22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/1

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/3

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (4) sa ustanovuje právny rámec pre odpadové hospodárstvo v Spoločenstve. Vymedzujú sa v nej kľúčové pojmy ako odpad, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu a stanovujú sa základné požiadavky pre odpadové hospodárstvo, najmä povinnosť zariadení a podnikov, ktoré vykonávajú činnosti nakladania s odpadom, mať povolenie alebo byť registrované a povinnosť členských štátov vypracovať programy odpadového hospodárstva. V smernici sa zároveň ustanovujú hlavné zásady, ako napríklad povinnosť nakladať s odpadom tak, aby to nemalo negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, podpora uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čo je požiadavka, podľa ktorej musí náklady na zneškodnenie odpadu znášať jeho držiteľ, predchádzajúci držitelia alebo výrobcovia výrobku, z ktorého odpad vznikol.

(2)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), sa vyzýva, aby sa vypracovali alebo zrevidovali právne predpisy o odpadoch a aby sa v rámci toho spresnil rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je, a aby sa vypracovali opatrenia týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu a odpadového hospodárstva vrátane stanovenia cieľov.

(3)

V oznámení Komisie z 27. mája 2003 k tematickej stratégii pre predchádzanie vzniku odpadu a jeho recyklácii sa uvádza, že je potrebné posúdiť existujúce vymedzenie pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie, vypracovať všeobecne uplatniteľné vymedzenie pojmu recyklácia a uskutočniť diskusiu o vymedzení pojmu odpad.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2004 o vyššie uvedenom oznámení (6) vyzval Komisiu, aby zvážila rozšírenie smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (7) na celý sektor odpadu. Komisiu tiež požiadal, aby jasne odlíšila zhodnocovanie a zneškodňovanie a aby spresnila rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 1. júla 2004 vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na revíziu určitých aspektov smernice 75/442/EHS zrušenej a nahradenej smernicou 2006/12/ES, aby sa objasnil rozdiel medzi odpadom a tým, čo ním nie je, a rozdiel medzi zhodnocovaním a zneškodňovaním.

(6)

Prvoradým cieľom každej politiky v oblasti odpadov by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Politika týkajúca sa odpadu by sa mala zameriavať aj na obmedzovanie využívania zdrojov a uprednostňovať praktické uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva.

(7)

Rada vo svojom uznesení z 24. februára 1997 o stratégii Spoločenstva pre odpadové hospodárstvo (8) potvrdila, že predchádzanie vzniku odpadu by malo byť prvoradou prioritou odpadového hospodárstva a že druhotné použitie a recyklácia materiálov by sa mali uprednostňovať pred energetickým zhodnocovaním odpadu, pokiaľ sú najlepšou ekologickou možnosťou.

(8)

Je preto potrebné zrevidovať smernicu 2006/12/ES, aby sa objasnili kľúčové pojmy, ako napríklad odpad, zhodnocovanie a zneškodňovanie, aby sa posilnili opatrenia, ktoré sa musia prijať v rámci predchádzania vzniku odpadu, aby sa zaviedol prístup, ktorý zohľadní celý životný cyklus výrobkov a materiálov, a nie len odpadovú fázu, a aby sa sústredila pozornosť na zníženie vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie, čím sa zvýši hospodárska hodnota odpadu. Okrem toho by sa malo podporovať zhodnocovanie odpadu a používanie zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje. V záujme jasnosti a zrozumiteľnosti by sa preto smernica 2006/12/ES mala zrušiť a nahradiť novou smernicou.

(9)

Keďže v súčasnosti sa na najdôležitejšie činnosti odpadového hospodárstva vzťahujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia, je dôležité, aby sa táto smernica prispôsobila tomuto prístupu. Dôraz na environmentálne ciele stanovené v článku 174 zmluvy by intenzívnejšie sústredil pozornosť na vplyv vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie počas celého životného cyklu zdrojov. Preto by právnym základom tejto smernice mal byť článok 175.

(10)

Účinné a jednotné pravidlá spracovania odpadov by sa s určitými výnimkami mali vzťahovať na hnuteľný majetok, ktorého sa držiteľ zbavuje, chce sa ho zbaviť alebo sa ho musí zbaviť.

(11)

To, či by sa nekontaminovaná vykopaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál, ktorý sa používa na inom mieste ako na mieste, kde sa vykopal, mali považovať za odpad, by sa malo zvážiť v súlade s vymedzením pojmu odpad a ustanoveniami o vedľajších produktoch alebo o stave konca odpadu podľa tejto smernice.

(12)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (9) sa okrem iného ustanovujú primerané kontroly zberu, prepravy, spracovania, použitia a zneškodňovania všetkých vedľajších živočíšnych produktov vrátane odpadu živočíšneho pôvodu, ktoré majú zabrániť tomu, aby takýto odpad ohrozil zdravie zvierat a verejné zdravie. Je preto nevyhnutné objasniť vzťah s uvedeným nariadením, aby sa zabránilo duplicite pravidiel vyňatím živočíšnych vedľajších produktov z rozsahu pôsobnosti tejto smernice v prípadoch, keď sú určené na použitie, ktoré sa nepovažuje za odpadovú činnosť.

(13)

Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1774/2002 by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti právnych predpisov o odpadoch a ich ustanovení o nebezpečnom odpade v prípade živočíšnych vedľajších produktov, ako ich upravuje nariadenie (ES) č. 1774/2002. Tam, kde živočíšne vedľajšie produkty predstavujú potenciálne ohrozenie zdravia, je príslušným právnym nástrojom na riešenie tohto ohrozenia nariadenie (ES) č. 1774/2002 a je pritom potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite s právnymi predpismi o odpadoch.

(14)

Zaradenie odpadu medzi nebezpečný odpad by sa malo zakladať okrem iného na právnych predpisoch Spoločenstva o chemikáliách, najmä o zaradení prípravkov medzi nebezpečné prípravky vrátane limitných hodnôt koncentrácie, ktoré sa použili na tento účel. Nebezpečný odpad by mal byť regulovaný podľa prísnych špecifikácií s cieľom pokiaľ možno zabrániť možným negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie ľudí spôsobeným nevhodným hospodárením, alebo ich obmedziť. Navyše je potrebné ponechať systém, podľa ktorého sa klasifikujú odpady a nebezpečný odpad v súlade so zoznamom druhov odpadu ustanoveným rozhodnutím Komisie 2000/532/ES (10), aby sa podporila harmonizovaná klasifikácia odpadov a zabezpečilo sa harmonizované určovanie nebezpečného odpadu v Spoločenstve.

(15)

Je potrebné rozlišovať medzi dočasným uložením odpadu pred jeho zberom, zberom odpadu a skladovaním odpadu pred jeho spracovaním. Zariadenia alebo podniky, pri ktorých činnosti vzniká odpad, by sa nemali považovať za subjekty, ktoré sa podieľajú na nakladaní s odpadom, a nemali by podliehať povoleniu na zhromažďovanie svojho odpadu pred jeho zberom.

(16)

Dočasné uloženie odpadu v rámci vymedzenia pojmu zber je zhromažďovacia činnosť pred zberom v zariadeniach, kde sa odpad vykladá, aby sa umožnila jeho príprava na ďalšiu prepravu na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia na inom mieste. Vzhľadom na cieľ tejto smernice by sa malo rozlišovať medzi dočasným uložením odpadu pred zberom a skladovaním odpadu pred spracovaním podľa druhu odpadu, rozsahu a trvania skladovania a cieľa zberu. Tento rozdiel by mali stanoviť členské štáty. Na skladovanie odpadu pred zhodnocovaním v trvaní troch rokov a viac a na skladovanie odpadu pred zneškodnením v trvaní jedného roka a viac sa vzťahuje smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (11).

(17)

Systémy zberu odpadu, ktoré sa nevykonávajú v rámci profesionálnej činnosti, by nemali podliehať registrácii, keďže predstavujú nižšie riziko a prispievajú k separovanému zberu odpadu. Príklady takýchto systémov sú odpadové lieky zbierané lekárňami, systémy spätného odberu v obchodoch pre spotrebiteľský tovar a obecné systémy v školách.

(18)

Do tejto smernice by sa malo včleniť vymedzenie pojmov predchádzanie vzniku, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, spracovanie a recyklácia, aby sa objasnil rozsah týchto pojmov.

(19)

Vymedzenie pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie sa musí upraviť, aby sa tieto pojmy zreteľne rozlíšili, pričom by sa malo vychádzať zo skutočného rozdielu v ich vplyve na životné prostredie prostredníctvom nahrádzania prírodných zdrojov v hospodárstve a uznaním potenciálnych výhod, ktoré používanie odpadu ako zdroja má pre životné prostredie a zdravie ľudí. Okrem toho sa môžu vypracovať usmernenia na objasnenie prípadov, keď sa toto odlíšenie ťažko uplatňuje v praxi alebo keď zaradenie činnosti medzi činnosti zhodnocovania nezodpovedá skutočnému vplyvu tejto činnosti na životné prostredie.

(20)

V tejto smernici by sa tiež malo objasniť, kedy je spaľovanie tuhého komunálneho odpadu energeticky účinné a možno ho považovať za zhodnocovanie.

(21)

Činnosti zneškodňovania, ktoré pozostávajú z vypúšťania odpadu do morí a oceánov vrátane jeho ukladania na morské dno, sa upravujú aj v medzinárodných dohovoroch, najmä v Dohovore o predchádzaní znečisťovaniu morí vypúšťaním odpadu, uzavretom v Londýne 13. novembra 1972, a protokole k tomuto dohovoru z roku 1996 v znení z roku 2006.

(22)

Nemalo by dochádzať k zámene rozličných aspektov vymedzenia pojmu odpad a v prípade potreby by sa na vedľajšie produkty, ktoré nie sú odpadom, na jednej strane a na odpad, ktorý prestal byť odpadom, na strane druhej mali vzťahovať vhodné postupy. S cieľom spresniť určité aspekty vymedzenia pojmu odpad by sa v tejto smernici malo objasniť:

(23)

Na overenie alebo vypočítanie toho, či sú splnené recyklačné ciele a ciele zhodnocovania stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (12), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (13), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (14) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch (15) rovnako ako v iných príslušných právnych predpisoch Spoločenstva, by sa množstvá odpadu, ktorý prestal byť odpadom, mali započítať ako recyklovaný a zhodnotený odpad, ako sú splnené požiadavky týchto právnych predpisov na recykláciu alebo zhodnotenie.

(24)

Na základe vymedzenia pojmu odpad a s cieľom zvýšiť istotu a jednotnosť môže Komisia prijať usmernenia, v ktorých sa spresní, kedy sa v určitých prípadoch látky alebo veci stávajú odpadom. Takéto usmernenia možno vytvoriť okrem iného pre elektrické a elektronické zariadenia a vozidlá.

(25)

Náklady by sa mali vykazovať tak, aby odrážali skutočné náklady pre životné prostredie v dôsledku vzniku odpadu a nakladania s ním.

(26)

Zásada „znečisťovateľ platí“ je základnou zásadou na európskej a medzinárodnej úrovni. Pôvodca odpadu a držiteľ odpadu by mali s odpadom nakladať takým spôsobom, ktorý zaručuje vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

(27)

Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu v tejto smernici je jedným z prostriedkov na podporu vývoja a výroby tovarov, ktoré plne zohľadňujú a uľahčujú efektívne využívanie zdrojov počas ich celého životného cyklu vrátane ich opravy, opätovného použitia, demontáže a recyklácie bez toho, aby sa ohrozoval voľný obeh tovaru na vnútornom trhu.

