(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (4) bolo podstatným spôsobom zmenené (5). Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti malo uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Nariadenie (EÚ) 2015/847 bolo prijaté s cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky Finančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“) na poskytovateľov služieb elektronických prevodov, a najmä povinnosť poskytovateľov platobných služieb zabezpečiť, aby boli prevody finančných prostriedkov sprevádzané údajmi o platiteľovi a príjemcovi, uplatňovali jednotne v celej Únii. Najnovšími zmenami, ktoré boli v júni 2019 zavedené v normách FATF týkajúcich sa nových technológií a ktorých cieľom bolo regulovať virtuálne aktíva a poskytovateľov služieb virtuálnych aktív, sa pre poskytovateľov služieb virtuálnych aktív stanovili nové a podobné povinnosti s cieľom uľahčiť vysledovateľnosť prevodov virtuálnych aktív. V nadväznosti na uvedené zmeny majú poskytovatelia služieb virtuálnych aktív zabezpečiť, aby boli prevody virtuálnych aktív sprevádzané údajmi o pôvodcoch a prijímateľoch týchto prevodov. Od poskytovateľov služieb virtuálnych aktív sa tiež vyžaduje, aby získali, mali v držbe a poskytli uvedené informácie svojej protistrane na druhej strane prevodu virtuálnych aktív a na požiadanie ich sprístupnili príslušným orgánom.

(3)

Vzhľadom na to, že nariadenie (EÚ) 2015/847 sa v súčasnosti vzťahuje len na prevody finančných prostriedkov, to znamená bankoviek a mincí, bezhotovostných peňazí a elektronických peňazí, ako sú vymedzené v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (6), je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2015/847 tak, aby zahŕňal aj prevody virtuálnych aktív.

(4)

Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti prostredníctvom prevodov finančných prostriedkov a virtuálnych aktív môžu narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný vývoj. Pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a organizovaná trestná činnosť zostávajú významnými problémami, ktoré by sa mali riešiť na úrovni Únie. Dobrý stav, integritu a stabilitu systému prevodov finančných prostriedkov a virtuálnych aktív a dôveru vo finančný systém ako celok by mohli vážne ohroziť snahy páchateľov trestnej činnosti a ich spoločníkov buď zakrývať pôvod príjmov z trestnej činnosti, alebo prevádzať finančné prostriedky alebo virtuálne aktíva na trestnú činnosť alebo teroristické účely.

(5)

Ak sa na úrovni Únie neprijmú určité koordinačné opatrenia, osoby, ktoré perú špinavé peniaze, a tí, ktorí financujú terorizmus, by mohli využívať voľný pohyb kapitálu v rámci integrovaného finančného priestoru Únie so zámerom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti. Cieľom medzinárodnej spolupráce v rámci FATF a vykonávania jej odporúčaní na celom svete je zabraňovať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pri prevode finančných prostriedkov alebo virtuálnych aktív.

(6)

Z dôvodu rozsahu opatrení, ktoré sa majú vykonať, by Únia mala zabezpečiť, aby Medzinárodné normy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijaté FATF 16. februára 2012 a následne revidované 21. júna 2019 („revidované odporúčania FATF“), a najmä odporúčanie FATF č. 15 o nových technológiách, odporúčanie FATF č. 16 o elektronických prevodoch a revidované vysvetľujúce poznámky k uvedeným odporúčaniam boli uplatňované jednotne v celej Únii, a najmä vylúčiť diskrimináciu alebo nezrovnalosti medzi domácimi platbami alebo prevodmi virtuálnych aktív v rámci členského štátu na jednej strane a cezhraničnými platbami alebo prevodmi virtuálnych aktív medzi členskými štátmi na strane druhej. Nekoordinovaný prístup členských štátov konajúcich jednotlivo v oblasti cezhraničných prevodov finančných prostriedkov a virtuálnych aktív by mohol výrazne ovplyvniť plynulé fungovanie platobných systémov a služieb virtuálnych aktív na úrovni Únie, a teda by mohol poškodiť vnútorný trh v oblasti finančných služieb.

(7)

S cieľom podporovať súdržný prístup v medzinárodnom kontexte a zvýšiť účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mali ďalšie opatrenia Únie zohľadňovať vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä revidované odporúčania FATF.

(8)

V dôsledku ich globálneho dosahu, rýchlosti, akou sa transakcie môžu vykonávať, a možnosti anonymity, ktorú ponúka prevod virtuálnych aktív, sú virtuálne aktíva mimoriadne náchylné na ich zneužívanie na trestnú činnosť, a to aj v cezhraničných situáciách. S cieľom účinne riešiť riziká, ktoré predstavuje zneužívanie virtuálnych aktív na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, by Únia mala podporovať uplatňovanie noriem implementovaných týmto nariadením na celosvetovej úrovni a vývoj medzinárodného a medzijurisdikčného rozmeru regulačného rámca a rámca dohľadu, pokiaľ ide o prevody virtuálnych aktív v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

(9)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (7) sa v dôsledku jej zmeny smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (8) zaviedlo vymedzenie pojmu virtuálne meny, pričom poskytovatelia zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami (fiat menami), ako aj poskytovatelia správcovských peňaženiek boli uznaní ako subjekty podliehajúce požiadavkám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa práva Únie. Z najnovšieho medzinárodného vývoja, najmä v rámci FATF, teraz vyplýva, že treba regulovať ďalšie kategórie poskytovateľov služieb virtuálnych aktív, na ktorých sa požiadavky ešte nevzťahujú, a rozšíriť súčasné vymedzenie pojmu virtuálna mena.

