(1)

Polovodiče sú základom akéhokoľvek digitálneho zariadenia a digitálnej transformácie Únie: od smartfónov a automobilov, cez kritické aplikácie a infraštruktúry v odvetviach zdravotníctva, energetiky, komunikácií a automatizácie, po väčšinu ostatných priemyselných odvetví. Keďže polovodiče sú pre digitálne hospodárstvo kľúčové, sú významnými faktormi umožňujúcimi prechod na udržateľnosť a zelenú transformáciu, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o „Európskej zelenej dohode“. Hoci polovodiče sú nevyhnutné pre fungovanie dnešného hospodárstva a spoločnosti, ako aj obrany a bezpečnosti, Únia zaznamenala bezprecedentné narušenia ich dodávok so značnými dôsledkami. Súčasné narušenia odhalili dlhodobé zraniteľnosti v tejto súvislosti, najmä silnú závislosť od tretích krajín vo výrobe a v navrhovaní čipov. Členské štáty sú primárne zodpovedné za zachovanie silnej priemyselnej, konkurencieschopnej a udržateľnej základne v Únii, ktorá podporuje inováciu v rámci celej škály čipov.

(2)

Mal by sa zriadiť rámec na zvýšenie odolnosti Únie v oblasti polovodičových technológií, ktorým sa bude zvyšovať únijný ekosystém polovodičov znižovaním miery závislosti, posilňovaním digitálnej suverenity, stimulovaním investícií, posilňovaním spôsobilosti, bezpečnosti, prispôsobiteľnosti a odolnosti únijného dodávateľského reťazca polovodičov a zintenzívnením spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a medzinárodnými strategickými partnermi.

(3)

Tento rámec sa zameriava na dva všeobecné ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu Únie, zaistiť prispôsobenie priemyslu štrukturálnym zmenám v dôsledku rýchlych inovačných cyklov a potreby udržateľnosti, a posilniť celoúnijný ekosystém polovodičov spoločnými vedomosťami, odbornými znalosťami, zdrojmi a spoločnými silnými stránkami. Druhým cieľom, ktorý je samostatný od prvého cieľa a dopĺňa ho, je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu stanovením jednotného právneho rámca Únie na zvýšenie dlhodobej odolnosti Únie a jej schopnosti inovovať a zaistiť bezpečnosť dodávok v oblasti polovodičových technológií v záujme zvýšenia spoľahlivosti s cieľom predchádzať narušeniam.

(4)

Je nevyhnutné prijať opatrenia na budovanie kapacity a posilnenie únijného ekosystému polovodičov v súlade s článkom 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené opatrenia by nemali zahŕňať harmonizáciu vnútroštátnych zákonov a predpisov. V tejto súvislosti by Únia mala upevniť konkurencieschopnosť a odolnosť technologickej a priemyselnej základne v oblasti polovodičov pri súčasnom posilnení inovačnej kapacity svojho ekosystému polovodičov v celej Únii, znížení miery závislosti na obmedzenom počte spoločností z tretích krajín a geografických oblastí a posilnení svojej kapacity na navrhovanie a vyrábanie, balenie, opätovné použitie a recykláciu pokročilých polovodičov. Iniciatíva Čipy pre Európu (ďalej len „iniciatíva“) vytvorená týmto nariadením by mala uvedené ciele podporovať odstránením medzier medzi spôsobilosťami Únie v oblasti pokročilého výskumu a inovácií a ich udržateľným priemyselným využívaním. Iniciatíva by mala podporovať budovanie kapacít s cieľom umožniť navrhovanie, výrobu a integráciu systémov v oblasti polovodičových technológií novej generácie a mala by zintenzívniť spoluprácu medzi kľúčovými aktérmi v celej Únii, čo posilní únijný dodávateľský a hodnotový reťazec polovodičov, poslúži kľúčovým priemyselným odvetviam a vytvorí nové trhy.

(5)

Z dôvodu všadeprítomnosti polovodičov mal ich nedávny nedostatok priamo alebo nepriamo nepriaznivý vplyv na podniky v celej Únii a spôsobil vážne hospodárske dôsledky. Hospodársky a spoločenský vplyv viedol k zvýšeniu povedomia verejnosti a hospodárskych subjektov a následnému tlaku na členské štáty, aby riešili strategické závislosti, pokiaľ ide o polovodiče. Zároveň sa odvetvie polovodičov vyznačuje vzájomnou závislosťou v celom hodnotovom reťazci, kde neexistuje ani jedna geografická oblasť, ktorá by mala dominantné postavenie vo všetkých fázach hodnotového reťazca. Tento cezhraničný charakter je navyše umocnený povahou polovodičových výrobkov ako základného faktora pre odberateľské odvetvia. Zatiaľ čo výroba polovodičov sa môže koncentrovať len v niektorých regiónoch, používateľské odvetvia sú rozptýlené v celej Únii. Preto je najlepšie, aby sa bezpečnosť dodávok polovodičov a odolnosť ekosystému polovodičov riešila prostredníctvom harmonizačného práva Únie na základe článku 114 ZFEÚ. Je potrebný jednotný koherentný regulačný rámec harmonizujúci určité podmienky pre prevádzkovateľov na účely realizácie konkrétnych projektov, ktorými sa prispeje k bezpečnosti dodávok a odolnosti únijného ekosystému polovodičov. Okrem toho by sa mal zriadiť koordinovaný mechanizmus v oblasti monitorovania, strategického mapovania, predchádzania kríze a reakcie na ňu s cieľom riešiť nedostatok dodávok a predchádzať prekážkam brániacim jednote vnútorného trhu, čím by sa predišlo rozdielnym reakciám členských štátov.

(6)

Posilnenie kritickej infraštruktúry a bezpečnosti Únie, ako aj jej vedúceho postavenia v oblasti technológií si vyžaduje špičkové a vyspelé čipy, najmä na zabezpečenie odolnosti strategických odvetví voči budúcim zmenám.

(7)

Dosiahnutie uvedených cieľov by sa malo podporiť mechanizmom riadenia. Týmto nariadením by sa na úrovni Únie mala zriadiť Európska rada pre polovodiče, ktorá je zložená zo zástupcov z členských štátov a ktorej predsedá Komisia, s cieľom uľahčiť bezproblémové, účinné a harmonizované vykonávanie tohto nariadenia, spoluprácu a výmenu informácií. Európska rada pre polovodiče by mala Komisii poskytovať poradenstvo a pomáhať jej v osobitných otázkach vrátane jednotného vykonávania tohto nariadenia, pričom bude uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa tohto nariadenia. Európska rada pre polovodiče by mala Komisii poskytovať poradenstvo aj v oblasti medzinárodnej spolupráce súvisiacej s polovodičmi. Pre svoje úlohy v rámci rôznych kapitol tohto nariadenia by Európska rada pre polovodiče mala usporiadať samostatné zasadnutia. Rôzne zasadnutia môžu mať rôzne zloženie zástupcov na vysokej úrovni a Komisia môže zriadiť podskupiny.

(8)

Vzhľadom na globalizovaný charakter dodávateľského reťazca polovodičov je medzinárodná spolupráca s tretími krajinami dôležitým prvkom na dosiahnutie odolnosti únijného ekosystému polovodičov. Akcie prijaté v rámci tohto nariadenia by takisto mali Únii umožniť, aby ako centrum excelentnosti zohrávala silnejšiu úlohu v lepšie fungujúcom globálnom, vzájomne závislom ekosystéme polovodičov. Na tento účel by Európska rada pre polovodiče mala Komisii poskytovať poradenstvo v záležitostiach týkajúcich sa koordinácie tohto úsilia a posilňovania spolupráce medzi Úniou a tretími krajinami v rámci globálneho hodnotového reťazca v odvetví polovodičov, pričom by mala v relevantných prípadoch zvážiť názory Priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie a iných zainteresovaných strán.

(9)

Únia a členské štáty by v súlade s medzinárodnými povinnosťami a uplatniteľnými procedurálnymi požiadavkami mohli spolupracovať, a to aj na diplomatickej úrovni, s medzinárodnými strategickými partnermi, ktorí majú v odvetví polovodičov výhody, s cieľom nájsť riešenia na posilnenie bezpečnosti dodávok a na budúce narušenia dodávateľského reťazca polovodičov, ako sú narušenia vyplývajúce z vývozných obmedzení zo strany tretích krajín, a identifikovať dostupnosť surovín a medziproduktov. Vo vhodných prípadoch to môže zahŕňať koordináciu na príslušných medzinárodných fórach, uzavretie investičných a obchodných dohôd alebo iné diplomatické úsilie v súlade s uplatniteľnými procedurálnymi požiadavkami alebo spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami.

(10)

S cieľom nadviazať na záväzok napĺňať potreby pracovnej sily v celom dodávateľskom reťazci polovodičov by Komisia mala zabezpečiť synergie s existujúcimi programami Únie a mala by podporovať a podnecovať členské štáty pri vytváraní iniciatív, ktoré prispievajú k výmene akademických poznatkov, s medzinárodnými strategickými partnermi.

(11)

Jasným cieľom Únie je podporovať medzinárodnú spoluprácu a výmenu poznatkov na základe záujmov Únie, vzájomných výhod, medzinárodných záväzkov a v čo najväčšej možnej miere na základe reciprocity. Porušovanie práv duševného vlastníctva, neoprávnené sprístupnenie obchodných tajomstiev alebo únik citlivých vznikajúcich technológií v odvetví polovodičov by však mohli ohroziť záujmy bezpečnosti Únie. Komisia v tejto súvislosti skúma konkrétne návrhy na posilnenie rámcov Únie na kontrolu investícií a vývozu. Okrem toho by Únia a členské štáty mali spolupracovať so strategickými partnermi s cieľom posilniť spoločné vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu v súlade s uplatniteľnými procedurálnymi požiadavkami.