(28)

Táto smernica by mala pomôcť EÚ v tom, aby sa priblížila „recyklujúcej spoločnosti“, ktorá sa snaží predchádzať vzniku odpadu a využívať odpad ako zdroj. Najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva sa vyzýva na prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie triedenia odpadov priamo pri zdroji, na zber a recykláciu prioritných prúdov odpadov. V súlade s týmto cieľom a ako prostriedok na uľahčenie zhodnocovania odpadu alebo zlepšenie jeho potenciálu zhodnocovania by sa odpad predtým, než sa podrobí činnostiam zhodnocovania, ktorými sa dosiahne najlepší celkový environmentálny výsledok, mal zbierať separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky uskutočniteľné. Členské štáty by mali podporovať oddelenie nebezpečných zložiek z odpadových tokov, ak je to potrebné na dosiahnutie environmentálne priaznivého odpadového hospodárstva.

(29)

Členské štáty by mali podporovať používanie recyklovaných materiálov (ako je napríklad zhodnotený papier) v súlade s odpadovou hierarchiou a s cieľom vytvorenia recyklujúcej spoločnosti a v prípadoch, ak je to možné, by nemali podporovať ukladanie takýchto recyklovaných materiálov na skládky alebo ich spaľovanie.

(30)

Na vykonávanie zásady predbežnej opatrnosti a zásady preventívnej činnosti, ktoré obsahuje článok 174 ods. 2 zmluvy, je potrebné stanoviť všeobecné environmentálne ciele odpadového hospodárstva v Spoločenstve. Z podstaty týchto zásad vyplýva, že je na Spoločenstve a členských štátoch, aby stanovili rámec na predchádzanie vzniku, znižovanie a podľa možnosti elimináciu zdrojov znečistenia alebo rušivých vplyvov od samotného počiatku tým, že prijmú také opatrenia, ktoré umožnia odstrániť známe riziká.

(31)

Hierarchia odpadového hospodárstva vo všeobecnosti ustanovuje poradie priorít toho, čo predstavuje v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva z celkového hľadiska najlepšiu environmentálnu voľbu, aj keď odklonenie sa od nej môže byť potrebné v prípade špecifických prúdov odpadov, ak je to odôvodnené okrem iného technickou uskutočniteľnosťou, ekonomickou životaschopnosťou a ochranou životného prostredia.

(32)

Ak sa má Spoločenstvu ako celku umožniť, aby sa stalo sebestačným pri zneškodňovaní odpadu a zhodnocovaní zmesového komunálneho odpadu zo súkromných domácností a ak sa má umožniť členským štátom dosiahnuť tento cieľ individuálne, je potrebné ustanoviť sieť spolupráce, pokiaľ ide o zariadenia na zneškodňovanie odpadu a zariadenia na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zo súkromných domácností, pričom sa zohľadnia geografické okolnosti a potreba špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu.

(33)

Na účely uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (16) ostáva zmesový komunálny odpad uvedený v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia zmesovým komunálnym odpadom, aj keď bol predmetom spracovania, ktoré podstatným spôsobom nezmenilo jeho vlastnosti.

(34)

Je dôležité, aby sa nebezpečný odpad označoval v súlade s medzinárodnými normami a normami Spoločenstva. Ak sa však takýto odpad zbiera z domácností separovane, nemalo by to viesť k povinnosti domácností vypĺňať potrebnú dokumentáciu.

(35)

V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a na účely zníženia emisií skleníkových plynov vznikajúcich pri zneškodňovaní odpadu skládkovaním je dôležité zjednodušiť separovaný zber a riadne spracovanie biologického odpadu, aby bolo možné vyrábať kompost a iné materiály založené na biologickom odpade, ktoré sú bezpečné z environmentálneho hľadiska. Komisia po posúdení nakladania s biologickým odpadom v prípade potreby predloží návrhy na legislatívne opatrenia.

(36)

Minimálne technické normy týkajúce sa činností spracovania odpadu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 96/61/ES, sa môžu prijať, ak existuje dôkaz, že by boli prínosom v zmysle ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a ak by koordinovaný prístup k vykonávaniu tejto smernice zabezpečil ochranu zdravia ľudí a životného prostredia.

(37)

Je potrebné ďalej spresniť rozsah a obsah povinnosti programovania odpadového hospodárstva a začleniť do procesu prípravy alebo revízie programov odpadového hospodárstva potrebu zohľadniť vplyv vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie. V prípade potreby by sa tiež mali zohľadniť požiadavky programovania odpadového hospodárstva ustanovené v článku 14 smernice 94/62/ES a v stratégii na znižovanie množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa dostáva na skládky, uvedenej v článku 5 smernice 1999/31/ES.

(38)

Členské štáty môžu uplatňovať environmentálne povolenia alebo všeobecné environmentálne pravidlá na určitých pôvodcov odpadu, pokiaľ sa tým neohrozí riadne fungovanie vnútorného trhu.

(39)

Podľa nariadenia (ES) č. 1013/2006 môžu členské štáty prijať opatrenia potrebné na zabránenie preprave odpadu, ktorá nie je v súlade s ich programami odpadového hospodárstva. Členským štátom by sa malo umožniť odchylne od uvedeného nariadenia obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určeného pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že vnútroštátny odpad by sa musel zneškodňovať alebo by sa musel spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich národnými programami odpadového hospodárstva. Uznáva sa, že niektoré členské štáty nemusia byť schopné zabezpečiť na svojom území sieť pozostávajúcu z úplnej škály zariadení na konečné zhodnocovanie.

(40)

Na zlepšenie spôsobu, akým sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu v členských štátoch, a na uľahčenie výmeny najlepších postupov v tejto oblasti je potrebné posilniť ustanovenia o predchádzaní vzniku odpadu a zaviesť požiadavku, aby členské štáty vypracovali programy predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa sústredia na hlavné vplyvy na životné prostredie a zohľadnia celý životný cyklus výrobkov a materiálov. Tieto opatrenia by mali sledovať cieľ prerušenia súvislosti medzi hospodárskym rastom a vplyvmi na životné prostredie súvisiacimi so vznikom odpadu. Zainteresované strany, ako aj široká verejnosť by mali mať možnosť zúčastniť sa na vypracovaní týchto programov a po ich vypracovaní by k nim mali mať prístup v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia (17). Predchádzanie vzniku odpadu a ciele oddelenia by sa mali rozvíjať tak, aby sa vhodným spôsobom znižovali nepriaznivé vplyvy odpadu a množstvá vytváraného odpadu.

(41)

S cieľom priblížiť sa k európskej recyklačnej spoločnosti s vysokou mierou účinnosti zdrojov, by sa mali ustanoviť ciele v oblasti príprav na opätovné použitie a recykláciu odpadu. Členské štáty majú naďalej rozdielne prístupy k zberu odpadu z domácností a odpadu podobného druhu a zloženia. Je preto vhodné, aby tieto ciele zohľadňovali rozdielne systémy zberu v rôznych členských štátoch. Odpadové toky iného pôvodu podobné odpadu z domácností zahŕňajú odpad uvedený v zápise 20 zoznamu ustanoveného rozhodnutím Komisie 2000/532/ES.

(42)

Pri dosahovaní cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním môžu kľúčovú úlohu zohrať hospodárske nástroje. Odpad má často hodnotu ako zdroj a rozšírené využívanie hospodárskych nástrojov môže maximalizovať prínos pre životné prostredie. Malo by sa preto podporiť využívanie týchto nástrojov na primeranej úrovni, pričom treba zdôrazniť, že o ich využívaní môžu rozhodovať jednotlivé členské štáty.

(43)

Niektoré ustanovenia o nakladaní s odpadom, ktoré obsahuje smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (18), by sa mali zmeniť a doplniť, aby sa odstránili obsolentné ustanovenia a aby sa zlepšila zrozumiteľnosť textu. V záujme zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva by sa mali začleniť do tejto smernice. Ak sa má objasniť fungovanie zákazu zmiešavania odpadu ustanoveného v smernici 91/689/EHS a chrániť životné prostredie a zdravie ľudí, mali by byť výnimky z tohto zákazu navyše v súlade s najlepšími dostupnými technikami vymedzenými v smernici 96/61/ES. Smernica 91/689/EHS by sa preto mala zrušiť.

(44)

V záujme zjednodušenia právnych predpisov Spoločenstva a vzhľadom na environmentálne prínosy by sa do tejto smernice mali začleniť relevantné ustanovenia smernice Rady 75/439/EHS zo 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov (19). Smernica 75/439/EHS by sa preto mala zrušiť. Nakladanie s odpadovými olejmi by malo byť v súlade s poradím priorít hierarchie odpadového hospodárstva a prednosť by sa mala dávať variantom, ktoré zabezpečujú najlepší celkový environmentálny výsledok. Separovaný zber odpadových olejov zostáva i naďalej dôležitý pre správne nakladanie s týmito olejmi a pre zabránenie poškodeniu životného prostredia ich nevhodným zneškodňovaním.

(45)

Členské štáty by mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré by sa ukladali fyzickým a právnickým osobám zodpovedným za nakladanie s odpadom, ako sú pôvodcovia odpadu, držitelia odpadu, sprostredkovatelia, obchodníci, prepravcovia a zariadenia na zber odpadu a zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú činnosti spracovania odpadu a realizujú systémy nakladania s odpadom, v prípade, že porušia ustanovenia tejto smernice. Členské štáty môžu tiež podniknúť kroky na vymáhanie nákladov súvisiacich s nedodržiavaním ustanovení a nákladov na nápravné opatrenia bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (20).

(46)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (21).

(47)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie kritérií v niekoľkých otázkach, napr. pokiaľ ide o podmienky, za akých sa má vec považovať za vedľajší produkt, stav konca odpadu a určenie odpadu, ktorý sa považuje za nebezpečný, a tiež stanoviť podrobné pravidlá pre metódy uplatňovania a výpočtu, na overenie recyklačných cieľov stanovených touto smernicou. Komisia by tiež mala byť splnomocnená na prispôsobovanie príloh technickému a vedeckému pokroku a špecifikovanie uplatňovania vzorca pre spaľovne uvedeného v prílohe II položke R1. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(48)

V súlade s bodom 34 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (22) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(49)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochranu životného prostredia a zdravia ľudí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

plynné odpady vypúšťané do ovzdušia;

b)

pôda (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy a budov trvalo spojených s pôdou;

c)

nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal;

d)

rádioaktívny odpad;

e)

vyradené výbušniny;

f)

fekálne látky, ak sa na ne nevzťahuje odsek 2 písm. b), slama alebo iný prírodný poľnohospodársky alebo lesnícky materiál, ktorý nie je nebezpečný a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na výrobu energie z takejto biomasy procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí.

a)

odpadové vody;

b)

živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;

c)

telá zvierat, ktoré uhynuli iným spôsobom ako porážkou vrátane zvierat zabitých na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú likvidované v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;

d)

odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, spracovaní a skladovaní nerastných surovín a pri práci v lomoch, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (23).

1.

„odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;

2.

„nebezpečný odpad“ je odpad, ktorý má jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III;

3.

„odpadové oleje“ sú všetky minerálne alebo syntetické mazacie alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, ako napr. použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;

4.

„biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov;

5.

„pôvodca odpadu“ je každý, koho činnosťou vzniká odpad (pôvodný pôvodca odpadu), alebo každý, kto vykonáva predbežnú úpravu, zmiešavanie alebo iné činnosti, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu;

6.

„držiteľ odpadu“ je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza;

7.

„obchodník“ je každý podnik, ktorý koná ako príkazca pri kúpe a následnom predaji odpadu, vrátane takých obchodníkov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;

8.

„sprostredkovateľ“ je každý podnik, ktorý organizuje zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takých sprostredkovateľov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;

9.

„nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa;

10.

„zber“ je zhromažďovanie odpadu vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov;

11.

„triedený zber“ je zber, pri ktorom sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo špecifické spracovanie;

12.

„predchádzanie vzniku“ sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom, a ktoré znižujú:

13.

„opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené;

14.

„spracovanie“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;

15.

„zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. Príloha II stanovuje neúplný zoznam činností zhodnocovania;

16.

„príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;

17.

„recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;

18.

„regenerácia odpadových olejov“ je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú;

19.

„zneškodňovanie“ je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Príloha I stanovuje neúplný zoznam činností zneškodňovania;

20.

„najlepšie dostupné techniky“ sú najlepšie dostupné techniky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES.

a)

predchádzanie vzniku;

b)

príprava na opätovné použitie;

c)

recyklácia;

d)

iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a

e)

zneškodňovanie.

a)

ďalšie používanie látky alebo veci je isté;

b)

látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;

c)

látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a

d)

ďalšie použitie je zákonné, t.j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

a)

látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;

b)

pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;

c)

látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a

d)

použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

a)

do konca roku 2011 priebežnú správu o vývoji tvorby odpadu a rozsahu predchádzania vzniku odpadu, vrátane stanovenia politiky ekodizajnu výrobkov, ktorá bude riešiť problém tvorby odpadu a prítomnosti nebezpečných látok v odpade s cieľom podporovať technológie zamerané na trvalé, druhotne použiteľné a recyklovateľné výrobky;

b)

do konca roku 2011 formulovanie akčného plánu ďalších podporných opatrení na európskej úrovni, najmä opatrení zameraných na zmenu súčasného modelu spotreby;

c)

do konca roku 2014 stanovenie predchádzania vzniku odpadu a oddelenie cieľov na rok 2020 založené na najosvedčenejších postupoch vrátane prípadnej revízie ukazovateľov uvedených v článku 29 ods. 4.

a)

do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti;

b)

do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie, recykláciu a ostatnú konverziu materiálu vrátane zasypávacích prác použitím odpadu z bezpečných konštrukcií a sutí z demolácií ako náhrady za iné materiály, bez využívania prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti;

a)

bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;

b)

bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a

c)

bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.

a)

činnosť zmiešavania vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie v súlade s článkom 23;

b)

sú dodržané ustanovenia článku 13 a nepriaznivý vplyv nakladania s odpadom na zdravie ľudí a životné prostredie sa nezvyšuje; a

c)

činnosť zmiešavania je v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

a)

odpadové oleje zbierali oddelene, ak je to technicky uskutočniteľné;

b)

odpadové oleje spracúvali v súlade s článkami 4 a 13;

c)

ak je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky životaschopné, odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich spracovaniu.

a)

separovaný zber biologického odpadu s cieľom vykonávať kompostovanie a digesciu biologického odpadu;

b)

spracovanie biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;

c)

použitie environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.

a)

druhy a množstvá odpadu, ktorý možno spracovať;

b)

pre každý druh povolenej činnosti technické a akékoľvek iné požiadavky týkajúce sa dotknutého miesta;

c)

bezpečnostné opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti, ktoré sa majú prijať;

d)

metódu, ktorá sa má použiť pri každom druhu činnosti;

e)

podľa potreby takéto činnosti monitorovania a kontroly;

f)

podľa potreby ustanovenia o skončení prevádzky a starostlivosti po skončení prevádzky.

a)

zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na mieste vzniku; alebo

b)

zhodnocovanie odpadu.

a)

zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti;

b)

obchodníci alebo sprostredkovatelia; a

c)

zariadenia alebo podniky, ktorým sa udelili výnimky z požiadavky získať povolenie podľa článku 24.

a)

sú zamerané na hlavné významné environmentálne vplyvy činnosti spracovania odpadu,

b)

zabezpečujú, že sa odpad spracúva v súlade s článkom 13,

c)

zohľadňujú najlepšie dostupné techniky, a

d)

zahŕňajú prípadne prvky týkajúce sa požiadaviek na kvalitu spracovania a procesných požiadaviek.

a)

druh, množstvo a zdroj odpadu vzniknutého na danom území, odpad, ktorý sa pravdepodobne vyvezie alebo dovezie na územie štátu, a hodnotenie vývoja prúdov odpadov v budúcnosti;

b)

existujúce systémy zberu odpadu a hlavné zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad alebo prúdy odpadov, ktoré upravujú osobitné právne predpisy Spoločenstva;

c)

posúdenie potreby nových systémov zberu, uzatvorenia existujúcich odpadových zariadení, dodatočnej infraštruktúry odpadových zariadení v súlade s článkom 16 a v prípade potreby súvisiacich investícií;

d)

v prípade potreby dostatočné informácie o lokalizačných kritériách pre určenie miesta a o kapacite budúcich zariadení na zneškodňovanie odpadu alebo hlavných zariadení na zhodnocovanie odpadu;

e)

všeobecné politiky odpadového hospodárstva vrátane plánovaných technológií a metód nakladania s odpadom alebo politiky pre konkrétne problémy riadenia súvisiace s odpadom.

a)

organizačné aspekty týkajúce sa nakladania s odpadom vrátane opisu prideľovania zodpovedností verejným a súkromným subjektom, ktoré nakladajú s odpadom;

b)

vyhodnotenie užitočnosti a vhodnosti využívania ekonomických a iných nástrojov pri riešení rôznych problémov spojených s odpadom, pričom sa zohľadní potreba zachovať hladké fungovanie vnútorného trhu;

c)

využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo na konkrétnu skupinu spotrebiteľov;

d)

miesta s históriou zneškodňovania kontaminovaného odpadu a opatrenia na ich rekultiváciu.

a)

článok 10 ods. 4 smernice 75/439/EHS sa nahrádza takto:

„4.   Referenčnú metódu merania na určenie obsahu PCB/PCT v odpadových olejoch stanoví Komisia. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (28).

b)

smernica 91/689/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

c)

smernica 2006/12/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/31

(1)

Listom z 21. decembra 2006 Nemecko notifikovalo Komisii štátnu pomoc na podporu vzdelávania pre DHL.

(2)

Listom z 27. júna 2007 oznámila Komisia Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vzhľadom na pomoc pre DHL. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Nemecko predložilo svoje pripomienky v liste z 26. septembra 2007.

(3)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Spoločnosť DHL oznámila svoje pripomienky listom z 15. októbra 2007 a spoločnosť UPS Deutschland listom z 26. októbra 2007. Príslušné pripomienky boli Nemecku predložené listom zo 16. novembra 2007, resp. 20. novembra 2007. Nemecko odpovedalo listom zo 14. decembra 2007. Dňa 12. februára 2008 a 5. júna 2008 si Komisia formou e-mailu vyžiadala dodatočné informácie. Nemecko odpovedalo listom zo 14. februára 2008, 31. marca 2008 a 17. júna 2008.

(4)

Spoločnosť DHL na základe svojho celosvetového obratu, ktorý v roku 2005 dosiahol výšku 18,2 miliárd EUR, patrí k vedúcim poskytovateľom služieb expresnej prepravy balíkov. DHL je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Deutsche Post AG.

(5)

Spoločnosť DHL vybudovala na letisku Lipsko-Halle v Nemecku nové centrum pre doručovanie a leteckú dopravu nákladu, ktoré malo byť uvedené do prevádzky koncom októbra 2007. Celkové investičné náklady na tento projekt boli 250 miliónov EUR. V apríli 2004 získala spoločnosť DHL regionálnu pomoc vo výške približne 70 miliónov EUR, ktorú Komisia schválila ako pomoc N 608/2003 s maximálnou intenzitou 28 %.

(6)

Centrum pre doručovanie a leteckú dopravu nákladu prevádzkujú obidve spoločnosti, ktoré sú príjemcami pomoci, DHL Hub Leipzig GmbH (ďalej len „DHL Hub“) a European Air Transport Leipzig GmbH (ďalej len „DHL EAT“), pričom obidve sú prostredníctvom iných dcérskych spoločností vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Deutsche Post AG. DHL Hub poskytuje pozemnú obsluhu v súvislosti s leteckou nákladnou dopravou a DHL EAT je zodpovedná za technickú kontrolu lietadiel DHL.

(7)

Obidve spoločnosti DHL Hub a DHL EAT majú sídlo v podporovanej oblasti definovanej podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(8)

V logistickom centre vykonáva DHL všetky služby pozemnej obsluhy, ako aj predletové kontroly a kontroly na odbavovacej ploche týkajúce sa všetkých prichádzajúcich a odchádzajúcich lietadiel. Cieľom spoločnosti je postupne zamestnať v týchto pracovných oblastiach približne 1 500 osôb a poskytnúť im príslušné vzdelanie. Uvedená pomoc sa však vzťahuje len na vzdelávacie opatrenia pre 485 zamestnancov.

(9)

Nemecko oznámilo priame dotácie na vzdelávacie opatrenia vo výške 7 753 307 EUR, pričom ich rovnakým dielom poskytnú Slobodný štát Sasko a spolková krajina Sasko-Anhaltsko.

(10)

Vzdelávacie opatrenia, ktoré DHL plánuje, vykonajú DHL Hub (320 zamestnancov) a DHL EAT (165 zamestnancov) (3).

(11)

V prípade kvalifikačných opatrení, ktoré poskytuje DHL Hub, ide predovšetkým o opatrenia týkajúce sa všeobecného vzdelávania, prostredníctvom ktorých by mali zamestnanci získať poznatky a schopnosti na vykonávanie určitých činností. Vzdelávanie zahŕňa teoretickú časť a sprostredkovanie praktických zručností priamo na pracovisku. Vzdelávacie opatrenia poskytované spoločnosťou DHL Hub sa zameriavajú na celkovo 320 zamestnancov na nasledujúcich pracovných pozíciách:

Tabuľka 1

(12)

Medzi hlavné úlohy pracovníkov pozemnej obsluhy patrí včasné naloženie a vyloženie lietadiel, obsluha a riadenie tzv. „zariadení v rámci pozemných služieb (Ground Service Equipment)“, odovzdanie letových dokumentov, vyhotovenie správ, ako aj komunikácia s pilotmi a orgánmi letiska.

(13)

Vzdelávanie pracovníkov pozemnej obsluhy (Ramp Agent) je zložené z 19 kurzov vrátane praktickej časti a trvá 77 dní, z toho 47 na pracovisku. Vzdelávacie opatrenie sa zameriava na pracovné sily s ukončeným vzdelaním, ktoré nesúvisí s predmetným vzdelávacím opatrením. Teoretická časť sa uskutoční pred začatím prevádzky Hub. Vzdelávanie zahŕňa aj kurz s názvom „Unit load device build up“, ktorý sa považuje za opatrenie týkajúce sa špecifického vzdelávania, pretože sa bude týkať konštrukcie určitých kontajnerov, ktoré používa len DHL. Všeobecné vzdelávanie zahŕňa okrem iného:

(14)

Vnútroštátne a európske právne predpisy v zásade nestanovujú minimálny počet pracovníkov, ani špecifické požiadavky na vzdelanie alebo osvedčenia o spôsobilosti vykonávať činnosť ako Ramp Agent II. Nemecko však uviedlo, že podľa platných ustanovení sú všetci zamestnanci povinní absolvovať päť plánovaných kurzov (okrem iného protipožiarnu ochranu, prvú pomoc, zaobchádzanie s nebezpečným nákladom a bezpečnostné predpisy na odbavovacej ploche) (5) a že určitý minimálny počet zamestnancov (približne 70) musí absolvovať dodatočné kurzy vrátane príslušného vzdelávania na pracovisku, napríklad manipuláciu s dverami nákladného priestoru a tie kurzy všeobecného vzdelávania, ktoré sú spojené so získaním osvedčenia o spôsobilosti. Príslušne vyškolení zamestnanci by mohli potom so svojimi vedomosťami oboznámiť kolegov prostredníctvom krátkych školení.

(15)

Nemecko oznámilo, že aj zadanie zákazky subdodávateľovi je možné a predložilo príslušnú analýzu nákladov.

