11.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/1

(1)

Počet internetových pripojení a používanie nových technológií, ako sú napríklad mobilné telefóny, v Spoločenstve stále významne rastie. Pritom naďalej existuje nebezpečenstvo, najmä pre deti, a zneužívanie uvedených technológií a objavujú sa nové nebezpečenstvá a zneužitia. S cieľom podporiť využívanie príležitostí, ktoré ponúka internet a nové online technológie, sú potrebné aj opatrenia na podporu ich bezpečnejšieho používania a ochranu konečného užívateľa pred nevyžiadaným obsahom.

(2)

Akčný plán eEurope 2005, ktorý rozvíja lisabonskú stratégiu, má za cieľ stimulovať bezpečné služby, aplikácie a obsah, založené na široko dostupnej širokopásmovej infraštruktúre. K jeho cieľom patrí bezpečná informačná infraštruktúra, vývoj, analýza a rozširovanie najlepších postupov, referenčného porovnávania a mechanizmus koordinácie elektronických politík.

(3)

Legislatívny rámec vytvorený na úrovni Spoločenstva na riešenie problémov týkajúcich sa digitálneho obsahu v informačnej spoločnosti teraz zahŕňa pravidlá týkajúce sa online služieb, najmä nevyžiadaných reklamných e-mailov v smernici o súkromí a elektronických komunikáciách (3), dôležitých aspektov zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v smernici o elektronickom obchode (4), odporúčania pre členské štáty, hospodárske odvetvie a dotknuté strany a Komisiu, spolu s indikatívnymi usmerneniami o ochrane neplnoletých osôb v odporúčaní 98/560/ES (5).

(4)

Jednostaj bude existovať potreba konať v oblasti obsahu s možným škodlivým účinkom na deti alebo obsahu nevyžiadaného konečným užívateľom a v oblasti nezákonného obsahu, najmä detskej pornografie a rasistického materiálu.

(5)

Dosiahnuť medzinárodnú dohodu o právne záväzných základných pravidlách je žiaduce, ale nebude sa dať ľahko splniť. I v prípade, že sa takáto dohoda dosiahne, sama osebe nebude stačiť na zabezpečenie vykonávania pravidiel alebo na zabezpečenie ochrany tých, ktorí sú vystavení riziku.

(6)

Akčný plán Bezpečnejší internet (1999 – 2004), prijatý rozhodnutím č. 276/1999/ES (6), zabezpečil financovanie Spoločenstvom, ktoré úspešne podnietilo rôzne iniciatívy a poskytlo európsku pridanú hodnotu. Ďalšie financovanie pomôže novým iniciatívam budovať na už vykonanej práci.

(7)

Naďalej sú potrebné praktické opatrenia na podporu oznamovania existencie nezákonného obsahu subjektom, ktoré majú právomoc vec riešiť, na podporu hodnotenia výkonnosti filtračných technológií a referenčného porovnávania takýchto technológií, rozširovania najlepších postupov pre kódexy správania, ktoré obsahujú všeobecne dohodnuté pravidlá správania, a na informovanie a vzdelávanie rodičov a detí o najlepšom spôsobe využívania potenciálu nových online technológií bezpečným spôsobom.

(8)

Na úrovni členských štátov je nevyhnutná činnosť zahŕňajúca široké spektrum účastníkov zo štátnej, regionálnej a miestnej správy, prevádzkovateľov sietí, rodičov, učiteľov a vedenia škôl. Spoločenstvo môže podnecovať najlepšie postupy v členských štátoch vykonávaním orientačnej funkcie tak v Európskej únii, ako aj medzinárodne, a poskytovaním podpory na referenčné porovnávanie, budovanie sietí a aplikovaný výskum na európskej úrovni.

(9)

Nevyhnutná je aj medzinárodná spolupráca a možno ju podporiť, koordinovať, prenášať a uskutočňovať prostredníctvom sieťových štruktúr Spoločenstva.

(10)

Opatrenia, ktoré je Komisia oprávnená prijať v rámci vykonávacích právomocí, ktoré na ňu boli prenesené týmto rozhodnutím, sú v podstate riadiace opatrenia na vykonávanie programu s podstatnými dôsledkami na rozpočet v zmysle článku 2 písm. a) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7). Tieto opatrenia by sa preto mali prijať v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 4 uvedeného rozhodnutia.

(11)

Komisia by mala zabezpečiť doplnkovosť a spolupôsobenie s príbuznými iniciatívami a programami Spoločenstva okrem iného tým, že zohľadní prácu, ktorú vykonávajú iné orgány.

(12)

Toto rozhodnutie upravuje na celé obdobie trvania tohto programu finančný rámec, ktorý tvorí v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu (8) hlavný odkaz pre rozpočtový orgán počas každoročného rozpočtového postupu.

(13)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to podpora bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií a boj proti nezákonnému obsahu a obsahu nevyžiadanému konečným užívateľom, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na prechodný charakter týchto otázok, ale z dôvodov európskeho rozsahu a dôsledkov činností ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článkoch 7 a 8,

a)

boj proti nezákonnému obsahu;

b)

zaobchádzanie s nevyžiadaným a škodlivým obsahom;

c)

podpora bezpečnejšieho prostredia;

d)

zvyšovanie povedomia.

a)

prijatie a úpravy pracovného programu;

b)

rozpis rozpočtových výdavkov;

c)

stanovenie kritérií a obsahu výziev na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi ustanovenými v článku 1;

d)

vyhodnotenie projektov navrhnutých na základe výziev na predkladanie návrhov na financovanie Spoločenstvom, kde sa odhadovaná čiastka príspevku Spoločenstva rovná 500 000 EUR alebo ju presahuje;

e)

akékoľvek odchýlky od pravidiel stanovených v prílohe III;

f)

vykonávanie opatrení na vyhodnotenie programu.

11.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/14

(1)

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú držiteľmi poistenia, alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v Spoločenstve. Poistenie motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. Preto by kľúčovým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia jednotného poistného trhu v poisťovaní motorových vozidiel.