(12)

Odvetvie polovodičov je charakterizované veľmi vysokými nákladmi na vývoj a inovácie a na budovanie moderných zariadení na skúšanie a validáciu s cieľom podporiť priemyselnú výrobu. To má priamy vplyv na konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu priemyslu Únie, ako aj na bezpečnosť dodávok a odolnosť únijného ekosystému polovodičov. Na základe ponaučení z nedávneho nedostatku v Únii a na celom svete a rýchleho vývoja technologických výziev a inovačných cyklov, ktoré ovplyvňujú hodnotový reťazec v odvetví polovodičov, je potrebné posilniť existujúce silné stránky Únie, a tým zlepšiť jej konkurencieschopnosť, odolnosť, výskum a inovačnú kapacitu vytvorením iniciatívy.

(13)

Za udržanie silnej priemyselnej, konkurencieschopnej, udržateľnej a inovačnej základne Únie sú v prvom rade zodpovedné členské štáty. Charakter a rozsah výziev týkajúcich sa výskumu a inovácie v oblasti polovodičov si však vyžaduje spoločné prijatie krokov na úrovni Únie.

(14)

Únia a členské štáty by mali lepšie koordinovať svoje úsilie a spoločne investovať s cieľom vybaviť Úniu kapacitami na výskum a inováciu polovodičových technológií, ktoré sú potrebné na udržanie jej vedúcej pozície vo výskume a priemyselných investícií na vrchole, a na odstránenie súčasných medzier medzi výskumom a vývojom a výrobou. Súčasné výzvy únijného ekosystému polovodičov si vyžadujú vytvorenie rozsiahlych kapacít a spoločné úsilie členských štátov, pričom Únia by mala podporovať rozvoj a zavádzanie rozsiahlych kapacít. Uvedené spoločné úsilie zahŕňa poskytovanie finančných zdrojov v súlade s ambíciou iniciatívy podporovať rozvoj a širokú dostupnosť inovačných kapacít a rozsiahlych digitálnych infraštruktúr, pričom pozostáva z virtuálnej platformy pre návrhy, pilotné linky, a to aj pre kvantové čipy, a šírenie vedomostí, zručností a kompetencií v prospech celého ekosystému polovodičov. Aby to bolo možné dosiahnuť, Únia a členské štáty by mali zohľadniť ciele súbežnej zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti ponúkajú polovodičové zariadenia a výrobné procesy značné príležitosti na zníženie environmentálneho, a najmä uhlíkového vplyvu priemyselných odvetví, čím prispievajú k ambíciám napríklad oznámenia Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55‘: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4) a oznámenia Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“. Iniciatíva by vo všetkých komponentoch a akciách, pokiaľ je to možné, mala využívať a maximalizovať prínosy používania polovodičových technológií ako významných faktorov umožňujúcich prechod na udržateľnosť, čo môže viesť k novým výrobkom a k efektívnejšiemu, účinnejšiemu, čistejšiemu a trvalému využívaniu zdrojov vrátane energie a materiálov potrebných na výrobu a používanie polovodičov počas ich celého životného cyklu.

(15)

Na dosiahnutie svojho všeobecného cieľa a riešenie problémov súčasného ekosystému polovodičov na strane ponuky aj dopytu by iniciatíva mala mať päť operačných cieľov. Po prvé, na posilnenie kapacity Únie v oblasti navrhovania by iniciatíva mala podporovať akcie na vybudovanie virtuálnej platformy pre návrhy, ktorá bude dostupná v celej Únii. Virtuálna platforma pre návrhy by mala spájať komunity návrhárskych spoločností, startupov, MSP a dodávateľov duševného vlastníctva a nástrojov a výskumno-technologické organizácie s cieľom poskytovať virtuálne prototypové riešenia na základe spoločného vývoja technológií.

(16)

Po druhé, s cieľom poskytnúť základ pre posilnenie bezpečnosti dodávok a únijného ekosystému polovodičov by iniciatíva mala podporovať posilnenie existujúcich a rozvoj nových vyspelých pilotných liniek, aby sa umožnil vývoj a zavádzanie špičkových polovodičových technológií a polovodičových technológií novej generácie. Pilotné linky by mali priemyslu poskytnúť zariadenie na skúšanie, vykonávanie experimentov a validáciu polovodičových technológií a koncepcií návrhov systému na úrovniach vyššej technologickej pripravenosti nad úrovňou 3, ale pod úrovňou 8, pričom čo najviac znížia vplyvy na životné prostredie. Investície zo strany Únie spolu s členskými štátmi a so súkromným sektorom do pilotných liniek sú nevyhnutné na riešenie existujúceho štrukturálneho problému a zlyhania trhu, keď takéto zariadenia nie sú v Únii k dispozícii, čo bráni inovačnému potenciálu a globálnej konkurencieschopnosti Únie.

(17)

Po tretie, s cieľom urýchliť inovačný vývoj kvantových čipov a súvisiacich polovodičových technológií vrátane technológií založených na polovodičových materiáloch alebo integrovaných s fotonikou, ktoré napomáhajú rozvoj odvetvia polovodičov, by iniciatíva mala podporovať akcie týkajúce sa aj knižníc návrhov kvantových čipov, pilotných liniek na konštruovanie kvantových čipov a zariadení na skúšanie a validáciu zamerané na kvantové čipy vyrobené pilotnými linkami.

(18)

Po štvrté, s cieľom podporovať používanie polovodičových technológií, poskytnúť prístup k zariadeniam navrhovania a pilotných liniek a riešiť chýbajúce zručnosti v celej Únii by iniciatíva mala členským štátom poskytnúť možnosť zriadiť aspoň jedno kompetenčné centrum v oblasti polovodičov v každom členskom štáte, a to posilnením existujúcich centier alebo vytvorením nových zariadení. Prístup k verejne financovanej infraštruktúre, ako sú pilotné zariadenia a skúšobné zariadenia, a ku kompetenčným centrám by mal byť otvorený širokému okruhu používateľov a mal by sa poskytovať na transparentnom a nediskriminačnom základe a za trhových podmienok (alebo na základe nákladov a primeranej marže) pre veľké podniky, kým MSP a akademické inštitúcie môžu využívať preferenčný prístup alebo znížené ceny. Takýto prístup, a to aj pre medzinárodných výskumných a obchodných partnerov, môže viesť k širšiemu vzájomnému obohacovaniu a zvýšeniu know-how a excelentnosti, pričom prispeje k návratnosti nákladov.

(19)

Po piate, Komisia by mala zriadiť účelový nástroj podpory pre investovanie do polovodičov ako súčasť aktivít na uľahčenie investovania spoločne označovaných ako „fond pre čipy“, pričom navrhne kapitálové a dlhové riešenia vrátane mechanizmu kombinovaného financovania v rámci Fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (5) v úzkej spolupráci so skupinou Európskej investičnej banky a spolu s ostatnými implementujúcimi partnermi, akými sú národné podporné banky a inštitúcie. Aktivitami „fondu pre čipy“ by sa mal podporovať rozvoj dynamického a odolného ekosystému polovodičov, a to vytváraním príležitostí pre zvýšenú dostupnosť finančných prostriedkov na podporu rastu startupov a MSP, ako aj investície v celom hodnotovom reťazci, a to aj pre spoločnosti v hodnotovom reťazci v odvetví polovodičov. V tejto súvislosti by sa najmä MSP mala poskytnúť podpora a jasné usmernenia s cieľom pomôcť im v procese podávania žiadostí. Od Európskej rady pre inovácie v tomto kontexte sa očakáva, že poskytne vysokorizikovým inovátorom tvoriacim trh ďalšiu účelovú podporu prostredníctvom grantov a kapitálových investícií.

(20)

V záujme prekonania obmedzení súčasného roztriešteného úsilia o verejné a súkromné investície, uľahčenia integrácie, vzájomného obohacovania a návratnosti investícií v rámci prebiehajúcich programov a uplatňovania spoločnej strategickej vízie Únie v oblasti polovodičov ako prostriedku realizácie ambície Únie a členských štátov zabezpečiť vedúcu úlohu v digitálnom hospodárstve by iniciatíva mala uľahčiť lepšiu koordináciu a užšie synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnych úrovniach, lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami súkromného sektora a ďalšie spoločné investovanie s členskými štátmi. Realizáciou iniciatívy sa majú zhromažďovať prostriedky z Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zo súkromného sektora. Úspech iniciatívy možno teda budovať len na spoločnom úsilí členských štátov a Únie, aby sa umožnili značné kapitálové náklady aj široká dostupnosť zdrojov virtuálneho navrhovania, skúšania a overovania a šírenie poznatkov, zručností a kompetencií. Z hľadiska špecifickosti dotknutých akcií by sa ciele iniciatívy, najmä aktivity „fondu pre čipy“ mali vo vhodných prípadoch podporovať aj prostredníctvom mechanizmu kombinovaného financovania v rámci Fondu InvestEU.

(21)

Podpora z iniciatívy by sa mala vhodným nákladovo efektívnym spôsobom využívať na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií v dôsledku vysokej kapitálovej náročnosti, vysokého rizika a komplexnosti ekosystému polovodičov a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať pre celú Úniu jasnú pridanú hodnotu.

(22)

Základná realizácia iniciatívy by mala byť zverená spoločnému podniku pre čipy zriadenému nariadením Rady (EÚ) 2021/2085 (6) (ďalej len „spoločný podnik pre čipy“).

(23)

Iniciatíva by mala vychádzať zo silnej vedomostnej základne a posilňovať synergie s akciami, ktoré Únia a členské štáty v súčasnosti podporujú prostredníctvom programov a akcií v oblasti výskumu a inovácie v oblasti polovodičov a oblasti vývoja časti dodávateľského reťazca, najmä rámcového programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (7) (ďalej len „Horizont Európa“) a programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (8), s cieľom do roku 2030 posilniť Úniu ako globálneho aktéra v polovodičových technológiách a ich uplatňovaní s rastúcim globálnym podielom na výrobe v súlade s oznámením Komisie z 9. marca 2021 s názvom „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob“. Okrem toho sa očakáva, že na doplnenie financovania iniciatívy sa zmobilizujú súkromné investície, ktoré prispejú k dosiahnutiu jej cieľov. Na doplnenie týchto aktivít by iniciatíva úzko spolupracovala s ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane Priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie.