(16)

Činnosť bezpečnostných pracovníkov zahŕňa kontrolu osôb a nákladu s cieľom zaistiť bezchybnú prevádzku. Vzdelávanie bezpečnostných pracovníkov má len všeobecný obsah:

(17)

Vzdelávacie opatrenia sú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi. DHL plánuje pre všetkých zamestnancov bezpečnostnej služby komplexné bezpečnostné vzdelávanie, ktoré však v prípade neposkytnutia štátnej pomoci ostane obmedzené na minimum, t. j. na všeobecné technické bezpečnostné školenie. Aj tu sa predpokladá, že zvyšné všeobecné bezpečnostné školenia sa ponúknu len obmedzenému počtu zamestnancov, ktorí potom so svojimi poznatkami oboznámia ďalších spolupracovníkov.

(18)

Aj v tomto prípade je podľa Nemecka možné alternatívne zadanie zákazky subdodávateľovi, pričom výška súvisiacich nákladov bude približne o [(15 – 30 %)] (6) nižšia ako personálne náklady DHL.

(19)

Vzdelávanie operatívnych riadiacich pracovníkov na strednom stupni sa zameriava na zamestnancov celého logistického centra. Podľa pochopenia Komisie prejdú najprv vyššie uvedenými vzdelávacími opatreniami, a potom získajú poznatky týkajúce sa tej oblasti, ktorú budú riadiť. Vzdelávacie opatrenia zahŕňajú oblasti ako pracovné právo, základy komunikácie, personálny manažment a riadenie konfliktov, cudzie jazyky a budovanie tímu.

(20)

Činnosti spoločnosti DHL EAT sa týkajú predovšetkým údržby lietadla pred letom. Vzdelávacie opatrenia u DHL EAT sa zameriavajú na celkovo 165 zamestnancov a týkajú sa týchto činností:

Tabuľka 2

(21)

V notifikácii Nemecko predložilo prehľad oprávnených nákladov, ktorý sa tiež uvádza v rozhodnutí o začatí konania. Výška celkových oprávnených nákladov v rámci vzdelávacieho projektu je [(10 – 15)] miliónov EUR a výška plánovanej pomoci je 7 753 307 EUR.

(22)

Konanie vo veci formálneho zisťovania sa začalo, pretože Komisia mala pochybnosti, či pomoc na podporu vzdelávania je zlučiteľná so spoločným trhom.

(23)

Komisia vyjadrila svoje pochybnosti týkajúce sa predovšetkým otázky, či je pomoc na realizáciu projektu vzdelávania skutočne nevyhnutná. Poukázala na skutočnosť, že pomoc na podporu vzdelávania je možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, len ak nie je bezprostredne potrebná na prevádzkovú činnosť príjemcu pomoci. V tejto súvislosti Komisia odkázala na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax (7). Komisia mala dôvod predpokladať, že príjemca pomoci by musel svojim zamestnancom aspoň do určitej úrovne aj bez pomoci poskytnúť porovnateľné vzdelávanie.

(24)

Po prvé, spoločnosť DHL zjavne investovala do logistického centra značné finančné prostriedky a chcela ho tiež uviesť do prevádzky. Nemecko potvrdilo, že zamestnanci z Belgicka neboli zásadne ochotní presunúť sa do Nemecka. Spoločnosť DHL preto musela prijať nových zamestnancov, aby mohla začať prevádzku.

(25)

Po druhé, na prevádzku logistického centra sa považovalo za nevyhnutné určité, z veľkej časti špecifické vzdelávanie zamestnancov, ktoré muselo zahŕňať nasledujúce oblasti:

(26)

Po tretie, Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že DHL by mohla na miestnom alebo európskom pracovnom trhu získať nevyhnutný počet pracovných síl s vyššie uvedenou kvalifikáciou.

(27)

Po štvrté, Komisia vyjadrila pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že získanie už kvalifikovaných odborníkov by bolo vhodnou alternatívou k vnútropodnikovému vzdelávaniu. Komisia vychádzala z predpokladu, že DHL musí v každom prípade uskutočniť aspoň špecifické vzdelávanie a bezpečnostné školenie, pretože nie je možné, aby špecifické technické vzdelávanie sprostredkovali externí školitelia a DHL musí dokázať, že uskutočnila primerané bezpečnostné školenie.

(28)

Po piate, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by DHL mohla skutočne vynechať niektoré kurzy zo vzdelávacieho balíka, najmä ak sa v notifikácii najmä v súvislosti s pracovníkmi pozemnej obsluhy navrhuje, aby aj osoby, ktoré už majú príslušné osvedčenie spôsobilosti, ešte raz absolvovali celé školenie. Navyše nebolo jasné, či je skutočne možné vyškoliť len obmedzený počet zamestnancov, keďže by to mohlo ovplyvniť plynulú prevádzku. Okrem toho DHL vedome zamestnala všetkých zamestnancov s cieľom vzdelávať ich, takže by nemalo význam plánované vzdelávanie vynechať a platiť zamestnancov, ktorí by sa nevenovali žiadnej činnosti.

(29)

Po šieste, Komisia spochybnila tvrdenie spoločnosti DHL, že ak by nezískala pomoc, zadala by rôzne služby externým podnikom, aby sa vyhla plánovaným vzdelávacím opatreniam, pretože na jednej strane by aj v tomto prípade boli niektoré druhy vzdelávania zahrnuté pod písmenami a), b) a d) dodatočne nevyhnutné a na druhej strane je celá investícia DHL do letiska Lipsko-Halle zameraná na realizáciu všetkých služieb expresnej prepravy balíkov prostredníctvom vlastných zamestnancov a, ako sa Komisia na základe dohovoru s nemeckými orgánmi domnieva, dokonca na ponúknutie týchto služieb iným konkurentom činným na tom istom letisku.

(30)

Naopak, s výnimkou jedného bodu Komisia nepochybuje o tom, že náklady na podporu vzdelávania boli v zásade správne vypočítané. Jediné námietky Komisie sa týkajú skutočnosti, že väčšia časť vzdelávania sa mala uskutočniť na pracovisku, čím by sa prípadne odrátala ako produktívne hodiny v nákladoch pre účastníkov vzdelávania.

(31)

Nemecko uvádza, že notifikovaná pomoc na podporu vzdelávania spĺňa všetky požiadavky zlučiteľnosti stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (8). Po prvé, Nemecko dostatočne preukázalo, že v rámci vzdelávania na pracovisku nevznikli žiadne produktívne hodiny.

(32)

Po druhé, Nemecko popiera, že Komisia je oprávnená v dotknutom prípade uplatniť kritérium nevyhnutnosti, pretože by tým porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Pre tento nový prístup neexistuje žiadny právny základ a odporuje príslušným právnym predpisom ES, prípadne rozhodovacej praxi Komisie.

(33)

Nemecko uvádza, že v odôvodnení 11 nariadenia (ES) č. 68/2001 sú uvedené tri kritériá, podľa ktorých sa má posúdiť, či sa má pomoc obmedziť na nevyhnutné minimum: typ poskytovaného vzdelávania, veľkosť podniku a jeho geografická poloha. Na základe týchto troch kritérií sa rozhodne, či by mala pomoc stimulačný účinok a či by bola primeraná. Podľa rámca Spoločenstva na podporu vzdelávania (9) by nebol stimulačný účinok zahrnutý len v prípade pomoci na podporu špecifického vzdelávania v prospech veľkých podnikov mimo regiónov definovaných podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Keďže viac ako 80 % notifikovaného projektu vzdelávania pozostáva z opatrení týkajúcich sa všeobecného vzdelávania a týka sa podniku v regióne definovanom podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, stimulačný účinok pomoci na podporu vzdelávania je daný. Navyše sa pri notifikovanej pomoci neprekročí maximálna prípustná intenzita pomoci, takže pozitívne účinky pomoci na vzdelávanie stoja v primeranom pomere k narúšaniu hospodárskej súťaže, a tým je kritérium proporcionality splnené.

(34)

Po tretie, Nemecko zdôrazňuje, že Komisia je aj pri posúdení projektu, ktorý podlieha notifikačnej povinnosti, viazaná na kritériá zlučiteľnosti uvedené v odôvodnení 32. Nemecko tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa neuplatňovali rozličné kritériá zlučiteľnosti na pomoc, ktorá je oslobodená od notifikačnej povinnosti, a na pomoc, ktorá prekročí hranicu 1 milión EUR a musí byť notifikovaná. Posúdenie projektu, ktorý podlieha notifikačnej povinnosti, nesmie byť prísnejšie ako posúdenie projektu bez notifikačnej povinnosti. Takže pomoc na podporu vzdelávania je zlučiteľná so spoločným trhom, ak spĺňa všetky požiadavky uvedené v nariadení (ES) č. 68/2001. Túto interpretáciu potvrdzuje, podľa názoru Nemecka, mnohoročná rozhodovacia prax Komisie, napríklad vo veci Volvo Gent (10). Nemecko zdôrazňuje, že Komisia by mala tiež vziať do úvahy, že projekt vzdelávania DHL spĺňa požiadavky stanovené v rozhodnutí Webasto (11).

(35)

Po štvrté, uplatňovanie rozličných kritérií posúdenia porušuje zásadu právnej istoty a rovnakého zaobchádzania.

(36)

Po piate, Nemecko tvrdí, že rozhodnutia Komisie vo veci Ford Genk a GM Antwerp o poskytnutí pomoci nie sú vhodným precedensom pre predmetný prípad, pretože v uvedených prípadoch išlo o iný skutkový stav. Keďže pomoc na podporu vzdelávania v obidvoch uvedených prípadoch bola plánovaná na zavedenie nového modelu alebo na ďalšie zamestnanie personálu, v prípade DHL je pomoc na podporu vzdelávania určená na vzdelávanie nových zamestnancov pre prevádzku novovybudovaného logistického centra. Projekt DHL sa od obidvoch uvedených prípadov odlišuje v týchto bodoch: Viac ako 80 % vzdelávacích opatrení DHL tvorí všeobecné technické vzdelávanie. Podnik má sídlo v regióne definovanom podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Zámerom DHL bolo vytvoriť nové pracovné miesta prostredníctvom vybudovania logistického centra. V porovnaní s automobilovým priemyslom netrpí letecký priemysel nadbytkom kapacít, ale vykazuje vysokú mieru rastu.

(37)

Po šieste, Nemecko poskytuje dodatočné informácie týkajúce sa otázok predložených v rozhodnutí o začatí konania. Nemecko uvádza, že v príslušných právnych predpisoch sú stanovené minimálne normy týkajúce sa stupňa vzdelávania. V týchto právnych predpisoch však nie je stanovený minimálny počet odborne vzdelaných zamestnancov, ktorých musí podnik prijať. Nemecko zároveň uvádza počet zamestnancov potrebných na začatie prevádzky logistického centra a konštatuje, že odborné vzdelávanie ďalších zamestnancov by presahovalo nevyhnutnú mieru vzhľadom na podmienky podniku. Na základe štúdie externého poradcu v oblasti vzdelávania, ktorú predložilo Nemecko, by mohla spoločnosť DHL bez problémov začať prevádzku logistického centra na mieste Lipsko-Halle s nižším počtom odborne vzdelaných zamestnancov, ako sa predpokladalo v notifikovanom projekte vzdelávania.

(38)

Príjemca pomoci spoločnosť DHL tiež predložila pripomienku, v ktorej podobne ako Nemecko tvrdí, že Komisia sa pri svojom posúdení zlučiteľnosti odchýlila od svojej všeobecnej rozhodovacej praxe týkajúcej sa predchádzajúcich prípadov. Notifikovaná pomoc pritom spĺňa všetky kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 68/2001. Tento prístup porušuje zásadu právnej istoty a rovnakého zaobchádzania, podľa ktorých nie je možné postupovať inak ako v predchádzajúcich rozhodnutiach o pomoci na vzdelávanie, v ktorých nebola dôkladne preskúmaná otázka nevyhnutnosti. Navyše rozhodnutia vo veci Ford Genk a GM Antwerp neodrážajú všeobecnú rozhodovaciu prax, pretože tieto prípady boli zostavené inak a skutkový stav nie je možné preniesť na prípad DHL v Lipsku. Namiesto toho DHL poukazuje na základné kritériá, ktoré v júni 2006 stanovila Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení pomoci na podporu vzdelávania v prospech spoločnosti Webasto, na základe ktorých je nevyhnutné zosúladiť projekt vzdelávania DHL so spoločným trhom. Nakoniec DHL opakovane uvádza, že odlišný postup v prípade notifikovaného projektu vzdelávania spôsobí neprípustné znevýhodnenie DHL.

