14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/1

(1)

Nariadením (ES) č. 1130/2008 zo 14. novembra 2008, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(2)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(3)

Komisia pokračovala v prešetrovaní aspektov týkajúcich sa záujmu Spoločenstva a vykonala ďalšie analýzy informácií, ktoré po uložení dočasných antidumpingových opatrení poskytli dodávatelia, maloobchodníci a obchodné združenia v Spoločenstve.

(4)

Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a predbežné zistenia sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili. Na tento účel sa uskutočnili ďalšie overovacie návštevy v týchto spoločnostiach:

Neprepojení dovozcovia v Spoločenstve:

Overovacie návštevy sa uskutočnili aj v priestoroch spoločností uvedených v odôvodnení 31.

(5)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových opatrení na dovoz určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov s pôvodom v ČĽR a konečný výber súm zaistených dočasným clom. Tiež im bolo poskytnuté obdobie, počas ktorého sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť.

(6)

Pripomíname, že prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Pokiaľ ide o trendy významné z hľadiska posúdenia ujmy, Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od roku 2004 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že nebolo správne zvoliť za obdobie prešetrovania rok 2007, pretože určité udalosti, ako napríklad meniace sa vývozné subvencie a politiky v oblasti zamestnanosti ČĽR, a pohyby výmenných kurzov, ku ktorým došlo v rokoch 2007 a 2008, zohrávali úlohu pri analýze ujmy.

(8)

Je potrebné poznamenať, že podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia by obdobie prešetrovania malo pokrývať obdobie prebiehajúce bezprostredne pred začatím konania. Súčasné prešetrovanie sa začalo 16. februára 2008. Pokiaľ ide o preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy, toto preskúmanie sa zvyčajne vzťahuje na obdobie troch alebo štyroch rokov pred začiatkom prešetrovania, pričom končí súčasne s obdobím prešetrovania dumpingu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(9)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila percentuálny podiel uvedený v odôvodnení 2 dočasného nariadenia, ktorý predstavuje podiel navrhovateľov na celkovej výrobe v Spoločenstve.

(10)

Po preskúmaní tohto tvrdenia je potrebné poznamenať, že údaj 60 % uvedený v odôvodnení 2 dočasného nariadenia sa týka celkovej podpory prešetrovania vrátane podpory zo strany navrhovateľov a výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podnet podporili a súhlasili so spoluprácou v rámci prešetrovania, a nie percentuálneho podielu výroby Spoločenstva, ktorý predstavujú výlučne navrhovatelia. Túto skutočnosť potvrdzuje odôvodnenie 92 dočasného nariadenia. Pokiaľ ide o percentuálnu hodnotu uvedenú v odôvodnení 2 dočasného nariadenia, správny údaj je „34 %“.

(11)

Príslušný výrobok bol predbežne vymedzený ako určité sviečky, tenké sviečky a podobné výrobky okrem náhrobných kahancov a iných svietidiel na vonkajšie používanie, ktoré sa vyvážajú do Spoločenstva a pochádzajú z ČĽR (ďalej len „sviečky“ alebo „príslušný výrobok“).

(12)

Napriek tomu, že rôzne druhy sviečok by sa mohli líšiť svojou veľkosťou, tvarom, farbou a inými vlastnosťami, ako je vôňa atď., na účel uloženia dočasných opatrení sa predpokladalo, že všetky druhy sviečok zahrnuté do vymedzenia príslušného výrobku majú rovnaké chemické a technické vlastnosti a použitia a sú do veľkej miery vzájomne zameniteľné.

(13)

Pripomienky, ktoré zainteresované strany v danom čase predložili, neboli dôvodom na vylúčenie určitých druhov sviečok z rozsahu pôsobnosti prešetrovania, a to najmä tzv. „ozdobných“ alebo „dekoratívnych“ sviečok. Strany nepredložili žiadne podanie vymedzujúce odlišujúce vlastnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne rozlíšiť jednotlivé druhy sviečok, ktoré by sa mali do rozsahu pôsobnosti prešetrovania zahrnúť, a druhy, ktoré by sa z neho mali vylúčiť. Napriek niektorým tvrdeniam prešetrovanie nepoukázalo ani na to, že zistenia dumpingu a ujmy v prípade prešetrovaných spoločností zaradených do vzorky sa značne líšia v závislosti od druhu sviečok. Preto sa predbežne predpokladalo, že všetky druhy sviečok, na ktoré sa vzťahuje súčasné prešetrovanie, sú súčasťou toho istého výrobku a prešetrovanie by sa na ne malo vzťahovať.

(14)

Po uložení dočasných opatrení strany opäť tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyrábajú do veľkej miery ručne vyrábané alebo dekoratívne sviečky s použitím ďalších zušľachťovacích postupov. Opakovane uviedli, že tieto sviečky sú náročné z hľadiska pracovnej sily a výrobcovia zo Spoločenstva ich vyrábajú v obmedzených množstvách. Zdôraznili aj, že zákazníci vnímajú dekoratívne sviečky inak ako klasické a štandardné typy sviečok. Napríklad tvrdili, že na rozdiel od klasických sviečok nie sú dekoratívne sviečky určené na pálenie alebo na vydávanie tepla, ale majú sa zachovať čo najdlhšie v nezmenenom stave ako dekoratívne predmety.

(15)

Tiež tvrdili, že je pomerne ľahké rozlíšiť dekoratívne sviečky a iné druhy sviečok, ako sú napríklad čajové sviečky a tenké sviečky, vzhľadom na to, že dekoratívne sviečky majú aspoň jednu z týchto vlastností: i) sú viacfarebné a majú viacero vrstiev; ii) majú osobitný tvar; iii) majú vyrývaný povrch s dekoráciami a iv) majú ďalšie dekorácie vyrobené z iného materiálu ako vosk/parafín.

(16)

Ďalšie zainteresované strany tvrdili, že „narodeninové“ sviečky sa nevyrábajú v Spoločenstve, ale takmer výlučne v ČĽR, a preto by mali byť z tohto konania tiež vylúčené.

(17)

Tvrdili aj, že sviečky možno nahradiť tzv. čajovými sviečkami, pokiaľ ide o vydávanie svetla, ale čajové sviečky nie je možné nahradiť inými druhmi sviečok, pokiaľ ide o vydávanie tepla. Tieto dva druhy výrobkov preto nie sú vzájomne zameniteľné, ako je to v prípade náhrobných kahancov a iných svietidiel na vonkajšie používanie, ktoré nie sú zahrnuté do príslušného výrobku, a iných druhov sviečok vrátane čajových sviečok. Strany preto tvrdili, že aj čajové sviečky by mali byť z tohto konania vylúčené.

(18)

Pokiaľ ide o tvrdenie v súvislosti s dekoratívnymi sviečkami, odlišujúce vlastnosti uvedené stranami sú veľmi všeobecné a neumožňujú jednoznačne rozlíšiť medzi druhmi sviečok, ktoré by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti prešetrovania a tými, ktoré by mali byť z neho vylúčené a na ktoré by sa nemali vzťahovať opatrenia. Mnohé štandardné druhy sviečok majú viacero farieb, môžu mať osobitný tvar alebo jednu či viac ďalších dekorácií, napríklad pri príležitosti osobitných osláv v priebehu roka. Informácie poskytnuté stranami a zozbierané počas prešetrovania, najmä informácie o druhoch výrobkov a stanovených kontrolných číslach výrobkov, okrem toho neumožňujú vždy jednoznačne rozlíšiť medzi jednotlivými druhmi sviečok na základe uvedených vlastností. Je predovšetkým potrebné poznamenať, že skutočnosť, že výrobcovia zo Spoločenstva údajne nevyrábajú niektoré druhy výrobkov, automaticky nevedie k vylúčeniu týchto druhov z vymedzenia príslušného výrobku. Po druhé, nie je možné vylúčiť, že výrobcovia zo Spoločenstva nevyrábajú niektoré druhy sviečok z dôvodu poškodzujúceho dumpingu. V prípade tzv. narodeninových sviečok dotknuté strany neposkytli žiadne dôkazy o tom, že tieto druhy sviečok sa v skutočnosti v Spoločenstve nevyrábajú, ani nevysvetlili dôvody, prečo by sa takéto sviečky nemali v Spoločenstve vyrábať. Okrem toho neboli, rovnako ako v prípade dekoratívnych sviečok, predložené žiadne kritériá jednoznačne odlišujúce narodeninové sviečky od iných druhov sviečok, ktoré by umožnili prípadné vylúčenie týchto druhov výrobkov. Tieto pripomienky sa vzťahujú aj na tzv. ručne vyrábané sviečky. Je potrebné poznamenať, že tak ako sa uvádza v odôvodnení 26, tvrdenie, že ručne vyrábané sviečky sa v Spoločenstve nevyrábajú, nie je správne.

(19)

Pokiaľ ide o tvrdenie v súvislosti s využívaním určitých druhov sviečok, konkrétne na vydávanie svetla a/alebo tepla, pripomíname, že v odôvodnení 26 dočasného nariadenia sa uvádza, že jednotlivé druhy sviečok sú vzájomne zameniteľné a že sviečky sa prevažne používajú na účely dekorácie interiéru, pričom ich hlavným účelom nie je vydávanie tepla. Strany neposkytli žiadne informácie, ktoré by toto stanovisko popierali. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa náhrobných kahancov a svietidiel na vonkajšie používanie, potvrdzuje sa, že tieto výrobky sa dajú rozlíšiť od iných druhov sviečok na základe technických a chemických kritérií uvedených v odôvodnení 17 dočasného nariadenia.

(20)

Tvrdenia predložené stranami sa celkovo považovali za nedostatočne špecifické a neboli podložené odôvodňujúcimi dôkazmi, ktorými by sa preukázalo, že príslušný výrobok nebol v dočasnom nariadení správne vymedzený. Pripomíname, že všetky druhy sviečok zahrnuté v rámci príslušného výrobku majú rovnaké základné chemické a technické vlastnosti. V tomto prípade sa navyše zistilo, že sviečky sa používajú na rovnaké alebo podobné účely a že sú v mnohých prípadoch vzájomne zameniteľné. Vyrábajú ich výrobcovia sviečok v ČĽR a vyvážajú sa prostredníctvom rovnakých predajných kanálov, a teda predstavujú ten istý výrobok.

(21)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia príslušného výrobku, odôvodnenia 15 až 23 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(22)

Niektoré strany spochybnili zistenia uvedené v odôvodnení 28 dočasného nariadenia, v ktorom kritériá uplatňované pri určovaní „podobného výrobku“ vychádzajú prevažne z technických a chemických vlastností, ako aj z konečného použitia alebo funkcií výrobku. Iné faktory, ako je napríklad tvar, vôňa, farba alebo ďalšie vlastnosti uvedené zainteresovanou stranou, sa nepovažovali za relevantné z hľadiska vymedzenia podobného výrobku. Prípadné rozdiely vo veľkosti nemajú v skutočnosti žiadny vplyv na vymedzenie príslušného výrobku a podobného výrobku, najmä preto, že druhy výrobkov, ktoré patria k rovnakému výrobku, nemožno jednoznačne odlíšiť na základe hlavných základných technických a chemických vlastností, konečného použitia a vnímania používateľov.

(23)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že strany nespochybnili skutočnosť, že všetky druhy sviečok majú rovnaké základné chemické a technické vlastnosti, ani že sa vyrábajú z tej istej suroviny, hlavne vosku, a že ich vyrábajú tí istí výrobcovia a pri vývoze sa predávajú prostredníctvom tých istých predajných kanálov alebo podobným zákazníkom na trhu Spoločenstva.

(24)

Hlavné argumenty, ktoré zainteresované strany uviedli, vychádzali zo skutočnosti, že druhy sviečok vyrábané v ČĽR a vyvážané do Spoločenstva nie sú podobné druhom vyrábaným v Spoločenstve výrobcami zo Spoločenstva. Všetky tvrdenia sa podrobne preskúmali, no v porovnaní s tvrdeniami predloženými a riešenými v dočasnej fáze nepriniesli žiadny nový zásadný prvok.

