19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/1

(1)

Rada 3. mája 2012 prijala nariadenie (EÚ) č. 377/2012.

(2)

Rada uskutočnila komplexné preskúmanie zoznamu osôb uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 377/2012, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 uvedeného nariadenia. Rada prišla k záveru, že osoby na zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 377/2012 by mali naďalej podliehať osobitným reštriktívnym opatreniam ustanoveným v tomto nariadení.

(3)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2048 (2012) aktualizoval 20. marca 2013 informácie týkajúce sa jednej označenej osoby. Na účely vykonania rozhodnutia výboru prijala Rada vykonávacie rozhodnutie 2013/293/SZBP z 18. júna 2013, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/285/SZBP o reštriktívnych opatreniach namierených proti určitým osobám, subjektom a orgánom ohrozujúcim mier, bezpečnosť alebo stabilitu Guinejsko-bissauskej republiky (2).

(4)

Záznam týkajúci sa tejto osoby uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 377/2012 by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/3

(1)

Komisia v súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 preskúmala žiadosť Spojeného kráľovstva o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Traditional Grimsby Smoked Fish“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 986/2009 (2).

(2)

Žiadosť sa týka zmeny metódy výroby v záujme zabezpečenia pružnosti pri získavaní surovín tak, aby boli v danom označení zahrnuté filety, ako aj celé čerstvé ryby.

(3)

Komisia preskúmala uvedenú zmenu a dospela k záveru, že je opodstatnená. Vzhľadom na to, že ide o malú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia ju môže prijať bez použitia postupu stanoveného v článkoch 50 a 52 uvedeného nariadenia,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/8

(1)

Nariadením (EÚ) č. 1151/2012 sa zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

Komisia v súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 preskúmala žiadosť Nemecka o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Schwarzwälder Schinken“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 123/97 (3).

(3)

Keďže príslušná zmena nie je menšieho rozsahu, Komisia túto žiadosť o zmenu uverejnila podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisii nebola v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia oznámená žiadna námietka, táto zmena špecifikácie sa teda musí schváliť,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/10

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 nadobudlo účinnosť 3. januára 2013. Zrušilo a nahradilo sa ním nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Portugalska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Queijo Serra da Estrela“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 (3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 197/2008 (4).

(3)

Cieľom žiadosti je zmena špecifikácie. Žiada sa o povolenie uvádzať na trh syr „Queijo Serra da Estrela“ menšej veľkosti (0,5 kg). Minimálny priemer syra sa teda zmenšuje z 11 na 9 cm. V záujme zlepšenia vysledovateľnosti výrobku sa žiada o povinné označovanie syra číslovanou kazeínovou značkou.

(4)

Komisia preskúmala uvedenú zmenu a dospela k záveru, že je opodstatnená. Vzhľadom na to, že ide o nepodstatnú zmenu, Komisia ju môže schváliť bez uplatnenia postupu stanoveného v článkoch 50 až 52 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/15

(1)

Nariadením (EÚ) č. 1151/2012 sa zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Arroz del Delta del Ebro“/„Arròs del Delta de l’Ebre“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1059/2008 (3).

(3)

Keďže príslušná zmena nie je menšieho rozsahu, Komisia túto žiadosť o zmenu uverejnila podľa článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 v Úradnom vestníku Európskej únie  (4). Komisii nebola v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia oznámená žiadna námietka, táto zmena špecifikácie sa teda musí schváliť,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/17

(1)

Mala by sa stanoviť štruktúra a výška poplatkov splatných Európskej chemickej agentúre (ďalej len „agentúra“), ako aj podmienky platby.

(2)

V štruktúre a výške poplatkov by sa mala zohľadňovať činnosť, ktorú má agentúra vykonať na základe nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Poplatky by sa mali stanoviť na takej úrovni, aby sa zabezpečilo, že príjmy z týchto poplatkov spojené s ostatnými zdrojmi príjmov agentúry postačujú na pokrytie nákladov na poskytované služby.

(3)

Z článku 80 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vyplýva, že v štruktúre a výške poplatkov sa má zohľadniť, či sa informácie predložili spoločne alebo osobitne. S cieľom zohľadniť skutočné pracovné zaťaženie agentúry a podporovať spoločné predkladanie informácií je v prípade spoločného predloženia žiadosti o schválenie účinnej látky alebo obnovenie schválenia účinnej látky viacerými osobami vhodné vyberať iba jeden poplatok za žiadosť.

(4)

S cieľom zohľadniť osobitné potreby malých a stredných podnikov so sídlom v Únii, v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (2) (ďalej len „MSP“), by sa v prípade týchto spoločností za schválenie účinnej látky, obnovenie schválenia alebo zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a za autorizáciu alebo obnovenie autorizácie biocídneho výrobku mali uplatňovať znížené poplatky. V úrovniach znížení by sa mal zohľadniť značný podiel MSP v odvetví biocídov spolu s potrebou vyhnúť sa nadmerným poplatkom pre iné podniky, pričom by sa malo zabezpečiť úplné financovanie činnosti agentúry. Na účely odrádzania od predkladania žiadostí v prípade výrobkov obsahujúcich účinné látky, ktoré spĺňajú jedno z kritérií nahradenia uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ako aj týchto účinných látok, by sa na žiadosti týkajúce sa takýchto biocídnych výrobkov alebo účinných látok zníženia nemali uplatňovať.

(5)

Berúc do úvahy činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje na spracovanie odvolania predloženého v súlade s článkom 77 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, je za predkladanie takýchto odvolaní vhodné vyberať poplatok podľa tretieho pododseku článku 77 ods. 1 uvedeného nariadenia. Aby sa však zabránilo poškodeniu osôb, ktoré predkladajú oprávnené odvolania, je v prípade náležite odôvodnených odvolaní vhodné tieto poplatky refundovať.

(6)

Vzhľadom na obmedzenú činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje v prípadoch, keď sa žiadosti zamietajú pred validáciou alebo počas validácie, alebo sa rušia počas ich posudzovania, je vhodné časť týchto poplatkov refundovať.

(7)

Na účely podpory predkladania žiadostí o schválenie účinných látok, ktoré sú vhodnými alternatívami schválených účinných látok spĺňajúcich jedno z kritérií vylúčenia uvedených v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, je vhodné poplatky za takéto žiadosti refundovať.

(8)

V poplatku za žiadosti o zaradenie do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 obsahujúcej účinné látky, ktoré nevzbudzujú obavy, by sa mala zohľadniť odhadovaná činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje na spracovanie takýchto žiadostí, ako aj verejný záujem umožniť schválenie výrobkov obsahujúcich takéto látky.

(9)

Na účely odrádzania od predkladania žiadostí o schválenie alebo obnovenie schválenia účinných látok, ktoré spĺňajú jedno z kritérií nahradenia uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ako aj žiadostí o autorizáciu alebo obnovenie výrobkov, ktoré si vyžadujú porovnávacie posúdenie v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, a na účely prispievania k financovaniu oslobodení alebo znížení stanovených v tomto nariadení, je v prípade takýchto žiadostí vhodné stanoviť zvýšené poplatky.

(10)

Vzhľadom na činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje na spracovanie žiadosti o stanovisko týkajúce sa klasifikácie zmeny v súlade s Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 354/2013 z 18. apríla 2013 o zmenách biocídnych výrobkov autorizovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (3) je za takéto žiadosti vhodné vyberať poplatok. Aby sa však do maximálnej možnej miery zabránilo poškodeniu žiadateľov, ktorých žiadosti o klasifikáciu zmeny ako malú alebo administratívnu sú oprávnené, je za následnú žiadosť o zmenu vhodné udeliť zníženie poplatku, ak táto žiadosť vedie k odporúčaniu klasifikovať zmenu ako administratívnu alebo malú.

(11)

Vzhľadom na činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje na spracovanie predkladania informácií týkajúcich sa zaradenia príslušných osôb do zoznamu uvedeného v článku 95 nariadenia EÚ č. 528/2012, je za takéto predloženie informácií vhodné vyberať poplatok. Objem činnosti, ktorá sa vyžaduje v súvislosti s takýmto predkladaním informácií sa bude výrazne líšiť v závislosti od toho, či príslušná osoba predloží písomné povolenie na prístup alebo novú dokumentáciu, keďže v prípade novej dokumentácie bude agentúra musieť skontrolovať, či je dokumentácia v súlade s prílohou II k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 alebo, v prípade potreby, či je v súlade s prílohou IIA k smernici 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (4). Poplatok je vhodné zodpovedajúcim spôsobom odlíšiť.

(12)

Vzhľadom na činnosť agentúry, ktorá sa vyžaduje na spracovanie žiadosti o nezverejnenie informácií v súlade s článkom 66 ods. 4 nariadenia EÚ č. 528/2012, je za takéto žiadosti vhodné vyberať poplatok.

(13)

Keďže rozpočet agentúry sa zostavuje a plní v eurách a jej účtovné uzávierky sa takisto predkladajú v eurách v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (5), článkom 17 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6), a článkom 17 finančného nariadenia Európskej chemickej agentúry z 24. septembra 2008 (7), je vhodné, aby sa poplatky vyberali výlučne v eurách.

(14)

Z článku 80 ods. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vyplýva, že pri stanovovaní termínov na zaplatenie poplatkov sa zohľadnia termíny pre postupy stanovené v uvedenom nariadení.

(15)

Poplatky stanovené v tomto nariadení by sa mali vo vhodných intervaloch preskúmať, aby sa zosúladili s mierou inflácie a so skutočnými nákladmi agentúry na poskytované služby. V týchto preskúmaniach by sa mali zohľadniť väčšie agentúry s vybavovaním žiadostí podľa tohto nariadenia a z toho plynúca vyššia efektívnosť.