(10)

Vymedzenie pojmu kryptoaktíva v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (9) zodpovedá vymedzeniu pojmu virtuálne aktíva stanovenému v revidovaných odporúčaniach FATF a zoznam služieb kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív, na ktorých sa vzťahuje uvedené nariadenie, zahŕňa aj poskytovateľov služieb virtuálnych aktív, ktorých tak označila FATF a pri ktorých sa považuje za pravdepodobné, že by mohli vyvolať obavy v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. S cieľom zabezpečiť súdržnosť práva Únie v uvedenej oblasti by sa v tomto nariadení mali používať rovnaké vymedzenia pojmov kryptoaktíva, služby kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív, aké sa používajú v nariadení (EÚ) 2023/1114.

(11)

Vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia predstavujú relevantné a účinné prostriedky na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boj proti nim.

(12)

Cieľom tohto nariadenia nie je uvaliť na poskytovateľov platobných služieb, poskytovateľov služieb kryptoaktív alebo osoby, ktoré ich služby využívajú, zbytočné zaťaženie alebo náklady. V tomto zmysle by mal byť preventívny prístup cielený a primeraný a mal by byť v plnom súlade s voľným pohybom kapitálu, ktorý je zaručený v celej Únii.

(13)

V revidovanej stratégii Únie v oblasti boja proti financovaniu terorizmu zo 17. júla 2008 (ďalej len „revidovaná stratégia“) sa uvádza, že je potrebné nepoľavovať v úsilí s cieľom zabrániť financovaniu teroristických činností a kontrolovať využívanie vlastných finančných zdrojov osobami podozrivými z teroristickej činnosti. Uznáva sa v nej úsilie FATF neustále zlepšovať svoje odporúčania a pripraviť spoločnú interpretáciu ich vykonávania. V revidovanej stratégii sa pripomína, že vykonávanie revidovaných odporúčaní FATF všetkými členmi FATF a členmi regionálnych orgánov podobných FATF sa pravidelne hodnotí a že je preto dôležitý spoločný prístup členských štátov k vykonávaniu.

(14)

Okrem toho, Komisia vo svojom oznámení zo 7. mája 2020 o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu identifikovala šesť prioritných oblastí pre naliehavé opatrenia na zlepšenie režimu Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane vytvorenia súdržného regulačného rámca pre tento režim v Únii v záujme získania podrobnejších a harmonizovaných pravidiel, najmä s cieľom reagovať na dôsledky technologických inovácií a vývoja v oblasti medzinárodných noriem a zabrániť rozdielnemu vykonávaniu existujúcich pravidiel. Úsilie na medzinárodnej úrovni naznačuje potrebu rozšíriť rozsah odvetví alebo subjektov, na ktoré sa bude vzťahovať uvedený režim a posúdiť, ako by sa mal uplatňovať na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí zatiaľ nepatria do rozsahu jeho pôsobnosti.

(15)

S cieľom zabrániť financovaniu terorizmu sa prijali opatrenia zamerané na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov určitých osôb, skupín a subjektov vrátane nariadení Rady (ES) č. 2580/2001 (10), (ES) č. 881/2002 (11) a (EÚ) č. 356/2010 (12). Na ten istý účel sa prijali opatrenia zamerané na ochranu finančného systému pred prevádzaním finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na teroristické účely. Smernica (EÚ) 2015/849 obsahuje viacero takých opatrení. Uvedené opatrenia však úplne nezabraňujú teroristom alebo iným páchateľom trestnej činnosti v prístupe k platobným systémom umožňujúcom prevod ich finančných prostriedkov.

(16)

Vysledovateľnosť prevodov finančných prostriedkov a kryptoaktív môže byť obzvlášť dôležitým a hodnotným nástrojom na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovanie a vyšetrovanie, ako aj na vykonávanie reštriktívnych opatrení, najmä opatrení ukladaných na základe nariadení (ES) č. 2580/2001, (ES) č. 881/2002 a (EÚ) č. 356/2010. S cieľom zabezpečiť prenos údajov v rámci celého platobného reťazca alebo reťazca prevodov kryptoaktív je preto vhodné stanoviť systém, ktorým sa poskytovateľom platobných služieb uloží povinnosť zabezpečiť, aby prevody finančných prostriedkov boli sprevádzané údajmi o platiteľovi a príjemcovi, a povinnosť poskytovateľom služieb kryptoaktív, aby prevody kryptoaktív boli sprevádzané údajmi o pôvodcovi a prijímateľovi.

(17)

Určité prevody kryptoaktív zahŕňajú osobitné vysokorizikové faktory pre pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a inej trestnej činnosti, najmä prevody súvisiace s produktmi, transakciami alebo technológiami určenými na zvýšenie anonymity vrátane súkromných peňaženiek a tzv. mixérov alebo pračiek. S cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť takýchto prevodov by mal európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (13) (ďalej len „EBA“), predovšetkým objasniť, ako majú poskytovatelia služieb kryptoaktív zohľadňovať rizikové faktory uvedené v prílohe III k smernici (EÚ) 2015/849, a to aj pri vykonávaní transakcií so subjektmi mimo Únie, ktoré nie sú regulované, registrované ani licencované v žiadnej tretej krajine, alebo so samohosťovanými adresami. Ak sa identifikujú situácie s vyšším rizikom, orgán EBA by mal vydať usmernenia, v ktorých sa spresnia opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti, ktorých uplatňovanie by povinné subjekty mali zvážiť na zmiernenie takýchto rizík, vrátane prijatia vhodných postupov, ako napríklad používanie analytických nástrojov technológie distribuovanej databázy transakcií (ďalej len „DLT“) na účely zistenia pôvodu alebo miesta určenia kryptoaktív.