(25)

Strany zopakovali tvrdenie uvedené v odôvodnení 14 v súvislosti s vymedzením príslušného výrobku aj v súvislosti s podobným výrobkom. Tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR vyrábajú do veľkej miery ručne vyrábané alebo z hľadiska pracovnej sily náročné dekoratívne sviečky s použitím ďalších zušľachťovacích postupov, pričom ich vyrábajú v rôznych tvaroch, ktoré výrobcovia zo Spoločenstva nevyrábajú alebo ich vyrábajú v obmedzenom množstve. Strany preto tvrdili, že tieto druhy sviečok nie sú podobné sviečkam vyrábaným výrobcami zo Spoločenstva.

(26)

Prešetrovaním sa ukázalo, že toto tvrdenie nie je správne. Hoci je možné, že výrobcovia uvedení vo vymedzení výrobného odvetvia Spoločenstva sa zameriavajú na trhový segment štandardných sviečok, z dostupných informácií vyplýva, že v Spoločenstve je veľké množstvo výrobcov, ktorí vyrábajú dekoratívne sviečky vrátane ručne vyrábaných a z hľadiska pracovnej sily náročných sviečok, pričom pôsobia v niektorých členských štátoch ako Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko.

(27)

Vzhľadom na predložené tvrdenia a dôkazy, ktoré poskytli zainteresované strany, a na všetky ostatné informácie dostupné na základe prešetrovania sa usúdilo, že príslušný výrobok a sviečky, ktoré vyvážajúci výrobcovia vyrábajú a predávajú na svojich domácich trhoch, a sviečky, ktoré vyrábajú a predávajú výrobcovia v Spoločenstve, ktoré tiež slúžilo ako analogická krajina na účel stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR, je možné považovať za podobné výrobky v súlade s článkom 1 ods. 4 základného nariadenia. Tieto výrobky majú v podstate rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a rovnaké alebo podobné základné použitia.

(28)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov zo Spoločenstva, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktoré by zmenili predbežné zistenia, odôvodnenia 31 až 40 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 41 až 43 dočasného nariadenia, v dočasnej fáze nebolo možné akceptovať žiadosť jedného vyvážajúceho výrobcu o individuálne preskúmanie (ďalej len „IP“) podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, pretože by to v danej fáze znemožnilo ukončiť prešetrovanie načas.

(30)

Avšak vzhľadom na okolnosti prípadu sa z administratívneho hľadiska považovalo za možné vyhovieť tejto jedinej podloženej žiadosti po uložení dočasných opatrení.

(31)

Preto sa uskutočnila overovacia návšteva v priestoroch tejto spoločnosti v ČĽR:

Okrem toho sa uskutočnili overovacie návštevy v priestoroch dovozcov v Spoločenstve, ktorí sú s touto spoločnosťou prepojení:

(32)

Následne po predbežnom zverejnení vzniesla spoločnosť, na ktorú sa uplatnil článok 18 základného nariadenia, námietky voči zisteniam Komisie. V podstate zopakovala svoje tvrdenia, ktoré predložila počas dočasnej fázy, bez toho, aby poskytla podložené dôkazy, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu predbežných zistení.

(33)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 44 až 47 dočasného nariadenia.

(34)

Po predbežnom zverejnení piati čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorým nebolo udelené THZ, spochybnili predbežné zistenia.

(35)

Pokiaľ ide o vývozcu, ktorý nebol schopný preukázať, že spĺňa prvé a tretie kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, tento vývozca tvrdil, že prvé kritérium uvedeného ustanovenia bolo splnené, pretože finančný príspevok štátu na výstavbu, napríklad technologického centra malým alebo stredným podnikom, je k dispozícii aj v krajinách s trhovým hospodárstvom. Tento vývozca okrem toho tvrdil, že v inom antidumpingovom prípade neboli subvencie prijaté inou spoločnosťou dôvodom na nepriznanie THZ.

(36)

V súvislosti s prvým tvrdením je potrebné poznamenať, že inštitúcie Spoločenstva posudzujú THZ na základe článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a nie na základe celkového porovnania trhových podmienok spoločností pôsobiacich v ČĽR a spoločností pôsobiacich v krajinách s trhovým hospodárstvom. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, je potrebné zdôrazniť, že každý antidumpingový prípad sa prešetruje samostatne a závery jednotlivých prešetrovaní sa prijímajú s ohľadom na súvislosti a okolnosti konkrétneho prípadu. Navyše, z povahy príspevkov od štátu, ich frekvencie a hospodárskeho prostredia, v ktorom boli v tomto prípade poskytnuté, vyplýva, že prvé kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia nebolo splnené. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(37)

Ten istý vývozca tvrdil, že v súvislosti s tretím kritériom uvedeným v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa všetkými príslušnými dokumentmi preukázalo, že cena zaplatená za práva na užívanie pozemkov je výsledkom slobodného rokovania s miestnymi orgánmi, a preto sa zakladá na trhových hodnotách.

(38)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že príslušné dokumenty, z ktorých vychádzala kúpna cena práv na užívanie pozemkov, pochádzali z roku 1997 a umožňovali tomuto vývozcovi získať uvedené práva na neobmedzené obdobie za cenu stanovenú v danom čase. Vzhľadom na to, že sa nezohľadnili žiadne zvýšenia ceny v období medzi rokom 1997 a dátumom skutočného prevodu práv na užívanie pozemkov a vzhľadom na chýbajúcu správu o ocenení alebo ohodnotení pozemkov, nebol tento vývozca schopný vysvetliť, na akom základe sa stanovila cena za prevod práv na užívanie pozemkov.

(39)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že tento vývozca nespĺňa prvé kritérium ani tretie kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto sa závery, ku ktorým sa dospelo v dočasnej fáze, musia potvrdiť.

(40)

Jeden vývozca, ktorý nesplnil druhé kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, tvrdil, že toto kritérium spĺňal, keďže finančné príspevky poskytnuté dvom členom riadenia by sa v rozpore s tým, čo sa stanovilo v dočasnej fáze (odôvodnenie 53 dočasného nariadenia), nemali považovať za „pôžičky“, ale ako tvrdil za rezervné fondy.

(41)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rezervný fond je typom účtu súvahy, ktorý je vyhradený na dlhodobé kapitálové investičné projekty alebo akékoľvek iné veľké a očakávané výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Po uvedení v súvahe sa tieto finančné prostriedky môžu použiť len na kapitálové investičné projekty, na ktoré sa pôvodne plánovali, nie však na neočakávané okolnosti.

(42)

Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva vyplýva, že uvedené príspevky sa neplánovali na takéto účely. Príslušné položky sa navyše zaúčtovali na súvahový účet „ostatné pohľadávky“, ktorý sa zvyčajne používa pre krátkodobé pôžičky a zálohy vlastníkom a zamestnancom.

(43)

Preto možno dospieť k záveru, že finančné prostriedky poskytnuté dvom jednotlivcom nemali slúžiť ako kapitálová rezerva, ale na poskytnutie finančných prostriedkov bez akéhokoľvek náležitého právneho základu, predovšetkým bez zmluvy stanovujúcej akékoľvek termíny splatenia alebo vzniknuté úroky. Takáto transakcia sa v každom prípade musí považovať za finančný nástroj v zmysle medzinárodného účtovného štandardu („IAS“) 32. Tieto transakcie navyše neboli zverejnené v súlade s IAS 24, keďže v účtovnej závierke spoločnosti sa neuviedla: i) výška transakcií; ii) ich podmienky vrátane skutočnosti, či sú zabezpečené, ani iii) povaha odmeny poskytnutej pri vyrovnaní a podrobnosti o všetkých poskytnutých alebo prijatých zárukách.

(44)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že tento vývozca nespĺňa druhé kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto sa závery, ku ktorým sa dospelo v dočasnej fáze, týmto potvrdzujú.

(45)

Druhý vývozca, ktorý nesplnil požiadavky druhého kritéria uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, nespochybnil skutočnosť, že v jeho účtovných knihách sa vyskytujú chyby, ale niektoré považoval za nevýznamné a v súvislosti s ďalšími, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcich rokoch, uviedol, že neovplyvnili prehľadnosť účtovníctva spoločnosti.

(46)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tieto chyby boli odhalené v náhodne vybraných účtovných dokumentoch a audítori ich v audítorskej správe neuviedli, v dôsledku čoho vznikajú vážne pochybnosti o tom, či boli celé účtovné záznamy účtovne preverené v súlade s IAS. Nesprávne účtovanie hmotného majetku v predchádzajúcich rokoch navyše naďalej narúša nákladovú štruktúru spoločnosti, pričom sa nemožno domnievať, že je v súlade s IAS 1 a 38.

(47)

Záver prijatý v dočasnej fáze, že tento vyvážajúci výrobca nespĺňa druhé kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, sa preto týmto potvrdzuje.

(48)

Spolupracujúci vývozca, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, pretože nebol schopný preukázať, že spĺňa prvé kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, poskytol písomné potvrdenie vydané čínskymi miestnymi orgánmi, ktoré podľa neho preukazuje, že na spoločnosť sa nevzťahujú žiadne obmedzenia činností nákupu a predaja.

(49)

Avšak vzhľadom na to, že poskytnuté potvrdenie je v rozpore so stanovami tohto konkrétneho vyvážajúceho výrobcu, a keďže predložené dôkazy už nebolo možné overiť, musí sa táto žiadosť o THZ zamietnuť aj v konečnej fáze.

(50)

Spolupracujúci vývozca, v súvislosti s ktorým sa stanovilo, že nespĺňa prvé až tretie kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, tvrdil, že pokiaľ ide o prvé kritérium uvedeného ustanovenia, spoločnosť v praxi nedodržiavala obmedzenia nákupu a predaja stanovené v jej stanovách. Zistenia v súvislosti s druhým kritériom uvedeného ustanovenia nespochybnil, ale tvrdil, že chyby v účtovníctve spoločnosti vznikli v dôsledku nesprávnych postupov jej účtovníkov a/alebo pokynov miestnych daňových orgánov. V súvislosti s tretím kritériom uvedeného ustanovenia spoločnosť síce poskytla určité vysvetlenia, pokiaľ ide o zľavu poskytnutú štátom, ktorá sa považovala za nesprávne ohodnotenie práv na užívanie pozemkov, ale nepredložila žiadne dôkazy o tom, že splnila podmienky na zľavu.

(51)

V súvislosti s prvým kritériom uvedeným v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia je potrebné poznamenať, že čínske obchodné právo stanovuje, že stanovy spoločnosti sú pre spoločnosť, jej akcionárov, členov predstavenstva, členov dozornej rady a vyšší manažment záväzné, a preto sa pripomienky spoločnosti zamietli. Pripomienky tejto spoločnosti navyše neposkytli dôvod na zmenu predbežných zistení v súvislosti s druhým a tretím kritériom uvedeného ustanovenia. Odôvodnenie 54 dočasného nariadenia sa preto týmto potvrdzuje.

(52)

V súvislosti s odôvodnením 57 dočasného nariadenia je potrebné poznamenať, že z analýzy informácií prijatých po zverejnení zistení v súvislosti s THZ nevyplývajú žiadne dôvody na zmenu zoznamu spoločností, ktorým bolo udelené THZ.

(53)

Spoločnosť, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie, preukázala, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c), a preto jej mohlo byť udelené THZ.

(54)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že postupy narúšajúce hospodársku súťaž a zásah štátu by podnietili obchádzanie opatrení, a preto by IZ nemalo byť udelené žiadnemu čínskemu výrobcovi.

(55)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že táto strana neposkytla v súvislosti s týmto tvrdením žiadne podložené dôkazy. V záujme minimalizácie rizík obchádzania opatrení v dôsledku významných rozdielov v colných sadzbách sa však v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel (pozri odôvodnenia 149 a 150).