(39)

Okrem toho DHL poskytuje dodatočné informácie týkajúce sa otázok predložených v rozhodnutí Komisie o začatí konania. Po prvé, príslušné vnútroštátne, európske a medzinárodné právne predpisy stanovujú len obsahové požiadavky týkajúce sa vzdelávania a kvalifikácie zamestnancov v oblasti zaobchádzania s leteckým nákladom a lietadlami, nestanovujú však minimálny počet zamestnancov. Po druhé, plánované odborné vzdelávanie by neslúžilo len na splnenie právnych požiadaviek, ale presahovalo by predpísanú úroveň. V súvislosti so všetkými opatreniami, ktoré presiahnu právne požiadavky, je možné uvažovať o alternatívach (napr. outsourcing a zadanie zákazky subdodávateľovi). Keďže tieto alternatívy sú len možnými variantmi, DHL si neobjednala žiadnu analýzu nákladov, ktorá by zahŕňala náklady na každopádne nevyhnutné povinné a/alebo minimálne vzdelávanie, a zároveň preukázala dodatočné náklady na zadanie zákazky subdodávateľovi a/alebo získanie už odborne vzdelaných pracovných síl. DHL nemá tiež žiadne informácie o úrovni vzdelávania v danej oblasti.

(40)

Navyše UPS, konkurenčná spoločnosť DHL, predložila pripomienky, v ktorých podporuje názor Komisie. Po prvé, UPS uvádza, že v prípade zamestnania nových pracovných síl pre DHL Hub a DHL EAT je v každom prípade nevyhnutné realizovať určité odborné vzdelávanie a zaškolenie. Odborné vzdelávanie je tak do určitej miery nevyhnutné a podnik ho musí realizovať aj bez pomoci.

(41)

Po druhé, UPS tvrdí, že podľa príslušných vnútroštátnych a európskych právnych predpisov je DHL povinná ponúknuť minimálne školenie svojim zamestnancom, napríklad v súvislosti s oprávnenými zamestnancami. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (12) je nevyhnutné, aby príslušný úrad (v danom prípade Luftfahrt-Bundesamt), vymenoval, splnomocnil a uznal oprávneného zástupcu. Spolkový úrad Luftfahrt-Bundesamt preto prijal usmernenia a vydal vzorový plán vzdelávania, v ktorom sú stanovené predpísané školenia. Povinné vzdelávanie zamestnancov DHL EAT je určené nariadením Komisie (ES) č. 2042/2003 z 20. novembra 2003 o zachovaní letovej spôsobilosti lietadiel a leteckých výrobkov, častí a zariadení a o schvaľovaní organizácií a personálu zapojených do týchto činností (13). Po tretie, DHL získala regionálnu pomoc na vytvorenie nových pracovných miest, takže sa nepredpokladá, že by DHL neuskutočnila školenia, prijala menší počet zamestnancov a namiesto toho sa rozhodla pre zadanie zákazky subdodávateľovi alebo outsourcing.

(42)

Komisia sa domnieva, že za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa považuje opatrenie, ktoré je poskytnuté vo forme dotácie zo štátnych prostriedkov. Uvedené opatrenie je selektívne, pretože sa obmedzuje na DHL. Selektívna dotácia predstavuje riziko narúšania hospodárskej súťaže, pretože zvýhodňuje DHL voči ostatným konkurentom, ktorí nezískali žiadnu podporu. Nakoniec je potrebné konštatovať, že na trhu s poskytovateľmi expresných služieb, na ktorom DHL patrí medzi vedúce podniky, je intenzívnejší obchod medzi členskými štátmi.

(43)

Nemecko žiada o poskytnutie pomoci na základe nariadenia (ES) č. 68/2001.

(44)

Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 68/2002 nie je pomoc, ktorej výška poskytnutá jednému podniku na jediný projekt vzdelávania prevýši výšku 1 milión EUR, oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia konštatuje, že plánovaná pomoc predstavuje 7 753 307 EUR a bude vyplatená jednému podniku a že vzdelávacie opatrenia predstavujú jediný projekt. Podľa Komisie je teda pre plánovanú pomoc notifikačná povinnosť nevyhnutná a Nemecko si túto povinnosť splnilo.

(45)

Odôvodnenie 16 nariadenia (ES) č. 68/2001 potvrdzuje zámer, ktorý je základom článku 5, a odôvodňuje, že nie je možné oslobodiť uvedenú pomoc: „je vhodné, aby veľké čiastky pomoci ďalej podliehali individuálnemu hodnoteniu Komisiou predtým, ako sa uvedú do používania.“

(46)

Pri posudzovaní individuálnej pomoci na podporu vzdelávania, ktorá nie je oslobodená podľa nariadenia (ES) č. 68/2001, musí Komisia v súlade so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami (14) vykonať individuálne posúdenie (15) na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES skôr, než môže prípadné poskytnutie pomoci schváliť. Pri tomto individuálnom posudzovaní sa však Komisia analogicky opiera o zásady nariadenia (ES) č. 68/2001. To znamená predovšetkým, že skúma, či sú splnené formálne kritériá oslobodenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia a či je pomoc nevyhnutná ako stimul, aby príjemca uskutočnil vzdelávacie opatrenia.

(47)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania preskúmala, či notifikovaný projekt spĺňa požiadavky týkajúce sa oslobodenia podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 68/2001.

(48)

V prvom rade je potrebné konštatovať, že uvedená intenzita pomoci neprekračuje stropy stanovené v článku 4 ods. 2 príp. 3 nariadenia (ES) č. 68/2001 vo výške 35 % pre špecifické vzdelávanie (35 % z […] = [(ca. 5 – 25 %)]) a 60 % pre všeobecné vzdelávanie (60 % z […] = [(ca. 75 – 95 %)]). Keďže sídlom projektu je región definovaný podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, Nemecko môže zvýšiť stropy vo výške 25 % a 50 % o 10 percentuálnych bodov.

(49)

Po druhé, oprávnené náklady projektu sú v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 68/2001. Preskúmaním sa potvrdilo, že oprávnené personálne náklady účastníkov školenia sú zjavne obmedzené celkovou sumou ostatných oprávnených nákladov. Nemecko uviedlo, že väčšina vzdelávania sa síce uskutočňuje na pracovisku, neskrátili sa však žiadne produktívne hodiny.

(50)

Hlavným argumentom rozhodnutia o začatí konania bola skutočnosť, že vzdelávacie opatrenie je možné považovať za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, len ak nie je bezprostredne nevyhnutné na prevádzkovú činnosť príjemcu pomoci. Komisia konštatuje, že nevyhnutnosť pomoci je všeobecným kritériom zlučiteľnosti a prišla k tomuto záveru: Ak pomoc nevedie k realizácii viacerých opatrení, ako by k tomu došlo len na základe trhových síl, nie je možné očakávať, že pomoc bude mať pozitívne účinky vyrovnávajúce narušenie obchodu, takže ju nie je možné schváliť. Ak by podnik v každom prípade realizoval podporované opatrenia, teda najmä aj bez pomoci, nie je možné v prípade danej pomoci na podporu vzdelávania vychádzať z toho, že slúži na „podporu“ hospodárskeho rozvoja v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, alebo že podľa odôvodnenia 10 nariadenia (ES) č. 68/2001 prispieva k napraveniu nedokonalosti trhu, ktorá spôsobuje, že podniky vo všeobecnosti nedostatočne investujú do vzdelávania svojich zamestnancov (16). To sa netýka pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti podľa nariadenia (ES) č. 68/2001, v súvislosti s ktorou sa na prvý pohľad predpokladá, že bude využitá na podporu hospodárskeho rozvoja.

(51)

Skutočnosť, že Komisia skúma stimulačný účinok a v prípade vzdelávania stanoveného právnymi predpismi ho zamieta, predstavuje podľa Nemecka nový prístup, ktorý nie je v súlade s predpismi ES, vedome sa odchyľuje od doterajšej rozhodovacej praxe a znemožňuje poskytnutie pomoci na podporu vzdelávania na regionálno-politické účely. Komisia nesúhlasí s týmito argumentmi z nasledujúcich dôvodov.

(52)

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že pomoc na podporu vzdelávania sa skúma na základe nariadenia (ES) č. 68/2001 a v jeho odôvodnení 4 sa uvádza: „… toto nariadenie nemá dosah na možnosť členských štátov oznamovať pomoc vzdelávaniu. Takéto oznámenia Komisia posúdi najmä na základe kritérií určených v tomto nariadení alebo v súlade s použiteľnými smernicami a rámcami Spoločenstva, ak takéto smernice a rámce existujú.“

(53)

Navyše sa v odôvodnení 16 uvádza: „… je vhodné, aby veľké čiastky pomoci ďalej podliehali individuálnemu hodnoteniu Komisiou predtým, ako sa uvedú do používania. Čiže čiastky pomoci prevyšujúce stanovenú čiastku, ktorá by mala byť určená vo výške 1 000 000 EUR, sú vylúčené z oslobodenia umožneného v tomto nariadení a ďalej podliehajú požiadavkám článku 88 ods. 3 Zmluvy.“

(54)

Nakoniec sa v odôvodnení 4 uvádza: „Rámec o vzdelávacej pomoci by sa mal zrušiť dňom nadobudnutia platnosti tohto nariadenia, lebo jeho obsah nahrádza toto nariadenie.“

(55)

Keďže plánovaná pomoc prevýši 1 milión EUR, musí byť bezpochyby notifikovaná a Komisia ju musí schváliť. Navyše platí, že uvedená pomoc musí zásadne spĺňať kritériá oslobodenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 68/2001.

(56)

Nemecko však pochybuje o oprávnenosti Komisie preskúmať, či má pomoc stimulačný účinok. Podľa názoru Komisie zahŕňa pojem štátnej pomoci, a najmä kritérium nevyhnutnosti stimulačný účinok pomoci na príjemcu. Pre spoločný záujem nemôže byť prospešné, aby štát podporoval opatrenia (aj vzdelávanie), ktoré by príjemca pomoci realizoval aj bez poskytnutia pomoci. V súlade s nariadením (ES) č. 68/2001, Akčným plánom štátnej pomoci a rozsudkom o požiadavkách, podľa ktorých môže byť pomoc vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom, Komisia pri svojich nedávnych rozhodnutiach (Ford Genk, GM Antwerp) preskúmala predmetnú pomoc na podporu vzdelávania aj s tým cieľom, či obsahuje stimulačný účinok.

(57)

Nemecko na podporu svojho stanoviska uvádza po prvé, že je nevyhnutné posudzovať zlučiteľnosť pomoci, ktorá podlieha notifikačnej povinnosti, so spoločným trhom na základe kritérií ustanovených v nariadení a v tejto súvislosti cituje odôvodnenie 4 nariadenia (ES) č. 68/2001, v ktorom sa uvádza, že „takéto oznámenia Komisia posúdi najmä na základe kritérií určených v tomto nariadení“. Nemecko pritom neberie do úvahy, že výraz „najmä“ znamená, že individuálne posúdenie sa neobmedzuje na posúdenie pomoci v zmysle nariadenia (ES) č. 68/2001. Keďže v odôvodnení 16 sa dôrazne poukazuje na to, že je potrebné naďalej posudzovať príslušnú pomoc individuálne, je nesporné, že toto posúdenie sa neobmedzuje na kritériá uvedené v uvedenom nariadení a musí sa vykonať bezprostredne na základe článku 87 Zmluvy o ES.