(18)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne reštriktívne opatrenia a únijné reštriktívne opatrenia ukladané na základe nariadení založených na článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako napríklad nariadenia (ES) č. 2580/2001, (ES) č. 881/2002 a (EÚ) č. 356/2010 a nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 (14), (EÚ) 2016/1686 (15) a (EÚ) 2017/1509 (16), ktorými sa môže vyžadovať, aby poskytovatelia platobných služieb platiteľov a príjemcov, poskytovatelia služieb kryptoaktív pôvodcov a prijímateľov, sprostredkovatelia platobných služieb, ako aj sprostredkovatelia služieb kryptoaktív prijali náležité opatrenia na zmrazenie niektorých finančných prostriedkov a kryptoaktív, alebo aby dodržiavali osobitné reštrikcie týkajúce sa určitých prevodov finančných prostriedkov alebo kryptoaktív. Poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali mať zavedené vnútorné politiky, postupy a kontroly na zabezpečenie vykonávania týchto reštriktívnych opatrení vrátane opatrení na preverovanie na základe únijného a vnútroštátneho zoznamu označených osôb. Orgán EBA by mal vydať usmernenia, v ktorých sa stanovia tieto vnútorné politiky, postupy a kontroly. Zámerom je, aby sa požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa vnútorných politík, postupov a kontrol súvisiacich s reštriktívnymi opatreniami v blízkej budúcnosti zrušili prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(19)

Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by sa malo uskutočňovať v plnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17). Malo by sa prísne zakázať ďalšie spracúvanie osobných údajov na obchodné účely. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako vec dôležitého verejného záujmu. Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa vyžaduje, aby sa prenos osobných údajov do tretej krajiny uskutočňoval v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb a poskytovateľom služieb kryptoaktív pôsobiacim vo viacerých jurisdikciách s pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami sídliacimi mimo Únie nebránilo vo výmene informácií o podozrivých transakciách v rámci tej istej organizácie pod podmienkou, že uplatňujú primerané záruky. Okrem toho by poskytovatelia služieb kryptoaktív pôvodcu a prijímateľa, poskytovatelia platobných služieb platiteľa a príjemcu a sprostredkovatelia platobných služieb a sprostredkovatelia služieb kryptoaktív mali mať zavedené primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov pred náhodnou stratou, zmenou alebo neoprávneným poskytnutím alebo prístupom.

(20)

Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s poskytovateľom platobných služieb, a osoby, ktoré poskytujú poskytovateľom platobných služieb výhradne služby posielania správ (messaging system) alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Osoby, ktoré poskytujú len doplnkovú infraštruktúru, ako sú poskytovatelia služieb internetovej siete a infraštruktúry, poskytovatelia cloudových služieb alebo vývojári softvéru, ktorá umožňujú inému subjektu poskytovať služby prevodu kryptoaktív, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ nevykonávajú prevody kryptoaktív.

(22)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na prevody kryptoaktív medzi osobami vykonané bez zapojenia poskytovateľov služieb kryptoaktív, ani na prípady, ak sú pôvodca aj prijímateľ poskytovateľmi služieb prevodu kryptoaktív konajúcimi vo vlastnom mene.

(23)

Prevody finančných prostriedkov zodpovedajúce službám uvedeným v článku 3 písm. a) až m) a písm. o) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (18) nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Je vhodné tiež vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prevody finančných prostriedkov a tokenov elektronických peňazí v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 7 nariadenia (EÚ) 2023/1114, ktoré predstavujú nízke riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Tieto výnimky by sa mali vzťahovať na platobné karty, nástroje elektronických peňazí, mobilné telefóny alebo iné predplatené alebo následne platené digitálne zariadenia či zariadenia informačných technológií (ďalej len „IT“) s podobnými charakteristickými znakmi, ak sa používajú výlučne na kúpu tovaru alebo služieb, pričom číslo karty, nástroja alebo zariadenia sprevádza všetky prevody. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia však patrí používanie platobnej karty, nástroja elektronických peňazí, mobilného telefónu či akékoľvek iného predplateného alebo následne plateného digitálneho zariadenia či zariadenia IT s podobnými charakteristickými znakmi na vykonanie prevodu finančných prostriedkov alebo tokenov elektronických peňazí medzi fyzickými osobami, ktoré konajú ako spotrebitelia, na iné účely, než je obchodovanie, podnikanie alebo vykonávanie profesijnej činnosti. Okrem toho by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia výbery z bankomatov, platby daní, pokút alebo iných poplatkov, prevody finančných prostriedkov vykonávané prostredníctvom výmeny snímok šekov vrátane šekov konvertovaných do elektronickej podoby alebo výmenných šekov a prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých sú platiteľ aj príjemca poskytovateľmi platobných služieb konajúcimi vo svojom vlastnom mene.

(24)

Na kryptoaktíva, ktoré sú jedinečné a nemožno ich nahradiť, sa požiadavky tohto nariadenia nevzťahujú, pokiaľ nie sú klasifikované ako kryptoaktíva alebo finančné prostriedky podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114.