(56)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa IZ, odôvodnenia 58 až 60 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(57)

Pokiaľ ide o spoločnosť v ČĽR, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie a následne THZ, zistilo sa, že táto spoločnosť neuskutočnila na domácom trhu žiadny predaj. Normálna hodnota pre túto spoločnosť sa preto vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, uplatnením rovnakej metodiky ako v prípade spolupracujúcich vývozcov bez reprezentatívneho domáceho predaja, ako je opísané v odôvodneniach 67 až 69 dočasného nariadenia.

(58)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty pre vývozcov, ktorým bolo udelené THZ, odôvodnenia 61 až 69 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(59)

Niektoré strany spochybnili výber výrobného odvetvia Spoločenstva ako analogickej krajiny hlavne kvôli skutočnosti, že existujú rozdiely na trhoch práce, a teda v nákladoch práce. Ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 70 až 76 dočasného nariadenia, na zabezpečenie spolupráce analogickej krajiny sa vyvinulo značné úsilie. Vzhľadom na nespoluprácu sa usúdilo, že údaje dostupné za výrobné odvetvie Spoločenstva by sa mohli použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty v krajine s trhovým hospodárstvom. Tvrdenie o rozdieloch na trhu práce nie je v súvislosti s údajmi za analogickú krajinu relevantné. Tieto strany navyše svoje tvrdenia a poznámky nepodložili ani neposkytli žiadne konkrétne alternatívne návrhy, pokiaľ ide o výber analogickej krajiny. Uvedené pripomienky sa preto nemohli zohľadniť a dočasné zistenia sa môžu potvrdiť.

(60)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa analogickej krajiny, odôvodnenia 70 až 76 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(61)

Keďže spoločnosť, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie, uskutočňovala predaj na vývoz do Spoločenstva prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Spoločenstve, ceny pri predaji na vývoz sa v zmysle článku 2 ods. 9 základného nariadenia stanovili na základe cien pri ďalšom predaji prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve.

(62)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, ktoré by zmenili predbežné zistenia, odôvodnenia 77 a 78 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(63)

V prípade spoločnosti, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie, sa vykonali úpravy opísané v odôvodneniach 81 až 83 dočasného nariadenia s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(64)

Jeden vyvážajúci výrobca požiadal o úpravu menového prepočtu, pokiaľ ide o jeho vývoznú cenu, v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Túto úpravu vyčíslil ako čisté kurzové straty (výsledok rozdielu kurzových ziskov a kurzových strát), ktoré mu vznikli počas OP v súvislosti s predajom príslušného výrobku na vývoz do Spoločenstva. Vzhľadom na to, že tento vývozca nepreukázal, že počas OP dochádzalo k trvalému pohybu výmenných kurzov, toto tvrdenie sa nemohlo zohľadniť.

(65)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa porovnania, ktoré by zmenili predbežné zistenia, odôvodnenia 79 až 83 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(66)

Následne po predbežnom zverejnení niektorí vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené IZ, tvrdili, že podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia mali byť pri stanovovaní ich dumpingového rozpätia použité všetky vývozné transakcie, ktoré uskutočnili.

(67)

Vzhľadom na tieto pripomienky a s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné stanoviť normálnu hodnotu pre veľkú väčšinu druhov vyvážaných z ČĽR, najmä preto, že sa použili údaje za analogickú krajinu, sa považovalo za vhodné zodpovedajúcim spôsobom upraviť kritériá použité pri identifikácii jednotlivých druhov výrobkov. Výpočty dumpingu sa preto prepracovali na základe upravených kritérií.

(68)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia vykonala dodatočná úprava z dôvodu fyzikálnych vlastností vychádzajúca z trhovej hodnoty rozdielu medzi surovinami.

(69)

Podľa článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia bola v prípade spoločností, ktorým bolo udelené IZ, vážená priemerná normálna hodnota následne porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu uvedeného príslušného výrobku.

(70)

Na základe toho sú konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny nákladov, poistenia a dopravného (CIF) na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(71)

Vzhľadom na zmeny dumpingových rozpätí spoločností zaradených do vzorky bol vážený priemer dumpingového rozpätia spolupracujúcich vývozcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, prepočítaný v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 86 dočasného nariadenia a stanovený na úrovni 31,8 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, ako sa uvádza vyššie.

(72)

Základ pre stanovenie celoštátneho dumpingového rozpätia bol stanovený v odôvodneniach 87 a 88 dočasného nariadenia, pričom toto rozpätie sa po zohľadnení prepracovaných výpočtov vysvetlených v odôvodnení 67 znížilo zo 66,1 % na 62,9 %.

(73)

Jedna strana spochybnila právny základ, na základe ktorého bolo nespolupracujúcim vývozcom priradené vyššie dumpingové rozpätie ako spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky. V tejto súvislosti sa objasňuje, že metodika opísaná v odôvodnení 87 dočasného nariadenia, ktorá vychádza z dostupných skutočností, sa uplatnila na základe ustanovení článku 18 základného nariadenia.

(74)

Na tomto základe sa s konečnou platnosťou stanovila celoštátna úroveň dumpingu vo výške 62,9 % ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené.

(75)

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne pripomienky ani nové zistenia týkajúce sa výroby v Spoločenstve, odôvodnenia 90 a 91 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(76)

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré by zmenili predbežné zistenia, odôvodnenie 92 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(77)

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Spoločenstve uvedenej v tabuľke, odôvodnenia 93 a 94 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(78)

V tejto tabuľke sa uvádza celkový dovoz čínskych vyvážajúcich výrobcov na trh Spoločenstva počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka

(79)

Ako sa uvádza v odôvodnení 97 dočasného nariadenia, keď sa na stanovenie dumpingu používa výber vzorky, Komisia vždy skúma, či existuje nesporný dôkaz o tom, že všetky spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, účinne uplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva počas OP.

(80)

Vzhľadom na konečné zistenia v súvislosti s dumpingom a vzhľadom na skutočnosť, že sa zistilo, že dve ďalšie spoločnosti neuplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva, bolo potrebné prehodnotiť celkový objem a cenu dumpingového dovozu. Na tento účel sa na základe údajov Eurostatu, vyplnených dotazníkov vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky a vyplnených formulárov na výber vzorky, ktoré poskytli všetky spolupracujúce spoločnosti v ČĽR, opätovne prešetrili vývozné ceny účtované spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky a vývozné ceny nespolupracujúcich vývozcov.

(81)

Na základe použitej metodológie sa usúdilo, že úroveň nedumpingových vývozných cien sa stanoví pripočítaním priemerného dumpingového rozpätia zisteného na základe vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky k priemerným vývozným cenám stanoveným pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v prípade ktorých sa zistil dumping. Vývozné ceny stanovené pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa následne porovnali s nedumpingovými vývoznými cenami.

(82)

Pri tomto porovnaní cien sa ukázalo, že priemerné vývozné ceny i) spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky a ii) vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, boli vo všetkých prípadoch nižšie ako priemerné nedumpingové ceny stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Tým sa dostatočne preukázalo, že dovoz všetkých spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, a to spolupracujúcich aj nespolupracujúcich, sa môže považovať za dumpingový.

(83)

Ako sa uvádza v odôvodnení 80, zistilo sa, že traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, z ktorých dvaja boli zaradení do vzorky a jednému udelené individuálne preskúmanie, neuplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva. Preto sa ich vývoz vyňal z analýzy týkajúcej sa vývoja dumpingového dovozu na trhu Spoločenstva.

(84)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza celkový dovoz sviečok s pôvodom v ČĽR, v prípade ktorého sa zistilo alebo predpokladalo, že sa naň počas posudzovaného obdobia uplatňoval dumping na trhu Spoločenstva.

Tabuľka

(85)

Celkovo sa dumpingový dovoz z ČĽR v posudzovanom období značne zvýšil, zo 137 754 ton v roku 2004 na 181 043 ton v OP, t. j. o 31 % alebo o viac ako 43 000 ton. V dôsledku zvýšenia spotreby v Spoločenstve bol nárast zodpovedajúceho podielu na trhu (+ 4,4 percentuálneho bodu) menej výrazný. Dumpingový dovoz okrem toho nestratil nič zo svojho podielu na trhu, napriek všeobecnému poklesu spotreby v rokoch 2005 a 2006.

(86)

Priemerné ceny dumpingového dovozu z ČĽR vykázali počas posudzovaného obdobia nárast o 10 %, existovali však presvedčivé dôkazy o tom, že počas OP sa na ne uplatňoval výrazný dumping, ktorý v priemere presahoval 40 %. Priemerná cena dumpingového dovozu klesla medzi rokom 2006 a OP o viac ako 3 % a, ako sa vysvetľuje ďalej, v tomto období podhodnocovala ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(87)

Celkovo však pozorovania uvedené v odôvodneniach 97 až 105 dočasného nariadenia zostávajú naďalej platné a môžu sa potvrdiť.

(88)

Metodika opísaná v odôvodnení 106 dočasného nariadenia na stanovenie cenového podhodnotenia sa potvrdzuje. Po overovacích návštevách v priestoroch neprepojených dovozcov uskutočnených po uložení dočasných opatrení však bola úprava, pokiaľ ide o náklady po dovoze, poopravená na základe overených údajov získaných od týchto dovozcov.

(89)

Po predbežnom zverejnení viacerí vývozcovia, ktorým bolo udelené IZ, ako aj výrobné odvetvie Spoločenstva, spochybnili nízku úroveň porovnateľnosti pri porovnávaní cien. Rovnako ako v prípade výpočtov dumpingu tieto strany požadovali zvýšenie úrovne porovnateľnosti. V dôsledku toho sa považovalo za vhodné uplatniť tie isté kritériá na zvýšenie porovnateľnosti, aké sa použili pri výpočtoch dumpingu, opísané v odôvodnení 67. Výpočty podhodnotenia sa teda zodpovedajúcim spôsobom prepracovali.

(90)

Niektoré strany okrem toho uviedli, že v predbežných výpočtoch súvisiacich s nimi došlo k určitým administratívnym chybám. Tieto chyby boli v opodstatnených prípadoch opravené.

(91)

Na základe uvedeného sa priemerné rozpätie cenového podhodnotenia v OP, vyjadrené ako percento vážených priemerných cien výrobného odvetvia Spoločenstva zo závodu, stanovilo na 15,7 %.

(92)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 130 až 134 dočasného nariadenia, zistilo sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(93)

Z predbežnej analýzy vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa výsledky výrobného odvetvia Spoločenstva, pokiaľ ide o niektoré ukazovatele objemu, zlepšili, ale všetky ukazovatele týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa značne zhoršili. Bez ohľadu na schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva získavať kapitál na investovanie, bola návratnosť investícií počas OP nepriaznivá a peňažný tok v posudzovanom období značne klesol. Priemerné predajné ceny sa v priebehu posudzovaného obdobia znížili o 9 % a počas OP boli zaznamenané straty. Aj ďalšie ukazovatele ujmy týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali nepriaznivo, pričom výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo využiť 13 % rast trhu, pretože svoj objem predaja bolo schopné zvýšiť len o 3 %.

(94)

Pokiaľ ide o zásoby výrobného odvetvia Spoločenstva, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zvýšená úroveň koncoročných zásob a zistená ujma boli výsledkom nadprodukcie, ktorá údajne viedla aj k podaniu podnetu zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva.

