Úradný vestník L 177/2006

30.6.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 177/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/48/ES

zo 14. júna 2006

o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na prvú a tretiu vetu článku 47 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (4) sa niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenila a doplnila. S ohľadom na ďalšie nové zmeny a doplnenia uvedenej smernice by sa v záujme jasnosti mala prepracovať.

(2)	Na uľahčenie začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií je potrebné odstrániť najviac prekážajúce rozdiely v právnych predpisoch členských štátov, pokiaľ ide o pravidlá, ktorým tieto inštitúcie podliehajú.

(3)	Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu, a to z hľadiska slobody usadiť sa a slobody poskytovať finančné služby v oblasti úverových inštitúcií.

(4)

Oznámenie Komisie z 11. mája 1999 s názvom „Vykonávanie rámca pre finančné trhy: Akčný plán“ obsahovalo niekoľko cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť na dokončenie vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone, ktoré sa konalo 23. a 24. marca 2000, stanovila ako cieľ uskutočnenie tohto akčného plánu do konca roku 2005. Prepracovanie ustanovení o vlastných zdrojoch predstavuje významný prvok tohto akčného plánu.

(5)

Opatrenia na koordináciu úverových inštitúcií s cieľom ochraňovať vklady a vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž medzi týmito inštitúciami, by mali platiť pre všetky tieto inštitúcie. Mali by sa však náležite zohľadniť objektívne rozdiely v ich stanovách a v ich poslaní v zmysle vnútroštátneho práva.

(6)

Tieto opatrenia by preto mali mať čo najväčší rozsah a mali by sa vzťahovať na všetky inštitúcie, ktorých predmetom podnikania je prijímanie vratných prostriedkov od verejnosti, či už v podobe vkladov alebo iných nástrojov, ako sú priebežné emisie dlhopisov a iných porovnateľných cenných papierov a poskytovanie úverov na vlastný účet. Mali by sa stanoviť výnimky v prípade určitých úverových inštitúcií, na ktoré sa táto smernica nemôže uplatňovať. Ustanovenia tejto smernice by nemali ovplyvniť uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ustanovujú osobitné dodatočné povolenia, ktoré úverovým inštitúciám umožňujú vykonávať určité konkrétne činnosti alebo operácie.

(7)

Je vhodné uskutočniť len nevyhnutnú mieru harmonizácie, ktorá je potrebná a dostatočná na zabezpečenie vzájomného uznávania povolení a systémov dohľadu nad obozretným podnikaním, a tým umožniť udeľovanie jednotnej licencie, ktorá bude uznávaná v celom Spoločenstve a uplatňovať zásadu dohľadu nad obozretným podnikaním domovského členského štátu. Požiadavku predkladania programu činnosti preto treba považovať len za faktor, ktorý má príslušným orgánom umožniť rozhodovať sa na základe presnejších informácií za použitia objektívnych kritérií. Pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa právnej formy úverových inštitúcií v súvislosti s ochranou názvov bánk, malo by byť možné ponechať určitú mieru flexibility.

(8)

Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie pravidiel týkajúcich sa začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií a dohľadu nad ich obozretným podnikaním, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(9)

Rovnocenné finančné požiadavky pre úverové inštitúcie sú nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie podobných ochranných mechanizmov pre vkladateľov a na vytvorenie spravodlivých podmienok pre hospodársku súťaž medzi porovnateľnými skupinami úverových inštitúcií. Do ďalšej koordinácie by sa mali sformulovať vhodné štrukturálne ukazovatele, ktoré v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi umožnia sledovať postavenie porovnateľných druhov úverových inštitúcií pomocou štandardných metód. Tento postup by mal pomôcť v postupnom zbližovaní systémov ukazovateľov, ktoré si členské štáty vytvorili a ktoré uplatňujú. Je však potrebné rozlišovať medzi ukazovateľmi, ktorých cieľom je zabezpečiť zdravé riadenie úverových inštitúcií, a ukazovateľmi vytvorenými na účely hospodárskej a menovej politiky.

(10)

Zásady vzájomného uznávania a dohľadu domovského členského štátu si vyžadujú, aby príslušné orgány členských štátov neudeľovali, resp. aby odňali povolenie v prípade, ak faktory, akými sú predmet činnosti, geografické rozloženie činnosti alebo bežná činnosť, jasne naznačujú, že úverová inštitúcia si právny systém konkrétneho členského štátu vybrala len preto, aby sa vyhla prísnejším pravidlám, ktoré platia v inom členskom štáte, na území ktorého vykonáva alebo zamýšľa vykonávať väčšiu časť svojich činností. Ak toto z daných okolností zrejmé nie je, ale väčšina celkových aktív subjektov bankovej skupiny sa nachádza v inom členskom štáte, ktorého príslušné orgány sú zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, mala by sa v súvislosti s článkami 125 a 126 zmeniť zodpovednosť za výkon dohľadu na konsolidovanom základe len na základe súhlasu týchto príslušných orgánov. Úverová inštitúcia, ktorá je právnickou osobou, by mala mať povolenie na činnosť od členského štátu, v ktorom má svoje sídlo. Úverová inštitúcia, ktorá nie je právnickou osobou, by mala mať ústredie v členskom štáte, v ktorom jej bolo udelené povolenie na činnosť. Členské štáty by mali okrem toho vyžadovať, aby úverová inštitúcia mala vždy ústredie v domovskom členskom štáte a aby tam skutočne pôsobila.

(11)

Príslušné orgány by nemali udeliť ani predĺžiť povolenie úverovej inštitúcii v prípade, ak by im blízke vzťahy medzi touto inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami znemožnili vykonávať dohľad účinným spôsobom. To platí aj pre úverové inštitúcie, ktorým už bolo povolenie udelené a ktoré by túto skutočnoť mali príslušným orgánom uspokojivo preukázať.

(12)

Odkaz o účinnom výkone dohľadu zo strany orgánov dohľadu zahŕňa aj dohľad na konsolidovanom základe, ktorý by sa mal vykonávať nad úverovou inštitúciou v prípade, že to stanovujú ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva. V takých prípadoch by orgány, ktoré boli požiadané o udelenie povolenia, mali mať možnosť zistiť, ktoré orgány sú príslušné vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad takouto úverovou inštitúciou.

(13)

Táto smernica umožňuje členským štátom a/alebo príslušným orgánom uplatniť kapitálové požiadavky na individuálnom a na konsolidovanom základe a v prípade, ak to uznajú za vhodné, neuplatniť ich na individuálnom základe. Individuálny, konsolidovaný a cezhraničný konsolidovaný dohľad sú užitočnými nástrojmi dohľadu nad úverovými inštitúciami. Táto smernica umožňuje príslušným orgánom, aby podporovali cezhraničné inštitúcie napomáhaním ich vzájomnej spolupráce. Príslušné orgány by mali najmä naďalej využívať články 42, 131 a 141 na účely koordinácie svojich činností a žiadostí o informácie.

(14)	Úverovým inštitúciám, ktorým bolo udelené povolenie v ich domovskom členskom štáte, by malo byť umožnené kdekoľvek na území Spoločenstva vykonávať akúkoľvek alebo všetky činnosti uvedené v prílohe I prostredníctvom zakladania pobočiek alebo poskytovania služieb.

(15)

Členské štáty môžu pre úverové inštitúcie, ktorým ich príslušné orgány udelili povolenie, stanoviť tiež prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v článku 9 ods. 1 prvý pododsek, v článku 9 ods. 2 a v článkoch 12, 19 až 21, 44 až 52, 75 a 120 až 122. Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby sa článok 123 dodržiaval na individuálnom alebo inom základe, a aby bola subkonsolidácia uvedená v článku 73 ods. 2 uplatňovaná na ostatné úrovne v rámci jednej skupiny.

(16)

Vzájomné uznávanie je vhodné rozšíriť na činnosti uvedené v prílohe I v prípade, že ich vykonávajú finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií za predpokladu, že tieto dcérske spoločnosti podliehajú konsolidovanému dohľadu, ktorý sa vzťahuje na ich materské spoločnosti, a že spĺňajú určité prísne podmienky.

(17)

Hostiteľský členský štát by v súvislosti s výkonom práva usadiť sa a právom poskytovať služby mal mať však možnosť vyžadovať od inštitúcií, ktorým v ich domovskom členskom štáte nebolo udelené povolenie ako úverovým inštitúciám, a pri činnostiach, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, vyžadovať splnenie konkrétnych ustanovení jeho vlastných vnútroštátnych právnych predpisov alebo pravidiel za predpokladu, že tieto ustanovenia sú na jednej strane v súlade s právom Spoločenstva a ich účelom je ochrana všeobecného prospechu a že na strane druhej tieto inštitúcie, resp. tieto činnosti nepodliehajú rovnocenným pravidlám podľa takýchto právnych predpisov alebo pravidiel ich domovského členského štátu.

(18)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby neexistovali žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie, rovnakým spôsobom ako v domovskom členskom štáte za predpokladu, že činnosti povolené v domovskom členskom štáte nie sú v rozpore s právnymi ustanoveniami na ochranu všeobecného prospechu v hostiteľskom členskom štáte.

(19)

Pravidlá vzťahujúce sa na pobočky úverových inštitúcií s ústredím mimo Spoločenstva by mali byť vo všetkých členských štátoch podobné. Je dôležité ustanoviť, aby tieto pravidlá neboli výhodnejšie, ako sú pravidlá platné pre pobočky inštitúcií z iných členských štátov. Spoločenstvo by malo mať možnosť uzatvárať dohody s tretími krajinami o uplatňovaní pravidiel, ktoré takýmto pobočkám zabezpečia rovnaké zaobchádzanie na celom jeho území. Pobočky úverových inštitúcií s povolením udeleným v tretích krajinách by nemali požívať slobodu poskytovať služby v zmysle druhého odseku článku 49 zmluvy ani slobodu usadiť sa v členských štátoch iných než tých, v ktorých boli založené.

(20)	Medzi Spoločenstvom a tretími krajinami by sa na základe reciprocity mala dosiahnuť dohoda, ktorá v praxi umožní vykonávanie konsolidovaného dohľadu nad čo najväčším geografickým územím.

(21)

Zodpovednosť za dohľad nad finančným zdravím úverovej inštitúcie, a predovšetkým jej kapitálovou primeranosťou, by mal niesť jej domovský členský štát. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali byť zodpovedné za dohľad nad likviditou pobočiek a menovou politikou. Dohľad nad trhovými rizikami by malo podliehať úzkej spolupráci príslušných orgánov domovského a hostiteľského členského štátu.

(22)

Hladké fungovanie vnútorného bankového trhu si vyžaduje nielen zákonom stanovené pravidlá, ale aj úzku a pravidelnú spoluprácu a podstatne lepšiu konvergenciu postupov regulácie a dohľadu príslušných orgánov členských štátov. Na tento účel by sa vo Výbore európskych bankových dohľadov zriadenom rozhodnutím Komisie 2004/5/ES (5) malo uskutočniť predovšetkým posudzovanie problémov týkajúcich sa jednotlivých úverových inštitúcií, ako aj vzájomná výmena informácií. Postup vzájomného informovania by v žiadnom prípade nemal nahrádzať dvojstrannú spoluprácu. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu by mali mať možnosť v prípade núdze z vlastného podnetu alebo na podnet príslušných orgánov domovského štátu skontrolovať, či činnosť úverovej inštitúcie usadenej na ich území spĺňa príslušné zákony a zásady zdravých administratívnych a účtovných postupov a dostatočnej vnútornej kontroly, a to bez toho, aby boli dotknuté ich vlastné kontrolné právomoci.

(23)	Je vhodné umožniť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo subjektmi, ktoré na základe svojej funkcie pomáhajú upevňovať stabilitu finančného systému. V snahe zachovať dôvernosť poskytovaných informácií by sa mali na zoznam adresátov vzťahovať prísne obmedzenia.

(24)

Určitý druh správania, ako napríklad podvody a zneužívanie interných informácií a postavenia, môže narušiť stabilitu vrátane integrity finančného systému, a to aj v prípade, že sa vyskytne v inštitúciách, ktoré nie sú úverovými inštitúciami. Je nevyhnutné určiť podmienky, za ktorých je v takýchto prípadoch povolená výmena informácií .

(25)	Ak je stanovené, že informácie sa môžu poskytovať len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, tieto orgány by v prípade potreby mali mať možnosť podmieniť svoj súhlas splnením presných podmienok.

(26)

Výmena informácií medzi príslušnými orgánmi na jednej strane a centrálnymi bankami a inými subjektmi s podobnou funkciou, zodpovednými za menovú politiku, a v prípade potreby inými štátnymi orgánmi zodpovednými za dohľad nad platobnými systémami na strane druhej by mala tiež podliehať procesu schválenia.

(27)

Na účely upevnenia dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a ochrany klientov úverových inštitúcií by mali byť audítori povinní urýchlene oznámiť príslušným orgánom, keď pri plnení svojich povinností zistia určité skutočnosti, ktoré môžu mať vážny dopad na finančnú situáciu alebo administratívnu a účtovnú organizáciu úverovej inštitúcie. Z toho istého dôvodu by členské štáty taktiež mali stanoviť, že táto povinnosť platí za každých okolností, keď audítor takéto skutočnosti zistí pri plnení svojich úloh v podniku, ktorý je úzko prepojený s úverovou inštitúciou. Povinnosť audítorov oznamovať v prípade potreby príslušným orgánom určité skutočnosti a rozhodnutia týkajúce sa úverovej inštitúcie, ktoré zistia pri plnení svojich úloh v nefinančnom podniku, by žiadnym spôsobom nemala meniť povahu ich úloh v tomto podniku ani spôsob, akým by svoje úlohy v tomto podniku mali vykonávať.

(28)	Táto smernica uvádza, že pre určité položky vlastných zdrojov by sa kvalifikačné kritériá mali určiť bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uplatniť prísnejšie kritériá.

(29)	Podľa povahy položiek, ktoré tvoria vlastné zdroje, táto smernica rozlišuje medzi položkami tvoriacimi pôvodné vlastné zdroje a položkami, ktoré predstavujú dodatkové vlastné zdroje.

(30)

Aby sa zohľadnila skutočnosť, že položky tvoriace dodatkové vlastné zdroje nie sú tej istej povahy ako položky tvoriace pôvodné vlastné zdroje, súčet dodatkových položiek zahrnutých do vlastných zdrojov by nemal presiahnuť výšku pôvodných vlastných zdrojov. Okrem toho by výška určitých zahrnutých položiek dodatkových vlastných zdrojov nemala presiahnuť polovicu pôvodných vlastných zdrojov.

(31)	Aby sa predišlo narúšaniu hospodárskej súťaže, verejné úverové inštitúcie by do svojich vlastných zdrojov nemali zahŕňať záruky im poskytnuté členskými štátmi alebo miestnymi orgánmi.

(32)	Ak vznikne kedykoľvek v priebehu výkonu dohľadu potreba určiť výšku konsolidovaných vlastných zdrojov skupiny úverových inštitúcií, tento výpočet by sa mal vykonať v súlade s touto smernicou.

(33)

Presný postup účtovania použitý pri výpočte vlastných zdrojov, ich primeranosti vo vzťahu k riziku, ktorému je úverová inštitúcia vystavená, a pri hodnotení koncentrácie expozícií by mal zohľadňovať ustanovenia smernice Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (6), ktorá zahŕňa niektoré upravené ustanovenia siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (7) alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (8) podľa toho, ktorý z týchto aktov riadi účtovníctvo úverovej inštitúcie podľa vnútroštátneho práva.

(34)

Minimálne kapitálové požiadavky zohrávajú ústrednú úlohu pri dohľade nad úverovými inštitúciami a pri vzájomnom uznávaní postupov dohľadu. V tejto súvislosti by mali byť ustanovenia o minimálnych kapitálových požiadavkách posudzované v nadväznosti na ďalšie osobitné nástroje, ktoré tiež harmonizujú základné postupy dohľadu nad úverovými inštitúciami.

(35)	S cieľom zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže a posilniť bankový systém na vnútornom trhu je vhodné stanoviť spoločné minimálne kapitálové požiadavky.

(36)	Na účely zabezpečenia adekvátnej kapitálovej primeranosti je dôležité stanoviť také minimálne kapitálové požiadavky, ktoré vážia aktíva a podsúvahové položky v súlade so stupňom rizika.

(37)

V tejto veci prijal Bazilejský výbor pre bankový dohľad dňa 26. júna 2004 rámcovú dohodu o medzinárodnej konvergencii merania kapitálu a kapitálových požiadaviek. Ustanovenia tejto smernice o minimálnych kapitálových požiadavkách pre úverové inštitúcie, ako aj ustanovenia o minimálnom kapitáli smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES z 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (9), sú rovnocenné ustanoveniam bazilejskej rámcovej dohody.

(38)

Rozmanitosť úverových inštitúcií v Spoločenstve je nevyhnutné zohľadniť prostredníctvom zabezpečenia alternatívnych prístupov k výpočtu minimálnych kapitálových požiadaviek na kreditné riziko, a to zahrnutím rozličných stupňov rizikovej citlivosti a vyžadovaním rôznych stupňov sofistikovanosti. Použitie externých ratingov a vlastných odhadov úverových inštitúcií týkajúcich sa jednotlivých parametrov kreditného rizika predstavuje významné zlepšenie v rizikovej citlivosti a v obozretnosti pravidiel kreditného rizika. Úverovým inštitúciám by sa mali poskytnúť vhodné podnety, aby prešli na rizikovo citlivejšie prístupy. Pri vytváraní odhadov potrebných na uplatnenie prístupov tejto smernice týkajúcich sa kreditného rizika, musia úverové inštitúcie prispôsobiť svoje požiadavky na spracovanie údajov oprávneným záujmom svojich klientov týkajúcim sa ochrany údajov v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva o ochrane údajov a súčasne zlepšiť svoje postupy merania a riadenia kreditného rizika s cieľom umožniť, aby metódy určenia regulatórnych požiadaviek úverových inštitúcií na vlastné zdroje odrážali sofistikovanosť postupov jednotlivých úverových inštitúcií. Spracovanie údajov by malo prebiehať v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (10). V tejto súvislosti by malo spracovanie údajov pri poskytovaní a riadení expozícií voči klientom zahŕňať rozvoj a validáciu systémov riadenia a merania kreditného rizika. Toto neslúži len na splnenie oprávneného záujmu úverových inštitúcií, ale aj na účely tejto smernice, aby sa používali lepšie metódy merania a riadenia rizika a aby sa tieto metódy využívali i na účely regulácie vlastných zdrojov.

(39)

Pri používaní externých odhadov a vlastných odhadov inštitúcií alebo interných ratingov by sa malo zohľadniť, že v súčasnosti vypracúva subjekt, t.j. samotná finančná inštitúcia, ktorá podlieha procesu udeľovania povolení v Spoločenstve, len interné ratingy. V prípade externých ratingov sa využívajú produkty takzvaných uznaných ratingových agentúr, ktoré v súčasnosti v Spoločenstve nepodliehajú žiadnemu procesu povoľovania. Vzhľadom na význam externých ratingov v súvislosti s výpočtom kapitálových požiadaviek podľa tejto smernice je potrebné preverovať vhodné postupy povoľovania a dohľadu pre ratingové agentúry v budúcnosti.

(40)	Minimálne kapitálové požiadavky by mali byť primerané rizikám, na ktoré sa vzťahujú. Požiadavky by mali odzrkadľovať najmä zníženie miery rizika vyplývajúce z veľkého počtu relatívne malých expozícií.

(41)

Ustanovenia tejto smernice dodržiavajú zásadu proporcionality a prihliadajú najmä na rozdiely vo veľkosti a v rozsahu operácií úverových inštitúcií, a prihliadajú aj na rozsah ich činností. Dodržiavanie zásady proporcionality tiež znamená, že pre retailové expozície sú uznané čo najjednoduchšie ratingové postupy, a to aj pri prístupe interných ratingov (ďalej len „IRB prístup“).

(42)

Evolučný charakter tejto smernice umožňuje úverovým inštitúciám vybrať jeden z troch prístupov, ktoré sa odlišujú z hľadiska ich komplexnosti. Príslušné orgány by mali vykonať ustanovenia článku 89 ods. 1 písm. a) a b) vždy, ak je to vhodné, aby sa najmä malým úverovým inštitúciám umožnil výber IRB prístupu, ktorý je citlivejší na riziko. Uvedené ustanovenia by sa mali vykladať tak, aby triedy expozícií uvedené v článku 86 ods. 1 písm. a) a b) zahŕňali všetky expozície, ktoré sú priamo alebo nepriamo v tejto smernici považované za rovnocenné. Vo všeobecnosti by príslušné orgány nemali diskriminovať medzi troma prístupmi z hľadiska postupu preverenia dohľadom, t.j. úverové inštitúcie fungujúce na základe ustanovení štandardizovaného prístupu by nemali podliehať prísnejšiemu dohľadu len z tohto dôvodu.

(43)

Postupom na zmierňovanie kreditného rizika by sa malo dostať väčšieho uznania v rámci pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, aby sa neprípustným uznaním nepoškodila kapitálová primeranosť. Vždy, ako to len bude možné, by sa bankové kolaterály na zmierňovanie kreditných rizík, v súčasnosti obvyklé v členských štátoch, mali uznať v štandardizovanom prístupe, ako aj v iných prístupoch.

(44)

Na zabezpečenie toho, aby sa riziká a účinky znižovania rizika vyplývajúce z aktivít a investícií úverových inštitúcií v sekuritizácii primerane odzrkadlili v minimálnych kapitálových požiadavkách úverových inštitúcií, sú potrebné pravidlá stanovujúce náležité zaobchádzanie s takýmito aktivitami a investíciami, založené na rizikovej citlivosti a obozretnosti.

(45)

Operačné riziko je významné riziko, ktorému sú úverové inštitúcie vystavené a ktoré si vyžaduje krytie vlastnými zdrojmi. Rozmanitosť úverových inštitúcií v Spoločenstve je nevyhnutné zohľadniť prostredmíctvom zabezpečenia alternatívnych prístupov k výpočtu kapitálových požiadaviek na operačné riziko, a to zahrnutím rozličných stupňov rizikovej citlivosti a vyžadovaním rôznych stupňov sofistikovanosti. Úverovým inštitúciám by sa mali poskytnúť vhodné podnety, aby prešli na rizikovo citlivejšie prístupy. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu v oblasti merania a riadenia operačného rizika, pravidlá by sa mali neustále prehodnocovať a podľa potreby aktualizovať, čo platí aj pre kapitálové požiadavky pre rozličné obchodné línie, ako aj uznanie postupov na zmierňovanie rizika. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zohľadneniu poistenia v jednoduchých prístupoch k výpočtu kapitálových požiadaviek na operačné riziko.

(46)

Na zabezpečenie primeranej kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií v rámci skupiny je nevyhnutné, aby sa minimálne kapitálové požiadavky uplatňovali na základe konsolidovanej finančnej situácie skupiny. Na zabezpečenie primeraného rozdelenia vlastných zdrojov v rámci skupiny a v prípade potreby ich dostupnosti na zabezpečenie úspor, by sa minimálne kapitálové požiadavky mali uplatňovať na jednotlivé úverové inštitúcie v rámci skupiny, pokiaľ sa tento cieľ nedá účinne dosiahnuť iným spôsobom.

