(1)

V uplynulých desaťročiach zohráva letecká doprava kľúčovú úlohu v hospodárstve Únie a v každodennom živote jej občanov ako jedno z najlepšie fungujúcich a najdynamickejších odvetví hospodárstva Únie. Je silným hnacím motorom hospodárskeho rastu, pracovných miest, obchodu a cestovného ruchu, ako aj prepojenosti a mobility podnikov aj občanov a jedným z hlavných spojív medzi najvzdialenejšími regiónmi a pevninou, najmä na trhu leteckej dopravy Únie. Rast leteckých dopravných služieb výrazne prispel k zlepšeniu prepojenosti, posilneniu súdržnosti a zníženiu regionálnych rozdielov v Únii, najmä v prípade okrajových, najvzdialenejších, riedko osídlených a ostrovných regiónov, ako aj pokiaľ ide o tretie krajiny, a je významným faktorom umožňujúcim rozvoj hospodárstva Únie.

(2)

Od roku 2020 je letecká doprava jedným z odvetví, ktoré najviac zasiahla kríza spôsobená ochorením COVID-19. Očakáva sa, že letová prevádzka sa v nadchádzajúcich rokoch postupne obnoví a zotaví na predkrízovú úroveň. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“) odhaduje vo svojej prognóze na obdobie po pandémii ochorenia COVID-19 v scenári s vysokou prevádzkou rast osobnej dopravy v Európe až 3,1 % ročne do roku 2050 a v prípade nákladnej dopravy až 2,4 % ročne. Zároveň sa od roku 1990 zvyšujú emisie z leteckej dopravy a trend zvyšovania emisií by sa mohol po skončení pandémie obnoviť. Preto je nevyhnutné pripraviť sa na budúcnosť a urobiť potrebné úpravy na zabezpečenie dobre fungujúceho odvetvia leteckej dopravy, ktorý v plnej miere prispieva k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a vyznačuje sa vysokou úrovňou prepojenosti, cenovej dostupnosti, bezpečnosti a ochrany. Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3) stanovila právnu povinnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Na dosiahnutie tohto cieľa musia všetky hospodárske odvetvia vrátane odvetvia dopravy podniknúť rýchle kroky na dekarbonizáciu. V odvetví leteckej dopravy si to vyžaduje výrazné zvýšenie výroby, dodávok a využívania udržateľných leteckých palív.

(3)

Fungovanie odvetvia leteckej dopravy v Únii podmieňuje jeho cezhraničný charakter v celej Únii a jeho globálny rozmer. Trh leteckej dopravy je jedným z najintegrovanejších odvetví na vnútornom trhu a riadi sa jednotnými pravidlami o prístupe na trh a prevádzkovými podmienkami. Vonkajšiu politiku Únie v oblasti leteckej dopravy určujú pravidlá, ktoré stanovuje na celosvetovej úrovni organizácia ICAO, a pravidlá stanovené v komplexných viacstranných alebo dvojstranných dohodách medzi Úniou alebo jej členskými štátmi a tretími krajinami. Je preto dôležité, aby Únia pokračovala v úsilí vyvíjanom na medzinárodnej, viacstrannej a dvojstrannej úrovni s cieľom presadzovať vysokú úroveň ambícií a konvergencie pri zavádzaní udržateľných leteckých palív, pričom zabezpečí rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni.

(4)

Na trhu leteckej dopravy na celom svete a v celej Únii prebieha medzi hospodárskymi subjektmi silná hospodárska súťaž, ktorá si vyžaduje rovnaké podmienky pre všetkých. Stabilita a prosperita trhu leteckej dopravy a hospodárskych subjektov na ňom sa opiera o jasný a harmonizovaný politický rámec, ktorý umožňuje prevádzkovateľom lietadiel, letiskám a iným aktérom v oblasti letectva vykonávať svoju činnosť na základe rovnakých pravidiel a príležitostí, čo vedie k vytvoreniu dynamického odvetvia a pracovných príležitostí. Lety v rámci Únie sú do veľkej miery súčasťou celosvetových trás stanovených na celosvetovom trhu leteckej dopravy. To isté platí pre trasy z miest určenia mimo Únie do miest určenia mimo Únie cez európske letiská. V prípade narušenia trhu sú prevádzkovatelia lietadiel alebo letiská vystavení riziku znevýhodnenia v porovnaní s vnútornými alebo vonkajšími konkurentmi. To môže viesť k strate konkurencieschopnosti odvetvia leteckej dopravy, čo by ohrozilo podniky a pracovné miesta v oblasti leteckej dopravy, a k strate leteckej prepojenosti a možností dopravy pre občanov a podniky.

(5)

Predovšetkým je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky na celom trhu leteckej dopravy v Únii, pokiaľ ide o letecké palivo, ktoré predstavuje podstatnú časť nákladov prevádzkovateľov lietadiel, a zároveň podporovať dekarbonizáciu leteckej dopravy podporou udržateľných leteckých palív. Rozdiely v cenách leteckého paliva môžu ovplyvniť hospodársku výkonnosť prevádzkovateľov lietadiel a negatívne vplývať na hospodársku súťaž na trhu. Vyššie ceny leteckého paliva, ktoré sa priamo premietajú do vyššieho cestovného pre koncových spotrebiteľov, by znížili prepojenosť regiónov, mobilitu občanov a konkurencieschopnosť odvetvia leteckej dopravy, ako aj mobilitu. Ak existujú rozdielne ceny leteckého paliva medzi letiskami Únie alebo medzi letiskami Únie a letiskami mimo Únie, môže to viesť prevádzkovateľov lietadiel k tomu, aby z ekonomických dôvodov prispôsobili svoje stratégie dopĺňania paliva. Tankering, čiže natankovanie paliva aj do zásoby, zvyšuje spotrebu paliva lietadiel a vedie k zbytočným emisiám skleníkových plynov. Tankering vykonávaný prevádzkovateľmi lietadiel teda oslabuje úsilie Únie o ochranu životného prostredia. Niektorí prevádzkovatelia lietadiel dokážu využívať priaznivé ceny leteckého paliva vo svojej domovskej základni ako konkurenčnú výhodu voči iným prevádzkovateľom lietadiel prevádzkujúcim lety na podobných trasách. To môže mať nepriaznivé účinky na konkurencieschopnosť odvetvia leteckej dopravy, čo môže viesť k narušeniam trhu a škodiť leteckej prepojenosti. Týmto nariadením by sa mali stanoviť opatrenia na predchádzanie takýmto praktikám s cieľom zabrániť zbytočným environmentálnym škodám, ako aj obnoviť a zachovať podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu leteckej dopravy v Únii.

(6)

Kľúčovým cieľom spoločnej dopravnej politiky je udržateľný rozvoj. Vyžaduje si integrovaný prístup zameraný na zabezpečenie účinného fungovania dopravných systémov Únie pri zohľadnení sociálnych noriem a environmentálnych cieľov. Udržateľný rozvoj leteckej dopravy si vyžaduje zavedenie opatrení vrátane ekonomických nástrojov zameraných na zníženie emisií uhlíka z lietadiel s odletom z letísk Únie a rozvoj trhu s výrobou a dodávkou udržateľných leteckých palív. Takéto opatrenia by mali prispieť k splneniu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a 2050.

(7)

V oznámení Komisie z 9. decembra 2020 s názvom „Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti“ sa uvádza postup na dosiahnutie ekologickej a digitálnej transformácie dopravného systému Únie a zvýšenie jeho odolnosti. Dekarbonizácia odvetvia leteckej dopravy je nevyhnutným a náročným procesom, najmä v krátkodobom horizonte. Technologický pokrok a jednoznačný záväzok odvetvia letectva, ktorý sledujú európske a vnútroštátne výskumné a inovačné programy, prispeli v posledných desaťročiach k významnému zníženiu emisií. Celosvetový rast letovej prevádzky však pokles emisií v tomto odvetví prekonal. Zatiaľ čo sa očakáva, že v nasledujúcich desaťročiach nové technológie vrátane vývoja lietadiel na elektrický alebo vodíkový pohon s nulovými emisiami pomôžu znížiť závislosť leteckej dopravy na krátke vzdialenosti od fosílnych zdrojov energie a môžu zohrávať dôležitú úlohu v obchodnom letectve v strednodobom a dlhodobom horizonte, udržateľné letecké palivá ponúkajú sľubné riešenie na dosiahnutie významnej dekarbonizácie pre lety na všetky vzdialenosti, a to v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. Tento potenciál je však v súčasnosti do veľkej miery nevyužitý a je potrebné ho podporovať.

(8)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti sa uplatňuje v odvetví leteckej dopravy. Zavádzanie energeticky účinnejších motorov prispieva k znižovaniu environmentálnej stopy letov a k efektívnejšiemu využívaniu udržateľných leteckých palív z hľadiska zdrojov.

