ISSN 1725-5236

Úradný vestník

Európskej únie

C 229

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 49
22. septembra 2006


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Návrhy právnych aktov

 

Výbor regiónov

 

65. plenárne zasadnutie 14. – 15. júna 2006

2006/C 229/1

Stanovisko Výboru regiónov zo 14. júna 2006 na tému oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania a na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade

1

2006/C 229/2

Stanovisko Výboru regiónov na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave

18

2006/C 229/3

Stanovisko Výboru regiónov na tému Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie

21

2006/C 229/4

Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Európskej komisie Uplatňovanie Lisabonského programu Spoločenstva: politický rámec pre posilnenie spracovateľského priemyslu v EÚ – k integrovanejšiemu konceptu priemyselnej politiky

29

2006/C 229/5

Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť

34

2006/C 229/6

Stanovisko Výboru regiónov na tému Tretí balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy

38

2006/C 229/7

Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému i2010: digitálne knižnice

51

2006/C 229/8

Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť

53

2006/C 229/9

Stanovisko Výboru regiónov na tému uznesenia Európskeho parlamentu o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe

57

2006/C 229/0

Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu a Biela kniha o európskej komunikačnej politike

67

SK

 


II Návrhy právnych aktov

Výbor regiónov

65. plenárne zasadnutie 14. – 15. júna 2006

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/1


Stanovisko Výboru regiónov zo 14. júna 2006 na tému oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ a na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade“

(2006/C 229/01)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ (KOM(2005) 666, konečné znenie) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpadoch (KOM(2005) 667, konečné znenie – 2005/0281 (COD)),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 5. januára 2006 požiadať podľa článkov 175 a 265 ods. 1 Zmluvy o ES Výbor regiónov o stanovisko k tejto téme,

so zreteľom na rozhodnutia svojho grémia z 12. apríla 2005 poveriť komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj vypracovaním tohto stanoviska,

so zreteľom na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie: „Tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ (KOM(2003) 301, konečné znenie – CdR 239/2003 (1)),

so zreteľom na svoju výhľadovú správu na tému „Realizácia smernice o skládkach odpadov (1999/31/ES) na regionálnej a lokálnej úrovni“ (CdR 254/2005),

so zreteľom na návrh stanoviska komisie pre trvalo udržateľný rozvoj (CdR 47/2006 rev. 2) prijatý 3. apríla 2006 (spravodajca: pán GROVE VEJLSTRUP, člen obecného zastupiteľstva Sydthy Kommune (DK/EĽS)),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza zo 14. júna) nasledujúce stanovisko:

1.   Názory Výboru regiónov

Výbor regiónov

Všeobecné pripomienky

1.1

víta tematickú stratégiu Komisie, keďže obsahuje integrovaný a celistvý prístup k sektoru odpadu, ktorý ponúka veľa možností pre ďalšie potrebné ekologické zlepšenia v tejto oblasti;

1.2

zdôrazňuje, že politika odpadov má zásadný význam pre celú politiku životného prostredia, a preto budú spoločné, zlepšené opatrenia v politike odpadov vo veľkej miere prospešné pre životné prostredie;

1.3

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávne územné celky vo väčšine členských štátov sú zodpovedné za podstatnú časť uplatňovania politiky životného prostredia EÚ, pričom jedným z jej najdôležitejších aspektov je práve politika odpadov; poznamenáva tiež, že miestne aregionálne orgány by mali zohrávať kľúčovú úlohu v procese rozvoja nových prístupov a vytvárania nových návrhov na opatrenia v oblasti odpadov;

1.4

poukazuje na to, že je potrebné značné úsilie a dialóg s miestnou úrovňou na prechod od jednoduchej likvidácie odpadu k trvalo udržateľnej politike, ktorej ťažisko leží na prevencii vzniku odpadu, opätovnom použití, recyklácii a zužitkovaní, a že lokálne a regionálne územné celky potrebujú na splnenie tejto úlohy ďalšie ľudské a finančné zdroje;

1.5

upozorňuje na odpadovú hierarchiu, ktorá by mala byť nosným a dominantným princípom politiky odpadov, poznamenáva však, že je otvorený novým systémom, ako napríklad proporčnému využitiu koncepcie životného cyklu zohľadňujúcej celý životný cyklus výrobkov, ak je ich účinnosť presvedčivo zdokumentovaná a sú prakticky zrealizovateľné;

1.6

varuje však, že pri realizácii tematickej stratégie v rozličných oblastiach, napr. pri otázke, odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, alebo pri zmiešaní nebezpečných odpadov, sú navrhované zbytočné a neúčelné uvoľnenia, ktoré môžu škodlivo vplývať na životné prostredie;

1.7

poukazuje na to, že aj naďalej pretrváva potreba jasných právnych predpisov, napr. vo vzťahu k definícii recyklácie a zužitkovania;

Cieľ stratégie

1.8

súhlasí s cieľom tematickej stratégie a s hodnotením, že politika EÚ týkajúca sa odpadu má potenciál na zmiernenie nadradených negatívnych dôsledkov spotreby zdrojov na životné prostredie a že EÚ by mala byť recyklačnou spoločnosťou;

1.9

interpretuje opis cieľov tematickej stratégie ako zameranie sa na odpadovú hierarchiu;

Opatrenia načrtnuté v stratégii

Uplatňovanie, zjednodušenie a modernizácia existujúcich právnych predpisov

1.10

považuje zameranie tematickej stratégie na terajšie problémy uplatňovania a na prispôsobenie súčasnej legislatívy berúc do úvahy vývoj v oblasti vedy a technológie za rozumnú;

1.11

súhlasí s ťažiskami stanovenými v tematickej stratégii: zjednodušením a modernizáciou existujúcich právnych predpisov, pokiaľ tak bude uľahčené uskutočnenie opatrení na ochranu životného prostredia;

Nová rámcová smernica o odpade

Článok 1

1.12

berie s uspokojením na vedomie odkaz na odpadovú hierarchiu, ktorá je považovaná za dôležitý východiskový bod pre opatrenia v oblasti odpadu na vytvorenie základu pre zmysluplnú a úspešnú odpadovú politiku;

1.13

ľutuje, že sa hierarchia na troch úrovniach sploštila. Postavenie opätovného použitia, recyklácie a zužitkovania na rovnakú úroveň protirečí duchu rozličných právnych aktov;

1.14

pýta sa, či členské štáty urobia, vzhľadom na voľnosť interpretácie článku, potrebné opatrenia a či využijú najvhodnejšie nástroje na dosiahnutie cieľa tohto článku;

Článok 2

1.15

ľutuje vyčiarknutie právneho základu pre prijatie špecifických právnych predpisov pre odpadové toky;

Článok 3

1.16

zdôrazňuje, že definícia „výrobcu“ zahŕňa aj to, že osoba, ktorá narába s odpadom, bez ohľadu na ňou uskutočnenú prípadnú zmenu povahy alebo zloženia odpadu, je vždy považovaná za výrobcu odpadu. Je to v rozpore s koncepciou, ktorú vypracovala samotná Komisia a podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje;

Článok 5

1.17

schvaľuje upresnenie definície zužitkovania spaľovaním, poznamenáva však, že definícia zužitkovania inými formami je ešte stále veľmi nejasná;

Článok 8

1.18

ľutuje vypustenie odkazu na „zásadu pôvodcu“, ktorá je základom uplatňovania zodpovednosti producentov;

Článok 11

1.19

konštatuje s poľutovaním, že zavedenie koncepcie, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, ako aj jeho definícia, môžu mať rozsiahle a nevhodné dôsledky, o. i.

že sa na produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, nebudú dať klásť ďalšie požiadavky na spracovanie,

že sa produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, nebudú dať ďalej sledovať,

že prestane existovať právo udeľovať pokyny prípadne povinnosť využitia pre produkty, ktoré vyhovujú definícii odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje;

1.20

konštatuje, že koncepcia, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, bude obmedzená na odpadové toky, pri ktorých to bude skutočne prospešné pre životné prostredie, zisťuje však, že ohraničenie rozsahu uplatnenia koncepcie je veľmi nejasné, keďže význam pojmu „skutočný osoh pre životné prostredie“ nie je bližšie definovaný;

Článok 12

1.21

víta, že smernica o nebezpečných odpadoch a rámcová smernica budú zhrnuté do jednej rámcovej smernice;

Článok 16

1.22

ľutuje, že ustanovenia pre triedenie nebezpečných odpadov jasne neuvádzajú, že zmiešavanie je zakázané pre všetky subjekty (vrátane producentov, subjektov, ktoré nebezpečný odpad prepravujú a prepravujú) okrem prevádzok, ktoré na to dostali povolenie podľa článku 19 (pozri odsek 1 písm. a) a d));

Článok 21

1.23

podporuje úsilie Komisie o stanovenie minimálnych požiadaviek pre povolenia na úrovniach, ktoré sú schopné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia, vyslovuje sa ale proti tomu, aby Komisia mala právomoc stanovovať tieto minimálne požiadavky podľa nedemokratického komitologického prístup;

Článok 25

1.24

víta ustanovenia o registrácii tých zainteresovaných, ktorí sa starajú o odpad v posledných fázach;

Článok 26

1.25

podporuje vyššie požiadavky na plány hospodárenia s odpadom, keďže ich považuje za užitočné, flexibilné nástroje, ktoré môžu navyše prispieť k šíreniu osvedčených postupov;

1.26

zdôrazňuje výzvu na používanie hospodárskych nástrojov v odpadovej politike, ako napríklad poplatky za materiály a zaobchádzanie a taktiež v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu, a poznamenáva, že s takýmito nástrojmi boli získané úspešné skúsenosti v niekoľkých krajinách; zdôrazňuje však, že súčasné diferencované využitie hospodárskych nástrojov narúša hospodársku súťaž a preto prízvukuje potrebu udržania hladkého chodu vnútorného trhu;

Článok 30

1.27

ľutuje, že Komisia prenecháva vytvorenie indikátorov na meranie dosiahnutých výsledkov jednotlivým členským štátom; vyzýva preto Európsku komisiu, aby ona stanovila uvedené minimálne ciele a indikátory na úrovni Spoločenstva;

Článok 32

1.28

víta nové ustanovenia o osobách, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad;

Príloha V

1.29

považuje korelačné tabuľky za užitočný nástroj na zabezpečenie neobmedzenej realizácie smernice;

Zavedenie koncepcie životného cyklu

1.30

považuje zavedenie analýz životného cyklu v rámci tematickej stratégie za užitočnú iniciatívu, ktorá zohľadňuje vplyvy produktu v priebehu celého jeho životného cyklu na životné prostredie, kritizuje však, že sa tematická stratégia zaoberá skorými fázami tohto cyklu iba vo veľmi obmedzenom rozsahu, t. j. s výrobcami a ich zodpovednosťou za výrobu ekologickejších produktov, a zastáva názor, že by táto smernica mala byť jasne prepojená so smernicou REACH, aby tak pokiaľ možno už pri sa výrobe nevznikali žiadne nebezpečné odpady, resp. aby ich nebezpečnosť bola zmenšená;

1.31

spochybňuje ďalej samotné vyhotovenie týchto analýz. Jasné stanovenie rozdelenia, ktoré osoby sú zodpovedné za vyhlásenie týchto analýz za platné, má rozhodujúci význam, keďže v opačnom prípade to zníži význam analýz a tieto nesplnia funkciu, ktorá sa od nich očakáva.

Zlepšenie vedomostného základu

1.32

podporuje úsilie Komisie podporovať zlepšovanie vedomostí, výskumu a vývoja týkajúcich sa sektora odpadu, keďže viac vedomostí a informácií predstavuje základné prvky pre zlepšenie praxe výrobcov a úradných orgánov v oblasti nakladania s odpadom, ako aj prevenciu vytvárania odpadu u spotrebiteľov; poznamenáva však, vzhľadom na rozdelenie zodpovednosti v jednotlivých členských štátoch, že je potrebné stavať na už existujúcich pevných základných poznatkoch miestnej a regionálnej úrovne. Stratégia v oblasti odpadového hospodárstva je vyjadrením rozdielnych vedomostných základov na úrovni Spoločenstva v rámci týchto organizácií: Európska agentúra pre životné prostredia, Spoločné výskumné stredisko, Európsky úrad v Seville a nový internetový portál „Science for Environment Policy“ oddelenia pre informácie v rámci GR pre životné prostredie. Pre miestnych a regionálnych aktérov je veľmi dôležité, aby Komisia presnejšie popísala úlohu jednotlivých menovaných organizácií, koordinovala a štruktúrovala ich výskum a aby existujúce poznatky boli ľahko prístupné;

Predchádzanie vzniku odpadu

1.33

súhlasí s tým, že v členských štátoch je potrebná ctižiadostivejšia politika predchádzania vzniku odpadu a považuje požiadavku vytvorenia programu na predchádzanie vzniku odpadu za rozumnú;

Na ceste k európskej recyklačnej spoločnosti

1.34

zdôrazňuje, že vytvorenie rovnakých východiskových podmienok v členských štátoch na zabránenie ekologicky neúčelným akciám, ako štandardný dumping, má ústredný význam, a podporuje preto iniciatívu Komisie v tejto oblasti;

1.35

zdôrazňuje dôležitosť zapojenia sociálnych prvkov do politiky životného prostredia a s radosťou konštatuje, že Komisia registruje vysoký rast a náročnosť na pracovnú silu sektora manažmentu odpadu a recyklácie; vyzýva však na diskusiu o tom, či uplatňovanie tejto stratégie vytvára pracovné miesta na celoeurópskej úrovni;

1.36

konštatuje, že na dosiahnutie tohto cieľa stratégie musí legislatíva poskytovať úroveň bezpečnosti, ktorá sa rovná plánovacím a investičným horizontom podnikov zapojených do ďalšieho rozvoja recyklovania.

Monitorovanie a hodnotenie

1.37

poznamenáva, že miestne a regionálne územné celky hrajú dôležitú úlohu pri realizácii tematickej stratégie, ako aj pri zabezpečení monitorovania a hodnotenia tematickej stratégie; žiada preto, aby týmto orgánom pripadla proaktívna úloha kľúčového aktéra pri uplatňovaní politiky odpadového hospodárstva v rôznych členských štátoch Európskej únie;

2.   Odporúčania Výboru regiónov

Výbor regiónov

2.1

ľutuje jednoznačné obmedzenie zákazu miešania, jeho nahradenie podmienkami, za ktorých miešanie môže byť povolené a zúženie definície miešania – krok, ktorý je veľkou zmenou a zahŕňa veľké riziká pre životné prostredie; a odporúča preto ponechať neobmedzený zákaz miešania nebezpečných odpadov;

2.2

vyzýva k tomu, aby bolo pri hodnotení v roku 2010 a pri ďalších hodnoteniach na pozadí technologického rozvoja prerokované, či má byť energetické využitie pre nové zariadenia zvýšené nad navrhovaných 65 % a či je možné vzniesť na recyklačné zariadenia iné požiadavky.

Odporúčania Výboru regiónov týkajúce sa smernice

Odporúčanie 1

Odôvodnenie 17a

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

 

Odôvodnenie 17a

Na dosiahnutie primeraného plánovania kapacít na úpravu sa môž u členské štáty odvolať na princíp sebestačnosti a princíp blízkosti k odpadu určenému na spaľovanie s energetickým zhodnocovaním a tak zabezpečiť, aby spáliteľný odpad vyprodukovaný na ich území mohol byť likvidovaný v spaľovniach na ich území.

Zdôvodnenie

Predpokladaná klasifikácia spaľovania s energetickým zhodnocovaním ako operácia zhodnocovania môže v niektorých krajinách narušiť rovnováhu medzi inštalovanou kapacitou spaľovní a objemom, ktorý je potrebné spracovať, hoci ponúkaná kapacita zodpovedá potrebám danej krajiny. Príslušné orgány by mali mať možnosť v takomto prípade obmedziť dovoz odpadu na spaľovanie, aby zabezpečili spracovateľské príležitosti pre odpad vyprodukovaný v ich oblasti jurisdikcie.

Odporúčanie 2

Článok 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Táto smernica stanovuje opatrenia na zníženie celkových environmentálnych dosahov súvisiacich s používaním zdrojov, tvorbou odpadu a odpadovým hospodárstvom.

Za tým istým účelom tiež stanovuje, že členské štáty musia prioritne prijať opatrenia na predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti, a po druhé, pre zhodnocovanie odpadu prostredníctvom druhotného používania, recyklovania a iných operácií zhodnocovania.

a)

Táto smernica stanovuje opatrenia na zníženie celkových environmentálnych dosahov súvisiacich s používaním zdrojov, tvorbou odpadu a odpadovým hospodárstvom.

b)

 Za tým istým účelom tiež stanovuje, že členské štáty musia prioritne prijať opatrenia na: predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti, a po druhé, pre zhodnocovanie odpadu prostredníctvom druhotného používania, recyklovania a iných operácií zhodnocovania.

predchádzanie vzniku alebo zníženie tvorby odpadov a ich škodlivosti a

druhotné používanie,

recyklovanie,

iných operácií zhodnocovania odpadu,

odstraňovanie odpadu.

a)

 Na základe environmentálnych ukazovateľov prijatých na úrovni Spoločenstva môžu členské štáty prijať opatrenia odlišné od priorít stanovených v odseku 1 písm. b).

b)

 Do doby kým budú také to ukazovatele vypracované a prijaté, sa môžu členské štáty odkloniť od priorít stanovených v ods. 1 písm. b), pokiaľ hodnotenie dosahu jasne ukazuje, že iná úprava odpadu vykazuje pre určité odpadové toky lepšie výsledky.

3.   Zodpovednosť za overenie výsledkov hodnotenia uvádzaného v odseku 2 písm. b) nesú príslušné národné orgány na úrovni členských štátov. Overené výsledky je potrebné oznámiť Komisii, ktorá ich preskúma v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Zdôvodnenie

Myslenie na základe životného cyklu je vítané ako základný princíp. Avšak nástroje životného cyklu nie sú v súčasnosti uskutočniteľnou alternatívou k hierarchii odpadov. Potrvá mnoho rokov kým bude prijatá spoločná metodológia používania týchto nástrojov na úrovni Spoločenstva. Až do tejto doby je potrebné objasniť vzťah medzi myslením na základe životného cyklu a politicky stanovenou hierarchiou odpadov s tým, že posledne menovaná alternatíva zostáva štruktúrovacím prvkom odpadovej politiky. Možnosti výnimiek z hierarchie stanovenej v odseku 2 písm. a) a b) zabezpečujú potrebnú pružnosť a súčasne podporia ďalší vývoj nástrojov životného cyklu. Vzhľadom na už získané základné poznatky by mali miestne a regionálne orgány zohrávať kľúčovú úlohu pri uplatniteľnosti týchto nástrojov.

Miestne orgány a manažéri odpadu by mali mať jasné inštrukcie a stanovenie zodpovednosti za overenie výsledkov hodnotenia životného cyklu je dôležitým vylepšením textu návrhu. Proces opätovného preskúmania, ktorý je zahrnutý v odseku 3 zabezpečí, že hodnotenia nebudú používané na ochranu národných trhov a že rovné postavenie nebude narúšané zavádzaním prístupu životného cyklu.

Odporúčanie 3

Článok 2 odsek 5 (nový)

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

 

5.   Osobitnými smernicami môžu byť pre niektoré inštancie ustanovené špecifické pravidlá alebo pravidlá dopĺňajúce ustanovenia tejto smernice týkajúce sa manažmentu zvláštnych kategórií odpadu.

Komisia v pravidelných intervaloch preskúma odpadové toky, aby mohla ohodnotiť priority pre zavedenie ďalej európskych harmonizovaných požiadaviek zameraných na riadenie manažmentu odpadu k uprednostňovaným možnostiam úpravy.

Zdôvodnenie

Text navrhovanej zmeny je obdobou textu článku 2 ods. 2 súčasnej rámcovej smernice o odpade. Stanovuje právny základ pre prijatie špecifickej smernice zameranej na toky odpadov, keďže by nemala byť vylúčená možnosť potreby prijatia dodatočnej smernice. Navrhovaná zmena tiež poskytne právny základ pre smernicu, ktoré budú navrhované v súvislosti s odporúčaním 9 týkajúcim sa článku 11. Okrem toho dopĺňa požiadavku na riadenie manažmentu odpadu. Tento prístup, zameraný na harmonizáciu výberu úpravy špecifických odpadových tokov je doplnkom k vytvoreniu noriem pre zariadenia a vytvára rovnosť postavenia .

Odporúčanie 4

Článok 3

Návrh Komisie

Navrhovaná zmena

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia nasledujúce pojmy:

a)

„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet, ktorý držiteľ vyradí, alebo je určený na vyradenie;

b)

„výrobca“ znamená ľubovoľnú osobu, ktorej činnosti produkujú odpad, alebo ľubovoľnú osobu, ktorá vykonáva predbežné spracovanie, miešanie alebo iné operácie vedúce k zmene povahy alebo zloženia tohto odpadu;

c)

„majiteľ“ znamená výrobcu, alebo fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vlastní odpad;

d)

„odpadové hospodárstvo“ znamená zber, dopravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, vrátane dohľadu nad takýmito operáciami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania;

e)

„zber“ znamená sústreďovanie odpadu na účely dopravy do zariadení úpravy odpadu;

f)

„druhotné použitie“ znamená akúkoľvek operáciu zhodnocovania, ktorou výrobky alebo súčasti, ktoré sa už stali odpadmi, sa znova použijú na ten istý účel, pre ktorý boli vytvorené;

g)

„recyklovanie“ znamená zhodnocovanie odpadu vo forme produktov, materiálov alebo látok na pôvodný alebo na iný účel. Nezahŕňa zhodnocovanie energie.

h)

„minerálne odpadové oleje“ znamenajú akýkoľvek mazací olej na báze minerálov, alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, pre ktoré boli pôvodne určené, najmä použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, minerálne mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

i)

„úprava“ znamená zhodnocovanie alebo zneškodňovanie.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice platia nasledujúce pojmy:

a)

„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet, ktorý držiteľ vyradí, alebo je určený na vyradenie;

b)

nebezpečný odpad “ znamená:

odpad, ktorý má jednu alebo niekoľko vlastností uvedených v prílohe III v koncentráciách presahujúcich hraničné hodnoty uvedené v článku xx smernice 88/379/EHS o nebezpečných prípravkoch (uvedené v prílohe IIIA)

alebo

odpad, ktorý má jednu alebo niekoľko vlastností uvedených v prílohe III v koncentráciách presahujúcich hraničné hodnoty uvedené v článku xx smernice 88/379/EHS o nebezpečných prípravkoch (uvedené v prílohe IIIA) a je označený hviezdičkou v zozname odpadov zostavenom v súlade s článkom 4

nebezpečný odpad vyprodukovaný v domácnostiach by sa mal pokladať za nebezpečný odpad, ak ho nezberá podnik, ktorý vykonáva spracovávanie odpadu alebo súkromný alebo verejný zberateľ odpadu;

c)

„zmes odpadov“ znamená odpad, ktorý vzniká úmyselným alebo neúmyselným zmiešaním dvoch alebo niekoľkých rôznych druhov odpadu a pre zmes ktorých neexistuje v prílohách III, IIIB, IV a IVA nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu jeden záznam. Odpad prepravovaný v jednej zásielke odpadu zloženej z dvoch alebo viacerých druhov odpadu, kde je každý druh odpadu oddelený, sa nepovažuje za zmes odpadov;

h) d)

„minerálne odpadové oleje“ znamenajú akýkoľvek mazací olej na báze minerálov, alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, pre ktoré boli pôvodne určené, najmä použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, minerálne mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

b) e)

„výrobca“ znamená ľubovoľnú osobu, ktorej činnosti produkujú odpad (pôvodný výrobca), alebo ľubovoľnú osobu, ktorá vykonáva predbežné spracovanie, miešanie alebo iné operácie vedúce k zmene povahy alebo zloženia tohto odpadu (nový výrobca);

c) f)

„majiteľ“ znamená výrobcu, alebo fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vlastní odpad;

g)

„obchodník“ je osoba, ktorá koná ako objednávateľ za účelom kúpy a následne predaja odpadu, patria sem aj dealeri, ktorý sa nestávajú fyzicky vlastní kmi odpadu;

h)

„sprostredkovateľ“ je osoba, ktorá dojednáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných, patria sem aj sprostredkovatelia, ktorí sa nestávajú fyzicky vlastníkmi odpadu;

d) i)

„odpadové hospodárstvo“ znamená zber, dopravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, vrátane dohľadu nad takýmito operáciami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania;

j)

„enviromentálne vhodné odpadové hospodárstvo“ znamená robenie všetkých vykonateľných opatrení na zabezpečenie toho, aby sa s odpadom nakladalo tak, aby bolo ľudské zdravie a životné prostredie chránené proti možným negatívnym vplyvom daného odpadu;

e) k)

„zber“ znamená sústreďovanie odpadu na účely dopravy do zariadení úpravy odpadu; patrí k nemu výmena počas prepravy a dočasné uskladnenie pred zberom alebo počas prepravy;

l)

„úprava“ znamená zhodnocovanie alebo zneškodňovanie a patria k nej dočasné operácie ako napríklad primiešavanie, miešanie, opätovné balenie, a uskladnenie pred odovzdaním na operácie zhodn ocovania alebo zneškodňovania;

m)

„predchádzanie“ znamená každý úkon, ktorý sa vykoná skôr, než sa z výrobku alebo látky stane odpad, a ktorý je zameraný na zníženie produkcie odpadu alebo jeho škodlivosti alebo na dopad využívania zdrojov na životné prostredie vôbec;

f) n)

„druhotné použitie“ znamená akúkoľvek operáciu zhodnocovania, ktorou výrobky alebo súčasti, ktoré sa už stali odpadmi, sa znova použijú na ten istý účel, pre ktorý boli vytvorené bez toho, aby boli upravené inak než čistením alebo opravo u;

g) o)

„recyklovanie“ znamená zhodnocovanie odpadu vo forme produktov, materiálov alebo látok na pôvodný alebo na iný účel. Nezahŕňa zhodnocovanie energie;

p)

„zhodnocovanie“ znamená akúkoľvek operáciu úpravy odpadu, ktorá:

ktorá vedie k dosiahnutiu pros pešného cieľa nahradenia, v danom závode alebo širšom hospodárstve, iných zdrojov, ktoré by sa boli použili na splnenie tejto funkcie, alebo k príprave na takéto použitie,

spĺňa kritéria účinnosti, na základe ktorých by sa mohla považovať za operáciu vedúcu k dosiahnutiu prospešného cieľa,

zabezpečí, že celkový enviromentálny dosah sa použitím odpadu ako náhrady iných zdrojov nezhorší,

zabezpečí, že znečisťujúce látky sa počas procesu nedostanú do konečného produktu;

q)

zneškodňovanie znamená akúkoľvek operáciu úpravy odpadu, ktorá nespĺňa kritéria na to, aby bola klasifikovaná ako zhodnocovanie.

Zdôvodnenie

Tento článok by mal obsahovať všetky definície, ktoré sú dôležité pre ustanovenia smernice o odpadoch. Definície musia byť zároveň koherentné s definíciami, ktoré už boli schválené v existujúcej legislatíve o odpadoch, hlavne v nariadení o zasielaní odpadu. V tejto zmene sa preto navrhuje,

sústrediť do článku 3 definície, ktoré sú roztrúsené po celom texte Komisie,

doplniť niektoré chýbajúce definície (napr. slová „obchodník“ a „sprostredkovateľ“ sú použité v článku 25 bez toho, aby boli definované) prevzatím definícií, ktoré už boli schválené spolurozhodovaním v rámci schvaľovania nového nariadenia o zasielaní odpadu.

objasniť niektoré z navrhnutých definícií.

Odporúčanie 5

Článok 4

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia vytvorí zoznam odpadov v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Zoznam obsahuje odpad, ktorý sa ma považovať za nebezpečný podľa článkov 12 až 15, pričom sa zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Komisia vytvorí zoznam odpadov v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 najneskôr dva roky od dátumu uvedeného v článku 39. Zoznam odpadov bude založený na existujúcom zozname, ktorý bude platný až do doby, kým nový zoznam vstúpi do platnosti. Nový zoznam odpadov bude obsahovať aj údaje o dôležitých látkových vlastnostiach (zloženie a koncentrácia obsiahnutých látok).

Zoznam taktiež obsahuje odpad, ktorý sa ma považovať za nebezpečný podľa článkov 12 až 15, pričom sa zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Zdôvodnenie

Navrhovaná zmena vzťahujúca sa na článok 4 je zameraná na zabezpečenie právnej istoty v otázke zoznamu odpadov. Existujúci zoznam bol priebežne upravovaný počas komitologického postupu a je aktuálny. Hoci je stále možné upravovať kvalitu zoznamu odpadov, úsilie vynaložené doteraz na vypracovanie tohto zoznamu by nemalo vyjsť nazmar. Malo by byť naopak základom pre ďalšiu prácu týkajúcu sa vypracovania zoznamu odpadov a teda zabezpečiť kontinuitu pre orgány aj prevádzkovateľov. Po zrušení smerníc 75/442/EHS a 91/689/EHS je dôležité zabezpečiť, aby súčasný zoznam zostal platný až do doby, kým nebude prijatý nový zoznam a je dôležité stanoviť pevný termín pre vypracovanie nového zoznamu. Praktické skúsenosti ukazujú, že by bolo vhodné uprednostniť zoznam na základe látok (dôležité kritériá: zloženie a koncentrácia obsiahnutých látok), pretože by to umožnilo lepšie zhodnotenie významu pre oblasť životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a lepšie zhodnotenie prípadných rizík, ako aj priradenie vhodných spracovateľských zhodnocovacích postupov. Návrh Komisie na vypracovanie nového zoznamu je nepresný a je dôležité upresniť, že zoznam bude obsahovať nie nebezpečný aj nebezpečný odpad.

Odporúčanie 6

Článok 5

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že všetky odpady sa podrobia operáciám, ktoré vedú k dosiahnutiu prospešného cieľa nahradenia, v danom závode alebo širšom hospodárstve, iných zdrojov, ktoré by sa boli použili na splnenie tejto funkcie, alebo k príprave na takéto použitie, ďalej iba ako „operácie zhodnocovania“. Za operáciu zhodnocovania považujú členské štáty minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe II.

2.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia, aby stanovila kritériá účinnosti, na základe ktorých môže o operáciách uvedených v zozname v prílohe II platiť, že viedli k prospešnému cieľu, ako je uvedený v odseku 1.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že všetky odpady sa podrobia operáciám, ktoré vedú k dosiahnutiu prospešného cieľa nahradenia, v danom závode alebo širšom hospodárstve, iných zdrojov, ktoré by sa boli použili na splnenie tejto funkcie, alebo k príprave na takéto použitie, ďalej iba ako „operácie zhodnocovania“. Za operáciu zhodnocovania považujú členské štáty minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe II nariadenia Eu rópskeho parlamentu a Rady č. Xxxxx o klasifikácii operácií úpravy odpadu.

2.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať i Implementačné opatrenia budú stanovené nariadením uvedeným v odseku 1, aby stanovili kritériá účinnosti, na základe ktorých môže o operáciách uvedených v zozname v prílohe II platiť, že viedli k prospešnému cieľu, ako je uvedený v odseku 1.

Zdôvodnenie

Klasifikácia operácií úpravy odpadu podstatne obmedzujú schopnosť plánovať strednodobé a dlhodobé kapacitné požiadavky. Taktiež určujú podmienky hospodárskej súťaže jednotlivých zariadení na úpravu odpadu. Táto zmena preto vyzýva na používanie politického rozhodovacieho postupu, do ktorého by boli zapojení aj príslušní aktéri. Prijatie nariadenia o klasifikácii operácií zhodnocovania odpadu umožní, aby výber kritérií účinnosti a stanovenie zodpovedajúcich prahov boli predmetom politického skúmania. Súčasne poskytuje prijatie takéhoto nariadenia možnosť prijatia opatrení bez toho, aby viedli k príliš častému opätovnému skúmaniu smernice o odpadoch. Vzhľadom na poznatky obsiahnuté na miestnej úrovni, a vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadov by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia. Prijatie zmien 4 a 5 bude v konečnom dôsledku viesť k pretransformovaniu príloh I a II smernice o odpade na prílohy I a II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Xxxxx o klasifikácii operácií zhodnocovania odpadu.

Odporúčanie 7

Článok 6

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak nie je možné zhodnocovanie v súlade s článkom 5 ods. 1, všetky odpady podrobili operáciám zneškodňovania.

Zakážu ponechanie odpadu, skládky alebo nekontrolované zneškodňovanie odpadu.

2.   Členské štáty za operácie zneškodňovania považujú minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe I, dokonca aj keď má operácia ako druhotný následok regeneráciu látky alebo energie.

3.   Ak napriek uskutočnenej náhrade zdrojov výsledky operácie naznačujú, že na účely článku 1 má operácia iba malý potenciál, Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia a doplniť túto osobitnú operáciu do zoznamu, ktorý je uvedený v prílohe I.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak nie je možné zhodnocovanie v súlade s článkom 5 ods. 1, všetky odpady podrobili operáciám zneškodňovania.

Zakážu ponechanie odpadu, skládky alebo nekontrolované zneškodňovanie odpadu.

2.   Členské štáty za operácie zneškodňovania považujú minimálne operácie uvedené v zozname v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Xxxxx o klasifikácii operácií úpravy odpadu, dokonca aj keď má operácia ako druhotný následok regeneráciu látky alebo energie.

3.   Ak napriek uskutočnenej náhrade zdrojov výsledky operácie naznačujú, že na účely článku 1 má operácia iba malý potenciál, Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať implementačné opatrenia a doplniť túto táto osobitná operácia bude pridaná do zoznamu, ktorý je uvedený v prílohe I.

Zdôvodnenie

Z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení týkajúcom sa odporúčania 4 by tieto otázky mali byť predmetom politickej a nie len technickej diskusie. Klasifikácia operácií zhodnocovania odpadu a v tomto prípade aj odstraňovania, podstatne vplýva na schopnosť príslušných orgánov a súkromných prevádzkovateľov plánovať strednodobé a dlhodobé kapacitné požiadavky. Taktiež určujú podmienky hospodárskej súťaže jednotlivých zariadení na úpravu odpadu.

Prijatie implementačných opatrení by preto malo byť predmetom politického rozhodovacieho postupu, do ktorého by boli zapojení aj príslušní aktéri. Vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadu by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia a mala by im byť poskytnutá možnosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu.

Odporúčanie 8

Článok 9

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Členské štáty zabezpečia, aby sa náklady spôsobené zhodnocovaním alebo zneškodňovaním odpadu rozdelili primerane medzi majiteľom odpadu, predchádzajúcimi majiteľmi a výrobcom.

V súlade s princípom „ znečisťovateľ platí “, Členské štáty zabezpečia, aby sa náklady spôsobené zhodnocovaním alebo zneškodňovaním odpadu rozdelili primerane medzi majiteľom odpadu, predchádzajúcimi majiteľmi a výrobcom.

Zdôvodnenie

Šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie (prijatý Európskym parlamentom a Radou 22. júla 2002) je založený primárne na zásade, že znečisťovateľ platí. Tento princíp by mal byť, ako základný princíp environmentálnej politiky, znovu zavedený v texte tejto smernice.

Odporúčanie 9

Článok 11 ods. 1 písm. c) (nové)

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   S cieľom určiť, či o určitom odpade môže platiť, že prestal byť odpadom, že prešiel operáciami druhotného použitia, recyklovania alebo zhodnocovania prestal byť odpadom, a s cieľom opätovne klasifikovať tento odpad ako druhotnú surovinu alebo látku, Komisia zhodnotí, či sú splnené nasledujúce kritériá:

a)

opätovná klasifikácia by mala za následok celkovo negatívny dosah na životné prostredie;

b)

pre takýto druhotný produkt, surovinu alebo látku existuje trh.

1.   S cieľom určiť, či o určitom odpade môže platiť, že prestal byť odpadom, že prešiel operáciami druhotného použitia, recyklovania alebo zhodnocovania prestal byť odpadom, a s cieľom opätovne klasifikovať tento odpad ako druhotnú surovinu alebo látku, Komisia zhodnotí, či sú splnené nasledujúce kritériá:

a)

opätovná klasifikácia by mala za následok celkovo negatívny dosah na životné prostredie;

b)

pre takýto druhotný produkt, surovinu alebo látku existuje trh.

c)

druhotný produkt, surovina alebo látka podstúpili úpravu a majú vstúpiť do ďalšieho cyklu ako produkt alebo materiál s vlastnosťami, ktoré sú podobné vlastnostiam suroviny prvovýroby alebo prvotnej látky.