(47)	Mali by sa harmonizovať základné pravidlá monitorovania veľkej majetkovej angažovanosti úverových inštitúcií. Členské štáty by však mali mať naďalej možnosť prijať ustanovenia, ktoré sú prísnejšie ako ustanovenia uvedené v tejto smernici.

(48)

Monitorovanie a kontrola expozícií úverových inštitúcií by mali byť neoddeliteľnou súčasťou ich dohľadu. Nadmerná koncentrácia expozícií voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov môže mať preto za následok neprijateľné riziko straty. Takáto situácia sa môže považovať za ohrozenie platobnej schopnosti úverovej inštitúcie.

(49)	Keďže úverové inštitúcie na vnútornom trhu priamo súťažia, na celom území Spoločenstva by mali platiť rovnocenné požiadavky na monitorovanie.

(50)

I keď je vhodné pri definícii expozícií na účely stanovenia limitov veľkej majetkovej angažovanosti vychádzať z definície stanovenej na účely minimálnych požiadaviek vlastných zdrojov na kreditné riziko, nie je vhodné vychádzať z váh, resp. stupňov rizika. Tieto váhy a stupne rizika sú určené na stanovenie všeobecných požiadaviek kapitálovej primeranosti, ktoré majú kryť kreditné riziko úverových inštitúcií. Na obmedzenie maximálnej straty, ktorú môže úverová inštitúcia utrpieť prostredníctvom jedného klienta alebo skupiny prepojených klientov, je potrebné prijať pravidlá na stanovenie veľkej majetkovej angažovanosti, ktoré berú do úvahy nominálnu hodnotu expozície bez toho, aby sa použili váhy alebo stupne rizika.

(51)

Keďže je žiaduce, aby sa do ďalšieho preskúmania ustanovení o veľkej majetkovej angažovanosti povolilo uznanie účinkov zmierňovania kreditného rizika podobným spôsobom ako na účely minimálnych kapitálových požiadaviek s cieľom obmedziť požiadavky na výpočet, pravidlá na zmierňovanie kreditného rizika sa navrhli v kontexte všeobecne diverzifikovaného kreditného rizika vyplývajúceho z expozícií voči veľkému počtu zmluvných strán. Z tohto dôvodu by mali byť účinky takýchto postupov pri určovaní limitov veľkej majetkovej angažovanosti, ktoré majú obmedziť maximálne straty, ktoré môžu vzniknúť prostredníctvom jedného klienta alebo skupiny prepojených klientov, uznané len za obozretných bezpečnostných opatrení.

(52)

Ak má úverová inštitúcia expozíciu voči vlastnej materskej spoločnosti alebo iným dcérskym spoločnostiam svojej materskej spoločnosti, je potrebná osobitná opatrnosť. Riadenie expozícií úverových inštitúcií by malo prebiehať úplne nezávisle a podľa zásady zdravého riadenia bánk, pričom sa nesmie brať ohľad na žiadne iné faktory. V prípade, že vplyv osôb, priamo alebo nepriamo vlastniacich kvalifikovaný podiel v úverovej inštitúcii, bude na ujmu zdravého a obozretného riadenia tejto inštitúcie, príslušné orgány by mali prijať potrebné opatrenia na ukončenie tohto stavu. Pokiaľ ide o veľkú majetkovú angažovanosť, mali by sa stanoviť konkrétne štandardy pre expozície úverovej inštitúcie voči jej vlastnej skupine, a to vrátane prísnejších obmedzení. Takéto štandardy sa však nemusia uplatňovať v prípade, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo úverovou inštitúciou, alebo ak sú iné dcérske spoločnosti úverové alebo finančné inštitúcie, alebo podniky pomocných služieb, a to za predpokladu, že na všetky tieto podniky sa vzťahuje dohľad nad úverovou inštitúciou na konsolidovanom základe.

(53)

Úverové inštitúcie by mali zabezpečiť, aby mali interný kapitál, ktorý je vzhľadom na riziká, ktorým sú alebo môžu byť vystavené, primeraný, pokiaľ ide o množstvo, kvalitu a rozdelenie. Úverové inštitúcie by preto mali zaviesť politiky a postupy na hodnotenie a udržiavanie primeranosti svojho interného kapitálu.

(54)	Zodpovednosťou príslušných orgánov je ubezpečiť sa, že úverové inštitúcie majú dobrú organizáciu a primerané vlastné zdroje so zreteľom na riziká, ktorým sú alebo môžu byť vystavené.

(55)	Výbor európskych bankových dohľadov by mal v záujme efektívneho fungovania vnútorného bankového trhu prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tejto smernice a ku konvergencii postupov dohľadu v celom Spoločenstve a mal by inštitúciám Spoločenstva každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku.

(56)

Z rovnakého dôvodu a v snahe zabezpečiť, aby úverové inštitúcie Spoločenstva pôsobiace v niekoľkých členských štátoch neboli disproporčne zaťažené v dôsledku pretrvávajúcej zodpovednosti príslušných orgánov jednotlivých členských štátov za udeľovanie povolení a dohľad, je nevyhnutné podstatne posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha orgánu konsolidovaného dohľadu. Výbor európskych bankových dohľadov by mal takúto spoluprácu podporiť a zlepšiť.

(57)	Dohľad na konsolidovanom základe nad úverovými inštitúciami sa zameriava predovšetkým na ochranu záujmov vkladateľov úverových inštitúcií a na zabezpečenie stability finančného systému.

(58)	Aby dohľad na konsolidovanom základe mohol byť účinný, mal by sa uplatňovať na všetky bankové skupiny vrátane tých, ktorých materské spoločnosti nie sú úverové inštitúcie. Príslušné orgány by mali mať potrebné právne nástroje na vykonávanie takéhoto dohľadu.

(59)

V prípade skupín s diverzifikovanými činnosťami, kde materské spoločnosti kontrolujú najmenej jednu dcérsku spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou, by príslušné orgány by mali mať možnosť zhodnotiť finančnú situáciu úverovej inštitúcie v tejto skupine. Príslušné orgány by mali mať prinajmenšom prostriedky na získanie informácií od všetkých podnikov v skupine potrebných na výkon svojej funkcie. V prípade skupín podnikov, ktoré vykonávajú celú škálu finančných činností, by sa mala medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad rôznymi finančnými sektormi vytvoriť spolupráca. Až do ďalšej koordinácie by členské štáty mali byť schopné stanoviť vhodné postupy konsolidácie na dosiahnutie cieľa tejto smernice.

(60)

Členské štáty by mali mať možnosť zamietnuť alebo odňať bankové povolenie v prípade určitých skupinových štruktúr, ktoré považujú za nevhodné na výkon bankových činností, najmä ak by nad týmito štruktúrami nemohol byť vykonávaný účinný dohľad. V tejto súvislosti by príslušné orgány mali mať potrebné právomoci na zabezpečenie zdravého a obozretného riadenia úverových inštitúcií.

(61)	Aby vnútorný bankový trh fungoval s rastúcou efektívnosťou a aby sa občanom Spoločenstva poskytla dostatočná miera transparentnosti je nevyhnutné, aby príslušné orgány zverejnili, ako sa smernica vykonáva, a to takým spôsobom, ktorý umožňuje zmysluplné porovnanie.

(62)	V záujme posilnenia trhovej disciplíny a motivácie úverových inštitúcií k zlepšeniu svojich trhových stratégií, kontrol rizika a organizácie vnútorného riadenia by sa mala pre úverové inštitúcie ustanoviť náležitá povinnosť zverejňovať informácie.

(63)	Rozbor problémov spojených s otázkami, ktorými sa zaoberá táto smernica a iné smernice o podnikaní úverových inštitúcií, sa nezaobíde bez spolupráce príslušných orgánov a Komisie, najmä pokiaľ sa takýto rozbor vykonáva na účely užšej koordinácie.

(64)	Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11).

(65)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. februára 2002 o vykonávaní právnych predpisov o finančných službách (12) žiadal, aby mali Európsky parlament a Rada rovnaké postavenie pri dohľade nad spôsobom, akým Komisia uplatňuje svoje výkonné právomoci a tak sa zohľadnili legislatívne právomoci Európskeho parlamentu podľa článku 251 zmluvy. Komisia túto požiadavku podporila v slávnostnom vyhlásení, ktoré v ten istý deň predniesol Európskemu parlamentu jej predseda. Komisia dňa 11. decembra 2002 navrhla zmeny a doplnenia rozhodnutia 1999/468/ES a 22. apríla 2004 predložila zmenený a doplnený návrh. Podľa názoru Európskeho parlamentu tento návrh neochraňuje jeho legislatívne výsady. Európsky parlament sa domnieva, že Európsky parlament a Rada by mali mať v určenej lehote možnosť zhodnotiť prenos vykonávacích právomocí Komisii. Preto je vhodné obmedziť lehotu, počas ktorej môže Komisia prijímať vykonávacie opatrenia.

(66)

Európsky parlament by mal mať k dispozícii lehotu troch mesiacov od prvého predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a vykonávacích opatrení, aby ich mohol preskúmať a predložiť svoje stanovisko. V naliehavých a riadne odôvodnených prípadoch by však malo byť možné túto lehotu skrátiť. Ak Európsky parlament počas tejto lehoty prijme uznesenie, Komisia by mala opätovne preskúmať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo opatrenia.

(67)	Aby sa predišlo zlyhaniu trhov a zabezpečila sa kontinuita celkovej úrovne vlastných zdrojov, je vhodné stanoviť osobitné prechodné opatrenia.

(68)	Vzhľadom na rizikovú citlivosť pravidiel týkajúcich sa minimálnych kapitálových požiadaviek je žiaduce neustále skúmať, či majú významný vplyv na hospodársky cyklus. Komisia by mala s ohľadom na príspevok Európskej centrálnej banky podávať o týchto aspektoch správy Európskemu parlamentu a Rade.

(69)	Dojednania potrebné na zabezpečenie dohľadu nad rizikom likvidity by sa mali tiež harmonizovať.

(70)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie ako všeobecné zásady práva Spoločenstva.

(71)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(72)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XIII časti B do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

OBSAH

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

HLAVA II

POŽIADAVKY NA PRÍSTUP K ZAČATIU A VÝKONU PODNIKANIA ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

HLAVA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA SLOBODY USADIŤ SA A SLOBODY POSKYTOVAŤ SLUŽBY

Oddiel 1

Úverové inštitúcie

Oddiel 2

Finančné inštitúcie

Oddiel 3

Vykonávanie slobody usadiť sa

Oddiel 4

Vykonávanie slobody poskytovať služby

Oddiel 5

Právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu

HLAVA IV

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Oddiel 1

Ohlasovanie vo vzťahu k podnikom tretích krajín a podmienky vstupu na trhy týchto krajín

Oddiel 2

Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích krajín pri dohľade na konsolidovanom základe

HLAVA V

ZÁSADY A TECHNICKÉ NÁSTROJE DOHĽADU NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM A ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

KAPITOLA 1

ZÁSADY DOHĽADU NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM

Oddiel 1

Právomoci domovského a hostiteľského členského štátu

Oddiel 2

Výmena informácií a povinnosť mlčanlivosti

Oddiel 3

Úloha osôb zodpovedných za zákonom stanovenú kontrolu individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok

Oddiel 4

Právomoc ukladať sankcie a právo obrátiť sa na súd

KAPITOLA 2

TECHNICKÉ NÁSTROJE DOHĽADU NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM

Oddiel 1

Vlastné zdroje

Oddiel 2

Ustanovenia proti rizikám

Pododdiel 1

Úroveň uplatňovania

Pododdiel 2

Výpočet požiadaviek

Pododdiel 3

Minimálna výška vlastných zdrojov

Oddiel 3

Minimálne požiadavky vlastných zdrojov na kreditné riziko

Pododdiel 1

Štandardizovaný prístup

Pododdiel 2

Prístup interných ratingov

Pododdiel 3

Zmierňovanie kreditného rizika

Pododdiel 4

Sekuritizácia

Oddiel 4

Minimálne požiadavky vlastných zdrojov na operačné riziko

Oddiel 5

Veľká majetková angažovanosť

Oddiel 6

Kvalifikované podiely mimo finančného sektora

KAPITOLA 3

HODNOTIACI PROCES ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

KAPITOLA 4

DOHĽAD A ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Oddiel 1

Dohľad

Oddiel 2

Zverejňovanie informácií príslušnými orgánmi

KAPITOLA 5

ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ ÚVEROVÝMI INŠTITÚCIAMI

HLAVA VI

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

HLAVA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

PRECHODNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 2

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE

PRÍLOHA II

KLASIFIKÁCIA PODSÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

PRÍLOHA III

ZAOBCHÁDZANIE S KREDITNÝM RIZIKOM ZMLUVNEJ STRANY V SÚVISLOSTI S DERIVÁTOVÝMI NÁSTROJMI, REPO TRANSAKCIAMI, TRANSAKCIAMI POŽIČIAVANIA ALEBO VYPOŽIČIAVANIA CENNÝCH PAPIEROV ALEBO KOMODÍT, TRANSKACIAMI S DLHOU DOBOU VYSPORIADANIA A TRANSKACIAMI POŽIČIAVANIA S DOZABEZPEČENÍM

Časť 1

Vymedzenie pojmov

Časť 2

Výber metódy

Časť 3

Metóda oceňovania trhovými cenami

Časť 4

Metóda pôvodnej expozície

Časť 5

Štandardizovaná metóda

Časť 6

Metóda interného modelu

Časť 7

Zmluvné vzájomné započítavanie

PRÍLOHA IV

DRUHY DERIVÁTOV

PRÍLOHA V

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE ORGANIZÁCIU A ZAOBCHÁDZANIE S RIZIKAMI

PRÍLOHA VI

ŠTANDARDIZOVANÝ PRÍSTUP

Časť 1

Rizikové váhy

Časť 2

Uznávanie ratingových agentúr a priraďovanie ich ratingov

Časť 3

Použitie ratingov ratingových agentúr na určenie rizikových váh

PRÍLOHA VII

PRÍSTUP INTERNÝCH RATINGOV

Časť 1

Hodnota rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát

Časť 2

PD, LGD a splatnosť

Časť 3Hodnota expozície

Časť 4

Minimálne požiadavky pre IRB prístup

PRÍLOHA VIII

ZMIERŇOVANIE KREDITNÉHO RIZIKA

Časť 1

Prípustnosť

Časť 2

Minimálne požiadavky

Časť 3

Výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika

Časť 4

Nesúlad splatností

Časť 5

Kombinovanie zmierňovania kreditného rizika pri štandardizovanom prístupe

Časť 6

Postupy na zmierňovanie kreditného rizika pre kôš aktív

PRÍLOHA IX

SEKURITIZÁCIA

Časť 1

Vymedzenie pojmov na účely prílohy IX

Časť 2

Minimálne požiadavky pre uznanie presunu významného kreditného rizika a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre sekuritizované expozície

Časť 3

Externý rating

Časť 4

Výpočet

PRÍLOHA X

OPERAČNÉ RIZIKO

Časť 1

Prístup základného ukazovateľa

Časť 2

Štandardizovaný prístup

Časť 3

Pokročilé prístupy merania

Časť 4

Kombinované použitie rôznych metodík

Časť 5

Klasifikácia druhov strát

PRÍLOHA XI

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE PRESKÚMANIE A HODNOTENIE PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

PRÍLOHA XII

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

Časť 1

Všeobecné kritériá

Časť 2

Všeobecné požiadavky

Časť 3

Kvalifikačné požiadavky na použitie osobitných nástrojov alebo metodík

PRÍLOHA XIII Časť A

ZRUŠENÉ SMERNICE SPOLU S ICH NESKORŠÍMI ZMENAMI A DOPLNENIAMI (uvedené v článku 158)

PRÍLOHA XIII Časť B

TERMÍNY NA TRANSPOZÍCIU (uvedené v článku 158)

PRÍLOHA XIV

TABUĽKA ZHODY

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

1. Táto smernica stanovuje pravidlá týkajúce sa začatia a výkonu podnikania úverových inštitúcií a dohľadu nad ich obozretným podnikaním.

2. Článok 39 a hlava V kapitola 4 oddiel 1 platia pre finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré majú ústredie v Spoločenstve.

3. S inštitúciami, ktoré sú trvalo vyňaté podľa článku 2, avšak s výnimkou centrálnych bánk členských štátov, sa na účely článku 39 a hlavy V kapitoly 4 oddielu 1 zaobchádza ako s finančnými inštitúciami.

Článok 2

Táto smernica sa nevzťahuje na:

—	centrálne banky členských štátov;

—	inštitúcie poštových poukážok;

—	v Belgicku na „Institut de Réescompte et de Garantie/Herdiscontering- en Waarborginstituut“;

—	v Dánsku na „Dansk Eksportfinansieringsfond“, „Danmarks Skibskreditfond“, „Dansk Landbrugs Realkreditfond“ a „KommuneKredit“;

—	v Nemecku na „Kreditanstalt für Wiederaufbau“, podniky uznané podľa „Wohnungsgemein-nützigkeitsgesetz“ za subjekty štátnej bytovej politiky, ktorých hlavným predmetom činnosti nie sú bankové transakcie, a podniky, ktoré sú v zmysle uvedeného zákona uznané za neziskové bytové podniky;

—	v Grécku na „Ταμείο Παρακαταθηκών και Δανείων“ (Tamio Parakatathikon kai Danion);

—	v Španielsku na „Instituto de Crédito Oficial“;

—	vo Francúzsku na „Caisse des dépots et consignations“;

—	v Írsku na „credit unions“ a „friendly societies“;

—	v Taliansku na „Cassa depositi e prestiti“;

—	v Lotyšsku na „krājaizdevu sabiedrības“, t.j. podniky, ktoré sú podľa „krājaizdevu sabiedrību likums“ uznané za družstevné podniky poskytujúce peňažné služby výlučne svojim členom;

—	v Litve na „kredito unijos“ iné než „Centrinė kredito unija“;

—	v Maďarsku na „Magyar Fejlesztési Bank Rt.“ a na „Magyar Export-Import Bank Rt.“;

—	v Holandsku na „Nederlandse Investeringsbank voor Ontwikkelingslanden NV“, „NV Noordelijke Ontwikkelingsmaatschappij“, „NV Industriebank Limburgs Instituut voor Ontwikkeling en Financiering“ a „Overijsselse Ontwikkelingsmaatschappij NV“;

—	v Rakúsku na podniky uznané za verejnoprospešné bytové združenia a na „Österreichische Kontrollbank AG“;

—	v Poľsku na „Spółdzielcze Kasy Oszczędnościowo – Kredytowe“ a na „Bank Gospodarstwa Krajowego“;

—	v Portugalsku na „Caixas Económicas“ existujúce k 1. januáru 1986 s výnimkou tých, ktoré boli založené ako spoločnosti s ručením obmedzeným, a „Caixa Económica Montepio Geral“;

—	vo Fínsku na „Teollisen yhteistyön rahasto Oy/Fonden för industriellt samarbete AB“ a „Finnvera Oyj/Finnvera Abp“;

—	vo Švédsku na „Svenska Skeppshypotekskassan“;

—	v Spojenom kráľovstve na „National Savings Bank“, „Commonwealth Development Finance Company Ltd“, „Agricultural Mortgage Corporation Ltd“, „Scottish Agricultural Securities Corporation Ltd.“, „Crown Agents for overseas governments and administrations“, „credit unions“ a „municipal banks“.

Článok 3

1. Jedna alebo viac úverových inštitúcií, ktoré sa k 15. decembru 1977 nachádzali v tom istom členskom štáte a ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad a ktorý je zriadený v tom istom členskom štáte, môžu byť oslobodené od požiadaviek stanovených v článku 7 a článku 11 ods. 1, ak ich vnútroštátne právne predpisy najneskôr 15. decembra 1979 stanovovali, že:

a)	záväzky ústredného orgánu a pridružených inštitúcií sú spoločné a nerozdielne, resp. záväzky ich pridružených inštitúcií sú v plnom rozsahu zaručené ústredným orgánom;

b)	kapitálová primeranosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitoruje ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok; a

c)	vedenie ústredného orgánu je oprávnené dávať pokyny vedeniu pridružených inštitúcií.

Úverové inštitúcie s miestnou pôsobnosťou, ktoré sú po 15. decembri 1977 trvalo pridružené k ústrednému orgánu v zmysle prvého pododseku, môžu využiť podmienky v ňom stanovené za predpokladu, že sú normálnymi rozšíreniami siete tohto ústredného orgánu.

V prípade úverových inštitúcií, ktoré nie sú inštitúciami založenými na území novozískanom z mora ani inštitúciami, ktoré by boli výsledkom rozdelenia, zlúčenia alebo splynutia existujúcich inštitúcií závislých od ústredného orgánu alebo jemu podliehajúcich, môže Komisia podľa postupu uvedeného v článku 151 ods. 2 stanoviť dodatočné pravidlá uplatňovania druhého pododseku vrátane zrušenia výnimiek uvedených v prvom pododseku, ak by podľa jej stanoviska pridruženie nových inštitúcií, ktoré požívajú výhody stanovené v druhom pododseku, mohlo poškodiť hospodársku súťaž.

2. Úverová inštitúcia uvedená v odseku 1 prvý pododsek môže byť tiež vyňatá z pôsobnosti ustanovení článkov 9 a 10, ako aj hlavy V kapitoly 2 oddielov 2, 3, 4, 5 a 6 a kapitoly 3, a to za predpokladu, že bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie týchto ustanovení na ústredný orgán, tento celok pozostávajúci z ústredného orgánu a jeho pridružených inštitúcií podlieha týmto ustanoveniam na konsolidovanom základe.

V prípade takejto výnimky platia články 16, 23, 24, 25, 26 ods. 1 až 3 a články 28 až 37 pre celok pozostávajúci z ústredného orgánu a jeho pridružených inštitúcií.

Článok 4

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

úverová inštitúcia je:

a)	podnik, ktorého podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných návratných zdrojov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet; alebo

b)	inštitúcia elektronického peňažníctva v zmysle smernice 2000/46/ES (13);

2.	povolenie je nástroj, ktorý vydali orgány v akejkoľvek podobe, ktorý inštitúcii udeľuje oprávnenie podnikať ako úverová inštitúcia;

3.	pobočka je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť úverovej inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie úverových inštitúcií;

4.	príslušné orgány sú vnútroštátne orgány, ktoré sú zákonom alebo iným predpisom poverené vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami;

5.	finančná inštitúcia je podnik, ktorý nie je úverovou inštitúciou a ktorého hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac z činností uvedených v prílohe I body 2 až 12 ;

6.	inštitúcie na účely hlavy V kapitoly 2 oddielov 2 a 3 sú inštitúcie ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2006/49/ES;

7.	domovský členský štát je členský štát, v ktorom bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie v súlade s článkami 6 až 9 a 11 až 14;

8.	hostiteľský členský štát je členský štát, na území ktorého má úverová inštitúcia svoju pobočku alebo tam poskytuje služby;

9.	kontrola je vzťah medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS alebo iný podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

10.