(2)

Veľmi významný pokrok už v tomto smere dosiahla smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (4), druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (5), tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) (7).

(3)

Systém poisťovania motorových vozidiel v Spoločenstve potrebuje aktualizáciu a zlepšenie. Túto potrebu potvrdila porada s hospodárskymi odvetviami, spotrebiteľmi a združeniami poškodených.

(4)

Na účely vylúčenia možného nesprávneho výkladu ustanovení smernice 72/166/EHS a uľahčenia získania poistného krytia vozidiel s dočasnými evidenčnými číslami by sa definícia územia, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza, mala vzťahovať na územie štátu, ktorého evidenčné číslo vozidlo má bez ohľadu na to, či je evidenčné číslo stále alebo dočasné.

(5)

V súlade so smernicou 72/166/EHS sa za obvyklé sídlo vozidiel s falošnými alebo nelegálnymi evidenčnými číslami považuje územie členského štátu, ktorý vydal pôvodné čísla. Toto pravidlo často znamená, že kancelárie národných poisťovateľov sú povinné zaoberať sa hospodárskymi dôsledkami nehôd, ktoré nemajú spojitosť s členským štátom, kde sú usadené. Bez toho, aby bolo zmenené všeobecné kritérium evidenčného čísla určovať územie, na ktorom sa vozidlo obvykle nachádza, osobitný predpis by mal upraviť prípady nehôd spôsobených vozidlami bez evidenčného čísla alebo s evidenčným číslom, ktoré nezodpovedá alebo už nezodpovedá vozidlu. V takom prípade a iba na účely likvidácie škody by za územie, kde sa vozidlo obvykle nachádza, malo byť považované územie, na ktorom sa nehoda stala.

(6)

S cieľom uľahčenia výkladu a uplatňovania termínu „náhodné kontroly“ v smernici 72/166/EHS je potrebné príslušné ustanovenie vysvetliť. Zákaz systematických kontrol poistenia motorových vozidiel by sa mal uplatňovať na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území členského štátu, ako aj na vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny, ale ktoré vstupujú z územia iného členského štátu. Povoliť možno iba nesystematické kontroly, ktoré nie sú diskriminačné a vykonávajú sa ako súčasť kontroly, ktorej cieľom nie je výlučne kontrola potvrdenia o poistení.

(7)

Článok 4 písm. a) smernice 72/166/EHS povoľuje členskému štátu konať odchylne od všeobecnej povinnosti uzatvoriť povinné poistenie vozidiel patriacich určitým fyzickým alebo verejných alebo súkromným právnickým osobám. Pre nehody spôsobené týmito vozidlami členský štát, ktorý takto odchylne koná, musí menovať orgán alebo subjekt na náhradu škody poškodeným pri nehodách spôsobených v inom členskom štáte. S cieľom zabezpečiť, aby bolo riadne odškodné vyplatené nielen poškodeným pri nehodách spôsobených týmito vozidlami v zahraničí, ale aj poškodeným pri nehodách, ktoré sa stali v tom istom členskom štáte, kde sa vozidlo obvykle nachádza s alebo bez pobytu na tomto území, by sa mal vyššie uvedený článok zmeniť a doplniť. Členské štáty by ďalej mali zabezpečiť, aby sa zoznam osôb oslobodených od povinného poistenia a orgánov alebo subjektov zodpovedných za odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených takými vozidlami oznámil Komisii na účely uverejnenia.

(8)

Článok 4 písm. b) smernice 72/166/EHS povoľuje členskému štátu konať odchylne od všeobecnej povinnosti uzatvoriť povinné poistenie vozidiel, pokiaľ ide o určité typy vozidiel alebo určité vozidlá, ktoré majú osobitné evidenčné číslo. V takom prípade môžu ostatné členské štáty pri vstupe na ich územie požadovať platnú zelenú kartu alebo zmluvu o hraničnom poistení, aby zabezpečili vyplatenie odškodnenia poškodených pri akýchkoľvek nehodách, ktoré môžu tieto vozidlá na ich územiach spôsobiť. Keďže však odstránenie hraničných kontrol v rámci Spoločenstva znamená, že nie je možné zabezpečiť, aby vozidlá prekračujúce hranicu boli kryté poistením, odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených v zahraničí už nemožno zaručiť. Naviac by sa taktiež malo zabezpečiť, aby sa riadne odškodnenie dostalo nielen poškodeným pri nehodách spôsobených týmito vozidlami v zahraničí, ale aj v rovnakom členskom štáte, kde sa vozidlo obvykle nachádza. Preto by členské štáty mali zaobchádzať s poškodenými pri nehodách spôsobených týmito vozidlami rovnako ako s poškodenými pri nehodách spôsobených nepoistenými vozidlami. Ako je to skutočne stanovené v smernici 84/5/EHS, odškodnenie poškodených pri nehodách spôsobených nepoistenými vozidlami by sa malo vyplatiť odškodňujúcim subjektom členského štátu, v ktorom k nehode došlo. V prípade platieb poškodeným pri nehodách spôsobených vozidlami, ktoré majú výnimku, by si odškodňujúci subjekt mal uplatniť nárok voči subjektu členského štátu, kde sa vozidlo obvykle nachádza. Po období piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice by Komisia mala, ak je to vhodné a so zreteľom na skúsenosti s výkonom a uplatňovaním tejto výnimky, predložiť návrhy na jej nahradenie alebo zrušenie. Príslušné ustanovenie v smernici 2000/26/ES by sa tiež malo vypustiť.

(9)

Na účely objasnenia rozsahu pôsobnosti uplatňovania smerníc o poistení motorových vozidiel v súlade s článkom 299 zmluvy by sa mal vypustiť odkaz na mimoeurópske územie členských štátov v článkoch 6 a 7 ods. 1 smernice 72/166/EHS.

