14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/1

(1)

Uplatňovanie určitých aktov Únie upravujúcich voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu na vnútornom trhu si od členských štátov vyžaduje, aby navzájom a s Komisiou účinnejšie spolupracovali a vymieňali si informácie. Keďže praktické prostriedky na uskutočňovanie takejto výmeny informácií sa často v týchto aktoch neuvádzajú, je potrebné ustanoviť vhodné praktické opatrenia.

(2)

Informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) je softvérová aplikácia dostupná cez internet, ktorú vyvinula Komisia v spolupráci s členskými štátmi, s cieľom pomáhať členským štátom pri praktickom plnení požiadaviek na výmenu informácií ustanovených v aktoch Únie poskytnutím centralizovaného komunikačného mechanizmu na uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií a vzájomnej pomoci. IMI pomáha najmä príslušným orgánom identifikovať svojho partnera v inom členskom štáte, riadiť výmenu informácií vrátane osobných údajov na základe jednoduchých a zjednotených postupov, ako aj prekonávať jazykové prekážky na základe vopred definovaných a vopred preložených pracovných postupov. Komisia by mala používateľom IMI poskytovať akékoľvek existujúce dodatočné prekladateľské funkcie, ktoré zodpovedajú ich potrebám, sú kompatibilné s bezpečnostnými požiadavkami a požiadavkami na dôvernosť pri výmene informácií v rámci IMI a môžu byť ponúknuté za primeranú cenu, ak sú takéto funkcie k dispozícii.

(3)

V záujme prekonania jazykových prekážok by mal byť IMI v zásade k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie.

(4)

Účelom IMI by malo byť zlepšiť fungovanie vnútorného trhu poskytnutím účinného, používateľsky ústretového nástroja na realizáciu administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou, a tak uľahčiť uplatňovanie aktov Únie, ktorých zoznam sa uvádza v prílohe k tomuto nariadeniu.

(5)

V oznámení Komisie z 21. februára 2011 nazvanom „Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“ sa uvádzajú plány na možné rozšírenie IMI na iné akty Únie. V oznámení Komisie z 13. apríla 2011 nazvanom „Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery, Spoločne za nový rast“ sa zdôrazňuje dôležitosť IMI pre posilňovanie spolupráce medzi zaangažovanými aktérmi, a to aj na miestnej úrovni, čím sa prispeje k lepšej správe jednotného trhu. Preto je potrebné zriadiť pre IMI pevný právny rámec a stanoviť súbor spoločných pravidiel, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie IMI.

(6)

V prípadoch, keď si uplatňovanie nejakého ustanovenia aktu Únie vyžaduje, aby si členské štáty vymieňali osobné údaje, pričom sa ustanovuje účel ich spracovania, takéto ustanovenie by sa malo považovať za primeraný právny základ na spracovanie osobných údajov, ak sú dodržané podmienky ustanovené v článkoch 8 a 52 Charty základných práv Európskej únie. IMI by sa mal vnímať primárne ako nástroj používaný na výmenu informácií (vrátane osobných údajov), ktorá by sa inak uskutočnila inými prostriedkami vrátane bežnej pošty, faxu alebo elektronickej pošty, na základe právnej povinnosti, ktorú orgánom a úradom členských štátov ukladajú akty Únie. Osobné údaje vymieňané prostredníctvom IMI by sa mali zbierať, spracúvať a používať len na účely zlučiteľné s účelmi, na ktoré boli tieto údaje pôvodné zozbierané a mali by sa na ne vzťahovať všetky príslušné záruky.

(7)

Na základe zásady ochrany súkromia už v štádiu návrhu sa pri tvorbe IMI zohľadnili požiadavky právnych predpisov na ochranu údajov a tento systém je od svojho počiatku naklonený ochrane údajov, a to najmä vďaka obmedzeniam, ktoré sa vzťahujú na prístup k osobným údajom vymieňaným v rámci IMI. IMI preto ponúka výrazne vyššiu úroveň ochrany a bezpečnosti než iné metódy výmeny informácií, ako napríklad pošta, telefón, fax alebo elektronická pošta.

(8)

Administratívna spolupráca medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou elektronickou cestou by sa mala riadiť pravidlami ochrany osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4). Vymedzenia pojmov použité v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001 by sa mali uplatňovať aj na účely tohto nariadenia.

(9)

Komisia dodáva a spravuje softvér a infraštruktúru IT pre IMI, zaisťuje bezpečnosť IMI, spravuje sieť národných koordinátorov IMI a podieľa sa na odbornej príprave používateľov IMI, ako aj na poskytovaní technickej pomoci používateľom IMI. Na tento účel by mala mať Komisia prístup iba k tým osobným údajom, ktoré sú nevyhnutné na plnenie jej úloh vyplývajúcich z povinností ustanovených v tomto nariadení, ako je registrácia národných koordinátorov IMI. Komisia by mala mať aj prístup k osobným údajom v prípade požiadavky iného aktéra IMI na vyhľadanie takýchto osobných údajov, ktoré sú zablokované v systéme IMI a ku ktorým chce dotknutá osoba získať prístup. Komisia by nemala mať prístup k osobným údajom vymieňaným pri administratívnej spolupráci v rámci IMI, pokiaľ sa nejaká jej úloha v tejto spolupráci nestanovuje v akte Únie.

(10)

S cieľom zaistiť transparentnosť, najmä pre dotknuté osoby, by sa mal zoznam ustanovení aktov Únie, v súvislosti s ktorými sa má IMI používať, uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu.

(11)

IMI sa môže v budúcnosti rozšíriť na nové oblasti, v ktorých môže pomôcť zabezpečiť účinné vykonávanie aktu Únie nákladovo efektívnym a používateľsky ústretovým spôsobom, pričom sa zohľadní technická uskutočniteľnosť a celkový vplyv na IMI. Komisia by mala uskutočniť potrebné skúšky s cieľom overiť technickú pripravenosť IMI na plánované rozšírenie. Rozhodnutia o rozšírení IMI na ďalšie akty Únie by sa mali prijať prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

(12)

Pred prijatím rozhodnutia o rozšírení IMI na nové oblasti, sú pilotné projekty užitočným nástrojom, ktorým sa umožňuje otestovať, či je rozšírenie IMI opodstatnené a prispôsobiť technické funkcie a procesné opatrenia požiadavkám používateľov IMI. Členské štáty by sa mali v plnej miere podieľať na rozhodovaní o tom, na ktoré akty Únie by sa mal vzťahovať pilotný projekt, ako aj o podrobnostiach daného pilotného projektu, aby odrážal potreby používateľov IMI a aby sa plne dodržiavali ustanovenia o spracovaní osobných údajov. Tieto podrobnosti by sa mali vymedziť osobitne pre každý pilotný projekt.

(13)

Žiadne z ustanovení tohto nariadenia by nemalo členským štátom ani Komisii brániť v tom, aby sa rozhodli používať IMI na výmenu informácií, ktorá nezahŕňa spracovanie osobných údajov.

(14)

V tomto nariadení by sa mali ustanoviť pravidlá používania IMI na účely administratívnej spolupráce, ktorá môže zahŕňať okrem iného výmenu informácií medzi dvoma subjektmi („one-to-one“), oznamovacie postupy, mechanizmy varovania, opatrenia vzájomnej pomoci a riešenie problémov.

(15)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právo členských štátov rozhodnúť o tom, ktoré vnútroštátne orgány majú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia. Členské štáty by mali mať možnosť prispôsobovať funkcie a povinnosti v súvislosti s IMI svojim vnútorným administratívnym štruktúram, ako aj plniť potreby špecifických pracovných postupov v rámci IMI. Členské štáty by mali mať možnosť vymenovať dodatočných koordinátorov IMI, ktorí samostatne alebo spoločne v inými koordinátormi vykonávajú úlohy národných koordinátorov IMI pre určitú oblasť vnútorného trhu, správnu zložku, geografický región alebo podľa iného kritéria. Členské štáty by mali informovať Komisiu o koordinátoroch IMI, ktorých vymenovali, ale nemali by mať povinnosť uvádzať v systéme IMI dodatočných koordinátorov IMI, ak sa to nepožaduje na jeho riadne fungovanie.

(16)

V záujme dosiahnutia účinnej administratívnej spolupráce prostredníctvom IMI by mali členské štáty a Komisia zabezpečiť, aby ich aktéri IMI mali potrebné zdroje na plnenie svojich povinností v súlade s týmto nariadením.

(17)

Aj keď IMI je v svojej podstate komunikačným nástrojom na administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, ktorý nie je otvorený pre širokú verejnosť, môže byť potrebné vyvinúť technické prostriedky, ktoré umožnia externým aktérom, ako napríklad občanom, podnikom a organizáciám, vstúpiť do interakcie s príslušnými orgánmi s cieľom poskytovať informácie alebo vyhľadávať údaje, alebo uplatňovať si práva ako dotknuté osoby. Takéto technické prostriedky by mali zahŕňať vhodné záruky na ochranu údajov. Na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti by sa malo akékoľvek takéto verejné rozhranie vyvinúť technicky úplne oddelene od IMI, ku ktorému by mali mať prístup len používatelia IMI.

(18)

Používaním systému IMI na technickú podporu siete SOLVIT by nemal byť dotknutý neformálny charakter postupu siete SOLVIT, ktorý je založený na dobrovoľnej podpore zo strany členských štátov v súlade s odporúčaním Komisie zo 7. decembra 2001 o zásadách používania siete SOLVIT – siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (5) („odporúčanie o sieti SOLVIT“). Aby sa zabezpečilo ďalšie fungovanie siete SOLVIT na základe existujúcich pracovných postupov, možno jednu alebo viacero úloh národného koordinátora IMI prideliť strediskám siete SOLVIT. Treba však brať ohľad na ich vlastnú prácu, aby mohli fungovať nezávisle od národného koordinátora IMI. Na spracovanie osobných údajov a dôverných informácií v rámci site SOLVIT by sa mali vzťahovať všetky záruky ustanovené v tomto nariadení bez toho, aby bol dotknutý nezávislý charakter odporúčania o sieti SOLVIT.

(19)

Ak IMI zahŕňa aj internetové rozhranie pre svojich používateľov, môže byť v určitých prípadoch a na žiadosť dotknutého členského štátu vhodné posúdiť technické riešenia priameho prenosu údajov z vnútroštátnych systémov do IMI, ak takéto vnútroštátne systémy už boli vytvorené, a to predovšetkým na účely postupov oznamovania. Realizácia takýchto technických riešení by mala závisieť od výsledku posúdenia ich uskutočniteľnosti, nákladov a očakávaných prínosov. Týmito riešeniami by nemali byť dotknuté existujúce štruktúry a vnútroštátne poradie právomocí.

(20)

Ak členské štáty splnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 15 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (6) tým, že použili postup v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (7), nemalo by sa od nich požadovať, aby rovnaké oznámenie podávali aj prostredníctvom IMI.

(21)

Výmena informácií prostredníctvom IMI vyplýva zo zákonnej povinnosti orgánov členských štátov poskytovať si vzájomnú pomoc. Aby sa zaistilo náležité fungovanie vnútorného trhu, informácie prijaté príslušným orgánom prostredníctvom IMI z iného členského štátu by nemali byť zbavené svojej dôkaznej hodnoty v správnom konaní iba na základe toho, že pochádzajú z iného členského štátu alebo boli získané elektronickou cestou, pričom uvedený príslušný orgán by s nimi mal nakladať rovnako ako s podobnými dokumentmi pochádzajúcimi z jeho členského štátu.

(22)

Aby sa zaistila vysoká úroveň ochrany údajov, je potrebné v IMI stanoviť maximálne doby uchovávania osobných údajov. Tieto doby by však mali byť vyvážené s ohľadom na potrebu riadneho fungovania IMI, ako aj na právo dotknutých osôb plne uplatňovať svoje práva, napríklad získaním dôkazov o tom, že došlo k výmene informácií, s cieľom odvolať sa proti rozhodnutiu. Doby uchovávania by v prvom rade nemali presahovať obdobie potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

(23)

Malo by byť možné spracúvať meno a kontaktné údaje používateľov IMI na účely zlučiteľné s cieľmi tohto nariadenia, medzi ktoré patrí monitorovanie používania systému zo strany koordinátorov IMI a zo strany Komisie, komunikácia, odborná príprava a iniciatívy na zvýšenie povedomia, ako aj zhromažďovanie informácií o administratívnej spolupráci alebo vzájomnej pomoci na vnútornom trhu.

(24)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal monitorovať a snažiť sa zabezpečiť uplatňovanie tohto nariadenia vrátane relevantných ustanovení o bezpečnosti údajov, a to okrem iného aj udržiavaním kontaktov s vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov.

(25)

Členské štáty by Komisii mali poskytnúť príslušné informácie s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie IMI a podávanie správ o jeho fungovaní, ako aj uplatňovanie tohto nariadenia.

(26)

Dotknuté osoby by mali byť informované o spracovaní svojich osobných údajov v IMI a o tom, že majú právo na prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, ako aj právo nechať nepresné údaje opraviť a nelegálne spracúvané údaje vymazať v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

(27)

Aby sa príslušným orgánom členských štátov umožnilo vykonávať právne ustanovenia o administratívnej spolupráci a účinne vymieňať informácie prostredníctvom IMI, môže byť potrebné ustanoviť praktické opatrenia na takúto výmenu. Uvedené opatrenia by mala prijať Komisia vo forme samostatného vykonávacieho aktu pre každý akt Únie, uvedený v prílohe, alebo pre každý druh postupu administratívnej spolupráce, pričom by mali zahŕňať základné technické funkcie a procesné opatrenia potrebné na vykonávanie príslušných postupov administratívnej spolupráce prostredníctvom IMI. Komisia by mala zabezpečiť údržbu a vývoj softvéru a infraštruktúry IT pre IMI.

(28)

Aby sa zaistila dostatočná transparentnosť pre dotknuté osoby, vopred vymedzené pracovné postupy, súbory otázok a odpovedí, formuláre a iné opatrenia súvisiace s postupmi administratívnej spolupráce v IMI by sa mali zverejniť.

(29)

Ak členské štáty v súlade s článkom 13 smernice 95/46/ES uplatňujú akékoľvek obmedzenia alebo výnimky v súvislosti s právami dotknutých osôb, informácie o takýchto obmedzeniach alebo výnimkách by sa mali zverejniť, aby sa zaistila úplná transparentnosť pre dotknuté osoby. Takéto výnimky alebo obmedzenia by mali byť potrebné a úmerné z hľadiska zamýšľaného účelu a mali by byť predmetom primeraných záruk.

(30)

Keď sa medzi Úniou a tretími krajinami uzatvárajú medzinárodné dohody, ktoré sa vzťahujú aj na uplatňovanie ustanovení aktov Únie uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu, malo by byť možné začleniť do postupov administratívnej spolupráce podporovaných systémom IMI aj partnerov aktérov IMI z týchto tretích krajín, ak sa zistí, že dotknutá tretia krajinami poskytuje dostatočnú úroveň ochrany osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/ES.

(31)

Rozhodnutie Komisie 2008/49/ES z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov (8) by sa malo zrušiť. Rozhodnutie Komisie 2009/739/ES z 2. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú praktické opatrenia na výmenu informácií medzi členskými štátmi elektronickými prostriedkami podľa kapitoly VI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (9), by sa malo naďalej uplatňovať na otázky súvisiace s výmenou informácií podľa smernice 2006/123/ES.

(32)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (10).

(33)

Úspešnosť členských štátov, pokiaľ ide o účinné uplatňovanie tohto nariadenia, by sa mala zmonitorovať vo výročnej správe o fungovaní IMI na základe štatistických údajov zo systému IMI a akýchkoľvek iných relevantných údajov. Úspešnosť členských štátov by sa mala okrem iného hodnotiť aj na základe priemernej dĺžky lehoty, v akej reagujú, s cieľom zabezpečiť rýchlu reakciu v dobrej kvalite.

(34)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel používania IMI na administratívnu spoluprácu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(35)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a stanovisko poskytol 22. novembra 2011 (11),

a)

„IMI“ je elektronický nástroj, ktorý poskytuje Komisia na uľahčenie administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou;

b)

„administratívna spolupráca“ je spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov alebo medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou prostredníctvom výmeny a spracovania informácií, okrem iného aj prostredníctvom oznámení a varovaní alebo prostredníctvom poskytovania vzájomnej pomoci, a to aj na riešenie problémov, na účely lepšieho uplatňovania práva Únie;

c)

„oblasť vnútorného trhu“ je legislatívna alebo funkčná oblasť vnútorného trhu v zmysle článku 26 ods. 2 ZFEÚ, v ktorej sa IMI používa v súlade s článkom 3 tohto nariadenia;

d)

„postup administratívnej spolupráce“ je vopred vymedzený pracovný postup ustanovený pre IMI, ktorý aktérom IMI umožňuje navzájom komunikovať a vstupovať do interakcie štruktúrovaným spôsobom;

e)

„koordinátor IMI“ je orgán vymenovaný členským štátom, ktorý má vykonávať podporné úlohy potrebné na účinné fungovanie IMI v súlade s týmto nariadením;

f)

„príslušný orgán“ je akýkoľvek orgán zriadený buď na národnej, regionálnej, alebo miestnej úrovni a zaregistrovaný v IMI, ktorý má špecifické povinnosti súvisiace s uplatňovaním vnútroštátneho práva alebo aktov Únie uvedených v prílohe v jednej alebo viacerých oblastiach vnútorného trhu;

g)

„aktéri IMI“ sú príslušné orgány, koordinátori IMI a Komisia;

h)

„používateľ IMI“ je fyzická osoba, ktorá pracuje pod vedením aktéra IMI a je registrovaná v IMI v mene uvedeného aktéra IMI;

i)

„externí aktéri“ sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú používateľmi IMI, ktoré môžu vstupovať do interakcie s IMI výlučne prostredníctvom samostatných technických prostriedkov a v súlade so špecifickými pracovnými postupmi vopred vymedzenými na uvedený účel;

j)

„blokovanie“ je uplatňovanie technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa osobné údaje stanú nedostupnými pre používateľov IMI cez normálne rozhranie IMI;

k)

„formálne uzavretie“ je uzavretie postupu administratívnej spolupráce uplatnením technického nástroja, ktorý poskytuje systém IMI.

a)

registráciu alebo schvaľovanie registrácie koordinátorov IMI a príslušných orgánov;

b)

pôsobenie v úlohe hlavnej kontaktnej osoby pre záležitosti súvisiace s IMI pre aktérov IMI z členských štátov, a to aj pre informácie o aspektoch súvisiacich s ochranou osobných údajov v súlade s týmto nariadením;

c)

pôsobenie v úlohe partnera Komisie pre záležitosti súvisiace s IMI, okrem iného aj pre informácie o aspektoch súvisiacich s ochranou osobných údajov v súlade s týmto nariadením;

d)

poskytovanie znalostí, odbornej prípravy a podpory vrátane základnej technickej pomoci aktérom IMI z členských štátov;

e)

zabezpečenie účinného fungovania IMI, pokiaľ je to pod jeho kontrolou, vrátane poskytovania včasnej a primeranej reakcie aktérov IMI z členských štátov na žiadosti o administratívnu spoluprácu.

a)

zaisťuje bezpečnosť, dostupnosť, údržbu a vývoj softvéru a infraštruktúry IT pre IMI;

b)

poskytuje viacjazyčný systém vrátane existujúcich prekladateľských funkcií, odbornú prípravu v spolupráci s členskými štátmi a asistenčné služby s cieľom pomôcť členským štátom pri používaní IMI;

c)

registruje národných koordinátorov IMI a poskytuje im prístup do IMI;

d)

vykonáva operácie spracovania osobných údajov v IMI, ak sa to ustanovuje v tomto nariadení, v súlade s účelmi určenými v uplatniteľných aktoch Únie, ktoré sa uvádzajú v prílohe;

e)

monitoruje uplatňovanie tohto nariadenia a podáva správu Európskemu parlamentu, Rade a európskemu úradníkovi pre ochranu údajov v súlade s článkom 25.

a)

je ustanovená v akte Únie;

b)

sa ustanovuje vo vykonávacom akte uvedenom v článku 11 s cieľom uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov zameranú na uplatňovanie ustanovení aktov Únie uvedených v prílohe, alebo

c)

je potrebná na podávanie žiadostí v rámci uplatňovania ich práv ako dotknutých osôb v súlade s článkom 19.

a)

informácie o IMI v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001, a to v jasnej a zrozumiteľnej forme;

b)

informácie o aspektoch ochrany údajov v rámci postupov administratívnej spolupráce v IMI, ako sa uvádza v článku 11 tohto nariadenia;

c)

informácie o výnimkách alebo obmedzeniach v právach dotknutých osôb, ako sa uvádza v článku 20 tohto nariadenia;

d)

druhy postupov administratívnej spolupráce, základné funkcie IMI a kategórie údajov, ktoré sa môžu spracúvať v IMI;

e)

úplný zoznam všetkých vykonávacích alebo delegovaných aktov týkajúcich sa IMI prijatých podľa tohto nariadenia alebo podľa iného aktu Únie a konsolidované znenie prílohy k tomuto nariadeniu a jej následné zmeny a doplnenia prostredníctvom iných aktov Únie.

a)

nevyžadujú sa zásadné zmeny existujúcich postupov administratívnej spolupráce;

b)

vnútroštátnemu dozornému orgánu sa predložilo oznámenie o plánovanom použití IMI a

c)

nemá to negatívny vplyv na účinné fungovanie IMI z hľadiska používateľov IMI.

a)

informácie sa spracúvajú v súlade s ustanovením aktu Únie uvedeným v prílohe a rovnocenným ustanovením práva tretej krajiny;

b)

informácie sa vymieňajú alebo poskytujú v súlade s medzinárodnou dohodou, v ktorej sa ustanovuje:

c)

dotknutá tretia krajina zabezpečí primeranú ochranu osobných údajov v súlade s článkom 25 ods. 2 smernice 95/46/ES vrátane primeraných záruk, že údaje spracúvané v IMI sa použijú iba na účel, na ktorý boli pôvodne vymenené, a ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 25 ods. 6 smernice 95/46/ES.

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/12

(1)

Hlavným cieľom normalizácie je vymedzenie dobrovoľných technických alebo kvalitatívnych špecifikácií, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy alebo služby. Normalizácia sa môže týkať rôznych otázok, ako napríklad normalizácie rôznych tried alebo rozmerov konkrétneho produktu alebo technických špecifikácií na trhoch výrobkov alebo služieb, kde je nevyhnutná kompatibilita a interoperabilita s inými produktmi alebo systémami.