(16)

Stály výbor pre biocídne výrobky uvedený v článku 82 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nevydal k opatreniam stanoveným v tomto nariadení stanovisko. Vzhľadom na to, že prijatie vykonávacieho aktu sa považovalo za potrebné, predseda predložil návrh vykonávacieho aktu odvolaciemu výboru na ďalšie zváženie. Odvolací výbor nevydal stanovisko,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/26

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 792/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov členskými štátmi Komisii v rámci spoločnej organizácie trhov, režimu priamych platieb, podpory poľnohospodárskych výrobkov a režimov uplatniteľných na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori (2), sa stanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa oznamovania informácií a predkladania dokumentov zo strany členských štátov Komisii. Tieto pravidlá zahŕňajú najmä povinnosť členských štátov využívať informačné systémy, ktoré sprístupnila Komisia a overovať prístupové práva orgánov alebo jednotlivcov oprávnených zasielať oznámenia. V nariadení (ES) č. 792/2009 sa okrem toho stanovujú spoločné zásady, ktoré sa uplatňujú na informačné systémy s cieľom zaručiť autentickosť, integritu a čitateľnosť dokumentov v priebehu času, a ustanovuje sa ochrana osobných údajov. Povinnosť využívať tieto informačné systémy musí byť stanovená v každom nariadení, ktorým sa stanovuje osobitná oznamovacia povinnosť.

(2)

Komisia vypracovala informačný systém, ktorý umožňuje elektronické spravovanie dokumentov a postupov v rámci vnútorných pracovných postupov a vzťahov s orgánmi zúčastnenými na spoločnej poľnohospodárskej politike.

(3)

Prostredníctvom tohto systému je možné plniť celý rad oznamovacích povinností, najmä povinností stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1731/2006 z 23. novembra 2006 o osobitných podrobných pravidlách uplatňovania vývozných náhrad v prípade niektorých konzervovaných výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa (3), v nariadení (ES) č. 273/2008 z 5. marca 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 týkajúce sa metód analýzy a hodnotenia kvality mlieka a mliečnych výrobkov (4), v nariadení (ES) č. 566/2008 z 18. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o uvádzanie mäsa z hovädzieho dobytka vo veku maximálne dvanástich mesiacov na trh (5), v nariadení (ES) č. 867/2008 z 3. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o organizácie prevádzkovateľov v sektore olív, ich pracovné programy a ich financovanie (6), v nariadení (ES) č. 606/2009 z 10. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov, enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia (7) a vo vykonávacom nariadení Komisie (EU) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (8).

(4)

V záujme účinnej správy a vzhľadom na skúsenosti by sa mali niektoré oznámenia zjednodušiť, spresniť alebo zrušiť.

(5)

Nariadenie Komisie (ES) č. 491/2007 z 3. mája 2007, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1947/2005, pokiaľ ide o oznamovanie údajov o osivách (9), pokrýva len oznámenia, ktoré už viac nie sú prínosné, vzhľadom na ukončenie osobitnej podpory pre určité druhy osív.

(6)

V článku 135 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sa stanovuje oznámenie o obvyklých obchodných dňoch na reprezentatívnych trhoch. Keďže elektronický oznamovací systém umožňuje oznamovať ceny každodenne, nie je už viac nutné oznamovať obvyklé obchodné dni na trhoch.

(7)

V článku 9 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1333/2011 (10) sa stanovuje povinnosť oznamovať Komisii zoznam obchodníkov predávajúcich banány, ktorým bola udelená výnimka z kontroly zhody s obchodnými normami. Toto oznámenie sa neukázalo byť užitočné pri zaisťovaní dodržiavania daných obchodných noriem v odvetví banánov. Preto by sa mal vypustiť.

(8)

Nariadenia (ES) č. 1731/2006, (ES) č. 273/2008, (ES) č. 566/2008, (ES) č. 867/2008, (ES) č. 606/2009 a vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 543/2011 a (EÚ) č. 1333/2011 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Nariadenie (ES) č. 491/2007 by sa malo zrušiť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

Článok 19 sa vypúšťa.

2.

Vkladá sa tento článok 19a:

„Článok 19a

Oznámenia

Oznámenia stanovené v článku 2, v článku 4 ods. 1 a v prílohe III C sa podávajú podľa nariadenia Komisie (ES) č. 792/2009 (12).

1.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5.   Poskytovanie informácií alebo predkladanie dokumentov Komisii stanovené v písm. c) odseku 1 a v odsekoch 3 a 4 prebieha podľa nariadenia Komisie (ES) č. 792/2009 (15).

2.

Bod 2 dodatku 3 prílohy I A sa nahrádza takto:

3.

V bode 3 časti A prílohy I B sa druhá veta nahrádza takto:

„Členské štáty poskytnú vopred a podľa nariadenia (ES) č. 792/2009 všetky potrebné technické informácie o príslušných vínach vrátane špecifikácií a ročne vyrobených množstiev.“

4.

V bode 3 prílohy I C sa druhý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty oznámia tieto odchýlky Komisii podľa nariadenia (ES) č. 792/2009. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.“

1.

V článku 134 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

2.

Článok 135 sa vypúšťa.

3.

V článku 146 sa ods. 3 nahrádza takto:

„3.   Oznámenia stanovené v článku 9 ods. 2, v článku 18 ods. 3 a 4, v článku 97, v článku 128, v článku 129 ods. 1, v článku 130, v článku 131 a v tomto článku a žiadosť stanovená v článku 92 ods. 1 sa podávajú podľa nariadenia (ES) č. 792/2009.“

4.

Názov prílohy XVII sa nahrádza takto: „Reprezentatívne trhy uvedené v článku 134 ods. 1 písm. a)“.

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/29

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 44/2001 sa uvádzajú kritériá súdnej právomoci jednotlivých štátov uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(2)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 44/2001 bola niekoľkokrát zmenená, naposledy nariadením Komisie (EÚ) č. 156/2012 (2) tak, aby sa aktualizovali kritériá súdnej právomoci jednotlivých štátov.

(3)

Poľsko oznámilo Komisii ďalšie zmeny v zozname uvedenom v prílohe I.

(4)

V súlade s článkom 2 dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (3), by sa podľa medzinárodného práva toto nariadenie malo uplatňovať na vzťahy medzi Európskou úniou a Dánskom.

(5)

Nariadenie (ES) č. 44/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

„—

v Poľsku: článok 1103 ods. 4 a článok 1110 Občianskeho súdneho poriadku (Kodeksu postępowania cywilnego), pokiaľ tento posledný článok stanovuje právomoc výlučne na základe jednej z týchto okolností: žiadateľ je občanom Poľska alebo má svoje zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v Poľsku.“

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/30

(1)

V prílohe III k nariadeniu Komisie (ES) č. 1235/2008 (2) sa stanovuje zoznam tretích krajín, ktorých systém výroby a kontrolné opatrenia pre ekologickú výrobu poľnohospodárskych produktov sú uznané za rovnocenné s podmienkami stanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007. Vo vzťahu k niektorým krajinám uvedeným v tejto prílohe, zmenenej vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 508/2012 (3) internetová adresa niektorých inšpekčných organizácií nie je správna, resp. už nie je správna.

(2)

V prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 je stanovený zoznam súkromných inšpekčných organizácií a štátnych inšpekčných organizácií oprávnených vykonávať kontroly a vydávať osvedčenia v tretích krajinách na účely rovnocennosti. Vo vzťahu k niektorým týmto organizáciám sú v texte uvedenej prílohy, zmenenej vykonávacím nariadením (EÚ) č. 508/2012 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 125/2013 (4) v prípade niektorých tretích krajín nesprávne uvedené kategórie produktov.

(3)

Okrem toho je v prílohách III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 uvedená nesprávna internetová adresa jednej súkromnej inšpekčnej organizácie.

(4)

Prílohy III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(5)

V záujme právnej istoty by sa opravené ustanovenia týkajúce sa organizácie AGRECO R. F. GÖDERZ GmbH mali uplatňovať odo dňa uplatňovania prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 508/2012 a opravené ustanovenia týkajúce sa organizácií IMO-Control Sertifikasyon Tic. Ltd Ști a Organización Internacional Agropecuaria by sa mali uplatňovať odo dňa uplatňovania prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 125/2013.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

1.

Príloha III sa opravuje v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha IV sa opravuje v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/33

(1)

V súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa má smernica Rady 91/414/EHS (2) uplatňovať, pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania účinných látok, v súvislosti s ktorými sa pred 14. júnom 2011 prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice. V prípade tymolu sú podmienky stanovené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené vykonávacím rozhodnutím Komisie 2011/266/EÚ (3).

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola Spojenému kráľovstvu 7. marca 2008 doručená žiadosť od firmy Eden Research PLC o zaradenie účinnej látky tymol do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Vykonávacím rozhodnutím 2011/266/EÚ sa potvrdilo, že dokumentácie je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade ju možno pokladať za spĺňajúcu požiadavky, ktoré sa týkajú sa údajov a informácií stanovených v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli posúdené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o použitia navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát predložil 30. júna 2011 návrh hodnotiacej správy.

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“). Dňa 15. októbra 2012 predložil úrad Komisii svoje závery z preskúmania účinnej látky tymol (4) z hľadiska rizika pesticídov. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh hodnotiacej správy a závery úradu v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a návrh hodnotiacej správy dokončili 17. mája 2013 vo forme revíznej správy Komisie o tymole.

(5)

Z rôznych preskúmaní vyplynulo, že od prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tymolu možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a článku 5 ods. 3 smernice 91/414/EHS, najmä vzhľadom na spôsob použitia, ktorý boli preskúmaný a podrobne opísaný v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné tymol schváliť.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však nevyhnutné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je vhodné najmä žiadať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(7)

Schváleniu by malo predchádzať primerané obdobie, počas ktorého by sa členským štátom a zúčastneným stranám umožnilo pripraviť sa na splnenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo schválenia.

(8)

Bez toho, aby boli v dôsledku schválenia dotknuté povinnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, by však malo vzhľadom na špecifickú situáciu spôsobenú prechodom od smernice 91/414/EHS k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 platiť toto: členským štátom by sa po schválení malo poskytnúť šesťmesačné obdobie, počas ktorého preskúmajú povolenia prípravkov na ochranu rastlín s obsahom tymolu. Členské štáty by podľa potreby mali povolenia zmeniť, nahradiť alebo odobrať. Odchylne od uvedeného obdobia by sa malo poskytnúť dlhšie obdobie na predloženie a vyhodnotenie aktualizovanej úplnej dokumentácie v prílohe III, ako sa stanovuje v smernici 91/414/EHS, v súvislosti s každým prípravkom na ochranu rastlín a s každým predpokladaným použitím v súlade s jednotnými zásadami.