(9)

Udržateľné letecké palivá sú letecké palivá, ktoré zahŕňajú kvapalné, priamo využiteľné palivá, plne nahraditeľné konvenčnými leteckými palivami a sú zlučiteľné s existujúcimi lietadlovými motormi. Viaceré postupy výroby udržateľných leteckých palív získali celosvetovú certifikáciu na použitie v civilnom a vojenskom letectve. Udržateľné letecké palivá sú z technologického hľadiska pripravené zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií z leteckej dopravy už vo veľmi krátkom čase. Očakáva sa, že v strednodobom a dlhodobom horizonte budú predstavovať podstatnú časť palivového mixu v letectve. Okrem toho by udržateľné letecké palivá s podporou príslušných medzinárodných noriem pre palivá a podporou pre vypracúvanie takýchto noriem mohli prispieť k zníženiu obsahu aromatických zlúčenín v konečných leteckých palivách, ktoré používajú prevádzkovatelia lietadiel, čo by prispelo k zníženiu emisií iných látok ako CO2. Iné letecké palivá, ako je elektrina alebo vodík, sú sľubné technológie a očakáva sa, že postupne prispejú k dekarbonizácii leteckej dopravy, najprv v prípade letov na krátke vzdialenosti. Toto nariadenie má potenciál ďalej urýchliť vedecký vývoj a zavádzanie týchto technológií, ako aj podporiť obchodnú inováciu, ktorá s nimi súvisí, tým, že hospodárskym subjektom umožní zvažovať tieto technológie, keď sa stanú vyspelými a komerčne dostupnými. Zvýši sa ním aj istota na trhu a jeho predvídateľnosť a bude stimulom pre investície do týchto potrebných nových technológií.

(10)

Postupné zavádzanie udržateľných leteckých palív na trhu leteckej dopravy v Únii bude pre letecké spoločnosti predstavovať dodatočné náklady na palivo, keďže výroba takýchto palivových technológií je v súčasnosti drahšia ako výroba konvenčných leteckých palív. Očakáva sa, že sa tým zhoršia už existujúce problémy týkajúce sa rovnakých podmienok na trhu leteckej dopravy v Únii, pokiaľ ide o letecké palivá, a spôsobia sa tým ďalšie deformácie medzi prevádzkovateľmi lietadiel a letiskami, a to aj v kontexte vykonávania systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (ďalej len „CORSIA“) organizácie ICAO zo strany Únie a jej členských štátov v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/954 (4) a systémom Únie na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) zriadeným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5) zmenenou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 (6). Dostupnosť surovín a výrobná kapacita udržateľných leteckých palív sú obmedzené. Intenzívnejšia hospodárska súťaž o obmedzené suroviny by mohla viesť k nedostatku dodávok a narušeniam trhu, a tým negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť odvetvia leteckej dopravy ako celku. Týmto nariadením by sa mali prijať opatrenia na zabránenie tomu, aby sa zavedenie udržateľných leteckých palív negatívne odrazilo na konkurencieschopnosti odvetvia leteckej dopravy, a to vymedzením harmonizovaných požiadaviek v celej Únii.

(11)

Udržateľné letecké palivá na celosvetovej úrovni reguluje a vymedzuje organizácia ICAO, v rámci ktorej krajiny dospievajú k dohode na podrobných požiadavkách týkajúcich sa udržateľnosti a vysledovateľnosti certifikovaných postupov výroby udržateľných leteckých palív na použitie pri letoch, na ktoré sa vzťahuje systém CORSIA, ako aj zodpovednosti za ne. Hoci systém CORSIA obsahuje stimuly a udržateľné letecké palivá sa považujú za neoddeliteľný pilier práce na uskutočniteľnosti dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa pre medzinárodné letectvo, konkrétne nulovej bilancie emisií uhlíka v medzinárodnom letectve do roku 2050, ktorý bol prijatý na 41. zasadnutí zhromaždenia organizácie ICAO v októbri 2022, v súčasnosti neexistuje povinný systém používania udržateľných leteckých palív pre medzinárodné lety. Komplexné mnohostranné alebo dvojstranné dohody o leteckej doprave medzi Úniou alebo jej členskými štátmi a tretími krajinami spravidla zahŕňajú ustanovenia o ochrane životného prostredia. V súčasnosti však takéto ustanovenia neukladajú zmluvným stranám žiadne záväzné požiadavky týkajúce sa používania udržateľných leteckých palív.

(12)

S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na celosvetovom trhu leteckej dopravy, ktoré by mohlo viesť k strate spájajúcich dopravných tokov prechádzajúcich cez letiská Únie a k úniku uhlíka, a s cieľom vytvoriť celosvetový trh s udržateľnými leteckými palivami by Únia mala zaujať globálne vedúce postavenie v prechode na používanie udržateľných leteckých palív, zapojiť sa do medzinárodných rokovaní týkajúcich sa harmonizácie vymedzení a noriem pre udržateľné letecké palivá a podporovať medzinárodné zbližovanie pravidiel týkajúcich sa výroby, zavádzania a čerpania udržateľných leteckých palív. Komisia a členské štáty by mali v organizácii ICAO pokračovať v úsilí o ambiciózny globálny rámec pre výrobu a využívanie udržateľných leteckých palív. Komisia by okrem toho mala pravidelne posudzovať, či ustanovenia tohto nariadenia nemajú nepriaznivý vplyv na fungovanie trhu leteckej dopravy v Únii, konkurencieschopnosť tohto odvetvia, rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o leteckých dopravcov a letiskové uzly, a prípadné presmerovanie letov vedúce k úniku uhlíka, a vo vhodnom prípade by mala predložiť nápravné opatrenia na odstránenie týchto nepriaznivých účinkov.

(13)

Na úrovni Únie sa všeobecné pravidlá pre energiu z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (7). V minulosti sa ukázalo, že takéto horizontálne medziodvetvové regulačné rámce nie sú účinné pri realizácii prechodu od fosílnych palív k udržateľným leteckým palivám v leteckej doprave. V smernici (EÚ) 2018/2001 a v právnom predpise, ktorý jej predchádzal, sa stanovili všeobecné ciele pre všetky druhy dopravy, v ktorých sa majú využívať palivá z obnoviteľných zdrojov. Keďže letectvo predstavuje relatívne malý trh s palivami, pre ktorý je výroba obnoviteľných palív v porovnaní s inými druhmi dopravy nákladnejšia, a funguje na vysoko konkurenčnom a integrovanom trhu leteckej dopravy v Únii, do regulačného rámca by sa mali doplniť opatrenia zamerané osobitne na letectvo, ktorými sa účinne zvýši zavádzanie udržateľných leteckých palív. Okrem toho hrozí, že vnútroštátne právo transponujúce smernicu (EÚ) 2018/2001 vytvorí na trhu leteckej dopravy v Únii značnú fragmentáciu, ak by sa vo vnútroštátnych pravidlách pre udržateľné letecké palivá stanovili veľmi odlišné ciele. Očakáva sa, že sa tým ešte viac prehĺbia problémy týkajúce sa rovnakých podmienok v leteckej doprave.

(14)

Preto je potrebné stanoviť jednotné pravidlá pre trh leteckej dopravy v Únii, ktorými sa doplní smernica (EÚ) 2018/2001 a dosiahnu sa jej celkové ciele splnením osobitných potrieb a požiadaviek vyplývajúcich z trhu leteckej dopravy v Únii a propagáciou udržateľných leteckých palív. Cieľom tohto nariadenia je najmä zabrániť fragmentácii trhu leteckej dopravy v Únii, predchádzať prípadným narušeniam hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi alebo nekalým praktikám prevádzkovateľov lietadiel, ktoré spočívajú vo vyhýbaní sa nákladom súvisiacim s dopĺňaním paliva, a zároveň podporovať rozvoj udržateľných leteckých palív v Únii. Toto nariadenie môže ďalej dopĺňať cielená podpora a financovanie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako aj verejné a súkromné partnerstvá s cieľom zlepšiť dostupnosť a cenovú dostupnosť udržateľných leteckých palív a ešte viac urýchliť ich dodávky a využívanie. Týmto nariadením by okrem toho nemali byť dotknuté povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001; členské štáty môžu vykazovať používanie príslušných palív, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, na plnenie cieľov stanovených v uvedenej smernici za podmienok a v rámci obmedzení uvedenej smernice.

(15)

Cieľom tohto nariadenia je v prvom rade stanoviť rámec pre obnovu a zachovanie rovnakých podmienok na trhu leteckej dopravy v Únii, pokiaľ ide o používanie leteckých palív. Takýto rámec by mal zabrániť vzniku rozdielnych požiadaviek v rámci Únie, ktoré by ešte viac posilnili praktiky dopĺňania paliva narúšajúce hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi lietadiel alebo konkurenčne znevýhodňovali niektoré letiská v Únii oproti iným. V druhom rade je jeho cieľom vytvoriť na trhu leteckej dopravy v Únii solídne pravidlá, ktorými sa zaistí postupné zvyšovanie podielov udržateľných leteckých palív na letiskách Únie, ale bez nepriaznivých účinkov na konkurencieschopnosť trhu leteckej dopravy v Únii.

