobkov. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami by sa mal v prípade názvov chránených podľa nariadenia (EÚ) č. 251/2014 zabezpečiť hladký prechod.

(32)Postupy súvisiace s registráciou chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít stanovených v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 by sa mali upraviť a zjednodušiť tak, aby sa nové názvy dali zaregistrovať v rámci kratších lehôt. Malo by sa zjednodušiť námietkové konanie.

(33)Mali by sa stanoviť osobitné výnimky, na základe ktorých sa popri registrovanom názve zaručenej tradičnej špeciality budú môcť používať aj iné názvy. Na účely používania označení, ktoré obsahujú názvy zaručených tradičných špecialít, by Komisia mala stanoviť prechodné obdobia, a to v súlade s podmienkami stanovenými pre takéto prechodné obdobia, ktoré už existujú v prípade chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(34)Postup schvaľovania zmien špecifikácií výrobkov stanovených v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 by sa mal zjednodušiť zavedením rozlíšenia medzi zmenami na úrovni Únie a štandardnými zmenami. V súlade so zásadou subsidiarity by členské štáty mali byť zodpovedné za schvaľovanie štandardných zmien a Komisia by si mala naďalej zachovať zodpovednosť za schvaľovanie zmien na úrovni Únie týkajúcich sa špecifikácií výrobkov.

(35)Mali by sa aktualizovať sumy finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na financovanie opatrení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 20 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 21 .

(36)Nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 251/2014, (EÚ) č. 228/2013 a (EÚ) č. 229/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(37)Mali by sa zaviesť prechodné ustanovenia v súvislosti so žiadosťami o ochranu a registráciu chránených označení pôvodu, zemepisných označení a zaručených tradičných špecialít, ktoré boli predložené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a v súvislosti s výdavkami vynaloženými pred 1. januárom 2021 v rámci režimov pomoci v sektore olivového oleja a stolových olív, ovocia a zeleniny, vinohradníctva a vinárstva, včelárstva a chmeľu stanovených v článkoch 29 až 60 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(38)V záujme zabezpečenia hladkého prechodu na nový právny rámec stanovený v nariadení (EÚ) č. ... / ... (nariadenie o strategických plánoch SPP) by sa mali od 1. januára 2021 uplatňovať ustanovenia týkajúce sa zmien nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o určité režimy pomoci a krízovú rezervu v sektoroch poľnohospodárstva, ako aj ustanovenia týkajúce sa zmien nariadení (EÚ) č. 228/2013 a (EÚ) č. 229/2013,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 sa mení takto:

(1)Článok 3 sa mení takto:

a)odsek 2 sa vypúšťa;

b)odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.Ak sa v tomto nariadení nestanovuje inak, na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…* [horizontálne nariadenie] a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…** [nariadenie o strategických plánoch SPP].

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 227, ktorými sa mení vymedzenie pojmov týkajúce sa sektorov uvedených v prílohe II v rozsahu potrebnom na aktualizáciu vymedzenia pojmov z hľadiska vývoja na trhu.

----------------------------

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z .... o financovaní a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L ..., ......, s. ...).

**Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú členské štáty vypracovať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L …, ......, s. ...).“;

(2)Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5
Prepočítacie koeficienty pre ryžu

Komisia môže prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú prepočítacie koeficienty pre ryžu v rôznych fázach spracovania.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.“;

(3)Článok 6 sa vypúšťa;

(4)V časti II hlave I sa kapitola II mení takto:

a)názov sa nahrádza takto:

„KAPITOLA II

Pomoc na dodávanie ovocia a zeleniny a mlieka a mliečnych výrobkov do vzdelávacích zariadení“;

b)Nadpis „Oddiel 1“ a jeho názov sa vypúšťajú;

c)Článok 23 sa mení takto:

i)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, pomoc v rámci školského programu, ktorá je pridelená na distribúciu výrobkov, sprievodné vzdelávacie opatrenia a súvisiace náklady uvedené v článku 23 ods. 1, neprekročí 220 804 135 EUR na školský rok.

V rámci uvedeného celkového obmedzenia pomoc neprekročí:

a)v prípade školského ovocia a zeleniny: 130 608 466 EUR na školský rok;

b)v prípade školského mlieka: 90 195 669 EUR na školský rok;

ii)V odseku 2 treťom pododseku sa vypúšťa posledná veta;

iii)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.Bez toho, aby sa prekročil celkový strop vo výške 220 804 135 EUR stanovený v odseku 1, môže každý členský štát raz za školský rok presunúť najviac 20 % zo svojich jedných alebo druhých orientačne pridelených prostriedkov.“

d)Odseky 2 až 6, ktoré sa vzťahujú na články 29 až 60, sa vypúšťajú;

(5)V článku 63 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Členské štáty každoročne poskytujú povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú buď:

a)1 % z celkovej plochy skutočne vysadenej viničom na ich území vymeranej k 31. júlu predchádzajúceho roka; alebo

b)1 % z plochy pozostávajúcej z plochy skutočne vysadenej viničom na ich území vymeranej k 31. júlu 2015 a z plochy, na ktorú sa vzťahujú práva na výsadbu udelené výrobcom na ich území v súlade s článkom 85h, článkom 85i alebo článkom 85k nariadenia (ES) č. 1234/2007, a ktoré sa môžu zmeniť na povolenia k 1. januáru 2016, ako sa uvádza v článku 68 tohto nariadenia.“;

(6)V článku 81 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.S výhradou odseku 3 klasifikujú členské štáty muštové odrody, ktoré sa môžu na ich územiach vysádzať, presádzať alebo štepiť na účely výroby vína.

Členské štáty môžu klasifikovať muštové odrody, ak:

a)príslušná odroda patrí k druhu Vitis vinifera alebo k druhu Vitis Labrusca alebo

b)príslušná odroda vznikla krížením druhov Vitis vinifera, Vitis Labrusca a iného druhu rodu Vitis.

Ak sa niektorá muštová odroda vypustí z klasifikácie uvedenej v prvom pododseku, jej vyklčovanie sa uskutoční do 15 rokov od jej vypustenia.“;

(7)V článku 90 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Pokiaľ sa v medzinárodných dohodách uzavretých v súlade so ZFEÚ nestanovuje inak, dovoz výrobkov uvedených v odseku 1 podlieha predloženiu:

a) certifikátu potvrdzujúceho súlad s ustanoveniami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktorý v krajine pôvodu výrobku vystavil príslušný orgán uvedený v zozname, ktorý Komisia zverejní;

b) správy o analýze, ktorú vypracoval orgán alebo útvar určený krajinou pôvodu výrobku, ak je výrobok určený na priamu ľudskú spotrebu.“;

(8)V časti II hlave II kapitole I sa do oddielu 1 vkladá tento pododdiel 4a:

„Pododdiel 4a

Kontroly a sankcie

Článok 90a
Kontroly a sankcie týkajúce sa pravidiel uvádzania na trh

1.Bez toho, aby boli dotknuté akty týkajúce sa sektora vinohradníctva a vinárstva, ktoré sa prijali podľa článku 57 nariadenia (EÚ) […/…] (horizontálne nariadenie), musia členské štáty v prípade porušenia pravidiel Únie v sektore vinohradníctva a vinárstva ukladať primerané, účinné a odrádzajúce administratívne sankcie v súlade s hlavou IV kapitolou I uvedeného nariadenia (horizontálne nariadenie).

2.S cieľom chrániť finančné prostriedky Únie a identitu, provenienciu a kvalitu vína s pôvodom v Únii, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 227, ktoré sa týkajú:

a)zriadenia analytickej databanky izotopických údajov s cieľom pomôcť odhaľovať podvody, ktorá sa vytvorí na základe vzoriek zhromaždených členskými štátmi;

b)pravidiel upravujúcich úlohu kontrolných orgánov a vzájomnú pomoc medzi nimi;

c)pravidiel upravujúcich spoločné využívanie zistení členských štátov.