(9)

Zo skúseností so zaraďovaním účinných látok hodnotených v rámci nariadenia Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 (2) smernice Rady 91/414/EHS o umiestnení na trh prípravkov na ochranu rastlín (5), do prílohy I k smernici 91/414/EHS vyplýva, že pri výklade povinností držiteľov existujúcich povolení môžu vzniknúť ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k údajom. S cieľom predísť ďalším ťažkostiam sa preto zdá, že je potrebné objasniť povinnosti členských štátov, najmä povinnosť overiť, či držiteľ povolenia preukáže prístup k dokumentácii, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II k uvedenej smernici. Týmto objasnením sa však nestanovujú žiadne nové povinnosti pre členské štáty ani pre držiteľov povolení v porovnaní so smernicami, ktoré sa doteraz prijali a ktorými sa mení príloha I k uvedenej smernici, alebo s nariadeniami, ktorými sa schvaľujú účinné látky.

(10)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (6), mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

v prípade prípravku s obsahom tymolu ako jedinej účinnej látky podľa potreby zmenia alebo odoberú povolenie najneskôr do 31. mája 2015, alebo

b)

v prípade prípravku s obsahom tymolu ako jednej z viacerých účinných látok v prípade potreby zmenia alebo odoberú povolenie do 31. mája 2015 alebo do dátumu určeného na takúto zmenu alebo odobratie v príslušnom akte alebo aktoch, ktorými sa príslušná látka alebo látky dopĺňajú do prílohy I k smernici 91/414/EHS alebo ktorými sa táto príslušná látka alebo látky schvaľujú, podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/37

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/39

(1)

Rada 31. mája 2012 prijala rozhodnutie 2012/285/SZBP.

(2)

Rada uskutočnila komplexné preskúmanie zoznamov osôb uvedených v prílohách II a III k rozhodnutiu 2012/285/SZBP, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 1 písm. b), článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Rada prišla k záveru, že osoby na zozname uvedenom v prílohách II a III k rozhodnutiu 2012/285/SZBP by mali naďalej podliehať osobitným reštriktívnym opatreniam ustanoveným v tomto rozhodnutí.

(3)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zriadený podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2048 (2012) aktualizoval 20. marca 2013 informácie týkajúce sa jednej osoby, na ktorú sa vzťahuje zákaz cestovania uvalený podľa rezolúcie 2048 (2012).

(4)

Záznamy týkajúce sa tejto osoby uvedené v prílohách I a III k rozhodnutiu 2012/285/SZBP by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/41

(1)

Listom z 13. augusta 2008 Poľsko informovalo Komisiu o opatreniach, ktoré plánovalo udeliť, aby podporilo reštrukturalizáciu spoločnosti PZL Dębica S.A. (ďalej len „spoločnosť PZL Dębica“ alebo „spoločnosť“). Listom z 3. októbra 2008 Komisia požiadala Poľsko, aby predložilo určité chýbajúce dokumenty. Tieto dokumenty boli poskytnuté 20. októbra 2008.

(2)

Listom z 19. decembra 2008 Komisia informovala Poľsko, že rozhodla o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „zmluva“) v súvislosti s opatreniami (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania nepredložila žiadna tretia zainteresovaná strana.

(4)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania predložili poľské orgány ďalšie informácie 12. februára 2009, 9. júla 2010, 16. mája 2011, 7. júna 2011 a 8. júna 2011.

(5)

Dňa 18. augusta 2011 Poľsko požiadalo Komisiu, aby sa do 31. októbra 2011 zdržala posudzovania oznámenej pomoci. Poľsko 10. októbra 2011 stiahlo niektoré z oznámených opatrení, t. j. kapitálovú dotáciu a zvýhodnený úver, ktoré mali byť udelené štátnou Agentúrou pre priemyselný rozvoj.

(6)

Poľsko 2. novembra 2011 predložilo správu s cieľom preukázať, že zvyšná časť oznámenia, t. j. odklad dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení, je v súlade so zásadou súkromného veriteľa, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(7)

Listom z 26. júla 2012 Komisia požiadala Poľsko, aby poskytlo ďalšie vysvetlenia k niekoľkým bodom. Poľsko odpovedalo listom z 31. augusta 2012, v ktorom informovalo Komisiu o tom, že dohoda o odklade dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení bola uzavretá 1. marca 2012 a že nesplatená časť dlhu voči miestnemu úradu maršala bola splatená 14. augusta 2012.

(8)

Poľské orgány poskytli informácie naposledy 6. decembra 2012.

(9)

Spoločnosť PZL Dębica má 212 zamestnancov. Je to stredne veľká spoločnosť zaoberajúca sa najmä výrobou chladiacich zariadení, ako sú kompresory, výrobníky ľadovej vody a chladiace boxy, vzduchové a kvapalinové chladiče, rozprašovacie a odparovacie kondenzátory, vertikálne a horizontálne kotlové kondenzátory, cisternové zariadenia: oddeľovače kvapalín, horizontálne cisterny, medzichladiče, ekonomizéry, oddeľovače oleja a chladiace ventily.

(10)

Spoločnosť sa nachádza v Podkarpatskom vojvodstve, teda v regióne, na ktorý sa vzťahuje článok 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Bola založená v roku 1938 a od roku 1995 je akciovou spoločnosťou. V roku 1999 boli akcie spoločnosti vo vlastníctve štátu (25,08 %) a zamestnancov (74,92 %). V roku 2006 bola spoločnosť úplne sprivatizovaná: Jej akcie vlastnili prevažne súčasní a bývalí zamestnanci a ich dediči. V roku 2010 získal 16,7 % akcií spoločnosti PZL Dębica súkromný investor, Eurotech.

(11)

Trhový podiel spoločnosti na poľskom trhu s chladiacimi zariadeniami je malý (v roku 2006 menej ako 1 %). Vývozy v roku 2006 predstavovali 15,6 % celkového predaja, z čoho 6,8 % šlo mimo Európskej únie. Spoločnosť na poľskom trhu čelí výraznej konkurencii zo strany niekoľkých spoločností, napríklad York International, GEA GRASSO Refrigeration Division, Mycom International Refrigeration (Ltd), MOSTOSTAL Wrocław S.A., Aerzen Maschinenfabrik GmbH a Zakład Metalowy PILZNO.

(12)

Podľa poľských orgánov prvé finančné problémy spoločnosti siahajú do roku 2002. V uvedenom čase bol prijatý reštrukturalizačný plán na roky 2002 – 2007. Plán bol aktualizovaný v októbri 2003 a zahŕňal tieto opatrenia:

(13)

Z dôvodu rozpočtových obmedzení nebolo možné poskytnúť spoločnosti PZL Dębica sľúbený úver z fondu na reštrukturalizáciu podnikov [odôvodnenie 12 písm. c)]. Následne úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol o tom, že neodloží termín splatnosti zvyšnej časti dlhu spoločnosti [pozri odôvodnenie 12 písm. d)]. Následkom toho spoločnosť PZL Dębica nerealizovala finančnú reštrukturalizáciu, na ktorej bol postavený plán.

(14)

Napriek tomu spoločnosť realizovala iné prvky reštrukturalizačného plánu, vďaka ktorým už v roku 2006 dosiahla mierny zisk. Finančné výsledky spoločnosti za roky 2002 až 2011 sú zhrnuté v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Finančné výsledky spoločnosti PZL Dębica v rokoch 2002 – 2011 (v miliónoch PLN)

(15)

Vzhľadom na nevykonanie finančnej reštrukturalizácie v rámci prvého reštrukturalizačného plánu bol Komisii v auguste 2008 oznámený druhý reštrukturalizačný plán. Tento druhý plán bol vo veľkej miere navrhnutý na vykonanie finančnej reštrukturalizácie spoločnosti. Boli v ňom stanovené tieto opatrenia:

(16)

V rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť nasledujúcich opatrení štátnej pomoci, ktoré boli súčasťou prvého reštrukturalizačného plánu, s vnútorným trhom:

Komisia takisto spochybnila klasifikáciu opatrení uvedených v tabuľke 2 ako pomoci de minimis.

(17)

Okrem toho, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či reštrukturalizačný plán obsahuje všetky prvky umožňujúce obnovenie životaschopnosti spoločnosti PZL Dębica a či 12-ročné reštrukturalizačné obdobie nie je príliš dlhé so zreteľom na bod 35 Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (4) (ďalej len „usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“).

(18)

Vzhľadom na to, že pomoc už bola udelená v rámci prvého plánu [odôvodnenie 12 písm. a) a b)] Komisia spochybnila aj oprávnenosť spoločnosti na ďalšiu reštrukturalizačnú pomoc (pozri odôvodnenie 15) so zreteľom na zásadu „jedenkrát a naposledy“ (stanovenú v časti 3.3 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu).

(19)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré Poľsko klasifikovalo ako predvstupové opatrenia [odôvodnenie 16 písm. a) až c)], nebol jej predložený žiadny právne záväzný dokument, na základe ktorého sa príslušné vnútroštátne orgány zaviazali poskytnúť pomoc.

(20)

Pokiaľ ide o skutočnú výšku pomoci, ktorá bola už spoločnosti udelená, Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, či by pomoc de minimis udelená v roku 2006 mohla byť považovaná za takýto druh pomoci, keďže bola udelená spoločnosti v ťažkostiach, čo podľa článku 1 ods. 1 písm. h) nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (5) vylučuje pomoc takéhoto typu.

(21)

Nakoniec, Komisia pochybovala o tom, že bolo možné prijať navrhované kompenzačné opatrenia, keďže boli spojené s obnovením dlhodobej životaschopnosti spoločnosti a ako také nemohli byť považované za kompenzačné opatrenia. Komisia takisto uviedla, že Poľsko nepreukázalo, že zanechané aktivity neboli stratové.

(22)

Táto kapitola obsahuje pripomienky poľských orgánov k opatreniam, ktoré neboli počas zisťovania stiahnuté.

(23)

Pokiaľ ide o dĺžku reštrukturalizačného procesu, poľské orgány uviedli, že oba reštrukturalizačné plány by mali byť považované za jeden plán, pretože spoločnosť nezavinila zlyhanie prvého reštrukturalizačného plánu a druhým reštrukturalizačným plánom sa v zásade nadviazalo na nedokončenú finančnú reštrukturalizáciu prvého plánu.