(16)

Je nevyhnutné stanoviť harmonizované pravidlá na celom vnútornom trhu, ktoré sa budú priamo a jednotne vzťahovať na účastníkov trhu leteckej dopravy na jednej strane, a na účastníkov trhu s leteckými palivami na strane druhej. Všeobecný rámec stanovený v smernici (EÚ) 2018/2001 by sa mal doplniť o lex specialis vzťahujúci sa na leteckú dopravu. Mal by zahŕňať postupné zvyšovanie minimálnych podielov dodávok udržateľných leteckých palív. Tieto minimálne podiely by sa mali dôkladne určiť so zreteľom na ciele riadne fungujúceho trhu leteckej dopravy v Únii, potrebu dekarbonizovať odvetvie leteckej dopravy a aktuálny stav odvetvia udržateľných leteckých palív.

(17)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na lietadlá používané v civilnom letectve na vykonávanie letov obchodnej leteckej dopravy. Nemalo by sa uplatňovať na lietadlá, ako sú vojenské lietadlá a lety využívané výhradne na operácie na humanitárne účely, repatriačné a návratové účely, či už dobrovoľné alebo vynútené, vrátane readmisií, pátracie účely, záchranné účely, na účely zmierňovania následkov katastrof alebo lekárske účely, ani na colné, policajné a protipožiarne operácie. Lety vykonávané za takých okolností majú totiž osobitnú povahu a práve preto ich nemožno plánovať rovnako ako štandardné lety obchodnej leteckej dopravy. Vzhľadom na povahu ich operácií nemusí byť vždy možné splniť povinnosti podľa tohto nariadenia, keďže by to mohlo predstavovať zbytočnú záťaž. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na celom trhu leteckej dopravy v Únii by sa toto nariadenie malo vzťahovať na čo najväčší podiel obchodnej leteckej dopravy prevádzkovanej z letísk na území Únie. Zároveň je v záujme zachovania leteckého prepojenia v prospech občanov, podnikov a regiónov Únie dôležité, aby sa nevytvárala neprimeraná záťaž pre prevádzku leteckej dopravy na malých letiskách. Mala by sa určiť prahová hodnota ročného objemu osobnej leteckej dopravy a nákladnej dopravy, pričom by sa toto nariadenie nevzťahovalo na letiská, ktoré by danú hodnotu nedosahovali; rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by však mal pokrývať aspoň 95 % celkovej prevádzky s odletom z letísk nachádzajúcich sa na území Únie. Z rovnakých dôvodov by sa mala vymedziť prahová hodnota, na základe ktorej budú z rozsahu pôsobnosti vyňatí prevádzkovatelia lietadiel, ktorí uskutočňujú veľmi nízky počet odletov z letísk nachádzajúcich sa na území Únie. V záujme dosiahnutia vyššej úrovne ambícií by však členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že toto nariadenie sa vzťahuje na letisko nachádzajúce sa na ich území, ktoré nedosahuje prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení alebo ktoré sa nachádza v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Letisko nachádzajúce sa na území Únie, ktoré nedosahuje prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení alebo ktoré sa nachádza v najvzdialenejších regiónoch, by malo mať možnosť požiadať príslušné orgány, aby sa považovalo za letisko Únie a aby sa naň vzťahovalo toto nariadenie. Okrem toho by osoba prevádzkujúca lety obchodnej leteckej dopravy, ktorá nedosahuje prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení, alebo osoba prevádzkujúca iné lety, ako sú lety obchodnej leteckej dopravy využívajúce letecké turbínové palivá, mala mať možnosť rozhodnúť sa, že bude považovaná za prevádzkovateľa lietadiel na účely tohto nariadenia, a preto sa na ňu bude vzťahovať toto nariadenie, alebo že sa na jej lety neobchodnej leteckej dopravy bude vzťahovať toto nariadenie.

(18)

V medzinárodných normách pre letecké palivá sa vymedzuje, ktoré typy konvenčných leteckých palív možno zmiešavať s udržateľnými leteckými palivami, čo má vplyv na uplatniteľnosť tohto nariadenia, pokiaľ ide o letecké palivá. Vymedzenie pojmu letecké palivá sa okrem toho obmedzuje na priamo využiteľné palivá, a preto nezahŕňa vodík ani elektrinu používanú na pohon lietadiel. Povinnosti dodávateľov leteckého paliva, riadiacich orgánov letísk Únie a prevádzkovateľov lietadiel sa preto vždy, keď sa odkazuje na letecké palivá, vzťahujú na priamo využiteľné palivá, pokiaľ nejde o vodík alebo elektrinu.

(19)

Je dôležité, aby povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia nemali na menej prepojené európske regióny, ako sú ostrovné a najvzdialenejšie regióny, ktoré sa často spoliehajú na letectvo ako jedinú možnosť spojenia, neprimeraný dosah a aby bol zabezpečený prístup týchto regiónov k základnému tovaru a službám. S cieľom pomôcť zabezpečiť letecké prepojenie regiónov, ktoré majú menej alternatívnych dopravných možností, by sa mala venovať pozornosť možným účinkom ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť, konkurencieschopnosť a prípadné zvýšenie cien na letových trasách spájajúcich odľahlé regióny a iné oblasti Únie.

(20)

Mal by sa propagovať vývoj a zavádzanie udržateľných leteckých palív s vysokým potenciálom udržateľnosti, obchodnej vyspelosti a inovácie a rastu na uspokojenie budúcich potrieb. Tým by sa malo podporiť budovanie inovatívneho a konkurenčného trhu s udržateľnými leteckými palivami a zabezpečiť dostatočné dodávky udržateľných leteckých palív pre letectvo v krátkodobom a dlhodobom horizonte a prispieť tak k ambíciám Únie v oblasti dekarbonizácie dopravy a zároveň posilniť jej úsilie o vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Stimuly na používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v doprave poskytované podľa iných právnych predpisov Únie budú mať pozitívny vplyv na zavádzanie takýchto palív v letectve. V záujme zabezpečenia právnej istoty a kontinuity pre aktérov v odvetví letectva a palív je potrebný jediný, jednoznačný a solídny rámec udržateľnosti, pokiaľ ide o oprávnenosť udržateľných leteckých palív podľa tohto nariadenia. Na tento účel by mali byť oprávnené všetky letecké biopalivá, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a emisií počas životného cyklu stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001 a ktoré sú certifikované v súlade s uvedenou smernicou, s výnimkou biopalív vyrábaných z „potravinárskych a krmovinárskych plodín“ a určitých surovín uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, syntetické letecké palivá a fosílne letecké palivá vyrobené z odpadu, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu stanovenú v uvedenej smernici. V tejto súvislosti by sa v záujme zabezpečenia súladu s ostatnými súvisiacimi politikami Únie mala oprávnenosť leteckých biopalív, syntetických leteckých palív a fosílnych leteckých palív vyrobených z odpadu zakladať na kritériách udržateľnosti a prahových hodnotách stanovených v smernici (EÚ) 2018/2001.

Dôležité sú najmä udržateľné letecké palivá vyrábané zo surovín uvedených v časti B prílohy IX k smernici (EÚ) 2018/2001, keďže v súčasnosti predstavujú obchodne najvyspelejšiu technológiu na dekarbonizáciu leteckej dopravy v krátkodobom horizonte. Podiel palív z obnoviteľných zdrojov energie na palivách vyrábaných prostredníctvom spoločného spracovania by mal byť oprávnený podľa vymedzenia udržateľných leteckých palív, pokiaľ sa podiel palív z obnoviteľných zdrojov energie vyrába zo surovín uvedených v smernici (EÚ) 2018/2001 s výnimkou biopalív vyrábaných z „potravinárskych a krmovinárskych plodín“ v zmysle uvedenej smernice a určitých surovín uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, a je určený v súlade s metodikou stanovenou v delegovanom nariadení Komisie prijatom podľa smernice (EÚ) 2018/2001. Obnoviteľný vodík pre letectvo a nízkouhlíkové letecké palivá, ktoré dosahujú aspoň rovnakú úroveň úspor emisií počas životného cyklu ako syntetické letecké palivá, môžu zohrávať úlohu pri nahrádzaní konvenčných leteckých palív a podporovať dekarbonizáciu letectva, a preto by sa mali tiež zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Vzhľadom na používanie surovín na kozmetiku a ako krmivo, by letecké biopalivá iné ako pokročilé biopalivá v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 a iné ako biopalivá vyrábané zo surovín uvedených v časti B prílohy IX k uvedenej smernici, ktoré každý dodávateľ leteckého paliva dodáva na letiská v celej Únii, mali predstavovať maximálne 3 % leteckého paliva dodávaného na účely dodržania minimálnych podielov udržateľných leteckých palív, ktoré sa majú dodávať na každé letisko Únie podľa tohto nariadenia.

