(1)

Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda o pridružení“) predstavuje základ vzťahov medzi Úniou a Moldavskou republikou. V súlade s rozhodnutím Rady 2014/492/EÚ (3) sa hlava V dohody o pridružení, ktorá sa týka obchodu a záležitostí súvisiacich s obchodom, predbežne vykonáva od 1. septembra 2014 a po ratifikácii všetkými členskými štátmi nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Dohoda o pridružení vyjadruje želanie zmluvných strán dohody o pridružení (ďalej len „zmluvné strany“) posilniť a rozšíriť vzťahy ambicióznym a inovačným spôsobom, uľahčiť a dosiahnuť postupnú hospodársku integráciu, a to v súlade s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z členstva zmluvných strán v Svetovej obchodnej organizácii.

(3)

V článku 143 dohody o pridružení sa stanovuje postupné vytvorenie zóny voľného obchodu medzi zmluvnými stranami v súlade s článkom XXIV Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT 1994). Na uvedený účel sa v článku 147 dohody o pridružení stanovuje postupné odstránenie ciel v súlade so zoznamami, ktoré sú uvedené v prílohe XV k dohode o pridružení, a možnosť urýchliť a rozšíriť rozsah tohto odstránenia.

(4)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine, ktorá prebieha od 24. februára 2022 má zásadne negatívny vplyv na schopnosť Moldavskej republiky obchodovať so zvyškom sveta, a to najmä preto, že vývoz z Moldavskej republiky sa spolieha na tranzit cez ukrajinské územie a používanie ukrajinskej infraštruktúry, ktoré sú v súčasnosti z veľkej časti nedostupné. Za takýchto kritických okolností a s cieľom zmierniť negatívne účinky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine na hospodárstvo Moldavskej republiky je potrebné urýchliť rozvoj užších hospodárskych vzťahov medzi Úniou a Moldavskou republikou a poskytnúť hospodárstvu Moldavskej republiky rýchlu podporu. Je preto potrebné a vhodné naďalej stimulovať obchodné toky a udeľovať koncesie vo forme opatrení na liberalizáciu obchodu pre všetky výrobky, a to v súlade s urýchlením odstraňovania ciel v obchodnom styku medzi Úniou a Moldavskou republikou.

(5)

V súlade s článkom 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii má Únia zabezpečiť súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti. Podľa článku 207 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika má uskutočňovať v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1279 (4) stratí účinnosť 24. júla 2023.

(7)

Opatrenia na liberalizáciu obchodu stanovené týmto nariadením by mali mať túto formu: i) pozastavenie uplatňovania systému vstupných cien na ovocie a zeleninu, a ii) pozastavenie všetkých colných kvót a dovozných ciel. Prostredníctvom týchto opatrení Únia prehĺbi hospodársku integráciu medzi Moldavskou republikou a Úniou a dočasne poskytne primeranú hospodársku podporu Moldavskej republike a hospodárskym subjektom dotknutým útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine.

(8)

S cieľom predchádzať podvodom by mal byť nárok na opatrenia na liberalizáciu obchodu stanovené týmto nariadením podmienený tým, že Moldavská republika bude dodržiavať všetky príslušné podmienky na získanie výhod podľa dohody o pridružení vrátane pravidiel pôvodu dotknutých výrobkov a súvisiacich postupov, ako aj tým, že Moldavská republika nadviaže úzku administratívnu spoluprácu s Úniou podľa dohody o pridružení.

(9)

Moldavská republika by sa mala zdržať zavedenia nových ciel alebo poplatkov s rovnocenným účinkom a nových množstvových obmedzení alebo opatrení s rovnocenným účinkom na dovoz s pôvodom v Únii, zvýšenia existujúcich ciel alebo poplatkov či zavedenia akýchkoľvek iných obmedzení, ak to nie je jasne odôvodnené v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. V prípade, že Moldavská republika nedodrží ktorúkoľvek z uvedených podmienok, Komisia by mala byť oprávnená dočasne pozastaviť uplatňovanie buď všetkých opatrení na liberizáciu obchodu stanovených týmto nariadením, alebo ich časti.

(10)

V článku 2 dohody o pridružení sa okrem iného stanovuje, že dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd, ako aj boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, súvisiacich materiálov a ich nosičov predstavujú základné prvky dohody o pridružení. Podľa toho istého článku sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať najmä tieto všeobecné zásady: dodržiavanie zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, boj proti korupcii, organizovanej alebo inej trestnej činnosti vrátane činností nadnárodného charakteru a proti terorizmu a dodržiavanie zásad udržateľného rozvoja a účinného multilateralizmu. Je vhodné zaviesť možnosť dočasného pozastavenia opatrení na liberalizáciu obchodu stanovených v tomto nariadení, ak Moldavská republika nebude dodržiavať tieto základné prvky alebo uvedené všeobecné zásady.