účasť na účely článku 57 písm. o) a p), článkov 71 až 73 a hlavy V kapitoly 4 je účasť v zmysle prvej vety článku 17 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (14) alebo priame či nepriame vlastníctvo aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

11.	kvalifikovaný podiel je priamy alebo nepriamy podiel v podniku, ktorý predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo ktorý umožňuje významným spôsobom ovplyvňovať riadenie tohto podniku;

12.

materská spoločnosť je:

a)	materský podnik ako je vymedzený v článkoch 1 a 2 smernice 83/349/EHS; alebo

b)	na účely hlavy V kapitoly 2 oddielu 5 článkov 71 až 73 a kapitoly 4 materský podnik v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každý podnik, ktorý vykonáva podľa názoru príslušných orgánov účinný dominantný vplyv na iný podnik;

13.

dcérska spoločnosť je:

a)	dcérsky podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS; alebo

b)	na účely hlavy V kapitoly 2 oddielu 5 článkov 71 až 73 a kapitoly 4 dcérsky podnik v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každý podnik, na ktorý vykonáva podľa názoru príslušných orgánov účinný dominantný vplyv materská spoločnosť;

všetky dcérske spoločnosti dcérskych spoločností sa tiež považujú za dcérske spoločnosti podniku, ktorý je ich pôvodnou materskou spoločnosťou;

14.

materská úverová inštitúcia v členskom štáte je úverová inštitúcia, ktorej dcérskou spoločnosťou je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, alebo ktorá má účasť v takejto inštitúcii a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

15.	materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte je finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

16.	materská úverová inštitúcia v EÚ je materská úverová inštitúcia v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v akomkoľvek členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v akomkoľvek členskom štáte;

17.

materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v akomkoľvek členskom štáte, alebo inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v akomkoľvek členskom štáte;

18.

subjekty verejného sektora sú neobchodné správne orgány, ktoré podliehajú ústredným vládam štátov, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom alebo iným orgánom, ktoré podľa názoru príslušných orgánov plnia rovnaké úlohy ako regionálne a miestne orgány, alebo neobchodné podniky vlastnené ústrednými vládami štátov, ktoré majú výslovné dohody o zárukách, a môžu zahŕňať samosprávne orgány zriadené zo zákona a podliehajúce verejnému dohľadu;

19.

finančná holdingová spoločnosť je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú buď výhradne alebo prevažne úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna takáto dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES (15);

20.	holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou je materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES, ktorej aspoň jedna dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou;

21.	podnik pomocných služieb je podnik, ktorého hlavným predmetom činnosti je vlastnenie alebo správa majetku, riadenie služieb spracovania údajov alebo iná podobná činnosť, ktorá je doplnkom hlavnej činnosti jednej alebo viacerých úverových inštitúcií;

22.	operačné riziko je riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo chybných interných procesov, zo zlyhania ľudského faktora a systémov alebo zapríčinené vonkajšími udalosťami a zahŕňa právne riziko;

23.	centrálne banky zahŕňajú aj Európsku centrálnu banku, pokiaľ nie je uvedené inak;

24.	riziko obchodných pohľadávok je riziko, že sa prostriedky získané z pohľadávky znížia hotovostnými alebo bezhotovostnými úvermi poskytnutými dlžníkovi;

25.	pravdepodobnosť zlyhania je pravdepodobnosť zlyhania zmluvnej strany v priebehu jedného roka;

26.	strata je na účely hlavy V kapitoly 2 oddielu 3 ekonomická strata vrátane významných diskontných účinkov a významných priamych a nepriamych nákladov spojených s vymáhaním nástroja;

27.	strata v prípade zlyhania (LGD) je pomer straty z expozície z dôvodu zlyhania zmluvnej strany k nesplatenej čiastke v momente zlyhania;

28.	konverzný faktor je pomer aktuálne nečerpanej výšky prísľubu, ktorý bude čerpaný a nesplatený v momente zlyhania, k aktuálne nečerpanej výške prísľubu, rozsah prísľubu sa určí prostredníctvom odporúčaného limitu, pokiaľ nie je neodporúčaný limit vyšší;

29.	očakávaná strata (EL) je na účely hlavy V kapitoly 2 oddielu 3 pomer straty očakávanej z expozície z potenciálneho zlyhania zmluvnej strany alebo zhoršenia kvality expozície z iných ako kreditných dôvodov počas obdobia jedného roka, k nesplatenej čiastke v momente zlyhania;

30.	zmierňovanie kreditného rizika je postup používaný úverovou inštitúciou na zníženie kreditného rizika spojeného s expozíciou alebo expozíciami, ktoré úverová inštitúcia naďalej drží;

31.

vecné zabezpečenie je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície úverovej inštitúcie odvodené z práva úverovej inštitúcie – v prípade zlyhania zmluvnej strany alebo pri výskyte iných bližšie uvedených kreditných udalostí vzťahujúcich sa na zmluvnú stranu – previesť na hotovosť určité aktíva alebo hodnoty, alebo ich získať prevodom alebo pridelením, alebo si ich ponechať, alebo znížiť hodnotu expozície na výšku rozdielu medzi hodnotou expozície a výškou pohľadávky voči úverovej inštitúcii, alebo ju týmto rozdielom nahradiť;

32.	osobné zabezpečenie je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície úverovej inštitúcie odvodené zo záväzku tretej strany zaplatiť istú hodnotu v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie uvedených kreditných udalostí;

33.	repo transakcia je každá transakcia upravená zmluvou, ktorá spadá do vymedzenia pojmu zmluva o spätnej kúpe alebo zmluva o spätnom predaji v zmysle článku 3 ods. 1 písm. m) smernice 2006/49/ES;

34.	transakcia požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít je každá transakcia spadajúca do vymedzenia pojmu požičiavanie cenných papierov alebo komodít alebo vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít v zmysle článku 3 ods. 1 písm. n) smernice 2006/49/ES;

35.	nástroj hotovostného typu je vkladový certifikát alebo iný podobný nástroj emitovaný požičiavajúcou úverovou inštitúciou;

36.

sekuritizácia je transakcia alebo schéma, pomocou ktorej je kreditné riziko, ktoré je spojené s expozíciou alebo skupinou expozícií, tranžované a má tieto charakteristické črty:

a)	platby v transakcii alebo schéme závisia od výnosovosti expozície alebo skupiny expozícií; a

b)	podriadenosť tranží určuje rozdelenie strát počas životnosti transakcie alebo schémy;

37.

tradičná sekuritizácia je sekuritizácia zahŕňajúca ekonomický prevod sekuritizovaných expozícií do účelovej jednotky zaoberajúcej sa sekuritizáciou, ktorá emituje cenné papiere. Toto sa uskutoční prevodom vlastníctva sekuritizovaných expozícií z úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, alebo prostredníctvom spoluúčasti. Emitované cenné papiere nepredstavujú platobné záväzky úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom;

38.	syntetická sekuritizácia je sekuritizácia, pri ktorej sa tranžovanie dosiahne použitím kreditných derivátov alebo záruk, pričom skupina expozícií nie je vyňatá zo súvahy úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom;

39.

tranža je zmluvne stanovený segment kreditného rizika spojeného s jednou alebo viacerými expozíciami, pričom pozícia v segmente so sebou prináša riziko kreditnej straty, väčšej alebo menšej ako pozícia takej istej hodnoty v každom inom takom segmente, bez ohľadu na kreditné zabezpečenie poskytnuté tretími stranami priamo držiteľom pozícií v danom segmente alebo v iných segmentoch;

40.	sekuritizačná pozícia je expozícia voči sekuritizácii;

41.

originátor je:

a)	subjekt, ktorý bol buď samostatne alebo prostredníctvom prepojených subjektov priamo alebo nepriamo zapojený do pôvodnej dohody, ktorou sa vytvorili záväzky alebo potenciálne záväzky dlžníka alebo potenciálneho dlžníka, a z ktorej vznikla sekuritizovaná expozícia; alebo

b)	subjekt, ktorý odkupuje expozície tretej strany do svojej súvahy a potom ich sekuritizuje;

42.	sponzor je iná úverová inštitúcia než úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, ktorá vytvára a riadi program aktívami zaistených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov alebo inú sekuritizačnú schému, pri ktorej sa odkupujú expozície tretích strán;

43.	zníženie kreditného rizika je zmluvná dohoda, ktorou sa zlepšuje kreditná kvalita pozície v sekuritizácii oproti stavu, ak by nebolo takéto zníženie poskytnuté, vrátane zníženia poskytnutého podriadenejšími tranžami v sekuritizácii a iného druhu kreditného zabezpečenia;

44.

účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou (SSPE) je zverenecká spoločnosť alebo subjekt, iný než je úverová inštitúcia, zriadený na uskutočňovanie sekuritizácie alebo sekuritizácií, ktorého činnosť je obmedzená len na činnosti potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, ktorého štruktúra má zaistiť oddelenie záväzkov SSPE od záväzkov úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, pričom držitelia podielov v SSPE majú právo založiť alebo vymeniť podiely bez obmedzenia;

45.

skupina prepojených klientov je:

a)	dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré, pokiaľ nie je uvedené inak, tvoria jedno riziko vzhľadom na to, že jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú, resp. ostatné; alebo

dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, medzi ktorými nie je žiadny vzťah kontroly v zmysle písmena a), ale ktoré sa majú považovať za jedno riziko, pretože sú natoľko prepojené, že ak sa jedna z nich dostane do finančných ťažkostí je pravdepodobné, že sa do ťažkostí so splácaním záväzkov dostane aj druhá, resp. ostatné;

46.

úzke prepojenie je situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb prepojené jedným z týchto spôsobov :

a)	účasťou vo forme priameho vlastníctva alebo kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

b)	kontrolou; alebo

c)	skutočnosťou, že obidve alebo všetky sú trvalo prepojené s jednou a tou istou treťou osobou prostredníctvom vzťahu kontroly;

47.

uznané burzy sú burzy, ktoré sú ako takéto uznané príslušnými orgánmi a ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)	pravidelne fungujú;

b)	majú burzový poriadok vydaný alebo schválený príslušnými orgánmi domovskej krajiny burzy, určujúci podmienky prevádzky burzy, podmienky prístupu na burzu, ako aj podmienky, ktoré sa musia zmluvne upraviť a plniť skôr, ako sa môže na burze účinne obchodovať; a

c)	majú zúčtovací mechanizmus, pričom na zmluvy uvedené v prílohe IV sa vzťahuje požiadavka dennej marže, ktorá podľa názoru príslušných orgánov zabezpečuje dostatočné zabezpečenie.

Článok 5

Členské štáty zakážu osobám alebo podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, podnikať v oblasti prijímania vkladov a iných vratných prostriedkov od verejnosti.

Prvý odsek sa nevzťahuje na prijímanie vkladov a iných vratných prostriedkov, ak ich prijíma členský štát, jeho regionálne alebo miestne orgány alebo subjekty medzinárodného práva verejného, ktorých členmi je jeden alebo viac členských štátov, ani na prípady, ktoré sú výslovne stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Spoločenstva, a to za predpokladu, že tieto činnosti podliehajú úprave a kontrolným mechanizmom, ktorých účelom je ochrana vkladateľov a investorov a ktoré sa na tieto prípady vzťahujú.

HLAVA II

POŽIADAVKY NA PRÍSTUP K ZAČATIU A VÝKONU PODNIKANIA ÚVEROVÝCH INŠTITÚCIÍ

Článok 6

Členské štáty požadujú od úverových inštitúcií, aby pred začatím svojej činnosti získali potrebné povolenie. Bez toho, aby boli dotknuté články 7 až 12, stanovia požiadavky na udelenie tohto povolenia a oznámia ich Komisii.

Článok 7

Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadosti o udelenie povolenia priložený aj obchodný plán, v ktorom sú okrem iného uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra úverovej inštitúcie.

Článok 8

Členské štáty nemusia vyžadovať, aby sa žiadosť o udelenie povolenia hodnotila vo vzťahu k ekonomickým potrebám trhu.

Článok 9

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné všeobecné podmienky ustanovené z vnútroštátnym právom, príslušné orgány neudelia povolenie v prípade, ak úverová inštitúcia nemá samostatné vlastné zdroje alebo ak jej počiatočné imanie je nižšie ako 5 miliónov EUR.

Počiatočné imanie zahŕňa základné imanie a rezervné fondy podľa článku 57 písm. a) a b).

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že úverové inštitúcie, ktoré nespĺňajú požiadavku samostatných vlastných zdrojov a ktoré existovali k 15. decembru 1979, môžu vo svojej činnosti pokračovať. Tieto úverové inštitúcie môžu oslobodiť od povinnosti spĺňať požiadavku uvedenú v článku 11 ods. 1 prvý pododsek .

2. Členské štáty môžu udeliť povolenie určitým kategóriám úverových inštitúcií, ktorých počiatočné imanie nedosahuje úroveň stanovenú v odseku 1, na základe týchto podmienok:

a)	počiatočné imanie nesmie byť nižšie ako 1 milión EUR;

b)	dotknuté členské štáty oznámia Komisii svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli využiť túto možnosť; a

c)	názov každej úverovej inštitúcie, ktorej počiatočné imanie nedosahuje výšku stanovenú v odseku 1, sa uvedie v zozname uvedenom v článku 14.

Článok 10

1. Vlastné zdroje úverovej inštitúcie nesmú klesnúť pod úroveň počiatočného imania požadovaného v zmysle článku 9 v čase, keď jej bolo udelené povolenie.

2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že úverové inštitúcie už existujúce k 1. januáru 1993, ktorých vlastné zdroje nedosahujú úroveň počiatočného imania stanovenú v článku 9, môžu naďalej vykonávať svoju činnosť. V takom prípade ich vlastné zdroje nesmú klesnúť pod úroveň najvyššieho dosiahnutého stavu od 22. decembra 1989.

3. Ak nad úverovou inštitúciou patriacou do kategórie uvedenej v odseku 2 získa kontrolu iná fyzická alebo právnická osoba než osoba, ktorá inštitúciu ovládala predtým, vlastné zdroje tejto úverovej inštitúcie musia dosiahnuť minimálne úroveň počiatočného imania stanovenú v článku 9.

4. Za určitých špecifických okolností a so súhlasom príslušných orgánov, ak dôjde k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých úverových inštitúcií patriacich do kategórie uvedenej v odseku 2, nesmú vlastné zdroje úverovej inštitúcie, ktorá je výsledkom splynutia či zlúčenia, klesnúť pod úroveň celkových vlastných zdrojov zlúčených/splynutých úverových inštitúcií v čase splynutia či zlúčenia, až pokiaľ sa nedosiahnu príslušné úrovne stanovené v článku 9.

5. Ak by v prípadoch uvedených v odsekoch 1,2 a 4 malo dôjsť k zníženiu vlastných zdrojov, príslušné orgány môžu za opodstatnených okolností poskytnúť úverovej inštitúcii obmedzenú lehotu, v ktorej má tento stav napraviť alebo svoju činnosť ukončiť.

Článok 11

1. Príslušné orgány udelia úverovej inštitúcii povolenie len vtedy, ak podnikanie úverovej inštitúcie účinne riadia aspoň dve osoby.

Povolenie neudelia vtedy, ak tieto osoby nemajú dostatočne dobrú povesť alebo dostatočné skúsenosti potrebné na výkon týchto úloh.

2. Každý členský štát požaduje, aby:

a)	každá úverová inštitúcia, ktorá je právnickou osobou a ktorá podľa jej vnútroštátneho práva má sídlo, mala svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má sídlo; a

b)	každá iná úverová inštitúcia mala svoje ústredie v členskom štáte, ktorý jej udelil povolenie a v ktorom naozaj podniká.

Článok 12

1. Príslušné orgány neudelia úverovým inštitúciám povolenie na začatie podnikania, pokiaľ nedostanú informácie o totožnosti vlastníkov podielov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osobách, ktorí vlastnia kvalifikované podiely, ako aj informácie o výške týchto podielov.

Pri určovaní kvalifikovaných podielov v kontexte tohto článku sa berú do úvahy hlasovacie práva uvedené v článku 92 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (16).

2. Príslušné orgány neudelia povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti vlastníkov podielov alebo členov.

3. Ak je úverová inštitúcia úzko prepojená s inými fyzickými alebo právnickými osobami, príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak tieto prepojenia neprekážajú v účinnom výkone ich dohľadu.

Príslušné orgány neudelia povolenie aj vtedy, ak účinný výkon ich dohľadu znemožňujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými je úverová inštitúcia úzko prepojená alebo ak je presadzovanie týchto zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení spojené s ťažkosťami.

Príslušné orgány požadujú od úverových inštitúcií, aby im priebežne predkladali informácie potrebné na monitorovanie dodržiavania podmienok uvedených v tomto odseku.

Článok 13

Každé prijaté rozhodnutie o neudelení povolenia sa odôvodní a žiadateľ bude o tejto skutočnosti upovedomený do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie povolenia, alebo, ak je žiadosť neúplná, do šiestich mesiacov odo dňa, keď žiadateľ zaslal vyžiadané informácie potrebné na prijatie rozhodnutia. Rozhodnutie sa v každom prípade prijme do 12 mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie povolenia.

Článok 14

Komisia je informovaná o každom udelenom povolení.

Názov každej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie, sa zaradí do zoznamu. Komisia tento zoznam uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a priebežne ho aktualizuje.

Článok 15

1. Pred tým, ako príslušný orgán udelí povolenie úverovej inštitúcii, uskutoční v týchto prípadoch s príslušnými orgánmi druhého dotknutého členského štátu konzultácie:

a)	dotknutá úverová inštitúcia je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte;

b)	dotknutá úverová inštitúcia je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte; alebo

c)	dotknutú úverovú inštitúciu kontrolujú tie isté fyzické alebo právnické osoby, ktoré kontrolujú úverovú inštitúciu, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

2. Príslušný orgán pred udelením povolenia úverovej inštitúcii uskutoční v týchto prípadoch s príslušným orgánom dotknutého členského štátu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo investičnými spoločnosťami, konzultácie:

a)	dotknutá úverová inštitúcia je dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve;

b)	dotknutá úverová inštitúcia je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve; alebo

c)	dotknutá úverová inštitúcia je kontrolovaná tou istou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kontroluje poisťovňu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve.

3. Príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 sa navzájom poradia najmä pri hodnotení vhodnosti vlastníkov podielov a dobrej povesti a skúseností riaditeľov zapojených do riadenia iného subjektu tej istej skupiny. Navzájom si vymieňajú všetky informácie týkajúce sa vhodnosti vlastníkov podielov a dobrej povesti a skúseností riaditeľov, ktoré sú dôležité pre udelenie povolenia, ako aj pri priebežnom hodnotení dodržiavania prevádzkových podmienok.

Článok 16

Hostiteľské členské štáty nesmú požadovať udelenie povolenia ani zloženie prostriedkov v prípade pobočiek úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v iných členských štátoch. Zakladanie a dohľad nad takýmito pobočkami prebieha v súlade s článkami 22, 25, 26 ods. 1 až 3, článkami 29 až 37 a 40.

Článok 17

1. Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii len v prípade, že táto inštitúcia:

a)	povolenie nevyužije do 12 mesiacov, povolenia sa výslovne vzdá alebo prestane podnikať počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov, ak dotknutý členský štát nestanovil, že v takom prípade platnosť povolenia zaniká;

b)	povolenie získala na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými neprípustnými prostriedkami;

c)	prestala spĺňať podmienky, za ktorých jej povolenie bolo udelené;

d)	nemá dostatočné vlastné zdroje alebo sa už nedá spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä ak už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré sú jej zverené; alebo

e)	nastal jeden z iných prípadov, v ktorých vnútroštátne právne predpisy požadujú odňatie povolenia.

2. Každé odňatie povolenia sa zdôvodní a oznámi osobám, ktorých sa to týka. O takom odňatí povolenia je informovaná aj Komisia.

Článok 18

Na účely výkonu svojich činností môžu úverové inštitúcie, bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia v hostiteľskom členskom štáte o použití slov „banka“, „sporiteľňa“ alebo iných bankových názvov, na celom území Spoločenstva používať ten istý názov, aký používajú v členskom štáte, v ktorom majú svoje ústredie. V prípade, že hrozí zámena, hostiteľský členský štát môže z dôvodu jednoznačnosti požadovať, aby boli k názvu pripojené určité objasňujúce prvky.

Článok 19

1. Členské štáty požadujú od každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má záujem priamo alebo nepriamo vlastniť kvalifikovaný podiel v úverovej inštitúcii, aby o svojom zámere najskôr informovala príslušné orgány a uviedla im výšku zamýšľaného podielu. Táto osoba informuje príslušné orgány aj vtedy, ak navrhuje svoj kvalifikovaný podiel zvýšiť tak, že by jej podiel na hlasovacích právach, alebo na základnom imaní, ktorý drží, dosiahol alebo prekročil 20 %, 33 % alebo 50 % alebo tak, že by sa úverová inštitúcia stala jej dcérskou spoločnosťou .

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, príslušné orgány majú maximálne tri mesiace odo dňa oznámenia podaného v zmysle prvého a druhého pododseku na to, aby voči tomuto zámeru vzniesli svoje námietky, ak vzhľadom na potrebu zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti danej osoby. Ak voči zámeru nevznesú žiadne námietky, môžu stanoviť maximálnu lehotu na jeho realizáciu.

2. Ak je osoba, ktorá chce nadobudnúť podiely uvedené v odseku 1 úverovou inštitúciou, poisťovňou alebo investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, alebo materskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, poisťovne alebo investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, alebo fyzickou či právnickou osobou kontrolujúcou úverovú inštitúciu, poisťovňu alebo investičnú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, a ak by sa v dôsledku tohto nadobudnutia úverová inštitúcia, v ktorej nadobúdateľ zamýšľa vlastniť podiel, stala dcérskou spoločnosťou alebo by podliehala kontrole nadobúdateľa, vyhodnotenie tohto nadobudnutia je predmetom predchádzajúcej konzultácie stanovenej v článku 15.

Článok 20

Členské štáty požadujú od každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá chce priamo alebo nepriamo previesť svoj kvalifikovaný podiel v úverovej inštitúcii, aby to najskôr oznámila príslušným orgánom spolu s výškou zamýšľaného podielu. Táto osoba musí príslušné orgány informovať aj v prípade, že chce svoj kvalifikovaný podiel znížiť natoľko, že jej podiel na hlasovacích právach alebo základnom imaní by klesol pod úroveň 20 %, 33 % alebo 50 %, alebo že by následkom tohto zníženia úverová inštitúcia prestala byť jej dcérskou spoločnosťou.

Článok 21

1. Úverové inštitúcie informujú príslušné orgány, hneď ako sa dozvedia o akomkoľvek nadobudnutí alebo prevode podielov na ich základnom imaní, následkom ktorých tieto podiely presiahnu alebo klesnú pod niektorý z prahov uvedených v článku 19 ods. 1 a článku 20.

Okrem toho aspoň raz do roka oznamujú príslušným orgánom mená vlastníkov podielov a členov vlastniacich kvalifikované podiely a výšku takýchto podielov, ako je uvedená napríklad v údajoch získaných na výročných valných zhromaždeniach vlastníkov podielov a členov alebo ktorá je výsledkom dodržiavania predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností kótovaných na burzách cenných papierov.

