Úradný vestník L 36/2009

I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/1

NARIADENIE RADY (ES, EURATOM) č. 105/2009

z 26. januára 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 279 ods. 2,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 183,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (1), a najmä na jeho článok 8 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (3),

keďže:

(1)	Európska rada na svojom zasadnutí v Bruseli 15. a 16. decembra 2005 vydala niekoľko záverov týkajúcich sa systému vlastných zdrojov Spoločenstiev, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom.

(2)	Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom nie je žiadny rozdiel medzi poľnohospodárskymi poplatkami a clami.

(3)

Holandsko a Švédsko budú podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom v období rokov 2007 – 2013 využívať hrubé zníženie svojich príslušných príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku (HND), ktoré financujú všetky členské štáty. V prípade následných zmien údajov o HND nedôjde k žiadnemu následnému preskúmaniu financovania tohto hrubého zníženia.

(4)

So zreteľom na skutočnosť, že v rozhodnutí 2007/436/ES, Euratom sa uvádza odkaz na HND namiesto odkazu na hrubý národný produkt (HNP), je vhodné prispôsobiť nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (4). V systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev sa už nestanovujú finančné príspevky založené na HNP, a preto už nie je potrebné na ne odkazovať v nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000.

(5)	Na účely účinného vedenia účtov vlastných zdrojov Komisie by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia s cieľom prispôsobiť prenos údajov a lehoty na predkladanie výkazov súčasnej bankovej praxi.

(6)

V medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (5) sa od rozpočtu na rok 2007 už nepočíta s osobitným mechanizmom financovania pre rezervu na pôžičky a záruky za pôžičky a rezervu na núdzovú pomoc. Rezerva na núdzovú pomoc sa vkladá do rozpočtu ako predbežne vyčlenená rezerva a rezerva na pôžičky a záruky za pôžičky sa považuje za povinný výdavok všeobecného rozpočtu.

(7)	Nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)	So zreteľom na článok 11 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť v ten istý deň ako uvedené rozhodnutie a uplatňovať by sa malo od 1. januára 2007,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.	v názve sa výraz „rozhodnutie 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev“ nahrádza takto: „rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev“;

článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev uvedené v rozhodnutí 2007/436/ES, Euratom (6), ďalej len „vlastné zdroje“, sa sprístupňujú Komisii a kontrolujú tak, ako sa stanovuje v tomto nariadení, bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EHS, Euratom) č. 1553/89 (7), nariadenie (ES, Euratom) č. 1287/2003 (8) a smernica 89/130/EHS, Euratom (9).

3.	v článku 2 ods. 1 sa výraz „článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom“ nahrádza takto: „článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom“;

v článku 3 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Sprievodné doklady, ktoré sa týkajú štatistických postupov a základov uvedených v článku 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 1287/2003, členské štáty uchovávajú do 30. septembra štvrtého roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku. Sprievodné doklady, ktoré sa týkajú zdrojov z DPH, sa uchovávajú rovnaké obdobie.“;

článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Sadzba uvedená v článku 2 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, ktorá sa stanoví v rámci rozpočtového postupu, sa vypočíta ako percento zo sumy odhadovaného hrubého národného dôchodku (ďalej len ‚HND‘) členských štátov tak, aby plne pokrývala tú časť rozpočtu, ktorá nie je financovaná z príjmov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, z finančných príspevkov na doplnkové programy výskumu a technologického rozvoja a ostatných príjmov.

Táto sadzba sa v rozpočte vyjadrí číslom s takým počtom desatinných miest, ktorý je potrebný na úplné rozdelenie zdrojov založených na HND medzi členské štáty.“;

v článku 6 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

Zdroje z DPH a dodatočné zdroje, berúc do úvahy účinok korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy a účinok hrubého zníženia poskytnutého Holandsku a Švédsku na tieto zdroje, sa však zapisujú do účtovných záznamov uvedených v písmene a) takto:

—	dvanástina uvedená v článku 10 ods. 3 sa zapíše v prvý pracovný deň každého mesiaca,

—

zostatky uvedené v článku 10 ods. 4 a 6 a úpravy uvedené v článku 10 ods. 5 a 7 sa zapisujú ročne, s výnimkou konkrétnych úprav uvedených v článku 10 ods. 5 prvej zarážke, ktoré sa do účtovných záznamov zapisujú v prvý pracovný deň mesiaca nasledujúceho po uzavretí dohody medzi príslušným členským štátom a Komisiou.“;

článok 9 ods. 1a sa nahrádza takto:

„1a. Členské štáty alebo nimi vymenované orgány zašlú Komisii elektronickými prostriedkami:

a)	v pracovný deň, v ktorý boli vlastné zdroje pripísané na účet Komisie, výpis z účtu alebo oznámenie o zúčtovaní v prospech účtu preukazujúce vloženie vlastných zdrojov;

b)	bez toho, aby bolo dotknuté písmeno a), najneskôr na druhý pracovný deň od pripísania na účet výpis z účtu preukazujúci vloženie vlastných zdrojov.“;

článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1. Po odpočítaní nákladov na výber v súlade článkom 2 ods. 3 a článkom 10 ods. 3 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom sa vklad vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) daného rozhodnutia vykoná najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok vznikol, v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

Avšak pre nároky uvedené v samostatných účtovných záznamoch podľa článku 6 ods. 3 písm. b) tohto nariadenia sa vklad musí vykonať najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli nároky nahradené.

2. Ak je to potrebné, Komisia môže vyzvať členské štáty, aby vložili zdroje, s výnimkou zdrojov z DPH a dodatočných zdrojov, na príslušný účet jeden mesiac vopred na základe informácií, ktoré majú k dispozícii k 15. dňu daného mesiaca.

Každý uskutočnený preddavkový vklad sa upraví v nasledujúcom mesiaci pri vykonaní vkladu uvedeného v odseku 1. Táto úprava pozostáva z vykonania vkladu – negatívnej položky, ktorého čiastka sa rovná čiastke vykonaného preddavkového vkladu.

3. Zdroje z DPH a dodatočné zdroje, berúc do úvahy účinok korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy a účinok hrubého zníženia poskytnutého Holandsku a Švédsku na tieto zdroje, sa pripisujú v prvý pracovný deň každého mesiaca, pričom jednotlivé čiastky predstavujú jednu dvanástinu príslušných celkových čiastok rozpočtu, prevedenú do jednotlivých národných mien za použitia výmenných kurzov platných v posledný deň vyhlásenia kurzov kalendárneho roka, ktorý predchádza danému rozpočtovému roku, ako boli uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Pre špecifické potreby platby výdavkov EPZF v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (10), a v závislosti od stavu finančnej hotovosti Spoločenstva môže Komisia vyzvať členské štáty, aby v prvom štvrťroku rozpočtového roka vložili dvanástinu alebo časť dvanástiny čiastok rozpočtu pre zdroje z DPH a/alebo dodatočné zdroje na príslušný účet jeden alebo dva mesiace vopred, berúc do úvahy účinok korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy a účinok hrubého zníženia poskytnutého Holandsku a Švédsku na tieto zdroje.

Po prvom štvrťroku nesmie požadovaný mesačný vklad presiahnuť jednu dvanástinu zdrojov založených na DPH a HND, pričom zostáva v medziach čiastok vložených do rozpočtu na daný účel.

Komisia túto skutočnosť oznámi členským štátom vopred, najneskôr dva týždne pred požadovaným vkladom.

Na tieto preddavkové vklady sa vzťahuje ôsmy pododsek týkajúci sa čiastky, ktorá sa má vložiť v januári každého roka, a deviaty pododsek uplatňovaný v prípade, že rozpočet nebol s konečnou platnosťou prijatý pred začiatkom príslušného rozpočtového roka.

Každá zmena jednotnej sadzby zdrojov z DPH, sadzby dodatočných zdrojov, korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy a v jej financovaní uvedenej v článkoch 4 a 5 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom a vo financovaní hrubého zníženia poskytnutého Holandsku a Švédsku vyžaduje konečné prijatie opravného rozpočtu a vedie k úpravám dvanástin, ktoré boli vložené od začiatku rozpočtového roka.

Takéto opätovné úpravy sa vykonajú pri prvom vklade po konečnom prijatí opravného rozpočtu, ak sa tento prijme pred 16. dňom mesiaca. Inak sa vykonajú pri druhom vklade po konečnom prijatí. Odchylne od článku 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa tieto opätovné úpravy zaúčtujú vzhľadom na rozpočtový rok príslušného opravného rozpočtu.

Výpočet dvanástin pre január každého rozpočtového roka je založený na čiastkach stanovených v návrhu rozpočtu uvedenom v článku 272 ods. 3 Zmluvy o ES a článku 177 ods. 3 Zmluvy o ESAE a prepočítaný na národné meny podľa výmenných kurzov platných v prvý deň vyhlásenia kurzov po 15. decembri kalendárneho roka, ktorý predchádza rozpočtovému roku; úprava sa vykoná spolu s vkladom na nasledujúci mesiac.

Ak rozpočet nebol s konečnou platnosťou prijatý pred začiatkom rozpočtového roka, členské štáty vložia v prvý pracovný deň každého mesiaca, vrátane januára, na príslušné účty jednu dvanástinu čiastky zdrojov z DPH a dodatočných zdrojov, berúc do úvahy účinok korekcie poskytnutej Spojenému kráľovstvu z dôvodu rozpočtovej nerovnováhy a účinok hrubého zníženia poskytnutého Holandsku a Švédsku na tieto zdroje v poslednom rozpočte prijatom s konečnou platnosťou; úprava sa vykoná v prvý deň splatnosti po konečnom prijatí rozpočtu, ak sa tento prijme pred 16. dňom mesiaca. Inak sa úprava vykoná v druhý deň splatnosti po konečnom prijatí rozpočtu.

4. Každý členský štát sa na základe ročného výkazu o základe zdrojov z DPH, ktorý je ustanovený v článku 7 ods. 1 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89, zaťaží čiastkou vypočítanou na základe informácií uvedených v danom výkaze uplatnením jednotnej sadzby prijatej pre predchádzajúci rozpočtový rok a v jeho prospech sa pripíše 12 platieb zaplatených počas daného rozpočtového roka. Základ zdrojov DPH každého členského štátu, na ktorý sa uplatňuje uvedená sadzba, však nesmie prekročiť percentuálnu hodnotu jeho HND stanovenú v článku 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, ako sa uvádza v prvej vete odseku 7 uvedeného článku. Komisia vypočíta zostatok a včas ho oznámi členským štátom, aby ho mohli vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia v prvý pracovný deň mesiaca december toho istého roka.

5. Akékoľvek opravy základu zdrojov z DPH podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 majú pre každý dotknutý členský štát, ktorého základ pri zohľadnení týchto opráv neprekračuje percentuálne hodnoty stanovené v článku 2 ods. 1 písm. b) a v článku 10 ods. 2 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, za následok tieto úpravy zostatku uvedeného v odseku 4 tohto článku:

—

opravy podľa článku 9 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 vykonané do 31. júla majú za následok všeobecnú úpravu čiastky, ktorá sa má vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia v prvý pracovný deň mesiaca december toho istého roka. Konkrétnu upravenú čiastku však možno po dohode príslušného členského štátu a Komisie vložiť na uvedený účet pred týmto dátumom,

—

ak majú opatrenia, ktoré Komisia prijme podľa článku 9 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 s cieľom opravy základu, za následok úpravu vkladov na účte uvedenom v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia, takáto úprava sa vykoná v deň stanovený Komisiou v súlade s uvedenými opatreniami.

Zmeny HND uvedené v odseku 7 tohto článku majú taktiež za následok úpravu zostatku každého členského štátu, ktorého základ, prihliadajúc na uvedené opravy, je limitovaný percentuálnymi hodnotami stanovenými v článku 2 ods. 1 písm. b) a v článku 10 ods. 2 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom.

Komisia včas oznámi tieto úpravy čiastok členským štátom, aby ich mohli vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 v prvý pracovný deň mesiaca december toho istého roka.

Konkrétnu upravenú čiastku však možno po dohode príslušného členského štátu a Komisie vložiť na uvedený účet kedykoľvek.

6. Na základe údajov o súhrnnom HND v trhových cenách a jeho zložkách z predchádzajúceho roka poskytnutých členskými štátmi v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1287/2003 sa každý členský štát zaťaží čiastkou vypočítanou uplatnením sadzby prijatej pre predchádzajúci rozpočtový rok na HND a v jeho prospech sa pripíšu platby uskutočnené počas predchádzajúceho rozpočtového roka. Komisia vypočíta zostatok a včas ho oznámi členským štátom, aby ho mohli vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia v prvý pracovný deň mesiaca december toho istého roka.

7. Akékoľvek zmeny HND z predchádzajúcich rozpočtových rokov v súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1287/2003 podľa jeho článku 5 majú pre každý príslušný členský štát za následok úpravu zostatku stanoveného podľa odseku 6 tohto článku. Táto úprava sa vykoná spôsobom ustanoveným v prvom pododseku odseku 5 tohto článku. Komisia včas oznámi tieto upravené čiastky členským štátom, aby ich mohli vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia v prvý pracovný deň mesiaca december toho istého roka. Po 30. septembri štvrtého roka nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku sa na akékoľvek zmeny HND viac neprihliada, s výnimkou prípadov oznámených v tejto lehote Komisiou alebo príslušným členským štátom.

8. Operácie uvedené v odsekoch 4 až 7 predstavujú zmeny príjmov pre rozpočtový rok, v ktorom sú vykonané.

9. Hrubé zníženie poskytované Holandsku a Švédsku financujú všetky členské štáty. V prípade následných úprav číselných údajov o HND nedôjde k žiadnemu následnému preskúmaniu financovania tohto hrubého zníženia.

10. V súlade s článkom 2 ods. 7 rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom, na účely uplatňovania uvedeného rozhodnutia ‚HND‘ znamená HND pre daný rok v trhových cenách tak, ako je vymedzený v nariadení (ES, Euratom) č. 1287/2003, s výnimkou rokov pred rokom 2002, v prípade ktorých je referenčnou hodnotou pre výpočet dodatočných zdrojov aj naďalej HNP v trhových cenách tak, ako je vymedzený v smernici 89/130/EHS, Euratom.

9.	v článku 10a sa odkazy na „HNP“ nahrádzajú takto: „HND“;

10.	článok 11 ods. 4 sa nahrádza takto: „4. Na úhradu úrokov uvedených v odseku 1 sa primerane uplatňuje článok 9 ods. 1a a 2.“;

11.

článok 12 ods. 5 sa mení a dopĺňa takto:

a)	prvá veta sa nahrádza takto: „Členské štáty alebo orgány nimi vymenované realizujú platobné príkazy Komisie na základe pokynov Komisie a najneskôr do troch pracovných dní od ich prijatia.“

b)	dopĺňa sa tento pododsek: „Členské štáty alebo orgány nimi vymenované zasielajú Komisii elektronickými prostriedkami a najneskôr na druhý pracovný deň po ukončení každej transakcie výpis z účtu preukazujúci príslušné pohyby.“;

12.	v názve hlavy VI sa výraz „rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom“ nahrádza takto: „rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom“;

13.	v článku 15 úvodnej vete sa výraz „rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom“ nahrádza takto: „rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom“;

14.	v článku 16 sa odkaz na „článok 10 ods. 4 až 8“ nahrádza takto: „článok 10 ods. 4 až 7“;

15.

článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

a)	v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto: „1. Členské štáty vykonávajú kontroly a vyšetrovania, ktoré sa týkajú vzniku a sprístupňovania vlastných zdrojov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom.“;

odsek 4 písm. c) sa nahrádza takto:

„c)	kontrolných opatrení vykonaných v súlade s článkom 279 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ES a článkom 183 ods. 1 písm. b) Zmluvy o ESAE.“;

16.	v článku 19 sa odkaz na „HNP“ nahrádza takto: „HND“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. januára 2009

Za Radu

predseda

A. VONDRA

(1) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. EÚ C 192, 29.7.2008, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.

(7) Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 z 29. mája 1989 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 9).

(8) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 z 15. júla 2003 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách (Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 1).

(9) Ú. v. ES L 49, 21.2.1989, s. 26.“;

(10) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.“;

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/8

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 107/2009

zo 4. februára 2009,

ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES (1), a najmä na jej článok 15 ods. 1,

po porade s Konzultačným fórom pre ekodizajn,

keďže:

(1)	Podľa smernice 2005/32/ES by Komisia mala stanoviť požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktoré predstavujú významný objem odbytu, majú významný vplyv na životné prostredie a predstavujú významný potenciál zlepšenia vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov.

(2)	V článku 16 ods. 2 prvej zarážke smernice 2005/32/ES sa stanovuje, že v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 3 a kritériami vymedzenými v článku 15 ods. 2 a po porade s konzultačným fórom Komisia vo vhodných prípadoch zavedie vykonávacie opatrenia zamerané na spotrebnú elektroniku.

(3)	Komisia vypracovala prípravnú štúdiu, v ktorej sa analyzovali technické, environmentálne a ekonomické aspekty jednouchých set-top boxov (ďalej len „SSTB“). Štúdia bola vypracovaná v spolupráci so zúčastnenými a zainteresovanými stranami z EÚ a tretích krajín a jej výsledky sa zverejnili.

(4)

V prípravnej štúdii sa uviedlo, že počet SSTB uvedený na trh Spoločenstva vzrastie z 28 miliónov v roku 2008 na 56 miliónov v roku 2014 a že ročná spotreba elektrickej energie SSTB vzrastie zo 6 TWh v roku 2010 na 14 TWh v roku 2014, ale že spotreba elektrickej energie SSTB sa môže výrazne znížiť hospodárnym spôsobom.

(5)

Spotreba elektrickej energie SSTB sa môže znížiť zavedením existujúcich nechránených konštrukčných riešení, ktoré nie sú napriek tomu, že sú nákladovo efektívne, uspokojivo zavedené na trh, pretože koncoví užívatelia si neuvedomujú prevádzkové náklady na SSTB, v dôsledku čoho nemajú výrobcovia žiadny stimul na začlenenie takýchto riešení na zníženie spotreby energie počas používania.

(6)	Požiadavky na ekodizajn, pokiaľ ide o spotrebu energie SSTB, by sa mali stanoviť s cieľom zosúladiť požiadavky na ekodizajn týchto zariadení v celom Spoločenstve a prispieť k fungovaniu vnútorného trhu a k zlepšeniu environmentálnych vlastností týchto zariadení.

(7)	Týmto nariadením by sa malo zvýšiť prenikanie technológií zabezpečujúcich zlepšenú energetickú účinnosť SSTB na trh, čo by viedlo k odhadovaným ročným úsporám energie 9 TWh v roku 2014 v porovnaní s vývojom, ak by sa nezaviedli žiadne zmeny.

(8)	Požiadavky na ekodizajn by nemali mať negatívny vplyv na funkčnosť výrobku a nemali by mať negatívny vplyv na zdravie, bezpečnosť ani na životné prostredie.

(9)

Postupné nadobudnutie účinnosti požiadaviek na ekodizajn by malo poskytnúť výrobcom primeraný čas na prepracovanie konštrukčného riešenia výrobkov. Štádiá by sa mali načasovať tak, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom súvisiacim s funkčnosťou zariadenia na trhu a aby sa zohľadnil dosah na výrobcov, najmä na MSP, z hľadiska nákladov, pri zabezpečovaní včasného dosiahnutia cieľov tejto politiky.

(10)	Merania spotreby energie by sa mali vykonávať pri zohľadnení všeobecne uznaného súčasného stavu technológie; výrobcovia môžu uplatňovať harmonizované normy zavedené v súlade s článkom 9 smernice 2005/32/ES.

(11)

Požiadavky stanovené v tomto nariadení by mali mať prednosť pred požiadavkami stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (2).

(12)	Podľa článku 8 ods. 2 smernice 2005/32/ES by v tomto nariadení malo byť stanovené, že uplatniteľnými postupmi posudzovania zhody sú vnútorná kontrola návrhu, ktorá je vymedzená v prílohe IV k smernici 2005/32/ES, a systém riadenia, ktorý je vymedzený v prílohe V k smernici 2005/32/ES.

(13)	Na uľahčenie kontrol zhody by sa od výrobcov malo vyžadovať, aby v technickej dokumentácii poskytovali informácie uvedené prílohách IV a V k smernici 2005/32/ES, pokiaľ sa týkajú požiadaviek stanovených v tomto vykonávacom opatrení.

(14)

Mali by sa stanoviť referenčné hodnoty v súčasnosti dostupných SSTB s nízkou spotrebou energie. Dostupnosť „režimu 0 W“ v SSTB by mohla podporiť správanie spotrebiteľov a ich rozhodnutie znížiť zbytočnú stratu energie. Referenčné hodnoty pomôžu zabezpečiť širokú dostupnosť informácií a ľahký prístup k nim, najmä pre malé a stredné podniky (MSP) a veľmi malé firmy, čím sa ďalej uľahčí začlenenie najlepších technológií konštrukčného riešenia na zníženie spotreby energie SSTB.

(15)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveného v článku 19 ods. 1 smernice 2005/32/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v smernici 2005/32/ES. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

„Jednoduchý set-top box“ (SSTB) znamená samostatné zariadenie, ktoré bez ohľadu na používané rozhrania:

a)	má hlavnú funkciu premieňať nekódované signály digitálneho vysielania so štandardným rozlíšením (SD) alebo vysokým rozlíšením (HD) na signály analógového vysielania vhodné pre analógové televízne alebo rozhlasové prijímače;

b)	nemá funkciu „podmieneného prístupu“ (CA);

c)	neposkytuje funkciu nahrávania založenú na odstrániteľných médiách v štandardnom knižničnom formáte.

SSTB môže byť vybavený týmito ďalšími funkciami a/alebo prvkami, ktoré nepredstavujú minimálnu špecifikáciu SSTB:

a)	funkcia časového posunu a funkcia nahrávania pomocou integrovaného pevného disku;

b)	premena prijímania signálu vysielania s HD na HD alebo SD video výstup;

c)	druhý tuner.

„Pohotovostný(-é) režim(-y)“ znamená stav, keď je zariadenie zapojené do sieťového zdroja, závisí od energetického vstupu zo sieťového zdroja, aby plnilo svoj účel, a poskytuje iba tieto funkcie, ktoré môžu pretrvávať neurčitý čas:

a)	funkciu opätovnej aktivácie alebo funkciu opätovnej aktivácie a iba indikáciu zapnutej funkcie opätovnej aktivácie, a/alebo

b)	zobrazenie informácií alebo stavu.

3.	„Funkcia opätovnej aktivácie“ znamená funkciu, ktorá umožňuje aktivovanie iných režimov vrátane aktívneho režimu diaľkovým spínačom vrátane diaľkového ovládača, vnútorného senzora, časovača do stavu poskytujúceho ďalšie funkcie vrátane hlavnej funkcie.

4.	„Zobrazovanie informácií alebo stavu“ znamená nepretržitú funkciu poskytovania informácií alebo uvádzania stavu zariadenia na displeji vrátane hodín.

5.	„Aktívny(-e) režim(-y)“ znamená stav, keď je zariadenie spojené so sieťovým zdrojom a bola aktivovaná aspoň jedna z hlavných funkcií poskytujúcich určenú službu zariadenia.

6.	„Automatické zníženie spotreby“ znamená funkciu, pomocou ktorej sa aktívny režim SSTB prepne do pohotovostného režimu po čase v aktívnom režime po poslednej interakcii užívateľa a/alebo zmene kanálu.

7.	„Druhý tuner“ znamená časť SSTB, ktorá je k dispozícii pre nezávislé nahrávanie a umožňuje sledovať iný program.

8.	„Podmienený prístup“ (CA) znamená poskytovateľom riadenú službu vysielania, ktorá si vyžaduje trhový poplatok za televíznu službu.

Článok 3

Požiadavky na ekodizajn

Požiadavky na ekodizajn SSTB sú stanovené v prílohe I.

Článok 4

Spojitosť s nariadením (ES) č. 1275/2008

Požiadavky stanovené v tomto nariadení majú prednosť pred požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1275/2008.

Článok 5

Posudzovanie zhody

Postup posudzovania zhody uvedený v článku 8 ods. 2 smernice 2005/32/ES je systémom vnútornej kontroly návrhu stanoveným v prílohe IV k smernici 2005/32/ES alebo systémom riadenia stanoveným v prílohe V k smernici 2005/32/ES.

Článok 6

Postup overovania na účely dohľadu nad trhom

Kontroly týkajúce sa dohľadu sa vykonávajú v súlade s postupom overovania stanoveným v prílohe II.

Článok 7

Referenčné hodnoty

Orientačné referenčné hodnoty pre výrobky a technológiu s najlepším výkonom, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Revízia

Najneskôr 5 rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia ho Komisia preskúma z hľadiska technologického pokroku a predloží výsledok tohto preskúmania konzultačnému fóru.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Bod 1 prílohy I sa uplatňuje od jedného roka po dni uvedenom v prvom odseku.

Bod 2 prílohy sa uplatňuje od troch rokov po dni uvedenom v prvom odseku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 4. februára 2009

Za Komisiu

Andris PIEBALGS

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.

(2) Ú. v. EÚ L 339, 18.12.2008, s. 45.

PRÍLOHA I

Požiadavky na ekodizajn

1. Jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nesmú SSTB uvedené na trh prekročiť tieto limity spotreby energie; na SSTB s integrovaným pevným diskom a/alebo druhým tunerom sa uvedená požiadavka nevzťahuje:

	Pohotovostný režim	Aktívny režim
Jednoduchý STB	1,00 W	5,00 W
Prípustná odchýlka pre funkciu zobrazenia v pohotovostnom režime	+1,00 W	—
Prípustná odchýlka pre dekódovanie HD signálov	—	+3,00 W

2. Tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nesmú SSTB uvedené na trh prekročiť tieto limity spotreby energie:

	Pohotovostný režim	Aktívny režim
Jednoduchý STB	0,50 W	5,00 W
Prípustná odchýlka pre funkciu zobrazenia v pohotovostnom režime	+0,50 W	—
Prípustná odchýlka pre pevný disk	—	+6,00 W
Prípustná odchýlka pre 2. tuner	—	+1,00 W
Prípustná odchýlka pre dekódovanie HD signálov	—	+1,00 W

3. Dostupnosť pohotovostného režimu

Jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia musia SSTB umožňovať pohotovostný režim.

4. Automatické zníženie spotreby

Jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto vykonávacieho opatrenia musia byť SSTB vybavené „automatickým znížením spotreby“ alebo podobnou funkciou s týmito vlastnosťami:

—	SSTB sa automaticky prepína z aktívneho režimu do pohotovostného režimu po menej ako 3 hodinách v aktívnom režime po poslednej interakcii užívateľa a/alebo zmene kanálu s upozornením v trvaní 2 minút pred prepnutím do pohotovostného režimu,

—	funkcia „automatického zníženia spotreby“ je nastavená ako automatická.