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 119 dočasného nariadenia, aj keď výška zásob v absolútnom vyjadrení v priebehu OP vzrástla, v percentuálnom vyjadrení zostali zásoby pomerne stabilné, pričom predstavovali približne 25 % objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. V analýze, ktorá viedla k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, sa navyše zásoby nepovažovali za významný faktor ujmy. Uvedená strana okrem toho neposkytla žiadne dôkazy, ktorými by podložila svoje tvrdenie, ani nepredložila žiadne pripomienky k skutočnostiam a úvahám, ktoré viedli k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo závažnú ujmu, ako je opísané v odôvodneniach 130 až 134 dočasného nariadenia. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(96)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k predbežným zisteniam týkajúcim sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, odôvodnenia 109 až 129 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(97)

Rovnako sa potvrdzuje záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, uvedený v odôvodneniach 130 až 134 dočasného nariadenia.

(98)

Po zistení, že dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia v ČĽR neuplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva, sa opätovne posúdilo, či zistenia a závery opísané v odôvodneniach 136 až 142 dočasného nariadenia zostávajú naďalej v platnosti.

(99)

Opätovným posúdením sa potvrdilo, že sviečky vyvážané z ČĽR na trh Spoločenstva sa počas OP predávali za výrazne dumpingové ceny. Ako sa uvádza v odôvodnení 71, zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v ČĽR predávali príslušný výrobok s priemerným dumpingovým rozpätím vo výške 31,8 %. Zistenie, že približne 55 % čínskych vývozcov nespolupracovalo v prešetrovaní, sa potvrdzuje. Ako sa uvádza v odôvodnení 82, pri prešetrovaní sa zistili dostatočné dôkazy o tom, že títo vyvážajúci výrobcovia tiež uplatňovali dumping na svoje výrobky na trhu Spoločenstva.

(100)

Objem dumpingového dovozu na trhu Spoločenstva sa v posudzovanom období zvýšil o 31 %. Toto zvýšenie sa uskutočnilo pri výrazne dumpingových cenách, ktoré počas OP podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 15,7 %. V súlade s tým sa podiel vyvážajúcich výrobcov, ktorých dovoz bol označený alebo považovaný za dumpingový, na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil z asi 27 % na približne 31,4 %, čo predstavuje nárast o 4,4 percentuálneho bodu.

(101)

Na základe uvedených skutočností a úvah nemení skutočnosť, že dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia neuplatňovali dumping na svoj výrobok na trhu Spoločenstva, analýzu uskutočnenú v odôvodneniach 136 až 142 dočasného nariadenia.

(102)

Preto sa potvrdzuje, že nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR mal počas OP značný nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky k vývoju dopytu na trhu Spoločenstva, dovozu sviečok výrobným odvetvím Spoločenstva, dovozu z ďalších tretích krajín, ani výsledkom ostatných výrobcov sviečok v Spoločenstve, odôvodnenia 143 až 151 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(104)

Jedna strana tvrdila, že výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo držať krok s expanziou trhu Spoločenstva, pretože počas OP zvýšilo svoj predaj na vývoz.

(105)

Na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov od výrobcov v Spoločenstve zaradených do vzorky sa celkový vývoz sviečok mimo Spoločenstva uskutočňovaný výrobcami v Spoločenstve medzi rokom 2006 a OP zvýšil o 10 % alebo o približne 5 000 ton. Predbežne sa zistilo, že táto pomerne dobrá vývozná výkonnosť bola počas OP mimoriadne prínosná pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(106)

V záujme úplného preskúmania tohto tvrdenia je potrebné pozrieť sa na úroveň zásob, výrobnú kapacitu a mieru využitia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva. Ako sa uvádza v odôvodnení 118 dočasného nariadenia, úroveň zásob dostupných výrobnému odvetviu Spoločenstva predstavovala v priemere približne 25 % výroby a počas OP dosahovala výšku 56 000 ton. V období medzi rokom 2006 a OP sa zásoby dokonca zvýšili o približne 2 400 ton. Navyše, ako je zrejmé z tabuľky 3 dočasného nariadenia, výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšovala a miera využitia výrobnej kapacity výrobného odvetvia Spoločenstva zodpovedala počas OP 76 %, kým v roku 2005 dosahovala úroveň 82 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo teda vyrobiť a na trhu Spoločenstva predať viac svojich výrobkov.

(107)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa tvrdenie, že nárastom predaja na vývoz zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva by sa dala vysvetliť skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo držať krok s nárastom spotreby, zamieta. Záver uvedený v odôvodnení 153 dočasného nariadenia, že vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva neprispela k značnej ujme, sa preto potvrdzuje.

(108)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky k dovozu sviečok zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva a premiestneniu výroby výrobným odvetvím Spoločenstva, odôvodnenia 154 až 160 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(109)

Jedna strana zopakovala svoje obavy v súvislosti s existenciou kartelovej dohody medzi niektorými výrobcami parafínového vosku zo Spoločenstva, ktorú zistilo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž na základe prešetrovania, ktoré sa začalo na začiatku roka 2005. Nepredložila však žiadne nové prvky, ktoré by spochybnili predbežný záver, že táto kartelová dohoda nemá vplyv na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(110)

Pripomíname, že na základe dostupných informácií sa zistilo, že prípadný vplyv tejto kartelovej dohody na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP, t. j. počas roka 2007, bol zanedbateľný. Zistilo sa, že hoci sa úrovne cien za parafínový vosk v Spoločenstve počas OP zvýšili, v prípadoch, keď výrobcovia zo Spoločenstva nakupovali rovnaké druhy parafínu od členov kartelu alebo iných dodávateľov, neboli zaznamenané výrazne cenové rozdiely. Okrem toho sa zistilo, že nákupné ceny výrobcov zo Spoločenstva zodpovedajú cenám zaznamenaným v prípade spolupracujúcich výrobcov v ČĽR. A napokon, počas OP nebolo možné nájsť žiadne rozdiely, ktoré by poukazovali na to, že cenové dohody uzavreté v období rokov 2004 – 2005 sú naďalej v účinnosti.

(111)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky ani nové zistenia, sa odôvodnenia 161 až 169 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 170 až 173 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(113)

Vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva, odôvodnenia 175 až 178 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(114)

Ako sa uvádza v odôvodnení 179 dočasného nariadenia, z 32 dotazníkov zaslaných na posúdenie prípadného vplyvu navrhovaných opatrení na činnosť maloobchodníkov a dovozcov sa vrátilo len šesť vyplnených dotazníkov, z ktorých sa len dva dali považovať za relevantné na účely analýzy záujmu Spoločenstva. Tieto dva vyplnené dotazníky zaslali dovozcovia sviečok.

(115)

Pripomíname, že trh Spoločenstva pozostáva z veľkých maloobchodníkov, ktorí prevažne dovážajú sviečky priamo z ČĽR a následne ich ďalej predávajú spotrebiteľom, a z dovozcov, ktorí predtým, ako sa výrobok dostane ku koncovému zákazníkovi, vo všeobecnosti predávajú výrobky iným sprostredkovateľom v distribučnom reťazci, hlavne maloobchodníkom alebo veľkoobchodníkom. Z analýzy trhu Spoločenstva vyplynulo, že v rámci distribučného reťazca stanovujú spotrebiteľskú cenu vo všeobecnosti veľkí maloobchodníci. To však neposkytlo žiadne zmysluplné informácie z hľadiska prešetrovania, ktoré by umožnili presne posúdiť pravdepodobný vplyv antidumpingových opatrení na ich činnosť.

(116)

Niektoré strany tvrdili, že v Spoločenstve existujú dva samostatné maloobchodné trhy sviečok a že výrobcovia zo Spoločenstva zásobujú predovšetkým trh výrobkov vyššej kategórie, zatiaľ čo trh výrobkov nižšej kategórie je zásobovaný sviečkami dovážanými z ČĽR. Tvrdili, že trh výrobkov nižšej kategórie v dôsledku uloženia antidumpingových ciel zanikne, pretože maloobchodníci sa rozhodnú vylúčiť sviečky zo svojho sortimentu.

(117)

Predovšetkým je potrebné poznamenať, že zistenia v rámci prešetrovania nepodporili uvedené tvrdenie, že v rámci Spoločenstva existujú dva samostatné maloobchodné trhy alebo že tento aspekt mohol byť významným faktorom, ktorý by sa mal zohľadniť pri analýze otázok záujmu Spoločenstva. Po druhé aj keby trh výrobkov nižšej kategórie existoval, na rozdiel od tvrdenia týchto strán sa predpokladá, že dokonca aj po zavedení antidumpingových opatrení by maloobchodníci naďalej mali možnosť nakupovať aspoň časť svojich sviečok bez toho, aby sa na nich vzťahovali antidumpingové clá. Na jednej strane sú na trhu Spoločenstva k dispozícii rôzne zdroje dodávok a, na druhej strane, na niektorých čínskych vyvážajúcich výrobcov sa antidumpingové clá nevzťahujú, alebo sa na nich vzťahujú antidumpingové clá, ktorých úroveň a forma pravdepodobne zabezpečia, že dovoz z ČĽR bude naďalej konkurencieschopný, aj keď sa bude uskutočňovať za nepoškodzujúce ceny. A napokon, vzhľadom na úroveň rozpätí dosiahnutých maloobchodníkmi v súvislosti s príslušným výrobkom sa toto tvrdenie na základe dostupných informácií nezdalo byť oprávnené, a bolo preto zamietnuté.

(118)

Po predbežnom zverejnení niektorí veľkí maloobchodníci a aj niektoré ďalšie strany spochybnili metódu použitú pri odhadovaní hrubého ziskového rozpätia, ktoré maloobchodníci uplatňujú na príslušný výrobok, a teda záver uvedený v odôvodnení 185 dočasného nariadenia, že vzhľadom na vysoké hrubé rozpätia by antidumpingové clá mali na maloobchodníkov len obmedzený vplyv, ak vôbec nejaký.

(119)

Po preskúmaní tohto tvrdenia je potrebné poznamenať, že znenie príslušného odôvodnenia dočasného nariadenia by sa malo prepracovať. Namiesto „hrubého ziskového rozpätia“ by v prvej vete odôvodnenia 185 dočasného nariadenia v skutočnosti malo byť „obchodná marža“. Táto zmena znenia však nemení závery, pokiaľ ide o možný vplyv opatrení na maloobchodníkov. Výsledok výpočtov v dočasnom nariadení zostáva v platnosti.

(120)

Tieto strany navyše svoje tvrdenia nepodložili, ani nepredložili dôkazy, ktoré by umožnili stanoviť presnejšie ziskové rozpätie pre konečné stanovenie záujmu Spoločenstva. Okrem toho nenavrhli ani žiadnu alternatívnu metódu na posúdenie vplyvu ciel na maloobchodníkov. Na základe uvedených skutočností sa výpočty uvedené v odôvodnení 185 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(121)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 183 až 187 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(122)

Pokiaľ ide o vplyv opatrení na dovozcov, ktorí, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 115, predovšetkým maloobchodníkom a veľkoobchodníkom dodávajú sviečky dovážané okrem iného z ČĽR, z prešetrovania vyplynulo, že sviečky sa často nakupujú alebo dovážajú a potom balia spolu s rôznymi inými súvisiacimi predmetmi, ako sú sklenené a keramické svietniky. Prešetrovanie ukázalo, že sviečky sa môžu predávať aj za pomerne nízku cenu, aby sa podnietil predaj iných výrobkov spojených so sviečkami, ktoré prinášajú vyšší zisk. Za týchto okolností bolo ťažké posúdiť vplyv opatrení na činnosť súvisiacu výlučne so sviečkami.

(123)

Na základe overených údajov dvoch spolupracujúcich dovozcov sa však zistilo, že celkové hrubé ziskové rozpätia týchto spoločností, uplatňované výlučne na príslušný výrobok, neboli nízke (výrazne nad 25 %). Ziskové rozpätie pre kategóriu výrobkov zahŕňajúcu všetky výrobky spojené so sviečkami by bolo ešte vyššie. Okrem toho sa predpokladá, že každé zvýšenie cien, alebo aspoň časť možného zvýšenia cien spojeného s uložením antidumpingových opatrení na sviečky by mohlo byť pravdepodobne prenesené do distribučného reťazca. Preto sa predpokladalo, že vplyv antidumpingových opatrení na celkovú činnosť súvisiacu so sviečkami nebude pravdepodobne významný.