Zdôvodnenie

Odporúča, aby odpad prestal byť odpadom až vtedy, keď bol odpad už spracovaný. To znamená, že odpad nie je možné vyňať z pôsobnosti právnych úprav pre odpad pred tým, než sa môže stať súčasťou nového výrobného cyklu a vykazuje kvality porovnateľné s pôvodným materiálom alebo látkou.

Odporúčanie 10

Článok 11 ods. 2

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

2.   Komisia na základe zhodnotenia uvedeného v odseku 1 a v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme vykonávajúce opatrenia v súvislosti s osobitnou kategóriou odpadového produktu, suroviny alebo látky a špecifikuje environmentálne a kvalitatívne kritériá, ktoré sa musia splniť, aby o tomto odpade platilo, že sa stal druhotným produktom, surovinou alebo látkou.

2.   Komisia na základe zhodnotenia uvedeného v odseku 1 a v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme navrhne vo forme smernice o likvidácii odpadu vykonávajúce opatrenia v súvislosti s osobitnou kategóriou odpadu odpadového produktu, suroviny alebo látky a špecifikuje environmentálne a kvalitatívne kritériá, ktoré sa musia splniť, aby o tomto odpade platilo, že sa stal druhotným produktom, surovinou alebo látkou. Komisia vykoná posúdenie dosahu navrhovaných opatrení.

Zdôvodnenie

Článok 11 stanovuje kritérium pre určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom a tým budúci rozsah právnych úprav v oblasti odpadu. Výber environmentálneho kritéria a úroveň, na ktorej je toto kritérium stanovené nie je len technickým ale aj politickým problémom. ďalší nedostatok prísnych kritérií týkajúcich sa používania takéhoto konceptu môže viesť k zmätku a diskusiám medzi záujmovými skupinami, kde dôjde ku stretu záujmov. Uplatňovacie ustanovenia musia byť preto predmetom politickej diskusie. Navrhnutie smernice o likvidácii odpadu umožní vyhnúť sa príliš častým revíziám smernice o odpade. Keďže majú takéto návrhy environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv, mali by byť sprevádzané hodnotením dosahu vrátane rozsiahlych konzultácií s najdôležitejšími zainteresovanými.

Odporúčanie 11

Článok 13

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 zavedie zoznam nebezpečných odpadov, ďalej iba ako „zoznam“.

Zoznam zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 zavedie zoznam nebezpečných odpadov, ďalej iba ako „zoznam“.

Zoznam zohľadní pôvod a zlo ženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie.

Zdôvodnenie

Článok je nadbytočný, keďže požiadavky týkajúce sa vytvorenia zoznamu odpadov sú už uvedené v článku 4.

Odporúčanie 12

Článok 15

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Ak členský štát môže predložiť dôkaz, že osobitný odpad, ktorý je uvedený na zozname ako nebezpečný odpad, neprejavuje žiadnu z vlastností uvedených na zozname v prílohe III, môže s týmto odpadom nakladať ako odpadom, ktorý nie je nebezpečný.

Členský štát oznámi Komisii takéto prípady v správe ustanovenej v článku 34 ods. 1 a poskytne Komisii všetky príslušné informácie.

2.   Komisia na základe prijatých oznámení preskúma zoznam, aby rozhodla o jeho úprave v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

1.    Ak členský štát môže predložiť dôkaz, že osobitný odpad, ktorý je uvedený na zozname ako nebezpečný odpad, neprejavuje žiadnu z vlastností uvedených na zozname v prílohe III, môže s týmto odpadom nakladať ako odpadom, ktorý nie je nebezpečný. Členský štát oznámi Komisii takéto prípady v správe ustanovenej v článku 34 ods. 1 a poskytne Komisii všetky príslušné informácie.

2.   Komisia na základe prijatých oznámení preskúma zoznam, aby rozhodla o jeho úprave v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

3.   Členský štát môže s týmto odpadom nakladať ako s odpadom, ktorý nie je nebezpečný až po prijatí úpravy zoznamu.

Zdôvodnenie

Jednotná klasifikácia odpadu a jeho rozdelenie na skupiny „nebezpečný odpad“ a „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je dôležitým predpokladom pre implementáciu nariadenia Rady (EHS) č. 259/93 o cezhraničnej preprave odpadu. Takáto klasifikácia je predmetom prebiehajúcej diskusie v komisii technickej adaptácie. Zmeny nesmú byť prenechané jednotlivým členským štátom, ale mali by byť vstúpiť do platnosti až po prediskutovaní medzi zástupcami členských štátov a Komisie.

Odporúčanie 13

Článok 16

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Článok 16

Triedenie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ak je nebezpečný odpad zmiešaný s iným nebezpečným odpadom s odlišnými vlastnosťami, alebo s iným odpadom, látkami alebo surovinami, aby zabezpečili splnenie nasledujúcich podmienok:

a)

miešanie vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý má povolenie v súlade s článkom 19;

b)

podmienky stanovené v článku 7 sú splnené;

c)

environmentálny dosah nakladania s odpadom sa nezhoršuje;

d)

takáto operácia je v súlade s najlepšími dostupnými technológiami.

2.   S výhradou technických a ekonomických kritérií spôsobilosti, ktoré určujú členské štáty, ak sa nebezpečný odpad zmiešal spôsobom v rozpore s odsekom 1 s iným nebezpečným odpadom, ktorý má iné vlastnosti, alebo s iným odpadom, látkami alebo materiálmi, musí sa uskutočniť triedenie, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7.

Článok 16

Triedenie

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ak je nebezpečný odpad zmiešaný s iným nebezpečným odpadom s odlišnými vlastnosťami, alebo s iným odpadom, látkami alebo surovinami, aby zabezpečili splnenie nasledujúcich podmienok:

a)

výrobcom, zberateľom a prepravcom odpadu je zakázané zmiešavať nebezpečný odpad s iným nebezpečným odpadom s odlišnými vlastnosťami, alebo s iným odpadom, látkami alebo surovinami,

b)

kde sa nebezpečný odpad zmiešava:

a) i)

miešanie vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý má povolenie v súlade s článkom 19,

b) ii)

podmienky stanovené v článku 7 sú splnené,

c) iii)

environmentálny dosah nakladania s odpadom sa nezhoršuje,

d) iv)

takáto operácia je v súlade s najlepšími dostupnými technológiami,

v)

na zmes, ktorá je výsledkom operácie zmiešan ia, sa uplatňujú predpisy o nebezpečnom odpade a to bez ohľadu na jeho konečné zloženie.

2.   S výhradou technických a ekonomických kritérií spôsobilosti, ktoré určujú členské štáty, ak sa nebezpečný odpad zmiešal spôsobom v rozpore s odsekom 1 s iným nebezpečným odpadom, ktorý má iné vlastnosti, alebo s iným odpadom, látkami alebo materiálmi, musí sa uskutočniť triedenie, ak je to potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7.

Zdôvodnenie

Je síce pravdou, že zmiešavanie môžu vykonávať len autorizované prevádzky, je však potrebné pripomenúť, že podľa článku 16 ods. 2 sa separovanie nelegálnych zmesí vyžaduje len „s výhradou technických a ekonomických kritérií spôsobilosti, ktoré určujú členské štáty“. V texte smernice by malo byť jasne uvedené, že pre výrobcov, zberateľov a prepravcov odpadu platí zákaz zmiešavania. Aby nedochádzalo k zmiešavaniu len s cieľom zriediť znečisťujúce látky, je potrebné upresniť, že zmesi sa musia posudzovať podľa predpisov, ktoré sa vzťahujú na nebezpečný odpad.

Odporúčanie 14

Článok 19 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty musia požadovať od akéhokoľvek zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať zneškodňovanie alebo zhodnocovanie, aby od vnútroštátneho príslušného orgánu získal povolenie.

Takéto povolenia musia uvádzať nasledujúce:

a)

druhy a množstvá odpadu, s ktorými sa môže nakladať;

b)

pre všetky jednotlivé druhy povolenej operácie, technické požiadavky týkajúce sa daného miesta;

c)

bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia prijať;

d)

metóda, ktorá sa musí použiť pre jednotlivé druhy operácií.

Povolenia môžu uvádzať dodatočné podmienky a povinnosti.

1.   Členské štáty musia požadovať od akéhokoľvek zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať zneškodňovanie alebo zhodnocovanie, aby od vnútroštátneho príslušného orgánu získal povolenie.

Takéto povolenia musia uvádzať nasledujúce:

a)

druhy a množstvá odpadu, s ktorými sa môže nakladať;

b)

pre všetky jednotlivé druhy povolenej operácie, technické požiadavky týkajúce sa daného miesta;

c)

bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia prijať;

d)

metóda, ktorá sa musí použiť pre jednotlivé druhy operácií.

Povolenia môžu uvádzať dodatočné podmienky a povinnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa kvality úpravy.

Zdôvodnenie

Vzhľadom na environmentálne vplyvy, ktoré s ním súvisia by mal článok 19 špecifikovať, že je možné stanoviť požiadavky týkajúce sa kvality úpravy.

Odporúčanie 15

Článok 21

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijať minimálne normy pre povolenia určené tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom.

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 na základe politického postupu, do ktorého budú zapojení príslušní aktéri, a po vykonaní hodnotenia dosahu navrhovaných opatrení, prijať minimálne normy pre povolenia určené tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom.

Členské štáty môžu na základe zhodnotenia svojej vnútroštátnej potreby a primeranosti, ako aj na základe Zmluvy o ES stanoviť vyššie požiadavky pre udelenie povolenia.

Zdôvodnenie

V súlade s odporúčaniami 5, 6 a 9 vyzýva toto odporúčanie na využitie politickej, nie len technickej diskusie. Stanovenie minimálnych noriem pre povolenia tak, aby zabezpečili, že sa s odpadom bude zaobchádzať environmentálne vhodným spôsobom by mali byť predmetom politického rozhodovacieho procesu, do ktorého budú zapojení aj príslušní aktéri. Vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadu by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia a mala by im byť poskytnutá možnosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu.

Odporúčanie 16

Článok 26 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vypracovali v súlade s článkom 1 jeden alebo viac plánov odpadového hospodárstva, ktoré sa prepracujú minimálne raz za päť rokov.

Tieto plány samotné alebo v kombinácii pokrývajú celé zemepisné územie daného členského štátu.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vypracovali v súlade s článkom 1 jeden alebo viac plánov odpadového hospodárstva, ktoré sa prepracujú minimálne raz za päť rokov štyri roky.

Tieto plány samotné alebo v kombinácii pokrývajú celé zemepisné územie daného členského štátu.

Zdôvodnenie

Intervaly, v ktorých majú byť plány riadenia odpadov podrobené revízii by mali byť zosúladené s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade programov pre predchádzanie vzniku odpadov, uvádzaných v článku 29. Revízie programov predchádzania vzniku odpadov sú stanovené v článku 31 a spájané s požiadavkami na vypracovanie správ uvedenými v článku 34, ktorý uvádza interval vypracovávania správ v trvaní troch rokov. Zosúladením revízií plánov riadenia odpadov a programov predchádzania vzniku odpadov, ako aj vypracovávania sektorových správ bude stanovený pravidelný postup medzi príslušnými orgánmi, čo im napomôže dodržať požiadavky na vypracovávanie správ uvedené v smernici.

V súvislosti s týmito kritériami je potrebné pripomenúť, že by mali byť príslušným orgánom k dispozícii potrebné zdroje .

Odporúčanie 17

Článok 29 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty vypracujú v súlade s článkom 1 programy odpadového hospodárstva [najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice].

Takéto programy sú začlenené do plánov odpadového hospodárstva určených v článku 26, alebo fungujú ako oddelené programy. Vypracujú sa na zemepisnej úrovni, ktorá najviac vyhovuje na ich účinnú aplikáciu.

1.   Členské štáty vypracujú v súlade s článkom 1 programy odpadového hospodárstva [najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Programy by mali byť revidované prinajmenej raz za štyri roky.

Tieto programy a opatrenia v nich uvedené by mali byť zamerané minimálne na stabilizáciu vzniku odpadu do roku 2010 a ďalšie podstatné zníženie vzniku odpadu do roku 2020.

Takéto programy sú začlenené do plánov odpadového hospodárstva určených v článku 26, alebo fungujú ako oddelené programy. Vypracujú sa na zemepisnej úrovni, ktorá najviac vyhovuje na ich účinnú aplikáciu.

Zdôvodnenie

Ako už bolo uvedené v zdôvodnení odporúčania 14, intervaly, v ktorých majú byť programy pre predchádzanie vzniku odpadov podrobené revízii by mali byť zosúladené s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade plánov riadenia odpadov. Revízie programov predchádzania vzniku odpadov sú stanovené v článku 31 a spájané s požiadavkami na vypracovanie správ uvedenými v článku 34, ktorý uvádza interval vypracovávania správ v trvaní troch rokov. Zosúladenie požiadaviek vypracovávania správ je navrhované z tých istých dôvodov, ktoré už boli uvedené v zdôvodnení odporúčania 14.

Programy predchádzania vzniku odpadu sa zameriavajú na boj proti jednej z najvýznamnejších výziev odpadovej politiky, na zníženie vzniku odpadov, preto by revidovaná rámcová smernica mala stanoviť míľniky, na základe ktorých by sa dal hodnotiť dosiahnutý pokrok. Stanovenie jasných cieľov zníženia je taktiež v súlade s cieľmi a prioritnými oblasťami vzťahujúcimi sa na odpady, stanovenými v Šiestom akčnom programe Spoločenstva pre životné prostredie.

Článok 29 požaduje, aby programy pre predchádzanie vzniku odpadu boli vypracované na geografickej úrovni najvhodnejšej pre ich uplatňovanie, a preto je dôležité, aby boli tejto úrovni pridelené primerané prostriedky.

Odporúčanie 18

Článok 30 ods. 2

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

2.   Členské štáty určia osobitné kvalitatívne a kvantitatívne ciele a ukazovatele pre akékoľvek opatrenie alebo kombináciu opatrení prijatých na monitorovanie a posúdenie pokroku individuálnych opatrení.

2.   Členské štáty určia osobitné kvalitatívne a kvantitatívne ciele. Komisia prijme v súlade s postupom u vedeným v článku 36 ods. 2 kvalitatívne a kvantitatívne ciele ako aj ukazovatele pre akékoľvek opatrenie alebo kombináciu opatrení prijatých, ktoré budú používané členskými štátmi na monitorovanie a posúdenie pokroku individuálnych opatrení.

Zdôvodnenie

Stanovenie kvalitatívnych a kvantitatívnych cieľov na národnej úrovni by mohlo odrážať rozdiely stavu v jednotlivých členských štátoch. Monitorovania a posúdenie pokroku podľa dohodnutej metodológie umožní ďalšie vypracovanie politiky predchádzania vzniku odpadu na úrovni Spoločenstva.

Odporúčanie 19

Článok 34 ods. 1

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

1.   Členské štáty každé tri roky informujú Komisiu o implementácii tejto smernice vo forme sektorovej správy.

Správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo usmernenia zavedeného Komisiou v súlade s postupom v článku 6 smernice 91/692/EHS. Správa sa predkladá Komisii do deviatich mesiacov od ukončenia príslušného trojročného obdobia.

Členské štáty uvedú v týchto správach informácie o pokroku dosiahnutom pri realizovaní ich programov predchádzania vzniku odpadu.

V súvislosti s oznamovacími povinnosťami sa zhromažďujú údaje o kuchynskom odpade, čo umožní vytvorenie pravidiel týkajúcich sa ich bezpečného používania, zhodnocovania a zneškodňovania.

1.   Členské štáty každé tri štyri roky informujú Komisiu o implementácii tejto smernice vo forme sektorovej správy.

Správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo usmernenia zavedeného Komisiou v súlade s postupom v článku 6 smernice 91/692/EHS. Správa sa predkladá Komisii do deviatich mesiacov od ukončenia príslušného trojročného obdobia.

Členské štáty uvedú v týchto správach informácie o pokroku dosiahnutom pri realizovaní ich programov predchádzania vzniku odpadu.

V súvislosti s oznamovacími povinnosťami sa zhromažďujú údaje o kuchynskom odpade, čo umožní vytvorenie pravidiel týkajúcich sa ich bezpečného používania, zhodnocovania a zneškodňovania.

Zdôvodnenie

Intervaly, v ktorých majú byť vypracované sektorové správy by mali byť, z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odporúčaniach 14 a 15, zosúladené s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú v prípade programov predchádzania vzniku odpadov a plánov riadenia odpadov.

Odporúčanie 20

Článok 35

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na prijatie zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 2 na základe politického postupu, do ktorého budú zapoje ní príslušní aktéri, a po vykonaní hodnotenia dosahu navrhovaných opatrení, prijme opatrenia potrebné na prijatie zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie príloh vedeckému a technickému pokroku.

Zdôvodnenie

Prílohy tejto smernice zohrávajú dôležitú úlohu pre budúci rozsah právnych úprav v oblasti odpadu. Ako bolo zdôraznené v odporúčaniach 5 a 6, navrhuje sa, aby boli prílohy I a II – stanovujúce klasifikáciu budúcich operácií úpravy – pretransformované na prílohy osobitného nariadenia. Je však všeobecne dôležité uznať, že úprava príloh k tejto smernici vedeckému a technickému pokroku si vyžaduje politickú a nie len technickú diskusiu. Príslušní aktéri by mali byť zapojení do tohto politického rozhodovacieho procesu a vzhľadom na ich zodpovednosti a kompetencie v oblasti odpadov by miestna a regionálna úroveň mali byť prinajmenej konzultované predtým ako budú navrhnuté implementačné opatrenia. Ako sa uvádza v odporúčaní 5, príslušní aktéri by mali mať tiež príležitosť zamyslieť sa nad hodnotením dosahu, ktoré by Komisia mala vykonať ešte pred predložením návrhu týkajúceho sa takejto zmeny legislatívy.

Odporúčanie 21

Príloha I

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

D 1  Ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov atď.)

D 2  Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach.)

D 3  Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.)

D 4 Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)

D 5  Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)

D 6  Vypustenie do vodných tokov s výnimkou morí/oceánov

D 7 Vypustenie do morí/oceánov, vrátane uloženia na morské dno

D 8  Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sa zneškodňujú akýmkoľvek spôsobom uvedeným v D 1 až D 12

D 9  Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v časti D 1 až D 12 (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia atď.)

D 10 Spaľovanie na zemi

D 11  Spaľovanie na mori

D 12 Trvalé uskladnenie (napr. umiestnenie kontajnerov do bane atď.)

D 13  Miesenie alebo miešanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 12

D 14 Opätovné balenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 13

D 15  Uskladnenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste, kde odpad vznikol)

D 1

Ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov atď.)

D 2

Úprava pôdy (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôdach.)

D 3

Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.)

D 4

Povrchové zásobníky (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, rybníkov alebo jazier)

D 5

Špeciálne projektovaná skládka (napr. umiestnenie do oddelených líniových buniek, ktoré sú uzavreté a izolované navzájom i od okolitého prostredia)

D 6

Vypustenie do vodných tokov s výnimkou morí/oceánov

D 7

Vypustenie do morí/oceánov, vrátane uloženia na morské dno

D 8

Biologická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sa zneškodňujú akýmkoľvek spôsobom uvedeným v D 1 až D 12

D 9

Fyzikálno-chemická úprava, ak nie je uvedená na inom mieste, ktorá vedie k vytvoreniu konečných zlúčenín alebo zmesí, ktoré sú zneškodnené akýmkoľvek spôsobom uvedeným v časti D 1 až D 12 (napr. vyparovanie, sušenie, kalcinácia atď.)

D 10

Spaľovanie na zemi

D 11

Spaľovanie na mori

D 12

Trvalé uskladnenie (napr. umiestnenie kontajnerov do bane atď.)

D 13

Miesenie alebo miešanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 12

D 14

Opätovné balenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 13

D 15

Uskladnenie pred podrobením sa ktorejkoľvek z operácií D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste, kde odpad vznikol)

Zdôvodnenie

Príloha I smernice o odpadoch by mala byť pretransformovaná na prílohu I nariadenia č. Xxxxx, a v súlade so zdôvodnením k odporúčaniu 5 týmto odporúčaním vypustená.

Odporúčanie 22

Príloha II

Návrh Komisie

Zmena navrhovaná VR

R1  Použitie v zásade ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie.

To zahŕňa zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie komunálneho tuhého odpadu iba vtedy, ak je ich energetická účinnosť rovná alebo vyššia ako: 0,70 podľa nasledujúceho vzorca:

0,60 v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie v súlade s platnými rávnymi predpismi Spoločenstva pred 1. januárom 2009,

0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008,

pričom sa použije tento vzorec:

Energetická účinnosť = (Ep -( Ef + Ei))/(0,97 x (Ew + Ef)),

kde:

Ep znamená energiu za rok produkovanú ako tepelnú alebo elektrickú energiu. Vypočíta sa z energie vo forme elektriny vynásobenej faktorom 2,6 a tepla vyrobeného na komerčné účely vynásobeného faktorom 1,1 (GJ/rok)

Ef znamená ročný energetický vstup do systému palív prispievajúcich k výrobe pary (GJ/rok)

Ew znamená energiu za rok obsiahnutú v upravenom odpade, vypočítanú použitím nižšej čistej výhrevnosti odpadu (GJ/rok)

Ei znamená energiu za rok dovezenú okrem Ew a Ef (GJ/rok)

0,97 je faktor zohľadňujúci energetické straty v dôsledku popola zo spaľovania odpadov a sálania.

R 2 Opätovné spracovanie rozpúšťadiel/regenerácia

R 3 Recyklovanie/opätovné spracovanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako riedidlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov)

R 4  Recyklovanie/opätovné spracovanie kovov a kovových zlúčenín

R 5  Recyklovanie/opätovné spracovanie iných anorganických surovín

R 6  Regenerácia kyselín alebo zásad

R 7  Zhodnocovanie zlúčenín používaných na zmenšovanie znečisťovania

R 8 Zhodnocovanie zlúčenín z katalyzátorov

R 9  Rafinácia olejov alebo iné opätovné použitie olejov

R 10 Úprava pôdy, ktorá vedie k poľnohospodárskemu alebo ekologickému zlepšeniu

R 11  Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek operácie R 1 až R 10

R 12  Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek z operácií R 1 až R 11

R 13  Uskladnenie odpadov pred ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu)

R1 Použitie v zásade ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie.

To zahŕňa zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie komunálneho tuhého odpadu iba vtedy, ak je ich energetická účinnosť rovná alebo vyššia ako: 0,70 podľa nasledujúceho vzorca:

0,60 v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie v súlade s platnými rávnymi predpismi Spoločenstva pred 1. januárom 2009,

0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008,

pričom sa použije tento vzorec:

Energetická účinnosť = (Ep -( Ef + Ei))/(0,97 x (Ew + Ef)),

kde:

Ep znamená energiu za rok produkovanú ako tepelnú alebo elektrickú energiu. Vypočíta sa z energie vo forme elektriny vynásobenej faktorom 2,6 a tepla vyrobeného na komerčné účely vynásobeného faktorom 1,1 (GJ/rok)

Ef znamená ročný energetický vstup do systému palív prispievajúcich k výrobe pary (GJ/rok)

Ew znamená energiu za rok obsiahnutú v upravenom odpade, vypočítanú použitím nižšej čistej výhrevnosti odpadu (GJ/rok)

Ei znamená energiu za rok dovezenú okrem Ew a Ef (GJ/rok)

0,97 je faktor zohľadňujúci energetické straty v dôsledku popola zo spaľovania odpadov a sálania.

R 2

Opätovné spracovanie rozpúšťadiel/regenerácia

R 3

Recyklovanie/opätovné spracovanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako riedidlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov)

R 4

Recyklovanie/opätovné spracovanie kovov a kovových zlúčenín

R 5

Recyklovanie/opätovné spracovanie iných anorganických surovín

R 6

Regenerácia kyselín alebo zásad

R 7 Zhodnocovanie zlúčenín používaných na zmenšovanie znečisťovania

R 8

Zhodnocovanie zlúčenín z katalyzátorov

R 9

Rafinácia olejov alebo iné opätovné použitie olejov

R 10

Úprava pôdy, ktorá vedie k poľnohospodárskemu alebo ekologickému zlepšeniu

R 11

Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek operácie R 1 až R 10

R 12

Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek z operácií R 1 až R 11

R 13

Uskladnenie odpadov pred ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu)

Zdôvodnenie

Príloha II smernice o odpadoch by mala byť, ako je to uvádzané v zdôvodnení k odporúčaniu 5, prevedená do osobitného nariadenie a, v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami, vypustená.

V Bruseli 14. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. EÚ C 73, 23.3.2004, s. 63.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/18


Stanovisko Výboru regiónov na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave“

(2006/C 229/02)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave“ (KOM(2005) 634, konečné znenie – 2005/0283 (COD)),

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 21. decembra 2005 požiadať ho v súlade s článkom 175 a článkom 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o stanovisko k predloženému návrhu,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj vypracovaním tohto stanoviska,

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Smerom k tématickej stratégii pre mestské životné prostredie“ (KOM(2004) 60, konečné znenie – CdR 93/2004 fin) (1),

so zreteľom na svoje stanovisko k bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010 – smerovanie do budúcnosti Rozsiahle strednodobé hodnotenie uplatňovania opatrení bielej knihy“„Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutia“ (KOM(2001) 370, konečné znenie – (CdR 54/2001 fin) (2),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005) 37, konečné znenie – (CdR 66/2005 fin),

so zreteľom na návrh stanoviska (CdR 48/2006 rev. 1) prijatý komisiou pre trvalo udržateľný rozvoj 3. apríla 2006 (spravodajkyňa: pani KARLSSON, členka komunálnej rady Vindeln (SE/ALDE)),

keďže:

(1)

Komúny a regióny sú rozhodovacou a výkonnou úrovňou, ktorá je najbližšia občanom Únie. Opatrenia potrebné pre udržiavanie čistoty ovzdušia v Európe musia byť vybrané, zakorenené realizované a dosledované v dialógu s komunálnou a regionálnou úrovňou a s občanmi Únie.

(2)

Praktická realizácia navrhovaných opatrení na obmedzenie znečistenia spôsobeného dopravou prebieha vo všetkých 25 členských štátoch Únie na miestnej a regionálnej úrovni.

(3)

Podpora využívania čistých vozidiel zodpovedá cieľom regionálnych a miestnych orgánov týkajúcim sa zníženia spotreby energie a tým aj rozsahu znečistenia životného prostredia.

(4)

Miestne a regionálne orgány by však nemali znášať záťaž podpory čistých vozidiel sami. Nevyhnutne potrebné sú opatrenia pre okamžité zapojenie súkromného sektora resp. podnikov poverených úlohami verejného záujmu.

(5)

Práve kumulovaný efekt opatrení uskutočňovaných na miestnej a regionálnej úrovni môže zvrátiť aktuálne tendencie, ktoré sú v protiklade s trvalou udržateľnosťou,

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko:

1.   Názory Výboru regiónov:

Výbor regiónov

Všeobecne

1.1

víta zámer Komisie prispieť prostredníctvom environmentálneho verejného obstarávania k zlepšeniu kvality ovzdušia;

1.2

žiada, aby opatrenia na obstarávanie čistých vozidiel v cestnej doprave verejnými orgánmi stanovené v smernici boli upravené ako odporúčanie.

1.3

ak by však mala byť prijatá smernica, zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s komúnami a regiónmi Európskej únie pri vypracovávaní navrhovaných opatrení. V rámci konzultácií k predkladanému návrhu smernice boli v prvom rade vypočutí najmä zástupcovia automobilového priemyslu a priemyslu pohonných hmôt, ako aj národná úroveň jednotlivých členských štátov;

1.4

nástojí na tom, aby boli komúny a regióny zapojené do ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhovaných smernicou, pokiaľ bude táto prijatá; nepovažuje však za nutné výslovne vytvoriť výbor, ktorý má pomáhať Komisii pri ďalších prácach;

1.5

zdôrazňuje nutnosť informovať občanov o realizovaných opatreniach a vysvetliť im na praktických príkladoch priebeh európskej legislatívy a jej dôsledky. V tejto oblasti pripadá miestnej a regionálnej úrovni dôležitá úloha, ktorá je okrem iného zdôraznená v Bielej knihe Komisie o európskej komunikačnej politike;

1.6

súhlasí so zásadnými dôvodmi a cieľmi návrhu smernice, chce však poukázať na skutočnosť, že je treba odmietnuť jednostranný záväzok verejného sektora ohľadne zadávania zákaziek. Ako Európska komisia v návrhu smernice správne uvádza, podiel verejného sektora na trhu pre ťažké a ľahké úžitkové vozidlá činí iba 6 %, zatiaľ čo pre autobusy asi 30 %. Výbor by preto uvítal riešenie, ktoré by viac zapojilo aj súkromný sektor. Zásadne by výbor chcel upozorniť na význam mäkkých, nelegislatívnych opatrení v oblasti zeleného obstarávania. Predovšetkým veľké mestá dobrovoľne uskutočňujú vysoké ciele ochrany životného prostredia, ak existujú príslušné rámcové podmienky;

1.7

upozorňuje na to, že jednostranné zaviazanie verejného sektora by mohlo najmä finančne slabým miestnym a regionálnym orgánom zabrániť v investíciách resp. boli by nútené použiť externé služby verejného záujmu;

Ďalšie opatrenia na podporu čistej cestnej dopravy

1.8

požaduje celkový prehľad opatrení, ktoré by mohli byť uskutočnené na podporu čistejšej cestnej dopravy. Výbor vyjadruje výhrady voči kvóte obstarávania „čistých“ ťažkých úžitkových vozidiel vo výške 25 % v rámci verejného obstarávania, ktorá je stanovená v návrhu smernice. Namiesto toho sa výbor vyslovuje za to, aby sa aplikovali normy pre motory, ktoré sa rovnako týkajú všetkých vozidiel a skupín zákazníkov. Na dodržanie platných hraničných hodnôt znečistenia ovzdušia sú potrebné ďalšie opatrenia;

1.9

víta skutočnosť, že sa viac stavia na biopalivách. Zvýšená európska produkcia bioetanolu a bionafty ako náhrady za tradičné pohonné hmoty (benzín a nafta) má niekoľko výhod:

znižuje množstvo dopravou vypúšťaných skleníkových plynov,

prispieva k zabezpečeniu bezpečnosti zásobovania energiou keď je k dispozícii menej ropy,

poskytuje pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo alternatívu pestovania rastlín a dreva na výrobu bio pohonných hmôt,

umožňuje rozvojovým krajinám vyvážať biopalivá do EÚ,

redukuje spotrebu prírodných zdrojov.

Navrhované opatrenia

1.10

Odmieta prijatie smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave, mali by byť zavedené nasledujúce opatrenia:

Komisia by mala vypracovať časový harmonogram politiky Spoločenstva na zníženie znečistenia pri zdroji a vyvinúť všetko úsilie na zavedenie nasledovných noriem do praxe:

normy Euro 5 pre osobnú dopravu v roku 2007,

normy Euro 6 pre osobné a úžitkové vozidlá s dieselovým motorom v roku 2011,

normy Euro 6 pre nákladné vozidlá v roku 2012.

Je potrebné naplánovať informačné opatrenia a školenia, s cieľom podporovať a naliehať na obstarávanie čistých cestných vozidiel vo verejnom sektore. Príručka Komisie pre ekologické verejné obstarávanie je cenným pomocným materiálom, ale je potrebné ďalšie úsilie.

Aby mohli byť pri verejnom obstarávaní využívané ekologické požiadavky, je potrebné zaviesť opatrenia na vytvorenie týchto nástrojov.

Je potrebné podporovať vytvorenie „zelenej siete“ vo verejnom obstarávaní. V rámci tejto „zelenej siete“ by mohli byť uskutočnené porovnávacie štúdie, vymieňané osvedčené postupy a definované spoločné ciele.

Výskumné a vývojové úsilie, ktorého cieľom je stimulácia v oblasti „čistých cestných vozidiel“ v Únii spolu s problematikami, ktoré s nimi súvisia, musí byť prednostne rozvíjané.

V súvislosti s podporou čistých cestných vozidiel je potrebné zamerať sa na rozvoj vlastných obnoviteľných zdrojov energie. V tomto zmysle je nevyhnutné vytvoriť potrebné mechanizmy na zvýhodnenie intenzívnejšieho využívania lesných plôch na produkciu biomasy na výrobu biopalív.

Uplatňovanie navrhovanej smernice na regionálnej a miestnej úrovni

1.11

poukazuje na skutočnosť, že predpoklady pre uplatňovanie navrhovanej smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave by sa v jednotlivých členských štátoch líšili.

Vo väčšine členských štátov by opatrenia stanovené navrhovanou smernicou boli úplne alebo čiastočne financované z národných rozpočtových prostriedkov. V niektorých členských štátoch však tieto opatrenia budú financované z komunálnych a regionálnych daní a poplatkov.

V Európskej únii je trh s ekologickými vozidlami nejednotný. Veľkosť „čistého“ vozového parku kolíše v neposlednom rade aj preto, že v niektorých štátoch existujú dobrovoľné záväzky na obstaranie určitého percentuálneho podielu ekologických vozidiel, čo dalo dôležité podnety trhu s ekologickými vozidlami. Vývoj a zavedenie systému riadenia životného prostredia, systému Spoločenstva pre riadenie životného prostredia a skúška ekologického podniku (systém EMAS) vo verejných podnikoch prispievajú k tomu, že rastie podiel čistých vozidiel.

Rozsah vykonaných investícií do infraštruktúry je ďalším aspektom, pri ktorom sa členské štáty líšia v možnosti zavedenia ekologických vozidiel. Jedným z dôležitých predpokladov pre rozvoj trhu s ekologickými vozidlami je napríklad existencia siete čerpacích staníc s rôznymi pohonnými hmotami.

Z tejto nejednotnej situácie vyplýva, že aj potreba podpory miestnej a regionálnej úrovne v celej EÚ by si vyžadovala diferencovaný prístup.

Ďalší postup

1.12

zdôrazňuje, že – v prípade prijatia smernice – hodnotenie a dosledovanie jej uplatňovania musí prebiehať v úzkej spolupráci s komunálnou a regionálnou úrovňou. Je dôležité zozbierať a vykázať výsledky smernice, a to síce vzhľadom na počet čistých vozidiel v cestnej doprave a vplyv, ktorý bude mať táto smernica na kvalitu ovzdušia. Táto spätná väzba komunálnej a regionálnej úrovni a občanom je jedným z predpokladov pre to, aby bol splnený a ďalej sledovaný zámer, ktorý mala smernica splniť. Zároveň je dôležitým predpokladom pre to, aby mohli byť uskutočnené ďalšie opatrenia na podporu čistých vozidiel v cestnej doprave.

2.   Odporúčania Výboru regiónov

2.1

vyzýva európskych zákonodarcov, aby v rámci ďalších prác na podporu čistejších vozidiel v cestnej doprave boli zahrnuté opatrenia zamerané na verejný a súkromný sektor jednotné;

2.2

nalieha, aby bola komunálnej a regionálnej úrovni poskytnutá pomoc pri obstarávaní čistých cestných vozidiel;

2.3

zdôrazňuje význam informačných opatrení a školení na podporu a rozvoj verejného obstarávania čistých vozidiel v cestnej doprave;

2.4

považuje za potrebný celkový prehľad opatrení na podporu čistejšej cestnej dopravy;

2.5

navrhuje, aby bol postup pre vypracovanie správy, ktorý má byť vytvorený na dosledovanie prípadnej smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave koordinovaný s ostatnými postupmi pre vypracovanie správy. Okrem iného by mal byť zosúladený s postupom pre vypracovanie správy k smernici o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu;

2.6

vyslovuje sa za zapojenie komún a regiónov do ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhnutých prípadnou smernicou.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. EÚ C 43, 18.2.2005, s. 35.