(24)

S cieľom umožniť synergie medzi programami Únie a členských štátov by sa v pracovných programoch spoločného podniku pre čipy v rámci iniciatívy mali v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. k) a článkom 137 písm. a. a.) nariadenia (EÚ) 2021/2085 jasne rozlišovať akcie na podporu výskumu a inovácie v oblasti polovodičov od akcií zameraných na rozvoj častí dodávateľského reťazca, aby sa zabezpečila primeraná účasť verejných a súkromných subjektov.

(25)

S cieľom uľahčiť vykonávanie osobitných akcií podporovaných iniciatívou, ako je napríklad virtuálna platforma pre návrhy alebo pilotné linky, je potrebné poskytnúť ako možnosť nový právny nástroj, a to Európske konzorcium pre infraštruktúru v oblasti čipov (ďalej len „konzorcium ECIC“). Konzorcium ECIC by malo mať právnu subjektivitu. To znamená, že pri žiadaní o financovanie osobitných akcií z iniciatívy môže byť žiadateľom samotné konzorcium ECIC a nie jednotlivé subjekty, ktoré ho tvoria. Podľa článku 134 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/2085 sú však výzvy na predkladanie návrhov, ktoré sú súčasťou pracovného programu, vyhlásené v rámci iniciatívy otvorené pre rôzne právne formy spolupráce a iných účastníkov a výber návrhov na financovanie nie je založený na osobitnej právnej forme spolupráce. Hlavným cieľom konzorcia ECIC by malo byť podnecovať účinnú a štrukturálnu spoluprácu medzi právnymi subjektmi vrátane výskumno-technologických organizácií, priemyslu a členských štátov. Konzorcium ECIC by malo zahŕňať účasť aspoň troch členov, a to členských štátov alebo verejných či súkromných právnych subjektov z najmenej troch členských štátov alebo ich kombináciu, s cieľom dosiahnuť široké zastúpenie z celej Únie. Keďže by konzorcium ECIC malo právnu subjektivitu, malo by dostatočnú nezávislosť na určenie svojho členstva, riadenia, financovania, rozpočtu, spôsobov pre finančné a nepeňažné príspevky jeho členov, a koordinácie, spravovania duševného vlastníctva a metód práce. Členovia konzorcia ECIC by mali mať úplnú flexibilitu pri určovaní rozhodného práva, štatutárneho sídla a hlasovacích práv. Výber verejných a súkromných právnych subjektov vykonávajúcich pracovný plán konzorcia ECIC by mal byť spravodlivý, transparentný a otvorený. S cieľom zabezpečiť spravodlivý a rovnaký prístup k účasti by konzorcium ECIC malo byť počas svojej existencie otvorené pre nových členov, a to členské štáty alebo verejné či súkromné právne subjekty. Predovšetkým členské štáty by mali mať možnosť kedykoľvek sa ku konzorciu ECIC pripojiť buď ako riadni členovia, alebo ako pozorovatelia, zatiaľ čo iné verejné alebo súkromné právne subjekty by mali mať možnosť kedykoľvek sa pripojiť za spravodlivých a primeraných podmienok upravených v stanovách konzorcia ECIC. Rada verejných orgánov spoločného podniku pre čipy by mala mať možnosť overiť otvorenosť konzorcia ECIC a v prípade potreby odporučiť prijatie určitých nápravných opatrení. Zriadenie konzorcia ECIC by nemalo znamenať zriadenie nového orgánu Únie. Mali by sa ním riešiť nedostatky v súbore nástrojov Únie s cieľom kombinovať financovanie z členských štátov, rozpočtu Únie a súkromných investícií na účely realizácie osobitných akcií podporovaných iniciatívou. Komisia by nemala byť členom konzorcia ECIC.

(26)

Konzorcium ECIC, ktorého členmi nie sú súkromné subjekty, sa má uznať za medzinárodnú organizáciu v zmysle článku 143 ods. 1 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES (9) a za medzinárodnú organizáciu v zmysle článku 11 ods. 1 písm. b) smernice Rady (EÚ) 2020/262 (10). Konzorcium ECIC, ktorého členmi sú súkromné subjekty, by sa nemalo uznať za ktorúkoľvek z takýchto medzinárodných organizácií.

(27)

Výskum a vývoj v Únii je čoraz viac vystavený praktikám zameraným na zneužívanie dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov, ako sú krádeže duševného vlastníctva, nútené transfery technológií a hospodárska špionáž. S cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na záujmy Únie a ciele iniciatívy je potrebné zaujať prístup, ktorým sa zabezpečí, aby bol chránený prístup k citlivým informáciám alebo výsledkom vrátane údajov a know-how, bezpečnosti a prevodu vlastníctva výsledkov, ako aj obsahu chráneného právami duševného vlastníctva vytvoreného v súvislosti s akciami podporovanými iniciatívou alebo ich výsledkom, ako aj ich využívanie. Na zabezpečenie uvedenej ochrany by sa všetky akcie podporované v rámci iniciatívy a financované z programov Horizont Európa a Digitálna Európa mali riadiť príslušnými ustanoveniami týchto programov, napríklad pokiaľ ide o účasť subjektov usadených v tretích krajinách pridružených k programu, dohody o grante, vlastníctvo a ochranu, bezpečnosť, využívanie a šírenie, prevod a udelenie licencie a prístupové práva. Pri vykonávaní uvedených programov je možné stanoviť osobitné ustanovenia, najmä pokiaľ ide o obmedzenie prevodov a udelenia licencie v súlade s článkom 40 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/695 Európa a obmedzenie účasti právnych subjektov usadených v určených pridružených alebo iných tretích krajinách z dôvodov založených na strategických aktívach, záujmoch, autonómii alebo bezpečnosti Únie a členských štátov v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/695 a článkom 12 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/694. Okrem toho by sa zaobchádzanie s citlivými informáciami, bezpečnosť, dôvernosť, ochrana obchodných tajomstiev a práv duševného vlastníctva mali riadiť právom Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu (EÚ) 2016/943 (11) a 2004/48/ES (12) a vnútroštátnym právom. Komisia a členské štáty môžu chrániť transfery technológií z dôvodov súvisiacich so záujmami bezpečnosti Únie a národnej bezpečnosti v súvislosti s investíciami do zariadení patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (13).

(28)

S cieľom uľahčiť prístup k technickým odborným znalostiam a zabezpečiť šírenie znalostí v celej Únii, ako aj podporu rôznych iniciatív v oblasti zručností by sa mala zriadiť sieť kompetenčných centier. Na tento účel by mal spoločný podnik pre čipy stanoviť postup na zriadenie kompetenčných centier vrátane podmienok účasti, ako aj ďalšie podrobnosti o vykonávaní úloh a funkcií uvedených v tomto nariadení. Kompetenčné centrá, ktoré tvoria sieť, by mal vyberať spoločný podnik pre čipy a mali by mať značnú celkovú autonómiu, aby si mohli stanoviť vlastnú organizáciu, zloženie a metódy práce. Ich organizácia, zloženie a metódy práce by však mali byť v súlade s cieľmi tohto nariadenia a iniciatívy a mali by prispievať k ich dosahovaniu.

(29)

Kompetenčné centrá by mali prispieť k udržaniu vedúceho postavenia Únie, pokiaľ ide o výskum, vývoj a inováciu čipov a spôsobilosti v oblasti navrhovania, a to zameraním sa na podporu výskumu, vývoja, inovácie a navrhovania, ako aj zameraním sa na výrobu. Pre dosiahnutie tohto cieľa má zásadný význam podpora ľudského potenciálu a zručností vzdelávaním v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) až po postdoktorandskú úroveň. Kompetenčné centrá by mali predovšetkým poskytovať služby zainteresovaným stranám v oblasti polovodičov vrátane startupov a MSP. Ide napríklad o uľahčenie prístupu k pilotným linkám a virtuálnej platforme pre návrhy, poskytovanie odbornej prípravy a rozvoja zručností, podporu pri hľadaní investorov, využívanie existujúcich miestnych kompetencií alebo komunikáciu s príslušnými vertikálnymi odvetviami. Služby by sa mali poskytovať na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe. Každé kompetenčné centrum by malo byť prepojené s európskou sieťou kompetenčných centier v oblasti polovodičov, malo by byť jej súčasťou a malo by fungovať ako prístupový bod k iným uzlom siete. V tejto súvislosti by sa mali maximalizovať synergie s existujúcimi podobnými štruktúrami, ako sú európske centrá digitálnych inovácií zriadené podľa programu Digitálna Európa. Členské štáty by napríklad mohli určiť existujúce európske centrum digitálnych inovácií zamerané na polovodiče za kompetenčné centrum na účely tohto nariadenia, pokiaľ sa neporuší zákaz dvojitého financovania.