(10)

Povinnosti členských štátov zaručiť poistné krytie aspoň čo sa týka určitej minimálnej výšky je dôležitým prvkom zabezpečenia ochrany poškodených. Minimálna výška uvedená v smernici 84/5/EHS by sa nemala aktualizovať len na základe inflácie, ale mala by sa tiež reálne zvyšovať v záujme zlepšenia ochrany poškodených. Minimálna výška poistného krytia v prípade ujmy na zdraví by sa mala vypočítať tak, aby plne a spravodlivo odškodňovala všetkých poškodených, ktorí utrpeli veľmi vážne zranenia, a súčasne zohľadňovala malý výskyt nehôd s účasťou viacerých poškodených a malý počet nehôd, pri ktorých utrpeli viacerí poškodení veľmi vážne zranenia v rámci tej istej udalosti. Minimálna výška poistného krytia 1 000 000 EUR na poškodeného alebo 5 000 000 EUR na nehodu bez ohľadu na počet poškodených je odôvodnenou a primeranou sumou. Vzhľadom na uľahčenie zavedenia tejto minimálnej výšky by sa malo stanoviť prechodné obdobie piatich rokov odo dňa implementácie tejto smernice. Členské štáty by mali do tridsiatich mesiacov odo dňa implementácie smernice zvýšiť výšku poistného krytia najmenej na polovicu tejto úrovne.

(11)

Na účely zabezpečenia, aby sa minimálna čiastka krytia časom neznížila, by sa mala zaviesť klauzula pravidelnej kontroly, ktorá bude ako orientačné kritérium používať Európsky index spotrebiteľských cien (EISC) uverejňovaný Eurostatom, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (8). Je potrebné zaviesť procesné pravidlá, ktorými sa bude takáto kontrola riadiť.

(12)

Smernica 84/5/EHS, ktorá umožňuje členským štátom v záujme zabránenia podvodu obmedziť alebo vylúčiť platby zo strany odškodňujúceho subjektu v prípade škody na majetku spôsobenej neidentifikovaným vozidlom, môže v niektorých prípadoch zabrániť zákonnému odškodneniu poškodených. Možnosť obmedziť alebo vylúčiť odškodnenie na základe toho, že vozidlo nie je identifikované, by sa nemala uplatňovať tam, kde subjekt vyplatil odškodnenie za vážnu ujmu na zdraví ktorémukoľvek poškodenému pri tej istej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na majetku. Členské štáty môžu stanoviť prekročenie do hranice stanovenej v uvedenej smernici, za ktoré môže byť poškodený na majetku zodpovedný. Podmienky, za ktorých sa ujma na zdraví považuje za vážnu, by sa mali určiť vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo správnych opatreniach členského štátu, kde sa nehoda stala. Pri stanovovaní týchto podmienok môže členský štát okrem iného brať do úvahy to, či ujma na zdraví vyžadovala nemocničnú starostlivosť.

(13)

V súčasnosti umožňuje možnosť obsiahnutá v smernici 84/5/EHS členským štátom povoliť, do určeného stropu, prekročenia, za ktoré by bola poškodený zodpovedný v prípade škody na majetku spôsobenej nepoistenými vozidlami. Táto možnosť neprávom znižuje ochranu poškodených a vytvára diskrimináciu vo vzťahu k poškodeným pri iných nehodách. Mala by byť preto zakázaná.

(14)

Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (9) by mala byť zmenená a doplnená, aby umožnila pobočkám poisťovní stať sa zástupcami, pokiaľ ide o činnosti poistenia motorových vozidiel, čo sa už uskutočňuje pri iných poistných službách.

(15)

Najväčším úspechom existujúcich právnych predpisov je zahrnutie každého cestujúceho vo vozidle do poistného krytia. Tento cieľ by bol ohrozený, keby vnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve vylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli alebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky. Cestujúci obyčajne nedokáže správne zhodnotiť hladinu intoxikácie vodiča. Cieľ odradenia osôb od toho, aby viedli vozidlo, keď sú pod vplyvom omamných látok, sa nedosiahne znížením poistného krytia pre cestujúcich, ktorí sú poškodenými pri nehodách motorových vozidiel. Krytie týchto cestujúcich v rámci povinného poistenia motorového vozidla nepredurčuje zodpovednosť, ktorú na seba mohli prevziať podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, ani úroveň stanovenia výšky odškodného škôd pri konkrétnej nehode.

(16)

Osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky odškodného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(17)

Niektoré poisťovacie spoločnosti vkladajú do poistných zmlúv ustanovenia s účinkom, že zmluva sa ruší, ak vozidlo zostane mimo členského štátu, v ktorom je zaregistrované dlhšie než vymedzené obdobie. Tento postup je v rozpore so zásadou stanovenou v smernici 90/232/EHS, podľa ktorej by povinné poistenie motorových vozidiel malo pokrývať, na základe jednorazového poistného, celé územie Spoločenstva. Preto by malo byť konkrétne uvedené, že poistné krytie zostáva platné počas celého zmluvného obdobia bez ohľadu na to, či vozidlo zostane v inom členskom štáte určité obdobie bez toho, aby boli dotknuté záväzky podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúce sa registrácie vozidiel.

(18)

Mali by sa vykonať opatrenia na uľahčenie získania poistného krytia pre vozidlá dovezené z jedného členského štátu do druhého, aj keď vozidlo ešte nie je zaregistrované v členskom štáte určenia. Mala by sa umožniť dočasná výnimka zo všeobecného pravidla určujúceho členský štát, kde je umiestnené riziko. Na obdobie tridsiatich dní od dátumu, kedy sa vozidlo doručí, dá k dispozícii alebo odošle kupujúcemu, by sa členský štát určenia mal pokladať za členský štát, kde je umiestnené riziko.

(19)

Ten, kto chce uzavrieť novú zmluvu o poistení motorového vozidla s iným poisťovateľom, by mal mať byť v pozícii vysporiadať svoju nehodu a škodový priebeh v rámci starej zmluvy. Poistenec by mal mať právo kedykoľvek požiadať o výpis škodových udalostí alebo potvrdenie o žiadnych škodových udalostiach za vozidlo alebo vozidlá, ktoré poistná zmluva pokrýva za obdobie najmenej piatich predošlých rokov zmluvného vzťahu. Poisťovacia spoločnosť alebo subjekt, ktorý členský štát mohol ustanoviť na poskytovanie povinného poistenia alebo na vydávanie takýchto výpisov a potvrdení, by takýto výpis alebo potvrdenie mal poistencovi poskytnúť do pätnástich dní od požiadania.