(25)

Automaty na kryptoaktíva („kryptomaty“) môžu používateľom umožniť vykonávať prevody kryptoaktív na kryptoaktívovú adresu vkladom hotovosti, často bez akejkoľvek formy identifikácie a overovania klienta. Kryptomaty sú obzvlášť vystavené riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, pretože v dôsledku anonymity, ktorú poskytujú, a možnosti použitia hotovosti neznámeho pôvodu sa z nich stáva ideálny nástroj na nezákonné činnosti. Prevody kryptoaktív prostredníctvom kryptomatov by vzhľadom na svoju úlohu pri poskytovaní alebo aktívnom uľahčovaní prevodov kryptoaktív mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(26)

S cieľom zohľadniť špecifiká vnútroštátnych platobných systémov by členské štáty mali mať možnosť vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia určité domáce prevody finančných prostriedkov nízkej hodnoty používané na kúpu tovaru alebo služieb vrátane elektronických sporožírových platieb, a to pod podmienkou, že prevod finančných prostriedkov možno vždy vysledovať až po platiteľa.

(27)

Vzhľadom na prirodzenú bezhraničnú povahu a globálny dosah prevodov kryptoaktív a poskytovania služieb kryptoaktív neexistujú objektívne dôvody rozlišovať medzi rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vznikajúcimi pri vnútroštátnych prevodoch a takýmito rizikami vznikajúcimi pri cezhraničných prevodoch. S cieľom zohľadniť tieto špecifické vlastnosti by sa preto, v súlade s požiadavkou FATF, aby sa s prevodmi kryptoaktív, pokiaľ ide o ich povahu, zaobchádzalo ako s cezhraničnými prevodmi, nemala na domáce prevody kryptoaktív nízkej hodnoty udeliť žiadna výnimka z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(28)

Poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali zabezpečiť, aby údaje o platiteľovi a príjemcovi alebo o pôvodcovi a prijímateľovi nechýbali ani neboli neúplné.

(29)

S cieľom neoslabiť efektívnosť platobných systémov a vyvážiť riziko presunu vykonávania transakcií mimo bežného platobného styku v dôsledku príliš striktných požiadaviek na identifikáciu voči potenciálnej hrozbe terorizmu, ktorú predstavujú malé prevody finančných prostriedkov, by sa povinnosť overovať správnosť údajov o platiteľovi alebo príjemcovi v prípade prevodov finančných prostriedkov, pri ktorých sa overenie ešte neuskutočnilo, mala uložiť len pre jednotlivé prevody finančných prostriedkov presahujúce 1 000 EUR, okrem prípadov, keď sa prevod javí ako prepojený s inými prevodmi finančných prostriedkov, spolu s ktorými by presiahol 1 000 EUR, keď boli finančné prostriedky prijaté alebo vyplatené v hotovosti alebo vo forme anonymných elektronických peňazí alebo keď existujú opodstatnené dôvody pre podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(30)

V porovnaní s prevodmi finančných prostriedkov sa prevody kryptoaktív môžu vzhľadom na ich globálny dosah a technologické charakteristiky vykonávať vo viacerých jurisdikciách vo väčšom rozsahu a rýchlejšie. Popri pseudoanonymite kryptoaktív uvedené vlastnosti prevodov kryptoaktív ponúkajú páchateľom trestnej činnosti príležitosť vykonávať veľmi rýchle nezákonné prevody veľkého rozsahu a zároveň obchádzať povinnosti týkajúce sa vysledovateľnosti a vyhýbať sa odhaleniu tým, že veľkú transakciu rozdelia na menšie sumy, pričom používajú viaceré zdanlivo nesúvisiace adresy technológie DLT vrátane adries technológie DLT na jednorazové použitie a použitím automatizovaných procesov. Väčšina kryptoaktív je takisto veľmi volatilná a ich hodnota môže vo veľmi krátkom časovom horizonte výrazne kolísať, v dôsledku čoho je výpočet prepojených transakcií neistejší. S cieľom zohľadniť uvedené osobitné vlastnosti by sa na prevody kryptoaktív mali vzťahovať rovnaké požiadavky bez ohľadu na ich sumy a na to, či sú domáce alebo cezhraničné prevody.

(31)

V prípade prevodov finančných prostriedkov alebo prevodov kryptoaktív považovaných za prevody, pri ktorých sa overenie uskutočnilo, by sa od poskytovateľov platobných služieb a poskytovateľov služieb kryptoaktív nemalo vyžadovať, aby overovali správnosť údajov o platiteľovi alebo príjemcovi, ktoré sprevádzajú každý prevod finančných prostriedkov, alebo údajov o pôvodcovi a prijímateľovi, ktoré sprevádzajú každý prevod kryptoaktív, a to za predpokladu, že boli splnené povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2015/849.

(32)

So zreteľom na legislatívne akty Únie v súvislosti s platobnými službami, a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (19), smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1230 (20), by malo postačovať, aby prevody finančných prostriedkov v rámci Únie sprevádzali len zjednodušené údaje, ako napríklad číslo platobného účtu alebo jedinečný identifikačný kód transakcie.

(33)

S cieľom umožniť orgánom zodpovedným za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v tretích krajinách vysledovať zdroj finančných prostriedkov alebo kryptoaktív využívaných na tieto účely by prevody finančných prostriedkov alebo prevody kryptoaktív z Únie, ktoré smerujú mimo Únie, mali sprevádzať úplné údaje o platiteľovi a príjemcovi, pokiaľ ide o prevody finančných prostriedkov, ako aj o pôvodcovi a prijímateľovi, pokiaľ ide o prevody kryptoaktív. Úplné údaje o platiteľovi a príjemcovi by mali zahŕňať identifikátor právneho subjektu (ďalej len „LEI“) alebo akýkoľvek rovnocenný oficiálny identifikátor, ak tento identifikátor platiteľ poskytuje svojmu poskytovateľovi platobných služieb, pretože by to umožnilo lepšiu identifikáciu strán zapojených do prevodu finančných prostriedkov a bolo by ho možné jednoducho začleniť do existujúcich formátov platobných správ, ako je formát vypracovaný Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu na elektronickú výmenu údajov medzi finančnými inštitúciami. Orgánom zodpovedným za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v tretích krajinách by sa mal udeliť prístup k úplným údajom o platiteľovi a príjemcovi alebo o pôvodcovi a prijímateľovi, podľa toho, čo je relevantné, iba na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania.

