12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/1

A.

keďže Komisia v roku 2005 prijala Európsku iniciatívu za transparentnosť (EIT) a následne v roku 2006 uverejnila zelenú knihu s cieľom zvýšiť transparentnosť, otvorenosť a zodpovednosť riadenia EÚ a keďže poskytovanie verejných informácií o prijímaní finančných prostriedkov EÚ je základným kameňom EIT,

B.

keďže na základe spoločného systému riadenia sa informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ spravujú na úrovni členských štátov a keďže úroveň zverejňovania týchto informácií sa v situácii, keď neexistuje konkrétna povinnosť v rámci EÚ, či chýba pevná „riadiaca ruka“ Komisie, medzi členskými štátmi významne líši a komplikuje sa tým porovnávanie na úrovni EÚ,

C.

keďže zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov EÚ umožňuje zapojenie verejnosti do zmysluplnej diskusie o využívaní verejných financií, čo je pre fungujúce demokracie nevyhnutné,

D.

keďže nebolo vytvorené žiadne prepojenie medzi EIT a regulovanejšou a záväznejšou oblasťou finančných kontrol a auditov,

E.

keďže EIT by mala mať výrazný vplyv, pokiaľ ide o zabezpečovanie transparentných partnerstiev v oboch smeroch a všetkých fázach programovacieho cyklu kohéznej politik; keďže však v nariadeniach nie je uvedený konkrétny rozsah, v ktorom majú byť do rozličných postupov programovania zapojení partneri, a ani sa nešpecifikujú opatrenia na dosiahnutie takéhoto zapojenia,

F.

keďže je nedostatok vopred poskytovaných informácií o rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa financovania významných projektov, a preto aj nedostatok transparentnosti, a keďže je tento stav potrebné zmeniť,

G.

keďže logika transparentnosti musí ísť ruka v ruke so zjednodušením postupov na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov,

1.

domnieva sa, že transparentnosť v súvislosti s kohéznou politikou a jej programovacím cyklom, prideľovanie finančných prostriedkov a prístup k informáciám pre prípadných príjemcov podpory zo štrukturálnych fondov sú kľúčovými podmienkami pre splnenie všeobecných cieľov kohéznej politiky, a že transparentnosť by sa preto mala do procesov programovania kohéznej politiky a rozhodovania zaviesť ako hlavná zásada platná pre všetky odvetvia;

2.

s uspokojením konštatuje, že v súlade s požiadavkami EIT sa interaktívne mapy, ktoré sú prepojené so zoznamami príjemcov finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na príslušných vnútroštátnych alebo regionálnych internetových stránkach, zverejňujú na internetovej stránke generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku; žiada, aby členské štáty vhodnými prostriedkami podporovali používanie webovej stránky generálneho riaditeľstva REGIO s cieľom umožniť čo najširší prístup k tejto databáze; poznamenáva, že aj napriek tomu je pre zainteresované strany naďalej náročné sledovať využívanie verejných finančných prostriedkov; žiada Komisiu, aby konzultovala s týmito stranami o možnej náprave tejto situácie;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v týchto databázach umožnili plné vyhľadávanie a aby zabezpečili ich kompatibilitu s cieľom poskytnúť o predložených údajoch celkový prehľad za EÚ pri zachovaní ich lokálneho významu; v tejto súvislosti je dôležité zvážiť dvojjazyčné verzie (miestny jazyk a jeden z pracovných jazykov Komisie);

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť užitočnosť údajov poskytovaných o prijímateľoch, pokiaľ ide o obsah, ako aj spôsob predkladania; vyzýva preto Komisiu, aby určila podrobnejší a normatívnejší formát, v ktorom bude bližšie definovaná štruktúra, forma a obsah informácií, ktoré sa majú poskytovať; domnieva sa, že poskytovanie potrebných informácií by tiež malo uľahčiť vyhľadávanie na základe kritérií s cieľom získať okamžitý obraz o vyhľadávaných prvkoch;

5.

požaduje poskytovanie ďalších nevyhnutných informácií pri uverejňovaní zoznamov príjemcov a v prípade potreby aj zoznamov zúčastnených strán; odporúča preto, aby sa okrem súčasných minimálnych požiadaviek zvážila aj možnosť začleniť medzi údaje o príjemcoch aj miesto, ďalej sumarizujúce informácie o schválených projektoch, druhoch podpory a opis partnerov; žiada, aby sa v záujme skutočnej transparentnosti údaje spravovali štruktúrovaným a porovnateľným spôsobom; domnieva sa, to je možné dosiahnuť bez zvýšenia výdavkov;

6.

žiada, aby boli v prípade programov v rámci európskej územnej spolupráce uvádzaní všetci, a nielen hlavní prijímatelia;

7.

zdôrazňuje, že úplné splnenie požiadaviek EIT je potrebné dosiahnuť príslušnými nariadeniami, lepšími usmerneniami, mechanizmom varovania a sankciami v prípade neplnenia ako poslednou možnosťou;

8.

vyzýva Komisiu aby spresnila, akým spôsobom by sa mali zásady EIT uviesť do používania z pohľadu riadenia na úrovni operačných programov a ich komunikačných plánov; zdôrazňuje preto potrebu zavedenia jasnejších právnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia;

9.

zdôrazňuje potrebu navrhnúť znenie nariadení a vykonávacích predpisov takým spôsobom, aby boli postupy transparentné, prípadným príjemcom poskytovali lepší prístup k štrukturálnym fondom a znížila sa administratívna záťaž na účastníkov, najmä prostredníctvom viacerých kľúčových opatrení, ako je zverejnenie usmerňujúcich poznámok týkajúcich sa vykonávania, na ktorom sa dohodla Komisia s členskými štátmi; vyzýva riadiace orgány v členských štátoch, aby transparentne prezentovali všetky fázy projektov financovaných zo štrukturálnych fondov; opakuje svoje stanovisko, že dobrá správa sa dosahuje vďaka transparentným a jasným postupom a v tejto súvislosti víta úsilie Komisie predložiť návrhy na zjednodušenie;

10.

poznamenáva, že cezhraničné a nadnárodné programy čelia z dôvodu rôznych administratívnych kultúr, národných nariadení a jazykov používaných v členských štátoch špecifickým ťažkostiam, ktoré ovplyvňujú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne aspekty týchto iniciatív; preto bude najdôležitejšie vypracovať špecifické predpisy týkajúce sa transparentnosti pri vzájomnej koordinácii a spolupráci rôznych riadiacich orgánov;

11.

zdôrazňuje, že podľa štúdie Európskeho parlamentu o EIT a jej vplyve na kohéznu politiku súvisí neplnenie minimálnych požiadaviek EIT skôr s nedostatkom administratívnej kapacity na strane riadiacich orgánov, ako s neochotou poskytnúť tieto údaje; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby poskytovanie ďalších údajov a informácií nemalo za následok ďalšiu administratívnu záťaž pre potenciálnych príjemcov, najmä tých, pre ktorých je už teraz ťažké splniť existujúce administratívne a finančné požiadavky na získanie grantov a verejných zákaziek;

12.

poukazuje na to, že požiadavky na ďalšie informácie a údaje musí na strane Európskej komisie dopĺňať poskytnutie ďalšej technickej podpory (semináre s účasťou úradníkov Komisie a miestnych alebo regionálnych pracovníkov zodpovedných za riadenie štrukturálnych fondov, výmena osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi, vydávanie konkrétnych usmernení) potenciálnym príjemcom, ktorí nemajú potrebnú technickú kapacitu; domnieva sa, že iba týmto spôsobom je možné zaistiť, aby v dôsledku snahy účastníkov o splnenie dodatočných požiadaviek na poskytovanie údajov a informácií nevynakladali na tento účel prostriedky určené na samotnú realizáciu projektov;

13.

zdôrazňuje význam poskytovania presných a včasných informácií zo strany členských štátov v rámci kontrolného systému, a tým aj potrebu vytvoriť prepojenie medzi EIT a finančnými kontrolami a auditmi; znovu opakuje svoj názor, že tzv. systém včasného varovania by mal fungovať v úzkom prepojení s centrálnou databázou vylúčených subjektov;

14.

žiada Komisiu, aby sledovala používanie zvýšených zálohových platieb prijatých členskými štátmi na základe zjednodušení z roku 2009 súvisiacich s nariadením (ES) č. 1083/2006;

15.

opakuje svoju požiadavku, aby sa poskytovali informácie týkajúce sa vrátenej a odobratej finančnej podpory v rámci EIT; naliehavo žiada členské štáty, aby tieto informácie poskytovali v plnom znení, a žiada Komisiu, aby ich sprístupnila rozpočtovému orgánu a verejnosti spolu s informáciami o finančných opravách po potvrdenom prípade podvodu, čím sa zaručí vysoká úroveň dôveryhodnosti a zodpovednosti voči európskej verejnosti;

16.

naliehavo žiada audítorov, aby zaujali prísnejší postoj vo vzťahu ku komunikačným a informačným požiadavkám vrátane postupu „odhaľ a napomeň“ (name and shame), najmä ak ide o vládnych predstaviteľov, a k využívaniu finančných opráv v prípade potvrdených prípadov podvodu;

17.

víta úsilie Komisie a Dvoru audítorov harmonizovať svoje audítorské metódy;

18.

zdôrazňuje skutočnosť, že minimálne normy pre konzultácie sú súčasťou EIT a víta skutočnosť, že tieto normy presadzovala a uplatňovala Komisia v súvislosti s kohéznou politikou; vyzýva však Komisiu, aby umožnila zainteresovaným stranám poskytovať príslušnú spätnú väzbu v súvislosti s kvalitou procesu konzultácií; vyzýva regióny a členské štáty, aby využili existujúce skúsenosti EÚ s konzultáciami zainteresovaných strán;

19.

opakuje svoj názor, že partnerstvo je podmienkou transparentnosti, prístupnosti, efektívnosti a legitimity vo všetkých fázach programovania a vykonávania kohéznej politiky a môže zvýšiť angažovanosť a pocit zainteresovania verejnosti na výsledkoch programu; vyzýva preto členské štáty a riadiace orgány, aby od začiatku užšie zapojili miestne a regionálne orgány a iných zainteresovaných partnerov do všetkých fáz programovania a vykonávania kohéznej politiky, najmä prostredníctvom vytvorenia internetovej platformy na vnútroštátnej úrovni, ktorá zabezpečí prehľad o jestvujúcich finančných prostriedkoch a operačných programoch, a prostredníctvom podpory osvedčených postupov inými prostriedkami, a aby im poskytli neobmedzený prístup k všetkým projektovým dokumentom s cieľom lepšie využiť ich skúsenosti a vedomosti;

20.

požaduje väčšiu mieru usmerňovania zo strany Komisie o tom, ako uplatňovať doložku o partnerstve v aktuálnych programoch v praxi, a tiež uvedenie dostatočne záväzných predpisov o partnerstve v budúcich legislatívnych textoch; najmä pokiaľ ide o zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, teda volených orgánov, ktoré sú nevyhnutnými partnermi v celom procese;

21.

vyzýva na poskytovanie lepšie zameraných a pravidelných a včasných informácií partnerským organizáciám, najmä tým, ktoré sú členmi riadiacich štruktúr, a na širšie využívanie technickej pomoci pri podpore partnerstva, okrem iného aj poskytnutím možnosti partnerským organizáciám zúčastniť sa školení organizovaných pre príslušné výkonné orgány; vyzýva tiež, aby sa tieto školenia poskytovali v multimediálnej podobe s cieľom rozšíriť okruh cieľového publika a aby sa umožnili aj dodatočné konzultácie poskytované partnerskými organizáciami; zdôrazňuje dôležitosť tohto systému pre partnerov v najodľahlejších regiónoch EÚ, akými sú napríklad tzv. najvzdialenejšie regióny;

22.

vyzýva Komisiu na včasné zverejnenie informácií na internete a na zabezpečenie priameho prístupu k projektovej dokumentácii vrátane projektov iniciatívy JASPERS (žiadosť, štúdia realizovateľnosti, analýza nákladov a prínosov, hodnotenie vplyvu na životné prostredie atď.) k veľkým projektom, ihneď po tom, ako je Komisii doručená žiadosť členského štátu o financovanie, a predtým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie o poskytnutí financií; na tejto internetovej stránke Komisie by mala existovať možnosť zasielať komentáre k takýmto projektom;

23.

žiada, aby sa informácie o veľkých projektoch schválených alebo predložených na schválenie v programovom období 2007 – 2013 uverejnili na internete, a to aj spätne;

24.

navrhuje ustanoviť okolnosti, za ktorých sa nevyužité prostriedky môžu opätovne využiť, a tiež ustanoviť zodpovednosť inštitúcie rozhodujúcej o opätovnom prideľovaní týchto prostriedkov;

25.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/6

A.

keďže rozpočtový postup na rok 2011 je prvý svojho druhu v rámci Lisabonskej zmluvy a keďže jeho jediné čítanie si vyžaduje zvýšenú spoluprácu a koordináciu s druhou zložkou rozpočtového orgánu, aby sa mohla počas zmierovacieho postupu docieliť zhoda o všetkých výdavkoch,

B.

keďže cieľom trialógu, ktorý sa má konať v júli, by malo byť vyjasnenie postojov pred tým, než Rada prijme svoju pozíciu k návrhu rozpočtu, aby sa mohli vopred vymedziť body, v ktorých sa dosiahla dohoda,

1.

poznamenáva, že celková suma návrhu rozpočtu (NR) na rok 2011 predstavuje 142 576,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 130 147,2 milióna EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch, čím sa ponecháva rezerva 1 224,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 4 417,8 milióna EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch; poznamenáva, že tieto celkové sumy predstavujú 1,15 % a 1,05 % predpokladaného HND EÚ na rok 2011;

2.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nárast viazaných rozpočtových prostriedkov predstavuje len 0,77 % oproti rozpočtu prijatému na rok 2010, čo je rozdiel, ktorý nie je v zhode so všeobecne vyjadrenými očakávaniami, že rozpočet EÚ bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore európskych hospodárstiev v období po kríze; berie na vedomie, že výdavkové rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 5,85 %, no pripomína, že abnormálne nízka úroveň výdavkových rozpočtových prostriedkov v roku 2010 poskytuje matematické vysvetlenie tohto nárastu; pripomína, že vo viacročnom finančnom rámci (VFR) sú stanovené stropy vo výške 142 965 miliónov EUR pre viazané rozpočtové prostriedky a 134 280 miliónov EUR pre výdavkové rozpočtové prostriedky v bežných cenách;

3.

berie na vedomie zníženie rozdielu medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami oproti rozpočtu na rok 2010 (12 429 miliónov EUR v porovnaní s 18 535 miliónmi EUR), čo naznačuje lepšie plnenie rozpočtu EÚ, no zároveň zdôrazňuje, že VFR stanovuje rozdiel medzi viazanými a výdavkovými rozpočtovými prostriedkami na rok 2011 len vo výške 8 366 miliónov EUR; v tejto súvislosti pripomína, že tieto rozdiely vytvárajú deficity z dlhodobého hľadiska, a preto by sa malo zabrániť ich vzniku z dôvodu udržateľnosti rozpočtu a schopnosti financovať ho;

4.

zdôrazňuje, že podstatná časť (70 %) celkovej rezervy vo výške 1 224,4 milióna EUR v NR pochádza z rezervy v rámci okruhu 2 týkajúceho sa ochrany a riadenia prírodných zdrojov a že ostatné okruhy, najmä okruhy 1a, 3b a 4, majú veľmi obmedzené rezervy, čím sa úmerne znižuje schopnosť EÚ reagovať na zmeny v politikách a na nepredvídané potreby a zároveň zachovať jej priority;

5.

ďalej zdôrazňuje, že rezerva v okruhu 2 by mohla byť v skutočnosti nižšia, keďže trhové podmienky sa môžu zmeniť;

6.

víta, že Komisia uverejnila správu o fungovaní MID (KOM(2010)0185) a v tejto súvislosti pripomína, že sa očakáva návrh na jej podstatnú revíziu a že ťažkosti zaznamenané v predchádzajúcich rozpočtových postupoch v súvislosti s dôkladnou a uspokojivou reakciou na rôzne problémy, ktoré vznikli, si nevyhnutne vyžadujú revíziu súčasného VFR; pripomína, že od Komisie očakáva predloženie konkrétnych návrhov na revíziu VFR do konca prvého polroka 2010;

7.

poukazuje na veľký počet nedoriešených postupov s ďalekosiahlymi dôsledkami na rozpočet, ktoré budú musieť schváliť obe zložky rozpočtového orgánu v roku 2011 (preskúmanie rozpočtu, zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), opravné rozpočty, preskúmanie MID, revízia nariadenia o rozpočtových pravidlách atď.);

8.

berie na vedomie priority stanovené Komisiou (menovite podpora hospodárstiev EÚ v období po kríze a prispôsobovanie sa novým požiadavkám, t. j. implementácia Lisabonskej zmluvy, nové orgány finančného dohľadu, financovanie iniciatívy Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES), realizácia Štokholmského programu atď.) a kladie si otázku, či mierny nárast viazaných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 je dostatočný na ich realizáciu;

9.

zdôrazňuje význam dôraznej európskej odpovede na krízu a na nestabilitu finančných trhov, ktorá by mala zahŕňať vyššiu finančnú kapacitu a pružnosť rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti žiada od Rady a Komisie ďalšie podrobné informácie o dôsledkoch, ktoré by mohol mať európsky mechanizmus finančnej stabilizácie dohodnutý na mimoriadnom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 9. – 10. mája 2010 pre rozpočet EÚ; v záujme predchádzania ďalším krízam okrem toho žiada zriadiť účinný systém monitorovania zahŕňajúci priame poskytovanie informácií Európskemu parlamentu;

10.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z rozpočtového hľadiska nie je v NR na rok 2011 možné jasne vymedziť finančné dôsledky kľúčových iniciatív stratégie EÚ 2020, ako sú Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie, a vyjadruje veľké pochybnosti, pokiaľ ide o schopnosť zabezpečiť primerané financovanie týchto kľúčových iniciatív v rámci súčasného finančného rámca;

11.

pripomína, že ako sa uvádza v jeho uznesení z 25. marca 2010 o prioritách pre rozpočet na rok 2011, mládež je jednou z kľúčových priorít rozpočtu na rok 2011, ktorá by sa mala podporovať ako prierezová téma EÚ, pričom by sa rozvíjala synergia medzi rozličnými oblasťami politiky súvisiacimi s mládežou, najmä vzdelávaním, zamestnanosťou, podnikaním a zdravím, a zároveň by sa uľahčovalo a podporovalo sociálne začlenenie, posilňovanie postavenia, rozvoj zručností a mobilita mladých ľudí; zdôrazňuje, že na politiku v oblasti mládeže by sa malo hľadieť v širšom zmysle tak, aby zahŕňala možnosť jednotlivcov viackrát vo svojom živote zmeniť pozíciu a postavenie a bez obmedzenia meniť sféry pôsobenia, akými sú odborná príprava na povolanie, akademické či pracovné prostredie a odborné vzdelávanie, a že v tomto zmysle by jedným z cieľov malo byť napomáhanie prechodu zo vzdelávacieho systému na trh práce;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nesmierne vysokej dôležitosti a veľmi vysokej úrovni plnenia dosahujúcej každoročne v období 2007 – 2009 výšku medzi 95 – 100 % je nárast rozpočtových prostriedkov navrhnutý v NR na kľúčové nástroje a programy týkajúce sa mládeže, ako sú program celoživotného vzdelávania, Mládež v akcii a Erasmus Mundus, skôr symbolický; domnieva sa, že tento nárast neumožní EÚ primerane sa zaoberať touto prioritou, a preto mieni poskytnúť dodatočnú podporu týmto programom; v tejto súvislosti pripomína, že tieto programy majú bezpochyby európsku pridanú hodnotu a veľkou mierou prispievajú k vytváraniu silnej európskej občianskej spoločnosti, a to napriek nízkej úrovni finančných prostriedkov, ktoré získavajú;

13.

žiada ďalšie vyjasnenie rozdelenia prevádzkových a administratívnych výdavkov, pričom uznáva úsilie vyvinuté v súvislosti s uvádzaním administratívnych výdavkov mimo okruhu 5; poznamenáva, že už značná suma v skutočnosti administratívnych výdavkov sa financuje z prevádzkových rozpočtových prostriedkov;

14.

je odhodlaný viesť rokovania o rozpočte na rozpočtový rok 2011 konštruktívnym a otvoreným spôsobom, pričom bude brať zreteľ na ciele efektivity a európskej pridanej hodnoty; na druhej strane očakáva, že druhá zložka rozpočtového orgánu zaujme kooperatívny prístup zabezpečujúci skutočný politický dialóg a odchýli sa od bežného „účtovníckeho prístupu“, v ktorom sa úsporám a príspevkom členských štátov prikladá nadmerne dôležité miesto v rokovaniach; pripomína, že zmluva nielen pozmenila právny rámec rozpočtového postupu, ale zaviedla aj novú metódu a nové termíny na rokovanie a dosiahnutie kompromisov;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že rozpočet EÚ je v porovnaní s národnými rozpočtami veľmi obmedzený; preto pripomína, že v záujme uplatňovania spoločných stratégií EÚ treba vytvoriť synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami; zdôrazňuje, že jednotnosť prináša výraznejší vplyv európskych politík, čím sa dosahuje skutočná európska pridaná hodnota a zároveň sa podporujú dlhodobé ciele politík; je presvedčený, že rozpočet EÚ môže byť v kľúčových oblastiach užitočný pre podporu dlhodobých investícií a pracovných miest; očakáva, že Rada to náležite zohľadní pri rozhodovaní o rozpočte EÚ a že sa zdrží paušálneho znižovania prostriedkov, aj keď je situácia v oblasti verejných financií členských štátov mimoriadne ťažká;

16.

pripomína svoje priority vyjadrené vo vyššie uvedenom uznesení z 25. marca 2010;

17.

berie na vedomie nárast viazaných rozpočtových prostriedkov o 4,4 % (na 13 437 miliónov EUR) a výdavkových rozpočtových prostriedkov o 7 % (na 11 035 miliónov EUR (4) spolu s rezervou vo výške 50,1 milióna EUR (v porovnaní s 37 miliónmi EUR vo finančnom plánovaní), ktorá pochádza z poklesu rozpočtových prostriedkov na výdavky administratívnej a technickej podpory (bývalé riadky BA) a na decentralizované a výkonné agentúry a z poklesu rozpočtových prostriedkov na viacero programov, ako Clá 2013 a program CIP pre podnikanie a inovácie;

18.

pripomína, že MSP zohrávajú významnú úlohu pri zaisťovaní obnovy a rastu hospodárstva EÚ; žiada posilnenú podporu všetkých programov a nástrojov zameraných na podporu MSP, a v tejto súvislosti je znepokojený navrhovaným znížením výdavkových rozpočtových prostriedkov na program CIP pre podnikanie a inovácie;

19.

pripomína, že nové potreby, ktoré sa majú financovať z tohto okruhu (program vyradenia elektrárne Kozloduj z prevádzky, európske orgány finančného dohľadu, ITER a GMES vrátane požiadavky Európskeho parlamentu na vyššie rozpočtové prostriedky na prevádzkovú fázu), neboli zabezpečené, keď sa prijímal súčasný VFR; zdôrazňuje, že financovanie týchto potrieb by nemalo ísť na úkor financovania ostatných programov a akcií v okruhu 1a, ktoré sú kľúčové v rámci úsilia o obnovu Európy v období po kríze;

20.

pripomína, že Plán hospodárskej obnovy Európy (PHOE) je čiastočne financovaný z tohto okruhu, rovnako ako veľký počet viacročných programov (CIP, 7. RP, TEN, Galileo/Egnos, Marco Polo II a program Progress), ktoré dosiahnu svoj vrchol v roku 2011; preto opakovane vyzýva Komisiu, aby predložila nadväznú správu o realizácii PHOE vrátane opatrení, ktorými bola poverená EIB;