(20)

Na účely zabezpečenia riadnej ochrany poškodených pri nehodách motorových vozidiel by členské štáty nemali poisťovacím spoločnostiam povoliť, aby sa spoliehali na prekročenia voči poškodenému.

(21)

Právo uplatniť poistnú zmluvu a nárok na náhradu škody priamo voči poisťovacej spoločnosti je pre ochranu poškodeného pri každej nehode motorového vozidla veľmi dôležité. Smernica 2000/26/ES už poškodeným pri nehodách, ktoré sa stanú v inom členskom štáte, než je členský štát pobytu poškodeného, a ktoré sú spôsobené použitím poistených vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte, poskytuje právo priameho konania voči poisťovacej spoločnosti poskytujúcej krytie osobe zodpovednej za zodpovednosť za škodu. S cieľom uľahčiť účinnú a rýchlu likvidáciu škody a do maximálnej možnej miery sa vyhnúť nákladným súdnym konaniam by sa toto právo malo rozšíriť na poškodených pri každej nehode motorového vozidla.

(22)

Na zvýšenie ochrany poškodených pri nehodách motorových vozidiel by sa postup „odôvodnenej ponuky“ ustanovený v smernici 2000/26/ES mal rozšíriť na každý druh nehody motorového vozidla. Rovnaký postup by sa mal analogicky uplatňovať tam, kde nehodu likviduje systém kancelárií vnútroštátnych poisťovateľov stanovených v smernici 72/166/EHS.

(23)

S cieľom zjednodušiť žiadosť poškodeného o náhradu škody by sa informačné centrá zriadené v súlade so smernicou 2000/26/ES nemali obmedziť na poskytovanie informácií o nehodách, ktoré zahŕňa táto smernica, ale by mali byť schopné poskytnúť rovnaké informácie pre akúkoľvek nehodu motorového vozidla.

(24)

Podľa článku 11 ods. 2, v spojení s článkom 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (10), môžu poškodené strany začať súdne konanie proti poskytovateľovi poistenia občianskoprávnej zodpovednosti v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko.

(25)

Keďže smernica 2000/26/ES bola prijatá skôr ako bolo prijaté nariadenie (ES) č. 44/2001, ktoré pre množstvo členských štátov nahradilo Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 v rovnakej veci, odkaz na tento dohovor by sa mal v tejto smernici vhodne upraviť.

(26)

Smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 sa bod 4 mení a dopĺňa takto:

2.

V článku 2 sa odsek 1 nahrádza textom, ktorý znie:

„1.   Členské štáty upustia od kontroly poistenia zodpovednosti za škodu, pokiaľ ide o vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území iného členského štátu a pokiaľ ide o vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území tretej krajiny a ktoré vstupujú na ich územie z územia iného členského štátu. Môžu však vykonávať nesystematické kontroly poistenia za predpokladu, že nie sú diskriminačné a vykonávajú sa ako súčasť kontroly, ktorej cieľom nie je výlučne kontrola potvrdenia o poistení.“

3.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článkoch 6 a 7 ods. 1 sa vypustia slová „alebo na mimoeurópskom území členského štátu“.

1.

V článku 1 sa medzi prvý a druhý odsek vkladá tento odsek:

„Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa každé zákonné alebo zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky, považovalo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody takéhoto cestujúceho.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 1a

Poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS pokrýva ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktorú utrpia chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia ciest, ktorí sú v následku nehody s účasťou motorového vozidla oprávnení na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym občianskym právom. Tento článok sa nedotýka zodpovednosti za škodu, ani sumy škody.“

3.

V článku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:

.

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

1.   Odchylne od druhej zarážky článku 2 písm. d) smernice 88/357/EHS (15), ak je vozidlo odoslané z jedného členského štátu do druhého, za členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, sa považuje členský štát určenia okamžite po prijatí zásielky kupujúcim na obdobie tridsiatich dní, hoci vozidlo nebolo formálne zaregistrované v členskom štáte určenia.

2.   V prípade, že vozidlo sa stane účastníkom nehody počas obdobia uvedeného v odseku 1 tohto článku a je nepoistené, orgán uvedený v článku 1 ods. 4 smernice 84/5/EHS v členskom štáte určenia je zodpovedný za náhradu škody stanovenú v článku 1 uvedenej smernice.

Článok 4b

Členské štáty zabezpečia, že poistenec bude mať právo kedykoľvek požiadať o výpis nárokov na odškodnenie tretej strany, zahŕňajúc vozidlo alebo vozidlá kryté poistnou zmluvou najmenej predošlých päť rokov zmluvného vzťahu, alebo potvrdenie o neprítomnosti takých nárokov. Poisťovacia spoločnosť alebo orgán, ktorý mohol byť menovaný členským štátom na poskytovanie povinného poistenia alebo na vydávanie takýchto výpisov a potvrdení, poskytne takýto výpis poistencovi do pätnástich dní od požiadania.

Článok 4c

Poisťovacie spoločnosti sa nespoliehajú na prekročenia voči poškodenej strane pri nehode, pokiaľ ide o poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS.

Článok 4d

Členské štáty zabezpečia, aby poškodené strany pri nehodách spôsobených vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS, požívali priame právo na konanie voči poisťovacej spoločnosti kryjúcej zodpovednú osobu voči zodpovednosti za škodu.

Článok 4e

Členské štáty zavedú postup stanovený v článku 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES (16) na likvidáciu škôd, ktoré vznikli pri nehode spôsobenej vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS.