(2)

Európska normalizácia je organizovaná príslušnými zúčastnenými stranami a v ich prospech na základe národného zastúpenia [Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec)] a priamej účasti [Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI)] a je založená na zásadách uznaných Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v oblasti normalizácie, a to koherencii, transparentnosti, otvorenosti, konsenze, dobrovoľnom uplatňovaní, nezávislosti od osobitných záujmov a efektívnosti („zakladajúce zásady“). V súlade so zakladajúcimi zásadami je dôležité, aby všetky príslušné zainteresované strany vrátane orgánov verejnej moci a malých a stredných podnikov (MSP) boli primerane zapojené do procesu normalizácie na národnej i európskej úrovni. Národné normalizačné orgány by tiež mali podporovať a uľahčovať zapájanie zúčastnených strán.

(3)

Európska normalizácia tiež pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov najmä tým, že uľahčuje voľný pohyb tovarov a služieb, interoperabilitu sietí, spôsoby komunikácie, technický rozvoj a inováciu. Európska normalizácia posilňuje globálnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, najmä ak sa realizuje v koordinácii s medzinárodnými normalizačnými orgánmi, konkrétne s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC) a Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU). Normy prinášajú značný hospodársky prospech napríklad prostredníctvom podpory ekonomického prenikania na vnútorný trh a prispievaním k vývoju nových a zdokonalených výrobkov alebo trhov a lepších dodacích podmienok. Normy tak obvykle zintenzívňujú hospodársku súťaž, znižujú výrobné a predajné náklady a prinášajú prospech hospodárstvu ako celku, a najmä spotrebiteľom. Normy môžu udržiavať a zvyšovať kvalitu, poskytovať informácie a zabezpečovať interoperabilitu a kompatibilitu, čím sa zvyšuje bezpečnosť a hodnota pre spotrebiteľov.

(4)

Európske normy prijímajú európske normalizačné organizácie, a to CEN, Cenelec a ETSI.

(5)

Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu v rámci vnútorného trhu napríklad prostredníctvom používania harmonizovaných noriem pri predpoklade zhody výrobkov, ktoré majú byť sprístupnené na trhu, so základnými požiadavkami na tieto výrobky stanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie. Tieto požiadavky by mali byť presne vymedzené s cieľom predchádzať nesprávnej interpretácii európskymi normalizačnými organizáciami.

(6)

Normalizácia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v medzinárodnom obchode a pri otváraní trhov. Únia by sa mala snažiť posilňovať spoluprácu medzi európskymi normalizačnými organizáciami a medzinárodnými normalizačnými orgánmi. Únia by tiež mala podporovať dvojstranné kontakty s tretími krajinami s cieľom koordinovať normalizačné úsilia a podporovať európske normy napríklad pri rokovaní o dohodách alebo prostredníctvom vysielania odborníkov v oblasti normalizácie do tretích krajín. Únia by okrem toho mala podporovať kontakty medzi európskymi normalizačnými organizáciami a súkromnými fórami a konzorciami a zároveň udržiavať prednostné postavenie európskej normalizácie.

(7)

Európsku normalizáciu upravuje osobitný právny rámec, ktorý pozostáva z troch rôznych právnych aktov, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách služieb informačnej spoločnosti (3), rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie (4) a rozhodnutia Rady 87/95 EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií (5). Súčasný právny rámec však už zaostáva za vývojom európskej normalizácie, ku ktorému došlo v priebehu posledných desaťročí. Z toho dôvodu by sa mal súčasný právny rámec zjednodušiť a upraviť s cieľom pokryť nové stránky normalizácie, ktoré by odzrkadľovali najnovšie vývojové trendy a budúce výzvy v európskej normalizácii. Týka sa to najmä zvýšenia tvorby noriem pre služby a vývoja iných normalizačných produktov, ako sú formálne normy.

(8)

V uznesení Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (6), ako aj v správe panelu odborníkov na preskúmanie európskeho systému normalizácie (Express) z februára 2010 s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia na rok 2020 sa uvádza významný počet strategických odporúčaní týkajúcich sa revízie systému európskej normalizácie.

(9)

V snahe zabezpečiť efektívnosť noriem a normalizácie ako politických nástrojov pre Úniu je nevyhnutné mať efektívny a účinný systém normalizácie, ktorý poskytuje pružnú a transparentnú platformu na dosiahnutie dohody medzi všetkými účastníkmi a ktorý je finančne únosný.

(10)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (7) stanovuje všeobecné ustanovenia uľahčujúce poskytovateľom služieb realizáciu slobody usadiť sa a výkon voľného pohybu služieb, pričom si zachováva vysokú kvalitu služieb. Zaväzuje členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou podporovali tvorbu dobrovoľných európskych noriem s cieľom napomáhať zlučiteľnosti služieb dodávaných poskytovateľmi v rôznych členských štátoch, poskytovaniu informácií príjemcom a kvalite poskytovaných služieb. Smernica 98/34/ES sa však uplatňuje iba na normy pre výrobky, zatiaľ čo normy pre služby v nej výslovne nie sú zahrnuté. Vymedzenie medzi službami a tovarom sa však v realite vnútorného trhu stáva čoraz menej relevantné. V praxi nie je vždy možné jasne rozlíšiť normy pre výrobky od noriem pre služby. Mnohé normy pre výrobky obsahujú prvok služieb, zatiaľ čo normy pre služby sa často čiastočne týkajú aj výrobkov. Preto je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec týmto novým okolnostiam prostredníctvom rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti na normy pre služby.

(11)

Tak ako ostatné normy, aj normy pre služby sú dobrovoľné a mali by vychádzať z potrieb trhu, pričom rozhodujúce sú potreby hospodárskych subjektov a zúčastnených strán, ktorých sa norma priamo alebo nepriamo dotýka, a mali by zohľadňovať verejný záujem a byť založené na zakladajúcich zásadách vrátane konsenzu. Normy by sa mali zameriavať hlavne na služby spojené s výrobkami a postupmi.

(12)

Právny rámec, ktorý umožňuje Komisii požiadať jednu alebo niekoľko európskych normalizačných organizácií, aby vytvorili európsku normu alebo produkt európskej normalizácie pre služby, by sa mal uplatňovať tak, aby bolo plne dodržané rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, ktoré stanovujú zmluvy. Týka sa to najmä článkov 14, 151, 152, 153, 165, 166 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Protokolu (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a k ZFEÚ, v súlade s ktorým zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov vymedziť základné zásady sociálneho zabezpečenia, odbornej prípravy a systémov zdravotníctva a vytvárať rámcové podmienky na riadenie, financovanie, organizáciu a poskytovanie služieb v rámci týchto systémov vrátane vymedzenia požiadaviek, kvality a bezpečnostných noriem, ktoré sa na ne vzťahujú, bez toho, aby bol dotknutý článok 168 ods. 4 ZFEÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (8). Komisia by nemala prostredníctvom takejto požiadavky ovplyvňovať právo vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy ani právo na protestné akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, ktoré rešpektujú právo Únie.

(13)

Európske normalizačné organizácie podliehajú právu hospodárskej súťaže do tej miery, pokiaľ sa môžu považovať za podniky alebo za združenie podnikov v zmysle článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(14)

V rámci Únie sa národné normy prijímajú na úrovni národných normalizačných orgánov, čo by mohlo mať za následok konfliktné normy a technické prekážky na vnútornom trhu. Z toho dôvodu je potrebné v záujme vnútorného trhu a pre účinnosť normalizácie v Únii potvrdiť existujúcu pravidelnú výmenu informácií medzi národnými normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými organizáciami a Komisiou o ich súčasnej a budúcej činnosti v oblasti normalizácie, ako aj zásadu pozastavenia prác, ktorá sa vzťahuje na národné normalizačné orgány v rámci európskych normalizačných organizácií, ktorá stanovuje stiahnutie národných noriem po zverejnení novej európskej normy. Národné normalizačné orgány a európske normalizačné organizácie by taktiež mali dodržiavať ustanovenia o výmene informácií obsiahnuté v prílohe 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu (9).

(15)

Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii svoje národné normalizačné orgány by nemala vyžadovať prijatia osobitných vnútroštátnych právnych predpisov na účely ich uznania.

(16)

Pravidelná výmena informácií medzi národnými normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými organizáciami a Komisiou by nemala brániť národným normalizačným orgánom v dodržiavaní ostatných povinností a záväzkov, a najmä v dodržiavaní prílohy 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu.

(17)

Zastúpenie spoločenských záujmov a na spoločenských záujmoch zainteresovaných strán, pokiaľ ide o európske normalizačné činnosti, sa vzťahuje na organizácie a strany zastupujúce záujmy s veľkým spoločenských významom, napríklad environmentálne záujmy či záujmy spotrebiteľov alebo zamestnancov. Zastúpenie sociálnych záujmov a na sociálnych záujmoch zainteresovaných strán, pokiaľ ide o európske normalizačné činnosti, sa však vzťahuje najmä na činnosť organizácií a strán obhajujúcich základné práva zamestnancov a pracovníkov, napríklad odborové zväzy.

(18)

V záujme urýchlenia rozhodovacieho procesu by národné normalizačné orgány a európske normalizačné organizácie mali uľahčovať prístup k informáciám o svojich činnostiach prostredníctvom podpory využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) v ich vlastných normalizačných systémoch, napríklad tým, že všetkým relevantným zúčastneným stranám poskytnú ľahko používateľný mechanizmus na online konzultácie na účel predkladania pripomienok k návrhom noriem a zorganizujú virtuálne schôdze technických komisií, a to aj prostredníctvom online konferencií alebo videokonferencií.

(19)

Normy môžu byť prínosom pre politiku Únie a pomáhať jej pri riešení najdôležitejších spoločenských problémov, ako je napríklad zmena klímy, udržateľné využívanie zdrojov, inovácia, starnutie populácie, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím, ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť práce a pracovné podmienky. Únia by mohla vytvoriť konkurenčnú výhodu pre svoje podniky a uľahčiť obchod, a to najmä pre MSP, ktoré tvoria väčšiu časť európskych podnikov, podnietením tvorby európskych alebo medzinárodných noriem pre tovary a technológie na týchto rýchlo rastúcich trhoch v uvedených oblastiach.

(20)

Normy sú dôležitými nástrojmi konkurencieschopnosti podnikov a osobitne MSP, ktorých zapojenie do procesu normalizácie je dôležité z hľadiska technického pokroku v Únii. Je preto dôležité, aby tento normalizačný rámec nabádal MSP, aby sa aktívne zapájali do normalizačných úsilí a prispievali k nim svojimi inovačnými technologickými riešeniami. Toto zahŕňa zvýšenie ich účasti na národnej úrovni, kde môžu byť tieto podniky účinnejšie vzhľadom na nižšie náklady a neexistujúce jazykové bariéry. V dôsledku toho by sa týmto nariadením malo zlepšiť zastúpenie a účasť MSP v národných aj európskych technických komisiách a uľahčiť ich efektívny prístup k normám a ich informovanosť o nich.

(21)

Európske normy majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť MSP, ktoré však nie sú v niektorých prípadoch v oblasti európskych normalizačných činností dostatočne zastúpené. Toto nariadenie by preto malo povzbudiť a uľahčiť primeranú účasť a zastúpenie MSP v procese európskej normalizácie prostredníctvom subjektu, ktorý je skutočne v kontakte s MSP a s organizáciami zastupujúcimi MSP na vnútroštátnej úrovni a ktorý MSP aj náležite zastupuje.

(22)

Normy môžu mať významný vplyv na spoločnosť, najmä na bezpečnosť a blaho občanov, účinnosť sietí, životné prostredie, bezpečnosť práce a pracovné podmienky, prístupnosť a iné oblasti verejného záujmu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa posilnila úloha a prínos zúčastnených spoločenských subjektov na tvorbe noriem, a to prostredníctvom zvýšenej podpory organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy.