21.

víta nárast rozpočtových prostriedkov na hlavné programy (7. RP – 13,8 %, CIP – 4,4 %, Celoživotné vzdelávanie – 2,6 %, TEN – 16,8 %) a zdôrazňuje, že tieto programy poskytujú významnú podporu v rámci protikrízovej hospodárskej stratégie EÚ;

22.

zdôrazňuje, že okruh 1a zahŕňa mnoho kľúčových iniciatív stratégie EÚ 2020, ako sú Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z hľadiska rozpočtu je nemožné jasne vymedziť finančné dôsledky stratégie EÚ 2020, a vyjadruje pochybnosti v súvislosti s kapacitou na zabezpečenie primeraného financovania týchto iniciatív v rámci súčasného finančného rámca;

23.

pripomína, že priority na rok 2011 sa vzhľadom na stratégiu EÚ 2020 budú financovať hlavne z tohto okruhu a že právomoci EÚ vyplývajúce z nadobudnutia platnosti zmluvy budú pravdepodobne mať rozpočtové dôsledky; zdôrazňuje, že vesmírna politika, ktorá je konkrétnym príkladom európskej priemyselnej politiky podporujúcej európsky vedecký, technologický a environmentálny pokrok a zároveň posilňujúcej priemyselnú konkurencieschopnosť, si vyžaduje, aby EÚ a členské štáty vyvinuli dodatočné úsilie s finančným dosahom v rámci GMES;

24.

víta iniciatívu Komisie Mládež v pohybe zameranú na zvýšenie výkonu a medzinárodnej atraktivity európskych inštitúcií vyššieho vzdelávania a na zvýšenie celkovej úrovne vzdelania a odbornej prípravy v EÚ; rozhodne podporuje presadzovanie rovnosti príležitostí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na ich predošlé vzdelanie; zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočného financovania ambicióznej politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v stratégii EÚ 2020; zdôrazňuje, aby EÚ využila všetky svoje prostriedky na splnenie tohto ambiciózneho cieľa, ktorý vytvára bezprecedentný impulz na rozvoj komplexnej politiky EÚ v oblasti mládeže; zdôrazňuje však, že zavedenie takejto prierezovej kľúčovej iniciatívy zahrnujúcej viacero odlišných a zavedených programov EÚ v tejto oblasti by nemalo znižovať význam jednotlivých programov;

25.

zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky, ktoré sa v budúcnosti poskytnú na nástroje, ako je program celoživotného vzdelávania a prierezové zručnosti, napríklad e-zručnosti, medzinárodné zručnosti, podnikateľské zručnosti a mnohojazyčnosť, by mali odrážať vysokú európsku pridanú hodnotu, ktorú tieto nástroje prinášajú, a mali by preto byť prioritou v rozpočte na rok 2011;

26.

vyjadruje sklamanie, že cestovný ruch, ktorý sa nepriamo podieľa na tvorbe viac než 10 % HDP EÚ a ktorý je po ratifikácii Lisabonskej zmluvy v plnej právomoci EÚ, nie je jasne vymedzený v NR na rok 2011;

27.

berie na vedomie, že sa po prvýkrát vyčlenili výdavkové rozpočtové prostriedky na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, a považuje to za dôležitý prvok pri celkových úvahách o riadení a viditeľnosti tohto fondu; domnieva sa však, že tieto výdavkové rozpočtové prostriedky by nemuseli stačiť na pokrytie súm potrebných na využitia EGF v roku 2011; preto opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku nefinancovať využívanie EGF výlučne prevodmi z položiek ESF a žiada Komisiu, aby na tento účel určila a bez ďalšieho odkladu využívala rôzne rozpočtové riadky; zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť a skrátiť postup mobilizácie fondu (5);

28.

berie na vedomie veľmi mierne zvýšenie či stagnáciu (v porovnaní s rozpočtom na rok 2010) viazaných rozpočtových prostriedkov pre EURES a tri rozpočtové riadky, ktoré podporujú pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg; domnieva sa, že v súčasnej situácii hromadného prepúšťania a reštrukturalizácie spôsobenej krízou je potrebné posilniť tieto rozpočtové riadky;

29.

poznamenáva, že NR na rok 2011 stanovuje nárast viazaných rozpočtových prostriedkov vo výške 3,2 % na 50 970 miliónov EUR, z čoho 39 891,5 milióna EUR je určených na štrukturálne fondy (EFRR a ESF) – suma podobná s údajom z roku 2010 – a 11 078,6 milióna EUR na Kohézny fond;

30.

poznamenáva, že tento návrh je v súlade s vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo VFR, pričom sa zohľadňuje technická úprava finančného rámca na rok 2011 (6) (nárast vo výške 336 miliónov EUR), ako sa ustanovuje v bode 17 MID; v tejto súvislosti berie na vedomie rezervu vo výške 16,9 milióna EUR, ktorá vyplýva hlavne z vyčlenených prostriedkov na technickú pomoc a predstavuje 0,03 % okruhu;

31.

víta 16,9 % nárast výdavkových rozpočtových prostriedkov navrhovaný na rok 2011 na 42 541 miliónov EUR, vyjadruje však obavu z toho, že platobné potreby sa určili na základe historických platobných sadzieb vzhľadom na príslušné tranže záväzkov v programovom období 2000 – 2006, pričom plnenie programu bolo oveľa pomalšie na začiatku obdobia 2007 – 2013, a preto bude treba rýchlo napredovať, najmä v roku 2011;

32.

pochybuje o tom, že uskutočnené úpravy, najmä prostredníctvom vyčlenenia oneskorených platieb ako podielu očakávaných platieb v budúcich rokoch, sú úplne vhodné na pokrytie všetkých dodatočných platobných potrieb vyplývajúcich najmä z týchto skutočností:

33.

okrem toho sa domnieva, že primerané prostriedky na politiku súdržnosti sú kľúčové pre urýchlenie obnovy európskeho hospodárstva a na doplnenie stratégie Európa 2020 pre regióny; zdôrazňuje synergické efekty makroregionálnej spolupráce v EÚ pre dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a potrebu vyčleniť dostatočné prostriedky na realizáciu existujúcich makroregionálnych stratégií; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby bezodkladne predložili a prijali opravný rozpočet, ak by výdavkové rozpočtové prostriedky nestačili na pokrytie potrieb;

34.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktoré majú nízku mieru využitia prostriedkov, aby sa ďalej zlepšovala situácia v súvislosti s využitím na mieste; uvedomuje si, že pomalé tempo využívania prostriedkov môže ohroziť postupnú realizáciu politík EÚ;

35.

žiada Komisiu, aby tiež ďalej premýšľala nad tým, ako reorganizovať komplexný systém pravidiel a požiadaviek stanovených Komisiou a/alebo členskými štátmi, aby bolo možné viac sa zamerať na dosiahnutie cieľov a menej na zákonnosť a správnosť bez toho, aby sa upustilo od kľúčovej zásady riadneho finančného hospodárenia; zdôrazňuje, že takáto úvaha by mohla tiež prispieť k lepšiemu návrhu základných pravidiel nasledujúceho programového obdobia; pripomína v tejto súvislosti spoločné vyhlásenie z novembra 2009 o jednoduchšom a cielenejšom využívaní štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v súvislosti s hospodárskou krízou;

36.

pripomína, že jednou z hlavných zmien, ktoré sa zaviedli v ZFEÚ, je zrušenie rozlišovania medzi povinnými a nepovinnými výdavkami v rozpočtovom postupe, čím sa konečne umožnilo dvom zložkám rozpočtového orgánu rokovať v rovnocennej pozícii o všetkých ročných rozpočtových prostriedkoch; pripomína, že povinné výdavky sa na celkovom rozpočte podieľali takmer 34 %, pričom väčšina z nich spadala pod okruh 2;

37.

zdôrazňuje, že v ostatných rokoch rozpočtový orgán využil tento okruh na dosiahnutie celkovej dohody o ročných rozpočtoch prostredníctvom využitia rezervy alebo presunu rozpočtových prostriedkov na využitie v iných programoch alebo akciách;

38.

berie na vedomie, že napriek tvrdeniu, že rozpočtové prostriedky zostávajú stabilné, pripísané príjmy poklesli o viac než 25 % v roku 2011, podpora trhu poklesla o takmer 22 % (na 3 491 miliónov EUR) a rozpočtové prostriedky na veterinárne a fytosanitárne opatrenia vykazujú 7,8 % pokles; vyjadruje obavy nad optimistickými predpokladmi Komisie (vzhľadom na zvýšenú trhovú volatilitu a citlivosť poľnohospodárskej činnosti na zdravotné rizika) v súvislosti s trendami na poľnohospodárskych trhoch v roku 2011, čo viedlo k zníženiu výdavkov súvisiacich s trhom o približne 900 miliónov eur; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby pozorne sledovali vývoj na poľnohospodárskych trhoch a aby boli pripravené rýchlo a účinne reagovať prijatím opatrení na vytvorenie záchrannej siete zameranej na zmierňovanie nepriaznivého vývoja na trhoch a kolísania trhových cien; vyjadruje tiež obavy v súvislosti s plánovaným znížením rozpočtových prostriedkov na veterinárne a fytosanitárne opatrenia vzhľadom na potrebu naďalej venovať veľkú pozornosť otázke eliminácie ochorení zvierat;

39.

víta nárast rozpočtových prostriedkov na neviazanú priamu pomoc (9,7 %), na programy ovocia a zeleniny v školách (50 % zvýšenie na 90 miliónov EUR) a program mlieka v školách (5,3 %), ako aj rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program pomoci odkázaným osobám; s uspokojením berie na vedomie trvalé znižovanie vývozných náhrad od roku 2007 (na 166 miliónov EUR v NR 2011);

40.

víta rozhodnutie Komisie prideliť prostriedky, ktoré niektoré členské štáty nevyužili, iným členským štátom, ktoré úspešne vykonávajú tento program;

41.

poznamenáva, že opatrenia na ochranu klímy sú prioritou, ako je to stanovené v stratégii Európa 2020, a berie na vedomie zmenu v názve hlavy 07 na „Opatrenia v oblasti životného prostredia a ochrany klímy“; berie na vedomie nárast rozpočtových prostriedkov navrhovaných na realizáciu politiky a legislatívy EÚ v oblasti akcie pre klímu a novú prípravnú akciu pre optimalizáciu akcie pre klímu a prispôsobenie;

42.

víta nárast viazaných rozpočtových prostriedkov na LIFE+ na 333,5 milióna EUR (zvýšenie o 8,7 %) a víta prudký nárast výdavkových rozpočtových prostriedkov (o 24,3 % na 268,2 milióna EUR) v súlade so zlepšenými mierami plnenia, a to aj vzhľadom na opatrenia nadväzujúce na plánovanú stratégiu pre biodiverzitu v roku 2010; zdôrazňuje, že obrovské výzvy v oblasti životného prostredia vrátane znečistenia vody, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú dodatočnú finančnú snahu v rámci tohto programu;

43.

pripomína, že osobitné opatrenia na podporu trhu v mliekarenstve schválené v rámci rozpočtu na rok 2010 určené na zmiernenie dôsledkov krízy v mliekarenstve bol navrhovaný ako jednorazové opatrenie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako členské štáty využívajú mimoriadne prostriedky pre mliekarenský sektor v sume 300 mil. EUR, a predložila hodnotenie tohto opatrenia spolu s návrhmi na trvalý prístup a konkrétnymi návrhmi na riešenie problému kolísania cien v tomto odvetví;

44.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že politický význam spoločnej rybárskej politiky (SRP) sa adekvátne nezohľadňuje v návrhu rozpočtu na rok 2011; poukazuje na to, že prostriedky navrhnuté na rozvoj integrovanej námornej politiky nestačia na pokrytie najdôležitejších aspektov pre začatie vykonávania tejto novej politiky; zdôrazňuje, že nová námorná politika Európskej únie by sa mohla rozvíjať na úkor existujúcich prioritných oblastí SRP, pokiaľ ide o ich rozpočtové prostriedky; zdôrazňuje, že takáto politika si vyžiada adekvátne financovanie z viacerých rozpočtových riadkov;

45.

konštatuje, že celkové zvýšenie prostriedkov spadajúcich do tohto okruhu (+ 12,8 %) sa zdá byť praktickým prejavom ambícií v tejto oblasti vyjadrených v Lisabonskej zmluve a Štokholmskom programe;

46.

zdôrazňuje, že sú potrebné zvýšené rozpočtové prostriedky na zlepšenie podmienok väzby; pripomína, že ako je uvedené v Štokholmskom programe, je potrebné zaviesť opatrenia sociálneho začlenenia a programy sociálneho presídľovania a podporiť protidrogové iniciatívy (zahŕňajúce prevenciu, rehabilitáciu a znižovanie škôd);

47.

v tejto súvislosti berie na vedomie oznámenie Komisie o pláne opatrení na vykonávanie Štokholmského programu a v oblasti prisťahovalectva a podpory začleňovania prisťahovalcov víta navrhované zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na Fond pre vonkajšie hranice (254 mil. EUR, + 22 %), Európsky fond pre návrat (114 mil. EUR, + 29 %) a Európsky fond pre utečencov (94 miliónov EUR, + 1,3 %);

48.

berie na vedomie, že navrhované zníženie rozpočtových prostriedkov pre agentúru Frontex na rok 2011 napriek rastúcemu objemu jej práce vyplýva z aktualizovaného hodnotenia jej nevyužitých rozpočtových prostriedkov a každoročných prebytkov;

49.

víta prijatie nariadenia o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EASO začne svoju činnosť v dostatočnom časovom predstihu pred rokom 2011 a že sa pre tento úrad poskytnú dostatočné finančné zdroje, aby mohol začať vykonávať svoj mandát;

50.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v očakávaní predloženia návrhu nariadenia o Europole (plánované na rok 2013), ktorý je od roku 2010 agentúrou EÚ financovanou z rozpočtu EÚ, objem rozpočtových prostriedkov na rok 2011 (82,9 mil. EUR) zostáva takmer rovnaký ako na rok 2010 (79,7 mil. EUR) aj napriek výzve na posilnenie Europolu v Štokholmskom programe;

51.

konštatuje, že napriek tomu, že harmonogram vývoja a začatia prevádzky Schengenského informačného systému II (SIS II) nie je istý, navrhuje sa len mierne zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov z 35 mil. EUR na 30 mil. EUR, zatiaľ čo výdavkové rozpočtové prostriedky sa zvýšia z 19,5 mil. EUR na 21 mil. EUR; pripomína, že Komisia predpokladala sumu 27,91 mil. EUR do začatia prevádzky SIS II vo štvrtom štvrťroku 2011; poukazuje na to, že budovanie systému SIS II už zaostáva za harmonogramom a s najväčšou pravdepodobnosťou sa neukončí do konca roka 2011; vzhľadom na to, že prechod na SIS II je čoraz nepravdepodobnejší a v súčasnosti sa pripravuje náhradné riešenie, považuje za potrebné zapísať časť týchto prostriedkov do rezervy až do vykonania podrobnejšej analýzy;

52.

zdôrazňuje, že financovanie plánovanej Agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nesmie viesť k vývoju ďalších informačných systémov predtým, ako SIS II alebo alternatívne riešenie a VIS začnú prevádzku; požaduje, aby boli jasne špecifikované náklady na túto agentúru a jej projekty;

53.

pripomína, že okruh 3b pokrýva otázky, ktoré najviac zaujímajú európskych občanov, napríklad mládež, vzdelávacie a kultúrne programy, verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, nástroj civilnej ochrany a politika v oblasti komunikácie; preto s veľkým znepokojením konštatuje, že celkové rozpočtové prostriedky sú už druhý rok po sebe nižšie, pričom viazané rozpočtové prostriedky klesli v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 o 0,03 % (na 667,8 mil. EUR) a výdavkové rozpočtové prostriedky o 3,1 % (na 638,9 mil. EUR) a rezerva predstavuje 15,2 mil. EUR;

54.

konštatuje, že navrhované zvýšenie prostriedkov na niektoré programy (Médiá 2007, Kultúra 2007, Verejné zdravie atď.) bolo umožnené tým, že neboli vyčlenené viazané rozpočtové prostriedky na niekoľko pilotných projektov a prípravných akcií; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad tým, že nízka rezerva poskytne len obmedzený manévrovací priestor pri rozhodovaní o zvýšení prostriedkov na priority, z ktorých majú občania priamy úžitok, a pri schvaľovaní návrhov projektov a opatrení;

55.

znova zdôrazňuje, že sa bezodkladne musí začať koordinovane a všestranne investovať do mládeže v rámci rôznych politík a že v súlade s tým by sa malo navrhnúť zvýšenie prostriedkov na nástroj pre politiku v oblasti mládeže; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom ambícií, ktorý preukázala Komisia tým, že sa riadne nevenovala tejto priorite, a potvrdzuje svoj zámer zmeniť a doplniť návrh rozpočtu s cieľom zaistiť primerané financovanie tejto priority;

56.

pripomína, že podpora a presadzovanie spolupráce v oblasti mládeže a športu je prioritou rozpočtu na rok 2011, a zdôrazňuje, že finančná podpora špeciálnych každoročných podujatí je dôležitým nástrojom slúžiacim na tento účel; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v návrhu rozpočtu na rok 2011 neboli vyčlenené žiadne viazané rozpočtové prostriedky (p.m. pri viazaných rozpočtových prostriedkoch a len 2,9 mil. EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch) v porovnaní s 9,8 mil. EUR, resp. 10,25 mil. EUR v rozpočte na rok 2010;

57.

víta začatie Európskeho roku dobrovoľníctva v roku 2011, ktorý nadviaže na prípravnú akciu začatú v rámci rozpočtu na rok 2010, a pripomína rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady zvýšiť celkovú dotáciu stanovenú v príslušnom legislatívnom akte na 8 mil. EUR;

58.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou rozpočtových prostriedkov – ktoré sa dokonca v niektorých prípadoch znížili v porovnaní s rokom 2010 – vyčlenených na programy podporujúce európske občianstvo, komunikáciu a informácie pre médiá; domnieva sa, že tieto programy tvoria základný prvok pri formovaní európskej identity a komunikácii európskeho projektu občanom EÚ;

59.

vyjadruje poľutovanie nad zníženou úrovňou rozpočtových prostriedkov na program Daphne a poukazuje na možné negatívne dôsledky tejto skutočnosti na boj proti násiliu; vyzýva, aby sa pokračovalo vo financovaní súčasných aj nových účinných opatrení s cieľom bojovať proti všetkým formám násilia na deťoch, mladých ľuďoch a ženách;

60.

opätovne poukazuje na veľmi malé rezervy, ktoré sú k dispozícii v okruhu 4 a ktoré neumožňujú EÚ adekvátne reagovať na opakované a vznikajúce krízy a núdzové situácie; zdôrazňuje, že zvyšujúci sa a neúnosný rozdiel medzi týmto podfinancovaným okruhom a novými politickými záväzkami Rady na svetovej scéne možno vyriešiť len revíziou stropu v rámci existujúceho VFR (7);

61.

víta navrhované zvýšenie rozpočtových prostriedkov na južnú i východnú vetvu ESP, a najmä na dimenziu Východného partnerstva v rámci východnej vetvy; pozorne si všíma navrhované vyprázdnenie rozpočtového riadku týkajúceho sa stratégie EÚ pre Baltské more, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že na túto stratégiu nebola rovnaká suma vyčlenená v rámci východnej vetvy ESP;

62.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v záujme splnenia cieľov a zabezpečenia účinnej implementácie Východného partnerstva sa poskytne dodatočná finančná pomoc pre nové viacročné indikatívne programy v rámci ENPI a národné indikatívne programy na obdobie 2011 – 2013, ktoré sa vzťahujú na krajiny Východného partnerstva;

63.

je maximálne znepokojený navrhovaným znížením viazaných rozpočtových prostriedkov určených na finančnú pomoc Palestíne, mierový proces a pre UNRWA o viac ako 32 %, pričom poukazuje na opakované potreby dodatočných zdrojov; domnieva sa, že vyhlásenie Komisie o „výnimočne vysokých dotáciách z predošlých rokov, ktoré nemožno zachovať bez toho, aby bolo ohrozené financovanie určené pre iné krajiny v regióne“ len posilňuje naliehavú potrebu dôkladne prehodnotiť finančné kapacity v rámci okruhu 4 a nemalo by viesť k zníženiu finančnej pomoci, ktorá je životne dôležitá pre obyvateľov Palestíny, Palestínsku samosprávu a UNRWA; opätovne zdôrazňuje svoju podporu Palestínskej samospráve pri posilňovaní jej inštitucionálnych kapacít; poukazuje na to, že aj keby mala byť EÚ pripravená rozšíriť svoj balík pomoci pre obyvateľov Palestíny, jej pripravenosť nie je nekonečná, a trvá na tom, že napriek tomu, že humanitárna pomoc musí zostať nepodmienená, EÚ musí mať politickú úlohu, ktorá poskytuje hmatateľné výsledky v pokroku pri budovaní palestínskeho štátu, ktoré zodpovedajú významnému rozsahu finančnej pomoci a ekonomickému vplyvu v regióne;

64.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani využitie celej rezervy v okruhu 4 výlučne na finančnú pomoc Palestíne by nestačilo na dosiahnutie úrovne viazaných rozpočtových prostriedkov z roku 2010 (295 mil. EUR v roku 2010 v porovnaní s hypotetickými 270 mil. EUR v roku 2011);

65.

berie na vedomie výrazné zvýšenie rozpočtových prostriedkov (o 13,2 %) určených na proces rozširovania, v ktorom sa v roku 2011 očakáva ďalší pokrok (prebiehajúce i potenciálne rokovania s Chorvátskom, Islandom, FYROM, Tureckom a krajinami západného Balkánu);

66.

navrhované zvýšenie prostriedkov na nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) považuje za primerané, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia zavádzajúco vydáva zvýšenie o 65 mil. EUR na životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi za opatrenie nadväzujúce na Kodanskú dohodu, aj keď toto zvýšenie vychádza z finančného plánovania, a nie z rozpočtu na rok 2010 (v NR na rok 2011 sa v skutočnosti uvádza zníženie prostriedkov v tomto riadku o 1,2 mil. EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2010); trvá na tom, že finančný balík určený na rýchle naštartovanie projektov v oblasti klímy musí byť doplnkom k existujúcim programom rozvojovej spolupráce, a nie na ich úkor; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o jednotnosť a transparentnosť poskytovania príspevku EÚ k financovaniu rýchleho štartu, a vyzýva členské štáty, aby Komisii urýchlene poskytli informácie s cieľom zabezpečiť plnú transparentnosť a doplnkový charakter príspevku EÚ;

67.

trvá na tom, že treba zvýšiť rozpočet Spoločenstva na financovanie opatrení, ktoré majú čeliť migračným javom, s cieľom zlepšiť riadenie zákonnej migrácie, spomaliť príliv nezákonnej migrácie a optimalizovať účinky migrácie na rozvoj;

68.

pripomína svoju podporu zásade finančnej pomoci hlavným dodávateľom banánov spomedzi krajín AKT, ale znova opakuje, že je rozhodne proti tomu, aby sa sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov financovali prostredníctvom rezervy; pripomína, že obmedzená rezerva v okruhu neumožňuje financovať také opatrenia, ktoré neboli stanovené v čase schvaľovania VFR v roku 2006; rovnako rozhodne je proti akýmkoľvek presunom prostriedkov z jestvujúcich nástrojov v rámci okruhu 4, ktoré by ohrozili existujúce priority; preto vyjadruje odmietavé stanovisko k návrhu obsiahnutému v návrhu rozpočtu presunúť na tento účel 13 miliónov EUR z DCI a 5 miliónov EUR z finančného nástroja civilnej ochrany;

69.