(34)

Kryptoaktíva existujú v bezhraničnej virtuálnej realite a môžu byť prevedené akémukoľvek poskytovateľovi služieb kryptoaktív bez ohľadu na to, či tento poskytovateľ je alebo nie je registrovaný v nejakej jurisdikcii. Mnohé jurisdikcie mimo Únie majú zavedené pravidlá týkajúce sa ochrany údajov a ich presadzovania, ktoré sa líšia od pravidiel v Únii. Pri prevode kryptoaktív v mene klienta poskytovateľovi služieb kryptoaktív, ktorý nie je registrovaný v Únii, by mal poskytovateľ služieb kryptoaktív pôvodcu posúdiť schopnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív prijímateľa prijímať a uchovávať údaje požadované podľa tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, pričom v náležitých prípadoch využije možnosti dostupné v kapitole V nariadenia (EÚ) 2016/679. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal po konzultácii s orgánom EBA vydať usmernenia o praktickom vykonávaní požiadaviek na ochranu údajov pri prenosoch osobných údajov do tretích krajín v súvislosti s prevodmi kryptoaktív. Mohli by nastať situácie, keď osobné údaje nemožno zaslať, pretože nie je možné splniť požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/679. Orgán EBA by mal vydať usmernenia o vhodných postupoch na určenie toho, či by sa v takýchto prípadoch mal prevod kryptoaktív vykonať, zamietnuť alebo pozastaviť.

(35)

Orgány členského štátu zodpovedné za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a príslušné súdne orgány a orgány presadzovania práva v členských štátoch a na úrovni Únie by mali zintenzívniť vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s príslušnými orgánmi tretích krajín vrátane orgánov v rozvojových krajinách, aby naďalej posilnili transparentnosť a výmenu informácií a najlepších postupov.

(36)

Poskytovateľ služieb kryptoaktív pôvodcu by mal zabezpečiť, aby prevody kryptoaktív boli sprevádzané menom pôvodcu, adresou distribuovanej databázy transakcií pôvodcu v prípadoch, ak je prevod kryptoaktív registrovaný v sieti využívajúcej technológiu DLT alebo podobnú technológiu, číslom účtu kryptoaktív pôvodcu v prípadoch, ak takýto účet existuje a používa sa na spracovanie transakcie, adresou pôvodcu vrátane názvu krajiny, číslom oficiálneho osobného dokladu a identifikačným číslom klienta, alebo alternatívne dátumom a miestom narodenia pôvodcu, a súčasným identifikátorom LEI, alebo ak nie je dostupný, akýmkoľvek iným dostupným rovnocenným oficiálnym identifikátorom pôvodcu, za predpokladu, že existuje potrebná kolónka v príslušnom formáte správ a že ho pôvodca poskytne svojmu poskytovateľovi služieb kryptoaktív. Údaje by sa mali predkladať zabezpečeným spôsobom a pred prevodom kryptoaktív alebo súčasne alebo súbežne s ním.

(37)

Poskytovateľ služieb kryptoaktív pôvodcu by mal tiež zabezpečiť, aby prevody kryptoaktív boli sprevádzané menom prijímateľa, adresou distribuovanej databázy transakcií prijímateľa v prípadoch, ak je prevod kryptoaktív registrovaný v sieti využívajúcej technológiu DLT alebo podobnú technológiu, číslom účtu prijímateľa v prípadoch, ak takýto účet existuje a používa sa na spracovanie transakcie, a súčasným identifikátorom LEI alebo, ak nie je dostupný, akýmkoľvek iným dostupným rovnocenným oficiálnym identifikátorom prijímateľa, za predpokladu, že existuje potrebná kolónka v príslušnom formáte správ a že ho pôvodca poskytne svojmu poskytovateľovi služieb kryptoaktív. Údaje by sa mali predkladať zabezpečeným spôsobom a pred prevodom kryptoaktív alebo súčasne alebo súbežne s ním.

(38)

Pokiaľ ide o prevody kryptoaktív, požiadavky tohto nariadenia by sa mali uplatňovať na všetky prevody vrátane prevodov kryptoaktív na samohosťovanú adresu alebo z nej, pokiaľ je do nich zapojený poskytovateľ služieb kryptoaktív.

(39)

V prípade prevodu na samohosťovanú adresu alebo z nej by mal poskytovateľ služieb kryptoaktív zhromažďovať údaje o pôvodcovi aj prijímateľovi, zvyčajne od jeho klienta. Od poskytovateľa služieb kryptoaktív by sa v zásade nemalo vyžadovať, aby overoval údaje o používateľovi samohosťovanej adresy. V prípade prevodu sumy presahujúcej 1 000 EUR, ktorá je odoslaná alebo prijatá v mene klienta poskytovateľa služieb kryptoaktív na samohosťovanú adresu alebo z nej, by však mal tento poskytovateľ služieb kryptoaktív overiť, či je táto samohosťovaná adresa skutočne vlastnená alebo kontrolovaná týmto klientom.