(11)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na dočasné pozastavenie opatrení na liberalizáciu obchodu stanovených v tomto nariadení v prípadoch, keď dovoz podľa tohto nariadenia nepriaznivo ovplyvňuje výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú podobné alebo priamo konkurujúce výrobky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(12)

S výhradou trojmesačného posúdenia Komisiou, ktoré vychádza z pravidelného monitorovania vplyvu tohto nariadenia, a ktoré sa začne buď na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu, alebo z vlastnej iniciatívy Komisie, je potrebné stanoviť možnosť opätovného zavedenia ciel, ktoré by inak boli uplatniteľné na základe dohody o pridružení, na dovoz akýchkoľvek výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré majú nepriaznivý vplyv na trh Únie s podobnými alebo priamo konkurujúcimi výrobkami.

(13)

Výročná správa Komisie o vykonávaní prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohody o pridružení, by mala zahŕňať podrobné hodnotenie vykonávania opatrení na liberizáciu obchodu stanovených týmto nariadením.

(14)

Vzhľadom na hospodársku situáciu v Moldavskej republike a na uplynutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2022/1279 24. júla 2023 by toto nariadenie malo z naliehavých dôvodov nadobudnúť účinnosť 25. júla 2023,

(1)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine vystavila európsky obranný priemysel a trh s obrannými zariadeniami skúške a odhalila viacero nedostatkov, ktoré oslabujú ich schopnosť uspokojovať bezpečným a včasným spôsobom naliehavé potreby členských štátov v oblasti výrobkov a systémov obranného priemyslu, ako je munícia a riadené strely, vzhľadom na vysokú mieru spotreby týchto výrobkov a systémov počas konfliktu s vysokou intenzitou.

(2)

Únia a jej členské štáty od 24. februára 2022 neustále zintenzívňujú svoje úsilie, aby pomohli uspokojiť naliehavé potreby Ukrajiny v oblasti obrany. V tejto súvislosti sa navyše hlavy štátov alebo predsedovia vlád Únie, konfrontovaní s rastúcou nestabilitou, strategickým súperením a bezpečnostnými hrozbami, stretli 11. marca 2022 vo Versailles, kde sa rozhodli prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť Únie a podniknúť ďalšie dôležité kroky smerujúce k vybudovaniu európskej suverenity. Zaviazali sa k „posilneniu európskych obranných spôsobilostí“ a dohodli sa, že zvýšia výdavky na obranu, zintenzívnia spoluprácu prostredníctvom spoločných projektov a spoločného obstarávania obranných spôsobilostí, odstránia nedostatky, podporia inovácie a posilnia a rozvinú obranný priemysel Únie. Rada 21. marca 2022 odsúhlasila „Strategický kompas pre silnejšiu bezpečnosť a obranu Únie v nasledujúcom desaťročí“ (ďalej len „Strategický kompas“), ktorý Európska rada následne schválila 24. marca 2022. V Strategickom kompase sa zdôrazňuje potreba zvýšiť výdavky na obranu a viac investovať do spôsobilostí tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

(3)

Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili 18. mája 2022 spoločné oznámenie o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe, v ktorom zdôraznili, že v Únii existujú nedostatky v oblasti financovania obrany, nedostatky v obrannom priemysle a nedostatky v oblasti obranných spôsobilostí. Komisia 19. júla 2022 predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní, ktorý má za cieľ podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi vo fáze obstarávania a na základe spolupráce odstrániť najnaliehavejšie a najkritickejšie nedostatky, najmä tie, ktoré vznikli v reakcii na prebiehajúcu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine. Posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní prispeje k posilneniu spoločného obstarávania v oblasti obrany a prostredníctvom súvisiaceho financovania zo strany Únie k posilneniu spôsobilostí obranného priemyslu Únie a k adaptácii obranného priemyslu Únie na štrukturálne zmeny na trhu, ktoré sú následkom zvýšeného dopytu v dôsledku nových výziev, ako je návrat konfliktu s vysokou intenzitou.