V prípade nehôd, ktoré môže likvidovať systém národných kancelárií poisťovateľov stanovený v článku 2 ods. 2 smernice 72/166/EHS, zriadia členské štáty rovnaký postup ako v článku 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES. Na účel uplatňovania tohto postupu sa každý odkaz na poisťovacie spoločnosti rozumie ako odkaz na národné kancelárie poisťovateľov, ako sú definované v článku 1 bod 3 smernice 72/166/EHS.

5.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že bez toho, aby boli dotknuté ich záväzky podľa smernice 2000/26/ES, informačné centrá zriadené alebo schválené v súlade s článkom 5 tejto smernice budú poskytovať informácie uvedené v danom článku ktorejkoľvek strane, ktorá bola účastníkom dopravnej nehody spôsobenej vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS.“

1.

Vkladá sa nové odôvodnenie 16a:

2.

V článku 4 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8.   Vymenovanie likvidačného zástupcu neznamená samo o sebe otvorenie pobočky v zmysle článku 1 písm. b) smernice 92/49/EHS a likvidačný zástupca sa nepovažuje za prevádzkareň v zmysle článku 2 písm. c) smernice 88/357/EHS alebo

3.

V článku 5 ods. 1 písm. a) sa bod 2 ii) vypúšťa.

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Centrálny orgán

Členské štáty prijmú všetky príslušné opatrenia na uľahčenie včasnej dostupnosti základných údajov pre poškodených, poisťovne alebo ich zákonných zástupcov, potrebných na vysporiadanie nárokov.

Tieto základné údaje sú, tam kde je to vhodné, sprístupnené v elektronickej forme v hlavnom archíve v každom členskom štáte a dostupné stranám prípadu na ich výslovnú žiadosť.“

11.6.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/22

(1)

Článok 153 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zmluvy ustanovuje, že Spoločenstvo má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 95 zmluvy.

(2)

V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovarov a služieb a sloboda usadiť sa. Rozvoj poctivých obchodných praktík v priestore bez vnútorných hraníc je nevyhnutný pre podporu rozvoja cezhraničných aktivít.

(3)

Právne predpisy členských štátov týkajúce sa nekalých obchodných praktík vykazujú zreteľné rozdiely, ktoré môžu spôsobovať značné narušenie hospodárskej súťaže a prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu. V oblasti reklamy stanovuje smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame (3) minimálne kritériá pre harmonizáciu právnych predpisov o klamlivej reklame, ale nebráni členským štátom, aby si zachovali alebo prijali opatrenia, ktoré poskytujú spotrebiteľom rozsiahlejšiu ochranu. V dôsledku toho sa právne predpisy členských štátov o klamlivej reklame podstatne líšia.

(4)

Tieto rozdiely spôsobujú neistotu, pokiaľ ide o to, ktoré vnútroštátne pravidlá sa uplatňujú na nekalé obchodné praktiky poškodzujúce ekonomické záujmy spotrebiteľov, a vytvárajú veľa prekážok postihujúcich podnikateľov a spotrebiteľov. Tieto prekážky zvyšujú podnikateľom náklady pri uskutočňovaní slobôd vnútorného trhu, najmä ak sa podnikatelia chcú zúčastňovať na cezhraničnom marketingu, reklamných kampaniach a podporách predaja. Tieto prekážky taktiež spôsobujú neistotu spotrebiteľov ohľadom ich práv a znižujú ich dôveru vo vnútorný trh.

(5)

Pri neexistencii jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva by mohli byť prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb cez hranice alebo pre slobodu usadiť sa, urovnané vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pokiaľ sa snažia chrániť uznané ciele verejného záujmu a týmto cieľom sú primerané. S ohľadom na ciele Spoločenstva, ako sú vymedzené v ustanoveniach zmluvy a v sekundárnom práve Spoločenstva týkajúcich sa slobody pohybu a v súlade s politikou Komisie o obchodnej komunikácii, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Následný dokument k Zelenej knihe o obchodnej komunikácii na vnútornom trhu“, by sa mali takéto prekážky odstrániť. Tieto prekážky možno odstrániť iba prostredníctvom zavedenia jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva, ktoré zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a prostredníctvom vyjasnenia určitých právnych pojmov na úrovni Spoločenstva v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie vnútorného trhu a splnenie požiadavky právnej istoty.

(6)

Táto smernica preto aproximuje právne predpisy členských štátov o nekalých obchodných praktikách vrátane nekalej reklamy, ktoré priamo poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov, a tým nepriamo poškodzujú ekonomické záujmy oprávnených účastníkov hospodárskej súťaže. V súlade so zásadou proporcionality táto smernica ochraňuje spotrebiteľov pred následkami takýchto nekalých obchodných praktík, ak sú podstatné, uznáva však, že v niektorých prípadoch môže byť dosah na spotrebiteľov zanedbateľný. Nevzťahuje sa ani nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú iba ekonomické záujmy účastníkov hospodárskej súťaže alebo ktoré sa týkajú obchodných transakcií medzi obchodníkmi; berúc plne do úvahy zásadu subsidiarity, členské štáty budú môcť, ak sa tak rozhodnú, naďalej regulovať tieto praktiky v súlade s právom Spoločenstva. Táto smernica sa taktiež nevzťahuje ani nemá vplyv na ustanovenia smernice 84/450/EHS o reklame, ktorá uvádza do omylu podnikateľov, nie však spotrebiteľov a o porovnávacej reklame. Ďalej táto smernica nemá vplyv na uznané reklamné a marketingové praktiky, akými sú oprávnené umiestnenie produktu, odlíšenie značky alebo ponuka podnetov, ktoré môžu oprávnene pôsobiť na vnímanie produktov spotrebiteľmi a ovplyvniť ich správanie bez toho, aby im znižovali schopnosť spotrebiteľov urobiť kvalifikované rozhodnutie.