2. Členské štáty požadujú, aby v prípade, že vplyv osôb uvedených v článku 19 ods. 1 môže narušiť obozretné a zdravé riadenie inštitúcie, príslušné orgány prijali vhodné opatrenia na nápravu takejto situácie. Medzi takéto opatrenia patria zákazy, sankcie voči vedeniu a manažmentu alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré vlastnia dotknutí vlastníci podielov alebo členovia.

Podobné opatrenia sa vzťahujú aj na fyzické a právnické osoby, ktoré nesplnia povinnosť vopred poskytnúť informácie v zmysle článku 19 ods. 1.

Ak dôjde k nadobudnutiu podielu napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členský štát bez ohľadu na akékoľvek ďalšie uplatnené sankcie zabezpečí pozastavenie výkonu zodpovedajúcich hlasovacích práv alebo neplatnosť odovzdaných hlasov alebo možnosť určenia ich neplatnosti.

3. Pri stanovení kvalifikovaného podielu a ďalších úrovní podielu podľa tohto článku sa berú do úvahy aj hlasovacie práva uvedené v článku 92 smernice 2001/34/ES.

Článok 22

1. Príslušné orgány domovského členského štátu požadujú, aby každá úverová inštitúcia mala dôkladné opatrenia v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s dobre definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, efektívne postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, ako aj primerané mechanizmy vnútornej kontroly, vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov.

2. Opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 sú úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností úverovej inštitúcie. Do úvahy sa berú technické kritériá stanovené v prílohe V.

HLAVA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA SLOBODY USADIŤ SA A SLOBODY POSKYTOVAŤ SLUŽBY

Oddiel 1

Úverové inštitúcie

Článok 23

Členské štáty stanovia, že činnosti uvedené v prílohe I sa na ich území môžu vykonávať v súlade s článkami 25, 26 ods. 1 až 3, článkom 28 ods. 1 a 2 a článkami 29 až 37 buď prostredníctvom založenia pobočky alebo poskytovaním služieb, a to akoukoľvek úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie a ktorá podlieha dohľadu príslušných orgánov iného členského štátu za predpokladu, že sa jej povolenie vzťahuje na tieto činnosti.

Oddiel 2

Finančné inštitúcie

Článok 24

a)	materská spoločnosť alebo spoločnosti musia mať povolenie na činnosť ako úverové inštitúcie v členskom štáte, ktorého právom sa finančná inštitúcia riadi;
b)	dotknuté činnosti sa vykonávajú na území toho istého členského štátu;
c)	materská spoločnosť alebo spoločnosti držia najmenej 90 % hlasovacích práv spojených s podielmi na základnom imaní finančnej inštitúcie;
d)	materská spoločnosť alebo spoločnosti presvedčia príslušné orgány o obozretnom riadení finančnej inštitúcie a so súhlasom príslušných orgánov domovského členského štátu musia vyhlásiť, že spoločne a nerozdielne ručia za záväzky, ktoré na seba finančná inštitúcia prevezme; a
e)	finančná inštitúcia je účinne zahrnutá, najmä pokiaľ ide o príslušné činnosti, do dohľadu materskej spoločnosti na konsolidovanom základe, resp. každej z materských spoločností, v súlade s hlavou V kapitolou 4 oddielom 1, najmä na účely požiadaviek na minimálnu výšku vlastných zdrojov stanovených v článku 75 pre kontrolu veľkej majetkovej angažovanosti a na účely obmedzenia podielov v zmysle článkov 120 až 122.

Príslušné orgány domovského členského štátu kontrolujú plnenie týchto podmienok a finančnej inštitúcii vystavia potvrdenie o ich splnení, ktoré je súčasťou oznámenia uvedeného v článkoch 25 a 28.

Príslušné orgány domovského členského štátu zabezpečia dohľad nad finančnou inštitúciou v súlade s článkom 10 ods. 1, článkami 19 až 22, 40, 42 až 52 a 54.

2. Ak finančná inštitúcia podľa prvého pododseku odseku 1 prestane spĺňať niektorú zo stanovených podmienok, domovský členský štát to oznámi príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a činnosti, ktoré táto finančná inštitúcia vykonáva v hostiteľskom členskom štáte, sa budú riadiť právnymi predpismi hostiteľského členského štátu.

3. Odseky 1 a 2 sa primerane s potrebnými úpravami uplatnia na dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie v zmysle odseku 1 prvý pododsek.

Oddiel 3

Vykonávanie slobody usadiť sa

Článok 25

1. Úverová inštitúcia, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, oznámi svoj zámer príslušným orgánom svojho domovského členského štátu.

2. Členské štáty požadujú od každej úverovej inštitúcie, ktorá chce založiť pobočku na území iného členského štátu, aby v rámci oznámenia podľa odseku 1 poskytla tieto informácie:

a)	označenie členského štátu, na území ktorého chce založiť pobočku;

b)	obchodný plán, v ktorom okrem iného uvedie zamýšľané podnikateľské činnosti a organizačnú štruktúru pobočky;

c)	adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej je možné získať dokumenty; a

d)	mená osôb, ktoré majú byť zodpovedné za riadenie pobočky.

3. Ak príslušné orgány domovského členského štátu so zreteľom na zamýšľané činnosti nemajú dôvod pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry a finančnej situácie úverovej inštitúcie, do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 2 tieto informácie oznámia príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a upovedomia o tom dotknutú úverovú inštitúciu.

Príslušné orgány domovského členského štátu oznamujú aj výšku vlastných zdrojov a výšku kapitálových požiadaviek podľa článku 75 úverovej inštitúcie.

Odchylne od druhého pododseku, v prípade uvedenom v článku 24 oznamujú príslušné orgány domovského členského štátu výšku vlastných zdrojov finančnej inštitúcie a konsolidovaných vlastných zdrojov a konsolidované kapitálové požiadavky podľa článku 75 úverovej inštitúcie, ktorá je jej materskou spoločnosťou.

4. Ak príslušné orgány domovského členského štátu odmietnu oznámiť príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie uvedené v odseku 2, svoje odmietnutie zdôvodnia dotknutej úverovej inštitúcii do troch mesiacov po doručení všetkých informácií.

Proti tomuto odmietnutiu, resp. neodpovedaniu možno podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte.

Článok 26

1. Skôr než pobočka úverovej inštitúcie začne vykonávať svoju činnosť, príslušné orgány hostiteľského členského štátu sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v článku 25 pripravia na výkon dohľadu nad úverovou inštitúciou v súlade s oddielom 5 a v prípade potreby uvedú podmienky, za ktorých bude táto pobočka vo všeobecnom záujme vykonávať na území hostiteľského členského štátu túto činnosť.

2. Po prijatí oznámenia od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu alebo ak do uplynutia lehoty stanovenej v odseku 1 takéto oznámenie nedostane, môže byť pobočka založená a môže začať vykonávať svoju činnosť.

3. V prípade zmeny akýchkoľvek údajov oznámených podľa článku 25 ods. 2 písm. b), c) alebo d), úverová inštitúcia túto zmenu písomne oznámi príslušným orgánom domovského a hostiteľského členského štátu najneskôr jeden mesiac pred uskutočnením takejto zmeny, aby príslušným orgánom domovského členského štátu umožnila prijať rozhodnutie v zmysle článku 25 a príslušným orgánom hostiteľského členského štátu umožnila prijať rozhodnutie o zmene v zmysle odseku 1 tohto článku.

4. Pobočky, ktoré svoju činnosť začali vykonávať v súlade s ustanoveniami platnými v ich hostiteľských členských štátoch pred 1. januárom 1993, sa považujú za pobočky, na ktoré sa vzťahuje postup stanovený v článku 25 a v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Od 1. januára 1993 sa riadia ustanoveniami odseku 3 tohto článku a ustanoveniami článkov 23 a 43, ako aj oddielmi 2 a 5.

Článok 27

Akýkoľvek počet miest podnikania, ktoré v tom istom členskom štáte zriadi úverová inštitúcia s ústredím v inom členskom štáte, sa spolu považuje za jednu pobočku.

Oddiel 4

Vykonávanie slobody poskytovať služby

Článok 28

1. Každá úverová inštitúcia, ktorá chce po prvý raz uplatniť svoju slobodu poskytovať služby vykonávaním svojej činnosti na území iného členského štátu, oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu činnosti zo zoznamu v prílohe I, ktoré mieni vykonávať.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu do jedného mesiaca od prijatia oznámenia stanoveného v odseku 1, pošlú toto oznámenie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

3. Týmto článkom nie sú dotknuté existujúce práva úverových inštitúcií, ktoré svoje služby poskytovali pred 1. januárom 1993.

Oddiel 5

Právomoci príslušných orgánov hostiteľského členského štátu

Článok 29

Hostiteľské členské štáty môžu na štatistické účely vyžadovať, aby všetky úverové inštitúcie, ktoré majú pobočky na ich území, podávali pravidelné správy o svojej činnosti v týchto hostiteľských členských štátoch príslušným orgánom týchto hostiteľských členských štátov.

Pri plnení povinností, ktoré im ukladá článok 41, môžu hostiteľské členské štáty požadovať, aby pobočky úverových inštitúcií z iných členských štátov predkladali rovnaké informácie, aké na tento účel požadujú od domácich úverových inštitúcií.

Článok 30

1. Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že úverová inštitúcia, ktorá má pobočku alebo poskytuje služby na jeho území, nedodržiava právne predpisy, ktoré tento štát prijal v súlade s ustanoveniami tejto smernice o právomociach príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, tieto orgány dotknutej úverovej inštitúcii nariadia túto situáciu napraviť.

2. Ak dotknutá úverová inštitúcia neprijme potrebné opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu oznámia túto skutočnosť príslušným orgánom domovského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu pri najbližšej príležitosti prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutá úverová inštitúcia tento stav napravila. Charakter týchto opatrení sa oznámi príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

3. Ak úverová inštitúcia naďalej porušuje predpisy uvedené v odseku 1, platné v hostiteľskom členskom štáte, a to napriek opatreniam domovského členského štátu alebo z toho dôvodu, že tieto opatrenia nie sú primerané alebo v danom členskom štáte nie sú k dispozícii, hostiteľský členský štát môže po podaní oznámenia príslušným orgánom domovského členského štátu prijať vhodné opatrenia, ktoré majú zabrániť porušovaniu predpisov alebo potrestať porušovanie predpisov, a v prípade potreby, zabrániť úverovej inštitúcii v uskutočňovaní ďalších transakcií na jeho území. Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné doručovať právne dokumenty potrebné pri uplatňovaní týchto opatrení na úverové inštitúcie.

Článok 31

Články 29 a 30 sa nedotýkajú právomoci hostiteľských členských štátov prijať vhodné opatrenia na predchádzanie či potrestanie porušovaní predpisov na ich území, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi prijatými vo všeobecnom záujme. Medzi takéto opatrenia patrí aj možnosť zabrániť úverovým inštitúciám porušujúcim predpisy v uskutočňovaní ďalších transakcií na ich území.

Článok 32

Akékoľvek opatrenie prijaté v súlade s článkom 30 ods. 2 a 3 alebo článkom 31, zahŕňajúce sankcie alebo obmedzenia výkonu slobody poskytovať služby, sa riadne odôvodní a oznámi sa dotknutej úverovej inštitúcii. Voči každému takémuto opatreniu možno podať opravný prostriedok na súdy v členskom štáte, kde bolo prijaté.

Článok 33

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu v prípade núdze, skôr ako začnú postupovať podľa článku 30, zaviesť akékoľvek preventívne opatrenia potrebné na ochranu záujmov vkladateľov, investorov a iných osôb, ktorým sa služby poskytujú. Komisia a príslušné orgány iných dotknutých členských štátov sú o takýchto opatreniach informované čo najskôr.

Komisia môže po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov rozhodnúť o tom, že dotknutý členský štát má takéto opatrenia zmeniť alebo zrušiť.

Článok 34

Hostiteľské členské štáty môžu právomoci, ktoré na ne táto smernica preniesla, vykonávať tak, že prijmú vhodné opatrenia na predchádzanie alebo potrestanie porušovania predpisov, ku ktorým došlo na ich území. Znamená to aj možnosť zabrániť úverovým inštitúciám porušujúcim predpisy v uskutočňovaní ďalších transakcií na ich území.

Článok 35

V prípade odňatia povolenia sú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tejto skutočnosti informované a prijmú vhodné opatrenia, aby danej úverovej inštitúcii zabránili v uskutočňovaní ďalších transakcií na jeho území a aby ochránili záujmy vkladateľov.

Článok 36

Členské štáty informujú Komisiu o počte a druhu prípadov, v ktorých došlo k zamietnutiu v zmysle článkov 25 a 26 ods. 1 až 3, alebo v ktorých boli prijaté opatrenia v súlade s článkom 30 ods. 3.

Článok 37

Tento oddiel nebráni úverovým inštitúciám, ktorých ústredie sa nachádza v iných členských štátoch, propagovať ich služby pomocou všetkých dostupných oznamovacích prostriedkov na území hostiteľského členského štátu, podliehajúc pravidlám o forme a obsahu takejto reklamy, prijatým vo všeobecnom záujme.

HLAVA IV

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Oddiel 1

Ohlasovanie vo vzťahu k podnikom z tretích krajín a podmienky vstupu na trhy týchto krajín

Článok 38

1. Členské štáty neuplatňujú na pobočky úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, pri začatí ani pri výkone ich podnikania ustanovenia, ktoré by im poskytovali lepšie podmienky ako pobočkám úverových inštitúcií s ústredím v Spoločenstve.

2. Príslušné orgány informujú Komisiu a Európsky výbor pre bankovníctvo o všetkých povoleniach pre otvorenie pobočiek udelených úverovým inštitúciám, ktorých ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, sa môže Spoločenstvo prostredníctvom dohôd uzatvorených s jednou alebo viacerými tretími krajinami zaviazať, že bude uplatňovať ustanovenia, ktoré pobočkám úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, zabezpečia rovnaké zaobchádzanie na celom území Spoločenstva.

Oddiel 2

Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích krajín pri dohľade na konsolidovanom základe

Článok 39

1. Komisia môže na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu predložiť Rade návrh na rokovanie o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, ktorých predmetom je spôsob výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nad:

a)	úverovými inštitúciami, ktorých materské spoločnosti majú ústredie v tretej krajine; alebo

b)	úverovými inštitúciami nachádzajúcimi sa v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti, či už úverové inštitúcie alebo finančné holdingové spoločnosti, majú ústredie na území Spoločenstva.

2. Dohody uvedené v odseku 1 by mali najmä zabezpečiť, aby:

príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad úverovými inštitúciami alebo finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa mimo územia Spoločenstva, alebo majú v takýchto inštitúciách podiel; a

príslušné orgány tretích krajín mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad nad materskými spoločnosťami, ktorých ústredia sa nachádzajú na ich územiach, a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami nachádzajúcimi sa v jednom alebo viacerých členských štátoch, alebo majú v takýchto inštitúciách podiel.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 300 ods. 1 a 2 zmluvy, Komisia s pomocou Európskeho výboru pre bankovníctvo posúdi výsledky rokovaní uvedených v odseku 1, ako aj výslednú situáciu.

HLAVA V

ZÁSADY A TECHNICKÉ NÁSTROJE DOHĽADU NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM A ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

KAPITOLA 1

Zásady dohľadu nad obozretným podnikaním

Oddiel 1

Právomoci domovského a hostiteľského členského štátu

Článok 40

1. Za vykonávanie dohľadu nad obozretným podnikaním úverovej inštitúcie, vrátane dohľadu nad činnosťami, ktoré vykonáva v súlade s článkami 23 a 24, sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia tejto smernice, ktoré zakladajú zodpovednosť príslušných orgánov hostiteľského členského štátu.

2. Odsek 1 nebráni vykonávaniu dohľadu na konsolidovanom základe podľa tejto smernice.

Článok 41

Až do ďalšej koordinácie sú hostiteľské členské štáty, v spolupráci s príslušnými orgánmi domovského členského štátu, zodpovedné za dohľad nad likviditou pobočiek úverových inštitúcií.

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia potrebné na posilnenie Európskeho menového systému, hostiteľské členské štáty sú plne zodpovedné za opatrenia, ktoré sú výsledkom uskutočňovania ich menovej politiky.

Takéto opatrenia nesmú spôsobovať diskrimináciu ani reštriktívne zaobchádzanie so žiadnou úverovou inštitúciou z toho dôvodu, že jej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte.

Článok 42

Príslušné orgány dotknutých členských štátov úzko spolupracujú s cieľom vykonávať dohľad nad činnosťou úverových inštitúcií, ktoré pôsobia, najmä prostredníctvom pobočky, na území jedného alebo viacerých členských štátov, v ktorých nemajú svoje ústredie. Navzájom si poskytujú všetky informácie o riadení a vlastníckej štruktúre takýchto úverových inštitúcií, ktoré im umožnia riadny výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok na udelenie povolenia, ako aj všetky informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto inštitúcií, najmä ich likvidity, kapitálovej primeranosti, ochrany vkladov, obmedzovania veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a vnútorných kontrolných mechanizmov.

Článok 43

1. Hostiteľské členské štáty stanovia, že ak úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte, vykonáva svoju činnosť prostredníctvom pobočky, potom môžu príslušné orgány domovského členského štátu po informovaní príslušných orgánov hostiteľského členského štátu samy alebo prostredníctvom osôb, ktoré nimi boli na tento účel poverené, vykonať overenie informácií uvedených v článku 42 priamo na mieste.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu môžu okrem toho na účely kontroly pobočiek využiť jeden z ďalších postupov stanovených v článku 141 .

3. Odsekmi 1 a 2 nie je dotknuté právo príslušných orgánov hostiteľského členského štátu pri plnení ich povinností vyplývajúcich z tejto smernice vykonať kontrolu na mieste v pobočkách založených na ich území.

Oddiel 2

Výmena informácií a povinnosť mlčanlivosti

Článok 44

1. Členské štáty stanovia, že všetky osoby v súčasnosti alebo v minulosti pracujúce pre príslušné orgány, ako aj audítori a znalci konajúci v mene príslušných orgánov, sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti.

Žiadne dôverné informácie získané pri výkone ich úloh nesmú poskytnúť žiadnej osobe ani orgánu, s výnimkou informácií poskytovaných v súhrnnej alebo hromadnej podobe, pri ktorých nie je možné identifikovať jednotlivé úverové inštitúcie; týmto nie sú dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo.

Ak je na úverovú inštitúciu vyhlásený konkurz alebo začatá nútená likvidácia, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích osôb zapojených do pokusov o záchranu predmetnej úverovej inštitúcie, môžu byť napriek predchádzajúcim ustanoveniam poskytnuté v občianskoprávnom konaní.

2. Odsek 1 nebráni príslušným orgánom rôznych členských štátov v tom, aby si vymieňali informácie v súlade s touto smernicou a inými smernicami, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie. Na tieto informácie sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v odseku 1.

Článok 45

Príslušné orgány prijímajúce dôverné informácie v zmysle článku 44 ich môžu použiť len pri výkone svojich povinností a len na tieto účely:

pri kontrole dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania úverových inštitúcií, a aby umožnili monitorovanie ich podnikania na nekonsolidovanom alebo konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly;

b)	pri uplatnení sankcií;

c)	v rámci správneho konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu príslušného orgánu; alebo

d)	v rámci súdneho konania začatého v súlade s článkom 55 alebo osobitnými ustanoveniami uvedenými v tejto a iných smerniciach, ktoré boli prijaté v oblasti úverových inštitúcií.

Článok 46

Členské štáty môžu uzatvárať dohody o spolupráci umožňujúce výmenu informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín alebo s orgánmi a subjektmi z tretích krajín, ako je uvedené v článkoch 47 a 48 ods. 1 len pod podmienkou, že na takto poskytnuté informácie sa vzťahujú záruky povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú prinajmenšom na úrovni tých, ktoré sú uvedené v článku 44 ods. 1. Účelom takejto výmeny informácií je plnenie úloh uvedených orgánov a subjektov v oblasti dohľadu.

Ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, možno ich zverejniť iba s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a v prípade potreby len na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Článok 47

Článok 44 ods. 1 a článok 45 nebránia výmene informácií v rámci členského štátu v prípade, že v tom istom členskom štáte sú dva alebo viaceré príslušné orgány, ani medzi členskými štátmi, ani medzi príslušnými orgánmi a medzi:

a)	orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými finančnými organizáciami a poisťovňami a orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými trhmi;

b)	subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu úverových inštitúcií a do iných konaní podobného druhu; a

c)	osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtovníctva úverových inštitúcií a iných finančných inštitúcií;

v rámci plnenia ich úloh v oblasti dohľadu.

Článok 44 ods. 1 a článok 45 nebránia zverejňovaniu informácií subjektom, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov, ktoré potrebujú na riadne plnenie svojej funkcie.

V oboch prípadoch sa na prijaté informácie vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 44 ods. 1.

Článok 48

1. Bez ohľadu na články 44 až 46 môžu členské štáty povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a medzi :

a)	orgánmi zodpovednými za dohľad nad subjektmi zapojenými do likvidácie a konkurzu úverových inštitúcií a iných konaní podobného druhu; a

b)	orgánmi zodpovednými za dohľad nad osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu účtovníctva poisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a iných finančných inštitúcií.

V týchto prípadoch členské štáty požadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	účelom týchto informácií je plnenie úloh dohľadu uvedených v prvom pododseku;

b)	na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 44 ods. 1; a

c)	ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, nie je možné ich zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a prípadne len na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov, ktoré sú oprávnené prijímať informácie podľa tohto odseku.

2. Bez ohľadu na články 44 až 46 môžu členské štáty na účely posilnenia stability a integrity finančného systému povoliť výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi alebo subjektmi, ktoré sú zo zákona zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie porušení práva obchodných spoločností.

V týchto prípadoch členské štáty požadujú splnenie aspoň týchto podmienok:

a)	účelom poskytnutia týchto informácií je plnenie úlohy uvedenej v prvom pododseku;

b)	na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 44 ods. 1; a

c)	ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, nie je možné ich zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a prípadne len na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Ak v niektorom členskom štáte orgány alebo subjekty uvedené v prvom pododseku plnia svoje úlohy pri odhaľovaní a vyšetrovaní, vzhľadom na ich osobitné schopnosti, s pomocou osôb poverených na tento účel, ktoré nie sú zamestnané vo verejnom sektore, možnosť výmeny informácií stanovená v prvom pododseku sa môže rozšíriť aj na tieto osoby, a to za podmienok stanovených v druhom pododseku.

Na účely vykonania tretieho pododseku oznámia orgány alebo subjekty uvedené v prvom pododseku príslušným orgánom, ktoré informácie zverejnili, mená a presné vymedzenie zodpovednosti osôb, ktorým sa informácie majú poslať.

Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom názvy orgánov alebo subjektov, ktoré sú oprávnené prijímať informácie v zmysle tohto článku.

Komisia vypracuje správu o uplatňovaní ustanovení tohto článku.

Článok 49

Tento oddiel nebráni príslušnému orgánu v tom, aby poskytol informácie týmto subjektom na účely plnenia ich úloh:

a)	centrálnym bankám a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov; a

b)	prípadne iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami.