(4)

Vzhľadom na situáciu na Ukrajine a jej naliehavé potreby v oblasti obrany, najmä pokiaľ ide o muníciu, sa Rada 20. marca 2023 dohodla na trojzložkovom prístupe, ktorého cieľom je poskytnúť Ukrajine v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov v rámci spoločného úsilia jeden milión kusov delostreleckej munície. Odsúhlasila, že Ukrajine urýchlene dodá muníciu zem – zem a delostreleckú muníciu, a ak bude o to požiadaná aj riadené strely z existujúcich zásob alebo prehodnotením priorít v rámci existujúcich objednávok. Ďalej vyzvala členské štáty, aby spoločne obstarali muníciu a na požiadanie riadené strely od európskeho obranného priemyslu (a Nórska) v rámci existujúceho projektu Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“) alebo prostredníctvom doplnkových projektov obstarávania pod vedením členských štátov, aby tak doplnili svoje zásoby a zároveň mohli pokračovať v podpore pre Ukrajinu. V snahe podporiť toto úsilie sa Rada dohodla na mobilizácii primeraných finančných prostriedkov, a to aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja. Rada zároveň poverila Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na urýchlenú podporu zvýšenia výrobných kapacít európskeho obranného priemyslu, zabezpečenie dodávateľských reťazcov, uľahčenie efektívnych postupov obstarávania, riešenie nedostatočných výrobných kapacít a podporu investícií, v to prípade potreby aj prostredníctvom mobilizácie rozpočtu Únie. Takáto podpora investícii je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby boli vlastné bezpečnostné potreby Únie vždy primerane uspokojené a aby obranný priemysel a vnútorný trh Únie dokázali reagovať na súčasné výzvy. Tieto tri vzájomne prepojené zložky je potrebné vykonávať súbežne a koordinovane. S cieľom zabezpečiť primerané vykonávanie týchto troch zložiek sa budú organizovať pravidelné zasadnutia národných riaditeľov pre vyzbrojovanie s osobitnou skupinou pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany (pozostávajúcou zo zástupcov Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a agentúry EDA) s cieľom posúdiť potreby a schopnosti priemyslu a zároveň zabezpečiť potrebnú úzku koordináciu.

(5)

Rada prijala 13. apríla 2023 opatrenie pomoci v rámci Európskeho mierového nástroja v hodnote 1 miliardy EUR na podporu ukrajinských ozbrojených síl, ktoré umožní refundovať členským štátom náklady na muníciu zem – zem a delostreleckú muníciu a prípadne riadené strely darované Ukrajine z existujúcich zásob alebo v dôsledku prehodnotenia priorít v rámci existujúcich objednávok v období od 9. februára do 31. mája 2023. Pokiaľ ide o spoločné obstarávanie, dohodu o projekte agentúry EDA týkajúcom sa spoločného obstarávania munície doteraz podpísalo 24 členských štátov spolu s Nórskom.

(6)

Spoločné úsilie, ktoré má členským štátom umožniť doplniť svoje vyčerpané zásoby a podporiť Ukrajinu, môže byť účinné len vtedy, ak Únia dokáže na strane dodávky včas dodať požadované výrobky obranného priemyslu. Keďže zásoby sa rýchlo zmenšujú a výroba v Únii dosiahla takmer maximálnu kapacitu pri objednávkach z členských štátov alebo tretích krajín, pričom ceny už teraz prudko stúpajú, sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni priemyselnej politiky Únie, ktoré zabezpečia rýchle zvýšenie výrobných kapacít.

(7)

Osobitná skupina pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá sa zameriava na koordináciu veľmi krátkodobých potrieb obstarávania v oblasti obrany a na spoluprácu s členskými štátmi a výrobcami v oblasti obrany z Únie s cieľom podporiť spoločné obstarávanie na doplnenie zásob, najmä vzhľadom na podporu poskytovanú Ukrajine, svojou činnosťou zdôrazňuje, že priemysel Únie má výrobné kapacity v oblasti munície zem – zem a delostreleckej munície, ako aj riadených striel (ďalej len „príslušné výrobky obranného priemyslu“). Výrobné kapacity v rámci odvetvia obranného priemyslu Únie však boli nastavené tak, aby vyhovovali časom, keď sa výzvy líšili od tých, ktorým Únia v súčasnosti čelí. Toky dodávok boli prispôsobené miernejšiemu dopytu, pričom dochádzalo k vytváraniu len minimálnych zásob a ku globálnej diverzifikácii dodávateľov v záujme zníženia nákladov, v dôsledku čoho bolo odvetvie obranného priemyslu Únie vystavené závislosti. Súčasná výrobná kapacita a existujúce dodávateľské a hodnotové reťazce preto v tejto súvislosti neumožňujú bezpečné a včasné dodávanie potrebných výrobkov obranného priemyslu, aby bolo možné uspokojiť bezpečnostné potreby členských štátov a ďalej podporovať ukrajinské potreby, čím vzniká na trhu s príslušnými výrobkami obranného priemyslu napätie a riziko efektu vytláčania. Preto je potrebná ďalšia intervencia na úrovni Únie.

(8)

V súlade s článkom 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má Únia prispievať k dosiahnutie cieľa, ktorým je urýchliť adaptáciu priemyslu na štrukturálne zmeny. Preto sa zdá vhodné podporiť priemysel Únie v snahe zvýšiť jeho objem výroby, skrátiť jeho výrobnú lehotu a odstrániť potenciálne úzke miesta alebo faktory, ktoré by mohli oneskoriť alebo zabrániť včasnej dostupnosti a dodávkam príslušných výrobkov obranného priemyslu.