(30)

Navrhovanie čipov je kľúčová spôsobilosť na zavedenie akejkoľvek inovácie a funkcie do elektronických riešení prispôsobených rôznym aplikáciám a potrebám používateľov polovodičov. Preto je navrhovanie ústredným prvkom hodnotového reťazca v odvetví polovodičov a podpora rozširovania spôsobilosti v oblasti navrhovania v Únii má zásadný význam. S cieľom uznať kľúčovú úlohu návrhárskych centier a ich prínos k európskej excelentnosti v pokročilom navrhovaní čipov prostredníctvom ponuky služieb alebo posilnenia zručností a spôsobilosti v oblasti navrhovania v Únii by Komisia mala mať možnosť udeliť známku „návrhárske centrum excelentnosti“. Návrhárske centrá excelentnosti by sa mali vzhľadom na ich význam pri umožňovaní vzniku odolného ekosystému polovodičov považovať za verejný záujem. Ak sú takýmito návrhárskymi centrami excelentnosti MSP, členské štáty by mali mať možnosť primeraným spôsobom uplatňovať podporné opatrenia s cieľom prispieť k odolnosti únijného ekosystému polovodičov. Tým nie je v relevantných prípadoch dotknutá právomoc Komisie v oblasti štátnej pomoci podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ ani oznámenie Komisie z 19. októbra 2022 s názvom „Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“ (ďalej len „rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“). Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie je zameraný na uľahčenie výskumných, vývojových a inovačných činností, ku ktorým by v dôsledku zlyhaní trhu nedošlo bez verejnej podpory. V tejto súvislosti by členské štáty na základe rámca pre štátnu pomoc za určitých podmienok mohli poskytnúť podnikom a výskumnej obci potrebné stimuly na vykonávanie takýchto dôležitých činností a investícií v tejto oblasti. Podľa rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie by sa v prípade pomoci na výskumné a vývojové projekty stredných podnikov mohli povoliť maximálne intenzity pomoci do výšky 80 % a v prípade malých podnikov do výšky 90 %. Okrem toho, s cieľom maximalizovať synergie, kompetenčné centrá zriadené v rámci iniciatívy, ktoré sa zameriavajú na navrhovanie moderných čipov, by mali mať možnosť uchádzať sa o známku návrhárskeho centra excelentnosti. Členské štáty by mohli zároveň určiť návrhárske centrum excelentnosti za svojho kandidáta na kompetenčné centrum.

(31)

S cieľom podporiť dosiahnutie potrebných spôsobilostí výroby a súvisiaceho navrhovania, a tým zaistiť bezpečnosť dodávok a posilniť odolnosť únijného ekosystému polovodičov, môže byť vhodná verejná podpora za predpokladu, že to nepovedie k narušeniu vnútorného trhu. V tejto súvislosti je potrebné harmonizovať určité podmienky pre prevádzkovateľov na účely vykonávania konkrétnych projektov na úrovni Únie, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a rozlišovať medzi dvoma druhmi zariadenia, a to: integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ. Faktorom na rozlíšenie uvedených dvoch zariadení pre stanovenie ich druhu by mal byť obchodný model. Otvorené zákazkové továrne EÚ ponúkajú výrobnú kapacitu iným podnikom. Integrované výrobné zariadenia vyrábajú na vlastné komerčné účely a okrem výroby by mohli do svojho obchodného modelu začleniť aj ďalšie kroky dodávateľského reťazca, ako napríklad navrhovanie a predaj výrobkov.

(32)

Integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ by mali byť spôsobilé vyrábať polovodiče alebo vyrábať zariadenie alebo kľúčové komponenty pre takéto zariadene prevažne používané pri výrobe polovodičov, ktoré sú v Únii „priekopnícke“ a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnosti ekosystému polovodičov na vnútornom trhu. Faktorom na označenie ako „priekopnícke“ zariadenie je uvedenie inovatívneho prvku na vnútorný trh týkajúceho sa výrobných procesov alebo konečného výrobku, ktorý by sa mohol zakladať na nových alebo existujúcich technologických uzloch. Relevantné inovačné prvky by sa mohli týkať technologického uzla alebo substrátového materiálu, alebo prístupov, ktoré vedú k zlepšeniu výpočtovej kapacity alebo iných výkonnostných vlastností, energetickej efektívnosti, úrovne ochrany, bezpečnosti alebo spoľahlivosti, ako aj integrácie nových funkcií, napríklad umelej inteligencie, kapacity pamäte alebo iných. Príkladom inovácie je aj integrácia rôznych procesov vedúcich k zvýšeniu efektívnosti alebo automatizácia púzdrenia a montáže. Pokiaľ ide o environmentálne prínosy, medzi inovačné prvky patrí kvantifikovateľné zníženie množstva spotrebovanej energie, vody alebo chemikálií alebo zlepšenie recyklovateľnosti. Uvedené inovačné prvky by sa mohli vzťahovať na vyspelé aj najnovšie technologické uzly. Takéto inovácie by sa v Únii ešte nemali nachádzať v podstatnom rozsahu ani by sa nemala plánovať ich výstavba. Napríklad podobná inovácia v oblasti výskumu a vývoja alebo výroby malého rozsahu by nevyhnutne nevylučovala následné označenie ako „priekopnícke“ zariadenie. K označeniu ako „priekopnícke“ zariadenie by mohlo viesť vybudovanie nového zariadenia, ako aj podstatná modernizácia existujúceho zariadenia.

(33)

Keď otvorená zákazková továreň EÚ ponúka výrobnú kapacitu podnikom neprepojeným s prevádzkovateľom zariadenia, táto otvorená zákazková továreň EÚ by mala stanoviť, zaviesť a zachovať primerané a účinné funkčné oddelenie, aby sa zabránilo výmene dôverných informácií medzi internou a externou výrobou. Toto by sa malo vzťahovať na akékoľvek informácie získané pri navrhovaní a v začiatočnej (front-end) alebo konečnej (back-end) fáze výrobného procesu.

(34)

Na to, aby mohli byť zariadenia označené za integrované výrobné zariadenia alebo otvorené zákazkové továrne EÚ, by zriadenie zariadenia malo mať jasný pozitívny vplyv s účinkami presahu na únijný hodnotový reťazec polovodičov mimo dotknutého podniku alebo členského štátu v strednodobom až dlhodobom horizonte s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a odolnosť polovodičového ekosystému a prispieť k dvojitej zelenej a digitálnej transformácii Únie. Na účely označenia za integrované výrobné zariadenia alebo otvorené zákazkové továrne EÚ sa môžu zvážiť rôzne činnosti zamerané na vytvorenie pozitívnych účinkov presahu. Ide napríklad o poskytovanie prístupu k výrobným zariadeniam za trhový poplatok; poskytovanie súborov nástrojov na tvorbu procesov menším návrhárskym spoločnostiam alebo virtuálnej platforme pre návrhy; šírenie výsledkov ich činností v oblasti výskumu a vývoja; zapojenie sa do výskumnej spolupráce s európskymi univerzitami a výskumnými ústavmi; spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi alebo vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy s cieľom prispieť k rozvoju zručností; prispievanie k výskumným projektom v celej Únii alebo ponúkanie možností špecializovanej podpory pre startupy a MSP. Vplyv na viaceré členské štáty, a to aj pokiaľ ide o kohézne ciele, by sa mal považovať za jeden z ukazovateľov jasného pozitívneho vplyvu integrovaného výrobného zariadenia alebo otvorenej zákazkovej továrne EÚ na hodnotový reťazec v odvetví polovodičov v Únii.

(35)

Je dôležité, aby integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ nepodliehali extrateritoriálnemu uplatňovaniu záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme uložených tretími krajinami, ktoré by mohli oslabiť ich schopnosť využívať svoju infraštruktúru, softvér, služby, zariadenia, aktíva, zdroje, duševné vlastníctvo alebo know-how, ktoré sú potrebné na splnenie povinnosti týkajúcej sa prioritných objednávok podľa tohto nariadenia, ku ktorým by sa museli zaviazať.

(36)

Vzhľadom na rýchly vývoj polovodičových technológií a v záujme posilnenia budúcej priemyselnej konkurencieschopnosti Únie by integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ mali v Únii investovať do neustálej inovácie s cieľom dosiahnuť konkrétny pokrok v oblasti polovodičovej technológie alebo pripraviť technológie novej generácie. V tejto súvislosti by integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ mali mať možnosť vykonávať skúšky a experimenty týkajúce sa nového vývoja prostredníctvom preferenčného prístupu k pilotným linkám zriadeným iniciatívou prostredníctvom zrýchlených žiadostí o ich služby. Žiadnym takýmto preferenčným prístupom by sa nemal vylúčiť účinný prístup za spravodlivých podmienok ďalších podnikov, ktoré o to majú záujem, najmä startupov a MSP, k pilotným linkám, ani by sa ním ich účinnému prístupu nemalo brániť.

(37)

Vzhľadom to, aká je kvalifikovaná pracovná sila s potrebnými zručnosťami dôležitá na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, by integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ mali podporovať databázu talentov Únie rozvíjaním a zavádzaním vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti zručností a zvyšovaním počtu kvalifikovaných pracovníkov s potrebnými zručnosťami.

(38)

S cieľom umožniť jednotný a transparentný postup získania statusu integrovaného výrobného zariadenia a otvorenej zákazkovej továrne EÚ, by mala rozhodnutie o udelení tohto statusu prijať Komisia na základe žiadosti individuálneho podniku alebo konzorcia viacerých podnikov. Tento status ba mal byť otvorený pre vybudovanie nového zariadenia na výrobu polovodičov, ako aj pre významné rozšírenie alebo inovatívnu transformáciu existujúceho zariadenia na výrobu polovodičov. Na zohľadnenie významu koordinovanej a spoločnej realizácie plánovaného zariadenia by Komisia vo svojom posúdení mala vziať do úvahy pripravenosť jedného alebo viacerých členských štátov, v ktorých žiadateľ zamýšľa zriadiť takéto zariadenia, s cieľom podporiť vybudovanie. Komisia by navyše pri posudzovaní životaschopnosti podnikateľského plánu mohla zohľadňovať všetky záznamy o žiadateľovi.

(39)

Vzhľadom na práva spojené s uznaním za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ by Komisia mala monitorovať, či zariadenia, ktorým bol uvedený status udelený, naďalej dodržiavajú požiadavky stanovené v tomto nariadení. Ak ich už nedodržiavajú, Komisia by mala mať právo opätovne preskúmať a v prípade potreby zrušiť status, a teda aj práva spojené s týmto statusom. Akékoľvek rozhodnutie o zrušení statusu by sa malo prijať len po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče a malo by byť riadne odôvodnené. V súlade s tým by podnik prevádzkujúci integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ mal mať možnosť proaktívne požiadať o preskúmanie trvania statusu alebo plánov vykonávania, ak by nepredvídané vonkajšie okolnosti, ako sú vážne narušenia s priamym hospodárskym dosahom na uznané zariadenie, mohli mať vplyv na jeho schopnosť plniť kritériá. S cieľom zohľadniť skutočnosť, že väčšina práv sa udeľuje v období zriadenia, by sa na zariadenia mala aj v prípade zrušenia statusu naďalej vzťahovať povinnosť dodržiavať podmienky prioritných objednávok počas obdobia, ktoré zostáva do skončenia platnosti statusu.