(40)

Pokiaľ ide o prevody finančných prostriedkov od individuálneho platiteľa niekoľkým príjemcom, ktoré sa majú uskutočniť hromadným prevodom obsahujúcim jednotlivé prevody z Únie smerujúce mimo Únie, malo by sa stanoviť, aby takéto jednotlivé prevody sprevádzalo iba číslo platobného účtu platiteľa alebo jedinečný identifikačný kód transakcie, ako aj úplné údaje o príjemcovi, a to za predpokladu, že hromadný prevod zahŕňa úplné údaje o platiteľovi, ktoré sú overené z hľadiska správnosti, a úplné údaje o príjemcovi, ktorý je úplne vysledovateľný.

(41)

Pokiaľ ide o hromadné prevody kryptoaktív, hromadné predkladanie údajov o pôvodcovi a prijímateľovi by sa malo akceptovať, pokiaľ sa toto predloženie uskutoční bezodkladne a bezpečne. Nemalo by byť povolené predkladať požadované údaje po prevode, keďže predloženie sa musí uskutočniť pred dokončením transakcie alebo v čase jej dokončenia, a poskytovatelia služieb kryptoaktív alebo iné povinné subjekty by mali požadované údaje predložiť súbežne s hromadným prevodom kryptoaktív.

(42)

Aby bolo možné skontrolovať, či požadované údaje o platiteľovi a príjemcovi sprevádzajú prevody finančných prostriedkov, a s cieľom napomôcť identifikácii podozrivých transakcií by poskytovateľ platobných služieb príjemcu a sprostredkovateľ platobných služieb mali mať zavedené účinné postupy s cieľom zistiť, či údaje o platiteľovi a príjemcovi chýbajú alebo sú neúplné. Uvedené postupy by mali zahŕňať monitorovanie po prevodoch alebo počas nich, ak je to vhodné. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zahrnuli požadované informácie o transakciách do správ o elektronických prevodoch alebo do súvisiacich správ v rámci celého platobného reťazca.

(43)

Pokiaľ ide o prevody kryptoaktív, poskytovateľ služieb kryptoaktív prijímateľa by mal vykonávať účinné postupy s cieľom zistiť, či údaje o pôvodcovi alebo prijímateľovi chýbajú alebo sú neúplné. Tieto postupy by mali zahŕňať monitorovanie po prevodoch alebo počas nich, ak je to vhodné. Nemalo by sa vyžadovať, aby sa údaje pripojili priamo k samotnému prevodu kryptoaktív, pokiaľ sú predložené pred prevodom kryptoaktív alebo súčasne alebo súbežne s ním a pokiaľ sú na požiadanie k dispozícii príslušným orgánom.

(44)

Vzhľadom na možnú hrozbu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorú predstavujú anonymné prevody, je vhodné uložiť poskytovateľom platobných služieb povinnosť vyžadovať údaje o platiteľovi a príjemcovi a uložiť poskytovateľom služieb kryptoaktív povinnosť vyžadovať údaje o pôvodcovi a prijímateľovi. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika vypracovaným FATF je vhodné identifikovať oblasti vyššieho a nižšieho rizika s cieľom lepšie sa zamerať na riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Poskytovateľ služieb kryptoaktív prijímateľa, poskytovateľ platobných služieb príjemcu, sprostredkovateľ platobných služieb a sprostredkovateľ služieb kryptoaktív by preto mali mať účinné postupy založené na hodnotení rizika, ktoré sa uplatňujú, keď prevod finančných prostriedkov nesprevádzajú požadované údaje o platiteľovi alebo príjemcovi, alebo keď prevod kryptoaktív nesprevádzajú požadované údaje o pôvodcovi alebo prijímateľovi, aby sa mohli títo poskytovatelia služieb rozhodnúť, či daný prevod vykonať, odmietnuť alebo pozastaviť, a aby sa mohli rozhodnúť, aké primerané následné opatrenia by mali prijať.

(45)

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ako všetky povinné subjekty, by mali posudzovať a monitorovať riziko súvisiace so svojimi klientmi, produktmi a distribučnými kanálmi. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali posúdiť aj riziko súvisiace s ich transakciami, a to aj v prípadoch, keď vykonávajú prevody na samohosťované adresy alebo z nich. Ak poskytovateľ služieb kryptoaktív vie alebo sa dozvie, že údaje týkajúce sa pôvodcu alebo prijímateľa používajúceho samohosťovanú adresu, nie sú správne, alebo ak sa poskytovateľ služieb kryptoaktív stretne s neobvyklými alebo podozrivými modelmi transakcií alebo situáciami s vyšším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeným s prevodmi zahŕňajúcimi samohosťované adresy, tento poskytovateľ služieb kryptoaktív by mal v náležitých prípadoch uplatňovať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti s cieľom primerane riadiť a zmierňovať riziká. Poskytovateľ služieb kryptoaktív by mal zohľadniť uvedené skutočnosti pri posudzovaní toho, či je prevod kryptoaktív alebo akákoľvek súvisiaca transakcia nezvyčajná a či sa má v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 nahlásiť finančnej spravodajskej jednotke (FIU).

(46)

Toto nariadenie by sa malo preskúmať v kontexte prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, smernice Európskeho parlamentu a Rady o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a o zrušení smernice (EÚ) 2015/849, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami.

(47)

Pri posudzovaní rizika by poskytovateľ platobných služieb príjemcu, sprostredkovateľ platobných služieb, poskytovateľ služieb kryptoaktív prijímateľa alebo sprostredkovateľ služieb kryptoaktív mal byť osobitne opatrný, ak zistí, že údaje o platiteľovi alebo príjemcovi, alebo o pôvodcovi alebo prijímateľovi, podľa toho, čo je relevantné, chýbajú alebo že sú tieto údaje neúplné, alebo ak sa vyžaduje, aby sa prevod kryptoaktív považoval za podozrivý na základe pôvodu alebo miesta určenia dotknutých kryptoaktív, a podozrivé transakcie by mal ohlásiť príslušným orgánom v súlade s ohlasovacími povinnosťami stanovenými v smernici (EÚ) 2015/849.