(23)

Povinnosť európskych normalizačných organizácií posilňovať a uľahčovať zastúpenie a účinné zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán neznamená priznanie hlasovacích práv týmto zúčastneným stranám, ak im však tieto hlasovacie práva nedávajú vnútorné rokovacie poriadky európskych normalizačných organizácií.

(24)

Systém európskej normalizácie by mal tiež zohľadniť Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (10). Je preto dôležité, aby organizácie obhajujúce záujmy spotrebiteľov boli dostatočne zastúpené a zohľadňovali záujmy osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho by sa mala uľahčovať účasť osôb so zdravotným postihnutím na procese normalizácie všetkými dostupnými prostriedkami.

(25)

Vzhľadom na význam normalizácie ako nástroja, ktorý má podporovať politiky a legislatívu Únie, a s cieľom zabrániť následne vznášaným námietkam proti harmonizovaným normám a ich následným zmenám je dôležité, aby sa orgány verejnej moci zapájali do normalizácie vo všetkých etapách vývoja týchto noriem, ktoré sa ich môžu dotýkať, a najmä v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie na výrobky.

(26)

Normy by mali zohľadňovať environmentálne vplyvy počas životného cyklu výrobkov a služieb. Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) vyvinulo dôležité a verejne dostupné nástroje na posudzovanie takýchto vplyvov počas životného cyklu. Toto nariadenie by teda malo zabezpečiť, aby JRC mohlo zohrávať aktívnu úlohu v európskom systéme normalizácie.

(27)

Životaschopnosť spolupráce medzi Komisiou a systémom európskej normalizácie závisí od dôkladného plánovania budúcich žiadostí na tvorbu noriem. Toto plánovanie by sa mohlo zlepšiť, a to najmä prostredníctvom prínosu zainteresovaných strán vrátane orgánov dohľadu nad trhom, zavedením mechanizmov na zhromažďovanie stanovísk a uľahčovaním výmeny informácií medzi všetkými zainteresovanými stranami. Keďže v smernici 98/34/ES sa už ustanovuje možnosť požiadať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali európske normy, je vhodné zaviesť lepšie a transparentnejšie plánovanie v rámci ročného pracovného programu, ktorý by mal obsahovať prehľad všetkých požiadaviek na normy, ktoré má Komisia v úmysle predložiť európskym normalizačným organizáciám. Je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň spolupráce medzi európskymi normalizačnými organizáciami a európskymi organizáciami zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, a Komisiou pri zostavovaní jej ročného pracovného programu Únie pre normalizáciu a pri príprave žiadostí o normy, aby bolo možné analyzovať význam navrhovaného predmetu pre trh a politické ciele stanovené zákonodarcom a umožniť európskym normalizačným organizáciám rýchlejšie reagovať na žiadosti týkajúce sa normalizačnej činnosti.

(28)

Pred prerokúvaním otázok týkajúcich sa žiadostí o európske normy alebo o európske normalizačné produkty či námietok proti harmonizovaným normám vo výbore zriadenom podľa tohto nariadenia by Komisia mala viesť konzultácie s odborníkmi z členských štátov napríklad zapojením výborov zriadených príslušnými právnymi predpismi Únie alebo inými formami konzultácií s odborníkmi zo sektorov, kde takéto výbory neexistujú.

(29)

V niekoľkých smerniciach, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh, sa ustanovuje, že Komisia môže žiadať od európskych normalizačných organizácií prijatie harmonizovaných noriem, na základe ktorých sa predpokladá zhoda s uplatniteľnými základnými požiadavkami. Mnohé z uvedených smerníc však obsahujú široké spektrum ustanovení týkajúcich sa námietok proti týmto normám, ak sa tieto normy nevzťahujú na všetky uplatniteľné požiadavky alebo sa na ne nevzťahujú v plnej miere. Rozdielne ustanovenia, ktoré vedú k neistote hospodárskych subjektov a európskych normalizačných organizácií, sú obsiahnuté najmä v smernici Rady 89/686/EHS z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov (11), smernici Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole na civilné použitie (12), smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES z 23. marca 1994 o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (13), smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (14), smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/16/ES z 29. júna 1995 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov (15), smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení (16), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES z 31. marca 2004 o meradlách (17), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (18), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES z 23. apríla 2009 o váhach s neautomatickou činnosťou (19) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/105/ES zo 16. septembra 2009 týkajúcej sa jednoduchých tlakových nádob (20). Preto je nevyhnutné zahrnúť do tohto nariadenia jednotný postup stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (21), vypustiť príslušné ustanovenia v týchto smerniciach a na Európsky parlament rozšíriť právo namietať proti harmonizovanej norme v súlade s týmto nariadením.

(30)

Orgány verejnej moci by mali čo najlepšie využívať celý rozsah príslušných technických špecifikácií pri obstarávaní hardvéru, softvéru a služieb informačných technológií, a to napríklad tak, že vyberajú technické špecifikácie, ktoré môžu uplatňovať všetci zainteresovaní dodávatelia, čím sa umožní väčšia hospodárska súťaž a zníži sa riziko odkázanosti na obmedzený okruh dodávateľov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (22), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (23), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (24) a v nariadení Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (25), sa stanovuje, že technické špecifikácie vo verejnom obstarávaní by mali byť vyjadrené odkazom na národné normy, ktoré preberajú európske normy, na európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými organizáciami alebo ak takéto neexistujú, tak na národné normy, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, výpočtu a vykonania prác a používania výrobkov alebo ich ekvivalent. Technické špecifikácie IKT však často vypracúvajú iné organizácie, ktoré tvoria normy, a tieto normy nepatria do žiadnej z kategórií noriem a osvedčení stanovených v smerniciach 2004/17/ES, 2004/18/ES alebo 2009/81/ES alebo nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002. Z toho dôvodu je potrebné stanoviť možnosť, aby sa technické špecifikácie v prípade verejného obstarávania mohli odvolávať na technické špecifikácie IKT s cieľom zareagovať na rýchly vývoj IKT, uľahčiť poskytovanie cezhraničných služieb, podporiť hospodársku súťaž, interoperabilitu a inováciu.

(31)

Technické špecifikácie, ktoré neboli prijaté európskymi normalizačnými organizáciami, nemajú rovnaké postavenie ako európske normy. Niektoré technické špecifikácie IKT nie sú vypracované v súlade so zakladajúcimi zásadami. Preto by sa v tomto nariadení mal stanoviť postup na určenie technických špecifikácií IKT, na ktoré by sa mohlo odkazovať vo verejnom obstarávaní, zahŕňajúci rozsiahle konzultácie širokého spektra zainteresovaných strán vrátane európskych normalizačných organizácií, podnikov a orgánov verejnej moci. V tomto nariadení by sa tiež mali stanoviť požiadavky vo forme zoznamu kritérií na tieto technické špecifikácie a s nimi súvisiace postupy vypracúvania. Požiadavky na určenie technických špecifikácií IKT by mali zabezpečiť, aby sa dodržiavali ciele verejnej politiky a spoločenské potreby, a mali by byť založené na zakladajúcich zásadách.

(32)

S cieľom podporovať ďalšiu inováciu a hospodársku súťaž by určenie konkrétnej technickej špecifikácie nemalo vylučovať konkurenčnú technickú špecifikáciu, pokiaľ ide o jej určenie v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Každé určenie by malo byť podmienené splnením kritérií a dosiahnutím významnej úrovne akceptácie technickej špecifikácie na trhu.

(33)

Určené technické špecifikácie IKT by mohli prispieť k vykonávaniu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) (26), ktoré na obdobie rokov 2010 až 2015 ustanovuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy a pre inštitúcie a orgány Únie, pričom poskytuje spoločne využívané riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

(34)

V oblasti IKT môžu vzniknúť situácie, keď je vhodné nabádať na používanie príslušných noriem alebo vyžadovať súlad s príslušnými normami na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť interoperabilitu na jednotnom trhu a zvýšiť slobodu voľby pre používateľov. Za iných okolností sa môže stať, že špecifické európske normy už viac nespĺňajú potreby spotrebiteľov alebo bránia technickému pokroku. Z týchto dôvodov smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (27) umožňuje Komisii, aby v prípade potreby požadovala od európskych normalizačných organizácií vypracovanie noriem, zostavila a uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam noriem alebo špecifikácií s cieľom nabádať na ich používanie alebo uložiť ich povinné uplatňovanie alebo odstrániť normy alebo špecifikácie z tohto zoznamu.

(35)

Toto nariadenie by nemalo brániť európskym normalizačným organizáciám pokračovať v tvorbe noriem v oblasti IKT a posilňovať svoju spoluprácu s inými orgánmi, ktoré tvoria normy, osobitne v oblasti IKT, s cieľom zabezpečiť koherenciu a predchádzať roztrieštenosti alebo duplicite počas implementácie noriem a špecifikácií.

(36)

Postup určovania technických špecifikácií IKT ustanovený v tomto nariadení by nemal ohroziť koherenciu európskeho systému normalizácie. Preto by toto nariadenie malo stanoviť aj podmienky, za akých sa technická špecifikácia môže považovať za takú, ktorá nie je v rozpore s európskymi normami.

(37)

Pred určením technických špecifikácií IKT, na ktoré sa môžu uviesť odkazy vo verejnom obstarávaní, by sa mala využiť mnohostranná platforma zriadená rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2011 (28) ako konzultačné fórum pre európske a vnútroštátne zainteresované strany, európske normalizačné organizácie a členské štáty s cieľom zabezpečiť zákonnosť procesu.

(38)

V rozhodnutí č. 1673/2006/ES sa stanovujú pravidlá týkajúce sa príspevku Únie k financovaniu európskej normalizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa európske normy a iné európske normalizačné produkty vypracúvali a revidovali na podporu cieľov, právnych predpisov a politiky Únie. Na účely administratívneho a rozpočtového zjednodušenia je vhodné začleniť ustanovenia daného rozhodnutia do tohto nariadenia a použiť čo najjednoduchšie postupy vždy, keď je to možné.

(39)

Vzhľadom na mimoriadne veľký vplyv európskej normalizácie na podporu právnych predpisov a politík Únie a rozličné typy normalizačnej činnosti je potrebné stanoviť rôzne spôsoby financovania. Ide hlavne o granty bez výzvy na predkladanie návrhov pre európske normalizačné organizácie a národné normalizačné orgány v súlade s ustanoveniami článku 110 ods. 1 druhého pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (29), a článku 168 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002. Rovnaké ustanovenia by sa mali vzťahovať na tie orgány, ktoré – hoci nie sú uznané za európske normalizačné organizácie v tomto nariadení – boli poverené v základnom akte a ich úlohou je vykonávanie prípravných prác na podporu európskej normalizácie v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami.