(2)  Ú. v. ES C 192, 12.8.2002, s. 8.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/21


Stanovisko Výboru regiónov na tému „Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie“

(2006/C 229/03)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom naNávrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie“ (KOM(2005) 548, konečné znenie – 2005/0221(COD)),

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 28. novembra 2005 požiadať ho v súlade s článkom 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o stanovisko na túto tému,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre kultúru a vzdelávanie vypracovaním stanoviska na túto tému,

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania“ (CdR 258/2004 fin (1)),

so zreteľom na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie „Vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania“ (CdR 49/2002 fin (2)),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (20072013)“ (CdR 155/2005 fin),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o viacročnom programe (2004 – 2006) zameranom na účinnú integráciu informačných a komunikačných technológií (IKT) do systémov všeobecného a odborného vzdelávania v Európe (program ‚e-learning’)“ (CdR 73/2003 fin (3)),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému Oznámenie Komisie „Podpora učenia jazykov a jazykovej rozmanitosti: akčný plán 2004 – 2006“ (CdR 248/2002 fin (4)),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kultúra 2007 (2007 – 2013)“ (CdR 259/2004 fin (5)),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Oznámenie Komisie o nadväznosti na Bielu knihu o novom stimule pre európsku mládež. Navrhované spoločné ciele pre dobrovoľnícke aktivity vykonávané mladými ľuďmi ako odpoveď na uznesenie Rady z 27. júna 2002 týkajúce sa rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže“ (KOM(2004) 337, konečné znenie),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Oznámenie Komisie o nadväznosti na Bielu knihu o novom stimule pre európsku mládež. Navrhované spoločné ciele pre väčšie pochopenie a poznanie mládeže ako odpoveď na uznesenie Rady z 27. júna 2002 týkajúce sa rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže“ (KOM(2004) 336, konečné znenie) (CdR 192/2004 fin (6)),

so zreteľom na návrh stanoviska (CdR 31/2006 rev. 1) prijatý ... komisiou pre kultúru, vzdelávanie a výskum (spravodajkyňa: pani TALLBERG, členka zhromaždenia regiónu Štokholm (SE/SES)),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júna 2006 (schôdza zo 14. júna) nasledujúce stanovisko:

Obsah návrhu Komisie

Na zasadaní v Lisabone v marci 2000 Európska rada uznala, že Európa čelí výzvam spojeným s prispôsobovaním sa globalizácii a transformáciou na hospodárstvo založené na vedomostiach. Zdôraznila pritom, že „každý občan musí byť vybavený zručnosťami, ktoré potrebuje pre život a prácu v tejto novej informačnej spoločnosti“ a že „európsky rámec by mal definovať nové základné zručnosti (7), ktoré sa majú zabezpečiť prostredníctvom celoživotného vzdelávania: zručnosti IT, cudzie jazyky, technologická kultúra, podnikavosť a sociálne zručnosti“.

Navrhované odporúčanie preto predstavuje európsky referenčný nástroj pre kľúčové zručnosti a navrhuje, akým spôsobom sa môže zabezpečiť prístup k týmto zručnostiam pre všetkých občanov prostredníctvom celoživotného vzdelávania.

Rozvoj spoločnosti založenej na vedomostiach prináša požiadavku kľúčových zručností v osobnej, verejnej a profesionálnej sfére.

Skupina na vysokej úrovni pre uplatňovanie Lisabonskej stratégie však v novembri 2004 konštatovala, že „v Európe sa robí veľmi málo preto, aby boli ľudia vybavení nástrojmi, ktoré potrebujú na prispôsobenie sa vyvíjajúcemu sa trhu práce; toto platí ako pre pracovné miesta s požadovanou vysokou kvalifikáciou, tak aj s nízkou kvalifikáciou“.

V mnohých krajinách sa, často za podpory mimovládnych organizácií (NGO), rozbehli vzdelávacie programy pre dospelých, zamerané na základné zručnosti, napríklad čítanie, písanie, počítanie a IKT. V početných krajinách však napriek tomu ešte stále nemajú všetci občania možnosť získavať základné zručnosti a aktualizovať ich.

V prílohe k odporúčaniu „Kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec“ sú uvedené vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré by mali ľudia ovládať, aby sa mohli v rámci trvalo udržateľného rozvoja a občianskej angažovanosti lepšie uplatniť. Vymenovaných je nasledujúcich osem kľúčových kompetencií: komunikácia v materinskom jazyku; komunikácia v cudzích jazykoch; matematická zručnosť; počítačová zručnosť; vedieť, ako sa učiť; medziľudské, medzikultúrne a spoločenské zručnosti; podnikavosť; kultúrna vnímavosť.

Význam pre miestne a regionálne územné celky

Vo všetkých členských štátoch EÚ je miestna a regionálna úroveň zodpovedná za všeobecné a odborné vzdelávanie a ďalšie získavanie kvalifikácie prostredníctvom celoživotného vzdelávania.

Miestne a regionálne územné celky sú ideálnymi partnermi pre konštruktívne spolupôsobenie so sociálnymi partnermi, inštitúciami a organizáciami v oblasti základného a ďalšieho vzdelávania, aby bola ponuka možností všeobecného a odborného vzdelávania prispôsobená osobitným miestnym pomerom a potrebám.

Okrem toho majú rôzne regionálne a miestne projekty spolupráce dôležitú funkciu iniciovať rast a rozvoj.

Vzdelávacie programy EÚ sa každoročne bezprostredne týkajú mnohých občanov – žiadna iná činnosť Spoločenstva nemá taký široký účinok. Programy navyše pomáhajú pri modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy a motivujú občanov k ďalšiemu rozširovaniu si kvalifikácie. Vzhľadom na úlohy miestnej a regionálnej úrovne by mali byť regionálni aktéri dôležitou cieľovou skupinou v prípade opatrení, ktorých predmetom je realizácia programov v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania (8).

„Regionálne siete celoživotného vzdelávania“ (iniciatíva R3L), ktoré zaviedla Komisia v spolupráci s Výborom regiónov, sú vynikajúcim príkladom propagácie a rozvoja celoživotného vzdelávania v Európe. Pôvodne išlo o pilotnú iniciatívu, ktorej rozpočet bol oddelený od rozpočtu hlavných programov. Medzičasom bola začlenená do návrhu akčného programu EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania pre obdobie rokov 2007 – 2013.

1.   Všeobecný postoj Výboru regiónov k oznámeniu

1.1

Výbor regiónov vidí v stratégii celoživotného vzdelávania EÚ – od detstva po celý život – silný prvok participácie; táto koncepcia zahŕňa učenie v najrozličnejších formách, či už formálne, nonformálne alebo neformálne. Výbor regiónov v rôznych súvislostiach zdôraznil, že práve miestne a regionálne úrovne majú vo veľkej miere dočinenia so stratégiou celoživotného vzdelávania. Práve na tejto úrovni často spočíva politická a finančná právomoc v oblasti školstva a vzdelávania v členských štátoch. Zároveň často pôsobí ako koordinátor rozvoja a rastu a ako sociálny úrad, ktorý poskytuje občanom sociálne služby a infraštruktúrou. Okrem toho funguje aj ako zamestnávateľ, v ktorého záujme je, a ktorý je zodpovedný za rozvíjanie schopností svojich zamestnancov (9).

1.2

Otázky vzdelávania majú rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť Európy, ktorá je predpokladom pre zachovanie sociálneho štátu. Najväčší zdroj Európy, jej občania, musia byť pripravení na profesionálny život a náplň práce, ktoré sa dramaticky líšia od tých, ktoré platili pre predchádzajúce generácie, a ktoré sa budú aj v budúcnosti rýchlym tempom meniť. Ako podniky, tak aj pracovníci stoja pred zmenami, ktorých presná forma sa dá len ťažko vopred určiť.

1.3

Miestny a regionálny rozvoj vychádza prirodzene z rozdielnych predpokladov a východiskových pozícií. V žiadnom prípade ho však nemožno vnímať oddelene od prostredia. Regióny a spoločnosti potrebujú produktívny systém, ktorý sa obnovuje rovnakým tempom, akým zanikajú tradičné pracovné miesta – v opačnom prípade hrozí stagnácia, sociálna marginalizácia v podobe nezamestnanosti, vysoká chorobnosť a príliš časté predčasné odchody z trhu práce.

1.4

Rozvoj kompetencií a zručností ľudí musí byť preto postavený tak, aby zodpovedal požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Dobré jazykové vedomosti a komunikačná zručnosť všeobecne sú, rovnako ako schopnosť pracovať ako súčasť kolektívu, pre jednotlivca stále dôležitejšie. Pri súčasnom vývoji, ktorý sa vyznačuje čoraz rýchlejšími obchodnými prúdmi, globalizovanými trhmi a segmentáciou vzniká silná potreba spolupráce. Toto sa týka aj vzťahov medzi jednotlivými podnikmi a organizáciami na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj vzťahov medzi regiónmi. Vytvára sa stále silnejúca vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami Európy, ako aj medzi Európou a svetom.

1.5

Trojica priorít „profesionálny život – spoločnosť – vyššia vzdelanosť“ predstavuje dôležitý základ inovácií a rastu na miestnej a regionálnej úrovni. Potrebná je infraštruktúra slúžiaca všetkým a nediskriminujúce prostredie, ktoré by podporovali aktívne občianstvo a spoločné prevzatie zodpovednosti, a tým zabezpečili sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj.

1.6

Výbor zdôraznil už vo svojich predchádzajúcich prácach význam aktívnej úlohy, ktorú zohráva pri podpore celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni (10). Tieto úvahy platia rovnako aj v otázke vzdelávacích cieľov a kľúčových zručností. Výbor považuje za mimoriadne dôležité, aby návrhy predložené v dokumente Komisie mali najväčší účinok práve na miestnej a regionálnej úrovni.

1.7

Výbor sa chce podieľať na ďalšom vývoji a podporovať ho a navrhuje preto Komisii možnosť budúcej spolupráce v tejto oblasti, napríklad pri pilotných projektoch a prieskumoch.

1.8

Výbor regiónov zdôrazňuje význam rozvoja „regionálnych sietí celoživotného vzdelávania“ (v súlade s iniciatívou R3L), čím by malo byť podporované vytváranie sietí medzi verejnými inštitúciami a združeniami v oblasti základného a vyššieho vzdelávania, odborného vzdelávania a kultúry ako podstatné opatrenie na zlepšovanie schopnosti zamestnať sa a zlepšenie aktívneho občianstva.

2.   Návrhy Komisie na odporúčania členským štátom

2.1

Z názorov načrtnutých v predchádzajúcej časti je mimoriadne dôležité najmä zameranie sa na kľúčové zručnosti v oblasti celoživotného vzdelávania v dnešnej a budúcej spoločnosti a svete práce mimoriadne dôležité. Toto zameranie pomáha pri rozvoji na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na národnej úrovni a úrovni Európskej únie ako celku. Výbor regiónov víta návrh Komisie na odporúčania členským štátom týkajúce sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania.

2.2

Pre výbor je mimoriadne potešiteľné, že návrh Komisie poukazuje na úlohu a význam regionálnej a miestnej úrovne, v čom treba vidieť významné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi Komisie, ktoré akoby sa zaoberali výlučne európskou a národnou úrovňou.

2.3

Výbor regiónov vníma integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie ako dôležitý nástroj na podporu oblasti vzdelávania a nástroj na posilnenie kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Účinný prenos vedomostí a schopností medzi regiónmi a mestami v Európskej únii, ku ktorému dochádza pri vysokej mobilite občanov, môže prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti.

2.4

Hlavným bodom odporúčaní Komisie je snaha o celoživotnú aktualizáciu kľúčových zručností aj v dospelosti. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať najmä prednostným cieľovým skupinám stanoveným na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V tejto oblasti by sa mohli výraznejšie presadiť opatrenia na podporu motivácie zamerané na ľudí s nízkou kvalifikáciou a informačná práca na miestnej a regionálnej úrovni. Ide o to, aby sme stavali na vedomostiach občanov, ich skúsenostiach a záujmoch, namiesto toho, aby sme vychádzali z ich slabých stránok a nedostatkov.

2.5

Účinok odporúčaní Komisie na zmeny hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a ďalších procesov závisí od konkrétnych a neodkladných opatrení na regionálnej a miestnej úrovni jednotlivých štátov. Z tohto dôvodu Výbor regiónov považuje za dôležitú realizáciu reformy formálneho, neformálneho a non formálneho učenia. Tieto programy by mali mať svoj základ na všetkých úrovniach a ich cieľom by malo byť zladenie týchto systémov s potrebami pracovného trhu EÚ a požiadavkami stratégie celoživotného vzdelávania.

2.6

Rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti účasti na odbornej príprave a dosiahnutých výsledkov sú pritom závažným fenoménom, ktorý je potrebné pozorovať a odstrániť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dievčatá a ženy by mali byť vedené k tomu, aby absolvovali vzdelávanie v technických a vedeckých odboroch. V iných súvislostiach je naopak potrebné podporovať mužov. V niektorých regiónoch a komúnach sú to práve muži, ktorí zanechávajú odbornú prípravu a prejavujú menšiu motiváciu a snahu týkajúcu sa sústavného vzdelávania.

2.7

Podľa názoru výboru by sa mohli stať návrhy, ktoré predloží Komisia členským štátom, dôležitým katalyzátorom podpory rýchlejšieho a cieľavedomejšieho zamerania vzdelávacích systémov v Európe, za účelom dosiahnutia dohodnutých cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, sociálnych štandardov a účasti. Výbor regiónov podporuje toto smerovanie a rád by k nemu pripojil nasledujúce komentáre:

2.8   Odporúčanie 1 Komisie

„[…] zabezpečiť, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy ponúkali všetkým mladým ľuďom prostriedky na rozvíjanie kľúčových zručností v takej miere, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti, a ktorá bude predstavovať základ pre ďalšie vzdelávanie a profesionálny život“

Názory Výboru regiónov

2.8.1

Výbor regiónov zdôrazňuje mimoriadny význam účinnej a cieľavedomej prípravy detí už od ranného veku, ktorá však nesmie viesť k strachu zo zlyhania. Okrem toho má škola vytvárať základ pre kontinuálne, celoživotné vzdelávanie prostredníctvom formálneho, nonformálneho a neformálneho vzdelávania. Dôležité je uvedomovanie si rozdielneho učenia sa detí a mládeže; dospievajú v rôznom veku a potrebujú preto rozdielnu dobu na dosiahnutie stanovených cieľov. Toto predstavuje veľkú výzvu pri vytváraní systémov vzdelávania a odbornej príprave učiteľov.

2.8.2

Deťom a mládeži, ktorí majú špeciálne potreby, napríklad kvôli postihnutiu, je potrebné venovať osobitnú pozornosť, aby sa mohli začleniť do spoločnosti spolu s ostatnými deťmi.

2.9   Odporúčanie 2 Komisie

„[…] zabezpečiť, aby sa poskytlo vhodné vzdelávanie pre tých mladých ľudí, ktorí v dôsledku znevýhodnenia spojeného s nedostatočným vzdelaním spôsobeným osobnými, sociálnymi, kultúrnymi alebo hospodárskymi okolnosťami potrebujú osobitnú podporu, aby mohli naplniť svoj vzdelávací potenciál“

Názory Výboru regiónov

2.9.1

Výbor regiónov víta zvláštnu zmienku v texte Komisie o znevýhodnených žiakoch a súhlasí s Komisiou, že profesionálne vzdelávacie znevýhodnenie často vzniká kombináciou osobných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych faktorov a je potrebné riešiť ho v spolupráci s ostatnými odvetviami spoločnosti. Výboru regiónov prednostne záleží na účinnom odstraňovaní prekážok, ktoré sťažujú prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a ostatným možnostiam ďalšieho rozvoja.

2.9.2

Výbor považuje za nanajvýš naliehavé, aby všetci žiaci bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú mali k dispozícii podmienky, ktoré im umožnia dosiahnuť vzdelávacie ciele a neopustiť školu predčasne. Tu je potrebné začať s iniciatívami a podpornými opatreniami, ktoré sú založené na predpokladoch a potrebách jednotlivých žiakov.

2.9.3

EÚ nedosiahne odvážne ciele, ktoré si stanovila, pokiaľ budú ľudia vylučovaní z pracovísk a ďalšieho rozvoja schopností na základe pohlavia, zdravotného postihnutia, kultúrneho alebo etnického pôvodu, veku alebo iných dôvodov. Pri podpore stratégie nediskriminácie a rovnosti príležitostí a zabezpečovaní rovnakých možností a práv pre všetkých ľudí zohrávajú regionálne a miestne orgány dôležitú úlohu.

2.9.4

Výbor považuje za žiadúcu cezhraničnú spoluprácu v sieti európskych regiónov a miest s cieľom výmeny skúseností a prehlbovania znalostí v súlade s iniciatívou R3L. Je potrebné tematizovať tieto otázky, neustále rozvíjať metódy, prenášať poznatky a zakotvovať ich.

2.10   Odporúčanie 3 Komisie

„[…] zabezpečiť, aby boli dospelí schopní rozvíjať a obnovovať si kľúčové zručnosti počas celého života, a aby sa osobitná pozornosť venovala cieľovým skupinám určeným za prioritné vo vnútroštátnom, regionálnom a (alebo) miestnom kontexte“

Názory Výboru regiónov

2.10.1

Výbor regiónov považuje tento návrh za podstatný, upozorňuje však na to, že potreby sa často v závislosti od regiónu a krajiny líšia, a preto je potrebné zvoliť rôzne prístupy, ak chceme mať dosah na všetkých občanov. Preto treba poukázať na to, že prioritné skupiny by mali byť určované práve na miestnej a regionálnej úrovni. Napríklad by mohla byť zintenzívnená spolupráca s organizáciami, ktoré majú skúsenosti so vzdelávaním dospelých a so sociálnymi partnermi.

2.10.2

Nazdáva sa, že medzi cieľovými skupinami určenými za prioritné by sa osobitná pozornosť mala venovať kategórii zamestnancov regionálnych a miestnych orgánov vzhľadom na verejné úlohy, ktoré vykonávajú, aby boli schopní rozvíjať a obnovovať si kľúčové zručnosti počas celého pracovného života.

2.11   Odporúčanie 4 Komisie

„[…] zabezpečiť, aby bola k dispozícii vhodná infraštruktúra na pokračovanie vo vzdelávaní a odbornej príprave dospelých, vrátane učiteľov a školiteľov, opatrení na zabezpečenie prístupu a podpory pre učiacich sa, ktorá uznáva odlišné potreby dospelých“

Názory Výboru regiónov

2.11.1

Výbor regiónov poukázal už v skorších stanoviskách (11) na potrebu mobilizácie zdrojov na podporu celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni a zdôraznil, že je potrebné otvoriť diskusiu na miestnej a regionálnej úrovni. Vo svojom stanovisku upozornil na to, že geografická dostupnosť musí byť vnímaná taktiež v súvislosti s inými opatreniami na uľahčenie prístupu jednotlivcom, pokiaľ ide o formu a umiestnenie. To možno realizovať napríklad ponukou aktivít počas dňa, večera a cez víkend. Do úvahy prichádza aj leto a dni pracovného pokoja. ďalším možnostiam patrí častejšie otváranie kurzov, diaľkové štúdium alebo flexibilné štúdium pod vedením školiteľa. Vhodné by tiež bolo poskytnúť účastníkom finančné predpoklady na to, aby sa naďalej vzdelávali. Aj mimoškolské vzdelávanie, ktoré sa v rôznych formách odohráva mimo školských štruktúr si zasluhuje pozornosť.

2.11.2

„Infraštruktúrou“ by však nemala byť mienená žiadna všeobecná alebo štandardne predpísaná forma študijných center. Namiesto toho by sa – vychádzajúc z miestnych podmienok a potrieb – mala v čo najširšej miere využívať súčasná infraštruktúra.

2.12   Odporúčanie 5 Komisie

„zabezpečiť koherenciu poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy dospelých pre jednotlivých občanov prostredníctvom prepojení na politiku zamestnanosti a sociálnu politiku a ďalšie politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí, a prostredníctvom spolupráce so sociálnymi partnermi a ďalšími účastníkmi“

Názory Výboru regiónov

2.12.1

V tomto bode vidí Výbor regiónov smerodajný faktor úspešnosti rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, lebo práve tu je rozhodujúce, aby boli navzájom prepojené rôzne oblasti politiky so vzťahom k miestnej a regionálnej úrovni – napríklad hospodárska politika, politika vzdelávania, politika pracovného trhu, integračná politika a sociálna politika – aby sa tak zabránilo jednostrannému pohľadu na situáciu. Pritom je dôležité, aby sa rôzne oblasti zodpovednosti a kompetencií do značnej miery dopĺňali. Výbor regiónov považuje za potrebné investovať do tejto oblasti finančné prostriedky, pri ktorých by malo byť zabezpečené flexibilnejšie využitie, aby mohli byť uskutočnené iniciatívy v rámci integrovaného akčného programu pre celoživotné vzdelávanie. Spolupráca spoločnosti, sveta práce a vyššieho vzdelávania je kľúčovým faktorom pre rast v regiónoch a mestách.

2.13   Odporúčanie 6 Komisie

„[…] používať rámec ‚Kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec’ uvedený v prílohe ako referenčný nástroj pri rozvíjaní poskytovania kľúčových zručností pre všetkých ako súčasť ich stratégií celoživotného vzdelávania.“

Názory Výboru regiónov

2.13.1

Výbor regiónov víta návrh Komisie týkajúci sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Tým však vystupuje do popredia otázka, aké zručnosti musí jednotlivec mať, aby sa dokázal presadiť v spoločnosti založenej na vedomostiach. Tieto kľúčové zručnosti môžu slúžiť ako orientačný bod v diskusii o budúcej potrebe kompetencií ako na európskej a národnej úrovni, tak aj na regionálnej a miestnej úrovni. Táto otázka je v Európe zvlášť dôležitá pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Práve na miestnej a regionálnej úrovni dostávajú otázky kompetencií praktický rozmer.

2.13.2

Výbor regiónov uznáva, že o týchto kompetenciách je potrebné neustále angažovane diskutovať, a že musia byť prerokované v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja. Oblasti kompetencií ako „spoločenská a občianska zručnosť“ teda zahŕňajú rôzne aspekty, ktoré musia byť neskôr ďalej rozvíjané alebo diferencované. Niektoré z kľúčových zručností sú okrem toho navzájom silne späté.

2.13.3

Výbor regiónov víta ďalšie rozvíjanie návrhu o kľúčových zručnostiach v Komisii. Podporuje návrh vypracovaný Komisiou týkajúci sa kľúčových zručností.

2.13.4

V nasledujúcich odsekoch sa výbor podrobnejšie venuje jednotlivým navrhovaným kľúčovým zručnostiam.

3.   Kľúčové zručnosti

Európsky referenčný rámec pre kľúčové zručnosti obsahuje osem oblastí:

komunikácia v materinskom jazyku,

komunikácia v cudzích jazykoch,

matematická zručnosť a základné zručnosti v oblasti vedy a techniky,

digitálna zručnosť,

učenie ako sa učiť,

spoločenská zručnosť a občianska zručnosť,

zmysel pre iniciatívu a podnikavosť,

kultúrna vnímavosť.

3.1   Komunikácia v materinskom jazyku

3.1.1

Výbor regiónov súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o význam písomnej a ústnej komunikácie v materinskom jazyku.

3.1.2

Materinský jazyk je základom pre všetky neskoršie procesy učenia sa, pre schopnosť vyjadrovať sa a pre identitu. Preto sú dobré poznatky a schopnosti v materinskom jazyku predpokladom učenia. Jazyk vytvára základ pre získavanie informácií a umožňuje komunikáciu s ostatnými ľuďmi, a tým je základom pre zapojenie a preberanie zodpovednosti.

3.1.3

Výbor by rád poukázal na skutočnosť, že Komisia a vnútroštátne agentúry by mali v oblastiach, v ktorých sa hovorí menej rozšírenými a v súčasnosti pri vyučovaní menej používanými jazykmi, úzko spolupracovať s miestnymi a regionálnymi územnými celkami na povzbudzovaní občanov k tomu, aby sa tieto jazyky naučili (12).

3.2   Komunikácia v cudzích jazykoch

3.2.1

V Európe budúcnosti sa ovládanie viacerých jazykov stáva stále väčšou nevyhnutnosťou. Toto umožňuje prehlbovanie kontaktov prostredníctvom osvojenia si lepšieho pochopenia pre kultúru, zvyky a životné podmienky iných krajín. Zároveň je aj dôležitým predpokladom pre štúdium na vysokej úrovni a jedným z predpokladov pre väčšiu mobilitu na pracovnom trhu. Už dnes sa nachádzajú jazykové oblasti Európy v situácii vzájomnej závislosti. Výmena medzi krajinami narastá, hospodárstva sú stále viac vzájomne prepojené a výroba tovarov a poskytovanie služieb sa uskutočňuje čoraz častejšie bez ohľadu na hranice štátov a jazykov. Výbor regiónov zdôrazňuje, že jazykovú rozmanitosť Európy je potrebné chápať ako jednu z najdôležitejších hodnôt.

3.3   Matematická zručnosť a základné zručnosti v oblasti vedy a techniky

3.3.1

Výbor považuje za podstatné, aby boli matematické, technické a vedecké poznatky sprostredkovávané žiakom tak, aby ich títo vnímali ako zmysluplné a motivujúce. Matematika môže byť pomôckou v iných predmetoch, ako napríklad vo fyzike, chémii, biológii a spoločenskovedných predmetoch. Matematické schopnosti a poznatky môžu byť dokonca samozrejmou súčasťou moderného konceptu vzdelávania. Vedecké zručnosti sú dôležité, pretože pomáhajú okrem iného pri spoznávaní a chápaní súvislostí, príčin a účinkov, ako aj správnosti informácií. Pre aktívnu občiansku zručnosť je matematicko-vedecké základné vzdelanie neodmysliteľné. Technická zručnosť by mala byť rozvíjaná na základe skúseností mužov a žien. Dôležité je pri tom poukázať na to, ako ovplyvňujú predstavy a tradície chápanie toho, čo je v oblasti techniky „pre ženy“ a čo „pre mužov“.

3.3.2

V rámci európskeho výskumného priestoru je ďalej potrebné usilovať sa o získavanie mladých ľudí a žien pre vedecké a technické povolania. Bezpečné a kritické zaobchádzanie s technológiami informačnej spoločnosti by malo byť prístupné všetkým občanom. Zaujímavý prístup k podnecovaniu záujmu o štúdium prírodných vied a techniky predstavuje rozvoj takzvaných vedeckých parkov.

3.4   Digitálna zručnosť

3.4.1

V celej Európskej únii je potrebné vytvoriť informačnú nediskriminačnú infraštruktúru pre digitálnu zručnosť, ktorá by bola prístupná pre všetkých. Výboru regiónov ide o podporu sociálne a geograficky vyváženej informačnej spoločnosti, v ktorej je zaistené, že si všetci občania osvojili schopnosti potrebné k životu a práci v digitálnom veku. Zvládanie veľkých množstiev informácií a komplexných problémov sa tak pre stále väčší počet ľudí stáva nevyhnutne potrebnou kvalifikáciou.

3.5   Učenie ako sa učiť

3.5.1

Vedieť, ako sa učiť znamená, že si žiak rozvíja pohľad na vlastné učenie a postoj k učeniu, ako aj metodiku získavania nových poznatkov. To znamená, že si žiak uvedomuje sám seba a vie, ako sa vyrovnáva s rôznymi situáciami pri učení, aký spôsob učenia mu najviac vyhovuje, v čom spočívajú jeho silné stránky, a v ktorých oblastiach môže dosiahnuť zlepšenie. Určitú úlohu tu hrá aj motivácia a sebadôvera. Stratégia celoživotného vzdelávania vychádza práve z perspektívy žiaka a je založená na predpoklade, že proces učenia prebieha rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch. O čo tu v skutočnosti ide je schopnosť preškoliť sa a nanovo sa učiť. Myslí sa tým tiež budovanie na predchádzajúcich poznatkoch a zručnostiach a predchádzajúcich životných skúsenostiach, ako aj zlepšovanie jeho schopností, ich využívanie a uplatňovanie v množstve nových kontextov.

3.5.2

Výbor regiónov pripisuje týmto skutočnostiam veľmi veľký význam pre spoločnosť založenú na vedomostiach. Zvlášť dôležité je, aby boli budúci učitelia v rámci ich odbornej prípravy na tento spôsob práce pripravení. Tento komplex sa svojou podstatou odlišuje od ostatných kľúčových zručností, keďže sa týka schopnosti rozvíjať ostatné zručnosti. Výbor regiónov sa preto domnieva, že táto kľúčová zručnosť by mala byť vyzdvihnutá a mala by byť uvádzaná osobitne, mimo rámec ostatných zručností.

3.6   Spoločenská zručnosť a občianska zručnosť

3.6.1

Pojem „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ sa týka rôznorodého komplexu otázok, ktoré si podľa názoru výboru zasluhujú veľkú pozornosť. Týka sa na jednej strane rozvoja osobnostných vlastností, rozvoja schopností, nadväzovania kontaktov s inými ľuďmi. Vyvinutá schopnosť komunikácie je, všeobecne povedané, čoraz dôležitejšou vlastnosťou v pracovnom a spoločenskom živote, ktorý je charakteristický pre spoločnosť založenú na vedomostiach. K nej patrí aj interkultúrne porozumenie.

3.6.2

Táto oblasť zručností zahŕňa aj sociálne aspekty, keďže ide aj o otázku, do akej miery vníma jednotlivec sám seba ako zdroj pre seba samotného, svoju rodinu a svoje okolie.

3.6.3

Je potrebné poukázať aj na medicínske vplyvy, napríklad chápanie významu zdravého spôsobu života, otázky telesného a duševného zdravia a aktívneho spôsobu života. Aj keď dosahuje medicína stále ďalšie pokroky, v mnohých spoločnostiach sa zdravotný stav detí a mládeže neustále zhoršuje vplyvom nesprávnej výživy a nedostatku pohybu. Pokiaľ v tejto oblasti nepodnikneme protiopatrenia, s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne táto situácia kritický stav.

3.6.4

Ďalším dôležitým aspektom je úloha občana v spoločnosti. Myslí sa tým otázka chápania demokracie, práva a povinnosti jednotlivca. Všetky tieto faktory môžu byť podporované na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor navrhuje definíciu rozšíriť a upozorniť na to, aké je pre občanov dôležité poznať dejiny EÚ, jej ciele, hlavné body Zmluvy o EÚ, vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi, problémy a pokroky pri vypracovaní Zmluvy o Ústave ako aj zásady jednotlivých oblastí politiky.

3.6.5

Význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenie zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie sú len jedným z aspektov, ktoré by mali byť podľa názoru Výboru regiónov v tejto súvislosti podstatne zdôraznené.

3.7   Podnikavosť

3.7.1

Pri zmysle pre iniciatívu a podnikavosti ide v podstate o aktívny postoj, teda o to, previesť myšlienky na činy. Preto musí školský systém takúto mentalitu podporovať už v ranom veku a vyvíjať také formy práce, ktoré by preň predstavovali dobrý základ. Výbor poukazuje na dôležitosť toho, aby bol potenciál žien a etnických menšín s nádejnými podnikateľskými zámermi využívaný na zakladanie firiem. Taktiež je potrebné, aby rôzne úrovne riadenia a štátnej správy aktívne podporovali prístup žien k novým technológiám. Takéto snahy môžu spolu s aktívnou politikou pracovného trhu pomôcť zmenšiť rozdiely v zamestnanosti mužov a žien v mnohých častiach Európy. Toto bude mať rozhodujúci význam aj pre hospodársku budúcnosť a blahobyt Európskou únie (13).

3.8   Kultúrna vnímavosť

3.8.1

Výbor regiónov považuje taktiež za nanajvýš dôležité, aby bola uznávaná a chránená kultúrna a jazyková rozmanitosť Európy (14). Ide aj o využitie rôznych výrazových foriem, ako napríklad hudba, umenie, literatúra a jazyk v procese ľudského učenia a ľudského rozvoja. Všeobecne sa dá povedať, že je dôležité vytvoriť niečo z rôznych perspektív a názorov ľudí.

3.8.2

Na tomto mieste poukazuje Výbor regiónov na historické perspektívy, konkrétne na to, aké impulzy pre rozvoj dodávali v rôznych epochách kontakty medzi jednotlivými časťami Európy. Už najmenej päť desaťročí existuje oprávnene myšlienka spoločenstva európskych národov, ktorá sa stala skutočnosťou v dnešnej Európskej únii.

3.9   Návrhy Výboru regiónov

3.9.1

Výbor regiónov považuje za vhodné naďalej sa na základe odporúčaní komisií zapájať do ďalšieho rozvoja a podporovať ho, a navrhuje do budúcnosti spoluprácu s Komisiou v tejto oblasti.

3.9.2

Výbor regiónov podporuje Komisiou navrhované kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie a vyslovuje sa za to, aby sa o nich v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja ďalej diskutovalo.

3.9.3

Výbor sa vyjadruje za to, aby bola kľúčová zručnosť „vedieť, ako sa učiť“ považovaná za nadradenú zručnosť, keďže zahŕňa aj základný postoj k vlastnému učeniu sa a tým aj rôzne spôsoby získavania nových vedomostí, čím vytvára predpoklad pre rozvoj ostatných navrhovaných kľúčových zručností.

3.9.4

Kľúčová zručnosť „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ by mala zahŕňať aj význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenia zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie.

3.9.5

Výbor regiónov zdôrazňuje význam kultúrnej vnímavosti, ktoré je základom otvorenosti voči rozmanitosti a rozumenia európskych jazykov a kultúr a pochopenia obohatenia, ktoré tieto jazyky a kultúry predstavujú pre každého jednotlivca.

V Bruseli 14. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005, s. 59.

(2)  Ú. v. ES C 278, 14.11.2002, s. 26.

(3)  Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2003, s. 42.

(4)  Ú. v. EÚ C 73, 23.3.2004, s. 33.

(5)  Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005, s. 65.

(6)  Ú. v. EÚ C 43, 18.2.2005, s. 42.

(7)  ‚Základné zručnosti’ sa všeobecne vzťahujú na gramotnosť v písaní, čítaní a počítaní; Európska rada na zasadaní v Lisabone navrhla, aby sa pridali nové zručnosti potrebné v informačnej spoločnosti, ako napr. schopnosť ovládať IKT a podnikavosť.

(8)  CdR 258/2004 fin.

(9)  CdR 49/2002 fin.

(10)  CdR 49/2004 fin.

(11)  CdR 19/2001 fin.

(12)  CdR 248/2003 fin.

(13)  CdR 151/2005 fin.

(14)  Kľúčová zručnosť 8: kultúrna vnímavosť.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/29


Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Európskej komisie „Uplatňovanie Lisabonského programu Spoločenstva: politický rámec pre posilnenie spracovateľského priemyslu v EÚ – k integrovanejšiemu konceptu priemyselnej politiky“

(2006/C 229/04)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na Oznámenie Komisie – Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚsmerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike (KOM(2005) 474, konečné znenie),

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 12. októbra 2005 požiadať výbor o konzultáciu v tejto veci v súlade s prvým odsekom článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 10. novembra 2005 poveriť komisiu pre hospodársku a sociálnu politiku vypracovaním stanoviska k tejto veci,

so zreteľom na návrh stanoviska (VR 39/2006 rev. 2), ktoré dňa 6. apríla 2006 prijala komisia pre hospodársku a sociálnu politiku (spravodajca: pán Onno Hoes, poslanec za provinciu Severné Brabantsko (NL/ALDE),

keďže:

(1)

Obnovená a moderná priemyselná európska politika zameraná na konkurencieschopnosť nášho priemyslu je absolútnou prioritou stratégie pre rast a zamestnanosť. Problematika, o ktorú ide, je prítomná skutočne vo všetkých regiónoch Európskej únie a príslušné procesy majú rýchlu a naliehavú dynamiku. VR víta snahy a zámer Komisie podstatne uľahčiť potrebné reformy.

(2)

Vzhľadom na rýchle zmeny vo svetovom hospodárstve je situácia extrémne naliehavá. Konkurenčná pozícia európskeho priemyslu je vystavená silnému tlaku, čo znamená, že ku obnove európskej priemyselnej politiky musí dôjsť rýchlejšie a s väčšou dynamikou. VR oceňuje záväzok, ktorý si Komisia vyžiadala a obdržala od organizácií početných odvetví činnosti. Kladie si však otázku, či táto skutočnosť bude dostatočným východiskovým bodom. V kontexte medzinárodnej hospodárskej konkurencie si Európa buduje svoju budúcu silu predovšetkým v konkurencieschopných regiónoch, ktoré sú v tomto stanovisku označované anglickým výrazom „valley“ podľa konceptu známeho „Silicon Valley“ a filozofie svetového ekonomického fóra. Tieto európske „valleys“ vybudované na starých odvetviach priemyslu a oblastiach činnosti sú budúcimi hnacími silami hospodárskej a sociálnej obnovy.

(3)

Regióny Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska ako aj naplno sa rozvíjajúce regióny, akými sú Värmland, Riga a Sasko-Anhaltsko, možno uviesť ako príklad. VR vyzýva Komisiu, aby jej obnovená priemyselná politika vychádzala z tohto prístupu a aby tým pripravila lepšie východiská pre vytváranie regionálnych hospodárskych komplexov v Európe. Znamená to, že je potrebné úplne prepracovať súčasné návrhy, ktoré sa obmedzujú na „rámcové podmienky“ a preto sú v tomto smere veľmi málo inovatívne. Nová európska priemyselná politika musí byť zameraná predovšetkým na stimulovanie medzisektorového rozvoja zameraného na nové zostavy technológia-výrobok-trh.

