31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/1

(1)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a blahu občanov a k ich sociálnym a ekonomickým záujmom.

(2)

Pri vykonávaní politík Spoločenstva by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského života a zdravia.

(3)

V záujme ochrany ľudského zdravia sa musí posúdiť bezpečnosť prídavných látok, enzýmov a aróm určených na použitie v potravinách na ľudskú spotrebu, a to ešte pred tým, ako sa uvedú na trh Spoločenstva.

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (3), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách (5) (ďalej len „sektorové predpisy potravinového práva“) stanovujú harmonizované kritériá a požiadavky týkajúce sa hodnotenia a schvaľovania týchto látok.

(5)

Konkrétne sa ustanovuje, že prídavné látky v potravinách, potravinárske enzýmy a potravinárske arómy v rozsahu, v akom sa musí posúdiť bezpečnosť potravinárskych aróm v súlade s nariadením (ES) č. 1334/2008, sa nesmú uvádzať na trh a používať v potravinách na ľudskú spotrebu v súlade s podmienkami ustanovenými v jednotlivých sektorových predpisoch potravinového práva, pokiaľ nie sú zahrnuté do zoznamu Spoločenstva obsahujúceho schválené látky.

(6)

Absolútne kľúčový význam pre zachovanie dôvery spotrebiteľov má zabezpečenie transparentnosti pri výrobe potravín a pri nakladaní s nimi.

(7)

V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné ustanoviť pre tieto tri kategórie látok spoločný postup hodnotenia a schvaľovania v Spoločenstve, ktorý by bol efektívny, časovo obmedzený a transparentný s cieľom uľahčiť ich voľný pohyb na trhu Spoločenstva.

(8)

Tento spoločný postup sa musí zakladať na zásadách dobrej správy vecí verejných a na právnej istote a musí sa v súlade s nimi aj vykonávať.

(9)

Týmto nariadením sa tak dokončí regulačný rámec týkajúci sa schvaľovania látok, a to tak, že sa ustanovia jednotlivé etapy postupu, s nimi súvisiace lehoty, úloha zúčastnených strán a uplatňujúce sa zásady. Pri niektorých aspektoch postupu je však nevyhnutné zohľadniť špecifiká jednotlivých sektorových predpisov potravinového práva.

(10)

Lehoty stanovené v postupe zohľadňujú čas potrebný na zváženie rozličných kritérií stanovených v jednotlivých sektorových predpisoch potravinového práva a poskytujú dostatok času na konzultácie pri príprave návrhov opatrení. Najmä deväťmesačná lehota pre Komisiu na predloženie návrhu nariadenia, ktorým sa aktualizuje zoznam Spoločenstva, by nemala brániť tomu, aby sa tak urobilo i skôr.

(11)

Po doručení žiadosti by Komisia mala začať postup a v prípade potreby požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (6), o stanovisko čo najskôr po posúdení platnosti a vhodnosti žiadosti.

(12)

V súlade s rámcom na hodnotenie rizík v záležitostiach bezpečnosti potravín ustanoveným v nariadení (ES) č. 178/2002, povoleniu uvedenia látok na trh musí predchádzať nezávislé vedecké hodnotenie rizík, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie, a to na čo najvyššej úrovni. Po tomto hodnotení, ktoré sa musí vykonať pod záštitou úradu, musí nasledovať rozhodnutie o riadení rizika, ktoré prijme Komisia v rámci regulačného postupu zabezpečujúceho úzku spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi.

(13)

Povolenie na uvedenie látok na trh by sa malo udeliť podľa tohto nariadenia pod podmienkou, že sú splnené kritériá na povolenie ustanovené v sektorových predpisoch potravinového práva.

(14)

Je zrejmé, že samotné vedecké hodnotenie rizík nemôže v niektorých prípadoch poskytnúť všetky informácie, na ktorých by sa malo zakladať rozhodnutie o riadení rizika, a že sa môžu zohľadniť ďalšie opodstatnené faktory relevantné pre zvažovanú otázku vrátane spoločenských, hospodárskych, tradičných, etických a environmentálnych faktorov a realizovateľnosti kontrol.

(15)

S cieľom zabezpečiť informovanosť prevádzkovateľov podnikov v príslušných sektoroch a verejnosť o platných povoleniach, schválené látky by sa mali zaradiť do zoznamu Spoločenstva, ktorý zostavuje, vedie a uverejňuje Komisia.

(16)

V prípade potreby a za určitých okolností môžu osobitné sektorové predpisy potravinového práva umožňovať ochranu vedeckých údajov a ostatných informácií, ktoré žiadateľ poskytol za určité obdobie. V tomto prípade by sektorové predpisy potravinového práva mali stanoviť podmienky, za ktorých sa tieto údaje nemôžu použiť v prospech iného žiadateľa.

(17)

Jednou zo základných zásad fungovania úradu je budovanie kontaktných sietí medzi úradom a organizáciami členských štátov pôsobiacimi v oblastiach, za ktoré je úrad zodpovedný. V dôsledku toho môže úrad pri vypracúvaní svojho stanoviska využiť kontaktnú sieť, ktorú má k dispozícii na základe článku 36 nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia Komisie (ES) č. 2230/2004 (7).

(18)

Spoločný postup schvaľovania látok musí spĺňať požiadavky transparentnosti a informovania verejnosti, pričom musí žiadateľom zaručiť ich právo na zachovanie dôvernosti určitých informácií.

(19)

Ochrana dôvernosti určitých prvkov žiadosti by sa mala udržiavať na zreteli, aby sa chránilo postavenie žiadateľa vzhľadom na konkurenciu. Avšak za žiadnych okolností by nemali byť dôvernými tie informácie, ktoré sa týkajú bezpečnosti látky vrátane, okrem iného, toxikologických štúdií, iných bezpečnostných štúdií a samostatných nespracovaných údajov.

(20)

Podľa nariadenia (ES) č. 178/2002 sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (8) uplatňuje na dokumenty v držbe úradu.

(21)

Nariadenie (ES) č. 178/2002 stanovuje postupy prijímania mimoriadnych opatrení, pokiaľ ide o potraviny s pôvodom v Spoločenstve alebo dovezené z tretích krajín. Komisia sa v ňom oprávňuje na prijatie takýchto opatrení v situáciách, v ktorých by potraviny mohli predstavovať závažné riziko pre ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo pre životné prostredie a v ktorých sa také riziko nedá uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých dotknutými) členskými) štátom (štátmi).

(22)

V záujme efektívnosti a zjednodušenia právnych predpisov by sa malo uskutočniť strednodobé preskúmanie otázky, či by bolo vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti spoločného postupu na iné právne predpisy v oblasti potravín.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(25)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na aktualizáciu zoznamov Spoločenstva. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky jednotlivých sektorových predpisov potravinového práva, okrem iného ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(26)

Z dôvodu efektívnosti by sa na doplnenie látok do zoznamov Spoločenstva a na doplnenie, vypustenie alebo zmenu podmienok, špecifikácií alebo obmedzení spojených s prítomnosťou látky na zoznamoch Spoločenstva mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť.

(27)

Ak sa zo závažných naliehavých dôvodov nemôžu dodržať obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou, Komisia by mala mať možnosť uplatniť na vypustenie látky zo zoznamov Spoločenstva a na doplnenie, vypustenie alebo zmenu podmienok, špecifikácií alebo obmedzení spojených s prítomnosťou látky na zoznamoch Spoločenstva postup pre naliehavé prípady ustanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

doplnenie látky do zoznamu Spoločenstva;

b)

vypustenie látky zo zoznamu Spoločenstva;

c)

doplnenie, vypustenie alebo zmena podmienok, špecifikácií alebo obmedzení spojených s prítomnosťou látky na zozname Spoločenstva.

a)

do 14 pracovných dní od prijatia žiadosti písomne žiadateľovi potvrdí jej prijatie;

b)

v príslušných prípadoch čo najskôr upovedomí úrad o žiadosti a v súlade s článkom 3 ods. 2 ho požiada o stanovisko.

a)

obsahu, vypracovania a prezentácie žiadosti uvedenej v článku 4 ods. 1;

b)

opatrení na overenie platnosti žiadostí;

c)

charakteru informácií, ktoré musí obsahovať stanovisko úradu uvedené v článku 5.

a)

meno a adresa žiadateľa;

b)

názov a jasný opis látky;

c)

odôvodnenie použitia látky v konkrétnej potravine alebo kategórii potravín;

d)

informácie, ktoré sú relevantné pre zhodnotenie bezpečnosti látky;

e)

v príslušnom prípade metóda (metódy) analýzy.

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/7

(1)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a blahu občanov a k ich sociálnym a ekonomickým záujmom.

(2)

Pri vykonávaní politík Spoločenstva by sa mala zabezpečovať vysoká úroveň ochrany ľudského života a zdravia.

(3)

Potravinárske enzýmy, ktoré sa nepoužívajú ako prídavné látky v potravinách, nie sú v súčasnosti regulované legislatívou členských štátov alebo sú regulované ako technologické pomocné látky. Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami týkajúcimi sa hodnotenia a schvaľovania potravinárskych enzýmov môžu brániť ich voľnému pohybu a vytvárať podmienky pre nevyváženú a nekalú hospodársku súťaž. Je preto potrebné prijať pravidlá Spoločenstva, ktorými sa zharmonizujú vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa používania enzýmov v potravinách.

(4)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na enzýmy, ktoré sa pridávajú do potravín, aby plnili technologickú funkciu pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní takýchto potravín, vrátane enzýmov používaných ako technologické pomocné látky (ďalej len „potravinárske enzýmy“). Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa preto nemal rozšíriť na enzýmy, ktoré sa nepridávajú do potravín, aby plnili technologickú funkciu, ale ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, ako napr. enzýmy na výživové účely alebo na podporu trávenia. Mikrobiálne kultúry, ktoré sa tradične využívajú pri výrobe potravín, akými sú syr a víno, a ktoré môžu náhodne produkovať enzýmy, ale nepoužívajú sa osobitne na ich výrobu, by sa nemali považovať za potravinárske enzýmy.

(5)

Potravinárske enzýmy používané výlučne pri výrobe prídavných látok v potravinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (3), by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže bezpečnosť týchto potravín sa už posúdila a je regulovaná. Ak sa však tieto potravinárske enzýmy samostatne používajú v potravinách, vzťahuje sa na ne toto nariadenie.

(6)

Potravinárske enzýmy by sa mali schváliť a používať iba vtedy, ak spĺňajú kritériá ustanovené v tomto nariadení. Potravinárske enzýmy musia byť pri používaní bezpečné, musí existovať technologická potreba na ich použitie a ich použitie nesmie spotrebiteľa zavádzať. Zavádzanie spotrebiteľa okrem iného zahŕňa otázky týkajúce sa povahy, čerstvosti, kvality použitých zložiek, prirodzenosti výrobku alebo výrobného procesu alebo výživovej kvality výrobku. Pri schvaľovaní potravinárskych enzýmov by sa mali tiež zohľadňovať iné faktory relevantné pre zvažovanú otázku vrátane spoločenských, hospodárskych, tradičných, etických a environmentálnych faktorov, zásady predbežnej opatrnosti a realizovateľnosti kontrol.

(7)

Niektoré potravinárske enzýmy sú povolené na osobitné použitie, napríklad v ovocných šťavách a určitých podobných výrobkoch a určitých laktoproteínoch určených na ľudskú spotrebu, a na určité povolené enologické postupy a procesy. Použitie takýchto potravinárskych enzýmov by malo byť v súlade s týmto nariadením a osobitnými ustanoveniami príslušných právnych predpisov Spoločenstva. Smernica Rady 2001/112/ES z 20. decembra 2001, ktorá sa vzťahuje na ovocné šťavy a niektoré podobné produkty určené na ľudskú spotrebu (4), smernica Rady 83/417/EHS z 25. júla 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa niektorých laktoproteínov (kazeínov a kazeinátov) určených na ľudskú spotrebu (5) a nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (6) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Keďže toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky potravinárske enzýmy, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (7) by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Potravinárske enzýmy, ktorých používanie je povolené v rámci Spoločenstva, by sa mali objaviť v zozname Spoločenstva, ktorý by jasne opisoval enzýmy a stanovil akékoľvek podmienky, ktorými sa riadi ich používanie, a v prípade potreby by zahŕňal i informácie o ich funkcii v konečnej potravine. Tento zoznam by mali dopĺňať špecifikácie týkajúce sa najmä ich pôvodu vrátane, v príslušných prípadoch, informácií o alergénnych vlastnostiach, a kritériá čistoty.

(9)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu by sa hodnotenie rizika potravinárskych enzýmov a ich zaradenie do zoznamu Spoločenstva malo vykonať v súlade s postupom ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (8).

(10)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (9), sa záležitosti, ktoré by mohli mať vplyv na verejné zdravie, konzultujú s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(11)

Potravinársky enzým, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (10), by sa mal povoľovať v súlade s uvedeným nariadením a aj podľa tohto nariadenia.

(12)

Potravinársky enzým, ktorý už bol zaradený do zoznamu Spoločenstva podľa tohto nariadenia a ktorý sa pripravuje výrobnými postupmi alebo použitím počiatočných materiálov, ktoré sa výrazne odlišujú od tých, ktoré boli zahrnuté do hodnotenia rizika vykonaného úradom, alebo od tých, na ktoré sa vzťahuje schválenie a špecifikácie podľa tohto nariadenia, by sa mal predložiť úradu na vyhodnotenie. „Výrazne sa odlišujú“ by mohlo znamenať okrem iného zmenu výrobného postupu z extrakcie z rastlín na výrobu fermentáciou pomocou mikroorganizmu alebo genetickej modifikácie pôvodného mikroorganizmu, zmenu počiatočných materiálov alebo zmenu vo veľkosti častíc.