(48)

Podobne ako prevody finančných prostriedkov medzi poskytovateľmi platobných služieb môžu aj prevody kryptoaktív za účasti sprostredkovateľov služieb kryptoaktív uľahčovať prevody ako sprostredkujúci prvok v reťazci prevodov kryptoaktív. V súlade s medzinárodnými normami by sa aj na takýchto sprostredkovateľov mali vzťahovať požiadavky stanovené v tomto nariadení, a to rovnakým spôsobom ako existujúce povinnosti sprostredkovateľov platobných služieb.

(49)

Ustanovenia týkajúce sa prevodov finančných prostriedkov a prevodov kryptoaktív, v súvislosti s ktorými údaje o platiteľovi alebo príjemcovi, alebo o pôvodcovi alebo prijímateľovi, chýbajú alebo sú neúplné a v súvislosti s ktorými sa vyžaduje, aby sa prevody kryptoaktív považovali za podozrivé na základe pôvodu alebo miesta určenia dotknutých kryptoaktív, sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek povinnosti poskytovateľov platobných služieb, sprostredkovateľov platobných služieb, poskytovateľov služieb kryptoaktív a sprostredkovateľov služieb kryptoaktív týkajúce sa odmietnutia alebo pozastavenia prevodov finančných prostriedkov a prevodov kryptoaktív, ktoré porušujú ustanovenia občianskeho, správneho alebo trestného práva.

(50)

S cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu by sa v tomto nariadení nemala ukladať povinnosť používať konkrétnu technológiu pri prenose údajov o transakciách poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pre zabezpečenie účinného vykonávania požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb kryptoaktív podľa tohto nariadenia, budú mať rozhodujúci význam iniciatívy na stanovenie noriem, na ktorých sa zúčastňuje odvetvie kryptoaktív alebo ktoré toto odvetvie vedie. Výsledné riešenia by mali byť interoperabilné prostredníctvom používania medzinárodných noriem alebo noriem platných pre celú Úniu, aby sa umožnila rýchla výmena údajov.

(51)

S cieľom pomôcť poskytovateľom platobných služieb a poskytovateľom služieb kryptoaktív zaviesť účinné postupy zamerané na zisťovanie prípadov, v ktorých prijímajú prevody finančných prostriedkov alebo prevody kryptoaktív s chýbajúcimi alebo neúplnými údajmi o platiteľovi, príjemcovi, pôvodcovi alebo prijímateľovi, a prijímať účinné následné opatrenia by orgán EBA mal vydať usmernenia.

(52)

S cieľom umožniť urýchlené prijatie opatrení v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by poskytovatelia platobných služieb a poskytovatelia služieb kryptoaktív mali rýchlo reagovať na žiadosti o údaje o platiteľovi a príjemcovi alebo o pôvodcovi a prijímateľovi od orgánov, ktoré sú zodpovedné za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v členskom štáte, v ktorom sú uvedení poskytovatelia platobných služieb usadení alebo v ktorom majú uvedení poskytovatelia služieb kryptoaktív sídlo.

(53)

Počet dní na odpoveď na žiadosť o údaje o platiteľovi je určený počtom plynúcich pracovných dní v členskom štáte poskytovateľa platobných služieb platiteľa.

(54)

Keďže pri vyšetrovaní trestných činov je niekedy možné identifikovať požadované údaje alebo jednotlivcov zapojených do transakcie až niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov po vykonaní pôvodného prevodu finančných prostriedkov alebo prevodu kryptoaktív, a aby bolo možné získať prístup k nevyhnutným dôkazom v rámci vyšetrovaní, je vhodné vyžadovať, aby poskytovatelia platobných služieb alebo poskytovatelia služieb kryptoaktív na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania uchovávali počas určitého obdobia záznamy o údajoch o platiteľovi a príjemcovi alebo o pôvodcovi a prijímateľovi. Uvedené obdobie uchovávania by malo byť časovo obmedzené na päť rokov, po uplynutí ktorých by mali byť všetky osobné údaje vymazané, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Ak je to potrebné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, a po vykonaní posúdenia nevyhnutnosti a primeranosti opatrenia by členské štáty mali mať možnosť umožniť alebo vyžadovať uchovávanie záznamov počas ďalšieho obdobia, ktoré neprekročí päť rokov, bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo o dôkazoch uplatniteľné na prebiehajúce vyšetrovania trestnej činnosti a súdne konania, a v plnom súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (21). Uvedené opatrenia by sa mohli preskúmať v súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(55)

S cieľom zlepšiť dodržiavanie tohto nariadenia a v súlade s oznámením Komisie z 9. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by sa mali posilniť právomoci prijímať opatrenia týkajúce sa dohľadu a právomoci príslušných orgánov ukladať sankcie. Mali by sa ustanoviť administratívne sankcie a opatrenia, pričom vzhľadom na dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali stanoviť sankcie a opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali o tom informovať Komisiu a stály vnútorný výbor pre záležitosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedený v článku 9a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(56)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (22).