(58)

Po druhé, Nemecko uvádza, že nariadenie (ES) č. 68/2001 je potrebné vysvetľovať vzhľadom na rámec Spoločenstva o vzdelávacej pomoci z roku 1998, ktorý bol uplatňovaný pred nadobudnutím platnosti uvedeného nariadenia a v ktorom boli stanovené kritériá, podľa ktorých bolo potrebné v prípade vysokých súm pomoci preskúmať, či existoval stimulačný účinok. Podľa rámca Spoločenstva existuje stimulačný účinok najmä vtedy, ak sa projekt vzdelávania realizuje v regióne definovanom podľa článku 87 ods. 3 písm. a) alebo c). Komisia nemôže uznať tento argument, pretože z odôvodnenia 4 nariadenia (ES) č. 68/2001 jednoznačne vyplýva, že rámec vzdelávacej pomoci sa zrušil nadobudnutím platnosti tohto nariadenia. Zámerom Komisie bolo nahradiť rámec nariadením (ES) č. 68/2001 a uvedené nariadenie tiež malo tento účinok. To vyplýva na jednej strane z iných jazykových znení, ktoré v odôvodnení 4 nariadenia (ES) č. 68/2001 jednoznačne uvádzajú, že rámec „sa zrušuje“, pretože jeho obsah „nahrádza toto nariadenie“. Na druhej strane sa táto skutočnosť výslovne uvádza aj v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie (17). Okrem toho v uvedenom nariadení nebude z rámca prevzatý právny predpoklad, že stimulačný účinok je daný, skôr sa vedome vo všeobecnej forme stanoví, že za určitých podmienok sa bude pomoc na podporu vzdelávania považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom (18). Ak by však podnik v každom prípade realizoval podporované opatrenia, a to aj bez pomoci, táto pomoc potom nemá žiadny stimulačný účinok.

(59)

Po tretie, Nemecko, a najmä príjemcovia pomoci tvrdia, že dodatočné posúdenie nevyhnutnosti pomoci na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES by znamenalo, že celé nariadenie (ES) č. 68/2001 je v protiklade k tomuto ustanoveniu Zmluvy. Pritom je zjavne dané, že nevyhnutnosť pomoci sa neposudzuje. Komisia sa nemôže riadiť ani týmto argumentom, pretože sa pritom zjavne neberie do úvahy, že pri sumách pomoci nižších ako 1 milión EUR, ktoré spĺňajú kritériá uvedeného nariadenia, sa predpokladá, že je splnené aj kritérium nevyhnutnosti.

(60)

Po štvrté, Nemecko tvrdí, že Komisia sa odchýlila od svojich postupov v predchádzajúcich prípadoch, v ktorých neposudzovala existenciu stimulačného účinku. To je nepopierateľné. Komisia však vysvetľuje, že na základe dôkladnejšieho hospodárskeho prístupu zmenila svoj postup. Táto zmena sa uskutočnila v rámci dôkladného posudzovania pomoci vo veciach Ford Genk a GM Antwerp, pri ktorých sa výslovne poukázalo na nový prístup. Nemecko napriek tomu tvrdí, že postup Komisie nebol koherentný, pretože po začatí konania vo veci formálneho zisťovania vo veci Ford Genk vydala rozhodnutie minimálne v dvoch prípadoch, a síce BMW Österreich (vec N 304/2005) (19) a Webasto (vec N 653/2005), bez príslušného posúdenia alebo na základe nejakého iného posúdenia. Komisia však poukazuje na skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli vydané bez dôkladného posúdenia a pred uzavretím prvého z dvoch vyššie uvedených dôkladných posúdení, pri ktorých Komisia prešla k odlišnému prístupu. Je nepopierateľné, že Komisia môže zlepšiť a zmeniť svoj postup posudzovania, pokiaľ na to existujú dôvody. Tak to bolo vo veci Ford Genk a GM Antwerp, ale nie v predchádzajúcich prípadoch poskytnutia pomoci. Komisia tak mohla pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci Ford Genk ďalej vychádzať zo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe.

(61)

Po piate, Nemecko a príjemca pomoci nesúhlasia s tým, aby sa Komisia odvolávala na veci Ford Genk a GM Antwerp, pretože ich skutkový stav bol iný ako v prípade DHL. Komisia sa mala opierať skôr o rozhodnutie vo veci Webasto. V žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že v prípade pomoci spoločnosti DHL by sa malo postupovať inak, pretože sa netýka automobilového odvetvia ako obidva uvedené prípady. Aj rozhodnutie vo veci Webasto, na ktoré sa odvoláva Nemecko a príjemcovia pomoci, sa týka automobilového odvetvia. Jediný rozdiel je možno ten, že prvé dva prípady sa týkali existujúcich prevádzok, zatiaľ čo prípady DHL a Webasto sa týkajú novozriadených prevádzok. Komisia nemôže pochopiť, že kým v prvých dvoch prípadoch každá podpora opatrení, ktoré by boli aj tak realizované, nesporne predstavuje prevádzkovú pomoc, naproti tomu v novozriadenej prevádzke by v prípade vzdelávacích opatrení, ktoré by boli aj tak realizované, nešlo o prevádzkovú pomoc. Aj v tomto prípade získa podnik podporu na opatrenia, ktoré by musel rozhodne realizovať.

(62)

Okrem toho, v prípade novozriadenej prevádzky nie je možné zdôvodniť vzdelávacie opatrenia, ktoré by boli aj tak realizované, odôvodneniami, ktoré sú základom poskytnutia regionálnej pomoci, pretože regionálne nedostatky sa vyrovnávajú prostredníctvom regionálnej investičnej pomoci a nie prostredníctvom pomoci na podporu vzdelávania. Nemecko v tejto súvislosti tvrdí, že nádej na získanie štátnej pomoci na nevyhnutné a komplexné vzdelávanie hralo rozhodujúcu úlohu pri konečnom rozhodovaní DHL o premiestnení sídla. Komisia však zastáva názor, že v Európskej únii je bežné, že podniky rozhodujú o sídle a jeho premiestnení v snahe znížiť náklady a zvýšiť rentabilitu. Podniky, ktoré zamýšľajú premiestniť svoju prevádzku, berú často do úvahy viaceré konkurujúce sídla v rôznych členských štátoch. Rozhodnutie týkajúce sa sídla sa neriadi len podľa očakávaných prevádzkových nákladov (vrátane nákladov na vzdelávanie nových zamestnancov, ktorí často nemajú príslušné vzdelanie) a iných hospodárskych výhod a nevýhod (napr. miestne predpisy týkajúce sa prevádzkovej doby), ale v určitej miere aj podľa možnosti získať štátne dotácie (t. j. regionálnu pomoc). Komisia sa nemôže riadiť uvedeným argumentom, pretože pomoc na podporu vzdelávania sa na rozdiel od regionálnej investičnej pomoci nezameriava na to, aby ovplyvnila rozhodnutie týkajúce sa sídla, ale aby vyrovnala nedostatočné investície do vzdelávacích opatrení Spoločenstva. Nízka úroveň kvalifikácie v regióne je regionálny problém, ktorý sa má riešiť prostredníctvom regionálnej investičnej pomoci.

(63)

Na základe uvedených informácií prišla Komisia k záveru, že DHL by rozhodne musela realizovať väčšinu vzdelávacích opatrení pre svojich zamestnancov, teda aj bez pomoci. To v podstate vyplýva z dvoch konštatovaní, ktoré sú vysvetlené ďalej. Po prvé, vzdelávanie zamestnancov je nevyhnutné pre začatie prevádzky logistického centra, a po druhé, vzdelávacie opatrenia sú z veľkej časti stanovené právnymi predpismi.

(64)

V súvislosti s nevyhnutnosťou vzdelávacích opatrení je potrebné konštatovať, že premiestnenie DHL na letisko Lipsko-Halle (Nemecko) má podobný význam ako založenie nového podniku, pretože DHL musí zamestnať nových zamestnancov na začatie prevádzky. Prevádzkové požiadavky môžu byť zjavne splnené tromi spôsobmi: DHL môže zamestnať nových zamestnancov, ktorých musí zaškoliť; DHL môže zamestnať už zaškolených odborníkov; alebo ak by nebol dostatok príslušných odborníkov, DHL môže zadať určité služby subdodávateľom.

(65)

Nemecko nepredložilo žiadne doplňujúce informácie s cieľom rozptýliť pochybnosti Komisie týkajúce sa možností DHL zamestnať dostatok zaškolených zamestnancov pre svoje nové sídlo. Nemecko skôr potvrdilo, že zamestnanci z Bruselu, doterajšieho sídla DHL, zásadne nie sú ochotní premiestniť sa do Nemecka. DHL navyše nedokázala, že na miestnom alebo európskom pracovnom trhu bude môcť získať na prevádzku nevyhnutný počet zaškolených pracovných síl. Na miestnom pracovnom trhu zjavne nie sú k dispozícii príslušne vzdelané pracovné sily a zdá sa, že aj na európskom trhu pre služby leteckej dopravy je relatívne problematické nájsť príslušné pracovné sily.

(66)

Okrem toho Nemecko nepodložilo presvedčivo argument DHL, že bez poskytnutia pomoci budú viaceré služby zadané miestnym podnikom, a teda plánované vzdelávacie opatrenia sa môžu zrušiť. Nemecko tiež nedokázalo, že na letisku Lipsko sú k dispozícii príslušní poskytovatelia služieb. Keďže, po prvé, aj v prípade zadania zákazky subdodávateľom by boli potrebné niektoré vzdelávacie opatrenia a, po druhé, celá investícia DHL na letisku Lipsko-Halle sa zameriava práve na skutočnosť zvládnuť všetky služby expresnej dopravy balíkov s vlastnými zamestnancami a dokonca ponúknuť tieto služby iným konkurentom činným na tom istom letisku, Komisia prišla k záveru, že zadanie zákazky subdodávateľom nie je vhodné pre podnikateľský plán a spôsobilo by dodatočné náklady.

(67)

Nemecko navyše tvrdí, že DHL vytvára nové pracovné miesta v regióne definovanom podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES, takže by tu nešlo len o prevádzkovú pomoc, ako v prípade výrobcu automobilov v Belgicku, ale o pomoc novozriadenej prevádzke, ktorá nemá k dispozícii dostatok kvalifikovaných pracovných síl. Komisia musí tento argument odmietnuť, pretože DHL by musela v každom prípade a nezávisle od nového sídla realizovať vzdelávacie opatrenia v novej prevádzke mimo Bruselu.

(68)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, je väčšina vzdelávacích opatrení nevyhnutná podľa vnútroštátnych alebo európskych právnych predpisov. Keďže služby, ktoré poskytuje DHL, prirodzene predstavujú značné bezpečnostné riziko, platia preto na základe príslušných právnych predpisov pre zaobchádzanie s nákladom, ako aj kontroly a technické inšpekcie lietadiel, určité minimálne normy a bezpečnostné požiadavky.

(69)

To platí pre vzdelávacie opatrenia v oblasti predletovej kontroly a kontroly na rampe, ktoré sú určené pre mechanikov a technikov spoločnosti DHL EAT. Podľa nariadenia (ES) č. 2042/2003 musia zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú na údržbe lietadiel, vlastniť licenciu na vydávanie osvedčenia o uvoľnení do prevádzky. Požiadavky na udelenie takejto licencie stanovuje uvedené nariadenie a vzťahujú sa na rozsah a obsah príslušných vzdelávacích opatrení.