(40)

Vzhľadom na to, že európske normalizačné organizácie poskytujú priebežnú podporu činnostiam Únie, mali by mať k dispozícii účinné a výkonné ústredné sekretariáty. Komisia by preto mala mať možnosť poskytnúť týmto organizáciám sledujúcim cieľ všeobecného európskeho záujmu granty, ktoré v prípade prevádzkových grantov neuplatňujú princíp každoročného zníženia ustanovený v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(41)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (30), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (31), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o financovaní nástroja pre životné prostredie (LIFE+) (32) už stanovujú možnosť finančnej podpory európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne záujmy v normalizácii, zatiaľ čo osobitné granty sa poskytujú európskym organizáciám zastupujúcim sociálne záujmy v normalizácii. Financovanie podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES, rozhodnutia č. 1926/2006/ES a nariadenia (ES) č. 614/2007 sa skončí 31. decembra 2013. Pre vývoj európskej normalizácie je podstatné pokračovať v podpore aktívnej účasti európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy. Takéto organizácie sledujú všeobecný európsky záujem a prostredníctvom špecifického mandátu, ktorí im udelili národné neziskové organizácie, tvoria európsku sieť zastupujúcu neziskové organizácie činné v členských štátoch a podporujúcu zásady a politiky, ktoré sú v súlade s cieľmi zmlúv. Vzhľadom na rámec, v ktorom fungujú, a svoje štatutárne ciele európske organizácie zastupujúce MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy v oblasti európskej normalizácie zohrávajú trvalú úlohu, ktorá má pre ciele a politiky Únie zásadný význam. Z toho dôvodu by Komisia mala mať možnosť pokračovať v poskytovaní grantov týmto organizáciám bez toho, aby sa v prípade prevádzkových grantov uplatňovala zásada ročného zníženia ustanovená v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(42)

Financovanie normalizačných činností by malo byť schopné pokrývať aj prípravné alebo doplnkové činnosti súvisiace s tvorbou európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby. Ide najmä o práce, ktoré zahŕňajú výskum, vypracovanie prípravných dokumentov pre legislatívu, vykonávanie medzilaboratórnych skúšok a validáciu alebo hodnotenie noriem. Podpora normalizácie na európskej i medzinárodnej úrovni by tiež mala ďalej pokračovať prostredníctvom programov týkajúcich sa technickej pomoci tretím krajinám a spolupráce s nimi. S cieľom zlepšiť prístup na trh a posilniť konkurencieschopnosť podnikov v Únii by mala existovať možnosť poskytovania grantov iným organizáciám na základe výzvy na predkladanie návrhov alebo ak to bude potrebné, prostredníctvom verejného obstarávania.

(43)

Cieľom financovania Úniou by mala byť tvorba európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby a uľahčenie ich používania v podnikoch prostredníctvom väčšej podpory ich prekladov do rôznych úradných jazykov Únie, aby MSP mohli v plnej miere využívať chápanie európskych noriem a ich uplatňovanie, aby sa posilnila koherencia systému európskej normalizácie a zabezpečil sa spravodlivý a transparentný prístup k európskym normám pre všetkých účastníkov trhu v celej Únii. Je to osobitne dôležité v prípadoch, keď používanie noriem umožňuje súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie.

(44)

Na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia by mala existovať možnosť využívať potrebné odborné posudky najmä v oblasti auditu a finančného riadenia, ako aj vhodné prostriedky administratívnej podpory na uľahčenie tohto vykonávania a možnosť pravidelného hodnotenia významu činností tvoriacich predmet financovania Úniou, aby sa zabezpečila jeho užitočnosť a vplyv.

(45)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabránenie podvodom a nezrovnalostiam a na spätné nadobudnutie nesprávne vyplatených finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (33), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (34) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (35).

(46)

S cieľom aktualizovať zoznam európskych normalizačných organizácií a prispôsobiť kritériá pre organizácie zastupujúce MSP a zainteresované spoločenské strany ďalšiemu vývoju, pokiaľ ide o ich neziskovú povahu a zastúpenie, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by mala byť delegovaná na Komisiu, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

Výbor zriadený týmto nariadením by mal Komisii pomáhať vo všetkých otázkach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia s náležitým zohľadnením názorov expertov v sektoroch.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (36).

(49)

Konzultačný postup by sa mal použiť na prijímanie vykonávacích aktov, pokiaľ ide o námietky proti harmonizovaným normám, ktoré Komisia považuje za oprávnené, a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu ešte neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že príslušná norma ešte neviedla k predpokladu o zhode so základnými požiadavkami stanovenými v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(50)

Postup preskúmania by sa mal použiť pri každej normalizačnej žiadosti predloženej európskym normalizačným organizáciám a pri prijímaní vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o námietky proti harmonizovaným normám, a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že takéto rozhodnutie by mohlo mať dôsledky na predpoklad zhody s uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(51)

Na dosiahnutie hlavných cieľov tohto nariadenia a uľahčenie urýchlených postupov rozhodovania, ako aj na zníženie celkového času vypracúvania noriem by sa čo najviac mali využívať procesné opatrenia ustanovené v nariadení (EÚ) č. 182/2011, ktoré umožňujú predsedovi príslušného výboru určovať termín, do ktorého by mal výbor oznámiť svoje stanovisko podľa naliehavosti prípadu. Okrem toho by malo byť možné v odôvodnených prípadoch získať stanovisko výboru písomným postupom, a ak sa člen výboru nevyjadrí, malo by sa to považovať za tichý súhlas.

(52)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie účinnosti a efektívnosti noriem a normalizácie ako nástrojov politiky Únie prostredníctvom spolupráce medzi európskymi normalizačnými organizáciami, národnými normalizačnými orgánmi, členskými štátmi a Komisiou, tvorba európskych noriem a európskych normalizačných produktov na výrobky a na služby, ktoré sa používajú na podporu legislatívy a politík Únie, určenie technických špecifikácií IKT, na ktoré sa môžu uvádzať odkazy, financovanie európskej normalizácie a účasť zainteresovaných strán na európskej normalizácii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a vplyvu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(53)

Smernice 89/686/EHS, 93/15/EHS, 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(54)

Rozhodnutie č. 1673/2006/ES a rozhodnutie 87/95/EHS by sa mali zrušiť,

1.

„norma“ je technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité používanie; súlad s ňou nie je povinný a je jednou z nasledujúcich technických špecifikácií:

2.

„európsky normalizačný produkt“ je akákoľvek iná technická špecifikácia okrem európskej normy, ktorú prijala európska normalizačná organizácia na opakované alebo nepretržité používanie, a súlad s ňou nie je povinný;

3.

„návrh normy“ je dokument obsahujúci text technických špecifikácií vzťahujúcich sa na daný predmet, o ktorého prijatí sa uvažuje v súlade s príslušným postupom na prijímanie príslušných noriem, je v tvare, v akom sa nachádza po vykonaní prípravných prác a v akom je daný na verejné pripomienkovania alebo hlasovanie;

4.

„technická špecifikácia“ je dokument, v ktorom sú uvedené technické požiadavky, ktoré má spĺňať produkt, postup, služba alebo systém, a ktorý stanoví jeden alebo viac nasledujúcich prvkov:

5.

„technická špecifikácia IKT“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií;

6.

„výrobok“ je každý priemyselne vyrobený výrobok a každý poľnohospodársky výrobok vrátane rybích výrobkov;

7.

„služba“ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, ako určuje článok 57 ZFEÚ;

8.

„európska normalizačná organizácia“ je organizácia uvedená v prílohe I;

9.

„medzinárodný normalizačný orgán“ je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC ) a Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU);

10.

„národný normalizačný orgán“ je orgán oznámený Komisii členským štátom v súlade s článkom 27 tohto nariadenia.

a)

predmet;

b)

dosiahnutý stupeň vypracovania noriem a európskych normalizačných produktov;

c)

odkazy na všetky medzinárodné normy, ktoré sa použili ako základ.

a)

zabezpečia prístup k návrhom národných noriem takým spôsobom, aby všetky príslušné strany, najmä tie so sídlom v iných členských štátoch, mali možnosť predložiť pripomienky;

b)

umožnia ostatným národným normalizačným orgánom, aby sa aktívne alebo pasívne zúčastnili na plánovaných činnostiach prostredníctvom vyslania pozorovateľa.

a)

návrh a prijatie nových pracovných položiek;

b)

technická diskusia o návrhoch;

c)

predloženie pripomienok k návrhom;

d)

revízia existujúcich európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov;

e)

šírenie informácií týkajúcich sa prijatých európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov a zvyšovanie povedomia o nich.

a)

vo svojich ročných pracovných programoch vymedzia projekty v oblasti normalizácie, ktoré sú osobitne zaujímavé pre MSP;

b)

poskytujú MSP prístup k normalizačným činnostiam bez toho, aby im ukladali povinnosť stať sa členom národného normalizačného orgánu;

c)

poskytnú bezplatný prístup alebo osobitné sadzby na účasť na normalizačných činnostiach;

d)

poskytnú bezplatný prístup k návrhu noriem;

e)

bezplatne sprístupnia výťah z noriem na svojich webových stránkach;

f)

uplatnia osobitné sadzby za poskytovanie noriem alebo poskytovaním balíkov noriem za zníženú cenu.

a)

v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní, neuverejní alebo uverejní s obmedzením odkazy na príslušnú harmonizovanú normu;

b)

v Úradnom vestníku Európskej únie ponechá, ponechá s obmedzením alebo zruší odkazy na príslušnú harmonizovanú normu.

a)

prijatím ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu uvedeného v článku 8 ods. 1;

b)

prijatím žiadostí o normalizačné práce uvedených v článku 10;

c)

prijatím rozhodnutia o formálnych námietkach proti harmonizovaným normám podľa článku 11 ods. 1;

d)

prijatím rozhodnutia o určení technických špecifikácií IKT uvedených v článku 13;

e)

prijatím delegovaných aktov uvedených v článku 20.

a)

tvorbu a revíziu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sú nevyhnutné a vhodné na podporu legislatívy a politík Únie;

b)

overenie kvality a súladu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov s príslušnými právnymi predpismi a politikami Únie;

c)

vykonávanie prípravných alebo doplnkových prác v súvislosti s európskou normalizáciou vrátane štúdií, činností spolupráce vrátane medzinárodnej spolupráce, seminárov, hodnotení, porovnávacích analýz, výskumných prác, laboratórnych prác, medzilaboratórnych skúšok, činností týkajúcich sa hodnotenia zhody a opatrení, ktorými sa zabezpečí skrátenie lehôt na tvorbu a revíziu európskych noriem a európskych normalizačných produktov bez toho, aby boli dotknuté zakladajúce zásady, najmä zásady otvorenosti, kvality, transparentnosti a konsenzu medzi všetkými zúčastnenými stranami;

d)

činnosti ústredných sekretariátov európskych normalizačných organizácií vrátane tvorby politiky, koordinácie normalizačných činností, vykonávania technických prác a informovania zainteresovaných strán;

e)

preklady európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sa používajú na podporu legislatívy a politík Únie, do iných úradných jazykov Únie, ako sú pracovné jazyky európskych normalizačných organizácií, alebo v riadne odôvodnených prípadoch do iných jazykov, ako sú úradné jazyky Únie;

f)

vypracovanie informácií na vysvetlenie, výklad a zjednodušenie európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov vrátane vypracovania používateľských príručiek, výťahov z noriem, osvedčených postupov a opatrení na zvyšovanie informovanosti, stratégií a školiacich programov;

g)

činnosti na realizáciu programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a podporu a zdokonalenie európskeho systému normalizácie, európskych noriem a európskych normalizačných produktov zainteresovanými stranami v Únii a na medzinárodnej úrovni.

a)

národným normalizačným orgánom na normalizačné činnosti uvedené v odseku 1, ktoré vykonávajú spoločne s európskymi normalizačnými organizáciami;

b)

ostatným subjektom, ktoré boli poverené prispievaním k činnostiam uvedeným v odseku 1 písm. a) alebo vykonávaním činností uvedených v odseku 1 písm. c) a g), v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami.