(22)

Široká škála oprávnených surovín je nevyhnutná na maximalizáciu potenciálu na zvýšenie výroby udržateľných leteckých palív za dostupné náklady a zároveň na zaručenie jej udržateľnosti. Týmto nariadením sa vylučujú určité druhy surovín, pokiaľ nie sú zahrnuté v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001 a nespĺňajú všetky uplatniteľné podmienky, ak sú takéto podmienky stanovené v uvedenej prílohe. Zoznam surovín oprávnených podľa tohto nariadenia by preto nemal byť statický, ale mal by sa časom vyvíjať tak, aby zahŕňal nové udržateľné suroviny v súlade s uvedenou smernicou. Zmeny v zozname surovín v prílohe IX k uvedenej smernici, ktoré spĺňajú príslušné podmienky uvedenej prílohy, by sa mali priamo odzrkadľovať v zozname palív oprávnených na výrobu udržateľných leteckých palív podľa tohto nariadenia.

(23)

Z dôvodov udržateľnosti by letecké biopalivá založené na potravinárskych a krmovinárskych plodinách vrátane biopalív s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy nemali byť oprávnené. Nepriama zmena využívania pôdy nastáva najmä vtedy, keď pestovanie plodín na výrobu biopalív vytláča tradičné pestovanie plodín na potravinárske a krmovinárske účely. Takýto dodatočný dopyt zvyšuje tlak na pôdu a môže viesť k rozšíreniu poľnohospodárskej pôdy do oblastí s veľkými zásobami uhlíka, ako sú lesy, mokrade a rašeliniská, čím vzniknú dodatočné emisie skleníkových plynov a obavy spojené so stratou biodiverzity. Výskum ukázal, že rozsah takéhoto efektu závisí od rôznych faktorov vrátane druhu suroviny použitej na výrobu paliva, úrovne dodatočného dopytu po surovine spôsobeného používaním biopalív a miery ochrany pôdy s vysokými zásobami uhlíka v rôznych častiach sveta. Najväčšie riziká spojené s nepriamou zmenou využívania pôdy sa zistili v prípade biopalív a palív vyrábaných zo surovín, pri ktorých sa pozoruje významné rozširovanie produkčnej plochy do oblastí s veľkými zásobami uhlíka. Preto by sa palivá založené na potravinárskych a krmovinárskych plodinách nemali podporovať. Tento prístup je v súlade s politikou Únie, a najmä so smernicou (EÚ) 2018/2001, ktorou sa obmedzuje a stanovujú stropy pre používanie takýchto biopalív v cestnej a železničnej doprave vzhľadom na ich nižšie environmentálne prínosy, nižšiu výkonnosť z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov a širšie obavy týkajúce sa udržateľnosti. Okrem emisií skleníkových plynov spojených s nepriamou zmenou využívania pôdy, ktoré dokážu zmazať niektoré alebo všetky úspory emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív, predstavuje nepriama zmena využívania pôdy aj riziká pre biodiverzitu.

Tieto riziká sú osobitne závažné v súvislosti s potenciálne rozsiahlou expanziou výroby spôsobenou výrazným zvýšením dopytu. V odvetví leteckej dopravy sú súčasné úrovne dopytu po biopalivách založených na potravinárskych a krmovinárskych plodinách bezvýznamné, keďže viac než 99 % v súčasnosti používaných leteckých palív má fosílny pôvod. Preto je vhodné predísť vzniku potenciálne veľkého dopytu po biopalivách založených na potravinárskych a krmovinárskych plodinách podporovaním ich používania podľa tohto nariadenia. Tým, že biopalivá založené na plodinách nebudú podľa tohto nariadenia oprávnené, sa takisto minimalizuje akékoľvek riziko spomalenia dekarbonizácie cestnej dopravy, ku ktorému by inak mohlo dôjsť v dôsledku presunu biopalív založených na plodinách z odvetvia cestnej dopravy do odvetvia letectva. Je nevyhnutné takýto posun obmedziť na minimum, keďže zďaleka najviac znečisťujúcim odvetvím dopravy v súčasnosti zostáva cestná doprava.

(24)

Presné a správne informácie o vlastnostiach udržateľných leteckých palív majú zásadný význam pre riadne fungovanie tohto nariadenia. V záujme podpory dôvery spotrebiteľov a zabezpečenia transparentnosti a vysledovateľnosti by dodávatelia leteckých palív mali byť zodpovední za poskytovanie správnych informácií o vlastnostiach dodávaných udržateľných leteckých palív, ich vlastnostiach z hľadiska udržateľnosti a pôvode surovín použitých pri ich výrobe. Uvedené informácie by sa mali nahlasovať v databáze Únie zriadenej v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001. Dodávateľom leteckých palív, pri ktorých sa preukázalo, že poskytli zavádzajúce alebo nepresné informácie o vlastnostiach alebo pôvode udržateľných leteckých palív, ktoré dodávajú, by sa mala uložiť sankcia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby dodávatelia leteckých palív vkladali do databázy Únie včasné a presné informácie a aby boli tieto informácie overené a auditované. S cieľom bojovať proti prípadným podvodom, a to aj pokiaľ ide o suroviny potrebné na výrobu udržateľných leteckých palív dovážané z krajín mimo Únie, je potrebné, aby členské štáty v spolupráci s príslušnými orgánmi Únie posilnili kontrolné mechanizmy dodávok vrátane auditov na mieste v súlade s príslušnými pravidlami Únie. V tejto súvislosti Komisia stanovila vykonávacie pravidlá certifikácie udržateľnosti v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 s cieľom ešte viac harmonizovať a posilniť pravidlá týkajúce sa spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ako aj pravidlá spolupráce príslušných orgánov členských štátov pri dohľade nad auditom.

(25)

Toto nariadenie by malo byť zamerané na zaistenie toho, aby mali prevádzkovatelia lietadiel v rámci hospodárskej súťaže rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k udržateľným leteckým palivám. S cieľom predísť akýmkoľvek narušeniam trhu leteckej dopravy v Únii by sa všetkým letiskám Únie mali dodávať jednotné minimálne podiely udržateľných leteckých palív. I keď trh môže dodávať a využívať väčšie množstvá udržateľných leteckých palív, týmto nariadením by sa malo zaistiť, aby povinné minimálne podiely udržateľných leteckých palív boli na všetkých letiskách Únie rovnaké. V snahe zabezpečiť jednoznačnosť a právnu istotu, a tým podporiť rozvoj trhu a zavádzanie najudržateľnejších a najinovatívnejších technológií leteckých palív s potenciálom rastu na uspokojenie budúcich potrieb, by sa v tomto nariadení malo stanoviť postupné zvyšovanie minimálnych podielov udržateľných leteckých palív vrátane syntetických leteckých palív. Stanovenie osobitných minimálnych podielov pre syntetické letecké palivá ako súčasť minimálnych podielov udržateľných leteckých palív je potrebné vzhľadom na významný dekarbonizačný potenciál takýchto leteckých palív a na ich aktuálne odhadované výrobné náklady. V prípade výroby syntetických leteckých palív z elektriny z obnoviteľných zdrojov a uhlíka zachyteného priamo zo vzduchu možno v porovnaní s konvenčnými leteckými palivami dosiahnuť až 100 % úspory emisií. Aj v porovnaní s inými druhmi udržateľných leteckých palív majú významné výhody, pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov (najmä z hľadiska potrieb vody) vo výrobnom procese. Výrobné náklady na syntetické letecké palivá sa však v súčasnosti odhadujú na trojnásobok až šesťnásobok trhovej ceny konvenčného leteckého paliva. V tomto nariadení by sa preto mali zaviesť osobitné minimálne podiely pre túto technológiu.

(26)

Pri zabezpečovaní plnenia uvedených harmonizovaných požiadaviek Únie na dodávky udržateľných leteckých palív by členské štáty mohli vykonávať podporné politiky a iniciatívy, ktorých cieľom je zvýšiť úroveň výroby a využívania udržateľných leteckých palív vrátane syntetických leteckých palív. Tieto politiky a iniciatívy by mali byť transparentné, nediskriminačné, primerané, všeobecnej povahy a otvorené pre všetky podniky. Toto nariadenie by nemalo členským štátom brániť vo vykonávaní osobitných opatrení mimo jeho rozsahu pôsobnosti, ktorých cieľom je uľahčiť využívanie udržateľných leteckých palív alebo dekarbonizovať odvetvie leteckej dopravy.