(4)

VR predkladá v tomto stanovisku niekoľko konkrétnych návrhov zameraných na hĺbkovú prestavbu nástrojov EÚ a ich rozsiahlejšie integrovanie. K tomu je potrebné položiť pevné základy počas nemeckého predsedníctva a VR vyzýva Komisiu a Parlament, aby prišili s návrhom inovačnej a ofenzívnej politiky.

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júna 2006 (schôdza z 14. júna) nasledujúce stanovisko.

1.   Názory Výboru regiónov

Návrhy týkajúce sa medzisektorových politík

1.1

Vo svojom pracovnom programe Komisia predstavila sedem medzisektorových iniciatív v oblasti politík, ktorých cieľom je reagovať na spoločné výzvy zoskupení rôznych odvetví a posilniť súčinnosť rôznych politík:

iniciatíva smerujúca k ochrane práv duševného vlastníctva,

expertná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie,

opatrenia v oblasti prístupu na trh (opatrenia o medzinárodných trhoch),

nový program zjednodušenia právnych predpisov,

zlepšenie kvalifikácie v sektoroch (kvalifikovanejší zamestnanci),

riadenie štrukturálnych zmien v priemysle,

integrovaný prístup k výskumu a inováciám.

1.2

Všetky tieto opatrenia majú zásadnú dôležitosť pre zvýšenie konkurencieschopnosti odvetví európskeho priemyslu. VR preto v hrubých rysoch uvedené návrhy podporuje. Žiadame však, aby bola venovaná zvýšená pozornosť riadeniu štrukturálnych zmien v priemysle. Rovnako je však potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj novému programu na zjednodušenie právnych predpisov. V tejto súvislosti ide o základnú vec, pretože práve tu je potrebné sledovať a podporovať novú politiku vychádzajúcu z regiónov. Aby sme zabezpečili blahobyt pre naše deti, hlavnou témou diskusií o tom, ako pristupovať k výzvam a príležitostiam globalizácie, musí byť konkurencieschopnosť Európskej únie. Odmietame protekcionársky prístup orientovaný na minulosť, založený na zachovaní starých zvykov. Je potrebné uplatniť iniciatívy, akými je napríklad fond na prispôsobenia sa globalizácii navrhovaný Komisiou, nie s cieľom chrániť, ale s cieľom rozvíjať, napríklad na vytvorenie nových sľubných odvetví.

1.3

VR vyjadruje podporu výraznejšej nadväznosti na regionálnu politiku Komisie týkajúcu sa inovácií, ktorá je takisto silno zameraná na posilnenie regionálnych zoskupení a nových foriem spolupráce. V Európe jestvuje viacero dobrých príkladov spolupráce medzi Komisiou a regiónmi; môžeme uviesť najmä akčný program Severného Brabantska pre inovatívnosť na roky 2005-2010, nazvaný „Connecting, creating and enabling winners“.

1.4

Vypracovanie medzisektorových iniciatív umožní v prvom rade rozvoj modernej a väčšmi integrovanej európskej priemyselnej politiky. Preto by sme sa radi pristavili pri niektorých navrhovaných opatreniach, chceli by sme najmä zdôrazniť využitie výhod, ktoré poskytuje integrálnejší prístup k danej oblasti.

Expertná skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie

1.5

Energetika a životné prostredie sa v najbližších rokoch stanú z celosvetového hľadiska prioritnými témami.

Komisia musí poskytnúť potrebný impulz, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom sa z hrozieb budú môcť stať príležitosti. Uvedené oblasti zahŕňajú nové sľubné trhy a zaujímavé možnosti pre priemyselnú a výskumnú politiku EÚ. Tento postup prispeje k tomu, aby sa k energetike a trvalo udržateľnému rozvoju (ekologickejšie výrobky a výrobné procesy) pristupovalo rovnako, aby sa stali reálnou súčasťou priemyselnej a inovačnej politiky. politiky. Väčšia pozornosť by sa mala venovať vývoju alternatívnych zdrojov energie.

Cena energie tvorí v našom priemysle veľkú časť nákladov. VR vyzýva členské štáty zvýšiť kapacitu vzájomného prepojenia, aby liberalizácia trhu s energiou umožnila nášmu priemyslu kupovať plyn a elektrinu v celej Európe. Aktívni akcionári miestnych a regionálnych orgánov v spoločnostiach dodávajúcich energiu môžu tiež účinne prispieť k vytvoreniu spravodlivých podmienok na európskej úrovni.

Zlepšenie kvalifikácie v sektoroch

1.6

VR trvá na tom, aby sa o novej priemyselnej politike uvažovalo v rámci Lisabonskej stratégie a v kontexte globalizácie. Procesy reštrukturalizácie v jednotlivých regiónoch a štátoch sú dôsledkom tohto vývoja. Ako to zdôraznil VR vo svojom stanovisku o reštrukturalizácii a relokáciách (CdR 148/2005, konečné znenie), je potrebné zaistiť správne riadenie reštrukturalizácií (pozri našu predchádzajúcu poznámku o vytvorení fondu na prispôsobenia sa globalizácii, ktorého účelom má byť rozvoj, nie ochrana). V rámci realizácie z Bruselu je zásadná podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá musí byť jedným zo základných prvkov funkčného a flexibilnejšieho trhu práce. Bolo by potrebné dať do popredia diskusiu na prioritnú tému „sociálnej inovácie“, o ktorú tu ide. Základnou otázkou je, ako postupovať, aby európski pracujúci bez ohľadu na ich úroveň lepšie zvládali niekedy až drastické reštrukturalizácie a nestali sa pritom obeťami štrukturálnej nezamestnanosti.

1.7

Zvýšenie produktivity práce, miery zamestnanosti a mobility trhu práce je podstatný pre konkurencieschopnosť Európskej únie. Tejto otázke je potrebné venovať zvýšenú pozornosť tak v politike členských štátov ako aj v štrukturálnych programoch a fondoch EÚ. Je treba tiež umožniť (dočasný) prístup na európsky trh práce štátnym príslušníkom tretích krajín s vyššou úrovňou odborného vzdelania, nakoľko takáto liberalizácia by bola tiež prínosom pre konkurencieschopnosť Európy.

Práva duševného vlastníctva

1.8

VR podotýka, že niektoré dôležité výrobné odvetvia majú stále veľkú výhodu voči svojim konkurentom, no môžu sa takisto stať obeťami negatívnych dôsledkov globalizácie. Primeraná ochrana duševného a priemyselného vlastníctva sa stáva pre postavenie EÚ v rámci hospodárskej súťaže životne dôležitou. Ochrana duševného vlastníctva podnecuje inovačné opatrenia a vývoj nových typov podnikov. Právne predpisy sa musia prispôsobovať rýchlym technologickým a sociálnym zmenám. Príslušná legislatíva musí byť jasná a musí poskytovať právnu istotu. Musia byť prijaté a uplatňované pravidlá tak na európskej (legislatíva Spoločenstva) ako aj svetovej úrovni (WTO, TRIPS). Mnohí predstavitelia malých a stredných podnikov, ktoré sú hnacími silami inovácie, stále presne nevedia, ako majú reagovať na porušovanie ich práva na ochranu duševného vlastníctva. Veľmi vysoké výdavky na zachovanie patentov, ktoré sú omnoho vyššie než napríklad v Spojených štátoch, predstavujú však pre mnoho malých a stredných podnikov veľký problém. A takisto pokiaľ ide o výdavky spojené so žiadosťou o udelenie patentu, je vecou najvyššej naliehavosti, aby bol po tridsiatich rokoch diskusií skutočne zavedený európsky patent. Päť rokov po tom, čo Komisia predložila konkrétny návrh, je táto téma stále zablokovaná v Rade pre nezhody týkajúce sa jazykového režimu. VR vyzýva Európsku komisiu, aby predložila harmonizačnú smernicu založenú na článku 95 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo. Tak by bolo možné zachovať vnútroštátne režimy týkajúce sa patentov a pritom zaviesť princíp vzájomného uznávania. Obmedzením počtu jazykov na jazyk daného členského štátu plus angličtinu by sa výrazne znížili náklady na získanie európskeho patentu, z čoho by mali úžitok hlavne malé a stredné podniky. Takto by sa vytvoril medzinárodný konkurenčný patent. Okrem toho treba znížiť na minimum daň zo získania patentu, ktorá je v mnohých štátoch EÚ ešte stále vyrubovaná a nie je stimulom pre vývoj inovácií.

Integrovaný prístup k výskumu a inováciám

1.9

Siedmy rámcový program a program iniciatívy Spoločenstva, v kombinácii so štrukturálnymi fondmi, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a nasmerovaní. Zdroje 7. rámcového programu sú nevyhnutné na zaručenie konkurencieschopnosti EÚ a posilnenie regiónov, ktoré sú špičkou z technologického hľadiska. Rozpočet by pri určovaní finančného výhľadu nemal byť znížený.

1.10

Toto stanovisko dôrazne žiada, aby sa podporilo zriaďovanie regionálnych hospodárskych komplexov (európske „valleys“). K tomuto je nevyhnutné, aby sa štrukturálne fondy a rámcové programy, akým je 7. rámcový program, a PIC mohli využívať viazanejšie v regiónoch. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy.

Medzi iným treba sústrediť zdroje na špičkový výskum s ohľadom na kľúčové prvky, akými sú podpora otvorenej kultúry inovácie a vytváranie zoskupení v regiónoch.

1.11

Na vytvorenie trvalo udržateľného hospodárskeho modelu pre špičkový technologický región je potrebné viac než veľké investície do výskumu. To vyplýva medzi iným zo skúseností nadobudnutých v rámci regiónu Brainport-Eindhoven. Podpora veľkej rozmanitosti aplikácií niektorých poznatkov v niekoľkých inovačných reťazcoch zabezpečí vytvorenie nových pracovných miest na všetkých úrovniach ako aj upevnenie poznatkov v určitom regióne. Malé a stredné podniky takto majú právo na rovnakú podporu ako vývojové strediská. VR vyzýva Európsku komisiu, aby používala európske programy a štrukturálne fondy cielenejšie na podporu niektorých inovačných reťazcov podľa regiónov. Takto by bolo možné vytvoriť veľa nových pracovných miest na úrovni stredoškolského, vysokoškolského a univerzitného vzdelania.

1.12

Čo sa týka posledného uvedeného bodu, VR žiada, aby bola venovaná väčšia pozornosť prístupnosti rámcových programov a európskych fondov pre malé a stredné podniky. Nazdávame sa, že sa jedná o významný problém, nakoľko v situácii, keď chýba určité zjednodušenie prístupu, má ambícia podporovať MPS (malé a stredné podniky) nízku nádej na úspech. Je potrebné vytvoriť otvorenejšiu atmosféru inovácie, v rámci ktorej by malé a stredné podniky mali jednoduchší prístup k zdrojom a integrálnejším projektom.

1.13

Skúsenosti z regionálnej inovačnej politiky ukazujú, že MSP majú prospech najmä z interakcií s väčšími podnikmi. Preto trváme na tom, aby sa európska priemyselná politika explicitne zaoberala interakciou medzi veľkými podnikmi (1) na jednej strane a MSP na strane druhej. Interakcia medzi MSP a výskumnými strediskami je tiež veľmi dôležitá.

1.14

Nakoniec uvádzame ešte jednu poznámku, týkajúcu sa integrovanejšieho prístupu k európskej priemyselnej politike. Treba uvažovať najmä o integrácii priemyselnej politiky s politikou trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti; pre Európu je to veľká výzva. Komisia môže takto prispieť k tomu, aby sme sa v Európe v rámci trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti založenej na poznatkoch rýchlejšie stotožnili s novými formami spolupráce a s produktovo-trhovými kombináciami (!) v oblastiach ako je odvetvie zdravotníctva (technická inovácia v oblasti zdravotníctva), životné prostredie a energetika, čím sa európskemu priemyslu poskytnú nové, zaujímavé trhy.

1.15

Už sme sa zmienili o tendencii k preskupovaniu a špecializácii hlavných hospodárskych aktivít v Európe. Táto tendencia môže byť posilnená aj v politikách v ďalších oblastiach, napríklad, pokiaľ ide o územné plánovanie a modernizáciu infraštruktúry. Európska politika by mala byť väčšmi zameraná na vytváranie vhodných podmienok, podporujúcich špecifické medzinárodné (cezhraničné) oblasti, spojené s modernou európskou infraštruktúrou, vďaka ktorej sa stanú prístupnými. Myšlienka predsedu Komisie pána Barrosa vytvoriť európsku univerzitu (Európsky technologický inštitút) si zasluhuje podporu. Špičkový technologický inštitút v Európskej únii by bol možnosťou ako sa v budúcnosti vyhnúť úniku mozgov do iných častí sveta. Je najvyšší čas, aby EÚ zriadila inštitút, ktorý by dokázal súťažiť napríklad s MIT (Massachusetts Institute of Technology) v Bostone.

Návrhy týkajúce sa sektorových politík

1.16

Komisia ponúka nasledujúce nové iniciatívy:

farmaceutické fórum;

priebežná strednodobá revízia stratégie v oblasti biologických vied a biotechnológie;

nové skupiny na vysokej úrovni pre chemický priemysel a obranný priemysel;

európsky vesmírny program;

pracovná skupina pre konkurencieschopnosť IKT;

dialóg o politike ľahkého strojárstva;

štúdie o konkurencieschopnosti (priemysel IKT, potravinársky priemysel, móda a dizajn).

1.17

Sektorové štúdie, na ktorých sa zakladajú práce Komisie, ukazujú, že mnoho odvetví európskeho priemyslu je dostatočne odolných, aby si mohli udržať konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle. Ak má byť priemysel z medzinárodného hľadiska výkonný, je nevyhnutné, aby dokázal reagovať na vedomostné a inovačné nároky, spojené s novými výrobkami a výrobnými postupmi.

1.18

Je dôležité, aby EÚ, ako aj jej členské štáty, nepoľavili v tejto podpore zmien a reforiem. Konštatujeme, že súčasné rámcové programy EÚ predstavujú spolu s (novými) štrukturálnymi fondmi nástroj účinnej podpory.

1.19

V sektoroch ako strojárstvo a systémový priemysel sú koncentrácia a masa základnými prvkami pri stanovení európskych strategických plánov. V tomto zmysle sú strategické plány ENIAC a Artemis zásadné pre európske a národné investície v danej oblasti.

1.20

Hoci by konkurencieschopnosť jednotlivých sektorov mala byť predmetom neustálej pozornosti, treba povedať, že prosperita Európy bude v budúcnosti závislá čoraz viac od medzisektorových aktivít. Tento bod si zasluhuje zo strany Komisie zvláštnu pozornosť. Priemyselná politika môže prispieť k urýchleniu rozvoja v tejto oblasti stimulovaním „medzisektorových stretov“, ktoré poskytujú priestor pre náhle skoky vpred a pre úžasné inovácie, čo sa týka výrobkov a trhov. V niektorých sektoroch sa tento vývoj už začína črtať. Ide najmä o potravinársky priemysel a o farmaceutické odvetvie (biologické vedy), o biomedicínske technológie, ako aj o automobilovú a vyspelú technológiu.

1.21

Z tohto hľadiska nepokrývajú štyri kategórie definované Komisiou dostatočné množstvo sektorov. Napríklad by bolo treba zahrnúť do priemyslu spojeného s biologickými vedami dôležitú oblasť „molekulárnej medicíny“. Takisto sa treba zmieniť o nanoelektronike a integrovaných systémoch. Na označenie módneho a dizajnérskeho priemyslu v súvislosti so zmenami, ktorými v súčasnosti prechádza, by sa mal použiť širší pojem, napríklad pojem „kreatívneho priemyslu“.

1.22

Je preto stále dôležitejšie podporovať vytváranie súvislých zoskupení priemyselných aktivít a rozvíjajúce sa priemyselné aktivity. Komisia by mala tento bod vo svojom pracovnom pláne uviesť konkrétnejším a explicitnejším spôsobom.

1.23

To, čo nazývame „modelom zoskupovania“ – teda intenzívna a štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi – predstavuje v tomto smere zásadný faktor úspešnosti pre všetky inovujúce regióny v Európe, akými sú napríklad Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska. Tento prístup si zasluhuje zásadnú podporu v rámci novej a integrovanejšej európskej priemyselnej politiky.

2.   Ďalšie odporúčania Výboru regiónov

Európa v roku 2027 (vízia budúcnosti)

2.1

Pracovný plán Komisie je založený na Lisabonskej stratégii a na cieľoch stanovených v Göteborgu a z tohto hľadiska predstavuje súdržný celok. Ako sme už na viacerých miestach uviedli, plán obsahuje mnoho dobrých a hodnotných zámerov. To nebude pravdepodobne nikto popierať. Chýba však jasná vízia budúcnosti týkajúca sa schopnosti Európy odlíšiť sa od svojich konkurentov vo zvyšku sveta.

2.2

Výbor regiónov odporúča, aby bola vypracovaná podnecujúca a uchvacujúca vízia. Ako na tom bude Európa v roku 2027? Aká bude odpoveď európskych priemyselných podnikov na výzvy z roku 2006? Ako prispejú investície do takzvaných „inteligentných regiónov“ k hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ? Ako sa nám v trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na poznatkoch podarí otázky týkajúce sa energetiky, životného prostredia a odvetvia zdravotníctva premeniť na príležitosti a na nové možnosti trhu? A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho...

Zaoberať sa špičkovými regiónmi v Európe a interakciou s regiónmi

2.3

Odporúčame zaoberať sa sľubným vývojom v rôznych regiónoch a tiež koncentráciou hospodárstva a hospodárskymi špecializáciami, ktorých úloha bude v najbližších rokoch v Európe neprestajne narastať. Je potrebné vychádzať z princípu, že podpora špičkových regiónov výrazne prispeje k širokej hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.4

Odporúča sa, aby v rámci novej priemyselnej politiky EÚ boli schválené kritériá na definovanie budúcich konkurencieschopných špičkových regiónov v Európe a v každom členskom štáte, čo by umožnilo nasmerovať fondy európskych investičných programov na tieto konkurencieschopné regióny a tým doplniť národné a regionálne investície, ako aj podporovať odbyt ich materiálnych a nemateriálnych produktov.

Táto obnovená európska priemyselná politika zameraná na sľubne sa rozvíjajúce celky a nové regionálne hospodárske komplexy musí v rámci „novej solidarity“ venovať osobitnú pozornosť podpore zaostávajúcich regiónov. VR navrhuje Komisii, aby vytvorila pákový mechanizmus napríklad tým, že uzavretie medziregionálnych hospodárskych partnerstiev stanoví ako podmienku pre príspevky z rámcových programov a štrukturálnych fondov EÚ.

Od sektorového prístupu k zoskupovaniu (nové oblasti)

2.5

Stimulácia špičkových európskych sektorov, ktorým sa tak umožní dostať sa na medzinárodnú úroveň, zostáva dôležitým cieľom európskej priemyselnej politiky. Budúca prosperita bude v každom prípade čoraz viac závislá od medzisektorových aktivít. Odporúčame zvýšiť viditeľnosť samostatného vývoja, jestvujúceho vo „veľkých kategóriách“ pracovného plánu predloženého Komisiou.

2.6

Výbor regiónov preto odporúča, aby sa nová priemyselná politika Komisie sústredila viac na strategickú dôležitosť medzisektorového prístupu, uznávajúc pritom silu „medzisektorových stretov“. Nevyhnutnou podmienkou je v tomto smere štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi, označovaná tiež ako „trojlístok“. Tento model zoskupovania je jednou z charakteristík novej európskej priemyselnej politiky.

2.7

Podpora „medzisektorových stretov“ je zameraná na inováciu a zostavy výrobky-trhy, ktoré sú v priemysle úplne nové. Ďaleko prekračuje rámec priemyselných sektorov, strety s inými sociálnymi a hospodárskymi oblasťami vytvárajú novú dynamiku. V tomto zmysle VR odkazuje na strety s oblasťami umenia a kultúry (kreatívny priemysel), na strety medzi kultúrami (nový duch medzikultúrneho podnikania) alebo s odborným vzdelávaním (nové odborné znalosti). V týchto oblastiach EÚ môže a musí zohrávať významnú úlohu stimulátora. VR žiada Komisiu, aby v programoch a nových štrukturálnych fondoch venovala týmto otázkam osobitnú pozornosť.

Podporovať väčšiu integráciu

2.8

Návrhy týkajúce sa medzisektorových opatrení ponúkajú možnosti integrálnejšieho prístupu európskej politiky. Odporúčame zdôrazniť nasledujúce momenty:

energia, životné prostredie a odvetvie zdravotníctva: premeniť „sociálnu problematiku“ na nové trhové príležitosti v rámci budovania trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na poznatkoch (porovnaj odsek 2.1);

európska pracovná skupina pre sociálnu inováciu, ktorá by nebola nezávislá od európskej priemyselnej politiky, ale predstavovala by jej ústredný prvok, a ktorá, zaoberajúc sa vysoko kvalifikovanou pracovnou silou, by zároveň venovala pozornosť poskytnutiu perspektív najmenej kvalifikovaným pracovníkom na trhu práce;

integrovaný prístup k výskumu a inováciám: zlepšenie súladu medzi rámcovými programami a štrukturálnymi fondmi v projektoch a smerovaniach, sústredenie zdrojov na špičkový výskum;

politika verejného obstarávania: Komisia sa tomuto bodu síce nevenuje, no aj tak by mal byť predmetom niektorej medzisektorovej iniciatívy v oblasti politík v kontexte podpory MSP, pre ktoré je čoraz ťažšie presadiť sa pri verejnom obstarávaní EÚ;

príspevok k vytvoreniu špecifických medzinárodných (cezhraničných) oblastí aj v rámci ostatných európskych politík.

Nižšia miera byrokracie, prístupnosť pre MSP

2.9

Pracovný plán Komisie celkom oprávnene priznáva veľký inovačný potenciál malým a stredným podnikom. No praktická miera toho, nakoľko môžu byť tieto podniky podporené, je výrazne závislá od zjednodušenia európskej legislatívy. Súčasná konfigurácia návrhov týkajúcich sa MSP napríklad v značnej miere znižuje možnosti finančnej podpory výskumu a vývoja v týchto podnikoch, čo je v ostrom rozpore so snahou o posilňovanie konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Americké malé a stredné podniky v súčasnosti venujú sedemkrát viac prostriedkov do rozvojového výskumu ako európske.

2.10

Čoskoro nebude žiaden podnik, ktorý by splnil všetky administratívne požiadavky EÚ na získanie dotácie vo výške 15 %. VR sa preto dôrazne zastáva zníženia byrokracie, aby sa rámcové programy a štrukturálne fondy stali skutočne prístupnými pre MSP. Akékoľvek návrhy Komisie v tomto smere budú mať našu hlbokú podporu.

V tomto zmysle účasť regionálnych orgánov ako subjektov najbližších MSP im umožní prístup k podporám Spoločenstva.

2.11

Zjednodušenie právnych predpisov a zmiernenie administratívnej záťaže vďaka európskym právnym predpisom a dôkladná analýza nákladov a ziskov týchto predpisov predstavuje nevyhnutnú podmienku pre uskutočňovanie Lisabonských cieľov. Vyhodnotenie dopadu európskych právnych predpisov na podniky zohráva v tomto zmysle významnú úlohu. Pre zabezpečenie kvality tejto dopadovej analýzy je dôležité, aby ju vykonala tretia, nezávislá strana. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila návrhy čo najskôr. Holandský mechanizmus založený na nezávislom kontrolnom orgáne (Adviescollege Toetsing Administratieve Lasten, ACTAL) by mohol poslúžiť ako východisko.

Záver

VR by veľmi uvítal, keby Komisia v rámci priebežného hodnotenia, ktoré vykoná v najbližšom období, reagovala na návrhy a pripomienky uvedené v tomto stanovisku. Ďalej vyzývame Komisiu, aby uvažovala o vypracovaní ročnej monitorovacej správy. VR by do nej prispieval svojimi pripomienkami.

V Bruseli 14. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Mala by sa venovať pozornosť aj definícii pojmu „veľké podniky“.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/34


Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť

(2006/C 229/05)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť (KOM(2005) 56, konečné znenie),

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre kultúru a vzdelávanie vypracovaním stanoviska na túto tému,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 30 septembra 2005 požiadať výbor o konzultáciu v tejto veci podľa 1. ods. článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na stanovisko na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kultúra 2007 (2007 – 2013) (KOM(2004) 469, konečné znenie), (CdR 259/2004 fin) (1),

so zreteľom na stanovisko na tému Oznámenie o Podpore jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti: akčný plán 2004 – 2006 (CdR 248/2003) (2),

so zreteľom na stanovisko na tému Podpora a ochrana regionálnych a menšinových jazykov (CdR 86/2001 fin) (3),

so zreteľom na návrh stanoviska komisie pre kultúru, vzdelávanie a výskum (CdR 33/2006 rev. 2), prijatý 4. apríla 2006 (spravodajca: pán Seamus Murray, člen rady Meath County a člen regionálnej samosprávy Mid-East (IE/UEN-EA)),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 14. a 15. júna 2006 (schôdza zo 14. júna) nasledujúce stanovisko:

1.   Všeobecné poznámky

Výbor regiónov

1.1

víta novú rámcovú stratégiu ako pozitívny príspevok k podpore jazykovej rozmanitosti a ako doplnok k prebiehajúcim iniciatívam Komisie na zlepšenie komunikácie medzi Európskou komisiou a občanmi EÚ;

1.2

podporuje tri hlavné ciele Komisie: 1. podporiť jazykové vzdelávanie a posilniť jazykovú rozmanitosť v spoločnosti; 2. podporiť zdravé multikulturálne hospodárstvo; a 3. umožniť občanom prístup k právnym predpisom, postupom a informáciám Európskej únie v ich vlastnom jazyku;

1.3

avšak domnieva sa, že pre takéto dôležité ciele nie sú dostupné dostatočné zdroje;

1.4

akceptuje skutočnosť, že ďalší pokrok v oblasti viacjazyčnosti závisí najmä od členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov, ale nazdáva sa, že na zvýšenie povedomia o viacjazyčnosti a zosúladenie opatrení realizovaných na rôznych úrovniach v rámci EÚ bude potrebná jasná podpora zo strany Komisie;

1.5

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri realizácii politiky na podporu viacjazyčnosti a nazdáva sa, že oznámenie by sa o tejto úlohe malo vyjadriť jasnejšie;

1.6

žiada o väčšie uznanie úlohy iniciatív partnerských miest v jazykovom vzdelávaní a kultúrnej výmene a verí, že takéto jasné zapojenie ľudí na miestnej a regionálnej úrovni môže pomôcť zmenšiť vzdialenosť medzi EÚ a jej občanmi;

1.7

verí tiež, že posledná úprava nariadenia 1/1958, vďaka ktorej írsky jazyk bude považovaný za oficiálny a pracovný jazyk inštitúcií EÚ od 1. januára 2007, a vďaka záverom Rady z 13. júna 2005, ktorými sa umožňuje uzatvorenie administratívnych dohôd medzi inštitúciami a organizmami Európskej únie a členskými štátmi s cieľom zohľadniť možnosť oficiálneho používania iných dodatočných jazykov, ktorých postavenie je uznané v ústave členského štátu na celom území alebo jeho časti, a ktorého používanie ako národný jazyk je povolené zákonom, predstavuje ďalší významný krok pri zmenšovaní vzdialenosti medzi EÚ a mnohými jej občanmi;

1.8

uznáva významný prínos sektorových programov ako Socrates, Youth a Leonardo a integrovaného programu pre celoživotné vzdelávanie k podpore jazykového vzdelávania v Európskej únii. Tieto programy sú dobrým príkladom aktivít, ktoré pomáhajú vytvárať viacjazyčnú spoločnosť a VR opätovne zdôrazňuje, že Komisia môže v tejto oblasti urobiť viac;

1.9

v tomto smere výbor víta skutočnosť, že Európska komisia nerozlišuje v súčasnom návrhu o „integrovanom programe celoživotnej výchovy a vzdelávania“ medzi jednotlivými európskymi jazykmi tak, že by obmedzila účasť na tomto programe iba na oficiálne a pracovné jazyky Únie tak, ako je to v súčasnosti.

1.10

nazdáva sa, že migranti by mali mať otvorených čo najviac príležitostí, aby sa podporilo zachovanie ich rodných jazykov a výučba jazyka alebo jazykov hostiteľských krajín. Výbor sa nazdáva, že bohatá kultúrna a jazyková rozmanitosť, ktorú skupiny migrantov v Európskej únii vytvárajú, by si zasluhovala väčšie uznanie, výučba týchto jazykov by mala ako minimálny požiadavka získať väčšiu podporu. Výbor ďalej zdôrazňuje potrebu lepšej odbornej prípravy tlmočníkov, čím bude možné zjednodušiť komunikáciu medzi komunitami migrantov a domácimi obyvateľmi.

Konkrétne pripomienky k rámcovej stratégii

Opatrenia na podporu viacjazyčnej spoločnosti – jazykové vzdelávanie a jazyková rozmanitosť v spoločnosti

Výbor regiónov

1.11

súhlasí s tým, že osnovy a štruktúry pre výučbu cudzích jazykov by mali odrážať meniace sa požiadavky, ktorým žiaci a študenti čelia, preto očakáva odporúčania Komisie týkajúce sa spôsobu modernizácie odbornej prípravy učiteľov jazykov ako aj technologických pomôcok na štúdium jazykov;

1.12

podporuje rozvoj akademických oblastí viacjazyčnosti a interkulturalizmu v európskej spoločnosti a víta návrh Komisie, na základe ktorého sa môže na výskume jazykovej rozmanitosti podieľať sieť spolupracujúcich katedier v súlade s úspešnou iniciatívou Jean Monnet;

1.13

si uvedomuje výhodu výučby jazykov v mladom veku za predpokladu špecifickej prípravy učiteľov, a preto víta plánované zverejnenie štúdie Komisie o overených postupoch v jazykovom vzdelávaní v mladom veku, ktorá by podľa názoru výboru mala obsahovať aj regionálnu perspektívu a vyslovuje sa za to, aby sa v rámci tejto štúdie zohľadnili dlhoročné skúsenosti nadobudnuté v tejto oblasti na regionálnej úrovni;

1.14

zdôrazňuje, že inštitúcie vyššieho vzdelávania by mali dostávať viac podnetov, aby sa aktívnejšie zapájali do podpory viacjazyčnosti medzi študentmi a zamestnancami a aby prijímali viac projektov v súlade s hlavnou myšlienkou projektu Európskej siete na podporu jazykov medzi všetkými študentmi vysokých škôl (The European Network for the promotion of Languages Among All Undergraduates – ENLU);

1.15

súhlasí s tým, že inštitúcie vyššieho vzdelávania, by tiež mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu pri podpore viacjazyčnosti v širšej miestnej komunite prostredníctvom vytvárania kontaktov s miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi podnikmi;

1.16

súhlasí s tým, že tendencia vyučovať v anglickom jazyku namiesto v národnom alebo regionálnom jazyku v neaglofónnych štátoch by mohla mať nepredvídané dôsledky pre životaschopnosť týchto jazykov. Výbor zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu zaoberať sa touto problematikou a víta návrh na detailnejšie preskúmanie daného fenoménu;

1.17

podporuje myšlienku povzbudzovať členské štáty pri vytváraní národných plánov, ktorými sa vytvorí štruktúra, zabezpečí celistvosť a určí zameranie aktivít na podporu viacjazyčnosti. Výbor sa nazdáva, že tieto plány by mali stanoviť jasné ciele pre výučbu jazykov na rôznych stupňoch vzdelávania, ktoré by zároveň sprevádzalo sústavné úsilie informovať o kultúrnej dôležitosti jazykovej rozmanitosti. Miestne a regionálne orgány by mali byť zapojené do tvorby a implementácie týchto národných plánov

1.18

si myslí, že regionálna identita sa posilňuje zabezpečením a podporou menšinových (menej používaných) a regionálnych jazykov. Výbor oceňuje súčasnú podporu týchto jazykov, ale nazdáva sa, že vzhľadom na ich menšinový charakter a s tým spojenú väčšiu zraniteľnosť, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výberu spôsobov, ktorými je možné zabezpečiť budúcnosť týchto jazykov.

1.19

podporuje iniciatívu Európskej komisie začleniť „komunikáciu v cudzích jazykoch“ medzi najdôležitejšie schopnosti, ktoré by mal európsky občan mať počas celého života. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné nástroje pre jeho zavedenie do spoločnosti.

Opatrenia na podporu viacjazyčného hospodárstva

Výbor regiónov

1.20

si myslí, že lepšie znalosti jazykov podporia schopnosť podnikov EÚ obchodovať a víta štúdiu o dopade nedostatočných jazykových znalostí na európske hospodárstvo, ktorá má byť uverejnená v roku 2006. Výbor je však toho názoru, že publikácia by sa mala zamerať najmä na regionálne rozdiely v jazykových znalostiach a nazdáva sa, že odporúčania by mali byť široko dostupné. Výbor tiež podporuje internetovú publikáciu zoznamu systémov jazykovej certifikácie, ktorá sa očakáva v roku 2006;

1.21

zastáva názor, že posilnenie modalít integrácie viacjazyčnosti a odborného vzdelávania je potrebné na zlepšenie cezhraničnej mobility pracovníkov, ktorá je nástrojom uplatňovania politiky zamestnanosti Spoločenstva;

1.22

zdôrazňuje, že v anglicky hovoriacich krajinách EÚ bol zaznamenaný pokles v počte študentov, ktorí študujú jazyky. Jeden z dôvodov tohto poklesu je spojený s domnienkou študentov, ktorých materinským jazykom je angličtina, o nízkej rentabilite a profesionálnej využiteľnosti ovládania iných jazykov na pracovnom trhu. Z tohto dôvodu niektorí študenti nepovažujú znalosť moderného jazyka vždy za nevyhnutne potrebnú na vstup do vyššieho vzdelávania alebo do zamestnania. Hoci sa Komisia zameriava na spôsoby ako vytvoriť viacjazyčné hospodárstvo, výbor znovu zdôrazňuje, že pri zvyšovaní povedomia o hospodárskych prínosoch jazykového vzdelávania je potrebné urobiť viac.

1.23

zdôrazňuje význam dostupnosti informácií a schopnosti využívať ich v mnohých jazykoch, a preto víta vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru, ktorý môže poskytnúť jazykovo a kultúrne rozmanitý obsah a elektronické služby;

1.24

vníma potenciál titulkovaných filmov a televíznych programov ako prostriedok na podporu jazykového vzdelávania a vyjadruje sa v prospech ďalšieho výskumu možností ich ďalšieho využitia;

1.25

sa nazdáva, že programy odbornej prípravy vo vyššom vzdelávaní a iných oblastiach musia byť neustále modernizované a preto považuje konferenciu o odbornej príprave prekladateľov na univerzitách, pripravovanú na rok 2006, za prínosnú;

1.26

víta spustenie vedúcej iniciatívy na vytvorenie elektronických knižníc v rámci iniciatívy i2010 a podporuje iniciatívy na koordináciu práce európskych výskumných skupín v oblasti technológií ľudského jazyka, strojového prekladu a vytvorenia jazykových zdrojov.

Opatrenia na podporu viacjazyčnosti vo vzťahu Komisie s občanmi

Výbor regiónov

1.27

uznáva, že počas posledných desiatich rokov Komisia pripravila niekoľko iniciatív o viacjazyčnosti s cieľom pomôcť občanom porozumieť, aký má na nich vplyv európska legislatíva a víta návrhy pokračovať na základe týchto iniciatív. VR avšak považuje za potrebné, aby Komisia zintenzívnila svoje kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia, ktoré občanov EÚ oboznamujú s jej jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a literárnym a umeleckým dedičstvom ako základnými spoločnými hodnotami. Iniciatívy na zvyšovanie povedomia sú pre zvýšenie znalostí verejnosti o svojom dedičstve veľmi dôležité a je potrebné zamerať tieto iniciatívy na mladšiu generáciu európskych občanov na všetkých stupňoch formálneho aj neformálneho vzdelávania;

1.28

podporuje úsilie Komisie naďalej propagovať viacjazyčnosť na svojom internetovom portáli (Europa) a vo svojich publikáciách. Výbor víta zriadenie jazykového portálu o Európe, na ktorom sa poskytujú informácie o viacjazyčnosti v Európskej únii a nových portálov venovaných študentom a učiteľom cudzích jazykov. Výbor ďalej víta skutočnosť, že Komisia prostredníctvom vnútornej siete zabezpečí, aby všetky oddelenia dôsledne uplatňovali svoju politiku viacjazyčnosti;

1.29

pripomína všetkým európskym inštitúciám, aby vo svojej politike komunikácie s občanmi a hlavne na svojej internetovej stránke venovanej jazykom v Európe brali ohľad na existenciu aj iných európskych jazykov v členských štátoch Európskej únie, ako tých jazykov, ktoré majú charakter oficiálnych a pracovných jazykov inštitúcií Únie, nakoľko tieto jazyky majú postavenie ústavne zakotveného oficiálneho jazyka. V týchto prípadoch výbor sa nazdáva, že Európska komisia by mala pridať tieto jazyky do svojej politiky komunikácie s občanmi.