(40)

Integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ by sa mali vzhľadom na ich význam pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok a na to, aby mohol vzniknúť odolný ekosystém polovodičov, považovať za verejný záujem. Zabezpečenie bezpečnosti dodávky polovodičov má význam aj pre digitalizáciu, ktorá umožňuje zelenú transformáciu mnohých ďalších odvetví. S cieľom prilákať investície do únijného odvetvia polovodičov a prispieť k bezpečnosti dodávok polovodičov a odolnosti únijného ekosystému polovodičov môžu členské štáty uplatňovať podporné opatrenia vrátane stimulov a poskytnúť integrovaným výrobným zariadeniam a otvoreným zákazkovým továrňam EÚ administratívnu podporu pri vnútroštátnych povoľovacích postupoch. Tým nie je v relevantných prípadoch dotknutá právomoc Komisie v oblasti štátnej pomoci podľa článku 107 a 108 ZFEÚ. S cieľom zabezpečiť správne a účinné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci Komisia už vo svojom oznámení z 8. februára 2022 s názvom „Akt o čipoch pre Európu“ uznala potrebu individuálneho posúdenia štátnej pomoci poskytnutej pokročilým zariadeniam na výrobu polovodičov s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a odolnosť únijného dodávateľského reťazca a zároveň vytvárať výrazný pozitívny vplyv na širšie hospodárstvo. Postupy uznávania „otvorených zákazkových tovární EÚ“ alebo „integrovaných výrobných zariadení“ a v náležitých prípadoch schvaľovania štátnej pomoci sa okrem toho budú vykonávať súbežne s cieľom urýchliť rozhodovací proces. Členské štáty by mali podporiť zriadenie integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ v súlade s právom Únie. Pri poskytovaní podporných opatrení pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ by členské štáty mali mať možnosť zvážiť stanovenie nediskriminačných požiadaviek týkajúcich sa ochrany a bezpečnosti duševného vlastníctva vrátane kybernetickej bezpečnosti a dôvernosti a mohli odporučiť zmierňujúce opatrenia na riešenie osobitných rizík súvisiacich so zasahovaním, nútenými transfermi technológií a krádežami duševného vlastníctva zo strany subjektov z tretích krajín.

(41)

S cieľom podporiť vytvorenie potrebných súvisiacich spôsobilostí v oblasti navrhovania môžu členské štáty poskytnúť podporu takýmto činnostiam v súlade s pravidlami štátnej pomoci na základe článkov 107 a 108ZFEÚ, ako aj na základe rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie alebo nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (14).

(42)

Je potrebné, aby sa integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ zriadili čo najskôr, a to pri zachovaní minimálnej administratívnej záťaže. Z tohto dôvodu by mali členské štáty vybavovať žiadosti týkajúce sa plánovania, výstavby a prevádzky integrovaných výrobných zariadení a zákazkových tovární EÚ čo najrýchlejšie. Členský štáty by mali mať možnosť vymenovať orgán, ktorý uľahčí a bude koordinovať povoľovacie postupy a ktorý by mohol vymenovať koordinátora, ktorý bude jednotným kontaktným miestom pre projekt. Okrem toho, ak je to potrebné na udelenie výnimky v zmysle smernice Rady 92/43/EHS (15) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (16), zriadenie a prevádzka týchto zariadení sa môžu považovať za vyšší verejný záujem v zmysle uvedených smerníc, a to za predpokladu, že sú splnené zvyšné podmienky stanovené v týchto ustanoveniach. Týmto nie je dotknutá uplatniteľnosť ani vykonávanie iného práva Únie v oblasti životného prostredia.

(43)

Inovatívne podniky v oblasti špičkových technológií sú čoraz viac vystavené praktikám zameraným na zneužívanie dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov, ako sú krádež duševného vlastníctva, neoprávnené kopírovanie, nútené transfery technológií, hospodárska špionáž alebo porušenie požiadaviek na dôvernosť, a to v Únii a najmä z krajín mimo Únie. K zvyšovaniu rizika výskytu uvedených praktík prispieva najnovší vývoj, ako je častejší outsourcing, dlhšie globálne hodnotové reťazce a zvýšená miera používania informačných a komunikačných technológií. Neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov ohrozuje schopnosť získať výnosy z prvenstva v rámci inovačného úsilia. S cieľom zabezpečiť ochranu dôverných informácií, obchodných tajomstiev a chránených údajov by sa toto nariadenie malo vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje rámec Únie a medzinárodný rámec ochrany údajov a duševného vlastníctva a presadzovania práv v týchto oblastiach vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (17), smerníc 2004/48/ES a (EÚ) 2016/943 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 (18). Členské štáty môžu pri ďalšom riešení kľúčových rizík dodávateľského reťazca využiť možnosť stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (19), a to vykonávať koordinované posúdenia bezpečnostných rizík najdôležitejších dodávateľských reťazcov, aké sa vykonávajú pre siete 5G v nadväznosti na odporúčanie Komisie (EÚ) 2019/534 (20), s cieľom identifikovať v jednotlivých odvetviach relevantné hrozby a zraniteľné miesta a určiť opatrenia, plány zmierňovania a najlepšie postupy na boj proti kritickým závislostiam, možným jednotlivým miestam zlyhania, hrozbám, zraniteľnostiam a iným rizikám spojeným s dodávateľským reťazcom.

(44)

Spoločné normy ekologických, udržateľne vyrobených, dôveryhodných a zabezpečených čipov by boli veľkým prínosom pre vnútorný trh. Budúce inteligentné zariadenia, systémy a platformy pripojiteľnosti sa budú musieť opierať o pokročilé polovodičové čipy a budú musieť spĺňať požiadavky v oblasti ekologickosti, dôveryhodnosti a kybernetickej bezpečnosti, ktoré budú vo veľkej miere závisieť od vlastností základnej technológie. Únia by mala na tento účel vypracovať referenčné certifikačné postupy a od priemyselných subjektov požadovať, aby spoločne vypracovali takéto postupy pre konkrétne sektory a technológie s potenciálne rozsiahlymi sociálnymi dôsledkami.

(45)

Vzhľadom na to by Komisia po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče a s náležitým zapojením zainteresovaných strán mala identifikovať odvetvia a výrobky, ktoré závisia od polovodičových technológií alebo ich vo veľkej miere využívajú a ktoré potrebujú certifikované ekologické, dôveryhodné a zabezpečené čipy. Identifikácia takýchto odvetví a výrobkov by mohla stimulovať zavádzanie európskych a medzinárodných noriem v oblasti riadenia rizík.

(46)

Vzhľadom na komplexnosť dodávateľského reťazca polovodičov a riziko budúceho nedostatku by sa v tomto nariadení mali stanoviť nástroje na koordinovaný prístup k strategickému mapovaniu a monitorovaniu odvetvia polovodičov a účinnému riešeniu možných narušení trhu primeraným spôsobom.

(47)

Cieľom strategického mapovania odvetvia polovodičov by malo byť poskytnúť analýzu silných a slabých stránok Únie v rámci globálnych odvetví polovodičov s cieľom poskytnúť základ pre opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok a odolnosti únijného ekosystému polovodičov. Na tento účel by sa v strategickom mapovaní mali identifikovať faktory, ako sú kľúčové výrobky a kritické infraštruktúry na vnútornom trhu, ktoré závisia od dodávok polovodičov, hlavné používateľské odvetvia a ich súčasné a očakávané potreby, kľúčové segmenty únijného dodávateľského reťazca polovodičov, technologické charakteristiky, závislosti od technológií a poskytovateľov z tretích krajín a úzke miesta únijného odvetvia polovodičov, súčasné a očakávané potreby v oblasti zručností a prístupu ku kvalifikovanej pracovnej sile a v náležitých prípadoch potenciálny vplyv opatrení súboru nástrojov pre núdzové situácie. Strategické mapovanie by malo byť založené na verejne a komerčne dostupných údajoch a v prípade potreby na údajoch získaných prostredníctvom žiadostí o dobrovoľné informácie adresovaných podnikom po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče.

(48)

S cieľom predpovedať a pripraviť sa na budúce narušenia rôznych fáz hodnotového reťazca v odvetví polovodičov v Únii a obchodu v rámci Únie by Komisia mala za pomoci Európskej rady pre polovodiče a na základe výsledkov strategického mapovania určiť a vypracovať zoznam ukazovateľov včasného varovania. Medzi takéto ukazovatele by mohli patriť neobvyklý nárast času realizácie, dostupnosť surovín, medziproduktov a ľudského kapitálu potrebného na výrobu polovodičov alebo vhodné výrobné zariadenia, predpokladaný dopyt po polovodičoch na trhu Únie a na globálnych trhoch, cenové nárasty presahujúce bežné kolísanie cien, vplyv nehôd, útokov, prírodných katastrof alebo iných závažných udalostí, účinok obchodnej politiky, sadzieb ciel, vývozných obmedzení, obchodných prekážok a iných opatrení súvisiacich s obchodom, ako aj účinok zatvárania podnikov, premiestnenia (offshorring) alebo akvizície kľúčových účastníkov trhu. Monitorovacie činnosti Komisie by sa mali zamerať na tieto ukazovatele včasného varovania.

(49)

V dôsledku komplexných, rýchlo sa vyvíjajúcich a vzájomne prepojených hodnotových reťazcov v odvetví polovodičov s rôznymi aktérmi je potrebný koordinovaný prístup k monitorovaniu s cieľom zvýšiť schopnosť zmiernenia rizík, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na dodávky polovodičov, a zlepšiť chápanie dynamiky hodnotového reťazca v odvetví polovodičov. Komisia by mala po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče monitorovať hodnotový reťazec v odvetví polovodičov so zameraním na indikátory včasného varovania a identifikáciu najlepších postupov na zmiernenie rizík a zvýšenie transparentnosti v hodnotovom reťazci v odvetví polovodičov, a to takým spôsobom, aby to pre podniky, najmä MSP, nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie.