5. Merania

Spotreba energie uvedená v bodoch 1 a 2 sa stanovuje spoľahlivým, presným a opakovateľným postupom merania, ktorý zohľadňuje všeobecne uznávaný súčasný stav technológie.

Merania výkonu rovnajúce sa 0,50 W alebo viac sa vykonávajú s neurčitosťou menšou ako 2 % alebo rovnou 2 % pri 95 % úrovni spoľahlivosti. Merania výkonu menej ako 0,50 W sa vykonávajú s neurčitosťou menšou ako 0,01 W alebo rovnou 0,01 W pri 95 % úrovni spoľahlivosti.

6. Informácie, ktoré majú poskytovať výrobcovia na účely posudzovania zhody

Na účely posudzovania zhody podľa článku 5 technická dokumentácia obsahuje tieto prvky:

V prípade pohotovostného režimu a aktívneho režimu

—	údaje o spotrebe energie vo wattoch zaokrúhlené na dve desatinné miesta vrátane údajov o spotrebe pre rôzne doplňujúce funkcie a/alebo prvky,

—	použitý spôsob merania,

—	obdobie merania,

—	opis, ako bol vybraný alebo naprogramovaný režim zariadenia,

—	postupnosť udalostí na dosiahnutie režimu, v ktorom zariadenie mení režimy automaticky,

—	akékoľvek poznámky týkajúce sa prevádzky zariadenia.

Testovacie parametre pre merania

—	teplota okolia,

—	testovacie napätie vo V a frekvencia v Hz,

—	celkové harmonické skreslenie systému dodávky elektrickej energie,

—	kolísanie napätia pri dodávke elektrickej energie počas testov,

—	informácie a dokumentácia o prístrojovom vybavení, nastavení a obvodoch používaných na elektrické testovanie,

—	vstupné signály v RF (v prípade digitálneho terestriálneho vysielania) alebo IF (v prípade satelitného vysielania),

—	audio/video testovacie signály opísané v MPEG-2 prenosovom prúde,

—	nastavenie ovládačov.

Do technickej dokumentácie sa nemusia zaradiť informácie o energetických požiadavkách periférnych zariadení napájaných prostredníctvom STB pre príjem vysielania, medzi ktoré patrí aktívna terestriálna anténa, satelitné LNB alebo akýkoľvek káblový alebo telekomunikačný modem.

7. Informácie, ktoré majú poskytovať výrobcovia na účely informovania spotrebiteľa

Výrobcovia zabezpečia, aby sa spotrebiteľom SSTB poskytli údaje o spotrebe energie v pohotovostnom a aktívnom režime SSTB vyjadrené vo wattoch a zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.

PRÍLOHA II

Postup overovania

Pri vykonávaní kontrol dohľadu nad trhom, ktoré sú stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 2005/32/ES, orgány členských štátov uplatňujú tento postup overovania príslušných požiadaviek stanovených v prílohe I bodoch 1, 2 a 4, podľa prípadu.

V prípade spotreby energie vyššej ako 1,00 W:

Orgány členského štátu testujú jednu samostatnú jednotku.

Model sa považuje za model spĺňajúci ustanovenia stanovené v prílohe I bodoch 1 a 2 tohto nariadenia, podľa prípadu, ak výsledky v prípade podmienok aktívneho režimu a pohotovostného režimu, podľa prípadu, nepresahujú limitné hodnoty o viac ako 10 %.

V opačnom prípade sa testujú ďalšie tri jednotky. Model sa považuje za model spĺňajúci ustanovenia tohto nariadenia, ak priemer výsledkov posledných troch testov v prípade podmienok aktívneho režimu a pohotovostného režimu, podľa prípadu, nepresahuje limitné hodnoty o viac ako 10 %.

V prípade spotreby energie nižšej ako 1,00 W alebo rovnej 1,00 W:

Orgány členského štátu testujú jednu samostatnú jednotku.

Model sa považuje za model spĺňajúci ustanovenia stanovené v prílohe I bodoch 1 a 2 tohto nariadenia, podľa prípadu, ak výsledky v prípade podmienok aktívneho režimu a/alebo pohotovostného režimu, podľa prípadu, nepresahujú limitné hodnoty o viac ako 0,10 W.

V opačnom prípade sa testujú ďalšie tri jednotky. Model sa považuje za model spĺňajúci ustanovenia tohto nariadenia, ak priemer výsledkov posledných troch testov v prípade podmienok aktívneho režimu a/alebo pohotovostného režimu, podľa prípadu, nepresahuje limitné hodnoty o viac ako 0,10 W.

V opačnom prípade sa model považuje za nevyhovujúci.

PRÍLOHA III

Referenčné hodnoty

Tieto orientačné referenčné hodnoty sa stanovujú na účely prílohy I časti 3 bodu 2 smernice 2005/32/ES. Vzťahujú sa na najlepšiu technológiu dostupnú v čase prijatia tohto nariadenia:

SSTB bez akýchkoľvek ďalších vlastností:

—	aktívny režim: 4,00 W,

—	pohotovostný režim okrem funkcie zobrazovania na displeji: 0,25 W

—	vypnutý stav: 0 W

SSTB s integrovaným pevným diskom:

—	aktívny režim: 10,00 W,

—	pohotovostný režim okrem funkcie zobrazovania na displeji: 0,25 W

—	vypnutý stav: 0 W.

Uvedené referenčné hodnoty sa stanovujú na základe SSTB so základnou konfiguráciou, integrovanou funkciou „automatického zníženia spotreby“ a spínačom úplného vypnutia.

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/22

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. decembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie ECB/2006/17 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky

(ECB/2008/22)

(2009/98/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 26.2,

keďže:

(1)	Rozhodnutie ECB/2006/17 z 10. novembra 2006 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (1) je potrebné zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť strategické rozhodnutia a vývoj na trhu.

(2)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prehodnotila svoju politiku zverejňovania informácií o transakciách s cennými papiermi, aby ešte viac posilnila princíp transparentnosti vo vzťahu k ročnej účtovnej závierke ECB. V rámci tejto revidovanej politiky by mali byť cenné papiere, ktoré boli predtým zatriedené ako finančné fixné aktíva, preklasifikované z položky súvahy označenej ako „ostatné finančné aktíva“ do zodpovedajúcej položky s názvom „aktívum“, a to v závislosti od pôvodu emitenta, denominácie meny a podľa toho, či sú cenné papiere držané až do splatnosti. Navyše, všetky finančné nástroje, ktoré sú súčasťou označeného portfólia, by mali byť zahrnuté do položky „ostatné finančné aktíva“.

(3)

Rozhodnutie ECB/2006/17 neobsahuje osobitné pravidlá o účtovaní forwardových úrokových swapov, devízových futures a kapitálových futures. Takéto nástroje sa na finančných trhoch používajú v čoraz väčšej miere a môžu byť zaujímavé z pohľadu správy devízových rezerv ECB. Zatiaľ čo forwardové úrokové swapy by mali byť účtované rovnako ako „štandardné“ („plain vanilla“) úrokové swapy, devízové futures a kapitálové futures by mali byť účtované rovnako ako úrokové futures,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zmeny a doplnenia

Rozhodnutie ECB/2006/17 sa mení a dopĺňa takto:

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

b)	Dopĺňa sa tento odsek 4: „4. Cenné papiere, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, sa oceňujú pri amortizačných nákladoch a podliehajú testu na znehodnotenie.“

2.	Článok 10 sa nahrádza takto: „Článok 10 Obchodovateľné kapitálové nástroje Obchodovateľné kapitálové nástroje sa účtujú v súlade s článkom 9 usmernenia ECB/2006/16.“

3.	Článok 16 sa nahrádza takto: „Článok 16 Futures Futures sa účtujú v súlade s článkom 16 usmernenia ECB/2006/16.“

4.	V článku 17 sa dopĺňa táto veta: „V prípade forwardových úrokových swapov sa amortizácia začína od dátumu splatnosti transakcie.“

5.	Prílohy I a III k rozhodnutiu ECB/2006/17 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Záverečné ustanovenie

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 31. decembra 2008.

Vo Frankfurte nad Mohanom 11. decembra 2008

Prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 38.

PRÍLOHA

Prílohy I a III k rozhodnutiu ECB/2006/17 sa menia a dopĺňajú takto:

Tabuľka v prílohe I s názvom „Aktíva“ sa nahrádza takto:

„AKTÍVA

Súvahová položka

Zatriedenie obsahu súvahových položiek

Zásada oceňovania

Aktíva

1	Zlato a pohľadávky v zlate

Fyzické zlato, t. j. tehličky, mince, platničky, zrnká na sklade alebo ‚na ceste‘. Nefyzické zlato, ako zostatky na netermínovaných účtoch zlata (nepriradené účty), termínované vklady a pohľadávky na prijatie zlata vyplývajúce z týchto transakcií: navýšenie (‚upgrading‘) alebo zníženie (‚downgrading‘) transakcie a umiestnenie zlata alebo swapy rýdzosti zlata (‚purity swaps‘), ak je rozdiel medzi vydaním a prijatím viac ako jeden pracovný deň

Trhová hodnota

2	Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene

Pohľadávky v cudzej mene voči zmluvným stranám, ktoré nie sú rezidentmi eurozóny vrátane medzinárodných a nadnárodných inštitúcií a centrálnych bánk mimo eurozóny

2.1	Pohľadávky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF)

a)	Práva čerpania v rámci rezervnej tranže (v čistom vyjadrení) Národná kvóta znížená o zostatky v eurách k dispozícii pre MMF. Účet číslo 2 MMF (eurový účet pre administratívne výdavky) by sa mohol zahrnúť pod túto položku alebo pod položku ‚Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách‘

a)	Práva čerpania v rámci rezervnej tranže (v čistom vyjadrení) Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

b)	Zvláštne práva čerpania Stavy zvláštnych práv čerpania (v hrubom vyjadrení)

b)	Zvláštne práva čerpania Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

c)	Ostatné pohľadávky Všeobecné mechanizmy prijímania pôžičiek, úvery podľa osobitných mechanizmov prijímania úverov, vklady v rámci Programu na zníženie chudoby a možnosť rastu

c)	Ostatné pohľadávky Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

2.2	Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné pôžičky a ostatné zahraničné aktíva

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú zatriedené pod položkou aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Investície do cenných papierov mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú zatriedené pod položkou aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

Zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu, kapitálové nástroje držané ako súčasť devízových rezerv, všetky vydané rezidentmi mimo eurozóny

b) i)

Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Trhová cena a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena a devízový trhový kurz

c)	Zahraničné úvery (vklady) v prospech nerezidentov eurozóny iné ako tie, ktoré sú zatriedené v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

c)	Zahraničné pôžičky Vklady v nominálnej hodnote prepočítané podľa devízového trhového kurzu

d)	Ostatné zahraničné aktíva Bankovky a mince mimo eurozóny

d)	Ostatné zahraničné aktíva Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

3	Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Investície do cenných papierov v rámci eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

a) i)

Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Trhová cena a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

a) ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

a) iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

a iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena a devízový trhový kurz

b)	Ostatné pohľadávky rezidentov eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Úvery, vklady, reverzné repo obchody, ostatné úvery

b)	Ostatné pohľadávky Vklady a ostatné úvery v nominálnej hodnote prepočítané podľa devízového trhového kurzu

4	Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách

4.1	Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody v súvislosti so správou cenných papierov v eurách

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny Nominálna hodnota

b)	Investície do cenných papierov mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Kapitálové nástroje, zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu, všetky emitované nerezidentmi eurozóny

b) i)

Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Trhová cena

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

b) iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena

c)	Úvery v prospech nerezidentov eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

c)	Úvery mimo eurozóny Vklady v nominálnej hodnote

d)	Cenné papiere vydané subjektmi mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Cenné papiere vydané nadnárodnými alebo medzinárodnými organizáciami, napr. Európskou investičnou bankou, bez ohľadu na ich geografické umiestnenie

d) i)

Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Trhová cena

Prémie/diskonty sa amortizujú.

d) ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

d) iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

4.2	Pohľadávky z úverových operácií v mechanizme ERM II

Poskytovanie úverov podľa podmienok ERM II

Nominálna hodnota

5	Úvery v eurách poskytnuté úverovým inštitúciám eurozóny súvisiace s operáciami menovej politiky v eurách

Položky 5.1 až 5.5: transakcie podľa príslušných nástrojov menovej politiky, ktoré sú uvedené v prílohe I k usmerneniu ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1)

5.1	Hlavné refinančné operácie

Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s týždennou frekvenciou a s bežnou splatnosťou jeden týždeň

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

5.2	Dlhodobejšie refinančné operácie

Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s mesačnou frekvenciou a s bežnou splatnosťou tri mesiace

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

5.3	Reverzné dolaďovacie operácie

Reverzné transakcie vykonávané ako ad hoc transakcie na dolaďovacie účely

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

5.4	Štrukturálne reverzné operácie

Reverzné transakcie upravujúce štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

5.5	Jednodňové refinančné obchody

Jednodňové poskytovanie likvidity za vopred určenú úrokovú mieru oproti akceptovateľným aktívam (automatické operácie)

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

5.6	Úvery súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie

Dodatočný úver pre úverové inštitúcie, ktorý vyplýva z nárastov hodnôt podkladových aktív týkajúcich sa iných úverov poskytnutých týmto úverovým inštitúciám

Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

6	Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody v súvislosti so správou portfólií cenných papierov v položke aktív ‚Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách‘ vrátane transakcií, ktoré vyplývajú z transformácie pôvodných devízových rezerv eurozóny a ostatné pohľadávky. Korešpondenčné účty v zahraničných úverových inštitúciách eurozóny. Ostatné pohľadávky a operácie, ktoré nesúvisia s operáciami menovej politiky Eurosystému

Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

7	Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Cenné papiere iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘: kapitálové nástroje, zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu držané priamo vrátane štátnych cenných papierov, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ, v eurách; dlhové certifikáty ECB kupované na účely dolaďovania

i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

ii)	Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Obstarávacia cena podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

iii)	Neobchodovateľné cenné papiere Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

iv)	Obchodovateľné kapitálové nástroje Trhová cena

8	Dlh verejnej správy v eurách

Pohľadávky voči verejnej správe, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ (neobchodovateľné cenné papiere, úvery)

Vklady/úvery v nominálnej hodnote, neobchodovateľné cenné papiere podľa obstarávacej ceny

9	Pohľadávky v rámci Eurosystému

9.1	Pohľadávky týkajúce sa vlastných zmeniek zabezpečujúcich emisiu dlhových certifikátov ECB

Iba súvahová položka ECB

Vlastné zmenky vydané národnými centrálnymi bankami na základe vzájomných dohôd v súvislosti s dlhovými certifikátmi ECB

Nominálna hodnota

9.2	Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurobankoviek v rámci Eurosystému

Pohľadávky súvisiace s emisiou bankoviek ECB podľa rozhodnutia ECB/2001/15 zo 6. decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (2)

Nominálna hodnota

9.3	Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení)

Čistá pozícia týchto podpoložiek:

a)	čisté pohľadávky vyplývajúce zo zostatkov na účtoch TARGET2 a korešpondenčných účtoch národných centrálnych bánk, t. j. čistá hodnota pohľadávok a záväzkov – pozri tiež položku pasív ‚Ostatné pasíva v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení)‘

a)	Nominálna hodnota

b)	ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému, ktoré môžu vzniknúť, vrátane predbežného rozdeľovania výnosov ECB z emisie peňazí v prospech národných centrálnych bánk

b)	Nominálna hodnota

10	Položky súvisiace s vysporiadaním

Zostatky na zúčtovacích účtoch (pohľadávky) vrátane šekov v procese inkasa

Nominálna hodnota

11	Ostatné aktíva

11.1	Mince eurozóny

Euromince

Nominálna hodnota

11.2	Hmotné a nehmotné fixné aktíva

Pozemky a budovy, nábytok a vybavenie vrátane počítačového vybavenia, programové vybavenie

Obstarávacia cena znížená o odpisy

Odpisovanie je systematické znižovanie odpisovanej čiastky aktíva počas jeho životnosti. Životnosť je obdobie, počas ktorého sa predpokladá, že fixné aktívum je daným subjektom použiteľné. Životnosť individuálneho významného fixného aktíva môže byť systematicky prehodnocovaná, ak sa očakávania líšia od predchádzajúcich odhadov. Významné aktíva môžu obsahovať zložky s rôznou životnosťou. Životnosť takýchto zložiek by sa mala hodnotiť individuálne.

Obstarávacia cena nehmotných aktív zahŕňa cenu nadobudnutia nehmotných aktív. Iné priame alebo nepriame náklady sa zaúčtujú

Kapitalizácia výdavkov: založená na limite (pod 10 000 EUR bez DPH: žiadna kapitalizácia)

11.3	Ostatné finančné aktíva

—	Podielové účasti a investície do dcérskych spoločností, kapitálové nástroje držané zo strategických/politických dôvodov

—	Cenné papiere vrátane kapitálových nástrojov a iné finančné nástroje, ako aj zostatky vrátane termínovaných vkladov a bežných účtov držaných ako označené portfólio

—	Reverzné repo obchody s úverovými inštitúciami v súvislosti so správou portfólií cenných papierov pod touto položkou

a)	Obchodovateľné akciové nástroje Trhová hodnota

b)	Podielové účasti a nelikvidné akcie a všetky ostatné kapitálové nástroje držané ako trvalé investície Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

c)	Investície do dcérskych spoločností alebo majetkových účastí s významným vplyvom Čistá hodnota aktíva

d)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Prémie/diskonty sa amortizujú.

e)	Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti alebo cenné papiere držané ako trvalé investície Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

f)	Neobchodovateľné cenné papiere Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

g)	Zostatky v bankách a úvery Nominálna hodnota prepočítaná podľa devízového trhového kurzu, ak sú zostatky/vklady denominované v cudzej mene

11.4	Preceňovacie rozdiely podsúvahových nástrojov

Výsledky oceňovania devízových forwardov, devízových swapov, úrokových swapov, dohôd o forwardovej úrokovej miere, forwardových transakcií s cennými papiermi, devízových spotových transakcií odo dňa uzatvorenia obchodu do dňa zúčtovania

Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa devízového trhového kurzu

11.5	Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

Príjem, ktorý nie je splatný vo vykazovanom období, avšak je možné ho k nemu pripísať. Náklady budúcich období a platený naakumulovaný úrok (t. j. naakumulovaný úrok kúpený s cenným papierom)

Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu

11.6

Ostatné

a)	Preddavky, úvery a ostatné menšie položky. Fiduciárne úvery

a)	Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

b)	Investície týkajúce sa vkladov klientov v zlate

b)	Trhová hodnota

c)	Čisté aktíva z dôchodkov

c)	Podľa článku 22 ods. 3

12	Strata za rok

Nominálna hodnota

2.	V prílohe III prvom stĺpci tabuľky podnadpise 2.3 sa slová „Tvorba a použitie rezerv na kurzové a cenové riziká“ nahrádzajú slovami „Tvorba a použitie rezerv na krytie kurzového a úrokového rizika a rizika spojeného s cenou zlata“.

(1) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 337, 20.12.2001, s. 52.“

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/31

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 23. októbra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému

(ECB/2008/13)

(2009/99/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 105 ods. 2 prvú zarážku,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 12.1 a článok 14.3 v spojení s článkom 3.1 prvou zarážkou, článkom 18.2 a článkom 20 prvým odsekom,

keďže:

(1)

Dosiahnutie jednotnej menovej politiky zahŕňa vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém pozostávajúci z národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré prijali euro (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), a Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“), aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

(2)	ECB má právomoc prijať usmernenia potrebné na uskutočňovanie jednotnej menovej politiky Eurosystému a národné centrálne banky sú povinné konať v súlade s takými usmerneniami.

(3)

Súčasné udalosti na trhu si vyžadujú určité zmeny v určovaní a uskutočňovaní menovej politiky Eurosystému. Je potrebné uskutočniť náležité zmeny v usmernení ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1), a to najmä s cieľom zohľadniť nasledujúce skutočnosti: i) zmeny v rámci na kontrolu rizika a v pravidlách akceptovateľnosti kolaterálu pre úverové operácie Eurosystému; ii) akceptácia kolaterálu denominovaného v inej mene ako euro vo výnimočných prípadoch; iii) potreba ustanovení pre zaobchádzanie so subjektmi, ktoré podliehajú zmrazeniu finančných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým Európskym spoločenstvom alebo členským štátom podľa článku 60 ods. 2 zmluvy, a iv) harmonizácia s novými ustanoveniami nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (2),

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia príloh I a II

Usmernenie ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:

1.	Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto usmerneniu.

2.	Príloha II sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tomuto usmerneniu.

Článok 2

Overovanie

Národné centrálne banky pošlú ECB podrobnosti o textoch a spôsoboch, pomocou ktorých zamýšľajú dosiahnuť súlad s týmto usmernením, najneskôr do 30. novembra 2008.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto usmerneniu nadobúda účinnosť 1. novembra 2008. Článok 1 sa uplatňuje od 1. februára 2009.

Článok 4

Adresáti

Toto usmernenie je určené národným centrálnym bankám zúčastnených členských štátov.

Vo Frankfurte nad Mohanom 23. októbra 2008

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

PRÍLOHA I

Príloha I k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:

1.	Do obsahu sa vkladá názov oddielu 6.7, ktorý znie: „Akceptovateľnosť kolaterálu denominovaného v inej mene ako euro vo výnimočných prípadoch“.

Oddiel 1.3.1 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V prvom odseku poznámky pod čiarou č. 5 sa štvrtá veta nahrádza takto: „Rýchle tendre sa zvyčajne uskutočňujú v rámci 90 minút.“;

b)	V prvom odseku prvej zarážke sa posledná veta nahrádza takto: „Hlavné refinančné operácie zohrávajú pri dosahovaní cieľov operácií Eurosystému na voľnom trhu kľúčovú úlohu.“;

V oddiele 2.2 sa vo štvrtom odseku prvé dve vety nahrádzajú takto:

„V prípade rýchlych tendrov a dvojstranných obchodov národné centrálne banky obchodujú so zmluvnými stranami, ktoré sú zaradené do ich príslušného súboru zmluvných strán pre dolaďovacie operácie. Rýchle tendre a dvojstranné obchody sa môžu vykonávať aj so širším okruhom zmluvných strán.“;

4.	Názov oddielu 2.4 sa nahrádza takto:

5.	V oddiele 3.1.2 prvom odseku sa vypúšťa posledná veta.

6.	V oddiele 3.1.3 prvom odseku sa vypúšťa druhá veta.

Oddiel 4.1 sa mení a dopĺňa takto:

Pod nadpisom Podmienky prístupu sa prvý odsek nahrádza takto:

„Prístup k jednodňovým refinančným operáciám majú inštitúcie, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá akceptovateľnosti zmluvných strán stanovené v časti 2.1. Prístup poskytuje NCB v tom členskom štáte, v ktorom má inštitúcia sídlo. Prístup k jednodňovým refinančným operáciám sa poskytuje len počas dní, keď je v prevádzke (1) TARGET2 (2). V dňoch, keď systémy zúčtovania obchodov s cennými papiermi nie sú v prevádzke, sa prístup k jednodňovým refinančným operáciám poskytuje na základe podkladových aktív, ktoré už boli vopred uložené v národných centrálnych bankách.

Pod nadpisom Podmienky prístupu v treťom odseku sa poznámka pod čiarou č. 4 nahrádza takto:

„(4)	Dni uzávierky TARGET2 sa oznamujú na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu) a na stránkach Eurosystému (pozri dodatok 5).“

c)	Pod nadpisom Podmienky prístupu v treťom odseku sa poznámka pod čiarou č. 5 vypúšťa.

8.	V oddiele 4.2 pod nadpisom Podmienky prístupu v druhom odseku sa poznámka pod čiarou č. 12 vypúšťa.

V oddiele 5.1.3 druhom odseku sa posledná veta nahrádza takto:

„Pri rýchlom tendri, ktorý nebol verejne vyhlásený vopred, národné centrálne banky sa kontaktujú s vybranými zmluvnými stranami priamo. Pri rýchlom tendri, ktorý bol vyhlásený verejne, sa môže NCB priamo kontaktovať s vybranými zmluvnými stranami.“;

10.	V oddiele 5.3.3 prvom odseku sa poznámka pod čiarou č. 12 vypúšťa.

11.

V oddiele 6.2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Eurosystém poskytuje zmluvným stranám poradenstvo v otázkach akceptovateľnosti kolaterálu pre Eurosystém iba po tom, ako vydané obchodovateľné aktíva alebo nesplatené neobchodovateľné aktíva sa poskytnú Eurosystému ako kolaterál. Poradenstvo pred emisiou sa neposkytuje.“;

12.

Oddiel 6.2.1 sa pod nadpisom Typ aktíva mení a dopĺňa takto:

Do prvého odseku písm. a) sa za slová „výšku istiny neviazanú na nijaké podmienky“ vkladá táto poznámka pod čiarou č. 5:

„(5)	Dlhopisy s warrantmi alebo podobnými právami nie sú akceptovateľné.“;

Štvrtý odsek sa nahrádza takto:

„Aktíva generujúce hotovosť, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami, musia spĺňať tieto kritériá:

a)	nadobudnutie takýchto aktív sa musí spravovať právom členského štátu EÚ;

musia byť právne nadobudnuté od pôvodcu alebo sprostredkovateľa prostredníctvom finančnej spoločnosti osobitného účelu spôsobom, ktorý Eurosystém považuje za „skutočný predaj“, ktorý je vynútiteľný voči ktorejkoľvek tretej osobe a je mimo dosahu pôvodcu a jeho veriteľov, vrátane prípadov platobnej neschopnosti pôvodcu, a

c)	nesmú vcelku ani čiastočne, skutočne ani potenciálne pozostávať zo zmeniek viazaných na úvery (‚credit-linked notes‘) alebo z podobných pohľadávok, ktoré sú výsledkom prevodu úverového rizika prostredníctvom úverových derivátov.“;

Piaty odsek sa nahrádza takto:

„Aby štruktúrovaná emisia bola akceptovateľná, tranža (alebo časť tranže) v rámci štruktúrovanej emisie nemôže byť podriadená iným tranžiam tej istej emisie. Tranža (alebo časť tranže) sa nepovažuje za podriadenú iným tranžiam (alebo časti tranže) tej istej emisie, pokiaľ sa v súlade s prednosťou platieb po doručení výzvy na predčasné splatenie (‚enforcement notice‘), ako sa ustanovuje v ponukovom obežníku, táto tranža (alebo časť tranže) splatí (istina a úrok) prednostne pred ostatnými tranžami alebo časťami tranže a táto tranža alebo časť tranže je poslednou, voči ktorej sa započítajú straty medzi rôznymi tranžami a časťami tranže štruktúrovanej emisie.“;

13.