(124)

Ďalšou analýzou údajov predložených dovozcami sa potvrdilo, že príslušný výrobok tvorí v priemere iba 3,4 % ich celkového obratu. V prípade jedného z týchto dvoch dovozcov bol tento podiel o niečo vyšší, a preto nie je možné vylúčiť, že uloženie opatrení by na tohto dovozcu mohlo mať nepriaznivý vplyv. Vzhľadom na všetky záujmy, ktoré sú v tomto prípade dotknuté, sa však dospelo k záveru, že vplyv antidumpingových ciel na celkovú činnosť dovozcov nemožno v priemere považovať za významný.

(125)

Na základe uvedených skutočností sa týmto potvrdzuje záver uvedený v odôvodnení 182 dočasného nariadenia.

(126)

Tvrdenie uvedené v odôvodnení 116, že existujú dva samostatné maloobchodné trhy a že v dôsledku antidumpingových opatrení by trh výrobkov nižšej kategórie mohol zaniknúť, sa týkalo aj vplyvu na spotrebiteľov, keďže výber pre spotrebiteľov sviečok nižšej kvality by bol obmedzený.

(127)

Toto tvrdenie však nebolo podložené. Predpokladalo sa, že vzhľadom na štruktúru maloobchodného trhu, rozpätia dosiahnuté maloobchodníkmi a úroveň a formu antidumpingových ciel je primerané očakávať nulové riziko zániku trhu výrobkov nižšej kategórie, keďže dovozcovia a maloobchodníci by mali byť schopní absorbovať clo bez toho, aby ho preniesli na spotrebiteľov.

(128)

Pripomíname, ako sa uvádza v odôvodnení 131, že účelom antidumpingových opatrení je obnoviť účinné obchodné podmienky na trhu Spoločenstva v prospech všetkých hospodárskych subjektov vrátane spotrebiteľov. Uvedené skutočnosti a úvahy a všetky informácie, ktoré sú v tomto prípade k dispozícii, nepoukazujú na žiadny významný vplyv na spotrebiteľov.

(129)

Vzhľadom na to, že združenia spotrebiteľov neposkytli po uložení dočasných antidumpingových ciel žiadnu reakciu, záver uvedený v odôvodnení 191 dočasného nariadenia, že antidumpingové clá by nemali mať významný vplyv na spotrebiteľov, sa potvrdzuje.

(130)

Jedna strana tvrdila, že na základe údajov uvedených v dočasnom nariadení by dopyt po sviečkach v Spoločenstve nebolo možné uspokojiť len výrobou Spoločenstva. Na uspokojenie dopytu v Spoločenstve by teda boli potrebné dovážané sviečky z ČĽR, pričom opatreniami by sa údajne zabránilo tomu, aby sa tieto sviečky dostali na trh.

(131)

Hoci je možné, že samotná celková výroba Spoločenstva nestačí na pokrytie dopytu po sviečkach na trhu Spoločenstva, pripomíname, že sviečky sa dovážajú aj z ďalších tretích krajín a že na niektorých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa tieto opatrenia nevzťahujú. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že antidumpingové opatrenia sa ukladajú s cieľom obnoviť účinné obchodné podmienky, a nie uzavrieť trh pre dovoz. Všetky hospodárske subjekty, ktoré v súčasnosti pôsobia na trhu Spoločenstva, by teda naďalej dodávali sviečky a tieto dodávky by mali stačiť na uspokojenie dopytu na trhu, na ktorom boli odstránené negatívne účinky poškodzujúceho dumpingu. Toto tvrdenie sa preto považuje za nepodložené.

(132)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 194 a 195 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(133)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v tomto prípade neexistujú žiadne presvedčivé dôvody brániace uloženiu antidumpingových ciel.

(134)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Spoločenstva, by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo spôsobovaniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(135)

Vzhľadom na to, že po predbežnom zverejnení neboli predložené žiadne pripomienky, sa na stanovenie nepoškodzujúcich cien použila rovnaká metodika, ako je uvedená v odôvodnení 199 dočasného nariadenia. Na výpočet rozpätí ujmy sa však uplatnili rovnaké zmeny, ako sú opísané v odôvodneniach 89 a 90, pričom tieto rozpätia sa zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(136)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by malo byť uložené konečné antidumpingové clo na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie.

(137)

Vzhľadom na pripomienky určitých zainteresovaných strán predložené po predbežnom zverejnení a vzhľadom na úpravy opísané v tomto nariadení boli niektoré rozpätia zmenené.

(138)

Miera dumpingu a ujmy sa stanovila takto:

(139)

Ako sa uvádza v odôvodnení 203 dočasného nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že sviečky sa veľmi často dovážajú v súpravách spolu so stojanmi, držiakmi a inými predmetmi, sa považovalo za vhodné stanoviť clá ako pevné sumy na základe obsahu paliva vo sviečkach, vrátane knôtu.

(140)

Niektoré strany tvrdili, že opatrenia by mali byť založené na cle ad valorem, keďže forma opatrenia založeného na váhe obsahu paliva vo sviečkach by bola pre dovozcov zaťažujúca a na trhu by spôsobovala značné zmätky a skreslenia.

(141)

V tejto súvislosti pripomíname, že sady obsahujúce sviečky sa pri dovoze klasifikujú ako sviečky. To znamená, že prípadné ad valorem clo by sa uplatňovalo na celú hodnotu sady. Na tento účel sa považovalo za vhodnejšie stanoviť clá ako pevné sumy na základe obsahu paliva vo sviečkach, aby sa predišlo neprimeranému ukladaniu antidumpingových ciel na dovážaný tovar, ktorý sa v súčasnosti klasifikuje ako sviečky, no v ktorom môže sviečka tvoriť iba zlomok váhy alebo hodnoty dovážaného výrobku. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie neprijalo.

(142)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu v týchto spoločnostiach zistenú počas uvedeného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétne uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú konkrétne uvedené v normatívnych ustanoveniach tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú, pričom sa na ne vzťahuje colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(143)

Každá žiadosť o uplatnenie individuálnej sadzby antidumpingového cla pre konkrétnu spoločnosť (napr. po zmene v názve subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) by mala byť bezodkladne zaslaná Komisii (3) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek zmenu činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti s touto zmenou názvu alebo zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Toto nariadenie sa potom v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(144)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových ciel. Tiež im bolo poskytnuté obdobie, počas ktorého sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť. Pripomienky predložené stranami sa náležite zvážili a zistenia sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(145)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vyvážajúcimi výrobcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezaradenými do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe I, malo by sa prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky uplatňovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak nemali právo na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, pretože uvedené ustanovenie sa neuplatňuje, keď sa uskutočnil výber vzorky.

(146)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečných antidumpingových ciel, jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR nezaradený do vzorky ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(147)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že príslušný výrobok je charakterizovaný stovkami rôznych druhov výrobkov, ktoré majú rozdielne charakteristické znaky a ktorých ceny sa značne líšia. Uvedený vyvážajúci výrobca ponúkol len jednu minimálnu dovoznú cenu pre všetky výrobky, ktorej úroveň by nezaistila odstránenie poškodzujúceho dumpingu pre všetky výrobky. Okrem toho je tiež potrebné poznamenať, že v dôsledku významného počtu druhov výrobkov by bolo prakticky nemožné stanoviť zmysluplné minimálne ceny pre každý druh výrobku, ktoré by Komisia mohla náležite monitorovať, aj keby vyvážajúci výrobca ponúkol odlišné minimálne dovozné ceny pre každý z nich. Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že ponuka záväzku sa musí zamietnuť z dôvodu neuskutočniteľnosti.

(148)

Vzhľadom na výšku zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva sa považuje za potrebné, aby sa sumy zaistené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu uložených konečných ciel. Ak sú konečné clá nižšie ako dočasné clá, dočasne zaistené sumy presahujúce konečnú sadzbu antidumpingových ciel sa uvoľnia. Ak sú konečné clá vyššie ako dočasné clá, s konečnou platnosťou sa vyberajú iba sumy zaistené na úrovni dočasných ciel.

(149)

V záujme minimalizácie rizík obchádzania v dôsledku významných rozdielov v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových ciel. Medzi tieto osobitné ustanovenia patrí predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí zodpovedať požiadavkám stanoveným v prílohe II. Na dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatňuje zvyškové antidumpingové clo uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov.

(150)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa uplatňujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samé osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu, že sú splnené podmienky, sa môže začať prešetrovanie zamerané proti obchádzaniu opatrení. Uvedeným prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia celoštátneho cla.

(151)

Na základe pripomienok a relevantných informácií prijatých od dotknutých spoločností sa považovalo za potrebné vykovať určité úpravy v názvoch spoločností uvedených v prílohe k dočasnému nariadeniu. Tieto zmeny boli zodpovedajúcim spôsobom zapracované do zoznamu spoločností uvedeného v prílohe I,

a)

ich palivo obsahuje viac ako 500 ppm toluénu;

b)

ich palivo obsahuje viac ako 100 ppm benzénu;

c)

majú knôt s priemerom minimálne 5 milimetrov;

d)

sú jednotlivo uložené v plastovej nádobe s kolmými stenami a výškou minimálne 5 cm.

a)

počas obdobia prešetrovania od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 nevyvážala tovar uvedený v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike;

b)

nie je prepojená so žiadnym vývozcom alebo výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a

c)

buď skutočne vyvážala príslušný tovar alebo prijala neodvolateľný zmluvný záväzok na vývoz značného množstva tohto tovaru do Spoločenstva po skončení obdobia prešetrovania,

14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/19

14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/21

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2008/2009 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 945/2008 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 368/2009 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/23

(1)

Listom z 15. januára 2007 (2) Dánsko oznámilo Komisii zmenu a doplnenie režimu oslobodenia vlastníkov lodí od platby dane z príjmu za svojich námorníkov v Dánsku (tzv. režim DIS). Režim DIS bol schválený rozhodnutím Komisie z 13. novembra 2002 (3).

(2)

Oznámená zmena bola zapísaná pod číslom N 43/07. V liste z 27. marca 2007 (4) Dánsko doručilo Komisii nové informácie, ktoré boli vyžiadané listom z 20. marca 2007 (5).

(3)

V liste z 10. júla 2007 (6) Komisia informovala Dánsko o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4 nariadenia Rady č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (7) (ďalej len „nariadenie o postupoch štátnej pomoci“). Dánsko predložilo pripomienky listom z 5. septembra 2007 (8).

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (9). Komisia v tomto rozhodnutí vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa opatrení, ktoré boli predmetom skúmania.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zainteresovaných strán: Európske združenie ťažby na mori, Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva, Britská lodiarska komora, Nórske združenie vlastníkov lodí, Armateurs de France, Alcatel-Lucent a Dánske združenie vlastníkov lodí. Komisia postúpila ich pripomienky Dánsku, ktoré dostalo možnosť sa k nim vyjadriť. Dánsko zaslalo svoje pripomienky v liste z 9. januára 2008 (10).

(6)

Oznámené opatrenia už boli opísané v uvedenom rozhodnutí z 10. júla 2007.

(7)

Hlavným účelom oznámeného opatrenia [návrh zákona č. L 110 (2006-07), § 11] je rozšírenie tzv. režimu DIS na námorníkov, ktorí pracujú na palubách lodí určených na kladenie káblov a bagrovanie.

(8)

Pokiaľ ide o plavidlá na kladenie káblov, ich činnosti dosiaľ neboli na režim DIS oprávnené, podľa dánskych právnych predpisov sa však tieto plavidlá mohli v registri DIS zaregistrovať.

(9)

Dánsko chce, aby odteraz mohli lode určené na kladenie káblov v plnej miere využívať výhody režimu DIS.