Tento oddiel nebráni týmto orgánom alebo subjektom ani v tom, aby oznamovali príslušným orgánom informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 45.

Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 44 ods. 1.

Článok 50

Bez ohľadu na článok 44 ods. 1 a článok 45 môžu členské štáty na základe zákona povoliť zverejňovanie určitých informácií iným orgánom ústrednej správy štátu, ktoré sú zodpovedné za legislatívu v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými službami a poisťovňami, a inšpektorom, ktorí konajú v ich mene.

Takéto zverejňovanie informácií je však povolené len vtedy, ak je potrebné pre obozretnú kontrolu.

Článok 51

Členské štáty stanovia, že informácie prijaté podľa článku 44 ods. 2 a článku 47 a informácie získané v rámci kontroly na mieste uvedenej v článku 43 ods. 1 a 2 sa v prípadoch uvedených v článku 50 nesmú zverejniť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré informácie poskytli, alebo príslušných orgánov členského štátu, na území ktorého bola kontrola na mieste vykonaná.

Článok 52

Tento oddiel nebráni príslušným orgánom členského štátu oznamovať informácie uvedené v článkoch 44 až 46 zúčtovacím centrám a iným podobným subjektom, ktoré vnútroštátne právne predpisy uznali za subjekty poskytujúce služby zúčtovania alebo vysporiadania pre jeden z vnútroštátnych trhov, ak usúdia, že oznámenie takýchto informácií je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania týchto subjektov vzhľadom na zlyhanie alebo možné zlyhanie účastníkov trhu. Na informácie prijaté v tejto súvislosti sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v článku 44 ods. 1.

Členské štáty však zabezpečia, aby informácie prijaté podľa článku 44 ods. 2 neboli zverejňované za okolností uvedených v tomto článku bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli.

Oddiel 3

Úloha osôb zodpovedných za zákonom stanovenú kontrolu individuálnych a konsolidovaných účtovnych závierok

Článok 53

1. Členské štáty prinajmenšom stanovia, že každá osoba oprávnená v zmysle smernice 84/253/EHS (17), ktorá v úverovej inštitúcii vykonáva úlohu opísanú v článku 51 smernice 78/660/EHS, v článku 37 smernice 83/349/EHS alebo v článku 31 smernice 85/611/EHS (18), alebo inú úlohu vyplývajúcu zo zákona, je povinná príslušným orgánom bezodkladne oznámiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto úverovej inštitúcie, ktoré sa dozvedela počas výkonu tejto úlohy a ktoré môže:

a)	predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré stanovujú podmienky udeľovania povolení, alebo ktoré konkrétne riadia spôsob podnikania úverových inštitúcií;

b)	ovplyvniť nepretržité fungovanie úverovej inštitúcie; alebo

c)	viesť k odmietnutiu potvrdiť účtovné závierky alebo k vyjadreniu výhrad.

Členské štáty prinajmenšom stanovia, že táto osoba má tiež povinnosť oznámiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie, o ktorých sa dozvie počas plnenia svojej úlohy opísanej v prvom pododseku v podniku, ktorý je v dôsledku vzťahu kontroly úzko prepojený s úverovou inštitúciou, v ktorej túto úlohu vykonáva.

2. Ak osoba oprávnená v zmysle smernice 84/253/EHS oznámi príslušným orgánom v dobrej viere akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie uvedené v odseku 1, nepredstavuje to porušenie žiadneho obmedzenia zverejňovania informácií, vyplývajúce zo zmluvy alebo akéhokoľvek zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, a v dôsledku toho tejto osobe nevzniká žiadna zodpovednosť akéhokoľvek druhu.

Oddiel 4

Právomoc ukladať sankcie a právo obrátiť sa na súd

Článok 54

Bez toho, aby boli dotknuté postupy odnímania povolení a ustanovenia trestného práva, členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu voči úverovým inštitúciám, resp. voči osobám, ktoré v skutočnosti kontrolujú podnikanie úverových inštitúcií, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa dohľadu alebo výkonu ich činnosti, prijať opatrenia alebo uložiť sankcie, ktorých účelom je odstrániť zistené porušenia alebo ich príčiny.

Článok 55

Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné napadnúť rozhodnutia prijaté v súvislosti s úverovými inštitúciami v dôsledku uplatňovania zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, prijatých v súlade s touto smernicou, opravným prostriedkom na súde. To isté platí aj v prípade, že do šiestich mesiacov od podania žiadosti o udelenie povolenia, ktorá obsahuje všetky informácie požadované podľa platných predpisov, nie je prijaté žiadne rozhodnutie.

KAPITOLA 2

Technické nástroje dohľadu nad obozretným podnikaním

Oddiel 1

Vlastné zdroje

Článok 56

Vždy, keď členský štát v rámci vykonávania právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením prijme ustanovenie, ktoré používa pojem alebo sa odvoláva na koncept vlastných zdrojov, tento pojem, resp. koncept zosúladí s vymedzením pojmov uvedeným v článkoch 57 až 61 a článkoch 63 až 66.

Článok 57

Pokiaľ v článku 66 nie je ustanovené inak, nekonsolidované vlastné zdroje úverových inštitúcií pozostávajú z týchto položiek:

a)	základné imanie v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS v splatenej výške plus účet emisného ážia, ale bez kumulatívnych prioritných akcií;

b)	rezervné fondy v zmysle článku 23 smernice 86/635/EHS a nerozdelené zisky a straty prenesené po použití konečného zisku, resp. straty;

c)	fond pre všeobecné bankové riziká v zmysle článku 38 smernice 86/635/EHS;

d)	rezervné fondy na nové ocenenie v zmysle článku 33 smernice 78/660/EHS;

e)	úpravy ocenenia v zmysle článku 37 ods. 2 smernice 86/635/EHS;

f)	iné položky v zmysle článku 63;

g)	záväzky členov úverových inštitúcií zriadených formou družstiev a spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov určitých inštitúcií zriadených formou fondov, ako je uvedené v článku 64 ods. 1; a

h)	kumulatívne prioritné akcie s pevne stanovenou dobou platnosti a kapitál z podriadeného úveru v zmysle článku 64 ods. 3.

Nasledujúce položky sa v súlade s článkom 66 odpočítavajú:

i)	vlastné akcie v držbe úverovej inštitúcie v účtovnej hodnote;

j)	nehmotné aktíva v zmysle článku 4 ods. 9 („Aktíva“) smernice 86/635/EHS;

k)	významné straty bežného finančného roku;

l)	podiely v iných úverových a finančných inštitúciách vo výške viac ako 10 % ich základného imania;

m)	podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 63 a článku 64 ods. 3, ktoré úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k úverovým a finančným inštitúciám, v ktorých má v každom prípade podiel prevyšujúci 10 % základného imania;

podiely v iných úverových a finančných inštitúciách do 10 % ich základného imania, podriadené pohľadávky a nástroje uvedené v článku 63 a článku 64 ods. 3, ktoré úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k iným úverovým a finančným inštitúciám ako inštitúciám uvedeným v písm. l) a m), vo vzťahu k úhrnnej sume týchto podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov, ktorá prevyšuje 10 % vlastných zdrojov tejto úverovej inštitúcie, vypočítaných pred odpočítaním položiek v písmenách l) až p);

účasti v zmysle článku 4 ods. 10, ktoré úverová inštitúcia vlastní v:

(i)	poisťovniach v zmysle článku 6 smernice 73/239/EHS (19), článku 4 smernice 2002/83/ES (20) alebo článku 1 písm. b) smernice 98/78/ES (21);

(ii)	zaisťovniach v zmysle článku 1 písm. c) smernice 98/78/ES; alebo

(iii)

holdingových poisťovniach v zmysle článku 1 písm. i) smernice 98/78/ES;

každú z nasledujúcich položiek, ktorú úverová inštitúcia vlastní vo vzťahu k subjektom vymedzeným v písm. o), v ktorých vlastní účasť:

(i)	nástroje uvedené v článku 16 ods. 3 smernice 73/239/EHS; a

(ii)	nástroje uvedené v článku 27 ods. 3 smernice 2002/83/ES;

q)	pre úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa oddielu 3 pododdielu 2, negatívne hodnoty vyplývajúce z výpočtu v prílohe VII časti 1 bod 36 a výška očakávaných strát vypočítaná v súlade s prílohou VII časťou 1 body 32 a 33; a

r)	hodnota expozícií sekuritizačných pozícií s rizikovou váhou 1 250 % podľa prílohy IX časti 4 vypočítaná spôsobom v nej uvedeným.

Na účely písmena b) môžu členské štáty pred prijatím formálneho rozhodnutia povoliť započítanie predbežných ziskov len vtedy, ak tieto zisky overila osoba zodpovedná za audit účtovníctva a ak inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že ich výška bola určená v súlade so zásadami stanovenými v smernici 86/635/EHS a že je znížená o všetky predpokladané náklady a dividendy.

V prípade úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom sekuritizácie, sa čisté zisky vyplývajúce z kapitalizácie budúceho príjmu zo sekuritizovaných aktív a umožňujúce zníženie kreditného rizika v pozíciách v sekuritizácii vylúčia z položky určenej v písmene b).

Článok 58

Ak sú podiely v inej úverovej inštitúcii, finančnej inštitúcii, poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni držané dočasne na účel operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu, príslušný orgán môže upustiť od ustanovení o odpočítaní uvedených v článku 57 písm. l) až p).

Článok 59

Členské štáty môžu ako alternatívu k odpočítaniu položiek uvedených v článku 57 písm. o) a p) povoliť, aby ich úverové inštitúcie primerane s potrebnými úpravami uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 prílohy I smernice 2002/87/ES. Metóda 1 (účtovná konsolidácia) sa môže uplatniť, len ak je príslušný orgán presvedčený o úrovni integrovaného riadenia a vnútornej kontroly, čo sa týka subjektov, ktoré by boli zahrnuté do predmetu konsolidácie. Zvolená metóda sa musí uplatňovať dlhodobo a konzistentným spôsobom.

Článok 60

Členské štáty môžu ustanoviť, že pri výpočte vlastných zdrojov na samostatnom základe úverové inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s kapitolou 4 oddielom 1 alebo doplnkovému dohľadu v súlade so smernicou 2002/87/ES nemusia odpočítavať položky uvedené v článku 57 písm. l) až p), ktoré držia v úverových inštitúciách, finančných inštitúciách, poisťovniach, zaisťovniach alebo holdingových poisťovniach, ktoré sú zahrnuté do predmetu konsolidovaného alebo doplnkového dohľadu.

Toto ustanovenie sa uplatní na všetky predpisy o obozretnom podnikaní, ktoré sú harmonizované aktmi Spoločenstva.

Článok 61

Koncept vlastných zdrojov vymedzený v článku 57 písm. a) až h) obsahuje maximálny počet položiek a súm. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, či budú používať všetky tieto položky, resp. či stanovia nižšie horné hranice a či budú odpočítavať aj iné položky, ako sú položky uvedené v článku 57 písm. i) až r).

Úverová inštitúcia má položky uvedené v článku 57 písm. a) až e) bezodkladne a bez obmedzenia k dispozícii, aby ich mohla použiť na krytie rizík a strát, len čo nastanú. Táto suma musí byť v momente jej výpočtu bez všetkých predpokladaných daňových nákladov, resp. musí byť správne upravená tak, aby odrážala, do akej miery tieto daňové náklady znižujú sumu, do výšky ktorej sa môžu uvedené položky použiť na krytie rizík a strát.

Článok 62

Členské štáty môžu podávať Komisii správy o pokroku, ktorý dosiahli v konvergencii na účely jednotného vymedzenia vlastných zdrojov. Na základe týchto správ Komisia, ak to bude vhodné, predloží do 1. januára 2009 Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie tohto oddielu.

Článok 63

1. Členský štát môže do svojho konceptu vlastných zdrojov zahrnúť aj iné položky za predpokladu, že tieto položky majú tieto vlastnosti, a to bez ohľadu na ich zákonný alebo účtovný význam:

a)	úverová inštitúcia ich má voľne k dispozícii na krytie bežných bankových rizík, ak ešte nezistila straty výnosov alebo kapitálu;

b)	vykazujú sa vo vnútorných účtovných záznamoch; a

c)	ich výšku určuje manažment úverovej inštitúcie, overujú ju nezávislí audítori, oznamuje sa príslušným orgánom a podlieha ich dohľadu.

2. Medzi ďalšie prijateľné položky možno zaradiť cenné papiere s neurčitou dobou splatnosti a ostatné nástroje, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)	nie sú splatné na podnet držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu;

b)	v zmluve o dlhovom záväzku je stanovené, že úverová inštitúcia má možnosť odložiť splátky úrokov z dlhu;

c)	pohľadávky úverového veriteľa voči úverovej inštitúcii sú plne podriadené pohľadávkam všetkých nepodriadených veriteľov;

d)	dokumentácia týkajúca sa emisie cenných papierov zabezpečuje, aby výška dlhu a nesplatených úrokov umožňovala absorbovať straty, a pritom úverovej inštitúcii umožnila pokračovať v obchodovaní; a

e)	zohľadnia sa len sumy splatené v plnej výške.

K týmto cenným papierom a ostatným nástrojom možno pridať aj kumulatívne prioritné akcie iné než tie, ktoré sú uvedené v článku 57 písm. h).

3. V prípade úverových inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa oddielu 3 pododielu 2 sa môžu pozitívne hodnoty vyplývajúce z výpočtu podľa prílohy VII časti 1 bod 36 do výšky 0,6 % hodnôt rizikovo vážených expozícií počítaných podľa pododdielu 2 prijať ako ostatné položky. Pre tieto úverové inštitúcie sa úpravy ocenenia a rezervy zahrnuté vo výpočte uvedenom v prílohe VII časti 1 bod 36, ako aj úpravy ocenenia a rezervy pre expozície uvedené v článku 57 písm. e), nezahrnú do vlastných zdrojov iných ako tých, ktoré sú v súlade s týmto odsekom. Hodnoty rizikovo vážených expozícií na tieto účely nezahrnú tie, ktoré sa vypočítajú s ohľadom na sekuritizačné pozície s rizikovou váhou 1 250 %.

Článok 64

1. Záväzky členov úverových inštitúcií zriadených formou družstiev uvedené v článku 57 písm. g) predstavujú ich nesplatený kapitál, spolu so zákonnými záväzkami členov týchto družstiev, že v prípade vzniku straty úverovej inštitúcie vložia ďalšie nevratné prostriedky, pričom v takom prípade existuje možnosť vyžadovať takéto platby bez akéhokoľvek odkladu.

Pre spoločné a nerozdielne záväzky dlžníkov v prípade úverových inštitúcií zriadených formou fondov platí to isté ako pre predchádzajúce položky.

Všetky tieto položky sa môžu započítať do vlastných zdrojov, pokiaľ sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za vlastné zdroje inštitúcií patriacich do tejto kategórie.

2. Členské štáty nezapočítavajú do vlastných zdrojov verejných úverových inštitúcií záruky, ktoré im poskytli alebo ktoré poskytli miestne orgány.

3. Členské štáty alebo príslušné orgány môžu zahrnúť do vlastných zdrojov kumulatívne prioritné akcie s pevne stanovenou dobou platnosti, uvedené v článku 57 písm. h), a kapitál z podriadeného úveru uvedený v tom istom ustanovení, ak existujú záväzné dohody, podľa ktorých sa v prípade konkurzu alebo likvidácie úverovej inštitúcie radia za pohľadávky všetkých ostatných veriteľov a splácajú sa až po vyrovnaní všetkých v tom čase nesplatených dlhov.

Kapitál z podriadeného úveru spĺňa tieto dodatočné kritériá:

a)	do úvahy sa môžu brať len prostriedky splatené v plnom rozsahu;

b)	s ním spojené úvery majú pôvodnú dobu splatnosti najmenej päť rokov a splácať sa môžu až po jej uplynutí;

c)	miera, do akej sa tieto prostriedky môžu zaraďovať do vlastných zdrojov, sa postupne znižuje prinajmenšom počas posledných piatich rokov pred dátumom ich splatnosti; a

d)	úverová zmluva neobsahuje žiadne podmienky, podľa ktorých by za určitých okolností, s výnimkou likvidácie úverovej inštitúcie, bol dlh splatný pred dohodnutým dátumom splatnosti.

Na účely druhého pododseku písm. b), ak doba splatnosti dlhu nie je pevne stanovená, s tým spojené úvery sú splatné len s výpovednou dobou päť rokov, ibaže by sa tieto úvery prestali považovať za vlastné zdroje alebo ak sa na predčasné splatenie výslovne vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. Príslušné orgány môžu predčasné splatenie takýchto úverov povoliť pod podmienkou, že žiadosť bola podaná na podnet emitenta a že to neohrozí kapitálovú primeranosť dotknutej úverovej inštitúcie.

4. Úverové inštitúcie nezahrnú do vlastných zdrojov oceňovacie rozdiely vyplývajúce z oceňovania reálnou cenou spojené so ziskami alebo stratami zo zaistení peňažných tokov finančných nástrojov meraných umorovacou cenou, ani žiadne zisky alebo straty zo svojich pasív ocenených reálnou cenou, ktoré vyplývajú zo zmien kreditnej pozície úverových inštitúcií.

Článok 65

1. Ak sa má výpočet vypracovať na konsolidovanom základe, konsolidované hodnoty položiek uvedených v článku 57 sa použijú v súlade s pravidlami stanovenými v kapitole 4 oddiel 1. Okrem toho sa pri výpočte vlastných zdrojov môžu za konsolidované zdroje považovať, ak predstavujú kreditné („zäporné“) položky, tieto položky:

a)	všetky menšinové účasti v zmysle článku 21 smernice 83/349/EHS, ak sa použije metóda globálnej integrácie;

b)	prvý konsolidačný rozdiel v zmysle článkov 19, 30 a 31 smernice 83/349/EHS;

c)	konverzné rozdiely započítané do konsolidovaných zdrojov v súlade s článkom 39 ods. 6 smernice 86/635/EHS; a

d)	akýkoľvek rozdiel, ktorý vznikne po zahrnutí určitých podielových účastí v súlade so spôsobom uvedeným v článku 33 smernice 83/349/EHS.

2. Ak sú položky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) debetné („kladné“), pri výpočte konsolidovaných vlastných zdrojov sa odpočítajú.

Článok 66

1. Na položky uvedené v článku 57 písm. d) až h) sa vzťahujú tieto limity:

a)	súčet položiek v písmenách d) až h) nesmie presiahnuť maximálnu výšku 100 % položiek v písmenách a) plus b) a c) mínus i) až k); a

b)	súčet položiek v písmenách g) až h) nesmie presiahnuť maximálnu výšku 50 % položiek v písmenách a) plus b) a c) mínus i) až k).

2. Polovica súčtu položiek uvedených v článku 57 písm. l) až r) sa odpočíta od súčtu položiek v písmenách a) až c) mínus i) až k) a polovica sa odpočíta od súčtu položiek uvedených v článku 57 písm. d) až h) po uplatnení limitov stanovených v odseku 1 tohto článku. Pokiaľ polovica súčtu položiek l) až r) presiahne súčet položiek článku 57 písm. d) až h), táto presahujúca čiastka sa odpočíta od súčtu položiek stanovených v článku 57 písm. a) až c) mínus i) až k). Položky stanovené v článku 57 písm. r) sa neodpočítajú, ak sa zahrnuli do výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 75, ako je uvedené v prílohe IX časti 4.

3. Na účely oddielov 5 a 6 sa ustanovenia tohto oddielu vykladajú bez prihliadnutia na položky uvedené v článku 57 písm. q) a r) a článku 63 ods. 3.

4. Príslušné orgány môžu úverovým inštitúciám za prechodných a výnimočných okolností povoliť prekročenie limitov stanovených v odseku 1.

Článok 67

Dodržiavanie podmienok stanovených v tomto oddiele sa musí preukázať príslušným orgánom k ich spokojnosti.

Oddiel 2

Ustanovenia proti rizikám

Pododdiel 1

Úroveň uplatňovania

Článok 68

1. Úverové inštitúcie dodržiavajú povinnosti stanovené v článkoch 22 a 75 a v oddiele 5 na individuálnom základe.

2. Každá úverová inštitúcia, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou v členskom štáte, kde jej bolo udelené povolenie a v ktorom podlieha dohľadu, ani materskou spoločnosťou, a každá úverová inštitúcia, ktorá nie je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 73, dodržiava povinnosti stanovené v článkoch 120 a 123 na individuálnom základe.

3. Každá úverová inštitúcia, ktorá nie je materskou, ani dcérskou spoločnosťou, a každá úverová inštitúcia, ktorá nie je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 73, dodržiava povinnosti stanovené v kapitole 5 na individuálnom základe.

Článok 69

1. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že článok 68 ods. 1 neuplatnia na žiadnu dcérsku spoločnosť úverovej inštitúcie, ak táto dcérska spoločnosť, ako aj táto úverová inštitúcia podliehajú udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu, a na dcérsku spoločnosť sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe úverovej inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou, a ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky v záujme zabezpečenia primeraného rozloženia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti:

a)	v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou;

b)	materská spoločnosť buď vyhovie príslušnému orgánu, pokiaľ ide o obozretné riadenie dcérskej spoločnosti a vyhlási, so súhlasom príslušného orgánu, že ručí za záväzky, ktoré prijala dcérska spoločnosť, alebo riziká v dcérskej spoločnosti majú len zanedbateľný význam;

c)	postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika materskej spoločnosti zahŕňajú aj dcérsku spoločnosť; a

d)	materská spoločnosť drží viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti a/alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti uvedeného v článku 11.

2. Členské štáty môžu využiť možnosť stanovenú v odseku 1, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou zriadenou v tom istom členskom štáte ako úverová inštitúcia za predpokladu, že podlieha rovnakému dohľadu, aký sa vykonáva nad úverovými inštitúciami, a najmä štandardom ustanoveným v článku 71 ods. 1.

3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia článok 68 ods. 1 na materskú úverovú inštitúciu v tom členskom štáte, v ktorom táto úverová inštitúcia podlieha udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu a vzťahuje sa na ňu dohľad na konsolidovanom základe, a ak sú splnené všetky tieto podmienky v záujme primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti:

a)	v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskej úverovej inštitúcii v členskom štáte; a

b)	postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika, ktoré sú relevantné pre konsolidovaný dohľad, zahŕňajú materskú úverovú inštitúciu v členskom štáte.

Príslušný orgán, ktorý použije tento odsek, informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov.

4. Bez toho, aby bol dotknutý všeobecný charakter článku 144, príslušné orgány členských štátov, ktoré využijú možnosť pre ne ustanovenú v odseku 3, zverejnia spôsobom uvedeným v článku 144:

a)	kritériá, ktoré uplatňujú na zistenie toho, či v súčasnosti neexistujú a ani sa nepredpokladajú žiadne významné vecné alebo právne prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov;

b)	počet materských úverových inštitúcií, ktoré využívajú možnosť pre ne ustanovenú v odseku 3, a z týchto ďalej počet tých, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretej krajine; a

na agregovanom základe za členský štát:

(i)	celkovú výšku vlastných zdrojov na konsolidovanom základe materskej úverovej inštitúcie v členskom štáte, ktorý využíva možnosti stanovené v odseku 3, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine;

(ii)	percento z celkových vlastných zdrojov materskej úverovej inštitúcie na konsolidovanom základe v členskom štáte, ktorý využíva možnosti stanovené v odseku 3, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; a

(iii)

percento z celkových minimálnych vlastných zdrojov materskej úverovej inštitúcie požadovaných podľa článku 75 na konsolidovanom základe v členskom štáte, ktorý využíva možnosti stanovené v odseku 3, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine.

Článok 70

1. Pokiaľ odseky 2 až 4 tohto článku neustanovujú inak, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch materským úverovým inštitúciám povoliť, aby zahrnuli do výpočtu svojich požiadaviek podľa článku 68 ods. 1 dcérske spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 69 ods. 1 písm. c) a d), a ktorých podstatné expozície alebo podstatné záväzky sú voči tejto materskej úverovej inštitúcii.

2. Zaobchádzanie v odseku 1 sa umožní len vtedy, keď materská úverová inštitúcia príslušným orgánom v plnom rozsahu preukáže okolnosti a úpravu, vrátane právnej úpravy, vďaka ktorým neexistuje, a ani sa nepredpokladá, žiadna vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov dcérskej spoločnosti svojej materskej spoločnosti v čase splatnosti.

3. Ak príslušný orgán využije možnosť ustanovenú v odseku 1, pravidelne a najmenej raz za rok informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov o využívaní odseku 1, ako aj o okolnostiach a úpravách uvedených v odseku 2. Ak sa nachádza dcérska spoločnosť v tretej krajine, príslušné orgány poskytnú rovnaké informácie aj príslušným orgánom v danej tretej krajine.

4. Bez toho, aby bol dotknutý všeobecný charakter článku 144, príslušný orgán, ktorý využije možnosť ustanovenú v odseku 1, zverejní spôsobom uvedeným v článku 144:

a)	kritériá, ktoré uplatňuje na zistenie toho, či v súčasnosti neexistujú ani sa nepredpokladajú žiadne významné vecné alebo právne prekážky brániace okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov;

b)	počet materských úverových inštitúcií, ktoré využívajú možnosti ustanovené v odseku 1, a z týchto ďalej počet tých, ktoré majú dcérske spoločnosti v tretej krajine; a

na agregovanom základe za členský štát:

(i)	celkovú výšku vlastných zdrojov materských úverových inštitúcií, ktoré využívajú možnosti stanovené v odseku 1, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine;

(ii)	percento z celkových vlastných zdrojov materských úverových inštitúcií, ktoré využívajú možnosti stanovené v odseku 1, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine; a

(iii)

percento z celkových minimálnych vlastných zdrojov materských úverových inštitúcií požadovaných podľa článku 75, ktoré využívajú možnosti stanovené v odseku 1, a to konkrétne vlastných zdrojov, ktoré držia dcérske spoločnosti v tretej krajine.

Článok 71

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 68 až 70, dodržiavajú materské úverové inštitúcie v členskom štáte povinnosti ustanovené v článkoch 75, 120, 123 a v oddiele 5 v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 133, na základe svojej konsolidovanej finančnej situácie.

2. Bez toho, aby boli dotknuté články 68 až 70, dodržiavajú úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte povinnosti stanovené v článkoch 75, 120, 123 a v oddiele 5 v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 133, na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

Ak je viac ako jedna úverová inštitúcia kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, prvý pododsek sa uplatňuje iba na úverovú inštitúciu, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkami 125 a 126.

Článok 72

1. Materské úverové inštitúcie v EÚ dodržiavajú povinnosti stanovené v kapitole 5 na základe svojej konsolidovanej finančnej situácie.

Významné dcérske spoločnosti materských úverových inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie stanovené v prílohe XII časť 1 bod 5 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.

2. Úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ dodržiavajú povinnosti stanovené v kapitole 5 na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti materských finančných holdingových spoločností v EÚ zverejňujú informácie stanovené v prílohe XII časť 1 bod 5 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.

3. Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe v zmysle článkov 125 a 126 môžu rozhodnúť, že odseky 1 a 2 neuplatnia v plnom ani čiastočnom rozsahu na úverové inštitúcie, ktoré sú zahrnuté v rámci porovnateľných zverejňovaní informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou založenou v tretej krajine.

Článok 73

1. Členské štáty alebo príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe v zmysle článkov 125 a 126 môžu v nasledujúcich prípadoch rozhodnúť, že úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb, ktorý je dcérskou spoločnosťou alebo v ktorom má účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie:

a)	ak sa príslušný podnik nachádza v tretej krajine, v ktorej právne prekážky obmedzujú prenos potrebných informácií;

ak má podľa stanoviska príslušných orgánov príslušný podnik len zanedbateľný význam pre ciele monitorovania úverových inštitúcií a v každom prípade, ak je bilančná suma príslušného podniku menšia ako nižšia z nasledujúcich hodnôt:

(i)	10 miliónov EUR; alebo

(ii)	1 % z bilančnej sumy materskej spoločnosti alebo podniku, ktorý v nej má účasť;

ak by podľa stanoviska príslušných orgánov zodpovedných za dohľad na konsolidovanom základe bola konsolidácia finančnej situácie príslušného podniku nevhodná alebo zavádzajúca vzhľadom na ciele dohľadu nad príslušnými úverovými inštitúciami.

Ak v prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. b) spĺňa viacero podnikov horeuvedené kritériá, zahrnú sa do konsolidácie napriek tomu vtedy, ak ako celok vzhľadom na stanovené ciele už nie sú zanedbateľné.

2. Príslušné orgány vyžadujú od úverových inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, aby uplatňovali požiadavky stanovené v článkoch 75, 120 a 123 a v oddiele 5 na subkonsolidovanom základe, ak tieto úverové inštitúcie alebo materská spoločnosť, pokiaľ je táto finančnou holdingovou spoločnosťou, majú úverovú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu alebo správcovskú spoločnosť tak, ako je vymedzená v článku 2 ods. 5 smernice 2002/87/ES ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine, alebo majú v takomto podniku účasť.

3. Príslušné orgány vyžadujú od materských spoločností a dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby splnili záväzky stanovené v článku 22 na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy sú konzistentné a dobre integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu.

Pododdiel 2

Výpočet požiadaviek

Článok 74

1. Ak nie je stanovené inak, aktíva a podsúvahové položky sa oceňujú v súlade s účtovným rámcom, ktorému podlieha úverová inštitúcia podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a smernice 86/635/EHS.

2. Bez ohľadu na požiadavky stanovené v článkoch 68 až 72, sa výpočty na overenie toho, či úverové inštitúcie dodržiavajú povinnosti stanovené v článku 75, vykonávajú najmenej dvakrát za rok.

Úverové inštitúcie oznámia výsledky a všetky potrebné čiastkové údaje príslušným orgánom.

Pododdiel 3

Minimálna výška vlastných zdrojov

Článok 75

Bez toho, aby bol dotknutý článok 136 členské štáty požadujú od úverových inštitúcií, aby zabezpečili vlastné zdroje, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu týchto kapitálových požiadaviek:

pre kreditné riziko a riziko obchodných pohľadávok v rámci ich všetkých obchodných činností s výnimkou ich činností v obchodnej knihe a nelikvidných aktív, ak sa odpočítavajú od vlastných zdrojov podľa článku 13 ods. 2 písm. d) smernice 2006/49/ES, 8 % ich celkových hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných v súlade s oddielom 3;

vzhľadom na ich činnosti v obchodnej knihe, na pozičné riziko, riziko vysporiadania a riziko zmluvnej strany a, pokiaľ sa môžu limity stanovené v článkoch 111 až 117 prekročiť, na veľkú majetkovú angažovanosť prekračujúcu tieto limity, kapitálové požiadavky určené v súlade s článkom 18 a kapitolou V oddielom 4 smernice 2006/49/ES;

c)	vzhľadom na ich všetky obchodné činnosti, pre devízové riziko a komoditné riziko, kapitálové požiadavky stanovené podľa článku 18 smernice 2006/49/ES; a

d)	vzhľadom na ich všetky obchodné činnosti, pre operačné riziko, kapitálové požiadavky určené v súlade s oddielom 4.

Oddiel 3

Minimálne požiadavky vlastných zdrojov na kreditné riziko

Článok 76

Úverové inštitúcie uplatňujú pri výpočte svojich hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 75 písm. a) buď štandardizovaný prístup stanovený v článkoch 78 až 83 alebo, ak to príslušné orgány povolia v súlade s článkom 84, prístup interných ratingov stanovený v článkoch 84 až 89.

Článok 77

Expozícia je na účely tohto oddielu aktívum alebo podsúvahová položka.

Pododdiel 1

Štandardizovaný prístup

Článok 78

1. Pokiaľ v odseku 2 nie je uvedené inak, je hodnotou expozície položky aktíva jej hodnota v súvahe a hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe II je nasledujúce percento jej hodnoty: 100 %, ak je to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to stredne/nízko riziková položka a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Podsúvahové položky uvedené v prvej vete tohto odseku sa zaradia do rizikových kategórií tak, ako je uvedené v prílohe II. V prípade, že úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa prílohy VIII časť 3, ak má expozícia podobu cenných papierov alebo komodít predaných, poskytnutých alebo požičaných v rámci repo transakcie alebo v rámci transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcií požičiavania s dozabezpečením, hodnota expozície sa zvýši o úpravu z dôvodu volatility primeranú pre takéto cenné papiere alebo komodity tak, ako sa stanovuje v prílohe VIII časti 3 bodoch 34 až 59.

2. Hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe IV sa určí v súlade s prílohou III pri zohľadnení účinkov zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní na účely týchto metód v súlade s prílohou III. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vysporiadania a transakcií požičiavania s dozabezpečením, môže byť určená buď v súlade s prílohou III alebo prílohou VIII.

3. Ak expozícia podlieha vecnému zabezpečeniu, hodnota expozície uplatniteľná na túto položku môže byť upravená v súlade s pododdielom 3.

4. Bez ohľadu na odsek 2 sa hodnota expozície nesplatených expozícií voči kreditnému riziku, stanovená príslušnými orgánmi, voči ústrednej zmluvnej strane, určuje v súlade s prílohou III časťou 2 bod 6 za predpokladu, že expozície voči kreditnému riziku zmluvnej strany ústrednej zmluvnej strany so všetkými účastníkmi sú v jej dohodách denne v plnej výške zabezpečované kolaterálom.

Článok 79

1. Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:

a)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči ústredným vládam štátov alebo centrálnym bankám;

b)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom;

c)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči správnym subjektom a neobchodným podnikom;

d)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám;

e)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám;

f)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám;

g)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči podnikateľským subjektom;

h)	retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky;

i)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou;

j)	položky po termíne splatnosti;

k)	položky patriace do regulatórnych kategórií s vysokým stupňom rizika;

l)	pohľadávky vo forme krytých dlhopisov;

m)	sekuritizačné pozície;

n)	krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a podnikateľskému subjektu;

o)	pohľadávky vo forme podielov v podnikoch kolektívneho investovania (PKI); alebo

p)	iné položky.

2. Aby sa expozícia kvalifikovala do triedy retailových expozícií uvedenej v odseku 1 písm. h), musí spĺňať tieto podmienky:

a)	expozícia je expozíciou buď voči jednotlivej osobe alebo osobám, alebo voči malému alebo stredne veľkému subjektu;

b)	expozícia je jednou z významného počtu expozícií s podobnými charakteristickými znakmi, a to takými, že riziká spojené s týmto úverovaním sú podstatne znížené; a

celková suma, vrátane akýchkoľvek expozícií po termíne splatnosti, ktorú dlží dlžník alebo skupina prepojených klientov, okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených kolaterálom vo forme obytných nehnuteľností, úverovej inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, neprekračuje podľa vedomia úverovej inštitúcie 1 milión EUR. Úverová inštitúcia prijme primerané kroky na účely získania týchto informácií.

Cenné papiere nie sú prípustné pre triedu retailových expozícií.

3. Súčasná hodnota retailových minimálnych splátok nájmu je prípustná pre triedu retailových expozícií.

Článok 80

1. Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície v súlade s ustanoveniami prílohy VI časti 1, pokiaľ nebudú odpočítané od vlastných zdrojov. Uplatňovanie rizikových váh je založené na triede expozícií, do ktorej je expozícia zaradená, a v rozsahu stanovenom v prílohe VI časti 1 na jej kreditnej kvalite. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na rating ratingových agentúr v súlade s ustanoveniami článkov 81 až 83 alebo rating agentúr na podporu exportu tak, ako je stanovené v prílohe VI časti 1.

2. Na účely uplatňovania rizikovej váhy, ako sa uvádza v odseku 1, sa hodnota expozície vynásobí rizikovou váhou stanovenou alebo určenou v súlade s týmto pododdielom.

3. Na účely vypočítania hodnôt rizikovo vážených expozícií pre expozície voči inštitúciám členské štáty rozhodnú o prijatí metódy založenej na kreditnej kvalite ústrednej vlády štátu, v jurisdikcii ktorej bola inštitúcia založená, alebo metódy založenej na kreditnej kvalite zmluvnej strany, ktorá je inštitúciou v súlade s prílohou VI.

4. Bez ohľadu na odsek 1, ak expozícia podlieha zabezpečeniu, riziková váha uplatniteľná na túto položku môže byť upravená v súlade s pododdielom 3.

5. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície sa vypočítajú v súlade s pododdielom 4.

6. Expozíciám, pre ktoré nie je výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v tomto pododdiele stanovený inak, sa priradí riziková váha 100 %.

7. S výnimkou expozícií, na základe ktorých vzniknú záväzky vo forme položiek uvedených v článku 57 písm. a) až h) môžu príslušné orgány vyňať z požiadaviek odseku 1 tohto článku expozície úverovej inštitúcie voči zmluvnej strane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349 / EHS za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	zmluvná strana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;

b)	zmluvná strana je v plnom rozsahu zahrnutá do rovnakej konsolidácie ako úverová inštitúcia;

c)	zmluvná strana podlieha rovnakým postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika ako úverová inštitúcia;

d)	zmluvná strana je založená v rovnakom členskom štáte ako úverová inštitúcia; a

e)	v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov zmluvnej strany voči úverovej inštitúcii.

V takomto prípade sa priradí riziková váha 0 %.

8. S výnimkou expozícií vedúcich k vzniku záväzkov vo forme položiek uvedených v článku 57 písm. a) až h) môžu príslušné orgány vyňať z požiadaviek odseku 1 tohto článku expozície voči zmluvným stranám, ktoré sú členmi toho istého systému inštitucionálneho zabezpečenia ako požičiavajúca úverová inštitúcia, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	požiadavky ustanovené v ods. 7 písm. a), d) a e);

b)	úverová inštitúcia a zmluvná strana uzatvorili dohodu o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni tieto inštitúcie a najmä zabezpečuje ich likviditu a solventnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu (ďalej uvedené ako systém inštitucionálneho zabezpečenia);

c)	dohoda týkajúca sa zabezpečenia zabezpečí, že systém inštitucionálneho zabezpečenia dokáže poskytnúť podporu potrebnú v rámci svojho záväzku z finančných prostriedkov, ktoré má priamo k dispozícii;

systém inštitucionálneho zabezpečenia disponuje vhodne a jednotne stanovenými systémami monitorovania a klasifikácie rizika (čo poskytuje úplný prehľad o rizikovej situácii všetkých jeho jednotlivých členov a systému inštitucionálneho zabezpečenia ako celku) s príslušnými možnosťami na vykonanie vplyvu; tieto systémy dostatočným spôsobom monitorujú expozície v stave zlyhania v súlade s prílohou VII časť 4 bod 44;

e)	systém inštitucionálneho zabezpečenia vykonáva vlastné preskúmanie rizika, ktoré sa oznámi jeho jednotlivým členom;

systém inštitucionálneho zabezpečenia vypracuje a uverejní raz ročne buď konsolidovanú správu pozostávajúcu zo súvahy, výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o riziku, ktorá sa týka systému inštitucionálneho zabezpečenia ako celku, alebo správu pozostávajúcu z agregovanej súvahy, agregovaných výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o riziku, ktoré sa týkajú systému inštitucionálneho zabezpečenia ako celku;

g)	členovia systému inštitucionálneho zabezpečenia sú povinní oznámiť aspoň 24 mesiacov vopred svoj úmysel ukončiť dohody týkajúce sa zabezpečenia;

h)	viacnásobné využitie položiek prípustných pre výpočet vlastných zdrojov (tzv. „multiple gearing“), ako aj akékoľvek neprimerané vytváranie vlastných zdrojov medzi členmi systému inštitucionálneho zabezpečenia nie je možné;

i)	systém inštitucionálneho zabezpečenia sa zakladá na širokom členstve úverových inštitúcií s prevažne homogénnym profilom činnosti; a

j)	primeranosť systému uvedeného v písm. d) je v pravidelných intervaloch schvaľovaná a monitorovaná relevantnými príslušnými orgánmi.

V uvedenom prípade sa priradí riziková váha 0 %.

Článok 81

1. Externý rating môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície v súlade s článkom 80, iba ak bola ratingová agentúra, ktorá ho poskytuje, uznaná na tieto účely príslušnými orgánmi ako prípustná (na účely tohto pododdielu ďalej len „prípustná ratingová agentúra“).

2. Príslušné orgány uznajú ratingovú agentúru ako prípustnú na účely článku 80, iba ak sú ubezpečené, že jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti a že výsledné ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti. Na tieto účely zohľadnia príslušné orgány technické kritériá uvedené v prílohe VI časti 2.

3. Ak bola ratingová agentúra uznaná ako prípustná príslušnými orgánmi členského štátu, príslušné orgány ostatných členských štátov môžu uznať túto ratingovú agentúru ako prípustnú bez toho, aby vykonali svoje vlastné hodnotenie.

4. Príslušné orgány verejne sprístupnia vysvetlenie procesu uznávania a zoznam prípustných ratingových agentúr.

Článok 82

1. Príslušné orgány určia, pri zohľadnení technických kritérií stanovených v prílohe VI časti 2, ku ktorým stupňom kreditnej kvality stanoveným v časti 1 uvedenej prílohy majú byť priradené príslušné ratingy prípustnej ratingovej agentúry. Tieto určenia priradenia sú objektívne a konzistentné.

2. Ak príslušné orgány členského štátu uskutočnili určenie priradenia podľa odseku 1, príslušné orgány iného členského štátu môžu toto určenie priradenia uznať bez toho, aby vykonali svoje vlastné určenie priradenia.

Článok 83

1. Použitie ratingov ratingových agentúr na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií úverových inštitúcií je konzistentné a v súlade s prílohou VI časťou 3. Ratingy sa nepoužívajú selektívne.

2. Úverové inštitúcie používajú vyžiadané ratingy. S povolením relevantného príslušného orgánu však môžu použiť nevyžiadané ratingy.

Pododdiel 2

Prístup interných ratingov

Článok 84

1. V súlade s týmto pododdielom môžu príslušné orgány povoliť úverovým inštitúciám, aby vypočítali hodnoty rizikovo vážených expozícií s použitím prístupu interných ratingov (ďalej len „IRB prístup“). Výslovné povolenie sa vyžaduje v prípade každej úverovej inštitúcie.

2. Povolenie sa udelí, iba ak je príslušný orgán presvedčený, že systémy úverovej inštitúcie pre riadenie a rating expozícií kreditného rizika sú správne a dôsledne sa uplatňujú a najmä, že v súlade s prílohou VII časťou 4 spĺňajú tieto štandardy:

a)	ratingové systémy úverovej inštitúcie poskytujú zmysluplné hodnotenie charakteristík dlžníka a transakcií, zmysluplné rozdelenie rizika a presné a konzistentné kvantitatívne odhady rizika;

b)	interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte kapitálových požiadaviek a súvisiace systémy a procesy hrajú základnú úlohu v procese riadenia rizika a rozhodovania, pri schvaľovaní úveru, alokácii interného kapitálu a funkciách správy a riadenia úverovej inštitúcie;

c)	úverová inštitúcia má útvar riadenia kreditného rizika, ktorý je zodpovedný za jej ratingové systémy, a ktorý je primerane nezávislý a nie je neprípustne ovplyvňovaný;

d)	úverová inštitúcia zhromažďuje a uchováva všetky príslušné údaje, aby zabezpečila účinnú podporu svojmu procesu merania a riadenia kreditného rizika; a

e)	úverová inštitúcia dokumentuje svoje ratingové systémy a odôvodnenie ich konštrukcie a validuje ich.

Ak materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti používajú IRB prístup na jednotnom základe, príslušné orgány môžu povoliť materskej inštitúcii/spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby plnili minimálne požiadavky prílohy VII časti 4 spoločne.

3. Úverová inštitúcia žiadajúca o používanie IRB prístupu preukáže, že používala pre príslušné triedy expozícií IRB ratingové systémy, ktoré boli vo všeobecnosti v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v prílohe VII časti 4 na účely merania a riadenia interných rizík za obdobie najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje pre používanie IRB prístupu.

4. Úverová inštitúcia žiadajúca o používanie vlastných odhadov LGD a/alebo konverzných faktorov preukáže, že odhadovala a používala vlastné odhady LGD a/alebo konverzných faktorov spôsobom, ktorý bol vo všeobecnosti konzistentný s minimálnymi požiadavkami na používanie vlastných odhadov týchto parametrov stanovených v prílohe VII časť 4 za obdobie najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje pre používanie vlastných odhadov LGD a/alebo konverzných faktorov.

5. Ak úverová inštitúcia prestane dodržiavať požiadavky stanovené v tomto pododdiele, buď predloží príslušnému orgánu plán opätovného včasného dodržiavania požiadaviek, alebo preukáže, že účinok nedodržiavania požiadaviek je nepodstatný.

6. Ak sa zamýšľa používanie IRB prístupu materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako ustanovujú články 129 až 132.

Článok 85

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 89, úverové inštitúcie a akákoľvek materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti implementujú IRB prístup pre všetky expozície.

Po schválení príslušnými orgánmi sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč rôznymi triedami expozícií uvedenými v článku 86, v rámci rovnakej obchodnej jednotky, medzi rôznymi obchodnými jednotkami v rovnakej skupine alebo na používanie vlastných odhadov LGD alebo konverzných faktorov na výpočet rizikových váh pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam štátov a centrálnym bankám.

V prípade triedy retailových expozícií uvedenej v článku 86 sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč kategóriami expozícií, ktorým zodpovedajú rôzne korelácie v prílohe VII časti 1 body 10 až 13.

2. Implementácia podľa odseku 1 sa uskutoční v rámci primeranej lehoty po dohode s príslušnými orgánmi. Implementácia sa uskutoční na základe prísnych podmienok stanovených príslušnými orgánmi. Tieto podmienky sa určia tak, aby zabezpečovali, že flexibilita podľa odseku 1 sa nepoužíva selektívne s cieľom dosiahnuť znížené minimálne kapitálové požiadavky vzhľadom na tie triedy expozícií alebo obchodné jednotky, ktoré zatiaľ nie sú zatiaľ zahrnuté do IRB prístupu alebo do používania vlastných odhadov LGD a/alebo konverzných faktorov.