1.30

sa nazdáva, že širšie zapojenie prekladateľských pracovísk v členských štátoch do presadzovania viacjazyčnosti, najmä prostredníctvom prispôsobovania informácií Komisie miestnej cieľovej komunite, je pozitívnou iniciatívou;

1.31

uznáva význam podpory povedomia o hodnote jazykovej rozmanitosti a preto podporuje usporiadanie seminárov na vysokej úrovni o viacjazyčnosti v členských štátoch, ktoré budú zamerané na novinárov a iné mienkotvorné inštitúcie;

1.32

sa nazdáva, že usporiadanie medzinárodnej prekladateľskej súťaže medzi školami v členských štátoch je pozitívnou a prínosnou iniciatívou a môže podporiť vytvorenie podobného viacjazyčného benchmarkingu a súťaže pre miestne a regionálne orgány v rámci EÚ;

1.33

víta návrh komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre viacjazyčnosť a podporuje usporiadanie ministerskej konferencie o viacjazyčnosti, na ktorú by mal byť výbor prizvaný.

2.   Odporúčania Výboru regiónov

Výbor regiónov

2.1

vzhľadom na úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri podpore kultúry a jazyka vo svojich komunitách, odporúča, aby bola činnosť, ktorú vykonávajú miestne a regionálne orgány jasnejšie formulovaná;

2.2

vyzýva, aby sa pripisoval väčší význam úlohe, ktorú zohrávajú iniciatívy ako napríklad aktivity euroregiónov a systém partnerských miest v jazykovom vzdelávaní a kultúrnej výmene na miestnej úrovni;

2.3

odporúča Komisii, aby ďalej posilňovala povedomie o viacjazyčnosti a zvýšila dôslednosť činností na rôznych úrovniach v rámci EÚ prostredníctvom začlenenia „znalosti cudzích jazykov“ medzi hlavné vedomosti, ktoré by mal mať každý európsky občan;

2.4

vyzýva Komisiu, aby sa viac angažovala v sektorových programoch ako Socrates, Youth a Leonardo a integrovanom programe pre celoživotné vzdelávanie pri podpore jazykového vzdelávania v Európskej únii a podporovala najmä mobilitu študentov prostredníctvom programu Erasmus;

2.5

vyzýva európske inštitúcie, aby preskúmali a nasledovali pozitívne kroky VR v oblasti používania ostatných oficiálnych jazykov v tejto inštitúcii.

2.6

odporúča, aby sa samotné miestne a regionálne orgány zúčastňovali iniciatív, v rámci ktorých sa ich pracovníci podľa funkcie, ktorú zastávajú pri podpore európskej integrácie a v rámci kooperačnej politiky, budú učiť cudzie jazyky a budú si prehlbovať a zdokonaľovať znalosti cudzích jazykov; vyzýva tieto orgány, aby zaradili jazykové znalosti do svojich vzdelávacích programov a projektov, ak je to v ich kompetencii;

2.7

odporúča, aby sa skupinám migrantov dostávalo viac podpory v snahe nielen naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny, ale aj udržať si vlastné jazyky a kultúru a žiada o jasnejšiu formuláciu opatrení politiky vo vzťahu k jazykom migrantov, ktoré sa môžu realizovať pomocou spolupráce a súčinnosti medzi miestnymi orgánmi, univerzitami a podnikmi;

2.8

zdôrazňuje potrebu lepšej odbornej prípravy tlmočníkov, čím bude možné zjednodušiť komunikáciu medzi komunitami migrantov a domácimi obyvateľmi.

Konkrétne pripomienky k rámcovej stratégii

Opatrenia na podporu viacjazyčnej spoločnosti – jazykové vzdelávanie a jazyková rozmanitosť v spoločnosti

Výbor regiónov

2.9

odporúča, aby sa odborná príprava učiteľov jazykov stala prioritou a žiada Komisiu o jasnejší náčrt jej akčného plánu pre odbornú prípravu učiteľov jazykov na všetkých úrovniach;

2.10

odporúča, aby Komisia špecifikovala rozloženie katedier v oblasti viacjazyčnosti a interkulturalizmu v členských štátoch;

2.11

žiada Komisiu, aby podporila viac projektov, ktoré by posilnili prepojenie medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a širokou komunitou vrátane miestnych a regionálnych orgánov a miestnych podnikov;

2.12

navrhuje, aby Komisia podporila viacjazyčnosť vo vyššom vzdelávaní prostredníctvom projektov v súlade s hlavnou myšlienkou projektu Európskej siete na podporu jazykov medzi všetkými študentmi vysokých škôl;

2.13

žiada členské štáty, aby konali na základe odporúčaní Komisie a prijali národné plány pre viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť;

2.14

odporúča, aby Komisia poskytla jasné usmernenia o tom, ako môžu členské štáty prijať svoje národné plány pre viacjazyčnosť;

2.15

odporúča, aby sa jasnejšie zvýraznila úloha regionálnych a menšinových jazykov v procese vytvárania viacjazyčnej Európy.

Opatrenia na podporu viacjazyčného hospodárstva

2.16

odporúča, aby sa výskum o jazykových nedostatkoch v EÚ konkrétne zameral na regionálne rozdiely v jazykových znalostiach a nazdáva sa, že odporúčania, ktoré vyplynú z výskumu, by mali byť široko dostupné;

2.17

žiada Komisiu, aby posilnila kampane na zvyšovanie povedomia o hospodárskych a kultúrnych prínosoch jazykového vzdelávania.

Opatrenia na podporu viacjazyčnosti vo vzťahu Komisie s občanmi

2.18

žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia, oboznámila občanov EÚ s jej jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a literárnym a kultúrnym dedičstvom ako základnými spoločnými hodnotami a zdôraznila najmä zvyšovanie povedomia mladej generácie európskych občanov. Výbor okrem iného odporúča, aby občania EÚ zamestnaní v iných európskych krajinách získali omnoho viac podpory pri štúdiu jazyka prijímajúcej krajiny a odborného jazyka;

2.19

znovu zdôrazňuje význam posilňovania povedomia o hodnote jazykovej rozmanitosti medzi mienkotvornými inštitúciami, a preto žiada Komisiu, aby naďalej posilňovala svoje informačné kampane o viacjazyčnosti v rámci týchto skupín.

V Bruseli, 14. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005, s. 65.

(2)  Ú. v. EÚ C 73, 23.3.2004, s. 33.

(3)  Ú. v. ES C 357, 14.12.2001, s. 33.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/38


Stanovisko Výboru regiónov na tému „Tretí balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy“

(2006/C 229/06)

VÝBOR REGIÓNOV,

SO ZRETEĽOM NA list Európskej komisie z 25. novembra 2006, v ktorom Komisia žiada Výbor regiónov o vypracovanie stanoviska na tému „Tretí balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy“,

SO ZRETEĽOM NA Oznámenie Európskej komisie o „Treťom balíku opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy“ a siedmich smerníc: KOM(2005) 586, konečné znenie, KOM(2005) 587, konečné znenie, KOM(2005) 588, konečné znenie, KOM(2005) 589, konečné znenie, KOM(2005) 590, konečné znenie, KOM(2005) 592, konečné znenie, KOM(2005) 593, konečné znenie,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie grémia z 12. apríla 2005 poveriť komisiu pre politiku územnej súdržnosti vypracovaním stanoviska na túto tému,

SO ZRETEĽOM NA návrh uznesenia Európskeho parlamentu o zlepšení bezpečnosti na mori ako odozvy na nehodu tankera Prestige (2003/2066(INI)) a na prácu komisie MARE (Uznesenie MARE),

SO ZRETEĽOM NA stanovisko, ktoré v mene európskych združení vlastníkov lodí a ich členov vyjadrilo Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) v júni 2004, a stanoviská, ktoré v mene európskych prístavov vyjadrila Európska organizácia námorných prístavov (ESPO) 10. júna 2004 a 10. marca 2005, rovnako ako stanoviská, ktoré v mene svojich členov vyjadrilo INTERTANKO (International Association of Independent Tanker Owners – Medzinárodné združenie nezávislých vlastníkov tankerov) v januári 2006,

SO ZRETEĽOM NA prácu Maritime Safety Umbrella Operation (MSUO – zastrešujúcej organizácie pre námornú bezpečnosť) predloženú na seminári „Osvedčené postupy v útočiskových oblastiach: určenie, plánovanie a zapojenie zainteresovaných strán“ z 23. a 24. februára 2006 a návrh vznesený počas tohto podujatia na vypracovanie „Rámca pre riadenie strát“ prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorý by bol súčasťou tejto smernice,

SO ZRETEĽOM NA medzinárodné dohovory IMO v oblasti námornej dopravy, vrátane všetkých súvisiacich a v súčasnosti platných uznesení a dodatkov zhromaždenia,

SO ZRETEĽOM NA svoj návrh stanoviska (CdR 43/2006 rev.2) prijatý 5. apríla 2006 komisiou pre politiku územnej súdržnosti (spravodajkyňa: pani Flo Clucas (UK/ALDE) (členka mestského zastupiteľstva Liverpool),

keďže:

1)

Sa naďalej prevádzkujú lode nevyhovujúce normám a je nevyhnutné urobiť ďalšie kroky v boji proti tým vlajkovým štátom, klasifikačným spoločnostiam, vlastníkom, prevádzkovateľom a prenajímateľom lodí, prevádzkovateľom terminálov a lodným kapitánom, ktorí naďalej vykonávajú svoju činnosť bez ohľadu na medzinárodné pravidlá a bezpečnostné praktiky.

2)

Námorné nehody a incidenty si vyžiadali straty na ľudských životoch a mali za následok znečistenie oceánov, regionálnych a miestnych pobrežných a morských oblastí, čím spôsobili veľké hospodárske straty, vážne environmentálne škody a značné znepokojenie verejnosti.

3)

Pre regióny a mestá, najmä tie, ktorých sa týkajú námorné priemyselné odvetvia, vývoz a hospodárske prepojenia je dôležitý živý a konkurencieschopný európsky námorný dopravný systém.

4)

Je potrebné zabezpečiť súlad s námornou stratégiou EÚ, vytvoriť vzájomné synergie a využiť potenciál, ktorý by regionálnym a miestnym orgánom ponúkol realistické riešenia.

5)

Zásada subsidiarity a zásada proporcionality má pri opatreniach EÚ v oblasti dopravy mimoriadny význam, pretože legislatívne a výkonné právomoci sú často rozdelené medzi EÚ, členské štáty a regióny.

6)

Rámec nových legislatívnych návrhov musí:

byť v súlade s platnými medzinárodnými predpismi prijatými v rámci IMO,

zohľadňovať nedávny vývoj na celosvetovej úrovni,

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko:

Výbor regiónov

je presvedčený, že Tretí balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy „Erika III“ má potenciál na výrazné zlepšenie bezpečnosti námornej dopravy:

1.   Návrh smernice o zodpovednosti vlajkových štátov

1.1

domnieva sa, že zvýšenie zodpovednosti vlajkových štátov a harmonizácia výkladu dohovorov IMO, vrátane všetkých ich aktuálnych uznesení a dodatkov zhromaždenia bude významným prínosom pre európsku flotilu;

1.2

zastáva názor, že správnou cestou je predkladanie konkrétnych návrhov s cieľom zvýšiť tlak na lode nespĺňajúce normy, odmeňovanie správne prevádzkovaných plavidiel a zvyšovanie tlaku na vlajkové štáty, aby splnili svoje záväzky podľa dohovorov IMO;

1.3

súhlasí s anulovaním rezolúcie IMO A.847(20) a jej nahradením rezolúciou IMO A.(…) (23), podľa ktorej si členské štáty musia efektívne a dôsledne plniť povinnosti vlajkového štátu v súlade s dohovormi IMO a s ohľadom na rezolúciu IMO A.(…)(23);

1.4

je presvedčený, že je potrebné napraviť hospodársku a sociálnu deformáciu, rovnako ako využívanie nedostatočne kvalifikovaného personálu, ktoré spôsobila rôznorodá interpretácia dohovorov IMO medzi jednotlivými vlajkovými štátmi;

1.5

zastáva názor, že najlepším spôsobom harmonizácie výkladu dohovorov IMO, vrátane všetkých ich aktuálnych uznesení a dodatkov zhromaždenia bude jednotné uplatňovanie výkladu týchto dohovorov podľa samotnej IMO v celej EÚ;

1.6

tvrdí, že osnovy a požiadavky na školenie a výcvik, vedúce k získaniu vzdelania v odbore námorníctva by mali byť v celej EÚ zjednotené a že to by malo byť neoddeliteľnou súčasťou vzájomného uznávania osvedčení spôsobilosti;

1.7

je znepokojený možnosťou a zaužívanou praxou zmeny klasifikačnej spoločnosti a/alebo vlajkového štátu v prípade sporu medzi vlastníkom/prevádzkovateľom lode a klasifikačnou spoločnosťou a/alebo vlajkovým štátom v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, posádky, údržby, zariadení a prevádzky plavidla.

1.8

navrhuje, aby klasifikačné spoločnosti a vlajkové štáty trvali na úplnom súlade plavidiel s dohovormi IMO pred tým, než zmenia klasifikačnú spoločnosť a/alebo vlajku, pod ktorou je plavidlo registrované. Plný súlad s rezolúciami IMO by mal byť taktiež predpokladom akceptovania plavidla klasifikačnou spoločnosťou a/alebo vlajkovým štátom a zotrvania plavidla v triede a v registri;

1.9

vyjadruje súhlas so začlenením súčasného súboru nástrojov týkajúcich sa práce na mori do tejto smernice;

1.10

zdôrazňuje svoje znepokojenie nad pracovným časom námorníkov, vyčerpanosťou zo sústavného pracovného preťaženia, ako aj rizika chybovosti, úrazov, spôsobenia škody a možného znečistenia, spojeného s pracovným preťažením a nedostatočným časom na odpočinok;

1.11

zastáva názor, že ponechanie práva na vyňatie lodí z uplatňovania základných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vlajkové štáty, na samostatné a úplné uváženie jednotlivých správnych orgánov by mohlo viesť, a aj vedie k rozdielnej úrovni bezpečnosti v jednotlivých členských štátoch a narúša hospodársku súťaž medzi vlajkovými štátmi. Z tohto dôvodu by sa toto právo malo obmedziť, t. j. uplatňovať sa výhradne na námorné plavidlá;

1.12

odporúča, aby sa harmonizované výklady noriem technickej bezpečnosti, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na osobné plavidlá v súlade s článkom 12 smernice Rady 98/18/ES z marca 1998, vzťahovali aj na všetky obchodné lode a rybárske plavidlá;

1.13

praje si čo najrozsiahlejšiu spoluprácu námorných úradov s miestnymi orgánmi, aby bolo možné pristupovať k riešeniu problémov súvisiacich s námornou dopravou a vplyvmi na hospodársky a sociálny rozvoj územia v rámci integrovaného prístupu;

1.14

súhlasí s tým, že námorné úrady členských štátov by mali byť schopné spoľahnúť sa na príslušné zdroje určené na vykonávanie povinností vlajkového štátu;

1.15

súhlasí s ustanovením smernice o budovaní databázy s dôležitými informáciami o lodiach plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ako aj o lodiach, ktoré boli vyradené z registra členského štátu;

1.16

súhlasí so systémom auditu členských štátov, ktorý navrhla IMO, avšak žiada, aby bol tento systém auditu stanovený za povinný a aby bol súčasťou systému certifikácie kvality v súlade s normami ISO alebo rovnocennými normami, ako to stanovuje ES;

1.17

vyjadruje znepokojenie nad kriminalizáciou a očierňovaním kapitánov lodí. Hoci v niektorých prípadoch môže byť trestná zodpovednosť evidentná, vo všeobecnosti je však to nesprávny, nevhodný a veľmi škodlivý prístup k profesionálom, ktorí veľmi úspešne vykonávajú pomerne zložitú, stresovú a niekedy aj nebezpečnú prácu;

1.18

vyjadruje obavy v otázke možného obmedzenia „práva na jednoduchý prechod“ a „slobodu navigácie“ lodí prechádzajúcich cez vody európskych štátov, ktoré sa nezastavujú v žiadnom z ich prístavov. V záujme bezpečnosti by sa tieto práva mali rešpektovať v čo najväčšej miere. Pre lodnú prepravu by sa malo jasne stanoviť, že prechádzajúce plavidlá sú povinné plaviť sa presne podľa systému VTS pre lodnú dopravu a dodržiavať postupy podávania správ;

1.19

obáva sa prípadného ďalšieho administratívneho zaťaženia riadiacich členov posádky, ktorý by predstavovala povinnosť podávať správu o blížiacej sa kontrole lode, rovnako ako vybavovanie poistného certifikátu. Návrh IMO zredukovať kontroly certifikátov zjednodušením tohto procesu prostredníctvom on-line elektronických certifikačných postupov by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal poistenie a mal by sa stanoviť za povinný. Pripomienka 1.18 sa taktiež vzťahuje na navrhovanú smernicu o štátnom prístavnom dozore.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 1.1

Článok 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

c)

poskytnúť mechanizmus pre harmonizovaný výklad opatrení ustanovených v dohovoroch IMO, ktoré boli ponechané na vlastné uváženie zmluvných strán týchto dohovorov.

c)

poskytnúť mechanizmus zabezpečiť pre harmonizovaný výklad opatrení ustanovených v dohovoroch IMO, ktoré boli ponechané na vlastné uváženie zmluvných strán týchto dohovorov využitím výkladu uvedených dohovorov podľa IMO.

Zdôvodnenie

Doteraz bol výklad dohovorov IMO ponechaný na úradoch vlajkových štátov alebo súdoch konajúcich v ich mene, čoho výsledkom boli vzájomne líšiace sa výklady a meniace sa normy. Aby bolo možné zjednotiť výklad dohovorov IMO, musel by sa ich výklad podľa IMO stanoviť za záväzný.

Odporúčanie 1.2

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

a)

„dohovory IMO“ sú nasledovné dohovory vrátane súvisiacich protokolov a neskorších zmien a doplnení, ako aj súvisiace kódexy záväzného statusu prijaté v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) v ich platnom znení:

(i)

Pozmeňovacie návrhy k Dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS).

(ii)

Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 (LL 66),

(iii)

Medzinárodný dohovor o vymeriavaní lodí z roku 1969 (Tonnage 69),

(iv)

Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí,

(v)

Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW 1978),

(vi)

Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori z roku 1972 (COLREG 72);

a)

„dohovory IMO“ sú nasledovné dohovory vrátane súvisiacich protokolov a neskorších zmien a doplnení, ako aj súvisiace kódexy záväzného statusu prijaté v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) v ich platnom znení:

(i)

Pozmeňovacie návrhy k Dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS).

(ii)

Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 (LL 66),

(iii)

Medzinárodný dohovor o vymeriavaní lodí z roku 1969 (Tonnage 69),

(iv)

Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí,

(v)

Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW 1978),

(vi)

Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori z roku 1972 (COLREG 72);

(vii)

Kódex bezpečnostných praktík pre lode prevážajúce drevo ložené na palube a

(viii)

Kódex bezpečnostných praktík pre tuhý veľkoobjemový náklad.

Zdôvodnenie

Kódex bezpečnostných praktík pre lode prevážajúce drevo ložené na palube by mal byť zahrnutý do všetkých smerníc Tretieho balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy z týchto dôvodov:

v zlom počasí je drevo ložené na palube náchylné na presúvanie,

v zime vo vyšších zemepisných šírkach sa drevo ložené na palube zvykne pokryť námrazou.

Kódex bezpečnostných praktík pre lode prevážajúce suchý veľkoobjemový náklad by mal byť zahrnutý do všetkých smerníc Tretieho balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy, pretože sa zistilo, že lode na hromadný náklad patria medzi najnebezpečnejšie plavidlá. Pre bezpečnosť lode je dôležitá bezpečná a správna manipulácia so suchým veľkoobjemovým nákladom, vrátane jeho uloženia a udržiavania, ako aj postupnosť ukladania nákladu do ložného priestoru plavidla a nadväzného odľahčovania s cieľom vyhnúť sa neprimeranému zaťaženiu plavidla. Okrem samotného paliva lode znečisťuje morské prostredie aj suchý veľkoobjemový náklad.

Odporúčanie 1.3

Článok 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.

Dotknutý členský štát sa pri registrácii novej lode vo svojom registri snaží zabezpečiť, aby príslušná loď spĺňala príslušné medzinárodné pravidlá a predpisy. V prípade potreby sa spojí s predchádzajúcim vlajkovým štátom.

2.

Dotknutý členský štát sa pri registrácii novej lode vo svojom registri snaží zabezpečiť vyžadovať, aby príslušná loď spĺňala príslušné medzinárodné pravidlá a predpisy ako podmienku pre registrá ciu plavidla členským štátom. V prípade potreby sa spojí s predchádzajúcim vlajkovým štátom.

Zdôvodnenie

Cieľom je zabrániť nežiadúcim praktikám spočívajúcim vo vytváraní možností pre „lode nespĺňajúce normy“, ktoré sa preregistrujú do menej náročného registra a v prípade sporov s vlajkovým štátom v otázkach bezpečnosti, posádky, prevádzky a údržby plavidla.

2.   Návrh smernice o štátnom prístavnom dozore

2.1

je presvedčený, že posilnenie a zlepšenie účinnosti štátneho prístavného dozoru bude prínosom pre celé Spoločenstvo,

2.2

súhlasí s tým, že posilnenie kontrol lodí bude mať priamy dosah na životné prostredie a pozitívnu hospodársku a sociálnu odozvu, vrátane spravodlivejších podmienok hospodárskej súťaže v oblasti námornej dopravy,

2.3

vyjadruje znepokojenie nad využívaním lodivodov pri posilňovaní štátneho prístavného dozoru prostredníctvom podávania správ o nedostatkoch a dopĺňaním kontrol prístavného a vlajkového štátu. Lodivodi majú kvalifikáciu v oblasti navigácie a riadenia plavidiel. Nemajú náležité vzdelanie, aké sa vyžaduje od inšpektorov prístavného alebo vlajkového štátu,

2.4

upozorňuje na skutočnosť, že vek lode by nemal byť jediným kritériom, na základe ktorého sa vyžadujú rozšírené inšpekcie. Na stav plavidla má vplyv aj údržba plavidla, prepravovaný náklad a morské oblasti, ktorými sa loď počas svojich ciest plavila. Relatívne nové, ale zle postavené plavidlo s nedostatočnou alebo slabou údržbou, ktoré je nedbalo prevádzkované neprimeraným manažmentom a menej zdatnou, nedostatočne kvalifikovanou, ale lacnou posádkou, ktoré je príliš namáhané počas nakladania, vykladania a zaťažovania a počas plavby je vystavené prevažne nepriaznivému počasiu bude v horšom stave a predstavuje oveľa väčšie riziko vzniku nehôd a znečistenia životného prostredia ako staršie, dobre postavené plavidlo, ktoré bolo dobre udržiavané, obsadené primeranou posádkou a prevádzkované podľa osvedčených postupov;

2.5

požaduje každý rok stopercentnú mieru inšpekcií plavidiel, ktoré zakotvia v prístavoch EÚ. Navrhuje však, aby každá loď bola spravidla kontrolovaná iba raz do roka, ak si okolnosti nevynútia častejšie inšpekcie. Výsledky inšpekcií budú hneď po skončení inšpekcie (inšpekcií) sprístupnené prístavným a vlajkovým štátom EÚ;

2.6

úplne súhlasí so zámerom sprísniť ustanovenia týkajúce sa ľudského faktora.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 2.1

Článok 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

3. 1.

Pokiaľ opatrenia stanovené v odseku 2 nenadobudnú účinnosť, celkový počet inšpekcií lodí uvedených v odseku 2 a  článku 7, ktorý má každoročne vykonať príslušný orgán každého členského štátu, musí zodpovedať minimálne 25 % priemerného ročného počtu jednotlivých lodí, ktoré vstúpili do jeho prístavov,

3.  1. 3. 1.

Pokiaľ opatrenia stanovené v odseku 2 nenadobudnú účinnosť, celkový počet inšpekcií lodí uvedených v odseku 2 a článku 7, ktorý má každoročne vykonať príslušný orgán každého členského štátu, musí zodpovedať minimálne 25 % 100 % priemerného ročného počtu jednotlivých lodí, ktoré vstúpili do jeho prístavov,

Zdôvodnenie

Snaha o inšpekciu 25 % plavidiel súčasnú situáciu nezmení.

Odporúčanie 2.2

Článok 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.

Keď sa lodi plavidlu udelí povolenie opustiť prístav za podmienky, že oprava nedostatkov sa uskutoční v ďalšom prístave, inšpekcia sa v ďalšom prístave obmedzí na overenie opravy týchto nedostatkov.

2.

Keď sa lodi plavidlu udelí povolenie opustiť prístav za podmienky, že oprava nedostatkov sa uskutoční v ďalšom prístave, inšpekcia sa v ďalšom prístave obmed zí na overenie opravy týchto nedostatkov. Žiadnej lodi sa neudelí povolenie odložiť opravu nedostatkov, týkajúcich sa spôsobilosti k plavbe a spôsobilosti prepravovať náklad a doplaviť sa do ďalšieho prístavu na základe prísľubu, že nedostatky sa opravia tam. Tieto nedostatky sa musia opraviť predtým, než prístavný alebo vlajkový štát povolí vyplávanie do ďalšieho prístavu.

Zdôvodnenie

Akékoľvek plavidlo, ktoré opúšťa prístav musí bežne spĺňať podmienku spôsobilosti k plavbe, vrátane spôsobilosti prepravovať náklad. Jestvujúce nedostatky môžu byť prekážkou pri vyhovení týmto požiadavkám.

Odporúčanie 2.3

Článok 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Identita osoby podávajúcej sťažnosť nesmie byť oznámená kapitánovi alebo vlastníkovi príslušnej lode.

Identita osoby podávajúcej sťažnosť nesmie byť oznámená kapitánovi alebo vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi príslušnej lode.

Zdôvodnenie

Nie každé plavidlo prevádzkuje jeho vlastník. Niektoré lode vlastnia banky, ktoré sa rozhodnú, že plavidlo bude prevádzkovať v ich mene prevádzkovateľ lode.

Odporúčanie 2.4

Článok 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Komisia každoročne vypracúva a uverejňuje každoročne „čierny zoznam“ o výkone lodných prevádzkovateľov a spoločností podnikov v súlade s postupmi a kritériami ustanovenými v prílohe XV.

Komisia každoročne vypracúva a uverejňuje každoročne „čierny zoznam“ o výkone vlastníkov lodí, lodného manažmentu, lodných prevádzkovateľov, prenajímateľov lodí, lodí, prevádzkovateľov terminálov a spoločností podnikov v súlade s postupmi a kritériami ustanovenými v prílohe XV.

Zdôvodnenie

Tým, že budú všetci v článku vymenovaní, sa zabráni tomu, aby súdy vyložili výraz „lodný prevádzkovateľ“ tak, aby zahŕňal aj stranu, ktorá porušuje pravidlá. Ich explicitné vymenovanie taktiež možno zabezpečí, že vlastníci lodí, lodný manažment, prevádzkovatelia a prenajímatelia lodí, lode a prevádzkovatelia terminálov budú navzájom sledovať svoj výkon, pretože byť uvedený na „sivom alebo čiernom zozname“ je pre podnikanie nepriaznivé.

Odporúčanie 2.5

PRÍLOHA VIII C (podľa článku 8 ods. 4)

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

3.

LODE NA HROMADNÝ NÁKLAD

možná korózia základov strojných zariadení inštalovaných na palube,

možná deformácia a/alebo korózia krytov nakladacích otvorov,

možné praskliny alebo lokálna korózia v priečnych prepážkach,

prístup k podpalubným skladovým priestorom,

3.

LODE NA HROMADNÝ NÁKLAD

možná korózia základov strojných zariadení inštalovaných na palube;

možná deformácia a/alebo korózia krytov nakladacích otvorov;

možné praskliny alebo lokálna korózia v priečnych prepážkach;

prístup k podpalubným skladovým priestorom,

záťažové nádrže: treba preskúšať aspoň jednu záťažovú nádrž v nákladovom priestore najprv z revíznej šachty/palubného vstupu a vstúpiť do nej, ak inšpektor stanoví jasné dôvody na ďalšiu inšpekciu,

Zdôvodnenie

Lode na hromadný náklad majú so záťažovými nádržami rovnaký problém ako tankery s dvojitým trupom. V záťažových nádržiach sa jednak hromadia usadeniny a jednak výrazne podliehajú korózii. potrebovanie konštrukčnej ocele, praskliny spôsobené únavou materiálu alebo ohnutie výstuží má vplyv na bezpečnosť plavidla. Ak vzniknú, je možné ich objaviť len vizuálnou kontrolou, a preto by mali byť zahrnuté do inšpekcií štátneho prístavného dozoru.

3.   Návrh smernice o monitorovacom a informačnom systéme Spoločenstva pre lodnú dopravu

3.1

súhlasí so zavedením „preventívnej“ zložky, ktorá umožňuje operačné riadenie námorného rizika na úrovni Spoločenstva ako súčasti politiky EÚ v oblasti námornej bezpečnosti,

3.2

odporúča zaviesť systémy AIS (Automatic Identification System – systém automatickej identifikácie) pre všetky rybárske plavidlá, blízko pobrežia, ako aj na šírom mori, a nielen pre plavidlá dlhšie ako 15 m. Práve menšie lode sú vystavené riziku, pretože ak sú vyrobené z dreva alebo laminátu, je ťažké ich identifikovať zrakom alebo prostredníctvom radaru;

3.3

úplne súhlasí s tým, aby sa vyhovelo potrebe vylepšiť operačné postupy, ktoré by mali účinne zodpovedať núdzovým situáciám, v ktorých sa plavidlá nachádzajú, a na dôležitosti otázok garancií prípadných hospodárskych škôd spojených s prijímaním plavidiel.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 3.1, pozmeňovací návrh 5

Článok 1

Návrh Komisie

Navrhovaná zmena VR

Článok 1 odsek 8

Článok 20 sa nahrádza takto:

1.

Členské štáty sa presvedčia, s výhradou výsledkov vyhodnotenia situácie vykonaného na základe plánu uvedeného v článku 20a, či boli lode v núdzi prijaté v mieste útočišťa, ktoré umožňuje obmedziť riziko spôsobené ich situáciou.

2.

Prijatie lode v núdzi v mieste útočišťa je predmetom predbežného vyhodnotenia situácie a rozhodnutia, ktoré prijal príslušný nezávislý orgán určený členským štátom.

3.

Orgány uvedené v odseku 2 sa stretávajú pravidelným spôsobom, aby si vymenili svoje odborné znalosti a zlepšili opatrenia prijaté podľa tohto článku. Môžu sa stretnúť kedykoľvek z dôvodu osobitných okolností z iniciatívy jedného z nich alebo z iniciatívy Komisie.“

Článok 1 odsek 8

Článok 20 sa nahrádza takto:

1.

Členské štáty sa presvedčia, s výhradou výsledkov vyhodnotenia situácie vykonaného na základe plánu uvedeného v článku 20a, či boli lode v núdzi prijaté v mieste útočišťa, ktoré umožňuje obmedziť riziko spôsobené ich situáciou.

2.

Prijatie lode v núdzi v mieste útočišťa je predmetom predbežného vyhodnotenia situácie a rozhodnutia, ktoré prijal príslušný nezávislý orgán určený členským štátom.

a)

Orgány uvedené v odseku 2 sa radia so všetkými relevantnými aktérmi zapojenými do záchrannej operácie a konzultujú najmä miestne (prístavné) orgány prv než sa rozhodnú prijať loď v núdzi v mieste útočišťa.

b)

Orgány uvedené v  odseku 2 sú zodpovedné za poskytnutie kompenzácií miestnym (prístavným) orgánom za akékoľvek náklady a škody vyplývajúce z rozhodnutia uvedeného v odseku 2, ak také náklady a škody nemôžu byť urýchlene vykompenzované majiteľom alebo prevádzkovateľom lode v zmysle článku X smernice XX/XXXX/ES [o občianskej zodpovednosti a finančných zárukách daných majiteľmi lodí].

3.

Orgány uvedené v odseku 2 sa stretávajú pravidelným spôsobom, aby si vymenili svoje odborné znalosti a zlepšili opatrenia prijaté podľa tohto článku. Môžu sa stretnúť kedykoľvek z dôvodu osobitných okolností z iniciatívy jedného z nich alebo z iniciatívy Komisie.

Zdôvodnenie

Komisia vo svojom vysvetľujúcom memorande uvádza, že je pociťovaná výrazná potreba objasniť a lepšie sústrediť existujúce ustanovenia týkajúce sa lodí v núdzi v miestach útočiska. Preto Komisia uvádza, že prijatie lode v núdzi v mieste útočiska je predmetom predbežného vyhodnotenia situácie a rozhodnutia, ktoré prijal príslušný nezávislý orgán určený členským štátom.

Zavedenie nezávislého kompetentného orgánu sa odporúča, pretože tento orgán zaručí objektívnejšie rozhodnutie o tom, kde možno loď v núdzi najlepšie prijať. Tento návrh presúva rozhodovaciu právomoc týkajúcu sa prijatia lode od miestneho prístavného orgánu na štátny orgán. So zámerom zachovať určitú interakciu a zriadiť vzťah založený na dôvere medzi miestnym prístavným orgánom a štátnym orgánom sa veľmi odporúča povinnosť konzultovať prístavný orgán.

Okrem toho, keďže konečné rozhodnutie o prijatí lode v núdzi robí nezávislý kompetentný orgán, môžu byť právomoci prístavného orgánu zmenené. Možnosť štátnych orgánov zvrátiť rozhodnutia miestnych prístavných orgánov môže spôsobiť, že prístavné orgány budú niesť finančné bremeno rozhodnutia, ktoré neprijali. Je nelogické, aby prístavné orgány mali poskytovať kompenzácie za náklady a škody, ktoré nespôsobili vlastnou činnosťou, alebo ktoré nevyplynuli z rozhodnutí, ktoré sami prijali.

Preto sa odporúča, aby nezávislý kompetentný orgán bol plne zodpovedný za svoje rozhodnutia a za kompenzácie.

Odporúčanie 3.2, pozmeňovací návrh 6

Článok 1

Návrh Komisie

Navrhovaná zmena VR

Článok 1 odsek 9

Vkladá sa tento článok 20a:

1.

Členské štáty vypracúvajú plány s cieľom čeliť rizikám spôsobeným loďami v núdzi, ktoré sa nachádzajú vo vodách spadajúcich do ich jurisdikcie.

2.

Plány uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú po konzultácii s dotknutými stranami, pričom sa zohľadňujú relevantné usmernenia IMO uvedené v článku 3 písm. a), a obsahujú aspoň tieto základné údaje:

a)

identitu orgánu alebo orgánov poverených prijímať a riešiť poplachy;

b)

identitu orgánu, ktorý je zodpovedný za vyhodnotenie situácie, určenie vhodného miesta útočišťa a prijatie rozhodnutia o prijatí plavidla v núdzi v určenom mieste útočišťa;

c)

súpis potenciálnych miest útočišťa rekapitulujúci hlavné údaje určené na uľahčenie vyhodnotenia a prijatia rýchlych riešení vrátane opisu environmentálnych a sociálnych faktorov a prírodných podmienok uvažovaných potenciálnych miest;

d)

postupy vyhodnocovania týkajúce sa určenia miesta útočišťa na základe potenciálnych miest uvedených v súpise;

e)

primerané prostriedky a vybavenie na pomoc, záchranu a boj proti znečisťovaniu;

f)

prípadné uplatniteľné medzinárodné mechanizmy koordinácie a prijatia rozhodnutia;

g)

postupy finančných záruk a zodpovednosti zavedené voči lodiam prijatým v mieste útočišťa.

3.

Členské štáty zverejnia názov príslušného orgánu uvedeného v článku 20 ods. 2, ako aj zoznam vhodných kontaktných miest na prijatie a riešenie poplachov. Zašlú Komisii súpis potenciálnych miest útočišťa. Ďalej zašlú relevantné informácie týkajúce sa plánov a miest útočišťa susedným členským štátom.

Pri realizácii postupov ustanovených v plánoch na prijatie lodí v núdzi sa presvedčia, či sú všetky relevantné informácie týkajúce sa plánov a miest útočišťa dané k dispozícii stranám zapojeným do operácií, vrátane spoločností zabezpečujúcich pomoc a odtiahnutie.“

Článok 1 odsek 9

Vkladá sa tento článok 20a:

1.