(10)

Pokiaľ ide o lode na bagrovanie, vo vykonávacom nariadení z 27. mája 2005, ktorým sa vykonáva režim DIS (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), sa určuje, čo možno v odvetví bagrovania považovať za námornú dopravu, s cieľom stanoviť pravidlá na oprávnenosť činností bagrovania. Podľa § 13 vykonávacieho nariadenia sa za námornú dopravu považujú tieto činnosti lodí na bagrovanie:

(11)

Podľa platných dánskych právnych predpisov sa lode na bagrovanie piesku nemôžu registrovať v registri DIS. Lode na bagrovanie piesku preto nemôžu spĺňať základné podmienky na podanie žiadosti o prijatie do režimu DIS. Keďže lode na bagrovanie piesku sa okrem toho do určitej miery používajú napríklad na stavebné práce v teritoriálnych vodách, Dánsko čelí ťažkostiam so zaradením lodí na bagrovanie piesku do všeobecného systému čistých miezd. Namiesto toho sa rozhodlo zdaňovať osoby pracujúce na palube bagrovacích lodí v súlade so všeobecnými pravidlami zdaňovania a následne po splnení príslušných podmienok vrátiť daň vlastníkom lodí.

(12)

Bagrovanie tak nepriamo patrí do režimu DIS a využíva tie isté výhody, ktoré prináležia spoločnostiam námornej dopravy prevádzkujúcim plavidlá zaregistrované v registri DIS.

(13)

Režim DIS bol opísaný v uvedenom rozhodnutí Komisie z 10. júla 2007 (11).

(14)

Súčasný režim spočíva v oslobodení vlastníkov lodí od platenia sociálnych príspevkov a dane z príjmu za svojich námorníkov pracujúcich na palubách lodí registrovaných v Dánskom medzinárodnom lodnom registri, Dansk Internationalt Skibsregister (ďalej len „register DIS“), vtedy, keď sa lode používajú na komerčnú prepravu cestujúcich alebo tovaru.

(15)

Komisia pripomína, že register DIS sa zaviedol zákonom č. 408 z 1. júla 1988 a účinnosť nadobudol 23. augusta 1988. Určený bol na to, aby sa zabránilo odchodu z dánskeho národného lodného registra a následnej registrácii v registroch tretích krajín.

(16)

Podmienkou je, aby sa oslobodenie od dane zohľadnilo pri určovaní miezd. Daňová výhoda tým vznikne lodnej spoločnosti a nie jednotlivým námorníkom.

(17)

Komisia napriek tomu režim DIS schválila 13. novembra 2002.

(18)

Dánsko v súčasnosti uplatňuje aj jeden ďalší režim v prospech prevádzkovateľov námornej dopravy: režim dane z tonáže (12).

(19)

Celkový rozpočet režimu DIS je približne 600 miliónov dánskych korún (DKK).

(20)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania považovala za potrebné preskúmať potenciálne hospodárske vplyvy predmetného rozšírenia na príslušné odvetvie. Príslušným odvetvím je kladenie telekomunikačných a energetických káblov na morskom dne a oprava existujúcich káblov na morskom dne.

(21)

Komisia považovala za nemožné rozdeliť danú námornú plavbu na časť, na ktorú sa vzťahuje vymedzenie námornej dopravy, a časť, ktorá je z nej vylúčená. Podporila skôr stanovisko, že pre všetky druhy námorných činností je potrebné vykonať celkové hodnotenie s cieľom rozhodnúť, či skúmaná plavba na mori patrí úplne do vymedzenia námornej dopravy.

(22)

Komisia preto v rozhodnutí o začatí formálneho konania vyjadrila stanovisko, že kladenie káblov v mori sa nesmie chápať ako prekrývanie služby námornej dopravy a vlastného kladenia káblov v mori.

(23)

Plavidlá na kladenie káblov zvyčajne neprepravujú káblové bubny z jedného prístavu do druhého alebo z prístavu do zariadení mimo pobrežia, čo je vymedzenie pojmu námornej dopravy ustanovené v nariadeniach Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (13), a (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (14). Lode na kladenie káblov namiesto toho na žiadosť klienta ukladajú káble z určitého bodu umiestneného na pobreží do určitého bodu umiestneného na inom pobreží. Ukazuje sa preto, že plavidlá na kladenie káblov nevykonávajú priame služby námornej dopravy v zmysle týchto nariadení ES, čiže prepravu tovaru po mori medzi ktorýmkoľvek prístavom členského štátu a ktorýmkoľvek prístavom alebo zariadením mimo pobrežia iného členského štátu. Hoci tieto plavidlá môžu príležitostne prepravovať tovar po mori, ako sa uvádza v nariadeniach (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92, táto činnosť zodpovedajúca vymedzeniu pojmu námornej dopravy je len doplnkom ich hlavnej činnosti, ktorá spočíva v kladení káblov.

(24)

Komisia okrem toho v tomto štádiu uviedla, že zatiaľ sa nepreukázalo, že spoločnosti so sídlom na území Spoločenstva, ktoré sa zaoberajú kladením káblov, doplácali na rovnaké obmedzenia hospodárskej súťaže ako prevádzkovatelia námornej dopravy na svetovom trhu. Podľa Komisie nie je zrejmé, či lode Spoločenstva na kladenie káblov čelia rovnako silnej konkurencii lodí plaviacich sa pod vlajkou iného štátu ako lode v námornej doprave.

(25)

Komisia preto v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že kladenie káblov nemožno považovať za námornú dopravu, a preto nemôže byť oprávnené na štátnu pomoc pre námornú dopravu v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci pre námornú dopravu (ďalej len „usmernenia“) (15).

(26)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila vážne pochybnosti o tom, či všetky činnosti bagrovania, na ktoré sa režim vzťahuje, predstavujú námornú dopravu v zmysle usmernení. Komisia preto dospela k záveru, že nie všetky činnosti bagrovania musia byť oprávnené na štátnu pomoc pre námornú dopravu.

(27)

V súvislosti s plavidlami na kladenie káblov Dánsko zdôraznilo, že útvary Komisie v liste z 11. augusta 2006 (16) Dánsko ubezpečili, že príslušné opatrenia štátnej pomoci by sa mohli vzťahovať na plavidlá na kladenie káblov za predpokladu, že je splnená požiadavka 50 % námornej dopravy.

(28)

Podľa Dánska Komisia uviedla, že činnosti kladenia káblov by sa mohli považovať za rovnocenné s námornou dopravou, pokiaľ ide o tú časť činností, ktorá zahŕňa prepravu káblových bubnov z prístavu nakládky na miesto na otvorenom mori, kde sa má kladenie káblov začať, a naznačila, že pomer námorných činností vzhľadom na všetky činnosti sa má vypočítať na základe vzdialenosti, ktorú plavidlo prejde bez kladenia káblov.

(29)

Dánsko okrem toho zdôrazňuje, že nerozumie, prečo Komisia v liste z 10. júla 2007 uviedla, že kladenie káblov nemôže byť kombináciou námornej dopravy a iných činností, a domnieva sa, že tento názor je v rozpore s listom útvarov Komisie z 11. augusta 2006.

(30)

Podľa Dánska usmernenia umožňujú rozdeliť celkovú činnosť bagrovacích lodí na námornú dopravu a na iné činnosti. Dánsko preto nerozumie, prečo podobné rozdelenie nie je možné pre plavidlá na kladenie káblov.

(31)

Dánsko zdôrazňuje, že rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-251/04, o ktorom sa Komisia zmieňuje v rozhodnutí o začatí konania, sa nemení základ na ubezpečenie, ktoré Komisia dala Dánsku v uvedenom liste z 11. augusta 2006. Podľa Dánska Súdny dvor objasnil otázku, či sa na činnosti remorkérov vzťahuje nariadenie (EHS) č. 3577/92, pričom dospel k záveru, že sa nevzťahuje. Dánsko sa domnieva, že príslušný rozsudok je vo vzťahu k uplatňovaniu usmernení na plavidlá na kladenie káblov irelevantný.

(32)

Dánske orgány uvádzajú, že usmernenia sa nezaoberajú len námornou dopravou podľa vymedzenia tohto pojmu v nariadeniach (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92, ale „… v osobitných častiach sa týkajú aj vlečných činností a bagrovania“.

(33)

Podľa usmernení najmenej 50 % všetkých činností predstavuje námorná doprava, ktorá je pre lode na bagrovanie podľa dánskych orgánov v usmerneniach vymedzená ako „… preprava vyťaženého materiálu po mori …“. Podľa dánskych orgánov má byť výklad usmernení taký, že preprava vyťaženého materiálu po mori sa považuje za námornú dopravu.

(34)

Dánsko takisto spochybňuje iniciatívu Komisie jednostranne rozšíriť rozsah pôsobnosti postupu zisťovania na oblasti, ktoré nie sú súčasťou oznámenia, ktoré je predmetom zisťovania vykonávaného Komisiou (17). Podľa Dánska v kapitole II nariadenia o postupoch štátnej pomoci neexistuje žiadne ustanovenie o oznámenej pomoci, ktoré by Komisii umožnilo začleniť do zisťovania už existujúce opatrenia štátnej pomoci. Ak chce Komisia preskúmať existujúce opatrenia štátnej pomoci, má to podľa Dánska urobiť v súlade s kapitolou V uvedeného nariadenia, ktorá sa týka konania vo vzťahu k existujúcim programom štátnej pomoci.

(35)

Dánsko uvádza, že o zmene a doplnení informovalo 21. januára 2005 formou dvoch návrhov zákonov, ktoré vláda predložila parlamentu 12. januára 2005 (návrh zákona o zdaňovaní námorníkov a návrh zákona o zmene a doplnení zákona o dani z tonáže). Podľa Dánska možno tieto dva návrhy zákonov považovať za schválené Komisiou z týchto dvoch dôvodov:

(36)

Dánsko preto tvrdí, že zákon o zdaňovaní námorníkov v znení z jari 2005 je schváleným opatrením štátnej pomoci podľa právnych predpisov EÚ.

(37)

Dánsko preto dospelo k záveru, že konanie vo veci zisťovania sa údajne môže týkať len oznámeného opatrenia, čiže možného zaradenia námorníkov z plavidiel na kladenie káblov do režimu DIS.

(38)

Pokiaľ ide o plavidlá na bagrovanie, dánska vláda uvádza, že 13. decembra 2006 prijala zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdaňovaní námorníkov. Príslušná zmena a doplnenie zákona o zdaňovaní námorníkov boli oznámené 15. januára 2007.

(39)

Dánsko považuje prepravu vyťaženého materiálu na otvorenom mori za námornú dopravu na účely usmernení. Plavidlá na bagrovanie preto patria do rozsahu pôsobnosti usmernení bez ohľadu na súvislosti nariadení (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92, kde plavidlá na bagrovanie vykonávajú námornú dopravu (podľa Dánska vymedzenú ako „preprava vyťaženého materiálu po mori“) najmenej 50 % času prevádzky.

(40)

Dánske orgány dodávajú, že činnosti v „obmedzenej námornej doprave“ nie sú predmetom dánskych programov štátnej pomoci. „Obmedzenou námornou dopravou“ sa rozumie napríklad činnosť v prístavoch a fjordoch. Ťažba a bagrovanie v prístavoch a vo fjordoch a v ich okolí preto vždy patrí mimo rozsahu pôsobnosti režimu DIS. To isté platí v prípadoch, keď je plavidlo v pokoji.

(41)

Dánske orgány vysvetľujú, že ťažobné a bagrovacie činnosti sa v praxi často (väčšinou) vykonávajú pomocou plávajúcich korčekových rýpadiel, ktoré nemajú vlastné motory, a preto aj z tohto dôvodu nepatria do rozsahu pôsobnosti režimu DIS. Režim sa môže vzťahovať na plavidlá s vlastným pohonom. Plavidlá používané na zmluvné činnosti na mori sú však z režimu DIS takisto vylúčené. Zmluvnými činnosťami sa rozumie výstavba a oprava prístavov, mól, mostov, ropných plošín, veterných elektrární a iných zariadení na mori.