(9)

Opatrenia prijaté na úrovni Únie by sa mali zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne v oblasti munície a riadených striel, aby sa umožnila jej naliehavá adaptácia na štrukturálne zmeny.

(10)

Na tento účel by sa mal zriadiť nástroj finančnej podpory na posilnenie priemyslu v celom dodávateľskom a hodnotovom reťazci súvisiacom s výrobou príslušných výrobkov obranného priemyslu v Únii (ďalej len „nástroj“).

(11)

Osobitná štruktúra, podmienky oprávnenosti a kritériá stanovené v tomto nariadení sú špecifické pre tento krátkodobý nástroj a určujú ich osobitné okolnosti a súčasná núdzová situácia.

(12)

Nástroj bude koherentný s existujúcimi iniciatívami Únie zameranými na spoluprácu v oblasti obrany, ako sú iniciatívy v rámci Európskeho obranného fondu, navrhované posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní, ako aj Európsky mierový nástroj, a bude vytvárať synergie s inými programami Únie. Nástroj je plne v súlade s ambíciami Strategického kompasu.

(13)

Na nástroj by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (3) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), pokiaľ nie je uvedené inak.

(14)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, a to za predpokladu, že žiadateľ vie preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však nie sú oprávnené, s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov. S cieľom reagovať na výzvu Rady z 20. marca 2023 na urýchlenie dodávok príslušných výrobkov obranného priemyslu by v rozhodnutí o financovaní malo byť možné stanoviť finančné príspevky v súvislosti s akciami, ktoré sa vzťahujú na obdobie začínajúce uvedeným dátumom.

(15)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania nástroja stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (4).

(16)

Možnosti stanovené v článku 73 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (5) by sa mohli uplatniť za predpokladu, že projekt je v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a s rozsahom pôsobnosti Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu plus, ako sú stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (6) a (EÚ) 2021/1057 (7). V súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) 2021/1060 má Komisia posúdiť zmenené programy predložené zo strany členského štátu a predložiť pripomienky do dvoch mesiacov od predloženia zmeneného programu. Vzhľadom na naliehavosť situácie by sa Komisia mala usilovať o to, aby bolo posudzovanie zmenených národných programov ukončené bez zbytočného odkladu.

(17)

Pri navrhovaní zmenených alebo nových plánov obnovy a odolnosti v súlade s článkom 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (8) by členské štáty mali mať možnosť navrhnúť opatrenia, ktoré prispievajú tiež k cieľom nástroja, v súlade s účelmi a požiadavkami stanovenými rozhodnutím Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (9), nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (10) a nariadením (EÚ) 2021/241. Na uvedený účel by členské štáty mali zvážiť najmä opatrenia spojené s návrhmi predloženými na základe výzvy na predkladanie návrhov v rámci nástroja, ktorým bola udelená známka excelentnosti v súlade s nástrojom.

(18)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (12), (Euratom, ES) č. 2185/96 (13) a (EÚ) 2017/1939 (14) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v náležitých prípadoch uloženia administratívnych sankcií. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (15). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zároveň má zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(19)

Členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru by mali mať možnosť zúčastňovať sa na nástroji ako pridružené krajiny v rámci spolupráce podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (16), ktorá umožňuje vykonávanie ich účasti na programoch Únie na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo vyžadovať od uvedených tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(20)

Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré tiež ovládajú celé nadobúdanie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, sa fungovanie odvetvia obranného priemyslu neriadi obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Priemysel sa preto nezapája do významných priemyselných investícií financovaných z vlastných zdrojov, robí tak len na základe záväzných objednávok. Hoci záväzné objednávky členských štátov sú predpokladom pre akékoľvek investície, Komisia môže zasiahnuť a znížiť riziko priemyselných investícií prostredníctvom grantov a úverov, čo umožní rýchlejšiu adaptáciu na prebiehajúce štrukturálne zmeny na trhu. V súčasnom núdzovom kontexte by podpora Únie mala pokrývať až 50 % priamych oprávnených nákladov, aby prijímatelia mohli čo najskôr vykonať opatrenia, znížiť riziko svojich investícií, a tým urýchliť dostupnosť príslušných výrobkov obranného priemyslu.

(21)

Nástroj by mal prostredníctvom prostriedkov vymedzených v nariadení o rozpočtových pravidlách poskytovať finančnú podporu na akcie, ktoré prispievajú k včasnej dostupnosti a dodávkam príslušných výrobkov obranného priemyslu, ako sú činnosti priemyselnej koordinácie a vytvárania sietí, prístup k financovaniu pre podniky zapojené do výroby príslušných výrobkov obranného priemyslu, rezervovanie kapacít, priemyselné procesy obnovovania expirovaných výrobkov, rozšírenie, optimalizácia, modernizácia, vylepšenie alebo reprofilácia existujúcich výrobných kapacít alebo vytvorenie nových výrobných kapacít v uvedenej oblasti, ako aj odborná príprava zamestnancov.