(70)

Plánované vzdelávacie opatrenia sú v súlade s uvedenými právnymi predpismi a týkajú sa dvoch skupín profesií: letecký mechanik s licenciou na vydanie osvedčenia o uvoľnení do prevádzky (CAT A) a letecký technik/mechanik s licenciou na vydanie osvedčenie o uvoľnení do prevádzky (CAT B1). Vzdelávacie opatrenia pre tieto dve profesijné skupiny zahŕňajú tieto moduly:

(71)

Všetky vzdelávacie opatrenia spoločnosti DHL EAT budú rozšírené o dni vzdelávania na pracovisku, ktoré jasne prevýšia počet pracovných dní, ktoré pripadnú na teoretickú časť.

(72)

Nemecko si uvedomuje, že DHL nemôže začať prevádzku bez primerane kvalifikovaného odborného personálu, ktorý disponuje zodpovednými licenciami. Keďže všetky plánované vzdelávacie opatrenia sú povinné podľa nariadenia (ES) č. 68/2001, nemecké orgány priznávajú, že DHL nemôže robiť škrty vo vzdelávacích opatreniach. Tvrdia však, že DHL bez pomoci neuskutoční vzdelávacie opatrenia, ale siahne po zamestnancoch konkurenčných spoločností, ktorí už vlastnia potrebnú licenciu, alebo sa rozhodne pre zadanie zákazky subdodávateľom.

(73)

Podľa analýzy nákladov, ktorú predložilo Nemecko, sú náklady na zadanie zákazky subdodávateľom nižšie ako personálne náklady, vrátane nákladov na vzdelávanie [približne [(5 – 20 %)] pre CAT A a približne [(10 – 30 %)] pre CAT B1]. Nemecko však nedokázalo, že príslušní poskytovatelia služieb vôbec existujú alebo sú k dispozícii.

(74)

V súvislosti so zamestnaním už zaškolenými pracovných síl konkurenčných spoločností je potrebné konštatovať, že Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že na európskom pracovnom trhu sú k dispozícii zaškolené a kvalifikované pracovné sily, ktoré by boli ochotné premiestniť sa na letisko Lipsko-Halle. Nemecko samo pripustilo, že na európskom pracovnom trhu pre služby leteckej dopravy chýbajú zaškolení a kvalifikovaní mechanici a technici.

(75)

Okrem toho Nemecko predložilo analýzu nákladov na kurzy angličtiny, ktoré DHL EAT navrhuje pre mechanikov a technikov. Nemecko tvrdí, že tu ide o všeobecné vzdelávanie, ktoré vyplýva z predpísaného vzdelávania. Nemecko preto odhaduje oprávnené náklady na tieto kurzy na [(0,5 – 1)] milión EUR. Komisia však konštatuje, že v týchto kurzoch sa bude vyučovať technická angličtina. Po druhé poznamenáva, že technická kontrola lietadiel v praxi je normalizovaná v celej Európe, takže mechanici a technici DHL EAT musia ovládať technickú angličtinu. Okrem toho, podľa Komisie sú tieto kurzy technickej angličtiny zahrnuté v normalizovanom, predpísanom vzdelávacom programe. Komisia preto zastáva názor, že DHL by musela ponúknuť tieto kurzy technickej angličtiny v každom prípade, teda aj bez pomoci.

(76)

Na základe týchto konštatovaní Komisia prišla k záveru, že uvedené vzdelávacie opatrenia sú nielen stanovené právnymi predpismi, ale aj zároveň nevyhnutné pre plynulú prevádzku DHL EAT, a podnik ich uskutoční v každom prípade, teda aj bez pomoci. Komisia sa preto domnieva, že náklady na vzdelávanie mechanikov a technikov DHL EAT nie sú oprávnené.

(77)

Pracovníci pozemnej obsluhy sú poverení týmito úlohami: obsluha a riadenie zariadení v rámci pozemných služieb tzv. Ground Service Equipment; nakladanie a vykladanie leteckého nákladu; odovzdanie letových záznamov; vypracovanie správ a komunikácia s pilotmi a orgánmi letiska. V rámci notifikovaného projektu bude vyškolených 210 pracovníkov pozemnej obsluhy, pričom sa použijú oprávnené náklady vo výške [(2 – 3)] miliónov EUR.

(78)

Podľa nemeckých právnych predpisov smú pracovníci pozemnej obsluhy pracovať na odbavovacej ploche, ak boli zaškolení v oblastiach „zaobchádzanie s vybavením pozemných služieb“ (zákon o ochrane pri práci – Arbeitsschutzgesetz) a bezpečnosti (predpis BGV C 10 FBO) a sú držiteľmi preukazu na vysokozdvižné vozíky (zákon BGG 925 – Ausbildung und Beauftragung der Fahrer von Flurförderzeugen). Ďalej je nevyhnutné zaškoliť ich v oblasti zaobchádzania s nebezpečným nákladom a s tým spojenými rizikami (nariadenie o nebezpečnom náklade – Gefahrstoffeverordnung) Nakoniec musia pracovníci pozemnej obsluhy absolvovať tiež školenie týkajúce sa nebezpečného nákladu podľa predpisov o nebezpečnom náklade IATA.

(79)

Z odôvodnení 77 a 78 vyplýva, že vzdelávacie opatrenia v rámci notifikovaného projektu sú väčšinou stanovené právnymi predpismi: manipulácia so zariadeniami na posunovanie lietadiel, rozmrazovanie (základný kurz), rozmrazovanie (kurz na obnovenie vedomostí), vodičský preukaz pre odbavovaciu plochu, práca na odbavovacej ploche a príslušné právne predpisy; protipožiarne školenie; manipulácia s dverami nákladného priestoru; prvá pomoc, preukaz pre vysokozdvižné vozíky, IATA PK 7/8, zariadenia v rámci pozemných služieb (školenie o odbavovacích zariadeniach), riziká práce na odbavovacej ploche, bezpečnostné predpisy týkajúce sa odbavovacej plochy, bezpečnostné predpisy letiska. Kurz ULD-Build-up ako úvod do konštrukcie nákladných kontajnerov sa týka osobitne manipulácie s kontajnermi DHL.

(80)

Stanovené právnymi predpismi nie sú iba kurzy G25/41 lekárska prehliadka zamestnancov (4 z celkom 240 vzdelávacích hodín), DIN EN 9001:2000 kvalita a procesy, DIN EN 14001 manažment životného prostredia a organizačná štruktúra (8 z celkom 240 vzdelávacích hodín). Keďže Nemecko však zdôraznilo, že DHL chce sama poskytovať všetky služby spojené s prevádzkou logistického centra, dokonca ich chce ponúknuť konkurentom na letisku Lipsko-Halle, ale nedokázalo, že DHL by uvedené kurzy neponúkla bez pomoci, tieto kurzy patria do vzdelávacieho balíka pre zamestnancov DHL, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie plynulého začatia prevádzky logistického centra. Toto letecké logistické centrum je okrem Hongkongu (Čína) a Wilmingtonu (USA) celosvetovo najdôležitejším centrom DHL. Zdá sa, že najmä kurz „lekárskej prehliadky zamestnancov“ je nevyhnutný, pretože poskytuje personálu školenie o tom, ako rozoznať, či nejaký zamestnanec predstavuje riziko pre svoje pracovné prostredie, pretože plynulá prevádzka DHL predpokladá zabránenie a odstránenie nepredvídaného meškania. Podľa dostupných informácií môžu pracovníci pozemnej obsluhy, ktorí absolvovali uvedené školenie, posúdiť tiež všeobecnú profesijnú spôsobilosť budúcich zamestnancov. V súlade s hodnotiacim rámcom vysvetleným v odôvodnení 23 prišla Komisia k záveru, že vzdelávacie opatrenie síce nie je právnymi predpismi stanovené, je však nevyhnutné pre plynulú prevádzku centra, a preto ho DHL v každom prípade uskutoční. Kurz týkajúci sa noriem kvality síce tiež nie je stanovený právnymi predpismi, manažment spoločnosti Deutsche Post ho však označil za povinný pre všetky pobočky DHL. DHL oznámila, že vzhľadom na certifikáciu podľa normy DIN EN 9001 budú všetci zamestnanci DHL cielene zaškolení (20). Navyše poukazuje na skutočnosť, že certifikácia podľa DIN EN 14001 bude zavedená od júla 2008 (21). Z toho dôvodu sú jednoznačne nevyhnutné vzdelávacie opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, s cieľom splniť normy, o ktoré sa podnik usiluje vo svojej obchodnej stratégii a ktoré by boli realizované aj bez pomoci. Dcérske spoločnosti DHL vo svojej propagácii uvádzajú, že ich služby, ako dokazujú príslušné certifikáty DIN, spĺňajú najvyššie normy, takže spoločnosť DHL ako vedúci poskytovateľ služieb je jasne schopná zarátať tieto náklady v rámci svojej cenovej stratégie. Komisia sa preto domnieva, že DHL by realizovala uvedené vzdelávacie opatrenia aj bez pomoci.

(81)

Na základe týchto tvrdení prišla Komisia k záveru, že niektoré vzdelávacie opatrenia pre pracovníkov pozemnej obsluhy sú stanovené právnymi predpismi, iné sú však súčasťou stratégie kvality podniku, a teda všetky opatrenia bez výnimky sú nevyhnutné pre plynulú prevádzku centra a podnik by ich realizoval v každom prípade, teda aj bez pomoci. Komisia sa preto domnieva, že náklady na vzdelávanie pracovníkov pozemnej obsluhy nie sú oprávnené.

(82)

Táto oblasť sa riadi nariadením (ES) č. 2320/2002. Podľa paragrafu 8 – 9 nemeckého zákona o leteckej bezpečnosti je povinnosťou prevádzkovateľa letiska a leteckej spoločnosti zaškoliť svoj bezpečnostný personál a všetkých ostatných zamestnancov.

(83)

Kurzy, ktoré DHL zamýšľa uskutočniť pre bezpečnostné sily, zodpovedajú z veľkej časti obsahovo, ako aj vzhľadom na počet vzdelávacích hodín, vzdelávacím opatreniam, ktoré sú určené na vykonávanie nariadenia (ES) č. 2320/2002 podľa vzorového vzdelávacieho plánu pre zamestnancov kontroly leteckej bezpečnosti pre personálne kontroly a kontroly tovaru. Rovnako aj vzdelávací modul IATA PK 7/8 je určený na základe predpisov o zaobchádzaní s nebezpečným tovarom, ktoré sa v nemeckej legislatíve vykonávajú prostredníctvom NfL II-36/05. Podľa nemeckého zákona o ochrane pri práci je aj kurz prvej pomoci a protipožiarnej ochrany súčasťou povinného vzdelávania.

(84)

Len kurz na získanie vodičského preukazu pre odbavovaciu plochu a kurz kvality manažmentu (každý 8 hodín z celkového počtu viac ako 300 vzdelávacích hodín) sa ponúkajú dodatočne, t. j. nie sú právnymi predpismi stanovené. Keďže Nemecko zdôraznilo, že spoločnosť DHL chce sama poskytovať všetky služby spojené s prevádzkou logistického centra a nedokázalo, že DHL by uvedené kurzy nevykonala bez pomoci, Komisia zastáva názor, že sú súčasťou celkového vzdelávacieho balíka. Kurzy pre bezpečnostné sily DIN EN 9001:2000 a DIN EN 14001 sú bežnou obchodnou praxou spoločnosti Deutsche Post, a teda sú nevyhnutné pre všetkých zamestnancov DHL (pozri odôvodnenie 80). Zdá sa, že kurz na získanie vodičského preukazu pre odbavovaciu plochu je pre bezpečnostné sily rovnako nevyhnutný, pretože musia mať kedykoľvek prístup na rolovaciu dráhu a odbavovaciu plochu letiska. Bolo by nezmyselné ohroziť plynulú prevádzku logistického centra preto, lebo niektorý zamestnanec bezpečnostných síl by nemal prístup na odbavovaciu plochu (ako sa uvádza v odôvodnení 90 a nasledujúcich odôvodneniach, v tomto prípade je možné obmedziť vzdelávanie na určitý počet zamestnancov). V súlade s hodnotiacim rámcom vysvetleným v odôvodnení 23 prišla Komisia k záveru, že vzdelávacie opatrenia síce nie sú stanovené právnymi predpismi, sú však nevyhnutné pre plynulú prevádzku centra, a preto ich DHL v každom prípade uskutoční. Komisia teda konštatuje, že tieto dva kurzy by boli v každom prípade nevyhnutné aj bez pomoci.