víta návrh na zmenu a doplnenie nariadenia, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami (ICI+), rozhodne však odmieta financovanie z rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú používať v rámci DCI; zdôrazňuje, že prostriedky vyčlenené na rozvojovú spoluprácu musia byť zamerané na zmierňovanie chudoby; je nanajvýš nespokojný s tým, že z rozpočtových prostriedkov v celkovej výške 70,6 milióna EUR vyčlenených v návrhu rozpočtu na tento nový nástroj sa 45 miliónov EUR použilo z DCI;

70.

opätovne zdôrazňuje svoj zámer poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť administratívne nástroje potrebné na splnenie jej úloh; zdôrazňuje však, že prideľovanie nových zdrojov na začleňovanie pracovníkov pochádzajúcich z diplomatických služieb členských štátov a náklady na potrebnú infraštruktúru by mali byť spojené s primeraným zvýšením rozpočtu EÚ týkajúceho sa vonkajšej činnosti;

71.

víta zvýšenie rozpočtových prostriedkov na SZBP na 327,4 mil. EUR (vo viazaných RP), ako sa stanovuje vo finančnom plánovaní a v súlade s čoraz ambicióznejšou úlohou, ktorú chce EÚ zohrávať v oblastiach prechádzajúcich stabilizačným procesom alebo zasiahnutých konfliktami a krízami; berie na vedomie uprázdnenie rozpočtového riadku pre osobitných zástupcov EÚ, ako bolo stanovené v súvislosti s vytvorením ESVČ, a pripomína, že osobitné ustanovenia v MID týkajúce sa SZBP sa budú musieť výrazne prehodnotiť v rámci rokovaní o revidovanej MID a prijímania návrhu týkajúceho sa ESVČ;

72.

berie na vedomie navrhované zvýšenie v návrhu rozpočtu na rok 2011 v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 v rozpočtovom riadku pre makrofinančnú pomoc (01 03 02); pripomína, že mobilizácia tohto nástroja pre ktorúkoľvek tretiu krajinu spadá pod riadny legislatívny postup, a žiada Komisiu, aby podrobnejšie vysvetlila zvýšenie prostriedkov, ktoré navrhuje;

73.

víta vytvorenie prípravnej akcie týkajúcej sa Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, ktoré vyplýva z nadobudnutia platnosti ZFEÚ (článok 214) a v súlade s Európskym rokom dobrovoľníctva v roku 2011;

74.

berie na vedomie, že celkové administratívne výdavky pre všetky inštitúcie sa odhadujú na úrovni 8 266,6 milióna EUR, čo znamená zvýšenie o 4,5 %, a rezerva predstavuje 149 miliónov EUR;

75.

zdôrazňuje, že návrhy odhadov každej inštitúcie spolu s opravnými rozpočtami predloženými v roku 2010 by mali zohľadniť všetky dodatočné potreby spojené s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov; v tejto súvislosti pripomína spoločné vyhlásenie z novembra 2009 týkajúce sa okruhu 5, v ktorom boli inštitúcie vyzvané, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie v záujme financovania administratívnych potrieb v súvislosti s odmeňovaním ich zamestnancov v rámci rozpočtových prostriedkov plánovaných v príslušných oddieloch rozpočtu na rok 2010;

76.

berie na vedomie zvýšenie podielu Komisie na administratívnom rozpočte o 2,9 %; konštatuje však, že nie všetky náklady spojené s fungovaním a zriadením ESVČ sú v tejto fáze zahrnuté; zastáva názor, že všetky ďalšie požiadavky v tejto súvislosti by nemali negatívne vplývať na súčasné činnosti inštitúcií; rozhodne preto zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť účinnú štruktúru s jasným vymedzením zodpovedností s cieľom zabrániť akémukoľvek prekrývaniu úloh a tomu, aby sa z rozpočtu hradili zbytočné (administratívne) náklady, čo by inak mohlo ďalej zhoršiť finančnú situáciu v tomto okruhu;

77.

súhlasí s prístupom Komisie, že úprava platov o 3,7 % navrhnutá v roku 2009, ktorej splatenie v plnej výške by mohlo nastať, ak by Súdny dvor rozhodol v prospech Komisie, by sa mala zahrnúť do rozpočtu ako predbežné opatrenie; berie na vedomie, že aj v prípade, keď sa za základ pre budúcnosť bude považovať táto vysoká úroveň, plánovaná úprava platov ku koncu roka 2010 sa stále odhaduje na úrovni 2,2 % v kontexte hospodárskej a sociálnej krízy a potom sa zníži na 1,3 % ku koncu roka 2011; žiada Komisiu, aby odôvodnila svoje výpočty;

78.

uznáva snahy Komisie nepožadovať žiadne dodatočné pracovné miesta, ale s nedôverou posudzuje jej záväzok, že všetky svoje potreby vrátane potrieb týkajúcich sa nových priorít a nadobudnutia platnosti ZFEÚ splní iba prostredníctvom vnútorného presunu existujúcich ľudských zdrojov;

79.

je hlboko znepokojený nad skutočnosťou, že vo všeobecnosti viedla tendencia Komisie využívať externých dodávateľov spolu s prevodom pracovných miest do rozpočtových prostriedkov pre zmluvných zamestnancov k situácii, keď sa čoraz väčší počet zamestnancov EÚ nezobrazuje v plánoch pracovných miest inštitúcií, ako ich schválil rozpočtový orgán, ani ich platy nie sú hradené z okruhu 5; zastáva preto názor, že zmeny počtu zamestnancov Komisie by sa mali posudzovať nielen na základe pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest, ale aj na základe ostatných zamestnancov vrátane zamestnancov výkonných a decentralizovaných agentúr, kde boli úlohy takýchto zamestnancov presunuté z Komisie; domnieva sa, že prevod pracovných miest v pláne pracovných miest na pracovné miesta externých zamestnancov, hoci vytvára úspory platov, pravdepodobne bude mať vplyv na kvalitu a nezávislosť európskej verejnej služby;

80.

berie na vedomie zníženie rozpočtu EPSO o 13 %, čo súvisí s nižšou úrovňou výdavkov na výberové konania vyplývajúcou z nového systému, ktorý bol navrhnutý v rámci programu rozvoja úradu EPSO, no trvá na tom, že toto zníženie by nemalo byť na úkor kvality, transparentnosti, spravodlivosti, nestrannosti a mnohojazyčného charakteru všetkých výberových konaní EÚ; pripomína úradu EPSO, že podľa nariadenia (ES) 45/2001 majú uchádzači neodvolateľné právo na prístup k svojim osobným údajom vrátane otázok a odpovedí, a vyzýva úrad EPSO, aby im toto právo zaručil; v tejto súvislosti očakáva od Komisie spoľahlivé záruky;

81.

víta skutočnosť, že Komisia splnila svoje celkové ciele týkajúce sa prijímania štátnych príslušníkov nových členských štátov do služobného pomeru, ako aj jej záväzok dôsledne a pravidelne monitorovať prijímanie zamestnancov do služobného pomeru pre EÚ-12 s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti prijímania zamestnancov a vyvážené zastúpenie štátnych príslušníkov EÚ-2 a EÚ-10 v každej funkčnej skupine;

82.

berie na vedomie zvýšené výdavky na dôchodky a na európske školy s ohľadom na generačnú zmenu v inštitúciách EÚ vyplývajúcu z vlny úradníkov narodených v 50. rokoch minulého storočia, ktorí odišli do dôchodku, a s prijímaním nových zamestnancov; očakáva od Komisie, že predloží podrobnejšiu analýzu dlhodobých dôsledkov tohto procesu;

83.

žiada Komisiu, aby v poznámkach k príslušným rozpočtovým riadkom uviedla sumy zapísané do rozpočtu pre všetky stavebné projekty, ktoré majú značné finančné dôsledky na rozpočet a o ktorých treba konzultovať s rozpočtovým orgánom podľa článku 179 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

84.

pripomína, že v súlade s bodom 46 písm. a) MID by Komisia mala uviesť viacročné odhady a rozpätia v rámci oprávnených stropov;

85.

zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako kľúčových nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na prípravu podmienok pre nové iniciatívy, z ktorých sa môžu stať akcie a programy EÚ zlepšujúce život občanov EÚ; potvrdzuje preto už v tejto fáze postupu, že je odhodlaný využiť všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie prijatia svojich návrhov týkajúcich sa pilotných projektov a prípravných akcií v rámci rozpočtu na rok 2011;

86.

pripomína, že pilotné projekty a prípravné akcie, ktoré boli schválené v rozpočte na rok 2010, predstavovali celkovú sumu 103,25 milióna EUR viazaných rozpočtových prostriedkov vo všetkých okruhoch; zdôrazňuje, že keby rozpočtový orgán schválil na rok 2011 pilotné projekty a prípravné akcie s podobnou úrovňou financovania a s podobným rozčlenením medzi jednotlivými okruhmi, 56 % rezervy v okruhu 1a (a 33 % rezervy v okruhu 1b, 59 % v okruhu 3b a 37 % v okruhu 4) by už bolo využitých, hoci celková suma vyčlenená na tento účel v rozpočte na rok 2010 ani nedosiahla maximálne sumy, ktoré umožňuje MID (103,25 milióna EUR oproti 140 miliónom EUR);

87.

zamýšľa postúpiť Komisii, ako je stanovené v prílohe II časti D MID, prvý predbežný zoznam možných pilotných projektov a prípravných akcií pre rozpočet na rok 2011, aby Komisia mohla prispieť k definícii celkového a vyváženého konečného súboru v tejto súvislosti, ktorú vypracoval Európsky parlament; očakáva, že Komisia predloží dôsledne odôvodnenú analýzu indikatívnych návrhov Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že tento prvý predbežný zoznam nebráni formálnemu predloženiu a prijatiu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa pilotných projektov a prípravných akcií počas čítania rozpočtu v Európskom parlamente;

88.

víta celkovú stabilizáciu výdavkov z rozpočtu EÚ na decentralizované agentúry vo výške 679,2 milióna EUR; uvedomuje si skutočnosť, že zriadenie nových agentúr si vyžaduje zodpovedajúce finančné prostriedky navrhované pre päť nových agentúr (8) a tri agentúry, ktoré sú vo fáze zriaďovania (9); zdôrazňuje, že ak by sa úlohy decentralizovaných agentúr (vrátane orgánov finančného dohľadu) zvýšili v porovnaní s pôvodným návrhom, príslušné vyčlenenie rozpočtových prostriedkov by sa mali primerane upraviť; v súvislosti s pripísanými príjmami agentúr závislých od poplatkov, neschvaľuje prístup Komisie v podobe umelého navyšovania rezervy;

89.

berie na vedomie, že spomedzi 258 nových pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest pre agentúry bude 231 miest pridelených novým alebo začínajúcim agentúram;

90.

je prekvapený, prečo sa neočakávajú vôbec žiadne pripísané príjmy, ktoré by pochádzali z prebytkov niektorých agentúr, a vyzýva Komisiu, aby aktualizovala navrhovaný príspevok z rozpočtu EÚ vzhľadom na ďalšie informácie, ktoré sa získavajú predovšetkým pri prijímaní konečných účtovných závierok agentúr; zároveň vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že niektoré agentúry majú vždy na konci roka prebytky, čo poukazuje na slabé hospodárenie s rozpočtom a hotovosťou a je v rozpore s ustanoveniami rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách;

91.

je presvedčený, že finančný plán pre chemickú agentúru na obdobie 2011 – 2013 je príliš optimistický, a domnieva sa, že samofinancovanie tejto agentúry v roku 2011 je veľmi nerealistické; poukazuje na to, že predpokladaný príjem z poplatkov v roku 2011 vychádza z hodnotení vykonaných v roku 2006; žiada, aby sa pripravili preventívne opatrenia, ktoré by sa uplatnili v prípade potreby;

92.

v súvislosti s procesnými aspektmi zmierovacieho výboru pripomína, že zúčastnené inštitúcie by mali dosiahnuť dohodu v rámci trialógu naplánovaného na júl; trvá na tom, aby sa nadchádzajúce predsedníctvo Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, ktoré bude tento rozpočet schvaľovať, zúčastnilo na tomto trialógu; domnieva sa, že osobitný význam v trialógu, ktorý sa má konať 30. júna 2010, predstavujú tieto body:

93.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Rade.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/17

A.

keďže hoci derivátové nástroje môžu zohrávať užitočnú úlohu z hľadiska umožnenia prevodu rizika v hospodárstve, podstatne sa líšia v závislosti od typu produktu a triedy podkladových aktív vo vzťahu k typu rizika, spôsobu fungovania a hospodárskemu subjektu, a keďže nedostatočná transparentnosť a regulácia derivátových trhov ešte zhoršila finančnú krízu,

B.

keďže pre podniky je nevyhnutné, aby mohli aj v budúcnosti na vlastnú zodpovednosť cielene a výhodne usmerňovať riziká spojené s podnikateľskou činnosťou, a so zreteľom na to, že vzhľadom na špecifickosť malých a stredných podnikov vo vzťahu k bilaterálnym derivátom by zodpovednosť za riziko mali niesť podniky,

C.

keďže sa za posledné desaťročie niekoľkonásobne zvýšil objem celosvetovo obchodovaných derivátov a tým výrazne pokročilo aj oddelenie hospodárskej činnosti od produktov finančných trhov,

D.

keďže by sa mal vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce s cieľom riadiť medzinárodne obchodovateľné deriváty, aby sa dosiahlo aspoň uzatvorenie dohôd o medzinárodných normách a o výmene informácií medzi zúčtovacími strediskami zmluvných strán (CCP),

E.

keďže koncom júna 2009 predstavoval nominálny objem všetkých typov zmlúv OTC 605 biliónov USD, hrubá trhová hodnota, ktorá je meradlom trhového rizika, 25 biliónov USD a hrubá úverová angažovanosť, ktorá zohľadňuje aj dvojstranné zmluvy o vzájomnom započítavaní, 3,7 bilióna USD, a so zreteľom na skutočnosť, že v kontexte príliš silného multiplikačného účinku, podkapitalizovaného bankového systému a strát vyplývajúcich zo štruktúrovaných finančných aktív OTC deriváty prispeli k vzájomnej závislosti medzi veľkými účastníkmi trhu, aj keď ide o regulované subjekty,

F.

keďže hromadný nárast obchodovaného objemu viedol v uplynulých rokoch k väčšej miere preberania rizika bez skutočných investícií do základného nástroja, a tým k výraznému multiplikačnému účinku,

G.

keďže OTC deriváty sú stále komplikovanejšie a riziko zmluvnej strany nie je vždy správne vyhodnotené a ocenené, a keďže existujú značné nedostatky v organizácii trhov s derivátmi a ich transparentnosti, čo vyžaduje ďalšiu štandardizáciu právnych podmienok a hospodárskych účelov nástrojov,

H.

keďže regulácia centrálnych zúčtovacích stredísk zmluvných strán (CCP) musí zaručiť nediskriminačný prístup obchodných miest s cieľom zaručiť spravodlivé a účinné fungovanie trhov,

I.

keďže pri OTC transakciách nie je vyjasnená totožnosť zainteresovaných subjektov/strán a veľkosť ich expozície,

J.

keďže mnohé trhy s OTC derivátmi, a najmä trh so swapmi na úverové zlyhanie, má vysokú úroveň koncentrácie niekoľkých veľkých spoločností, ktoré dominujú trhu,

K.

keďže nedávne udalosti súvisiace so swapmi na úverové zlyhanie štátneho dlhu, ktoré používali finančné špekulanti, viedli k neodôvodene vysokým úverovým prirážkam viacerých štátov; keďže tieto udalosti a postupy zdôraznili potrebu väčšej transparentnosti trhu a posilnenia európskej regulácie obchodovania so swapmi na úverové zlyhanie, najmä so swapmi súvisiacimi s vládnymi dlhmi,

L.

keďže orgány dohľadu musia mať neobmedzený prístup k príslušným údajom registra a registre musia konsolidovať údaje o obchodoch a pozíciách v celosvetovom meradle podľa triedy aktív, aby registre transakcií mohli zohrávať hlavnú úlohu pri zaručovaní transparentnosti orgánov dohľadu na trhoch s derivátmi,

M.

keďže Európsky parlament privítal zmenu spôsobu myslenia Komisie smerom k lepšej regulácii trhov s OTC derivátmi, ktorá upustila od prevládajúceho názoru, že deriváty nie je nutné ďalej regulovať, pretože s nimi narábajú odborníci a špecialisti; žiada preto, aby legislatíva v budúcnosti zabezpečila nielen transparentnosť trhov s derivátmi, ale aj rozumnú reguláciu,

N.

keďže Európa musí vytvoriť komplexnú stratégiu na kolateralizáciu trhov s derivátmi, ktorá musí zohľadňovať osobitnú situáciu obchodných koncových užívateľov v porovnaní s najvýznamnejšími účastníkmi a finančnými inštitúciami na trhu,

O.

keďže veľká časť derivátov, ktoré používajú nefinanční koneční užívatelia, zahŕňa čiastočné systémové riziko, ktoré sa podstupuje individuálne, a väčšinou slúži len na hedžovanie skutočných transakcií, keďže nefinančné inštitúcie sú firmy, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFID, ako napr. letecké spoločnosti, výrobcovia automobilov a obchodníci s komoditami, ktorí nespôsobili systémové riziko pre finančný trh, ani neboli vo veľkej miere krízou na finančnom trhu bezprostredne postihnuté,

P.

keďže odolné trhy s derivátmi vyžadujú komplexnú politiku zabezpečovania kolaterálom, ktorá zahŕňa centrálne aj bilaterálne zúčtovacie opatrenia,

Q.

keďže malým a stredným podnikom, ktoré využívajú derivátové nástroje výlučne na zaistenie svojho rizika pri vykonávaní hlavnej podnikateľskej činnosti, by mali byť udelené výnimky zo zúčtovania a kolateralizácie kapitálových požiadaviek, ak rozsah používania niektorých derivátov nepredstavuje systémové riziko (pod požiadavkou, že Komisia bude túto výnimku pravidelne kontrolovať) a objem a povaha transakcií je pomerná a primeraná s ohľadom na skutočné riziká, ktorým čelia koneční užívatelia; so zreteľom na skutočnosť, že aj v oblasti prispôsobených zmlúv je potrebné zabezpečiť minimálne normy, ktoré sa týkajú najmä zabezpečenia derivátov a kapitálových požiadaviek,

R.

keďže produkty OTC derivátov potrebujú proporčnú reguláciu, ak ich používajú nefinanční koneční užívatelia, ale keďže registrom transakcií je potrebné poskytovať aspoň podrobné údaje o transakciách,

S.

keďže so swapmi na úverové zlyhanie (CDS), ktoré sú finančnými poistnými produktmi, sa v súčasnosti obchoduje bez riadnej regulácie,

T.

so zreteľom na odporúčanie orgánu CESR-ERGEG Európskej komisii v súvislosti s 3. balíkom o vnútornom trhu s energiou (Ref.: CESR/08-739, E08-FIS-07-04), ktoré odporúča vytvoriť prispôsobené režimy integrity trhu a transparentnosti pre trhy s elektrickou energiou a plynom,

U.

keďže súčasťou ohlásených opatrení bude intenzívna, globálna spolupráca s členmi skupiny G20 a orgánmi USA s cieľom čo najviac zabrániť možnostiam regulačnej arbitráže medzi krajinami a podporiť výmenu informácií,

V.

keďže systémové riziko súvisiace so zúčtovacími strediskami vyžaduje robustné normy regulácie a dohľadu a neobmedzený prístup regulátorov k informáciám o transakciách,

W.

keďže ceny derivátových produktov by mali primerane zodpovedať rizikám a keďže náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu by mali niesť jeho účastníci,

X.

keďže nedávne dramatické zvýšenie výnosov štátnych dlhopisov niektorých krajín eurozóny na neudržateľnú úroveň ukázalo problematické hospodárske prínosy zmlúv CDS založených na štátnom dlhu, a jasne dokazuje potrebu posilniť finančnú stabilitu a transparentnosť trhu požadovaním informovania regulačných a dozorných orgánov a zákazu špekulatívnych obchodov s CDS na štátny dlh,

Y.

konštatuje, že všetky transakcie s derivátmi denominovanými v jednej z mien EÚ, ktoré sa týkajú podkladového subjektu z EÚ a ktorých zmluvnou stranou je finančná inštitúcia EÚ, by mali byť zúčtované, ak spĺňajú kritériá, a nahlásené v zúčtovacích strediskách a registroch, ktoré sa nachádzajú v EÚ, majú oprávnenie a spadajú pod dohľad EÚ a podliehajú európskym právnym predpisom o ochrane údajov, konštatuje, že pripravované nové nariadenie by malo ustanoviť jasné kritériá na posúdenie ekvivalentnosti CCP a registrov v tretích krajinách v prípade obchodov, ktoré neboli zúčtované alebo oznámené v EÚ,

1.

víta iniciatívu Komisie, aby boli deriváty a najmä OTC deriváty podrobené prísnejšej regulácii, s cieľom znížiť vplyv rizika trhov s mimoburzovými derivátmi na celkovú stabilitu finančných trhov a podporuje požiadavky, aby sa v budúcnosti pri obchodovaní s derivátmi uzatvárali štandardizované zmluvy (o. i. prostredníctvom regulačných stimulov v smernici o kapitálových požiadavkách týkajúcich sa prevádzkového rizika), využívali registre transakcií a centrálne ukladanie dát, posilnili ústredné zúčtovacie strediská a využívanie organizovaných miest obchodovania;

2.

víta súčasnú činnosť fóra regulačných orgánov OTC (ORF) v reakcii na výzvu G20 na prijatie ďalších krokov na zvýšenie transparentnosti a odolnosti trhov s OTC derivátmi;

3.

vyzýva na väčšiu transparentnosť predobchodných transakcií pre všetky nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na rozsiahle využívanie organizovaných obchodných systémov, a na zvýšenie poobchodnej transparentnosti prostredníctvom podávania správ o všetkých transakciách registru, čo bude výhodné pre regulačné orgány aj investorov;

4.

podporuje požiadavku, aby sa v budúcnosti zaviedlo zúčtovanie prostredníctvom CCP medzi finančnými inštitúciami pre všetky vhodné derivátové produkty s cieľom dosiahnuť lepšie vyhodnotenie rizika zmluvnej strany, a podporuje zámer obchodovať v budúcnosti na organizovaných trhoch s čo najväčším počtom vhodných derivátových produktov; vyzýva na ustanovenie stimulov, ktoré podporia obchodovanie so zúčtovateľnými derivátmi na miestach obchodovania regulovaných smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), t. j. na regulovaných trhoch a multilaterálnych systémoch obchodovania (MTF); konštatuje, že jedným z kritérií na zúčtovanie musí byť likvidita;

5.

žiada, aby v budúcnosti ceny derivátov poskytovali lepší obraz o možnom riziku a aby náklady spojené s budúcou infraštruktúrou trhu niesli jeho účastníci, a nie daňoví poplatníci;

6.

domnieva sa, že na zabezpečenie osobitných rizík sú potrebné individuálne deriváty a preto odmieta prípadný tlak na štandardizáciu všetkých derivátov;

7.

vyzýva Komisiu, aby použila diferencovaný prístup k rôznym typom dostupných derivátových produktov s ohľadom na rozdielne profily rizika, rozsah využitia na legitímne účely zabezpečenia a úlohu vo finančnej kríze;

8.

konštatuje, že treba rozlišovať medzi derivátmi ako nástrojmi na riadenie rizika na zaistenie reálneho podkladového rizika, ktorému je užívateľ vystavený, a čisto špekulatívnymi derivátmi, a vidí problémy vymedzovania v súvislosti s neexistenciou dostatočných dát a konkrétnych údajov o obchodovaní s mimoburzovými derivátmi;

9.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby na podstatné zníženie celkového objemu derivátov, aby bol objem úmerný k cenným papierom, s cieľom vyhnúť sa narušeniu cenových signálov a znížiť riziko voči integrite trhov a obmedziť systémové riziko;

10.

domnieva sa, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť podnikovým derivátom, ktorých zmluvnou stranou je finančná inštitúcia, s cieľom zabrániť zneužitiu týchto zmlúv nie ako nástrojov podnikového rizika, ale ako nástrojov finančného trhu;

11.