(13)

Keďže mnoho potravinárskych enzýmov je už na trhu Spoločenstva, malo by sa prijať ustanovenie zabezpečujúce, že prechod k uplatňovaniu zoznamu Spoločenstva obsahujúceho potravinárske enzýmy bude bezproblémový a nenaruší existujúci trh s potravinárskymi enzýmami. Žiadateľom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na sprístupnenie informácií, ktoré sú potrebné na hodnotenie rizika týchto výrobkov. Preto by sa malo umožniť počiatočné dvojročné obdobie od dátumu, keď sa začnú uplatňovať vykonávacie opatrenia, ktoré sa majú ustanoviť v súlade s nariadením (ES) č. 1331/2008, aby žiadatelia mali k dispozícii dostatočný čas na predloženie informácií o existujúcich enzýmoch, ktoré sa môžu zaradiť do zoznamu Spoločenstva, ktorý sa má vypracovať na základe tohto nariadenia. Počas počiatočného dvojročného obdobia by tiež malo byť možné predkladať žiadosti o schválenie nových enzýmov. Úrad by mal bezodkladne zhodnotiť všetky žiadosti o schválenie potravinárskych enzýmov, o ktorých boli počas uvedeného obdobia predložené dostatočné informácie.

(14)

Aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých žiadateľov, zoznam Spoločenstva by sa mal vypracovať v jednej etape. Uvedený zoznam by sa mal vytvoriť po ukončení hodnotenia rizika všetkých potravinárskych enzýmov, o ktorých sa v priebehu počiatočného dvojročného obdobia predložili dostatočné informácie. Úrad by však mal zverejniť hodnotenia rizika jednotlivých enzýmov hneď po ich dokončení.

(15)

Očakáva sa, že počas počiatočného dvojročného obdobia sa predloží značné množstvo žiadostí. Preto bude možno potrebné dlhé obdobie na to, aby sa dokončilo ich hodnotenie rizika a vypracoval sa zoznam Spoločenstva. Aby sa zabezpečil rovnaký prístup nových potravinárskych enzýmov na trh po počiatočnom dvojročnom období, malo by sa ustanoviť prechodné obdobie, počas ktorého by sa potravinárske enzýmy a potraviny využívajúce potravinárske enzýmy mohli uvádzať na trh a používať v súlade s existujúcimi vnútroštátnymi pravidlami v členských štátoch až dovtedy, kým sa nevypracuje zoznam Spoločenstva.

(16)

Potravinárske enzýmy invertáza E 1103 a lyzozým E 1105, ktoré boli schválené ako prídavné látky v potravinách podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES z 20. februára 1995 o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlách (11), a podmienky, ktorými sa riadi ich používanie, by sa mali preniesť zo smernice 95/2/ES do zoznamu Spoločenstva, ktorý sa vypracuje na základe tohto nariadenia. Nariadením Rady (ES) č. 1493/1999 sa okrem toho schvaľuje používanie ureázy, beta-glukanázy a lyzozýmu vo víne za podmienok stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 423/2008 z 8. mája 2008 ustanovujúcom niektoré podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 a ustanovujúcom Zákonník Spoločenstva pre vinárske (oenologické) postupy a procesy (12). Uvedené látky sú potravinárskymi enzýmami a mali by patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Mali by sa preto tiež doplniť do zoznamu Spoločenstva, keď sa vypracuje, z dôvodu ich používania vo víne v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999 a nariadením (ES) č. 423/2008.

(17)

Potravinárske enzýmy naďalej podliehajú všeobecnej povinnosti označovania, ktorá je ustanovená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (13) a prípadne v nariadení (ES) č. 1829/2003 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (14). V tomto nariadení by sa okrem toho mali uviesť osobitné ustanovenia o označovaní potravinárskych enzýmov, ktoré sa predávajú samostatne výrobcom alebo spotrebiteľom.

(18)

Na potravinárske enzýmy sa vzťahuje vymedzenie pojmu „potraviny“ v nariadení (ES) č. 178/2002, a preto sa pri ich používaní v potravinách vyžaduje, aby sa na označení potravín uvádzali ako zložky v súlade so smernicou 2000/13/ES. Na označení potravinárskych enzýmov by sa mala uviesť ich technologická funkcia v potravinách, po ktorej by nasledoval konkrétny názov potravinárskeho enzýmu. Malo by sa však prijať ustanovenie týkajúce sa výnimky z ustanovení o označovaní v prípadoch, keď enzým nemá žiadnu technologickú funkciu v konečnom výrobku, ale je prítomný v potravine iba v dôsledku prenosu z jednej alebo viacerých zložiek potraviny, alebo ak sa používa ako technologická pomocná látka. Smernica 2000/13/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(19)

Potravinárske enzýmy by sa mali nepretržite pozorovať a v prípade potreby prehodnocovať na základe meniacich sa podmienok ich používania a nových vedeckých informácií.

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(21)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie príslušných prechodných opatrení. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Na vypracovanie a aktualizáciu právnych predpisov Spoločenstva o potravinárskych enzýmoch primeraným a účinným spôsobom je potrebné zhromažďovať údaje, zdieľať informácie a koordinovať prácu medzi členskými štátmi. Na tento účel môže byť užitočné vypracovať štúdie zamerané na konkrétne problémy s cieľom uľahčiť proces rozhodovania. Je vhodné, aby Spoločenstvo financovalo takéto štúdie v rámci svojho rozpočtového postupu. Na financovanie týchto opatrení sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (16).

(23)

Členské štáty majú vykonávať úradné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(24)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel Spoločenstva o potravinárskych enzýmoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale v záujme jednotnosti trhu a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

zoznam Spoločenstva obsahujúci schválené potravinárske enzýmy;

b)

podmienky používania potravinárskych enzýmov v potravinách;

c)

pravidlá označovania potravinárskych enzýmov, ktoré sa predávajú samostatne.

a)

prídavných látok v potravinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1333/2008;

b)

technologických pomocných látok.

a)

v špecifických potravinách;

b)

na iné účely ako tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

a)

„potravinársky enzým“ je produkt získaný z rastlín, živočíchov alebo mikroorganizmov alebo z ich produktov vrátane produktov získaných fermentačným procesom pomocou mikroorganizmov:

b)

„prípravok z potravinárskeho enzýmu“ je preparát pozostávajúci z jedného alebo viacerých potravinárskych enzýmov, do ktorého sú začlenené látky, ako napríklad prídavné látky v potravinách a/alebo zložky potravín, aby sa uľahčilo ich skladovanie, predaj, štandardizácia, riedenie alebo rozpúšťanie.

a)

na základe dostupných vedeckých dôkazov nevyvoláva obavy o zdravie spotrebiteľa pri navrhovanej úrovni používania;

b)

existuje odôvodnená technologická potreba a

c)

jeho používanie nie je pre spotrebiteľa zavádzajúce; zavádzanie spotrebiteľa zahŕňa okrem iného otázky týkajúce sa povahy, čerstvosti a kvality použitých zložiek, prírodného pôvodu výrobku alebo výrobného procesu alebo výživovej kvality výrobku.

a)

názov potravinárskeho enzýmu;

b)

špecifikácie potravinárskeho enzýmu vrátane jeho pôvodu, kritérií čistoty a akýchkoľvek ďalších potrebných informácií;

c)

potraviny, do ktorých sa môže potravinársky enzým pridávať;

d)

podmienky, za ktorých sa môže potravinársky enzým používať; ak je to vhodné, nestanoví sa maximálne množstvo potravinárskeho enzýmu; v takomto prípade sa potravinársky enzým používa v súlade so zásadou quantum satis;

e)

vo vhodnom prípade aj to, či existujú akékoľvek obmedzenia predaja potravinárskeho enzýmu priamo konečnému spotrebiteľovi;

f)

v prípade potreby aj osobitné požiadavky, pokiaľ ide o označovanie potravín, v ktorých sa použili potravinárske enzýmy, s cieľom zabezpečiť, aby bol konečný spotrebiteľ informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo osobitnej úprave, ktorou potravina prešla.

a)

daná látka spĺňa vymedzenie pojmu „potravinársky enzým“ v článku 3;

b)

konkrétna potravina patrí do kategórie potravín v zozname Spoločenstva obsahujúcom potravinárske enzýmy.

a)

názov ustanovený podľa tohto nariadenia pre každý potravinársky enzým alebo opis na účely predaja, ktorý zahŕňa názov každého potravinárskeho enzýmu, alebo ak takýto názov neexistuje, prijatý názov uvedený v nomenklatúre Medzinárodnej únie pre biochémiu a molekulárnu biológiu (IUBMB);

b)

buď slová „do potravín“, alebo slová „obmedzené použitie v potravinách“, alebo presnejší odkaz na určené použitie v potravinách;

c)

v prípade potreby osobitné podmienky skladovania a/alebo použitia,

d)

identifikačná značka šarže alebo zásielky;

e)

návod na použitie v prípade, ak by jeho absencia mohla brániť správnemu používaniu potravinárskeho enzýmu;

f)

meno alebo obchodné meno a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu;

g)

uvedenie maximálneho množstva každej zložky alebo skupiny zložiek, ktorých množstvo v potravine podlieha obmedzeniu, a/alebo príslušné informácie uvedené jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom, ktoré kupujúcemu umožňujú dodržiavať toto nariadenie alebo iné príslušné právne predpisy Spoločenstva; ak sa rovnaké obmedzenie množstva uplatňuje na skupinu zložiek používaných jednotlivo alebo v kombinácii, možno uvádzať spoločný percentuálny podiel jedným číslom; obmedzenie množstva sa vyjadruje buď číselne, alebo na základe zásady quantum satis;

h)

čisté množstvo;

i)

aktivitu potravinárskeho enzýmu (enzýmov);

j)

dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby;

k)

v príslušných prípadoch aj informácie o potravinárskom enzýme alebo iných látkach, ako sa uvádza v tomto článku a v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES.

a)

názov ustanovený podľa tohto nariadenia pre každý potravinársky enzým alebo opis na účely predaja, ktorý zahŕňa názov každého potravinárskeho enzýmu, alebo ak takýto názov neexistuje, prijatý názov uvedený v nomenklatúre IUBMB;

b)

slová „do potravín“, alebo slová „obmedzené použitie v potravinách“, alebo presnejší odkaz na určené použitie v potravinách.

a)

sa článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008 neuplatňuje na vydanie stanoviska úradom;

b)

Komisia prijme zoznam Spoločenstva prvýkrát po tom, čo úrad predloží svoje stanovisko ku všetkým potravinárskym enzýmom uvedeným v registri.

a)

invertáza E 1103 a lyzozým E 1105, spolu s podmienkami, ktorými sa riadi ich používanie a ktoré sú uvedené v prílohe I a v časti C prílohy III k smernici 95/2/ES;

b)

ureáza, beta-glukanáza a lyzozým na použitie vo víne v súlade s nariadením (ES) č. 1493/1999 a vykonávacími pravidlami pre uvedené nariadenie.

„—

syridlo spĺňajúce požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (18),

—

iné enzýmy zrážajúce mlieko, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia (ES) č. 1332/2008.

1.

článok 6 ods. 4 sa mení a dopĺňa takto:

2.

do článku 6 ods. 6 sa dopĺňa táto zarážka:

„—

pektolytické enzýmy spĺňajúce požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (20),

—

proteolytické enzýmy spĺňajúce požiadavky nariadenia (ES) č. 1332/2008,

—

amylolytické enzýmy spĺňajúce požiadavky nariadenia (ES) č. 1332/2008.

„d)

potravinárske enzýmy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (21).

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/16

(1)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a blahu občanov a k ich sociálnym a ekonomickým záujmom.

(2)

Pri vykonávaní politík Spoločenstva by sa mala zabezpečovať vysoká úroveň ochrany ľudského života a zdravia.

(3)

Toto nariadenie nahrádza predchádzajúce smernice a rozhodnutia týkajúce sa prídavných látok v potravinách povolených na používanie v potravinách s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľov vrátane ochrany záujmov spotrebiteľov prostredníctvom komplexných a zefektívnených postupov.

(4)

Týmto nariadením sa harmonizuje používanie prídavných látok v potravinách v Spoločenstve. Toto zahŕňa používanie prídavných látok v potravinách, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie (3), a používanie určitých potravinárskych farbív na označovanie zdravotnej nezávadnosti mäsa a na zdobenie a pečiatkovanie vajec. Harmonizuje sa ním aj používanie prídavných látok v prídavných látkach v potravinách a potravinárskych enzýmoch, čím sa zabezpečuje ich bezpečnosť a kvalita a uľahčuje sa ich skladovanie a používanie. Toto nebolo dosiaľ na úrovni Spoločenstva právne regulované.

(5)

Prídavné látky v potravinách sú látky, ktoré sa bežne nekonzumujú ako potraviny ako také, avšak zámerne sa pridávajú do potravín na technologické účely opísané v tomto nariadení, ako je napríklad konzervovanie potravín. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky prídavné látky v potravinách, a preto by sa na základe vedeckého pokroku a technického rozvoja mal zaktualizovať zoznam funkčných skupín. Látky by sa však nemali považovať za prídavné látky v potravinách, keď sa používajú na účely dodania vône a/alebo chuti alebo na výživové účely, ako napríklad náhrady soli, vitamíny a minerálne látky. Okrem toho, látky považované za potraviny, ktoré sa môžu používať na technologickú funkciu, napr. chlorid sodný alebo šafran na prifarbovanie, a potravinárske enzýmy, by tiež nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Za prídavné látky v zmysle tohto nariadenia by sa však mali pokladať aj prípravky získané z potravín a z iných materiálov z prírodných zdrojov, ktoré majú mať technologický účinok v konečnej potravine a ktoré sa získavajú selektívnou extrakciou zložiek (napr. pigmentov) príbuzných s výživovými alebo aromatickými zložkami. Napokon na potravinárske enzýmy sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch (4), v ktorom sa vylučuje uplatňovanie tohto nariadenia.

(6)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na látky, ktoré sa nekonzumujú ako potraviny ako také, ale účelovo sa používajú pri spracovaní potravín a v konečných potravinách zostávajú len ako rezíduá a nemajú technologický účinok v konečnom výrobku (technologické pomocné látky).