(22)

Keďže cieľom nástroja je zvýšiť konkurencieschopnosť a efektívnosť obranného priemyslu Únie, na podporu by mali byť oprávnené len subjekty, či už vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve, ktoré sú usadené a majú svoje výkonné riadiace štruktúry v Únii alebo v pridružených krajinách. Uvedené subjekty by buď nemali byť ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, alebo alternatívne by mali podliehať preverovaniu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (17) a v prípade potreby zmierňujúcim opatreniam, a to s ohľadom na ciele uvedené v článku 4 tohto nariadenia. Subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine, alebo subjekt, ktorý je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ale svoje výkonné riadiace štruktúry má v nepridruženej tretej krajine, by nemal byť oprávnený stať sa príjemcom zapojeným do akcie.

(23)

Subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine, ktoré sú ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny a ktoré neboli predmetom preverenia v zmysle nariadenia (EÚ) 2019/452 ani prípadných zmierňujúcich opatrení, by mali byť oprávnené byť príjemcami len vtedy, ak sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sa stanovuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ), a to aj pokiaľ ide o posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Účasť takýchto subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi nástroja. V tejto súvislosti by sa ovládanie malo chápať ako schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na subjekt priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských subjektov. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. Zároveň by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok. Vzhľadom na naliehavosť situácie vyplývajúcej z existujúcej krízy v oblasti dodávok munície by sa v nástroji mali zohľadniť existujúce dodávateľské reťazce.

(24)

Infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje príjemcov zapojených do akcie podporovanej z nástroja by sa mali nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej krajiny počas celého trvania akcie .

(25)

Z nástroja by sa nemalo finančne podporovať zvyšovanie výrobných kapacít príslušných výrobkov obranného priemyslu, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, ktoré limituje možnosť členských štátov tieto príslušné výrobky obranného priemyslu používať. Príjemca by sa mal zamerať na zabezpečenie toho, aby akcia financovaná z nástroja umožnila dodanie výstupov Ukrajine.

(26)

Podľa článku 85 rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1764 (18) sú fyzické osoby a subjekty a inštitúcie usadené v zámorských krajinách a územiach oprávnené na financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi nástroja a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je príslušná zámorská krajina alebo územie spojené.

(27)

Pri posudzovaní návrhov predložených žiadateľmi by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť tomu, ako prispievajú k cieľom nástroja. Návrhy by sa mali posudzovať najmä na základe toho, ako prispievajú k zvyšovaniu, rezervovaniu alebo modernizácii výrobných kapacít, ako aj k rekvalifikácii a zvyšovaniu úrovne zručností súvisiacej pracovnej sily. Pri posudzovaní by sa malo zohľadniť aj to, ako prispievajú k skráteniu výrobnej lehoty príslušných výrobkov obranného priemyslu, a to aj prostredníctvom mechanizmov prehodnotenia priorít, k identifikácii a odstráneniu úzkych miest v ich dodávateľských reťazcoch, ako aj k rozvoju odolnosti týchto dodávateľských reťazcov prostredníctvom rozvoja a sfunkčnenia cezhraničnej spolupráce podnikov, v značnej miere najmä malých a stredných podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v dotknutých dodávateľských reťazcoch.

(28)

Pri navrhovaní, udeľovaní a vykonávaní finančnej podpory Únie by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby takáto podpora nemala nepriaznivý vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(29)

Okrem toho kríza spôsobená útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine nielenže poukázala na nedostatky v odvetví obranného priemyslu Únie, ale priniesla aj výzvy z hľadiska fungovania vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu. Súčasný geopolitický kontext so sebou skutočne prináša výrazné zvýšenie dopytu, ktorý ovplyvňuje fungovanie vnútorného trhu výroby a predaja príslušných výrobkov obranného priemyslu a ich komponentov v Únii. Zatiaľ čo niektoré členské štáty v záujme národnej bezpečnosti prijali alebo pravdepodobne prijmú opatrenia na zachovanie svojich vlastných zásob, iné čelia ťažkostiam pri prístupe k tovaru potrebnému na výrobu alebo nadobudnutie príslušných výrobkov obranného priemyslu. Niekedy sú ťažkosti s prístupom k jednej surovine alebo ku konkrétnemu komponentu prekážkou v celých výrobných reťazcov. V snahe zaistiť fungovanie vnútorného trhu je potrebné stanoviť koordinovaným spôsobom harmonizované pravidlá na zvýšenie bezpečnosti dodávok príslušných výrobkov obranného priemyslu. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať zrýchlenie postupu vydávania povolení a uľahčenie postupov obstarávania. Uvedené opatrenia by mali vychádzať z článku 114 ZFEÚ.