V oddiele 6.2.1 pod nadpisom Miesto emisie sa prvá veta v poznámke pod čiarou č. 7 nahrádza takto:

„Aby boli medzinárodné dlhové cenné papiere znejúce na globálneho držiteľa (‚global bearer‘), vydané prostredníctvom Euroclear Bank v Belgicku a Clearstream Banking v Luxemburgu, ako ICSD akceptovateľné po 1. januári 2007, musia byť vydané vo forme nových globálnych zmeniek (‚New Global Notes – NGN‘) a uložené u spoločného správcu (‚Common Safekeeper – CSK‘), ktorým je ICSD alebo prípadne CDCP, ktorý spĺňa minimálne štandardy ustanovené ECB.“;

14.

Oddiel 6.2.2 sa pod nadpisom Úverové pohľadávky mení a dopĺňa takto:

V prvom odseku prvej zarážke prvom pododseku sa posledná veta nahrádza takto:

„Úverové pohľadávky nesmú priznávať právo na istinu a/alebo úroky, ktoré sú podriadené právam držiteľa iných úverových pohľadávok (alebo iných tranží, alebo časti tranží v tom istom syndikovanom úvere) alebo dlhových nástrojov toho istého emitenta.“;

b)	V prvom odseku prvej zarážke druhom pododseku sa za druhú vetu vkladá táto veta: „Akceptovateľné sú aj úverové pohľadávky s úrokovou sadzbou viazanou na mieru inflácie.“;

c)	V prvom odseku piatej zarážke sa vypúšťa poznámka pod čiarou č. 20.

15.

Oddiel 6.2.3 sa pod nadpisom Pravidlá na využívanie akceptovateľných aktív mení a dopĺňa takto:

V treťom odseku sa body i) až iii) nahrádzajú takto:

„i)	zmluvná strana vlastní priamo alebo nepriamo, cez jeden podnik alebo viac iných podnikov 20 % alebo viac základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa alebo

ii)	emitent/dlžník/ručiteľ vlastní priamo alebo nepriamo, cez jeden podnik alebo viac iných podnikov 20 % alebo viac základného imania zmluvnej strany, alebo

iii)	tretia osoba vlastní viac ako 20 % základného imania zmluvnej strany a viac ako 20 % základného imania emitenta/dlžníka/ručiteľa, či už priamo, alebo nepriamo cez jeden podnik alebo viacero podnikov.“;

Štvrtý a piaty odsek sa nahrádzajú takto:

„Toto ustanovenie o úzkych väzbách sa nevzťahuje na: a) úzke väzby medzi zmluvnou stranou a orgánmi verejnej moci štátov EHP alebo v prípade, ak dlhový nástroj je zaručený subjektom verejného sektora, ktorý má právo vyberať dane; b) kryté bankové dlhopisy vydané v súlade s kritériami ustanovenými v článku 22 ods. 4 smernice UCITS alebo c) prípady, keď dlhové aktíva sú chránené špecifickými právnymi zárukami porovnateľnými s nástrojmi uvedenými v písmene b), ako v prípade neobchodovateľných retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov, ktoré nie sú cennými papiermi.

Navyše zmluvná strana nesmie poskytnúť ako kolaterál akýkoľvek cenný papier krytý aktívami, ak zmluvná strana (alebo ktorákoľvek tretia osoba, s ktorou má úzke väzby) poskytuje zabezpečenie kurzového rizika (‚currency hedge‘) k cennému papieru krytému aktívami tým, že uzavrie obchod na zabezpečenie kurzového rizika s emitentom ako zabezpečujúca zmluvná strana alebo poskytuje podporu likvidity vo výške 20 % alebo viac zo zostávajúcej hodnoty cenného papiera krytého aktívami.“;

Tabuľka 4 s názvom Akceptovateľné aktíva pre operácie menovej politiky Eurosystému sa aktualizuje takto:

—	poznámka pod čiarou č. 4 sa vypúšťa,

—	vstĺpci o kritériách akceptovateľnosti sa slová „Rozhodné práva vzťahujúce sa na úverové pohľadávky“ nahrádzajú slovami „Rozhodné právo“,

—	v desiatom riadku stĺpca o obchodovateľných aktívach sa slová „Neaplikovateľné“ nahrádzajú slovami „Nadobudnutie podkladových aktív cenných papierov krytých aktívami sa musí spravovať právom členského štátu EÚ“;

16.

Oddiel 6.3.1 sa mení a dopĺňa takto:

Uvedené sa vkladá ako štvrtý odsek:

„So zreteľom na zdroj ECAI hodnotenie sa musí zakladať na verejnom ratingu. Eurosystém si vyhradzuje právo požadovať akékoľvek objasnenie, ktoré považuje za potrebné. Rating pre cenné papiere kryté aktívami musí byť vysvetlený vo verejne dostupnej podrobnej správe úverového ratingu, ktorá má podobu správy pred emisiou alebo správy k novej emisii obsahujúcej okrem iného podrobnú analýzu štrukturálnych a právnych aspektov, podrobné zhodnotenie spoločného fondu kolaterálov, analýzu transakcie účastníkov, ako aj analýzu iných podstatných náležitostí transakcie. Navyše ECAI musia pravidelne publikovať monitorovacie správy pre cenné papiere kryté aktívami, najmenej však štvrťročne (3). Tieto správy musia obsahovať minimálne aktualizáciu kľúčových údajov o transakcii (napríklad zloženie spoločného fondu kolaterálov, účastníkov transakcie, kapitálovú štruktúru), ako aj údaje o výsledkoch spojených s cenným papierom.

b)	V piatom odseku sa poznámka pod čiarou č. 26 nahrádza takto: „‚Jedno A‘ znamená minimálny dlhodobý rating ‚A-‘ od spoločností Fitch alebo Standard & Poor’s, resp. ‚A3‘ od Moody’s alebo ‚AL‘ od DBRS.“;

Šiesty a siedmy odsek sa nahrádzajú takto:

„Eurosystém si vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník, alebo ručiteľ spĺňajú jeho požiadavky na vysoké úverové štandardy na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za dôležité, a môže z tohto dôvodu odmietnuť alebo obmedziť použitie aktív alebo uplatniť dodatočné zrážky, ak je potrebné zabezpečiť zodpovedajúcu ochranu Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB. Také opatrenia sa môžu uplatniť aj na špecifické zmluvné strany, najmä ak úverová kvalita zmluvnej strany úzko súvisí s úverovou kvalitou aktív, ktoré zmluvná strana poskytla ako kolaterál. V prípade, ak sa takéto odmietnutie zakladá na informácii o obozretnom podnikaní, použitie takých informácií doručených či už zmluvnými stranami, alebo orgánmi dohľadu musí byť prísne úmerné a potrebné na plnenie úloh Eurosystému v rámci vykonávania menovej politiky.

Aktíva vydané alebo zaručené subjektmi, ktorých finančné prostriedky boli zmrazené a/alebo voči ktorým prijalo Európske spoločenstvo alebo členský štát opatrenia podľa článku 60 ods. 2 zmluvy, ktoré obmedzujú použitie ich finančných prostriedkov alebo voči ktorým Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie o pozastavení alebo zrušení ich prístupu k obchodom na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, sa môžu vylúčiť zo zoznamu akceptovateľných aktív.“;

17.	V oddiele 6.3.4 pod nadpisom Externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu sa v prvom odseku druhej zarážke nahrádza prvá veta takto: „ECAI musia spĺňať prevádzkové kritériá a poskytnúť dostatočné krytie na zabezpečenie účinnej implementácie ECAF.“;

18.

Oddiel 6.4.1 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V druhom odseku sa posledná veta nahrádza takto: „Opatrenia na kontrolu rizika sú v eurozóne (4) všeobecne zosúladené a mali by zabezpečiť konzistentné, transparentné a nediskriminačné podmienky pre všetky druhy akceptovateľných aktív v eurozóne.

Dopĺňa sa tento odsek:

„Eurosystém si vyhradzuje právo uplatniť dodatočné opatrenia na kontrolu rizika, ak sa vyžaduje zabezpečenie primeranej ochrany Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB. Takéto opatrenia na kontrolu rizika, ktoré sa uplatňujú konzistentne, transparentne a nediskriminačne, sa môžu uplatniť aj voči jednotlivým zmluvným stranám v prípade, ak sa vyžaduje taká ochrana.“;

Rámček 7 s názvom Opatrenia na kontrolu rizika sa nahrádza takto:

„RÁMČEK 7

Opatrenia na kontrolu rizika

Eurosystém uplatňuje tieto opatrenia na kontrolu rizika:

—	Zrážky pri ocenení Eurosystém uplatňuje ‚zrážky pri ocenení‘ pri oceňovaní podkladových aktív. To znamená, že hodnota podkladových aktív sa vypočíta ako trhová hodnota aktíva mínus určité percento (zrážka).

—

Prípustná odchýlka (oceňovanie podľa trhovej hodnoty)

Eurosystém vyžaduje, aby trhová hodnota podkladových aktív upravená o zrážku, ktorá sa použije v reverzných obchodoch na dodanie likvidity, zostala zachovaná počas lehoty trvania obchodu. To znamená, že ak pravidelne oceňovaná hodnota podkladových aktív klesne pod určitú úroveň, NCB vyzve zmluvnú stranu o dodanie dodatočných aktív alebo hotovosti (t. j. výzva na dodatočné vyrovnanie). Podobne ak hodnota podkladových aktív po ich precenení prekročí určitú úroveň, zmluvná strana si môže nadbytočné aktíva alebo hotovosť vziať späť. (Výpočty týkajúce sa uskutočnenia výzvy na dodatočné vyrovnanie sú uvedenú v rámčeku 8.)

Eurosystém môže tiež uplatniť nasledujúce opatrenia na kontrolu rizika kedykoľvek, ak si to vyžaduje primeraná ochrana Eurosystému pred rizikom v súlade s článkom 18.1 štatútu ESCB:

—

Počiatočné zrážky

Eurosystém môže uplatniť počiatočné zrážky vo svojich reverzných obchodoch na dodanie likvidity. Znamenalo by to, že zmluvnú strany by boli povinné poskytnúť podkladové aktíva v hodnote zodpovedajúcej prinajmenšom likvidite, ktorú im Eurosystém poskytol, ktorá sa zvýši o hodnotu počiatočnej zrážky.

—

Limity vo vzťahu k emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom

Eurosystém môže uplatniť limity angažovanosti voči emitentom/dlžníkom alebo ručiteľom. Takéto limity sa môžu uplatniť aj na špecifické zmluvné strany, najmä ak sa zdá, že úverová kvalita zmluvnej strany úzko súvisí s úverovou kvalitou kolaterálu, ktorý zmluvná strana poskytla.

—	Dodatočné záruky Pre akceptovanie určitých aktív môže Eurosystém požadovať dodatočné záruky od finančne spoľahlivých subjektov.

—	Vylúčenie Eurosystém môže vylúčiť určité aktíva z používania vo svojich operáciách menovej politiky. Takéto vylúčenie sa môže vzťahovať aj na špecifické zmluvné strany, najmä ak sa zdá, že úverová kvalita zmluvnej strany úzko súvisí s úverovou kvalitou kolaterálu, ktoré zmluvná strana poskytla.

19.

Oddiel 6.4.2 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V prvom odseku prvej zarážke sa prvá veta nahrádza takto: „Akceptovateľné obchodovateľné aktíva sú zaradené do jednej z piatich kategórií likvidity na základe klasifikácie emitenta alebo druhu aktíva.“;

V prvom odseku druhej zarážke sa tretia veta nahrádza takto:

„Zrážky uplatňované na dlhové nástroje, ktoré sú zaradené do kategórií I až IV, sa líšia podľa zostatkovej splatnosti a štruktúry kupónu dlhového nástroja, ako je uvedené v tabuľke 7 pre akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou a nulovým kupónom (5).

Do prvého odseku sa vkladá tento tretí a štvrtý odsek:

„—	Na jednotlivé dlhové nástroje zaradené do kategórie V sa uplatňuje jednotná zrážka vo výške 12 % bez ohľadu na splatnosť alebo štruktúru kupónu.

—

Na jednotlivé dlhové nástroje zaradené do kategórie V, ktoré sú ocenené teoretickou cenou v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná zrážka pri ocenení. Táto zrážka sa priamo uplatňuje na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja vo forme ďalšieho zníženia ocenenia vo výške 5 %.“;

Tabuľka 6 sa nahrádza takto:

„TABUĽKA 6

Kategórie likvidity pre obchodovateľné aktíva (6)

Kategória I

Kategória II

Kategória III

Kategória IV

Kategória V

Dlhové nástroje ústrednej štátnej správy

Dlhové nástroje územnej samosprávy a regionálnej štátnej správy

Tradičné kryté bankové dlhopisy

Dlhové nástroje úverových inštitúcií (nezabezpečené)

Cenné papiere kryté aktívami

Dlhové nástroje vydané centrálnymi bankami (7)

Kryté bankové dlhopisy typu ‚Jumbo‘ (8)

Dlhové nástroje agentúr (9)

Nadnárodné dlhové nástroje

Dlhové nástroje vydané právnickými osobami a inými emitentmi (9)

Tretí, štvrtý a piaty odsek sa nahrádzajú takto:

„—	Zrážky pri ocenení, ktoré sa uplatňujú na všetky obchodovateľné dlhové nástroje s inverznou pohyblivou úrokovou sadzbou zaradené do kategórií I až IV, sú rovnaké a sú uvedené v tabuľke 8.

—

Zrážka, ktorá sa uplatňuje na obchodovateľné dlhové nástroje zaradené do kategórií I až IV s kupónmi s pohyblivou úrokovou sadzbou (10), zodpovedá zrážke uplatňovanej na skupinu kupónov s pevnou úrokovou sadzbou so splatnosťou od nuly do jedného roka v kategórii likvidity, v ktorej je nástroj zaradený.

—

Opatrenia na kontrolu rizika, ktoré sa uplatňujú na obchodovateľné dlhové nástroje zaradené do kategórií I až IV s viac ako jedným druhom výplaty kupónu, závisia výlučne na výplate kupónu počas zostávajúcej životnosti nástroja. Zrážka pri ocenení, ktorá sa uplatňuje na takýto nástroj, sa stanoví na úrovni najvyššej zrážky platnej pre dlhové nástroje s rovnakou zostatkovou splatnosťou, pričom sa zohľadňujú výplaty kupónov bez ohľadu na typ počas zostávajúcej životnosti nástroja.

Tabuľka 7 sa nahrádza takto:

„TABUĽKA 7

Výška zrážok pri ocenení uplatňovaná na akceptovateľné obchodovateľné aktíva

(v percentách)
	Kategórie likvidity
Zostatková	Kategória I		Kategória II		Kategória III		Kategória IV		Kategória V
splatnosť (v rokoch)	Kupón s pevnou úrokovou sadzbou	Nulový kupón	Kupón s pevnou úrokovou sadzbou	Nulový kupón	Kupón s pevnou úrokovou sadzbou	Nulový kupón	Kupón s pevnou úrokovou sadzbou	Nulový kupón
0–1	0,5	0,5	1	1	1,5	1,5	6,5	6,5	12 (11)
1–3	1,5	1,5	2,5	2,5	3	3	8	8
3–5	2,5	3	3,5	4	4,5	5	9,5	10
5–7	3	3,5	4,5	5	5,5	6	10,5	11
7–10	4	4,5	5,5	6,5	6,5	8	11,5	13
> 10	5,5	8,5	7,5	12	9	15	14	20

g)	Názov tabuľky 8 sa nahrádza takto:

20.

V oddiele 6.4.3 pod nadpisom Úverové pohľadávky sa na konci prvej zarážky vkladá táto poznámka pod čiarou:

„(*)	Zrážky pri oceňovaní, ktoré sa uplatňujú na úverové pohľadávky s pevnou úrokovou sadzbou, sa uplatňujú aj v prípade úverových pohľadávok, ktorých úroková sadzba je viazaná na mieru inflácie.“;

21.

Vkladá sa tento oddiel 6.7:

„6.7. Akceptácia kolaterálu denominovaného v inej mene ako euro vo výnimočných prípadoch

Rada guvernérov sa v určitých prípadoch môže rozhodnúť, že akceptuje ako akceptovateľný kolaterál obchodovateľné dlhové nástroje vydané jedným alebo viacerými ústrednými štátnymi správami G10 mimo eurozóny v ich domácej mene. V prípade, že sa prijme takéto rozhodnutie, zmluvným stranám sa tiež oznámia príslušné kritériá a postupy výberu a mobilizácie cudzieho kolaterálu vrátane zdrojov a princípov oceňovania, opatrení na kontrolu rizika a postupov zúčtovania.

Napriek ustanoveniam v oddiele 6.2.1 môžu byť takéto aktíva uložené/registrované (vydané), držané a vyrovnané mimo EHP, a ako je uvedené vyššie, môžu byť denominované v iných menách ako euro. Všetky takéto aktíva použité zmluvnou stranou musia byť vo vlastníctve zmluvnej strany.

Zmluvné strany, ktoré sú pobočkami úverových inštitúcií umiestnených mimo EHP alebo Švajčiarska, nemôžu použiť takéto aktíva ako kolaterál.“;

22.

Oddiel 7.2 sa mení a dopĺňa takto:

Druhý odsek sa nahrádza takto:

„Inštitúcie budú automaticky vyňaté z požiadavky na povinné minimálne rezervy od začiatku udržiavacieho obdobia, v ktorom sa im povolenie odníme, alebo sa ho vzdajú, alebo v rámci ktorého justičný orgán alebo iný príslušný orgán zúčastneného členského štátu prijme rozhodnutie o začatí likvidačného konania inštitúcie. Podľa nariadenia (ES) č. 2531/98 a nariadenia (ES) č. 1745/2003 ECB (ECB/2003/9) môže oslobodiť inštitúcie od ich povinností vyplývajúcich zo systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému na nediskriminačnom základe, ak podliehajú reorganizačným opatreniam alebo zmrazeniu finančných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým Európskym spoločenstvom alebo členským štátom podľa článku 60 ods. 2 zmluvy, obmedzujúcim použitie vlastných finančných prostriedkov, alebo voči ktorým Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie o pozastavení alebo zrušení ich prístupu k obchodom na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému, alebo ak by ciele systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému neboli splnené uložením týchto povinností jednotlivým inštitúciám. Ak jej rozhodnutie o takejto výnimke je založené na cieľoch systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, ECB berie ohľad na jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

—	inštitúcia je oprávnená plniť len funkcie na osobitné účely,

—	inštitúcia nie je oprávnená vykonávať aktívnu bankovú činnosť v rámci hospodárskej súťaže s inými úverovými inštitúciami a/alebo

—	inštitúcia je povinná určiť všetky svoje vklady na regionálnu a/alebo medzinárodnú rozvojovú pomoc.“;

V treťom odseku sa druhá veta nahrádza takto:

„ECB zverejňuje zoznam inštitúcií vyňatých z požiadavky na povinné minimálne rezervy podľa tohto systému aj z iných dôvodov ako z toho dôvodu, že sa v nich uskutočňujú reorganizačné opatrenia alebo že podliehajú zmrazeniu finančných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým Európskym spoločenstvom alebo členským štátom podľa článku 60 ods. 2 zmluvy, obmedzujúcim použitie vlastných finančných prostriedkov, alebo voči ktorým Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie o pozastavení alebo zrušení ich prístupu k obchodom na voľnom trhu alebo k automatickým operáciám Eurosystému (12).

23.

Oddiel 7.3 sa mení a dopĺňa:

Pod nadpisom Základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv v štvrtom odseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Záväzky voči iným inštitúciám zaradeným do zoznamu inštitúcií, podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému, a záväzky voči ECB a zúčastneným národným centrálnym bankám nie sú zahrnuté do základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv.“

Pod nadpisom Základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv a sadzby povinných minimálnych rezerv v piatom odseku sa tretia a štvrtá veta nahrádzajú takto:

„Táto sadzba povinných minimálnych rezerv je uvedená v nariadení (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9). ECB stanovuje nulovú sadzbu pre tieto kategórie záväzkov: ‚vklady s dohodnutou lehotou splatnosti dlhšou ako dva roky‘, ‚vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky‘, ‚repoobchody‘ a ‚dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou dlhšou ako dva roky‘ (pozri rámček 9).“;

Rámček 9 s názvom Základňa pre výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv sa nahrádza takto:

„RÁMČEK 9

Základňa pre výpočet a sadzby povinných minimálnych rezerv

A. Záväzky zahrnuté do základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, na ktoré sa uplatňuje pozitívna sadzba

Vklady (13)

—	Vklady splatné na požiadanie

—	Vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov vrátane

—	Vklady s výpovednou lehotou do dvoch rokov vrátane

Vydané dlhové cenné papiere

—	Dlhové cenné papiere s pôvodnou splatnosťou do dvoch rokov vrátane

B. Záväzky zahrnuté do základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv, na ktoré sa uplatňuje nulová sadzba

Vklady (13)

—	Vklady s dohodnutou splatnosťou dlhšou ako dva roky

—	Vklady s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky

—	Repoobchody

Vydané dlhové cenné papiere

—	Dlhové cenné papiere vydané s pôvodnou splatnosťou dlhšou ako dva roky

C. Záväzky vylúčené zo základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv

—	Záväzky voči iným inštitúciám podliehajúcim systému povinných minimálnych rezerv Eurosystému

—	Záväzky voči ECB a zúčastneným národným centrálnym bankám

24.

Dodatok 1 k prílohe I sa mení a dopĺňa takto:

V príklade 6 v tabuľke 1 sa prvý riadok nahrádza takto:

„Aktívum A

Krytý bankový dlhopis typu ‚Jumbo‘

30.8.2008

Pevná sadzba

6 mesiacov

4 roky

3,50 %“

V príklade 6 pod nadpisom Systém rezervácie (earmarking) v prvom odseku bode 1 sa druhá a tretia veta nahrádzajú takto:

„Aktívum A je krytý bankový dlhopis typu ‚Jumbo‘ s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou splatnou 30. augusta 2008. Má teda zostatkovú splatnosť štyri roky, a preto vyžaduje zrážku pri ocenení 3,5 %.“

25.

Dodatok 2 k prílohe I sa mení a dopĺňa takto:

Vkladá sa toto vymedzenie pojmu „Cenné papiere kryté aktívami“:

„Cenné papiere kryté aktívami (ABS) [Asset-backed securities (ABS)]: dlhové nástroje, ktoré sú kryté spoločným fondom finančných aktív určených na osobitný účel (‚ringfenced financial assets‘) (fixných alebo revolvingových), ktoré sa premenia na hotovosť v rámci ohraničeného časového obdobia. Navyše môžu existovať práva a iné aktíva, ktoré zabezpečia správu alebo včasnú distribúciu príjmov pre majiteľov cenného papiera. Vo všeobecnosti cenné papiere kryté aktívami sa vydávajú investičnou spoločnosťou vytvorenou na osobitný účel, ktorá nadobudla spoločný fond finančných aktív od pôvodcu/predávajúceho. V tejto súvislosti platby z cenných papierov krytých aktívami závisia primárne od hotovostného toku vytvoreného aktívami v spoločnom fonde podkladových aktív a iných práv vytvorených na účely zabezpečenia včasnej výplaty, ako je služba poskytovania likvidity, záruky alebo iné nástroje, ktoré sú všeobecne známe ako ‚úverové posilnenie‘ (‚credit enhancements‘).“;

Vymedzenie pojmu „Model korešpondenčných centrálnych bánk“ sa nahrádza takto:

„Model korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) [Correspondent central banking model (CCBM)]: mechanizmus vytvorený Eurosystémom s cieľom umožniť zmluvným stranám využívať podkladové aktíva cezhranične. V CCBM konajú národné centrálne banky navzájom ako správcovia. To znamená, že každá NCB má v správe účet cenných papierov každej z ostatných národných centrálnych bánk a ECB. CCBM je prístupný aj zmluvným stranám niektorých národných centrálnych bánk mimo Eurosystému.“;

Vkladá sa toto vymedzenie pojmu „Obchod na zabezpečenie kurzového rizika“:

„Obchod na zabezpečenie kurzového rizika [Currency hedge transaction]: je dohoda medzi emitentom a zabezpečujúcou zmluvnou stranou, podľa ktorej časť kurzového rizika vyplývajúca z prijatia hotovostných tokov v inej mene ako euro sa zmierňuje swapom hotovostného toku do platieb v mene euro zabezpečujúcou zmluvnou stranou vrátane akejkoľvek záruky týchto platieb zabezpečujúcou zmluvnou stranou.“;

d)	Vymedzenie pojmu „Koniec dňa“ sa nahrádza takto: „Koniec dňa [End-of-day]: čas prevádzkového dňa po uzavretí systému TARGET2, keď sú ukončené všetky platby spracúvané v systéme TARGET2.“;

Vymedzenie pojmu „Rýchly tender“ sa nahrádza takto:

„Rýchly tender [Quick tender]: tender, ktorý Eurosystém využíva na dolaďovacie obchody, ak je potrebné okamžite ovplyvniť situáciu s likviditou na trhu. Rýchle tendre sa zvyčajne uskutočňujú v časovom rámci 90 minút a zvyčajne sa obmedzujú na vybraný okruh zmluvných strán.“;

Vymedzenie pojmu „Systém hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS)“ sa nahrádza takto:

„Systém hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS) [RTGS (real-time gross settlement) system]: systém hrubého zúčtovania, v rámci ktorého sa transakcie spracúvajú a zúčtuvajú v reálnom čase, príkaz po príkaze, bez vzájomného započítania (‚netting‘). Pozri tiež TARGET2.“

Vymedzenie pojmu „TARGET“ sa nahrádza takto:

„TARGET [TARGET]: predchodca systému TARGET2, ktorého prevádzka je založená na decentralizovanej štruktúre vzájomne spájajúcej vnútroštátne systémy RTGS a platobný systém ECB. Systém TARGET bol nahradený systémom TARGET2 v súlade s harmonogramom prechodu, ktorý je uvedený v článku 13 usmernenia ECB/2007/2.“

Vkladá sa toto vymedzenie pojmu „Zníženie ocenenia“:

„Zníženie ocenenia [Valuation markdown]: je opatrením na kontrolu rizika, ktoré sa uplatňuje na podkladové aktíva v reverzných obchodoch, v ktorom centrálna banka uplatní zníženie teoretickej trhovej ceny aktív určitým percentom pred uplatnením akejkoľvek zrážky pri ocenení (14).

26.

V prílohe 5 sa tabuľka nahrádza takto:

„INTERNETOVÉ STRÁNKY EUROSYSTÉMU

Centrálna banka	Internetová stránka
Európska centrálna banka	www.ecb.europa.eu
Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique	www.nbb.be alebo www.bnb.be
Deutsche Bundesbank	www.bundesbank.de
Central Bank and Financial Services Authority of Ireland	www.centralbank.ie
Bank of Greece	www.bankofgreece.gr
Banco de España	www.bde.es
Banque de France	www.banque-france.fr
Banca d’Italia	www.bancaditalia.it
Central Bank of Cyprus	www.centralbank.gov.cy
Banque centrale du Luxembourg	www.bcl.lu
Bank Ċentrali ta’ Malta/Central Bank of Malta	www.centralbankmalta.org
De Nederlandsche Bank	www.dnb.nl
Oesterreichische Nationalbank	www.oenb.at
Banco de Portugal	www.bportugal.pt
Banka Slovenije	www.bsi.si
Suomen Pankki	www.bof.fi“

(1) Navyše prístup k jednodňovým refinančným operáciám sa poskytne iba vtedy, ak sú splnené požiadavky na infraštruktúru platobného systému v RTGS.