(7)

Prídavné látky v potravinách by sa mali schváliť a používať, len ak spĺňajú kritériá ustanovené v tomto nariadení. Prídavné látky v potravinách musia byť pri používaní bezpečné, ich používanie musí byť technologicky nevyhnutné a nesmie zavádzať spotrebiteľa a musí byť pre spotrebiteľa prínosom. Zavádzanie spotrebiteľa okrem iného zahŕňa otázky týkajúce sa povahy, čerstvosti, kvality použitých zložiek, prirodzenosti výrobku alebo výrobného procesu alebo výživovej kvality výrobku vrátane obsahu ovocia a zeleniny vo výrobku. Pri schvaľovaní prídavných látok v potravinách by sa mali vziať do úvahy aj iné faktory relevantné pre zvažovanú otázku vrátane spoločenských, hospodárskych, tradičných, etických a environmentálnych faktorov, zásady predbežnej opatrnosti a realizovateľnosti kontrol. Používanie prídavných látok v potravinách a ich maximálne množstvá by mali zohľadňovať príjem prídavných látok v potravinách z iných zdrojov a vystavenie osobitných skupín spotrebiteľov (napr. alergických spotrebiteľov) prídavným látkam v potravinách.

(8)

Prídavné látky v potravinách musia spĺňať schválené špecifikácie, ktoré by mali obsahovať informácie, na základe ktorých je možné prídavnú látku v potravinách adekvátne identifikovať vrátane pôvodu a opísať prijateľné kritériá čistoty. Už vypracované špecifikácie pre prídavné látky v potravinách, ktoré sú uvedené v smernici Komisie 95/31/ES z 5. júla 1995 ustanovujúcej osobitné kritériá čistoty týkajúce sa sladidiel na použitie v potravinách (5), v smernici Komisie 95/45/ES z 26. júla 1995, ktorou sa ustanovujú osobitné kritériá čistoty týkajúce sa farbív určených na používanie v potravinách (6) a v smernici Komisie 96/77/ES z 2. decembra 1996 ustanovujúcej špecifické kritériá čistoty potravinárskych prídavných látok iných ako farbivá a sladidlá (7) by sa mali zachovať, až kým sa príslušné prídavné látky neuvedú v prílohách k tomuto nariadeniu. Vtedy by sa špecifikácie týkajúce sa takýchto prídavných látok mali stanoviť v jednom nariadení. Tieto špecifikácie by sa mali priamo vzťahovať na prídavné látky zaradené do zoznamov Spoločenstva v prílohách k tomuto nariadeniu. Vzhľadom na komplexný charakter a podstatu takýchto špecifikácií by sa však v záujme jasnosti nemali ako také zaradiť do zoznamov Spoločenstva, ale mali by sa stanoviť v jednom alebo vo viacerých samostatných nariadeniach.

(9)

Niektoré prídavné látky v potravinách sú povolené na konkrétne použitie pri určitých povolených enologických postupoch a procesoch. Používanie takýchto prídavných látok v potravinách by malo byť v súlade s týmto nariadením a konkrétnymi ustanoveniami v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

(10)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu by sa malo hodnotenie rizika a schvaľovanie prídavných látok v potravinách vykonávať v súlade s postupom ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (8).

(11)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (9), je potrebné konzultovať záležitosti, ktoré by mohli mať vplyv na verejné zdravie, s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(12)

Prídavná látka v potravinách, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (10), by sa mala schváliť v súlade s uvedeným nariadením, ako aj podľa tohto nariadenia.

(13)

V prípade prídavnej látky v potravinách schválenej podľa tohto nariadenia, ktorá sa pripravuje výrobnými metódami alebo s použitím počiatočných materiálov, ktoré sa výrazne odlišujú od tých, ktoré boli zahrnuté do hodnotenia rizika vykonaného úradom, alebo ktoré sa výrazne odlišujú od tých, na ktoré sa vzťahujú ustanovené špecifikácie, by sa mala predložiť úradu na zhodnotenie. „Výrazne sa odlišujú“ by mohlo okrem iného znamenať, že ide o zmenu výrobnej metódy z extrakcie z rastliny na výrobu fermentáciou s použitím mikroorganizmu alebo genetickej modifikácie pôvodného mikroorganizmu, zmenu počiatočných materiálov alebo zmenu veľkosti častíc vrátane použitia nanotechnológie.

(14)

Prídavné látky v potravinách by sa mali nepretržite pozorovať a v prípade potreby sa musia prehodnocovať na základe meniacich sa podmienok používania a nových vedeckých informácií. V prípade potreby by mala Komisia spolu s členskými štátmi zvážiť primerané opatrenia.

(15)

Členským štátom, ktoré si k 1. januáru 1992 ponechali zákaz používania určitých prídavných látok v určitých potravinách považovaných za tradičné a vyrábaných na ich území, by sa malo povoliť, aby naďalej tento zákaz uplatňovali. Okrem toho, pokiaľ ide o také výrobky ako „Feta“ alebo „Salame cacciatore“, toto nariadenie by nemalo mať vplyv na reštriktívnejšie pravidlá, spojené s používaním určitých označení podľa nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (11) a nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín (12).

(16)

Prídavná látka, pokiaľ nepodlieha ďalším obmedzeniam, sa môže nachádzať v potravinách nie ako výsledok priameho pridania, ale v dôsledku prenesenia zo zložky, v ktorej je prítomnosť prídavnej látky povolená, pod podmienkou, že množstvo prídavnej látky v konečnej potravine neprevyšuje jej množstvo, ktoré by sa do potraviny dostalo pri použití zložky za náležitých technologických podmienok a pri uplatnení správnej výrobnej praxe.

(17)

Prídavné látky v potravinách zostávajú predmetom všeobecných povinností týkajúcich sa označovania, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (13), prípadne v nariadení (ES) č. 1829/2003 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (14). Okrem toho by aj toto nariadenie malo obsahovať osobitné ustanovenia o označovaní prídavných látok v potravinách predávaných samostatne výrobcovi alebo konečnému spotrebiteľovi.

(18)

Sladidlá povolené podľa tohto nariadenia sa môžu používať v stolových sladidlách priamo predávaných spotrebiteľom. Ich výrobcovia by mali vhodným spôsobom informovať spotrebiteľov, aby spotrebitelia mohli výrobok bezpečne používať. Takéto informácie by sa mohli sprístupniť rôznymi spôsobmi, napríklad aj na označeniach na výrobkoch, na internetových stránkach, telefónnych linkách pre informovanie spotrebiteľov, či na mieste predaja. Na prijatie jednotného prístupu k vykonávaniu tejto požiadavky môže byť potrebné vypracovať na úrovni Spoločenstva usmernenia.

(19)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(20)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu príloh k tomuto nariadeniu a na prijatie vhodných prechodných opatrení. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(21)

Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie určitých zmien príloh II a III týkajúcich sa látok, ktoré sú už povolené na základe iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj akýchkoľvek vhodných prechodných opatrení týkajúcich sa týchto látok, mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť.

(22)

Na vypracovanie a aktualizáciu právnych predpisov Spoločenstva o prídavných látkach v potravinách primeraným a účinným spôsobom je potrebné zhromažďovať údaje, zdieľať informácie a koordinovať prácu medzi členskými štátmi. Na tento účel môže byť užitočné vypracovať štúdie zamerané na konkrétne problémy s cieľom uľahčiť proces rozhodovania. Je vhodné, aby Spoločenstvo financovalo takéto štúdie v rámci svojho rozpočtového postupu. Na financovanie týchto opatrení sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (16).

(23)

Členské štáty majú vykonávať úradné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(24)

Keďže ciel tohto nariadenia, a to ustanovenie pravidiel Spoločenstva o prídavných látkach v potravinách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale v záujme jednotnosti trhu a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Po prijatí tohto nariadenia by Komisia mala s pomocou Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat preskúmať všetky existujúce povolenia z hľadiska iných kritérií ako je bezpečnosť, napríklad z hľadiska príjmu, technologickej nevyhnutnosti a potenciálu zavádzať spotrebiteľa. Všetky prídavné látky v potravinách, ktorých schvaľovanie má pokračovať na úrovni Spoločenstva, by sa mali preniesť do zoznamov Spoločenstva uvedených v prílohách II a III k tomuto nariadeniu. Do prílohy III k tomuto nariadeniu by sa mali doplniť ostatné prídavné látky v potravinách používané v prídavných látkach a potravinárskych enzýmoch, ako aj nosiče živín a podmienky ich používania v súlade s nariadením (ES) č. 1331/2008 [ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm]. V snahe poskytnúť vhodné prechodné obdobie by sa ustanovenia v prílohe III, s výnimkou ustanovení o nosičoch prídavných látok v potravinách a prídavných látkach v arómach, nemali do 1. januára 2011 uplatňovať.

(26)

Kým sa nevypracujú budúce zoznamy Spoločenstva obsahujúce prídavné látky v potravinách, je potrebné ustanoviť zjednodušený postup, ktorým by bolo možné aktualizovať súčasné zoznamy prídavných látok v potravinách uvedené v platných smerniciach.

(27)

Bez toho, aby bol dotknutý výsledok preskúmania uvedeného v odôvodnení 25, by Komisia mala do jedného roka odo dňa prijatia tohto nariadenia vypracovať pre úrad program hodnotenia na prehodnotenie bezpečnosti prídavných látok v potravinách, ktoré už boli v Spoločenstve schválené. Tento program by mal definovať potreby a poradie priorít, podľa ktorých sa majú schválené prídavné látky v potravinách preskúmať.

(28)

Týmto nariadením sa zrušujú a nahrádzajú tieto akty: smernica Rady z 23. októbra 1962 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa farbív, ktoré sú povolené na použitie v potravinách určených pre ľudskú spotrebu (17), smernica Rady 65/66/EHS z 26. januára 1965, ktorou sa ustanovujú osobitné kritéria čistoty pre prezervačné látky povolené na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu (18), smernica Rady 78/663/EHS z 25. júla 1978, ktorou sa ustanovujú osobitné kritéria čistoty pre emulgátory, stabilizátory, zahusťovadlá a želírujúce látky na použitie v potravinách (19), smernica Rady 78/664/EHS z 25. júla 1978, ktorou sa ustanovujú osobitné kritéria čistoty pre antioxidanty, ktoré sa môžu použiť v potravinách určených pre ľudskú spotrebu (20), prvá smernica Komisie 81/712/EHS z 28. júla 1981 stanovujúca analytické metódy Spoločenstva pre overenie splnenia kritérií čistoty niektorých prídavných látok používaných do potravín (21), smernica Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu (22), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/35/ES z 30. júna 1994 o sladidlách používaných v potravinách (23), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/36/ES z 30. júna 1994 o farbivách na použitie v potravinách (24), smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/2/ES z 20. februára 1995 o potravinárskych prídavných látkach iných ako farbivá a sladidlá (25), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 292/97/ES z 19. decembra 1996 zachovaní vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich používanie niektorých prísad vo výrobe niektorých špecifických potravín (26) a rozhodnutie Komisie 2002/247/ES z 27. marca 2002, ktorým sa pozastavuje uvádzanie na trh a dovoz želé cukroviniek, ktoré obsahujú potravinársku prídavnú látku E 425 konjac (27). Je však vhodné, aby niektoré ustanovenia uvedených aktov zostali v účinnosti počas prechodného obdobia, aby sa poskytol čas na prípravu zoznamov Spoločenstva v prílohách k tomuto nariadeniu,

a)

zoznamy schválených prídavných látok v potravinách v Spoločenstve, ako je stanovené v prílohách II a III;

b)

podmienky používania prídavných látok v potravinách vrátane ich použitia v prídavných látkach a v potravinárskych enzýmoch, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1332/2008 [o potravinárskych enzýmoch], a v potravinárskych arómach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých potravinových zložkách s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách (28);

c)

pravidlá označovania prídavných látok v potravinách predávaných samostatne.

a)

technologické pomocné látky;

b)

látky používané na ochranu rastlín a rastlinných výrobkov v súlade s predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa zdravia rastlín;

c)

látky pridávané do potravín ako živiny;

d)

látky používané na úpravu vody na ľudskú spotrebu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (29);

e)

arómy patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1334/2008 [o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách].

a)

v osobitných potravinách;

b)

na iné účely, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

a)

„prídavná látka v potravinách“ je akákoľvek látka, ktorá sa obvykle nekonzumuje ako potravina ako taká a ktorá sa obvykle nepoužíva ako charakteristická zložka potravín, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá výživovú hodnotu, a ktorej zámerné pridanie do potraviny z technologických dôvodov pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní tejto potraviny má alebo sa môže odôvodnene očakávať, že bude mať za následok, že sa sama alebo jej vedľajšie produkty stanú priamo či nepriamo zložkou takejto potraviny.