(27)

Nedostatok spoločnej metodiky, kritérií a ukazovateľov, ktoré sú primerane certifikované, hlásené a monitorované, umožňuje prevádzkovateľom lietadiel uvádzať úrovne emisných vlastností ich letov, ktoré nie je možné navzájom porovnávať. Cestujúci musia byť schopní dôverovať informáciám od prevádzkovateľov lietadiel, pokiaľ ide o udržateľnosť leteckých palív, ktoré prevádzkovatelia lietadiel používajú, a udržateľnosť ich letov, aby mohli prijímať informované rozhodnutia pri porovnávaní medzi rôznymi možnosťami letov, či už ide o priame alebo nepriame lety, ktoré ponúkajú prevádzkovatelia lietadiel. Aby spotrebitelia mohli prijímať informované rozhodnutia, sú potrebné solídnejšie, spoľahlivejšie, nezávislejšie a harmonizovanejšie informácie o vplyve letov na životné prostredie. Preto je potrebné stanoviť kritériá a ukazovatele používané na oznamovanie úrovne emisných vlastností ich letov pod dobrovoľnou spoločnou environmentálnou značkou (ďalej len „značka“). Malo by byť možné ich ľahko aktualizovať, aby mohli držať krok s technologickými zmenami a medzinárodnými a európskymi normami. Keďže niektoré údaje potrebné na výpočet úrovne a kvality použitých udržateľných leteckých palív a iné kritériá na meranie udržateľnosti letu by mohli byť z obchodného hľadiska citlivé, je rovnako potrebné, aby nezávislý orgán centralizoval hlásenia prevádzkovateľov lietadiel, monitoroval ich údaje, osvedčoval ich presnosť a udeľoval značku zodpovedajúcej úrovne. Vzhľadom na dynamickú povahu údajov, ktoré poskytujú prevádzkovatelia lietadiel, by značka mala podliehať pravidelnej kontrole a validácii, napríklad na konci každej sezóny IATA. Tieto údaje by vždy, keď je to potrebné, vychádzali z odhadov, ako je priemerná vyťaženosť pre daný let, trasu a sezónu. Vzhľadom na to, že podľa tohto nariadenia má Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) povinnosti týkajúce sa monitorovania a podávania správ, je vhodné, aby bola orgánom Únie zodpovedným za zavedenie značky. Preto je vhodné stanoviť podmienky vydávania značky na meranie environmentálnych vlastností letectva a v záujme zabezpečenia súladu s týmito podmienkami požadovať od agentúry, aby ich pravidelne preskúmavala.

(28)

Zavedením a rozšírením udržateľných leteckých palív na letiskách Únie by sa mohli zintenzívniť praktiky tankeringu v dôsledku zvýšenia nákladov na letecké palivo. Praktiky tankeringu sú neudržateľné a malo by sa im zabrániť, pretože oslabujú úsilie Únie o zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie. Boli by v rozpore s cieľmi v oblasti dekarbonizácie letectva, keďže zvýšená hmotnosť lietadiel by zvýšila spotrebu paliva a súvisiace emisie počas daného letu. Praktiky tankeringu takisto ohrozujú rovnaké podmienky medzi prevádzkovateľmi lietadiel a letiskami v Únii. V tomto nariadení by sa preto malo vyžadovať, aby prevádzkovatelia lietadiel dopĺňali palivo pred odletom z určitého letiska Únie. Množstvo paliva načerpané pred odletom z daného letiska Únie by malo byť úmerné množstvu paliva potrebnému na prevádzku letov s odletom z daného letiska. Touto požiadavkou sa zabezpečuje, aby sa na prevádzkovateľov lietadiel z Únie a zahraničných prevádzkovateľov lietadiel uplatňovali v celej Únii rovnaké podmienky, pričom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Keďže sa v nariadení nevymedzuje maximálny podiel udržateľných leteckých palív vo všetkých leteckých palivách, prevádzkovatelia lietadiel a dodávatelia leteckých palív môžu uskutočňovať ambicióznejšie politiky v oblasti životného prostredia a vo väčšej miere využívať a dodávať udržateľné letecké palivá v rámci celej svojej prevádzkovej siete tak, aby sa vyhýbali tankeringu. V tomto nariadení by sa však mala zohľadniť aj skutočnosť, že k tankeringu niekedy dochádza v záujme dodržiavania bezpečnostných pravidiel týkajúcich sa paliva podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 965/2012 (8) a v takýchto prípadoch je odôvodnený bezpečnostnými dôvodmi. To môže zahŕňať napríklad prípady nedostatku paliva alebo kontaminácie paliva na cieľovom letisku potvrdené oznámením pre pracovníkov zabezpečujúcich leteckú prevádzku alebo oznámením pre letecké misie (NOTAM). Tankering môže okrem toho vyplývať z osobitných prevádzkových ťažkostí niektorých prevádzkovateľov lietadiel na niektorých letiskách, okrem iného z hľadiska neprimerane dlhších časov určených na odbavenie cestujúcich, nákladu a pozemnú obsluhu lietadla medzi letmi alebo zníženej kapacity letiska v čase špičky. Komisia by preto mala spolu s agentúrou pozorne monitorovať, hodnotiť a analyzovať nahlásené prípady tankeringu a ich dôvody a vo vhodnom prípade predložiť legislatívne návrhy na zmenu tohto nariadenia. Tým nie je dotknutá právomoc Komisie a orgánov členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ vyšetrovať a sankcionovať správanie subjektov na trhu narúšajúce hospodársku súťaž s cieľom chrániť riadne fungovanie trhu s udržateľnými leteckými palivami, najmä ak informácie obsiahnuté v databáze Únie a iné údaje oznámené príslušným orgánom odhaľujú praktiky narúšajúce hospodársku súťaž.

(29)

V tomto nariadení by sa však mala stanoviť možnosť oslobodiť na obmedzený čas prevádzkovateľov lietadiel od povinnosti dopĺňať palivo pred odletom z letísk Únie na konkrétne trasy v prípade, že títo prevádzkovatelia lietadiel môžu preukázať vážne a opakujúce sa prevádzkové ťažkosti pri dopĺňaní paliva do lietadla na danom letisku Únie, ktoré im bránia vykonávať odbavenie cestujúcich, nákladu a pozemnú obsluhu lietadla medzi letmi v primeranom čase, čo môže mať vplyv na prepojenosť najmä okrajových regiónov, alebo štrukturálne ťažkosti so zásobovaním palivom, ktoré vedú k výrazne vyšším cenám palív v porovnaní s priemernými cenami uplatňovanými na podobné druhy palív na iných letiskách Únie. Výrazne vyššie ceny na dotknutom letisku Únie by primárne nemali byť výsledkom vyššieho využívania udržateľných leteckých palív na uvedenom letisku Únie.

(30)

Ďalšie zavádzanie udržateľných leteckých palív, ktoré majú zvyčajne nižší obsah aromatických zlúčenín a síry, prispeje k zníženiu vplyvov na klímu, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. Ďalším znižovaním obsahu aromatických zlúčenín a síry v leteckých palivách by sa mohla znížiť tvorba riasových oblakov z kondenzačných stôp, zlepšiť kvalita ovzdušia na letiskách a v ich okolí a zvýšiť kvalita paliva v prospech leteckých spoločností, a to vďaka vysokej energetickej hustote a nižším nákladom na údržbu v dôsledku nižšieho obsahu sadzí. Okrem toho by sa mali zvážiť vzájomné vzťahy medzi emisiami CO2 a inými emisiami. Pri znížení obsahu aromatických zlúčenín v leteckých palivách je však potrebné zároveň dodržiavať medzinárodné bezpečnostné pravidlá týkajúce sa paliva a zachovať rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni. Dodávatelia leteckého paliva by preto mali agentúre a relevantným príslušným orgánom nahlasovať obsah aromatických zlúčenín, naftalénov a síry v dodávaných leteckých palivách. Pri nahlasovaní takýchto informácií by sa dodávatelia leteckého paliva mohli spoľahnúť na príslušné certifikáty kvality palív vypracované na účely plnenia požiadaviek medzinárodných noriem v oblasti kvality palív, ktoré poskytujú výrobcovia palív a palivových zmesí.

(31)

Okrem účinkov na zmenu klímy majú konvenčné letecké palivá negatívny vplyv aj na kvalitu ovzdušia. Zvýšené využívanie udržateľných leteckých palív môže zohrávať úlohu pri zlepšovaní kvality ovzdušia.