3.Komisia môže prijímať vykonávacie akty stanovujúce všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zavedenie:

a)postupov týkajúcich sa vlastných databánk členských štátov a analytickej databanky izotopických údajov, ktorá pomôže pri odhaľovaní podvodov;

b)postupov týkajúcich sa spolupráce a pomoci medzi kontrolnými orgánmi a úradmi;

c)pokiaľ ide o povinnosť stanovenú v odseku 3, pravidiel vykonávania kontrol dodržiavania obchodných noriem, pravidiel, ktorými sa upravuje úloha orgánov zodpovedných za vykonávanie daných kontrol, ako aj kontrol obsahu, frekvencie a danej fázy uvádzania na trh, na ktorú sa uvedené kontroly majú vzťahovať.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.“;

(9)Článok 93 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)„označenie pôvodu“ je názov, ktorým sa identifikuje výrobok uvedený v článku 92 ods. 1:

i)ktorého kvalita alebo vlastnosti sú v podstatnej miere alebo výlučne ovplyvnené určitým zemepisným prostredím s jemu vlastnými prírodnými faktormi a prípadne aj ľudskými faktormi;

ii)ktorý pochádza z osobitného miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny

iii)ktorý je vyrobený z hrozna, ktoré pochádza výlučne z danej zemepisnej oblasti;

iv)ktorého výroba sa uskutočňuje v danej zemepisnej oblasti; a

v)ktorý je získaný z odrôd viniča patriacich k druhu Vitis vinifera alebo krížencov druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis.“;

b)V odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i) až v); a“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.Výroba uvedená v odseku 1 písm. a) bode iv) a písm. b) bode iii) zahŕňa všetky príslušné operácie, od zberu hrozna až po dokončenie procesov výroby vína, s výnimkou akýchkoľvek procesov po výrobe.“;

(10)V článku 94 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Súčasťou žiadostí o ochranu názvov ako označení pôvodu alebo zemepisných označení sú:“;

(11)V článku 96 sa dopĺňajú tieto odseky 6 a 7:

„6. Členský štát bezodkladne informuje Komisiu v prípade začatia akéhokoľvek konania pred vnútroštátnym súdom alebo iným vnútroštátnym orgánom, ktoré sa týka žiadosti o ochranu, ktorú členský štát postúpil Komisii v súlade s odsekom 5.

7.V prípade potreby môže Komisia prijať vykonávacie akty na pozastavenie preskúmania žiadosti v zmysle článku 97 ods. 2 dovtedy, kým vnútroštátny súd alebo iný vnútroštátny orgán nerozhodne o námietke voči žiadosti o ochranu, ak sa členský štát domnieva, že dané požiadavky boli splnené počas predbežného vnútroštátneho postupu v súlade s odsekom 5.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.“; 

(12)V článku 97 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

„2.Komisia preskúma žiadosti o ochranu, ktoré dostane v súlade s článkom 94 a článkom 96 ods. 5. Kontroluje ich s cieľom odhaliť zjavné chyby, pričom zohľadňuje výsledok predbežného vnútroštátneho postupu vykonaného príslušným členským štátom.

Trvanie kontroly Komisie by nemalo prekročiť obdobie šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti od členského štátu. V prípade prekročenia tohto obdobia Komisia písomne ​​informuje žiadateľov o dôvodoch tohto oneskorenia.

3.Ak Komisia na základe kontroly vykonanej podľa odseku 2 tohto článku usúdi, že podmienky stanovené v článkoch 93, 100 a 101 sú splnené, prijme vykonávacie akty týkajúce sa uverejnenia jednotného dokumentu uvedeného v článku 94 ods. 1 písm. d), ako aj odkazu na uverejnenie špecifikácie výrobku, ktoré sa uskutočnilo v priebehu predbežného vnútroštátneho postupu, v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

4.Ak Komisia na základe kontroly vykonanej podľa odseku 2 tohto článku usúdi, že podmienky stanovené v článkoch 93, 100 a 101 nie sú splnené, prijme vykonávacie akty, ktorými danú žiadosť zamietne.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.“;

(13)Články 98 a 99 sa nahrádzajú takto:

„Článok 98
Námietkové konanie

Orgány členského štátu alebo tretej krajiny alebo každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a bydliskom alebo so sídlom v tretej krajine môže do troch mesiacov odo dňa uverejnenia jednotného dokumentu uvedeného v článku 94 ods. 1 písm. d) v Úradnom vestníku Európskej únie predložiť Komisii námietku proti navrhovanej ochrane. Daná námietka musí byť náležite odôvodnená.

Každá fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a bydliskom alebo so sídlom v členskom štáte, ktorý je iný ako členský štát žiadajúci o ochranu, môže podať námietku prostredníctvom orgánov členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo, a to v lehote na podávanie námietok v rámci lehoty uvedenej v prvom odseku.

Článok 99
Rozhodnutie o ochrane

1.Ak Komisii nebola doručená prípustná námietka v súlade s článkom 98, prijme vykonávacie akty, ktorými sa predmetná ochrana udelí. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.

2. Ak Komisii bola doručená prípustná námietka, prijme vykonávacie akty, ktorými sa buď udelí ochrana, alebo sa daná žiadosť zamietne. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

3. Ochrana udelená podľa tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby ňou bol dotknutý súlad výrobkov s pravidlami Únie, ktoré sa týkajú najmä uvádzania výrobkov na trh, odbytu, ako aj označovania potravín.“

(14)V článku 103 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.Ochrana uvedená v odseku 2 sa vzťahuje aj na tovar vstupujúci na colné územie Únie bez jeho prepustenia do voľného obehu v rámci colného územia Únie, ako aj na tovar predávaný prostredníctvom elektronického obchodu v Únii.“;

(15)Článok 106 sa nahrádza takto:

„Článok 106
Zrušenie

Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe náležite odôvodnenej žiadosti zo strany členského štátu, tretej krajiny alebo fyzickej alebo právnickej osoby s oprávneným záujmom prijať vykonávacie akty, ktorými sa zruší ochrana označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak nastane jedna alebo viacero z týchto okolností:

a)ak už nie je zaručený súlad s príslušnou špecifikáciou výrobku;

b)ak počas najmenej siedmich po sebe nasledujúcich rokov nebol na trh uvedený žiadny výrobok s označením pôvodu alebo so zemepisným označením;

c)ak žiadateľ spĺňajúci podmienky stanovené v článku 95 vyhlási, že si už neželá zachovanie ochrany označenia pôvodu alebo zemepisného označenia.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.“;

(16)Článok 111 sa vypúšťa;

(17)V časti II hlave II kapitole I sa do oddielu 2 dopĺňa tento pododdiel 4:

„Pododdiel 4

Kontroly týkajúce sa označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov

Článok 116a
Kontroly

1.Členské štáty musia prijať potrebné kroky na zastavenie nezákonného používania chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a chránených tradičných pojmov uvedených v tomto nariadení.

2.Členské štáty určia príslušný orgán zodpovedný za uskutočňovanie kontrol v súvislosti s povinnosťami stanovenými v tomto oddiele. Na tento účel sa uplatňuje článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 4, článok 5 ods. 1, článok 5 ods. 4 a článok 5 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625*.

3.V rámci Únie musí príslušný orgán uvedený v odseku 2 alebo jeden alebo viac kontrolných orgánov v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/625, ktoré pôsobia v úlohe orgánu pre certifikáciu výrobkov v súlade s kritériami stanovenými v hlave II kapitole III uvedeného nariadenia, overiť ročný súlad so špecifikáciou výrobku, a to počas výroby vína, ako aj počas jeho úpravy alebo po nej.

4.Komisia prijíma vykonávacie akty týkajúce sa:

a)oznámení, ktoré majú členské štáty predkladať Komisii;

b)pravidiel, ktoré sa vzťahujú na orgán zodpovedný za overovanie súladu so špecifikáciou výrobku vrátane prípadov, keď sa zemepisná oblasť nachádza v tretej krajine;

c)opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty s cieľom zabrániť nezákonnému používaniu chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení a chránených tradičných pojmov;

d)kontrol a overovaní vrátane testovania, ktoré majú vykonávať členské štáty.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2.

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. ES L 95, 7.4.2017, s. 1).“;

(18)Článok 119 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Na označení a pri obchodnej úprave výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15, 16, 18 a 19, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii alebo sú určené na vývoz, sa musia uvádzať tieto povinné údaje:“

b)Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa výrobky uvedené v odseku 1, ktoré nie sú označené v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, neuvádzali na trh alebo aby sa z neho nesťahovali, ak už na trh boli uvedené.“

(19)V článku 120 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Na označení a pri obchodnej úprave výrobkov uvedených v prílohe VII časti II bodoch 1 až 11, 13, 15, 16, 18 a 19 sa môžu uvádzať predovšetkým tieto nepovinné údaje:“;

(20)V článku 122 sa odsek 1 mení takto:

a)V písmene b) sa vypúšťa bod ii);

b)V písmene c) sa dopĺňa tento bod iii):

„iii)pojmy odkazujúce na podnik a podmienky ich používania.“;

c)V písmene d) sa bod i) nahrádza takto:

„i)podmienky používania určitých tvarov fliaš a uzáverov a zoznam určitých osobitných tvarov fliaš;“;

(21)V časti II hlave II kapitole II sa oddiel 1 mení takto:

a)Článok 124 sa vypúšťa;

b)Nadpis „Pododdiel 1“ a jeho názov sa vypúšťajú;

c)Pododdiely 2 a 3, ktoré sa vzťahujú na články 127 až 144, sa vypúšťajú;

(22)V článku 145 ods. 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Členské štáty, ktoré vo svojich strategických plánoch SPP uvádzajú informácie týkajúce sa reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o strategických plánoch SPP], Komisii každoročne do 1. marca predložia aktualizovaný súpis svojho výrobného potenciálu na základe vinohradníckeho registra.“;

(23)Článok 189 sa vypúšťa;

(24)Články 192 a 193 sa vypúšťajú;

(25)V kapitole IV sa dopĺňa tento článok 193a:

„Článok 193a
Pozastavenie dovozných ciel na melasy

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa celkom alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie dovozných ciel na melasy patriace pod číselný znak KN 1703.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3.“;

(26)V časti III sa vypúšťa kapitola VI, ktorá sa týka článkov 196 až 204;

(27)V článku 225 sa vypúšťajú písmená a) až d);

(28)V časti V sa vypúšťa kapitola III, ktorá sa týka článku 226.

(29)Príloha II časť II sa mení takto:

a)V oddiele A bode 4 sa vypúšťa druhá veta;

b)Oddiel B sa vypúšťa;

(30)Príloha III sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„ŠTANDARDNÁ KVALITA RYŽE A CUKRU PODĽA ČLÁNKU 1a NARIADENIA (EÚ) č. 1370/2013*

*Nariadenie Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013, s. 12).“;

b)V časti B sa vypúšťa oddiel I;

(31)Príloha VI sa vypúšťa;

(32)V prílohe VII časti II sa dopĺňajú tieto body 18 a 19:

„18)Pojem „dealkoholizované“ sa môže používať spolu s názvom vinárskych výrobkov uvedených v bodoch 1 a 4 až 9, ak výrobok:

a)sa získava z vína vymedzeného v bode 1, šumivého vína vymedzeného v bode 4, akostného šumivého vína vymedzeného v bode 5, akostného aromatického šumivého vína vymedzeného v bode 6, zo sýteného vína vymedzeného v bode 7, z perlivého vína vymedzeného v bode 8 alebo zo sýteného perlivého vína vymedzeného v bode 9;

b)bol podrobený dealkoholizácii v súlade s procesmi uvedenými v prílohe VIII časti I oddiele E a

c)má celkový obsah alkoholu najviac 0,5 obj. %.

19)Pojem „čiastočne dealkoholizované“ sa môže používať spolu s názvom vinárskych výrobkov uvedených v bodoch 1 a 4 až 9, ak výrobok:

a)sa získava z vína vymedzeného v bode 1, šumivého vína vymedzeného v bode 4, akostného šumivého vína vymedzeného v bode 5, akostného aromatického šumivého vína vymedzeného v bode 6, zo sýteného vína vymedzeného v bode 7, z perlivého vína vymedzeného v bode 8 alebo zo sýteného perlivého vína vymedzeného v bode 9;

b)bol podrobený dealkoholizácii v súlade s procesmi uvedenými v prílohe VIII, časti I oddiele E a;

c)má celkový obsah alkoholu najviac 0,5 obj. % a na základe procesov uvedených v prílohe VIII časti I oddiele E sa jeho celkový obsah alkoholu v porovnaní s jeho počiatočným celkovým obsahom alkoholu znížil o viac ako 20 obj. %.“;

(33)V prílohe VIII časti I sa dopĺňa tento oddiel E:

„E.Procesy dealkoholizácie

Nasledujúce procesy dealkoholizácie, a to bez ohľadu na to, či sa používajú samostatne alebo v kombinácii, sa povoľujú na účely čiastočného zníženia obsahu etanolu vo vinárskych výrobkoch uvedených v bodoch 1 a 4 až 9 časti II prílohy VII, alebo jeho takmer úplného odstránenia:

a)odparovanie v čiastočnom vákuu;

b)membránové techniky;

c)destilácia.

Procesy dealkoholizácie nesmú mať za následok organoleptické chyby vinárskeho výrobku. Pri odstraňovaní etanolu z vinárskych výrobkov nesmie dôjsť k zvýšeniu obsahu cukru v hroznovom mušte.“.

Článok 2
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 sa mení takto:

(1)V článku 2 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.Toto nariadenie sa nevzťahuje na liehoviny alebo vinárske výrobky vymedzené v časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, s výnimkou vínnych octov.

3.Toto nariadenie, a najmä zápisy do registra podľa článku 52, sa uplatňuje bez toho, aby nimi bol dotknutý súlad výrobkov s pravidlami Únie, ktoré sa týkajú najmä uvádzania výrobkov na trh, odbytu, ako aj označovania potravín.“;

(2)V článku 5 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)ktorého kvalita alebo vlastnosti v podstatnej miere alebo výlučne závisia od osobitného zemepisného prostredia s jemu vlastnými prírodnými a prípadne aj ľudskými faktormi;“;

(3)V článku 7 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d);

(4)V článku 10 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

Odôvodnená námietka uvedená v článku 51 ods. 1 je prípustná len vtedy, ak bola Komisii doručená v lehote stanovenej v uvedenom odseku a ak:“;

(5)V článku 13 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.Ochrana uvedená v odseku 1 sa vzťahuje aj na tovar vstupujúci na colné územie Únie bez jeho prepustenia do voľného obehu v rámci colného územia Únie, ako aj na tovar predávaný prostredníctvom elektronického obchodu.“;

(6)Článok 15 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 57 ods. 2.“;

b)V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 14, môže Komisia prijímať vykonávacie akty, ktorými sa v odôvodnených prípadoch predĺži prechodné obdobie uvedené v odseku 1 tohto článku, ak sa preukáže, že:“;

(7)Vkladá sa tento článok 16a:

„Článok 16a
Existujúce zemepisné označenia aromatizovaných vínnych výrobkov

Názvy zapísané v registri zriadenom podľa článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady* (EÚ) č. 251/2014 sa automaticky zapíšu do registra uvedeného v článku 11 tohto nariadenia. Zodpovedajúce špecifikácie sa považujú za špecifikácie na účely článku 7 tohto nariadenia.

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).“;

(8)V článku 21sa v odseku 1 úvodná veta nahrádza takto:

„Odôvodnená námietka uvedené v článku 51 ods. 1 je prípustná len vtedy, ak sa Komisii doručí pred uplynutím stanovenej lehoty a ak:“;

(9)Vkladá sa tento článok 24a:

„Článok 24a
Prechodné obdobia na používanie označenia zaručená tradičná špecialita

Komisia môže prijímať vykonávacie akty, ktorými sa udelí prechodné obdobie až na päť rokov s cieľom umožniť, aby výrobky, ktorých označenie pozostáva z názvu, ktorý je v rozpore s článkom 24 ods. 1 alebo taký názov obsahuje, mohli naďalej používať označenie, na základe ktorého boli uvedené na trh pod podmienkou, že z prípustnej námietky podľa článku 49 ods. 3 alebo článku 51 vyplýva, že tento názov sa legálne používal na trhu Únie počas obdobia najmenej piatich rokov pred dátumom uverejnenia v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a).

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 57 ods. 2.“;

(10)V článku 49 sa dopĺňajú tieto odseky 8 a 9:

„8.Členský štát bezodkladne informuje Komisiu v prípade začatia akéhokoľvek konania pred vnútroštátnym súdom alebo iným vnútroštátnym orgánom, ktoré sa týka žiadosti podanej Komisii v súlade s odsekom 4.

9.V prípade potreby môže Komisia prijať vykonávacie akty na pozastavenie preskúmania žiadosti o zápis do registra v zmysle článku 50, kým vnútroštátny súd alebo iný vnútroštátny orgán nerozhodne o námietke voči žiadosti o zápis do registra, v prípade, že členský štát v rámci vnútroštátneho postupu prijal kladné rozhodnutie v súlade s odsekom 4.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 57 ods. 2.“;

(11)Článok 50 sa nahrádza takto:

„Článok 50
Preskúmanie Komisiou a uverejnenie na účely námietkového konania

1.Komisia preskúma žiadosti o zápis do registra, ktoré dostane v súlade s článkom 49 ods. 4 a ods. 5. Posudzuje ich s cieľom odhaliť zjavné chyby, pričom zohľadňuje výsledok preskúmania a námietkového konania, ktoré vykonal príslušný členský štát.

Preskúmanie Komisiou by nemalo trvať dlhšie ako šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti od členského štátu. V prípade prekročenia tejto lehoty Komisia písomne ​​informuje žiadateľov o dôvodoch tohto oneskorenia.

Komisia aspoň raz za mesiac zverejní zoznam názvov, v prípade ktorých jej boli predložené žiadosti o zápis do registra, ako aj dátum ich predloženia.“;

2.Ak sa na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 1 Komisia domnieva, že podmienky stanovené v článkoch 5 a 6 sú splnené, pokiaľ ide o žiadosti o zápis do registra v rámci systému uvedeného v hlave II, alebo že podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 a 2 sú splnené, pokiaľ ide o žiadosti v rámci systému uvedeného v hlave III, v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní:

a)v prípade žiadostí v rámci systému stanoveného v hlave II, jednotný dokument a odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku;

b)v prípade žiadostí v rámci systému stanoveného v hlave III, špecifikáciu.“;

(12)Článok 51 sa mení takto:

a)odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.Do troch mesiacov odo dňa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny alebo fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a bydliskom alebo sídlom v tretej krajine predložiť Komisii odôvodnenú námietku.

Fyzická alebo právnická osoba s oprávneným záujmom a bydliskom alebo sídlom v inom členskom štáte ako v tom, z ktorého bola žiadosť podaná, môže podať odôvodnenú námietku členskému štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo v rámci lehoty stanovenej na vznesenie námietky podľa prvého pododseku.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.Komisia preskúma prípustnosť odôvodnenej námietky, a to najmä na základe dôvodov námietky v zmysle článku 10, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia, a najmä na základe dôvodov námietky v zmysle článku 21, pokiaľ ide o zaručené tradičné špeciality.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.Ak sa Komisia domnieva, že odôvodnená námietka je prípustná, do piatich mesiacov odo dňa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie vyzve orgán alebo osobu, ktorá podala odôvodnenú námietku, a orgán alebo úrad, ktorý predložil žiadosť Komisii, aby sa v rámci primeranej lehoty nepresahujúcej tri mesiace zúčastnili na náležitých konzultáciách.

Orgán alebo osoba, ktorá danú odôvodnenú námietku podala, a orgán alebo úrad, ktorý predložil žiadosť, bezodkladne začne s uskutočňovaním týchto náležitých konzultácií. Tento orgán, osoba alebo úrad si navzájom poskytujú príslušné informácie s cieľom posúdiť, či žiadosť o zápis do registra spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. V prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu, sa tieto informácie poskytnú Komisii.

Kedykoľvek v priebehu konzultácií môže Komisia na žiadosť žiadateľa predĺžiť lehotu na konzultácie najviac o tri mesiace.“;

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Odôvodnená námietka a ďalšie dokumenty, ktoré sa zasielajú Komisii v súlade s odsekmi 1, 2 a 3, musia byť vypracované v jednom z úradných jazykov Únie.“;

(13)V článku 52 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.Ak Komisia nedostane prípustnú odôvodnenú námietku v súlade s článkom 51, bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 57 ods. 2 prijme vykonávacie akty, ktorými sa daný názov zapíše do registra.“;

(14)V článku 53 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.Zmeny týkajúce sa špecifikácie výrobku sú rozdelené do dvoch kategórií vzhľadom na ich význam: Zmeny na úrovni Únie, ktoré si vyžadujú uskutočnenie námietkového konania na únijnej úrovni a štandardné zmeny, ktoré sa majú riešiť na úrovni členských štátov alebo tretích krajín.

Zmena sa považuje za zmenu na úrovni Únie, ak:

a)zahŕňa zmenu názvu chráneného označenia pôvodu, chráneného zemepisného označenia alebo zaručenej tradičnej špeciality;

b)predstavuje riziko neplatnosti odkazov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) vzťahujúcich sa na chránené označenia pôvodu a v článku 5 ods. 2 vzťahujúcich sa na chránené zemepisné označenia;

c)zavádza zmeny vo výrobnej metóde alebo v použití surovín a zložiek, ktoré sa odchyľujú od tradičných postupov a v ich použití v prípade zaručených tradičných špecialít;

d)prináša nové obmedzenia týkajúce sa uvádzania výrobku na trh.

Všetky ostatné zmeny týkajúce sa špecifikácií výrobku sa považujú za štandardné zmeny. Dočasná zmena, ktorá sa týka dočasnej zmeny v rámci špecifikácie výrobku vyplývajúcej z uloženia povinných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení zo strany verejných orgánov, alebo dočasná zmena, ktorá je nevyhnutná z dôvodu prírodnej katastrofy alebo nepriaznivých poveternostných podmienok formálne uznaných príslušnými orgánmi, sa tiež považujú za štandardné zmeny.

Zmeny na úrovni Únie schvaľuje Komisia. Pri schvaľovacom postupe sa musí postupovať mutatis mutandis podľa postupu stanoveného v článkoch 49 až 52.

Členský štát, na ktorého území sa nachádza zemepisná oblasť predmetného výrobku, schvaľuje štandardné zmeny a oznamuje ich Komisii. Tretie krajiny schvaľujú štandardné zmeny v súlade s právom uplatniteľným v príslušnej tretej krajine a oznamujú ich Komisii.

Zmeny sú predmetom preskúmania s prihliadnutím na ďalšie prvky špecifikácií výrobku. V prípade potreby môže Komisia alebo príslušný členský štát vyzvať žiadateľa, aby upravil ďalšie prvky špecifikácií výrobku.“;

3.S cieľom uľahčiť administratívny postup Únie a štandardné zmeny špecifikácie výrobku, a to vrátane prípadov, keď daná zmena nezahŕňa žiadnu zmenu jednotného dokumentu, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 56, ktorými sa dopĺňajú pravidlá postupu žiadosti o zmenu.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa postupov, formy a predkladania žiadosti o zmenu, ako aj oznamovania štandardných zmien; Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2.“;

(15)V bode I prílohy I sa dopĺňajú tieto zarážky:

„–aromatizované vína vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 251/2014;

ostatné alkoholické nápoje s výnimkou liehovín a vinárskych výrobkov vymedzené v časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013.“.

Článok 3
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 251/2014

(1)Názov sa nahrádza takto:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91“

(2)V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vymedzovania, opisu, obchodnej úpravy a označovania aromatizovaných vínnych výrobkov.“;

(3)V článku 2 sa vypúšťa odsek 3;

(4)V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.Obchodné názvy môžu byť doplnené alebo nahradené zemepisným označením aromatizovaného vínneho výrobku chráneného podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(5)V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Názov zemepisného označenia aromatizovaného vínneho výrobku chráneného podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 sa však na etikete uvádza v jazyku alebo jazykoch, v ktorom/-ých bolo zaregistrované, a to aj v prípade, že zemepisné označenie v súlade s článkom 5 ods. 4 nahrádza obchodný názov.

Ak sa názov zemepisného označenia aromatizovaného vínneho výrobku chráneného podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 nepíše latinskou abecedou, názov sa môže takisto uvádzať v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Únie.“

(6)Článok 9 sa vypúšťa;

(7)Kapitola III sa vypúšťa.

Článok 4
Zmena nariadenia (EÚ) č. 228/2013

V článku 30 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Každý finančný rok Únia financuje opatrenia ustanovené v kapitolách III a IV až do výšky maximálnej ročnej sumy zodpovedajúcej:

pre francúzske zámorské departmány: 267 580 000 EUR

pre Azory a Madeiru:102 080 000 EUR

pre Kanárske ostrovy:257 970 000 EUR

3. Sumy pridelené na každý finančný rok na financovanie opatrení stanovených v kapitole III nesmú prekročiť tieto sumy:

pre francúzske zámorské departmány: 25 900 000 EUR

pre Azory a Madeiru:EUR 20 400 000

pre Kanárske ostrovy:EUR 69 900 000

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia požiadavky, podľa ktorých členské štáty môžu zmeniť pridelenie finančných prostriedkov, ktoré sú každoročne prideľované na rôzne výrobky využívajúce režim zásobovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 2.“.

Článok 5
Zmena nariadenia (EÚ) č. 229/2013

V článku 18 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Únia financuje opatrenia stanovené v kapitolách III a IV až do maximálnej výšky 23 000 000 EUR.

3. Suma pridelená na financovanie osobitného režimu zásobovania v zmysle kapitoly III nepresiahne 6 830 000 EUR.“

Článok 6
Prechodné ustanovenia

1.Pravidlá uplatniteľné pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa naďalej vzťahujú na žiadosti týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení, ktoré sa Komisii doručia podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ako aj na žiadosti o zaregistrovanie chránených označení pôvodu, chránených zemepisných označení alebo zaručených tradičných špecialít, ktoré sa Komisii doručia podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.Pravidlá uplatniteľné pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa naďalej vzťahujú na žiadosti týkajúce sa ochrany názvov aromatizovaných vínnych výrobkov ako zemepisných označení, ktoré sa Komisii doručia podľa nariadenia (EÚ) č. 251/2014 pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Rozhodnutie o zápise do registra sa však prijíma podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 zmeneného článkom 2 bodom 13 tohto nariadenia.

3.Články 29 až 60 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa po 1. januári 2021 naďalej uplatňujú vzhľadom na výdavky vynaložené pred 1. januárom 2021 v rámci režimov pomoci uvedených v daných článkoch.

Článok 7
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [X] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 1 písm. b), článok 1 ods. 4, 8, 17, 22, 27, 28 a 31 a články 4 a 5 sa uplatňujú od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

Predseda    Predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu

a) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013;

b) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013;

c) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori.

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Programové zoskupenie 8 – Poľnohospodárstvo a námorná politika v rámci okruhu 3 viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 – Prírodné zdroje a životné prostredie

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 22  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanoveným v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je:

a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva (okrem iného aj podporovaním technického pokroku a optimálnym využívaním výrobných faktorov);

b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov (okrem iného aj zvyšovaním príjmov);

c) stabilizovať trhy;

d) zabezpečiť riadne zásobovanie a

e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

Tieto ciele sú upravené a prispôsobené vzhľadom na výzvy uvedené v oddiele 1.4.2, aby sa kládol dôraz na 10 priorít Komisie na roky 2015 – 2019 a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a splnili uvedené návrhy zamerané na zriadenie legislatívneho rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2021 – 2027 – jednoduchšej, inteligentnejšej, modernejšej a udržateľnejšej SPP.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Cezhraničný a globálny charakter kľúčových výziev, ktorým čelia poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti EÚ, si vyžaduje spoločnú politiku na úrovni EÚ. SPP rieši tieto výzvy:

● zabezpečením jednotného trhu a rovnakých podmienok prostredníctvom spoločného systému podpory na zabezpečenie príjmov, ktorý je základom bezpečnosti potravín a bráni možným narušeniam hospodárskej súťaže,

● posilnením odolnosti poľnohospodárskeho sektora EÚ, čo je nevyhnutné na zvládnutie globalizácie, a

● napĺňaním kľúčových aspektov výziev v oblasti udržateľnosti, ako sú zmena klímy, využívanie vody, kvalita ovzdušia a biodiverzita, prostredníctvom environmentálnej štruktúry SPP.

V ostatných oblastiach silný únijný rozmer treba kombinovať s väčšou mierou subsidiarity. Medzi tieto oblasti patrí bezpečnosť potravín (napr. harmonizácia noriem), problémy vidieckych oblastí (medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v nezamestnanosti na vidieku), nedostatočná infraštruktúra a služby na vidieku, nedostatky v oblasti výskumu a inovácií, ako aj problémy týkajúce sa kvality potravín, verejného zdravia a výživy. Primeraná reakcia na tieto výzvy na úrovni EÚ umožňuje efektívnejšie a účinnejšie opatrenia v kombinácii s väčšou flexibilitou na úrovni členských štátov.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe hodnotenia súčasného politického rámca sa uskutočnili rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a tiež analýza budúcich úloh a potrieb a komplexné hodnotenie vplyvu. Viac podrobností možno nájsť v posúdení vplyvu a dôvodovej správe, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Pokiaľ ide o SPP, významné synergie a zjednodušenia sa dosiahnu predovšetkým tak, že implementácia intervencií financovaných z EPZF a EPFRV sa zahrnie do jedného strategického rámca strategického plánu SPP. Štruktúry, ktoré už existujú v členských štátoch, sa zachovajú, zatiaľ čo riadiace a kontrolné pravidlá sa zjednodušia a prispôsobia osobitným intervenciám vykonávaným členskými štátmi.

SPP zachováva silné synergie s politikami v oblasti klímy a životného prostredia, otázkami súvisiacimi s bezpečnosťou potravín a so zdravím, ďalej s digitálnou agendou vo vidieckych oblastiach a biohospodárstvom, podporou poznatkov a inovácií, rozširovaním a susedskou politikou, obchodnými a rozvojovými politikami či programom Erasmus+.

SPP bude pracovať v súčinnosti a komplementárnosti s inými politikami a fondmi EÚ, ako sú akcie realizované v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, fond InvestEU, deviaty rámcový program pre výskum či politiky v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade potreby sa stanovia spoločné pravidlá s cieľom maximalizovať súlad a komplementárnosť medzi fondmi a zároveň zabezpečiť, aby sa rešpektovali špecifiká týchto politík.

V rámci klastra RP9 Potraviny a prírodné zdroje, ktorého cieľom je, aby boli poľnohospodárske a potravinové systémy v plnej miere bezpečné, udržateľné, odolné, obehové, rôznorodé a inovatívne, sa zabezpečia synergie s výskumným rámcovým programom. SPP vytvorí ešte silnejšie väzby na politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií tým, že biohospodárstvo sa zavedie ako priorita SPP. V rámci klastra Potraviny a prírodné zdroje sa dôraz kladie aj na využitie prínosov digitálnej revolúcie, takže činnosti v oblasti výskumu a inovácií prispejú k digitálnej transformácii poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

Legislatívne návrhy, ktorých sa týka tento finančný výkaz, by sa mali chápať v širšom kontexte návrhu všeobecného nariadenia, ktorým sa stanovuje jednotný rámec spoločných pravidiel pre fondy, ako napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a iné. Uvedené rámcové nariadenie bude dôležitým prínosom k zníženiu administratívnej záťaže, k efektívnemu využívaniu prostriedkov EÚ a k zavedeniu zjednodušenia do praxe.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

obmedzené trvanie

   účinnosť od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027

   finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a neskôr

neobmedzené trvanie, pokiaľ ide o návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

Vykonávanie od roku 2021 (rozpočtový rok).

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 23  

Priame riadenie na úrovni Komisie

   prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Žiadne zásadné zmeny oproti súčasnej situácii, t. j. väčšina výdavkov, ktorých sa legislatívne návrhy o SPP týkajú, sa bude riadiť zdieľaným riadením spolu s členskými štátmi. Veľmi malá časť však bude naďalej podliehať priamemu riadeniu Komisiou.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Zriadi sa výkonnostný, monitorovací a hodnotiaci rámec so zámerom:

a)    posúdiť SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ;

b)    vytýčiť čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre špecifické ciele strategických plánov SPP;

c)    monitorovať pokrok zaznamenaný smerom k dosiahnutiu cieľových hodnôt strategického plánu SPP;

d)    posúdiť intervencie strategických plánov SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti a koherentnosti;

e)    podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú implementáciu strategického plánu SPP a pokrok v dosahovaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP.

Výročné správy o výkonnosti

Do 15. februára 2023 a do 15. februára každého nasledujúceho roka až do roku 2030 vrátane členské štáty predkladajú Komisii výročné správy o výkonnosti, ktoré opisujú implementáciu jednotlivých strategických plánov SPP v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Tieto správy obsahujú kľúčové kvalitatívne a kvantitatívne informácie o implementácii strategického plánu SPP s odvolaním sa na finančné údaje a ukazovatele výstupu a výsledku. Zahŕňajú aj informácie o realizovaných výstupoch, realizovaných výdavkoch, realizovaných výsledkoch a vzdialenosti od príslušných cieľových hodnôt.

Poskytnuté údaje sa týkajú dosiahnutých hodnôt ukazovateľov pre čiastočnú a úplnú implementáciu intervencií. Uvádza sa v nich aj súhrn stavu implementácie strategického plánu SPP za predchádzajúci rozpočtový rok, všetky problémy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť strategického plánu SPP, najmä pokiaľ ide o odchýlky od čiastkových cieľov, pričom sa zdôraznia dôvody, a ak je to relevantné, prijaté opatrenia.

Komisia na základe informácií poskytnutých vo výročných správach o výkonnosti uskutočňuje výročné preskúmanie výkonnosti a výročné schvaľovanie výkonnosti.

Hodnotenie strategického plánu SPP

Členské štáty budú uskutočňovať ex ante hodnotenia, ktorých súčasťou je analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, pokiaľ ide o strategický plán SPP, s cieľom určiť potreby, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom strategického plánu SPP.

Členské štáty vykonávajú hodnotenia strategických plánov SPP s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie plánov, ako aj posúdiť ich z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti, pridanej hodnoty EÚ a vplyvu vo vzťahu k ich príspevku k všeobecným a špecifickým cieľom SPP.

Posudzovanie výkonnosti zo strany Komisie

Komisia vypracuje viacročný plán hodnotenia SPP, ktorý sa má plniť pod jej vedením.

Komisia bude vykonávať priebežné hodnotenie s cieľom posúdiť fondy z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ, pričom zohľadní ukazovatele uvedené v prílohe VII. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia vykonáva ex post hodnotenie na posúdenie fondov z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ.

Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade prvú správu o vykonávaní dotknutého článku vrátane prvých výsledkov týkajúcich sa výkonnosti SPP vychádzajúc z dôkazov získaných z hodnotení SPP vrátane hodnotení strategických plánov SPP, ako aj iných relevantných zdrojov informácií. Druhá správa vrátane posúdenia výkonnosti SPP sa predloží do 31. decembra 2031.

Podávanie správ založené na základnom súbore ukazovateľov

Informácie poskytované členskými štátmi sú základom pre správy Komisie o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov.

V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku 38 ods. 3 písm. e) bodu i) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti uvedené v spomínanom článku, pričom na meranie výkonnosti sa používa základný súbor ukazovateľov.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

SPP sa prednostne vykonáva v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi. Existujúce riadiace orgány zriadené v členských štátoch, najmä platobné agentúry a certifikačné orgány, sa ukázali ako efektívne pri ochrane rozpočtu EÚ a zabezpečovaní správneho finančného riadenia. Stabilne nízka miera chybovosti v rámci SPP v posledných rokoch ukazuje, že systémy riadenia a kontroly zriadené členskými štátmi fungujú správne a poskytujú primeranú istotu.

Nový model vykonávania v rámci SPP zohľadňuje túto situáciu tak, že zveruje členským štátom viac subsidiarity v rozhodovaní a riadení existujúcich kontrolných systémov ako súčasť všeobecnejšieho súboru pravidiel na úrovni Únie. Okrem toho v nadväznosti na stratégiu rozpočtovania zameranú na výsledky a platby orientované na výkonnosť SPP prepojí oprávnenosť platieb so skutočnou realizáciou činností. Výkonnosť je teda v legislatívnych návrhoch o SPP po roku 2020 stredobodom finančného riadenia a modelu zabezpečovania spoľahlivosti.

Kontrolná stratégia v novom období bude plne v súlade s koncepciou jednotného auditu, aby akreditované platobné agentúry a certifikačné orgány poskytovali potrebné záruky. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť účinnému fungovaniu systémov riadenia a spoľahlivosti správ o výkonnosti. Presne ako v súčasnosti sa na začiatku obdobia vypracuje stratégia auditu a viacročný pracovný program.

Stručne povedané, Komisia sa teda bude uisťovať, že systémy riadenia zavedené v členských štátoch fungujú účinne, bude refundovať platby uskutočnené akreditovanými platobnými agentúrami a bude vykonávať ročné schvaľovanie výkonnosti, pri ktorom bude posudzovať dosiahnuté výstupy, ktoré nahlásia členské štáty.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

V rámci SPP je viac ako sedem miliónov prijímateľov, ktorí dostávajú podporu prostredníctvom širokej škály rôznych schém pomoci. Klesajúci trend v znižovaní miery chybovosti v oblasti SPP dokazuje, že platobné agentúry majú kvalitné a spoľahlivé systémy riadenia a kontroly.

SPP sa doteraz vykonávala na základe podrobných pravidiel oprávnenosti na úrovni prijímateľa, čo zvyšovalo komplexnosť, administratívne zaťaženie a riziko chýb. Náklady na systém riadenia a kontroly zamerané na zmierňovanie tohto rizika sa považovali za trocha neprimerané.

Legislatívny balík o SPP po roku 2020 výrazne znižuje prvok týkajúci sa plnenia týchto pravidiel a viac sa zameriava na výkonnosť. Povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ majú plniť členské štáty, ktoré by následne mali zaviesť vhodné systémy riadenia a kontroly. Členské štáty budú mať viac flexibility pri navrhovaní schém a opatrení, ktoré lepšie zodpovedajú ich konkrétnej situácii. Financovanie SPP bude teda podmienené strategickým plnením politiky smerom k dosahovaniu spoločných cieľov vymedzených na úrovni EÚ. Plán SPP bude vychádzať z dohody medzi členskými štátmi a Komisiou, v rámci ktorého sa vymedzí a schváli stratégia na obdobie 7 rokov, cieľové hodnoty, intervencie a plánované výdavky.

Návrh nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky prispôsobuje súčasnú situáciu tomuto novému modelu vykonávania pri súčasnom zachovaní dobre fungujúcich riadiacich orgánov (platobných agentúr a certifikačných orgánov). V súčasnej situácii sa každý rok od vedúceho každej platobnej agentúry vyžaduje, aby poskytol vyhlásenie riadiaceho subjektu o úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, o riadnom fungovaní riadiacich štruktúr vrátane plnenia základných požiadaviek EÚ a o spoľahlivosti správ o výkonnosti. Zároveň sa vyžaduje, aby sa k týmto prvkom vyjadril nezávislý audítorský subjekt (certifikačný orgán).

Ak členský štát nepredloží výstupy zodpovedajúce dohodnutým normám, výdavky sa znížia. Bude sa pokračovať v auditoch zhody s cieľom posúdiť fungovanie riadiacich štruktúr. Komisia bude naďalej vykonávať audit poľnohospodárskych výdavkov, pričom sa bude opierať o prístup zameraný na riziká, aby sa jej audity zameriavali na oblasti s najvyšším rizikom, a to v súlade so zásadou jednotného auditu. Okrem toho sú k dispozícii jasné mechanizmy pozastavenia platieb v prípade závažných nedostatkov v riadiacich štruktúrach alebo tendencií výrazne neuspokojivej výkonnosti.

Hlavné riziko pre nové obdobie je, že zmiernenie konkrétnych a podrobných pravidiel toho, ako sa má v členských štátoch zaviesť systém riadenia a kontroly na úrovni platobných agentúr, môže mať vplyv na dobré meno Komisie v prípadoch, keď sa nebudú dodržiavať pravidlá oprávnenosti stanovené členskými štátmi. Treba zdôrazniť, že Komisia sa uistí, že systémy riadenia sú zavedené a že sa dosahujú výstupy a výsledky. V duchu rozpočtovania zameraného na výsledky Komisia bude klásť dôraz na to, čo sa v rámci politiky dosiahlo.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Očakáva sa, že nový model vykonávania pre SPP výrazne zníži náklady na kontroly pre členské štáty aj prijímateľov.

Požiadavky na úrovni EÚ sa výrazne znížili a stanovili sa na úrovni členských štátov, ktoré by mali využiť túto príležitosť na prispôsobenie povinností, ktoré musia prijímatelia pomoci splniť, konkrétnym vnútroštátnym alebo regionálnym podmienkam.

Členské štáty vymedzia systémy riadenia a kontroly v rámci zjednodušeného rámca EÚ vymedzeného v legislatívnych návrhoch. Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), v ktorom sa realizuje približne 88 % platieb v rámci SPP, zostáva zachovaný, hoci konkrétne prvky, ktoré sa doteraz stanovovali na úrovni EÚ, sa ponechávajú na členské štáty. Intenzita a rozsah kontrol, čo je hlavný nákladový faktor, sa teda už nevymedzuje na úrovni EÚ.

Zameranie na výkonnosť si vyžaduje kvalitný a spoľahlivý systém podávania správ, ktorý – ako sa uvádza v predchádzajúcich oddieloch – bude podliehať nezávislým auditom. Neočakáva sa však, že by to malo významný vplyv na administratívnu záťaž členských štátov, keďže väčšina ukazovateľov výstupu je už v akreditovaných platobných agentúrach k dispozícii.

Členské štáty majú potenciál zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž spojenú s riadením a kontrolovaním SPP, keďže budú môcť prispôsobiť pravidlá oprávnenosti na úrovni prijímateľa a rozhodnúť o najvhodnejšom spôsobe kontroly (neexistujú žiadne univerzálne modely). Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré sprevádza legislatívne návrhy o SPP (kapitola o zjednodušení), náklady na vykonávanie novej SPP by nemali byť vyššie (v súčasnosti sú na úrovni 3,6 %), a to aj keď sa zohľadní väčšie zameranie na podávanie správ o výkonnosti.

Pokiaľ ide o očakávanú úroveň chýb podľa nového modelu vykonávania sa oprávnenosť výdavkov posudzuje z hľadiska dosiahnutých výstupov. Preto by sa chyby nevypočítavali vo vzťahu k zákonnosti a riadnosti jednotlivých transakcií, ale na úrovni výstupov dosiahnutých vo vzťahu k refundovaným výdavkom. Výdavky, ktoré nemajú zodpovedajúc výstup, sa znížia pri výročnom schvaľovaní výkonnosti, takže rozpočet EÚ zostáva chránený.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

V legislatívnom balíku sa stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť účinné predchádzanie podvodom, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, a to tak, že budú predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať ich a naprávať. Členské štáty musia ukladať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom a vymáhať akékoľvek neoprávnené platby spolu s úrokmi.

Tieto základné požiadavky EÚ sú súčasťou riadiacich štruktúr, ktoré budú kontrolovať certifikačné orgány vychádzajúc z prístupu založeného na riziku, ako aj Komisia na základe zásady jednotného auditu.

Podrobnosti sa budú podľa potreby riešiť v revidovanej stratégii boja proti podvodom v poľnohospodárstve. Neočakáva sa však, že by sa typológia podvodov a iných závažných nezrovnalostí v budúcnosti oproti súčasnosti podstatne zmenila.

Súčasný prístup založený na poskytovaní cielenej odbornej prípravy členským štátom, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom a iným závažným nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu, sa pravdepodobne rozšíri aj na budúcu SPP. To isté platí aj pre tematické usmernenia pre členské štáty o konkrétnych oblastiach s vysokou úrovňou rizika.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU

Sumy uvedené v tomto finančnom výkaze sú vyjadrené v bežných cenách.

Okrem zmien vyplývajúcich z legislatívnych návrhov uvedených ďalej v tabuľkách legislatívne návrhy so sebou prinášajú ďalšie zmeny, ktoré nemajú žiaden finančný vplyv.

Pokiaľ ide o výdavky súvisiace s trhom, malo by sa zdôrazniť, že sumy zohľadnené pri výdavkoch súvisiacich s trhom sú založené na predpoklade, že sa nepristúpi k verejnému intervenčnému nákupu ani k iným opatreniam súvisiacim s krízovou situáciou v ktoromkoľvek sektore.

V rámci EPZF sa zavedú nové poľnohospodárske rezervy na poskytnutie dodatočnej podpory pre poľnohospodársky sektor na účely bezpečnostných opatrení v kontexte riadenia alebo stabilizácie trhu a/alebo v prípade kríz, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu. Výška rezervy bude na začiatku každého finančného roka najmenej 400 miliónov EUR. Nepoužité sumy z rezervy na krízové situácie v poľnohospodárstve z finančného roka 2020 sa prenesú do rozpočtového roka 2021 na vytvorenie rezervy; v období 2021 – 2027 sa nevyužité sumy budú prenášať z roka na rok. Ak sa rezerva využije, doplní sa z dostupných alebo nových rozpočtových prostriedkov. Ak sa presiahne konkrétny čiastkový strop EPZF stanovený vo VFR na roky 2021 – 2027, na pokrytie všetkých potrieb nad rámec uvedeného čiastkového stropu vrátane tých na doplnenie rezervy sa bude uplatňovať finančná disciplína. Preto sa v období 2021 – 2027 nepredpokladá opakované uplatnenie finančnej disciplíny na účely vytvorenia rezervy. Mechanizmus finančnej disciplíny sa zachová na účely zabezpečenia dodržiavania čiastkového stropu EPZF.

Pokiaľ ide o typy intervencií vo forme priamych platieb, čisté stropy na finančný rok 2021 (kalendárny rok 2020) stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 sú vyššie než sumy alokované na typy intervencií vo forme priamych platieb uvedené v sprievodných tabuľkách, a tak sa neskôr budú musieť upraviť v súlade so záverečnou dohodou o finančnom krytí SPP v lehotách potrebných na včasné vykonávanie v členských štátoch.

Návrh zahŕňa pokračovanie v procese externej konvergencie priamych platieb: Členské štáty s priemernou úrovňou podpory pod 90 % priemeru EÚ znížia rozdiel o 50 % rozdielu na 90 % priemeru EÚ v 6 postupných krokoch počínajúc rokom 2022. Na financovaní tejto konvergencie sa budú podieľať všetky členské štáty. To sa odráža v alokáciách pridelených členským štátom na priame platby v prílohe IV k nariadeniu o strategických plánoch SPP.

Vplyv zníženia platieb v rámci priamej podpory poľnohospodárov na rozpočet je z hľadiska alokácie priamych platieb neutrálny, keďže produkt zníženia platieb sa použije na financovanie redistributívnej platby v tom istom členskom štáte. Ak produkt zníženia platieb nemožno zahrnúť do financovania typov intervencií vo forme priamych platieb, prevedie sa do alokácie z EPFRV pridelenej dotknutému členskému štátu. Sumy takéhoto prípadného prenosu v tejto fáze nemožno kvantifikovať.

Pokiaľ ide o príjmy pripísané EPZF, odhad odráža účinok odkladov a splátok udelených na minulé rozhodnutia o schválení účtov, ktoré budú uhradené po roku 2020, a odhadované pripísané príjmy zo schválenia účtov a nezrovnalostí, ktoré sa majú vybrať. Predpokladá sa, že uvedené príjmy sa po zavedení nového modelu vykonávania v porovnaní so súčasnými úrovňami znížia.

Pokiaľ ide o EPFRV, v návrhu sa podobne ako v prípade iných európskych štrukturálnych a investičných fondov predpokladá zníženie miery spolufinancovania EÚ. To spolu s alokáciami na typy intervencií financované z EPFRV umožní zachovať verejnú podporu pre európske vidiecke oblasti bez výrazných zmien. Alokácia medzi členské štáty sa zakladá na objektívnych kritériách a výkonnosti v minulosti.

Reformné návrhy obsahujú ustanovenia, ktorými sa členským štátom poskytuje určitá miera flexibility, pokiaľ ide o ich alokácie na typy intervencií vo forme priamych platieb a typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, ako aj medzi alokáciami na typy intervencií vo forme priamych platieb a určitými sektorovými typmi intervencií. Ak sa členské štáty túto pružnosť rozhodnú využiť, bude to mať v rámci daných finančných súm finančné dôsledky, ktoré v tejto fáze nie je možné kvantifikovať.

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a predbežný zoznam nových navrhovaných rozpočtových riadkov výdavkov 24  

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Okruh 3:

Prírodné zdroje a životné prostredie

DRP/NRP 25

krajín EZVO 26

kandidátskych krajín 27

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3

[08.01.YY] EPZF Neoperačná technická pomoc

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.01.YY] EPFRV Neoperačná technická pomoc

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.01.YY] Výkonné agentúry

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Poľnohospodárske rezervy

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Výdavky súvisiace s trhom mimo plánu SPP

DRP a NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Typy intervencií vo forme priamych platieb v rámci plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Priame platby mimo plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] EPZF Operačná technická pomoc

DRP a NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.03.YY] Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka 2021 – 2027 v rámci plánu SPP

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.03.YY] EPFRV Operačná technická pomoc

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky na externých zamestnancov a ostatné výdavky na riadenie ako podpora oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky vzťahujúce sa na zariadenie a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

Zoznam rozpočtových položiek v tabuľke je predbežný a nemá vplyv na konkrétnu rozpočtovú nomenklatúru, ktorú Komisia navrhne v rámci výročného rozpočtového postupu.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

3

Prírodné zdroje a životné prostredie

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

08 02 YY – Poľnohospodárska rezerva

Záväzky = Platby

(1)

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

08 02 YY – Sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP  28

Záväzky = Platby

(2)

2 044,116

2 066,584

2 091,060

2 115,010

2 139,737

2 165,443

2 192,347

14 814,294

08 02 YY – Výdavky súvisiace s trhom mimo plánu SPP

Záväzky

(3)

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

4 468,163

Platby

(4)

605,136

611,601

623,808

627,643

629,770

630,334

630,314

109,558

4 468,164

08 02 YY – Typy intervencií vo forme priamych platieb

Záväzky = Platby

(5)

37 392,689

37 547,129

37 686,679

37 802,859

37 919,038

38 035,217

38 151,396

 

264 535,007

08 02 YY – Priame platby mimo plánu SPP

Záväzky = Platby

(6)

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

 

2 949,249

08 02 YY – EPZF Operačná technická pomoc 29

Záväzky = Platby 30

(7)

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

497,000

08 01 YY – Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z EPZF 31

Záväzky = Platby

(8)

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

91,000

67 01 a 67 02 – Príjmy pripísané EPZF

Záväzky = Platby

(9)

280,000

230,000

130,000

130,000

130,000

130,000

130,000

1 160,000

MEDZISÚČET – EPZF

Záväzky

(10) = (1 + 2 + 3 + 5 + 6 + 7 + 8 – 9)

40 300,435

40 527,343

40 791,369

40 931,499

41 072,405

41 214,290

41 357,373

 

286 194,715

Platby

(11) = (1 + 2 + 4 + 5 + 6 + 7 + 8 – 9)

40 267,262

40 500,635

40 776,868

40 920,833

41 063,866

41 206,315

41 349,378

109,558

286 194,715

08 03 YY – Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka

Záväzky

(12)

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

 

78 613,927

Platby

(13)

786,139

3 703,699

6 314,312

7 860,977

9 356,414

10 331,700

11 025,236

29 235,450

78 613,927

08 03 YY – EPFRV Operačná technická pomoc EÚ

Záväzky = Platby 32

(14)

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

 

155,029

08 01 YY – Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z EPFRV

Záväzky = Platby

(15)

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

 

42,000

MEDZISÚČET – EPFRV

Záväzky

(16) = (12 + 14 + 15)

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

 

78 810,955

Platby

(17) = (13 + 14 + 15)

814,286

3 731,846

6 342,459

7 889,124

9 384,561

10 359,847

11 053,383

29 235,450

78 810,955

Rozpočtové prostriedky pre SPP SPOLU

Záväzky

= 10 + 16

51 559,143

51 786,051

52 050,077

52 190,207

52 331,113

52 472,998

52 616,081

 

365 005,670

Platby

= 11 + 17

41 081,548

44 232,481

47 119,327

48 809,957

50 448,427

51 566,162

52 402,761

29 345,008

365 005,670

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.



Okruh viacročného finančného
rámca

7

Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

879,746

Ostatné administratívne výdavky

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

42,056

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky = Platby

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

921,802

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
v rámci všetkých OKRUHOV
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

51 690,829

51 917,737

52 181,763

52 321,893

52 462,799

52 604,684

52 747,767

 

365 927,472

Platby

41 213,234

44 364,167

47 251,013

48 941,643

50 580,113

51 697,848

52 534,447

29 345,008

365 927,472

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

879,746

Ostatné administratívne výdavky

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

42,056

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

921,802

Mimo OKRUHU 7 33
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

12,950

Ostatné
administratívne výdavky

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

120,050

Medzisúčet mimo
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

133,000

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.

SPOLU

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

1 054,802

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného alokačného postupu a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

845

845

845

845

845

845

845

Delegácie

3

3

3

3

3

3

3

Výskum

 Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 34

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

– delegácie

1

1

1

1

1

1

1

Financované z finančného krytia programu 35

– ústredia

29

29

29

29

29

29

29

– delegácie

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

   nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

67 01 a 67 02

280

230

130

130

130

130

130

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

08 02 YY – Sektorové typy intervencií

08 02 YY – Typy intervencií vo forme priamych platieb

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

Pozri poznámky v bode 3.

(1)    [COM(2018) 322 final – nariadenie o VFR].
(2)    Stanovený v čl. 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 834/2014 z 22. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá na uplatňovanie spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky .
(3)    Európska komisia (2017) Hodnotenie a plán štúdií na roky 2017 až 2021 , Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
(4)    Pozri: https://ec.europa.eu/agriculture/statistics/facts-and-figures_sk . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/eco_background_final_en.pdf . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/env_background_final_en.pdf . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/soc_background_final_en.pdf .
(5)    Správa Osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy (správa AMTF) (2016) s názvom Improving market outcomes enhancing the position of farmers in the supply chain (Zlepšenie výsledkov trhu posilnením postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci) .
(6)    Európska komisia (2016) Cork 2.0: Európska konferencia o rozvoji vidieka , webová stránka.
(7)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. Apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).
(8)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(9)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/…, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú členské štáty vypracovať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L …, ......, s. ...).
(12)    Uruguajské kolo multilaterálnych obchodných rokovaní (1986 až 1994) – príloha 1 – príloha 1C – Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (WTO), (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 214). 
(13)    Rozhodnutie Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo pri Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).
(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).
(15)    Uruguajské kolo multilaterálnych obchodných rokovaní (1986 až 1994) – príloha 1 – príloha 1A – Všeobecná dohoda o clách a obchode s tovarom (WTO) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1.)
(16)    WT/MIN(15)/45, WT/L//980
(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady .../... z .... o financovaní a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L ..., ......, s. ...).
(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14).
(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).
(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).
(22)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(23)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .
(24)    Mnohé z existujúcich rozpočtových riadkov sa zachovajú a číslovanie sa prispôsobí novej rozpočtovej nomenklatúre (napr. súčasné kapitoly 05 07 a 05 08). Nomenklatúra sa môže upraviť s ohľadom na vývoj návrhu o SPP.
(25)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(26)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(27)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(28)    Zvýšenie, pokiaľ ide o sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP, sa vysvetľuje alokáciou navrhovanou na podporu sektoru včelárstva vo výške 60 miliónov EUR, ako aj vývojom výdavkov v sektore ovocia a zeleniny, ktorý sa neobmedzuje len na finančné krytie na úrovni EÚ, čo vyplýva zo sledovanej úrovne plnenia v minulosti.
(29)    Vrátane súm v súčasnosti financovaných v rámci kapitoly 05 07 (Audit poľnohospodárskych výdavkov) a 05 08 (Politická stratégia a koordinácia v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka).
(30)    V záujme zjednodušenia sa rozpočtové prostriedky na technickú pomoc z EPZF považujú za nediferencované. Suma RAL je v porovnaní s celkovými sumami, na ktoré sa vzťahuje tento finančný výkaz, zanedbateľná.
(31)    Vrátane súm v súčasnosti financovaných v rámci položky 05 01 04 01 – Podporné výdavky na Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) – Neoperačná technická pomoc a 05 01 06 01 – Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny – Príspevok z programu na propagáciu v oblasti poľnohospodárstva
(32)    V záujme zjednodušenia sa rozpočtové prostriedky na technickú pomoc z EPFRV považujú za nediferencované. Suma RAL je v porovnaní s celkovými sumami, na ktoré sa vzťahuje tento finančný výkaz, zanedbateľná.
(33)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(34)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.
(35)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).