Za prídavné látky v potravinách sa nepovažujú:

b)

„technologická pomocná látka“ je akákoľvek látka, ktorá:

c)

„funkčná skupina“ je jedna z kategórií stanovených v prílohe I na základe technologickej funkcie prídavnej látky v potravinách;

d)

„nespracovaná potravina“ je potravina, ktorá nebola upravená spôsobom, ktorý by zapríčinil podstatnú zmenu jej pôvodného stavu, pričom podstatnú zmenu nespôsobujú tieto činnosti: porciovanie, delenie, oddeľovanie, vykosťovanie, sekanie, stiahnutie z kože, šúpanie, drvenie, krájanie, čistenie, odkrajovanie, hlboké zmrazovanie, zmrazovanie, schladzovanie, mletie, lúpanie, balenie alebo vybaľovanie;

e)

„potravina bez pridaných cukrov“ je potravina bez:

f)

„potravina so zníženou energetickou hodnotou“ je potravina, ktorej energetická hodnota sa znížila najmenej o 30 % v porovnaní s pôvodnou potravinou alebo s podobným výrobkom;

g)

„stolové sladidlá“ sú prípravky povolených sladidiel, ktoré môžu obsahovať iné prídavné látky v potravinách a/alebo zložky potravín a ktoré sú určené na predaj konečnému spotrebiteľovi ako náhrada cukrov;

h)

„quantum satis“ (nevyhnutné množstvo) znamená, že nie je stanovené žiadne maximálne numerické množstvo a látky sa používajú v súlade so správnou výrobnou praxou v množstve nie vyššom, ako je množstvo nevyhnutné na dosiahnutie účelu, na ktorý sú určené, a pod podmienkou, že sa nezavádza spotrebiteľ.

a)

na základe dostupných vedeckých dôkazov nevyvoláva obavy o zdravie spotrebiteľa pri navrhovanej úrovni používania;

b)

existuje odôvodnená technologická potreba, ktorá sa nedá dosiahnuť inými ekonomicky a technologicky uskutočniteľnými spôsobmi; a

c)

jej používanie nie je pre spotrebiteľa zavádzajúce.

a)

zachovanie výživovej akosti potraviny;

b)

zabezpečenie potrebných zložiek alebo prísad potravín vyrábaných pre skupiny spotrebiteľov s osobitnými stravovacími potrebami;

c)

zvýšenie schopnosti potraviny udržať si akosť alebo stabilitu alebo zlepšenie jej organoleptických vlastností, pričom sa charakter, podstata ani kvalita potraviny nezmení takým spôsobom, ktorý by zavádzal spotrebiteľa;

d)

pomoc pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave alebo skladovaní potravín vrátane prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm pod podmienkou, že prídavná látka v potravinách sa nepoužíva na zakrytie účinkov použitia nevyhovujúcich surovín alebo nežiaducich postupov alebo techník, vrátane nehygienických postupov alebo techník, počas akejkoľvek z týchto činností.

a)

potravina nie je významnou súčasťou bežnej stravy; alebo

b)

prídavná látka v potravinách je nevyhnutná pri výrobe potravín pre skupiny spotrebiteľov s osobitnými stravovacími potrebami.

a)

náhrada cukrov pri výrobe potravín so zníženou energetickou hodnotou, nekariogénnych potravín alebo potravín bez pridaných cukrov; alebo

b)

náhrada cukrov, ak to umožní predĺžiť trvanlivosť potraviny, alebo

c)

výroba potravín určených na osobitné výživové účely, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 89/398/EHS.

a)

obnova pôvodného vzhľadu potraviny, ktorej farba sa zmenila pri spracovaní, skladovaní, balení a distribúcii, čím sa mohla znížiť jej vizuálna akceptovateľnosť;

b)

zvýšenie vizuálnej príťažlivosti potraviny;

c)

dodanie farby inak bezfarebnej potravine.

a)

zoznamu Spoločenstva v prílohe II k tomuto nariadeniu a/alebo

b)

zoznamu Spoločenstva v prílohe III k tomuto nariadeniu.

a)

názov prídavnej látky v potravinách a jej E číslo;

b)

potraviny, do ktorých sa môže prídavná látka v potravinách pridávať;

c)

podmienky, za ktorých sa môže prídavná látka v potravinách používať;

d)

v prípade potreby i akékoľvek obmedzenia vzťahujúce sa na priamy predaj prídavnej látky v potravinách konečnému spotrebiteľovi.

a)

sa používané množstvo stanoví ako najnižšie nevyhnutné množstvo na dosiahnutie požadovaného účinku;

b)

množstvá zohľadňujú:

a)

v zloženej potravine, okrem potravín uvedených v prílohe II, ak je prídavná látka v potravinách povolená v jednej zo zložiek zloženej potraviny;

b)

v potravine, do ktorej sa pridala prídavná látka v potravinách, potravinársky enzým alebo potravinárska aróma, ak prídavná látka v potravinách:

c)

v potravine, ktorá sa má použiť iba na prípravu zloženej potraviny a pod podmienkou, že daná zložená potravina je v súlade s týmto nariadením.

a)

konkrétna potravina patrí do kategórie potravín uvedených v prílohe II alebo

b)

sa prídavná látka v potravinách uvedená v prílohách II a III a povolená na základe zásady quantum satis používa v súlade s kritériami uvedenými v článku 11 ods. 2 alebo

c)

daná látka zodpovedá vymedzeniu pojmu „prídavná látka v potravinách“ v článku 3.

a)

názov a/alebo E číslo ustanovené v tomto nariadení pre každú prídavnú látku v potravinách alebo opis na účely predaja, ktorý zahŕňa názov a/alebo E číslo každej prídavnej látky v potravinách;

b)

buď slová „do potravín“ alebo slová „obmedzené použitie v potravinách“ alebo presnejší odkaz na určené použitie v potravinách;

c)

v prípade potreby osobitné podmienky skladovania a/alebo použitia;

d)

identifikačná značka šarže alebo zásielky;

e)

návod na použitie v prípade, ak by jeho absencia mohla brániť správnemu používaniu prídavnej látky v potravinách;

f)

meno alebo obchodné meno a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu;

g)

uvedenie maximálneho množstva každej zložky alebo skupiny zložiek, ktorých množstvo v potravine podlieha obmedzeniu, a/alebo príslušné informácie uvedené jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktoré kupujúcemu umožňujú dodržiavať toto nariadenie alebo iné príslušné právne predpisy Spoločenstva; ak sa rovnaké obmedzenie množstva vzťahuje na skupinu zložiek používaných jednotlivo alebo v kombinácii, možno uvádzať spoločný percentuálny podiel jedným číslom; obmedzenie množstva sa vyjadruje buď číselne, alebo na základe zásady quantum satis;

h)

čisté množstvo;

i)

dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby;

j)

v príslušných prípadoch i informácie o prídavnej látke v potravinách alebo iných látkach, ako sa uvádza v tomto článku a v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES, pokiaľ ide o uvedenie zložiek prítomných v potravinách.

a)

názov a E číslo ustanovené v tomto nariadení pre každú prídavnú látku v potravinách alebo opis na účely predaja, ktorý zahŕňa názov a E číslo každej prídavnej látky v potravinách;

b)

buď slová „do potravín“ alebo slová „obmedzené použitie v potravinách“ alebo presnejší odkaz na určené použitie v potravinách.

a)

polyoly: „nadmerná konzumácia môže vyvolať laxatívne účinky“;

b)

aspartám/soli aspartámu-acesulfámu: „obsahuje zdroj fenylalanínu“.

a)

smernica Rady z 23. októbra 1962 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa farbív, ktoré sú povolené na použitie v potravinách určených pre ľudskú spotrebu;

b)

smernica 65/66/EHS;

c)

smernica 78/663/EHS;

d)

smernica 78/664/EHS;

e)

smernica 81/712/EHS;

f)

smernica 89/107/EHS;

g)

smernica 94/35/ES;

h)

smernica 94/36/ES;

i)

smernica 95/2/ES;

j)

rozhodnutie č. 292/97/ES;

k)

rozhodnutie 2002/247/ES.

a)

článok 2 ods. 1, 2 a 4 smernice 94/35/ES a jej príloha;

b)

článok 2 ods. 1 až 6, ods. 8, 9 a 10 smernice 94/36/ES a jej prílohy I až V;

c)

články 2 a 4 smernice 95/2/ES a jej prílohy I až VI.

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/34

(1)

Smernicu Rady 88/388/EHS z 22. júna 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dochucovadiel, určených na používanie v potravinách a východzích materiálov na ich výrobu (3) je potrebné v súvislosti s technickým a vedeckým vývojom aktualizovať. V záujme prehľadnosti a efektívnosti by sa smernica 88/388/EHS mala nahradiť týmto nariadením.

(2)

Rozhodnutie Rady 88/389/EHS z 22. júna 1988, na základe ktorého Komisia vytvorí zoznam surovín a látok používaných pri príprave aróm (4), stanovuje vytvorenie tohto zoznamu do 24 mesiacov od jeho prijatia. Uvedené rozhodnutie je už obsolétne a malo by sa zrušiť.

(3)

Smernica Komisie 91/71/EHS zo 16. januára 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 88/388/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dochucovadiel určených na používanie v potravinách a východzích materiálov na ich výrobu (5), stanovuje pravidlá označovania aróm. Uvedené pravidlá sa nahrádzajú týmto nariadením a smernica by sa teraz mala zrušiť.

(4)

Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a blahu občanov a k ich sociálnym a ekonomickým záujmom.

(5)

Na účel ochrany ľudského zdravia by sa toto nariadenie malo vzťahovať na arómy, východiskové materiály pre arómy a potraviny obsahujúce arómy. Malo by sa tiež vzťahovať na určité zložky potravín s aromatickými vlastnosťami, ktoré sa do potravín pridávajú, najmä s cieľom pridať chuť a vôňu, a ktoré významne prispievajú k prítomnosti určitých prirodzene sa vyskytujúcich nežiaducich látok v potravinách (ďalej len „zložky potravín s aromatickými vlastnosťami“), ich východiskové materiály a potraviny, ktoré ich obsahujú.

(6)

Surové potraviny, ktoré neprešli spracovateľskou úpravou, a jednozložkové potraviny, ako napríklad koreniny, byliny, čaje a zápary (napr. ovocný alebo bylinný čaj), ako aj zmesi korenín a/alebo bylín, čajové zmesi a zmesi na zápary, pokiaľ sa konzumujú samostatne a/alebo sa nepridávajú do potravín, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(7)

Arómy sa používajú na zlepšenie alebo zmenu vône a/alebo chuti potravín v prospech spotrebiteľa. Arómy a zložky potravín s aromatickými vlastnosťami by sa mali použiť iba vtedy, ak spĺňajú kritériá ustanovené v tomto nariadení. Ich použitie musí byť bezpečné a z tohto dôvodu by sa niektoré arómy mali podrobiť hodnoteniu rizika predtým, ako sa schváli ich použitie v potravinách. Všade, kde je to možné, by sa mala sústreďovať pozornosť na, či by použitie určitých aróm mohlo mať negatívne dôsledky pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Použitie aróm nesmie zavádzať spotrebiteľa a ich prítomnosť v potravinách by mala preto vždy byť uvedená prostredníctvom príslušného označenia. Arómy by sa najmä nemali používať spôsobom, ktorý zavádza spotrebiteľa v otázkach súvisiacich okrem iného s povahou, čerstvosťou, kvalitou použitých zložiek, prirodzenosťou výrobku alebo výrobného procesu alebo výživovou kvalitou výrobku. Schválenie aróm by malo tiež zohľadňovať ďalšie faktory relevantné pre zvažovanú otázku vrátane spoločenských, hospodárskych, tradičných, etických a environmentálnych faktorov, zásady predbežnej opatrnosti a realizovateľnosti kontrol.

(8)

Od roku 1999 Vedecký výbor pre potraviny a následne Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (6) vydávajú stanoviská k mnohým látkam, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo východiskových materiáloch pre arómy a zložky potravín s aromatickými vlastnosťami, ktoré podľa Výboru expertov pre aromatické látky Rady Európy vyvolávajú obavy z toxikologického hľadiska. Látky, v prípade ktorých obavu z toxikologického hľadiska potvrdil Vedecký výbor pre potraviny, by sa mali považovať za nežiaduce látky, ktoré by sa nemali ako také pridávať do potravín.

(9)

Kvôli svojmu prirodzenému výskytu v rastlinách by nežiaduce látky mohli byť prítomné v aromatických prípravkoch a zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami. Rastliny sa tradične používajú ako potraviny alebo zložky potravín. Mali by sa stanoviť príslušné maximálne množstvá pre prítomnosť týchto nežiaducich látok v potravinách, ktoré najviac prispievajú k príjmu týchto látok ľuďmi, pričom sa zohľadní tak potreba chrániť ľudské zdravie, ako aj ich nevyhnutná prítomnosť v tradičných potravinách.

(10)

Maximálne množstvá určitých prirodzene sa vyskytujúcich nežiaducich látok by sa mali sústrediť na potraviny alebo kategórie potravín, ktoré najviac prispievajú k príjmu v strave. Ak dodatočne prirodzene sa vyskytujúce nežiaduce látky predstavujú riziko pre zdravie spotrebiteľa, mali by sa maximálne množstvá stanoviť v nadväznosti na stanovisko úradu. Členské štáty by mali organizovať kontroly na základe rizík v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (7). Výrobcovia potravín sú povinní brať ohľad na prítomnosť týchto látok pri použití zložiek potravín s aromatickými vlastnosťami a/alebo aróm na prípravu všetkých potravín s cieľom zabezpečiť, aby sa na trh nedostali potraviny, ktoré nie sú bezpečné.

(11)

Na úrovni Spoločenstva by sa mali prijať ustanovenia s cieľom zakázať alebo obmedziť používanie určitých rastlinných, živočíšnych, mikrobiologických alebo minerálnych materiálov, ktoré vyvolávajú obavy o ľudské zdravie pri výrobe aróm a zložiek potravín s aromatickými vlastnosťami, a ich používanie v potravinárskej výrobe.

(12)

Hodnotenia rizika by mal vykonávať úrad.

(13)

Na zabezpečenie harmonizácie by sa hodnotenie rizika a schvaľovanie aróm a východiskových materiálov, ktoré sa musia podrobiť hodnoteniu, malo vykonávať v súlade s postupom ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (8).

(14)

Aromatické látky sú definované chemické látky, ktoré zahŕňajú aromatické látky získavané chemickou syntézou alebo izolované použitím chemických procesov, a prirodzené aromatické látky. Program hodnotenia aromatických látok pokračuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2232/96 z 28. októbra 1996, ktorým sa ustanovuje postup Spoločenstva pre chuťové a aromatické prísady používané alebo uvažované pre použitie do alebo na potraviny (9). Podľa uvedeného nariadenia sa má prijať zoznam aromatických látok do piatich rokov po prijatí uvedeného programu. Pre prijatie tohto zoznamu by sa mal stanoviť nový termín. Navrhne sa, aby bol tento zoznam zahrnutý do zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(15)

Aromatické prípravky sú arómy, ktoré nie sú definovanými chemickými látkami získanými z materiálov rastlinného, živočíšneho alebo mikrobiologického pôvodu príslušnými fyzikálnymi, enzymatickými alebo mikrobiologickými procesmi, v surovom stave materiálu, alebo po spracovaní na ľudskú spotrebu. Aromatické prípravky vyrábané z potravín nemusia na použitie v potravinách prejsť postupom hodnotenia alebo schvaľovania, ak o ich bezpečnosti neexistuje žiadna pochybnosť. Bezpečnosť aromatických prípravkov vyrábaných z nepotravinového materiálu by sa však mala hodnotiť a schvaľovať.