(32)

Je dôležité zabezpečiť, aby riadiace orgány letísk Únie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prijali opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu prevádzkovateľov lietadiel k leteckým palivám s obsahom udržateľných leteckých palív, aby zavádzaniu udržateľných leteckých palív nevznikali prekážky. V prípade potreby by príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa letisko Únie nachádza, mali mať možnosť požadovať od riadiaceho orgánu letiska Únie, aby poskytol potrebné informácie o súlade s týmto nariadením v záujme bezproblémovej distribúcie a dopĺňania paliva pre prevádzkovateľov lietadiel využívajúcich udržateľné letecké palivá. Príslušné orgány by mali pre riadiace orgány letísk Únie a prevádzkovateľov lietadiel plniť úlohu spoločného kontaktného miesta pre prípad, že bude potrebné technické objasnenie dostupnosti infraštruktúry leteckých palív. Keď sa elektrické lietadlá alebo lietadlá na vodíkový pohon stanú vyspelými a komerčne dostupnými technológiami, bude v náležitých prípadoch potrebné, aby riadiace orgány letísk Únie, dodávatelia leteckého paliva a poskytovatelia palivovej obsluhy, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, prijali všetky opatrenia potrebné na spoluprácu a uľahčenie prístupu k vhodnej infraštruktúre pre čerpanie vodíka a elektrické nabíjanie lietadiel v súlade s príslušným vnútroštátnym politickým rámcom pre infraštruktúru pre alternatívne palivá.

(33)

Mnohé letiská Únie sú zásobované leteckými palivami najmä prostredníctvom potrubí z rafinérií alebo zo staníc na zmiešavanie udržateľných leteckých palív. Je preto nevyhnutné, aby subjekty zodpovedné za takéto potrubia spolupracovali a prijali všetky opatrenia potrebné na umožnenie nepretržitého a neprerušeného prístupu dodávateľov leteckého paliva k infraštruktúre leteckých palív pre civilnú dopravu s cieľom dodávať konvenčné letecké palivá a aj letecké palivá obsahujúce podiely udržateľných leteckých palív.

(34)

Od prevádzkovateľov lietadiel by sa malo vyžadovať, aby každoročne podávali svojmu príslušnému orgánu alebo orgánom a agentúre správy o svojich nákupoch udržateľných leteckých palív a o ich vlastnostiach. Mali by sa poskytovať informácie o vlastnostiach a pôvode surovín, procese konverzie a emisiách počas životného cyklu pre každý nákup a druh udržateľných leteckých palív.

(35)

Od prevádzkovateľov lietadiel by sa takisto malo vyžadovať, aby každoročne podávali správy o skutočne načerpaných množstvách leteckého paliva na jednotlivých letiskách Únie vrátane ich súladu s uplatniteľnými bezpečnostnými pravidlami týkajúcimi sa paliva s cieľom preukázať, že sa nevykonával neodôvodnený tankering. Správy by mali overovať nezávislí overovatelia a mali by sa zasielať príslušnému orgánu alebo orgánom a agentúre na monitorovanie a posudzovanie súladu. Nezávislí overovatelia by mali určiť správnosť údajov o potrebnom množstve leteckého paliva na rok, ktoré prevádzkovatelia lietadiel oznámili v správe pomocou nástroja schváleného Komisiou.

(36)

Bez toho, aby boli dotknuté údaje zaznamenané dodávateľmi leteckého paliva v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/996 (9), by sa od dodávateľov leteckého paliva malo vyžadovať, aby každoročne do databázy Únie uvedenej v uvedenej smernici nahlasovali svoje dodávky leteckého paliva vrátane udržateľných leteckých palív a ich atribútov. Mali by sa poskytovať informácie o vlastnostiach a pôvode surovín, procesoch konverzie a emisiách počas životného cyklu dodaných udržateľných leteckých palív. Informácie o vlastnostiach udržateľných leteckých palív zahŕňajú typ výrobku a použité suroviny a iné vlastnosti z hľadiska udržateľnosti požadované na preukázanie súladu udržateľných leteckých palív s kritériami udržateľnosti podľa smernice (EÚ) 2018/2001.

(37)

Členské štáty by mali určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia na prevádzkovateľov lietadiel, riadiace orgány letísk Únie a dodávateľov leteckých palív. V tomto nariadení by sa mali vymedziť pravidlá prideľovania prevádzkovateľov lietadiel, riadiacich orgánov letísk Únie a dodávateľov leteckých palív k príslušným orgánom. Agentúra by mala príslušným orgánom zasielať agregované údaje za prevádzkovateľov lietadiel a dodávateľov leteckých palív, pre ktorých sú tieto orgány príslušné. Pokiaľ je to možné, úroveň agregácie by mala príslušným orgánom umožniť porovnávať tieto agregované údaje s inými zdrojmi údajov.

(38)

Agentúra by mala každoročne uverejniť technickú správu a postúpiť ju Európskemu parlamentu a Rade. Je to potrebné na účely poskytnutia jasného prehľadu o vykonávaní tohto nariadenia, o nákupe a dodávkach udržateľných leteckých palív v Únii a relevantných tretích krajinách, o stave na trhu vrátane informácií o vývoji cenového rozdielu medzi udržateľnými leteckými palivami a fosílnymi palivami a o zložení leteckého paliva.

(39)

Bez dodatočných postupov nie je možné presne určiť, či prevádzkovatelia lietadiel fyzicky načerpali podiely udržateľných leteckých palív do svojich nádrží na konkrétnych letiskách Únie. Prevádzkovatelia lietadiel by preto mali mať možnosť podávať správy o ich používaní udržateľných leteckých palív na základe záznamov o nákupe. Prevádzkovatelia lietadiel by mali byť oprávnení dostať od dodávateľa leteckého paliva informácie, ktoré sú potrebné na podanie správy o nákupe udržateľných leteckých palív. Účelom používania systému hmotnostnej bilancie uvedeného v smernici (EÚ) 2018/2001 je zabezpečiť vysledovateľnosť leteckých palív a dodávatelia leteckých palív môžu preukázať súlad s týmto nariadením používaním takéhoto systému hmotnostnej bilancie, a to aj vtedy, keď je takýto systém spoločný pre dva alebo viaceré členské štáty.

(40)

Zavedenie povinnosti využívať udržateľné letecké palivá v Únii by mohlo viesť k neprimeranému konkurenčnému znevýhodneniu leteckých spoločností z Únie, ktoré prevádzkujú priame diaľkové lety z letísk Únie, v porovnaní s ich konkurentmi, ktorí lietajú cez letiskové uzly mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenie bez rovnocennej politiky v oblasti udržateľných leteckých palív. S cieľom ďalej podporovať zavádzanie udržateľných leteckých palív v Únii, pri ktorých sa v dohľadnej budúcnosti predpokladajú ceny výrazne odlišné od cien konvenčných leteckých palív, by prevádzkovatelia lietadiel mali mať možnosť požiadať o kvóty na čerpanie udržateľných leteckých palív v súlade so systémom EU ETS.

(41)

S cieľom podporovať zavádzanie udržateľných leteckých palív v Únii, pri ktorých sa predpokladajú ceny výrazne odlišné od cien konvenčných leteckých palív, je nevyhnutné, aby prevádzkovatelia lietadiel mohli na základe vlastného uváženia a bez toho, aby si nárok za zníženie emisií uplatnili dvakrát, vykazovať používanie udržateľných leteckých palív v rámci systémov skleníkových plynov, ako sú EU ETS alebo CORSIA. Prevádzkovatelia lietadiel by si nemali nárokovať výhody za používanie jednej šarže udržateľných leteckých palív vo viac ako jednom systéme skleníkových plynov. Od dodávateľov leteckých palív by sa malo vyžadovať, aby prevádzkovateľom lietadiel bezplatne poskytovali všetky informácie, ktoré sa týkajú vlastností udržateľných leteckých palív predaných danému prevádzkovateľovi lietadiel a ktoré sú relevantné na účely podávania správ zo strany prevádzkovateľa lietadiel podľa tohto nariadenia alebo systémov skleníkových plynov.

(42)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu leteckej dopravy a dodržiavanie ambícií Únie v oblasti klímy by sa v tomto nariadení mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre dodávateľov leteckého paliva a prevádzkovateľov lietadiel v prípade nedodržiavania predpisov. Výška sankcií musí byť primeraná environmentálnym škodám a škodám spôsobeným v oblasti rovnakých podmienok na vnútornom trhu v dôsledku nedodržania predpisov. Pri ukladaní pokút a iných sankcií by mali orgány zohľadniť vývoj cien leteckého paliva a udržateľných leteckých palív v roku podávania správ a môžu zohľadniť aj mieru nedodržiavania predpisov, napríklad v prípade ich opakovaného porušenia.