(30)

Vzhľadom na význam zaistenia bezpečnosti dodávok príslušných výrobkov obranného priemyslu by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa administratívne žiadosti súvisiace s plánovaním, výstavbou a prevádzkou výrobných zariadení, transferom vstupov v rámci Únie, ako aj kvalifikáciou a certifikáciou príslušných konečných výrobkov, spracúvali efektívne a včas.

(31)

Na dosiahnutie všeobecného cieľa verejnej politiky, ktorým je bezpečnosť, je nevyhnutné, aby sa čo najrýchlejšie zriadili výrobné zariadenia súvisiace s výrobou príslušných výrobkov obranného priemyslu, pričom však administratívne zaťaženie zostane na minimálnej úrovni. Z tohto dôvodu by členské štáty mali žiadosti týkajúce sa plánovania, výstavby a prevádzky závodov a zariadení na výrobu príslušných výrobkov obranného priemyslu vybavovať čo najrýchlejšie. Takýmto žiadostiam by mala byť pridelená priorita, ak sa v konkrétnom prípade zvažujú právne záujmy.

(32)

Vzhľadom na cieľ tohto nariadenia, ako aj na núdzovú situáciu a výnimočný kontext jeho prijatia, by členské štáty mali v jednotlivých prípadoch zvážiť použitie výnimiek súvisiacich s oblasťou obrany na základe vnútroštátneho práva a uplatniteľného práva Únie, ak sa domnievajú, že použitie takýchto výnimiek by uľahčilo dosiahnutie tohto cieľa. Mohlo by sa to vzťahovať najmä na právo Únie týkajúce sa otázok životného prostredia, zdravia a bezpečnosti, ktoré je nevyhnutné na zlepšovanie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj na dosiahnutie udržateľného a bezpečného rozvoja. Vykonávanie uvedeného práva by však mohlo vytvárať aj regulačné prekážky, ktoré by brzdili potenciál obranného priemyslu Únie pri zvyšovaní výroby a dodávok príslušných výrobkov obranného priemyslu. Je kolektívnou zodpovednosťou Únie a jej členských štátov, aby urýchlene preskúmali akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli prijať na zmiernenie možných prekážok. Žiadne takéto opatrenie, či už na úrovni Únie, na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, by nemalo ohrozovať životné prostredie, zdravie a bezpečnosť.

(33)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (19) je harmonizovať postupy verejného obstarávania na zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, čím sa umožní splniť bezpečnostné požiadavky členských štátov a povinnosti vyplývajúce zo ZFEÚ. Uvedená smernica obsahuje najmä osobitné ustanovenia upravujúce naliehavé situácie vyplývajúce z krízy, najmä skrátené lehoty na predkladanie ponúk a možnosť použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Mimoriadna naliehavosť spôsobená súčasnou krízou dodávok munície by však mohla byť nezlučiteľná aj s týmito ustanoveniami, ak majú dva alebo viaceré členské štáty v úmysle zapojiť sa do spoločného obstarávania. V niektorých prípadoch je jediným riešením, ktoré zabezpečuje bezpečnostné záujmy týchto členských štátov, otvoriť existujúcu rámcovú dohodu pre verejných obstarávateľov/obstarávateľov z členských štátov, ktorí neboli jej pôvodnými zmluvnými stranami, hoci táto možnosť v pôvodnej rámcovej dohode stanovená nebola.

(34)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie sa zmeny verejnej zákazky majú prísne obmedzovať na to, čo je za daných okolností absolútne nevyhnutné, pričom sa v čo najväčšej možnej miere dodržiavajú zásady nediskriminácie, transparentnosti a proporcionality. V tejto súvislosti by malo byť možné odchýliť sa od smernice 2009/81/ES tak, že sa zvýšia množstvá stanovené v rámcovej dohode a dohoda sa zároveň otvorí účasti verejných obstarávateľov/obstarávateľov z iných členských štátov. Pokiaľ ide o tieto dodatočné množstvá, títo verejní obstarávatelia/obstarávatelia by mali mať rovnaké podmienky ako pôvodný verejný obstarávateľ/obstarávateľ, ktorý uzavrel pôvodnú rámcovú dohodu. V takýchto prípadoch by mal pôvodný verejný obstarávateľ/obstarávateľ tiež umožniť každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky verejného obstarávateľa/obstarávateľa pôvodne stanovené v postupe obstarávania pre rámcovú dohodu vrátane požiadaviek na kvalitatívne výbery, ako sa uvádza v článkoch 39 až 46 smernice 2009/81/ES, pripojiť sa k uvedenej rámcovej dohode. Popri tom by sa mali prijať vhodné opatrenia na zaistenie transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby mohli byť informované všetky potenciálne zainteresované strany. V snahe obmedziť účinky týchto zmien na hladké fungovanie vnútorného trhu a zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže by malo byť možné uzatvárať takéto zmeny rámcových dohôd len do 30. júna 2025.