(16)

Nariadenie (ES) č. 178/2002 vymedzuje potraviny ako akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa odôvodnene predpokladá, že sú na ňu určené. Materiály rastlinného, živočíšneho alebo mikrobiologického pôvodu, v prípade ktorých možno dostatočne preukázať, že sa doteraz používali na výrobu aróm, sa považujú na tento účel za potravinové materiály, aj keď niektoré z týchto východiskových materiálov, ako napríklad ružové drevo a jahodové listy, sa samostatne nemusia používať ako potravina. Nemusia sa hodnotiť.

(17)

Podobne aj arómy získané tepelným procesom a vyrábané z potravín za špecifikovaných podmienok nemusia na použitie v potravinách prejsť postupom hodnotenia alebo schvaľovania, ak o ich bezpečnosti neexistuje žiadna pochybnosť. Bezpečnosť aróm získaných tepelným procesom, ktoré sa vyrábajú z nepotravinových materiálov alebo ktoré nespĺňajú určité výrobné podmienky, by sa však mala hodnotiť a schvaľovať.

(18)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2065/2003 z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potravinách (10) ustanovuje postup pre hodnotenie bezpečnosti a schvaľovanie dymových aróm a je zamerané na vytvorenie zoznamu základných dymových kondenzátov a základných dechtových frakcií, ktorých používanie je povolené s vylúčením všetkých ostatných.

(19)

Aromatické prekurzory, ako napríklad sacharidy, oligopeptidy a aminokyseliny, ovplyvňujú chuť a vôňu potraviny chemickými reakciami vyskytujúcimi sa počas spracovania potraviny. Aromatické prekurzory vyrábané z potravín nemusia na použitie v potravinách prejsť postupom hodnotenia alebo schvaľovania, ak o ich bezpečnosti neexistuje žiadna pochybnosť. Bezpečnosť aromatických prekurzorov vyrábaných z nepotravinového materiálu by sa však mala hodnotiť a schvaľovať.

(20)

Iné arómy, na ktoré sa nevzťahujú definície vyššie uvedených aróm, sa môžu používať v potravinách po tom, ako prejdú postupom hodnotenia a schvaľovania. Príkladom by mohli byť arómy získavané zohriatím oleja alebo tuku na veľmi vysokú teplotu na veľmi krátky čas, čím vzniká grilovacia aróma.

(21)

Materiál rastlinného, živočíšneho, mikrobiologického alebo minerálneho pôvodu, ktorý nie je potravinou, sa môže povoliť na výrobu aróm len po vedeckom vyhodnotení jeho bezpečnosti. Môže byť potrebné povoliť používanie iba určitých častí materiálu alebo stanoviť podmienky používania.

(22)

Arómy môžu obsahovať prídavné látky v potravinách povolené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (11) a/alebo iné zložky potravín na technologické účely, ako je ich skladovanie, štandardizácia, riedenie alebo rozpustenie a stabilizácia.

(23)

Aróma alebo východiskový materiál, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (12), by sa mal povoliť v súlade s uvedeným nariadením, ako aj podľa tohto nariadenia.

(24)

Arómy naďalej podliehajú všeobecným povinnostiam označovania tak, ako sa to stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (13) a prípadne v nariadení (ES) č. 1829/2003 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (14). Okrem toho by toto nariadenie malo zahŕňať osobitné ustanovenia o označovaní aróm, ktoré sa predávajú výrobcovi alebo konečnému spotrebiteľovi samostatne.

(25)

Aromatické látky alebo aromatické prípravky by sa mali označiť ako „prírodné“ iba v prípade, ak spĺňajú určité kritériá, ktoré zabezpečujú, že spotrebitelia nie sú zavádzaní.

(26)

Požiadavky na osobitné informácie by mali zabezpečiť, že spotrebitelia nie sú zavádzaní, pokiaľ ide o východiskový materiál používaný na výrobu prírodných aróm. Ak sa konkrétne výraz „prírodná“ použije na opísanie arómy, použité aromatické zložky by mali mať úplne prírodný pôvod. Navyše by mal byť označený zdroj arómy okrem prípadu, keď by uvedené východiskové materiály boli nerozoznateľné v aróme alebo v chuti potraviny. Ak sa uvedie zdroj, z uvedeného materiálu by sa malo získať najmenej 95 % aromatickej zložky. Keďže použitie aróm by nemalo zavádzať spotrebiteľa, zvyšných maximálne 5 % možno použiť iba na štandardizáciu alebo pridanie napríklad čerstvejšej, prenikavejšej, zrelšej alebo zelenšej príchute aróme. Ak sa z uvedeného zdroja získalo menej ako 95 % aromatickej zložky a arómu zdroja možno stále rozoznať, zdroj by sa mal uviesť so slovami, že boli pridané iné prírodné arómy, napríklad kakaový extrakt, do ktorého boli pridané iné prírodné arómy na dodanie banánovej príchute.

(27)

Spotrebitelia by mali byť informovaní o tom, ak údenú chuť určitej potraviny spôsobuje pridanie dymových aróm. V súlade so smernicou 2000/13/ES by označenie nemalo zavádzať spotrebiteľa ohľadom toho, či je výrobok údený bežným spôsobom čerstvým dymom alebo upravený dymovými arómami. Smernicu 2000/13/ES je potrebné prispôsobiť definíciám aróm, dymových aróm a výrazu „prírodná“ na opis aróm ustanovených v tomto nariadení.

(28)

Na vyhodnotenie bezpečnosti aromatických látok pre ľudské zdravie sú nevyhnutné informácie o spotrebe a používaní aromatických látok. Množstvá aromatických látok pridávaných do potravín by sa mali preto pravidelne kontrolovať.

(29)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (15).

(30)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na zmenu príloh k tomuto nariadeniu a prijatie primeraných prechodných opatrení týkajúcich sa vytvorenia zoznamu Spoločenstva. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(31)

Ak sa zo závažných naliehavých dôvodov nemôžu dodržať obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou, Komisia by mala mať možnosť uplatniť na prijatie opatrení opísaných v článku 8 ods. 2 a zmien príloh II až V k tomuto nariadeniu postup pre naliehavé prípady ustanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES.

(32)

Prílohy II až V k tomuto nariadeniu by sa mali podľa potreby prispôsobiť vedeckému a technickému pokroku, pričom sa vezmú do úvahy informácie poskytnuté výrobcami a používateľmi aróm a/alebo vyplývajúce z monitorovania a kontrol členských štátov.

(33)

Na vypracovanie a aktualizáciu právnych predpisov Spoločenstva o arómach primeraným a účinným spôsobom je potrebné zhromaždiť údaje, zdieľať informácie a koordinovať prácu medzi členskými štátmi. Na tento účel môže byť užitočné vypracovať štúdie zamerané na konkrétne problémy s cieľom uľahčiť proces rozhodovania. Je vhodné, aby Spoločenstvo financovalo takéto štúdie v rámci svojho rozpočtového postupu. Na financovanie týchto opatrení sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 882/2004.

(34)

Do vytvorenia zoznamu Spoločenstva by sa malo prijať ustanovenie na hodnotenie a schvaľovanie aromatických látok, na ktoré sa nevzťahuje program hodnotenia ustanovený v nariadení (ES) č. 2232/96. Mal by sa preto ustanoviť prechodný režim. Podľa tohto režimu by sa takéto aromatické látky mali hodnotiť a schvaľovať v súlade s postupom ustanoveným v nariadení (ES) č. 1331/2008. Lehoty, ktoré sú v uvedenom nariadení ustanovené pre úrad na vydanie svojho stanoviska a pre Komisiu na predloženie návrhu nariadenia, ktorým sa aktualizuje zoznam Spoločenstva, Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat, by však nemali platiť, pretože by sa mal uprednostniť prebiehajúci program hodnotenia.

(35)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel Spoločenstva pre používanie aróm a určitých zložiek potravín s aromatickými vlastnosťami v potravinách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale v záujme jednotnosti trhu a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 z 10. júna 1991, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuky aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (16) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, opise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín (17) je potrebné prispôsobiť určitým novým vymedzeniam pojmov ustanoveným v tomto nariadení.

(37)

Nariadenia (EHS) č. 1601/91, (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernica 2000/13/ES by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

a)

zoznam Spoločenstva obsahujúci arómy a východiskové materiály schválené na použitie v potravinách, uvedený v prílohe I (ďalej len „zoznam Spoločenstva“);

b)

podmienky používania aróm a potravinových zložiek s aromatickými vlastnosťami v potravinách;

c)

pravidlá označovania aróm.

a)

arómy, ktoré sa používajú alebo sú určené na použitie v potravinách bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v nariadení (ES) č. 2065/2003;

b)

zložky potravín s aromatickými vlastnosťami;

c)

potraviny obsahujúce arómy a/alebo zložky potravín s aromatickými vlastnosťami;

d)

východiskové materiály pre arómy a/alebo východiskové materiály pre zložky potravín s aromatickými vlastnosťami.

a)

látky, ktoré majú výlučne sladkú, kyslú alebo slanú chuť;

b)

surové potraviny;

c)

samostatné jednozložkové potraviny a zmesi ako napríklad, ale nie výhradne, čerstvé, sušené alebo mrazené koreniny a/alebo byliny, zmesi čaju a zmesi pre zápary, pokiaľ sa nepoužili ako zložky potravín.

a)

„arómy“ sú výrobky, ktoré:

b)

„aromatická látka“ je definovaná chemická látka s aromatickými vlastnosťami;

c)

„prírodná aromatická látka“ je aromatická látka získaná príslušnými fyzikálnymi, enzymatickými alebo mikrobiologickými procesmi z materiálu rastlinného, živočíšneho alebo mikrobiologického pôvodu buď v surovom stave, alebo po spracovaní na ľudskú spotrebu jedným alebo viacerými tradičnými postupmi prípravy potravín uvedenými v prílohe II. Prírodné aromatické látky zodpovedajú látkam, ktoré sa prirodzene vyskytujú a ktoré boli identifikované v prírode;

d)

„aromatický prípravok“ je iný výrobok ako aromatická látka, ktorý je získaný:

e)

„aróma získaná tepelným procesom“ je výrobok získaný po tepelnom spracovaní zo zmesi zložiek, ktoré samotné nemusia mať nevyhnutne aromatické vlastnosti, z ktorých aspoň jedna obsahuje dusík (amín) a ďalšia je redukujúcim cukrom; zložkami na výrobu aróm získaných tepelným procesom môžu byť:

f)

„dymová aróma“ je výrobok získaný frakcionáciou a purifikáciou kondenzovaného dymu, ktorých výťažkom sú základné dymové kondenzáty, základné dechtové frakcie a/alebo derivované dymové arómy, ako je vymedzené v článku 3 bode 1, 2 a 4 nariadenia (ES) č. 2065/2003;

g)

„aromatický prekurzor“ je výrobok, ktorý sám osebe nemusí mať nevyhnutne aromatické vlastnosti, úmyselne pridávaný do potravín s jediným cieľom vytvoriť arómu rozkladom alebo reakciou s inými zložkami v priebehu spracovania potravín; môže sa získať:

h)

„iná aróma“ je aróma pridaná alebo určená na pridanie do potraviny s cieľom dodať vôňu a/alebo chuť, ktorá nepatrí do vymedzenia pojmov v písmenách b) až g);

i)

„potravinová zložka s aromatickými vlastnosťami“ je potravinová zložka, ktorá nie je arómou a ktorú možno pridať do potraviny s hlavným cieľom dodať arómu alebo upraviť jej arómu, a ktorá vo významnej miere prispieva k prítomnosti určitých prirodzene sa vyskytujúcich nežiaducich látok v potravine;

j)

„východiskový materiál“ je materiál rastlinného, živočíšneho, mikrobiologického alebo minerálneho pôvodu, z ktorého sa arómy alebo zložky potravín s aromatickými vlastnosťami vyrábajú; môže ním byť:

k)

„príslušný fyzikálny proces“ je fyzikálny proces, ktorý neupravuje zámerne chemický charakter zložiek arómy bez toho, aby tým bol dotknutý zoznam tradičných postupov prípravy potravín v prílohe II, a okrem iného nezahŕňa použitie singletového kyslíka, ozónu, anorganických katalyzátorov, kovových katalyzátorov, organokovových činidiel a/alebo UV žiarenia.

a)

na základe dostupných vedeckých dôkazov nevyvolávajú riziko pre zdravie spotrebiteľa a

b)

ich používanie nie je pre spotrebiteľa zavádzajúce.

a)

aromatické prípravky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) bode i);

b)

arómy získané tepelným procesom uvedené v článku 3 ods. 2 písm. e) bode i), ktoré spĺňajú podmienky na výrobu aróm získaných tepelným procesom a podmienky maximálnych množstiev pre určité látky v arómach získaných tepelným procesom stanovené v prílohe V;

c)

aromatické prekurzory uvedené v článku 3 ods. 2 písm. g) bode i);

d)

zložky potravín s aromatickými vlastnosťami.

a)

aromatické látky;

b)

aromatické prípravky uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) bode ii);

c)

arómy získané tepelným procesom, ktoré sa získavajú zahrievaním zložiek, na ktoré sa čiastočne alebo úplne vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. e) bode ii) a/alebo ktoré nespĺňajú podmienky na výrobu aróm získaných tepelným procesom a/alebo podmienky pre maximálne množstvá pre určité nežiaduce látky stanovené v prílohe V;

d)

aromatické prekurzory uvedené v článku 3 ods. 2 písm. g) bode ii);

e)

iné arómy uvedené v článku 3 ods. 2 písm. h);

f)

iné východiskové materiály ako potraviny uvedené v článku 3 ods. 2 písm. j) bode ii).

a)

identifikáciu schválenej arómy alebo východiskového materiálu;

b)

v prípade potreby podmienky, na základe ktorých sa aróma môže používať.

a)

či daná látka alebo zmes látok, materiál alebo typ potravín patrí do kategórií uvedených v článku 2 ods. 1;

b)

do ktorej konkrétnej kategórie vymedzenej v článku 3 ods. 2 písm. b) až j) daná látka patrí;

c)

či daný výrobok patrí do kategórie potravín alebo je potravinou uvedenou v prílohe I alebo prílohe III časti B.

a)

opis na účely predaja: buď slovo „aróma“, alebo presnejší názov alebo opis arómy;

b)

slová „do potravín“ alebo slová „obmedzené použitie v potravinách“ alebo presnejší odkaz na určené použitie v potravinách;

c)

v prípade potreby osobitné podmienky skladovania a/alebo použitia;

d)

identifikačná značka šarže alebo zásielky;

e)

v zostupnom poradí hmotnosti zoznam:

f)

meno alebo obchodné meno a adresa výrobcu, baliarne alebo predajcu;

g)

uvedenie maximálneho množstva každej zložky alebo skupiny zložiek, ktorých množstvo v potravine podlieha obmedzeniu, a/alebo príslušné informácie uvedené jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom, ktoré umožňujú kupujúcemu dodržiavať toto nariadenie alebo iné príslušné právne predpisy Spoločenstva;

h)

čisté množstvo;

i)

dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby;

j)

v príslušných prípadoch informácie o aróme alebo iných látkach uvedených v tomto článku a v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES týkajúce sa označovania zložiek prítomných v potravinách.