(2) Decentralizovaná technická infraštruktúra systému TARGET2 bola 19. novembra 2007 nahradená spoločnou zdieľanou platformou systému TARGET2, prostredníctvom ktorého sa všetky platobné príkazy zadávajú a spracúvajú a platby prijímajú z technickej stránky rovnakým spôsobom. Pri prechode na systém TARGET2 boli jednotlivé krajiny rozdelené do troch skupín, čo používateľom systému TARGET umožní prejsť na TARGET2 vo viacerých vlnách v rôznych stanovených termínoch. Do prvej skupiny (19. novembra 2007) bolo zaradené Rakúsko, Cyprus, Nemecko, Luxembursko, Malta a Slovinsko, do druhej skupiny (18. februára 2008) Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko Portugalsko a Španielsko a do tretej skupiny (19. mája 2008) Grécko, Taliansko a ECB. Pre výnimočné prípady bol stanovený aj štvrtý termín prechodu na 15. septembra 2008. Na základe osobitnej dohody boli do systému TARGET2 zapojené aj centrálne banky niektorých krajín nepatriacich do eurozóny: Litva a Lotyšsko boli zaradené do prvej skupiny a Dánsko, Estónsko a Poľsko do tretej skupiny“.

(3) Monitorovacie správy sa môžu vydať polročne alebo ročne pre cenné papiere kryté aktívami, ktorých podkladové aktíva splácajú úrok alebo istinu na polročnej alebo ročnej báze.“;

(4) Z dôvodu prevádzkových odlišností v jednotlivých členských štátoch môžu byť v opatreniach na kontrolu rizika určité rozdiely. Napríklad v súvislosti s postupmi doručovania podkladových aktív zmluvnými stranami do národných centrálnych bánk (vo forme založenia spoločného fondu kolaterálov v prospech NCB alebo vo forme dohôd o spätnom odkúpení podložených jednotlivým aktívom špecifikovaným pre každú transakciu) sa môžu vyskytnúť menšie rozdiely v časovom rozvrhu oceňovania a v iných prevádzkových charakteristikách rámca kontroly rizika. Navyše v prípade neobchodovateľných aktív sa môže líšiť aj presnosť technických postupov oceňovania, čo sa odráža v celkovej výške zrážok (pozri oddiel 6.4.3).“;

(5) Výška zrážok pri ocenení uplatňovaných na dlhové nástroje s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou sa uplatňuje aj na dlhové nástroje, ktorých kupón je viazaný na zmenu ratingu emitenta alebo na dlhopisy viazané na infláciu.“;

(6) Vo všeobecnosti sa kategória likvidity určuje podľa klasifikácie emitenta. Všetky cenné papiere kryté aktívami sa však zaraďujú do kategórie V bez ohľadu na klasifikáciu emitenta a kryté bankové dlhopisy typu ‚Jumbo‘ sa zaraďujú do kategórie II, kým tradičné kryté bankové dlhopisy a iné dlhové nástroje vydané úverovými inštitúciami sa zaraďujú do kategórií III a IV.“

(7) Dlhové cenné papiere vydané ECB a dlhové nástroje vydané národnými centrálnymi bankami pred prijatím eura v príslušnom členskom štáte sa zaraďujú do kategórie likvidity I.

(8) Iba nástroje s objemom emisie najmenej 1 mld. EUR, ktorých predajnú a kúpnu cenu pravidelne kótujú najmenej traja tvorcovia trhu, patria do triedy aktív vo forme krytých bankových dlhopisov typu ‚Jumbo‘.

(9) Do kategórie likvidity II sa zaraďujú iba obchodovateľné aktíva vydané emitentmi, ktoré sú ECB zatriedené ako agentúry. Obchodovateľné aktíva vydané inými agentúrami sa zaraďujú do kategórie likvidity III.

(10) Výplata kupónu sa považuje za platbu s pohyblivou sadzbou, ak je kupón viazaný na referenčnú úrokovú sadzbu a ak lehota opätovného nastavenia zodpovedajúca tomuto kupónu nie je dlhšia ako jeden rok. Výplaty kupónov, ktorých obdobie opätovného nastavenia je dlhšie ako jeden rok, sa považujú za platby s pevnou úrokovou sadzbou, pričom príslušná splatnosť pre zrážku je zostatková splatnosť dlhového nástroja.“;

(11) Na jednotlivé dlhové nástroje zaradené do kategórie V, ktoré sú ocenené teoretickou cenou v súlade s oddielom 6.5, sa uplatňuje dodatočná zrážka pri ocenení. Táto zrážka sa priamo uplatňuje na úrovni teoretického ocenenia jednotlivého dlhového nástroja vo forme ďalšieho zníženia ocenenia vo výške 5 %.“;

(12) Zoznamy sú prístupné verejnosti na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu).“;

(13) Nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 2181/2004 zo 16. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2423/2001 (ECB/2001/13), ktoré sa týka konsolidovanej súvahy sektora peňažných finančných ústavov, a nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18), ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (ECB/2004/21) (Ú. v. EÚ L 371, 18.12.2004, s. 42), výslovne vyžaduje vykazovanie záväzkov z vkladov v nominálnej hodnote. Nominálnou hodnotou sa myslí hodnota istiny, ktorú je dlžník podľa zmluvy povinný splatiť veriteľovi. Táto zmena a doplnenie boli potrebné, pretože smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1) bola zmenená a doplnená tak, aby sa niektoré finančné nástroje mohli oceňovať v objektívnej hodnote.“;

(14) Napríklad na cenné papiere kryté aktívami v kategórii likvidity V, ktoré sú ocenené pomocou teoretickej ceny, sa uplatní zníženie ocenenia vo výške 5 % z teoretickej ceny ešte pred uplatnením zrážky z ocenenia vo výške 12 %. Toto sa rovná celkovej zrážke vo výške 16,4 %.“;

PRÍLOHA II

Príloha II k usmerneniu ECB/2000/7 sa mení a dopĺňa takto:

V oddiele I bode 6 prvom odseku sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

oprávnenie zmluvnej strany vykonávať činnosti podľa smernice 2006/48/ES alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (1), ako je implementované príslušným členským štátom Eurosystému, sa pozastavuje alebo zrušuje, alebo.

V oddiele I bode 6 prvom odseku sa písmeno h) nahrádza takto:

„h)	voči zmluvnej strane sa prijmú také opatrenia, ktoré sú uvedené v článkoch 30, 31, 33 a 34 smernice 2006/48/ES, alebo“.

Do oddielu I bodu 6 prvého odseku sa vkladajú tieto písmená p) až t):

„p)	zmluvná strana podlieha zmrazeniu finančných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým Európskym spoločenstvom alebo členským štátom, obmedzujúcim použitie jej vlastných finančných prostriedkov, alebo

q)	zmluvná strana podlieha zmrazeniu finančných prostriedkov a/alebo iným opatreniam uloženým členským štátom podľa článku 60 ods. 2 zmluvy, obmedzujúcim použitie jej vlastných finančných prostriedkov, alebo

r)	všetky aktíva zmluvnej strany alebo ich podstatná časť podliehajú príkazu na zmrazenie, zhabanie, zaistenie alebo akémukoľvek inému postupu, ktorého cieľom je ochrana verejného záujmu alebo ochrana práv veriteľov zmluvnej strany, alebo

s)	všetky aktíva zmluvnej strany alebo ich podstatná časť sú postúpené inému subjektu, alebo

akákoľvek iná nastávajúca alebo existujúca udalosť, ktorá môže ohroziť splnenie povinností zmluvnej strany vyplývajúcich z dohody uzavretej s cieľom zúčastniť sa na vykonávaní operácií menovej politiky alebo z pravidiel, ktoré sa uplatňujú na vzťahy medzi zmluvnou stranou a ktoroukoľvek centrálnou bankou Eurosystému.“

V oddiele I bode 6 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Prípady v písmenách a) a p) musí nastať automaticky, prípady v písmenách b), c) a q) môžu nastať automaticky; prípady v písmenách d) až o) a r) až t) nemôžu nastať automaticky a musia byť ponechané na voľné uváženie (t. j. platné až na základe doručenia oznámenia o neplnení). Takéto oznámenie o neplnení môže stanoviť ‚dodatočnú lehotu‘ v maximálnej dĺžke troch pracovných dní na nápravu daného nedostatku. V prípadoch neplnenia, ktoré možno posúdiť na základe voľnej úvahy, musia ustanovenia, ktoré sú spojené s uplatnením takéhoto voľného uváženia, jednoznačne upraviť právne následky spojené s takýmto uplatnením.“

V oddiele I sa bod 7 nahrádza takto:

„7.

Príslušné zmluvné alebo regulačné dojednania, ktoré uplatňuje NCB, by mali zaistiť, že v prípade neplnenia je NCB oprávnená uplatniť tieto opravné prostriedky: pozastavenie alebo vylúčenie prístupu zmluvnej strany k obchodom na voľnom trhu, pozastavenie alebo vylúčenie prístupu zmluvnej strany k automatickým operáciám Eurosystému, ukončenie všetkých prebiehajúcich dohôd a obchodov alebo požadovanie predčasného splatenia nesplatených pohľadávok alebo viazaných pohľadávok. Okrem toho NCB môže byť oprávnená uplatniť tieto opravné prostriedky: použiť vklady zmluvnej strany uložené v NCB na vyrovnanie pohľadávok voči tejto zmluvnej strane, pozastaviť výkon povinnosti zmluvnej strane až do vyrovnania dlhu zmluvnej strany, požadovať sankčné úroky alebo požadovať náhradu za straty vzniknuté v dôsledku neplnenia zmluvnou stranou. Okrem toho príslušné zmluvné alebo regulačné dojednania, ktoré uplatňuje NCB, by mali zaistiť, že v prípade neplnenia je takáto NCB v právnom postavení umožňujúcom bezodkladne realizovať všetky aktíva poskytnuté ako kolaterál a takýmto spôsobom je NCB oprávnená zabezpečiť hodnotu poskytnutého úveru, ak zmluvná strana urýchlene nevyrovná svoj negatívny zostatok. V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania uložených opatrení môže Rada guvernérov ECB rozhodnúť o opravných prostriedkoch vrátane pozastavenia alebo vylúčenia prístupu k operáciám na voľnom trhu alebo prístupu k automatickým operáciám Eurosystému.“

6.	V oddiele II pod nadpisom Dodatočné minimálne spoločné hlavné body pre obrátené obchody sa v bode 15 vypúšťa poznámka pod čiarou č. 2.

(1) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.“

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/46

USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. decembra 2008,

ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2006/16 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk

(ECB/2008/21)

(2009/100/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho články 12.1, 14.3 a 26.4,

so zreteľom na príspevok Generálnej rady Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) podľa článku 47.2 druhej a tretej zarážky štatútu ESCB,

keďže:

(1)	Usmernenie ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (1) je potrebné zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť strategické rozhodnutia a vývoj na trhu.

(2)

Eurosystém prehodnotil svoju politiku zverejňovania informácií o transakciách s cennými papiermi, aby ešte viac posilnil princíp transparentnosti vo vzťahu k finančným výkazom. V rámci tejto revidovanej politiky by mali byť cenné papiere, ktoré boli predtým zatriedené ako finančné fixné aktíva, preklasifikované z položky súvahy označenej ako „ostatné finančné aktíva“ do zodpovedajúcej položky s názvom „aktívum“, a to v závislosti od pôvodu emitenta, denominácie meny a podľa toho, či sú cenné papiere držané až do splatnosti. Navyše, všetky finančné nástroje, ktoré sú súčasťou označeného portfólia, by mali byť zahrnuté do položky „ostatné finančné aktíva“.

(3)

Rozhodnutie ECB/2006/16 neobsahuje osobitné pravidlá o účtovaní forwardových úrokových swapov, devízových futures a kapitálových futures. Takéto nástroje sa na finančných trhoch používajú v čoraz väčšej miere a môžu byť zaujímavé z pohľadu správy devízových rezerv ECB. Zatiaľ čo forwardové úrokové swapy by mali byť účtované rovnako ako „štandardné“ („plain vanilla“) úrokové swapy, devízové futures a kapitálové futures by mali byť účtované rovnako ako úrokové futures.

(4)	Súčasné pravidlá o kapitálových nástrojoch je potrebné zmeniť a doplniť s cieľom zohľadniť možnosť zaoberať sa obchodovateľnými kapitálovými nástrojmi ako súčasťou správy devízových rezerv ECB,

PRIJALA TOTO USMERNENIE:

Článok 1

Zmeny a doplnenia

Usmernenie ECB/2006/16 sa mení a dopĺňa takto:

1.	Článok 5 ods. 2 sa nahrádza takto: „2. Transakcie s cennými papiermi vrátane kapitálových nástrojov v cudzej mene možno naďalej zaznamenávať podľa prístupu splatnosti/zúčtovania. Súvisiaci naakumulovaný úrok sa vrátane prémií alebo diskontov odo dňa zúčtovania spotu zaznamenáva denne.“

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, cenných papierov iných ako tie, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, ako aj finančných nástrojov sa tak v súvahe, ako aj v podsúvahe vykonáva štvrťročne strednými trhovými kurzami a cenami. To nebráni tomu, aby na interné účely vykazujúce subjekty preceňovali svoje portfóliá častejšie pod podmienkou, že počas štvrťroka vykazujú položky vo svojich súvahách iba v transakčnej hodnote.“

b)	Dopĺňa sa tento odsek 5: „5. Cenné papiere, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti a neobchodovateľné cenné papiere, sa oceňujú pri amortizačných nákladoch a podliehajú testu na znehodnotenie.“

3.	Článok 8 ods. 5 sa nahrádza takto: „5. Reverzné obchody vrátane pôžičiek cenných papierov, ktoré boli uzavreté v rámci automatického programu požičiavania cenných papierov, sa v súvahe zaznamenávajú len vtedy, ak sa kolaterál poskytuje vo forme hotovosti na účte príslušnej NCB alebo ECB.“

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Tento článok sa vzťahuje na obchodovateľné kapitálové nástroje, t. j. kapitálové cenné papiere alebo podielové fondy, či už sú transakcie vykonávané priamo vykazujúcim subjektom alebo prostredníctvom ním povereného subjektu, okrem činností vykonávaných pre dôchodkové fondy, podielových účastí, investícií do dcérskych spoločností, alebo významných podielov.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Kapitálové nástroje v cudzej mene uvedené pod položkou ‚ostatné aktíva‘ netvoria súčasť celkovej pozície v príslušnej mene, ale sa vykazujú oddelene v rámci osobitnej držby cudzej meny. Výpočet súvisiacich ziskov a strát z precenenia cudzej meny sa môže vykonávať buď metódou čistej priemernej obstarávacej ceny alebo metódou priemernej obstarávacej ceny.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Preceňovanie kapitálových portfólií sa vykonáva v súlade s článkom 7 ods. 2 Preceňovanie sa uskutočňuje pre jednotlivé položky oddelene. Pre podielové fondy sa preceňovanie vykonáva na čistom základe a nie pre jednotlivé akcie oddelene. Medzi jednotlivými kapitálovými cennými papiermi ani medzi jednotlivými podielovými fondmi nedochádza k započítaniu.“

Dopĺňajú sa tieto odseky 4 až 8:

„4. Transakcie sa v súvahe účtujú na základe transakčnej ceny.

5. Maklérska provízia sa môže zaznamenávať buď ako transakčný náklad, ktorý sa zahŕňa do nákladov aktíva, alebo ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

6. Nároky na dividendu sa zahŕňajú do obstarávacej ceny kapitálového nástroja. Pokiaľ nedošlo k jej výplate, je možné nárok na dividendu od rozhodného dňa stanovenia jej výšky považovať za samostatnú položku.

7. Prírastky na dividendách sa ku koncu obdobia nezaúčtovávajú, pretože sú už zahrnuté v trhovej cene kapitálových nástrojov, s výnimkou akcií, pri ktorých už malo dôjsť k výplate.

8. Prednostné práva na upísanie akcií sa pri ich vydaní považujú za samostatné aktíva. Obstarávacia cena sa vypočíta na základe existujúcej priemernej ceny starých akcií, nadobúdacej ceny nových akcií a na základe podielu medzi existujúcimi a novými akciami. Základom pre ocenenie prednostného práva na upisovanie akcií môže byť alternatívne aj jeho trhová cena, priemerná cena starých akcií a trhovej cene akcií pred vydaním prednostného práva na upisovanie akcií.“

Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:

a)	Nadpis sa nahrádza takto: „Článok 16 Futures“

b)	Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Futures sa zaúčtujú na podsúvahových účtoch ku dňu uzatvorenia obchodu.“

Článok 17 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3. Úrokový swap sa individuálne preceňuje a ak je to potrebné, prepočítava sa na eurá podľa menového spotového kurzu. Odporúča sa, aby nerealizované straty, ktoré sa ku koncu roka účtujú do výkazov ziskov a strát, amortizovali v nasledujúcich rokoch, aby sa v prípade forwardových úrokových swapov začala amortizácia počítať odo dňa splatnosti transakcie a aby bola lineárna. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia.“

7.	Prílohy II, IV a IX k usmerneniu ECB/2006/16 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto usmerneniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto usmernenie nadobúda účinnosť 31. decembra 2008.

Článok 3

Adresáti

Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému.

Vo Frankfurte nad Mohanom 11. decembra 2008

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ L 348, 11.12.2006, s. 1.

PRÍLOHA

Prílohy II, IV a IX k usmerneniu ECB/2006/16 sa menia a dopĺňajú takto:

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

Vkladá sa nasledujúci pojem:

„Označené portfólio: označené investície vedené na strane aktív súvahy ako finančné prostriedky v rámci protipoložky, ktoré sa skladajú z cenných papierov, kapitálových nástrojov, termínovaných vkladov a bežných účtov, podielových účastí a/alebo investícií do dcérskych spoločností. Označené portfólio zodpovedá identifikovateľnej položke na strane pasív súvahy bez ohľadu na to, či existuje akékoľvek právne alebo iné obmedzenie.“

b)	Pojem „fixné finančné aktívum“ sa vypúšťa.

c)	Vkladá sa nasledujúci pojem: „Cenné papiere držané až do splatnosti: cenné papiere s pevnými alebo predvídateľnými platbami a s pevne určenou splatnosťou, ktoré má NCB v úmysle držať do ich splatnosti.“

Tabuľka v prílohe IV s názvom „Aktíva“ sa nahrádza takto:

„AKTÍVA

Súvahová položka (1)

Zatriedenie obsahu súvahových položiek

Zásada oceňovania

Rozsah pôsobnosti (2)

Aktíva

Zlato a pohľadávky v zlate

Fyzické zlato, t. j. tehličky, mince, platne, zrnká na sklade alebo ‚na ceste‘. Nefyzické zlato, ako zostatky na netermínovaných účtoch zlata (nepriradené účty), termínované vklady a pohľadávky na prijatie zlata vyplývajúce z týchto transakcií: i) navýšenie (‚upgrading‘) alebo zníženie (‚downgrading‘) transakcie a ii) umiestnenie zlata alebo swapy rýdzosti zlata (‚purity swaps‘), ak je rozdiel medzi vydaním a prijatím viac ako jeden pracovný deň

Trhová hodnota

Povinné

Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene

Pohľadávky v cudzej mene voči zmluvným stranám, ktoré nie sú rezidentmi eurozóny vrátane medzinárodných a nadnárodných inštitúcií a centrálnych bánk mimo eurozóny

2.1

Pohľadávky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF)

a)	Práva čerpania v rámci rezervnej tranže (v čistom vyjadrení) Národná kvóta znížená o zostatky v eurách k dispozícii pre MMF. Účet číslo 2 MMF (eurový účet pre administratívne výdavky) by sa mohol zahrnúť pod túto položku alebo pod položku ‚Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách‘

a)	Práva čerpania v rámci rezervnej tranže (v čistom vyjadrení) Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Povinné

b)	Zvláštne práva čerpania Stavy zvláštnych práv čerpania (v hrubom vyjadrení)

b)	Zvláštne práva čerpania Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Povinné

c)	Ostatné pohľadávky Všeobecné mechanizmy prijímania pôžičiek, úvery podľa osobitných mechanizmov prijímania úverov, vklady v rámci Programu na zníženie chudoby a možnosť rastu

c)	Ostatné pohľadávky Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Povinné

2.2

Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné pôžičky a ostatné zahraničné aktíva

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Povinné

Investície do cenných papierov mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

b)i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena a devízový trhový kurz Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena a devízový trhový kurz

Povinné

c)	Zahraničné úvery (vklady) mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú zatriedené v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

c)	Zahraničné úvery Vklady v nominálnej hodnote prepočítané podľa devízového trhového kurzu

Povinné

d)	Ostatné zahraničné aktíva Bankovky a mince mimo eurozóny

d)	Ostatné zahraničné aktíva Nominálna hodnota, prepočítanie podľa devízového trhového kurzu

Povinné

Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Investície do cenných papierov v rámci eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

a)i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena a devízový trhový kurz Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

a)ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

a)iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie a devízový trhový kurz

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

a)iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena a devízový trhový kurz

Povinné

b)	Ostatné pohľadávky rezidentov eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Úvery, vklady, reverzné repo obchody, ostatné úvery

b)	Ostatné pohľadávky Vklady a ostatné úvery v nominálnej hodnote prepočítané podľa devízového trhového kurzu

Povinné

Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách

4.1

Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze. Reverzné repo obchody v súvislosti so správou cenných papierov v eurách

a)	Zostatky v bankách mimo eurozóny Nominálna hodnota

Povinné

b)	Investície do cenných papierov mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Kapitálové nástroje, zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu, všetky emitované nerezidentmi eurozóny

b)i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

b)iv)

Obchodovateľné kapitálové nástroje

Trhová cena

Povinné

c)	Úvery mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘

c)	Úvery mimo eurozóny Vklady pri nominálnej hodnote

Povinné

d)	Cenné papiere vydané subjektmi mimo eurozóny iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘ Cenné papiere vydané nadnárodnými alebo medzinárodnými organizáciami, napr. Európskou investičnou bankou, bez ohľadu na ich geografické umiestnenie

d)i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

d)ii)

Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

d)iii)

Neobchodovateľné cenné papiere

Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

4.2

Pohľadávky z úverových operácií v mechanizme ERM II

Poskytovanie úverov podľa podmienok ERM II

Nominálna hodnota

Povinné

Úvery v eurách poskytnuté úverovým inštitúciám eurozóny súvisiace s operáciami menovej politiky v eurách

5.1

Hlavné refinančné operácie

Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s týždennou frekvenciou a s bežnou splatnosťou jeden týždeň

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

Povinné

5.2

Dlhodobejšie refinančné operácie

Pravidelné reverzné transakcie poskytujúce likviditu s mesačnou frekvenciou a s bežnou splatnosťou tri mesiace

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

Povinné

5.3

Reverzné dolaďovacie operácie

Reverzné transakcie vykonávané ako ad hoc transakcie na dolaďovacie účely

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

Povinné

5.4

Štrukturálne reverzné operácie

Reverzné transakcie upravujúce štrukturálnu pozíciu Eurosystému voči finančnému sektoru

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

Povinné

5.5

Jednodňové refinančné obchody

Jednodňové poskytovanie likvidity za vopred určenú úrokovú mieru oproti akceptovateľným aktívam (automatické operácie)

Nominálna hodnota alebo repo obstarávacia cena

Povinné

5.6

Úvery súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie

Dodatočný úver pre úverové inštitúcie, ktorý vyplýva z nárastov hodnôt podkladových aktív týkajúcich sa iných úverov poskytnutých týmto úverovým inštitúciám

Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

Povinné

Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Bežné účty, termínované vklady, jednodňové peniaze, reverzné repo obchody v súvislosti so správou portfólií cenných papierov pod položkou aktív ‚Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách‘, vrátane transakcií, ktoré vyplývajú z transformácie bývalých devízových rezerv eurozóny a ostatné pohľadávky. Korešpondenčné účty v zahraničných úverových inštitúciách eurozóny. Ostatné pohľadávky a operácie, ktoré nesúvisia s operáciami menovej politiky Eurosystému. Akékoľvek pohľadávky vyplývajúce z operácií menovej politiky, ktoré NCB podnikla skôr, ako vstúpila do Eurosystému

Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

Povinné

Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Cenné papiere iné ako tie, ktoré sú klasifikované v položke aktív ‚Ostatné finančné aktíva‘: kapitálové nástroje, zmenky a dlhopisy, dlžobné úpisy, dlhopisy s nulovým kupónom, cenné papiere peňažného trhu držané priamo vrátane štátnych cenných papierov, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ v eurách; dlhové certifikáty ECB kupované na účely dolaďovania

i)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

ii)	Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Povinné

iii)	Neobchodovateľné cenné papiere Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Prémie/diskonty sa amortizujú.

Povinné

iv)	Obchodovateľné kapitálové nástroje Trhová cena

Povinné

Dlh verejnej správy v eurách

Pohľadávky voči verejnej správe, ktoré pochádzajú z obdobia pred HMÚ (neobchodovateľné cenné papiere, úvery)

Vklady/úvery v nominálnej hodnote, neobchodovateľné cenné papiere podľa obstarávacej ceny

Povinné

—

Pohľadávky v rámci Eurosystému+

—

9.1

Podiel na základnom imaní ECB+

Iba súvahová položka NCB

Podiel každej NCB na základnom imaní ECB podľa zmluvy a príslušného kľúča na upisovanie základného imania a príspevky podľa článku 49.2 štatútu.

Obstarávacia cena

Povinné

—

9.2

Pohľadávky z prevodu devízových rezerv+

Iba súvahová položka NCB

Pohľadávky v eurách voči ECB s ohľadom na počiatočné a dodatočné prevody devízových rezerv na základe ustanovení zmluvy

Nominálna hodnota

Povinné

—

9.3

Pohľadávky týkajúce sa vlastných zmeniek zabezpečujúcich emisiu dlhových certifikátov ECB+

Iba súvahová položka ECB.