(35)

Aby bola európska obranná technologická a priemyselná základňa konkurencieschopná, inovatívna a odolná a aby zároveň dokázala zvyšovať svoje výrobné kapacity, musí mať prístup k verejnému aj súkromnému financovaniu. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 15. februára 2022 s názvom „Príspevok Komisie k európskej obrane“, iniciatívy Únie v oblasti udržateľného financovania zostávajú v súlade s úsilím Únie o uľahčenie dostatočného prístupu európskeho obranného priemyslu k financovaniu a investíciám. V tejto súvislosti rámec Únie pre udržateľné financovanie nebráni realizovať investície do činností súvisiacich s obranou. Obranný priemysel Únie významne prispieva k odolnosti a bezpečnosti Únie, a teda aj k mieru a sociálnej udržateľnosti. V rámci iniciatív Únie týkajúcich sa politík udržateľného financovania sa kontroverzné zbrane, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné dohovory zakazujúce ich vývoj, výrobu, hromadenie, používanie, transfer a dodávky, ktoré podpísali členské štáty, považujú za nezlučiteľné s požiadavkami sociálnej udržateľnosti. Odvetvie obranného priemyslu Únie podlieha prísnej regulačnej kontrole, ktorú vykonávajú členské štáty v súvislosti s transferom a vývozom vojenských položiek a položiek s dvojakým použitím. V tejto súvislosti by záväzok vnútroštátnych a európskych finančných aktérov – ako sú národné podporné banky a inštitúcie – podporovať európsky obranný priemysel vyslal silný signál súkromnému sektoru. Európska investičná banka by pri dôslednom plnení svojich ďalších poslaní v oblasti hospodárskeho rozvoja a financovania verejnej politiky vrátane dvojakej zelenej a digitálnej transformácie a v súlade s článkom 309 ZFEÚ a svojím štatútom mala posilniť svoju podporu európskeho obranného priemyslu a spoločného obstarávania nad rámec svojej už existujúcej podpory dvojakého použitia v prípadoch, keď by takéto investície jednoznačne slúžili na realizáciu priorít Strategického kompasu.

(36)

Podniky v hodnotových reťazcoch príslušných výrobkov obranného priemyslu by mali mať prístup k dlhovému financovaniu, aby sa urýchlili investície potrebné na zvýšenie výrobných kapacít. Nástroj by mal uľahčiť prístup k finančným prostriedkom pre podniky v Únii pôsobiace v sektore munície a riadených striel. Týmto nariadením by sa malo najmä zabezpečiť, aby sa týmto podnikom poskytovali rovnaké podmienky aké sa ponúkajú iným podnikom, pričom by sa mali prevziať akékoľvek dodatočné náklady, ktoré vzniknú osobitne pre sektor obrany.

(37)

Komisia by mala mať možnosť v rámci činností na uľahčenie investícií zriadiť osobitný nástroj, ktorý sa bude označovať ako „Fond na zvyšovanie výrobných kapacít“. Fond na zvyšovanie výrobných kapacít by sa mal implementovať formou nepriameho riadenia. Komisia by v tejto súvislosti mala preskúmať najvhodnejší spôsob, ako využiť rozpočet Únie na uvoľnenie verejných a súkromných investícií na podporu požadovaného rýchleho zvyšovania výroby, napríklad prostredníctvom mechanizmu kombinovaného financovania, a to aj v rámci Fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (20), a to v úzkej spolupráci so svojimi implementujúcimi partnermi. Činnosti fondu na zvyšovanie výrobných kapacít by mali podporovať zvyšovanie výrobných kapacít v sektore munície a riadených striel tak, že poskytnú príležitosti na zvýšenú dostupnosť finančných prostriedkov pre spoločnosti v celom hodnotovom reťazci.

(38)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovného programu a pridelenie financovania na vybrané akcie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(39)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to reagovať na vplyv krízy v oblasti bezpečnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(40)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä články 101 až 109 ZFEÚ a právne akty, ktorými sa uvedené články vykonávajú.

(41)

V súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa prevádzkové výdavky vyplývajúce z hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o EÚ majú účtovať na ťarchu rozpočtu Únie s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

(42)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22) by sa toto nariadenie malo hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Vo vhodnom prípade by takéto požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov tohto nariadenia v praxi. Komisia by mala najneskôr 30. júna 2024 vykonať hodnotenie tohto nariadenia, a to aj s cieľom predložiť vo vhodnom prípade návrhy na zmeny tohto nariadenia.