(50)

S cieľom minimalizovať zaťaženie podnikov reagujúcich na monitorovanie a zabezpečiť, aby získané informácie mohli byť zostavené zmysluplným spôsobom, by Komisia mala zabezpečiť normalizované a zabezpečené prostriedky na akékoľvek získavanie informácií. Týmito prostriedkami by sa malo zabezpečiť, aby sa so všetkými získanými informáciami zaobchádzalo dôverne, čím sa zabezpečí obchodné tajomstvo a kybernetická bezpečnosť.

(51)

Relevantné zistenia vrátane informácií, ktoré poskytli relevantné zainteresované straty a priemyselné združenia, by sa mali poskytnúť Európskej rade pre polovodiče, aby sa umožnila pravidelná výmena informácií a začlenenie informácií do prehľadu monitorovania hodnotových reťazcov v odvetví polovodičov.

(52)

S cieľom umožniť uvedené činnosti monitorovania by príslušné vnútroštátne orgány členských štátov mali vytvoriť zoznam kontaktov všetkých relevantných podnikov pôsobiacich v celom dodávateľskom reťazci polovodičov usadených na ich vnútroštátnom území. Uvedený zoznam by mal umožniť identifikáciu vhodných respondentov žiadostí o dobrovoľné informácie. Nemalo by sa vyžadovať, aby bol uvedený zoznam vyčerpávajúci. S uvedeným zoznamom by sa malo zaobchádzať spôsobom, ktorým sa v plnej miere rešpektujú príslušné pravidlá dôvernosti.

(53)

Dostupnosť primeraných ľudských, finančných a technických zdrojov by umožnila účinné vykonávanie úloh podľa tohto nariadenia a prispela by k dosiahnutiu cieľov, ktoré sú v ňom stanovené. Komisia by preto bez toho, aby bol dotknutý rozpočtový postup a jej administratívna autonómia, mala optimálne využívať zdroje, aby mohla účinne plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje právomoci podľa tohto nariadenia.

(54)

Viaceré podniky poskytujúce služby a tovar v odvetví polovodičov sa považujú za nevyhnutné pre účinný dodávateľský reťazec polovodičov v rámci únijného ekosystému polovodičov vzhľadom na počet podnikov v Únii, ktoré sa spoliehajú na ich výrobky, ako aj v dôsledku ich podielu na trhu Únie a na globálnom trhu, ich významu pre zabezpečenie dostatočných dodávok alebo možných dôsledkov prerušenia dodávok ich výrobkov alebo služieb. Členské štáty by v spolupráci s Komisiou mali na svojich územiach identifikovať takýchto kľúčových účastníkov trhu.

(55)

Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/452, môžu členské štáty a Komisia zvážiť jej možné vplyvy na kritické technológie a položky s dvojakým použitím, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 (21), a to vrátane polovodičov.

(56)

Členské štáty by pri monitorovaní mali osobitne zvážiť integritu činností, ktoré vykonávajú kľúčoví účastníci trhu. Na takéto záležitosti by mohli dotknuté členské štáty upozorňovať Európsku radu pre polovodiče.

(57)

S cieľom umožniť predvídanie potenciálneho nedostatku by príslušné vnútroštátne orgány mali upozorniť Komisiu, ak nadobudnú vedomosť o riziku vážneho narušenia dodávok polovodičov alebo majú konkrétne a spoľahlivé informácie o výskyte akéhokoľvek ďalšieho rizikového faktora alebo udalosti. S cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup by Komisia mala v prípade, že nadobudne vedomosť o riziku vážneho narušenia dodávok polovodičov alebo má konkrétne a spoľahlivé informácie o výskyte akéhokoľvek ďalšieho rizikového faktora alebo udalosti, a to na základe varovania alebo od medzinárodných partnerov, zvolať mimoriadne zasadnutie Európskej rady pre polovodiče s cieľom viesť diskusie o závažnosti narušení a o prípadnom začatí postupu na aktiváciu krízovej fázy, ako aj o tom, či môže byť vhodné, potrebné a primerané, aby členské štáty preventívne uskutočnili koordinované spoločné obstarávanie a aby nadviazali dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom určiť, pripraviť a prípadne koordinovať takéto preventívne opatrenia. Európska rada pre polovodiče a Komisia by mali v rámci uvedeného dialógu zohľadniť názory zainteresovaných strán hodnotového reťazca v odvetví polovodičov. Komisia by mala konzultovať a spolupracovať s relevantnými tretími krajinami s cieľom spoločne riešiť narušenia dodávateľského reťazca, a to v súlade s medzinárodnými povinnosťami a bez toho, aby boli dotknuté procedurálne požiadavky.

(58)

Krízová fáza v oblasti polovodičov by sa mala aktivovať, ak existujú konkrétne, závažné a spoľahlivé dôkazy o takejto krízovej situácii. Polovodičová kríza nastáva, ak existujú vážne narušenia dodávok polovodičov alebo závažné prekážky obchodu s polovodičmi v rámci Únie, čo spôsobuje značný nedostatok polovodičov, medziproduktov, surovín alebo spracovaných materiálov, a takýto značný nedostatok bráni dodávkam, opravám a údržbe základných výrobkov používaných v kritických odvetviach, napríklad zdravotníckych a diagnostických zariadení, do takej miery, že by to malo vážne škodlivé účinky na fungovanie kritických odvetví v dôsledku ich vplyvu na spoločnosť, hospodárstvo a bezpečnosť Únie.

(59)

Keď Komisia nadobudne vedomosť o potenciálnej polovodičovej kríze, mala by posúdiť, či sú splnené podmienky na aktiváciu krízovej fázy, s cieľom zabezpečiť pružnú a účinnú reakciu na takúto polovodičovú krízu. Ak z tohto posúdenia vyplynú konkrétne, závažné a spoľahlivé dôkazy o polovodičovej kríze, Komisia by mala mať možnosť predložiť Rade návrh na aktiváciu krízovej fázy na vopred určené obdobie maximálne 12 mesiacov, pričom zohľadní stanovisko Európskej rady pre polovodiče. Komisia by mala posúdiť potrebu predĺženia alebo predčasného ukončenia krízovej fázy a začať postup na tento účel, ak sa takáto potreba zistí, pričom zohľadní stanovisko Európskej rady pre polovodiče.

(60)

Vzhľadom na citlivú povahu aktivácie krízovej fázy a potenciálnych opatrení, ktoré sa môžu prijať v reakcii na túto fázu, vrátane významného vplyvu, ktorý by takéto opatrenia mohli mať na súkromné podniky v Únii, by sa právomoc prijať vykonávací akt, pokiaľ ide o aktiváciu, predĺženie a ukončenie krízovej fázy v rámci polovodičovej krízy, mala preniesť na Radu.

(61)

Úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a koordinácia všetkých vnútroštátnych opatrení prijatých v súvislosti s dodávateľským reťazcom polovodičov sú počas krízovej fázy nenahraditeľné s cieľom riešiť narušenia s nevyhnutnou koherentnosťou, odolnosťou a účinnosťou. Európska rada pre polovodiče by mala na tento účel podľa potreby zvolávať mimoriadne zasadnutia. Všetky prijaté opatrenia by sa mali prísne obmedziť len na trvanie krízovej fázy.

(62)

V záujme rýchlej, účinnej a koordinovanej reakcie Únie na polovodičovú krízu je nevyhnutné poskytnúť Komisii a členským štátom prostredníctvom Európskej rady pre polovodiče včasné a aktuálne informácie o vývoji prevádzkovej situácie, ako aj zaistiť, aby sa mohli prijať účinné opatrenia na zabezpečenie dodávky polovodičov postihnutým kritickým odvetviam. Pri aktivácii krízovej fázy by sa mali s cieľom zmierniť vyvíjajúcu sa krízovú situáciu stanoviť a zaviesť vhodné, účinné a primerané opatrenia bez toho, aby bola dotknutá možná pokračujúca medzinárodná spolupráca s relevantnými partnermi. Komisia by mala vo vhodných prípadoch požiadať podniky tvoriace dodávateľský reťazec polovodičov o poskytnutie informácií. Komisia by okrem toho mala mať možnosť tam, kde je to potrebné a primerané, vyžadovať, aby integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ akceptovali a uprednostňovali objednávky na výrobu výrobkov dôležitých v krízovej situácii, a možnosť konať na základe poverenia členských štátov ako ústredný obstarávací orgán. Komisia by mala opatrenia obmedziť na určité kritické odvetvia. Európska rada pre polovodiče môže tiež posúdiť vhodné a účinné opatrenia a poskytovať v súvislosti s nimi poradenstvo. Európska rada pre polovodiče okrem toho môže poskytovať poradenstvo o potrebe zavedenia ochranných opatrení v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 (22). Použitie všetkých núdzových opatrení by malo byť primerané a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na riešenie polovodičovej krízy v najlepšom záujme Únie. Komisia by mala Európsky parlament a Radu pravidelne informovať o prijatých opatreniach a ich hlavných dôvodoch. Komisia môže po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče vydať ďalšie usmernenia o vykonávaní a využívaní núdzových opatrení.

(63)

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu sú životne dôležité viaceré odvetvia. Na účely tohto nariadenia by týmito kritickými odvetviami mali byť odvetvia uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Uvedený zoznam by sa mal obmedzovať na odvetvia a pododvetvia uvedené v prílohe k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 (23) v znení účinnom k 19. septembru 2023, s doplnením odvetvia obrany a bezpečnosti, na základe ich dôležitej úlohy pri zabezpečovaní životne dôležitých spoločenských funkcií. Určité opatrenia by sa mali prijať výlučne na účely zabezpečenia dodávok pre kritické odvetvia. Komisia môže obmedziť núdzové opatrenia na niektoré z uvedených odvetví alebo na určitú časť z nich, ak polovodičová kríza narušila alebo ohrozuje ich prevádzku.