Členské štáty vypracúvajú plány s cieľom čeliť rizikám spôsobeným loďami v núdzi, ktoré sa nachádzajú vo vodách spadajúcich do ich jurisdikcie.

2.

Plány uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú po konzultácii s dotknutými stranami, pričom sa zohľadňujú relevantné usmernenia IMO uvedené v článku 3 písm. a), a obsahujú aspoň tieto základné údaje:

a)

identitu orgánu alebo orgánov poverených prijímať a riešiť poplachy;

b)

identitu orgánu, ktorý je zodpovedný za vyhodnotenie situácie, určenie vhodného miesta útočišťa a prijatie rozhodnutia o prijatí plavidla v núdzi v určenom mieste útočišťa;

c)

súpis potenciálnych miest útočišťa rekapitulujúci hlavné údaje určené na uľahčenie vyhodnotenia a prijatia rýchlych riešení vrátane opisu environmentálnych a sociálnych faktorov a prírodných podmienok uvažovaných potenciálnyc h miest;

d)

postupy vyhodnocovania týkajúce sa určenia miesta útočišťa na základe potenciálnych miest uvedených v súpise;

e)

primerané prostriedky a vybavenie na pomoc, záchranu a boj proti znečisťovaniu;

f)

prípadné uplatniteľné medzinárodné mechanizmy koordiná cie a prijatia rozhodnutia;

g)

postupy finančných záruk a zodpovednosti zavedené voči lodiam prijatým v mieste útočišťa;

h)

postup kompenzácie za možné náklady a škody, ktoré vznikli prijatím lodí v núdzi v mieste útočišťa.

3.

Členské štáty zverejnia názov príslušného orgánu uvedeného v článku 20 ods. 2, ako aj zoznam vhodných kontaktných miest na prijatie a riešenie poplachov. Zašlú Komisii súpis potenciálnych miest útočišťa. Ďalej zašlú relevantné informácie týkajúce sa plánov a miest útočišťa susedným členský m štátom.

Pri realizácii postupov ustanovených v plánoch na prijatie lodí v núdzi sa presvedčia, či sú všetky relevantné informácie týkajúce sa plánov a miest útočišťa dané k dispozícii stranám zapojeným do operácií, vrátane spoločností zabezpečujúcich po moc a odtiahnutie.“

Zdôvodnenie

Už pri zostavovaní plánu ako reagovať na hrozby predstavované loďami v núdzi vo vodách členských štátov sa odporúča, aby bol zahrnutý postup kompenzácií možných nákladov a škôd spôsobených v dôsledku prijatia lodí v miestach útočiska.

Miestne prístavné orgány a obce môžu byť vystavené znečisteniu alebo iným nebezpečenstvám, napríklad výbuchu, pričom môžu nastať aj hospodárske škody, ak bude blokovaný prístav, mosty, stavidlá alebo cesty. Také hospodárske škody môžu byť značné a môžu sa rýchle zvyšovať. Zablokované môžu byť aj územia za oblasťou prístavu, pretože mnohé podniky v zázemí sa spoliehajú na tovar prevážaný cez prístav. Medzinárodné fondy kompenzujú škody spôsobené ropným znečistením, ale nepokrývajú hospodárske straty, ktoré prístavy utrpia.

Keďže neexistujú požiadavky, aby boli všetky lode poistené, nie je záruka, že loď bude mať poistenie zodpovednosti za škodu, a aj keď ho má, osoby uplatňujúce nárok sa k nemu možno nedostanú, ak poisťovateľ použije niektoré zo svojich prostriedkov obrany/obhajoby.

Návrh smernice o občianskej zodpovednosti a finančných zárukách majiteľov lodí vnesie podstatné zlepšenie do existujúceho právneho rámca. Odporúča sa však, aby ustanovenia smernice pre monitorovanie lodnej dopravy boli ďalej zlepšené, čím by sa zaistilo, že prístavné a miestne orgány budú mať jasné záruky, že škody a náklady spojené s prijatím lodí v núdzi budú plne a urýchlene kompenzované.

Takýmto spôsobom budú prístavné a miestne orgány povzbudené, aby zohrávali proaktívnejšiu úlohu pri ponúkaní útočiska a rovnako sa tým zaistí efektívna a účinná spolupráca s nezávislým kompetentným orgánom, ktorý Komisia plánuje zriadiť v každom členskom štáte.

Komisia nechala v treťom balíku opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy otázku kompenzácií otvorenú, hoci Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2004 o zlepšení bezpečnosti na mori explicitne žiadal Komisiu, aby podala návrhy na finančné kompenzácie pre miesta útočiska. (1)

Odporúčanie 3.3, pozmeňovací návrh 7

Článok 1

Návrh Komisie

Navrhovaná zmena VR

článok 1 odsek 10

Vkladá sa tento článok 20b:

1.

Pred prijatím lode v núdzi v mieste útočišťa môže členský štát požiadať prevádzkovateľa, agenta alebo kapitána plavidla o predloženie potvrdenia o poistení alebo o finančnej záruke v zmysle článku X smernice XX/XXXX/ES [o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí], pokrývajúcich zodpovednosť za škody spôsobené loďou.

2.

Nepredloženie potvrdenia o poistení alebo finančnej záruky neoslobodzuje členské štáty od predbežného vyhodnotenia a rozhodnutia uvedených v článku 20.“

Článok 1 odsek 10

Vkladá sa tento článok 20b:

1.

Pred prijatím lode v núdzi v mieste útočišťa môže členský štát požiadať prevádzkovateľa, agenta alebo kapitána plavidla o predloženie potvrdenia o poistení alebo o finančnej záruke v zmysle článku X smernice XX/XXXX/ES [o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí], pokrývajúcich zodpovednosť za škody spôsobené loďou.

2.

Nepredloženie potvrdenia o poistení alebo finančnej záruky neoslobodzuje členské štáty od predbežného vyhodnotenia a rozhodnutia uvedených v článku 20.

3.

Orgány uvedené v článku 20 ods. 2 budú oprávnené podávať žaloby voči prevádzkovateľovi lode, agentovi alebo kapitánovi lode pri vymáhaní náhrady za náklady a škody spôsobené loďou.

Zdôvodnenie

Prístavné orgány sa radia medzi početných veriteľov lode. Musia s týmito rozličnými stranami spoločne zdieľať kompenzácie, ktoré sú k dispozícii z medzinárodných fondov alebo z poistenia lodí. V rade na kompenzácie stoja často na poslednom mieste, aj napriek ich ďalekosiahlej zodpovednosti za prijatie lode v núdzi. Okrem toho medzinárodné fondy kompenzujú škody vzťahujúce sa na ropné znečistenia a neuhrádzajú hospodárske straty, ktoré postihujú prístavy.

Menšie prístavy a obce postihnuté škodami vyplývajúcimi z povinného prijatia lode v núdzi možno nemajú dosť pracovných síl, finančných prostriedkov či odborných znalostí v oblasti práva na konfrontáciu s dlhotrvajúcimi právnymi konaniami proti prevádzkovateľovi lode, agentovi alebo kapitánovi lode na vymáhanie náhrad za náklady a škody, pričom ani nemajú konečnú právomoc prijať takéto rozhodnutie.

4.   Smernica, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy

4.1

súhlasí s hlavným cieľom návrhu Komisie, ktorým je zlepšiť námornú bezpečnosť určením jasných usmernení na úrovni Spoločenstva týkajúcich sa vykonávania technických vyšetrovaní a využitia skúseností po akejkoľvek vážnej udalosti na mori, ako aj s dôležitosťou týchto vyšetrovaní,

4.2

podporuje ustanovenie o tom, že vyšetrovanie nehôd by malo byť zamerané na prevenciu rizík, malo byť sa zakladať na zásadách a odporúčaniach IMO a jeho cieľom by malo byť nájsť možnosti na zlepšenie právnych predpisov, prevádzky plavidiel, konanie v núdzových situáciách a pripravenosť na ne,

4.3

zdôrazňuje, že v tejto veci je potrebné vo veľkej miere využívať modely a metódy, ktoré boli vypracované v rámci IMO na účely vyšetrovania námorných nehôd a incidentov.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 4.1

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

d)

rybárskych lodí s dĺžkou menej ako 24 metrov,

d)

rybárskych lodí s dĺžkou menej ako 24 metrov,

Zdôvodnenie

V smerniciach o štátnom prístavnom dozore a zodpovednosti vlajkových štátov Komisia správne označila rybolov za jednu z najnebezpečnejších činností. Čím je loď menšia, tým skôr môže dôjsť k nehode s častými stratami na životoch. Z tohto dôvodu navrhujeme vymazať bod d) článku 2 a vyšetriť nehody a incidenty týkajúce sa rybárskych plavidiel rovnako dôkladne, ako sa v smernici navrhuje vyšetriť nehody a incidenty týkajúce sa obchodných lodí.

5.   Smernica, ktorou sa ustanovujú spoločné pravidlá a normy pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov

5.1

súhlasí s potrebou účinnej kontroly a auditu klasifikačných spoločností, ich pobočiek a zúčastnených podnikov prostredníctvom zavedenia sankcií za nedodržanie záväzkov a vytvoriť rozsiahle mechanizmy technickej kontroly na medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ktoré poskytnú spoľahlivé informácie o skutočnom stave lodí.

5.2

súhlasí s návrhom, že uznané organizácie by mali vytvoriť spoločnú štruktúru hodnotenia a osvedčovania kvality. Musí byť však nezávislá a musí disponovať všetkými prostriedkami potrebnými na nepretržitú podrobnú prácu s možnosťou navrhovať individuálne a spoločné opravné opatrenia s cieľom zlepšiť kvalitu práce uznaných organizácií.

5.3

súhlasí s rozšírením spolupráce medzi uznanými organizáciami, aby sa zabezpečila zhoda ich technických predpisov, výklad medzinárodných dohovorov a jednotné uplatňovanie oboch, čo bude spoločným základom pre hodnotenie a nástroje umožňujúce opravné opatrenia s cieľom dosiahnuť jednotnú úroveň bezpečnosti v Spoločenstve, ako aj technickú spoluprácu medzi klasifikačnými spoločnosťami, zhodu predpisov, uplatňovanie výkladu medzinárodných dohovorov podľa IMO v celej EÚ, čo by viedlo k skutočnému vzájomnému uznávaniu osvedčení o triede, ako aj námorného vybavenia.

5.4

žiada zmeniť posledný riadok v bode 31 „a v prípade potreby zapojiť do záležitosti vlajkový štát“ na „a dať túto informáciu k dispozícii vlajkovému štátu“.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 5.1

Článok 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

2.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, že organizácia nerealizuje preventívne a nápravné opatrenia vyžadované Komisiou, alebo spôsobuje neopodstatnené omeškania, Komisia môže tejto organizácii ukladať pravidelné sankcie až do úplnej realizácie požadovaných opatrení.

2.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, že organizácia nerealizuje preventívne a nápravné opatrenia vyžadované Komisiou, alebo spôsobuje neopodstatnené omeškania, Komisia môže požiadať Európsky súdny dvor, aby tejto organizácii ukladať ukladal pravidelné sankcie až do úplnej realizácie požadovaných opatrení.

Zdôvodnenie

Predpokladá sa, že pre stranu, ktorá porušuje pravidlá je prijateľnejšie, ak jej pokutu uloží Európsky súdny dvor na radu Európskej komisie, než priamo samotná Komisia.

Odporúčanie 5.2

Článok 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Uznané organizácie stanovujú a implementujú primerané spoločné požiadavky pre prípady transferu triedy, v ktorých sú potrebné špeciálne preventívne opatrenia. V takýchto prípadoch sa má brať do úvahy minimálne transfer triedy pätnásťročných alebo starších lodí a transfer z organizácie, ktorá nie je uznanou organizáciou, na uznanú organizáciu.

Uznané organizácie stanovujú a implementujú primerané spoločné požiadavky pre prípady transferu triedy, v ktorých sú potrebné špeciálne preventívne opatrenia. V takýchto prípadoch sa má brať do úvahy minimálne transfer triedy pätnásťročných alebo starších lodí a transfer z organizácie, ktorá nie je uznanou organizáciou, na uznanú organizáciu alebo z uznanej organizácie na organizáciu, ktorá nie je uznaná.

Zdôvodnenie:

Reklasifikácia trvá zvyčajne štyri roky s ročným prechodným obdobím. V praxi to znamená päť rokov. Po desiatich rokoch prevádzky už plavidlo nie je natoľko funkčne výkonné ako novšie plavidlá. Možno je v ňom potrebne nahradiť časti priečok a výstuží oceľovými dielmi, ako aj vymeniť potrubia pre vodnú záťaž a náklad, najmä kolená. To je ideálny čas na predaj plavidla (za relatívne nízku cenu), pretože opravy a ich financovanie bude mať na starosti nový vlastník. Nový vlastník je zvyčajne menej náročný a nová vlajka je často „lacná vlajka“. Rovnako ani nová klasifikačná spoločnosť nie je nevyhnutne „uznanou organizáciou“, ako ju definuje Komisia.

6.   Nariadenie o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd

6.1

súhlasí s iniciatívou, týkajúcou sa zahrnutia Aténskeho dohovoru do práva Spoločenstva s cieľom zaviesť povinné poistenie a neponechávať túto otázku na vlastné uváženie vlastníka lode prostredníctvom vzájomných klubov ochrany a poistného plnenia (P&I).

6.2

víta iniciatívu v otázke rozšírenia uplatňovania ustanovení Aténskeho dohovoru, aby sa vzťahoval na vnútroštátnu prepravu, ale nazdáva sa, že rozšírenie uplatňovania aj na vnútrozemské vodné cesty môže byť neprimerané, a žiada Komisiu, aby objasnila definíciu výrazu „vnútrozemská vodná cesta“. Zároveň odporúča, že v tejto súvislosti postačia opatrenia, ktoré nebudú také ďalekosiahle.

6.3

súhlasí s tým, že pre mimoriadne udalostí lodí Protokol z roku 2002 k Aténskemu dohovoru stanovuje režim objektívnej zodpovednosti. Táto objektívna zodpovednosť je zameraná na zlepšenie postavenia osôb, ktoré si uplatňujú nárok, keďže zodpovednosť nezávisí od zavinenia alebo nedbanlivosti dopravcu, a preto nie je potrebné, aby osoba, ktorá si uplatňuje nárok, dokazovala zodpovednosť dopravcu.

6.4

upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrili vlastníci lodí a vzájomné kluby ochrany a poistného plnenia (P&I) v súvislosti s článkom 3 ods. 1 Aténskeho dohovoru o zodpovednosti za udalosti spôsobené terorizmom.

6.5

zdôrazňuje potrebu nájdenia medzinárodne prijateľných návrhov ako jediné riešenie na prekonanie zložitej situácie, ktorá vznikla odmietnutím poisťovní prijať nové hranice zodpovednosti a príslušné poistné požiadavky, stanovené v návrhu nariadenia Komisie.

7.   Smernica o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí

7.1

súhlasí s výzvou Európskeho parlamentu na vypracovanie „komplexnej a zrozumiteľnej európskej námornej politiky, zameranej na vytvorenie európskeho priestoru námornej bezpečnosti založeného na vytvorení režimu zodpovednosti rozšíreného na celú sieť námornej dopravy“,

7.2

považuje však za nevyhnutné, aby všetky nariadenia prijaté v oblasti zodpovednosti a odškodnenia za znečistenie morí, boli platné v celosvetovom meradle,

7.3

podporuje možnú zmenu uplatniteľných pravidiel s cieľom dať zodpovednosť iným zodpovedným stranám, ako sú majitelia lodí, a zavedenie neobmedzenej zodpovednosti vlastníkov lodí v prípade vážneho alebo úmyselného nedodržiavania ich povinností v oblasti bezpečnosti a boja proti znečisťovaniu životného prostredia,

7.4

zdôrazňuje, že všetky zmeny v dohovore o občianskej zodpovednosti musia zachovať rovnováhu pri zapojení oboch strán (vlastníkov lodí a špeditérov), v súlade s ustanoveniami presadzovanými prostredníctvom návrhov dobrovoľných záväzkov prevádzkovateľov lodí,

7.5

žiada, aby medzi „strany iné ako vlastníci lode“ boli zaradení prevádzkovatelia a prenajímatelia lodí,

7.6

vyjadruje znepokojenie v otázke kompatibility s medzinárodným právom v prípade uplatnenia smernice,

7.7

navrhuje, aby lodní kapitáni neboli zahrnutí pod „strany iné ako vlastníci lodí“, okrem prípadu, kedy by hrubo zanedbali výkon svojich povinností,

7.8

vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi touto smernicou a Haagskymi, Haagsko-Visbyckými a Hamburskými pravidlami, týkajúcimi sa zodpovednosti vlastníkov lodí podľa konosamentov, námorných nákladných listov a zmluvy o prenájme tak, ako sa využívajú v medzinárodnej námornej preprave, čo môže spôsobiť zmätok v otázke uplatňovaného režimu zodpovednosti, pretože existujú domnienky, že v znení tejto smernice nie je úplne presne vyjadrené, či sa ustanovenia smernice vzťahujú iba na škody spôsobené v oblasti životného prostredia alebo či sa týkajú aj iných škôd spôsobených tretím stranám,

7.9

súhlasí s Komisiou, že vytvorenie systému povinného poistenia prispeje k boju proti lodiam nespĺňajúcim normy,

7.10

žiada, aby v znení poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na loď bolo jasne uvedené, že kryje škody spôsobené „miestam útočiska“.

ODPORÚČANIA

Odporúčanie 7.1

Článok 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Táto smernica stanovuje pravidlá uplatniteľné na niektoré aspekty povinností prevádzkovateľov siete námornej dopravy vo veci občianskoprávnej zodpovednosti a zriaďuje primeranú finančnú ochranu námorníkov v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť.

Táto smernica stanovuje pravidlá uplatniteľné na niektoré aspekty povinností prevádzkovateľov a užívateľov lodí siete námornej dopravy vo veci občianskoprávnej zodpovednosti a zriaďuje primeranú finančnú ochranu námorníkov v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť.

Zdôvodnenie

Výraz „prevádzkovatelia a užívatelia lodí“ sa vzťahuje na prenajímateľov iných ako sú prenajímatelia lode bez posádky (bare boat charterers), ktorí využívajú lode, vrátane lodí nespĺňajúcich normy v rámci zmlúv na určitý čas, cestu, plavbu a následnú plavbu. Tí musia byť zaradení do tejto smernice a musia sa na ne vzťahovať rovnaké povinnosti ako na „vlastníkov lodí“, ako ich definuje smernica, t.j. povinnosť poskytnúť finančnú záruku. Napokon, je to ich palivo, ktoré znečisťuje životné prostredie! Dôsledky by boli nasledovné:

zabezpečilo by sa, že prenajímatelia by nesmeli používať lode, ktoré nespĺňajú normy,

prenajímateľ by stratil obchodnú výhodu vyplývajúcu z používania plavidla, ktoré nespĺňa normy, za nižšiu tarifu za prepravu tovaru kvôli vyšším nákladom na finančnú záruku, ktorá zohľadňuje vyššie riziko vyplývajúce z používania plavidla, ktoré nespĺňa normy.

pre prenajímateľov sa používanie plavidiel, ktoré nespĺňajú normy stane finančne neatraktívnym a klesne im objem objednávok na prepravu nákladu,.

podnetov na prevádzkovanie, prenajímanie a používanie plavidla, ktoré nespĺňa normy bude tým pádom menej a vlastníci takýchto lodí budú nútení buď uviesť loď, jej posádku a prevádzku do úplného súladu s medzinárodnými pravidlami alebo ju vyradiť z prevádzky.

Odporúčanie 7.2

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

(7)

Mala by byť uvedená definícia slova „prevádzkovateľ“ tak, ako sa uvádza v článku 1 tejto smernice.

Zdôvodnenie

Malo by sa predísť nejasnostiam v otázke „kto je prevádzkovateľ“.

Miestne a regionálne orgány sú kľúčovými hráčmi v oblasti realizácie stratégie, či už pri čistení znečistených oblastí, poskytovaní bezpečného útočiska pre plavidlá a pomoci plavidlám v núdzi alebo v prípade, že samotní miestni obyvatelia sú námorníkmi alebo záchranármi, ktorí pomáhajú tým v nebezpečenstve. To je neuspokojivé, pretože Tretí balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy nepripisuje dostatočný význam úlohe, ktoré tieto orgány môžu zohrávať pri dosahovaní vytýčených cieľov.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Uznesenie európskeho parlamentu o zlepšení bezpečnosti na mori – spravodajca Dirk Sterckx cf.

http://www.europarl.eu.int/comparl/tempcom/mare/pdf/res_en.pdf


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/51


Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému „i2010: digitálne knižnice“

(2006/C 229/07)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému i2010 – digitálne knižnice KOM (2005) 465, konečné znenie,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre kultúru a vzdelávanie vypracovaním stanoviska v tejto veci,

so zreteľom na stanovisko na tému oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“,

so zreteľom na stanovisko komisie pre kultúru, vzdelávanie a výskum, prijaté 4. apríla 2006 (CdR 32/2006 rev. 1) (spravodajca: pán Jyrki Myllyvirta, primátor Mikkeli (FI/EĽS)),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko:

1.   Názory Výboru regiónov

Výbor regiónov

1.1

víta návrh iniciatívy na digitalizovanie európskeho kultúrneho dedičstva a vytvorenia digitálnych knižníc, a zdôrazňuje, že je to kľúčová zložka iniciatívy Európskej komisie s názvom: Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť, ktorej úplná implementácia je nevyhnutnou podmienkou pre zlepšenie európskej konkurencieschopnosti;

1.2

zdôrazňuje, že digitalizácia, prístupnosť online a zachovanie kultúrneho dedičstva by mali byť presadzované vo všetkých európskych krajinách, regiónoch, mestách a jazykoch takým spôsobom, aby sa podporilo zachovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Východiskovým bodom by malo byť ocenenie kultúry – vrátane kultúry menšín – a zachovanie výdobytkov kultúry pre budúce generácie;

1.3

pripomína, že v iných častiach sveta digitalizácia kultúrneho dedičstva rýchle napreduje a zdôrazňuje, že široké sprístupnenie európskeho kultúrneho dedičstva a literatúry je predpokladom pre úspech európskej spoločnosti založenej na poznatkoch a zároveň podporuje rozvoj európskych regiónov a miest;

1.4

oceňuje fakt, že oznámenie Komisie zdôrazňuje hlavné výzvy a mnohé nevyriešené technické, právne a finančné otázky, týkajúce sa digitalizácie kultúrneho dedičstva a poznamenáva, že miestne a regionálne orgány podporujú úsilie o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;

1.5

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú najdôležitejšie realizačné orgány pre všetky stratégie informačnej spoločnosti a v mnohých prípadoch práve oni prevádzkujú knižnice, preto by sa mala v súvislosti s iniciatívou digitalizácie knižníc venovať patričná pozornosť miestnemu a regionálnemu rozmeru;

1.6

je presvedčený, že presadzovanie digitalizácie kultúrneho dedičstva v Európe a všetkých jej členských štátoch je otázkou najvyššieho významu a zdôrazňuje, že digitalizácia prinesie osoh iba vtedy, ak bude na širokom základe podporovaná – vrátane miestnej a regionálnej úrovne –prístupnosť kultúrneho dedičstva online a rozvoj inteligentného vyhľadávania informácií;

1.7

poukazuje na to, že digitalizácia je dlhodobý proces, ktorý kladie náročné požiadavky na zdroje vrátane trvalého uchovávania, aktualizácie a konverzie materiálu a súhlasí s názorom, že digitalizácia prináša výhody v oblasti prístupnosti a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.8

pripomína, že digitálny materiál obsahuje tak digitalizovaný analógový materiál, ako aj nový materiál, ktorý bol pôvodne vytvorený v digitálnom formáte;

1.9

poznamenáva, že služby digitálnych knižníc v členských štátoch obsahujú komponenty vytvorené na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni, ktoré sú navzájom prepojené pomocou elektronických prostriedkov. Pre úspešné fungovanie digitálnych knižníc je potrebná spolupráca a koordinácia na európskej úrovni;

1.10

je toho názoru, že knižnice majú rozhodujúcu úlohu pri sprístupňovaní kultúrneho dedičstva a literatúry online, pretože práve ich pomocou je možné tento materiál sprostredkovať verejnosti, ale zároveň poznamenáva, že je absolútne nevyhnutné, aby tieto digitálne knižnice spolupracovali s archívmi, múzeami a inými kultúrnymi ustanovizňami, ako aj príslušnými aktérmi v tejto oblasti.

2.   Odporúčania Výboru regiónov

Výbor regiónov

2.1

zdôrazňuje, že prvoradý cieľ digitalizácie nie je nahradiť tradičný tlačený a iný fyzický kultúrny materiál, ale skôr vytvoriť digitalizovaný materiál popri analógovom materiáli a podporiť tak prístupnosť informácií;

2.2

zdôrazňuje, že nakoľko digitalizovaná je zatiaľ iba veľmi malá časť európskeho kultúrneho dedičstva, a obrovské množstvo práce ešte treba vykonať, musia byť rovnako vyvinuté nové formy financovania vrátane spolupráce so subjektami súkromného sektora;

2.3

poukazuje na to, že v malých krajinách a malých jazykových oblastiach boli doteraz obchodné trhy pre digitálny materiál pomerne málo rozvinuté, aj keď fixné náklady spojené s výrobou takého materiálu sú takmer rovnaké ako vo väčších jazykových oblastiach a zdôrazňuje, že vďaka technologickému pokroku je už možné, a aj dôležité, aby sa pri vývoji digitálnych knižníc zohľadňovali potreby užívateľov v rozličných jazykových oblastiach;

2.4

konštatuje, že kým hlavná časť staršieho európskeho kultúrneho dedičstva je už oslobodená od obmedzení ohľadom autorských práv a tým dostupná pre informačné siete, návrh Komisie zreformovať legislatívu autorských práv vzťahujúcu sa na súčasnejšie kultúrne dedičstvo je veľmi dôležitý;

2.5

poukazuje na to, že v niektorých krajinách sú už evidentné známky toho, že niektoré skupiny obyvateľstva zaostávajú za pokrokom v digitálnej technológii a je toho názoru, že aj najmenej zvýhodnené skupiny by mali mať vhodné príležitosti prístupu k internetu a k inštruktáži o tom, ako ho používať;

2.6

prízvukuje, že miestne a regionálne orgány musia zohrať kľúčovú úlohu ako producenti a vlastníci kultúrneho dedičstva, ako aj pri preberaní zodpovednosti za zabezpečenie toho, aby všetci občania dostali podľa možnosti rovnaký prístup k službám informačnej spoločnosti;

2.7

zdôrazňuje, že príležitosť prístupu k tradičnému tlačenému materiálu, ktorú poskytujú verejné knižnice v mnohých európskych mestách, je stále veľmi dôležitá, ale že tieto knižnice musia rovnako poskytovať verejnosti príležitosť pre využitie internetu a služieb online. Zohľadnenie konečných užívateľov služieb online a ich miestnych potrieb si vyžaduje, aby tieto služby organizovali miestne a regionálne subjekty. Je nevyhnutné, aby tieto fakty boli zohľadnené pri financovaní knižničných služieb v jednotlivých štátoch;

2.8

poznamenáva, že ak sú miestne a regionálne orgány súčasťou knižničných alebo iných združení (konzorcií), ktoré vlastnia sieťový server a ponúkajú úplný rozsah služieb, je potrebné zaistiť, aby dostali dostatok príležitostí na ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu v tejto oblasti;

2.9

víta fakt, že Komisia vyzdvihuje náročné úlohy spojené s voľbou materiálu, ktorý má byť digitalizovaný a je toho názoru, že v prvom rade je dôležité, aby bola venovaná dostatočná pozornosť výberovým kritériám, ktoré sa zakladajú na zohľadnení miestnych a regionálnych aspektov, a aby bola vytvorená rovnováha medzi výberovými kritériami založenými na jednej strane na dopyte verejnosti, a na druhej strane na zabezpečení zachovania;

2.10

schvaľuje návrh formulovania stratégií pre dlhodobé uchovávanie digitalizovaného kultúrneho materiálu tak, aby sa nepremrhali zdroje použité na digitalizáciu kultúrneho dedičstva, keď dôjde k zmenám technických systémov a softvéru;

2.11

zastáva názor, že návrh na zriadenie kompetenčných centier v členských štátoch je zaujímavý a zdôrazňuje, že dôležitou úlohou týchto centier by malo byť zaistenie toho, aby aj na miestnej a regionálnej úrovni existovali nevyhnutné vedomosti a know-how, ako aj šírenie osvedčených postupov.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/53


Stanovisko Výboru regiónov na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť“

(2006/C 229/08)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť“, (KOM(2005) 551, konečné znenie),

so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 15. novembra 2005 požiadať výbor o konzultáciu v tejto veci podľa článku 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre hospodársku a sociálnu politiku vypracovaním stanoviska na túto tému,

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (KOM (2005) 121, konečné znenie, CdR 150/2005 fin) (1),

so zreteľom na svoje stanovisko na tému „Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005-2008) (KOM (2005) 141, konečné znenie, CdR 147/2005 fin) (2),

so zreteľom na svoje stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Konkurencieschopnosť a decentralizácia“ (CdR 23/2005 fin) (3),

so zreteľom na svoj návrh stanoviska CdR 40/2006 rev. 2 prijatý 6. apríla 2006 komisiou pre hospodársku a sociálnu politiku (spravodajkyňa: pani Constance Hanniffy, členka zastupiteľstva regiónu Offaly County, Cathaoirleach, Midland Regional Authority a členka Border Midland and Western Regional Assembly, IE/EĽS),

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko:

1.   Pripomienky Výboru regiónov

Oživenie politiky MSP

1.1

víta oznámenie Komisie o modernej politike MSP pre rast a zamestnanosť ako nástroj na oživenie politiky MSP, na zameranie politiky na najpodstatnejšie prvky a zosúladenie postupu Spoločenstva s cieľom dosiahnuť vyššiu efektivitu,

1.2

podporuje presadzovanie integratívnej politiky MSP, ktorá uzná diverzitu MSP z hľadiska ich veľkosti, vlastníckej štruktúry a odvetvia a ktorá poskytne široké spektrum na mieru pripravených podporných opatrení a citlivé legislatívne prostredie s cieľom uspokojiť rôzne potreby MSP v EÚ,

1.3

berie na vedomie odkaz na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v oznámení, ale zastáva názor, že tento odkaz mohol byť konkrétnejší vzhľadom na rozhodujúcu úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri podpore MSP, pri vytváraní priaznivého prostredia pre ich rozvoj a prevod a tiež ako veľkí zákazníci tovarov a služieb poskytovaných malými a strednými podnikmi,

1.4

uznáva, že hlavnú právomoc pri zabezpečovaní skutočnej efektívnosti politiky MSP majú primárne členské štáty, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich národné reformné programy budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu zakladania a rozvíjania MSP,

1.5

upozorňuje na analýzu, ktorú výbor vypracoval v rámci prípravy národných reformných programov (NRP), a najmä na nedostatočné zapájanie miestnych a regionálnych orgánov, a v tejto súvislosti víta podporu, ktorú Európska rada vyjadrila v marci 2006 ďalšej práci na NRP,

1.6

zastáva názor, že implementácia a záväzok implementovať – zo strany všetkých zainteresovaných strán – je nevyhnutný pre úspešnú politiku MSP a domnieva sa, že Komisia mala v tejto súvislosti stanoviť v oznámení určité konkrétne ciele a termíny, aby prispela k realizácii opatrení,

1.7

uznáva prioritu, ktorú rakúske predsedníctvo Rady prisúdilo MSP a víta rozhodnutie Európskej rady z marca 2006 zaradiť „využitie podnikateľského potenciálu, najmä pre MSP“ medzi jednu zo špecifických oblastí prioritných činností. Výbor ďalej trvá na budúcom dôkladnom a otvorenom vyhodnotení implementácie národných reformných programov zo strany Európskej rady a predovšetkým jasnom vyhodnotení výhod týchto programov pre MSP,

1.8

podporuje poskytnutie primeraného rozpočtu pre program konkurencieschopnosti a inovácie, pretože tento bude veľmi dôležitým nástrojom pre politiku Spoločenstva pre oblasť MSP,

Podpora podnikania a podnikateľských zručností

1.9

zastáva názor, že podnikateľské aktivity je potrebné podnecovať a podporovať. Výbor víta skutočnosť, že oznámenie uznáva, že potreby žien – podnikateliek, mladých ľudí, menšín, migrantov a starších podnikateľov nie sú dostatočne uspokojované. Výbor upozorňuje, že uvedené skupiny nesmú byť vnímané ako jednotná skupina, ale zdôrazňuje, že každá skupina potrebuje špecifické opatrenia. Osobitné potreby môžu existovať v rámci jednotlivých krajín a dokonca skupín. VR sa ďalej domnieva, že predložené návrhy sú obmedzené na podporu vytvárania sietí a že ak sa má dosiahnuť zvýšenie podnikateľskej úrovne v týchto rôznorodých cieľových skupinách, sú potrebné konkrétnejšie návrhy, vypracované podľa vzoru „Európskeho paktu pre rodovú rovnosť“, ktorý prijala Európska rada 23.-24. marca, a tie by sa mali rozšíriť na iné skupiny obyvateľstva,

1.10

zdôrazňuje hodnotu miestnych a regionálnych iniciatív pri posilňovaní podnikateľského ducha a podpore a zabezpečovaní vzdelávania na všetkých úrovniach v rámci vzdelávacieho systému, ktoré by podporovalo podnikateľské myslenie, ale zastáva názor, že mnohé iniciatívy v rámci vzdelávania a odbornej prípravy nie sú dostatočne flexibilné vzhľadom na potreby MSP,

1.11

víta vytvorenie súťaže o Európsku podnikateľskú cenu (European Enterprise Award) s cieľom podporiť podnikanie, predstaviť osvedčené postupy na regionálnej a miestnej úrovni a povzbudiť potenciálnych podnikateľov,

1.12

upozorňuje, že je potrebné aby spoločnosť vo všeobecnosti, konkrétnejšie však bankový a verejný sektor zaujali pozitívnejší postoj v otázke pravdepodobného a zabezpečeného podnikateľského rizika a tolerancie podnikateľského neúspechu a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vytváranie podnikateľsky priaznivejšej kultúry v rámci celej EÚ a väčšie uznanie už nadobudnutých podnikateľských skúseností podnikateľa,

Zlepšenie prístupu MSP na trhy

1.13

víta navrhované prehodnotenie európskych informačných centier zo strany Komisie, pretože zastáva názor, že ich výkonnosť je v rôznych členských štátov veľmi rôzna, ako aj ich schopnosť poskytovať malým a stredným podnikom rozsiahlu podporu a poradenstvo týkajúce sa internacionalizácie, a takisto zdôrazňuje, že by sa mal jasne určiť rozsah úloh a zodpovednosti pracovísk zúčastnených v tejto sieti a mali by sa vytvoriť mechanizmy koordinácie s inými aktérmi, napríklad s informačnou sieťou Europe Direct, aby sa zamedzilo prelínaniu pri poskytovaní informácií a poradenstva a na podporu efektívneho využívania zdrojov,

1.14

privítal by návrhy na posilnenie programov na zlepšenie prístupu MSP k informačným technológiám (IKT), ktoré podporia ich konkurencieschopnosť a zlepšia ich prístup na nové trhy,

1.15

konštatuje, že návrhy Komisie sa zameriavajú aj na zlepšenie prístupu MSP k verejným objednávkam,

1.16

zastáva názor, že úsilie zamerané na štandardizáciu by nemalo zavádzať ďalšiu byrokraciu, ktorá by mala negatívne dôsledky pre MSP,

Odstraňovanie byrokracie

1.17

víta záväzok Komisie zjednodušiť pravidlá a nariadenia a uľahčiť tak MSP prístup k programom Spoločenstva, ale privítal by konkrétnejšie odpovede na otázky, ako možno dosiahnuť tento cieľ a aké implikácie by mohli vyplývať pre organizácie rozdeľujúce fondy Spoločenstva,

1.18

podporuje záväzok na preskúmanie pripravovaných právnych predpisov a vyzýva Komisiu, aby zapojila skupiny zastupujúce MSP s cieľom zabezpečiť, že nové právne predpisy nebudú obmedzovať rozvoj a inovačný potenciál MSP,

1.19

konštatuje, že splnomocnenec MSP má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zohľadnenia potrieb MSP v politike EÚ, ale obáva sa, či budú poskytnuté dostatočné zdroja a – čo je ešte dôležitejšie – či bude mať splnomocnenec dostatočné postavenie a politický vplyv, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov jeho úradu,

1.20

víta navrhovanú integráciu princípu „najskôr myslieť v malom“ vo všetkých politikách EÚ a privítal by, keby sa malým a stredným podnikom priradila väčšia priorita v rámci procesu vyhodnocovania dôsledkov návrhov Spoločenstva,

1.21

tiež podporuje iné iniciatívy smerujúcich k tomu, aby bol rozvoj politiky MSP koherentnejší a predvídateľnejší, tzn. že MSP budú môcť anticipovať dôsledky a budú lepšie pripravené,

1.22

konštatuje, že tzv. model jedného miesta kontaktu („one stop shop“) bol úspešný a prejavil sa ako veľmi efektívny pri podpore a stimulovaní rastu MSP vo viacerých regiónoch EÚ, uznáva ich potenciál ako zdroja informácií o verejnom obstarávaní, ktorý poskytuje informácie a pomoc pri objasňovaní postupu prideľovania verejných zákaziek na poskytovanie služieb a vyzýva, aby sa na tento postup kládol vo všeobecnosti väčší dôraz. To by sa dalo realizovať formou konferencií a seminárov o osvedčených postupoch, čo by prispelo k šíreniu najlepších regionálnych iniciatív v tejto oblasti,

Zlepšenie rastového potenciálu MSP

1.23

víta záväzok zvýšiť účasť MSP v programoch a iniciatívach EÚ, ale zastáva názor, že bude potrebné monitorovať konkrétne programové záväzky, aby sa zabezpečila ich skutočná realizácia,

1.24

privítal by konkrétnejšiu správu o úlohe a úrovni pomoci zo strany štrukturálnych fondov EÚ pri podporovaní MSP a o prínose iných nástrojov Spoločenstva a želal by si koherentnejší prístup pri plnení týchto programov na podporu MSP,

1.25

uznáva význam zapojenia MSP do výskumných a technologických iniciatív a chápe ťažkosti, na ktoré MSP narážajú pri prístupe a využívaní výskumu, inovácií a duševného vlastníctva, ale vyzýva, aby sa v prípade menších a netechnologických podnikov presadzoval diferencovaný prístup zameraný na podporu úspešnej adaptácie nových myšlienok,

1.26

podporuje iniciatívy zamerané na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, podnikmi a ich združeniami, akadémiami, vysokými školami a výskumnými centrami. Tieto nástroje územnej priemyselnej politiky môžu prostredníctvom vytvorenia podporných sietí pomôcť MSP pri prekonávaní prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zlepšovaní vzdelávania a využívaní inovácií,

1.27

podporuje navrhovanú reformu pravidiel štátnej pomoci s cieľom prevziať časť rizík MSP, a zjednodušiť postupy a zaviesť flexibilnejší prístup malých a stredných podnikov k podpore,

1.28

uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať 7. rámcový program pre výskum a vývoj pri podpore výskumných aktivít MSP, ale vyzýva na zdôraznenie prenosu inovácií, vývoja a technológií v prospech MSP vzhľadom na obmedzenú výskumnú kapacitu väčšiny MSP,

1.29

navrhuje posilnenie programov na podporu nadväzovania kontaktov medzi MSP, ako aj opatrení na podporu vytvorenia sietí medzi nimi. Konkrétne pri riešení problémov týkajúcich sa prístupu MSP k alternatívnym finančným zdrojom by bola nesmierne užitočná podpora sietí neformálnych investorov do začínajúcich podnikov (tzv. business angels),

Upevnenie dialógu a konzultácií s osobami zainteresovanými na MSP

1.30

uznáva potrebu zohľadniť záujmy MSP v počiatočnom štádiu prípravy právnych predpisov EÚ a v procese štandardizácie, ale vyzýva na zavedenie explicitnejších mechanizmov a procesov, prostredníctvom ktorých by bolo možné zintenzívniť konzultácie so zainteresovanými stranami MSP,

1.31

oceňuje vytvorenie platformy MSP ako mechanizmu umožňujúceho pohotovú konzultáciu návrhov Komisie a rozvoj komunikácie medzi MSP a európskymi inštitúciami, no má niekoľko otázok vo veci reprezentatívnosti takýchto platforiem,

1.32

zdôrazňuje význam konzultácií s regionálnymi a miestnymi záujmami a vyzýva, aby sa ujasnilo, ako Komisia zamýšľa dosiahnuť tento cieľ a či Európska komisia podporí decentrálnejší prístup pri podpore MSP,

1.33

podčiarkuje jedinečné postavenie, ktoré zohrávajú miestne a regionálne orgány ako kľúčoví aktéri implementácie, ale aj ako partneri pre komunikáciu so skupinami zainteresovaných strán a podporu podnikania.

2.   Odporúčania Výboru regiónov

2.1

nalieha na členské štáty, aby ich národné reformné programy konzultovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aby sa postarali o to, že tieto programy budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu zakladania a ďalší rozvoj MSP a vyzýva na jasné a explicitné vyhodnotenie úžitku pre MSP vyplývajúceho z implementácie národných reformných programov zo strany členských štátov,

2.2

navrhuje, aby sa v rámci prebiehajúcej analýzy uskutočňovania Lisabonskej stratégie a národných reformných programov (NRP) zistili skúsenosti získané na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré by prispeli k rozvoju MSP, s osobitným zameraním na priemyselné zoskupenia (clusters) a siete malých podnikov, a to s cieľom vypracovania príručky osvedčených postupov,

2.3

vyzýva Európsku komisiu, aby explicitnejšie uznala úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány pri podpore MSP prostredníctvom vytvárania prostredia pre ich rozvoj a ich zachovanie formou prevodu a ako veľkí zákazníci tovarov a služieb poskytovaných malými a strednými podnikmi v rámci verejného obstarávania a vyzýva v tejto súvislosti na efektívnejšie zapájanie regionálnych a miestnych orgánov do iniciatív politiky zameranej na MSP,

2.4

odporúča, aby pre implementáciu nových opatrení obsiahnutých v oznámení boli uvedené špecifické ciele a termíny, čo by pomohlo pri vyhodnocovaní implementácie, podpore rozširovania osvedčených postupov a zabezpečovaní plnenia záväzkov,

2.5

odporúča, aby bola väčšmi uznaná diverzita MSP a vyzýva, aby podpora bola lepšie prispôsobená ich potrebám, vrátane flexibilnej odbornej prípravy a vzdelávania a citlivých právnych predpisov zameraných na uspokojenie týchto rôznych potrieb a vyzýva, aby sa v programoch Spoločenstva pre mikropodniky, menšie a netechnologické MSP uplatňoval diferencovanejší prístup pri podpore úspešného presadzovania nových myšlienok.

Podpora podnikania a podnikateľských zručností

2.6

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré vyvinuli a v praxi uplatňujú inovatívne opatrenia na podporu podnikateľského potenciálu žien-podnikateliek, mladých ľudí, menšín migrantov a starších podnikateľov s cieľom formovať ďalší rozvoj politiky Spoločenstva v tejto oblasti a odporúča, aby sa zvážilo vyhradenie špecifických opatrení a zdrojov pre tieto skupiny,

Zlepšenie prístupu MSP na trhy

2.7

odporúča, aby sa navrhované prehodnotenie európskych informačných centier zo strany Európskej komisie zameralo na adekvátnosť finančných prostriedkov pre tieto informačné centrá a tiež na ich schopnosť poskytovať malým a stredným podnikom rozsiahlu podporu a poradenstvo týkajúce sa internacionalizácie v oblastiach ich pôsobnosti,

2.8

žiada, aby miestne a regionálne orgány vo väčšej miere zvážili, ako možno lepšie pomôcť MSP v ich oblastiach a umožniť im prístup k príležitostiam na trhu, predovšetkým pri zabezpečovaní tovarov a služieb prostredníctvom verejného obstarávania,

Odstraňovanie byrokracie

2.9

vyzýva na väčšie úsilie pri znižovaní dôsledkov regulácií pre MSP v EÚ a pri zabezpečení, že úsilie zamerané na štandardizáciu nebude zavádzať ďalšiu byrokraciu, ktorá by mala negatívne dôsledky pre MSP a žiada zapojenie skupín zastupujúcich MSP s cieľom zabezpečiť, že nové predpisy nebudú obmedzovať rast a inovačný potenciál MSP,

2.10

odporúča, aby splnomocnencovi MSP boli poskytnuté dostatočné zdroje, ako aj postavenie a politický vplyv, čím by sa dosiahli ciele tejto funkcie a očakávania MSP,

2.11

vyzýva na lepšiu koordináciu politík a podporných programov týkajúcich sa MSP pomocou ďalšieho rozvoja tzv. modelu jedného miesta kontaktu („one stop shop“), ako napr. portály elektronickej správy a tzv. jedno miesto kontaktu („one-stop shop“) pre verejné obstarávanie,

2.12

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zvážili iniciatívy v záujme koherentnejšej a predvídateľnejšej tvorby politík MSP, ako napr. návrh mať každoročne dva pevné termíny, kedy by vstupovali do platnosti všetky nové nariadenia, čo by MSP umožnilo anticipovať dôsledky a lepšie sa pripraviť.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Stanovisko zatiaľ nebolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

(2)  Stanovisko zatiaľ nebolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

(3)  Stanovisko zatiaľ nebolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ.


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/57


Stanovisko Výboru regiónov na tému uznesenia Európskeho parlamentu o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe

(2006/C 229/09)

VÝBOR REGIÓNOV,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. júna 2005 konzultovať ho v tejto veci na základe štvrtého odseku článku 265 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie grémia výboru z 11. októbra 2005 poveriť komisiu pre ústavné záležitosti a európske riadenie vypracovaním stanoviska v tejto veci,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe, T6-0228/2005,

so zreteľom na článok 6 Zmluvy o Európskej únii a článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu podpísanú 29. októbra 2004, a najmä na Chartu základných práv, ktorá tvorí jej druhú časť,

so zreteľom na smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES, ktorými sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

so zreteľom na svoje stanovisko k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov na tému Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých – rámcová stratégia, KOM(2005) 224, konečné znenie, a na návrh uznesenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) na ceste k spravodlivej spoločnosti KOM(2005) 225, konečné znenie – 2005/0107 (COD) (CdR 226/2005 fin),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o homofóbii v Európe (RSP/2005/2666),

so zreteľom na svoje stanovisko k Zelenej knihe o rovnoprávnosti a nediskriminácii v rozšírenej Európskej únii KOM(2004) 379, konečné znenie (CdR 241/2004 fin) (1),

so zreteľom na odporúčania siete nezávislých expertov EÚ k základným právam publikovaným v Tematických poznámkach č. 3: Ochrana menšín v Európskej únii,

so zreteľom na správu Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu (EUMC) o situácii migrantov, menšín a zvlášť Rómov,

so zreteľom na svoj návrh stanoviska (CdR 53/2006, rev. 1) prijatý jednomyseľne 7. apríla 2006 komisiou pre ústavné záležitosti, európske riadenie a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (spravodajcovia: pán Sovič, primátor Mariboru, a pán Sinner, štátny minister, riaditeľ Úradu bavorskej vlády),

(1)

keďže rešpektovanie základných práv, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti je hlbokou európskou hodnotou, ktorá sa musí chrániť vo všetkých regiónoch Európskej únie a je pre VR prioritou;

(2)

keďže proti všetkým formám diskriminácie založenej na pohlaví, rasovom či etnickom pôvode, náboženstve či viere, postihnutí, veku či sexuálnej orientácii sa musí bojovať rovnako intenzívne, pripomínajúc, že všetci obyvatelia prispievajú k bohatstvu Európy;

(3)

keďže existuje rozdiel medzi ochranou menšín a politikami nediskriminácie, rovnaké zaobchádzanie je základným právom, nie výsadou, všetkých občanov;

(4)

keďže je právom každého jednotlivca líšiť sa a tolerancia a rešpekt by mali byť základným postojom v živote a sú založené na reciprocite, nie je to láskavosť prejavovaná voči niektorým jednotlivcom či skupinám a voči iným nie;

(5)

keďže miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri obhajovaní základných práv na slobodu zhromažďovania;

(6)

keďže predstavitelia miestnych orgánov sú osobitne zodpovední za to, aby išli dobrým príkladom a podporovali uplatňovanie osvedčených postupov;

(7)

keďže miestne a regionálne orgány majú významnú pôsobnosť v otázkach, ktoré sa týkajú verejných záznamov, vzdelávania, polície, zdravotníctva, bývania a sociálnej pomoci, bez čoho by nebolo možné zachovať základné práva;

(8)

keďže Výbor regiónov na žiadosť Európskeho parlamentu inicioval zber poznatkov o osvedčených postupoch na miestnej i regionálnej úrovni, a teda chce významne prispieť k lepšej ochrane menšín a implementácii politík nediskriminácie,

jednomyseľne prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí zo 14. a 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko:

Výbor regiónov:

1.   Všeobecné poznámky

1.1

víta uznesenie Európskeho parlamentu a súhlasí s ním v tom, že implementácia politík nediskriminácie zo strany členských štátov je neuspokojivá; uznáva však, že hoci úroveň implementácie sa v jednotlivých členských štátoch líši, pričom niektoré z nich sú proaktívnejšie než iné, EÚ, jej členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány už pripravili komplexný zoznam poznatkov o osvedčených postupoch;

1.2

súhlasí so stanoviskom EP, že rôzne miestne, regionálne a národné orgány členských štátov by mohli lepšie koordinovať opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie založenej na pohlaví, rasovom či etnickom pôvode, náboženstve či viere, postihnutí, veku či sexuálnej orientácii, vrátane antisemitizmu a útokov na menšinové skupiny, najmä Rómov;

1.3

uznáva, že miestne a regionálne orgány čelia dvojitej výzve: na jednej strane, z hľadiska zodpovednosti regionálnej a miestnej správy, bojovať proti diskriminačným praktikám a rešpektovať zásadu rovnosti v prístupe k hospodárskym a sociálnym právam a právam jednotlivcov, a na druhej strane majú aktívnu zodpovednosť za presadzovanie základných práv vrátane rešpektovania menšinových práv;

1.4

zdôrazňuje, že politiky a pravidlá, ktoré miestne orgány aplikujú, musia byť nediskriminačné, de iure i de facto, a podporovať sociálnu, ekonomickú a politickú integráciu;

1.5

uznáva, že chudoba, sociálne vylúčenie a vytváranie giet môže viesť k extrémizmu, a preto sa domnieva, že účinné integračné politiky, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a bývania na regionálnej a miestnej úrovni, môžu nepriamo pomôcť zabrániť násilnému extrémizmu, a že by sa mala venovať osobitná pozornosť mladým ľuďom žijúcim v mestských getách;

1.6

tvrdí, že v niektorých mestách, obciach a regiónoch existujú pozitívne aktivity smerujúce k zabezpečeniu vyššej úrovne ochrany príslušníkov menšín, ktoré sú založené na princípe multikultúrnej spoločnosti a vedomia bohatstva a diverzity EÚ; preto predkladá, berúc do úvahy dôkazy získané svojimi členmi, počiatočný predbežný katalóg osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni, ktorý je priložený k tomuto stanovisku;

2.   Názory a odporúčania

2.1   Podpora diverzity a medzikultúrneho dialógu – decentralizované opatrenia

2.1.1

domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali priniesť pridanú hodnotu do boja proti rasizmu, antisemitizmu, islamofóbii, xenofóbii, homofóbii a útokom na menšinové skupiny, najmä Rómov a občanov tretích krajín, podporou diverzity medzi radovými voličmi a implementáciou zásady, že rozmanitosť vytvára bohatstvo spoločnosti;

2.1.2

navrhuje, aby miestne a regionálne orgány prijali vhodné decentralizované opatrenia na zvýšenie úrovne ochrany práv menšín, ako aj na riešenie rasizmu a xenofóbie v európskych mestách a regiónoch, ako napríklad:

vytvorenie regionálnych a miestnych nediskriminačných kancelárií poverených monitorovaním a zaznamenávaním sťažností príslušníkov skupín, ktorí boli vystavení diskriminácii;

šírenie základných informácií o situácií menšín a nediskriminačných politikách širokej verejnosti;

verejné prezentácie osvedčených postupov oficiálnymi predstaviteľmi miest, obcí a regiónov;

aktivácia kontaktných miest EuropeDirect na podporu menšinových práv a nediskriminačných opatrení;

organizovanie podujatí a slávností zameraných na spájanie rôznych kultúr, tradícií a jazykových skupín žijúcich v rovnakej oblasti;

školiace programy pre pracovníkov miestnej a regionálnej správy, učiteľov a novinárov na podporu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi;

vytvorenie jednoduchého a priameho kontaktu s administratívnymi službami pre príslušníkov menšín tam, kde je pravdepodobné, že sa stretnú s diskrimináciou;

2.1.3

podporuje stanovisko Parlamentu, ktorý osobitne poukázal na situáciu Rómov a označil ju za zvlášť závažnú, a domnieva sa preto, že rómska komunita potrebuje osobitnú ochranu, i vzhľadom na jej veľkosť a špecifickosť;

2.1.4

domnieva sa, že integrácia Rómov je pre regionálne a miestne orgány veľkou výzvou, a vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a miestne a regionálne orgány, aby vytvorili spoločný integrovaný a decentralizovaný prístup na uľahčenie politickej, sociálnej a ekonomickej integrácie, a zároveň podporovali rešpektovanie diverzity a tolerancie. V tejto súvislosti navrhuje tieto opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni:

vytvorenie flexibilných vzdelávacích stratégií s cieľom čo najviac zvýšiť šance na integráciu;

výmenu poznatkov o osvedčených postupoch medzi tými mestami a regiónmi, kde žijú príslušníci rómskej komunity;

financovanie kultúrnych podujatí zameraných na prezentáciu rómskeho kultúrneho dedičstva a tradícií;

2.1.5

zdôrazňuje dôležitosť dialógu medzi náboženskými a etnickými skupinami na regionálnej a miestnej úrovni zameraného na predchádzanie extrémizmu a segregácii, ktorý by tiež mohol viesť k spoločnému pochopeniu rovnosti a diverzity európskych spoločností;

2.1.6

podporuje zdôrazňovanie Európskym parlamentom toho, že homofóbia v Európe spôsobuje zvláštne obavy, najmä s ohľadom na „celý rad znepokojujúcich udalostí, ktoré sa nedávno odohrali v niektorých členských štátoch“;

2.2   Používanie a podpora štandardov a plánov na rovnaké zaobchádzanie

2.2.1

domnieva sa, že na dosiahnutie štandardov rovnosti v poskytovaní služieb musia miestne a regionálne orgány zvážiť stanovenie politických cieľov a indikátorov, ktoré by pomohli merať pokrok pri implementácii politiky, a chce prispieť k príprave takýchto indikátorov;

2.2.2

uznáva, že štandardy a plány pre rovnaké zaobchádzanie zamerané na medzikomunitné stratégie rovnosti i rovnosť v otázke rasy, pohlavia, postihnutia a sexuálnej orientácie lepšie uznajú dôležitosť slušného zaobchádzania a rovnakého prístupu k službám miestnej správy a zamestnanosti, ktoré sa vyvinuli ako nástroj umožňujúci miestnym a regionálnym orgánom zaradiť otázky pohlavia, rasy a postihnutia do komunálnej politiky a praxe na všetkých úrovniach;

2.2.3

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by mali poskytovať kvalitné miestne služby prístupné všetkým a zodpovedajúce potrebám rôznych oblastí a komunít miest, a rámec, v ktorom sa môže dariť súdržnosti spoločenstva a trvalej udržateľnosti prostredníctvom využitia identifikovaných osvedčených postupov, ktorými sú napríklad:

právna pomoc vo forme rady, ktorá sa týka osobnej situácie jednotlivca;

financovanie komunitných recepčných centier,

vytvorenie integračných fór s verejnými diskusiami na zvýšenie kontaktov medzi občanmi/obyvateľmi a novými prichádzajúcimi osobami;

vytvorenie konzultačných orgánov proti diskriminácii a osobitných poradcov zodpovedných za prípady rasovej a pohlavnej diskriminácie;

2.3   Prístup k vyučovaniu jazyka, vzdelaniu a na pracovný trh

2.3.1

pripomína, že vzdelanie je základný prostriedok na integráciu menšín do sociálneho a politického života krajín, v ktorých žijú, a na presadzovanie tolerancie a rešpektu voči diverzite, a že miestne a regionálne orgány zohrávajú na tomto poli životne dôležitú úlohu;

2.3.2

naliehavo žiada členské štáty, aby spolu s Európskym parlamentom vykonali čo najviac na zabezpečenie účinnej integrácie detí utečencov, žiadateľov o azyl a imigrantov do svojich vzdelávacích systémov. Verejné orgány by tiež mali pomôcť zabezpečiť, aby príslušníci menšín dostali všetky príležitosti na získanie jazykových schopností požadovaných na úspešnú integráciu;

2.3.3

zdôrazňuje, že získanie dostatočných jazykových schopností v úradnom jazyku spoločenstva, kde menšiny žijú, zvyšuje možnosť účinnej integrácie, a tvrdí, že miestne a regionálne orgány by mali v rámci svojich kompetencií zabezpečiť tam, kde je to vhodné, integračné programy, okrem iného, s voliteľnými kurzami v úradných jazykoch, zdarma, dokonca i v materských školách;

2.3.4

je znepokojený deprimujúcimi účinkami vysokej nezamestnanosti mládeže a odporúča používať pozitívne opatrenia, najmä čo sa týka prístupu všetkých znevýhodnených skupín na trh práce;

2.3.5

navrhuje aktivovať sieť svojich členov za účelom podpory:

stáží v obciach pre ľudí patriacich k menšinám;

systému štipendií pre najlepších študentov z etnických menšín alebo akýchkoľvek znevýhodnených skupín;

zvláštnych jazykových programov pre deti migrantov;

2.3.6

berie na vedomie existujúce osvedčené postupy na regionálnej a miestnej úrovni v oblasti vzdelávania a prístupu na trh práce, ako napríklad:

prijímanie detí akejkoľvek národnosti do verejných škôl;

slobodný prístup k vyučovaniu jazyka pre všetkých zaručený obcami;

rovnaký prístup k vzdelaniu i pre postihnutých, ľudí, ktorí nie sú občanmi EÚ, a staršieho obyvateľstva v súlade so zásadou celoživotného vzdelávania;

vzdelávacie projekty zamerané na boj proti diskriminácii;

kurzy ponúkané v jazyku menšinovej skupiny;

virtuálne kancelárie pre integračnú politiku;

aktivity na boj proti diskriminácii v zamestnaní na úrovni miestneho úradu práce, napr. posielaním anonymných údajov o uchádzačoch o prácu zamestnávateľom, s vynechanými priezviskami uchádzačov;

2.4   Prístup k sociálnemu bývaniu a verejným službám

2.4.1

vyzýva členské štáty, aby vytvorili národnú databázu alebo národné usmernenia osvedčených postupov pre orgány zodpovedné za oblasť bývania, pre systematický a presný zber údajov o bývaní migrantov a etnických menšín;

2.4.2

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zvýšili snahu o zabezpečenie aplikácie nediskriminačných opatrení, a najmä o:

prideľovanie obecných bytov rodinám akejkoľvek národnosti;

zabránenie segregácii v bývaní a, ak to je potrebné, uchýliť sa k pozitívnej diskriminácii;

vytvoriť akčné plány na miestnej a regionálnej úrovni na zabezpečenie rovnakého prístupu k bývaniu;

2.4.3

zdôrazňuje osvedčené postupy miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečovaní rovnakého prístupu k bývaniu a verejným službám pre všetkých občanov, ako napríklad:

poskytovanie technických a právnych záruk a poistenia pre všetky skupiny obyvateľstva;

prideľovanie obecných bytov migrantom a občanom tretích krajín;

vytvorenie poradných organizácií na zlepšenie prístupu utečencov a migrantov k bývaniu;

spustenie programov neziskového nájomného bývania;

zaistenie účasti migrantov na verejných fórach, kde sa diskutuje o politikách v sektore bývania;

zabezpečenie rovnakého prístupu a rovnakej kvality verejných služieb pre každého člena miestnych spoločenstiev;

2.5   Aktívny prístup k politickému a občianskemu životu

2.5.1

výrazne podporuje účasť príslušníkov menšinových skupín na politickom živote na všetkých úrovniach správy (miestnej, regionálnej, národnej a európskej), najmä ich väčšie zapojenie do miestnej politiky. Za týmto účelom by sa mohli štruktúry a rozhodovacie procesy miestnych a regionálnych orgánov sprehľadniť a sprístupniť, aby sa podporila účasť menšín a neobmedzená sloboda zhromažďovania a prejavu;

2.5.2

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali predstaviteľov rôznych etnických skupín imigrantov v tom, aby hrali zodpovednejšiu úlohu v spoločnosti členských štátov a svojich vlastných regionálnych a miestnych orgánov;

2.5.3

víta iniciatívu realizovanú v niekoľkých mestách a regiónoch, ktoré zaviedli osobitné opatrenia na podporu výkonu politických práv, ako napríklad:

vytvorenie poradných orgánov;

prítomnosť jedného alebo viacerých predstaviteľov menšín v mestských radách;

plná účasť príslušníkov menšín v miestnych a obecných voľbách;

vytvorenie lokalít obecnej aktivity medzi občanmi/obyvateľmi, migrantmi a akýmikoľvek znevýhodnenými skupinami;

2.5.4

vyzýva na implementáciu konkrétnych opatrení vrátane vytvorenia podmienok na umožnenie toho, aby sa reprezentatívne inštitúcie príslušníkov národnostných menšín skutočne zapojili do prípravy a implementácie politík a programov, ktoré sa týkajú vzdelania a pracovnej integrácie menšín;

2.5.5

zdôrazňuje zodpovednosť miestnych a regionálnych médií pri podpore tolerancie a rešpektovania diverzity a ich úlohy pri zabezpečovaní účinnej komunikácie a pri stimulácii aktívnejšej účasti príslušníkov menšín na politickom a občianskom živote;

2.6   Podpora zberu dát na regionálnej a miestnej úrovni

2.6.1

domnieva sa, že zber dát rozlíšených podľa etnicity je základom pre vyhodnotenie implementácie nediskriminačných politík;

2.6.2

opakuje svoju výzvu Komisii, aby zverejnila príručku nediskriminačnej dobrej praxe pre miestne orgány ako zamestnávateľov, poskytovateľov a dodávateľov tovaru a služieb a kľúčových aktérov pri tvorbe súdržnosti komunity a nediskriminácii. Táto príručka by mala obsahovať aj povinnosti miestnych orgánov pokiaľ ide o obhajovanie základných práv vrátane slobody zhromažďovania a zvláštnej zodpovednosti miestnych orgánov ísť dobrým príkladom v boji proti verbálnym prejavom, ktoré by mohli byť právom chápané ako prejavy nenávisti alebo verbálnym prejavom, ktoré by mohli vyvolať dojem legitimovania, rozširovania alebo podporovania rasovej nenávisti, xenofóbie, antisemitizmu, homofóbie alebo iných foriem diskriminácie alebo nenávisti založenej na neznášanlivosti. V tejto súvislosti ponúka Komisii svoju podporu pri zbere dát na regionálnej a miestnej úrovni;

2.6.3

domnieva sa, že lepší zber, monitorovanie a hodnotenie dát sú dôležité pre prípravu účinných politík na podporu rovnosti a riešenie všetkých foriem diskriminácie, a opätovne zdôrazňuje, že do prípravy porovnateľných kvantitatívnych údajov na identifikáciu a zdôraznenie rozsahu existujúcich nerovností je nutné okrem Komisie zapojiť miestne a regionálne orgány;

3.   Záverečné poznámky

3.1

zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania meziinštitucionálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ, Radou Európy, OSN a OBSE pre účinnú ochranu menšín, a zdôrazňuje úlohu MVO a národných, nadnárodných a európskych združení regionálnych a miestnych orgánov v tomto procese;

3.2

želá si, aby sa v správach Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu (EUMC) a Siete nezávislých expertov EÚ pre základné práva vo väčšej miere zohľadnil regionálny rozmer;

3.3

domnieva sa, že EÚ by mohla dopĺňať aktivity členských štátov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni pridelením primeraných rozpočtových prostriedkov, a že členské štáty by mohli delegovať časť svojej rozhodovacej právomoci vo veci štrukturálnych fondov na regionálne a miestne orgány v duchu politiky decentralizácie v EÚ;

3.4

vyzýva na náležité financovanie aktivít na miestnej a regionálnej úrovni zameraných na boj proti diskriminácii a na zabezpečenie ochrany práv všetkých občanov.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. ES C 71, 22.3.2005, s. 62.


PRÍLOHA

OCHRANA MENŠÍN NA REGIONÁLNEJ A MIESTNEJ ÚROVNI: OSVEDČENÉ POSTUPY (1)

Mnoho poznatkov o regionálnych a miestnych osvedčených postupoch zameraných na zlepšenie situácie menšín a podporu politík nediskriminácie je výsledkom prieskumu medzi členmi VR a regionálnymi a obecnými orgánmi, organizáciami a združeniami. VR chce tento zoznam uvádzajúci niektoré z uvedených postupov rozvinúť a použiť ho pri aktivitách EÚ na podporu štandardov rovnakého zaobchádzania pre všetkých.

1.   Podpora diverzity a medzikultúrneho dialógu

V Nemecku pripravilo Bavorské fórum sériu aktivít pod heslom „integrácia v dialógu“ (t. j. verejné diskusie). Cieľom týchto aktivít je zvýšiť kontakt medzi domácimi obyvateľmi a cudzincami a predísť vytvoreniu kultúrnych a jazykových giet, takzvaných „paralelných spoločností“.

V meste Corps-Nuds vo Francúzsku uznávajú nových obyvateľov za súčasť spoločenstva a vyzývajú ich, aby sa zapojili do všetkých miestnych sociálnych aktivít. Navyše do verejných škôl prijímajú deti akejkoľvek národnosti. Prístup k verejnému vzdelaniu je zaručený i hendikepovaným osobám a dospelým, ktorí si hľadajú zamestnanie v súlade so zásadou celoživotného vzdelávania.

V Brémach v Nemecku sa zorganizovalo a ďalej organizuje viacero podujatí na tému politiky integrácie. Všetky tieto podujatia majú spoločné, že podporujú dialóg medzi kultúrami a náboženstvami ako spôsob riešenia problému xenofóbie a tiež ako opatrenie smerujúce proti trendom radikalizácie a segregácie.

Noc mládeže: Koná sa raz ročne v radnici mesta Brémy na pamiatku obetí národného socializmu. Celkovým cieľom všetkých nocí mládeže je spojiť pohľad do minulosti so snahou o zabezpečenie humánnej súčasnosti. Noci mládeže sa zúčastňuje priemerne 3 000 osôb, z čoho tri štvrtiny sú mladí ľudia. Každý rok sa toto podujatie uskutoční pod iným mottom. Jednou z tém minulých rokov bolo napr. „Stretnutie so Sinti a Rómami“. Popri prednáškach súčasníkov dôležitých udalostí, výstavách a diskusných fórach sa konajú aj divadelné predstavenia, športové podujatia a koncerty najrôznejších hudobných žánrov, od klasickej hudby až po hip-hop, ktoré oslovujú každú vekovú skupinu a každý vkus.

Mapa náboženstiev: Jeden z úspešných projektov Noci mládeže je Mapa náboženstiev – projekt, ktorý organizujú mladí ľudia pre mladých ľudí. Tento projekt iniciovali mladí ľudia z Brém z rôznych náboženských skupín a jeho cieľom je rozšíriť kontakty medzi náboženstvami a zlepšiť porozumenie medzi rôznymi vierovyznaniami. Tento projekt poskytuje mladým ľuďom z rôznych brémskych náboženských skupín spoločné fórum a umožňuje im navzájom sa spoznávať, pričom spolupracujú na tvorbe mapy a intenzívne prežívajú vzájomnú interakciu. Títo mladí ľudia vytvorili interaktívny internetový portál, ktorý obsahuje mapu mesta s vyznačením všetkých kostolov, mešít a komunitných centier v každej časti mesta. Okrem toho funguje na internete diskusné fórum, na ktorom si mladí ľudia môžu vymieňať svoje názory o Bohu a svete. Mapa náboženstiev preukázala, že mladí ľudia chcú viesť dialóg medzi náboženstvami. V rámci náboženskej výchovy nie je dosť príležitostí pre takýto dialóg, pretože táto výchova je rozdelená podľa jednotlivých vierovyznaní. Mladí veriaci majú záujem spoznať vieru a život svojich vrstovníkov prostredníctvom dialógu a želajú si, aby takýto dialóg prebiehal na ich úrovni bez zapájania nejakej hierarchie alebo autority.

Brémsky islamský týždeň: V Brémach sa osobitná pozornosť venuje integrácii moslimských občanov. Počas islamského týždňa majú moslimovia možnosť predstaviť svoju vieru a kultúru širokej verejnosti. Každý má možnosť spoznať islam v podobe, v akej sa vyznáva a praktizuje v Brémach. Množstvo prezentácií, diskusií a výstav pozýva na stretnutia a diskusie s moslimami v neformálnom rámci. Základnou myšlienkou nie je hovoriť o moslimoch, ale hovoriť s nimi. Kritická diskusia je nielen dovolená, ale vítaná.

Recepcia na brémskej radnici pri príležitosti ukončenia pôstu: Na konci mesiaca ramadán pozýva senát slobodného hanzovného mesta Brémy moslimských občanov mesta na recepciu do radnice, aby sa pripojili k členom iných náboženských komunít a spoločne oslávili koniec pôstu. Toto pozvanie, ktoré moslimovia vždy s nadšením príjmu, je dôkazom uznania, ktoré moslimovia spolu so svojim kultúrnym dedičstvom a vierou požívajú v meste.

Projekt „Porto bez hraníc“ v Portugalsku je stratégiou zameranou na analýzu, reflektovanie a riešenie problematiky prisťahovalectva v meste. V rámci programu spolupracuje 33 združení prisťahovalcov, ktoré zastupujú rôzne komunity imigrantov v Porte. Aktivity vyvíjané v rámci tohto projektu sledujú viaceré ciele s hlavným zameraním na integrovaný a participatívny spoločenský rozvoj všetkých zúčastnených a na udržiavanie a posilňovanie sociálnej súdržnosti. Na tomto mieste poukážeme na dve zo spomínaných aktivít, pretože sa medzičasom organizujú pravidelne a do plánovania, vývoja a vyhodnotenia sú zapojené organizácie imigrantov.

„Porozprávaj príbeh“: Cieľom tejto aktivity je identifikovať a zozbierať relevantné príbehy z kultúrneho dedičstva týchto komunít a priblížiť ich širokej verejnosti prostredníctvom usporiadania pravidelných zábavných večerov a predstavení na najvýznamnejších miestach a scénach mesta.

Stretnutie komunít: Hlavnými cieľmi tohto podujatia sú pomoc pri zintenzívňovaní vzťahov medzi rôznymi komunitami a oslava a podpora kultúrnej diverzity v Porte. Usporadúvajú sa spoločensko-kultúrne a informačné podujatia, ktoré zbližujú miestnych občanov a imigrantov na výstavách a pri predaji kultúrnych a gastronomických výrobkov. Toto podujatie sa koná každoročne v jednej z významných budov mesta a zúčastnia sa ho stovky návštevníkov.

Program Inter-Nation vo Valónsku v Belgicku je založený na interkulturalizme a nadobudnutí špecifických odborných zručností, snaží sa zapojiť do práce tých nezamestnaných, ktorí sú na trhu práce naďalej nedostatočne využívaní. Program sa zameriava najmä na rozvoj komunikácie medzi cudzincami rôznych kultúr v zamestnaniach s medzinárodným aspektom. Inter-Nationes zároveň poskytuje podnikom kvalifikovaných pracovníkov, ktorí im pomáhajú pri práci.

Mesto Mníchov pripravilo projekt „aktívni spolu v Neuperlachu“, v rámci ktorého sa záhrady obyvateľov premenili na miesta komunitnej aktivity pre Nemcov a migrantov žijúcich v tej istej oblasti. Tento projekt zvyšuje komunikáciu a integráciu medzi ľuďmi s rôznym kultúrnym, etnickým a rasovým pozadím.

V Holandsku spustilo mesto Amsterdam projekt „Druhá svetová vojna v perspektíve“ zameraný na boj proti diskriminácii a antisemitizmu a na zvyšovanie tolerancie a rešpektu.

2.   Používanie a podpora štandardov a plánov na rovnaké zaobchádzanie

V Španielsku zavádza mesto Madrid regionálny integračný plán na obdobie rokov 2006 – 2008, ktorý bol vypracovaný s pomocou všetkých spoločenských oblastí tejto komunity a do ktorého sa zapojilo vyše 1 000 zástupcov a expertov s cieľom zabezpečiť integráciu imigrantov. Pri tomto projekte ide o prvý prípad, keď španielska komunita vyhradila vyše 4,4 mld. EUR na integráciu imigrantov. Všetci imigranti bez ohľadu na ich administratívnu situáciu majú voľný prístup ku vzdelávaciemu a zdravotnému systému mesta Madrid, ako akýkoľvek iní jeho občania. Mesto Madrid okrem toho vytvorilo centrá poskytujúce sociálnu výpomoc imigrantom (CASI) s cieľom posilniť sieť základnej pomoci pre obzvlášť zraniteľné skupiny imigrantov a vytvorila centrá pre zapojenie a integráciu imigrantov (CEPIS) na podporu, rozvoj a prezentáciu kultúrneho bohatstva komunít prisťahovalcov.