žiada posilnenie riadenia rizík a transparentnosti ako rozhodujúcich nástrojov na dosiahnutie zvýšenej istoty na finančných trhoch bez toho, aby sa zanedbala individuálna zodpovednosť za preberanie rizika;

12.

konštatuje, že na zaistenie rizika typického pre daný podnik sú potrebné prispôsobené deriváty, aby ich bolo možné využívať ako účinné nástroje na riadenie rizika prispôsobené konkrétnym požiadavkám;

13.

vyzýva Komisiu, aby posilnila normy pre bilaterálne riadenie rizika ako súčasť pripravovaných právnych predpisov o centrálnom zúčtovaní;

14.

zastáva názor, že riziko zmluvnej strany možno zmierniť prostredníctvom zúčtovania, prispôsobenia kapitálových požiadaviek a iných regulačných nástrojov; podporuje Komisiu v jej návrhu na prísnejšie kapitálové požiadavky pri bilaterálnych zmluvách o derivátoch, ktoré nie sú vhodné na centrálne zúčtovanie na základe prístupu primeraného k riziku, a berie do úvahy účinky započítavania, zabezpečenia, počiatočnej marže, denného urovnania portfólií, denného stanovovania marží, automatizovaných pohybov zabezpečenia a iných techník pre bilaterálne riadenie rizika zmluvnej strany na zníženie rizika zmluvnej strany;

15.

žiada, aby deriváty, ktoré nezodpovedajú požiadavkám IFRS 39, na základe čoho neboli vyhodnotené audítorom po prekročení prahovej hodnoty stanovenej Komisiou, museli podliehať centrálnemu zúčtovaciemu stredisku v rámci CCP; ďalej žiada, aby sa na účel lepšieho vymedzenia preskúmalo, či okrem toho nefinančný podnik po predložení nezávislého posúdenia zmlúv o mimoburzových derivátoch prostredníctvom audítora môže aj naďalej uzatvárať bilaterálne zmluvy;

16.

vyzýva Komisiu, aby udelila silnejšiu úlohu pri schvaľovaní európskych zúčtovacích stredísk Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a považuje za užitočné, aby dohľad nad nimi vykonával jeden orgán, okrem iného pre zhromažďovanie odborných znalostí dohľadu v rámci jedného orgánu a preto, že riziko súvisiace s CCP bude cezhraničné;

17.

domnieva sa, že prístup CPP k peniazom centrálnej banky účinne prispieva k bezpečnosti a integrite zúčtovania;

18.

trvá na tom, že CCP nesmú byť organizované výlučne užívateľmi, že ich systémy riadenia rizík si nesmú navzájom konkurovať, a že je potrebné uvažovať o regulácii nákladov na zúčtovanie; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila vo svojom legislatívnom návrhu a aby pre zúčtovacie strediská stanovila prísne pravidlá riadenia a vlastníctva, o. i. čo sa týka nezávislosti riaditeľov, členstva a dohľadu regulačných orgánov;

19.

konštatuje, že spoločné technické normy týkajúce sa otázok ako výpočtu marže a protokolov na výmenu informácií budú tvoriť dôležitú súčasť pri zabezpečovaní spravodlivého a nediskriminačného prístupu oprávnených miest obchodovania do CCP; ďalej konštatuje, že Komisia musí venovať pozornosť možnému vývoju technologických zmien, diskriminačným praktikám a prekážkam pracovného postupu, ktoré škodia hospodárskej súťaži;

20.

žiada, aby uplatňovanie pravidiel podnikania a prístupu, ktorými sa riadia CCP, zabezpečovalo nediskriminačný prístup miest obchodovania, pričom otázky, ktoré treba riešiť, zahŕňajú diskriminačné cenové praktiky;

21.

podporuje zavedenie registra všetkých derivátových položiek, pokiaľ možno rozdelených podľa triedu aktív a riadeného a kontrolovaného orgánom ESMA; ďalej žiada, aby mal ESMA s cieľom predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže v prípade sporu právo rozhodovania a aby stanovil záväzné pravidlá postupu zamerané na jednotný výklad v členských štátoch; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány dohľadu budú mať v reálnom čase prístup do registra k údajom o účastníkoch trhu so sídlom v rámci ich jurisdikcie, k údajom týkajúcim sa možného vznikajúceho systémového rizika v ich jurisdikcii, ako aj prístup k súhrnným údajom údajov vrátane tých, ktoré sú uložené v registroch tretích krajín; konštatuje, že služby poskytované registrami by mali byť transparentne oceňované s ohľadom na ich úžitkovú funkciu;

22.

vyzýva Komisiu, aby pre všetky derivátové produkty v súlade s normami, ktoré sa vypracúvajú na medzinárodnej úrovni, vypracovala štandardy hlásenia a zabezpečila ich zasielanie do centrálneho registra transakcií, CCP, burzám a finančným inštitúciám, kde si údaje v prípade žiadosti môže vyhľadať orgán ESMA, ako aj národné regulačné úrady a výbor ESRB;

23.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula opatrenia na zabezpečenie toho, aby regulačné orgány mohli stanovovať hranice pozícií s cieľom predchádzať neprimeranej volatilite cien a špekulatívnym bublinám;

24.

žiada Komisiu, aby zabezpečila najmä to, že sa oceňovanie všetkých derivátov, ktoré nie sú obchodované na burze, bude vykonávať nezávisle a transparentným spôsobom s cieľom zabrániť konfliktu záujmov;

25.

považuje za nevyhnutné, aby boli v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi starostlivo objasnené všetky technické detaily, najmä pokiaľ ide o normy a rozlišovanie produktov finančného a nefinančného trhu, a víta, že Komisia sa už tejto úlohy zhostila; vyzýva Komisiu na včasnú spoluprácu s Radou a Európskym parlamentom;

26.

podporuje Komisiu v jej úmysle zriadiť CCP v rámci dohodnutých európskych noriem pod dohľadom ESMA; žiada, aby kľúčoví účastníci trhu nemali rozhodný vplyv na správu a riadenie rizika CCP, ale boli zastúpení v rade pre riadenie rizika; domnieva sa, že by sa okrem toho mali navrhnúť mechanizmy, ktoré užitočne prispejú k procesu riadenia rizika;

27.

trvá na tom, že sú potrebné regulačné normy na zabezpečenie odolnosti CCP voči širokému spektru rizík vrátane zlyhania viacerých účastníkov, náhlemu predaju finančných zdrojov a rýchlemu zníženiu trhovej likvidity;

28.

zastáva názor, že o definícii tried derivátov, vybudovaní CCP, registri transparentnosti, kapitálových požiadavkách, vytvorení nezávislých miest obchodovania resp. využívaní existujúcich búrz, osobitných podmienkach pre MSP a všetkých technických podrobnostiach je nutné rozhodovať v úzkej spolupráci s národnými regulačnými úradmi, medzinárodnými inštitúciami a budúcim európskym orgánom dohľadu ESMA;

29.

z tohto dôvodu žiada pravidlá podnikateľského správania a potrebné záväzné normy na vytvorenie rozhodovacích procesov (za účasti používateľov) a systémov riadenia rizika CCP; podporuje zámer Komisie predložiť nariadenie na reguláciu zúčtovacích stredísk;

30.

podporuje Komisiu v jej úmysle stanoviť výnimky a miernejšie kapitálové požiadavky pre bilaterálne deriváty malých a stredných podnikov, pokiaľ sa hedžuje podkladové riziko, v súvahe týchto malých a stredných podnikov netvoria deriváty významnú časť a derivované pozície nevytvárajú systémové riziko;

31.

žiada, aby boli swapy na úverové zlyhanie prednostne podrobené nezávislému centrálnemu zúčtovaniu a aby čo najviac druhov derivátov prechádzalo centrálne cez CCP; domnieva sa, že jednotlivé druhy derivátov s kumulatívnym rizikom by sa mali povoľovať v prípade potreby podmienene, alebo v jednotlivých prípadoch dokonca zakázať; domnieva sa, že by sa mal požadovať dostatočný kapitál a rezervy na krytie swapov na úverové zlyhanie v prípade úverovej udalosti;

32.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene a dôkladne preskúmala úroveň koncentrácie na trhoch s mimoburzovými derivátmi, a to najmä pri swapoch na úverové zlyhanie, s cieľom zaručiť, aby neexistovalo riziko trhovej manipulácie alebo konfliktu záujmov;

33.

vyzýva Komisiu, aby predložila príslušné legislatívne návrhy na reguláciu finančných transakcií, ktoré zahŕňajú nekrytý predaj derivátov s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a transparentnosť cien; domnieva sa, že dovtedy by sa swapy na úverové zlyhanie (CDS) mali spracovávať prostredníctvom európskych CCP s cieľom zmierniť riziko zmluvnej strany, zvýšiť transparentnosť a znížiť celkové riziko;

34.

požaduje, aby ochrana swapov na úverové zlyhanie bola splatná až po predložení a doložení podkladovej dlhopisovej expozície a obmedzená sumou tejto expozície;

35.

zastáva názor, že všetky finančné deriváty, ktoré sa týkajú verejných financií v EÚ (vrátane vládneho dlhu členských štátov a súvah miestnej správy), musia byť štandardizované a obchodované na burze alebo inej regulovanej obchodnej platforme s cieľom podporiť verejnú transparentnosť trhu s derivátmi;

36.

žiada o zákaz obchodovania so swapmi úverového zlyhania bez podkladového úveru, ktoré predstavujú čisté špekulatívne obchodovanie so stávkami na úverové zlyhanie, čo vedie k umelému predraženiu poistenia úverového zlyhania a v dôsledku toho môže viesť k posilneniu systémových rizík prostredníctvom skutočného úverového zlyhania; žiada minimálne stanovenie dlhšej lehoty držania v prípade predaja cenných papierov a derivátov nakrátko; vyzýva Komisiu, aby posúdila horné hranice rizika pre deriváty a najmä pre swapy na úverové zlyhanie, a aby sa na nich dohodla s medzinárodnými partnermi;

37.

domnieva sa, že Komisia by mala prešetriť použitie limitov na pozície na boj proti manipulácii s trhom, najmä v čase, keď sa zmluva blíži k dátumu vypršania (stlačenie a skúpenie); konštatuje, že limity pre pozície by sa mali vnímať ako dynamické regulačné nástroje, nie ako absolútne nástroje, a v prípade potreby by ich mali používať vnútroštátne orgány dohľadu podľa pokynov stanovených orgánom ESMA;

38.

žiada, aby všetky derivátové pozície finančných alebo nefinančných inštitúcií nad určitú hranicu (ktorú stanoví ESMA) boli centrálne zúčtované v CCP;

39.

žiada, aby plánované regulácia derivátov zahŕňala pravidlá týkajúce sa zákazu čisto špekulatívneho obchodovania s komoditami a poľnohospodárskymi výrobkami a stanovenie prísnych limitov pozícií najmä pokiaľ ide o ich možný vplyv na cenu základných potravinových komodít v rozvojových krajinách a kvóty emisií skleníkových plynov; žiada, aby ESMA a príslušné orgány mali právomoc efektívne riešiť dysfunkcie na trhoch s derivátmi, napr. dočasným zákazom nekrytého predaja swapov na úverové zlyhanie alebo požadovaním fyzického splatenia derivátov a stanovením limitov pre pozície s cieľom zabrániť najmä prehnanej koncentrácii obchodníkov na tých istých trhových segmentoch;

40.

žiada, aby všetky budúce legislatívne návrhy o trhoch s derivátmi dodržiavali funkčný prístup, podľa ktorého budú podobné činnosti predmetom rovnakých alebo podobných pravidiel;

41.

zdôrazňuje potrebu európskej regulácie derivátov a vyzýva Komisiu, aby čo najviac koordinovala postup s európskymi partnermi na dosiahnutie pokiaľ možno jednotného a medzinárodne dohodnutého regulačného systému; zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť regulačnej arbitráži v dôsledku nedostatočnej koordinácie;

42.

žiada o podporu iniciatív v odvetví a uznanie ich hodnoty, pretože v niektorých prípadoch môžu byť rovnako vhodné ako doplnkové legislatívne opatrenia a dopĺňať ich;

43.

žiada o súdržný prístup v rámci Európy s cieľom využiť silné stránky každého finančného centra a využiť krízu na posunutie sa k integrácii a rozvoju efektívnejšieho európskeho finančného trhu;

44.

víta zámer Komisie predložiť návrhy právnych predpisov týkajúcich sa zúčtovacích stredísk a registra transakcií už v polovici roku 2010 a včas prerokovať technické detaily so všetkými inštitúciami na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a najmä so zákonodarnými orgánmi – Radou a Európskym parlamentom;

45.

víta zámer Komisie predložiť legislatívne návrhy o swapoch na úverové zlyhanie;

46.

zdôrazňuje dôležitosť pravidelného hodnotenia efektívnosti budúcich právnych predpisov v súčinnosti so všetkými aktérmi trhu a tiež v prípade potreby prispôsobenia textov právnych predpisov;

47.

žiada o čo najskoršie vykonanie tohto uznesenia;

48.

konštatuje, že nielen pre obchodovanie s komoditami a poľnohospodárskymi výrobkami, ale aj s kvótami emisií skleníkových plynov, je potrebné zabezpečiť, aby tento trh fungoval transparentným spôsobom a aby sa zabránilo špekuláciám; v tejto súvislosti žiada preskúmať hornú hranicu rizika pre jednotlivé produkty;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vnútroštátnym regulačným orgánom a Európskej centrálnej banke.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/24

A.

vzhľadom na rýchly rozvoj internetu v ostatných 25 rokoch a na predpovede do budúcnosti, čo sa týka jeho šírenia v dôsledku rozšírenia širokého pásma a úrovne nových aplikácií,

B.

keďže internet vecí dokáže splniť očakávania spoločnosti a občanov a keďže je potrebný výskum s cieľom porozumieť, aké sú tieto očakávania a v ktorých oblastiach môžu citlivé informácie a obavy o súkromie osôb blokovať aplikácie,

C.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) sú dôležité, pretože podporujú sociálny rozvoj, hospodársky rast a podnecujú výskum a inovácie v rámci verejných aj súkromných európskych subjektov,

D.

keďže EÚ by mala stanoviť spoločný referenčný rámec, ktorý by upravoval a posilňoval pravidlá pre správu systému, dôvernosť, bezpečnosť informácií, etickú správu, ochranu súkromia, zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov, ako aj informovanie spotrebiteľov,

E.

keďže pojem internet vecí označuje všeobecnú koncepciu predmetov (elektronických artefaktov aj predmetov každodenného používania), ktoré možno na diaľku prostredníctvom internetu čítať, adresovať, rozoznať, lokalizovať, riadiť alebo kontrolovať,

F.

keďže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva rýchly vývoj internetu vecí, ktorý si preto vyžaduje bezpečnú, transparentnú a multilaterálnu správu,

G.

keďže prepojením so svetom fyzických predmetov presiahne internet budúcnosti súčasné tradičné hranice virtuálneho sveta,

H.

vzhľadom na výhody technológie rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) a iných technológií súvisiacich s internetom vecí v porovnaní s čiarovými kódmi a magnetickými prúžkami a na nespočetné množstvo spôsobov ich využitia, ktoré je možné prepojiť s inými sieťami, napr. mobilnými telefónnymi sieťami, a ktoré sa po prepojení so senzormi na meranie prvkov ako zemepisná poloha (napr. satelitným systémom Galileo), teplota, svetlo, tlak a gravitačné sily môžu ďalej vyvíjať; keďže rozsiahle zavedenie čipov RFID by malo výrazne znížiť ich jednotkovú cenu, ako aj náklady na príslušné čítacie zariadenia,

I.

keďže technológiu RFID možno chápať ako katalyzátor a akcelerátor hospodárskeho rozvoja priemyslu informačných a komunikačných technológií,

J.

keďže technológia RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí sa už používajú v oblasti výroby, logistiky a dodávateľských reťazcov, prinášajú výhody týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti výrobkov a predstavujú sľubný potenciál na rozvoj v mnohých ďalších oblastiach, ako je zdravotníctvo, doprava a energetická účinnosť, životné prostredie, maloobchod a boj proti falšovaniu,

K.

keďže v prípade všetkých systémov elektronického zdravotníctva si návrh, vývoj a vykonávanie systémov s využitím technológie RFID vyžaduje priame zapojenie zdravotníckych pracovníkov, pacientov a príslušných výborov (napr. pre ochranu osobných údajov a etiku),

L.

keďže technológia RFID môže pomôcť zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť emisie skleníkových plynov a ponúka možnosť výpočtu emisií CO2 na výrobnej úrovni,

M.

vzhľadom na výhody, ktoré môžu technológia RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí priniesť občanom z hľadiska kvality života, bezpečnosti, ochrany a blahobytu, ak sa budú náležite spravovať aspekty súvisiace s ochranou súkromia a osobných údajov,

N.

keďže je potrebné vytvoriť udržateľné, energeticky účinné komunikačné normy, ktoré sa zamerajú na zabezpečenie a ochranu súkromia a budú využívať kompatibilné alebo totožné protokoly na rôznych frekvenciách,

O.

keďže všetky predmety nášho každodenného života (predplatený cestovný lístok, oblečenie, mobilný telefón, auto atď.) by mohli byť napokon vybavené čipom RFID, ktorý sa vďaka svojmu mnohonásobnému uplatneniu veľmi rýchlo stane významným ekonomickým nástrojom,

P.

keďže internet vecí umožní prepojenie miliónov strojov, ktoré budú prostredníctvom bezdrôtových technológií v kombinácii s logickými a fyzickými protokolmi adries schopné spolu komunikovať a vzájomne na seba pôsobiť; keďže internet vecí by mal umožniť priamo a jednoznačne identifikovať číselné jednotky a predmety prostredníctvom systémov elektronickej identifikácie a bezdrôtových mobilných zariadení, aby sa údaje, ktoré obsahujú, mohli vyberať, ukladať, prenášať a nepretržite spracovávať,

Q.

keďže zmenšovanie rozmerov produktov používané v oblasti internetu vecí predstavuje technologické problémy, ako sú zabudovanie elektroniky, senzorov, napájacieho systému a prenosového systému technológie RFID do čipu, ktorý meria len niekoľko milimetrov,

R.

keďže napriek tomu, že v budúcnosti bude uplatnenie čipov RFID ešte rôznorodejšie, táto technológia vyvoláva nové otázky v oblasti ochrany osobných údajov, pričom na prvom mieste figuruje ich neviditeľnosť, resp. takmer neviditeľnosť,

S.

keďže priemyselné normy sú veľmi dôležité, keďže normalizácia RFID potrebuje dozrieť a keďže mandát na normu pre technológiu RFID pridelený v roku 2009 spoločne Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) a Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI) preto prispeje k inovatívnejším produktom a službám s využitím technológie RFID,

T.

keďže je dôležité zvyšovať informovanosť európskych občanov o nových technológiách a ich využití vrátane ich sociálneho a environmentálneho vplyvu a podporovať digitálnu gramotnosť a elektronické zručnosti spotrebiteľov,

U.

keďže vývoj internetu vecí by mal byť otvorený a prístupný pre všetkých občanov EÚ a mali by ho podporovať účinné politiky s cieľom preklenúť digitálnu priepasť v EÚ a naučiť väčší počet občanov elektronickým zručnostiam a zlepšiť znalosť ich digitálneho okolia,

V.

keďže je nevyhnutné posilniť výhody technológií súvisiacich s internetom vecí účinným zabezpečením, ktoré je podstatnou črtou každého rozvoja, pri ktorom dochádza k riziku ohrozenia bezpečnosti osobných údajov a dôvery verejnosti v tých, ktorí týmito údajmi disponujú,

W.

keďže sociálny vplyv vývoja internetu vecí nie je známy a môže rozšíriť súčasné digitálne rozdiely alebo vytvoriť nové,

1.

víta oznámenie Komisie a v zásade súhlasí s usmerneniami akčného plánu, ktorého cieľom je podpora internetu vecí;

2.

zastáva názor, že šírenie internetu vecí umožní lepšiu interakciu medzi ľuďmi a vecami a medzi samotnými vecami, čo môže občanom EÚ priniesť obrovské výhody, ak sa zabezpečí bezpečnosť, ochrana údajov a súkromia;

3.

podobne ako Komisia považuje za potrebné venovať pozornosť bezpečnosti, zabezpečeniu, ochrane osobných údajov a súkromia občanov, ako aj správe internetu vecí, keďže rešpektovanie súkromia a ochrany osobných údajov, ale aj otvorenosť a interoperabilita sú jedinými spôsobmi, ako internet vecí môže získať širšie prijatie v spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podnecovala všetky európske aj medzinárodné zúčastnené strany k riešeniu hrozieb súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podnecovala členské štáty k uplatňovaniu všetkých existujúcich medzinárodných opatrení kybernetickej bezpečnosti vrátane Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite;

4.

je hlboko presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a všetci používatelia by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi; žiada preto prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

5.

oceňuje skutočnosť, že Komisia včas reaguje na nový vývoj v tomto odvetví, čím umožňuje včasné stanovenie pravidiel v rámci politického systému;

6.

zdôrazňuje, že podmienkou podpory technológie je zavedenie právnych ustanovení na posilnenie dodržiavania základných hodnôt a ochrany osobných údajov a súkromného života;

7.

zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti a ochrany súkromia treba riešiť pripravovanými normami, v ktorých sa musia vymedziť rôzne bezpečnostné prvky na zabezpečenia dôvernosti, integrity alebo dostupnosti služieb;

8.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoju činnosť v oblasti internetu vecí so svojou celkovou prácou na digitálnej agende;

9.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu využívania súčasnej infraštruktúry internetovej siete pre aplikácie a hardvér internetu vecí so zameraním na preťaženie siete a bezpečnosť údajov s cieľom zistiť, či aplikácie a hardvéry internetu vecí sú kompatibilné a primerané;

10.

zastáva názor, že vývoj internetu vecí a súvisiacich aplikácií bude mať v nadchádzajúcich rokoch významný vplyv na každodenný život európskych občanov a na ich zvyky, čo povedie k rozsiahlym hospodárskym a sociálnym zmenám;

11.

domnieva sa, že je potrebné vybudovať otvorený internet vecí a vyhnúť sa hneď na začiatku riziku jeho nerovnomerného rozvoja, šírenia a používania na úrovni členských štátov aj na regionálnej úrovni; konštatuje, že oznámenie Komisie nezohľadňuje dostatočne tieto otázky, ktoré by sa optimálne mali riešiť pred ďalším vývojom internetu vecí;

12.

vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní IKT a internetu vecí zohľadňovala menej rozvinuté regióny EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spolufinancovanie uskutočňovania týchto technológií a ďalších projektov v oblasti IKT v takýchto regiónoch, aby sa tak zabezpečila ich účasť a zabránilo sa ich vylúčeniu zo spoločných európskych podnikov;

13.

zdôrazňuje, že hoci môže byť používanie čipov RFID účinné v boji proti falšovaniu, pri únosoch bábätiek z novorodeneckých oddelení, pri identifikácii zvierat a ďalších iných oblastiach, zároveň môže predstavovať nebezpečenstvo a vytvoriť etické problémy pre jednotlivcov a spoločnosť, pred ktorými sa budeme musieť naučiť chrániť;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité študovať sociálne, etické a kultúrne vplyvy internetu vecí v súvislosti s potenciálne ďalekosiahlou premenou civilizácie, ktorú spôsobia tieto technológie; považuje preto za dôležité, aby sociálno-hospodársky výskum a politická diskusia o internete vecí išli ruka v ruke s technologickým výskumom a jeho napredovaním, a vyzýva Komisiu, aby zostavila skupinu odborníkov s cieľom hĺbkového posúdenia týchto aspektov a navrhla etický rámec pre vývoj súvisiacich technológií a aplikácií;

15.

poznamenáva, že technológiu RFID a iné technológie súvisiace s internetom vecí na inteligentné označovanie výrobkov a spotrebného tovaru a na komunikáciu medzi vecami a ľuďmi možno využívať všade a že táto technológia je v praxi tichá a nenápadná; žiada preto, aby Komisia takúto technológiu podrobila ďalším dôkladnejším hodnoteniam, najmä z hľadiska:

a aby sa prípadne táto technológia upravila osobitnými právnymi predpismi na európskej úrovni;

16.

zdôrazňuje, že spotrebiteľ má právo na súkromie podľa svojho rozhodnutia (opt-in) a/alebo ochranu súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design), najmä prostredníctvom automatického vypnutia identifikátora na mieste predaja, pokiaľ spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s opakom; poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov; upozorňuje, že súkromie a bezpečnosť sa musia zohľadňovať v čo najskoršom štádiu vývoja a zavádzania technológií internetu vecí; zdôrazňuje, že aplikácie technológie RFID sa musia používať v súlade s pravidlami ochrany súkromia a údajov zakotvenými v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby uvažovala o práve občanov vybrať si produkty nevybavené internetom vecí alebo odpojiť sa kedykoľvek od internetovej siete;

17.

poznamenáva, že kým pasívne RFID identifikátory majú obmedzený dosah, aktívne RFID identifikátory môžu prenášať údaje na oveľa väčšie vzdialenosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že sa musia stanoviť jasné usmernenia pre každý individuálny typ RFID;

18.

vyzýva Komisiu, aby objasnila otázku vlastníctva a kontroly automaticky zhromažďovaných a strojovo interpretovaných údajov;

19.

vyzýva výrobcov, aby zabezpečili právo na mlčanie čipu výrobou RFID identifikátorov, ktoré budú odstrániteľné alebo ich spotrebiteľ bude môcť po kúpe iným jednoduchým spôsobom vypnúť; zdôrazňuje, že spotrebiteľ musí byť informovaný o prítomnosti pasívnych či aktívnych RFID identifikátorov, o čítacom rozsahu, druhu prijímaných alebo vysielaných údajov, ktoré zariadenia prenášajú, a o použití týchto údajov a že tieto informácie musia byť jasne označené na každom balení a podrobnejšie vysvetlené v každej dokumentácii;

20.

vyzýva prevádzkovateľov aplikácií RFID, aby podnikli všetky primerané kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje žiadnym spôsobom, ktorý by mohli využívať prevádzkovatelia aplikácií RFID alebo iné osoby, nevzťahovali na identifikovanú alebo identifikovateľnú fyzickú osobu, pokiaľ sa tieto údaje nebudú spracúvať v súlade s platnými zásadami a právnymi predpismi o ochrane údajov;

21.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že čipy upevnené na maloobchodných výrobkoch nie sú určené na použitie mimo maloobchodných predajní, malo by byť možné vybaviť ich už pri výrobe technickými zariadeniami, ktoré zaručia ich deaktiváciu, a tým obmedzia uchovávanie údajov;

22.

domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať možnosť pripojiť sa na internet vecí alebo sa od neho odpojiť vrátane možnosti odpojiť jednotlivé technológie internetu vecí bez odpojenia ďalších aplikácií alebo zariadenia ako takého;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť do všetkých technológií internetu vecí čo najvyššiu úroveň bezpečnosti zariadenia a bezpečné vysielacie systémy, aby sa zabránilo podvodom a umožnilo riadne overenie identity zariadenia a jeho autorizácia; poukazuje na možné podvody s identifikáciou a produktmi klonovaním identifikátorov internetu vecí alebo zachytávaním vymieňaných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila vývoj transparentného systému internetu vecí, ktorý zohľadní najmä tieto aspekty:

24.

považuje za prioritné zabezpečiť na európskej úrovni globálny regulačný rámec a stanoviť konkrétne lehoty s cieľom podnietiť a uľahčiť verejné a súkromné investície do odvetvia internetu vecí a inteligentných sietí potrebných na podporu vývoja nových technológií;

25.

poznamenáva, že hoci zariadenia RFID sú dôležité, aj iné technológie sú súčasťou internetu vecí; zdôrazňuje, že výskum týkajúci sa otázok financovania a správy by sa mal zamerať aj na tieto technológie;

26.

vyzýva Komisiu, aby zvážila použitie aplikácií internetu vecí na dosiahnutie pokroku vo viacerých prebiehajúcich iniciatívach EÚ, ako napr. IKT pre energetickú účinnosť, inteligentné meranie odberu, energetické označovanie, energetická hospodárnosť budov, ochrana pred falšovaním liekov a iných produktov;

27.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala nové možné hrozby vyplývajúce zo zraniteľnosti úzko prepojených systémov;

28.

vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie a zabezpečila, aby technológie súvisiace s internetom vecí zahŕňali požiadavky používateľov (napr. možnosť deaktivovať vysledovateľnosť) a dodržiavali práva a slobody jednotlivcov; pripomína v tejto súvislosti rozhodujúcu úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií, teda aj internetu vecí, čo umožní posilnenie prijatia a dôvery zo strany spotrebiteľov;

29.

zastáva názor, že vývoj nových aplikácií a samotné fungovanie a obchodný potenciál internetu vecí bude závisieť od toho, v akej miere budú európski spotrebitelia dôverovať tomuto systému, a zdôrazňuje, že dôvera vzniká, keď sa objasnia pochybnosti o možnom ohrození súkromia a zdravia;

30.

zdôrazňuje, že táto dôvera sa musí zakladať na jasnom právnom rámci obsahujúcom pravidlá upravujúce kontrolu, zhromažďovanie, spracúvanie a používanie údajov zozbieraných a prenášaných prostredníctvom internetu vecí a druhy potrebného súhlasu spotrebiteľov;

31.

domnieva sa, že internet vecí prináša mnoho výhod pre ľudí so zdravotným postihnutím a môže byť cestou k naplneniu potrieb starnúceho obyvateľstva a poskytovaniu účinných služieb starostlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto technológia môže pomôcť nevidiacim a čiastočne zrakovo postihnutým osobám lepšie vnímať okolie prostredníctvom elektronických prístrojov; zdôrazňuje však, že je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany súkromia, jednoduchej inštalácie a obsluhy, ako aj poskytovania informácií o takýchto službách spotrebiteľom;

32.

zdôrazňuje, že následné náklady, ako sú spotreba energie aplikácie a využívania vecí, musia byť pre spotrebiteľa transparentné;

33.

domnieva sa, že internet vecí a projekty IKT si vo všeobecnosti vyžadujú rozsiahle informačné kampane s cieľom vysvetliť občanom účely ich realizácie; zdôrazňuje, že informovanie a vzdelávanie spoločnosti o možných použitiach a jasných výhodách technológií ako RFID je kľúčové, aby sa zabránilo nesprávnej interpretácii tohto projektu a aby pritiahol podporu občanov; zdôrazňuje, že používatelia potrebujú získať elektronické zručnosti potrebné na pochopenie týchto nových technológií a musia byť motivovaní a schopní správne ich využívať, aby bolo možné naplno využívať internet vecí v prospech jednotlivcov aj spoločnosti;

34.

poznamenáva, že internet vecí povedie k zhromažďovaniu skutočne obrovského množstva údajov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila návrh na prispôsobenie európskej smernice o ochrane údajov s cieľom zahrnúť údaje zhromaždené a prenášané v rámci internetu vecí;

35.

domnieva sa, že by sa mala prijať všeobecná zásada, podľa ktorej by sa technológie internetu vecí navrhovali tak, aby zhromažďovali a využívali len úplne minimálne množstvo údajov potrebných na vykonávanie svojich funkcií a aby nemohli zhromažďovať žiadne ďalšie údaje;

36.

žiada, aby sa významné množstvo údajov prenášaných v rámci internetu vecí pred prenosom anonymizovalo s cieľom zabezpečiť ochranu súkromia;

37.

upozorňuje Komisiu na to, že ostatné časti sveta, najmä Ázia, napredujú v tomto odvetví rýchlejšie, a preto bude potrebné pri vypracúvaní predpisov platných pre politický systém a technických noriem pre internet vecí uplatňovať proaktívny prístup a úzko spolupracovať s celým svetom;

38.

zdôrazňuje, že pre oživenie európskeho hospodárstva je potrebné investovať do nových informačných a komunikačných technológií s cieľom napomáhať hospodársky rast sprístupnením nových systémov a aplikácií čoraz väčšiemu počtu občanov a európskych podnikov; zdôrazňuje, že Európa by mala byť na špici vývoja internetových technológií; navrhuje, aby sa v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil rozpočet EÚ na výskum IKT a zoštvornásobil rozpočet na zavádzanie IKT;

39.

zdôrazňuje, že výskum bude mať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi výpočtovej kapacity, ktorá je nevyhnutná na to, aby aplikácie internetu vecí fungovali v reálnom čase;

40.

vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere financovala výskumné projekty siedmeho rámcového programu v oblasti internetu vecí, a posilnila tak európske odvetvie IKT, a schvaľuje využívanie rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu na podporu šírenia internetu vecí; žiada najmä o vypracovanie pilotných projektov, ktoré môžu mať okamžitý pozitívny vplyv na každodenný život európskych občanov v oblastiach elektronického zdravotníctva, elektronického vzdelávania, elektronického obchodovania, elektronického prístupu a energetickej účinnosti; vyjadruje však znepokojenie nad byrokraciou spojenou s rámcovým programom a vyzýva Komisiu, aby ju eliminovala prepracovaním procesov rámcového programu a vytvorením výboru používateľov;

41.

domnieva sa, že internet vecí má významný potenciál z hľadiska rozvoja hospodárstva a výroby, zlepšovania kvality služieb, optimalizácie logistických a distribučných reťazcov podnikov, riadenia inventáru a vytvárania nových pracovných príležitostí a možností podnikania;

42.

vyzýva Komisiu, aby posúdila akýkoľvek vplyv, ktorý by mohla mať ňou navrhovaná stratégia na produktivitu a konkurencieschopnosť európskych podnikov na medzinárodnom trhu;

43.

domnieva sa, že internet vecí môže prispieť k uľahčeniu obchodných tokov medzi EÚ a tretími krajinami rozšírením trhov a poskytnutím záruky kvality výrobkov, s ktorými sa obchoduje;

44.

zdôrazňuje, že technológia RFID umožní európskemu priemyslu na jednej strane kontrolovať objem tovaru, ktorý je v obehu (t. j. iba nevyhnutnú produkciu, ide teda zároveň o ochranu životného prostredia), a na druhej strane účinne bojovať proti pirátstvu a falšovaniu, keďže bude zabezpečená vysledovateľnosť príslušného tovaru;

45.

domnieva sa, že zavedením nových technológií do výrobných procesov sa zefektívni využívanie zdrojov a zvýši konkurencieschopnosť spotrebiteľského tovaru na trhu;

46.

zdôrazňuje, že v súvislosti s internetom vecí je potrebný intenzívny medzinárodný dialóg a spoločné akčné plány; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv internetu vecí na medzinárodný obchod;

47.

súhlasí so zámerom Komisie pokračovať v monitorovaní a vyhodnocovaní potreby ďalších harmonizovaných frekvenčných pásiem na osobitné účely internetu vecí s prihliadnutím na rôzne charakteristiky a schopnosti rôznych elektromagnetických frekvenčných pásiem, a preto vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní cieľov EÚ v oblasti koordinácie a harmonizácie prostredníctvom viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra zohľadnila potreby internetu vecí; zdôrazňuje, že tieto pásma by mali zostať vo verejnom vlastníctve a ich využitie by sa malo regulovať tak, aby sa podporil rozsiahlejší technologický výskumu a rozvoj v tejto oblasti a napomohlo ich financovanie; domnieva sa, že nelicencované frekvenčné pásma by mali umožniť rozvoj používania nových technológií a služieb (bezdrôtové siete) na podporu inovácie;

48.

zdôrazňuje nebezpečenstvo právnej neistoty v prípade internetového oblaku počítačov;

49.

domnieva sa, že zapojenie všetkých politických úrovní (EÚ, vnútroštátnej aj regionálnej) je nevyhnutým predpokladom pre účinný rozvoj a zavedenie internetu vecí; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú budú zohrávať regionálne a miestne orgány v rozvoji internetu vecí tým, že ho posunú za hranice čisto súkromnej sféry; pripomína tiež, že ho budú môcť rozsiahlo využívať aj miestne orgány, napríklad pri organizácii verejnej dopravy, zbere odpadu, výpočte úrovne znečistenia a riadení dopravy; vyzýva Komisiu, aby pri svojej činnosti v oblasti internetu vecí konzultovala so všetkými politickými úrovňami v duchu viacúrovňovej správy;

50.

poznamenáva, že informácie poskytované technológiami internetu vecí musia byť vysledovateľné, overiteľné a opraviteľné v prípade zlyhania systému, ktorý je na nich založený; zdôrazňuje, že keďže sú tieto technológie súčasťou bezpečnostných systémov, ako je riadenie premávky alebo regulácia teploty, nesprávne informácie môžu ohroziť život;

51.

zdôrazňuje, že nové technológie sú kľúčové pre zjednodušenie prepravných reťazcov, zvyšovanie kvality a efektivity dopravy, podporu rozvoja inteligentných dopravných systémov a uľahčenie vytvárania zelených koridorov a že technológia RFID môže ponúknuť inovatívne spôsoby vykonávania obchodných operácií, pričom sa zároveň zvýši spokojnosť zákazníkov;

52.

domnieva sa, že využívanie internetu vecí v prírode môže prispieť k rozvoju ekologických technológií, účinnejšiemu využívaniu energie, a teda aj k lepšej ochrane životného prostredia, a môže zlepšiť vzťah medzi IKT a životným prostredím;

53.

vyzýva Komisiu, aby sa v záujme uľahčenia interoperability a otvorenej, transparentnej a technologicky neutrálnej infraštruktúry zasadila o stanovenie spoločných medzinárodných noriem týkajúcich sa normalizácie RFID a iných technológií internetu vecí a ich aplikácií; zdôrazňuje, že bez jasných a uznávaných noriem vo svete internetu, ako napr. TCP5/IP6, sa nemôže dosiahnuť globálne rozšírenie internetu vecí nad rámec riešení RFID;

54.

súhlasí s návrhom urýchlene prijať verziu 6 internetového protokolu (IPv6) ako základu pre budúce rozširovanie a zjednodušovanie siete;

55.

víta zámer Komisie predložiť v roku 2010 oznámenie o bezpečnosti, súkromí a dôvere v informačnej spoločnosti; zdôrazňuje význam tohto oznámenia a navrhovaných opatrení na posilnenie predpisov, ktoré sa týkajú aspektov súvisiacich s bezpečnosťou informácií, súkromím a ochranou osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby aktívne zaangažovala všetky príslušné zúčastnené strany vrátane agentúry ENISA a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov;

56.

domnieva sa, že v procese rozvoja internetu vecí je dôležité zabezpečiť ochranu všetkých základných práv, nielen súkromia;

57.

domnieva sa, že v súvislosti s internetom vecí by Komisia mala vydať odporúčania týkajúce sa úloh a povinností agentúr pôsobiacich v oblasti verejnej správy, legislatívy a presadzovania práva;

58.

vyzýva Komisiu, aby pozorne dohliadala na uplatňovanie predpisov, ktoré v tejto oblasti už boli prijaté na európskej úrovni, a aby do konca roka predložila harmonogram pokynov, ktoré zamýšľa navrhnúť na úrovni EÚ na posilnenie bezpečnosti internetu vecí a aplikácií RFID;

59.

žiada Komisiu, aby začala sociálny dialóg o internete vecí a poskytla informácie o pozitívnom a negatívnom vplyve nových technológií na každodenný život; vyzýva preto Komisiu, aby iniciovala proaktívne konzultácie s európskym priemyselným odvetvím a povzbudila toto odvetvie, aby prevzalo vedúcu úlohu pri vytváraní a navrhovaní inovatívnych, normalizovaných a interoperabilných technológií;

60.

vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu pre internet vecí v dostatočnej miere zahrnula aj malé a stredné podniky (MSP);

61.

vyzýva tiež Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o vývoji dialógu s prevádzkovateľmi v tomto odvetví a so zúčastnenými stranami, ako aj o iniciatívach, ktoré má v úmysle prijať;

62.

domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosti ďalšieho zníženia nákladov na dátový roaming;

63.

zdôrazňuje, že správa internetu vecí musí minimalizovať byrokraciu a zapájať do rozhodovacieho procesu všetky príslušné zúčastnené strany, a preto žiada o dôkladnú a primeranú reguláciu na úrovni EÚ;

64.

vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela k vymedzeniu a stanoveniu zásad a pravidiel riadenia internetu vecí spolu so svojimi obchodnými partnermi na medzinárodných fórach, ako je Svetová obchodná organizácia;

65.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, ktoré aspekty správy internetu považuje v súčasnosti za potrebné regulovať v súvislosti s internetom vecí, a akým systémom bude schopná zabezpečiť všeobecný verejný záujem;

66.

vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala otázky týkajúce sa správy internetu vecí s pomocou prevádzkovateľov v rámci tohto odvetvia; považuje tiež za podstatné analyzovať aspekty týkajúce sa bezpečnostných systémov Wi-Fi;

67.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/33

A.

keďže internet je mimoriadne dôležitým globálnym komunikačným prostriedkom s obrovským vplyvom na spoločnosť ako celok,

B.

keďže so správou internetu súvisia otázky týkajúce sa ochrany a záruky základných práv a slobôd, prístupu k internetu a jeho využívania, jeho zraniteľnosti voči počítačovým útokom atď.,

C.

keďže počítačová kriminalita predstavuje narastajúcu hrozbu pre spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na informačné a komunikačné technológie (IKT), a keďže navádzanie na páchanie teroristických útokov, trestná činnosť motivovaná nenávisťou a detská pornografia sa rozšírili a ohrozujú jednotlivcov vrátane detí,

D.

keďže spojitosť medzi počítačovou kriminalitou, internetovou jurisdikciou a využívaním internetových služieb (cloud computing) je ako nový aspekt správy internetu na európskej úrovni veľmi dôležitá,

E.

keďže niektoré aspekty správy internetu sa týkajú prideľovania adries a ďalších predovšetkým technických otázok, pričom v týchto oblastiach vyvíjajú činnosť organizácie ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN), Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA), Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF), regionálne internetové registre a ďalšie,

F.

keďže v súvislosti so správou internetu súkromný sektor doteraz zastával hlavnú a pozitívnu riadiacu úlohu; keďže je ale pri vymedzení celkovej stratégie potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov,

G.

keďže v oblasti širších otázok správy, ktoré sa týkajú obrany verejného záujmu, zohrávajú významnú úlohu vlády, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu a garantovanie základných práv a slobôd, ako aj bezpečnosť, integritu a odolnosť internetu, kým súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu v poskytovaní potrebných investícií, odbornosti a podnikateľskej iniciatívy,

H.

keďže globálne fórum o riadení internetu (IGF) a rozličné národné a regionálne fóra sú dôležitými miestami pre dialóg mnohých strán o internetovej politike,

I.

keďže Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie majú dlhodobý záväzok vo vzťahu k internetu ako otvorenému globálnemu verejnému blahu,

1.

domnieva sa, že internet je globálnym verejným blahom, a preto by sa mal spravovať v spoločnom záujme;

2.

uznáva, že internet má zásadný význam pre to, aby mohla v praktickom živote fungovať sloboda prejavu, kultúrna rozmanitosť, pluralita médií, demokratické občianstvo, ako aj vzdelávanie a prístup k informáciám, a teda predstavuje hybnú silu šírenia demokratických hodnôt vo svete;

3.

pripomína, že internet sa stal nenahraditeľným nástrojom podpory demokratických iniciatív, politickej diskusie, digitálnej gramotnosti a šírenia vedomostí; opakuje, že prístup k internetu je zárukou a zároveň závisí od uplatňovania viacerých kľúčových základných práv vrátane, no nielen, rešpektovania súkromného života; ochrany údajov; slobody prejavu; vyjadrovania sa a združovania; slobody tlače, politického názoru a účasti; nediskriminácie; vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rôznorodosti, a zaručuje ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že inštitúcie a zainteresované skupiny na všetkých úrovniach majú preto všeobecnú zodpovednosť za to, aby pomohli zabezpečiť, že každý si môže uplatniť svoje právo zapojenia do informačnej spoločnosti – predovšetkým staršie osoby, ktoré čelia väčším problémom pri oboznamovaní sa s novými technológiami – pričom sa zároveň zamerajú na riešenie dvoch úzko súvisiacich výziev, ktorými je počítačová negramotnosť a vylúčenie z demokratického rozhodovania v elektronickom veku;

4.

zdôrazňuje najmä potrebu posilňovať vypracúvanie prístupov „zospodu“ a elektronickej demokracie a súčasne zabezpečiť, aby sa vytvorila dobrá ochrana voči novým formám dohľadu, kontroly a cenzúry verejnými a súkromnými subjektmi a aby sa tak sloboda prístupu k internetu a ochrana súkromného života stali reálnymi, a nie iluzórnymi;

5.

zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať európske kultúrne dedičstvo, a to aj prostredníctvom internetu; domnieva sa, že internet zohráva kľúčovú úlohu v podpore inovácie a obmedzovaní digitálnej, sociálnej a kultúrnej priepasti v Európe v porovnaní s inými časťami sveta; víta skutočnosť, že Komisia chápe dôležitosť prekonania „digitálnej priepasti“ a rozvojové otázky v oblasti správy internetu; domnieva sa však, že zamerať sa treba aj na mnohých starších občanov tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách, ktorí sa v tomto novom svete internetu často cítia ignorovaní; konštatuje, že internet môže byť efektívnym nástrojom sociálneho začleňovania a začlenení musia byť naši starší spoluobčania; nalieha na prijatie opatrení na podporu vzdelávania v oblasti používania zdrojov, ktoré internet ponúka, a výberu kritérií týkajúcich sa spôsobov ich používania;

6.

uznáva, že intenzívnejšie používanie internetu občanmi, spotrebiteľmi, spoločnosťami a úradmi znamená, že tento nástroj komunikácie sa stáva jedným zo základných prvkov dobudovania vnútorného trhu v rámci EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeranej ochrany spotrebiteľov a držiteľov práv duševného vlastníctva na internete; rovnako zdôrazňuje, že musia byť zaručené občianske práva a slobody užívateľov internetu; uznáva význam internetu ako prostriedku na informovanie a presadzovanie práv spotrebiteľov;

7.

zdôrazňuje, že správa internetu by prostredníctvom decentralizácie samoregulačných úloh, najmä určením vstupných podmienok pre nových konkurentov, mala uľahčiť elektronický obchod a cezhraničné transakcie;

8.