(57)

Viaceré krajiny a územia, ktoré nie sú súčasťou územia Únie, sa podieľajú na menovej únii s členským štátom, tvoria súčasť menového priestoru členského štátu alebo podpísali s Úniou zastúpenou členským štátom menový dohovor a majú poskytovateľov platobných služieb, ktorí sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na činnosti platobných systémov a systémov vyrovnania daného členského štátu. S cieľom vyhnúť sa uplatňovaniu tohto nariadenia na prevody finančných prostriedkov medzi dotknutými členskými štátmi a týmito krajinami alebo územiami, čo by malo značný negatívny vplyv na hospodárstvo uvedených krajín alebo území, je vhodné, aby sa s takýmito prevodmi finančných prostriedkov umožnilo zaobchádzať ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci dotknutých členských štátov.

(58)

Vzhľadom na potenciálne vysoké riziká súvisiace so samohosťovanými adresami a technologickú a regulačnú zložitosť, ktorú predstavujú, a to aj v súvislosti s overovaním údajov o vlastníctve, by Komisia do 1. júla 2026 mala posúdiť potrebu dodatočných osobitných opatrení na zmiernenie rizík, ktoré predstavujú prevody na samohosťované adresy alebo z nich, alebo subjektom alebo od subjektov, ktoré nie sú usadené v Únii, vrátane zavedenia prípadných obmedzení, a mala by posúdiť aj účinnosť a primeranosť mechanizmov používaných na overovanie správnosti údajov týkajúcich sa vlastníctva samohosťovaných adries.

(59)

V súčasnosti sa smernica (EÚ) 2015/849 uplatňuje len na dve kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív, a to na poskytovateľov správcovských peňaženiek a poskytovateľov zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a nekrytými menami (fiat menami). S cieľom odstrániť existujúce medzery v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zosúladiť právo Únie s medzinárodnými odporúčaniami by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala zmeniť tak, aby zahŕňala všetky kategórie poskytovateľov služieb kryptoaktív vymedzené v nariadení (EÚ) 2023/1114, ktoré sa vzťahuje na širšiu škálu poskytovateľov služieb kryptoaktív. Najmä s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív podliehali rovnakým požiadavkám a úrovni dohľadu ako úverové a finančné inštitúcie, je vhodné aktualizovať zoznam povinných subjektov zahrnutím poskytovateľov služieb kryptoaktív do kategórie finančných inštitúcií na účely smernice (EÚ) 2015/849. Okrem toho, vzhľadom na to, že tradičné finančné inštitúcie patria aj do vymedzenia poskytovateľov služieb kryptoaktív pri ponúkaní takýchto služieb, identifikácia poskytovateľov služieb kryptoaktív ako finančných inštitúcií umožňuje jednotný súbor pravidiel, ktoré sa uplatňujú na subjekty poskytujúce tradičné finančné služby aj služby kryptoaktív. Smernica (EÚ) 2015/849 by sa mala zmeniť aj s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív boli schopní primerane zmierňovať riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavení.

(60)

Vzťahy zriadené medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a subjektmi usadenými v tretích krajinách na účely vykonávania prevodov kryptoaktív alebo poskytovania podobných služieb kryptoaktív vykazujú podobnosti s korešpondenčnými bankovými vzťahmi zriadenými s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny. Keďže sa uvedené vzťahy vyznačujú pretrvávajúcou a opakujúcou sa povahou, mali by sa považovať za druh korešpondenčného vzťahu a mali by podliehať osobitným opatreniam zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré sú v zásade podobné opatreniam uplatňovaným v kontexte bankových a finančných služieb. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali najmä pri nadväzovaní nového korešpondenčného vzťahu s respondentským subjektom uplatňovať osobitné opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti s cieľom identifikovať a posúdiť rizikovú expozíciu tohto respondenta na základe jeho povesti, kvality dohľadu a jeho kontrol v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na základe zhromaždených informácií by korešpondenční poskytovatelia služieb kryptoaktív mali vykonávať vhodné opatrenia na zmiernenie rizika, v ktorých by sa malo zohľadniť najmä potenciálne vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré predstavujú neregistrované a nelicencované subjekty. To je obzvlášť dôležité, pokiaľ bude vykonávanie noriem FATF týkajúcich sa kryptoaktív na celosvetovej úrovni nerovnomerné, čo predstavuje ďalšie riziká a výzvy. Orgán EBA by mal poskytnúť usmernenia o tom, ako by mali poskytovatelia služieb kryptoaktív uplatňovať zvýšenú povinnú starostlivosť, a mal by spresniť vhodné opatrenia na zmiernenie rizika vrátane minimálnych opatrení, ktoré sa majú prijať pri interakcii s neregistrovanými alebo nelicencovanými subjektmi, ktoré poskytujú služby kryptoaktív.

(61)

Nariadením (EÚ) 2023/1114 sa stanovil komplexný regulačný rámec pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým sa harmonizujú pravidlá týkajúce sa udeľovania povolení a činnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív v celej Únii. S cieľom zabrániť duplicite požiadaviek by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala zmeniť s cieľom odstrániť registračné požiadavky v súvislosti s tými kategóriami poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí budú podliehať jednotnému režimu udeľovania licencií podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114.

(62)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to aj uplatňovaním medzinárodných noriem a zabezpečením dostupnosti základných údajov o platiteľoch a príjemcoch prevodu finančných prostriedkov a o pôvodcoch a prijímateľoch prevodov kryptoaktív, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(63)

Toto nariadenie podlieha nariadeniu (EÚ) 2016/679 a nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (23). Rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), právo na ochranu osobných údajov (článok 8), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47) a zásadu ne bis in idem.

(64)

S cieľom zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) 2023/1114 by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať od dátumu začatia uplatňovania uvedeného nariadenia. Do tohto dátumu by členské štáty mali transponovať aj zmeny smernice (EÚ) 2015/849.

(65)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 22. septembra 2021 svoje stanovisko (24),