a)

fungovanie týchto organizácií a ich činností súvisiacich s európskou a medzinárodnou normalizáciou vrátane vykonávania technických prác a poskytovania informácií členom a ostatným zainteresovaným stranám;

b)

poskytovanie právnych a technických odborných znalostí vrátane štúdií v súvislosti s posudzovaním potreby a s tvorbou európskych noriem a európskych normalizačných produktov a odbornej prípravy expertov;

c)

účasť na technických prácach v súvislosti s vypracovaním európskych noriem a revíziou európskych normalizačných produktov, ktoré sú potrebné a vhodné na podporu legislatívy a politík Únie;

d)

podpora európskych noriem a európskych normalizačných produktov a informácií pre zainteresované strany vrátane MSP a spotrebiteľov o normách a o ich používaní.

a)

grantov bez výzvy na predkladanie návrhov alebo zmlúv po verejnom obstarávaní:

b)

grantov po výzve na predkladanie návrhov alebo zmlúv uzatvorených v nadväznosti na postupy verejného obstarávania s iným subjektom uvedeným v článku 15 ods. 2 písm. b):

c)

grantov po výzve na predkladanie návrhov európskym organizáciám zainteresovaných strán spĺňajúcim kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu na vykonávanie činností uvedených v článku 16.

a)

grantov na činnosť;

b)

grantov na prevádzku určených pre európske normalizačné organizácie a európske organizácie zainteresovaných strán spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002. V prípade opätovného poskytnutia sa granty na prevádzku automaticky neznižujú.

a)

európske normy alebo európske normalizačné produkty, o ktoré požiadala Komisia v súlade s článkom 10, sú prijaté alebo revidované v lehote, ktorá nepresahuje lehotu stanovenú v žiadosti uvedenej v článku;

b)

MSP, spotrebiteľské organizácie a zúčastnené strany z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti sú náležite zastúpené a môžu sa zúčastňovať na európskych normalizačných činnostiach, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

a)

aktualizovať zoznam európskych normalizačných organizácií stanovený v prílohe I s cieľom zohľadňovať zmeny v ich názve alebo štruktúre;

b)

prispôsobovať kritériá pre európske organizácie zainteresovaných strán spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu ďalšiemu vývoju, pokiaľ ide o ich neziskový charakter a zastúpenie. Toto prispôsobovanie nesmie viesť k vytváraniu nových ani rušeniu existujúcich kritérií či celej kategórie organizácie.

a)

uplatňovanie článkov 4, 5, 10, 15 a 17;

b)

zastúpenie MSP, organizácií spotrebiteľov a zúčastnených strán z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti v národných normalizačných orgánoch;

c)

zastúpenie MSP na základe výročných správ uvedených v článku 6 ods. 3;

d)

používanie informačných a komunikačných technológií v systéme normalizácie;

e)

spolupráca medzi národnými normalizačnými orgánmi a európskymi normalizačnými organizáciami.

a)

článok 6 ods. 1 smernice 89/686/EHS;

b)

článok 5 smernice 93/15/EHS;

c)

článok 6 ods. 1 smernice 94/9/ES;

d)

článok 6 ods. 1 smernice 94/25/ES;

e)

článok 6 ods. 1 smernice 95/16/ES;

f)

článok 6 smernice 97/23/ES;

g)

článok 14 smernice 2004/22/ES;

h)

článok 8 ods. 4 smernice 2007/23/ES;

i)

článok 7 smernice 2009/23/ES;

j)

článok 6 smernice 2009/105/ES.

a)

v článku 1 sa odseky 6 až 10 vypúšťajú;

b)

články 2, 3 a 4 sa vypúšťajú;

c)

v článku 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s predstaviteľmi normalizačných organizácií uvedených v prílohách I a II“;

d)

v článku 6 ods. 3 sa vypúšťa prvá zarážka;

e)

v článku 6 ods. 4 sa písmená a), b) a e) vypúšťajú;

f)

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 8 ods. 1 všetky žiadosti, ktoré predložili normalizačným inštitúciám s cieľom vypracovať technické špecifikácie alebo normu na špecifické výrobky na účel schválenia technického predpisu na takéto výrobky vo forme návrhov technických predpisov, a uvedú dôvody ich schválenia.“;

g)

v článku 11 sa druhá veta nahrádza touto vetou:

„Komisia uverejňuje ročnú štatistiku prijatých oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.“;

h)

prílohy I a II sa vypúšťajú.

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/34

(1)

Ako sa ustanovuje v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (ďalej len „UNCLOS“) a v Dohode Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. augusta 1995 (ďalej len „UNFSA“), využívanie určitých spoločných transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti si vyžaduje spoluprácu všetkých krajín, v ktorých sa populácia vyskytuje (pobrežné štáty), a krajín, ktorých flotily využívajú uvedenú populáciu (štáty s rybolovnou činnosťou). Táto spolupráca sa môže zriadiť v rámci oblastných rybolovných organizácií (ďalej len „ORO“) alebo ak ORO nie sú kompetentné pre príslušnú populáciu, prostredníctvom ad hoc dohôd medzi krajinami, ktoré majú záujem na danom rybolove.

(2)

Ak tretia krajina so záujmom o rybolov z populácie spoločného záujmu tejto krajiny a Únie povolí bez ohľadu na existujúce rybolovné vzory alebo práva, povinnosti a záujmy ostatných krajín a Únie rybolovné činnosti, ktoré ohrozujú udržateľnosť uvedenej populácie, a nespolupracuje s ostatnými krajinami a Úniou pri využívaní tejto populácie, mali by sa prijať osobitné opatrenia s cieľom podporiť uvedenú krajinu, aby prispela k zachovaniu tejto populácie.

(3)

Populácie rýb by sa mali považovať za populácie v neudržateľnom stave, ak sa sústavne neudržiavajú na úrovniach alebo nad úrovňami, ktoré môžu produkovať maximálny udržateľný výnos, alebo ak sa tieto úrovne nedajú odhadnúť, keď sa populácie nepretržite neudržiavajú v rámci bezpečných biologických hraníc.

(4)

Je nevyhnutné vymedziť podmienky, na základe ktorých sa krajina môže považovať za krajinu, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, a na základe ktorých sa na ňu vzťahujú opatrenia podľa tohto nariadenia vrátane procesu, v ktorom sa príslušným krajinám udeľuje právo na vypočutie a umožňuje sa im prijať nápravné opatrenie.

(5)

Okrem toho je nevyhnutné vymedziť druh opatrení, ktoré možno prijať v prípade krajín, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, a zaviesť všeobecné podmienky prijímania takýchto opatrení tak, aby boli založené na objektívnych kritériách a aby boli spravodlivé, nákladovo efektívne a v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohodou o založení Svetovej obchodnej organizácie.

(6)

Takéto opatrenia by sa mali zamerať na odstránenie stimulov pre krajiny, ktoré umožňujú neudržateľný rybolov, na lov z populácie spoločného záujmu. To sa dá dosiahnuť okrem iného obmedzením dovozu výrobkov z rýb, ktoré ulovili plavidlá vykonávajúce rybolov z populácie spoločného záujmu pod kontrolou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, obmedzením prístupu týchto plavidiel do prístavov alebo zamedzením tomu, aby sa rybárske plavidlá Únie alebo rybárske vybavenie Únie použilo na rybolov z populácie spoločného záujmu pod kontrolou krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov.

(7)

S cieľom zabezpečiť účinnú a súvislú akciu Únie na zachovanie populácie rýb je dôležité, aby sa zohľadnili opatrenia ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (3).

(8)

S cieľom zaručiť, aby opatrenia prijaté voči krajine na základe tohto nariadenia boli environmentálne prijateľné, účinné, primerané a v súlade s medzinárodnými pravidlami, je nevyhnutné, aby ich prijatiu predchádzalo hodnotenie ich očakávaných environmentálnych, obchodných, hospodárskych a sociálnych účinkov.

(9)

Ak sú prijaté opatrenia voči krajine na základe tohto nariadenia neúčinné a táto krajina sa naďalej považuje za krajinu, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, možno prijať ďalšie opatrenia v súlade s týmto nariadením.

(10)

Opatrenia prijaté voči krajine na základe tohto nariadenia by sa mali prestať uplatňovať, keď krajina, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, prijme opatrenia potrebné na jej príspevok k zachovaniu populácie spoločného záujmu.

(11)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa určenia krajiny, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov, prijatia opatrení voči takejto krajine a rozhodnutia, že takéto opatrenia by sa mali prestať uplatňovať. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4).

(12)

Komisia by mala okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ukončenia uplatňovania opatrení prijatých podľa tohto nariadenia,

a)

„populácia spoločného záujmu“ je populácia rýb, ktorá je vzhľadom na svoje zemepisné rozšírenie dostupná pre Úniu, ako aj tretie krajiny a ktorej riadenie si vyžaduje spoluprácu medzi takýmito krajinami a Úniou v dvojstrannom alebo mnohostrannom rámci;

b)

„pridružené druhy“ sú akékoľvek ryby, ktoré patria do rovnakého ekosystému ako populácia spoločného záujmu a ktoré sa živia touto populáciou, ktorými sa táto populácia živí, s ktorými súperí o potravu a životný priestor alebo sa spoločne vyskytujú v tej istej rybolovnej oblasti a ktoré sa lovia alebo náhodne zachytávajú v tej istej rybolovnej oblasti alebo oblastiach;

c)

„oblastná rybolovná organizácia“ alebo „ORO“ je subregionálna, regionálna alebo podobná organizácia s právomocou podľa medzinárodného práva zavádzať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré sa týkajú živých morských zdrojov, za ktoré zodpovedá na základe dohovoru alebo dohody, ktorými bola zriadená;

d)

„dovoz“ je uvedenie rýb alebo produktov rybolovu na územie Únie, a to aj na účely prekládky v prístavoch na jej území;

e)

„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo akýchkoľvek rýb alebo produktov rybolovu z paluby rybárskeho plavidla a ich naloženie na iné rybárske plavidlo;

f)

„neudržateľný stav“ sú podmienky, pri ktorých sa populácia plynule neudržiava na úrovniach ani nad úrovňami, ktoré môžu produkovať maximálny udržateľný výnos, alebo ak sa tieto úrovne nedajú odhadnúť, keď sa populácia nepretržite neudržiava v rámci bezpečných biologických hraníc; úrovne populácie, ktoré určujú, či je populácia v neudržateľnom stave, sa stanovia na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov;

g)

„bezpečné biologické hranice“ sú hranice veľkosti populácie, v rámci ktorých sa populácia dokáže s veľkou pravdepodobnosťou sama obnovovať a zároveň umožňuje vysokovýnosný rybolov;

h)

„krajina“ je tretia krajina vrátane území, ktoré majú štatút samosprávy a právomoci v oblasti ochrany a riadenia živých morských zdrojov.