(42)

Podľa združenia EUDA Komisia zaviedla pre štátnu pomoc týkajúcu sa činností bagrovania omnoho prísnejší režim ako v prípade usmernení z roku 1997. Združenie EUDA podporuje cieľ zachovať v rámci Spoločenstva flotilu pre činnosti bagrovania, zdôrazňuje však dve všeobecné oblasti záujmu:

(43)

Združenie ECSA sa domnieva, že prístup Komisie je veľmi teoretický a nezohľadňuje ciele a obsah usmernení.

(44)

Podľa združenia ECSA sa v rámci usmernení vychádza z predpokladu, že značnú časť činnosti bagrovania tvorí námorná doprava. Združenie ECSA zastáva názor, že plavidlá na bagrovanie a plavidlá na kladenie káblov prepravujú vyťažený materiál alebo káble z bodu A do bodu B. Miesto nakládky a vykládky je preto v tejto súvislosti podľa združenia ECSA nepodstatné.

(45)

Združenie ECSA zdôrazňuje, že zahrnutie prepravných činností lodí na bagrovanie a lodí na kladenie káblov do pôsobnosti usmernení je plne v súlade s cieľmi usmernení, keďže aj tieto špecializované plavidlá pôsobia na svetovom trhu so silnou celosvetovou konkurenciou a v rámci celosvetového trhu práce.

(46)

Britská lodiarska komora (Chamber of British Shipping) zdôrazňuje, že v usmerneniach sa uznáva, že oprávnené a neoprávnené činnosti plavidiel na bagrovanie skutočne môže vykonávať tá istá loď, a preto sa musia rozlišovať. Britská lodiarska komora preto vyjadruje znepokojenie nad tvrdením, že „Komisia považuje za nemožné rozdeliť danú činnosť na časť, na ktorú by sa vzťahovalo vymedzenie námornej dopravy, a časť, ktorá by z nej bola vylúčená“.

(47)

Podľa názoru Britskej lodiarskej komory nie je potrebné rozlišovať medzi prepravou tovaru alebo cestujúcich, ktorá sa vykonáva z alebo do miesta, ktoré sa nachádza v zozname prístavov a zariadení, a takouto prepravou na niektoré iné konkrétne miesta na mori. Je znepokojená tým, že sa má zaviesť nové overovanie účelu prepravy nákladu alebo cestujúcich. Zastáva názor, že na oprávnenosť úkonu prepravy nie je motív zákazníkov podstatný. Britská lodiarska komora objasňuje, že konkrétne miesto určenia prepravovaného materiálu väčšinou určuje zákazník podľa jeho ďalšieho využitia a/alebo podľa environmentálnych alebo iných povolení.

(48)

V súvislosti s opisom bežnej prevádzky plavidla na kladenie káblov v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie Britská lodiarska komora nesúhlasí s predbežným hodnotením Komisie. Podľa jej názoru plavidlá na kladenie káblov nakladajú náklad káblov od zákazníka v prístavných zariadeniach a prepravujú ho na sériu iných miest, medzi ktoré môžu patriť iné prístavy, kde ho vykladajú prostredníctvom postupného kladenia na morské dno alebo pod jeho povrch.

(49)

Podľa Nórskeho združenia vlastníkov lodí má Komisia vykladať pojem „námorná doprava“ pružne, keďže spoločnosti na kladenie káblov a bagrovanie majú rovnakú medzinárodnú mobilitu a vzťahujú sa na ne rovnaké sily celosvetovej hospodárskej súťaže ako na klasickú „námornú prepravu“.

(50)

Podľa ich názoru je preprava a kladenie káblov z bodu A do bodu B súčasným a integrovaným úkonom, pri ktorom sa kábel postupne „vykladá“ na morské dno.

(51)

Nórske združenie vlastníkov lodí sa tiež domnieva, že preprava, ktorej cieľom je odstránenie kalu, ktorý je výsledkom úkonu bagrovania, sa musí považovať za dopravu, dokonca aj keď miestom ťažby alebo vykládky nie je ani prístav, ani zariadenie na mori.

(52)

Podľa organizácie Armateurs de France nie je pojem námornej dopravy v nariadeniach (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92, na ktoré sa odvolávajú usmernenia, vymedzený rovnako. Vymedzenie pojmu námornej dopravy vo vzťahu k otázkam štátnej pomoci preto nemusí byť rovnaké ako vymedzenie ustanovené v nariadeniach. Organizácia Armateurs de France preto zastáva názor, že vymedzenie pojmu ustanovené v nariadení (EHS) č. 3577/92 nie je vyčerpávajúce. Podľa organizácie Armateurs de France sa preto v usmerneniach nevylučujú činnosti kladenia káblov a bagrovania.

(53)

Podľa stanoviska organizácie Armateurs de France rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2007 vo veci C-251/04 nie je relevantný pre predmetné činnosti, keďže sa ním nevylučujú činnosti kladenia káblov a bagrovania z námornej dopravy. Organizácia Armateurs de France zdôrazňuje, že tieto činnosti nie sú služby „súvisiace, vedľajšie ani pomocné v rámci poskytovania služieb námornej dopravy“ v zmysle rozsudku, ale predstavujú prepravu tovaru po mori do alebo zo zariadení mimo pobrežia.

(54)

Organizácia Armateurs de France zastáva názor, že ak sa usmernenia majú vykladať tak, že na pomoc pre námornú dopravu môže byť oprávnená len čistá námorná doprava, takýto výklad by z rozsahu pôsobnosti usmernení teoreticky vylučoval aj prázdne plavidlá pri návrate z prepravy tovaru. Keďže usmernenia sa už vzťahujú na vlečné a bagrovacie plavidlá v prípade, že viac než 50 % činnosti, ktorú remorkér skutočne v danom roku vykoná, predstavuje námornú dopravu, podľa organizácie Armateurs de France sa táto koncepcia má rozšíriť na všetky plavidlá poskytujúce služby vrátane plavidiel na bagrovanie a kladenie káblov.

(55)

Spoločnosť Alcatel-Lucent zdôrazňuje význam plavidiel na kladenie káblov na trhu práce v námornom odvetví vzhľadom na požiadavku vysokej úrovne technických poznatkov v tejto oblasti. Podľa stanoviska spoločnosti Alcatel-Lucent plavidlá na kladenie káblov zamestnávajú najkvalifikovanejších pracovníkov na trhu práce v námornom odvetví. Rozšírenie režimu DIS na plavidlá na kladenie káblov preto spĺňa cieľ štátnej pomoci pre námornú dopravu vymedzený v usmerneniach, pretože by zabezpečilo zamestnanosť vysokej kvality v Európe pre európskych námorných zamestnancov. Vzhľadom na krízu na telekomunikačnom trhu sa flotila lodí pre telekomunikačné káble plaviacich sa pod vlajkou Spoločenstva znížila z 80 na 35 plavidiel a čelí súťaži s plavidlami zaregistrovanými pod vlajkou iného štátu.

(56)

Trh je celosvetový. V čase najvyššieho dopytu po internetových službách dosahoval 100 000 km ročne, potom klesol na 20 000 km ročne v rokoch 2003 až 2006 a v súčasnosti sa blíži k 50 000 km až 70 000 km ročne.

(57)

Keďže káblové spojenia zahŕňajú zaoceánske plavby a najväčšie plavidlá na kladenie káblov dokážu na palubu vziať len asi 3 000 km káblových bubnov, spoločnosť Alcatel-Lucent zastáva názor, že najvýznamnejšia činnosť plavidiel na kladenie káblov spočíva v preprave káblových bubnov z továrne na ich výrobu na miesto na mori, kde sa kábel musí napojiť a odkiaľ sa potom kladie na morské dno. Podľa spoločnosti Alcatel sa na plavidlo na kladenie káblov vzťahuje námorná doprava vzhľadom na sústavnú vykládku nákladu na trase plavby pri súčasnom riadení plavidla. Úkon kladenia káblov sa preto musí považovať za prepravu nákladu.

(58)

Podľa názoru spoločnosti Alcatel-Lucent sa nariadeniami (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92 prísne neobmedzujú typy cieľových miest na mori (medzi dvoma prístavmi alebo medzi prístavom a zariadením mimo pobrežia). Podľa spoločnosti sa má za cieľové miesto patriace do pôsobnosti usmernení považovať aj určité miesto na mori. Okrem toho sa možno domnievať, že s prvým metrom kábla položeným na morskom dne sa položený kábel stáva zariadením mimo pobrežia, a preto ďalšie kladenie káblov nie je nič iné ako doprava k tomuto zariadeniu mimo pobrežia.

(59)

Podľa názoru spoločnosti Alcatel-Lucent rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2007 vo veci C-251/04 nepriamo umožňuje rozšíriť vymedzenie pojmu námornej dopravy, ak sa naň vzťahujú ciele usmernení. Podľa spoločnosti Alcatel-Lucent ich hlavným cieľom je zabezpečiť plavidlá pod vlajkou Spoločenstva a zachovať konkurencieschopnosť flotily na svetových trhoch. Aj keby sa preto činnosti kladenia káblov považovali za poskytovanie služby (vedľajšej alebo pomocnej v rámci poskytovania služieb námornej dopravy), usmernenia sú na činnosti kladenia káblov uplatniteľné, keďže tieto činnosti spĺňajú aj ciele usmernení.

(60)

Spoločnosť Alcatel-Lucent sa napokon domnieva, že vzhľadom na otázky životného prostredia je dôležité zachovať pod vlajkou Spoločenstva veľkú flotilu plavidiel na kladenie káblov.

(61)

Podľa Dánskeho združenia vlastníkov lodí je kladenie káblov činnosťou „samou osebe“, a nie pomocnou službou vlečnej činnosti, na ktorú sa podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 11. januára 2007 vo veci C-251/04 nevzťahujú nariadenia (EHS) č. 4055/86 a (EHS) č. 3577/92, a Dánske združenie vlastníkov lodí okrem toho považuje za dôležitejšie zohľadniť ciele usmernení. Dánske združenie vlastníkov lodí preto pripomína, že európske odvetvie kladenia káblov dáva prácu mnohým námorníkom v Európe. Kladenie káblov môže okrem toho pomôcť zabezpečiť bezpečnostné predpisy a normy a tiež registráciu plavidiel v registroch Spoločenstva.

(62)

Dánske združenie vlastníkov lodí sa domnieva, že odvetvie kladenia káblov čelí rovnakým tlakom hospodárskej súťaže, aké poznajú prevádzkovatelia námornej dopravy Spoločenstva na svetovom trhu. Aj lode na kladenie káblov majú za úlohu plavbu medzi svetadielmi.

(63)

Dánske združenie vlastníkov lodí sa okrem toho domnieva, že usmernenia sa vzhľadom na podobné znenie vzťahujú aj na dánske predpisy o bagrovaní piesku. Podľa Dánskeho združenia vlastníkov lodí sa príslušné dánske právne predpisy nevzťahujú na ťažbu. Bagrovanie je navyše oprávnené len vtedy, ak je splnená požiadavka, že najmenej 50 % príslušných činností predstavuje námorná doprava.

(64)

V pripomienkach k vyjadreniam, ktoré predložili zainteresované strany, dánske orgány zopakovali svoje predošlé argumenty a zdôraznili, že všetky zainteresované strany podporujú zaradenie plavidiel na kladenie káblov do pôsobnosti usmernení.

(65)

Po prvé Komisia pripomína, že podobne ako v námornej doprave, aj činnosti kladenia káblov si vyžadujú kvalifikovaných námorníkov s podobnými spôsobilosťami, ako majú námorníci pracujúci na palube tradičných plavidiel námornej dopravy. Ďalej pripomína, že na námorníkov pôsobiacich na plavidlách na kladenie káblov sa vzťahujú rovnaké pracovnoprávne predpisy a sociálny rámec ako na iných námorníkov.