(43)

Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie bezpečnosti dodávok spôsobené útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(44)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov,

(1)

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 2011/65/EÚ sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby elektrické a elektronické zariadenia uvádzané na trh neobsahovali nebezpečné látky uvedené v prílohe II k danej smernici. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na niektoré vyňaté použitia uvedené v prílohe IV k uvedenej smernici.

(2)

Kategórie elektrických a elektronických zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2011/65/EÚ, sú uvedené v prílohe I k danej smernici.

(3)

Olovo je obmedzovanou látkou uvedenou v prílohe II k smernici 2011/65/EÚ.

(4)

Dňa 1. decembra 2021 bola Komisii doručená žiadosť v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice 2011/65/EÚ o zaradenie výnimky do zoznamu v prílohe IV k uvedenej smernici týkajúcej sa olova ako tepelného stabilizátora v polyvinylchloride použitom ako východiskový materiál v snímačoch, ktoré sa používajú v diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro (ďalej len „požadovaná výnimka“).

(5)

Diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro opísané v požadovanej výnimke patria do kategórie 8 „zdravotnícke pomôcky“ prílohy I k smernici 2011/65/EÚ.

(6)

Na účely hodnotenia požadovanej výnimky bolo vykonané technické a vedecké posúdenie (2). Súčasťou hodnotenia boli konzultácie v súlade s článkom 5 ods. 7 smernice 2011/65/EÚ. Pripomienky doručené v priebehu predmetných konzultácií sa zverejnili na osobitnej webovej stránke.

(7)

V hodnotení požadovanej výnimky sa dospelo k záveru, že nahradenie olova v špecifických snímačoch ešte nie je dokončené. Dostupnosť náhrad za takéto špecifické pomôcky nie je zabezpečená, pretože súčasné náhrady olova nie sú spoľahlivé v prípade všetkých parametrov (napríklad kreatinín a dusík močoviny v krvi) alebo majú pri týchto parametroch nízku presnosť. Okrem toho sa v hodnotení dospelo k záveru, že zamietnutie požadovanej výnimky by malo negatívny dosah na zdravotnú starostlivosť.

(8)

Požadovaná výnimka teda spĺňa aspoň jednu z príslušných podmienok uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/65/EÚ, keďže nie je zabezpečená spoľahlivosť náhrad na špecifické použitie, ktoré je predmetom žiadosti o výnimku. Zohľadňujú sa aj celkové negatívne vplyvy na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a socioekonomický vplyv neudelenia výnimky.

(9)

Požadovaná výnimka je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3), a teda sa ňou neoslabuje ochrana životného prostredia a zdravia stanovená v uvedenom nariadení.

(10)

Preto je vhodné udeliť požadovanú výnimku zaradením príslušného použitia do prílohy IV k smernici 2011/65/EÚ, pokiaľ ide o elektrické a elektronické zariadenia kategórie 8.

(11)

Vzhľadom na očakávanú dostupnosť nahradenia olova v použití, ktoré je predmetom výnimky, a na možné budúce obmedzenia týkajúce sa olova v polyvinylchloride podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 je potrebné udeliť výnimku na obmedzené obdobie platnosti do 31. decembra 2023. Uvedená doba platnosti je stanovená v súlade s článkom 5 ods. 2 prvým pododsekom smernice 2011/65/EÚ.

(12)

Smernica 2011/65/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada sa 4. februára 2008 dohodla na vymenovaní osobitného zástupcu Európskej únie (ďalej len „OZEÚ“) v Kosove.

(2)

Rada 30. júla 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/1135 (1), ktorým bol pán Tomáš SZUNYOG vymenovaný za OZEÚ v Kosove. Mandát OZEÚ bol predĺžený rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/1194 (2) a uplynie 31. augusta 2023.

(3)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalšie obdobie 12 mesiacov a mala by sa stanoviť nová finančná referenčná suma v období od 1. septembra 2023 do 31. augusta 2024.

(4)

OZEÚ bude mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

(1)

Rada sa 7. júla 2003 dohodla na vymenovaní osobitného zástupcu Európskej únie (ďalej len „OZEÚ“) pre Zakaukazsko.

(2)

Rada 13. novembra 2017 prijala rozhodnutie (SZBP) 2017/2071 (1), ktorým bol pán Toivo KLAAR vymenovaný za OZEÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku. Mandát OZEÚ bol postupne predlžovaný, naposledy rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/1237 (2) a jeho platnosť má uplynúť 31. augusta 2023.

(3)

Mandát OZEÚ by sa mal predĺžiť o ďalšie obdobie 12 mesiacov a mala by sa stanoviť nová finančná referenčná suma v období od 1. septembra 2023 do 31. augusta 2024.

(4)

OZEÚ bude svoj mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,