3. Úverové inštitúcie, ktoré používajú IRB prístup pre akúkoľvek triedu expozícií zároveň používajú IRB prístup pre triedu akciových expozícií.

4. Pokiaľ odseky 1 až 3 tohto článku a článok 89 neustanovujú inak, úverové inštitúcie, ktoré získali povolenie podľa článku 84 používať IRB prístup, nezačnú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť používať pododdiel 1, okrem odôvodnených prípadov a po schválení príslušnými orgánmi.

5. Pokiaľ odseky 1 a 2 tohto článku a článok 89 neustanovujú inak, úverové inštitúcie, ktoré získali povolenie podľa článku 87 ods. 9 používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, nezačnú opäť používať hodnoty LGD a konverzné faktory uvedené v článku 87 ods. 8, okrem odôvodnených prípadov a po schválení príslušnými orgánmi.

Článok 86

1. Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:

a)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči ústredným vládam štátov a centrálnym bankám;

b)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám;

c)	pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči podnikateľským subjektom;

d)	retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky;

e)	akciové pohľadávky;

f)	sekuritizačné pozície; alebo

g)	ostatné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.

2. S nasledujúcimi expozíciami sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam štátov a centrálnym bankám:

a)	expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam štátov podľa pododdielu 1; a

b)	expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, na ktoré sa vzťahuje riziková váha 0 % podľa pododdielu 1.

3. S nasledujúcimi expozíciami sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám:

a)	expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom, s ktorými sa nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam štátov podľa pododdielu 1;

b)	expozície voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám podľa pododdielu 1; a

c)	expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa nevzťahuje riziková váha 0 % podľa pododdielu 1.

4. Aby sa expozície kvalifikovali do triedy retailových expozícií uvedenú v odseku 1 písm. d), musia spĺňať tieto kritériá:

sú expozíciami buď voči jednotlivej osobe alebo osobám, alebo voči malému alebo stredne veľkému subjektu, v druhom prípade za predpokladu, že celková suma, ktorú dlží klient alebo skupina prepojených klientov úverovej inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, ale okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených kolaterálom vo forme obytných nehnuteľností, podľa vedomia úverovej inštitúcie, ktorá prijala odôvodnené kroky, aby potvrdila tento stav, neprekročí 1 milión EUR ;

b)	úverová inštitúcia s nimi zaobchádza vo svojom riadení rizika dlhodobo konzistentne a podobným spôsobom;

c)	nie sú riadené individuálne rovnakým spôsobom ako expozície v triede expozícií voči podnikateľským subjektom; a

d)	každá z nich predstavuje jednu z významného počtu podobne riadených expozícií.

Súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu je prípustná pre triedu retailových expozícií.

5. Nasledujúce expozície sú zatriedené ako akciové expozície:

a)	nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta; a

b)	dlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a).

6. V rámci triedy expozícií voči podnikateľským subjektom určia úverové inštitúcie oddelene ako expozície vo forme špecializovaného financovania tie expozície, ktoré majú tieto vlastnosti:

a)	expozícia je voči subjektu, ktorý bol vytvorený výhradne na financovanie a/alebo prevádzkovanie hmotného majetku;

b)	zmluvné úpravy poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú; a

c)	primárny zdroj splatenia záväzku je príjem vyprodukovaný aktívami, ktoré sú financované, a nie nezávislá kapacita širšej obchodnej spoločnosti.

7. Akýkoľvek kreditný záväzok, ktorý nie je zaradený do tried expozícií uvedených v odseku 1 písm. a), b) a d) až f), sa zaradí do triedy expozícií uvedenej v písm. c) uvedeného odseku.

8. Trieda expozícií uvedená v odseku 1 písm. g) zahŕňa zostatkovú hodnotu prenajatého majetku, ak táto už nie je zahrnutá v expozíciách z prenájmu, ako je vymedzené v prílohe VII časť 3 bod 4.

9. Metodika zaraďovania expozícií do rôznych tried expozícií použitá úverovou inštitúciou je primeraná a dlhodobo konzistentná.

Článok 87

1. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície patriace do jednej z tried expozícií uvedených v článku 86 ods. 1 písm. a) až e) alebo g) sa, pokiaľ nie sú odpočítané od vlastných zdrojov, vypočítajú v súlade s prílohou VII časťou 1 bodmi 1 až 27.

2. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených obchodných pohľadávkach sa vypočítajú podľa prílohy VII časť 1 bod 28. Ak má úverová inštitúcia plné právo postihu v súvislosti s odkúpenými obchodnými pohľadávkami na riziko zlyhania a riziko obchodných pohľadávok voči predávajúcemu odkúpených obchodných pohľadávok, nemusia sa uplatniť ustanovenia článkov 87 a 88 vo vzťahu k odkúpeným obchodným pohľadávkam. Namiesto toho sa s expozíciou môže zaobchádzať ako s expozíciou zabezpečenou kolaterálom.

3. Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko obchodných pohľadávok je založený na príslušných parametroch spojených s danou expozíciou. Tieto zahŕňajú pravdepodobnosť zlyhania (PD), LGD, splatnosť a hodnotu danej expozície. PD a LGD možno brať do úvahy oddelene alebo spoločne, v súlade s prílohou VII časťou 2.

4. Bez ohľadu na odsek 3 sa výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre všetky expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. e) uskutoční v súlade s prílohou VII časť 1 bodmi 17 až 26 po schválení príslušnými orgánmi. Príslušné orgány povolia úverovej inštitúcii použiť prístup stanovený v prílohe VII časť 1 body 25 a 26 len vtedy, ak úverová inštitúcia spĺňa minimálne požiadavky stanovené v prílohe VII časť 4 body 115 až 123.

5. Bez ohľadu na odsek 3 sa výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície vo forme špecializovaného financovania môže uskutočniť v súlade s prílohou VII časť 1 bod 6. Príslušné orgány uverejnia usmernenie o tom, ako by mali úverové inštitúcie priraďovať rizikové váhy expozíciám vo forme špecializovaného financovania podľa prílohy VII časť 1 bod 6 a schvália úverovým inštitúciám ich metodiku priraďovania.

6. Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 86 ods. 1 písm. a) až d), úverové inštitúcie poskytnú vlastné odhady PD v súlade s článkom 84 a prílohou VII časťou 4.

7. Pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. d), úverové inštitúcie poskytnú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 84 a prílohou VII časťou 4.

8. Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 86 ods. 1 písm. a) až c), úverové inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v prílohe VII časti 2 bod 8 a konverzné faktory stanovené v prílohe VII časti 3 bod 9 písm. a) až d).

9. Bez ohľadu na odsek 8, pokiaľ ide o všetky expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 86 ods. 1 písm. a) až c), príslušné orgány môžu povoliť úverovým inštitúciám použiť vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 84 a prílohou VII časťou 4.

10. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície a pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. f) sa vypočítajú v súlade s pododdielom 4.

11. Ak expozície vo forme podielov v PKI spĺňajú kritériá stanovené v prílohe VI časť 1 body 77 a 78, a úverová inštitúcia má informácie o všetkých podkladových expozíciách PKI, úverová inštitúcia prezrie tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s metódami stanovenými v tomto pododdiele.

Ak úverová inštitúcia nespĺňa podmienky pre používanie metód stanovených v tomto pododdiele, hodnoty rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát sa vypočítajú v súlade s týmito prístupmi:

pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. e) v súlade s prístupom stanoveným v prílohe VII časti 1 body 19 až 21. Ak na tieto účely úverová inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, akciovými expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými akciovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými akciovými expozíciami;

pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície v súlade s prístupom stanoveným v pododdiele 1, na základe týchto úprav:

(i)	expozície sú zaradené do vhodnej triedy expozícií a priradí sa im riziková váha stupňa kreditnej kvality bezprostredne vyššieho, ako je stupeň kreditnej kvality, ktorý by bol expozícii štandardne priradený; a

(ii)	expozíciám zaradeným do vyšších stupňov kreditnej kvality, ktorým by bola štandardne priradená riziková váha 150 %, sa priradí riziková váha 200 %.

12. Ak expozície vo forme podielov v PKI nespĺňajú kritériá stanovené v prílohe VI časti 1 body 77 a 78 alebo úverová inštitúcia nemá informácie o všetkých podkladových expozíciách PKI, úverová inštitúcia prezrie tieto podkladové expozície a vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s prístupom stanoveným v prílohe VII časti 1 body 19 až 21. Ak na tieto účely úverová inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, akciovými expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými akciovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými akciovými expozíciami. Na tieto účely sa neakciové expozície zaradia do jednej z tried (verejne neobchodovateľných akcií, akcií obchodovaných na burze a ostatných akcií) stanovených v prílohe VII časti 1 bod 19 a neznáme expozície sa zaradia do triedy ostatných akciových expozícií.

Okrem metódy opísanej vyššie môžu úverové inštitúcie samostatne vypočítať alebo sa môžu spoliehať na tretiu stranu pri výpočte a vykázaní priemerných hodnôt rizikovo vážených expozícií založených na podkladových expozíciách PKI v súlade s nasledujúcimi prístupmi za predpokladu, že je primerane zabezpečená správnosť výpočtu a vykazovania:

pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. e), prístup stanovený v prílohe VII časti 1 body 19 až 21. Ak na tieto účely úverová inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, akciovými expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými akciovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými akciovými expozíciami; alebo

pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície, prístup stanovený v pododdiele 1, na základe týchto úprav:

(i)	expozície sú zaradené do vhodnej triedy expozícií a priradí sa im riziková váha stupňa kreditnej kvality bezprostredne vyššieho, ako je stupeň kreditnej kvality, ktorý by bol štandardne priradený expozícii; a

(ii)	expozíciám zaradeným do vyšších stupňov kreditnej kvality, ktorým by bola štandardne priradená riziková váha 150 %, sa priradí riziková váha 200 %.

Článok 88

1. Výška očakávaných strát pre expozície patriace do jednej z tried expozícií uvedených v článku 86 ods. 1 písm. a) až e) sa vypočíta v súlade s metódami stanovenými v prílohe VII časť 1 body 29 až 35.

2. Výpočet výšky očakávaných strát v súlade s prílohou VII časť 1 body 29 až 35 vychádza z rovnakých vstupných hodnôt PD, LGD a z hodnoty expozície pre každú expozíciu, ktorá sa používa na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v súlade s článkom 87. Pre expozície v stave zlyhania, keď úverové inštitúcie využívajú vlastné odhady LGD, očakávané straty (ďalej len „EL“) zodpovedajú najlepšiemu odhadu očakávaných strát úverovej inštitúcie (ďalej len „ELBE“) pre expozície v stave zlyhania, podľa prílohy VII časť 4 bod 80.

3. Výška očakávaných strát pre sekuritizované expozície sa vypočíta v súlade s pododdielom 4.

4. Výška očakávaných strát pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 86 ods. 1 písm. g) sa rovná nule.

5. Výška očakávaných strát pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených obchodných pohľadávkach sa vypočíta v súlade s metódami stanovenými v prílohe VII časť 1 bod 35.

6. Výška očakávaných strát pre expozície uvedené v článku 87 ods. 11 a 12 sa vypočíta v súlade s metódami stanovenými v prílohe VII časť 1 body 29 až 35.

Článok 89

1. Po schválení príslušnými orgánmi môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo povolené použiť IRB prístup pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu alebo viac tried expozícií, uplatniť pododdiel 1 na:

a)	triedu expozícií uvedenú v článku 86 ods. 1 písm. a), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru obtiažne uplatniť ratingový systém pre tieto zmluvné strany;

b)	triedu expozícií uvedenú v článku 86 ods. 1 písm. b), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru obtiažne uplatniť ratingový systém pre tieto zmluvné strany;

c)	expozície v nevýznamných obchodných jednotkách, ako aj triedy expozícií, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil;

expozície voči ústredným vládam domovského členského štátu a voči ich regionálnym vládam, miestnym orgánom a správnym subjektom za predpokladu, že:

(i)	neexistuje rozdiel v riziku medzi expozíciami voči tejto ústrednej vláde štátu a týmito ostatnými expozíciami z dôvodu osobitných verejných úprav; a

(ii)	expozíciám voči ústrednej vláde štátu sa priradí riziková váha 0 % podľa pododdielu 1;

expozície úverovej inštitúcie voči zmluvnej strane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti za predpokladu, že zmluvná strana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS a expozície medzi úverovými inštitúciami spĺňajúcimi požiadavky ustanovené v článku 80 ods. 8;

f)	akciové expozície voči subjektom, ktorých kreditné záväzky sa kvalifikujú pre rizikovú váhu 0 % podľa pododdielu 1 (vrátane tých verejne sponzorovaných subjektov, u ktorých sa môže uplatniť nulová riziková váha);

akciové expozície, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov na podporu určitých hospodárskych odvetví poskytujúcich významné dotácie na investovanie úverovej inštitúcii a zahŕňajú určitú formu vládneho dozoru a reštrikcií akciových investícií. Táto výnimka je obmedzená na celkovú hodnotu 10 % z pôvodných a dodatkových vlastných zdrojov;

h)	expozície uvedené v prílohe VI časť 1 bod 40, ktoré spĺňajú v nej uvedené podmienky; alebo

i)	štátne a štátom zaistené záruky podľa prílohy VIII časť 2 bod 19.

Tento odsek nebráni príslušným orgánom ostatných členských štátov, aby povolili uplatňovanie pravidiel pododdielu 1 na akciové expozície, pre ktoré bolo povolené takéto zaobchádzanie v ostatných členských štátoch.

2. Na účely odseku 1 sa trieda akciových expozícií úverovej inštitúcie posudzuje ako významná, ak ich celková hodnota s výnimkou akciových expozícií, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. g), presahuje v priemere za predchádzajúci rok výšku 10 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie. Ak je počet týchto akciových expozícií menší než 10 individuálnych podielov, prahová hodnota je 5 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie.

Pododdiel 3

Zmierňovanie kreditného rizika

Článok 90

Na účely tohto pododdielu je požičiavajúca úverová inštitúcia úverovou inštitúciou, ktorá má príslušnú expozíciu, či už expozícia je alebo nie je odvodená z úveru.

Článok 91

Úverové inštitúcie, ktoré používajú štandardizovaný prístup podľa článkov 78 až 83 alebo IRB prístup podľa článkov 84 až 89, ale nepoužívajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov podľa článkov 87 a 88, môžu uznať zmierňovanie kreditného rizika v súlade s týmto pododdielom pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 75 písm. a) alebo ako príslušné výšky očakávaných strát na účely výpočtu uvedeného v článku 57 písm. q) a článku 63 ods. 3.

Článok 92

1. Postup použitý s cieľom poskytnúť zabezpečenie spolu s prijatými akciami a krokmi spoločne s postupmi a politikami uplatňovanými požičiavajúcou úverovou inštitúciou sú také, aby ich výsledkom boli dohody o zabezpečení, ktoré sú právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách.

2. Požičiavajúca úverová inštitúcia prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečila účinnosť dohôd o zabezpečení, a aby sa venovala súvisiacim rizikám.

3. V prípade vecného zabezpečenia, aby mohli byť aktíva, na ktoré sa možno spoliehať, prípustné na uznanie, musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála, aby bola zabezpečená primeraná istota vzhľadom na dosiahnuté zabezpečenie so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom na stupeň povoleného uznávania. Prípustnosť je obmedzená na aktíva stanovené v prílohe VIII časti 1.

4. Požičiavajúca úverová inštitúcia má v prípade vecného zabezpečenia právo včas speňažiť alebo ponechať si aktíva, z ktorých vyplýva zabezpečenie v prípade zlyhania, insolventnosti alebo konkurzu dlžníka – alebo inej kreditnej udalosti uvedenej v obchodnej dokumentácii – a prípadne správcovstva kolaterálu. Stupeň korelácie medzi hodnotou aktív, na ktoré sa možno spoliehať v prípade zabezpečenia, a kreditnou kvalitou dlžníka nesmie byť neprimeraný.

5. V prípade osobného zabezpečenia musí byť strana, ktorá poskytuje zabezpečenie, dostatočne spoľahlivá, aby mohla byť prípustná na uznanie, a dohoda o zabezpečení právne účinná a vymožiteľná vo všetkých príslušných jurisdikciách, aby bola zabezpečená primeraná istota vzhľadom na dosiahnuté zabezpečenie so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom na stupeň povoleného uznávania. Prípustnosť je obmedzená na poskytovateľov ochrany a druhy dohôd o zabezpečení uvedené v prílohe VIII časti 1.

6. Musia byť dodržané minimálne požiadavky stanovené v prílohe VIII časti 2.

Článok 93

1. Ak sú dodržané požiadavky článku 92, výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát môže byť upravený v súlade s prílohou VIII časťami 3 až 6.

2. Žiadna expozícia, v súvislosti s ktorou existuje zmierňovanie kreditného rizika, nevytvára vyššiu hodnotu rizikovo vážených expozícií alebo výšku očakávanej straty, než inak identická expozícia, vzhľadom na ktorú neexistuje zmierňovanie kreditného rizika.

3. Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa článkov 78 až 83 alebo článkov 84 až 89, výpočet zabezpečenia sa ďalej neuzná podľa tohto pododdielu.

Pododdiel 4

Sekuritizácia

Článok 94

Ak úverová inštitúcia používa štandardizovaný prístup stanovený v článkoch 78 až 83 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre triedu expozícií, do ktorej by boli sekuritizované expozície zaradené podľa článku 79, vypočíta hodnotu rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačnú pozíciu v súlade s prílohou IX časť 4 body 1 až 36.

Vo všetkých ostatných prípadoch vypočíta hodnotu rizikovo vážených expozícií v súlade s prílohou IX časť 4 body 1 až 5 a 37 až 76.

Článok 95

1. Ak bolo významné kreditné riziko spojené so sekuritizovanými expozíciami presunuté z úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, v súlade s podmienkami prílohy IX časti 2, táto úverová inštitúcia môže:

a)	v prípade tradičnej sekuritizácie, vyňať zo svojho výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát tie expozície, ktoré sekuritizovala; a

b)	v prípade syntetickej sekuritizácie, vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a, prípadne, výšky očakávaných strát, vzhľadom na sekuritizované expozície v súlade s prílohou IX časťou 2.

2. Ak sa uplatňuje odsek 1, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií stanovených v prílohe IX pre pozície, ktoré môže držať v sekuritizácii.

Ak úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, nedokáže presunúť významné kreditné riziko v súlade s odsekom 1, nemusí vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií pre žiadne pozície, ktoré môže mať v príslušnej sekuritizácii.

Článok 96

1. Na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície pre sekuritizačnú pozíciu sa priradia rizikové váhy na hodnotu expozície pozície v súlade s prílohou IX, vychádzajúc z kreditnej kvality pozície, ktorá môže byť určená na základe ratingu ratingovej agentúry alebo inak, ako sa uvádza v prílohe IX.

2. Ak existuje expozícia voči rôznym tranžám v sekuritizácii, expozícia voči každej tranži sa posudzuje ako samostatná sekuritizačná pozícia. Poskytovatelia zabezpečenia na sekuritizačné pozície sa považujú za držiteľov pozícií v rámci sekuritizácie. Sekuritizačné pozície zahŕňajú expozície voči sekuritizácii vyplývajúcej z úrokových alebo menových derivátových zmlúv.

3. Ak podlieha sekuritizačná pozícia vecnému alebo osobnému zabezpečeniu, riziková váha, ktorá sa má použiť na túto pozíciu, môže byť upravená v súlade s článkami 90 až 93, v spojení s prílohou IX.

4. Pokiaľ článok 57 písm. r) a článok 66 ods. 2 neustanovujú inak, hodnota rizikovo vážených expozícií sa zahrnie do celkových hodnôt rizikovo vážených expozícií úverovej inštitúcie na účely článku 75 písm. a).

Článok 97

1. Rating ratingovej agentúry sa môže použiť na určenie rizikovej váhy sekuritizačnej pozície v súlade s článkom 96, iba ak bola ratingová agentúra uznaná na tieto účely príslušnými orgánmi ako prípustná (ďalej len „prípustná ratingová agentúra“).

2. Príslušné orgány uznajú ratingovú agentúru ako prípustnú na účely odseku 1, iba ak sú presvedčené o splnení požiadaviek stanovených v článku 81, berúc do úvahy technické kritériá v prílohe VI časti 2 a ak ratingová agentúra preukázala schopnosť v oblasti sekuritizácie, ktorá môže byť dokázaná silnou trhovou akceptáciou.

3. Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušnými orgánmi členského štátu ako prípustnú na účely odseku 1, príslušné orgány ostatných členských štátov môžu uznať túto ratingovú agentúru ako prípustnú na tieto účely bez toho, aby vykonali svoje vlastné hodnotenie.

4. Príslušné orgány verejne sprístupnia vysvetlenie procesu uznávania a zoznam prípustných ratingových agentúr.

5. Aby sa rating prípustnej ratingovej agentúry dal použiť na účely odseku 1, spĺňa princípy dôveryhodnosti a transparentnosti uvedené v prílohe IX časti 3.

Článok 98

1. Na účely uplatňovania rizikových váh na sekuritizačné pozície, príslušné orgány určia, ku ktorým stupňom kreditnej kvality stanoveným v prílohe IX, majú byť priradené príslušné ratingy prípustnej ratingovej agentúry. Tieto určenia priradenia sú objektívne a konzistentné.

2. Ak príslušné orgány členského štátu uskutočnili určenie priradenia podľa odseku 1, príslušné orgány ostatných členských štátov môžu uznať toto určenie priradenia bez toho, aby vykonali svoje vlastné určenie priradenia.

Článok 99

Použitie ratingov ratingových agentúr na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií úverových inštitúcií podľa článku 96 je konzistentné a v súlade s prílohou IX časťou 3. Ratingy sa nepoužívajú selektívne.

Článok 100

1. Ak podlieha sekuritizácia revolvingových expozícií ustanoveniu o predčasnom splatení, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, vypočíta v súlade s prílohou IX dodatočnú hodnotu rizikovo vážených expozícií vzhľadom na riziko, že úrovne kreditného rizika, ktorým je vystavená, sa môžu zvýšiť následne po uplatnení ustanovenia o predčasnom splatení.

2. Na tieto účely je revolvingová expozícia expozíciou, v rámci ktorej nesplatené saldo klientov môže fluktuovať na základe ich rozhodnutí požičať si a splatiť do výšky dohodnutého limitu, a ustanovenie o predčasnom splatení je zmluvným ustanovením, ktoré v prípade vymedzených okolností vyžaduje, aby bola pozícia investora splatená pred pôvodne stanovenou splatnosťou emitovaných cenných papierov

Článok 101

1. Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom a ktorá s ohľadom na sekuritizáciu využila pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií článok 95, alebo ktorá je sponzorom, neposkytuje na účely znižovania potenciálnych alebo skutočných strát investorov podporu sekuritizácii nad rámec svojich zmluvných povinností.