(66)

Po druhé Komisia uznáva, že plavidlá na kladenie káblov sa plavia na mori a že povinne podliehajú rovnakým technickým a bezpečnostným kontrolám ako plavidlá určené na námornú dopravu.

(67)

Po tretie Komisia súhlasí, že existuje riziko, že spoločnosti na kladenie káblov by mohli preniesť mimo Spoločenstva činnosti, ktoré vykonávajú na pobreží, s cieľom nájsť priaznivejšie daňové prostredie a následne previesť svoje plavidlá pod vlajky iných štátov. Komisia v tejto súvislosti uznáva, že kladenie káblov má povahu celosvetového trhu.

(68)

Komisia ďalej pripomína, že rozšírenie režimu DIS o činnosti kladenia káblov na mori by pomohlo zachovať zamestnanosť Spoločenstva na palubách námorných plavidiel určených na kladenie káblov, ktoré kontroluje Dánsko.

(69)

Výzvy, ktorým musí čeliť odvetvie kladenia káblov Spoločenstva vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž a premiestnenie činností vykonávaných na pobreží, sú podobné výzvam, ktorým čelí námorná doprava Spoločenstva. Na činnosti kladenia káblov Spoločenstva sa okrem toho v pracovnej, technickej a bezpečnostnej oblasti vzťahuje rovnaké právne prostredie ako na námornú dopravu Spoločenstva. Kvalifikovaní a vyškolení námorníci sú tu navyše rovnako potrební ako v námornej doprave.

(70)

Uvedené prvky sú základom usmernení. V oddiele 2.2 prvom pododseku sa v hlavných cieľoch usmernení naozaj uvádza zlepšenie bezpečnosti na mori, podpora zápisu alebo prepisu lodí do registrov členských štátov, prínos ku konsolidácii námorných skupín v členských štátoch, zabezpečenie a zlepšenie námorných znalostí a podpora zamestnanosti európskych námorníkov. Týka sa to najmä štátnej pomoci vo forme zníženia nákladov na prácu (oddiel 3.2 usmernení), ktoré sa považuje za „sociálne opatrenie na zlepšenie konkurencieschopnosti“ (pozri názov oddielu 3 usmernení).

(71)

Komisia sa stále domnieva, že na činnosti kladenia káblov sa nevzťahuje vymedzenie námornej dopravy ustanovené v uvedených nariadeniach a usmerneniach, na základe uvedených skutočností sa však domnieva, že kladenie káblov sa má na účely uplatňovania oddielu 3.2 usmernení analogicky spojiť s námornou dopravou a že kladenie káblov má preto patriť do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia.

(72)

Komisia preto dospela k záveru, že rozšírenie režimu DIS na plavidlá na kladenie káblov možno akceptovať vzhľadom na uplatnenie oddielu 3.2 usmernení na základe analógie, a teda že toto rozšírenie je zlučiteľné so spoločným trhom.

(73)

Komisia vyvracia argument Dánska o údajnom zneužití právomocí zo strany Komisie, keď začala konanie vo veci zisťovania v súvislosti s ustanoveniami režimu DIS týkajúcimi sa bagrovania. Uvedené vykonávacie nariadenie bolo prílohou k oznámeniu: Komisia sa domnieva, že bola povinná preskúmať aj túto prílohu a určiť, či vykonávacie nariadenie bolo zmenou režimu DIS schváleného Komisiou v jej uvedenom rozhodnutí z 12. decembra 2002 vo veci NN 116/98 a opatrení, ktoré Dánsko oznámilo Komisii v roku 2005 a ktorých cieľom bolo upraviť režim DIS podľa usmernení z roku 2004.

(74)

Komisia okrem toho vyvracia tvrdenie, že dva návrhy zákonov boli schválené listom útvarov Komisie z 18. mája 2005. V tomto liste sa jasne uvádzalo, že ak členský štát prijme primerané opatrenia, ktoré Komisia navrhla prostredníctvom usmernení, nemá sa to považovať z procesného hľadiska za oznámenie o novej pomoci alebo o zmene a doplnení súčasnej pomoci. V uvedenej odpovedi Komisia tiež jasne uviedla, že opatrenia predložené dánskymi orgánmi predstavujú len transpozíciu primeraných opatrení navrhnutých v usmerneniach a že si nevyžadujú oznámenie podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(75)

Vykonávacie nariadenie, ktoré bolo priložené k oznámeniu, sa navyše zásadne odchyľuje od návrhu zákona predloženého uvedeným listom z 21. januára 2008, keďže veľmi výrazne rozširuje rozsah oprávnených činností bagrovania mimo rozsahu, ktorý predpokladal návrh zákona zaslaný v uvedenom liste. Pri začatí zisťovania Komisia nepovažovala ustanovenia vykonávacieho nariadenia za novú pomoc (a nezákonnú pomoc, keďže už nadobudli účinnosť), ale za nesprávne použitie súčasnej pomoci podľa článku 16 nariadenia o postupoch štátnej pomoci. Príslušnou kapitolou nariadenia preto nie je kapitola V o konaní vo veci režimov súčasnej pomoci, ako sa vo svojich pripomienkach domnievali dánske orgány, ale kapitola IV o konaní vo veci nesprávneho použitia pomoci.

(76)

Preto Komisia mala plné právo začať konanie vo veci zisťovania v súvislosti s vykonávacím nariadením.

(77)

V oddiele 3.2 piatom pododseku usmernení sú ustanovené podmienky, za ktorých sa štátna pomoc vo forme zníženia nákladov na prácu môže priznať činnostiam bagrovania. Podmienka, že námorníci musia byť námorníkmi Spoločenstva na lodiach pracujúcich na mori v zmysle oddielu 3.2 tretieho pododseku usmernení, a podmienka, že lode na bagrovanie musia byť zaregistrované v niektorom členskom štáte, už sú podmienkami režimu DIS.

(78)

Dánske orgány okrem toho vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania objasnili, že na režim DIS sú oprávnené len lode na bagrovanie s vlastným pohonom a že okrem iného činnosti bagrovania vykonávané v prístavoch a fjordoch a v ich okolí sú z režimu DIS vylúčené.

(79)

Pokiaľ ide o podmienku, že lode na bagrovanie musia vykonávať námornú dopravu po mori najmenej 50 % času ich prevádzky, Komisia pripomína, že pojem „námorná doprava“ je v prípade bagrovania vymedzený v oddiele 3.1 šestnástom pododseku usmernení ako „preprava vyťaženého materiálu na otvorenom mori“ a vylučuje „ťažbu alebo bagrovanie ako také“. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že ťažba alebo bagrovanie ako také sú vylúčené z vymedzenia oprávnených činností bagrovania ustanoveného v uvedenom dánskom nariadení. Komisia sa ďalej domnieva, že „plavba medzi miestom ťažby a miestom, kde sa vyťažený materiál vyloží“, a „plavba medzi miestami ťažby“ sú skutočne prepravou vyťaženého materiálu. Komisia tiež uznáva, že lode v námornej doprave neplávajú vždy naložené vzhľadom na nevyváženosť na určitých trhoch. Na základe analógie je preto logické považovať „plavbu medzi prístavom a miestom ťažby“ a „plavbu medzi miestom vykládky a prístavom“ za námornú dopravu. Podobne aj „vykládka“ je neoddeliteľnou súčasťou námornej dopravy. Napokon ak lode na bagrovanie na žiadosť verejných orgánov poskytujú pomoc na otvorenom mori, čas, ktorý strávia priamo a výlučne touto činnosťou, sa tiež považuje za námornú dopravu.

(80)

Preto Komisia dospela k záveru, že na činnosti lodí na bagrovanie vymedzené vo vykonávacom nariadení sa môžu uplatňovať výhody režimu DIS okrem činností, ktoré zodpovedajú „plavbe na miestach ťažby“, ktorú skutočne nemožno rozlíšiť od ťažby alebo bagrovania ako takých.

(81)

Komisia uznala väčšinu činností vymedzených dánskymi orgánmi v uvedenom nariadení za oprávnené na režim DIS aj na základe nasledujúcich skutočností.

(82)

Bagrovanie si vyžaduje kvalifikovaných námorníkov, na ktorých sa vzťahujú rovnaké pracovnoprávne predpisy a sociálny rámec ako na ostatných námorníkov.

(83)

Plavidlá na bagrovanie sa plavia po mori a povinne podliehajú rovnakým technickým a bezpečnostným kontrolám ako plavidlá určené na námornú dopravu.

(84)

A napokon existuje riziko, že spoločnosti na bagrovanie by preniesli mimo Spoločenstva činnosti, ktoré vykonávajú na pobreží, s cieľom nájsť priaznivejšie daňové prostredie a režimy sociálneho zabezpečenia a následne previesť svoje plavidlá pod vlajky iných štátov.

(85)

Komisia sa preto domnieva, že režim DIS sa môže uplatňovať na bagrovanie na mori podľa vymedzení vo vykonávacom nariadení s výnimkou plavby na miestach ťažby.

(86)

Komisia už v poslednom čase neschvaľuje neobmedzené režimy štátnej pomoci – alebo ich zmeny a doplnenia – a preto teraz žiada, aby sa režimy oznamovali najviac na obdobie desiatich rokov.

(87)

Komisia preto musí v súlade so svojimi súčasnými postupmi stanoviť ukončenie oznámeného opatrenia. V dôsledku toho Komisia musí rozhodnúť, že dánske orgány znovu oznámia zmenu a doplnenie režimu DIS posudzovaného v tomto rozhodnutí podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES najneskôr 10 rokov po dni oznámenia tohto rozhodnutia,

14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/32

(1)

Rozhodnutím Komisie 2006/771/ES (2) sa harmonizujú technické podmienky na využitie spektra širokou škálou zariadení s krátkym dosahom vrátane aplikácií, ako sú poplašné systémy, miestne komunikačné zariadenia, otvárače dverí a zdravotnícke implantáty. Zariadenia s krátkym dosahom sú spravidla výrobky určené na hromadnú spotrebu a/alebo prenosné výrobky, ktoré sa dajú jednoducho prenášať cez hranice a používať v zahraničí. Rozdielne podmienky prístupu k rádiovému spektru však bránia ich voľnému pohybu, zvyšujú výrobné náklady a predstavujú riziko škodlivých rušení s inými rádiovými aplikáciami a službami.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2008/432/ES (3) sa zmenili a doplnili harmonizované technické podmienky pre zariadenia s krátkym dosahom uvedené v rozhodnutí 2006/771/ES, a to nahradením prílohy k uvedenému rozhodnutiu.

(3)

V dôsledku rýchlych zmien technológií a spoločenských požiadaviek sa však môžu objaviť nové zariadenia s krátkym dosahom, ktoré by si vyžadovali pravidelné aktualizácie podmienok harmonizácie spektra.

(4)

Komisia 5. júla 2006 podľa článku 4 ods. 2 rozhodnutia č. 676/2002/ES vystavila trvalý mandát (4) Európskej konferencii správ pôšt a telekomunikácií (CEPT) na aktualizovanie prílohy k rozhodnutiu 2006/771/ES ako reakciu na vývoj technológií a trhu v oblasti zariadení s krátkym dosahom.

(5)

Konferencia CEPT vo svojej správe (5) z novembra 2008 predloženej ako reakciu na uvedený mandát odporúčala Komisii zmeniť a doplniť celý rad technických stránok v prílohe k rozhodnutiu 2006/771/ES.

(6)

Rozhodnutie 2006/771/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Zariadenia fungujúce v rámci podmienok ustanovených v tomto rozhodnutí musia byť takisto v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (6), aby využívali rádiové spektrum efektívne a nedochádzalo tak k rádiovému rušeniu, čo je možné dosiahnuť buď prostredníctvom spĺňania harmonizovaných noriem alebo iných postupov posudzovania zhody.

(8)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

14.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/40