a)

nespolupracuje v oblasti riadenia populácie spoločného záujmu v plnom súlade s ustanoveniami UNCLOS a UNFSA alebo inou medzinárodnou dohodou, alebo normou medzinárodného práva a

b)

buď:

a)

určia krajinu ako krajinu, ktorá umožňuje neudržateľný rybolov;

b)

v prípade potreby určia konkrétne plavidlá alebo flotily uvedenej krajiny, na ktoré sa uplatňujú určité opatrenia;

c)

zavedú kvantitatívne obmedzenia na dovoz rýb, ktoré pochádzajú z populácie spoločného záujmu, ktoré boli ulovené pod kontrolou uvedenej krajiny, a na dovoz z nich vyrobených produktov rybolovu alebo produktov rybolovu obsahujúcich takéto ryby;

d)

zavedú kvantitatívne obmedzenia na dovoz rýb všetkých pridružených druhov, ako aj z nich vyrobených produktov rybolovu alebo produktov rybolovu obsahujúcich takéto ryby, ak sa ulovili počas vykonávania rybolovu z populácie spoločného záujmu pod kontrolou uvedenej krajiny; pri prijímaní tohto opatrenia Komisia v súlade s článkom 5 ods. 4 tohto nariadenia a zásadou proporcionality určí, ktoré druhy a ich úlovky patria do pôsobnosti tohto opatrenia;

e)

zavedú obmedzenie používania prístavov Únie plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou uvedenej krajiny, ktoré uskutočňujú rybolov z populácie spoločného záujmu a/alebo pridružených druhov, a plavidlami určenými na prepravu rýb a produktov rybolovu pochádzajúcich z populácie rýb spoločného záujmu a/alebo pridružených druhov, ktoré boli ulovené buď plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou uvedenej krajiny, alebo plavidlami, ktorým táto krajina udelila povolenie, keď sa plavia pod inou vlajkou; takéto obmedzenia sa neuplatňujú v prípadoch vyššej moci alebo tiesňovej situácie v zmysle článku 18 UNCLOS na služby prísne nevyhnutné na nápravu takýchto situácií;

f)

zakážu hospodárskym subjektom Únie nákup rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou uvedenej krajiny;

g)

zakážu zmenu vlajky rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou členského štátu na vlajku uvedenej krajiny;

h)

zakážu členským štátom povoľovanie uzatvárania dohôd o prenájme, ktorými hospodárske subjekty Únie prenajímajú svoje plavidlá hospodárskym subjektom uvedenej krajiny;

i)

zakážu vývoz rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu, alebo rybárskeho vybavenia a materiálu potrebného na rybolov z populácie rýb spoločného záujmu do uvedenej krajiny;

j)

zakážu uzatváranie súkromných obchodných dohôd medzi hospodárskymi subjektmi Únie a uvedenou krajinou, ktoré umožňujú rybárskemu plavidlu plaviacemu sa pod vlajkou členského štátu využívať rybolovné možnosti uvedenej krajiny;

k)

zakážu spoločné rybárske operácie, na ktorých sa zúčastňujú rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu a rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou uvedenej krajiny.

a)

sa týkajú zachovania populácie spoločného záujmu;

b)

sa stávajú účinnými v spojení s obmedzeniami týkajúcimi sa rybolovu, ktorý vykonávajú plavidlá Únie, alebo obmedzeniami týkajúcimi sa výroby alebo spotreby v rámci Únie, ktoré sa vzťahujú na ryby a z nich vyrobené produkty rybolovu alebo produkty rybolovu obsahujúce takéto ryby druhov, v súvislosti s ktorými sa uvedené opatrenia prijali;

c)

sú úmerné sledovaným cieľom a v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia, a akýchkoľvek iných príslušných noriem medzinárodného práva.

a)

boli prijaté samostatne alebo dohodnuté v rámci konzultácií s Úniou a v prípade potreby s inými dotknutými krajinami a

b)

neznižujú účinnosť opatrení, ktoré prijala Únia buď samostatne, alebo v spolupráci s inými krajinami s cieľom ochrany dotknutých populácií rýb.

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/38

(1)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť dohľadu nad povolenými liekmi by zoznam liekov podliehajúcich dodatočnému monitorovaniu zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (3), mal systematicky zahŕňať lieky, na ktoré sa vzťahujú určité bezpečnostné podmienky po povolení na uvedenie na trh.

(2)

Dobrovoľné opatrenie držiteľa povolenia na uvedenie na trh by okrem toho nemalo viesť k situácii, keď sa obavy týkajúce sa rizík alebo prínosu lieku povoleného v Únii neriešia riadne vo všetkých členských štátoch. Preto by držiteľ povolenia na uvedenie na trh mal byť povinný informovať Európsku agentúru pre lieky o dôvodoch stiahnutia lieku, prerušenia umiestňovania lieku na trh, o žiadosti o zrušenie povolenia na uvedenie na trh alebo neobnovenia povolenia na uvedenie na trh.

(3)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie špecifických pravidiel dohľadu nad liekmi a zlepšenie bezpečnosti liekov na humánne použitie, ktoré sú povolené podľa nariadenia (ES) č. 726/2004, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(4)

Nariadenie (ES) č. 726/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 13 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Držiteľ povolenia na uvedenie na trh informuje agentúru v prípade, ak sa liek dočasne alebo trvalo prestane dodávať na trh členského štátu. Toto oznámenie sa s výnimkou mimoriadnych okolností vykoná najmenej dva mesiace pred prerušením dodávania lieku na trh. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh informuje agentúru o dôvodoch tohto opatrenia v súlade s článkom 14b.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 14b

1.   Držiteľ povolenia na uvedenie na trh bezodkladne oznámi agentúre všetky opatrenia, ktoré vykonal na pozastavenie uvádzania lieku na trh alebo na stiahnutie lieku z trhu s cieľom požiadať o zrušenie povolenia na uvedenie na trh alebo nepožiadať o obnovenie povolenia na uvedenie na trh, spolu s dôvodmi týchto opatrení. Držiteľ povolenia na uvedenie na trh musí o takýchto opatreniach informovať najmä vtedy, ak sú založené na niektorých dôvodoch stanovených v článku 116 alebo článku 117 ods. 1 smernice 2001/83/ES.

2.   Držiteľ povolenia na uvedenie na trh musí informovať podľa odseku 1 tohto článku aj vtedy, ak sa opatrenie vykonáva v tretej krajine a ak je takéto opatrenie založené na niektorých dôvodoch stanovených v článku 116 alebo článku 117 ods. 1 smernice 2001/83/ES.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 agentúra postúpi informácie bez zbytočného odkladu príslušným orgánom členských štátov.“

3.

V článku 20 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8.   Ak je postup iniciovaný v dôsledku hodnotenia údajov týkajúcich sa dohľadu nad liekmi, stanovisko agentúry v súlade s odsekom 2 tohto článku prijíma Výbor pre lieky na humánne použitie na základe odporúčania Výboru pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi a uplatňuje sa článok 107j ods. 2 smernice 2001/83/ES.“

4.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

1.   Agentúra v spolupráci s členskými štátmi vytvorí, spravuje a zverejní zoznam liekov, ktoré sú predmetom ďalšieho monitorovania.

Tento zoznam obsahuje názvy a účinné látky:

1a.   Na žiadosť Komisie a po konzultácii s Výborom pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi lieky, ktoré sú povolené v súlade s týmto nariadením a spĺňajú podmienky uvedené v článku 9 ods. 4 písm. c), ca) alebo cc), v článku 10a ods. 1 prvom pododseku písm. b) alebo v článku 21 ods. 2, môžu byť takisto uvedené v zozname uvedenom v odseku 1 tohto článku.

Na žiadosť vnútroštátneho príslušného orgánu a po konzultácii s Výborom pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi lieky, ktoré sú povolené v súlade so smernicou 2001/83/ES a spĺňajú podmienky uvedené v jej článku 21a prvom odseku písm. a), d), e) alebo f), v článku 22a ods. 1 prvom pododseku písm. b) alebo v článku 104a ods. 2, môžu byť takisto uvedené v zozname uvedenom v odseku 1 tohto článku.

2.   Zoznam uvedený v odseku 1 zahŕňa elektronický odkaz na informácie o výrobku a súhrn plánu riadenia rizík.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku agentúra odstráni liek zo zoznamu päť rokov po referenčnom dátume Únie uvedenom v článku 107c ods. 5 smernice 2001/83/ES.

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) a d) a v odseku 1a tohto článku agentúra odstráni liek zo zoznamu po splnení podmienok.

4.   V prípade liekov uvedených v zozname uvedenom v odseku 1 sa v súhrne charakteristík výrobku a v príbalovom letáku uvádza táto veta: Tento liek je predmetom ďalšieho monitorovania. Pred touto vetou sa uvádza čierny symbol, ktorý vyberie do 2. júla 2013 Komisia po odporúčaní Výboru pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi, po ktorom nasleduje príslušná štandardná vysvetľujúca veta.

4a.   Do 5. júna 2018 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o využití zoznamu uvedeného v odseku 1 na základe skúseností a údajov, ktoré poskytli členské štáty a agentúra.

Komisia v prípade potreby na základe tejto správy a po konzultácii s členskými štátmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami predloží návrh na úpravu ustanovení súvisiacich so zoznamom uvedeným v odseku 1.“

5.

Článok 57 sa mení a dopĺňa takto:

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/41

(1)

Článok 103o nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (4) umožňuje členským štátom, aby poskytovali vinohradníkom oddelenú pomoc v rámci režimu jednotnej platby. Niektoré členské štáty toto osobitné podporné opatrenie využili.

(2)

Skutočnosť, že členské štáty môžu raz ročne upraviť presuny z podporných programov do režimu jednotnej platby, a že podporné programy trvajú päť rokov, zatiaľ čo platobné nároky, ktoré vedú k priamym platbám, sa udeľujú na neobmedzené obdobie, však mali za následok administratívne a rozpočtové prekážky.

(3)

S cieľom zjednodušiť riadenie tohto osobitného podporného opatrenia a zabezpečiť jeho súlad s cieľmi pravidiel režimov priamej podpory pre poľnohospodárov je vhodné zmeniť ho na možnosť pre členské štáty definitívne znížiť finančné prostriedky vyčlenené na podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva, a tým zvýšiť vnútroštátne stropy pre priame platby.

(4)

Je vhodné umožniť členským štátom, aby naďalej uplatňovali podporu ustanovenú v článku 103o nariadenia (ES) č. 1234/2007 na rok 2014.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1234/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 103n sa vkladá tento odsek:

„1a.   Členské štáty môžu do 1. augusta 2013 rozhodnúť, že od roku 2015 znížia sumu uvedenú v prílohe Xb, ktorá je k dispozícii na podporné programy, aby tak zvýšili svoje vnútroštátne stropy pre priame platby uvedené v článku 40 nariadenia (ES) č. 73/2009.

Suma, ktorá je výsledkom zníženia uvedeného v prvom pododseku, zostáva definitívne v rámci vnútroštátnych stropov pre priame platby uvedené v článku 40 nariadenia (ES) č. 73/2009 a nie je viac k dispozícii pre opatrenia uvedené v článkoch 103p až 103y.“

2.

Článok 103o sa nahrádza takto:

„Článok 103o

Režim jednotnej platby a podpora vinohradníkom

1.   Do 1. decembra 2012 môžu členské štáty rozhodnúť o poskytnutí podpory vinohradníkom na rok 2014, a to uznaním platobných nárokov v zmysle hlavy III kapitoly 1 nariadenia (ES) č. 73/2009.

Ak je výška podpory uvedenej v prvom pododseku väčšia ako výška podpory poskytovaná na rok 2013, príslušný členský štát využije rozdiel na pridelenie platobných nárokov vinohradníkom v zmysle hlavy III kapitoly 1 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súlade s bodom C prílohy IX k uvedenému nariadeniu.

2.   Členské štáty, ktoré majú v úmysle poskytnúť podporu uvedenú v odseku 1, upravia takúto podporu vo svojich podporných programoch v súlade s článkom 103k ods. 3.