(24)

Poľsko v rámci rozhodnutia o začatí konania stiahlo opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 15 písm. a) a b), pričom udelenie týchto opatrení by mohlo byť zároveň potenciálne nezlučiteľné so zásadou „jedenkrát a naposledy“. Poľské orgány vysvetlili, že opatrenia stiahli, pretože spoločnosť PZL Dębica stratila postavenie veľkej spoločnosti. Ako spoločnosť s menej ako 250 zamestnancami už spoločnosť PZL Dębica nebola spôsobilá na financovanie z Agentúry pre priemyselný rozvoj, ktorá zabezpečuje financovanie len pre veľké spoločnosti. Odklad dátumu splatnosti dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia a odpísanie dlhu voči úradu maršálka neboli stiahnuté. Poľské argumenty týkajúce sa týchto opatrení sú uvedené ďalej.

(25)

Pokiaľ ide o tri opatrenia klasifikované v rozhodnutí o začatí konania ako pomoc prisľúbená pred pristúpením k EÚ [odôvodnenie 16 písm. a) až c) tohto rozhodnutia], Poľsko poskytlo listinný dôkaz, ktorým podporilo svoje tvrdenie, že pomoc bola udelená pred pristúpením, a preto nepredstavovala novú pomoc.

(26)

So zreteľom na dlh voči mestskej rade Dębice Poľsko predložilo notársku zápisnicu potvrdzujúcu, že dlh bol vyrovnaný 31. mája 2004 prostredníctvom prevodu majetku na mestskú radu Dębice. Zápisnica sa vzťahovala na vyrovnanie istiny vo výške 1 116 788,60 PLN a úroku vo výške 592 669,80 PLN (6).

(27)

Poľsko takisto vysvetlilo, že toto opatrenie nebolo zahrnuté do prvého reštrukturalizačného plánu, pretože žiadosť o pomoc predložená spoločnosťou PZL Dębica mestskej rade Dębice bola zamietnutá.

(28)

Pokiaľ ide o dlh voči daňovému úradu vo výške 914 552,15 PLN, Poľsko predložilo rozhodnutie z 20. októbra 2003 o podmienkach reštrukturalizácie, ktoré podpísal riaditeľ miestneho daňového úradu. Podľa uvedeného rozhodnutia sa mala odpísať pohľadávka vo výške 636 729,85 PLN a úroky z nej vo výške 277 822,30 PLN.

(29)

Poľsko vysvetlilo, že vyhlásenie v rozhodnutí o začatí konania, že táto pomoc bola prisľúbená pred prístupom, ale nebola udelená, je z niekoľkých dôvodov nesprávne.

(30)

Po prvé, Poľsko vysvetlilo mechanizmus udeľovania pomoci stanovený v zákone z 30. augusta 2002 o reštrukturalizácii niektorých verejnoprávnych záväzkov podnikov (7) (ďalej len „zákon z roku 2002“). Podľa uvedeného zákona na základe žiadosti spoločnosti v ťažkostiach orgán udeľujúci pomoc (napr. daňový úrad) môže vydať rozhodnutie o podmienkach reštrukturalizácie (ďalej len „rozhodnutie o reštrukturalizácii“). Týmto rozhodnutím sa príjemcovi udeľuje právo získať pomoc. Skutočné splatenie alebo odpísanie pohľadávky (v závislosti od opatrenia) sa uskutočňuje na základe vykonávacieho rozhodnutia, v ktorom orgán udeľujúci pomoc uznáva, že reštrukturalizácia bola dokončená (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“). Podľa poľských orgánov toto vykonávacie rozhodnutie slúži na potvrdenie toho, že príjemca i) predložil aktualizovaný reštrukturalizačný program spolu s informáciami o finančnej situácii spoločnosti, ii) zaplatil reštrukturalizačný poplatok a iii) a neakumuloval nové dlhy voči orgánu udeľujúcemu pomoc. Vykonávacie rozhodnutie je len administratívna listina, ktorou sa potvrdzuje, že podmienky rozhodnutia o reštrukturalizácii sú splnené. Podľa zákona z roku 2002 orgán udeľujúci pomoc skontroluje dodržiavanie súladu s podmienkami reštrukturalizácie najneskôr do 15 mesiacov od vydania rozhodnutia o reštrukturalizácii.

(31)

Po druhé, Poľsko informovalo Komisiu, že daňový úrad nevydal spoločnosti PZL Dębica vykonávacie rozhodnutie. Podľa Poľska sa tak stalo z dôvodu nejasnosti, ktorú mala časť niektorých verejných orgánov o výklade pravidiel štátnej pomoci platných od 1. mája 2004. Z toho dôvodu sa niektoré orgány rozhodli počkať, kým Komisia neprijme stanovisko k týmto opatreniam. Poľsko predložilo vyhlásenie riaditeľa príslušného daňového úradu, ktorým sa potvrdilo, že to tak bolo v prípade spoločnosti PZL Dębica.

(32)

Po tretie, Poľsko uviedlo, že rozhodnutím daňového úradu z 20. októbra 2003 sa priznalo spoločnosti PZL Dębica právo odpísať pohľadávku. Poľsko sa odvolalo na rozhodnutie Komisie zo 6. novembra 2008 týkajúce sa lodeníc v Gdyni (8), aby podporilo tvrdenie, že sa musí uplatniť vnútroštátny príkaz, aby sa určilo, či sa daným dokumentom priznáva právo na pomoc. Poľsko sa takisto odvolávalo na oprávnené očakávania príjemcov pomoci a uviedlo, že nevydanie vykonávacieho rozhodnutia orgánom udeľujúcim pomoc by mohla spoločnosť PZL Dębica napadnúť na súde. V tejto súvislosti Poľsko odkázalo na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, v ktorých sa potvrdilo, že rozhodnutiami o reštrukturalizácii sa stanovila štátu povinnosť a že vykonávacími rozhodnutiami sa uvedená povinnosť nemohla ovplyvniť, pretože boli povinné, t. j. nepodliehali správnej právomoci (9).

(33)

Okrem toho Poľsko predložilo vyhlásenie riaditeľa miestneho daňového úradu, ktorým sa potvrdilo, že spoločnosť PZL Dębica splnila potrebné právne požiadavky na vydanie vykonávacieho rozhodnutia (uvedené v odôvodnení 30), ale bolo v ňom uvedené, že daňový úrad čaká na výsledok zisťovania Komisie.

(34)

Opatrenie uvedené v odôvodnení 16 písm. c) sa rieši v Hlave 5 – Odklad dátumu splatnosti dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia.

(35)

Poľské orgány informovali Komisiu o tom, že opatrenia de minimis boli udelené spoločnosti v roku 2006, keď bolo v platnosti nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (10) (nariadenie (ES) č. 1998/2006 nenadobudlo účinnosť pred 1. januárom 2007); podľa nariadenia (ES) č. 69/2001 nebolo zakázané udeliť pomoc de minimis spoločnostiam vo finančných ťažkostiach.

(36)

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré mala Komisia v súvislosti s mechanizmom výpočtu, poľské orgány objasnili vzorec použitý na výpočet prvkov pomoci uvedený v poľskom nariadení z 11. augusta 2004 (11). Vo vzorci sú zohľadnené rozdiely medzi referenčnou sadzbou a sadzbou použitou na výpočet poplatku za neskorú platbu. Aktualizovaný výpočet prvkov pomoci de minimis je uvedený v tabuľke (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Pomoc de minimis – podľa Poľska

(37)

Poľsko informovalo Komisiu, že len daňový úrad poskytol zábezpeku na účely odkladu. Táto zábezpeka pokrývala 100 % nominálnej hodnoty odkladu. Poľsko poukázalo na to, že aj keby sa k sadzbe pridalo 600 bázických bodov v súlade s oznámením Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z roku 1997 (12), hodnota pomoci de minimis by bola stále pod prahovou hodnotou 100 000 EUR.

(38)

Pokiaľ ide o odklad dátumu splatnosti dlhu vo forme pohľadávok na sociálnom zabezpečení, ktoré sa zvýšili v obidvoch reštrukturalizačných plánoch, poľské orgány najprv pripomenuli, že tento dlh narástol v dôsledku zlyhania finančnej reštrukturalizácie plánovanej v prvom reštrukturalizačnom pláne. Podľa uvedeného plánu mal byť dlh voči úradu sociálneho zabezpečenia vyrovnaný vo forme: i) splátky vo výške 3 890 000 PLN s využitím pôžičky z Fondu na reštrukturalizáciu podnikov a ii) odkladu dátumu splatnosti ďalšej sumy vo výške 1 364 600 PLN. Ako už bolo uvedené (pozri odôvodnenie 13), finančná reštrukturalizácia tohto dlhu zlyhala.

(39)

Okrem toho poľské orgány konštatovali, že úrad sociálneho zabezpečenia sa rozhodol zúčastniť sa na druhom reštrukturalizačnom pláne, v ktorom sa stanovilo i) splatenie sumy 5,5 milióna PLN z úveru, ktorý mala udeliť Agentúra pre priemyselný rozvoj a ii) odklad dátumu splatnosti ďalšej sumy vo výške 3 miliónov PLN. Ako už bolo uvedené (pozri odôvodnenie 5), spoločnosť PZL Dębica nezískala prisľúbenú pôžičku a Poľsko stiahlo príslušnú časť oznámenia.

(40)

Poľsko informovalo Komisiu, že na dlh spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia, ako aj na všetky ostatné finančné prostriedky, ktoré spoločnosť dlhovala verejným orgánom, sa vzťahoval úrok z omeškania vypočítaný podľa vzorca opísaného v článku 56 poľského daňového zákona z 29. augusta 1997 (13). Úroková sadzba sa rovná 200 % základnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Poľska plus 2 % (200 bázických bodov) (pozri tabuľku 3). Sadzba nemôže byť nižšia ako 8 %; v tomto prípade bola v rozmedzí 10 % až 46 %.

Tabuľka 3

Zmeny úrokovej sadzby od roku 2000 do roku 2012

(41)

Poľsko predložilo podrobné tabuľky, v ktorých stanovilo zmeny v dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia. Zhrnutie zmien do 31. augusta 2012 je uvedené v tabuľke 4. Poľsko uviedlo, že napriek dlhu, ktorý bol akumulovaný najmä v rokoch 2000 – 2005, spoločnosť v období od roku 2000 do augusta 2012 uskutočnila významné bežné platby voči úradu sociálneho zabezpečenia, t. j. vo výške viac ako 16 miliónov PLN.

Tabuľka 4

Zmeny v dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia

(42)

Poľské orgány takisto poskytli informácie o iných opatreniach prijatých úradom sociálneho zabezpečenia na účel zabezpečenia a vymoženia dlhu.

Tabuľka 5

Predaj majetku spoločnosti PZL Dębica

(43)

V októbri 2011 po stiahnutí niektorých oznámených opatrení, t. j. kapitálovej dotácie a zvýhodneného úveru, Poľsko informovalo Komisiu o svojom posúdení, že odklad dátumu splatnosti dlhu na sociálnom zabezpečení [pozri odôvodnenie 15 písm. c) ako súčasť oznámeného reštrukturalizačného plánu) je v súlade so zásadou súkromného veriteľa, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(44)

Na uvedený účel si spoločnosť PZL Dębica v roku 2011 objednala štúdiu u nezávislej spoločnosti „Consulting“ so sídlom v Katowiciach. Správa predstavovala analýzu zásady súkromného veriteľa, ktorá sa zakladala na porovnaní týchto dvoch scenárov:

(45)

V auguste 2012 Poľsko informovalo Komisiu, že medzi spoločnosťou PZL Dębica a úradom sociálneho zabezpečenia bola 1. marca 2012 uzavretá dohoda o odklade dátumu splatnosti dlhu založená na zásade súkromného veriteľa. Poľsko vysvetlilo, že úrad sociálneho zabezpečenia zvážil výhody každej z možností so zreteľom na maximalizovanie vymáhania dlhu. Dohoda sa vzťahuje na dlžnú sumu k uvedenému dňu vo výške [7-13 mil.] PLN, ktorá sa skladá z dlhu vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN a úroku vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN. K uvedenej sume bol pridaný poplatok za odklad vo výške [1,0 – 1,7 mil.] PLN. Odkladom termínu splatnosti sa zabezpečilo splácanie v 96 mesačných splátkach, z ktorých 9 už bolo zaplatených. Poľsko predložilo nasledujúce porovnanie možností, ktoré mal v roku 2012 k dispozícii úrad sociálneho zabezpečenia (tabuľka 6).

Tabuľka 6

Porovnanie možností vymáhania dlhu spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia (v PLN)

(46)

Poľsko poukázalo na to, že úrad sociálneho zabezpečenia má ešte vždy hypotéku na majetok spoločnosti v celkovej výške 6 243 002,55 PLN. Podľa dohody sa akýmkoľvek predajom majetku automaticky znižuje odložená suma, čím sa umožní rýchlejšie splatenie ako v priebehu stanovených 96 mesiacov.

(47)

Poľsko potvrdilo Komisii, že dlh voči miestnemu úradu maršálka, na ktorý sa odkazuje v druhom reštrukturalizačnom pláne, bol vyrovnaný 14. augusta 2012. Suma sa skladala z dlhu vo výške 61 104,97 PLN, ktorý vznikol v rokoch 1999 až 2011, a z úrokov vo výške 103 566,29 PLN, ktoré sa odvtedy pripisovali.

(48)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(49)

Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(50)

Na základe rozhodnutia o začatí konania Komisia posúdi tieto opatrenia:

(51)

Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (15) členský štát môže stiahnuť oznámenie po rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v riadnom čase, predtým ako Komisia prijme rozhodnutie o povahe pomoci oznámeného opatrenia a konanie sa zodpovedajúcim spôsobom ukončí.

(52)

Poľské orgány stiahli dve opatrenia, ktoré sa mali vykonať v rámci druhého reštrukturalizačného plánu, konkrétne kapitálovú dotáciu a zvýhodnený úver v celkovej výške 10,5 milióna PLN [pozri odôvodnenie 15 písm. a) a b)]. Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 musí byť preto zisťovanie Komisie týkajúce sa týchto opatrení ukončené.

(53)

Komisia nemôže preskúmať opatrenia pomoci, ktoré boli udelené pred pristúpením Poľska k EÚ a po pristúpení sa neuplatňujú, a to buď podľa postupov stanovených v článku 108 zmluvy alebo podľa dočasného mechanizmu. Uvedeným mechanizmom sa od Komisie nevyžaduje a ani sa ním Komisia neoprávňuje, aby preskúmala opatrenia pomoci, ktoré sa neuplatňujú po pristúpení.

(54)

Pomoc udelená zo strany Poľska sa považuje za pomoc udelenú pred pristúpením v prípade, že príslušný orgán prijal pred 1. májom 2004 právne záväznú zápisnicu, na základe ktorej sa zaviazal udeliť pomoc. Jednotlivá pomoc sa neuplatňuje po pristúpení, ak pred udelením pomoci bola známa presná hospodárska účasť štátu.

(55)

Na druhej strane, ak by boli opatrenia udelené po pristúpení, predstavovali by novú pomoc a ich zlučiteľnosť by posudzovala Komisia v rámci konania stanoveného v článku 108 zmluvy.

(56)

Poľsko tvrdí, že okrem dvoch opatrení uvedených v rozhodnutí o začatí konania ako predvstupových opatrení [pozri odôvodnenie 12 písm. a) a b)] by sa malo aj rozhodnutie o odpísaní pohľadávky vydané miestnym daňovým úradom v roku 2003, ktoré sa vzťahovalo na sumu vo výške 914 522,15 PLN, posudzovať ako predvstupová pomoc.

(57)

V reakcii na obavy, ktoré vyjadrila Komisia v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so skutočnosťou, že nebol predložený žiadny dokument o udelení pomoci, predložilo Poľsko dokument o udelení pomoci z 20. októbra 2003 a objasnilo mechanizmus udeľovania pomoci podľa zákona z roku 2002 (pozri odôvodnenie 30).

(58)

Poľské orgány poskytli Komisii analýzu poľských právnych predpisov, z ktorej vyplynulo, že rozhodnutie o reštrukturalizácii z roku 2003 predstavovalo právne záväzný dokument, na základe ktorého je daňový úrad povinný odpísať daňové nedoplatky. K rozhodnutiu o reštrukturalizácii (pozri odôvodnenie 28) bolo pripojených niekoľko objektívne overiteľných podmienok. Poľské orgány potvrdili, že spoločnosť PZL Dębica spĺňa uvedené podmienky. Vzhľadom na to, že chýbajú informácie, ktoré by svedčili o opaku, sa Komisia domnieva, že odpísanie pohľadávky bolo udelené pred pristúpením Poľska k EÚ.

(59)

Počas zisťovania Poľsko informovalo Komisiu o tom, že spoločnosť PZL Dębica vyrovnala tieto dlhy:

(60)

Poľsko predložilo potvrdenie o tom, že tieto dlhy boli vyrovnané.

(61)

Poľsko informovalo Komisiu, že v rámci rokovaní o reštrukturalizácii s verejnými veriteľmi, ktoré viedli v októbri 2003 k aktualizácii prvého reštrukturalizačného plánu, požiadala spoločnosť PZL Dębica mestskú radu Dębice, aby do reštrukturalizačného plánu zahrnula sumu 1 116 788,60 PLN, ktorú spoločnosť dlhovala rade. Mestská rada Dębice to odmietla a spoločnosť dokázala vyrovnať dlh 31. mája 2004, mesiac po prístupe Poľska k Európskej únii.

(62)

Komisia konštatuje, že dlh podliehal zloženému úroku s vysokou sadzbou v rozpätí od 44 % do 13,5 % (pozri tabuľku 3). Akumulovaný úrok, ktorý spoločnosť PZL Dębica vyrovnala 31. mája 2004, sa rovnal sume 592 669,80 PLN.

(63)

Úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci, ktorú by Komisia uplatnila na neoprávnene sprístupnenú pomoc spoločnosti v Poľsku v období od 1. do 31. mája 2004, bola vo výške 7,62 % (16). Ide o oveľa nižšiu sadzbu, ako je úroková sadzba uplatnená na dlh zo strany Poľska.

(64)

Vzhľadom na to, že dlh bol splatený v celom rozsahu a že úroková sadzba na úrovni 13,5 % uplatnená na dlh v období od 1. do 31. mája 2004 bola oveľa vyššia ako úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci vo výške 7,62 % uplatňovaná Komisiou, dospela Komisia k záveru, že vymáhanie bolo ukončené v súlade s oznámením Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (17) (ďalej len „oznámenie o vymáhaní pomoci“). Výška skutočne splateného úroku presahuje výšku úroku, ktorý by musel byť splatený v prípade záporného rozhodnutia, vypočítanú podľa nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (18). Komisia preto jednoducho berie na vedomie vyrovnanie dlhu bez toho, aby bolo v budúcnosti dotknuté označenie tohto opatrenia na účel uplatnenia zásady „jedenkrát a naposledy“.

(65)

Komisia konštatuje, že miestny úrad maršálka rozhodol v roku 2007 o odpísaní dlhu, ktorý bol preto zahrnutý do druhého reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán bol oznámený Komisii.

(66)

Komisia zároveň konštatuje, že dlh podliehal zloženému úroku so sadzbou v rozpätí od 46 % do 10 % (pozri tabuľku 3). Celkový úrok, ktorý vyrovnala spoločnosť PZL Dębica 14.augusta 2012, dosiahol 103 566,29 PLN, teda takmer dvojnásobok pôvodného dlhu vo výške 61 104,97 PLN.

(67)

Komisia sa domnieva, že odklad sa uskutočnil de facto od roku 1999 (keď vznikla prvá časť dlhu) do roku 2012 (keď bol dlh splatený) a že v dôsledku toho miestny úrad maršálka priznal výhodu spoločnosti, ktorá už mala závažné finančné ťažkosti, prostredníctvom zmiernenia záťaže spojenej s bežnými obchodnými činnosťami, ku ktorým patrí splácanie dlhov voči verejným orgánom.

(68)

Úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci, ktorú mala uplatniť Komisia na neoprávnene sprístupnenú pomoc spoločnosti v Poľsku po pristúpení Poľska k EÚ do vyrovnania dlhu, bola v rozpätí od 5,26 % do 7,62 % (19). Ide o oveľa nižšiu sadzbu, ako je úroková sadzba skutočne uplatnená na dlh zo strany Poľska.

(69)

Vzhľadom na to, že dlh bol splatený v celom rozsahu a že úroková sadzba vo výške 10 % až 16 % uplatnená na dlh spoločnosti PZL Dębice v období od 1. mája 2004 do 14. augusta 2012 bola oveľa vyššia ako sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci uplatňovaná Komisiou v rozpätí od 5,26 % do 7,62 %, Komisia dospela k záveru, že bez ohľadu na oprávnenosť pomoci bolo vymáhanie ukončené v súlade s oznámením Komisie o vymáhaní pomoci. Výška úroku, ktorá bola v skutočnosti zaplatená, presahuje výšku úroku, ktorá by musela byť uhradená podľa nariadenia (ES) č. 794/2004.

(70)

Poľsko informovalo Komisiu o piatich opatreniach v celkovej výške 20 873,65 PLN, o ktorých tvrdilo, že by mali byť považované za pomoc de minimis (uvedené v tabuľke 2). Tieto opatrenia patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 69/2001.

(71)

Komisia uznáva, že nariadením (ES) č. 69/2001, ktorým sa umožňuje udeliť pomoc až do výšky 100 000 EUR (približne 400 000 PLN), sa jasne nevylučujú spoločnosti v ťažkostiach. To znamená, že v nariadení sa osobitne plánovalo, že úver, ktorý možno prirovnať k odkladom, je „podporený normálnou zábezpekou a nezahŕňa nadmerné riziko“ (odôvodnenie 6). V tomto prípade sa Komisia domnieva, že uvedenú požiadavku splnil len odklad z daňového úradu z 8. septembra 2006.

(72)

Po prvé, Komisia sa domnieva, že Poľsko neposkytlo dostatočné informácie, aby umožnilo overenie mechanizmu výpočtu pomoci de minimis a výšky pomoci, ktorú Poľsko uviedlo ako „výšku pomoci“ v tabuľke 2. Neboli poskytnuté najmä podrobné informácie o platných referenčných sadzbách a sadzbách používaných na výpočet poplatku za neskorú platbu, ktorými by sa umožnila kontrola výpočtov uskutočnených podľa vzorca, ktorý použilo Poľsko (pozri odôvodnenie 36). Komisia preto považuje nominálnu hodnotu troch odkladov udelených 7. apríla, 28. júla a 5. októbra 2006 primátorom Dębice, za ktoré nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za sumu, ktorá sa má zohľadniť na účely pomoci de minimis. Suma 264 186 PLN bola predmetom dvoch rozhodnutí o odklade, ktoré vydal primátor Dębice. Keďže sa tieto rozhodnutia týkali rovnakého predmetu, suma sa zohľadní len raz.

(73)

V prípade 7-dňového odkladu udeleného daňovým úradom 8. septembra 2006, za ktorý bola poskytnutá zábezpeka pokrývajúca 100 % odloženej sumy vo výške 614 550 PLN, Komisia vypočítala prvok pomoci pripočítaním 400 bázických bodov k platnej referenčnej sadzbe vo výške 5,56 %, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z roku 1997 (20). Pomoc sa v tomto prípade rovná sume 1 126 PLN.

(74)

V prípade rozhodnutia z 5. októbra 2006 o odpísaní požiadavky vydaného primátorom Dębice sa suma rovná hotovostnému grantu a mala by sa preto započítať v celom rozsahu.

(75)

V zmysle uvedeného dosahuje celková výška pomoci 369 788 PLN (približne 93 437 EUR (21)) (pozri tabuľku 7). Celkovo ide o sumu nižšiu ako 100 000 EUR, a preto sa na tieto opatrenia vzťahuje nariadenie (ES) č. 69/2001. Poľsko potvrdilo, že spoločnosť PZL Dębica nedostala žiadnu inú pomoc de minimis.

Tabuľka 7

Pomoc de minimis

(76)

Článok 107 ods. 1 zmluvy sa vzťahuje na intervencie v rôznych formách, ktorými sa znižujú bežné náklady spoločnosti a ktoré, aj keď nie sú dotáciami v pravom slova zmysle, majú rovnaký charakter a rovnaký vplyv. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že správaním verejného orgánu zodpovedného za výber príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktorý toleruje oneskorené platby uvedených príspevkov, sa priznáva podniku, ktorý sa nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach, obchodná výhoda zmiernením záťaže spojenej s bežným uplatňovaním systému sociálneho zabezpečenia, ktorá sa nemôže úplne odstrániť uplatnením úrokov a doplatkov za neplatenie vzťahujúcich sa na neskorú platbu (22).

(77)

V tomto prípade úrad sociálneho zabezpečenia umožnil spoločnosti PZL Dębica, aby v rokoch 2000 až 2005 naakumulovala dlh v značnej výške. Zmeny v celkovom dlhu vrátane úrokov sú uvedené v tabuľke 4.

(78)

Komisia na úvod poukazuje na to, že štátna pomoc spoločnosti PZL Dębica mohla byť udelená na základe nemožnosti vymôcť v plnej výške verejný dlh spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia (23).

(79)

Poľsko tvrdí, že odklad dátumu splatnosti dlhu zo strany úradu sociálneho zabezpečenia nepredstavuje štátnu pomoc, pretože úrad sociálneho zabezpečenia konal ako súkromný veriteľ, keď v marci 2012 súhlasil s odkladom dátumu splatnosti celkovej dlžnej sumy, ktorá mala byť splatená v súlade so splátkovým kalendárom v 96 splátkach. Poľsko predložilo analýzu zásady súkromného veriteľa vykonanú v októbri 2011 a vo svojom stanovisku potvrdilo, že pre úrad sociálneho zabezpečenia mal byť výhodnejší odklad dátumu splatnosti pohľadávok voči spoločnosti PZL Dębica ako ich vymáhanie. Poľsko takisto tvrdilo, že úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý sa zúčastnil na oboch reštrukturalizačných plánoch, mal vždy dostatok informácií o finančnej situácii a vyhliadkach spoločnosti PZL Dębica a vždy konal na základe úplných vedomostí o stave spoločnosti. Nakoniec, Poľsko odkázalo na niekoľko opatrení prijatých úradom sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť a vymáhať dlh. Podľa Poľska sa týmto potvrdzuje, že úrad sociálneho zabezpečenia konal ako súkromný veriteľ a usiloval sa o vymáhanie svojej pohľadávky.

(80)

Podľa ustálenej judikatúry podmienky, ktoré musí opatrenie spĺňať, aby sa mohlo považovať za „pomoc“ na účely článku 107 zmluvy, nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je prijímateľom, môže za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam získať rovnakú výhodu, ako mu bola sprístupnená zo štátnych zdrojov. V prípade verejných podnikov sa uvedené posúdenie uskutočňuje v zásade uplatnením zásady súkromného investora (v tomto prípade zásady súkromného veriteľa) (24). Ak sa členský štát počas administratívneho postupu spolieha na uvedenú zásadu, musí v prípade pochybnosti na základe objektívnych a overiteľných dôkazov jednoznačne dokázať, že opatrenie je naozaj v súlade s uvedenou zásadou (25). S cieľom stanoviť, či bola priznaná výhoda, ktorá by mohla byť označená ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí Poľsko poskytnúť dôkaz, ktorým sa potvrdí, že verejné orgány konali rovnako, ako by konal potenciálny súkromný veriteľ, ktorý by neuhrádzanie záväzkov netoleroval, a ktorý by prijal účinné kroky na vymáhanie dlhu, aj keby mali vyústiť do konkurzného konania.

(81)

Potenciálny súkromný veriteľ by dôsledne sledoval hospodársku situáciu dlžníka; chýbajúci reštrukturalizačný plán a zlé vyhliadky týkajúce sa návratu k životaschopnosti by urýchlili vymáhanie dlhu.

(82)

Z toho vyplýva, že s cieľom stanoviť, či verejné orgány udelili akúkoľvek štátnu pomoc, sa musí určiť, či sa v tomto prípade úrad sociálneho zabezpečenia snažil vymôcť všetky dlžné finančné sumy bez toho, aby vznikli finančné straty, a či rozhodnutím o vyhlásení konkurzu spoločnosti úrad sociálneho zabezpečenia plánoval maximalizovať vymáhanie dlžných súm tak, ako by to urobil potenciálny súkromný veriteľ (26).

(83)

Komisia zanalyzuje správu, ktorú predložilo Poľsko v súvislosti s rozhodnutím o podpísaní dohody o odklade dátumu splatnosti dlhu prijatým v roku 2012. Komisia však konštatuje, že úrad sociálneho zabezpečenia niekoľko rokov umožňoval akumulovanie dlhu. Informácie, ktoré poskytlo Poľsko, súvisia s celým obdobím od konca prvého reštrukturalizačného obdobia (a ešte skôr) až po zadanie štúdie v októbri 2011 so zreteľom na uzatvorenie dohody o odklade dátumu splatnosti dlhu. So zreteľom na oznámenie v roku 2008 o druhom reštrukturalizačnom pláne sa spoločnosť aktívne nesnažila dohodnúť s veriteľmi. Komisia musí preto takisto skontrolovať, či správanie úradu sociálneho zabezpečenia od konca prvého reštrukturalizačného obdobia do podpísania dohody o odklade dlhu je v súlade so zásadou súkromného veriteľa.

(84)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia odkáže na i) účasť úradu sociálneho zabezpečenia na prvom reštrukturalizačnom pláne, ii) čiastočné vymáhanie dlhu úradom sociálneho zabezpečenia v období rokov 2007 až 2012, ktoré nasledovalo po zlyhaní prvého reštrukturalizačného plánu a iii) dohodu o odklade dátumu splatnosti dlhu z 1. marca 2012. Prvý reštrukturalizačný plán bol schválený príslušným vnútroštátnym orgánom pred pristúpením Poľska k EÚ a vzťahuje sa najmä na predvstupové obdobie. Posúdenie bodov ii) až iii) je rozhodujúce pre záver týkajúci sa správania úradu sociálneho zabezpečenia. Posúdenie Komisie však bude zamerané opäť na zmeny situácie spoločnosti PZL Dębica v rámci prvého reštrukturalizačného plánu, pretože je veľmi dôležité vedieť, ako sa táto situácia vyvíjala.

(85)

Ako už bolo uvedené, úrad sociálneho zabezpečenia sa rozhodol zúčastniť sa na prvom reštrukturalizačnom pláne, ktorý bol vypracovaný a schválený v roku 2002, t. j. pred pristúpením Poľska k EÚ. Plán zahŕňal reštrukturalizáciu finančného dlhu voči úradu sociálneho zabezpečenia. Na základe uvedeného reštrukturalizačného plánu úrad sociálneho zabezpečenia súhlasil s odkladom dátumu splatnosti dlhu vo výške 1 364 600 PLN a zároveň bola vyrovnaná väčšia suma vo výške 3 890 000 PLN prostredníctvom úveru z fondu na reštrukturalizáciu podnikov. Ako už bolo vysvetlené (pozri odôvodnenie 13), spoločnosť PZL Dębica z fondu nedostala žiadne finančné prostriedky. Následne úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol, že neodloží dátum splatnosti zvyšnej časti dlhu a v roku 2006 hrozil začatím konania v súvislosti s vyhlásením konkurzu spoločnosti.

(86)

Komisia konštatuje, že napriek zlyhaniu finančnej reštrukturalizácie a finančným omeškaniam na konci prvého reštrukturalizačného obdobia spoločnosť PZL Dębica zaznamenala v roku 2006 mierny zisk (pozri tabuľku 1). Týmto sa potvrdilo, že organizačné a technologické snahy o reštrukturalizáciu priniesli výsledok.

(87)

Okrem toho, od roku 2001 až do súčasnosti úrad sociálneho zabezpečenia zriadil zábezpeku na určitý majetok spoločnosti PZL Dębica na pokrytie narastajúceho dlhu. Hodnota hypotéky dosiahla v roku 2007 sumu 11,6 milióna PLN a pokrývala 100 % dlhu.

(88)

Nakoniec, Komisia konštatuje že v roku 2003 úrad sociálneho zabezpečenia začal vymáhať dlh prostredníctvom predaja majetku spoločnosti PZL Dębica (ako je uvedené v tabuľke 5). Úrad sociálneho zabezpečenia sa však rozhodol nepokračovať s hromadným predajom, ktorého výsledkom sú obyčajne nižšie zisky ako za bežných okolností. V súvislosti so zníženým dopytom po priemyselných aktívach v dôsledku súčasnej hospodárskej situácie by sa tento jav mohol len zhoršovať. Úrad sociálneho zabezpečenia namiesto toho súhlasil s riadeným predajom organizovaným spoločnosťou. Úrad sociálneho zabezpečenia musel súhlasiť s predajom na základe ponuky tretej strany a čistý zisk z predaja bol potom prevedený na úrad sociálneho zabezpečenia. Z dôkazov, ktoré poskytlo Poľsko, vyplynulo, že hoci výsledkom predaja, ktorý uskutočnila spoločnosť PZL Dębica, boli trhové ceny, priebeh predaja bol pomalší ako hromadný predaj. V období rokov 2004 až 2006 úrad sociálneho zabezpečenia vymohol prostredníctvom riadeného predaja majetku spoločnosti PZL Dębica viac ako 1,6 milióna PLN.

(89)

Zlyhanie finančnej reštrukturalizácie v prvom reštrukturalizačnom pláne a rastúci dlh spoločnosti PZL Dębica viedli úrad sociálneho zabezpečenia na konci roka 2006 k vážnym úvahám o konkurze. Ako už bolo vysvetlené [pozri odôvodnenie 42 písm. c)], úrad sociálneho zabezpečenia informoval spoločnosť 20. novembra 2006 o svojom zámere vyhlásiť konkurz na spoločnosť PZL Dębica. Na základe informácií, ktoré spoločnosť PZL Dębica poskytla úradu sociálneho zabezpečenia 12. decembra 2006, sa hrozba nesplnila. Komisia posúdila, či úrad sociálneho zabezpečenia konal v rokoch 2007 (keď sa skončil prvý reštrukturalizačný plán) až 2012 (keď bola uzavretá dohoda o odklade dlhu) ako potenciálny súkromný veriteľ.

(90)

Komisia najprv posúdila informácie, ktoré spoločnosť PZL Dębica poskytla úradu sociálneho zabezpečenia 12. decembra 2006. Spoločnosť predložila dôkladnú analýzu svojho hospodárskeho a finančného stavu a údaje o svojich vyhliadkach do budúcnosti. Komisia konštatuje, že tieto body, ktoré predstavila spoločnosť úradu sociálneho zabezpečenia, by boli dôležité pre potenciálneho súkromného veriteľa na posúdenie situácie dlžníka a stanovenie primeraného postupu, aby sa maximalizovalo vymáhanie dlhov, a preto by veriteľ sledoval:

(91)

Komisia konštatuje, že na základe uvedených podrobných informácií, z ktorých vyplýva cesta rastu pre spoločnosť PZL Dębica a konkrétne príjmy pre úrad sociálneho zabezpečenia, bolo opodstatnené predpokladať, že viac by sa vymohlo, ak by sa spoločnosti umožnilo pokračovať v prevádzke, ako jej nútenou likvidáciou. Komisia však konštatuje, že z dôvodu obozretnosti úrad sociálneho zabezpečenia nesúhlasil s pozastavením exekučného konania, ktoré podľa PZL Dębica obmedzovalo proces reštrukturalizácie. Úrad sociálneho zabezpečenia preto konal ako súkromný veriteľ, ktorý by si vybral postup, ktorým sa umožnilo maximalizovanie vymáhania dlhu.

(92)

Komisia konštatuje, že v roku 2008 sa úrad sociálneho zabezpečenia riadil druhým reštrukturalizačným plánom, a preto podpísal odklad dátumu splatnosti časti dlhu. Nesplatený dlh mal byť vyrovnaný vďaka vkladu finančných prostriedkov zo štátnej Agentúry pre priemyselný rozvoj. Povinnosť zastaviť pomoc bola však dodržaná a opatrenia neboli vykonané. Komisia uvádza, že úrad sociálneho zabezpečenia sa nespoliehal na vykonávanie druhého reštrukturalizačného plánu ako riešenia nesplateného dlhu, ale pokračoval v postupe, ktorý sa začal v roku 2007, ako už bolo opísané.

(93)

V rokoch 2007 a 2008 vďaka riadenému predaju majetku spoločnosti PZL Dębica vymohol úrad sociálneho zabezpečenia okrem peňazí uvedených v odôvodnení 88 viac ako 5,4 milióna PLN (pozri tabuľku 5). Podľa Poľska nedostatočný predaj majetku spoločnosti po roku 2008 napriek skutočnosti, že úrad sociálneho zabezpečenia mal hypotéku na tri nehnuteľnosti v celkovej hodnote viac ako 6 miliónov PLN, musí byť vnímaný v hospodárskom kontexte, v ktorom sa uskutočnil predaj majetku spoločnosti PZL Dębica. Poľsko tvrdilo, že hospodárska kríza a znížený rozsah obchodnej činnosti v regióne prispeli k nedostatočnému záujmu o majetok spoločnosti PZL Dębica, a preto bol ich predaj za cenu, ktorá bola pre úrad sociálneho zabezpečenia prijateľná, náročný.

(94)

Na druhej stane, ako už bolo uvedené, úrad sociálneho zabezpečenia trval na zhabaní finančných prostriedkov na účte spoločnosti PZL Dębica, vďaka čomu sa mu v rokoch 2007 až 2010 podarilo získať ďalších 475 369 PLN.

(95)

Počas priebežného vymáhania získal úrad sociálneho zabezpečenia počas skúmaného obdobia viac ako 7 miliónov PLN [pozri odôvodnenie 96 písm. b)]; skutočnosť, že proces vymáhania dlhu trval dlhšie, bola vyriešená zloženým úrokom, ktorý sa uplatnil na dlh..

(96)

Komisia takisto zanalyzovala, či v rokoch 2007 až 2012 PZL Dębica dodržiavala prísľuby, ku ktorým sa zaviazala, keď sa úrad sociálneho zabezpečenia v januári 2007 rozhodol, že voči nej nezačne konkurzné konanie. Komisia konštatuje, že:

(97)

Komisia dospela k záveru, že návrat spoločnosti PZL Dębica k ziskovosti v roku 2006, dobré vyhliadky pre dlhodobú životaschopnosť a prebiehajúce plnenie jej súčasných finančných záväzkov od roku 2006, ako aj vstup súkromného investora v roku 2010, sú dôležitými faktormi, ktoré by súkromný veriteľ zohľadnil pri rozhodovaní, či postup prijatý v roku 2007 je aj naďalej najlepšou možnosťou pre maximalizovanie vymáhania.

(98)

Poľsko predložilo analýzu zásady súkromného veriteľa, ktorú vykonal externý konzultant v októbri 2011, t. j. pred transakciou odkladu z 1. marca 2012. V správe sú porovnané dve možnosti: i) vymáhanie všetkých finančných pohľadávok zo strany úradu sociálneho zabezpečenia a ii) vyrovnanie dlhov voči úradu sociálneho zabezpečenia prostredníctvom odkladu dátumu splatnosti celkovej dlžnej sumy. Z analýzy zásady vyplynulo, že úrad sociálneho zabezpečenia by si mal vybrať odklad, ktorým sa zaručuje vrátenie celej výšky dlhu, keďže likvidáciou by sa vymohlo len 60 % – 70 % dlhu.

(99)

Komisia kriticky zanalyzovala správu a v nej uvedené predpoklady.

(100)

Po prvé, Komisia konštatuje, že závery vyplývajúce zo zásady sa zakladajú na analýze i) skutočnej hospodárskej a finančnej situácie spoločnosti PZL Dębica, ii) majetku spoločnosti a na všetkých jej záväzkoch iii) postavenia spoločnosti na trhu, iv) výsledkov reštrukturalizácie a v) právnych pravidiel a praxe vzťahujúcej sa na konkurzné konanie v Poľsku.

(101)

V prípade likvidácie by úrad sociálneho zabezpečenia vymohol len 60 % až 70 % v priebehu 3 až 4 rokov (27). Zníženie sumy, ktorú je možné vymôcť, vyplýva najmä z vysokých nákladov na likvidáciu a nízkej likvidačnej hodnoty majetku spoločnosti. Pokiaľ ide o hodnotu likvidácie, Komisia konštatuje, že v prípade konkurzu sa hodnota tohto majetku v hromadnom predaji zníži o 50 %, pretože sa bude predávať oddelene a nebude využívaný ako nepretržite fungujúci podnik. Číselný údaj je ovplyvnený aj znížením dopytu po priemyselných aktívach v súvislosti s krízou reálneho hospodárstva, ale ostáva vyšší ako priemerné príjmy z predaja majetku v konkurze v Poľsku, čo je 26,86 % ich reálnej hodnoty.

(102)

V prípade odkladu opísaného v odôvodnení 44 sa v správe konštatuje, že tieto prvky sú dôležité z perspektívy súkromného veriteľa, ktorý sa snaží maximalizovať vymáhanie dlžných súm:

(103)

Komisia nemôže súhlasiť so zohľadnením posledného prvku, pretože povinné budúce platby sa nemôžu porovnávať s príjmami, ktoré by mohla súkromná spoločnosť očakávať od hospodárskej činnosti. Vyberanie povinných sociálnych platieb však nie je hospodárskou činnosťou.

(104)

Komisia konštatuje, že v podpísanej dohode sa stanovuje vymáhanie celej výšky dlhu splatného 1. marca 2012, t. j. [7,0 – 13,0 mil.] PLN, pričom táto suma sa skladá z dlhu vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN a úroku vo výške [3,5 - 6,5 mil.] PLN. K uvedenej sume bol pridaný poplatok za odklad vo výške [1,0 - 1,7 mil.] PLN. Dlh sa má splatiť v 96 mesačných splátkach.

(105)

Komisia takisto konštatuje, že úrad sociálneho zabezpečenia trval na záruke na majetok PZL Dębica vo výške 6 243 002,55 PLN, ktorý úrad sociálneho zabezpečenia plánuje predať v podobnom riadenom procese ako v prípade predchádzajúceho majetku. Všetky príjmy z predaja tohto majetku by boli použité na zníženie dlhu spoločnosti PZL Dębica voči úradu sociálneho zabezpečenia.

(106)

Komisia takisto konštatuje, že správa neobsahuje porovnanie súčasných hodnôt prítokov v možnosti 1 a možnosti 2, pomocou ktorého by mohol súkromný veriteľ určiť, ktorá z týchto dvoch možnosti je výhodnejšia. Komisia vypočítala tieto súčasné hodnoty pre niekoľko diskontných sadzieb s využitím konzervatívnych predpokladov, t. j. 3 roky v prípade likvidácie spoločnosti a 8 rokov v prípade odkladu. Budúce zisky úradu sociálneho zabezpečenia vyplývajúce z bežných platieb neboli zahrnuté do výpočtov Komisie. Pokiaľ ide o všetky významné diskontné sadzby, pre súkromného investora je lepší odklad ako likvidácia.

(107)

Nakoniec, Komisia takisto konštatuje, že do novembra 2012 spoločnosť PZL Dębica zaplatila načas deväť splátok určených na základe odkladu.

(108)

Na uvedenom základe sa Komisia domnieva, že úrad sociálneho zabezpečenia tým, že v marci 2012 súhlasil s odkladom, sa správal ako súkromný veriteľ snažiaci sa dosiahnuť zaplatenie súm, ktoré mu dlhoval dlžník s finančnými ťažkosťami. Verejný veriteľ preto nepriznal spoločnosti PZL Dębica výhodu. V súlade s tým zaplatenie nevyrovnaného dlhu na základe odkladu stanoveného v dohode, ktorú podpísala spoločnosť a úrad sociálneho zabezpečenia v marci 2012, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(109)

Komisia považuje opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 52 za stiahnuté. Podľa článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 musí byť preto zisťovanie Komisie týkajúce sa týchto opatrení ukončené.

(110)

Komisia považuje opatrenia pomoci uvedené v odôvodnení 56 za udelené pred pristúpením Poľska k EÚ a za neplatné po uvedenom dátume. Komisia ich nemôže preskúmať podľa postupu stanoveného v článku 108 zmluvy alebo podľa dočasného mechanizmu.

(111)

Pokiaľ ide o opatrenia uvedené v odôvodnení 59, Komisia konštatuje, že akákoľvek neoprávnene sprístupnená pomoc by bola považovaná za vrátenú v súlade s oznámením o vymáhaní pomoci.

(112)

Opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 7 patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 69/2001 a nepresahujú hranicu stanovenú v uvedenom nariadení.

(113)

Nakoniec, Komisia sa domnieva, že opatrenie uvedené v odôvodneniach 76 až 108 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy,

a)

dve opatrenia vo výške 4 965 800 PLN a 5 534 200 PLN, ktoré oznámilo Poľsko 13. augusta 2008 a stiahlo 10. októbra 2011 podľa článku 8 procesného nariadenia;

b)

opatrenie vo výške 914 522,15 PLN, ktorého sa týkalo rozhodnutie daňového úradu vydané 20. októbra 2003, na základe ktorého bolo opatrenie udelené pred pristúpením Poľska k EÚ a neuplatňovalo sa po danom dátume;

c)

opatrenie s nominálnou hodnotou 61 104,97 PLN a úrok vo výške 103 566,29 PLN vyrovnané 14. augusta 2012, ktoré prestavuje neopravenú pomoc podľa článku 7 ods. 5 nariedenia (ES) č. 659/1999. Poľsko vymohlo pomoc 14. augusta 2012 v súlade s oznámením o vymáhaní pomoci (28);

d)

päť opatrení pre spoločnosť PZL Dębica uvedených v tabuľke 7 z dôvodu, že išlo o pomoc de minimis v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 69/2001;

e)

odklad dátumu splatnosti sumy [7,0 – 13,0 mil.] PLN udelenej spoločnosti PZL Dębica na základe dohody o odklade dátumu splatnosti dlhu z 1. marca 2012 s úradom sociálneho zabezpečenia podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999 z dôvodu, že opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/57

(1)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2006/799/ES z 3. novembra 2006, ktorým sa stanovujú revidované ekologické kritériá a s nimi súvisiace hodnotiace a overovacie požiadavky na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva pôdnym meliorátorom (2), sa skončí 31. decembra 2013.

(2)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2007/64/ES z 15. decembra 2006, ktorým sa stanovujú revidované ekologické kritériá a s nimi súvisiace hodnotiace a overovacie požiadavky na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva rastovým médiám (3), sa skončí 31. decembra 2013.

(3)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/300/ES z 12. marca 2009, ktorým sa ustanovujú revidované ekologické kritériá pri udeľovaní európskej environmentálnej značky Spoločenstva televízorom (4), sa skončí 31. októbra 2013.

(4)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/543/ES z 13. augusta 2008, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva vonkajším náterovým farbám a lakom (5), sa skončí 30. júna 2013.

(5)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/544/ES z 13. augusta 2008, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva náterovým farbám a lakom určeným na použitie vo vnútorných priestoroch (6), sa skončí 30. júna 2013.

(6)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/563/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva obuvi (7), sa skončí 10. júla 2013.

(7)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/564/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva kempingovým službám (8), sa skončí 10. júla 2013.

(8)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/567/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udelenie európskej environmentálnej značky Spoločenstva textilným výrobkom (9), sa skončí 10. júla 2013.

(9)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/568/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva tissue papieru (10), sa skončí 10. júla 2013.

(10)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/578/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva turistickej ubytovacej službe (11), sa skončí 10. júla 2013.

(11)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/598/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva posteľovým matracom (12), sa skončí 10. júla 2013.

(12)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/607/ES z 9. júla 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva tuhým krytinám (13), sa skončí 10. júla 2013.

(13)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/894/ES z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva drevenému nábytku (14), sa skončí 1. decembra 2013.

(14)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2009/967/ES z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udelenie európskej environmentálnej značky Spoločenstva textilným podlahovým krytinám (15), sa skončí 1. decembra 2013.

(15)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2010/18/ES z 26. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva dreveným podlahovým krytinám (16), sa skončí 27. novembra 2013.

(16)

Platnosť rozhodnutia Komisie 2011/331/EÚ zo 6. júna 2011, ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky EÚ pre svetelné zdroje (17), sa skončí 6. júna 2013.

(17)

Bolo vykonané hodnotenie s cieľom vyhodnotiť relevantnosť a vhodnosť súčasných ekologických kritérií, ako aj súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v uvedených rozhodnutiach. Vzhľadom na rôzne stupne procesu revízie uvedených rozhodnutí je vhodné predĺžiť obdobia platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie, ktoré sa v nich ustanovujú. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutiach 2009/567/ES, 2009/543/ES, 2009/544/ES a 2009/598/ES by sa malo predĺžiť do 30. júna 2014. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutiach 2009/300/ES by sa malo predĺžiť do 31. októbra 2014. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutiach 2006/799/ES, 2007/64/ES, 2009/894/ES a 2011/331/EÚ by sa malo predĺžiť do 31. decembra 2014. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutiach 2009/563/ES a 2009/568/ES by sa malo predĺžiť do 30. júna 2015. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutiach 2009/564/ES a 2009/578/ES by sa malo predĺžiť do 30. novembra 2015. Obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutí 2009/967/ES a 2010/18/ES by sa malo predĺžiť do 31. decembra 2015 a obdobie platnosti ekologických kritérií a súvisiacich požiadaviek na posudzovanie a overovanie ustanovených v rozhodnutí 2009/607/ES by sa malo predĺžiť do 30. novembra 2017.

(18)

Rozhodnutia 2006/799/ES, 2007/64/ES, 2009/300/ES, 2009/543/ES, 2009/544/ES, 2009/563/ES, 2009/564/ES, 2009/567/ES, 2009/568/ES, 2009/578/ES, 2009/598/ES, 2009/607/ES, 2009/894/ES, 2009/967/ES, 2010/18/ES a 2011/331/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(19)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 66/2010,

19.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 167/s3