(85)

Keďže vzdelávacie kurzy pre bezpečnostné sily uvedené v odôvodneniach 83 a 84 sú stanovené právnymi predpismi, Komisia nemôže súhlasiť s argumentom Nemecka, že DHL môže zamestnať len minimálny počet kvalifikovaných zamestnancov, ktorí by potom na pracovisku zaškolili ďalších zamestnancov. Komisia sa na základe predložených informácií domnieva, že všetky bezpečnostné sily musia absolvovať uvedené vzdelávacie opatrenia v plnom rozsahu.

(86)

Na základe týchto zistení prišla Komisia k záveru, že náklady na vzdelávanie bezpečnostných síl nie sú oprávnené na pomoc.

(87)

Komisia prišla k inému záveru len v súvislosti s operatívnymi riadiacimi pracovníkmi. Vzdelávanie pre túto kategóriu zamestnancov zahŕňa angličtinu, základy pracovného práva, komunikáciu, vedenie rozhovoru, vedenie personálu, základy coachingu, riadenie konfliktov, budovanie tímu, vedenie prijímacieho pohovoru a podnikateľské správanie. V rámci notifikovaného projektu má byť zaškolených 110 zamestnancov operatívneho manažmentu, pričom oprávnené náklady dosiahnu výšku [(1 – 2)] milióny EUR. Stredný manažment budú tvoriť zamestnanci, ktorí už absolvovali ostatné vzdelávacie opatrenia (t. j. Ramp Agent II a bezpečnostné sily).

(88)

Toto vzdelávanie pre riadiacich pracovníkov nasleduje po vzdelávaní pre pracovníkov pozemnej obsluhy alebo bezpečnostné sily a nie je nevyhnutné pre plynulú prevádzku logistického leteckého centra. Predstavuje skôr možnosť povýšenia pre tých zamestnancov, ktorých už DHL na danom mieste zamestnala a u ktorých je potrebné ďalej rozšíriť osobné a sociálne kompetencie. Navyše sú to všeobecné vzdelávacie opatrenia, ktoré nie sú potrebné pre odvetvie leteckej dopravy, pričom získané poznatky možno bez problémov uplatniť v iných podnikoch a tieto vzdelávacie opatrenia navyše prispievajú aj k zlepšeniu pracovného prostredia a medziľudských vzťahov v podniku.

(89)

Na základe zistení uvedených v odôvodneniach 87 a 88 Komisia dospela k záveru, že vzdelávacie opatrenia pre operatívnych riadiacich pracovníkov nie sú stanovené právnymi predpismi a presahujú opatrenia nevyhnutné na plynulú prevádzku logistického centra DHL v Lipsku-Halle. Náklady na tieto opatrenia na pomoc vzdelávaniu preto prichádzajú do úvahy.

(90)

Podľa štúdie nákladov, ktorú predložilo Nemecko (pozri odôvodnenie 36) by bolo možné zabezpečiť plynulú prevádzku centra so 134 pracovníkmi pozemnej obsluhy (Ramp Agent II). Ak by v jednom tíme pozemnej obsluhy zloženom zo 6 zamestnancov Ramp Agent II boli dvaja, ktorí pracujú ako vodiči, nahradení zamestnancami Ramp Agent I, ešte stále by boli splnené právne a podnikové prevádzkové požiadavky. Nemecko tvrdí, že na základe uvedenej skutočnosti by spoločnosť DHL nemusela zaškoliť ďalších 76 zamestnancov Ramp Agent II a že ich zaškolenie by bez pomoci na vzdelávanie nebolo realizované. Oprávnené náklady na vzdelávanie ďalších 76 zamestnancov Ramp Agent II tvoria [(0,5 – 1,5)] milióna EUR na opatrenia týkajúce sa všeobecného vzdelávanie a [(0,01 – 0,03)] milióna EUR na opatrenia týkajúce sa špecifického vzdelávania.

(91)

Ak by DHL predsa nahradila zamestnancov Ramp Agent II, ktorí pracujú ako vodiči, zamestnancami Ramp Agent I, bolo by nevyhnutné poskytnúť im školenie v určitom rozsahu, predovšetkým v súvislosti s obsluhou zariadení v rámci pozemných služieb (to platí najmä pre vodičský preukaz pre odbavovaciu plochu, prácu na odbavovacej ploche a predpisy týkajúce sa odbavovacej plochy, preukaz pre vysokozdvižné vozíky, školenie o rizikách spojených s prácou na odbavovacej ploche, protipožiarne školenie, prvá pomoc atď.). Podľa Nemecka predstavujú náklady na vzdelávanie týchto ďalších zamestnancov Ramp Agent I [(0,1 – 0,5)] milióna EUR na opatrenia týkajúce sa všeobecného vzdelávanie a [(0,01 – 0,03)] milióna EUR na opatrenia týkajúce sa špecifického vzdelávania.

(92)

Komisia sa domnieva, že je potrebné odpočítať náklady na dodatočné vzdelávanie príslušných zamestnancov Ramp Agent I, ktoré by DHL aj tak musela znášať tak, že oprávnené náklady na vzdelávanie ďalších 76 zamestnancov Ramp Agent II by predstavovali [(0,4 – 1)] milión EUR. Komisia dospela k záveru, že len táto suma je oprávnená, keďže len tieto vzdelávacie opatrenia presahujú nevyhnutnú mieru, ktorú musí DHL v každom prípade pokryť.

(93)

Aj v súvislosti s bezpečnostnými silami Nemecko priznáva, že na plynulú prevádzku logistického centra DHL by stačilo len 70 namiesto pôvodne oznámených 110 zamestnancov. Bezpečnosť centra by nebola ovplyvnená ani po znížení počtu o 40 zamestnancov, pretože by sa realizovalo intenzívnejšie monitorovanie prostredníctvom kamerového bezpečnostného systému. V príslušnej štúdii je stanovený absolútny minimálny počet zamestnancov, ktorý je nevyhnutný na realizáciu bezpečnostnej kontroly osôb a nákladu, a vynásobí sa počtom pracovných zmien. Pri výpočtoch sa zohľadní aj celkový počet pracovných dní za týždeň a nasadenie ďalších zamestnancov v prípade dovolenky alebo choroby s cieľom zabezpečiť nepretržitú prevádzku. Zo štúdie vyplýva, že oprávnené náklady spojené s týmito dodatočnými vzdelávacími opatreniami dosiahnu výšku [(0,05 – 0,2)] milióna EUR.

(94)

Nemecko zároveň dodáva, že DHL plánuje zamestnať 110 pracovníkov bezpečnostných síl, pretože ako podnik, ktorý je činný v celosvetovom meradle a má veľmi dobrú povesť, musí zabrániť akýmkoľvek bezpečnostným incidentom. Uvedené incidenty by mohli ovplyvniť kvalitu nákladnej dopravy, spôsobiť podstatné meškanie a negatívne vplývať na vzťahy so zákazníkmi. DHL sa preto rozhodla pre nadmernú bezpečnosť, aby nebola ohrozená plynulosť nákladnej dopravy. Na základe týchto okolností nemôže Komisia súhlasiť s argumentom Nemecka, že plynulú prevádzku logistického centra je možné zabezpečiť aj so 70 zamestnancami bezpečnostných síl namiesto 110. V súlade s hodnotiacim rámcom vysvetleným v odôvodnení 23 dospela Komisia k záveru, že vzdelávacie opatrenia síce nie sú stanovené právnymi predpismi, sú však nevyhnutné pre plynulú prevádzku centra, a preto by ich DHL v každom prípade uskutočnila.

(95)

Na základe týchto okolností je možné konštatovať, že všetky vzdelávacie opatrenia, ktoré majú 110 zamestnancom bezpečnostných síl poskytnúť poznatky nevyhnutné na začatie činnosti a ďalšiu plynulú prevádzku leteckého logistického centra, by boli v každom prípade uskutočnené. Komisia sa preto domnieva, že uvedené náklady neprichádzajú do úvahy v súvislosti s pomocou na podporu vzdelávania.

Tabuľka 3

(96)

Na základe analýzy nákladov, ktorú predložilo Nemecko, Komisia vypočítala náklady na dodatočné vzdelávanie takto (22):

Tabuľka 4

(97)

Notifikované opatrenie (s oznámenými oprávnenými nákladmi vo výške [(10 – 15)] miliónov EUR) sa týka okrem iného nákladov vo výške [(8 – 12)] miliónov EUR, ktoré by DHL musela znášať v každom prípade, teda aj bez pomoci na podporu vzdelávania. Táto časť notifikovanej pomoci nevedie k ďalším vzdelávacím opatreniam, týka sa však bežných prevádzkových nákladov podniku, a preto spôsobuje zníženie nákladov, ktoré podnik bežne znáša. Pomoc preto nemôže byť schválená.

(98)

Oprávnené náklady v prípade ostatných opatrení tvoria sumu [(2 – 3)] milióny EUR. To sa rovná pomoci vo výške 1 578 109 EUR. Len táto časť pomoci zodpovedá kritériám zlučiteľnosti so spoločným trhom.

(99)

Komisia dospela k záveru, že notifikovaná pomoc pre DHL Lipsko sa po prvé týka nákladov vo výške [(8 – 12)] miliónov EUR, ktoré by DHL musela znášať v každom prípade, teda aj bez pomoci, a po druhé nákladov vo výške 2 630 182 EUR na vzdelávacie opatrenia, ktoré presahujú stanovené právne predpisy alebo rozsah potrebný pre prevádzku.

(100)

Komisia preto zastáva názor, že tá časť notifikovanej pomoci, ktorá nie je nevyhnutná pre uvedené vzdelávacie opatrenia, nevedie k dodatočným vzdelávacím opatreniam, ale pokrýva bežné prevádzkové náklady podniku, a tým umožňuje zníženie nákladov, ktoré obyčajne znáša podnik. Preto by pomoc podľa názoru Komisie viedla k narušeniu hospodárskej súťaže a ovplyvnila obchodné vzťahy, čo je v rozpore so spoločným záujmom. Preto nie je možné oprávniť túto pomoc na základe článkov 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Keďže nie je možné uplatniť žiadnu z výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES, pomoc vo výške 6 175 198 EUR nespĺňa kritériá zlučiteľnosti so spoločným trhom.

(101)

Ostatné notifikované opatrenia s oprávnenými nákladmi vo výške [(2 – 3)] milióny EUR, na ktoré je určená pomoc vo výške 1 578 109 EUR, spĺňajú kritériá zlučiteľnosti so spoločným trhom stanovené v článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES,

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/46

a)

v prvom pododseku:

b)

v druhom pododseku:

c)

v treťom pododseku:

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/46

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/47

„3.

„nástroje“ sú nástroje vymenované v oddiele B prílohy k smernici 92/22/EHS;“

„3.

„nástroje“ sú nástroje vymenované v oddiele B prílohy k smernici 93/22/EHS;“.

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/47

„iii)

uznané príslušnými orgánmi ako položky, ktoré sa kvalifikujú v rámci znenia článku 21 ods. 12 smernice č. 93/6/EHS; a“

„iii)

uznané príslušnými orgánmi ako položky, ktoré sa kvalifikujú v rámci znenia článku 2 ods. 12 smernice 93/6/EHS, a“.

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/47

1.

Na strane 21 v článku 21 ods. 4:

2.

Na strane 21 v článku 22 ods. 3:

3.

Na strane 22 v článku 23 ods. 2:

22.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 312/48

1.

Na strane 24 v názve: