15.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/94

1.1

Výbor víta návrh Komisie, a najmä rozšírenie právneho základu navrhnutého pre uplatňovanie Európskeho programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby v rokoch 2012 a 2013. Vďaka tomu sa tento program bude môcť zamerať na plnenie cieľov SPP a zároveň pomôže posilniť sociálnu súdržnosť v Únii. Táto zmena je dôležitá aj preto, že zodpovedá cieľom stratégie Európa 2020.

1.2

EHSV zastáva názor, že je potrebné pokračovať v uplatňovaní programu a jeho financovaní z rozpočtu SPP aj v rokoch 2012 a 2013, a to na tej istej úrovni ako v súčasnosti. Solidarita so znevýhodnenými skupinami obyvateľstva bola vždy jednou z hodnôt, za ktoré sa Únia v jednotlivých oblastiach svojej politiky zasadzovala, a tak to musí byť i naďalej.

1.3

Podľa EHSV je táto pomoc skutočne dôležitá, keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa počet občanov, ktorí tento program využívajú neustále zvyšuje.

1.4

EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti podporuje tento návrh o to viac, že o jeho uplatňovanie v členských štátoch sa stará veľa dobrovoľníkov a členov humanitárnych organizácií, ktorí by to nepochopili, keby sa prostriedky dostupné pre tento program znížili v roku 2012 o 75 % v porovnaní s rokom 2011, alebo keby v roku 2013 úplne zmizli v dôsledku nedostatku intervenčných zásob. Výbor zastáva názor, že tento program financovaný európskymi fondmi umožňuje, aby si občania vytvorili o Únii pozitívny obraz.

1.5

Výbor takisto víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila niektoré odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcom stanovisku z januára 2011 (1), napríklad v súvislosti s tým, aby sa v rokoch 2012 a 2013 zachovalo financovanie z rozpočtu SPP na úrovni 100 %, ako aj v súvislosti s možnosťou preplácať niektoré administratívne náklady alebo náklady na dopravu a skladovanie, ktoré znášajú humanitárne organizácie.

1.6

EHSV súhlasí s tým, aby sa členským štátom ponechala možnosť vybrať si výrobky, ktoré pochádzajú z Únie. Tento program bude takto nielen pôsobiť ako stabilizátor vnútorného trhu, ale zároveň bude poskytovať aj všetky záruky, že dodané výrobky spĺňajú vysoké normy stanovené pre európskych výrobcov.

2.1

Pripomeňme, že s bezplatnou distribúciou potravín najchudobnejším obyvateľom Spoločenstva sa začalo v rokoch 1986 až 1987 v dôsledku mimoriadne tuhej zimy. Potraviny, ktoré sa rozdeľovali humanitárnym organizáciám v jednotlivých členských štátoch, pochádzali z intervenčných zásob.

2.2

Využívanie intervenčných zásob, ktoré neskôr nadobudlo oficiálny charakter, umožnilo plniť dva ciele: pomôcť najchudobnejším obyvateľom Únie a zároveň prispieť k znovunastoleniu určitej stability na trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

2.3

Postupné reformy SPP realizované od roku 1992 umožnili podstatne znížiť intervenčné zásoby. Ich niekdajší štrukturálny charakter sa postupne zmenil na konjunkturálny. Súčasný objem zásob však už v posledných rokoch sám nedokáže uspokojiť dopyt po potravinovej pomoci.

2.4

Úpravy programu umožnili už v roku 1995 kompenzovať nedostatok výrobkov z intervenčných zásob nákupom na trhoch.

2.5

V dôsledku rozšírenia Európskej únie musela Komisia upraviť program na rok 2009 a zvýšiť jeho rozpočet.

2.6

V roku 2008 vzhľadom na vývoj situácie Komisia rozbehla reflexiu o programe potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Výsledkom bol návrh nariadenia Rady s cieľom dať systému pomoci pre najchudobnejších trvalý charakter.

2.7

Tento návrh obsahoval niekoľko zmien dovtedajších pravidiel: zdroje dodávok, širší výber potravín, trojročný plán distribúcie, stanovenie priorít zo strany členských štátov, postupné zavedenie spolufinancovania, zvýšenie dostupného rozpočtu. Schválenie návrhu v Rade však pozastavila blokujúca menšina.

2.8

Komisia prijala 17. septembra 2010 zmenený a doplnený návrh, v ktorom čiastočne zohľadnila stanovisko EP k pôvodnému návrhu (stanovisko z 26. marca 2009): zvýšenie podielu spolufinancovania, stanovenie stropu pre finančnú pomoc zo strany EÚ na 500 miliónov eur ročne, možnosť pre členské štáty uprednostniť európske potravinové výrobky.

2.9

Diskusia, ktorá prebehla 27. septembra 2010 na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, skončila tak, že sa proti návrhu opäť postavila blokujúca menšina.

2.10

EHSV predložil stanovisko k tomuto zmenenému a doplnenému návrhu 20. januára 2011 (2).

2.11

Európsky súdny dvor vyniesol 13. apríla 2011 rozsudok vo veci žaloby, ktorú podalo Nemecko (Vec T-576/08) v súvislosti s plánom na rok 2009 týkajúcim sa dodávky potravín z intervenčných zásob v prospech najodkázanejších osôb v Únii. Zrušenie sa týka akéhokoľvek nákupu na trhu, pričom množstvá pochádzajúce z intervenčných zásob neboli spochybnené.

2.12

Komisia preto na rok 2012 určila omnoho menší rozpočet, pričom zohľadnila len pôvod „intervenčné zásoby“.

2.13

Na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktoré sa konalo 20. septembra 2011, návrh zo 17. septembra 2010 nezískal potrebnú väčšinu hlasov.

2.14

Nový zmenený a doplnený návrh z 3. októbra 2011 bol 20. októbra 2011 predložený Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a opäť sa proti nemu postavila blokujúca menšina, a to aj napriek doplneniam, ktoré boli do pôvodného návrhu zapracované. EHSV sa teraz urgentne musí vyjadriť k tomuto novému návrhu.

3.1

Počas vyše dvadsiatich rokov pochádzala potravinová pomoc pre najchudobnejšie osoby z intervenčných zásob. Hoci spočiatku boli tieto zásoby značné, v dôsledku postupných reforiem SPP sa podstatne znížili. Zo štrukturálnych sa opäť stali konjunkturálnymi.

3.2

Prvý cieľ pôvodnej SPP, ktorým bolo zvýšiť produktivitu, postupne ustúpil do úzadia v prospech udržateľnosti poľnohospodárskej činnosti, pričom tento pojem zahŕňa aj lepšie zosúladenie ponuky a dopytu. Toto nové zameranie si vyžaduje úpravu právneho rámca programu potravinovej pomoci.

3.3

Postupné rozširovanie Únie, nárast cien potravinových výrobkov a nedávna hospodárska kríza spôsobili, že sa potreby v tejto súvislosti značne zvýšili. Počet osôb, ktoré sú v Únii na takúto pomoc odkázané, totiž neustále narastá. V roku 2008 využívalo tento program pomoci viac ako 13 miliónov ľudí. V roku 2010 to bolo viac než 18 miliónov občanov v 20 členských štátoch, kde tento európsky program potravinovej pomoci funguje.

3.4

Vzhľadom na tento vývoj situácie je súčasný program i naďalej založený na rozdeľovaní výrobkov pochádzajúcich z intervenčných zásob Únie a počíta sa v ňom s tým, že sa dočasne povolí nakupovať výrobky na trhu, aby sa takto kompenzoval nedostatok zásob.

3.5

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom z apríla 2011 zrušil ustanovenia plánu prideľovania na rok 2009, ktoré umožňovali nákup potravín na trhu, keďže intervenčné zásoby boli v tom čase zredukované.

3.6

V nadväznosti na tento rozsudok Komisia vo svojom vykonávacom nariadení dbala na to, aby sa v programe potravinovej pomoci na rok 2012 čerpalo výlučne z intervenčných zásob. Konkrétne program na rok 2012 bude mať rozpočet vo výške 113 miliónov eur, čo je štvrtina rozpočtu predchádzajúcich ročných plánov.

3.7

V návrhu, ktorý nám bol predložený, Komisia zohľadňuje uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2011, v ktorom EP vyzýva Komisiu a Radu, aby na zostávajúce roky súčasného viacročného finančného rámca vypracovali dočasné riešenie, ktorým by sa zabránilo náhlemu zníženiu potravinovej pomoci, a zabezpečili, aby ľudia závislí od potravinovej pomoci netrpeli potravinovou núdzou.

3.8

Nový návrh Komisie spočíva na dvojitom právnom základe, keďže sa odvoláva nielen na články zmluvy týkajúce sa SPP, ale aj na článok týkajúci sa hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

3.9

Návrh preberá niektoré prvky, ktoré už figurovali v návrhu z roku 2010, napríklad umožňuje členským štátom rozhodnúť sa dať prednosť výrobkom s pôvodom v Únii alebo rozhodnúť, či nahradia niektoré výdavky, ktoré vznikli povereným organizáciám v súvislosti so správou, prepravou a skladovaním. To všetko samozrejme v rámci dostupných zdrojov.

3.10

Zavedenie spolufinancovania, ktoré bolo ustanovené v pôvodnom návrhu z roku 2008 a potvrdené v návrhu z roku 2010, sa v tomto novom návrhu už neuvádza. Navrhuje sa tu totiž ponechať súčasnú mieru financovania programu z rozpočtu Únie, teda 100 %. Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku Únie, zachováva sa ročný strop 500 miliónov eur.

4.1

Ako už EHSV pripomenul vo svojom predchádzajúcom stanovisku, „program rozdeľovania potravín odkázaným osobám prebieha v 20 členských štátoch“ a rozdeľovanie potravín príjemcom sa „uskutočňuje v spolupráci s mimovládnymi organizáciami“.

4.2

Tieto organizácie fungujú vďaka veľkému počtu dobrovoľníkov. A im sa ťažko vysvetľuje, že ich humanitárna činnosť sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi môže zredukovať na 25 %, ak sa na európskej úrovni nedospeje rýchlo k dohode. Potreba konať priamo v teréne predsa ešte nikdy nebola taká naliehavá.

4.3

Postupné reformy SPP od roku 1992 viedli k tomu, že intervenčné zásoby sa pomaly vrátili k svoje konjunkturálnej funkcii. V budúcnosti by mal výsledok týchto reforiem spolu s trhovými perspektívami viesť v praxi k tomu, že zásoby budú obmedzené, a v niektorých obdobia, v závislosti od jednotlivých výrobkov, dokonca nebudú žiadne zásoby.

4.4

V tomto kontexte a v snahe dokázať čeliť nedostatku zásob je podľa EHSV dôležité, aby bol ako doplnok k intervenčným zásobám čo najskôr vypracovaný návrh, ktorý členským štátom umožní nakupovať na trhu. Táto možnosť je podľa nás o to dôležitejšia, že ľudí, ktorí sa takejto potravinovej pomoci dovolávajú, neustále pribúda.

4.5

Aby sa zamedzilo tomu, že do roku 2014, keď majú byť zverejnené nové opatrenia v súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020, sa množstvo potravín dostupné v rámci programu potravinovej pomoci drasticky zníži, je podľa názoru EHSV naliehavé, aby sa želanie uvedené v bode 4.4 stalo rýchlo skutočnosťou.

4.6

Keďže EHSV zastupuje občiansku spoločnosť v celej jej rozmanitosti, nedokáže pochopiť, že EÚ by mohla znížiť podporu, ktorú poskytuje tým najchudobnejším, a to najmä v období súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Pripomeňme, že v roku 2008 využilo pomoc z tohto programu 13 miliónov ľudí v 18 členských štátoch EÚ a že v roku 2010 dosiahol počet príjemcov pomoci viac ako 18 miliónov.

4.7

EHSV sa preto teší, že poľské predsedníctvo chce i napriek tomu, že Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo nedospela 20. októbra 2011 ku konsenzu v tejto otázke, pokračovať v úsilí a nájsť také riešenie, aby sa prostriedky určené na program potravinovej pomoci v roku 2012 nemuseli znížiť o 75 % a aby sa nestalo, že v roku 2013 program pomoci pre najodkázanejšie osoby prestane existovať, pretože naň nebudú dostatočné intervenčné zásoby.

4.8

EHSV jednoznačne schvaľuje, že tento návrh, ktorý, pripomeňme, bude platiť až v rokoch 2012 a 2013, spočíva odteraz na dvojitom právnom základe, pričom sa v ňom uvádza, že program má nielen pomáhať plniť ciele SPP, medzi inými zaručiť obyvateľom zásobovanie potravinami, ale tiež prispieť k posilneniu sociálnej súdržnosť v Únii.

4.9

Tieto priority sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, EHSV pripomína kapitolu stratégie, ktorá je venovaná boju proti chudobe. Právo na dostatočné množstvo potravín a vyváženú stravu je základom každého programu v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu.

4.10

EHSV sa teší, že Komisia neupustila od návrhu umožniť zohľadnenie niektorých výdavkov, ktoré vznikli povereným organizáciám v súvislosti so správou, prepravou a skladovaním. Upozorňuje však, že tieto prostriedky sa odčítajú od objemu finančných prostriedkov dostupných na uplatňovanie programu.

4.11

Podobne ako Európsky parlament, aj EHSV schvaľuje, že sa členským štátom ponecháva možnosť uprednostniť vo verejnom obstarávaní výrobky s pôvodom v Únii. Keďže tento program pomoci má sociálny aj hospodársky cieľ, na jednej strane prispieva k stabilizácii vnútorného trhu; na druhej strane by bolo nevhodné, keby výrobky určené na tento program potravinovej pomoci neposkytovali potrebné záruky z hľadiska dodržiavania vysokých noriem, ktoré musia spĺňať európski výrobcovia.

4.12

Pokiaľ ide o spolufinancovanie, EHSV s uspokojením konštatuje, že sa zachovala 100-percentná miera financovania programu z rozpočtu Únie, na rozdiel od toho, čo sa uvádzalo v predchádzajúcom návrhu. Je to v súlade s odporúčaním, ktoré EHSV vyslovil vo svojom predchádzajúcom stanovisku. Tento aspekt je o to dôležitejší, že keby sa boli prevzali percentá navrhované v predchádzajúcej verzii dokumentu, mohlo sa stať, že by sa v dôsledku súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy niektoré členské štáty s horšími finančnými možnosťami, neboli mohli podieľať na spolufinancovaní tohto programu.