(7)

Táto smernica sa zaoberá obchodnými praktikami, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom. Nezaoberá sa obchodnými praktikami uskutočňovanými pôvodne na iné účely, vrátane napríklad obchodnej komunikácie zameranej na investorov, ako sú výročné správy a propagačné materiály spoločnosti. Nezaoberá sa právnymi požiadavkami na vkus a dobré mravy, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Obchodné praktiky, akými sú napríklad nevyžiadaný pouličný predaj, môžu byť v členských štátoch z kultúrnych dôvodov nežiaduce. Členské štáty by mali podľa toho mať možnosť naďalej uplatňovať na svojom území zákaz obchodných praktík z dôvodu vkusu a dobrých mravov, v súlade s právom Spoločenstva, a to aj v prípade, ak tieto praktiky neobmedzujú slobodu voľby spotrebiteľov. Pri uplatňovaní tejto smernice, najmä jej všeobecných ustanovení, je potrebné brať plne do úvahy okolnosti jednotlivého prípadu.

(8)

Táto smernica priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom. Tým taktiež nepriamo ochraňuje oprávnených podnikateľov pred ich konkurentmi, ktorí sa neriadia pravidlami tejto smernice, a tak zabezpečuje poctivú hospodársku súťaž v oblastiach ňou upravených. Je zrejmé, že existujú ďalšie obchodné praktiky, ktoré, hoci nepoškodzujú spotrebiteľov, môžu poškodzovať účastníkov hospodárskej súťaže a ich zákazníkov podnikateľov. Komisia by mala starostlivo preskúmať potrebu činnosti Spoločenstva v oblasti nekalej súťaže prekračujúcej pôsobnosť tejto smernice a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh, ktorý by sa vzťahoval aj na tieto ďalšie aspekty nekalej súťaže.

(9)

Táto smernica sa nedotýka individuálnych žalôb podaných osobami, ktoré boli poškodené nekalými obchodnými praktikami. Taktiež sa nedotýka predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov o zmluvnom práve, o právach duševného vlastníctva, o zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na produkty, o podmienkach usadenia sa a režimoch vydávania povolení vrátane tých predpisov, ktoré sa v súlade s právom Spoločenstva týkajú hazardných hier a predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ich vykonávajú. Členské štáty si preto budú môcť zachovať alebo zaviesť na svojom území obmedzenia a zákazy obchodných praktík z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov bez ohľadu na to, kde má obchodník sídlo, napríklad vo vzťahu k alkoholu, tabaku alebo liečivám. Finančné služby a nehnuteľnosti si z dôvodu svojej komplexnosti a im vlastným vážnym sprievodným rizikám vyžadujú podrobné požiadavky, vrátane pozitívnych povinností pre obchodníkov. Z tohto dôvodu sa táto smernica nedotýka práva členských štátov prekročiť v oblasti finančných služieb a nehnuteľností z dôvodu ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľov rámec jej ustanovení. Nie je vhodné upraviť na tomto mieste certifikáciu a označovanie miery rýdzosti predmetov z drahých kovov.

(10)

Je nevyhnutné zabezpečiť vnútorný súlad medzi touto smernicou a existujúcim právom Spoločenstva, najmä v špecifických odvetviach, kde sa uplatňujú podrobné ustanovenia o nekalých obchodných praktikách. Táto smernica preto mení a dopĺňa smernicu 84/450/EHS, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (5) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (6). Táto smernica sa teda primerane uplatní iba vtedy, ak neexistujú iné osobitné predpisy práva Spoločenstva upravujúce osobitné aspekty nekalých obchodných praktík, akými sú napríklad požiadavky na informácie a pravidlá o spôsobe poskytovania informácií spotrebiteľovi. Poskytuje ochranu spotrebiteľom tam, kde neexistujú osobitné predpisy pre určité odvetvie na úrovni Spoločenstva, a zakazuje obchodníkom vytvárať klamlivú predstavu o povahe produktov. To je obzvlášť dôležité pri zložitých produktoch s vysokou mierou rizika pre spotrebiteľov, ako napríklad niektoré produkty finančných služieb. V dôsledku toho táto smernica dopĺňa acquis Spoločenstva, ktoré sa vzťahuje na obchodné praktiky poškodzujúce ekonomické záujmy spotrebiteľov.

(11)

Vysoká úroveň konvergencie dosiahnutá aproximáciou vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom tejto smernice vytvára vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Táto smernica zavádza jednotný všeobecný zákaz týchto nekalých obchodných praktík, ktoré narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľov. Taktiež stanovuje pravidlá pre agresívne obchodné praktiky, ktoré nie sú v súčasnosti upravené na úrovni Spoločenstva.

(12)

Harmonizácia podstatne zvýši právnu istotu spotrebiteľov i podnikateľov. Spotrebitelia aj podnikatelia sa budú môcť spoľahnúť na jednotný právny rámec založený na jasne definovaných právnych pojmoch upravujúcich všetky aspekty nekalých obchodných praktík v celej EÚ. Jeho následkom bude odstránenie prekážok vyplývajúcich z roztrieštenosti predpisov o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov a umožnenie dosiahnutia vnútorného trhu v tejto oblasti.

(13)

S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia. Všeobecný zákaz je vypracovaný na základe pravidiel pre dva druhy obchodných praktík, ktoré sú zďaleka najbežnejšie, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

(14)

Je žiaduce, aby klamlivé obchodné praktiky zahŕňali tieto praktiky vrátane klamlivej reklamy, ktorá tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu, bráni mu urobiť kvalifikovanú, a tým aj efektívnu voľbu. V súlade s právom a praxou členských štátov o klamlivej reklame rozdeľuje táto smernica klamlivé praktiky na klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. V súvislosti s opomenutím konania stanovuje táto smernica obmedzený počet kľúčových informácií, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii. Tieto informácie nebudú musieť byť obsiahnuté v každej reklame, ale iba v prípade, keď obchodník vyzýva na kúpu, čo je v tejto smernici jasne definovaný pojem. Prístup úplnej harmonizácie prijatý v tejto smernici nebráni členským štátom, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzili základné vlastnosti určitých produktov, ako napríklad zberateľských predmetov alebo elektrického tovaru, opomenutie ktorých by bolo podstatné pri výzve na kúpu. Zámerom tejto smernice nie je obmedziť výber spotrebiteľa zákazom reklamy produktov, ktoré vyzerajú podobne ako iné produkty, pokiaľ táto podobnosť nemýli spotrebiteľov ohľadom obchodného pôvodu produktu, čím je klamlivá. Táto smernica by sa nemala dotýkať existujúceho práva Spoločenstva, ktoré výslovne dáva členským štátom možnosť voľby medzi viacerými úpravami zameranými na ochranu spotrebiteľov v oblasti obchodných praktík. Táto smernica by sa najmä nemala dotýkať článku 13 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (7).