1.

v písmene a) sa prvá podzarážka tretej zarážky nahrádza takto:

2.

v písmene b) sa prvá podzarážka druhej zarážky nahrádza takto:

3.

v písmene c) sa prvá podzarážka druhej zarážky nahrádza takto:

1.

v článku 5 ods. 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

2.

v článku 5 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

3.

v prílohe I sa bod 9 nahrádza takto:

4.

príloha II sa mení a dopĺňa takto:

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/51

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004 (3) sa ustanovila Európska železničná agentúra, ďalej len „agentúra“, ktorej cieľom je v technických záležitostiach prispievať k vytvoreniu európskeho železničného priestoru bez hraníc. Vzhľadom na vývoj, ku ktorému došlo v právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti interoperability a bezpečnosti železníc, vzhľadom na vývoj trhu, na skúsenosti z fungovania agentúry a na vzťah medzi agentúrou a Komisiou je potrebné uskutočniť určité zmeny a doplnenia v uvedenom nariadení, a najmä pridať niektoré úlohy.

(2)

Vnútroštátne predpisy je potrebné oznámiť Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES z 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (prepracované znenie) (4), (ďalej len „smernica o interoperabilite železníc“), a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva (smernica o bezpečnosti železníc) (5). Tieto dva súbory predpisov by sa preto mali preskúmať s cieľom zhodnotiť najmä to, či sú v súlade s platnými spoločnými bezpečnostnými metódami a technickými špecifikáciami interoperability (TSI), ako aj to, či umožňujú dosahovanie platných spoločných bezpečnostných cieľov.

(3)

S cieľom uľahčiť postup povoľovania uvádzania vozidiel do prevádzky, ktoré nespĺňajú príslušné TSI, mali by sa všetky platné technické a bezpečnostné predpisy v každom členskom štáte zatriediť do troch skupín a výsledky tohto zatriedenia predložiť v referenčnom dokumente. Od agentúry sa preto vyžaduje, aby vypracovala návrh na vytvorenie a aktualizáciu tohto dokumentu krížovým odkazom na vnútroštátne predpisy pre každý z príslušných technických parametrov a poskytnutím technických stanovísk ad hoc ku konkrétnym aspektom vzájomne uznávaných projektov. Agentúra môže po preskúmaní zoznamu parametrov odporučiť jeho úpravu.

(4)

Vzhľadom na právne postavenie agentúry a na jej vysokú úroveň technických znalostí je agentúra subjektom, ktorý by mal poskytovať vysvetlenia ku komplexným otázkam vyplývajúcim z činnosti v sektore. Preto by malo byť v kontexte postupov, ktorými sa povoľuje uvedenie vozidiel do prevádzky, možné agentúru žiadať o poskytnutie technických stanovísk v prípade negatívneho rozhodnutia zo strany národného bezpečnostného orgánu alebo k rovnocennosti vnútroštátnych predpisov v súvislosti s technickými parametrami ustanovenými v smernici o interoperabilite železníc.

(5)

Malo by byť možné od agentúry žiadať stanovisko k naliehavým úpravám TSI.

(6)

V zmysle článku 13 nariadenia (ES) č. 881/2004 môže agentúra monitorovať prácu orgánov notifikovaných členskými štátmi. Štúdia, ktorú uskutočnila Komisia, ukázala, že kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri notifikácii týchto orgánov, možno vykladať veľmi širokým spôsobom. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov pri rozhodovaní o orgánoch, ktoré sa notifikujú, a pri kontrole, ktorú vykonávajú, aby preverili dodržiavanie týchto kritérií, je dôležité vyhodnotiť dosah takýchto rozdielov vo výklade a preveriť, či nespôsobujú ťažkosti, pokiaľ ide o vzájomné uznávania osvedčení o zhode a vyhlásenia ES o overení. Agentúra by preto na žiadosť Komisie mala byť schopná monitorovať činnosť notifikovaných orgánov a ak je to opodstatnené, vykonávať kontroly s cieľom zabezpečiť, aby príslušný notifikovaný orgán spĺňal kritériá uvedené v smernici o interoperabilite železníc.

(7)

V článku 15 nariadenia (ES) č. 881/2004 sa agentúra oprávňuje, aby na žiadosť Komisie a z hľadiska interoperability posúdila žiadosti o financovanie projektov železničnej infraštruktúry zo strany Spoločenstva. Vymedzenie týchto projektov by sa malo rozšíriť, aby bolo možné vyhodnotiť aj koherentnosť systému, ako napríklad v prípade projektov zavádzajúcich Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS).

(8)

Vzhľadom na vývoj na medzinárodnom poli a najmä vzhľadom na nadobudnutie platnosti Dohovoru o medzinárodnej železničnej doprave (COTIF) z roku 1999 by sa mala agentúra požiadať, aby vyhodnotila vzťah medzi železničnými podnikmi a držiteľmi, najmä v oblasti údržby ako rozšírenie svojej práce v oblasti certifikácie údržbárskej dielne. V tomto kontexte by sa malo agentúre umožniť, aby adresovala odporúčania týkajúce sa vykonávania systému certifikácie údržby v súlade s článkom 14a smernice o bezpečnosti železníc.

(9)

Pri vypracovávaní certifikačných postupov pre subjekty zodpovedné za údržbu a údržbárske dielne by agentúra mala zabezpečiť, aby boli tieto postupy v súlade so zodpovednosťami, ktoré sú už pridelené železničným podnikom, a s budúcou úlohou subjektov zodpovedných za údržbu. Tieto postupy by mali uľahčiť postup certifikácie bezpečnosti železničných podnikov a zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu a duplicite kontrol, inšpekcií a/alebo auditov.

(10)

Po prijatí tretieho železničného balíka by sa malo odkázať na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (6), ďalej len „smernica o rušňovodičoch“, v ktorej sa ustanovujú rôzne úlohy, ktoré má agentúra vykonávať, a dáva jej aj možnosť adresovať odporúčania.

(11)

Pokiaľ ide o železničný personál, agentúra by mala rovnako určiť prípadné možnosti certifikácie iných členov posádky vykonávajúcich kľúčové úlohy z hľadiska bezpečnosti a posúdiť vplyv týchto rôznych možností. Zámerom je, aby sa okrem rušňovodičov a iných členov posádky vykonávajúcich kľúčové úlohy z hľadiska bezpečnosti agentúra sústredila na určovanie kritérií na vymedzovanie odborných spôsobilostí iného personálu zapojeného do prevádzky a údržby železničného systému.

(12)

V smernici o interoperabilite železníc a smernici o bezpečnosti železníc sa ustanovujú rôzne typy dokumentov, a to vyhlásenia ES o overení, licencie a osvedčenia o bezpečnosti a vnútroštátne predpisy oznámené Komisii. Preto by úlohou agentúry malo byť zabezpečenie prístupu verejnosti k uvedeným dokumentom, ako aj k vnútroštátnym registrom vozidiel a infraštruktúry a k registrom vedeným agentúrou.

(13)

Agentúra by mala preskúmať primerané príjmy za úlohy spojené s dostupnosťou dokumentov a registrov v súlade s článkom 38 ods. 2 nariadenia (ES) č. 881/2004.

(14)

Od prijatia druhého železničného balíka sprevádzali vypracovanie a zavedenie ERTMS viaceré iniciatívy. Tie zahŕňajú podpísanie dohody o spolupráci medzi Komisiou a rôznymi zainteresovanými stranami v sektore, zriadenie riadiaceho výboru pre vykonávanie tejto dohody o spolupráci, Komisia prijala Oznámenie určené Európskemu parlamentu a Rady o zavádzaní Európskeho systému riadenia železničnej dopravy ERTMS/ETCS, vymenovanie európskeho koordinátora pre projekt ERTMS Komisiou ako prioritný projekt záujmu Spoločenstva, vymedzenie roly agentúry ako systémového orgánu v rámci jednotlivých ročných pracovných programov a prijatie TSI pre riadenie, zabezpečenie a návestenie v oblasti konvenčných tratí (7). So zreteľom na rastúci význam vstupov agentúry v tejto oblasti by sa mali spresniť jej úlohy.

(15)

Agentúra zohráva vedúcu úlohu pre budúci rozvoj ERTMS v celom železničnom systéme. Na tento účel by sa mala zabezpečiť súdržnosť načasovania národných plánov o prechode.

(16)

Verzia ERTMS, ktorú schválila Komisia 23. apríla 2008, by mala umožniť železničným podnikom, ktoré investovali do interoperabilného vozového parku, zabezpečiť dostatočnú návratnosť ich investícií. Táto verzia by mala byť doplnená o harmonizované špecifikácie testov. Každá dodatočná špecifikácia, ktorú žiada národný bezpečnostný orgán, by nemala neprimerane brániť pohybu vozového parku prispôsobeného budúcim verziám ERTMS alebo verzii ERTMS, ktorú schválila Komisia 23. apríla 2008, na tratiach, ktoré sú už vybavené v súlade s vyššie uvedenou verziou Komisie z 23. apríla 2008.

(17)

S cieľom podporiť interoperabilitu by mala agentúra uskutočniť hodnotenie vplyvu úpravy každej verzie ERTMS, ktorá bola zavedená pred verziou Komisie schválenou 23. apríla 2008, verzii z 23. apríla 2008.

(18)

Agentúra už v súčasnosti disponuje veľkým množstvom odborníkov v oblasti interoperability a bezpečnosti európskeho systému železníc. Agentúra by mala byť oprávnená vykonávať úlohy ad hoc na žiadosť Komisie pod podmienkou, že sú tieto úlohy zlučiteľné s poslaním agentúry a v súlade s ostatnými prioritami agentúry. Výkonný riaditeľ agentúry by mal v tomto zmysle hodnotiť prijateľnosť tejto pomoci a správnej rade podávať najmenej raz ročne správu o jej poskytovaní. Rada môže túto správu zhodnotiť v súlade s právomocami, ktoré jej boli udelené nariadením (ES) č. 881/2004.

(19)

Nábor projektových úradníkov so zmluvou na maximálne päť rokov bol počas prvého roku existencie agentúry intenzívny, čo znamená, že mnohí technickí pracovníci musia z agentúry v krátkom čase odísť. S cieľom zabezpečiť primerané množstvo a kvalitu odborných znalostí a predísť možným ťažkostiam v náborových postupoch, malo by sa agentúre povoliť predĺžiť pracovné zmluvy osobitne kvalifikovaných pracovníkov o ďalšie tri roky.

(20)

Mal by sa zmeniť dátum, do ktorého sa má prijať ročný pracovný program agentúry, aby sa umožnila lepšia synchronizácia s rozpočtovým rozhodovacím postupom.

(21)

V pracovnom programe agentúry by sa mal určiť cieľ každej činnosti, ako aj jej príjemca. O technických výsledkoch každej činnosti by sa mala informovať aj Komisia, keďže tieto informácie prekračujú rámec všeobecnej správy, ktorá sa zasiela všetkým inštitúciám.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozšírenie poslania agentúry na zabezpečenie jej účasti na zjednodušení postupu Spoločenstva pri certifikácii železničných vozidiel, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Nariadenie (ES) č. 881/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Druhy aktov agentúry

Agentúra môže:

2.

článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

3.

článok 8 sa vypúšťa;

4.

hneď za článok 9 sa vkladá tento názov kapitoly:

5.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Vnútroštátne predpisy

1.   Agentúra na žiadosť Komisie vykoná technické preskúmanie nových vnútroštátnych predpisov predložených Komisii v súlade s článkom 8 smernice o bezpečnosti železníc alebo článkom 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES z 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (prepracované znenie) (8), (ďalej len ‚smernica o interoperabilite železníc‘).

2.   Agentúra preskúma zlučiteľnosť predpisov uvedených v odseku 1 s platnými CMS a TSI. Agentúra preskúma aj to, či tieto predpisy umožňujú dosahovanie platných CST.

3.   Ak po zohľadnení dôvodov poskytnutých zo strany členského štátu agentúra skonštatuje, že niektorý z týchto predpisov nie je zlučiteľný s TSI alebo CSM alebo neumožňuje dosiahnutie CST, poskytne stanovisko Komisii do dvoch mesiacov od zaslania predpisov agentúre zo strany Komisie.