(64)

Účelom žiadostí o informácie od podnikov v celom dodávateľskom reťazci polovodičov usadených v Únii v rámci krízovej fázy je umožniť presné posúdenia polovodičovej krízy alebo stanoviť a pripraviť možné zmierňujúce alebo núdzové opatrenia na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni. Takéto informácie sa môžu týkať výrobného potenciálu, výrobnej kapacity a súčasných hlavných narušení a úzkych miest. Uvedené aspekty by mohli zahŕňať bežný a aktuálny skutočný stav zásob výrobkov dôležitých v krízovej situácii vo výrobných zariadeniach nachádzajúcich sa v Únii ako aj vo výrobných zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách, kde uvedené podniky pôsobia, s ktorými majú zmluvu alebo od ktorých nakupujú dodávky; bežný a aktuálny skutočný priemerný čas realizácie v prípade najbežnejších produkovaných výrobkov; predpokladaný objem výroby počas nasledujúcich troch mesiacov za každé z výrobných zariadení v Únii alebo dôvody, ktoré bránia v napĺňaní výrobnej kapacity. Také informácie by sa mali obmedziť na to, čo je potrebné na posúdenie povahy polovodičovej krízy alebo možných zmierňujúcich alebo núdzových opatrení na úrovni Únie alebo vnútroštátnej úrovni. Žiadosti o informácie by nemali zahŕňať poskytovanie informácií, ktorých zverejnenie je v rozpore so záujmami členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti. Konkrétne informácie, ktoré sa majú požadovať, sa môžu vypracovať na základe predchádzajúceho odporúčania reprezentatívneho počtu príslušných podnikov prostredníctvom dobrovoľnej konzultácie v spolupráci s Európskou radou pre polovodiče. Každá žiadosť by mala byť primeraná, mali by sa v nej zohľadniť legitímne ciele podniku a náklady a úsilie potrebné na sprístupnenie údajov, ako aj stanoviť vhodné lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. Od podnikov by sa malo vyžadovať, aby vyhoveli žiadosti a môžu podliehať sankciám, ak povinnosť nesplnia alebo poskytnú nesprávne informácie. Všetky získané informácie by sa mali použiť len na účely tohto nariadenia a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá dôvernosti. S cieľom zabezpečiť plné zapojenie členského štátu, v ktorom má podnik svoju výrobnú prevádzku, by Komisia mala bezodkladne zaslať kópiu žiadosti o informácie príslušnému vnútroštátnemu orgánu, a ak o to príslušný vnútroštátny orgán požiada, poskytnúť získané informácie tomuto príslušnému vnútroštátnemu orgánu bezpečnými prostriedkami. Ak podnik dostane žiadosť o informácie týkajúce sa jeho činností v oblasti polovodičov z tretej krajiny, mal by o tom informovať Komisiu, aby mala Komisia možnosť posúdiť, či je žiadosť Komisie o informácie opodstatnená.

(65)

Ako prostriedok poslednej možnosti na zabezpečenie nepretržitej prevádzky kritických odvetví v čase krízy a len ak je to nevyhnutné a primerané na tento účel, by Komisia mohla od integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ vyžadovať, aby akceptovali a uprednostňovali objednávky na výrobu výrobkov dôležitých v krízovej situácii. Potenciálnymi prijímateľmi prioritných objednávok by mali byť subjekty z kritických odvetví alebo podniky zásobujúce kritické odvetvia, ktorých činnosti sú narušené alebo ktorým hrozí narušenie z dôvodu nedostatku. S cieľom zabezpečiť, aby sa prioritné objednávky používali len v prípade potreby, mali by sa obmedziť na prijímateľov, ktorí po vykonaní opatrení na zmiernenie rizík nemali možnosť sa im vyhnúť, napríklad prostredníctvom svojich postupov obstarávania, ani zmierniť vplyv nedostatku inými prostriedkami, napríklad využitím existujúcich zásob. Uvedená povinnosť sa môže rozšíriť aj na zariadenia na výrobu polovodičov, ktoré s takouto možnosťou súhlasili v kontexte získania verejnej podpory, ak je takáto verejná podpora zameraná na posilnenie schopnosti zvýšiť výrobnú kapacitu. Rozhodnutie o prioritných objednávkach by sa malo prijať v súlade so všetkými uplatniteľnými právnymi povinnosťami Únie a so zreteľom na okolnosti prípadu. Prioritná povinnosť by mala mať prednosť pre akoukoľvek povinnosťou plnenia podľa súkromného alebo verejného práva, pričom by mala zohľadniť legitímne ciele podnikov a náklady a úsilie potrebné na zmenu výrobných krokov. Každá prioritná objednávka by sa mala zadať za spravodlivú a primeranú cenu. Výpočet takejto ceny sa môže vykonať na základe priemerných trhových cien v posledných rokoch pod podmienkou uvedenia akékoľvek zvýšenia, napríklad s prihliadnutím na infláciu alebo zvýšenie nákladov na energiu. Podniky môžu podliehať sankciám, ak nedodržia svoju povinnosť v súvislosti s prioritnými objednávkami.

(66)

V prípade zariadení, ktoré vybavujú prioritnú objednávku, môže byť pre Komisiu, ktorej pomáha Európska rada pre polovodiče, a pre členské štáty prínosná výmena najlepších postupov týkajúcich sa vybavovania týchto objednávok vrátane najlepších administratívnych postupov.

(67)

Od dotknutého podniku by sa malo vyžadovať, aby akceptoval a uprednostnil prioritnú objednávku. S cieľom zabezpečiť, aby prioritné objednávky zodpovedali kapacitám a výrobnému portfóliu zariadenia, by Komisia mala dotknutému zariadeniu poskytnúť príležitosť na vypočutie, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a podrobnosti prioritnej objednávky. Komisia by nemala prioritnú objednávku vydať, ak ju zariadenie nie je schopné splniť, a to ani v prioritnom režime, či už z dôvodu nedostatočného výrobného potenciálu alebo výrobnej kapacity, alebo z technických dôvodov, alebo ak zariadenie výrobok nedodáva alebo neposkytuje požadovanú službu, alebo preto, že by to podniku spôsobilo neprimerané hospodárske zaťaženie a predstavovalo preň osobitné ťažkosti, a to vrátane značného rizika súvisiaceho s kontinuitou činností.

(68)

S cieľom zabezpečiť transparentný a jasný rámec na vykonávanie prioritných objednávok by Komisia mala byť splnomocnená prijať vykonávací akt, ktorým sa stanovia praktické a prevádzkové opatrenia. Uvedený vykonávací akt by mal obsahovať záruky na zabezpečenie toho, aby sa prioritné objednávky vykonávali v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality, ako je napríklad mechanizmus, v ktorom sa zohľadňujú existujúce objednávky, a mechanizmus na zabezpečenie toho, aby objemy prioritných objednávok neprekročili rámec, ktorý je nevyhnutný.

(69)

Vo výnimočnom prípade, keď podnik pôsobiaci v rámci dodávateľského reťazca polovodičov v Únii dostane žiadosť o prioritnú objednávku z tretej krajiny, mal by o takejto žiadosti informovať Komisiu, aby mohla rovnako uložiť povinnosť prioritnej objednávky, ak existuje významný vplyv na bezpečnosť dodávok kritickým odvetviam a ak okolnosti prípadu spĺňajú ďalšie požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a zákonnosti.

(70)

Vzhľadom na význam zabezpečenia bezpečnosti dodávok kritickým odvetviam, ktoré vykonávajú životne dôležité spoločenské funkcie, dodržiavanie povinnosti vybavovať prioritné objednávky by nemalo znamenať zodpovednosť dotknutého výrobcu za škodu spôsobenú tretím stranám v dôsledku porušenia zmluvných záväzkov, ktoré môžu byť výsledkom potrebných dočasných zmien prevádzkových postupov, a to pokiaľ bolo porušenie zmluvných záväzkov nevyhnutné na dodržanie nariadeného uprednostnenia. Podniky, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti prioritnej objednávky, by sa na túto možnosť mali pripraviť v rámci podmienok svojich obchodných zmlúv. Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť ďalších ustanovení, sa uvedená výnimka zo zodpovednosti netýka zodpovednosti za chybný výrobok, ako sa stanovuje v smernici Rady 85/374/EHS (24).

(71)

Povinnosť uprednostňovať výrobu určitých výrobkov rešpektuje podstatu slobody podnikania a zmluvnej slobody stanovených v článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva vlastniť majetok stanoveného v článku 17 charty a nebude mať na ne neprimeraný vplyv. Akékoľvek obmedzenie uvedených práv v tomto nariadení bude v súlade s článkom 52 ods. 1 charty stanovené zákonom, bude rešpektovať podstatu uvedených práv a slobôd a bude v súlade so zásadou proporcionality.

(72)

Pri aktivácii krízovej fázy by mohli dva alebo viac členských štátov poveriť Komisiu, aby agregovala dopyt a konala v ich mene pri verejnom obstarávaní vo verejnom záujme, a to v súlade s existujúcimi pravidlami a postupmi Únie, využívajúc svoju kúpnu silu. Spoločný nákup by sa mal používať len na riešenie narušenia dodávateľského reťazca polovodičov počas krízy. Poverením by sa mohla Komisia splnomocniť, aby uzatvárala dohody týkajúce sa nákupu výrobkov dôležitých v krízovej situácií pre určité kritické odvetvia. Komisia by mala po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče posúdiť užitočnosť, nevyhnutnosť a primeranosť každej žiadosti. Ak nemá v úmysle žiadosti vyhovieť, mala by o tom informovať dotknuté členské štáty a Európsku radu pre polovodiče a poskytnúť svoje odôvodnenie. Procesné podrobnosti by sa mali stanoviť v dohode medzi Komisiou a zúčastnenými členskými štátmi vrátane dôvodov použitia mechanizmu spoločného nákupu a záväzkov, ktoré sa majú prevziať. Takáto dohoda môže obsahovať počet zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť, a podmienky spoločného nákupu, ako sú ceny, časové rámce dodávok, množstvá a doložky o účasti alebo neúčasti. Výsledkom spoločného nákupu môže byť podpísanie jednej zmluvy, ktorá pokrýva potreby všetkých členských štátov, alebo viacerých zmlúv, z ktorých každá pokrýva potreby jedného alebo viacerých členských štátov. Zúčastnené členské štáty by mali byť okrem toho oprávnené menovať zástupcov na poskytovanie usmernení a poradenstva počas postupov obstarávania a pri rokovaní o kúpnych zmluvách. Zavádzanie, použitie alebo ďalší predaj zakúpených výrobkov by malo ostať v kompetencii zúčastnených členských štátov.