Vlastné zmenky vydané národnými centrálnymi bankami na základe vzájomných dohôd v súvislosti s dlhovými certifikátmi ECB

Nominálna hodnota

Povinné

—

9.4

Čisté pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurobankoviek v rámci Eurosystému+ (*)

Pre národné centrálne banky: čisté pohľadávky týkajúce sa použitia kľúča na prideľovanie bankoviek, t. j. vrátane emisie bankoviek zo strany ECB vo vzťahu k zostatkom v rámci Eurosystému, kompenzačná čiastka a jej bilančný účtovný záznam vymedzený v rozhodnutí ECB/2001/16 o alokácii menového príjmu národných centrálnych bánk zúčastnených členských štátov od hospodárskeho roka 2002

Pre ECB: pohľadávky súvisiace s emisiou bankoviek zo strany ECB podľa rozhodnutia ECB/2001/15

Nominálna hodnota

Povinné

—

9.5

Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení)

Čistá pozícia týchto podpoložiek:

a)	čisté pohľadávky vyplývajúce zo zostatkov na účtoch TARGET2 a korešpondenčných účtoch národných centrálnych bánk, t. j. čistá hodnota pohľadávok a záväzkov – pozri tiež položku ‚Ostatné pasíva v rámci Eurosystému (v čistom vyjadrení)‘

a)	Nominálna hodnota

Povinné

b)	Pohľadávka z dôvodu rozdielu medzi menovým príjmom, ktorý sa má združiť a znova rozdeliť. Vzťahuje sa iba na obdobie medzi zaúčtovávaním menového príjmu v rámci postupov na konci roka a jeho zúčtovaním v posledný pracovný januárový deň každý rok

b)	Nominálna hodnota

Povinné

c)	Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému, ktoré môžu vzniknúť, vrátane predbežného rozdeľovania príjmov ECB z eurobankoviek v prospech NCB*

c)	Nominálna hodnota

Povinné

Položky súvisiace s vysporiadaním

Zostatky na zúčtovacích účtoch (pohľadávky) vrátane šekov v procese inkasa

Nominálna hodnota

Povinné

Ostatné aktíva

11.1

Mince eurozóny

Euromince, ak NCB nie je zákonným emitentom

Nominálna hodnota

Povinné

11.2

Hmotné a nehmotné fixné aktíva

Pozemky a budovy, nábytok a vybavenie, vrátane počítačového vybavenia, programové vybavenie

Obstarávacia cena znížená o odpisy

Sadzby pre odpisy:

—	počítače a súvisiacie technické/programové vybavenie a motorové vozidlá: 4 roky

—	zariadenie, vybavenie budov a stroje: 10 rokov

—	budovy a kapitalizované hlavné výdavky na renováciu: 25 rokov

Kapitalizácia výdavkov: založená na limite (pod 10 000 EUR bez DPH: žiadna kapitalizácia)

Odporúčané

11.3

Ostatné finančné aktíva

—	Podielové účasti a investície do dcérskych spoločností, kapitálové nástroje držané zo strategických/politických dôvodov

—	Cenné papiere vrátane kapitálových nástrojov a iné finančné nástroje ako aj zostatky vrátane termínovaných vkladov a bežných účtov držaných ako označené portfólio

—	Reverzné repo obchody s úverovými inštitúciami v súvislosti so správou portfólií cenných papierov pod touto položkou

a)	Obchodovateľné akciové nástroje Trhová hodnota

Odporúčané

b)	Podielové účasti a nelikvidné akcie a všetky ostatné kapitálové nástroje držané ako trvalé investície Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie

Odporúčané

c)	Investície do dcérskych spoločností alebo majetkových účastí s významným vplyvom Čistá hodnota aktíva

Odporúčané

d)	Obchodovateľné cenné papiere iné ako tie, ktoré sú držané až do splatnosti Trhová cena Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Odporúčané

e)	Obchodovateľné cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti alebo cenné papiere držané ako trvalé investície Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Odporúčané

f)	Neobchodovateľné cenné papiere Obstarávacia cena, ktorá podlieha testu na znehodnotenie Všetky prémie alebo diskonty sa amortizujú

Odporúčané

g)	Zostatky v bankách a úvery Nominálna hodnota prepočítaná podľa devízového trhového kurzu, ak sú zostatky alebo vklady denominované v cudzej mene

Odporúčané

11.4

Preceňovacie rozdiely podsúvahových nástrojov

Čistá pozícia medzi forwardom a spotom podľa devízového trhového kurzu

Povinné

11.5

Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

Nominálna hodnota, devízy prepočítané podľa trhového kurzu

Povinné

11.6

Ostatné

Preddavky, úvery, ostatné menšie položky. Účty precenenia prechodných položiek (iba súvahová položka počas roka: nerealizované straty pri preceňovacích dňoch počas roka, ktoré nie sú pokryté príslušnými účtami precenenia pod položkou pasív ‚Účty precenenia‘). Pôžičky na základe správcovstva. Investície, ktoré sa týkajú vkladov klientov v zlate. Mince denominované v národných menových jednotkách eurozóny. Bežné výdavky (čistá akumulovaná strata), strata z predchádzajúceho roka pred rozdelením. Čisté aktíva z dôchodkov

Nominálna hodnota alebo obstarávacia cena

Odporúčané

Predbežné účty precenenia/

Preceňovací rozdiel medzi priemernou obstarávacou cenou a trhovou hodnotou, devízy prepočítané podľa trhového kurzu

Preceňovací

Účty precenenia prechodných položiek: povinné

Investície týkajúce sa vkladov klientov v zlate

Trhová hodnota

Investície týkajúce sa vkladov klientov v zlate: povinné

—

Strata za rok

Nominálna hodnota

Povinné

3.	V prílohe IX prvom stĺpci tabuľky podnadpise 2.3 sa slová „Tvorba a použitie rezerv na kurzové a cenové riziká“ nahrádzajú slovami „Tvorba a použitie rezerv na krytie kurzového a úrokového rizika a rizika spojeného s cenou zlata“.

(1) Číslovanie v prvom stĺpci sa vzťahuje na formáty súvahy uvedené v prílohách V, VI a VII (týždenné finančné výkazy a konsolidovaná účtovná závierka Eurosystému). Číslovanie v druhom stĺpci sa vzťahuje na formát súvahy uvedený v prílohe VIII (účtovná závierka centrálnej banky). Položky označené ‚+‘ sú konsolidované v týždenných finančných výkazoch Eurosystému.

(2) Štruktúra a pravidlá oceňovania uvedené v tejto prílohe sa považujú za povinné pre účty ECB a pre hmotné aktíva a pasíva na účtoch NCB vedené na účely Eurosystému, t. j. materiál na prevádzkovanie Eurosystému.

(3) Ú. v. ES L 310, 11.12.2000, s. 1.“

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/62

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 94/06/COL

z 19. apríla 2006,

ktorým sa po päťdesiaty siedmykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (3), najmä na jej článok 24, článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 1 v časti I protokolu 3,

KEĎŽE podľa článku 24 dohody o dozore a súde dozorný úrad uvádza do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa článku 5 ods. 2 písm. b) dohody o dozore a súde dozorný úrad vydáva oznámenia alebo usmernenia týkajúce sa otázok, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, ak to uvedená dohoda alebo dohoda o dozore a súde jednoznačne ustanovujú alebo ak to dozorný úrad pokladá za nutné,

PRIPOMÍNAJÚC procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci (4) prijaté 19. januára 1994 dozorným úradom (5),

KEĎŽE podľa bodu II s názvom „VŠEOBECNÉ“ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad prijať po konzultácii s Európskou komisiou akty zodpovedajúce aktom, ktoré prijala Európska komisia,

KEĎŽE Európska komisia vydala odporúčanie Komisie 2003/361/ES (6) o definícii mikro, malých a stredných podnikov, ktoré nahrádza predchádzajúce odporúčanie Komisie 96/280/ES (7) o definícii malých a stredných podnikov,

KEĎZE pôvodnú kapitolu 10 usmernení o štátnej pomoci, ktorá zahŕňala odporúčanie Komisie 96/280/ES, dozorný úrad EZVO zrušil rozhodnutím č. 198/03/COL z 5. novembra 2003 (8) z dôvodu, že nová definícia MSP stanovená v novom odporúčaní Komisie 2003/361/ES, bola zahrnutá aj v prílohe nového nariadenia o skupinovej výnimke pre pomoc MSP (9),

KEĎŽE definícia malých a stredných podnikov slúži ako všeobecný referenčný nástroj v rámci usmernení o štátnej pomoci, ktoré obsahujú niekoľko odkazov na definíciu MSP, pokladá dozorný úrad za užitočné zahrnúť novú definíciu MSP uvedenú v novom odporúčaní Komisie 2003/361/ES do usmernení o štátnej pomoci,

KEĎŽE definícia mikro, malých a stredných podnikov v novom odporúčaní Komisie 2003/361/ES by teda mala byť prevzatá do usmernení o štátnej pomoci ako nová kapitola 10,

KEĎŽE ostatné kapitoly usmernení o štátnej pomoci sa odvolávajú na predchádzajúcu definíciu malých a stredných podnikov uvedenú v pôvodnej kapitole 10 a mali by sa preto zmeniť a doplniť tak, aby obsahovali odkaz na novú definíciu mikro, malých a stredných podnikov,

PRIPOMÍNAJÚC, že dozorný úrad konzultoval s Európskou komisiou zahrnutie odporúčania Komisie 2003/361/ES do usmernení o štátnej pomoci,

PRIPOMÍNAJÚC, že dozorný úrad konzultoval túto záležitosť so štátmi EZVO listami zo 7. februára 2006 adresovanými Islandu, Lichtenštajnsku a Nórsku,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenia dozorného úradu o štátnej pomoci sa menia a dopĺňajú zavedením novej kapitoly 10 o definícii mikro, malých a stredných podnikov. Nová kapitola 10 sa začleňuje do tohto rozhodnutia a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Ostatné kapitoly usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa odvolávajú na predchádzajúcu definíciu malých a stredných podnikov uvedenú v pôvodnej kapitole 10, sa preto menia a dopĺňajú tak, aby obsahovali odkaz na novú definíciu mikro, malých a stredných podnikov uvedenú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES.

Nová kapitola 10 sa bude uplatňovať odo dňa jej schválenia dozorným úradom.

Článok 2

Štáty EZVO budú informované prostredníctvom listu s kópiou tohto rozhodnutia a priloženou novou kapitolou 10 usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci.

Článok 3

Európska komisia bude informovaná v súlade s písmenom d) protokolu č. 27 Dohody o EHP prostredníctvom kópie tohto rozhodnutia s priloženou novou kapitolou 10 usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci.

Článok 4

Rozhodnutie vrátane jeho prílohy I sa uverejní v oddiele EHP a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.

V Bruseli 19. apríla 2006

Za Dozorný úrad EZVO

Bjørn T. GRYDELAND

predseda

Kurt JAEGER

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „dohoda o dozore a súde“.

(4) Súbor týchto oznámení, usmernení atď., prijatých v tejto súvislosti dozorným úradom, sa ďalej uvádza len ako „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5) Pôvodne uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a v jeho dodatku EHP č. 32 v ten istý deň. Aktualizovaná verzia usmernení o štátnej pomoci je dostupná na internetovej stránke dozorného úradu: www.eftasurv.int.

(6) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(7) Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 4.

(8) Ú. v. EÚ L 120, 12.5.2005, s. 39.

(9) Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 364/2004 (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 22). Obidve nariadenia boli rozhodnutím spoločného výboru č. 88/2002 (Ú. v. EU L 266, 3.10.2002, s. 56 a dodatok EHP č. 49, 3.10.2002, s. 42) a rozhodnutím spoločného výboru č. 131/2004 (Ú. v. EÚ L 64, 10.3.2005, s. 67 a dodatok EHP č. 12, 10.3.2005, s. 49) začlenené do oddielu 1 f prílohy XV k Dohode o EHP.

PRÍLOHA

„10. POMOC MIKRO, MALÝM A STREDNÝM PODNIKOM (MSP)

10.1. Úvod

(1)

Predošlá kapitola 10 zahŕňala odporúčanie Komisie 96/280/ES (1), ktoré sa týkalo definície malých a stredných podnikov. Z dôvodu problémov s výkladom, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní odporúčania Komisie 96/280/ES, a na základe následných pripomienok prijatých od podnikov, bolo potrebné vykonať celý rad zmien a doplnení odporúčania Komisie 96/280/ES. V záujme zrozumiteľnosti sa Komisia radšej rozhodla pre nahradenie odporúčania Komisie 96/280/ES novým odporúčaním Komisie 2003/361/ES, ktoré obsahuje novú definíciu mikro, malých a stredných podnikov (ďalej len ‚MSP‘).

(2)

Dozorný úrad EZVO zrušil pôvodnú kapitolu 10 (zahŕňajúcu odporúčanie Komisie 96/280/ES) rozhodnutím č. 198/03/COL z 5. novembra 2003 (2) pretože nová definícia malých a stredných podnikov stanovená v novom odporúčaní Komisie 2003/361/ES bola zahrnutá aj do prílohy nového nariadenia o skupinovej výnimke pre malé a stredné podniky (3).

(3)

Vzhľadom na skutočnosť, že definícia MSP slúži ako všeobecný referenčný nástroj v rámci usmernení o štátnej pomoci, ktoré obsahujú niekoľko odkazov na definíciu MSP, považuje dozorný úrad za užitočné zahrnúť novú definíciu MSP uvedenú v novom odporúčaní Komisie 2003/361/ES do usmernení o štátnej pomoci. Táto nová kapitola 10 preto zahŕňa novú definíciu MSP uvedenú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (4).

(4)

Je potrebné vysvetliť, že v súlade:

i)	s článkami 48, 81 a 82 Zmluvy o ES, ako ich vykladá Súdny dvor Európskych spoločenstiev, a

ii)	s článkami 34, 53 a 54 Dohody o EHP, ako ich vykladá Súdny dvor EZVO a Súdny dvor Európskych spoločenstiev,

by sa mal za podnik považovať každý subjekt, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý vykonáva hospodárske činnosti, najmä subjekty, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti remesiel a iné činnosti na individuálnej alebo rodinnej báze, ako aj obchodné spoločnosti alebo združenia pravidelne vykonávajúce hospodárske činnosti.

(5)

Kritérium počtu zamestnancov (‚kritérium počtu zamestnancov‘) zostáva nepochybne jedným z najdôležitejších kritérií a musí sa zachovať ako hlavné kritérium; aj napriek tomu je zavedenie finančného kritéria potrebným doplnkom na vytvorenie si predstavy o skutočnom význame a výkonnosti podniku a o jeho pozícii v porovnaní s jeho konkurentmi. Nebolo by však vhodné používať obrat ako jediné finančné kritérium najmä preto, že podniky pôsobiace v oblasti obchodu a distribúcie majú vďaka svojej povahe vyšší obrat ako podniky vo výrobnom sektore. Preto by sa kritérium obratu malo skombinovať s kritériom celkovej súvahy, ktorá odráža celkový majetok podniku, s možnosť prekročenia limitu ktoréhokoľvek z týchto dvoch kritérií.

(6)	Strop obratu sa vzťahuje na podniky, ktoré sa zaoberajú veľmi odlišnými druhmi hospodárskej činnosti. Aby sa nežiaducim spôsobom neobmedzila účelnosť uplatňovania definície, mala by sa aktualizovať tak, aby zohľadňovala tak zmeny cien, ako aj zmeny v produktivite.

(7)

Pokiaľ ide o strop celkovej súvahy, je vzhľadom na absenciu nového prvku opodstatnené zachovanie doterajšieho prístupu, podľa ktorého sa na stropy obratu vzťahuje koeficient založený na štatistickom pomere týchto dvoch premenných. Štatistický trend si vyžaduje zvýšenie stropu obratu. Keďže tento trend sa líši podľa kategórie veľkosti podniku, bolo by tiež vhodné upraviť koeficient tak, aby podľa možnosti čo najviac odrážal trendy v hospodárstve a aby neznevýhodňoval mikropodniky a malé podniky v porovnaní so strednými podnikmi. Tento koeficient sa blíži hodnote 1 v prípade mikropodnikov a malých podnikov. Na zjednodušenie je preto potrebné vybrať pre tieto kategórie jednu hodnotu pre strop obratu a jednu hodnotu pre strop celkovej súvahy.

(8)	Mikropodniky – kategória malých podnikov, ktoré sú zvlášť dôležité pre rozvoj podnikania a vytváranie pracovných miest – by mali byť tiež lepšie definované.

(9)

V záujme lepšieho pochopenia skutočného hospodárskeho postavenia MSP a vyňatia skupín podnikov, ktorých hospodársky potenciál môže prekračovať potenciál skutočných MSP, z uvedenej kategórie, by sa malo rozlišovať medzi jednotlivými druhmi podnikov podľa toho, či sú nezávislé, že majú iba také množstvo podielov, ktoré im neposkytuje kontrolnú pozíciu (partnerské spoločnosti), alebo či sú prepojené s inými podnikmi. Limit stanovený v predchádzajúcom odporúčaní Komisie 96/280/ES – ak podiel nepresahuje výšku 25 % pokladá sa podnik za nezávislý – zostáva v platnosti.

(10)

V záujme podpory zakladania podnikov, investícií do majetku MSP a rozvoja vidieka a miestneho rozvoja, podniky možno považovať za nezávislé i vtedy, ak určité kategórie investorov, ktorí zohrávajú pozitívnu úlohu vo financovaní a tvorbe podnikov, vlastnia 25 % alebo väčší podiel. Podmienky pre týchto investorov však predtým neboli stanovené. Prípad ‚obchodných anjelov‘ (business angels – jednotlivcov alebo skupín, ktorí sa venujú bežnému podnikaniu vo forme investovania rizikového kapitálu) si zaslúži osobitnú zmienku, pretože – v porovnaní s inými investormi rizikového kapitálu – ich schopnosť poskytovať relevantné informácie novým podnikateľom je mimoriadne cenná. Ich investovanie do základného imania navyše dopĺňa činnosti spoločností obchodujúcich s rizikovým kapitálom, keďže poskytujú menšie čiastky v skoršej etape existencie podniku.

(11)

Na zjednodušenie záležitostí, najmä pre štáty EZVO a podniky, by sa pri definovaní prepojených podnikov mali použiť podmienky stanovené v článku 1 smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (5), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/65/ES (6), pokiaľ sú tieto podmienky vhodné na účely tejto kapitoly. Na posilnenie stimulov na investovanie do základného imania MSP, bol zavedený predpoklad neexistencie rozhodujúceho vplyvu na príslušný podnik na základe kritérií článku 5 ods. 3 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (7), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 2001/65/ES.

(12)

Vo vhodných prípadoch by sa mali zohľadniť aj vzťahy vznikajúce medzi podnikmi z podnetu fyzických osôb s cieľom zabezpečiť, aby výhody vyplývajúce pre MSP z rozličných pravidiel alebo opatrení, v skutočnosti využívali len tie podniky, ktoré ich naozaj potrebujú. V záujme obmedzenia skúmania týchto situácií na nevyhnutné minimum sa zohľadňovanie takýchto vzťahov obmedzilo len na relevantný trh alebo na priľahlé trhy – v prípade potreby s odkazom na definíciu „relevantného trhu“ prijatú dozorným úradom v prílohe I jeho rozhodnutia o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže v rámci EHP (8).

(13)	Aby sa predišlo svojvoľnému vytváraniu rozdielov medzi rozličnými verejnoprávnymi orgánmi štátu EZVO a vzhľadom na potrebu právnej istoty sa považuje za potrebné potvrdiť, že podnik, ktorého 25 % a väčší podiel základného imania alebo hlasovacích práv vlastní verejný orgán, nie je MSP.

(14)	Na zjednodušenie administratívnej záťaže podnikov a na zjednodušenie a urýchlenie administratívneho spracovania prípadov, pri ktorých sa vyžaduje status MSP, by bolo vhodné umožniť podnikom používať na potvrdenie niektorých ich charakteristík čestné vyhlásenia.

(15)

Na účely definície MSP je potrebné podrobne určiť zloženie zamestnancov. Na účely presadzovania rozvoja odborného vzdelávania a vzdelávania s praktickou prípravou je žiaduce, aby sa pri zisťovaní počtu zamestnancov nebrali do úvahy učni a študenti so zmluvou na odborné vzdelávanie. Podobne by sa nemali počítať obdobia materskej alebo rodičovskej dovolenky.

(16)	Rozličné typy podnikov definované podľa ich vzťahu k iným podnikom zodpovedajú objektívne rozličným stupňom integrácie. Pri výpočte kvantitatívnych údajov predstavujúcich ich činnosť a ekonomickú silu je preto vhodné uplatňovať rozdielne postupy na každý z týchto typov podnikov.

10.2. Definícia mikro, malých a stredných podnikov

10.2.1. Podnik

(17)

Za podnik sa považuje každý subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu. Patria sem najmä subjekty, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti remesiel a iné činnosti na individuálnej alebo rodinnej báze, ako aj obchodné spoločnosti alebo združenia pravidelne vykonávajúce hospodárske činnosti.

10.2.2. Počet zamestnancov a finančné stropy určujúce kategórie podnikov

(18)	Kategóriu mikro, malých a stredných podnikov tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR a/alebo ročná celková súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR.

(19)	V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo ročná celková súvaha nepresahuje 10 miliónov EUR.

(20)	V rámci kategórie MSP sa mikropodnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo ročná celková súvaha nepresahuje 2 milióny EUR.

10.2.3. Typy podnikov, ktoré sa berú do úvahy pri výpočte počtu zamestnancov a finančných súm

(21)	‚Nezávislý podnik‘ je každý podnik, ktorý nie je klasifikovaný ako partnerský podnik v zmysle odsekov 22 – 23 alebo ako prepojený podnik v zmysle odsekov 24 – 28.

(22)

‚Partnerské podniky‘ sú všetky podniky, ktoré nie sú klasifikované ako prepojené podniky v zmysle odsekov 24 – 28 a medzi ktorými je takýto vzťah: podnik (nadradený podnik) buď samostatne, alebo spoločne s jedným alebo viacerými prepojenými podnikmi v zmysle odsekov 24 – 28 vlastní 25 % alebo väčší podiel základného imania alebo hlasovacích práv iného podniku (podriadený podnik).

(23)

Podnik však možno klasifikovať ako nezávislý, teda ako podnik, ktorý nemá žiadne partnerské podniky, dokonca aj vtedy, ak je dosiahnutá alebo prekročená prahová hodnota 25 % nižšie uvedenými investormi za predpokladu, že títo investori nie sú prepojení v zmysle odsekov 24 – 28 ani jednotlivo, ani spoločne s príslušným podnikom:

verejnoprávne investičné spoločnosti, spoločnosti rizikového kapitálu, fyzické osoby alebo skupiny fyzických osôb, ktoré sa pravidelne zúčastňujú aktivít investovania rizikového kapitálu, ktoré investujú vlastný kapitál do nekótovaných podnikov (‚obchodní anjeli‘) za predpokladu, že celkové investície takýchto obchodných anjelov v tom istom podniku sú nižšie ako 1 250 000 EUR;

b)	univerzity alebo neziskové výskumné centrá;

c)	inštitucionálni investori vrátane regionálnych rozvojových fondov;

d)	orgány miestnej samosprávy, ktoré majú ročný rozpočet nižší ako 10 miliónov EUR a menej ako 5 000 obyvateľov.

(24)

‚Prepojené podniky‘ sú podniky, medzi ktorými existuje niektorý z týchto vzťahov:

a)	podnik má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom podniku;

b)	podnik má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného podniku;

c)	podnik má právo na dominantný vplyv nad iným podnikom na základe zmluvy uzatvorenej s týmto podnikom alebo na základe ustanovenia v jeho spoločenskej zmluve alebo stanovách;

d)	podnik, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného podniku, na základe zmluvy s ostatnými akcionármi alebo spoločníkmi tohto podniku a sám kontroluje väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v tomto podniku.

(25)	Predpokladá sa, že dominantný vplyv neexistuje, ak sa investori uvedení v odseku 23 nezapoja priamo alebo nepriamo do vedenia príslušného podniku bez toho, aby boli dotknuté ich práva akcionárov.

(26)	Podniky, ktoré sa prostredníctvom jedného alebo viacerých podnikov alebo prostredníctvom investorov uvedených v odseku 23 nachádzajú v niektorom zo vzťahov uvedených v odseku 24, sa tiež považujú za prepojené.

(27)	Podniky, ktoré sú v niektorom z takýchto vzťahov prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne sa tiež považujú za prepojené podniky, ak vykonávajú svoju činnosť alebo časť svojej činnosti na tom istom relevantnom trhu alebo na priľahlých trhoch.

(28)	Za ‚priľahlý trh‘ sa považuje trh výrobku alebo služby, ktorý priamo nadväzuje na relevantný trh.

(29)	Okrem prípadov uvedených v odseku 23 sa podnik nemôže považovať za MSP, ak je 25 % alebo väčší podiel jeho základného imania alebo hlasovacích práv priamo alebo nepriamo kontrolovaný spoločne alebo jednotlivo jedným alebo viacerými verejnými orgánmi.

(30)

Podniky môžu poskytnúť vyhlásenie o svojom postavení nezávislého podniku, partnerského podniku alebo prepojeného podniku vrátane údajov týkajúcich sa stropov stanovených v časti 10.2.2. Vyhlásenie sa môže poskytnúť dokonca aj vtedy, keď je základné imanie rozložené tak, že nie je možné presne určiť, kto ho vlastní, v takomto prípade môže podnik v dobrej viere poskytnúť vyhlásenie, že je možné odôvodnene predpokladať, že jeden podnik alebo spoločne navzájom prepojené podniky nevlastnia 25 % alebo väčší podiel základného imania. Takéto vyhlásenia sa poskytnú bez toho, aby boli dotknuté kontroly alebo vyšetrovania ustanovené vo vnútroštátnych pravidlách alebo v pravidlách EHP.

10.2.4. Údaje používané na zistenie počtu zamestnancov, finančných súm a sledovaného obdobia

(31)

Údaje, ktoré sa majú použiť na zistenie počtu zamestnancov a finančných súm, sú údajmi, ktoré sa týkajú posledného schváleného účtovného obdobia a ktoré sú vypočítané za obdobie jedného roku. Zohľadňujú sa odo dňa účtovnej závierky. Výška zvoleného obratu sa vypočíta bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní.

(32)

Ak podnik v deň účtovnej závierky zistí, že počet pracovníkov alebo finančné stropy za dané ročné obdobie prekročili alebo sú pod stropmi stanovenými v časti 10.2.2, nebude to mať za následok stratu alebo nadobudnutie postavenia stredného, malého alebo mikropodniku, pokiaľ tieto stropy nie sú prekročené v dvoch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach.

(33)	V prípade novozaložených podnikov, ktorých účtovné závierky zatiaľ neboli schválené, sa uplatnia údaje získané bona fide odhadom vykonaným počas finančného roku.

10.2.5. Počet zamestnancov

(34)

Počet zamestnancov zodpovedá počtu ročných pracovných jednotiek (annual work units, AWU), t. j. počtu osôb, ktoré v príslušnom podniku alebo v jeho mene pracovali na plný úväzok počas celého posudzovaného roku. Práca osôb, ktoré nepracovali celý rok, práca tých osôb, ktoré pracovali na čiastočný úväzok bez ohľadu na dĺžku jeho trvania a práca sezónnych pracovníkov sa počítajú ako časti AWU. Za zamestnancov sa považujú:

a)	zamestnanci;

b)	osoby pracujúce pre podnik v podriadenom postavení, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov pokladajú za zamestnancov;

c)	vlastníci-vedúci pracovníci;

d)	partneri vykonávajúci pravidelnú činnosť v podniku, využívajúci finančné výhody z podniku.