Článok 9b

Zatriedenie vnútroštátnych predpisov

1.   Agentúra uľahčí schválenie vozidiel uvedených do prevádzky v jednom členskom štáte ostatnými členskými štátmi v súlade s postupmi ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

2.   Agentúra do 19. januára 2009 preskúma zoznam parametrov v oddiele 1 prílohy VII k smernici o interoperabilite železníc a poskytne Komisii odporúčania, ktoré považuje za vhodné.

3.   Agentúra vypracuje návrh referenčného dokumentu, ktorý umožní vzájomne porovnať všetky vnútroštátne predpisy uplatňované členskými štátmi v oblasti uvádzania vozidiel do prevádzky. Tento dokument bude pri každom z parametrov uvedených v prílohe VII k smernici o interoperabilite železníc obsahovať vnútroštátne predpisy každého členského štátu a špecifikovať skupinu uvedenú v oddiele 2 uvedenej prílohy, do ktorej tieto predpisy patria. Tieto predpisy obsahujú predpisy oznámené podľa článku 17 ods. 3 smernice o interoperabilite železníc, vrátane predpisov oznámených po prijatí TSI (osobitné prípady, otvorené body, odchýlky) a predpisy oznámené podľa článku 8 smernice o bezpečnosti železníc.

4.   S cieľom postupne znižovať počet vnútroštátnych predpisov v skupine B uvedenej v oddieli 2 prílohy VII k smernici o interoperabilite železníc agentúra pravidelne vypracováva návrh na aktualizáciu referenčného dokumentu a zasiela ho Komisii. Prvá verzia dokumentu sa odovzdá Komisii najneskôr do 1. januára 2010.

5.   Na účely vykonávania tohto článku agentúra využije spoluprácu národných bezpečnostných orgánov vytvorenú podľa článku 6 ods. 5 a vytvorí pracovnú skupinu v súlade so zásadami článku 3.

6.

v článku 10 sa vkladajú tieto odseky:

„2a.   Na poskytnutie technických stanovísk môže agentúru vyzvať:

2b.   Komisia môže vyzvať agentúru, aby poskytla technické stanoviská k naliehavým pozmeneniam TSI v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice o interoperabilite železníc.“;

7.

článok 11 sa vypúšťa;

8.

článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Notifikované orgány

1.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za nimi určené notifikované orgány, agentúra môže na žiadosť Komisie monitorovať kvalitu práce uvedených orgánov. Agentúra, keď je to vhodné, predloží stanovisko Komisii.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov, uskutoční agentúra na žiadosť Komisie, ak je Komisia v súlade s článkom 28 ods. 4 smernice o interoperabilite železníc toho názoru, že notifikovaný orgán nespĺňa kritéria uvedené v prílohe VIII k uvedenej smernici, kontrolu na zabezpečenie toho, že tieto kritériá sú splnené. Agentúra vydá Komisii stanovisko.“;

9.

článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Interoperabilita v rámci systému železníc Spoločenstva

Bez toho, aby boli dotknuté výnimky ustanovené v článku 9 smernice o interoperabilite železníc, agentúra na žiadosť Komisie z hľadiska interoperability preskúma každý projekt týkajúci sa návrhu a/alebo výstavby alebo obnovy alebo modernizácie susbsystému, pre ktorý je predložená žiadosť o finančný príspevok Spoločenstva. V období dohodnutom s Komisiou podľa významu projektu a dostupných zdrojov, a ktoré nemôže presiahnuť dva mesiace, agentúra vydá stanovisko o zhode projektu s príslušnými TSI.“;

10.

hneď pred článok 16 sa vkladá tento názov kapitoly:

11.

v článku 16 sa dopĺňa tento odsek:

„Tieto odporúčania sú v súlade s povinnosťami, ktoré železničným podnikom už prislúchajú podľa článku 4 smernice o bezpečnosti železníc a subjektu zodpovedajúcemu za údržbu podľa článku 14a uvedenej smernice, pričom sa v nich plne zohľadnia mechanizmy certifikácie železničných podnikov a subjektov zodpovedných za údržbu.“;

12.

vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Osvedčovanie subjektov zodpovedných za údržbu

1.   Do 1. júla 2010 zašle agentúra odporúčania zamerané na zavádzanie systému osvedčení pre subjekty zodpovedné za údržbu v súlade s článkom 14a ods. 5 smernice o bezpečnosti železníc.

Hodnotenie a odporúčanie agentúry sa pri náležitom zohľadnení vzťahov, ktoré môžu existovať medzi subjektom zodpovedným za údržbu a inými stranami, napríklad držiteľmi, železničnými podnikmi a správcami infraštruktúry, sústredia najmä na tieto aspekty:

2.   Do troch rokov od dátumu, keď Komisia prijme systém osvedčení údržby uvedený v článku 14a ods. 5 smernice o bezpečnosti železníc, agentúra zašle Komisii správu, v ktorej zhodnotí uplatňovanie tohto systému. K tomu istému dátumu agentúra zašle Komisii aj odporúčanie zamerané na vymedzenie obsahu a konkrétnych ustanovení pre podobný systém osvedčení týkajúci sa subjektov zodpovedných za údržbu ostatných vozidiel, napríklad lokomotív, osobných vozňov, elektrických motorových jednotiek a dieselových motorových jednotiek.

3.   Agentúra uskutoční analýzu alternatívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 14a ods. 8 smernice o bezpečnosti železníc v súvislosti so svojou správou o poskytovaní bezpečnosti, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 tohto nariadenia.“;

13.

hneď za článok 16a sa vkladá tento názov kapitoly:

14.

vkladá sa tento článok:

„Článok 16b

Rušňovodiči

1.   V otázkach, ktoré sa týkajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (9) (ďalej len ‚smernica o rušňovodičoch‘) agentúra:

2.   V otázkach, ktoré sa týkajú smernice o rušňovodičoch, agentúra vypracuje odporúčania na:

3.   Agentúra môže príslušným orgánom podať zdôvodnenú žiadosť o informácie o stave preukazov rušňovodiča.

15.

vkladá sa tento článok:

„Článok 16c

Sprievodný personál

V súlade s článkom 28 smernice o rušňovodičoch agentúra predloží do 4. júna 2009 správu, v ktorej zohľadní TSI o prevádzke a riadení dopravy vypracované podľa smerníc 96/48/ES a 2001/16/ES, vymedzí profil a úlohy ostatných členov posádky, ktorí z hľadiska bezpečnosti vykonávajú kľúčové úlohy, a ktorých odborná kvalifikácia príslušným spôsobom prispieva k bezpečnosti železníc; ktorá by sa na úrovni Spoločenstva mala regulovať systémom preukazov a/alebo osvedčení, ktorý sa môže podobať systému ustanovenému smernicou o rušňovodičoch.“;

16.

v článku 17 sa názov a odsek 1 nahrádzajú takto:

„Článok 17

Odborné spôsobilosti a odborná príprava

1.   Agentúra vypracuje odporúčania týkajúce sa stanovenia spoločných kritérií na vymedzenie odborných spôsobilostí a hodnotenie personálu zúčastňujúceho sa na prevádzke a údržbe železničného systému, ktorý nie je zahrnutý v článkoch 16b alebo 16c.“;

17.

hneď za článok 17 sa vkladá tento názov kapitoly:

18.

článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Registre

1.   Agentúra vypracuje a odporučí Komisii spoločné špecifikácie pre:

2.   Agentúra zriadi a vedie register typov vozidiel, ktorým členské štáty udelili povolenie na uvedenie do prevádzky na železničnej sieti v rámci Spoločenstva v súlade s článkom 34 smernice o interoperabilite železníc. Agentúra tiež pripraví návrh vzorového vyhlásenia o zhode s typom v súlade s článkom 26 ods. 4 uvedenej smernice.“;

19.

článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Prístup k dokumentom a registrom

1.   Agentúra sprístupní pre verejnosť tieto dokumenty a registre ustanovené smernicou o interoperabilite železníc a smernicou o bezpečnosti železníc:

2.   Členské štáty a Komisia na základe návrhu agentúry prerokujú a dohodnú praktické podmienky predkladania dokumentov uvedených v odseku 1.

3.   Pri predkladaní dokumentov uvedených v odseku 1 môžu dotknuté orgány uviesť, ktoré dokumenty nie sú z bezpečnostných dôvodov určené na sprístupnenie verejnosti.

4.   Národné orgány zodpovedné za vydávanie dokumentov uvedených v odseku 1 písm. c) a d) upovedomia agentúru do jedného mesiaca o každom jednotlivom rozhodnutí vydať, obnoviť, zmeniť alebo zrušiť tieto dokumenty.

5.   Agentúra môže do tejto verejnej databázy doplniť akýkoľvek verejný dokument alebo prepojenie, ktoré má význam pre ciele tohto nariadenia.“;

20.

názov kapitoly 4 sa nahrádza takto:

21.

vkladajú sa tieto články:

„Článok 21a

ERTMS

1.   Agentúra plní v koordinácii s Komisiou úlohy uvedené v odsekoch 2 až 5 s cieľom

2.   Agentúra zavedie postup riadenia žiadostí o zmeny špecifikácií ERTMS. Agentúra na tento účel zriadi a vedie register žiadostí o zmeny a plánované zmeny špecifikácií ERTMS.

Agentúra odporučí prijatie novej verzie len v prípade dostatočného rozvoja predchádzajúcej verzie. Rozvoj nových verzií nesmie narušiť mieru uplatňovania ERTMS, stabilitu špecifikácií, ktorá je potrebná v záujme optimalizácie výroby zariadení ERTMS, návratnosť investícií pre železničné podniky a účinné plánovanie rozvoja ERTMS.

3.   Agentúra podporuje práce Komisie pri vypracovávaní plánu EÚ na rozvoj ERTMS a koordinácie inštalačných prác ERTMS pozdĺž transeurópskych dopravných koridorov.

4.   Agentúra vypracuje stratégiu riadenia jednotlivých verzií ERTMS s cieľom zabezpečiť technickú a prevádzkovú kompatibilitu medzi sieťami a vozidlami vybavenými rozličnými verziami a poskytnúť stimuly na rýchle uplatnenie platnej verzie a prípadných novších verzií.

V súlade s článkom 6 ods. 9 smernice o interoperabilite železníc agentúra zabezpečí, že ďalšie verzie vybavenia ERTMS sú spätne kompatibilné s predchádzajúcimi, počnúc verziou, ktorú schválila Komisia 23. apríla 2008.

V súvislosti s vybavením ERTMS, ktoré sa uviedlo do prevádzky pred 23. aprílom 2008 alebo ktorého zavedenie alebo aktualizácia sa uskutočnili k tomuto dátumu v pokročilom štádiu rozvoja, agentúra pripraví hodnotiacu správu, v ktorej sa určí:

Komisia prijme primerané opatrenia do jedného roka od dátumu, ku ktorému jej agentúra predložila hodnotiacu správu.

5.   Agentúra zriadi a povedie ad hoc pracovnú skupinu notifikovaných orgánov s cieľom kontrolovať riadne dodržiavanie postupov ES na overovanie, ktoré vypracúvajú notifikované orgány v súvislosti s konkrétnymi projektmi ERTMS. Agentúra taktiež spolupracuje s národnými bezpečnostnými orgánmi s cieľom kontrolovať riadne dodržiavanie postupov pre vydávanie povolení na zavedenie ERTMS do praxe. Ak agentúra zistí, že hrozí nedostatočný súlad v technickej a prevádzkovej oblasti medzi sieťami a vozidlami vybavenými zariadeniami, ktoré sú predmetom týchto postupov, okamžite o tom informuje Komisiu, ktorá prijme náležité opatrenia.

6.   V prípade výskytu technických nezrovnalostí medzi sieťami a vozidlami v rámci špecifických projektov ERTMS notifikované orgány a národné bezpečnostné orgány zaručia, aby agentúra mohla získavať všetky podstatné informácie o uplatňovaných postupoch overenia ‚ES‘ a uvedenia do prevádzky, ako aj o prevádzkových podmienkach. V prípade potreby agentúra odporučí Komisii vhodné opatrenia.

7.   Agentúra vyhodnotí postup osvedčovania vybavenia ERTMS a predloží Komisii do 1. januára 2011 správu, ktorá bude v prípade potreby obsahovať zlepšenia.

8.   Na základe správy uvedenej v odseku 7 Komisia zhodnotí náklady a prínosy používania jedného druhu laboratórneho vybavenia, referenčnej trate a/alebo orgánu osvedčovania na úrovni Spoločenstva. Tento orgán osvedčovania musí spĺňať kritériá uvedené v prílohe VIII k smernici o interoperabilite železníc. Komisia predloží správu a v prípade potreby legislatívny návrh na zlepšenie systému osvedčovania ERTMS.

Článok 21 b

Pomoc Komisii

1.   V rámci obmedzení článku 30 ods. 2 písm. b) agentúra na požiadanie Komisie pomáha Komisii pri vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva, ktorých cieľom je posilniť úroveň interoperability systémov železníc a vyvinúť spoločný prístup k bezpečnosti európskeho systému železníc.

2.   Táto pomoc je obmedzená časovo aj rozsahom, vykonáva sa bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné úlohy, ktoré sa týmto nariadením agentúre zverujú, a môže obsahovať:

3.   Výkonný riaditeľ podáva rade správu o vykonávaní tohto článku vrátane jeho vplyvu na zdroje aspoň raz ročne.“;

22.

v článku 24 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 26 ods. 1 sa personál agentúry skladá z:

Počas prvých desiatich rokov prevádzky agentúry sa päťročná lehota uvedená v prvej zarážke prvého pododseku môže predĺžiť najviac o ďalšie tri roky, ak je to potrebné pre zaručenie pokračovania jej služieb.“;

23.