3.   Podpora na rok 2014 uvedená v odseku 1:

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/43

(1)

Vzťah medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Pakistanskou islamskou republikou (ďalej len „Pakistan“) je založený na dohode o spolupráci, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2004 (2). Jedným z jej hlavných cieľov je zabezpečiť podmienky na zvýšenie a rozvoj obchodu medzi zmluvnými stranami dohody o spolupráci a podporovať ho. Zásadným prvkom tejto dohody je tiež dodržiavanie ľudských práv vrátane základných pracovných práv a demokratických zásad.

(2)

Po intenzívnych monzúnových dažďoch v júli a auguste 2010 zasiahli zničujúce povodne rozsiahle územia Pakistanu, najmä oblasti Balúčistan, Khyber Pakhtunkhwa, Pandžáb, Sindh a Gilgit-Baltistán. Podľa zdrojov Organizácie Spojených národov záplavy zasiahli približne 20 miliónov obyvateľov a 20 % územia Pakistanu, čo predstavuje minimálne 160 000 štvorcových kilometrov, a v dôsledku toho zostalo 12 miliónov ľudí v stave akútnej potreby humanitárnej pomoci.

(3)

V takejto situácii je humanitárna pomoc samozrejme primárnym nástrojom a Únia zohráva v tejto oblasti od vzniku tejto núdzovej situácie vedúcu úlohu, pretože sa zaviazala poskytnúť Pakistanu núdzovú pomoc v objeme presahujúcom 423 miliónov EUR.

(4)

Na podporu obnovy Pakistanu v tejto núdzovej situácii bude potrebné využiť všetky dostupné prostriedky vrátane navrhovaných výnimočných obchodných opatrení na podporu vývozu Pakistanu s cieľom prispieť k jeho budúcemu hospodárskemu rozvoju a zároveň zabezpečiť, aby sa zachoval súlad a súdržnosť na všetkých úrovniach s cieľom vypracovať udržateľnú dlhodobú stratégiu.

(5)

Rozsah tejto prírodnej katastrofy si vyžaduje okamžitú a rozsiahlu pomoc, ktorá by zohľadnila geostrategický význam partnerstva Pakistanu s Úniou, najmä pokiaľ ide o kľúčovú úlohu Pakistanu v boji proti terorizmu, a zároveň by prispela k celkovému rozvoju, bezpečnosti a stabilite regiónu.

(6)

Vplyv autonómnych obchodných preferencií by malo byť možné konkrétne merať, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, odstraňovanie chudoby a udržateľný rozvoj pracujúcich obyvateľov Pakistanu a chudobných.

(7)

Európska rada vo Vyhlásení o Pakistane, ktoré je priložené k jej záverom zo 16. septembra 2010, poverila ministrov, aby urýchlene schválili komplexný balík krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré pomôžu pri obnove a budúcom rozvoji Pakistanu, ktorého súčasťou sú okrem iného aj ambiciózne obchodné opatrenia nevyhnutné pre hospodársku obnovu a rast.

(8)

Európska rada zdôraznila najmä svoje pevné odhodlanie udeliť výlučne Pakistanu väčší prístup na trh Únie prostredníctvom bezodkladného a časovo obmedzeného zníženia ciel na dovoz kľúčového tovaru z Pakistanu. S ohľadom na uvedené vyhlásenie Komisia navrhla balík uvádzajúci 75 colných položiek, ktoré sú špecifické pre kľúčové odvetvia vývozu Pakistanu v tých oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté záplavami, pričom tvrdila, že zvýšenie vývozu Pakistanu do Únie v objeme 100 miliónov EUR alebo viac ročne by poskytlo skutočnú, podstatnú a zmysluplnú pomoc regiónu.

(9)

Obchod Pakistanu s Úniou tvoria najmä textilné a odevné výrobky, ktoré v roku 2009 predstavovali 73,7 % vývozu Pakistanu do Únie. Pakistan tiež vyváža etanol a kožu, ktoré sú popri textilných a odevných výrobkoch citlivými priemyselnými výrobkami v niektorých členských štátoch, kde sú pracovné miesta v priemysle už v rôznej miere zasiahnuté globálnou recesiou. Tieto priemyselné odvetvia sa usilujú prispôsobiť novému globálnemu obchodnému prostrediu.

(10)

Odvetvie textilu má kľúčový význam pre pakistanskú ekonomiku, pretože tvorí 8,5 % hrubého domáceho produktu a zamestnáva 38 % pracovnej sily, z ktorej približne polovicu tvoria ženy.

(11)

Vzhľadom na utrpenie obyvateľov Pakistanu spôsobené ničivými záplavami je preto vhodné rozšíriť výnimočné autonómne obchodné preferencie pre Pakistan prostredníctvom časovo obmedzeného pozastavenia všetkých ciel na určité výrobky, ktoré sú pre vývoz Pakistanu dôležité. Poskytnutie takýchto obchodných preferencií by malo mať iba obmedzený nepriaznivý vplyv na domáci trh Únie a nemalo by mať žiadny negatívny vplyv na najmenej rozvinutých členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

(12)

Uvedené opatrenia sa navrhujú ako súčasť výnimočného balíka v reakcii na osobitnú situáciu v Pakistane. V žiadnom prípade by nemali tvoriť precedens pre obchodnú politiku Únie s inými krajinami.

(13)

Autonómne obchodné preferencie budú mať buď formu výnimky z cla na dovoz do Únie, alebo formu colných kvót.

(14)

Oprávnenie získať výhody z výnimočných autonómnych obchodných preferencií je podmienené dodržiavaním príslušných pravidiel pôvodu výrobkov a súvisiacich postupov Pakistanom a zapojením sa do efektívnej administratívnej spolupráce s Úniou s cieľom predchádzať rizikám podvodov. Vážne a systematické porušovanie podmienok oprávnenosti na preferenčné opatrenie, podvod alebo neposkytnutie administratívnej spolupráce na účely overovania pôvodu výrobkov by mali byť dôvodmi na dočasné pozastavenie preferencií.

(15)

Na účely vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a postupov, ktoré sa týkajú certifikácie pôvodu a administratívnej spolupráce, by sa mala uplatňovať časť I hlava IV kapitola 2 oddiel 1 a oddiel 1A nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (3), s výnimkou článkov 68 až 71, 90 až 97i a článku 97j ods. 2 týchto oddielov. Pokiaľ však ide o kumuláciu pôvodu, na takéto účely by malo byť povolené používať výlučne materiály s pôvodom v Únii. Regionálna kumulácia a iné typy kumulácie s výnimkou kumulácie materiálov s pôvodom v Únii by sa nemali uplatňovať vo vzťahu k stanovovaniu statusu pôvodu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú autonómne obchodné preferencie stanovené podľa tohto nariadenia, aby sa v Pakistane zabezpečila dostatočná transformácia.

(16)

Rozšírenie autonómnych obchodných preferencií pre Pakistan si vyžaduje výnimku zo záväzkov Únie vyplývajúcich z článkov I a XIII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) podľa článku IX Dohody o založení WTO. Generálna rada WTO udelila takúto výnimku 14. februára 2012.

(17)

S cieľom zabezpečiť okamžitú a udržateľnú hospodársku obnovu Pakistanu po záplavách a v súlade s výnimkou WTO sa odporúča, aby sa dĺžka trvania autonómnych obchodných preferencií obmedzila do 31. decembra 2013.

(18)

S cieľom rýchle reagovať a zabezpečiť jednotnosť a správne fungovanie autonómnych obchodných preferencií pre Pakistan a s cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o dočasné pozastavenie z dôvodu nedodržiavania colných postupov a povinností, z dôvodu vážneho a systematického porušovania základných zásad ľudských práv, demokracie a právneho štátu zo strany Pakistanu alebo z toho dôvodu, že Pakistan nedodržal podmienku zdržať sa od 1. júla 2012 zavedenia nových alebo zvyšovania existujúcich vývozných ciel alebo poplatkov s rovnocenným účinkom alebo akéhokoľvek iného obmedzenia alebo zákazu vývozu alebo predaja na vývoz akýchkoľvek materiálov, ktoré sa používajú na výrobu výrobkov, ktorých sa týka toto nariadenie, by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4).

(19)

S cieľom vykonať potrebné technické úpravy zoznamu tovaru, v prípade ktorého sa uplatňujú autonómne obchodné preferencie, a vyňať výrobky z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak objemy dovozu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prekročia určitú hranicu, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh I a II s cieľom zohľadniť zmeny v kombinovanej nomenklatúre a vyňať výrobky z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(20)

S cieľom bezodkladne sa zaoberať výrazne zvýšeným dovozom výrobkov oslobodených od cla, ktoré sa dovážajú do Únie a môžu mať nepriaznivý vplyv na výrobcov z Únie, by Komisia mala v rámci postupu pre naliehavé prípady prijať delegované akty, ktorými sa tieto výrobky vyjmú z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Komisia by mala najneskôr dva roky od skončenia účinnosti tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o účinkoch týchto autonómnych obchodných preferencií. V uvedenej správe by sa mala nachádzať aj podrobná analýza účinkov týchto preferencií na hospodárstvo Pakistanu a ich vplyvu na obchod a príjmy Únie z ciel, ako aj na hospodárstvo a zamestnanosť v Únii. Pri vypracúvaní správy by Komisia mala zohľadňovať najmä účinok autonómnych obchodných preferencií, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, odstraňovanie chudoby a udržateľný rozvoj pracujúcich obyvateľov Pakistanu a chudobných,

a)

dodržiavaním pravidiel pôvodu výrobkov a súvisiacich postupov podľa ustanovení časti I hlavy IV kapitoly 2 oddielu 1 a oddielu 1A pododdielov 1 a 2 nariadenia (EHS) č. 2454/93 s výnimkou článkov 68 až 71, 90 až 97i a článku 97j ods. 2 uvedených oddielov. Pokiaľ však ide o kumuláciu pôvodu na účely určovania statusu pôvodu výrobkov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zavedené článkom 1 tohto nariadenia, povoľuje sa výlučne kumulácia materiálov s pôvodom v Únii. Regionálna kumulácia a iné typy kumulácie s výnimkou kumulácie materiálov s pôvodom v Únii nie sú povolené;

b)

dodržiavaním metód administratívnej spolupráce podľa ustanovení časti I hlavy IV kapitoly 2 oddielu 1 pododdielu 3 nariadenia (EHS) č. 2454/93;

c)

tým, že Pakistan nebude vážne a systematicky porušovať ľudské práva vrátane základných pracovných práv a základných zásad demokracie a právneho štátu;

d)

tým, že Pakistan sa od 1. júla 2012 zdrží zavedenia nových alebo zvyšovania existujúcich vývozných ciel alebo poplatkov s rovnocenným účinkom alebo akéhokoľvek iného obmedzenia alebo zákazu vývozu alebo predaja na vývoz akýchkoľvek materiálov, ktoré sa primárne používajú na výrobu akýchkoľvek výrobkov, ktorých sa týkajú tieto preferenčné opatrenia a ktoré sú určené pre územie Únie.

a)

informovala výbor uvedený v článku 8 ods. 1;

b)

vyzvala členské štáty, aby prijali preventívne opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie alebo na zabezpečenie dodržiavania článku 2 Pakistanom;

c)

uverejnila oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie informujúce o tom, že existujú dôvody na opodstatnené pochybnosti o uplatňovaní preferenčných opatrení alebo o dodržiavaní článku 2 Pakistanom, ktoré môžu spochybniť jeho právo pokračovať vo využívaní výhod udelených týmto nariadením;

d)

informovala Pakistan o každom rozhodnutí prijatom v súlade s týmto odsekom predtým, ako nadobudne účinnosť.