(15)

Ak právo Spoločenstva stanovuje požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii, reklama a marketing týchto informácií sa považujú za podstatné podľa tejto smernice. Členské štáty budú môcť zachovať alebo doplniť požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvného práva a s dôsledkami na zmluvné právo, ak je to prípustné podľa minimálnych klauzúl v existujúcich nástrojoch práva Spoločenstva. Demonštratívny výpočet týchto požiadaviek na informácie v acquis je uvedený v prílohe II. Vzhľadom na úplnú harmonizáciu zavedenú touto smernicou sa iba informácie vyžadované právom Spoločenstva považujú za podstatné na účely článku 7 ods. 5 tejto smernice. Ak členské štáty zaviedli dodatočné požiadavky na informácie nad rámec požiadaviek stanovených v práve Spoločenstva na základe minimálnych štandardov, ich opomenutie nebude predstavovať klamlivé opomenutie podľa tejto smernice. Naproti tomu členské štáty budú môcť, ak je to prípustné podľa minimálnych štandardov v práve Spoločenstva, zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia v súlade s právom Spoločenstva, aby zabezpečili vyšší stupeň ochrany individuálnych zmluvných práv spotrebiteľov.

(16)

Ustanovenia o agresívnych obchodných praktikách by sa mali vzťahovať na tie praktiky, ktoré významne zmenšujú slobodu výberu spotrebiteľa. Sú nimi praktiky využívajúce obťažovanie a nátlak vrátane použitia fyzickej sily a neprimeraný vplyv.

(17)

Je žiaduce, aby tie obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností nekalé, boli identifikované, aby sa poskytla väčšia právna istota. Príloha I preto obsahuje úplný výpočet všetkých týchto praktík. Toto sú jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9. Tento výpočet môže byť upravený len novelizáciou tejto smernice.

(18)

Je vhodné chrániť všetkých spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami; Súdny dvor však považoval za potrebné skúmať pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy po prijatí smernice 84/450/EHS účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho vykladal Súdny dvor, obsahuje však i ustanovenia zamerané na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči nekalým obchodným praktikám. Tam, kde je obchodná praktika osobitne zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov, ako napríklad deti, je žiaduce, aby bol dosah tejto obchodnej praktiky posúdený z pohľadu priemerného člena takejto skupiny. Preto je vhodné zahrnúť do výpočtu praktík, ktoré sú za každých okolností nekalé, ustanovenie, ktoré bez toho, aby ukladalo úplný zákaz reklamy zameranej na deti, ochraňuje ich pred priamym nabádaním na nákup. Pojem priemerného spotrebiteľa sa pritom nezakladá na štatistickom zistení. Vnútroštátne súdy a orgány budú musieť sami na základe vlastnej úvahy určiť, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade.

(19)

Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba alebo dôverčivosť robia spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny.

(20)

Je vhodné poskytnúť priestor kódexom správania, ktorý umožní obchodníkom účinne uplatňovať zásady tejto smernice v špecifických oblastiach hospodárstva. V odvetviach, v ktorých existujú osobitné povinné požiadavky upravujúce správanie obchodníkov, je vhodné, aby tieto požiadavky poskytovali tiež dôkaz o požiadavkách odbornej starostlivosti v tomto odvetví. Prostredníctvom kontroly vykonávanej tvorcami kódexu správania na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva zameranej na odstránenie nekalých obchodných praktík možno predísť správnemu alebo súdnemu konaniu, a preto by mala byť podporovaná. S cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa by mohli byť organizácie spotrebiteľov informované a zapojené do procesu navrhovania kódexov správania.

(21)

Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať k dispozícii právne prostriedky na začatie konania proti nekalým obchodným praktikám na súde alebo správnom orgáne, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo začať príslušné súdne konanie. Hoci dôkazné bremeno sa určuje podľa vnútroštátneho práva, je vhodné umožniť súdom a správnym orgánom vyžadovať od obchodníkov predloženie dôkazu o správnosti ich skutkových tvrdení.

(22)

Je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečili ich vynútiteľnosť. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

(23)

Keďže ciele tejto smernice, ktorými sú konkrétne odstránenie prekážok pre fungovanie vnútorného trhu zavedených vnútroštátnymi právnymi predpismi o nekalých obchodných praktikách a poskytnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi a možno ich preto lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsiadiarity vymedzenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v tomto článku neprekračuje táto smernica rámec toho, čo je nevyhnutné z dôvodu odstránenia prekážok vnútorného trhu a dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

(24)

Je vhodné preskúmať túto smernicu, aby sa zabezpečilo, že prekážky vnútorného trhu sa odstránili a dosiahla sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Preskúmanie by mohlo viesť k návrhu Komisie na zmenu a doplnenie tejto smernice, ktorý môže obsahovať obmedzené predĺženie odchýlky podľa článku 3 ods. 5 a/alebo k zmene a doplneniu iných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa odrážajúcich záväzok Komisie podľa Stratégie politiky spotrebiteľa preskúmať existujúce acquis, aby sa dosiahla vysoká spoločná úroveň ochrany spotrebiteľa.