(73)

Počas krízy spôsobenej nedostatkom polovodičov môže byť potrebné, aby Únia zvážila ochranné opatrenia. Európska rada pre polovodiče by mala mať možnosť vyjadriť svoje stanoviská, ktoré prispejú k posúdeniu Komisie o tom, či situácia na trhu predstavuje výrazný nedostatok základných výrobkov podľa nariadenia (EÚ) 2015/479.

(74)

Na Európsku radu pre polovodiče by sa mal uplatňovať inštitucionálny rámec pre expertné skupiny vrátane pravidiel transparentnosti pre subjekt a jeho podskupiny, a to bez toho, aby bolo dotknuté toto nariadenie. Európska rada pre polovodiče by mala Komisii poskytovať poradenstvo a pomáhať jej v súvislosti so špecifickými otázkami. Súčasťou uvedených otázok by malo byť poskytovanie poradenstva týkajúceho sa iniciatívy rade verejných orgánov spoločného podniku pre čipy; výmena informácií o fungovaní integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ; diskusia a príprava identifikácie špecifických odvetví a technológií s potenciálne rozsiahlymi sociálnymi dôsledkami a bezpečnostným významom, ktoré si vyžadujú certifikáciu dôveryhodných výrobkov, ako aj riešenie koordinovaného monitorovania a reakcie na krízu. Európska rada pre polovodiče by okrem toho mala zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj výmenu informácií o otázkach týkajúcich sa tohto nariadenia. Európska rada pre polovodiče by si mala tiež vymieňať názory s Komisiou o najlepších spôsoboch zabezpečenia účinnej ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, ochrany dôverných informácií a obchodných tajomstiev s náležitým zapojením zainteresovaných strán vo vzťahu k odvetviu polovodičov. Európska rada pre polovodiče by mala Komisiu podporovať pri medzinárodnej spolupráci v súlade s medzinárodnými povinnosťami. Mala by slúžiť ako fórum na diskusiu okrem iného o tom, ako posilniť spoluprácu v rámci globálneho hodnotového reťazca v odvetví polovodičov bez toho, aby boli dotknuté výsady Európskeho parlamentu a Rady v súlade so zmluvami. Na tento účel by Európska rada pre polovodiče mala zohľadniť názory Priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie a iných zainteresovaných strán. Európska rada pre polovodiče by sa okrem toho mala v prípade polovodičovej krízy koordinovať s ďalšími štruktúrami reakcie a pripravenosti na krízu, spolupracovať s nimi a vymieňať si s nimi informácie s cieľom zabezpečiť súdržný a koordinovaný prístup Únie, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti reakcie a pripravenosti na krízu.

(75)

Zasadnutiam Európskej rady pre polovodiče predsedá zástupca Komisie. Každý členský štát by mal do Európskej rady pre polovodiče vymenovať aspoň jedného zástupcu na vysokej úrovni. Zároveň by mohli vymenovať rôznych zástupcov v súvislosti s rozličnými úlohami Európskej rady pre polovodiče, napríklad v závislosti od toho, o ktorej časti tohto nariadenia sa diskutuje na zasadnutiach Európskej rady pre polovodiče. S cieľom získať dôležité poradenstvo o činnostiach Európskej rady pre polovodiče a umožniť primeranú účasť zainteresovaných strán by predseda mal mať možnosť zriaďovať podskupiny a mal by byť oprávnený stanoviť podmienky organizácie práce prizvaním expertov a pozorovateľov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach na ad hoc báze, alebo prizývať zainteresované strany, najmä organizácie zastupujúce záujmy priemyslu polovodičov Únie, ako sú Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie, do jej podskupín v úlohe pozorovateľov.

(76)

Európska rada pre polovodiče by mala zvolávať samostatné zasadnutia pre svoje úlohy v súvislosti s iniciatívou a pre svoje úlohy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok a odolnosťou ako aj monitorovaním a reakciou na krízu. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie účinnej a efektívnej spolupráce v Európskej rade pre polovodiče. Predseda by mal byť schopný uľahčovať komunikačnú výmenu medzi Európskou radou pre polovodiče a ďalšími orgánmi, úradmi, agentúrami a expertnými a poradnými skupinami Únie. Vzhľadom na význam dodávok polovodičov pre ďalšie odvetvia a z neho vyplývajúcu potrebu koordinácie by predseda mal v relevantných a primeraných prípadoch v súvislosti s mechanizmom monitorovania a reakcie na krízu zriadeným v tomto nariadení zabezpečiť účasť ďalších inštitúcií a orgánov Únie na zasadnutiach Európskej rady pre polovodiče v úlohe pozorovateľov. S cieľom pokračovať v práci nadväzujúcej na vykonávanie odporúčania Komisie (EÚ) 2022/210 (25) a využívať ju by mala Európska rada pre polovodiče vykonávať úlohy Európskej skupiny odborníkov pre polovodiče. Po začatí činnosti Európskej rady pre polovodiče by mala táto skupina odborníkov zaniknúť.

(77)

Pri uplatňovaní a presadzovaní tohto nariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu členské štáty. V tejto súvislosti by mal každý členský štát určiť jeden alebo viacero príslušných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za účinné vykonávanie tohto nariadenia a zabezpečiť, aby mali tieto orgány náležité právomoci a dostatok zdrojov. Členské štáty by mohli určiť existujúci orgán alebo orgány. Aby sa zvýšila organizačná efektivita v členských štátoch a aby sa vytvorilo oficiálne kontaktné miesto pre verejnosť a iné protistrany na úrovni Únie a členského štátu vrátane Komisie a Európskej rady pre polovodiče, každý členský štát by mal v rámci jedného z orgánov, ktoré určil ako príslušný orgán v zmysle tohto nariadenia, určiť jedno národné jednotné kontaktné miesto zodpovedné za koordináciu otázok týkajúcich sa tohto nariadenia a cezhraničnú spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov.

(78)

Na zabezpečenie dôveryhodnej a konštruktívnej spolupráce príslušných orgánov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by mali všetky strany zapojené do uplatňovania tohto nariadenia rešpektovať dôvernosť informácií a údajov získaných pri plnení svojich úloh s cieľom chrániť najmä práva duševného vlastníctva, citlivé obchodné informácie a obchodné tajomstvá. Všetky informácie, ktoré sa získajú v procese žiadosti o uznanie za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ v súvislosti so žiadosťami o informácie alebo s oznamovacími povinnosťami podľa tohto nariadenia, by sa mali používať len na účely tohto nariadenia a mala by sa na ne vzťahovať povinnosť zachovávať služobné tajomstvo v súlade s článkom 339 ZFEÚ, ako aj vnútorné pravidlá Komisie o bezpečnom zaobchádzaní s údajmi, najmä rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (26). Komisia a príslušné vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a štátni zamestnanci iných orgánov členských štátov by mali zabezpečiť dôvernosť informácií získaných pri vykonávaní svojich úloh a činností. Vzťahovať by sa to malo aj na Európsku radu polovodičov a Výbor pre polovodiče zriadené týmto nariadením. Komisia by mala mať možnosť vo vhodných prípadoch prijať vykonávacie akty na špecifikovanie praktických opatrení na zaobchádzanie s dôvernými informáciami v kontexte zhromažďovania informácií.

(79)

Dodržiavanie povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné formou pokút a pravidelných penále. Na tento účel by sa mali za neodpovedanie na žiadosti o informácie a za nedodržanie oznamovacích povinností podľa tohto nariadenia stanoviť primerané úrovne pokút, pričom by sa mali zohľadniť rôzne úrovne závažnosti nedodržania oboch povinností a rôzne stropy pre MSP. Okrem toho by sa malo stanoviť pravidelné penále za neplnenie povinnosti prijímať a vykonávať prioritné objednávky, ktoré by malo byť primerané a malo by odrážať cenové úrovne na trhu za posledných 90 dní, s rôznymi stropmi pre MSP. Premlčacia doba by sa okrem premlčacej doby na vymáhanie sankcií mala uplatňovať na uloženie pokút a pravidelných penále. Komisia by mala okrem toho dať dotknutému podniku alebo organizáciám zastupujúcim podniky právo na vypočutie.

(80)

S cieľom zohľadniť technologickú zmenu a vývoj na trhu, zabezpečiť účinné vykonávanie a hodnotenie iniciatívy a stanoviť podrobné pravidlá pre známku návrhárskych centier excelentnosti by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o akcie podporované iniciatívou spôsobom, ktorý je v súlade s jeho cieľmi, a pokiaľ ide o merateľné ukazovatele na monitorovanie vykonávania iniciatívy a na podávanie správ o jej pokroku smerom k dosiahnutiu jej cieľov, a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením postupu podávania žiadostí a požiadaviek a podmienok udeľovania, monitorovania a odňatia známky návrhárskych centier excelentnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (27). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(81)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o výber konzorcií ECIC, aby sa dosiahli ciele iniciatívy, stanovenie praktických a prevádzkových opatrení na účely fungovania prioritných objednávok a stanovenie praktických opatrení na zaobchádzanie s dôvernými informáciami. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 (28).

(82)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie rámca na posilnenie ekosystému polovodičov na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(83)

S cieľom umožniť čo najskoršie začatie vykonávania tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,