(43)

Prechod z fosílnych palív na udržateľné letecké palivá bude zohrávať významnú úlohu pri uľahčovaní dekarbonizácie. Vzhľadom na aktuálny nedostatočný rozvoj trhu Únie s udržateľnými leteckými palivami, vysokú úroveň hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi lietadiel a významný cenový rozdiel medzi konvenčnými leteckými palivami a udržateľnými leteckými palivami by sa však tento prechod mal podporiť stimulmi, ktoré odrážajú environmentálny prínos udržateľných leteckých palív a zvyšujú ich konkurencieschopnosť pre prevádzkovateľov lietadiel. K dosiahnutiu tohto cieľa by prispelo použitie príjmov získaných z pokút alebo ekvivalentu finančnej hodnoty týchto príjmov na podporu výskumných a inovačných projektov v oblasti udržateľných leteckých palív, výroby udržateľných leteckých palív alebo mechanizmov umožňujúcich preklenutie cenových rozdielov medzi udržateľnými leteckými palivami a konvenčnými leteckými palivami.

(44)

Pokuty udelené dodávateľom leteckých palív, ktorí nedosiahnu minimálne podiely stanovené v tomto nariadení, by sa mali doplniť o povinnosť dodať na trh množstvá udržateľných leteckých palív vrátane syntetických leteckých palív zodpovedajúce množstvám, ktoré chýbali na splnenie minimálnych podielov stanovených v článku 4 a prílohe I, a to v nasledujúcom vykazovanom období. Avšak aby sa uľahčil prechod a dosiahnutie cieľov, mali by dodávatelia leteckého paliva v prechodnom období od roku 2030 do roku 2034, keď táto povinnosť po prvýkrát nadobudne účinnosť, mať flexibilitu pri plnení povinností týkajúcich sa dodávok syntetických leteckých palív a súvisiacej povinnosti týkajúcej sa chýbajúcich množstiev.

(45)

Je nevyhnutné zaistiť, aby sa mohli minimálne podiely udržateľných leteckých palív úspešne dodávať na trh leteckej dopravy bez výpadkov. Na tento účel by sa mal navrhnúť a uplatňovať mechanizmus flexibility, aby sa odvetviu udržateľných leteckých palív poskytol prípravný čas 10 rokov na príslušný rozvoj výrobnej a dodávateľskej kapacity a aby sa dodávateľom leteckých palív umožnilo plniť si ich povinnosti nákladovo najefektívnejším spôsobom bez toho, aby sa znížili celkové environmentálne ambície tohto nariadenia, a tiež aby sa riadiacim orgánom letísk Únie, dodávateľom leteckých palív a prevádzkovateľom lietadiel umožnilo uskutočniť potrebné technologické a logistické investície. Dodávky udržateľných leteckých palív spolu s flexibilitou stanovenou v mechanizme flexibility by mali začať v roku 2025. Počas uplatňovania mechanizmu flexibility môžu dodávatelia leteckého paliva dodávať letecké palivo obsahujúce vyšší podiel udržateľných leteckých palív na určitých letiskách s cieľom kompenzovať letecké palivá s nižším podielom udržateľných leteckých palív na iných letiskách alebo kompenzovať zníženú dostupnosť konvenčného leteckého paliva na iných letiskách. S cieľom poskytnúť trhu právnu istotu a predvídateľnosť a trvalo stimulovať investície do kapacít na výrobu udržateľných leteckých palív by toto nariadenie malo byť dlhodobo stabilné.

(46)

Úspešný prechod na udržateľné letecké palivá si vyžaduje komplexný prístup a patričné priaznivé prostredie na stimuláciu inovácií vrátane verejných aj súkromných investícií do výskumu a vývoja, podpory presunu zamestnancov na iné pozície, ich rekvalifikácie či zvyšovania ich kvalifikácie, ako aj technologických a prevádzkových opatrení a zavádzanie udržateľných leteckých palív a technológií s nulovými emisiami vrátane potrebnej infraštruktúry na dopĺňanie paliva a nabíjanie na letiskách Únie, s prihliadnutím na zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Na tento účel by sa príjmy z pokút podľa tohto nariadenia mali prideľovať projektom v oblasti udržateľných leteckých palív. Okrem toho má ďalšiu podporu dodávok a využívania udržateľných leteckých palív v Európe zabezpečiť vytvorenie Európskej priemyselnej aliancie prostredníctvom dobrovoľnej spolupráce zainteresovaných strán v hodnotovom reťazci.

(47)

Pri vývoji udržateľných leteckých palív a syntetických leteckých palív a budovaní výrobných kapacít zohrávajú významnú úlohu výskum a inovácie. Vývoj a výroba udržateľných leteckých palív by sa v nadchádzajúcich rokoch mali exponenciálne zvýšiť. Preto je dôležité pokračovať v tomto úsilí a uľahčiť investície do udržateľných leteckých palív. Investície do projektov týkajúcich sa kapacity udržateľných leteckých palív predstavujú environmentálnu aj priemyselnú príležitosť s účinkami presahovania, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a inovácie.

(48)

S cieľom zvýšiť environmentálnu účinnosť opatrení Únie a uľahčiť dodávateľom leteckých palív možnosť plniť ich povinnosti týkajúce sa dodávok udržateľných leteckých palív a čerpanie udržateľných leteckých palív prevádzkovateľmi lietadiel nákladovo efektívnym spôsobom, a tým posilniť konkurencieschopnosť odvetvia leteckej dopravy v Únii, by Komisia po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami mala posúdiť, či by sa mali prijať ďalšie opatrenia na uľahčenie nákladovo efektívnej distribúcie a používania udržateľných leteckých palív na trhu leteckej dopravy v Únii oddelením nákupu udržateľných leteckých palív od ich fyzického dodávania a používania. Mohlo by sa to dosiahnuť okrem iného posúdením uskutočniteľnosti zriadenia systému obchodovateľných certifikátov na dodávku a nákup udržateľných leteckých palív s prvkami systému „book and claim“ pri súčasnom zaručení rovnakých podmienok a vysokej úrovne environmentálnej integrity, zabezpečení súladu s inými právnymi predpismi Únie vrátane smerníc 2003/87/ES a 2009/28/ES, ako aj minimalizovaní rizika podvodu, nezrovnalostí alebo dvojitého uplatňovania nárokov. Komisia by vo svojej analýze mala zohľadniť všetky relevantné globálne trendy a iniciatívy, ako aj potenciálny vplyv, ktorý by takýto systém mohol mať na fungovanie trhu, a to aj pokiaľ ide o volatilitu trhu, vývoj cien alebo obchodné správanie účastníkov trhu.

(49)

Toto nariadenie by malo zahŕňať ustanovenia o pravidelných správach pre Európsky parlament a Radu o vývoji na trhu leteckej dopravy a palív, o vykonávaní tohto nariadenia a jeho vplyve na trh leteckej dopravy v Únii, o prepojenosti ostrovov a vzdialených území a o konkurencieschopnosti leteckých dopravcov a letiskových uzlov v Únii v porovnaní s ich konkurentmi v susedných krajinách, o účinnosti kľúčových prvkov tohto nariadenia, ako sú minimálne podiely udržateľných leteckých palív, úroveň pokút alebo politický vývoj v oblasti zavádzania udržateľných leteckých palív na medzinárodnej úrovni. Tieto prvky sú kľúčové, pokiaľ ide o poskytnutie jasných informácií o stave na trhu s udržateľnými leteckými palivami, a mali by sa zohľadniť pri zvažovaní revízie tohto nariadenia. V správach Komisie by sa malo odkazovať aj na interakciu tohto nariadenia s inými príslušnými legislatívnymi aktmi, pričom by sa mali určiť ustanovenia, ktoré sa môžu aktualizovať a zjednodušiť, ako aj kroky a opatrenia, ktoré sa prijali alebo by sa mohli prijať na zníženie tlaku na celkové náklady v odvetví leteckej dopravy. V týchto správach by Komisia mala vo vhodnom prípade zvážiť možnosti zmien vrátane mechanizmov na podporu výroby a čerpania udržateľných leteckých palív, ako aj mechanizmov umožňujúcich preklenutie cenových rozdielov medzi udržateľnými leteckými palivami a konvenčnými leteckými palivami s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy tohto nariadenia na leteckú prepojenosť a hospodársku súťaž a zmierniť únik uhlíka.

(50)

Požiadavka stanovená v tomto nariadení, aby sa zabezpečilo, že na každom letisku Únie budú k dispozícii minimálne podiely udržateľných leteckých palív, by mohla motivovať prevádzkovateľov lietadiel prevádzkujúcich prípojné lety s odletom z letísk Únie a s konečným cieľovým miestom mimo Únie, aby prechádzali cez letiskové uzly mimo Únie, na ktoré sa uvedená požiadavka nevzťahuje, a nie cez letiskové uzly Únie. To by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na úkor letísk Únie a prevádzkovateľov využívajúcich takéto letiská a k riziku úniku uhlíka. V prípade, že neexistuje povinný systém používania udržateľných leteckých palív pre medzinárodné lety na úrovni organizácie ICAO alebo v komplexných mnohostranných či dvojstranných dohodách o leteckej doprave medzi Úniou a/alebo jej členskými štátmi a tretími krajinami s podobnou úrovňou ambícií v porovnaní s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení a cieľmi Parížskej dohody (10) prijatej podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ani neexistujú mechanizmy vyvinuté na medzinárodnej úrovni na zabránenie riziku úniku uhlíka a narušenia hospodárskej súťaže, Komisia by mala zvážiť najmä zriadenie cielených mechanizmov zameraných na predchádzanie týmto účinkom.