(25)

Táto smernica dodržiava základné práva a zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

a)

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

b)

„obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;

c)

„produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku;

d)

„obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ (ďalej tiež „obchodné praktiky“) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom;

e)

„podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa“ je využitie obchodnej praktiky na značné narušenie schopnosti spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie, čo spôsobí, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil;

f)

„kódex správania“ je dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré nie sú uložené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením členského štátu, ktoré vymedzujú správanie obchodníkov, ktorí sa zaviazali dodržiavať tento kódex vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam;

g)

„tvorca kódexu“ je akýkoľvek subjekt vrátane obchodníka alebo skupiny obchodníkov, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a revíziu kódexu správania a/alebo za sledovanie dodržiavania tohto kódexu tými, ktorí sa zaviazali dodržiavať ho;

h)

„odborná starostlivosť“ je úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti;

i)

„výzva na kúpu“ je akákoľvek obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov produktu a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, a tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu;

j)

„neprimeraný vplyv“ je využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie;

k)

„rozhodnutie o obchodnej transakcii“ je akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, vykoná zaň platbu vcelku alebo v častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať alebo uplatní zmluvné právo vo vzťahu k produktu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania;

l)

„regulované povolanie“ je odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ku ktorým je prístup, vykonávanie alebo spôsob výkonu priamo alebo nepriamo podmienený získaním osobitnej odbornej kvalifikácie podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

a)

je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti

a

b)

podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

a)

sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7,

alebo

b)

sú agresívne v zmysle článkov 8 a 9.

a)

existencia alebo povaha produktu;

b)

hlavné znaky produktu, ako je jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkom po predaji tovaru a vybavovanie sťažností, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte;

c)

rozsah záväzkov obchodníka, motívy pre obchodnú praktiku a charakter procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu;

d)

cena alebo spôsob výpočtu ceny, alebo existencia osobitnej cenovej výhody;

e)

potreba servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy;

f)

osoba, vlastnosti a práva obchodníka alebo jeho zástupcu, ako je jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v združeniach alebo jeho väzby a vlastníctvo práv priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania;

g)

práva spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného tovaru alebo vrátenie peňazí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (8) alebo riziká, ktorým môže byť vystavený.

a)

akýkoľvek marketing produktu, vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže;

b)

neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak:

a)

hlavné vlastnosti produktu, v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu;

b)

adresa a totožnosť obchodníka, ako napríklad jeho obchodné meno a prípadne adresa a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná;

c)

cena vrátane daní, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, ako aj v prípade, že je to vhodné, všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno rozumne stanoviť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady;

d)

dojednania o spôsobe platby, dodaní, predvedení a vybavovaní sťažností, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti;

e)

pre produkty a transakcie zahŕňajúce právo odstúpenia od zmluvy alebo vypovedania zmluvy, existencia tohto práva.

a)

jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania;

b)

použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania;

c)

zneužívanie obchodníkom akéhokoľvek osobitného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, čoho si je obchodník vedomý, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt;

d)

akékoľvek nevýhodné alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré ukladá obchodník v prípade, že si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy, vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo obchodníka;

e)

akákoľvek hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

a)

podať na súde žalobu proti takejto nekalej obchodnej praktike

a/alebo

b)

napadnúť takú nekalú obchodnú praktiku na správnom orgáne, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo dať podnet na začatie príslušného konania na súde.

a)

či možno tieto právne prostriedky použiť osobitne alebo spoločne proti viacerým obchodníkom z toho istého hospodárskeho odvetvia

a

b)

či tieto právne prostriedky možno použiť proti tvorcovi kódexu, pokiaľ príslušný kódex podporuje nedodržiavanie právnych požiadaviek.

a)

nariadili zastavenie nekalých obchodných praktík alebo začali príslušné konanie na súde, ktorým sa prikáže ich zastavenie,

alebo

b)

ak nekalá obchodná praktika nebola doposiaľ vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, zakázali takúto praktiku alebo začali príslušné konanie smerujúce k jej zákazu,

—

predbežné opatrenia

alebo

—

konečné opatrenia,

a)

vyžadovať zverejnenie tohto rozhodnutia v plnom alebo skrátenom znení a vo forme, ktorú považujú za náležitú;

b)

vyžadovať okrem toho zverejnenie opravného vyhlásenia.

a)

byť vytvorené tak, aby nevznikali pochybnosti o ich nestrannosti;

b)

mať pri rozhodovaní o sťažnostiach dostatočné právomoci na to, aby mohli účinne kontrolovať a vynucovať dodržiavanie svojich rozhodnutí;

c)

svoje rozhodnutia odôvodňovať.

a)

vyžadovať od obchodníka, aby preukázal správnosť skutkových tvrdení vo vzťahu k obchodnej praktike, ak sa taká požiadavka javí so zreteľom na oprávnený záujem obchodníka a iného účastníka konania ako primeraná vzhľadom na okolnosti daného prípadu,

a

b)

považovať skutkové tvrdenia za nesprávne, pokiaľ nie je predložený dôkaz v súlade s písmenom a) alebo ak súd alebo správny orgán považuje tento dôkaz za nedostatočný.

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Účelom tejto smernice je chrániť obchodníkov proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.“

2.

V článku 2:

3.

Článok 3a sa nahrádza takto:

„Článok 3a

4.

Článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

5.

Článok 7 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.

Článok 9 smernice 97/7/ES sa nahrádza takto:

„Článok 9

Zotrvačný predaj

Vzhľadom na zákaz praktík zotrvačného predaja ustanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (10) prijmú členské štáty opatrenia nevyhnutné na to, aby oslobodili spotrebiteľa od akéhokoľvek protiplnenia v prípadoch nevyžiadanej dodávky, pričom absencia odpovede nepredstavuje súhlas.

2.

Článok 9 smernice 2002/65/ES sa nahrádza takto:

„Článok 9

Vzhľadom na zákaz praktík zotrvačného predaja ustanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (11) a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia právnych predpisov členských štátov o konkludentnom predĺžení zmlúv na diaľku, ak tieto právne predpisy umožňujú konkludentné predĺženie, prijmú členské štáty opatrenia na to, aby oslobodili spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností v prípade nevyžiadaných dodávok, pričom absencia odpovede nepredstavuje súhlas.

1.

V prílohe k smernici 98/27/ES sa bod 1 nahrádza takto:

.

2.

V prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) sa dopĺňa nasledujúci bod (12):

.