Mesto Viedeň vytvorili virtuálne kancelárie pre integračnú politiku. Okrem toho bolo vytvorené špeciálne oddelenie „Integrácia a diverzita“ s cieľom rozvinúť manažment diverzity a organizovať a rozšíriť poradenské služby pre nových migrantov, ktorí sa usadili v meste. Toto oddelenie spolupracuje s organizáciami migrantov a podporuje opatrenia a projekty zamerané na integráciu, ako napr. jazykové kurzy.

V regióne Emilia Romagna v Taliansku boli vytvorené poradné antidiskriminačné orgány a orgány miestnej správy zaviedli osobitných poradcov s právomocou zasiahnuť v prípadoch diskriminácie na základe rasy alebo pohlavia.

3.   Prístup k vyučovaniu jazyka, vzdelaniu a na pracovný trh

V oblasti Rennes Métropole vo Francúzsku sú ponúkané rôzne druhy aktivít a vzdelania, aby sa zabezpečila integrácia nových obyvateľov do miestneho spoločenstva. Navyše je vyčlenený rozpočet na vytvorenie komunitných recepčných centier.

Mesto Viedeň v Rakúsku ponúka pre nových migrantov alfabetizačné kurzy a kurzy základov nemčiny, predovšetkým pre ženy, a starostlivosť o deti.

V meste Škocjan v Slovinsku sa integračná politika zaviedla prostredníctvom programu zameraného na výučbu ľudí o xenofóbii.

S cieľom boja proti diskriminácii v zamestnaní vyzvala francúzska prefektúra Rhone-Alpy miestny úrad práce, aby zamestnávateľom posielal anonymné údaje o uchádzačoch o zamestnanie, s vynechaným priezviskom uchádzača.

4.   Prístup k sociálnemu bývaniu a verejným službám

Vo Viedni v Rakúsku sú verejné služby mesta rovnako prístupné a rovnako kvalitné pre všetkých členov spoločenstva, bez ohľadu na národnosť, pohlavie, rasu a náboženstvo. Navyše obce podporovali a financovali projekty podporujúce a rozvíjajúce pluralistickú politiku. Mesto podporuje kultúrnu, jazykovú a komunitnú diverzitu a právna pomoc vo forme rady, ktorá sa týka osobnej situácie jednotlivca, je k dispozícii každému členovi spoločenstva.

V Barcelone majú prístup k verejným službám všetky zaregistrované osoby, aj keď nevlastnia dokumenty o bydlisku. Katalánske miestne orgány sa snažia prispôsobiť existujúce miestne služby potrebám a cieľom migrantov, predovšetkým pomocou technickej pomoci pri ich prijímaní a ubytovaní, finančnej podpory v prospech politiky zameranej na diverzitu a občianstvo, ako aj poskytovania informácií pre rozhodovanie. Diputació de Barcelona navyše vytvorila plán diverzity a občianstva ako aj miestnu sieť pre diverzitu a občianstvo.

Vo Francúzsku, v rámci bytovej politiky spoločenstva aglomerácií, ktorého súčasťou je mesto Corps-Nuds, sú obecné byty prideľované špecifickým skupinám obyvateľov akejkoľvek národnosti, vrátane Rómov.

Katalánska vláda vytvorila „La Red de Bolsa de Vivienda Social“ zamerané na zlepšenie prístupu k slušnému bývaniu pre všetky sociálne skupiny, poskytovanie technických a právnych záruk, poistenia a záruky na maximálne šesť mesiacov.

V Rakúsku mestá Salzburg, Krems a Guntramsdorf prideľujú obecné byty migrantom a občanom tretích krajín. O poradnej organizácii „Wohndrehscheibe“, ktorá sa stará o zlepšovanie prístupu k bývaniu pre utečencov a migrantov, sa v roku 2004 uvažovalo ako o jednom zo 107 kandidátov „osvedčených postupov“ na dubajskú medzinárodnú cenu.

V Českej republike musia obce na základe „Programu výstavby podporovaných bytov“ podporovať výstavbu nových domov a zabezpečiť im sociálne služby, čím pomáhajú skupinám s rizikom sociálneho vylúčenia.

Mesto Madrid v Španielsku vyvíja od roku 1994 špeciálny program na sprostredkovanie ubytovania, ktorý podporuje ubytovanie prisťahovaleckej populácie regiónu. Program poskytuje imigrantom ubytovanie na primeranej úrovni a vytvára viacero systémov sprostredkovania a záruk, aby komunita prisťahovalcov mohla nadobudnúť ubytovanie na trhu s nehnuteľnosťami. Program tiež zahŕňa prístup ku spoločnému ubytovaniu a uľahčuje vytváranie skupín, ktoré si spoločne prenajmú alebo odkúpia nehnuteľnosť.

V Slovinsku „Program pre stimuláciu záruky neziskových nájomných bytov v obciach na rok 2005“ vyzýva obce, aby budovali a renovovali neziskové nájomné byty.

V meste Gent podpísali zástupcovia verejných a súkromných aktérov nediskriminačnú deklaráciu o bývaní na zabezpečenie eliminácie a prevencie akejkoľvek diskriminácie v oblasti bývania.

V meste Verona ponúka družstvo „La casa per gli Extracomunitari“ domy migrantom a zaisťuje ich účasť na verejných fórach, kde sa diskutujú politiky v oblasti bývania.

5.   Aktívny prístup k politickému a občianskemu životu

Mesto Turín v Taliansku umožnilo účasť v komunálnych voľbách všetkým cudzincom, ktorí v meste žijú aspoň 6 rokov.

V Dánsku podľa dánskeho zákona o integrácii majú obce/mestá možnosť vytvoriť tzv. integračné rady, ktoré majú právomoc vypracovať konzultačné správy o integračných aktivitách a výsledkoch dosiahnutých v obci vo všeobecnosti alebo o zavedení programov, ktoré ponúka obec. Integračné rady pozostávajú z minimálne siedmych členov, ktorí bývajú v príslušnej obci a ktorých vymenúva obecná (mestská) rada (kommunalbestyrelse). Členovia sú menovaní spomedzi členov miestnych združení imigrantov alebo utečencov. Okrem toho sú menovaní aj členovia napojení na školské rady a iné miestne združenia. Vytváranie integračných rád sa vníma ako prvý krok pri integrácii imigrantov a utečencov do politického procesu. Skúsenosti preukázali, že mnohí členovia integračných rád spomedzi imigrantov a utečencov sa neskôr zapájajú do formálnejšieho politického procesu, ako napr. obecnej/mestskej rady. Rozhodnutie vytvoriť integračné rady prijalo okolo 60 dánskych obcí/miest.

Miestny výbor pre komunity v Porte v Portugalsku je poradným orgánom podliehajúcim mestskej rade. Jeho úlohou je vytvárať interaktívnu platformu pre informácie a diskusie medzi zahraničnými komunitami, ktoré žijú v Porte ako aj medzi nimi a miestnymi orgánmi. Prostredníctvom týchto stretnutí sa miestne orgány oboznámia s názormi združení a ich návrhmi projektov, ktoré vyhodnotí s cieľom uľahčiť integráciu týchto komunít. Účastníci diskutujú aj o niektorých z hlavných prekážok, na ktoré združenia imigrantov narážajú pri realizácii vlastných projektov. Združenia zastupujúce zahraničné komunity Porta prejavili už od začiatku veľký záujem o tento miestny výbor. Vo výbore je v súčasnosti zastúpených 13 združení, preto možno povedať, že miestne orgány aktívne spolupracujú s reprezentatívnou časťou zahraničnej komunity v Porte. Výbor tiež podnietil značný záujem inštitúcií: vysoký komisár pre imigráciu a etnické menšiny je jeho členom so štatútom pozorovateľa. To znamená, že existuje pevný základ, na ktorom možno stavať pri práci do budúcnosti. Tento poradný orgán je neoddeliteľnou súčasťou opatrení mestskej rady v Porte s cieľom priblížiť sa k občanom a dokazuje, že podpora aktívneho občianstva a participatívnej demokracie je pre radu dôležitou prioritou. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby bol výbor čo najreprezentatívnejší z hľadiska rôznych zahraničných komunít, ktoré žijú v meste, a preto sú ďalšie združenia vyzvané, aby sa zapojili do týchto aktivít: združenia, ktoré majú záujem, zašlú prihlášku predsedovi mestskej rady.

El Gobierno del Principado de Asturias v Španielsku zaisťuje, aby sociálne výhody boli dostupné pre všetkých jednotlivcov žijúcich na jeho území, poskytuje technickú a ekonomickú podporu rozvoju ľudských zdrojov a zaviedlo preventívne opatrenia na uľahčenie sociálnej účasti rôznych skupín, ktoré sú vystavené alebo môžu byť vystavené diskriminácii. Bol vypracovaný plán pre sociálne začlenenie so zvláštnymi opatreniami na podporu sociálnej integrácie menšín v oblasti bývania, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb.

V Taliansku majú zástupcovia menšín miesto v mestskej rade vo Florencii, napr. vedúci predstaviteľ senegalskej komunity v Toskánsku.

V Berlíne v Nemecku bol zavedený systém pravidelného monitorovania situácie menšín s cieľom uľahčiť ich integráciu. Mesto Berlín iniciovalo tzv. „susedský fond“, ktorý predstavuje úspešný príklad modelu zlepšovania zapojenia verejnosti a integrácie.

6.   Ochrana rómskej menšiny

Belgicko

V Belgicku dekrét Flámskej rady o rovnosti a príležitostiach vo vzdelávaní prideľuje niektorým školám prostriedky navyše na základe počtu študentov patriacich k znevýhodneným skupinám, vrátane Rómov.

V Belgicku v roku 1997 Flámska vláda vytvorila Flámsku komisiu pre mobilné sídla, ktorej zámerom je sformulovať konkrétne návrhy na riešenia problémov spojených s bývaním a rozvojom lokalít pre kočovníkov.

Vo Flámsku v súlade s dekrétom o flámskej politike voči etnickým a kultúrnym menšinám bolo v regionálnych integračných centrách vytvorených päť „kočovníckych jednotiek“. Tieto jednotky majú za cieľ hodnotiť a implementovať politiku voči menšinám. Vo Valónsku bolo v roku 2001 vytvorené sprostredkovateľské centrum Valónskeho regiónu pre kočovníkov, s cieľom dohliadať na všetky projekty, ktoré sa týkajú kočovníkov, a sprostredkovávať komunikáciu medzi kočovníkmi a verejnými orgánmi.

Česká republika

V Českej republike sú rómski koordinátori na regionálnej úrovni i v hlavnom meste Praha, pričom na miestnej úrovni sú považovaní za národnostnú menšinu.

MVO „Vzájemné soužití“ zorganizovala v roku 2004 spolu s policajnou správou Severomoravského kraja letný tábor pre rómske deti. Cieľom bolo zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi políciou a Rómami.

Francúzsko

Vo Francúzsku pracuje v niektorých školách osobitný pedagóg, ktorý uľahčuje integráciu rómskych detí. Pre dopravu rómskych študentov boli vyhradené niektoré školské autobusy a ich účinná účasť na hodinách sa monitoruje.

Nemecko

V Nemecku je Ústredná rada nemeckých Sinti a Rómov zastrešujúcou organizáciou, ktorá spája deväť krajinských združení a niekoľko regionálnych a miestnych združení. Reprezentuje a chráni záujmy komunitných výborov.

Grécko

Mesto Patras prijalo dôležité opatrenia na ochranu rómskej menšiny, ako napr. zavedenie pravidelných návštev u lekára a očkovanie, vytvorenie programov uľahčujúcich prístup miestnych Rómov na pracovný trh, formulácia aktívnej bytovej politiky, ktorá zahŕňa vládnu podporu pre nájomné.

Maďarsko

V Maďarsku miestna správa a miestna menšinová správa v meste Ozd spustili program na renováciu extrémne schátranej oblasti s extrémnym sociálnym vylúčením.

Slovinsko

Slovinská ústava zaručuje, že menšiny môžu používať svoj jazyk ako oficiálny jazyk v oblasti, kde žijú. Toto sa vzťahuje na maďarskú a taliansku menšinu. Tieto dve menšiny majú vlastných zástupcov v národnom parlamente.

Prostredníctvom Úradu pre národnostné menšiny pripravuje vláda právne opatrenia týkajúce sa osobitného štatútu, osobitných práv a ochrany rómskej komunity, ktorá žije v tejto krajine. Je pravdepodobne prvou vládou v EÚ, ktorá iniciuje takéto opatrenia. Podľa zákona o miestnej samospráve a zákona o komunálnych voľbách majú Rómovia v Slovinsku od tohto volebného obdobia možnosť zvoliť zástupcov zastupujúcich rómsku komunitu v miestnych radách, ktoré spravujú oblasti, kde žijú autochtónni Rómovia. V rámci vládneho programu opatrení na pomoc Rómom bude obec Rogašovci realizovať program verejných iniciatív „o Rómoch pre Rómov“, vrátane verejného financovania projektov zameraných na riešenie problémov súvisiacich s poskytovaním verejných služieb, ako aj problémov v sociálnej a kultúrnej oblasti a oblasti vzdelávania, a tiež poskytovanie právnej pomoci Rómom.

Inštitút pre výskum vo vzdelávaní so sídlom v Ľubľane vytvoril projekt „Integrácia rómskych detí do všeobecného vzdelávania v Slovinsku“. Cieľom tohto projektu je zlepšiť vzdelanostný výhľad rómskych detí v predškolskom veku a na prvom stupni v regióne Dolenjska.

Španielsko

V Španielsku program „Prolloguer“, iniciovaný katalánskou vládou, má za cieľ podporiť Rómov a iné skupiny, ktoré sú vystavené diskriminácii. Program má jednoduchú logiku: odkúpia sa prázdne byty, následne sa zrenovujú a prenajmú imigrantom a znevýhodneným sociálnym skupinám.

Mesto Madrid realizovalo od roku 1999 projekt APOI zameraný na sociálnu integráciu východoeurópskych etnických menšín. Proces integrácie sa skladá z troch etáp: etapa privítania, etapa usadenia, vrátane hľadania zamestnania a ubytovania, a etapa prípadných ďalších opatrení. APOI realizuje svoju činnosť na štyroch úrovniach: na úrovni jednotlivca, rodiny, skupiny a komunity. Tento prístup je aktívny a participatívny, zapája imigrantov do ich vlastnej integrácie a všetky problémy, ktoré sa prípadne vyskytnú, sú riešené individuálne a komplexne.

V Španielsku mestská rada Barcelony vytvorila Mestskú radu rómskej komunity v Barcelone, ktorá je poradným orgánom zameraným na zlepšovanie životnej úrovne a kvality života Rómov žijúcich v meste.

Spojené kráľovstvo

V Spojenom kráľovstve bol spustený projekt pre Rómov a kočovníkov pod názvom „Gypsy/Traveller Achievement Project“, ktorý zapája rodičov, vedie rozhovory s deťmi a upravuje či prispôsobuje akademické programy s cieľom zvýšenia zapojenia rómskych študentov. Väčšina miestnych orgánov má tzv. službu pre vzdelávanie kočovníkov, zameranú na podporu vzdelávania Rómov. Jedna škola iniciovala flexibilný program mimoškolských lekcií gramotnosti, matematiky a vonkajších aktivít a jeden úrad pripravil balíky na pomoc pri postupe z prvého na druhý stupeň.


(1)  Zdroje: Informácie získané členmi VR,„Tematický komentár č. 3: Ochrana menšín v Európskej únii“ Siete nezávislých expertov EÚ pre základné práva (2005) a Výročná správa EUMC, časť II „Rasizmus a xenofóbia v členských štátoch EÚ: Trendy, vývoj a dobrá prax“ (2005).


22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/67


Stanovisko Výboru regiónov na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ a „Biela kniha o európskej komunikačnej politike“

(2006/C 229/10)

VÝBOR REGIÓNOV,

SO ZRETEĽOM NA oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Výboru regiónov na tému: „Príspevok Komisie k obdobiu reflexie a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu, KOM(2005) 494, konečné znenie a na tému Bielej knihy o európskej komunikačnej politike“, KOM(2006) 35, konečné znenie,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie Európskej komisie z 13. októbra 2005 konzultovať s ním danú vec podľa článku 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie grémia z 15. novembra 2005 poveriť komisiu pre európske riadenie a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vypracovaním stanoviska v tejto veci,

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu z Nice (2001/C 80/01),

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá bola podpísaná 29. októbra 2004 hlavami štátov a predsedami vlád (CIG 87/04 rev. 1, CIG 87/04 Add 1 rev. 1, CIG 87/04 Add 2 rev. 1)

SO ZRETEĽOM NA vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov Európskej únie vo veci ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu (Európska rada zo 16.–17. júna 2005),

SO ZRETEĽOM NA dohodu o spolupráci medzi Výborom regiónov a Európskou komisiou (CdR 197/2005 bod 11), podpísanou 17. novembra 2005,

SO ZRETEĽOM NA uznesenie Európskeho parlamentu o období reflexie: štruktúra, témy a kontext hodnotenia diskusie o Európskej únii, A6-0414/2005,

SO ZRETEĽOM NA stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom: Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu“ (CESE 1390/2005 fin) (1),

SO ZRETEĽOM NA svoje stanovisko z 13. októbra 2005 na tému „Obdobie premýšľania: štruktúra, témy a rámec hodnotenia rozpravy o Európskej únii“, (CdR 250/2005 fin) (2),

SO ZRETEĽOM NA svoje stanovisko zo 17. decembra 2002 na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o informačnej a komunikačnej stratégii pre Európsku úniu“, (CdR 124/2002 fin) (3),

SO ZRETEĽOM NA svoj návrh stanoviska (CdR 52/2006 rev. 1) prijatý 7. apríla 2006 komisiou pre európske riadenie a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (spravodajkyňa pani Mercedes BRESSO, predsedníčka regiónu Piemonte (IT – SES)),

keďže:

1)

Nedostatky v komunikácii Európy s občanmi medzi EÚ a jej občanmi poukazujú na demokratický deficit v EÚ. Dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život Európanov sa prijímajú prostredníctvom zložitých medzivládnych a interinštitucionálnych rokovaní, pričom sú občania poväčšine len ich pasívnymi a občasnými divákmi.

2)

Kým sa na jednej strane neodstráni demokratický deficit prostredníctvom inštitucionálnych reforiem, ktoré mimochodom zavádza Zmluva o Ústave, a na strane druhej, kým sa konečne neuzná úloha a činnosť už existujúcich demokratických orgánov Európskej únie, je prvoradou úlohou inštitúcií Únie prispievať k odstraňovaniu podstaty demokratického deficitu inými prostriedkami, pričom by sa tým dala občanom príležitosť vyjadriť sa k politickej budúcnosti európskeho projektu.

3)

Treba čo najskôr zvoliť nielen prostriedky účinnej komunikácie, ale predovšetkým stanoviť účely a ciele jej pôsobenia a oboznámiť s nimi verejnosť. Rovnako je dôležité rozšíriť oblasti občianskej účasti, ako aj začleniť základy európskeho projektu do vzdelávania. Cieľom tohto procesu je odstrániť podstatu demokratického deficitu, dať občanom príležitosť vyjadriť sa k politickej budúcnosti európskeho projektu, najmä k inštitucionálnej a politickej podobe Európy, napríklad, či sa majú spoločné politiky rozšíriť alebo zúžiť, alebo či sa má zvýšiť, zachovať alebo redukovať hospodárska a politická integrácia.

4)

Komunikačná politika Únie by mala mať na zreteli dôkladnejšie rozvíjanie európskeho povedomia, ktoré sa môže vytvoriť len vtedy, ak budú občania považovať európsku spoluprácu za legitímnu. V tomto smere treba vychádzať z tém a otázok, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov a pri ktorých predstavuje európska spolupráca jasný prínos. Všetci si musia uvedomiť, že ide o dlhodobý proces.

5)

Regionálne a miestne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu v diskusii o budúcnosti Únie tým, že budú prebúdzať u občanov záujem o témy, ktoré sú im blízke, ako aj organizovať štruktúrovaný dialóg s občanmi a volenými zástupcami miestnych a regionálnych inštitúcií a poslancami Európskeho parlamentu. Bolo by vítané, keby na jednej strane Výbor regiónov ako inštitúcia miestnych a regionálnych orgánov a na strane druhej Európsky parlament ako stelesnenie nadnárodného občianstva, mohli byť integrovanou súčasťou tohto procesu, ktorý je výrazom skutočnej viacúrovňovej komunikácie („multi level communication“).

prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

NÁZORY A ODPORÚČANIA VÝBORU REGIÓNOV

1.   Postoj Výboru regiónov k obdobiu hodnotenia a plánu D

Výbor regiónov:

1.1

Uznáva, že obdobie hodnotenia je príležitosťou na zdynamizovanie rozvoja Spoločenstva a že súčasná kríza európskeho riadenia nesmie spochybniť projekt európskej integrácie. Ak všetky opatrenia v oblasti komunikácie nebudú vychádzať z demokratickej obnovy európskeho projektu, neprinesú očakávané plody.

1.2

Konštatuje, že sa Únii nepodarí zjednotiť jednotlivé osudy do jednotného spoločenstva, ak nedokáže medzi svojimi občanmi zakoreniť a šíriť pocit spolunáležitosti k jedinej spoločnej identite v rozmanitosti, ak nedokáže sprostredkovať svoje základné pôvodné hodnoty novým generáciám, ak ich nedokáže dávať najavo a propagovať vo vzťahoch s ostatnými krajinami sveta, ak nedokáže zrozumiteľne vysvetliť svojim občanom základné mechanizmy dialógu a interakcie s inštitúciami a sprostredkovať základné poznatky o hlavných aspektoch európskej integrácie na ekonomickej, politickej, historickej a sociálnej úrovni, a predovšetkým aktívne ich zapájať do európskej integrácie a rozhodovania.

1.3

Opätovne pripomína, že zavŕšenie ústavného procesu zostáva jedným z jeho cieľov, stavia sa však proti tomu, aby sa upustilo od Zmluvy o Ústave v prospech Zmluvy z Nice, ako aj proti formám selektívnosti pri jej zavádzaní do praxe („cherry picking“). Požaduje prijatie Zmluvy o Ústave, ktorá by upevnila budovanie politickej, prosperujúcej a silnej Európy, blízkej občanom. Žiada, aby sa do roku 2009 dospelo k ratifikácii, pričom by sa zohľadnili jednak ťažkosti, s ktorými sa stretli niektoré členské štáty, jednak situácia tých, ktorí už zmluvu ratifikovali. Preto zdôrazňuje nevyhnutnosť predĺžiť obdobie reflexie, počas ktorého by sa nemali zanedbať žiadne príležitosti na dosiahnutie pokrokov v európskej integrácii, ktoré by zlepšili obraz Európy v očiach verejnosti, či už prostredníctvom čiastkových alebo celkových dohôd.

1.4

V tejto súvislosti by chcel výbor poukázať na nacionalistické a protekcionistické tendencie, ktoré sa vynárajú v niektorých členských štátoch a ktoré predstavujú hrozbu pre ďalší vývoj Únie.

1.5

Zdôrazňuje, že prerušenie procesu ponúka príležitosť na to, aby sa v rámci európskej diskusie upriamila pozornosť na zásluhy viacúrovňového riadenia pri dosahovaní ideálu európskeho projektu zhrnutého v hesle Zmluvy o Ústave „jednotní v rozmanitosti“.

1.6

Nazdáva sa, že metóda Spoločenstva musí pre svoju efektívnosť a legitímnosť plne integrovať princíp subsidiarity a blízkosti k občanom, s vedomím, že v tejto fáze ide o nástroj potrebný pre opätovné priblíženie občanov k Európskej únii.

1.7

Uznáva, že verejný európsky priestor bude môcť vzniknúť, len ak Európa obnoví politickú integráciu, v rámci ktorej sa občania budú môcť angažovať pri stanovovaní jasných politických usmernení pre budúcnosť nášho svetadielu.

1.8

Konštatuje, že sa musí urobiť všetko, čo je možné, pre podporu rozvoja európskeho ducha spolupatričnosti, ktorý bude uprednostňovať plnú a zodpovednú účasť občanov na realizácii európskeho projektu.

1.9

Vyhlasuje, že všetci volení zástupcovia sú zodpovední za reagovanie na tieto súrne požiadavky. Vyzýva miestnych, regionálnych a európskych volených zástupcov k spolupráci v duchu svornosti, aby dokázali vytvoriť demokratickú väzbu s občanmi. V tejto súvislosti by uvítal zintenzívnenie inštitucionálnej spolupráce s Európskym parlamentom a ostatnými inštitúciami, s cieľom podstatne posilniť územnú konzultáciu v rámci EÚ.

1.10

Je presvedčený, že dialóg s občanmi, politickými a odborovými organizáciami a občianskymi združeniami musí mať stály charakter a vychádzať zo vzájomnej dôvery a v tejto súvislosti sa nazdáva, že obdobie hodnotenia by malo byť využité na zhromažďovanie podnetov od občanov. Predpokladá to otvorenosť a prístupnosť inštitúcií EÚ, čo by uľahčilo účasť občanov na diskusiách a debatách. Nato je potrebná stála a štruktúrovaná spolupráca medzi inštitúciami, ktoré musia zrealizovať opatrenia na zohľadnenie názorov občanov.

1.11

Považuje za potrebné, aby EÚ, všetky jej inštitúcie a orgány, systematicky zdôrazňovali dôležitosť, akú mala v procese európskej integrácie výrazná regionálna a miestna dimenzia v členských štátoch. Táto územná dimenzia je špecifickou charakteristikou nášho integračného procesu, ktorá má schopnosť vniesť väčšiu demokratickú legitimitu do rozhodnutí EÚ. V tomto zmysle by sa stanoviská VR mali brať do úvahy oveľa viac, pokiaľ chceme posilniť demokratickú legitimitu Európskej únie.

1.12

Zdôrazňuje, že v súlade s Bielou knihou o európskom riadení a návrhom zmluvy o ústave by mal mať Výbor regiónov nástroje, ktoré by mu aspoň v oblastiach, v ktorých musí byť požiadaný o konzultáciu umožnili sledovať plnenie opatrení Komisie, schválených po vydaní jeho stanoviska.

1.13

Nazdáva sa, že decentralizované komunikačné stratégie musia využívať demokratický potenciál členov VR a ich európsky mandát. To znamená, že budú zaangažovaní do národných plánov obsiahnutých v pláne D, z ktorých sú niektoré už v štádiu realizácie, a že ich jednotlivé zastúpenia Európskej komisie v členských štátoch uznajú za svojich partnerov a že sa budú zapájať do iniciatív Spoločenstva navrhovaných v pláne D a do aktivít organizovaných Európskym parlamentom.

1.14

Nazdáva sa, že je potrebné prekonať obdobie hodnotenia a že európske inštitúcie a volení zástupcovia by sa mali zapájať do štruktúrovanej diskusie s občanmi a občianskymi združeniami, využívajúc pritom postupy presadzované konventom zaoberajúcim sa Zmluvou o Ústave. Táto diskusia musí vychádzať zo spracovania konkrétnych problémov európskych občanov, ako napr. životná úroveň, zamestnanosť, ochrana životného prostredia alebo energetika, a – tak ako to navrhol Európsky parlament – zaoberať sa obmedzeným počtom prioritných otázok o budúcnosti Európy, ako napríklad:

(i)

Čo je cieľom európskej integrácie?

(ii)

Akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete?

(iii)

Aká je budúcnosť európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu vzhľadom na globalizáciu?

(iv)

Ako stanoviť hranice Európskej únie?

(v)

Ako presadzovať slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť?

(vi)

Ako financovať Úniu?

1.15

Výbor sa nazdáva, že na získanie dôvery občanov nestačí len viesť s nimi dialóg a vypracovať zoznam ich želaní. Občania musia vedieť, že o budúcnosti Únie v konečnom dôsledku rozhodujú oni sami prostredníctvom volených zástupcov. Na otázky načrtnuté v predošlom bode preto treba reagovať zaujatím podľa možnosti spoločných politických stanovísk na miestnej, regionálnej aj národnej úrovni.

1.16

Nazdáva sa, že okrem informačných a osvetových kampaní, ktoré môžu realizovať volení predstavitelia na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, mali by tiež pracovať na tom, aby inštitúcie, orgány a organizácie prevzali – ako samozrejmú súčasť svojej bežnej práce – zodpovednosť za informovanie o európskej dimenzii vo svojich oblastiach pôsobenia. V zmysle toho Výbor regiónov zdôrazňuje, že ako následné opatrenie k tomuto stanovisku sa práve vypracováva príručka osvedčených postupov s príkladmi konkrétnych opatrení vykonaných na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s uskutočňovaním Plánu D pre demokraciu, dialóg a diskusiu.

1.17

Pokladá za potrebné zahrnúť do plánu D štvrtý rozmer, a to decentralizáciu popri demokracii, dialógu a diskusii, vďaka činnosti externých sprostredkovateľov komunikácie ako napríklad miestnych a regionálnych orgánov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v tejto veci vzhľadom na ich kompetencie, prostredníctvom fór, iniciatív a diskusií. Táto diskusia musí vychádzať z týchto fór na miestnej a regionálnej úrovni, pričom by mali byť prítomní aj volení zástupcovia (od miestnej a regionálnej úrovne až po celoštátnu a európsku), vedúci predstavitelia občianskej spoločnosti a občianskych združení. Z týchto fór sa budú môcť výsledky diskusie prezentovať parlamentom jednotlivých štátov ako aj parlamentnému zhromaždeniu v Štrasburgu.

2.   Výbor regiónov a európska komunikačná politika

Výbor regiónov:

2.1

By uvítal koordináciu činnosti s aktérmi na miestnej a regionálnej úrovni, keďže viacúrovňové riadenie vyjadrené EÚ a regiónmi dokáže umožniť aj viacúrovňovú komunikáciu s opatreniami zameranými na vzájomné uznanie v zmysle jednotného chápania subsidiarity. VR vychádza zo zásady, že miestne a regionálne samosprávy by sa mali aktívne zapájať do komunikačnej politiky EÚ. Vzhľadom na rôznorodosť EÚ a na princíp subisidiarity sú práve miestne a regionálne samosprávy tou úrovňou správy, ktorá je k občanovi najbližšie, a je teda v najlepšej pozícii na oboznamovanie občanov s európskym projektom.

2.2

V tejto súvislosti víta uverejnenie bielej knihy o európskej komunikačnej politike založenej na posilnenom dialógu, blízkosti k občanom a koncepte decentralizácie, ale s poľutovaním konštatuje, že tento dokument neobsahuje politickú víziu, a má teda význam len ako nástroj. Konštatuje najmä, že neexistuje strategická vízia, pokiaľ ide o úlohy Európskej únie pri obrane a presadzovaní záujmov a potrieb európskych občanov v nasledujúcich rokoch.

2.3

S potešením konštatuje, že biela kniha uznáva význam miestnych a regionálnych orgánov, najmä miestnych a regionálnych médií, pri vedení dialógu s občanmi a aktívnom zapájaní miestnych spoločenstiev do európskych záležitostí. Navrhuje, aby boli rozsiahle siete korešpondentov médií v Bruseli prostredníctvom vhodných opatrení (semináre, pozývanie žurnalistov do Bruselu) lepšie prepojené s miestnymi redakciami. Pripomína v tejto súvislosti, že miestne a regionálne orgány na dosiahnutie svojej účinnosti potrebujú adekvátne zdroje na svoju fungovanie.

2.4

Zdôrazňuje, že aj vďaka svojmu príspevku a príspevku volených zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni, Európska únia disponuje vhodným demokratickým rámcom na obnovu dialógu s občanmi, na rozvoj európskeho ducha spolupatričnosti a pretvorenie činnosti Spoločenstva v duchu snahy o priblíženie sa k občanom. Pripomína, že miestna a regionálna tlač je kľúčovým mediátorom komunikácie s občanmi.

2.5

Ľutuje, že mu biela kniha prisudzuje len marginálnu úlohu, ale je pripravený prevziať zodpovednosť ako iniciátor a koordinátor vo vzťahu k miestnym a regionálnym orgánom a miestnej a regionálnej tlači, a tým v rámci spolupráce s ostatnými inštitúciami veľmi aktívne prispieť do tejto fázy obdobia hodnotenia. Zdôrazňuje v tejto súvislosti nevyhnutnosť zaistiť zvýšenie rozpočtových prostriedkov, ktorými disponuje a prideliť mu rozpočtové prostriedky potrebné na prispievanie k obnovenej komunikačnej a informačnej politike.

2.6

Víta v tejto súvislosti začatie rokovaní s príslušnými oddeleniami Európskej komisie o vypracovaní dodatku k dohode o spolupráci uzavretej medzi VR a Európskou komisiou a obnovenej v novembri 2005, ktorý sa bude týkať informačnej a komunikačnej politiky;

2.7

Rád by aj sám prispel k európskej charte alebo kódexu správania pri komunikácii a na žiadosť Európskej komisie upresnil koncept, ciele a prínos tohto dokumentu.

2.8

Považuje za nevyhnutné spájať komunikačnú politiku s aktívnym občianstvom prostredníctvom aktivít, ktoré podporujú podujatia s veľkým verejným ohlasom, štúdie a informačné prostriedky, platformy pre dialóg a úvahy, a cezhranične osloviť čo najširšiu verejnosť. Pritom sa treba venovať témam, ktoré sú občanom blízke, ako zamestnanosť, rozvoj miest a obcí, bezpečnosť a prisťahovalectvo, ochrana životného prostredia a energetika, pri ktorých navyše konanie na európskej úrovni predstavuje neoddiskutovateľný prínos. Tieto témy takisto významne ovplyvňujú aj politiku miestnych a regionálnych samospráv – ich prostredníctvom získa Európa pre občanov konkrétnejšiu podobu.

2.9

Konštatuje, že jedným z cieľov bielej knihy je lepšie pochopenie verejnej mienky prostredníctvom prieskumov Eurobarometra a navrhuje, aby sa prieskum verejnej mienky lepšie prispôsobil miestnej a regionálnej úrovni a aby bol Eurobarometer ako nástroj lepšie prepojený s VR a jeho členmi. Miestni a regionálni aktéri vo verejných orgánoch sa sami najbezprostrednejšie dozvedajú názory občanov.

2.10

Vyjadruje svoju podporu zavedeniu vyučovacieho predmetu európska občianska výchova do programov škôl, kde by sa objasňovala podstata európskeho projektu, jeho základné hodnoty, vznik a vývoj, pôvodné zameranie a budúce výzvy, pričom by sa v učebných plánoch škôl a univerzít pre tento predmet naplánovali vyučovacie hodiny a vyučujúci.

2.11

Navrhuje vypracovanie európskej informačnej politiky, ktorá by EÚ umožňovala zadovážiť si nezávislé médiá. Konkrétne by uvítal vytvorenie nástrojov na informovanie o Európe v rámci regionálnych tlačových agentúr, ako aj možnosti vzdelávacích programov v oblasti komunikácie pre verejných činiteľov, a v prípade Europe by Satellite jeho zmenu z audiovizuálneho nástroja na ozajstnú európsku tlačovú agentúru.

2.12

Navrhuje vytvoriť jednoduché decentralizované možnosti financovania na podporu menších mimovládnych organizácií s cieľom podporovať ich európsku informačnú činnosť zameranú priamo na občanov, napr. usporadúvanie diskusií a kurzov, vydávanie brožúr zameraných na regionálne potreby alebo organizovanie návštev Bruselu.

2.13

Odporúča, aby sa tieto informácie koncipovali a následne rozširovali prostredníctvom miestnych a regionálnych inštitúcií. Uvítal by zavedenie stálej spolupráce s ostatnými inštitúciami, ktorá by umožnila spoločné koncipovanie stanovených plánov v oblasti komunikácie a informovanosti.

2.14

Želá si, aby informovanie a komunikácia o Európskej únii boli nakoniec chápané ako logický rámec, o ktorý by sa mali opierať miestne, regionálne a národné inštitúcie, orgány a organizácie, ako aj médiá, aby mohli poskytovať presné a kompletné informácie.

V Bruseli 15. júna 2006

Predseda

Výboru regiónov

Michel DELEBARRE


(1)  Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 92 – 93.

(2)  Ú. v. EÚ C 81, 4.4.2006, s. 32 – 36.

(3)  Ú. v. EÚ C 73, 26.3.2003, s. 46 – 52