(51)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o výnimky z povinnosti dopĺňať palivo pred odletom, ktoré sa môžu udeliť prevádzkovateľom lietadiel, a stanoviť podrobné ustanovenia a technické normy na fungovanie systému označovania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(52)

Prechod na udržateľné letecké palivá bude mať aj sekundárny účinok tým, že sa zníži závislosť od dovozu fosílnych palív z tretích krajín, čím sa zvýši energetická bezpečnosť Únie. Súčasná medzinárodná politická situácia len zdôrazňuje potrebu tohto kroku.

(53)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zachovanie rovnakých podmienok na trhu leteckej dopravy v Únii a zároveň zvýšenie používania udržateľných leteckých palív, nie je možné z dôvodu cezhraničného charakteru letectva uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov charakteristík trhu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„letisko Únie“ je letisko v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES (12), na ktorom počas predchádzajúceho vykazovaného obdobia objem osobnej dopravy prevýšil 800 000 cestujúcich alebo objem nákladnej dopravy prevýšil 100 000 ton a ktoré sa nenachádza v jednom z najvzdialenejších regiónov vymenovaných v článku 349 ZFEÚ;

2.

„riadiaci orgán letiska Únie“ je s ohľadom na letisko Únie riadiaci orgán letiska v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/12/ES, alebo ak dotknutý členský štát vyhradil riadenie centralizovaných infraštruktúr používaných pre distribučné palivové systémy inému orgánu podľa článku 8 ods. 1 smernice Rady 96/67/ES (13), tento iný orgán;

3.

„prevádzkovateľ lietadiel“ je osoba, ktorá počas predchádzajúceho vykazovaného obdobia prevádzkovala aspoň 500 letov obchodnej osobnej leteckej dopravy alebo 52 letov obchodnej nákladnej leteckej dopravy s odletom z letísk Únie, alebo ak uvedenú osobu nemožno identifikovať, vlastník lietadiel;

4.

„let obchodnej leteckej dopravy“ je let prevádzkovaný na účely prepravy cestujúcich, nákladu alebo poštových zásielok za úhradu alebo v prenájme vrátane letu podnikového letectva prevádzkovaného na obchodné účely;

5.

„trasa“ je cesta uskutočnená letom so zreteľom na miesto odletu a cieľové miesto tohto letu;

6.

„letecké palivo“ je priamo využiteľné palivo vyrobené na priame použitie v lietadle;

7.

„udržateľné letecké palivá“ sú letecké palivá, ktoré sú:

8.

„letecké biopalivá“ sú letecké palivá, ktoré sú:

9.

„fosílne letecké palivá vyrobené z odpadu“ sú letecké palivá, ktoré sú fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom odseku bode 35 smernice (EÚ) 2018/2001 a ktoré spĺňajú prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu uvedenú v článku 29a ods. 2 uvedenej smernice a sú certifikované v súlade s článkom 30 uvedenej smernice;

10.

„šarža“ je množstvo udržateľných leteckých palív, ktoré možno identifikovať podľa čísla a ktoré možno vysledovať;

11.

„emisie počas životného cyklu“ sú emisie z udržateľných leteckých palív vyjadrené ako ekvivalent emisií oxidu uhličitého, ktoré zohľadňujú ekvivalent emisií oxidu uhličitého z výroby, prepravy, distribúcie a spotreby energie na palube, a to aj počas spaľovania, vypočítané v súlade s metodikami prijatými podľa článku 28 ods. 5 alebo článku 31 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 alebo podľa príslušného práva Únie;

12.

„syntetické letecké palivá“ sú letecké palivá, ktoré sú palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom odseku bode 36 smernice (EÚ) 2018/2001 a ktoré spĺňajú prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu uvedenú v článku 29a ods. 1 uvedenej smernice a sú certifikované v súlade s článkom 30 uvedenej smernice;

13.

„syntetické nízkouhlíkové letecké palivá“ sú letecké palivá nebiologického pôvodu, ktorých energetický obsah pochádza z nefosílneho nízkouhlíkového vodíka a ktoré spĺňajú prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu vo výške 70 % vypočítanú na základe metodík posudzovania takýchto úspor emisií počas životného cyklu podľa príslušného práva Únie;

14.

„konvenčné letecké palivá“ sú letecké palivá vyrobené z fosílnych neobnoviteľných zdrojov uhľovodíkových palív;

15.

„nízkouhlíkový vodík pre letectvo“ je vodík určený na použitie v lietadlách, ktorého energetický obsah pochádza z nefosílnych neobnoviteľných zdrojov a ktorý spĺňa prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu vo výške 70 % vypočítanú na základe metodík posudzovania takýchto úspor emisií počas životného cyklu podľa príslušného práva Únie;

16.

„obnoviteľný vodík pre letectvo“ je vodík určený na použitie v lietadlách, ktorý spĺňa podmienky paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom odseku bode 36 smernice (EÚ) 2018/2001 a ktorý spĺňa prahovú hodnotu úspor emisií počas životného cyklu uvedenú v článku 29a ods. 1 uvedenej smernice a je certifikovaný v súlade s článkom 30 uvedenej smernice;

17.

„vodík pre letectvo“ je obnoviteľný vodík pre letectvo alebo nízkouhlíkový vodík pre letectvo;

18.

„nízkouhlíkové letecké palivá“ sú syntetické nízkouhlíkové letecké palivá alebo nízkouhlíkový vodík pre letectvo;

19.

„dodávateľ leteckého paliva“ je dodávateľ paliva v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom odseku bode 38 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorý dodáva letecké palivo alebo vodík pre letectvo na letisku Únie;

20.

„poskytovateľ palivovej obsluhy“ je poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy, ktorý organizuje a vykonáva činnosti dopĺňania a vypúšťania paliva vrátane skladovania paliva a kontroly kvality a kvantity dodávok paliva pre prevádzkovateľov lietadiel na letiskách Únie, ako sa uvádza v prílohe k smernici 96/67/ES;

21.

„hlavné miesto podnikateľskej činnosti“ je ústredie alebo sídlo dodávateľa leteckého paliva v členskom štáte, v ktorom dodávateľ leteckého paliva vykonáva hlavné finančné a prevádzkové riadenie;

22.

„rok podávania správ“ je obdobie jedného roka od 1. januára do 31. decembra, počas ktorého sa majú predložiť správy uvedené v článkoch 8 a 10;

23.

„vykazované obdobie“ je obdobie od 1. januára do 31. decembra roku, ktorý predchádza roku podávania správ;

24.

„potrebné množstvo leteckého paliva na rok“ je množstvo leteckého paliva, ktoré sa v prílohe IV k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 965/2012 (14) uvádza ako traťové palivo a palivo na rolovanie a ktoré je potrebné na prevádzku všetkých letov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, uskutočnených prevádzkovateľom lietadiel s odletom z daného letiska Únie počas vykazovaného obdobia;

25.

„ročné množstvo nenatankovaného paliva“ je rozdiel medzi potrebným množstvom leteckého paliva na rok a skutočným množstvom načerpaného paliva prevádzkovateľom lietadiel pred letmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s odletom z daného letiska Únie počas vykazovaného obdobia;

26.

„celkové ročné množstvo nenatankovaného paliva“ je súčet ročných množstiev nenatankovaného paliva prevádzkovateľa lietadiel na všetkých letiskách Únie počas vykazovaného obdobia,

27.

„systém skleníkových plynov“ je systém, ktorý poskytuje prevádzkovateľom lietadiel výhody za používanie udržateľných leteckých palív.

a)

množstvo leteckého paliva dodaného na každom letisku Únie, vyjadrené v tonách;

b)

množstvo udržateľných leteckých palív dodaných na každom letisku Únie, a to za každý druh udržateľných leteckých palív, ako sa podrobne uvádza v písmene c), vyjadrené v tonách;

c)

v prípade každého druhu udržateľných leteckých palív dodaných na letiskách Únie proces konverzie, vlastnosti a pôvod surovín použitých na výrobu a emisie počas životného cyklu;

d)

obsah aromatických zlúčenín a naftalénov vyjadrený v objemových percentách a obsah síry v hmotnostných percentách v dodaných leteckých palivách podľa jednotlivých šarží na každom letisku Únie a na úrovni Únie, pričom sa uvedie celkový objem a hmotnosť každej šarže a testovacia metóda použitá na meranie obsahu každej látky na úrovni šarže;

e)

energetický obsah leteckého paliva a udržateľných leteckých palív dodaných na každé letisko Únie, a to za každý druh paliva.