(35)	Učni alebo študenti, ktorí sa zúčastňujú na odbornom vzdelávaní na základe učňovskej zmluvy alebo zmluvy o odbornom vzdelávaní sa nepovažujú za zamestnancov. Dĺžka materskej alebo rodičovskej dovolenky sa nezapočítava.

10.2.6. Zostavovanie údajov o podniku

(36)	V prípade nezávislého podniku sa údaje vrátane počtu zamestnancov určujú výlučne na základe účtovnej závierky tohto podniku.

(37)

Údaje vrátane údajov o počte zamestnancov podniku, ktorý má partnerské podniky alebo prepojené podniky, sa určujú na základe účtovnej závierky a iných údajov o podniku, alebo ak sú k dispozícii, na základe konsolidovaných účtovných závierok podniku alebo konsolidovaných účtovných závierok, v ktorých je podnik zahrnutý v rámci konsolidácie.

(38)

K údajom uvedeným v prvom odseku 37 sa pridajú údaje o každom partnerskom podniku príslušného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne v nadriadenom alebo podriadenom postavení voči príslušnému podniku. Agregácia je úmerná percentuálnemu podielu na základnom imaní alebo hlasovacích práv (podľa toho, ktorý je väčší). V prípade vzájomnej držby akcií sa použije vyššie percento.

(39)	K údajom uvedeným v odsekoch 37 a 38 sa pridajú všetky (100 %) údaje každého podniku, ktorý je priamo alebo nepriamo prepojený s príslušným podnikom, ak tieto údaje neboli zahrnuté v konsolidovaných účtovných závierkach.

(40)

Na uplatnenie odsekov 37 – 39 sa údaje o partnerských podnikoch príslušného podniku určujú z ich účtovných závierok a ostatných konsolidovaných údajov, ak existujú. K týmto údajom sa pridajú všetky (100 %) údaje podnikov, ktoré sú prepojené s týmito partnerskými podnikmi, pokiaľ ich účtovné údaje neboli zahrnuté v rámci konsolidácie.

(41)

Na uplatnenie odsekov 37 – 39 sa údaje podnikov, ktoré sú prepojené s príslušným podnikom určujú z ich účtovných závierok a z ostatných konsolidovaných údajov, ak existujú. K týmto údajom sa pridá pomerná časť údajov každého prípadného partnerského podniku tohto prepojeného podniku, ktorý sa nachádza bezprostredne v nadradenom alebo podriadenom postavení, pokiaľ už údaje neboli zahrnuté v konsolidovaných účtovných závierkach s percentuálnym podielom úmerným percentuálnemu podielu určenému v odseku 38.

(42)	Ak konsolidované účtovné závierky za daný podnik neobsahujú údaje o zamestnancoch, počet zamestnancov sa vypočíta úmerne pripočítaním údajov z jeho partnerských podnikov a pripočítaním údajov z podnikov, s ktorými je príslušný podnik prepojený.

10.2.7. Revízia

(43)

Na základe posúdenia uplatňovania definície uvedenej v tejto kapitole, ktoré sa vypracuje po predložení príslušného návrhu Európskej komisie, a berúc do úvahy všetky zmeny a doplnenia článku 1 smernice 83/349/EHS o definícii prepojených podnikov v zmysle uvedenej smernice, prispôsobí dozorný úrad v prípade potreby definíciu uvedenú v tejto kapitole, najmä stropy obratu a celkovej súvahy, s cieľom zohľadniť skúsenosti a hospodársky rozvoj v EHP.

10.3. Prijatie

(44)	Táto nová kapitola 10 sa bude uplatňovať odo dňa jej prijatia Dozorným úradom EZVO.“

(1) Odporúčanie Komisie 96/280/ES (Ú. v. ES 107, 30.4.1996, s. 4).

(2) Rozhodnutie kolégia č. 198/03/Col z 5. novembra 2003 (Ú. v. EÚ L 120, 12.5.2005, s. 39).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2004, s. 22). Obidve nariadenia boli rozhodnutím spoločného výboru č. 88/2002 (Ú. v. EU L 266, 3.10.2002, s. 56 a dodatok EHP č. 49, 3.10.2002, s. 42) a rozhodnutím spoločného výboru č. 131/2004 (Ú. v. EÚ L 64, 10.3.2005, s. 67 a dodatok EHP č. 12, 10.3.2005, s. 49) začlenené do oddielu 1f prílohy XV k Dohode o EHP.

(4) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ, 20.5.2003, s. 36).

(5) Smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 (Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1), zahrnutá v časti 4 prílohy XXII k Dohode o EHP.

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 28), zahrnutá v časti 4 prílohy XXII k Dohode o EHP rozhodnutím spoločného výboru č. 176/2003 z 5. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 88, 25.3.2004, s. 53 a dodatok EHP č. 15, 25.3.2004, s. 14).

(7) Smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 (Ú. v. L 222, 14.8.1978, s. 11), zahrnutá v časti 4 prílohy XXII k Dohode o EHP.

(8) Rozhodnutie kolégia č. 46/98/COL zo 4. marca 1998 (Ú. v. ES L 200, 16.7.1998, s. 46 a dodatok EHP č. 52, 18.12.1997, s. 10). Toto rozhodnutie zodpovedá oznámeniu Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5).

5.2.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 36/69

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 227/06/COL

z 19. júla 2006

v súvislosti so štátnou pomocou v prospech Farice hf. (Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a jej protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 3 a článok 10 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde,

SO ZRETEĽOM na usmernenia dozorného úradu (4) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na kapitolu 17 o štátnych zárukách a kapitolu 19 o podieloch verejných orgánov,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie dozorného úradu č. 125/05/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti so štátnou pomocou v prospech Farice hf. po výzve zainteresovaným stranám na predloženie pripomienok (5),

keďže:

I. SKUTKOVÝ STAV

1. POSTUP

Listom z 27. februára 2004 zo Stáleho zastúpenia Islandskej republiky pri Európskej únii, ktorým bol postúpený list ministerstva financií z 26. februára 2004, islandské orgány notifikovali dozornému úradu štátnu záruku v prospech projektu podmorského kábla na Islande, t. j. projektu Farice. Tento list bol prijatý a zaevidovaný 1. marca 2004 (vec č. 257593).

Doplňujúce informácie boli predložené listom zo Stáleho zastúpenia Islandskej republiky zo 14. mája 2004, ktorým bol postúpený list Ministerstva financií Islandskej republiky z 13. mája 2004. Dozorný úrad tento list prijal a zaevidoval 14. mája 2004 (vec č. 281472).

Po určitej výmene korešpondencie (6) dozorný úrad listom z 26. mája 2006 informoval islandské orgány, že sa rozhodol začať konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde vo veci štátnej pomoci v prospech Farice hf. (vec č. 319257).

Rozhodnutie dozorného úradu č. 125/05/COL začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho doplnku EHP (7). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby k nemu predložili pripomienky. Dozorný úrad nedostal žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

Islandské orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu č. 125/05/COL listom z 28. júna 2005 (vec č. 324236).

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, dozorný úrad v rámci osobitného konania vo veci hospodárskej súťaže vyjadril určité obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže listom z 31. januára 2003 adresovaným Farice hf. Dozorný úrad požiadal aj o informácie týkajúce sa projektu Farice, ktoré sú dôležité pre posúdenie vplyvu projektu na hospodársku súťaž. Dozorný úrad zaslal Farice hf. formálnu žiadosť o informácie listom zo 6. mája 2004 (8). Dozorný úrad prijal odpoveď Farice hf. 21. októbra 2004. Osobitné konanie vo veci hospodárskej súťaže bolo uzatvorené listom dozorného úradu z 2. júna 2006 (vec č.1072261).

2. OPIS OPATRENÍ

2.1. OPIS PROJEKTU FARICE

Projekt Farice sa týka výstavby a správy podmorského telekomunikačného kábla spájajúceho Island a Faerské ostrovy so Škótskom.

Od roku 1994 boli Island a Faerské ostrovy medzinárodne spojené podmorským telekomunikačným káblom CANTAT-3. CANTAT-3 bol realizovaný ako kábel konzorcia. Prístup ku CANTAT-3 bol zabezpečený – prostredníctvom členstva v konzorciu (9) – nezrušiteľnými právami na používanie a prenájmom kapacity od člena konzorcia Teleglobe. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, na Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a v Nemecku. Vybudovaním transatlantických káblových systémov konkurujúcich s CANTAT-3 mali zriaďovatelia CANTAT-3 prístup k ďalším, hospodárnejším pripojeniam. Islandské a faerské strany sa však stále museli spoliehať na pripojenie CANTAT-3. To predstavovalo jeden z faktorov, ktorý museli tieto strany zohľadniť pri rozvoji novej konektivity. Kábel CANTAT-3 mal ďalej určité technické obmedzenia, keďže predstavuje kábel staršej generácie, ktorý má obmedzenú kapacitu a nie je vždy spoľahlivý. Islandské orgány predložili prehľad viacerých zlyhaní pripojenia CANTAT-3 počas rokov 1995 – 2003. Žiaden ďalší samostatný medzinárodný projekt optickej káblovej siete nedosiahol do týchto dvoch krajín od roku 1994, napriek všeobecného rastu kapacity medzinárodných a medziregionálnych telekomunikačných trás. Podľa informácií islandských orgánov tomu bránilo geograficky izolované umiestnenie týchto dvoch krajín a obmedzená veľkosť trhu.

Náklady na satelitné pripojenia, ktoré slúžia ako druhá konektivita, budú podľa predpokladu rásť a v každom prípade sa nepovažujú za primerané na prenos internetovej prevádzky citlivej na oneskorenie pri prenose. Na zvládnutie rastúcej telekomunikačnej prevádzky sa musela vypracovať alternatíva.

Projekt Farice vzišiel z iniciatívy islandského telekomunikačného operátora Landssími Íslands hf. [ďalej len „Síminn“ (10)] takmer v 100 % vlastníctve štátu (v tom čase) a z iniciatívy v súčasnosti hlavného telekomunikačného prevádzkovateľa na Faerských ostrovoch, Føroya Tele, ktorí zvažovali vybudovanie podmorského kábla spájajúceho Reykjavík, Tórshavn a Edinburg. V roku 2002 však začalo byť zrejmé, že projekt Farice len na komerčnej báze potrebnú rýchlosť nenaberie (11). V realizačnej štúdii, ktorá sa uskutočnila v marci 2002, sa dospelo k záveru, že projekt nebude možné financovať klasickým financovaním projektov. Na zabezpečenie realizácie tohto projektu sa hľadalo širšie združenie. To viedlo k dvom rozhodnutiam:

Po prvé, do prípravy projektu boli zapojené komunikačné úrady Islandu a Faerských ostrovov. Najmä najväčší sponzori, Síminn a Føroya Tele, informovali, že nemajú záujem poskytnúť potrebné úverové záruky v mene celého telekomunikačného trhu (12). Islandský štát by sa preto mal zapojiť a aktívne prispievať k projektu.

Po druhé, považovalo sa za dôležité, aby Og Vodafone, významný aktér na islandskom telekomunikačnom trhu, sa aktívne podieľal na projekte. Rozhodlo sa, že okrem zriadenia Farice hf. by sa na účel výstavby a prevádzky nového prenosového systému mala zriadiť nová holdingová spoločnosť Eignarhaldsfélagið Farice ehf. (ďalej len „E-Farice“) (13). Táto spoločnosť, hoci vlastní všetky islandské akcie vo Farice, by mala kúpiť kapacitu Og Vodafone v CANTAT-3. Podobná ponuka bola poskytnutá Síminn, ktorá mala podľa správy IBM (14), ktorú predložili islandské orgány, za následok, že E-Farice bude obstarávať všetku medzinárodnú konektivitu pre Island. Ako sa uvádza v notifikácii, predpokladalo sa preto, že kapacitu CANTAT-3 bude prevádzkovať a predávať E-Farice (15).

V roku 2002 bola založená nová spoločnosť s ručením obmedzeným, Farice hf., na účel prípravy, výstavby a prevádzky podmorského komunikačného káblového systému na prenos telekomunikačnej a internetovej prevádzky medzi Islandom, Faerskými ostrovmi a Spojeným kráľovstvom. Podľa informácií, ktoré poskytli islandské orgány, akcionármi tejto spoločnosti boli Síminn (47,33 %), Og Vodafone (1,33 %), vláda Islandu (27,33 %), traja ďalší islandskí operátori, ktorí vlastnili spolu 3,99 %, Føroya Tele (17,33 %) a dvaja ďalší faerskí telekomunikační operátori, z ktorých každý vlastnil 1,33 % (16). Nový kábel Farice tvorí islandská backhaulová linka (17) (zo Seyðisfjörður do Reykjavíku), podmorská časť (zo Seyðisfjörður do Dunnet Bay), faerská backhaulová linka (z Funningsfjörður do Tórshavn) a backhaulová linka Spojeného kráľovstva (z Dunnet Bay do Edinburgu). Nevykonalo sa žiadne výberové konanie pre rozhodnutie o správe kábla, ktorá bola udelená Farice hf. Podľa obchodného plánu celkové odhadované investičné náklady na projekt Farice predstavovali 48,9 milióna EUR.

V akcionárskej dohode z 12. septembra 2002 sa stanovilo, že cenová politika Farice by sa mala zakladať na zásadách orientácie na náklady, transparentnosti a nediskriminácie.

Islandské orgány ďalej zdôraznili, že používanie káble Farice je otvorené rovnako pre zahraničných, ako aj domácich operátorov za rovnakých podmienok a cien. Akcionárska dohoda je otvorená aj pre nových akcionárov. Stanoví sa však v nej, že existujúcim akcionárom sa vždy ponúkne možnosť zachovať svoju majetkovú pozíciu v spoločnosti, ak sa zvýši akciový kapitál (oddiel 7 akcionárskej dohody).

Formálne začatie prevádzky podmorského prenosového kábla Farice bolo vo februári 2004.

2.2. OPIS PODPORY ISLANDSKÉHO ŠTÁTU

a) Záruka na úver

Predmet notifikácie sa týka poskytnutia záruky štátom na úver vo výške 9,4 milióna EUR v prospech Farice (ďalej len „termínovaný úver A“). Tento úver predstavuje súčasť širšieho súboru dlhodobých úverov na maximálnu sumu 34,5 milióna EUR.

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi, najmä ako vidno z dohody z 27. februára 2004 (ďalej len „úverová zmluva“) medzi Farice hf., Íslandsbanki hf., ďalšími finančnými inštitúciami a ďalšími ručiteľmi, podpísané úvery na maximálnu sumu 34,5 milióna EUR sa členia takto:

Úver	Mil. EUR	Veriteľ	Úroko-vá miera (18)	Úrokové obdobia	Splácanie		Ručiteľ
					Počet splátok	Začiatok splácania
A	9,4	The Nordic Investment Bank	Euribor + každoročne 0,18 %	6 mesiacov	8 polročných platieb	september 2011	vláda Islandu
B	4,7	The Nordic Investment Bank	Euribor + každoročne 0,80 %	6 mesiacov	5 polročných platieb	september 2009	Landssími Íslands hf (Síminn)
	4,7	Íslandsbanki hf.
C	4,7	Føroya banki	Euribor + každoročne 1,00 %	3 mesiace	10 štvrťročných platieb	september 2009	Telefon verkið P/F
D	11,0	Íslandsbanki hf.	Euribor + každoročne 1,50 %	1 mesiac	48 mesačných platieb	september 2005	žiadny

Štátna záruka na termínovaný úver A predstavuje záruku na inkaso, t. j. Farice hf. bude plne zodpovedať za platbu úveru a veriteľ bude musieť skôr, ako nadobudne účinnosť štátna záruka, vyčerpať opravné prostriedky pre inkaso od spoločnosti. Spoločnosti Farice hf. bola naúčtovaná ročná prirážka vo výške 0,5 % (určená Islandskou národnou úverovou správou), ktorá sa zaplatila vopred, keď sa vydala úverová dohoda a štátna záruka. Platba vopred dosiahla 438 839 EUR, t. j. 4,7 % výšky úveru. Naúčtoval sa ďalej poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

V júli 2003 bola podpísaná predchádzajúca záruka na inkaso v súvislosti s preklenovacím úverom vo výške 16 miliónov EUR. Táto záruka na inkaso sa vzťahovala na 6,4 milióna EUR, t. j. 40 % daného úveru. Preklenovací úver bol vyrovnaný pri vydaní dlhodobých úverov vo výške 34,5 milióna EUR a záruka na inkaso pre preklenovací úver sa ukončila v ten istý deň. Farice hf. zaplatil za túto záruku záručnú prirážku vo výške 0,50 % a poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

b) Zvýšenie akciového kapitálu islandskou vládou

Na začiatku januára 2003 sa štátna účasť vo Farice hf. zvýšila zo začiatočného podielu 27,33 % na 46,5 %. Podľa vysvetlenia podaného islandskými orgánmi v ich odpovedi z júna 2004:

„… s vývojom obchodného plánu začali byť potreby financovania jasnejšie a prijalo sa rozhodnutie zvýšiť akciový kapitál spoločnosti. Všetci operátori na Islande a Faerských ostrovoch boli pri zvýšení akciového kapitálu vyzvaní k nákupu akcií. Keďže Síminn informoval, že nebude chcieť poskytnúť viac ako 33,33 % akciového kapitálu, Telefonverkið poskytne potrebný akciový kapitál z faerskej strany (19,93 %), islandská vláda musela poskytnúť 46,53 % potrebného akciového kapitálu, keďže ostatní operátori na Islande nemali finančnú kapacitu na nákup viac ako 1,2 % akciového kapitálu.“

Ako uvádzajú islandské orgány, celkový akciový kapitál Farice hf. sa zvýšil z 327 000 EUR na viac ako 14 miliónov EUR. Podrobnosti o vklade rôznych akcionárov do akciového kapitálu možno vidieť v tabuľke nižšie (19):

Akciový kapitál Farice hf. (sumy v tis.)

	Prípravná fáza			Január 2003			Jún 2003
	ISK	EUR (20)	Podiel	ISK	EUR	Podiel	ISK	EUR	Podiel
Eignarhaldsfélagið Farice ehf.				947 944	11 242	79,90 %	947 944	11 242	79,90 %
Vláda Islandu	8 200	90	27,33 %	552 067	6 547	46,53 %	491 737	5 831	41,45 %
Síminn	14 200	155	47,33 %	395 477	4 690	33,33 %	352 259	4 177	29,69 %
Og Vodafone	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	103 949	1 232	8,76 %
Lína.Net	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Fjarski ehf.	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
RH-net	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Telefonverkið	5 200	57	17,33 %	236 486	2 804	19,93 %	236 486	2 804	19,93 %
Kall	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
SPF spf.	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Spolu	30 000	327	100,00 %	1 186 430	14 070	100,00 %	1 186 430	14 070	100,00 %

3. ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

Dozorný úrad v svojom rozhodnutí č. 125/05/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospel k predbežnému záveru, že štátna záruka a zvýšenie akciového kapitálu islandským štátom vo Farice hf. predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Dozorný úrad mal pochybnosti, či by sa opatrenia podpory islandského štátu mohli vyhlásiť za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. V svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vzniesol dozorný úrad pochybnosti, či opatrenia pomoci – aby boli zlučiteľné s pravidlami Dohody o EHP – sú primerané k ich cieľom a nenarúšajú hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Tieto pochybnosti sa týkali najmä otázky, či bude existovať nediskriminačný prístup k sieti. Keďže pôvodnou myšlienkou bolo smerovať cez E-Farice hf. aj kapacitu CANTAT-3, existovali tiež obavy, aby sa neodstránila hospodárska súťaž týkajúca sa konektivity Islandu vzhľadom na skutočnosť, že by na trhu zostal len jediný dodávateľ.

4. PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

Islandské orgány v pripomienkach k rozhodnutiu č. 125/05/COL z 28. júna 2005 opakujú svoje stanovisko, že v projekte Farice nebola prítomná žiadna štátna pomoc. Podľa islandských orgánov sú záruka na úver a zvýšenie akciového kapitálu vlády v súlade s ustanoveniami o štátnej pomoci. Projekt Farice ďalej predstavuje infraštruktúru v zmysle pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Ako sa však uvádza v predchádzajúcom liste z 21. januára 2005, islandské orgány zastávajú názor, že akákoľvek štátna pomoc by bola zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. b) a c) Dohody o EHP.

Islandské orgány odôvodňujú potrebu príslušných opatrení na základe úvahy, že telekomunikačná konektivita a prístup k širokopásmovému pripojeniu predstavujú potrebný krok pre modernizáciu spoločnosti a hospodárstva EÚ a rozhodujúci aspekt Lisabonskej agendy, ako aj nutný predpoklad pre rozvoj akčného plánu e-Europe.

Island je vzhľadom na svoju geografickú polohu mimoriadne závislý od prístupu k hospodárnej a spoľahlivej telekomunikačnej konektivite. Súčasná dostupná konektivita nie je v dôsledku technických obmedzení CANTAT-3 uspokojivá ani spoľahlivá či akceptovateľná pre islandské a faerské hospodárstva, ktoré sú závislé od telekomunikácií.

Za týchto okolností vyplynula účasť štátu z potreby dosiahnuť realizovateľnosť projektu. Bez štátnej účasti by sa projekt buď oneskoril, alebo by sa vôbec neuskutočnil.

Islandské orgány zastávajú názor, že výhody z hľadiska zaručenia spoľahlivého poskytovania telekomunikačných služieb na Islande prevažujú nad nevýhodami určitého narušenia hospodárskej súťaže pre iné konkurujúce si podniky.

Pred zriadením Farice sa konalo úvodné stretnutie s islandskými operátormi, na ktorom len traja „menší“ operátori súhlasili s kúpou akcií v spoločnosti. Podľa názoru islandských orgánov sa vynaložilo značné úsilie na hľadanie zakladateľských strán a nebol stanovený žiadny nižší limit pre vklady akciového kapitálu. Islandské orgány preto tvrdia, že vzhľadom na špecifické okolnosti projektu bola prítomná široká účasť.

Islandské orgány zdôraznili, že oddiel 7 akcionárskej dohody obsahuje právo prednostnej kúpy pre zakladajúce spoločnosti Farice hf. Toto právo je rovnocenné s článkom 34 islandského zákona č. 2/1995 o verejných spoločnostiach s ručením obmedzeným, podľa ktorého akcionári majú nárok na upísanie nových akcií v priamom pomere k svojim podielom. Toto právo je prevoditeľné a každý akcionár sa ďalej môže vždy rozhodnúť nevyužiť toto právo prednostnej kúpy. V oddiele 7 ods. 2 akcionárskej dohody sa ďalej stanoví, že akcionári sa budú snažiť zabezpečiť, aby sa nové strany mohli podieľať na navýšení kapitálu bez ohľadu na práva prednostnej kúpy.

V akcionárskej dohode sa stanoví nediskriminačné a transparentné oceňovanie za trhových podmienok. Cenová politika spoločnosti sa zakladá na zásadách orientácie na náklady, transparentnosti a nediskriminácii. Islandské orgány porovnávajú projekt Farice so situáciou, ktorou sa zaoberá rozhodnutie Komisie N 307/2004, týkajúce sa projektu širokopásmovej infraštruktúry v Spojenom kráľovstve na zabezpečenie služieb širokopásmového pripojenia pre široký okruh firiem a občanov v odľahlých a vidieckych častiach Škótska. Podľa ich informácií sú ceny za kapacitu v systéme Farice pravdepodobne najvyššie za podobné služby v severnom Atlantiku. To je jeden z dôvodov, prečo objem predaný v roku 2005 zodpovedá 5 % v súčasnosti inštalovanej kapacity Farice.

Pokiaľ ide o otázku otvoreného prístupu, islandské orgány zdôrazňujú, že prístup k infraštruktúre je otvorený, transparentný a nediskriminačný.

Na záver, islandské orgány sa domnievajú, že v prípade, ak by sa dokázalo, že štátna pomoc bola prítomná, celková výška pomoci je obmedzená. Najmä pokiaľ ide o záruku na úver, nemožno sa domnievať, že takáto obmedzená suma je v neprospech verejného záujmu v súvislosti s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Pokiaľ ide o zvýšenie podielu islandského štátu, islandské orgány tvrdili, že „začiatočným účelom zriadenia Farice hf. v septembri 2002 bola len príprava na výstavbu a prevádzku podmorského komunikačného káblového systému. V tom čase sa o finančnej potrebe celého projektu ani o konečnom vlastníctve akciových podielov nerozhodlo s konečnou určitosťou […] Žiadna spoločnosť by nebola v stave vykonať skutočnú výstavbu a prevádzku kábla […] Prvé zvýšenie akcií v januári 2003 preto nebolo bežné „zvýšenie akcií“ spoločnosti, ale v skutočnosti bolo podobné zriadeniu novej spoločnosti s novým účelom.“ Skutočnosť, že súkromní operátori vo všetkých fázach vlastnili väčšinu akcií a výrazne prispievali vkladmi k spoločnosti súčasne s islandským štátom, dokumentuje, že akákoľvek prípadná štátna pomoc by bola veľmi obmedzená.

Pokiaľ ide o obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou (pozri oddiel II.3.2 rozhodnutia č. 125/05/COL), islandské orgány uvádzajú, že v súčasnosti Farice hf. ani E-Farice ehf. nemajú žiadne plány kúpiť alebo prenajať viac kapacity CANTAT-3 a že rokovania s Teleglobe v tom čase nikdy neviedli k žiadnej dohode. Ukázalo sa tiež, že v dôsledku vysokých cien Farice zákazníci stále viac využívali kapacitu CANTAT-3, ktorá je schopná konkurovať s Farice hf.

II. HODNOTENIE

1. PRÍTOMNOSŤ ŠTÁTNEJ POMOCI V ZMYSLE ČLÁNKU 61 ODS. 1 DOHODY O EHP

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie:

„S výnimkou prípadu, ak je v tejto dohode uvedené inak, je každá pomoc poskytnutá členským štátom ES, štátmi EZVO alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá poškodzuje alebo hrozí poškodením súťaže uprednostnením určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru, ak ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, nezlučiteľná s plnením tejto dohody.“

1.1. ZÁRUKA NA ÚVER POSKYTNUTÁ ISLANDSKÝM ŠTÁTOM

Štátna záruka umožňuje vo všeobecnosti jej prijímateľovi získať lepšie finančné podmienky pre úver ako podmienky, ktoré sú bežne dostupné na finančných trhoch. Záruky poskytnuté štátom môžu preto spadať do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

V ustanoveniach kapitoly 17.4 ods. 2 usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu týkajúcich sa štátnych záruk (ďalej len „usmernenia“) dozorný úrad stanovil situáciu, v ktorej individuálna štátna záruka nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Štátna záruka musí na tento účel spĺňať tieto podmienky:

a)	vypožičiavateľ nie je vo finančných ťažkostiach;

b)	vypožičiavateľ by bol v zásade schopný získať úver za trhových podmienok od finančných trhov bez akéhokoľvek zásahu štátu;

c)	záruka je spojená s konkrétnou finančnou transakciou, je na pevnú maximálnu sumu, nevzťahuje sa na viac ako 80 % zostatku úveru a nie je otvorená pre ďalšie subjekty;

d)	za záruku je zaplatená trhová cena (ktorá odráža okrem iného výšku a dobu trvania záruky, zabezpečenie poskytnuté vypožičiavateľom, finančnú pozíciu vypožičiavateľa, sektor činnosti a perspektívy, miery zlyhania a ďalšie ekonomické podmienky).

Dozorný úrad preto najprv posúdi, či štátna záruka v prospech Farice hf. na termínovaný úver A spĺňa štyri podmienky uvedené v usmerneniach, ktoré by vylúčili prítomnosť štátnej pomoci. Len pri negatívnom zistení dozorný úrad posúdi individuálne podmienky v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.1.1. Podmienky vylučujúce existenciu pomoci – kapitola 17.4 ods. 2 usmernení o štátnej pomoci

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi by projekt nemohol nabrať potrebnú rýchlosť ako čisto komerčný obchodný prípad a vyžadoval zapojenie štátu. Hoci Farice hf. nebol technicky vo finančných ťažkostiach (prvá podmienka), mohol zabezpečiť za trhových podmienok úver len vo výške 11 miliónov EUR (úver D). Z faktu, že banky nevyžadovali pre termínovaný úver A len záruku od štátu, ale aj od dvoch bývalých štátnych telekomunikačných monopolných spoločností (Síminn pre termínovaný úver B a Telefonverkið P/F pre termínovaný úver C), ktoré boli stále vlastnené príslušnými štátmi, vyplýva, že Farice nebol schopný získať úver za trhových podmienok bez akéhokoľvek zásahu štátu. Druhá podmienka preto nie je splnená.

Pokiaľ ide o tretiu podmienku, dozorný úrad prijal v rozhodnutí o začatí formálneho prešetrovania predbežný názor, že štátna záruka sa vzťahuje na 100 % zaručeného termínovaného úveru A. Celý súbor úverov tvoria štyri [alebo päť (21)] rôznych úverových súm s rôznymi výpožičnými podmienkami, rôznymi veriteľmi a rôznymi zárukami. Islandské orgány tvrdia, že ide len o jeden úver vo výške 34,5 milióna EUR a že z tohto dôvodu sa štátna záruka týkajúca sa termínovaného úveru A nevzťahuje na viac ako 80 % úveru. Ako však vidno z úverovej zmluvy, hoci sa štyri úvery poskytujú za ten istý kolaterál, poskytujú ich rôzne banky, ktoré preberajú zodpovednosť len za svoju sumu úveru. Žiadna z bánk by sa nevzdala svojho podielu na zabezpečení (22) v prípade zlyhania Farice hf. s cieľom kryť ktorýkoľvek z ostatných úverov. Jednotlivé úvery majú nielen rôzne úrokové miery, ale aj rôzne intervaly splácania, rôzny počet splátok a rôznych ručiteľov.

Je potrebné ďalej spomenúť, že pravidlo 80 % by malo zabezpečiť, aby veriteľ mal ešte stimul zohľadňovať riziko, ktoré je ochotný prevziať. V tejto situácii sa vo vzťahu k obchodnému rozhodnutiu, ktoré prijala Severská investičná banka a s cieľom určiť úverový základ, voči ktorému sa uplatňuje pravidlo 80 %, nezdá správne zohľadňovať, že ďalšie úvery poskytuje Íslandsbanki a Føroya Banki. Severská investičná banka neprevzala za tieto úvery žiadnu zodpovednosť.

Z týchto dôvodov sa dozorný úrad domnieva, že každá časť celkovej úverovej sumy predstavuje nezávislý úver ako taký. Možno sa domnievať, že spojenie úverov v jednom spoločnom dokumente nemá veľkú závažnosť. Z toho dôvodu sa dozorný úrad domnieva, že záruka štátu sa vzťahuje na 100 % zaručeného termínovaného úveru A na maximálnu výšku 9,4 milióna EUR. Tretia podmienka preto nie je splnená.

Pokiaľ ide o štvrtú podmienku, dozorný úrad uvádza, že islandský Štátny záručný fond vyrubil v súvislosti s termínovaným úverom A záručnú každoročnú prirážku vo výške 0,5 %. Táto prirážka bola zaplatená vopred vo výške 438 839 EUR. Vyrubil sa ďalej poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

Štvrtá podmienka stanovená v kapitole 17.4 ods. 2 usmernení by bola splnená len za predpokladu, že Štátny záručný fond zohľadnil pri hodnotení prirážky konkrétne charakteristiky zaručeného úveru, najmä podmienky splácania (23), a že sa pri hodnotení riadil takzvanou zásadou investora v trhovom hospodárstve. Islandské orgány však napriek tomu, že boli vyzvané dokázať, že prirážka za záruku odráža trhovú mieru, nepodložili tento bod dôkazmi, ale obmedzili sa najmä na opakovanie príslušných ustanovení zákona o Štátnom záručnom fonde. Dozorný úrad konštatuje, že hoci sa zohľadňuje, že príslušná záruka je záruka na inkaso s menším rizikom, prirážka naúčtovaná Farice sa nachádza v celkom spodnej časti spektra takýchto poplatkov, ktoré stanovuje Národná agentúra pre správu dlhov [od 0,5 % do 4 % (24)], čo islandské orgány nezdôvodnili napriek pripomienke dozorného úradu v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (25).

Ďalší náznak vhodnej trhovej miery možno vyvodiť z kapitoly 17.3 ods. 2 usmernení, v ktorom sa stanovuje výška pomoci, t. j. ekvivalent peňažného grantu, pre jednotlivú záruku ako rozdiel medzi trhovou sadbou a sadzbou získanou vďaka štátnej záruke po odpočítaní akýchkoľvek prirážok. To sa zakladá na výklade, že v prípade, ak požičiavateľ profituje z priaznivej úrokovej miery, ktorú by nezískal bez štátneho zásahu, prvkom pomoci je suma, ktorá zostane v porovnaní s trhovou mierou a po odpočítaní prirážky. Ak prirážka plne neodstráni túto výhodu, štátna záruka bude stále prinášať výhodu príjemcovi, a tým bude narúšať trh. Za týchto okolností sa výhoda vyplývajúca zo záruky prirážkou neodstráni a bude sa musieť klasifikovať ako pomoc (26).

Na základe informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii (dozorný úrad nemá žiadne informácie o úverových ratingoch Farice hf.), sa dozorný úrad pokúsi určiť aproximáciu hodnoty záruky a príslušnej intenzity pomoci porovnaním termínovaného úveru A s termínovaným úverom D.

Dozorný úrad vyjadril v svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania pochybnosti, či by sa úroková miera termínovaného úveru A mala porovnávať s termínovanými úvermi B alebo D. Dozorný úrad sa domnieva, že úroková miera termínovaného úveru A by sa mohla porovnávať s termínovaným úverom D (27), ktorý ako jediný nie je krytý štátom alebo spoločnosťou vo vlastníctve štátu. Rozdiel medzi úrokovou mierou týchto dvoch úverov je 1,32 percentuálneho bodu. Po odpočítaní prirážky za záruku vo výške 0,50 % rozdiel predstavuje 0,82 percentuálneho bodu (28). To by viedlo k sume približne 720 000 EUR (29). Treba však zohľadniť, že termínovaný úver D má kratšie obdobie splácania (splatnosť) ako termínovaný úver A. Keďže termínovaný úver A sa splatí až v roku 2015, t. j. 11 rokov po uzatvorení úverovej zmluvy, termínovaný úver D sa splatí v roku 2009 [pozri tabuľku v oddiele I bod 2.2. písm. a) tohto rozhodnutia]. Ak by termínovaný úver D mal rovnako dlhú splatnosť ako termínovaný úver A (t. j. do roku 2015), je dôvod domnievať sa, že Íslandsbanki hf. by žiadal vyššiu úrokovú mieru ako Euribor + 1,50 %. S použitím kriviek výnosovej miery eurobondov za rok 2004 (30) rozdiel medzi dlhopismi so splatnosťou 5 rokov a 11 rokov vyjadruje rozdiel výnosovej miery približne 0,8 percentuálneho bodu. S cieľom nepodhodnotiť výhodu záruky a príslušnej intenzity pomoci je potrebné zohľadniť tento rozdiel, ktorý by pri termínovanom úvere D viedol k úrokovej miere Euribor + 2,3 % (1,5 % ako pôvodná miera plus dodatočných 0,8 %), čím by sa intenzita pomoci zvýšila na 1,62 % (31), čiže približne 1,4 milióna EUR (32). Tento číselný údaj by sa mal brať skôr pre názornosť, než ako presný výpočet výšky pomoci. Nemožno považovať za samozrejmosť, že by si komerčný veriteľ nezaručeného úveru účtoval o 2,12 percentuálneho bodu (33) vyššiu mieru ako v prípade termínovaného úveru A, aj keby splatnosť bola rovnaká. Požadovaná miera by záležala od hodnotenia rizika veriteľom, ktoré nemusí nutne viesť k zvýšeniu vypočítanému vyššie.

Tri zo štyroch kumulatívnych podmienok stanovených v usmerneniach pre posúdenie, či individuálna štátna záruka predstavuje štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, preto nie sú splnené. Hoci dlžník, Farice hf., technicky nebol vo finančných ťažkostiach, nebol schopný získať úver z finančných trhov za trhových podmienok bez akéhokoľvek zásahu štátu, ale potreboval štátnu záruku na 100 % zostatku termínovaného úveru A. Farice hf. ďalej nezaplatil za záruku trhovú cenu, ktorá by odrážala sumu a trvanie záruky, zabezpečenie poskytnuté dlžníkom, ako aj, a najmä, odvetvie činnosti a perspektívy.

Z týchto dôvodov nemôže dozorný úrad dospieť k záveru, že záruka v prospech Farice hf. na termínovaný úver A neobsahuje prítomnosť štátnej pomoci.

1.1.2. Podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí spĺňať tieto kumulatívne podmienky: pomoc predstavuje selektívnu výhodu v prospech určitých podnikov, poskytuje sa prostredníctvom štátnych zdrojov, narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž a má vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Opatrenie, ktoré poskytuje výhodu určitým konkrétnym prijímateľom a ktoré nie je všeobecným opatrením, predstavuje pomoc.

Islandské orgány tvrdili, že podpora projektu Farice neobsahuje žiadnu štátnu pomoc vzhľadom na to, že podmorský kábel sa kvalifikuje ako infraštruktúra a podpora v jeho prospech preto predstavuje „všeobecné“, a nie selektívne opatrenie. Ako sa uvádza v oznámení Európskej komisie KOM(2001) 35 v konečnom znení: Zlepšenie kvality služieb v námorných prístavoch: Centrálny aspekt európskej dopravy (34), kritérium selektivity predstavuje dôležitý aspekt pre rozhodovanie, či konkrétne finančné opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

V praxi Komisie sa štátne financovanie výstavby alebo riadenia infraštruktúry nepovažuje za pomoc, ak túto infraštruktúru priamo riadi štát (čo nie je prípad tohto projektu) alebo ak sa vykoná verejné výberové konanie na výber manažéra, a ak je prístup k infraštruktúre otvorený pre všetkých potenciálnych používateľov na nediskriminačnom základe (35).

Ako Komisia zdôraznila v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, hoci by sa v projekte snažilo o širokú účasť, výstavba ani riadenie spoločnosti sa neorganizovalo na základe verejného výberového konania. Účasť vlády bola skôr reakciou na súkromnú iniciatívu, ktorú začali dvaja v súčasnej dobe hlavní telekomunikační operátori (36). Okrem toho, pokiaľ ide o nediskriminačný prístup, hoci účasť v spoločnosti nie je podľa akcionárskej dohody obmedzená, zakladajúci akcionári majú určité práva na prednostnú kúpu, čo ich podľa všetkého stavia do lepšej pozície ako nových akcionárov.

Bez ohľadu na uvedené, podľa praxe Komisie opatrenie nepredstavuje všeobecné opatrenie, ak orgán, ktorý riadi infraštruktúru, vykonáva hospodársku činnosť, keďže to môže poskytnúť potenciálnu výhodu prijímateľovi pomoci (37) voči konkurenčným operátorom. V tejto súvislosti stačí uviesť, že štátna podpora prináša výhodu Farice hf., ktorý spravuje kábel a predáva užívateľské práva zainteresovaným stranám za odmenu. Podľa judikatúry Európskeho súdu prvého stupňa správa infraštruktúry predstavuje hospodársku činnosť v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (38). Farice hf. je schopný profitovať z výstavby infraštruktúry zabezpečenej štátnou zárukou a s účasťou štátu v situácii, v ktorej súkromné strany neboli ochotné zabezpečiť úplné financovanie projektu, keďže iní operátori by ju zrejme museli financovať na 100 % z vlastných prostriedkov.

Účasť v spoločnosti je ďalej zameraná najmä na telekomunikačných operátorov. Konektivita cez kábel Farice sa v súčasnosti predáva len vo veľkých jednotkách obchodným operátorom, ktorí predávajú službu na nižších úrovniach trhu koncovým používateľom. Boli to títo obchodní operátori, ktorí prevzali iniciatívu, na ktorú štát reagoval. Tento typ služby je preto orientovaný na komerčných operátorov, nie na širokú verejnosť. Dozorný úrad sa preto domnieva, že na projekt by sa malo hľadieť ako na nástroj špecificky zameraný na podniky, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti kontroly štátnej pomoci, a nie ako na všeobecnú infraštruktúru (39).

Na určenie, či štátne opatrenie predstavuje pomoc, je potrebné určiť, či podnik prijímajúci pomoc dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by za zvyčajných trhových podmienok nebol dostal.

Ako sa uvádza v kapitole 17.2.1 ods. 1 usmernení, štátna záruka umožňuje dlžníkovi získať lepšie finančné podmienky pre úver ako podmienky, ktoré sú zvyčajne dostupné na finančných trhoch. Dlžník, ktorý využíva štátu záruku, by zvyčajne bez štátnej záruky nenašiel finančnú inštitúciu ochotnú poskytnúť úver za akýchkoľvek podmienok.

Ako sa uvádza vyššie (v oddiele II bod 1.1.1 tohto rozhodnutia), fakt, že banky nevyžadovali záruka pre termínovaný úver A len od štátu, ale aj od dvoch bývalých štátnych monopolných telekomunikačných spoločnosti (Síminn pre termínovaný úver B a Telefonverkið P/F pre termínovaný úver C), ktoré ešte boli vo vlastníctve príslušných štátov, vyjadruje, že Farice nebol schopný získať úver za trhových podmienok bez zásahu štátu.

Znášanie rizika štátom by malo byť ďalej zvyčajne odmenené primeranou prirážkou. Ako sa uvádza vyššie (v oddiele II bod 1.1.1 tohto rozhodnutia), prirážka účtovaná Farice hf. je na úplne spodnej časti spektra a nemusí predstavovať primeranú odmenu. Islandské orgány neposkytli v svojom komentári žiadne informácie k obavám týkajúcim sa tohto bodu, ktorý sa nadniesol v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a na základe ktorého by dozorný úrad mohol posúdiť, či zaplatená prirážka bola primeraná. To je potrebné vnímať najmä v súvislosti s faktom, že prirážka neodstránila úplne výhodu, ktorú Farice hf. dosiahol zo získania nižšej úrokovej miery pre termínovaný úver A od bánk. Ako vyplýva z kapitoly 17.2.1 ods. 2 usmernení, ak sa štát zriekne primeranej prirážky, predstavuje to výhodu pre podnik.

Dozorný úrad preto zastáva názor, že Farice hf. získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za štandardných trhových podmienok.

Na to, aby sa pomoc považovala za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ekonomická výhoda musí byť poskytnutá štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Islandský štát poskytol záruku na úver vo výške 9,4 milióna EUR v prospech Farice, t. j. štátna záruka sa týka štátnych zdrojov.

Okrem toho, ako sa uvádza v kapitole 17.2.1 ods. 2 usmernení, ak sa štát zriekne primeranej prirážky, predstavuje to odčerpávanie štátnych zdrojov. Ako sa uvádza vyššie, prirážka účtovaná Farice hf. sa nachádza na úplne spodnej časti spektra a nemusí predstavovať primeranú odmenu, najmä v súvislosti s nižšou získanou úrokovou mierou. Keďže islandský štát mohol žiadať zaplatiť vyššiu prirážku, a teda sa zriekol vyšších príjmov, štátne zdroje boli dotknuté.

Štát tiež nekonal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, čím by sa vylúčilo uplatňovanie článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Z diskusie o uvedených dvoch kritériách vyplýva, že projekt nenabral potrebnú rýchlosť na komerčnom základe. Účasť štátu v projekte, okrem iného zaručením termínovaného úveru A, sa stala nutná v situácii, v ktorej by súkromní investori v trhovom hospodárstve – keby poskytli záruku – žiadali vyššiu prirážku. To dokazuje, že islandský štát nekonal pri preberaní záruky v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

Na to, aby bol uplatniteľný článok 61 ods. 1 Dohody o EHP, opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami. Podniky, ktoré využijú ekonomickú výhodu poskytnutú štátom, ktorý zníži svoju štandardnú úroveň nákladov, sú v lepšej konkurenčnej situácii ako podniky, ktoré nemôžu využiť túto výhodu.

Zásah štátu posilňuje pozíciu Farice hf. pri zabezpečení financovania projektu oproti konkurentom, ktorí neprofitujú z takejto záruky a museli by vykonať investíciu výhradne za trhových podmienok, napríklad iným poskytovateľom káblov na internetovú konektivitu (napríklad sieť CANTAT-3). Konzorcium, ktoré prevádzkuje sieť CANTAT-3, tvoria okrem iného islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a v Nemecku.

Záruka sa ďalej poskytuje na projekt, ktorý vykonávajú mnohonárodní obchodní operátori, a ktorý predstavuje činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi zmluvnými stranami.

Opatrenie preto narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.

Dozorný úrad dospel z uvedených dôvodov k záveru, že štátna záruka poskytnutá v prospech Farice hf. pre termínovaný úver A predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.2. ZVÝŠENIE ÚČASTI ŠTÁTU AKO AKCIONÁRA FARICE HF.

Od založenia spoločnosti v septembri 2002 do notifikácie na začiatku roku 2004 sa štátna účasť vo Farice hf. zvýšila zo začiatočného podielu 27,33 % na 46,5 %. Podľa vysvetlenia, ktoré poskytli islandské orgány v svojej odpovedi z júna 2004, Síminn sa vyjadril, že nemá v úmysle poskytnúť viac ako 33,33 % akciového kapitálu (40).

Na účely štátnej pomoci je potrebné určiť, či zvýšenie kapitálu vo Farice hf. uskutočnené štátom je v súlade so zásadou investovania v trhovom hospodárstve. V kapitole 19 usmernení sa stanovuje všeobecný prístup dozorného oúradu v súvislosti s nadobudnutím akciových podielov orgánmi verejnej moci.

Podľa kapitoly 19.6 písm. b) usmernení nejde o štátnu pomoc, ak je nový kapitál vložený do podniku za okolností, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho za štandardných podmienok trhového hospodárstva. To je uplatniteľné, ak sa majú zvýšiť verejné podiely v spoločnosti, s tým, že vložený kapitál je pomerný k počtu akcií vlastnených orgánmi a vkladá sa súbežne s vložením kapitálu súkromným akcionárom. Podiel súkromného investora musí mať reálny ekonomický význam.

Na druhej strane štátnou pomocou je, ak sa nový kapitál vloží za okolností, ktoré by neboli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho za štandardných podmienok trhového hospodárstva. Podľa kapitoly 19.6 písm. c) usmernení je to okrem iného prípad, ak vloženie kapitálu do spoločnosti, ktorej kapitál je rozdelený medzi súkromných a verejných akcionárov, spôsobí, že verejný podiel dosiahne výrazne vyššiu úroveň ako pôvodne a relatívne zmenšenie účasti súkromných akcionárov je spôsobené najmä nedostatočnými perspektívami zisku spoločnosti.

Islandské orgány tvrdia, že na zvýšenie akciového kapitálu islandského štátu by sa nemalo pozerať ako na vloženie nového kapitálu, ale skôr ako na prvotné zriadenie spoločnosti. Islandské orgány uvádzajú, že Farice hf. s akciovým kapitálom 30 miliónov ISK nebol v septembri 2002 schopný prevziať projekt výstavby alebo prevádzky podmorského komunikačného káblového systému. Namiesto prerokovaného zriadenia novej spoločnosti sa v januári 2003 uskutočnilo prvé zvýšenie podielu, ktoré preto podľa názoru islandských orgánov nebolo štandardné „zvýšenie podielu“ spoločnosti, ale v skutočnosti bolo podobné zriadeniu novej spoločnosti s novým účelom. Dozorný úrad poukazuje, že v usmerneniach o štátnej pomoci sa zvýšenie akciového kapitálu bez ohľadu, v ktorom čase sa uskutoční, považuje za podkategóriu vloženia nového kapitálu. Keďže usmernenia odrážajú všeobecnú zásadu správania sa súkromného investora v trhovom hospodárstve, zvýšenie akciového kapitálu sa musí analyzovať na základe jeho vlastnej podstaty. Aj keby vláda nadobudla vyšší podiel už počas prípravnej fázy, stále by to malo za následok, že by kapitálová účasť islandského štátu podliehala analýze podľa ustanovení o štátnej pomoci. Pre toto posúdenie je preto dôležité, len či zvýšenie akciového kapitálu vyjadruje racionálne dôvody súkromného investora v trhovom hospodárstve.

Dozorný úrad nepopiera, že zvýšenie podielov súkromných operátorov nastalo v skutočnosti v tom istom čase ako zvýšenie kapitálu štátu. Podľa mienky dozorného úradu však zvýšenie podielu súkromných operátorov nebolo pomerné k zvýšeniu akciového kapitálu štátu.

Ako vidno z nasledujúcej tabuľky [pozri oddiel I bod 2.2 písm. b) tohto rozhodnutia], kapitál Farice hf. sa v januári 2003 zvýšil z 327 000 EUR na 14 070 000 EUR. Podiel islandského štátu sa zvýšil z 27,33 % (90 000 EUR) na 46,53 % (6 547 000 EUR), t. j. takmer o 20 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo islandské orgány správne stanovili, že podiel Síminn sa zvýšil zo 155 000 EUR na 4 690 000 EUR, z relatívneho hľadiska podiel Síminn klesol zo 47,33 % na 33,33 % (14 percentuálnych bodov). Okrem Telefonverkið podiely všetkých ostatných účastníkov tiež klesli (z 1,33 % na 0,33 %), čo dokumentuje, že z relatívneho hľadiska sa komerční operátori stiahli z projektu.

Možno sa domnievať, že to vyplýva zo zlého výhľadu zisku spoločnosti. Islandské orgány v liste zo septembra 2004 uvádzajú:

„Síminn sa domnieval, že zvýšenie kapacity v záujme uspokojenia predvídateľného dopytu, ako aj poskytnutie alternatívnej trasy pre núdzové prípady predstavuje finančne rizikový podnik a poskytuje malú návratnosť investície (najmä pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá čaká na privatizáciu). Vláda vstúpila na uľahčenie potrebného zvýšenia kapacity, najmä z hľadiska krátkeho časového rámca, ktorý bol k dispozícii, kým dopyt neprevýši kapacitu.“

Islandské orgány ďalej uvádzajú, že zdráhavosť trhu k projektu sa zistila v prípravnej fáze, keď Síminn a Telefonverkið zaangažovali IBM Consulting s cieľom získať poradenstvo o ekonomickej životaschopnosti projektu a jeho možnostiach financovania. Z týchto zistení výrazne vyplývalo, že financovanie sa nemôže uskutočniť tradičnými prostriedkami (41).

Z toho sa zdá, že začiatočné nedostatočné zapojenie súkromných investorov bolo dôvodom, že vláda na začiatku roku 2003 schválila potrebné zvýšenie kapitálu (42), ktorým sa zvýšila účasť štátu vo Farice hf.

Zvýšenie podielu islandského štátu vo Farice bolo ďalej spojené s poskytnutím štátnej záruky na krytie termínovaného úveru A vo výške 9,4 milióna EUR, posudzovaného vyššie v tomto rozhodnutí. Podľa kapitoly 19.6 písm. d) usmernení sa za štátnu pomoc považuje, ak zásah orgánov má formu akvizície podielu v spojení s inými druhmi zásahov, ktoré sa musia notifikovať podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde.

Zvýšenie akciového kapitálu v situácii, v ktorej žiadny súkromný investor nezvyšoval svoj akciový kapitál v rovnakom pomere, preto predstavovalo výhodu pre individuálnu spoločnosť Farice hf. a odčerpávanie štátnych zdrojov.

Zásah štátu posilňuje pozíciu Farice hf. pri zabezpečovaní financovania projektu oproti konkurenčným podnikom, ktoré neprofitujú z takejto štátnej účasti (napr. sieť CANTAT-3) v situácii, v ktorej súkromní operátori nie sú ochotní obstarať dodatočné prostriedky. Konzorcium, ktoré prevádzkuje sieť CANTAT-3, tvoria islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku.

Zvýšenie podielu sa ďalej týka projektu, ktorý vykonávajú mnohonárodní obchodní operátori a ktorý predstavuje činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi zmluvnými stranami.

Toto opatrenie preto narúša hospodársku súťaž a má vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami.

1.3. ZÁVER

Z uvedených dôvodov dozorný úrad dospel k záveru, že štátna záruka pre termínovaný úver A a zvýšenie kapitálového podielu islandským štátom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2. FORMÁLNE POŽIADAVKY

Podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde „Dozorný úrad EZVO má byť informovaný v dostatočnom časovom predstihu, ktorý mu umožní predložiť svoje pripomienky, o všetkých plánoch o poskytnutí alebo zmene pomoci.“ Podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde „dotknutý štát EZVO notifikuje dozornému úradu v dostatočnom čase všetky plány poskytnúť novú pomoc a neuskutoční ich skôr, ako dozorný úrad prijme alebo sa predpokladá, že prijal rozhodnutie o schválení takejto pomoci.“

Farice hf. bol zriadený v roku 2002 a stavebné práce začali už v júni 2003. Kábel bol oficiálne otvorený vo februári 2004 (43). Zvýšenie akciového kapitálu sa uskutočnilo v januári 2003 a záruka na inkaso poskytnutá islandskými orgánmi je z 27. februára 2004, t. j. predtým, ako mal dozorný úrad šancu vyjadriť názor na notifikáciu opatrenia z 27. februára 2004. Islandské orgány preto uskutočnili opatrenie skôr, ako dozorný úrad prijal konečné rozhodnutie k nemu.

Dozorný úrad preto konštatuje, že islandské orgány nedodržali povinnosť odkladu stanovenú v článku 3 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde.

3. ZLUČITEĽNOSŤ

Podľa názoru dozorného úradu opatrenia pomoci nie sú v súlade so žiadnymi výnimkami ustanovenými v článku 59 ods. 2 (44) a v článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 písm. a) a d) Dohody o EHP.

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa názoru dozorného úradu štátnu podporu nemožno oprávniť podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Existenciu spoľahlivej medzinárodnej konektivity možno nepochybne považovať za určitých okolností za všeobecný záujem. Hoci je tento projekt nadnárodný, nestačí to, aby sa projekt akceptoval ako spadajúci do výnimky podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Príslušná pomoc sa poskytuje vo forme odvetvovej pomoci, ktorá prináša výhodu jednotlivej spoločnosti (Farice hf.), a dosiahla sa skôr ako výsledok súkromnej iniciatívy skupiny obchodných operátorov, než by poskytovala širšie pozitívne výsledky pre európske hospodárstvo alebo prinášala významný vedľajší vplyv na spoločnosť všeobecne. Projekt nemá osoh pre Európsky hospodársky priestor ako celok (45) a je aj mimo rámca akejkoľvek činnosti Spoločenstva v tejto oblasti (46).

Je potrebné posúdiť, či pomoc by mohla byť oprávnená podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Podľa tohto ustanovenia sa pomoc môže vyhlásiť za zlučiteľnú, ak „uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a nemá negatívny vplyv na podmienky obchodu v neprospech verejného záujmu“.

Dozorný úrad sa domnieva, že posúdenie zlučiteľnosti sa má zakladať priamo na článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Na to, aby sa štátna pomoc považovala za zlučiteľnú podľa tohto ustanovenia, musí byť nutná a primeraná k cieľu, ktorý sleduje.

3.1. NUTNOSŤ OPATRENIA POMOCI

Dozorný úrad konštatuje, že projekt je určený na zabezpečenie internetovej konektivity Islandu dosiahnutím spoľahlivej metódy prenosu, ku ktorej by bývalé pripojenie CANTAT-3 slúžilo ako záloha. Island je z dôvodu svojej geografickej polohy mimoriadne závislý od prístupu k hospodárnej a spoľahlivej telekomunikačnej konektivite. Ako vidno z oddielu I.2 tohto rozhodnutia, alternatívy vo forme existujúceho kábla CANTAT-3 alebo satelitov nepredstavovali trvalé alternatívy buď z dôvodu ich technických obmedzení alebo závislosti od iných akcionárov konzorcia [CANTAT-3 (47)] alebo ich rastúcich nákladov (satelity). Nový podmorský kábel, ktorý sa má stať hlavným prenosovým pripojením pre Island, má vyššiu kapacitu, je spoľahlivejší a – spolu so zálohou poskytovanou CANTAT-3 – je schopný zabezpečiť poskytovanie telekomunikačných služieb pre Island. Dostupnosť širokopásmového pripojenia (48) bola v politike Komisie a v rozhodnutiach o štátnej pomoci (49) potvrdená ako legitímny cieľ a druh služby, ktorý je svojou povahou schopný pozitívne ovplyvniť produktivitu a rast veľkého množstva sektorov a činností.

Ako vidno z histórie projektu Farice (najmä z realizačnej štúdie z marca 2002), tento projekt nebol schopný vzniknúť ako čisto súkromná iniciatíva. Poskytnutie štátnej záruky, ako aj zvýšenie akciového kapitálu vyplývali z potreby vyššej účasti štátu na dosiahnutie ekonomickej realizovateľnosti projektu. Bez štátnej účasti by sa projekt buď omeškal, alebo by sa vôbec nerealizoval. Dozorný úrad sa z týchto dôvodov domnieva, že štátna podpora bola potrebná v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

3.2. ÚMERNOSŤ OPATRENÍ POMOCI

Na to, aby pomoc bola zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, musí byť úmerná k jej cieľom a nesmie narúšať hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Kompromis medzi výhodami z hľadiska zaručenia spoľahlivého poskytovania telekomunikačných služieb pre Island sa musia vážiť s nevýhodami narušenia hospodárskej súťaže v porovnaní s konkurenčnými podnikmi, ktoré pri realizácii podobných projektov nemajú prístup k financovaniu z verejných zdrojov.

Výstavba ani riadenie kábla neboli udelené Farice hf. na základe otvoreného výberového konania. Rozsiahle informácie o tomto projekte, na ktoré sa odvolávajú islandské orgány, nemôžu podľa názoru dozorného úradu nahradiť postup formálneho výberového konania najmä z dôvodu, že sa táto účasť obmedzuje na islandské a faerské strany (50). Otvorené výberové konanie sa v praxi Komisie považovalo za pozitívny, hoci nie nutne povinný prvok schvaľovania projektov širokopásmového pripojenia (51). V týchto rozhodnutiach sa predovšetkým zdôrazňovalo, že zadanie správy kábla v obchodnej verejnej súťaži nezávislému správcovi majetku zaručuje neutralitu správcu infraštruktúry lepšie ako v situácii, v ktorej má kontrolu nad infraštruktúrou poskytovateľ služby, tak ako v tomto prípade.

Dozorný úrad pozitívne vzal na vedomie, že v akcionárskej dohode sa stanovuje nediskriminačné transparentné oceňovanie za trhových podmienok. Cenovú politiku možno považovať za transparentnú, cenník je uverejnený na internetovej stránke Farice hf. a obsahuje vzorec používaný na výpočet cien.

Akcionárska dohoda je v zásade otvorená pre nových účastníkov. V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dozorný úrad vzniesol určité pochybnosti o pozícii nových účastníkov vo vzťahu k zakladateľským stranám. Tieto pochybnosti sa zakladali na oddiele 7 akcionárskej dohody, ktorý chráni postavenie zakladateľov tým, že im poskytuje možnosť zachovať svoju pozíciu, pokiaľ ide o podiel na majetku. Islandské orgány však v svojich pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu (52) rozptýlili pochybnosti dozorného úradu a zdôraznili rozdiel medzi prístupom k vlastníctvu spoločnosti a prístupom k telekomunikačnému káblu. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, v akcionárskej dohode sa stanovuje nediskriminačné a transparentné oceňovanie za trhových podmienok, a preto poskytuje primeraný prístup k telekomunikačnému káblu.

Predbežne vypočítaná pomoc v súvislosti so štátnou zárukou [1,62 % (53), čiže približne 1,4 milióna EUR] je dosť obmedzená v porovnaní s celkovými investičnými nákladmi 48,9 milióna EUR, keďže predstavuje 2,9 %. Pokiaľ ide o zvýšenie podielu islandského štátu, v júni 2003 sa akciový kapitál štátu už znížil na 41 %, kým majetková účasť iných súkromných operátorov, napríklad Og Vodafone, sa zvýšila. Islandské orgány zdôraznili, že napriek otvorenosti súčasných akcionárov k novým účastníkom žiadna spoločnosť neprejavila záujem o projekt (54). Výpočet príslušnej výšky štátnej pomoci vyplývajúcej zo zvýšenia akciového kapitálu islandského štátu nie je jednoduchý. Aj v krajnom prípade, v ktorom by sa celé zvýšenie kapitálu považovalo za štátnu pomoc, a aj celý termínovaný úver A by sa považoval za štátnu pomoc (55), by však celková výška zapojenia islandského štátu bola približne 15,5 milióna EUR. To je približne 32 % investičných nákladov na projekt Farice (56).

Európsky súdny dvor stanovil, že posúdenie zlučiteľnosti na základe ustanovení o štátnej pomoci by nemalo viesť k výsledku, ktorý je v rozpore s inými ustanoveniami zmluvy. Pre posúdenie podľa ustanovení o štátnej pomoci je preto tiež dôležité, či sa štátna podpora poskytuje pre projekt, ktorý by mohol vyvolať obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou na základe uplatnenia článkov 53 a/alebo 54 Dohody o EHP (57). Dozorný úrad v tejto súvislosti v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania okrem iného konštatoval, že hoci existujúca infraštruktúra CANTAT-3 stále zostáva v prevádzke (58), zostáva okrem iného aj obava, že v budúcnosti sa všetka konektivita CANTAT-3 pre Island bude viesť cez E-Farice hf, ktorý vlastní väčšinu akcií vo Farice hf. (59). Dozorný úrad sa preto obával, že by došlo k likvidácii hospodárskej súťaže pre konektivitu Islandu, keďže by na trhu zostal len jeden dodávateľ. Tieto obavy sa v súčasnosti rozptýlili.

Projekt Farice je prokonkurenčný vytvorením nového kanála pre medzinárodnú konektivitu, kde predtým existovala len ponuka CANTAT-3.

Okrem toho v dôsledku cien Farice hf., ktoré sú vysoké v porovnaní s medzinárodnými cenami, kupujúci veľkoobchodnej kapacity na Islande, iní ako zakladatelia Farice, inklinovali k využívaniu kapacity CANTAT-3, ktorú Teleglobe poskytuje za nižšie ceny. To dokazuje, že Farice nie je podľa všetkého schopný regulovať za súčasných trhových podmienok ceny alebo ponuku na trhu medzinárodnej konektivity z Islandu/na Island. Islandské orgány odhadujú, že Teleglobe v súčasnosti predáva islandským zákazníkom kapacitu, ktorá dosahuje približne 50 % objemu vedeného cez Farice. Nezdá sa, že by cenová politika Farice hf. nasadzovala nižšie ceny ako CANTAT-3 a bola schopná vyhnať tohto konkurenta z trhu. Veľkoobchodní zákazníci, ktorí nie sú prepojení so zakladateľmi Farice hf., sú schopní obísť kábel Farice a v skutočnosti to robili.

Islandské orgány reagovali aj na obavy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že Farice hf. mal pôvodne plány na spoločný nákup/prenájom väčšej šírky pásma CANTAT-3 s cieľom kruhovo spojiť tieto dva systémy. Takéto komplexné nákupy dostupnej kapacity by fakticky odstránili Teleglobe ako konkurenta Farice. Islandské orgány uviedli, že Farice hf., respektíve E-Farice ehf. nemajú v súčasnosti žiadne plány kúpiť alebo prenajať viac kapacity CANTAT-3 a že rokovania, ktoré sa viedli s Teleglobe (60) pred rokmi, nikdy neviedli k dohode. Dnešná situácia je, že kapacita Farice, ako aj CANTAT-3 je dostupná na Island a z Islandu. Existujú okrem toho ďalší operátori, napríklad TDC a T-Systems, ktorí poskytujú pre Island kapacitu na CANTAT-3, hoci v menšom rozsahu.

V súčasnej situácii preto neexistujú dôvody, aby mal dozorný úrad obavy z aspektov hospodárskej súťaže a príslušné konanie vo veci hospodárskej súťaže sa ukončilo.

4. ZÁVER

Dozorný úrad na základe predošlého posúdenia zastáva názor, že podpora v prospech Farice hf. je zlučiteľná s Dohodou o EHP. Dozorný úrad bez ohľadu na to ľutuje, že opatrenia sa implementovali predtým, ako Island notifikoval dozornému úradu štátnu záruku, a predtým, ako dozorný úrad dosiahol konečné rozhodnutie po posúdení opatrení z hľadiska štátnej pomoci,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podpora v prospech Farice hf. vo forme štátnej záruky na úver a zvýšenie kapitálu predstavujú štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná s vykonávaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike.

Článok 3

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 19. júla 2006

Za Dozorný úrad EZVO

Bjørn T. GRYDELAND

predseda

Kristján A. STEFÁNSSON

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „dohoda o dozore a súde“.

(4) Usmernenia o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný úrad EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES L 231, dodatky EHP z 3. septembra 1994, č. 32. Tieto usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 29. marca 2006. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5) Uverejnené v Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005 a Dodatku EHP k Úradnému vestníku EÚ č. 56, 10.11.2005, s. 14.

(6) Podrobnejšie informácie o korešpondencii medzi dozorným úradom a islandskými orgánmi je možné nájsť v rozhodnutí dozorného úradu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 125/05/COL, uverejnené v Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005, s. 14.

(7) Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005 a Dodatok EHP k Úradnému vestníku EÚ č. 56, 10.11.2005, s. 14.

(8) V súlade s ustanoveniami protokolu 21 k Dohode o EHP a článkom 11 kapitoly II, protokol 4 k dohode o dozore a súde.

(9) Do tohto konzorcia patril okrem iného islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom.

(10) Podiel islandského štátu v Síminn bol predaný spoločnosti Skipti ehf. s účinnosťou od augusta 2005.

(11) Pozri súhrnnú správu uvedené ako príloha 1 notifikácie.

(12) Pozri aj nasledujúcu pripomienku islandských orgánov: „Aj keď je Síminn určený univerzálny poskytovateľ služieb, a ako taký je povinný poskytovať bezpečnú komunikáciu na dlhé vzdialenosti, domnieval sa, že zvýšenie kapacity na uspokojenie dopytu, ako aj poskytnutie alternatívnej trasy pre naliehavé prípady predstavuje finančne riskantný podnik, ktorý poskytuje nízku návratnosť investícií. Vláda zasiahla s cieľom napomôcť potrebnému zvýšeniu kapacity, najmä z hľadiska krátkeho dostupného časového rámca, kým dopyt neprevýši kapacitu.“

(13) V roku 2003 E-Farice ehf vlastnil 80 % akcií vo Farice hf. a zostávajúcich 20 % akcií vlastnil Føroya Tele (19,93 %) a ďalšie faerské strany (spolu 0,6 %).

(14) Správa IBM je správa predložená islandskými orgánmi, v ktorej sa uvádza zhrnutie základných informácií a súčasný stav projektu Farice. Opisuje sa v nej idea projektu, obchodný plán a štruktúra siete, ako aj potreba nového kábla.

(15) V správe IBM sa zdôrazňuje obchodná možnosť, že nákup konektivity CANTAT-3 spoločnosťou E-Farice umožňuje kruhové spojenie dvoch systémov káblov tak, aby Farice hf. mohol poskytovať svojim zákazníkom bezpečnú konektivitu. V správe sa ďalej opisujú rokovania E-Farice s Teleglobe o prenájme dodatočnej kapacity CANTAT-3. Rokovalo sa, či Farice hf. alebo E-Farice by nemali prenajať všetku dostupnú kapacitu Islandu a Faerským ostrovom.

(16) Začiatočné kapitálové vklady, ktoré sa neskôr zmenili. Holdingová spoločnosť E-Farice vlastní všetky akcie islandských strán vo Farice hf.

(17) Termínom „backhaul“ sa často označuje prenos zo vzdialeného miesta alebo siete do centrálnej alebo hlavnej siete. Pôvodná definícia termínu backhaul znamenala prenos telefónnych hovorov alebo údajov nad rámec jeho zvyčajného miesta určenia a potom späť s cieľom využiť dostupných pracovníkov (operátorov, zástupcov atď.) alebo sieťové zariadenie, ktoré sa nenachádza v mieste určenia. Tento výraz sa vyvinul na všeobecnejší význam. Zvyčajne znamená vysokokapacitnú linku.

(18) Hoci v liste pripojenom k notifikácii sa uvádza Libor ako základ pre určovanie úrokovej miery úveru pre každú tranžu, v odseku 7.1 úverovej dohody sa uvádza Euribor. Z toho dôvodu dozorný úrad považuje úrokovú mieru Euribor za platnú referenčnú mieru na určenie úrokovej miery uplatniteľnej pre úver na každé úrokové obdobie.

(19) Pozri list islandských orgánov z 8. júna 2004, strana 7.

(20) Keďže islandské orgány nepoužili v celej tabuľke ten istý prepočítací kurz, dozorný úrad upravil tabuľku predloženú islandskými orgánmi, pokiaľ ide o číselné hodnoty v eurách. Číselné hodnoty v eurách v tabuľke vypočítal podľa svojich prepočítacích kurzov uverejnených na svojej internetovej stránke http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/dbaFile791.html. Pre prípravnú fázu použil prepočítací kurz na rok 2002 vo výške 91,58. Pre číselné údaje za rok 2003 použil prepočítací kurz na rok 2003 vo výške 84,32.

(21) Keďže termínovaný úver B poskytujú dvaja rôzni veritelia.

(22) Podľa dokumentu o zabezpečení úverovej zmluvy je zaregistrované prvotriedne zabezpečenie pozemkami a majetkom pre sumu 34,5 milióna EUR.

(23) V ustanoveniach úverovej zmluvy sa predpokladá možnosť zaplatiť vopred celý úver alebo jeho časť, okrem termínovaného úveru A, bez akéhokoľvek poplatku za platbu vopred.

(24) Pozri list islandských orgánov z 21. januára 2005, strana 9.

(25) Pozri stranu 11 rozhodnutia dozorného úradu č. 125/05/COL.

(26) Islandské orgány nezohľadňujú tento aspekt, ale prihliadajú na primeranosť trhovej ceny ako takej. Výsledkom je, že fakt, že štátna záruka viedla k lepším úverovým podmienkam ako sú trhové podmienky, sa nezohľadňuje ani v rámci druhej podmienky (pozri vyššie), ani v rámci štvrtej podmienky.

(27) Podľa odseku 7.4 úverovej zmluvy možno po podpise zmluvy upraviť len ziskové rozpätie termínovaného úveru A. Táto zmena sa môže uskutočniť 18. marca 2011 a nadobudne účinnosť až pri splatnosti úveru. Keďže to závisí od budúcich rokovaní, dozorný úrad nie je schopný posúdiť, či takéto upravené ziskové rozpätie by predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP alebo či by sa mohla schváliť akákoľvek možná pomoc. Islandské orgány však budú schopné stanoviť existenciu prvku pomoci pri akejkoľvek budúcej úprave uplatnením parametrov výpočtu stanovených v predchádzajúcom odseku, a v prípade existencie prvku pomoci budú povinné notifikovať opatrenie pomoci dozornému úradu.

(28) Euribor + každoročne 1,50 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 0,82 %.

(29) Na základe tohto výpočtu: EUR 438 839/0,5 × 0,82 = 719 695 EUR.

(30) http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/EYC/EN/eyc-EN.htm#historical.

(31) Euribor + každoročne 2,30 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 1,62 %.

(32) 438 839 EUR/0,5 × 1,62 = 1 421 838 EUR.

(33) 2,30 – 0,18 (úroková miera termínovaného úveru A).

(34) Oznámenie z 13. februára 2001, KOM(2001) 35 v konečnom znení.

(35) Rozhodnutie Komisie N 527/02 – Grécko, finančná podpora súkromnej spoločnosti pre navrhovanie, výstavbu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky leteckých palivových potrubí na zásobovanie nového aténskeho medzinárodného letiska.

(36) Pozri rozhodnutie Komisie C 67-69/2003 o podporách na pomoc pre výstavbu diaľkového potrubia na prepravu propylénu medzi Rotterdamom, Antverpami a Porúrím, odsek 48. Argument islandských orgánov, že smernica 2002/20/ES vyžaduje len všeobecné schválenie (a nie výberové konanie), je platný, ale nie je relevantný na účely štátnej pomoci. Podľa ustanovení o štátnej pomoci je vykonanie výberového konania jedným z prvkov na posúdenie, či opatrenie možno klasifikovať ako infraštruktúru.

(37) Pozri rozhodnutie Komisie N 527/02 Grécko, finančná podpora súkromnej spoločnosti pre navrhovanie, výstavbu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky leteckých palivových potrubí na zásobovanie nového aténskeho medzinárodného letiska. Tiež rozhodnutie Komisie N 860/01 – Rakúsko, týkajúce sa lyžiarskeho rekreačného strediska Mutterer Alm, kde sa prevádzka lyžiarskych vlekov považovala za hospodársku činnosť prinášajúcu výhody pre prevádzkovateľa lyžiarskeho vleku, a tým nie za infraštrukturálne opatrenie. Pozri rozhodnutie Komisie C 67-69/2003, odsek 48.

(38) Pozri vec T-128/98 Aéroports de Paris/Európska komisia [2000] Zb. s. II-3929.

(39) Pozri rozhodnutie Komisie N 213/2003 – Projekt Atlas, širokopásmová infraštruktúra pre priemyselné parky.

(40) Pozri oddiel I bod 2.2 písm. b) tohto rozhodnutia.

(41) Pozri list islandských orgánov z 25. júna 2004, strana 3.

(42) Dozorný úrad si je vedomý odkazu islandských orgánov na reč predsedu predstavenstva Farice hf. z 24. januára 2004. V tejto reči sa však len uvádza, že existuje „mierne ziskový obchodný prípad“ a že aj súkromní operátori poskytli zabezpečenie. Dozorný úrad tento posledný bod nikdy nepopieral; otázka, či je zvýšenie podielu štátu primerané, však nie je zodpovedaná.

(43) Tlačová správa z 3. februára 2004.

(44) Islandské orgány neposkytli informácie, ktoré dozornému úradu umožňujú vykonať posúdenie podľa tohto ustanovenia.

(45) Pozri napr. štátnu pomoc N 576/98 Spojené kráľovstvo, týkajúcu sa tunelového železničného spojenia cez kanál, kde vysokorýchlostné železničné spojenie bolo dôležité pre celú EÚ, a nielen pre jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov.

(46) Pokiaľ ide o toto kritérium, pozri napr. rozhodnutie Komisie 96/369/ES, týkajúce sa fiškálnej pomoci poskytnutej nemeckým aerolíniám vo forme odpisového nástroja (Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 42).

(47) Ako sa uvádza v súhrnnej správe predloženej islandskými orgánmi v notifikácii z 27. februára 2004, najmä člen konzorcia Teleglobe bol vystavený obchodným ťažkostiam.

(48) Prenos údajov, pri ktorom jedno médium môže prenášať viaceré kanály naraz. Tento termín sa používa aj na porovnanie väčšej šírky kmitočtového pásma ako 3 MHz úzkopásmové frekvencie. Širokopásmovým pripojením možno prenášať viac údajov vyššou rýchlosťou.

(49) Pozri akčný plán e-Európa 2004, oznámenie Komisie – Informačná spoločnosť pre všetkých z 28. mája 2002, KOM(2002) 263 v konečnom znení; pozri rozhodnutie Komisie N 213/2003 Projekt Atlas – širokopásmová infraštruktúra pre priemyselné parky a N 307/2004 Širokopásmové pripojenie v Škótsku – odľahlé a vidiecke oblasti.

(50) Islandské orgány uvádzajú: „Na Islande a Faerských ostrovov sa vynaložilo úsilie o získanie rozsiahlej účasti akcionárov v projekte Farice a všetci telekomunikační operátori boli vyzvaní k účasti na zriadení spoločnosti.“

(51) Rozhodnutia Komisie N 307/2004, N 199/2004 a N 213/2003.

(52) Pozri list islandských orgánov z 28. júna 2006, strana 5.

(53) Euribor + každoročne 2,30 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 1,62 %.

(54) Pozri list islandských orgánov z 28. júna 2006, strana 5.

(55) Pozri kapitolu 17 bod 17.3 usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu, v ktorom sa stanoví, že v určitých situáciách môže byť hodnota záruky tak vysoká ako suma, na ktorú sa záruka skutočne vzťahuje.

(56) Intenzity pomoci vo výške 35 % z celkových investičných nákladov schválila Európska komisia v štátnej pomoci N 188/2006 – Lotyšsko, pre projekt širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach.

(57) Pozri vec C-225/91 Matra SA/Komisia [1993] ECR-3203, bod 41, rozsudok Súdneho dvora EZVO vo veci E-09/04 Združenie bankárov a obchodníkov s cennými papiermi Islandu/Dozorný úrad EZVO, zatiaľ neuverejnený, odsek 82.

(58) O koexistencii existujúcej infraštruktúry pozri rozhodnutie Komisie N 307/2004, odsek 45, kde sa pozitívne uvádza, že táto minimalizuje riziko zbytočnej duplikácie a obmedzuje ekonomický vplyv na operátorov, ktorí už majú zavedenú infraštruktúru. Pozri aj rozhodnutie Komisie N 199/2004, odsek 41, N 213/2003, odsek 47.

(59) V roku 2003 E-Farice ehf vlastnil 80 % akcií vo Farice hf. a zostávajúcich 20 % akcií vlastnil Føroya Tele (19,93 %) a ďalšie faerské strany (spolu 0,6 %).

(60) Teleglobe prešiel konaním podľa predošlej kapitoly 11 a v súčasnosti je obchodnou spoločnosťou obchodovanou na NASDAQ.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 36

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 5. februára 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 105/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev	1
		Nariadenie Komisie (ES) č. 106/2009 zo 4. februára 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	6
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 107/2009 zo 4. februára 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov ( 1 )	8
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2009/6/ES zo 4. februára 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/768/EHS týkajúca sa kozmetických výrobkov s cieľom prispôsobiť jej prílohy II a III technickému pokroku ( 1 )	15

	IV Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
	Dozorný orgán EZVO
*	Rozhodnutie dozorného úradu EZVO č. 94/06/COL z 19. apríla 2006, ktorým sa po päťdesiaty siedmykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci	62
*	Rozhodnutie dozorného úradu EZVO č. 227/06/COL z 19. júla 2006 v súvislosti so štátnou pomocou v prospech Farice hf. (Island)	69

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	JO	73,2
	MA	46,2
	TN	134,4
	TR	94,0
	ZZ	87,0
0707 00 05	JO	155,5
	MA	134,2
	TR	172,1
	ZZ	153,9
0709 90 70	MA	114,4
	TR	150,8
	ZZ	132,6
0709 90 80	EG	84,3
0709 90 80	ZZ	84,3
0805 10 20	EG	48,3
	IL	51,0
	MA	60,0
	TN	47,0
	TR	58,5
	ZZ	53,0
0805 20 10	IL	148,2
	MA	96,1
	TR	49,1
	ZZ	97,8
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	CN	72,2
	IL	76,4
	JM	75,5
	MA	136,4
	PK	73,9
	TR	70,9
	ZZ	84,2
0805 50 10	EG	48,0
	MA	67,1
	TR	58,8
	ZZ	58,0
0808 10 80	CA	86,3
	CL	67,8
	CN	69,8
	MK	32,6
	US	114,6
	ZZ	74,2
0808 20 50	AR	104,9
	CL	73,7
	CN	33,6
	US	118,1
	ZA	118,6
	ZZ	89,8

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/97/ES
*	Rozhodnutie Rady z 24. júla 2008 o podpise a predbežnom vykonávaní Memoranda o spolupráci medzi Medzinárodnou organizáciou civilného letectva a Európskym spoločenstvom v oblasti bezpečnostných auditov/inšpekcií a súvisiacich záležitostí	18
	Európska centrálna banka
	2009/98/ES
*	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 11. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie ECB/2006/17 o ročnej účtovnej závierke Európskej centrálnej banky (ECB/2008/22)	22
	USMERNENIA
	Európska centrálna banka
	2009/99/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky z 23. októbra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2008/13)	31
	2009/100/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky z 11. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2006/16 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2008/21)	46
	2009/101/ES
*	Usmernenie Európskej centrálnej banky z 20. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2000/7 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (ECB/2009/1)	59

		Korigendá
	*	Korigendum k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, opravená verzia v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007)	84