žiada jednoduchší prístup k internetu a jeho rozvoj v novších členských štátoch, najmä vo vidieckych oblastiach a rozvojových krajinách prostredníctvom programov financovaných Európskou úniou; ďalej žiada, aby tieto krajiny získali väčší vplyv pri formovaní politiky správy internetu;

9.

domnieva sa, že na to, aby sa ochránil záujem EÚ, ktorým je zachovanie internetu ako globálneho verejného blaha, správa internetu by mala byť založená na širokom, vyváženom modeli, v ktorom by bol skĺbený verejný a súkromný sektor a predišlo by sa dominancii ktoréhokoľvek individuálneho subjektu alebo skupiny subjektov, ako aj pokusom štátnych alebo nadštátnych orgánov kontrolovať tok informácií na internete, pričom by zároveň mala byť v interakcii s procesmi, ktorých sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany a ktoré sú naďalej účinným mechanizmom podpory globálnej spolupráce;

10.

zdôrazňuje, že hodnoty, na ktorých je EÚ založená, vyjadrené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, sú základnými hodnotami a konečnými cieľmi EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad všetkých činností súvisiacich so správou internetu s týmito hodnotami a cieľmi, predovšetkým na tých globálnych fórach pre správu internet, na ktorých sa zúčastňujú štáty, ktorých hodnoty sa veľmi odlišujú od hodnôt európskych účastníkov; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť medzinárodný dialóg s týmito krajinami v oblasti regulácie internetu, aby sa predišlo konfliktu;

11.

domnieva sa, že vlády by sa mali sústrediť na otázky, ktoré sú životne dôležité pre globálnu verejnú politiku v oblasti internetu, keďže vedúca úloha súkromného sektora sa musí zakladať na rešpektovaní zásad verejnej politiky a platnej legislatívy, a inak by mali dodržiavať zásadu nezasahovania, s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď je takýto zásah nevyhnutný a tiež sa domnieva, že aj v takom prípade by ich činnosť mala byť v súlade so základnými ľudskými právami a zásadou proporcionality;

12.

domnieva sa, že vlády by nemali zasahovať do každodennej správy internetu, mali by sa vyvarovať poškodzovania inovácií a hospodárskej súťaže zbytočnou, zaťažujúcou a reštriktívnou reguláciou a nemali by sa pokúšať kontrolovať niečo, čo je a má zostať globálnym verejným majetkom;

13.

vyzýva vlády, aby upustili od obmedzovania prístupu na internet formou cenzúry, blokovania, filtrovania alebo iným spôsobom, a od toho, aby to isté žiadali od súkromných subjektov; trvá na zachovaní otvoreného internetu, v rámci ktorého majú občania právo dostať sa k informáciám a šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje upravený regulačný rámec pre elektronické komunikácie;

14.

zdôrazňuje, že všetky obmedzenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné, by sa mali obmedzovať na minimum potrebné v demokratickej spoločnosti, mali by vychádzať z právnych predpisov a mali by byť účinné a primerané; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana maloletých osôb a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, napríklad na základe využitia systému oznamovania informácií vo verejnom záujme v oblasti práv používateľov, ktorý je k dispozícii na základe smernice 2009/136/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES, smernica 2002/58/ES a nariadenie (ES) č. 2006/2004 (tzv. smernica o právach občanov) (9), aby mohli maloleté osoby zodpovedne používať internet a internetové informačné služby a aby sa zvýšila úroveň informovanosti o možných hrozbách, ktoré predstavujú nové služby;

15.

žiada, aby sa vypracovalo viac iniciatív, ktoré by u detí posilnili bezpečné poznávanie internetu, celosvetovo by šírili najlepšiu prax a prehĺbili by medzinárodnú spoluprácu v boji proti škodlivým a nezákonným obsahom šíreným on-line, a to najmä so zreteľom na sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom internetu;

16.

berie zároveň do úvahy osobitnú potrebu ochrany ohrozených osôb, predovšetkým maloletých osôb, prostredníctvom spoločného postupu verejných a súkromných zainteresovaných osôb; opätovne pripomína, že v boji proti kybernetickému zločinu a detskej pornografii by sa mal predtým, ako sa uvažuje o zablokovaní internetových stránok, kriminálny obsah vymazať pri zdroji;

17.

domnieva sa, že okrem zásad správy stanovených Komisiou by vlády mali uplatňovať aj tieto dodatočné zásady:

18.

zdôrazňuje, že EÚ by mala vytvoriť rámec konsenzuálneho uplatňovania základných zásad správy internetu a dôsledne ho obhajovať na medzinárodných fórach a v dvojstranných vzťahoch;

19.

víta aspekty granadskej stratégie španielskeho predsedníctva, ktoré sú zamerané na správu internetu, a ustanovenia správy Európskeho parlamentu „Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu“ (10) o návrhu európskej charty občianskych a spotrebiteľských práv v digitálnom prostredí a vytvorení tzv. piatej slobody, ktorá umožňuje slobodné rozširovanie obsahu a poznatkov;

20.

berie na vedomie novú politiku vlády USA s názvom Internet Policy 3.0, vyhlásenú 24. februára 2010;

21.

zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať tromi mimoriadne dôležitými otázkami verejnej politiky:

22.

v koordinácii s Komisiou vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu internetovej infraštruktúry proti hrozbám a nehodám prostredníctvom harmonizovaného prístupu EÚ, ako aj dokončením tvorby vnútroštátnych tímov reakcie na naliehavé situácie a mechanizmov spolupráce medzi nimi;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na zvýšenie bezpečnosti kybernetického priestoru v EÚ, ako aj na zabezpečenie primeraného zapojenia do medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach a zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť čo najväčší počet zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie jurisdikcie v oblasti počítačovej kriminality a využívania internetových služieb (cloud computing), ako aj informovanosť o nich, a to na rovnocennom základe, a stanoviť jasné povinnosti a úlohy každej zainteresovanej strany;

24.

zdôrazňuje dôležitosť bezpečnosti elektronických služieb, najmä elektronického podpisu, a potreby vytvárania infraštruktúry súkromných kľúčov (Private Key Infrastructure, PKI) na celoeurópskej úrovni a vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál európskych overovacích orgánov s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov a zvýšiť bezpečnosť transakcií uskutočnených prostredníctvom internetu;

25.

vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia členským štátom, ktoré ešte neratifikovali a neimplementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, s cieľom zapojiť všetky členské štáty do spoločného úsilia v boji proti počítačovej kriminalite a spamu, zvýšiť dôveru používateľov a zabezpečiť kybernetický priestor EÚ proti všetkým druhom trestnej činnosti a priestupkov; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite;

26.

vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o zabránení terorizmu, čo by umožnilo vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce na boj proti používaniu internetu na teroristické účely prostredníctvom útokov veľkého rozsahu proti počítačovým systémom a prostredníctvom počítačových systémov, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť, verejnú bezpečnosť a hospodársku prosperitu;

27.

odporúča okrem toho, aby Komisia a členské štáty vyvíjali úsilie na posilnenie bezpečnosti a stability internetu prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie rôznorodosti siete a systému a uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži, noriem EÚ a politiky verejného obstarávania, ako aj:

28.

zdôrazňuje, že úspech sociálnych sietí v spojitosti s technickými kapacitami internetu (pamäť a spracovanie informácií) so sebou prináša najmä problémy spojené s uchovávaním údajov a využívaním archivovaných údajov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ v rámci internetu neexistuje tzv. právo na zabudnutie;

29.

zdôrazňuje potrebu nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou súkromia používateľov a zaznamenávaním osobných údajov;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri čoraz rozšírenejšom používaní internetových sietí ešte neexistujú pravidlá, ktoré by umožňovali, aby užívatelia mohli spravovať osobné údaje uvádzané na týchto sieťach;

31.

konštatuje, že transparentná a zodpovedná správa internetu môže zohrávať dôležitú úlohu v dohľade nad spôsobom, ktorým vyhľadávacie servery spracúvajú informácie na celom svete;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rozšírenie pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (11) na oblasť porušovania ochrany dát a súkromia a Radu, aby udelila súhlas s rokovaniami o uzavretí medzinárodnej dohody umožňujúcej účinné odškodnenie občanov EÚ v prípade porušení ich práv na základe právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a súkromia;

33.

podporuje presadzovanie zásady „súkromie ako súčasť návrhu“, podľa ktorej by bolo potrebné zaviesť čo najskôr požiadavky na ochranu súkromia a dát do celého cyklu nového technologického vývoja, pričom by sa malo občanom zaručiť bezpečné a užívateľsky prívetivé prostredie;

34.

zdôrazňuje, že osvedčenie o internetovej bezpečnosti sa stáva nevyhnutnosťou, aby užívatelia mali väčšiu dôveru v prístupe k internetovým informáciám a službám;

35.

zdôrazňuje, že inštitúcie, orgány a členské štáty EÚ by mali koordinovať svoj prístup k správe internetu v rôznych medzinárodných orgánoch, ktoré sa ňou zaoberajú, napr. k spoločnosti ICANN a jej poradným orgánom vrátane vládneho poradného výboru (GAC);

36.

zdôrazňuje úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) pri vytváraní jednotného európskeho informačného priestoru; konštatuje, že ENISA môže zohrávať významnú úlohu, najmä pokiaľ ide o prevenciu a riešenie problémov v súvislosti so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, ako aj reakciu na ne, a víta pripravovaný návrh Komisie na jej modernizáciu;

37.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho zvyšovania účinnosti ENISA v týchto oblastiach:

38.

zdôrazňuje, že podpora agentúry ENISA sa zameriava na členské štáty a ich konkrétne potreby, a odporúča, aby ENISA naďalej vytvárala fóra na výmenu informácií medzi členskými štátmi a ďalšími subjektmi;

39.

domnieva sa, že Komisii patrí ústredné miesto pri iniciovaní a koordinovaní všetkých aspektov týkajúcich sa vnútornej organizácie EÚ s cieľom zabezpečiť ucelený prístup EÚ, a to aj vo vzťahu k IGF;

40.

navrhuje, aby Komisia vytvorila kapacitu pre skutočné zastúpenie európskej občianskej spoločnosti v medzinárodných fórach správy internetu a v organizáciách alebo konzorciách internetových noriem;

41.

žiada Komisiu, aby uľahčila prijatie uceleného a všeobecného prístupu EÚ vo vzťahu k IGF a na ďalších významných akciách v oblasti správy internetu predložením návrhu stanoviska EÚ na diskusiu Európskemu parlamentu a Rade v dostatočnom časovom predstihu pred konaním každej takejto akcie;

42.

podporuje pokračovanie a rozvíjanie modelu IGF na globálnej, regionálnej (vrátane EuroDIG) a vnútroštátnej úrovni zachovaním jeho hlavných čŕt ako nezáväzného postupu mnohých zúčastnených strán, pričom zostane otvoreným fórom pre dialóg a výmenu najlepších postupov medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom a novou formou zastupiteľskej demokracie;

43.

zdôrazňuje význam prizvania ázijských strán k rokovaniam o správe internetu vzhľadom na osobitnú povahu ázijského trhu;

44.

zdôrazňuje potrebu začleniť do procesu tvorby modelu správy internetu aj koncových spotrebiteľov, pričom dôraz treba klásť na spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

45.

odporúča skvalitniť IGF nasledujúcimi spôsobmi:

46.

podporuje činnosť Komisie a španielskeho a belgického predsedníctva, pokiaľ ide o zasadnutie IGF vo Vilniuse v septembri 2010, a žiada väčšie zapojenie Európskeho parlamentu;

47.

vo všeobecnosti podporuje kladné stanovisko Komisie, pokiaľ ide o súčasný model riadenia ICANN založený na vedúcej úlohe súkromného sektora;

48.

uznáva, že Internetovej korporácii pre prideľovanie mien a čísel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers, ICANN) sa podarilo zabezpečiť stabilitu systému doménových názvov;

49.

vyjadruje podporu pokračovaniu procesu, ktorý nedávno začala spoločnosť ICANN a ktorý sa týka prideľovania názvov domén v iných písmach ako v latinke;

50.

vyzýva na zriadenie novej všeobecnej domény najvyššej úrovne pre kultúrne organizácie, kultúrne strediská, médiá a umelcov, napríklad „.culture“ alebo „.art“;

51.

žiada väčšiu zodpovednosť súkromných spoločností, ktoré registrujú a distribuujú doménové mená, keďže poskytujú službu, od ktorej sa spoločnosť stala vo veľkej miere závislou; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné stanoviť spoločný súbor kritérií, ktoré sa majú dodržiavať, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby uvedené spoločnosti prijímali stále vyššiu mieru zodpovednosti;

52.

vyzýva organizáciu EURid, ako registrátora domény.eu, aby uskutočnila dôkladnú mediálnu a internetovú kampaň na podporu domény.eu v členských štátoch s cieľom podporiť rozvoj európskeho internetového prostredia založeného na hodnotách, charakteristických vlastnostiach a politikách Európskej únie;

53.

zdôrazňuje význam výboru GAC v rámci procesu tvorby politík ICANN a odporúča, aby sa jeho účinnosť posilnila okrem iného vytvorením sekretariátu s primeranými podpornými kapacitami; a považuje za dôležité, aby sa každý členský štát EÚ aktívne zúčastňoval na práci tohto výboru;

54.

domnieva sa, že pokiaľ ide spoločnosť ICANN, treba dosiahnuť jej zlepšenie:

55.

podporuje názor Komisie, že súčasťou opatrení orgánu IANA by mali byť mechanizmy v oblasti mnohostrannej zodpovednosti, a potvrdzuje, že v budúcnosti by žiadna vláda nemala v orgáne IANA uplatňovať dominantný vplyv; namiesto toho by sa táto funkcia mala postupne internacionalizovať a zmeniť sa na mnohostranný dohľad;

56.

domnieva sa, že tzv. potvrdenie záväzkov z roku 2009 môže predstavovať pozitívny základ pre ďalší rozvoj ICANN, pričom zároveň zdôrazňuje, že:

57.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predkladala výročné správy o udalostiach týkajúcich sa správy internetu, ktoré sa udiali v predchádzajúci rok, pričom prvú takúto správu by mala predložiť v marci 2011;

58.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/41

A.

keďže Komisia vo svojom oznámení o prieskume inovačnej politiky Spoločenstva v meniacom sa svete ohlásila prepracovanú inovačnú stratégiu v podobe akčného plánu,

B.

keďže táto budúca inovačná stratégia musí byť úzko prepojená so stratégiou EÚ 2020,

C.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe informovala o novej stratégii na výskum technológií budúcnosti a vznikajúcich technológií spustením pilotných iniciatív,

D.

keďže pri vypracúvaní európskej inovačnej politiky je potrebné zohľadniť všetky tri strany vedomostného trojuholníka – výskum, inovácie a vzdelávanie,

E.

keďže inovačné možnosti podnikov podstatne závisia od prístupu k dostatočným finančným prostriedkom a keďže hrozí, že úverová kríza ako dôsledok súčasnej hospodárskej krízy drasticky obmedzí inovačnú schopnosť podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov (MSP),

F.

keďže inovácia predstavuje základný prvok potrebný na prekonanie súčasných veľkých spoločenských a environmentálnych výziev a dosiahnutie strategických politických cieľov EÚ v oblastiach, akými sú podnikanie, konkurencieschopnosť, zmena klímy, zamestnanosť, demografické zmeny a inkluzívna spoločnosť,

G.

keďže EÚ nesplní svoje ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020, a najmä cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % a dosiahnuť minimálne 20 % podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby urýchlila vývoj a rozsiahle využívanie čistých, udržateľných a efektívnych energetických technológií; keďže budúca inovačná stratégia by mala v plnej miere zahŕňať aj tento rozmer,

H.

keďže výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ako sú kvantové technológie, informačné a komunikačné technológie inšpirované biológiou a nanotechnológiami) je odrazovým mostíkom pre inovácie vzhľadom na jeho vplyv na dlhodobú konkurencieschopnosť tým, že vytvára úplne nové oblasti hospodárskej činnosti a zároveň podporuje nové priemyselné odvetvia a MSP založené na najmodernejších technológiách,

I.

keďže podpora a tvorba udržateľných technológií je nevyhnutná nielen na dosiahnutie klimatických a energetických cieľov EÚ, ale bude mať aj obrovský úžitok pre EÚ v súvislosti s vytváraním pracovných miest a hospodárskym rastom v budúcnosti,

J.

keďže nerovnomerné rozdelenie obmedzených zdrojov môže brániť inovácii; keďže politika EÚ v oblasti surovín by mala riešiť základné problémy súvisiace so zabezpečením spravodlivého prístupu,

K.

keďže podpora udržateľných a energeticky účinných technológií v období čoraz väčšieho nedostatku zdrojov zvyšuje energetickú bezpečnosť EÚ,

L.

keďže téma demografických zmien predstavuje jednu zo zásadných výziev budúcnosti, ktorá si vyžaduje aj nové technologické riešenia,

M.

keďže v priemyselných odvetviach, v ktorých má EÚ momentálne dobré konkurenčné postavenie, musí EÚ spojiť sily, upevniť si postavenie a zabezpečiť na globálnej úrovni rovnaké podmienky pre všetkých,

1.

vyjadruje presvedčenie, že existujú možnosti užšie prepojiť výskum a inovácie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali jednotný prístup k vede a inováciám;

2.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že inovačná politika EÚ v budúcnosti musí mať široký záber a v zásade musí zahŕňať všetky formy inovácií, nielen technologické inovácie (inovácie v oblasti výrobkov a procesov), ale aj administratívne, organizačné, sociálne inovácie a inovácie súvisiace s prácou vrátane nových, inovatívnych obchodných modelov a inovácie služieb pri zohľadnení ďalších dvoch strán vedomostného trojuholníka (výskum a vzdelávanie);

3.

zdôrazňuje, že inovačný proces je predovšetkým novinkou, ktorá reaguje na potreby spotrebiteľov a trhu; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie prvoradého významu dopytu spotrebiteľov ako hnacej sily inovačného procesu; upozorňuje, že na to, aby sme mohli čeliť vzniku nových foriem nerovností v spoločnosti, je potrebné v budúcnosti posudzovať inovácie nielen podľa ich ekologických a hospodárskych výhod, ale aj na základe ich spoločenskej pridanej hodnoty;

4.

zdôrazňuje, že podpora podnikateľských subjektov ako hnacej sily inovačného procesu v Európe je nevyhnutným predpokladom účinného fungovania konkurencieschopného vnútorného trhu založeného na odstraňovaní obchodných prekážok a vysokom stupni ochrany spotrebiteľa a sociálnej súdržnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne inovačné referenčné hodnoty zamerané na veľké spoločenské výzvy a obmedzila súčasnú roztrieštenosť jednotlivých európskych iniciatív;

6.

v plnej miere podporuje Komisiu v tvrdení, že kľúčové technológie a výskum budúcich a vznikajúcich technológií sú nevyhnutným predpokladom udržateľného posilňovania konkurencieschopnosti EÚ z globálneho hľadiska; podporuje jej výzvu určenú členským štátom, aby sa dohodli na význame využívania týchto technológií v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že i) kľúčové technológie, akými sú mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, biotechnológie a nanotechnológie, ii) nové materiály a iii) nové a budúce technológie môžu ponúknuť značný potenciál pre inovácie a prispieť k prechodu na znalostné a nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.

zdôrazňuje, že inovácie musia byť zamerané na jednotlivca, a víta úsilie o prehĺbenie dialógu medzi univerzitami a podnikateľským svetom, čo v podstatnej miere prispieva k podpore výskumu a inovácií, ako aj k účinnejšiemu využívaniu vedomostí, ktoré poskytuje súkromný sektor v rámci univerzít, a k obohateniu materiálov k vysokoškolským vyučovacím predmetom v zmysle súčasných spoločenských a podnikateľských požiadaviek;

8.

pripomína, že výber kľúčových technológií a nových a budúcich technológií sa musí uskutočniť v spolupráci s podnikateľským sektorom na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a malými a strednými podnikmi, pričom treba zohľadniť aj regionálne hospodársko-politické ciele; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa zohľadnia príspevky navrhovanej odbornej skupiny na vysokej úrovni k identifikácii, ratifikácii a vykonávaniu konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení na podporu týchto technológií;

9.

víta tieto opatrenia v oblasti inovačnej politiky ako doplnok k vnútroštátnym priemyselným stratégiám na úrovni Spoločenstva i z medziodvetvového hľadiska a naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pokračovala týmto smerom;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili spustenie digitálnych a inteligentných sietí novej generácie s inovačnými činnosťami s cieľom v plnej miere využiť ich výhody; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné poskytnúť dostatok financií vrátane financovania zo štrukturálnych fondov;

11.

zdôrazňuje, že investície do vysokorýchlostných online sietí a výraznejšieho prenikania širokopásmových pripojení sú základnými podmienkami zvýšeného a účinnejšieho šírenia inovačných výsledkov, a teda zmenšenia rozdielov medzi regiónmi EÚ v oblasti inovácií;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky na konvergenciu inovácií v záujme zníženia rozdielov medzi členskými štátmi;

13.

podporuje skutočnosť, že Komisia v súčasnosti pripravuje európsky inovačný akt v rámci úsilia o vypracovanie súdržnejšej inovačnej stratégie;

14.

zdôrazňuje význam ekologických inovácií a zelených podnikov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri prepájaní inovačnej politiky s odvetviami, ktoré majú kľúčový význam pre EÚ, čoho výsledkom sú výrazné komparatívne výhody pre európske hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva ekologická inovácia, najmä v kontexte stúpajúcej efektívnosti zdrojov;

16.

zdôrazňuje významnú úlohu inovačných zoskupení v budúcej inovačnej politike EÚ a upozorňuje na potenciál, ktorý ponúkajú najmä znalostné zoskupenia; víta vytváranie osobitných inovačných a podnikateľských zón v okolí univerzít, výskumných inštitútov a vedeckých a technologických parkov; vyzýva na preskúmanie možností vytvoriť jednotné zjednodušené financovanie a operačný rámec pre nové inovačné zóny;

17.

zdôrazňuje, že existujúce inovačné zoskupenia vrátane svetových lídrov v niektorých oblastiach sa musia naďalej rozvíjať prostredníctvom spoločného úsilia EÚ, členských štátov a regiónov, aby si mohli svoje postavenie udržať a zlepšovať;

18.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základ akýchkoľvek politických opatrení týkajúcich sa týchto zoskupení by mal zohľadňovať potreby podnikov, a to aj malých a stredných podnikov a najmä inovatívnych MSP, vzhľadom na to, že inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri propagácii podniku;

19.

vyzýva príslušné orgány v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby zlepšovali rámcové podmienky pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti inovačných zoskupení;

20.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky zohrávajú ústrednú úlohu ako partneri v hodnotovom reťazci, ako aj samostatne na strane ponuky inovatívnych výrobkov;

21.