článok 25 sa mení a dopĺňa takto:

24.

v článku 26 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu a zo štyroch zástupcov Komisie, ako aj zo šiestich zástupcov, ktorí nemajú hlasovacie právo a zastupujú na európskej úrovni tieto kategórie:

Komisia vymenúva pre každú z týchto kategórií jedného zástupcu a jedného náhradníka na základe zoznamu štyroch mien, ktorý predložili príslušné európske organizácie s cieľom zabezpečiť náležité zastúpenie všetkých záujmov.

Členovia správnej rady, ako aj ich náhradníci sa vymenúvajú na základe skúseností a odborných vedomostí.“;

25.

v článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Na plnenie úloh, ktorými je agentúra poverená podľa článkov 9, 9a, 10, 13 a 15, môže agentúra vykonať návštevy v členských štátoch v súlade s politikou stanovenou správnou radou. Národné orgány členských štátov napomáhajú práci personálu agentúry.“;

26.

v článku 36 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Agentúra je otvorená účasti európskych krajín a krajín, ktorých sa týka európska susedská politika, ktoré uzatvorili s Európskym spoločenstvom dohody o prijatí právnych predpisov Spoločenstva a ich uplatňovaní v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia.“.

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/60

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (3) sa stanovuje harmonizácia klasifikácie a označovania látok a zmesí v Spoločenstve. Uvedeným nariadením sa nahradí smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (4), ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov (5).

(2)

Nariadenie (ES) č. 1272/2008 sa opiera o skúsenosti získané smernicami 67/548/EHS a 1999/45/ES a zahŕňa kritériá klasifikácie a označovania látok a zmesí stanovené Globálnym harmonizovaným systémom klasifikácie a označovania chemikálií (GHS) prijatým na medzinárodnej úrovni v rámci štruktúry Organizácie Spojených národov.

(3)

Určité ustanovenia o klasifikácii a označovaní stanovené v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES slúžia aj na účely uplatňovania iných právnych predpisov Spoločenstva, ku ktorým patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (6).

(4)

Analýza možných účinkov nahradenia smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a zavedenia kritérií GHS viedla k záveru, že prispôsobením odkazov na uvedené smernice v nariadení (ES) č. 648/2004 by sa mal zachovať rozsah pôsobnosti uvedeného právneho aktu.

(5)

Prechod od kritérií klasifikácie uvedených v smerniciach 67/548/EHS a 1999/45/ES by sa mal úplne ukončiť 1. júna 2015. Výrobcovia detergentov sú výrobcovia, dovozcovia alebo následní užívatelia v zmysle nariadenia (ES) č. 1272/2008 a malo by sa im preto v rámci tohto nariadenia umožniť, aby sa prispôsobili uvedenému prechodu v podobnom časovom rámci, ako je rámec stanovený v nariadení (ES) č 1272/2008.

(6)

Nariadenie (ES) č. 648/2004 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

slovo „prípravok“ alebo „prípravky“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (7) v jeho znení z 30. decembra 2006 sa v celom texte nahrádza slovom „zmes“ alebo „zmesi“ v príslušnom páde;

2.

v článku 9 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (8), výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh látky a/alebo zmesi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, uchovávajú pre potrebu príslušných orgánov členských štátov:“

3.

článok 11 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Odsekmi 2 až 6 nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa klasifikácie, označovania a balenia látok a zmesí v nariadení (ES) č. 1272/2008.“

31.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 354/62

(1)

Nestálosť cien potravín uvrhla mnohé rozvojové krajiny a ich obyvateľstvo do dramatickej situácie. Kvôli potravinovej kríze sprevádzanej finančnou a energetickou krízou a zhoršovaním životného prostredia by sa do situácie extrémnej chudoby, hladu a podvýživy mohli dostať ďalšie stovky miliónov ľudí, preto je potrebná väčšia solidarita s týmto obyvateľstvom. Všetky informácie o vyhliadkach na trhoch s potravinami vedú k záveru, že vysoká nestálosť cien potravín bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

(2)

Ako doplnok existujúcich nástrojov Európskej únie v oblasti rozvojovej politiky by sa preto týmto nariadením mal ustanoviť nástroj na financovanie rýchlej reakcie na krízu spôsobenú nestálosťou cien potravín v rozvojových krajinách.

(3)

V Európskom konsenze o rozvoji (2) prijatom 20. decembra 2005 Radou a zástupcami vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskym parlamentom a Komisiou sa uvádza, že Európske spoločenstvo (ďalej len „Spoločenstvo“) bude pokračovať v práci na zlepšovaní potravinovej bezpečnosti na medzinárodnej, regionálnej aj vnútroštátnej úrovni, pričom toto nariadenie by malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(4)

Európsky parlament prijal 22. mája 2008 uznesenie o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách, v ktorom naliehal na Radu, aby zabezpečila súdržnosť všetkých vnútroštátnych a medzinárodných politík zameraných na uplatňovanie práva na potravu.

(5)

Európska rada počas svojho zasadnutia 20. júna 2008 opätovne dôrazne potvrdila svoj záväzok dosiahnuť spoločný cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni 0,56 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2010 a 0,7 % HND do roku 2015, ako sa uvádza v záveroch Rady z 24. mája 2005, záveroch Európskej rady zo 16. a 17. júna 2005 a v Európskom konsenze o rozvoji.

(6)

Európska rada vo svojich záveroch z 20. júna 2008 uznala, že vysoké ceny potravín vážne ovplyvňujú situáciu najchudobnejších obyvateľov sveta a ohrozujú pokrok na ceste k dosiahnutiu všetkých rozvojových cieľov tisícročia, a prijala akčný program pre rozvojové ciele tisícročia, v ktorom sa uvádza, že Európska únia sa zaväzuje v súlade s deklaráciou konferencie Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), prijatou 5. júna 2008 na konferencii FAO na vysokej úrovni o svetovej potravinovej bezpečnosti (ďalej len „deklarácia konferencie FAO“), podporovať globálne partnerstvo pre potraviny a poľnohospodárstvo a chce zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní pomoci na preklenutie medzery vo financovaní v oblastiach poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieka do roku 2010.

(7)

V záveroch Európskej rady sa tiež uvádza, že Európska únia bude v rámci tohto úsilia podporovať koordinovanejšiu a dlhodobejšiu medzinárodnú reakciu na súčasnú potravinovú krízu, a to najmä v rámci Organizácie spojených národov (OSN) a medzinárodných finančných inštitúcií, že Európska únia takisto víta, že generálny tajomník OSN zriadil pracovnú skupinu na vysokej úrovni (HLTF) pre globálnu krízu potravinovej bezpečnosti, a že je odhodlaná v plnej miere uplatňovať deklaráciu konferencie FAO. V tejto súvislosti HLTF prijala komplexný rámec opatrení a medzinárodné a regionálne organizácie začali svoje vlastné iniciatívy. Európska rada ďalej vo svojich záveroch uvádza, že Európska únia podporí silnú reakciu na strane poľnohospodárskej ponuky v rozvojových krajinách, najmä potrebným financovaním poľnohospodárskych vstupov a poskytovaním pomoci pri využívaní nástrojov riadenia trhového rizika, že Európska únia výrazne zvýši svoju podporu verejných a súkromných investícií do poľnohospodárstva, v širšom zmysle bude nabádať rozvojové krajiny, aby vytvorili lepšie poľnohospodárske politiky, hlavne z hľadiska potravinovej bezpečnosti a posilňovania regionálnej integrácie, a že Európska únia tiež zmobilizuje zdroje, aby okrem potravinovej pomoci financovala aj záchranné siete pre skupiny chudobného a ohrozeného obyvateľstva.

(8)

Finančné a materiálne potreby na úplné vyriešenie následkov a príčin vysokých cien potravín sú veľmi veľké. Reagovať by malo celé medzinárodné spoločenstvo, pričom Spoločenstvo sa snaží prispieť svojím dielom. Európska rada na svojom zasadnutí 20. júna 2008 privítala zámer Komisie predložiť návrh nového fondu na podporu poľnohospodárstva v rozvojových krajinách v rámci súčasného finančného výhľadu.

(9)

Stratégia reakcie Spoločenstva by sa mala predovšetkým zamerať na výrazné povzbudenie pozitívnej krátkodobej až strednodobej reakcie na strane ponuky poľnohospodárskeho sektora v rozvojových krajinách a súčasne aj na výrazné zníženie negatívneho dosahu nestálosti cien potravín na najchudobnejších obyvateľov týchto krajín. Reakcia na strane ponuky je aj v záujme Spoločenstva, aby sa uvoľnil súčasný tlak na ceny poľnohospodárskych produktov.

(10)

Spoločenstvo má k dispozícii niekoľko nástrojov zameraných na rozvojovú pomoc z dlhodobého hľadiska, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (3), a Európsky rozvojový fond, z ktorého sa poskytuje oficiálna rozvojová pomoc africkým, karibským a tichomorským krajinám (AKT) a zámorským krajinám a územiam (ZKÚ); obidva tieto nástroje boli nedávno naprogramované v súlade so strednodobými a dlhodobými rozvojovými prioritami oprávnených krajín. Rozsiahle preprogramovanie týchto nástrojov v záujme riešenia krátkodobej krízy by ohrozilo rovnováhu a súdržnosť existujúcich stratégií spolupráce s týmito krajinami. Spoločenstvo má k dispozícii aj nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (4) určené na poskytovanie okamžitej pomoci a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (5).

(11)

Uvedené nástroje však už boli mobilizované alebo preprogramované v najväčšom možnom rozsahu v roku 2008 s cieľom riešiť negatívny dosah nestálych cien potravín v rozvojových krajinách. Vo veľmi obmedzenom rozsahu by sa takto dalo postupovať aj v roku 2009, nestačilo by to však vôbec na uspokojenie potrieb.

(12)

V dôsledku toho je potrebné prijať osobitný finančný nástroj, ktorý doplní existujúce nástroje vonkajšieho financovania, a prijať naliehavé a dodatočné opatrenia na urýchlené riešenie dôsledkov, ktoré v rozvojových krajinách vyvoláva súčasná nestálosť cien potravín.

(13)

Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala riadiť tak, aby viedla k zvýšeniu ponuky potravín pre miestne obyvateľstvo.

(14)

Opatrenia prijaté v rámci tohto finančného nástroja by mali pomôcť rozvojovým krajinám v nasledujúcich sezónach zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, urýchlene reagovať na bezodkladné potreby krajín a ich obyvateľstva a vykonať nevyhnutné počiatočné kroky, aby sa podľa možnosti predišlo ďalším situáciám nedostatku potravín a tiež celkovo prispelo k zmierneniu dosahu nestálych cien potravín, to všetko v prospech najchudobnejších ľudí, malých poľnohospodárov, ale aj v prospech európskych spotrebiteľov a poľnohospodárov.

(15)

Samotná povaha opatrení stanovených v tomto nariadení si vyžaduje zavedenie efektívnych, flexibilných, transparentných a rýchlych postupov rozhodovania o ich financovaní, za intenzívnej spolupráce všetkých zainteresovaných inštitúcií.

(16)

Je potrebné zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu medzi krátkodobými opatreniami zameranými na poskytnutie pomoci obyvateľstvu, ktoré je najpriamejšie a najvážnejšie postihnuté prudkým nárastom a/alebo nestálosťou cien potravín, a ďalšími štrukturálnymi opatreniami zameranými na predchádzanie zopakovania súčasnej potravinovej krízy.

(17)

Je potrebné zabezpečiť ochranu finančných záujmov Spoločenstva v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (7), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (8).

(18)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu požadovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(20)

Jednotlivé nástroje rozvoja a aj tento finančný nástroj sa uplatňujú tak, aby zabezpečovali kontinuitu spolupráce, najmä pokiaľ ide o prechod od okamžitej k strednodobej a dlhodobej reakcii. Toto nariadenie by malo byť v súlade s dlhodobou stratégiou, aby prispievalo k potravinovej bezpečnosti rozvojových krajín založenej na ich vlastných potrebách a plánoch.

(21)

Aby sa zabezpečila účinnosť opatrení ustanovených v tomto nariadení a vzhľadom na ich naliehavú povahu, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení,

a)

podnietiť pozitívnu reakciu ponuky zo strany poľnohospodárskeho sektora v cieľových krajinách a regiónoch;

b)

podporiť činnosti, ktorými sa rýchlo a priamo zmierni negatívny dosah nestálosti cien potravín na miestne obyvateľstvo v súlade s globálnymi cieľmi potravinovej bezpečnosti vrátane noriem OSN týkajúcich sa požiadaviek na výživu;

c)

posilniť výrobné kapacity a riadenie poľnohospodárskeho sektora v záujme podpory trvalej udržateľnosti opatrení.

a)

opatrenia na zlepšenie prístupu k poľnohospodárskym vstupom a službám vrátane priemyselných hnojív a osív, pričom sa osobitne zohľadnia miestne nástroje a dostupnosť;

b)

opatrenia na vytvorenie záchrannej siete zamerané na udržanie alebo zlepšenie výrobnej kapacity poľnohospodárstva a na pokrytie základných potravinových potrieb najviac ohrozenej časti obyvateľstva, vrátane detí;

c)

ďalšie opatrenia menšieho rozsahu zamerané na zvýšenie výroby na základe potrieb krajiny: mikroúvery, investície, vybavenie, infraštruktúra a sklady; ako aj odborná príprava a podpora profesijných skupín v poľnohospodárskom sektore.

a)

partnerské krajiny a regióny a ich inštitúcie;

b)

decentralizované orgány v partnerských krajinách, ako sú obce, okresy, územné celky a regióny;

c)

spoločné orgány vytvorené partnerskými krajinami a regiónmi spolu so Spoločenstvom;

d)

medzinárodné organizácie vrátane regionálnych organizácií, orgány, oddelenia a misie OSN, medzinárodné a regionálne finančné inštitúcie a rozvojové banky;

e)

inštitúcie a orgány Spoločenstva, avšak len na účely vykonávania opatrení v oblasti podpory uvedených v článku 3 ods. 4;

f)

agentúry EÚ;