žiada, aby sa posilnil európsky prístup k financovaniu inovácií a zabránilo sa súčasnej roztrieštenosti a krátkodobej orientácii; zastáva názor, že poskytnutie dostatočného množstva finančných prostriedkov je nevyhnutnou súčasťou rozvoja inovácií, a preto je potrebné výrazne zvýšiť rozpočet EÚ pre inovácie; žiada, aby sa táto otázka zvážila v nadchádzajúcej revízii súčasného finančného rámca a v procese plánovania v súvislosti s finančným výhľadom na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mali zároveň preskúmať aj pravidlá oprávnenosti na financovanie výskumu a vývoja, pokiaľ ide o predindustriálny a/alebo experimentálny výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie výskumu a vývoja a dosiahli tak cieľ stanovený v roku 2002 v Barcelone, že najneskôr v roku 2010 sa budú vynakladať 3 % HDP na oblasť výskumu a vývoja; zdôrazňuje význam financovania výskumu a inovácií v čase hospodárskej krízy, pretože na základe toho sa z dlhodobého hľadiska posilní tvorba pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšiu časť programov výskumu a vývoja na inovácie;

22.

zastáva názor, že výdavky EÚ na výskum a inovácie musia byť zamerané na ciele ako poskytovanie stimulov na komerčné využitie výsledkov výskumu a úplnejšie informácie o zdrojoch a možnostiach financovania; zdôrazňuje význam dodržiavania transparentnosti a rovnakých príležitostí, čo sa týka prístupu k finančným prostriedkom na základe verejných výziev na predloženie návrhov v oblasti výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy na podporu inovácií veľkého rozsahu; zdôrazňuje potrebu vypracovať programy na financovanie sociálnych inovácií s cieľom zamerať sa na sociálnu návratnosť;

23.

zdôrazňuje, že okrem zvýšenia objemu finančných prostriedkov je rozhodujúce dosiahnuť kritický objem; na tento účel odporúča využívať verejné obstarávanie a zdôrazňuje najmä to, že na vytvorenie pridanej hodnoty pre Európu treba prostriedky nasmerovať tam, kde je účinok najväčší, ako sú kľúčové technológie a reprezentatívne iniciatívy pre vznikajúce a budúce technológie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné využívať súčinnosť medzi rámcovými programami pre výskum a inovácie a štrukturálnymi fondmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednotlivé orgány, ktoré spravujú siedmy rámcový program, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálne fondy si musia byť vedomé možností, ktoré ponúka každý z týchto nástrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti existujúcich foriem súčinnosti v oblasti financovania stále nie sú dostatočne známe; vyzýva regióny a členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili úsilie o zlepšenie komunikácie;

24.

víta vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý bol zriadený na stimuláciu a poskytovanie inovácií na špičkovej svetovej úrovni prostredníctvom spojenia vyššieho vzdelávania, výskumu a podnikateľskej sféry v rámci spoločného cieľa; zdôrazňuje významný prínos, ktorý môže poskytnúť Európsky inovačný a technologický inštitút pri poskytovaní stimulov pre inovačné programy, a dôležitú úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozpočet pre Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) takým spôsobom, aby pridelené prostriedky spolu s prostriedkami z ďalších zdrojov dosiahli kritický objem potrebný na zvládnutie a úplné preskúmanie zásadných výziev, ktorým čelia spoločnosti v EÚ;

25.

zdôrazňuje potrebu usmernení na zaručenie konkurenčného prideľovania a rýchleho využitia prostriedkov a zavedenia systému odmeňovania projektov s najväčším okamžitým hospodárskym vplyvom;

26.

zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom v rozvoji internetových technológií a nízkouhlíkových aplikácií IKT; navrhuje, aby sa rozpočet EÚ v oblasti výskumu IKT v nasledujúcom finančnom výhľade zdvojnásobil;

27.

zdôrazňuje, že inovačná politika by sa mala koordinovať s ostatnými politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami (vrátane politík v oblasti priemyslu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov) so zreteľom na skutočnosť, že zvolené prístupy by mali byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobiť rôznym vnútroštátnym a regionálnym podmienkam;

28.

s poľutovaním vníma skutočnosť, že úsilie o zjednodušenie nástrojov EÚ na výskum a inovácie nebolo úspešné a že postupy sú naďalej príliš zložité a časovo náročné, čo obzvlášť komplikuje zapojenie malých a stredných podnikov do týchto programov;

29.

domnieva sa, že v záujme užívateľskej prístupnosti a transparentnosti bude potrebné zabrániť prekrývaniu a zdvojeniu podporných programov, spôsobenému nedostatočnou koordináciou rôznych úrovní činností; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa nástroje pomoci EÚ pre MSP mohli v budúcnosti spojiť v rámci jedného generálneho riaditeľstva, napríklad GR pre podnikanie; domnieva sa, že by to uľahčilo vonkajšiu prezentáciu a prípadným príjemcom poskytlo jednotné kontaktné miesto;

30.

vyzýva taktiež Komisiu, aby zabezpečila, že regulačný rámec EÚ bude skôr inovácie podporovať než brániť zmenám, a že bude existovať účinná spolupráca medzi príslušnými vnútornými útvarmi a generálnymi riaditeľstvami pri využití štruktúry, ako je zamýšľaná pracovná skupina, s cieľom súvislejšie a komplexnejšie zvažovať inovačné otázky; je presvedčený, že by to malo viesť k menšej roztrieštenosti nástrojov EÚ v oblasti inovačnej politiky;

31.

takisto vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali iniciatívy zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

32.

zdôrazňuje, že spoločné úsilie orgánov EÚ by sa malo zameriavať na preklenutie rozdielu medzi výskumom a inováciami, ako aj medzi uplatnením na trhu a komerčným využitím výrobku; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť styčné plochy medzi rámcovými programami alebo prepojenia medzi opatreniami v oblasti výskumu a inovácií naprieč programami;

33.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové inovačné ukazovatele, ktoré sú vhodnejšie pre hospodárstva založené čoraz viac na znalostných službách a prispôsobila existujúce ukazovatele tak, aby európsky prehľad výsledkov inovácií neposkytoval len porovnávaciu analýzu inovačnej kapacity členských štátov, ale takisto lepšie identifikoval silné a slabé stránky opatrení EÚ v oblasti inovácií;

34.

zdôrazňuje dôležitosť komplexnejších informácií týkajúcich sa vhodných postupov a zdrojov financovania a spoľahlivých údajov týkajúcich sa alternatívnych foriem financovania, ako sú licenčné dohody, s cieľom primäť podniky k tomu, aby boli ochotnejšie investovať;

35.

zdôrazňuje, že okrem verejného financovania je potrebné intenzívnejšie stimulovať aj súkromné financovanie;

36.

zdôrazňuje význam lepšej harmonizácie prístupu k prostriedkom EÚ pre všetkých účastníkov v záujme zlepšenia účasti MSP na riadiacich štruktúrach a činnostiach spoločných technologických iniciatív;

37.

vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne pre inovácie predstavila konkrétne nástroje na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom pre inovatívne podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zohľadniť rozdielne požiadavky týkajúce sa financovania a intenzitu inovácií spoločností v ich rôznych počiatočných fázach a fázach rastu;

38.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť predpoklady pre lepšiu dostupnosť rizikového kapitálu s ohľadom na potreby MSP, ako aj rozšíriť nástroje EIB na financovanie založené na princípe rozdelenia rizika (RSFF); vyzýva Komisiu, aby v záujme stimulácie súkromných investícií v oblasti inovácií preskúmala, aké kroky možno prijať na dosiahnutie takého rozdelenia rizika, ktoré by bolo prijateľné pre všetky zapojené strany;

39.

vyzýva príslušné členské štáty a orgány EÚ, aby zlepšili osvedčené nástroje financovania pre malé a stredné podniky, ako sú mikroúvery a rizikový kapitál pre tých, ktorí chcú investovať do inovatívnych podnikov a pre investorov, napríklad na sponzorovanie podnikateľských projektov mladých vedcov, ako aj pôžičky a záruky, a aby pomocou daňových, finančných, podnikateľských a administratívnych stimulov prilákali investície, čím by sa znížilo riziko presídlenia spoločnosti pre nepriaznivé rámcové podmienky štátnej pomoci a podniky by boli motivované zamestnávať ľudské zdroje na účely výskumu a inovácií, čo by podporilo vývoj nových výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť minimálnu výšku pridelených prostriedkov malým a stredným podnikom vo verejných výzvach zverejnených v rámci výskumných a inovačných iniciatív na základe rovnakého záväzku, ako bol prijatý pre siedmy rámcový program (15 % zdrojov v programe spolupráce);

41.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami vnútorného trhu prispôsobila existujúce pravidlá EÚ pre štátnu pomoc tak, aby podporovali investície do nevyhnutných nových technológií a zabezpečila sa tak dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ a rovnaké podmienky na globálnej úrovni; osobitne naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby pri revidovaní pravidiel EÚ o štátnej pomoci zohľadnili iniciatívu pre kľúčové technológie a tým členským štátom umožnili vytvoriť vnútroštátne stimulačné systémy na podporu kľúčových technológií;

42.

zdôrazňuje význam spoločných technologických iniciatív zodpovedajúcich určitým kritériám z hľadiska veľkosti a štruktúr riadenia a vykonávania pravidelného posúdenia vplyvu schválených spoločných technologických iniciatív, pokiaľ ide o ich prínos ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

43.

v tejto súvislosti víta skutočnosť, že rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie bude v roku 2010 predmetom preskúmania;

44.

zastáva názor, že zlepšenú podporu inovácií musí vždy sprevádzať zníženie byrokratickej záťaže pre žiadateľa; vyzýva Komisiu, aby odstránila byrokraciu prepracovaním postupov rámcového programu a vytvorením výboru užívateľov;

45.

vyzýva príslušné orgány EÚ, aby najmä pre malé a stredné podniky zlepšili rámcové podmienky na ochranu duševného vlastníctva, a najmä patentov, keďže náklady na ne, ako aj ich kvalita sú základným faktorom ovplyvňujúcim inovácie;

46.

v tejto súvislosti s poľutovaním vníma absenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o včasné dosiahnutie dohody o patente Spoločenstva a jednotný systém patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie pre rozvoj inovatívnych výrobkov;

47.

odporúča presadzovanie moderných politík v oblasti duševného vlastníctva, ktorými sa podporujú inovácie, napríklad zhromažďovanie patentov, spoločné patentové platformy a licencie na plné práva;

48.

zdôrazňuje zároveň význam vývoja patentu Spoločenstva, ktorý by bol vhodný pre MSP, pre európske hospodárstvo v súlade s politikami EÚ o inováciách;

49.

berie na vedomie narastajúce využívanie patentov ako záruk bankového financovania, ale konštatuje, že bankám často chýbajú technické poznatky, aby dokázali správne posúdiť hodnotu patentov pri poskytovaní úverov; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by EÚ mala poskytnúť podporu na vývoj noriem hodnotenia;

50.

zdôrazňuje dôležitosť programov, ktoré majú nabádať MSP, aby využívali vývoj v oblasti technológií a výskumný personál;

51.

zdôrazňuje, že tri strany vedomostného trojuholníka – vzdelávanie, výskum a inovácie – sa nesmú oddeliť; na tento účel vyzýva, aby sa neznižovali investície do odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania kvalifikovaných pracovníkov, keďže tieto investície sú zásadne dôležité vzhľadom na vplyv inovačnej kapacity na konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najviac zatraktívniť podmienky pre vedcov a ich kvalifikovaných pracovníkov, aj pokiaľ ide o ich mobilitu, aby EÚ dokázala obstáť v celosvetovej konkurencii; zdôrazňuje, že s tým súvisí zlepšovanie pracovných podmienok výskumných pracovníčok;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/48

A.

keďže zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ v rámci Lisabonskej zmluvy, a zároveň je morálnym záväzkom a takisto je vo vlastnom dlhodobom záujme EÚ,

B.

keďže EÚ ako najväčší svetový darca a jej členské štáty musia hrať vedúcu úlohu na septembrovom zasadnutí týkajúcom sa rozvojových cieľov tisícročia a prijať ambiciózne, jednotné stanovisko, ktoré môže byť hnacou silou s cieľom včas dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia,

C.

keďže EÚ v súčasnosti chýba približne 20 miliárd EUR na splnenie jej záväzkov v oblasti financovania rozvojových cieľov tisícročia,

D.

keďže niektoré členské štáty EÚ obmedzujú rozsah finančných prostriedkov určených na pomoc,

E.

keďže hodnota svetových finančných transakcií dosiahla 70-násobok svetového HND,

F.

keďže nepredvídateľná pomoc môže byť pre prijímateľské krajiny škodlivá a keďže kvalitnejšia pomoc by mohla uvoľniť ďalšie 3 miliardy EUR ročne na rozpočty EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvoja (12),

G.

keďže 82 % nových úverov MMF bolo poskytnutých krajinám v rámci európskeho priestoru, kým najmenej rozvinutým krajinám by prospel väčší podiel z nových úverov MMF,

H.

keďže skupina krajín G20 je síce reprezentatívnejšia ako G8, OSN je však aj naďalej najširšie fórum na riešenie otázok globálneho riadenia,

I.

keďže nezrovnalosti v politikách EÚ nesmú oslabiť vplyv financovania rozvoja,

J.

keďže peňažné prevody prinášajú hospodárstvam rozvojových krajín najmenej 300 miliárd USD ročne (13),

K.

keďže hoci sa v rámci niektorých RCT dosiahli povzbudivé výsledky, v súčasnosti nedosahuje stanovenú úroveň ani jeden zo všetkých ôsmich RCT a iba rozhodný prejav politickej vôle umožní dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia v piatich rokoch, ktoré ostávajú do konečného termínu v roku 2015,

L.

keďže niektoré najmenej rozvinuté krajiny pravdepodobne nesplnia ani jeden RCT,

M.

keďže súčasná potravinová a palivová kríza spolu so svetovou hospodárskou krízou a zmenou klímy viedli k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby dosiahnutých za posledné desaťročie,

N.

keďže vlastníctvo pôdy vytvára stimuly pre jednotlivcov, rodiny a spoločenstvá, aby riadili vlastný rozvoj a zaisťovali potravinovú bezpečnosť na miestnej úrovni,

O.

keďže náklady na zmierňovanie zmeny klímy v rozvojových krajinách by mohli do roku 2020 dosiahnuť približne 100 miliárd USD ročne (14) a náklady na hospodársku krízu minimálne tiež toľko (15),

P.

keďže pri preskúmaní RCT by sa mala brať do úvahy situácia rozvojových krajín „so stredne veľkými príjmami“, pretože tieto krajiny aj naďalej žiadajú o pomoc pri dosahovaní svojho plného potenciálu rozvoja,

Q.

keďže najmä priemyselné krajiny sú zodpovedné za zmenu klímy a finančnú a hospodársku krízu,

R.

keďže sa zvyšuje počet chudobných pracujúcich a ľudí so zraniteľnými pracovnými miestami,

S.

keďže nedostatok mieru, bezpečnosti, demokracie a politickej stability často bráni chudobným krajinám naplniť svoj úplný rozvojový potenciál,

T.

keďže korupcia poškodzuje produktivitu, vytvára nestabilitu a znemožňuje zahraničné investície,

U.

keďže nezákonné kapitálové toky z rozvojových krajín sa odhadujú na 641 až 941 miliárd USD a keďže tento odliv narúša schopnosť rozvojových krajín vytvárať vlastné zdroje a vyčleňovať viac prostriedkov na znižovanie chudoby (16),

V.

keďže hoci sa pri niektorých RCT týkajúcich sa zdravia dosiahol veľký pokrok, splnenie troch RCT týkajúcich sa zdravia, a najmä úmrtia matiek, je najviac vzdialené,

W.

keďže 13 % všetkých úmrtí matiek v rozvojových krajinách spôsobujú nebezpečné interrupcie a keďže toto číslo je v Afrike oveľa vyššie (17),

X.

keďže za posledné desaťročie sa podstatne znížilo financovanie v oblasti plánovaného rodičovstva založené na individuálnom zohľadnení každej ženy,

Y.

keďže aj keď splníme všetky RCT, v chudobných krajinách budú naďalej existovať výzvy týkajúce sa chudoby a utrpenia,

Z.

keďže nesplnenie našich sľubov týkajúcich sa RCT bude znamenať pokračovanie utrpenia pre milióny chudobných ľudí a vážne naruší dôveru medzi severom a juhom,

1.

očakáva, že Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2010 schváli ambiciózne a jednotné stanovisko EÚ pred septembrovým zasadnutím OSN o rozvojových cieľoch tisícročia a jeho výsledkom budú nové, dodatočné, transparentné a merateľné záväzky, orientované na výsledky;

2.

vyzýva členské štáty, aby si splnili záväzky, ktoré prevzali ako súčasť Európskeho konsenzu o rozvoji;

3.

poukazuje na to, že plnenie rozvojových cieľov tisícročia musí zostať pre Európsku úniu hlavným cieľom; zdôrazňuje, že obmedzenie chudoby prostredníctvom splnenia rozvojových cieľov tisícročia sa musí jednoznačne uznať za spoločný rámec rozvojovej politiky EÚ, čo sa musí jasne odzrkadliť vo všetkých príslušných politikách – vrátane obchodnej politiky – a v legislatívnych návrhoch; je presvedčený, že rozvojové ciele tisícročia by sa nemali chápať ako technická otázka, ktorá sa jednoducho vyrieši poskytovaním väčšieho objemu finančných prostriedkov alebo obchodných príležitostí bez toho, aby sa určili a riešili základné príčiny chudoby;

4.

zdôrazňuje, že údaje uvedené v nedávnej správe OSN s názvom Prehodnotenie chudoby (Rethinking Poverty) sú nielen znepokojujúce, ale tiež jasne ukazujú, že riziko nesplnenia rozvojových cieľov tisícročia je skutočné;

5.

vyzýva všetky členské štáty, aby najneskôr do roku 2015 splnili svoje sľuby v oblasti pomoci stanovené na 0,7 %;

6.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli prísnejšie opatrenia, pokiaľ ide o zodpovednosť v plnení záväzku poskytnúť 0,7 % HND ako pomoc do roku 2015 vrátane ustanovenia postupu „partnerského preskúmania ODA“, ktorým by sa v rámci Rady pre zahraničné veci vyhodnocoval pokrok v plnení cieľa 0,7 % do roku 2015 a ktorého zavŕšením by bola správa Európskej rade a Európskemu parlamentu;

7.

vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli opatrenia v oblasti rozvojovej pomoci a vydali viacročné časové plány splnenia RCT; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby oficiálna rozvojová pomoc (ODA) bola plne transparentná, a súčasne ju žiada, aby zverejnila sumy, ktoré členské štáty vynaložili na ODA;

8.

vyzýva EÚ a OECD, aby nezovšeobecňovali definíciu rozvojovej pomoci (oficiálna rozvojová pomoc) alebo nepočítali zrušenie dlhu alebo iné finančné toky mimo oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci medzi náklady na rozvojovú pomoc;

9.

vyzýva všetky členské štáty, aby v rámci G20 a OSN aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom a podporovali väčšiu transparentnosť vrátane systematického poskytovania informácií o ziskoch a daniach a systému poskytovania správ na základe jednotlivých krajín, aby sa rozvojovým krajinám umožnilo zachovanie vlastných zdrojov na vlastný rozvoj;

10.

vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju politiku týkajúcu sa zahraničných (offshore) finančných centier na základe prísnejších kritérií, než je zoznam Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý vymedzuje zakázané a monitorované jurisdikcie, a aby zabezpečila jej vykonávanie a poskytovala výročné správy o pokroku;

11.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších peňažných prevodov;

12.

vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali iniciatívy OSN a prijali opatrenia na zvýšenie zodpovednosti dlžníkov a veriteľov pri nezávislých dlhových transakciách;

13.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby sa opätovne usilovali o zníženie dlhového zaťaženia najmenej rozvinutých krajín s dokázateľnou zodpovednosťou, transparentnosťou a dobrým riadením;

14.

vyzýva EÚ, aby poskytla dôležité finančné prostriedky na pomoc chudobným krajinám v boji proti vplyvom zmeny klímy a hospodárskej krízy; trvá na tom, aby tieto finančné prostriedky prirodzene dopĺňali existujúce záväzky v oblasti poskytovania pomoci;

15.

vyzýva všetky členské štáty, aby sa zaviazali vyčleniť podstatne viac zdrojov na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc v rámci nasledujúceho finančného výhľadu a Európskeho rozvojového fondu;

16.

vyzýva Komisiu, aby využila svoje jestvujúce nástroje spolupráce s rozvojovými krajinami vrátane akčných plánov európskej susedskej politiky, Východného partnerstva, VSP a VSP+ na ďalšie vymedzenie a realizáciu konkrétnych krokov zameraných na uľahčenie dosiahnutia RCT;

17.

vyzýva všetky členské štáty, aby podstatne zvýšili výšku pomoci poskytovanej na základe rozpočtovej pomoci, najmä prostredníctvom zmlúv o RCT, trvá však na splnení kritérií v oblasti demokracie, ľudských práv, správy a iných základných kritérií a na intenzívnejšej a lepšej kontrole a auditoch;

18.

vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ pokračovala v práci prostredníctvom širokého spektra jestvujúcich finančných nástrojov na celosvetovej úrovni a na úrovni jednotlivých krajín dodatočne k rozpočtovej podpore vrátane globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a prostredníctvom iných relevantných organizácií a mechanizmov, najmä organizácií a spoločenstiev občianskej spoločnosti;

19.

vyzýva všetky členské štáty, aby naďalej zlepšovali koordináciu darcov uvoľňovaním všetkej svojej pomoci v súlade s deklaráciami z Paríža a Akkry, a tak znížili nadmernú rozdrobenosť rozpočtu vyčleneného na pomoc, čo je nevyhnutné pre súdržnosť a odstúpenie od viazania pomoci; uznáva tiež, že rôzne členské štáty môžu poskytovať odborné vedomosti v rôznych zemepisných oblastiach a rozvojových sektoroch;

20.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že v rámci nového inštitucionálneho usporiadania EÚ bude prvoradá zodpovednosť za programovanie rozvojových fondov a určenie priorít v právomoci komisára pre rozvoj;

21.

vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky proti chudobe tým, že prijme súdržnú politiku, ktorá zahŕňa oblasti obchodu a rozvojovej spolupráce, ako i spoločné politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu, s cieľom vyhnúť sa priamym alebo nepriamym dôsledkom na hospodárstva rozvojových krajín;

22.

vyzýva EÚ, aby obhajovala zásadu potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách a aby počas súčasných rokovaní WTO naliehavo vyzývala všetky zapojené strany, aby túto zásadu dodržiavali;

23.

je presvedčený, že dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia si vyžaduje opatrenia na podporu prístupu k pôde, vode a zdrojom biodiverzity a opatrenia na podporu politiky miestnej podpory udržateľných malých poľnohospodárskych podnikov;

24.

vyzýva EÚ, aby z rozvojového hľadiska preverila svoje zmluvy v oblasti rybného hospodárstva tak, aby úplne zohľadňovali sociálny a hospodársky vplyv na miestne komunity, konkrétne prostredníctvom dlhodobej pomoci EÚ príslušnému odvetviu a prostredníctvom mechanizmu, ktorým vlastníci lodí pokryjú spravodlivú časť nákladov spojených s prístupom pre lode EÚ;

25.

vyzýva EÚ, aby nenaliehala prostredníctvom svojej obchodnej politiky na chudobné krajiny, aby otvorili zraniteľné odvetvia na trhu, pokiaľ im ich úroveň rozvoja bráni v spravodlivej hospodárskej súťaži na svetovej úrovni, a aby súčasne posilňovala zameranie politiky pomoci EÚ obchodu na chudobné krajiny;

26.

vyzýva EÚ, aby bojovala za včasné závery rokovaní WTO v Dauhe, orientované na rozvoj;

27.

žiada, aby hodnotenie rizika zmeny klímy bolo systematicky začleňované do všetkých aspektov plánovania politík a rozhodovania vrátane obchodu, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti; požaduje, aby sa výsledok tohto hodnotenia použil pri formulácii jasných usmernení pre udržateľnú politiku rozvojovej spolupráce;

28.

zdôrazňuje, že problém zmeny klímy treba efektívne riešiť na celosvetovej úrovni, pričom priemyselné krajiny by mali prevziať zodpovednosť a postaviť sa na čelo boja proti účinkom skleníkových plynov, pretože ak sa tento problém nebude riešiť, ohrozí sa dosiahnutie RCT;

29.

vyzýva EÚ a členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k dohovoru z Espoo, aby plne dodržiavali ustanovenia protokolu pri pomoci rozvíjať programy a verejné projekty v rozvojových krajinách;

30.

je presvedčený, že obchod môže byť silným motorom hospodárskeho rastu, hoci rast samotný nemôže vyriešiť rozvojové problémy; verí, že pomalý pokrok kola rokovaní v Dauhe bráni medzinárodnému obchodnému systému, aby prispel k naplneniu rozvojových cieľov tisícročia; zdôrazňuje, že pozitívny záver kola rokovaní v Dauhe by mohol pomôcť pri poskytovaní súboru hospodárskych stimulov na globálnej úrovni; berie na vedomie mnoho štúdií UNCTAD a ďalších inštitúcií, ktoré ukazujú, že rozsiahla liberalizácia obchodu v najmenej rozvinutých krajinách zriedkavo viedla k udržateľnému a výraznému zmierneniu chudoby a prispela k poklesu cenového pomeru dovozu a vývozu rozvojových krajín, najmä krajín Afriky;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité usilovať sa o uľahčenie zapojenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva; pripomína, že otvorenosť obchodu a podpora kapacity ponuky sú dôležité prvky každej súdržnej rozvojovej stratégie a že iniciatívy technickej pomoci súvisiacej s obchodom predstavujú dodatočný nástroj na odstránenie chudoby a boj proti nedostatočnému rastu;

32.

pripomína, že zlepšenie obchodnej kapacity v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách im môže pomôcť získať zručnosti týkajúce sa obchodu a infraštruktúru, potrebné na plnenie dohôd WTO a využívanie výhod, ktoré z nich vyplývajú, rozšíriť ich obchod, využiť nové a existujúce obchodné príležitosti, plniť nové dohody a prispôsobiť sa meniacemu sa vonkajšiemu obchodnému prostrediu;

33.

víta existujúce iniciatívy v oblasti obchodu s rozvojovými krajinami na úrovni EÚ a WTO, najmä iniciatívu Všetko okrem zbraní, VSP a VSP +, ako aj zásadu asymetrie a prechodné obdobia dohodnuté vo všetkých existujúcich európskych dohodách o partnerstve, a žiada Európsku komisiu, aby túto politickú stratégiu upevnila; poukazuje na to, že systém VSP poskytuje svojim užívateľom väčšiu stabilitu, predvídateľnosť a viac obchodných príležitostí; poznamenáva, že krajinám, ktoré ratifikovali a účinne presadili kľúčové medzinárodné dohovory o udržateľnom rozvoji, sociálnych právach a riadnej správe verejných vecí, sa poskytujú dodatočné preferencie (prostredníctvom režimu VSP);

34.

vyzýva Komisiu, aby v rámci súčasných rokovaní WTO a dvojstranných rokovaní o dohodách o voľnom obchode presadila, aby sa viac hovorilo o rozvoji;

35.

pripomína, že stratégia pomoci pre obchod je zameraná na chudobné a zraniteľné krajiny pri rozvíjaní základnej hospodárskej infraštruktúry a nástrojov, ktoré potrebujú na využitie obchodu ako hnacej sily hospodárskeho rastu a rozvoja; víta vyhlásenia Komisie, že EÚ už splnila svoj cieľ poskytnúť do roku 2010 na pomoc súvisiacu s obchodom 2 miliardy EUR, keďže celková výška podpory na túto pomoc zo strany EÚ a jej členských štátov dosiahla v roku 2008 2,15 miliardy EUR (1,14 miliardy EUR z členských štátov a 1,01 miliardy EUR z EÚ), a konštatuje, že sa dosiahli tiež významné výsledky v súvislosti so širším programom pomoci obchodu vrátane dopravy a energetiky, výrobných odvetví a úprav súvisiacich s obchodom; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie (vrátane číselných údajov) o rozpočtových riadkoch, ktoré sa používajú na financovanie pomoci súvisiacej s obchodom a pomoci obchodu;

36.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť a podporu najmenej rozvinutým krajinám s cieľom zvýšiť celkovú úroveň finančných prostriedkov EÚ na pomoc obchodu, ktorá v poslednom čase nezaznamenala výrazný nárast; zastáva názor, že vzhľadom na to, že regionálna integrácia je v rámci programu EÚ na pomoc obchodu čoraz dôležitejšia, malo by sa zvýšiť úsilie o dokončenie regionálnych balíkov pomoci obchodu pre krajiny AKT; zastáva názor, že existuje priestor na zvýšenie účinnosti pomoci prostredníctvom zlepšenia spoločnej analýzy, spoločných stratégií reakcie a spoločného zabezpečovania opatrení na pomoc obchodu;

37.

zastáva názor, že rozmer juh – juh sa stáva rýchlo rastúcou súčasťou svetového obchodu, môže sa stať čoraz dôležitejším prvkom pri zabezpečovaní rozvoja najchudobnejších krajín a že ho treba povzbudzovať a podporovať;

38.

vyzýva EÚ, aby si zachovala integrovaný a komplexný prístup k RCT, uznávajúc, že všetky jednotlivé ciele sú vzájomne prepojené a predstavujú minimálne požiadavky na odstránenie chudoby;

39.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;

40.

vyzýva rozvojové krajiny, aby minimálne 15 % zo svojho štátneho rozpočtu vyčlenili na zdravotníctvo a aby zlepšili svoje systémy zdravotnej starostlivosti;

41.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali voľný prístup k zdravotníctvu a vzdelávaniu;

42.

vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zmenili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a podporili politiky v oblasti dobrovoľného plánovaného rodičovstva, bezpečných interrupcií, liečenia pohlavne prenosných infekcií a poskytovania dodávok v oblasti reprodukčného zdravia v podobe liekov zachraňujúcich život a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov;

43.

žiada Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa súvislým a uceleným spôsobom zaoberali RCT 5 (zlepšenie zdravia matiek), RCT 4 (detská úmrtnosť) a RCT 6 (HIV/AIDS, malária a tuberkulóza), spolu s RCT 3 (rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien);

44.

žiada, aby strategické dokumenty pre krajinu a regionálne strategické dokumenty zdôraznili potrebu právnych predpisov v oblasti boja proti násiliu a diskriminácie žien, podporili účasť žien na rozhodovacom procese a poukázali na potrebu politík zohľadňujúcich rodové hľadisko;

45.

znovu zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať tie rozvojové krajiny, ktoré využívajú takzvanú flexibilitu zapracovanú do Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), s cieľom poskytnúť lieky za prijateľné ceny v rámci ich domácich programov verejného zdravia; zdôrazňuje, že dohody, ktoré zaručujú prístup ku generickým liekom, nesmú byť ohrozené dohodami o voľnom obchode;

46.

vyzýva EÚ, aby minimálne polovicu svojej pomoci poskytla najmenej rozvinutým krajinám a zamerala sa na tie skupiny ľudí, ktoré to v týchto krajinách najviac potrebujú, najmä na ženy, deti a na ľudí so zdravotným postihnutím, a aby sa vo svojich rozvojových stratégiách účinnejšie zamerala na záujmy zraniteľných skupín;

47.

v súvislosti s tým podporuje návrh Komisie prerozdeliť finančné prostriedky v rámci strednodobého preskúmania programov pre AKT najzaostávajúcejším krajinám;

48.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby osobitnú pozornosť venovali právam menšín, a nalieha, aby EÚ začlenila pevne stanovenú doložku o ľudských právach a nediskriminácii do svojich medzinárodných dohôd, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasového či etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie a diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS;

49.

vyzýva EÚ a vlády partnerských krajín, aby zvýšili investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti na úroveň, ktorá zaručí odstránenie hladu pre všetkých, s osobitným zameraním na naliehavé potreby odstránenia hladu, na programy týkajúce sa malých poľnohospodárov a sociálnej ochrany;

50.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k úverom;

51.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v súčasnosti získavajú poľnohospodársku pôdu (najmä v Afrike) zahraniční investori, za ktorými stojí vláda, čo môže narušiť miestnu potravinovú bezpečnosť a môže mať vážne a ďalekosiahle dôsledky v rozvojových krajinách; naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali vplyvom súvisiacim s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy (vrátane vyvlastňovania malých poľnohospodárov a neudržateľného využívania pôdy a vody) tým, že sa obyvateľstvu prizná právo na kontrolu nad poľnohospodárskou pôdou a inými dôležitými prírodnými zdrojmi;

52.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vystupňovali svoje úsilie v oblasti boja proti detskej práci, a to podporovaním osobitných programov a prostredníctvom usmernení k politikám rozvoja a k medzinárodnému obchodu;

53.

vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby pevne podporili Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a účinne uplatňovali všetky aspekty programu dôstojnej práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby kontrolovala sociálnu ochranu zamestnancov, sociálny dialóg a základné pracovné normy v rozvojových krajinách a aby v prípade potreby poskytla stimuly a uplatnila sankcie prostredníctvom obchodných dohôd a všetkých ostatných dostupných nástrojov;

55.

vyzýva Svetovú banku a MMF, aby vyčlenili spravodlivejší podiel hlasovacích práv nedostatočne zastúpeným krajinám, čím sa zaručí, že dlžníci a veritelia budú mať z krátkodobého hľadiska rovnaké podiely hlasov a že poskytovanie úverov nebude narúšať zásady vlastníctva tak, ako sú zakotvené v záväzkoch z Paríža a Akkry;

56.

vyzýva MMF, aby zvýšil prístup krajín s nízkym príjmom k svojim zvýhodneným nástrojom a aby zvýšil prostriedky vyčlenené na zvláštne práva čerpania pre krajiny s nízkym príjmom podľa ich potrieb;

57.

zamýšľa pri spolurozhodovaní o nastávajúcom posúdení mandátu Európskej investičnej banky pre zahraničné činnosti zabezpečiť naplnenie jej záväzkov v oblasti rozvoja a viac prispôsobiť jej zdroje potrebám rozvojových krajín vrátane vzájomne účinných nástrojov poskytujúcich úvery chudobným krajinám;

58.

vyzýva všetky členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že OSN ostane dobrovoľným fórom na riešenie otázok týkajúcich sa svetovej správy a chudoby;

59.

vyzýva orgány EÚ a Africkej únie, aby opätovne investovali politickú vôľu do strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ a použili osobitné zdroje, ktoré tomuto partnerstvu umožnia dosiahnuť jeho úplný potenciál;

60.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby v rozvojových krajinách propagovali a podporovali demokraciu, mier, zásady právneho štátu a správu bez korupcie;

61.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli výnimočné úsilie o podporu verejnej správy v rozvojových krajinách s osobitným cieľom bojovať proti korupcii a vytvoriť administratívne prostredie, ktoré bude transparentné, nestranné a spravodlivé, a zároveň uznať neodmysliteľnú úlohu neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti;

62.

naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii, podnikli praktické kroky a účinne vykonali jeho ustanovenia, ako aj zriadili mechanizmy na monitorovanie pokroku;

63.

uznáva, že je potrebné, aby rozvojové krajiny zlepšovali medzinárodné účtovné normy, s cieľom predchádzať praktikám vyhýbania sa daňovej povinnosti a daňových únikov, a tak dosiahnuť lepšiu globálnu daňovú správu;

64.

vyzýva rozvojové krajiny, aby na všetkých úrovniach tvorby a vykonávania politík zapojili parlamenty, miestne vlády a občiansku spoločnosť, ako aj iné neštátne subjekty;

65.

vyzýva rozvojové krajiny, najmä tie, ktoré získavajú najväčší objem pomoci EÚ, aby posilnili riadnu správu vo všetkých verejných otázkach, a najmä pri riadení prijímanej pomoci, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla všetky kroky potrebné na zabezpečenie transparentnej a účinnej realizácie pomoci;

66.

uznáva rozhodujúce prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom a so znepokojením konštatuje nedostatok pokroku, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o mierové vyriešenie viaznucich konfliktov v susedstve EÚ a v iných krajinách, a naliehavo vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoje úsilie v tejto oblasti;

67.

vyzýva EÚ, aby začala ambiciózny a konštruktívny dialóg so všetkými tradičnými a vznikajúcimi darcami s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli RCT a aby zníženie chudoby bolo naďalej hlavným bodom svetového programu;

68.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/57

A.

keďže vzhľadom na pretrvávajúci závažný stav finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy sú očakávania týkajúce sa novej stratégie EÚ 2020, ktorú musí schváliť Európska rada v júni 2010, veľmi vysoké,

B.

keďže mnohé členské štáty ešte stále bojujú so stúpajúcou mierou nezamestnanosti, ktorá sa môže dotknúť až 28 miliónov osôb žijúcich v EÚ, zatiaľ čo zo strednodobého hľadiska neexistuje primerané politické riešenie, čo vyvoláva nesmierne sociálne a ľudské problémy, keďže v dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a zhoršila sa neistota zamestnania,

C.

keďže udržateľnejšie schémy výroby, distribúcie a spotreby sú zásadnou požiadavkou vzhľadom na zmenu klímy, stratu biodiverzity a úbytok prírodných zdrojov,

D.

keďže oznámenie Komisie a vyhlásenia Rady o obsahu stratégie EÚ 2020, ako sú hlavné ciele, kľúčové návrhy, ťažkosti a ukazovatele, mali veľmi všeobecný charakter a Komisia preto musí bezodkladne predložiť podrobné plány na objasnenie toho, ako sa tieto iniciatívy budú úspešne realizovať a predložiť tieto plány Parlamentu,

E.

keďže na to, aby sa dosiahli výsledky, musia byť európske úlohy a zodpovednosti organizovane rozdelené medzi európske, národné, regionálne a miestne úrovne európskej správy, ktoré musia zodpovedať nárokom na vysokú kvalitu a zodpovednosť, a všetci významní iniciátori zmien, ako sú podniky a univerzity spolupracujúce s miestnou a regionálnou samosprávou a občianskou spoločnosťou, by mali zohrávať kľúčovú úlohu v rámci nového mechanizmu zavádzania,

F.

keďže je dôležité, aby sa zohľadnila demografická kríza a jej dôsledky a keďže budúce generácie by nemali byť obetované pre to, aby sa zachovali existujúce výhody predchádzajúcich generácií,

1.

vyjadruje hlboké sklamanie nad hlavnými zložkami novej stratégie EÚ 2020, ktorú schválila Európska rada 26. marca 2010; nalieha na Európsku radu, aby si zo súčasnej krízy vzala ponaučenie a aby vypracovala skutočne prezieravú, ambicióznu a ucelenú stratégiu;

2.

požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ 2020 uplatňovala široká politická koncepcia pre budúcnosť EÚ ako konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia do centra tvorby politiky;

3.

zastáva názor, že členské štáty by mali zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť zavedením štrukturálnych reforiem s cieľom optimalizovať verejné výdavky, zredukovať byrokraciu, posilniť postavenie občanov, podporovať podnikanie a inovácie, vytvárať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre MSP, a umožniť ľuďom maximálne využiť svoj potenciál;

4.

uznáva, že v záujme zamedzenia reakciám na krízu eura, ktorá by viedla k dlhodobej hospodárskej stagnácii, by Únia mala zároveň vykonávať stratégiu zameranú na zrýchlenie udržateľného hospodárskeho rastu, spolu s reformami, ktorých cieľom je obnova a posilnenie konkurencieschopnosti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záveroch Európskej rady nie je zohľadnená potreba toho, aby sa súčasný krehký proces obnovy v plnej miere odrazil v novej stratégii do roku 2020, a to stanovením jednotného politického programu a úplným začlenením makroekonomickej politiky do tejto stratégie s cieľom zabezpečiť, aby nevyhnutná konsolidácia rozpočtov neohrozila realizáciu stratégie;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že s Parlamentom ako zastupiteľským orgánom občanov Európy sa nekonzultuje o ukazovateľoch, ktoré sú základom národného programu reforiem v rámci stratégie EÚ 2020; naliehavo vyzýva Radu, aby na svojom júnovom zasadaní podporila hlavné zložky stratégie EÚ 2020, no trvá na to, že Rada by nemala prijímať končené rozhodnutia o kľúčových nástrojoch a ukazovateľoch stratégie EÚ 2020 bez toho, aby čo najskôr uskutočnila riadne konzultácie s Európskym parlamentom; v duchu tejto myšlienky zastáva názor, že do stanovenia a vykonávania stratégie by mali byť aktívne zapojené aj regióny, mestské zastupiteľstvá, sociálni partneri a MVO;

7.

berie na vedomie päť hlavných cieľov, na ktorých sa dohodla Európska rada o miere zamestnanosti, výskume a rozvoji, emisiách skleníkových plynov, úrovniach vzdelania a sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele by mali byť formulované v rámci jednotnej a ucelenej stratégie udržateľného rozvoja, v ktorej by boli spojené programy hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky;

8.

zdôrazňuje, že jednotný trh je jednou z hlavných hnacích síl európskeho rastu a že ešte stále je potrebné jeho dokončenie; poukazuje na to, že pretrvávanie určitých prekážok voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu si vyžaduje ďalšie úsilie zo strany európskych inštitúcií v záujme vytvorenia spravodlivého, lepšieho, konkurencieschopnejšieho a účinnejšieho jednotného trhu;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby voľný obchod a prístup na svetový trh zostal jadrom tvorby politiky a že je sa treba vyhýbať akýmkoľvek snahám o protekcionizmus, pretože inovatívni podnikatelia a spoločnosti dokážu na voľnom a globálnom trhu prospievať;

10.

zdôrazňuje, že na dokončenie jednotného trhu, ako aj na to, aby ho občania viac akceptovali, sú potrebné odvážnejšie iniciatívy; preto víta správu vypracovanú Mariom Montim, ktorá podobne ako uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2010 (2) obsahuje zaujímavé návrhy na dosiahnutie konsenzu a vytvorenie silnejšieho jednotného trhu;

11.

domnieva sa, že vytvorenie účinného jednotného trhu si vyžaduje, aby Komisia vypracovala jednoznačný súbor politických priorít na základe prijatia tzv. zákona o jednotnom trhu, ktorý by sa mal vzťahovať na legislatívne, ako aj nelegislatívne iniciatívy zamerané na vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

12.

zdôrazňuje, že EÚ by mala stimulovať a podporovať MSP a podnikanie, ktoré sú rozhodujúce pre zachovanie a vytváranie pracovných miest, a že by mala znížiť administratívnu a regulačnú záťaž a zjednodušiť pravidlá, aby MSP mohli rýchlejšie rásť prostredníctvom voľného obchodovania s vlastnými produktmi/službami ponúkanými 500 miliónom spotrebiteľom, ktorý tvoria jednotný trh EÚ, a že musí ďalej obmedziť byrokraciu; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prostredníctvom politického úsilia na všetkých úrovniach dosiahlo úplné uplatňovanie iniciatívy „Small Business Act“;

13.

zdôrazňuje, že MSP sú hlavnou oporou sociálneho trhového hospodárstva, vytvárajú pracovné miesta a zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove hospodárskeho a udržateľného rastu, a preto treba uprednostniť pokračujúce úsilie v oblasti reforiem, ako sú právne predpisy priaznivé pre MSP, vytváranie vhodných podmienok pre začínajúcich podnikateľov, podpora podnikania a zlepšovanie prístupu k financovaniu; ďalej zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať ciele a iniciatívy, ktoré podnecujú zvyšovanie priemerného podielu kmeňového a rizikového kapitálu v spoločnostiach;

14.

poukazuje na to, že mikropodniky môžu často pomôcť v boji proti nezamestnanosti a že založenie podniku je často cestou k úspechu aj napriek nečinnosti spoločnosti, že prvým predpokladom pre rozvoj MSP je ich schopnosť získať dostatočné financovanie na ich aktivity a že zachovanie záručných mechanizmov, dynamické druhé trhy a bankový sektor podporujúci hospodársku činnosť v Európe sú základnými podmienkami pre rozvoj MSP;

15.

opakuje, že kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020 by mali byť kvalitné pracovné miesta, a že intenzívnejšie zameranie sa na dobré fungovanie trhov práce a na sociálne podmienky je nevyhnutné na zlepšenie zamestnanosti; požaduje preto novú agendu na podporu dôstojnej práce, zaručenie práv pracovníkov v celej Európe a zlepšenie pracovných podmienok;

16.

domnieva sa, že v novej stratégii sa musí klásť väčší dôraz na dôstojnú prácu vrátane boja proti nenahlásenej práci a na zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli naň získať prístup;

17.

domnieva sa, že nová stratégia by mala podporovať trhy práce, ktoré zlepšujú stimuly a pracovné podmienky ľudí a zároveň viac podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby prijímali nových a neprepúšťali starých zamestnancov;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali celkový cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali potenciál súčinnosti medzi prostriedkami politiky súdržnosti a prostriedkami na výskum a vývoj, a aby zabezpečili, aby tieto nástroje vyústili do inovácie, ktorá spoločnosti prinesie skutočný prospech;

19.

zdôrazňuje, že hlavné projekty v oblasti výskumu a vývoja, kľúčové investície do energetickej infraštruktúry, nová kompetencia EÚ v oblasti vesmírnej politiky, ako aj inovačná politika EÚ si vyžadujú pevnú, dôveryhodnú a udržateľnú finančnú podporu EÚ, ak sa majú dosiahnuť kľúčové ciele Únie do roku 2020;

20.

poukazuje na to, že Európa musí ďalej zvýšiť svoj potenciál, pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, vedu, výskum a technológiu, a tým i svoju inovačnú kapacitu ako kľúčové hľadiská konkurencieschopnosti a že znalostný trojuholník musí zostať jadrom stratégie EÚ 2020;

21.

zastáva názor, že v záujme dosiahnutia toho, aby bol európsky výskum účinnejší, je nevyhnutné zefektívniť existujúce štruktúry a vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre výskum a inovácie ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore; vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu a najmä dostupnosť rizikového kapitálu;

22.

vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele Európskej rady v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti nie sú ambiciózne a v tejto súvislosti nie sú zamerané na vedúcu úlohu vo svete, ktorý čelí zmene klímy a vážnemu úbytku prírodných zdrojov a v ktorom sú celosvetové ekosystémy na pokraji zrútenia; vyzýva preto na okamžité a súčasné prijatie týchto záväzných cieľov pre EÚ:

23.

berie na vedomie hlavný cieľ v oblasti zlepšenia vzdelávania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad absenciou číselne vyjadrených cieľov a naliehavo vyzýva Európsku radu, aby stanovila 100 % cieľ pre stredoškolské vzdelávanie, ako aj jasné kvalitatívne ciele a ukazovatele pre základné a stredoškolské vzdelávanie;

24.

žiada členské štáty, aby prijali ambiciózne ciele stanovené v oznámení Komisie o EÚ 2020 tak, aby do roku 2020 úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky boli pod 10 % príslušnej vekovej skupiny a aby najmenej 40 % populácie malo ukončené terciárne vzdelávanie alebo jeho ekvivalent;

25.

zdôrazňuje potrebu mohutných politík celoživotného vzdelávania, ktorými by sa mali podporovať príležitosti na odbornú prípravu a ktoré by mali byť dostupné jednotlivcom počas ich profesijného života; poukazuje na skutočnosť, že bude potrebné udržať počet aktívnych ľudí na trhu práce a posilniť sociálne začleňovanie;

26.

trvá na tom, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať cieľ znížiť chudobu v EÚ o polovicu, a poukazuje na skutočnosť, že väčšinu Európanov v súčasnosti žijúcich v chudobe alebo pod hrozbou chudoby tvoria ženy, a to najmä staršie ženy, migrantky, slobodné matky a opatrovateľky;

27.

víta návrhy Európskej rady o sociálnom začleňovaní, najmä a prednostne prostredníctvom zníženia chudoby, a zdôrazňuje potrebu jasných cieľov a iniciatív; pokladá to za jeden z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva na ambicióznu dlhodobú stratégiu proti chudobe s ďalekosiahlymi cieľmi v oblasti znižovania chudoby, sociálneho začleňovania vrátane žien, detí a starších ľudí a boja proti chudobe zamestnaných osôb; zdôrazňuje potrebu cieľa na zníženie počtu domácností bez zamestnania;

28.

vyjadruje hlboké poľutovania nad tým, že hlavné ciele vymedzené Európskou radou nezahŕňajú rodovú rovnosť; požaduje program v oblasti rodovej rovnosti na odstránenie existujúcich rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami a na zabezpečenie plnej účasti žien na trhu práce a v politike pri súčasnom presadzovaní kariérnych možností pre ženy; zdôrazňuje potrebu lepších podmienok v záujme zosúladenia pracovného a rodinného života;

29.

domnieva sa, že úspešná realizácia novej kľúčovej iniciatívy Inovácia v Únii je rozhodujúca pre podporu znalostného hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby v rozpočte Spoločenstva zvýšila celkové finančné prostriedky určené na výskum a vývoj;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť financovanie výskumu a vývoja a obmedziť byrokraciu, aby podniky založené na znalostiach dosiahli maximálnu účinnosť a aby bolo možné podporiť nové pracovné príležitosti;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre inováciu, napríklad vytvorením jednotného patentu EÚ; zastáva názor, že dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, a domnieva sa, že univerzity a podniky by mali byť nabádané k tomu, aby sa zúčastňovali na európskych programoch;

32.

domnieva sa, že pre MSP by sa mali stanoviť konkrétne ciele kompatibilných nástrojov financovania pre MSP s cieľom zaručiť digitálnu interoperabilitu a dostupnosť a že by mali jasne zahŕňať ciele EÚ v oblasti ekologických inovácií;