2. Ak úverová inštitúcia, ktorá je originátorom alebo sponzorom, nedodrží odsek 1 vzhľadom na sekuritizáciu, príslušný orgán od nej bude minimálne vyžadovať, aby držala kapitál voči všetkým sekuritizovaným expozíciám, akokeby neboli sekuritizované. Úverová inštitúcia uverejní, že poskytla nezmluvnú podporu ako aj dopad na regulatórny kapitál v dôsledku tejto podpory.

Oddiel 4

Minimálne požiadavky vlastných zdrojov na operačné riziko

Článok 102

1. Príslušné orgány od úverových inštitúcií vyžadujú, aby mali vlastné zdroje voči operačnému riziku v súlade s prístupmi stanovenými v článkoch 103, 104 a 105.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 4, úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup stanovený v článku 104, nezačnú opäť používať prístup stanovený v článku 103 okrem odôvodnených prípadov a po schválení príslušnými orgánmi.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 4, úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup stanovený v článku 105, nezačnú opäť používať prístupy stanovené v článkoch 103 alebo 104 okrem odôvodnených prípadov a po schválení príslušnými orgánmi.

4. Príslušné orgány môžu úverovým inštitúciám povoliť, aby použili kombináciu prístupov v súlade s prílohou X časťou 4.

Článok 103

Kapitálová požiadavka na operačné riziko podľa prístupu základného ukazovateľa je určitá percentuálna hodnota z príslušného ukazovateľa, v súlade s parametrami stanovenými v prílohe X časti 1.

Článok 104

1. Podľa štandardizovaného prístupu rozdelia úverové inštitúcie svoje činnosti do počtu obchodných línií, ako je stanovené v prílohe X časti 2.

2. Pre každú obchodnú líniu vypočítajú úverové inštitúcie kapitálovú požiadavku na operačné riziko ako určitú percentuálnu hodnotu z príslušného ukazovateľa v súlade s parametrami stanovenými v prílohe X časti 2.

3. Pre určité obchodné línie môžu príslušné orgány za určitých okolností úverovej inštitúcii povoliť používať alternatívny príslušný ukazovateľ na určenie jej kapitálovej požiadavky na operačné riziko podľa prílohy X časť 2 body 5 až 11.

4. Kapitálová požiadavka na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu je súčet kapitálových požiadaviek na operačné riziko pre všetky jednotlivé obchodné línie.

5. Parametre pre štandardizovaný prístup sú stanovené v prílohe X časti 2.

6. Aby sa úverové inštitúcie kvalifikovali pre používanie štandardizovaného prístupu, musia spĺňať kritériá stanovené v prílohe X časti 2.

Článok 105

1. Úverové inštitúcie môžu používať pokročilé prístupy merania založené na svojich vlastných systémoch merania operačného rizika za predpokladu, že príslušný orgán výslovne schváli použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje.

2. Úverové inštitúcie ubezpečia svoje príslušné orgány, že spĺňajú kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe X časti 3.

3. Ak je pokročilý prístup merania určený na to, aby ho používala materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako je ustanovené v článkoch 129 až 132. Uplatňovanie zahŕňa prvky uvedené v prílohe X časti 3.

4. Ak materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú pokročilý prístup merania na jednotnom základe, môžu príslušné orgány materskej inštitúcii/spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam povoliť, aby spoločne plnili kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe X časti 3.

Oddiel 5

Veľká majetková angažovanosť

Článok 106

1. Expozícia je na účely tohto oddielu akékoľvek aktívum alebo podsúvahová položka uvedená v oddiele 3 pododdiel 1, bez použitia rizikových váh alebo stupňov rizika v nich stanovených.

Expozície vyplývajúce z položiek uvedených v prílohe IV sa počítajú v súlade s jednou z metód určených v prílohe III. Na účely tohto oddielu sa tiež uplatňuje príloha III časť 2 bod 2.

Všetky prvky, ktoré sú v plnej miere kryté vlastnými zdrojmi, sa so súhlasom príslušných orgánov môžu z určenia expozície vyňať pod podmienkou, že tieto vlastné zdroje sa nebudú započítavať do vlastných zdrojov úverovej inštitúcie na účely článku 75 ani do výpočtu iných monitorovaných ukazovateľov stanovených v tejto smernici a v iných aktoch Spoločenstva.

2. Do expozície nepatrí:

a)	v prípade devízových transakcií expozícia, ktorá je výsledkom bežného postupu vysporiadania počas 48 hodín po platbe, alebo

b)	v prípade transakcie kúpy alebo predaja cenných papierov expozícia, ktorá je výsledkom bežného postupu vysporiadania počas piatich pracovných dní po platbe alebo doručení cenných papierov, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Článok 107

Na účely uplatňovania tohto oddielu zahŕňa pojem úverová inštitúcia nasledujúce:

a)	úverovú inštitúciu vrátane jej pobočiek v tretích krajinách; a

b)	každý súkromnoprávny alebo verejnoprávny podnik vrátane jeho pobočiek, ktorý spĺňa vymedzenie pojmu úverovej inštitúcie a bolo mu udelené povolenie na činnosť v tretej krajine.

Článok 108

Angažovanosť úverovej inštitúcie voči klientovi alebo skupine prepojených klientov sa považuje za veľkú majetkovú angažovanosť, ak jej hodnota dosiahne alebo prekročí 10 % jej vlastných zdrojov.

Článok 109

Príslušné orgány požadujú od každej úverovej inštitúcie, aby používala správne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy internej kontroly na identifikáciu a evidenciu prípadov veľkej majetkovej angažovanosti a ich následných zmien v súlade s touto smernicou, a aby monitorovala túto angažovanosť v spojitosti s vlastnou politikou angažovanosti každej úverovej inštitúcie.

Článok 110

1. Úverová inštitúcia oznamuje príslušným orgánom každú veľkú majetkovú angažovanosť.

Členské štáty stanovia, že takéto oznamovanie podľa ich uváženia prebieha v súlade s jedným z týchto dvoch spôsobov:

a)	oznamovanie každej veľkej majetkovej angažovanosti aspoň raz za rok, kombinované s priebežným oznamovaním každej novej veľkej majetkovej angažovanosti a akéhokoľvek zvýšenia existujúcich veľkých majetkových angažovaností o najmenej 20 % oproti poslednému oznámeniu; alebo

b)	oznamovanie každej veľkej majetkovej angažovanosti aspoň štyrikrát za rok.

2. Okrem prípadu, keď úverová inštitúcia vychádza z článku 114 pri uznávaní kolaterálu pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 111 ods. 1, 2 a 3, expozície, ktoré sú vyňaté podľa článku 113 ods. 3 písm. a) až d) a f) až h), sa nemusia oznamovať spôsobom stanoveným v odseku 1 tohto článku a frekvencia oznamovania stanovená v odseku 1 písm. b) tohto článku sa môže znížiť na dvakrát za rok v prípade expozícií uvedených v článku 113 ods. 3 písm. e) a i) a v článkoch 115 a 116.

Ak úverová inštitúcia využije tento odsek, vedie záznamy o uvedených dôvodoch počas najmenej jedného roka po vzniku udalosti, na ktorú sa úľava vzťahuje, aby príslušné orgány mohli určiť, či je takáto úľava opodstatnená.

3. Členské štáty môžu vyžadovať, aby úverové inštitúcie analyzovali svoje expozície voči emitentom kolaterálu z hľadiska možných koncentrácií a v prípade potreby vykonali opatrenia alebo oznámili akékoľvek významné zistenia svojmu príslušnému orgánu.

Článok 111

1. Úverová inštitúcia nesmie mať voči jednému klientovi alebo skupine prepojených klientov expozíciu, ktorej hodnota presiahne 25 % jej vlastných zdrojov.

2. Ak je takýto klient alebo skupina prepojených klientov materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie a/alebo jednou alebo viacerými dcérskymi spoločnosťami takejto materskej spoločnosti, potom sa percentuálna hodnota stanovená v odseku 1 znižuje na 20 %. Členské štáty však môžu z 20 %-ného limitu vyňať expozície voči takýmto klientom, ak zabezpečia špecifické monitorovanie takýchto expozícií pomocou iných opatrení alebo postupov. Obsah týchto opatrení alebo postupov oznámia Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo.

3. Úverová inštitúcia nesmie mať veľké majetkové angažovanosti, ktorých celková výška presahuje 800 % jej vlastných zdrojov.

4. Úverová inštitúcia spĺňa limity pre expozície stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 v každom momente. Ak expozícia v určitých výnimočných prípadoch tieto limity prekročí, túto skutočnosť musí bezodkladne ohlásiť príslušným orgánom, ktoré v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, môžu úverovej inštitúcii určiť lehotu na splnenie požadovaných limitov.

Článok 112

1. Na účely článkov 113 až 117 zahŕňa pojem záruka kreditné deriváty uznané podľa článkov 90 až 93, okrem dlhových nástrojov viazaných na kredit.

2. Pokiaľ odsek 3 neustanovuje inak, ak sa podľa článkov 113 až 117 môže povoliť uznanie vecného alebo osobného zabezpečenia, toto podlieha splneniu požiadaviek prípustnosti a iných minimálnych požiadaviek uvedených v článkoch 90 až 93 na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 78 až 83.

3. Ak úverová inštitúcia vychádza z článku 114 ods. 2, uznanie vecného zabezpečenia podlieha príslušným požiadavkám podľa článkov 84 až 89.

Článok 113

1. Členské štáty môžu stanoviť limity, ktoré sú prísnejšie ako limity stanovené v článku 111.

2. Členské štáty môžu z uplatnenia článku 111 ods. 1, 2 a 3 plne alebo čiastočne vyňať prípady expozícií úverovej inštitúcie voči jej materskej spoločnosti, voči iným dcérskym spoločnostiam tejto materskej spoločnosti alebo voči jej vlastným dcérskym spoločnostiam, ak sa na tieto podniky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj predmetná úverová inštitúcia, v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými štandardmi platnými v tretej krajine.

3. Členské štáty môžu z uplatnenia článku 111 plne alebo čiastočne vyňať tieto expozície:

a)	aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam štátov alebo centrálnym bankám, ktorým by sa ako nezabezpečeným podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %;

b)	aktíva predstavujúce pohľadávky voči medzinárodným organizáciám alebo multilaterálnym rozvojovým bankám, ktorým by sa ako nezabezpečeným podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %;

aktíva predstavujúce pohľadávky spojené s výslovnými zárukami ústredných vlád štátov, centrálnych bánk, medzinárodných organizácií, multilaterálnych rozvojových bánk alebo subjektov verejného sektora, ktorým by sa ako nezabezpečeným pohľadávkam voči subjektu poskytujúcemu záruku podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %;

iné expozície prislúchajúce alebo zaručené ústrednými vládami štátov, centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami, alebo subjektmi verejného sektora , ktorým by sa ako nezabezpečeným pohľadávkam voči subjektu, ktorému prislúcha expozícia alebo ktorým je expozícia zaručená, podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %;

e)	aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči ústredným vládam štátov alebo centrálnym bankám, ktoré nie sú uvedené v písmene a), denominované a prípadne financované v národných menách dlžníkov;

aktíva a iné expozície, ktoré sú zabezpečené k spokojnosti príslušných orgánov kolaterálom v podobe dlhových cenných papierov emitovaných ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami, regionálnymi vládami, miestnymi orgánmi alebo subjektmi verejného sektora členských štátov, ktorých cenné papiere predstavujú pohľadávky voči ich emitentovi, ktorým by sa podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %;

g)	aktíva a iné expozície, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené kolaterálom v podobe hotovostných vkladov v požičiavajúcej úverovej inštitúcii alebo v úverovej inštitúcii, ktorá je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou požičiavajúcej inštitúcie;

aktíva a iné expozície, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené kolaterálom v podobe vkladových listov vydaných požičiavajúcou úverovou inštitúciou alebo úverovou inštitúciou, ktorá je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou požičiavajúcej úverovej inštitúcie, ktoré sú zložené u niektorej z nich;

i)	aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám splatné do jedného roka vrátane, ktoré netvoria vlastné zdroje týchto inštitúcií;

j)	aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, ale spĺňajú podmienky uvedené v prílohe VI časti 1 bod 85, splatné do jedného roka vrátane, a zabezpečené v súlade s tým istým bodom;

k)	obchodné zmenky a podobné zmenky splatné do jedného roka vrátane s podpisom iných úverových inštitúcií;

l)	kryté dlhopisy v zmysle prílohy VI časť 1 body 68 až 70;

m)	až do ďalšej koordinácie, podiely v poisťovniach uvedené v článku 122 ods. 1 do výšky 40 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie, ktorá takýto podiel nadobudla;

n)	aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym alebo ústredným úverovým inštitúciám, s ktorými je požičiavajúca úverová inštitúcia spojená v sieti v súlade s právnymi alebo štatutárnymi ustanoveniami a ktorá je podľa týchto ustanovení zodpovedná za hotovostné zúčtovanie operácií v rámci siete;

o)	expozície, ktorú sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené kolaterálom v podobe cenných papierov, ktoré nie sú uvedené v písmene f);

úvery, ktoré sú k spokojnosti príslušných orgánov zabezpečené hypotékou na obytnú nehnuteľnosť alebo podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytovom podniku z roku 1991 alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi, a nájomnými transakciami, pri ktorých si prenajímateľ ponecháva plné vlastnícke právo k obytnej nehnuteľnosti na prenájom až dovtedy, kým nájomca neuplatní svoju kúpnu opciu, a to vo všetkých prípadoch do výšky 50 % hodnoty dotknutej obytnej nehnuteľnosti;

nasledujúce expozície, ak by sa im priradila riziková váha 50 % podľa článkov 78 až 83, a iba do výšky 50 % hodnoty dotknutej nehnuteľnosti:

(i)

expozície zabezpečené hypotékou na kancelárske alebo iné obchodné priestory, alebo podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytovom podniku z roku 1991 alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na kancelárske alebo iné obchodné priestory; a

(ii)	expozície týkajúce sa transakcií, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľností, a to kancelárskych alebo iných priestorov určených na podnikanie;

na účely bodu (ii) môžu príslušné orgány každého členského štátu do 31. decembra 2011 povoliť úverovým inštitúciám, aby uznali 100 % hodnoty dotknutej nehnuteľnosti. Na konci uvedeného obdobia sa toto zaobchádzanie preskúma. Členské štáty informujú Komisiu o využití tohto preferenčného zaobchádzania;

r)	50 % stredne/nízkorizikových podsúvahových položiek uvedených v prílohe II;

s)	pod podmienkou súhlasu príslušných orgánov, iné záruky ako úverové záruky, ktoré majú právny alebo regulatórny základ a ktoré poskytnú svojim členom programy vzájomného ručenia so štatútom úverových inštitúcií, pričom na ich hodnotu sa uplatní 20 % riziková váha; a

t)	nízkorizikové podsúvahové položky uvedené v prílohe II, na ktoré sa vzťahuje zmluva s klientom alebo skupinou prepojených klientov, podľa ktorej expozícia môže vzniknúť len vtedy, ak sa dokáže, že nespôsobí prekročenie limitov stanovených v článku 111 ods. 1 až 3.

Hotovostné prostriedky prijaté v rámci dlhových nástrojov viazaných na kredit emitovaných úverovou inštitúciou a úvery zmluvnej strany voči úverovej inštitúcii a vklady zmluvnej strany vedené u úverovej inštitúcie, ktoré sú predmetom dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe uznanej podľa článkov 90 až 93, sa považujú za spadajúce pod písmeno g).

Na účely písmena o) sa cenné papiere použité ako kolaterál ocenia na trhovú hodnotu, majú hodnotu vyššiu, ako je výška expozície, ktorú majú zabezpečovať, a obchodujú sa buď na burze alebo sa účinne obchodujú a pravidelne kótujú na trhu, ktorý funguje pod záštitou uznaných profesionálnych prevádzkovateľov a ktorý k spokojnosti príslušných orgánov členského štátu, v ktorom má úverová inštitúcia pôvod, umožňuje určiť objektívnu cenu tak, aby bolo možné kedykoľvek overiť nadhodnotu cenných papierov. Požadovaná nadhodnota dosahuje výšku 100 %. V prípade akcií však dosahuje výšku 150 % a v prípade dlhových cenných papierov, ktorých emitentmi sú inštitúcie, regionálne vlády alebo miestne orgány členských štátov, iné, ako boli uvedené v písmene f), a v prípade dlhových cenných papierov emitovaných multilaterálnymi rozvojovými bankami inými ako sú tie, ktorým sa podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %, dosahuje výšku 50 %. Ak je nesúlad medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia, kolaterál sa neuzná. Cenné papiere použité ako kolaterál nesmú tvoriť vlastné zdroje úverových inštitúcií.

Na účely písmena p) sa hodnota nehnuteľnosti k spokojnosti príslušných orgánov počíta pomocou prísnych odhadovacích pravidiel stanovených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. Odhad sa vykonáva aspoň raz za rok. Na účely písmena p) je obytnou nehnuteľnosťou obydlie, ktoré dlžník obýva alebo prenajíma.

Členské štáty oznámia Komisii akúkoľvek výnimku udelenú podľa písmena s), aby sa zabezpečilo, že nebude viesť k narušeniu hospodárskej súťaže.

Článok 114

1. Pokiaľ odsek 3 neustanovuje inak, na účely výpočtu hodnoty expozícií na účely článku 111 ods. 1 až 3 môžu členské povoliť úverovým inštitúciám používajúcim súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa článkov 90 až 93 ako alternatívu využitia úplných alebo čiastočných výnimiek povolených podľa článku 113 ods. 3 písm. f), g), h), a o), aby používali nižšiu hodnotu ako je hodnota expozície, ale nie nižšiu, než sú celkové plne upravené hodnoty expozície ich expozícií voči klientovi alebo skupine prepojených klientov.

Plne upravenou hodnotou expozície je na tieto účely hodnota vypočítaná podľa článkov 90 až 93 pri zohľadnení zmierňovania kreditného rizika, úprav z dôvodu volatility a akéhokoľvek nesúladu splatnosti (E*).

Ak sa uplatňuje tento odsek na úverovú inštitúciu, článok 113 ods. 3 písm. f), g), h), a o) sa na túto úverovú inštitúciu neuplatňuje.

2. Pokiaľ odsek 3 neustanovuje inak, úverovej inštitúcii, ktorej bolo povolené používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre triedu expozícií podľa článkov 84 až 89, môže byť povolené, ak je schopná k spokojnosti príslušných orgánov odhadnúť účinky finančného kolaterálu na ich expozície oddelene od ostatných relevantných aspektov LGD, uznať takéto účinky pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 111 ods. 1 až 3.

Príslušné orgány sa ubezpečia o vhodnosti odhadov vypracovaných úverovou inštitúciou pre zníženie hodnoty expozície na účely dosiahnutia súladu s ustanoveniami článku 111.

Ak bolo úverovej inštitúcii povolené používať vlastné odhady účinkov finančného kolaterálu, používa ich konzistentne s prístupom prijatým na výpočet kapitálových požiadaviek.

Úverovým inštitúciám, ktorým bolo povolené používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre triedu expozícií podľa článkov 84 až 89 a ktoré nevypočítavajú hodnotu svojich expozícií pomocou metódy uvedenej v prvom pododseku, môže byť povolené používať prístup stanovený v odseku 1 alebo výnimku stanovenú v článku 113 ods. 3 písm. o) na výpočet hodnoty expozícií. Úverová inštitúcia používa iba jednu z týchto dvoch metód.

3. Úverová inštitúcia, ktorej bolo povolené používať metódy uvedené v odsekoch 1 a 2 pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 111 ods. 1 až 3 vykonáva pravidelné stresové testovania svojich koncentrácií kreditného rizika, a to aj vo vzťahu k realizovateľnej hodnote akéhokoľvek prevzatého kolaterálu.

Tieto pravidelné stresové testovania sa zaoberajú rizikami vyplývajúcimi z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý dopad na primeranosť vlastných zdrojov úverových inštitúcií a rizikami vyplývajúcimi z realizácie kolaterálu v stresových situáciách.

Úverová inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že vykonávané stresové testovania sú primerané a vhodné pre hodnotenie takýchto rizík.

V prípade, že takéto stresové testovanie ukazuje nižšiu realizovateľnú hodnotu prevzatého kolaterálu, než by bolo povolené zohľadniť v zmysle odsekov 1 a 2 ako primeranú, hodnota povoleného kolaterálu, ktorá má byť uznaná pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 111 ods. 1 až 3, sa zníži zodpovedajúcim spôsobom.

Tieto úverové inštitúcie zahŕňajú do svojich stratégií na riešenie rizika koncentrácie nasledujúce:

a)	politiky a postupy riešenia rizík vyplývajúcich z nesúladu splatnosti medzi expozíciami a akýmkoľvek zabezpečením voči týmto expozíciám;

b)	politiky a postupy na riešenie situácie, keď stresové testovanie naznačí nižšiu realizovateľnú hodnotu kolaterálu, než tú, ktorá sa berie do úvahy podľa odsekov 1 a 2; a

c)	politiky a postupy týkajúce sa rizika koncentrácie vyplývajúceho z uplatňovania postupov zmierňovania kreditného rizika a najmä veľkých nepriamych expozícií voči kreditnému riziku, napríklad voči jednotlivému emitentovi cenných papierov prevzatých ako kolaterál.

4. Ak sú účinky kolaterálu uznané v zmysle podmienok uvedených v odsekoch 1 alebo 2, členské štáty môžu zaobchádzať s akoukoľvek krytou časťou expozície, ako keby vznikla voči emitentovi kolaterálu a nie voči klientovi.

Článok 115

1. Na účely článku 111 ods. 1 až 3 môžu členské štáty priradiť rizikovú váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym vládam a miestnym orgánom členských štátov, kde by sa týmto pohľadávkam podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 20 % a na ostatné expozície voči týmto vládam a orgánom alebo nimi zaručené, kde sa pohľadávkam voči nim priradila riziková váha 20 % podľa článkov 78 až 83. Členské štáty však môžu znížiť túto mieru na 0 % vzhľadom na aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym vládam a miestnym orgánom členských štátov, kde by sa týmto pohľadávkam podľa článkov 78 až 83 priradila riziková váha 0 %, a na ostatné expozície voči týmto vládam a orgánom alebo nimi zaručené, kde sa pohľadávkam voči nim priradila riziková váha 0 % podľa článkov 78 až 83.

2. Na účely článku 111 ods. 1 až 3 môžu členské štáty priradiť rizikovú váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky a ostatné expozície voči inštitúciám so splatnosťou od jedného do troch rokov a rizikovú váhu 50 % na aktíva predstavujúce pohľadávky voči inštitúciám so splatnosťou viac ako tri roky, a to v druhom prípade za predpokladu, že ide o dlhové nástroje, ktoré emitovala inštitúcia a ktoré sa podľa stanoviska príslušných orgánov dajú účinne obchodovať na trhu profesionálnych prevádzkovateľov, a že sú na tomto trhu denne kótované, resp. že ich emisiu schválili príslušné orgány členského štátu pôvodu emitujúcej inštitúcie. Tieto položky však v žiadnom prípade nesmú tvoriť vlastné zdroje.

Článok 116

Odchylne od článku 113 ods. 3 písm. i) a článku 115 ods. 2 môžu členské štáty priradiť rizikovú váhu 20 % na aktíva predstavujúce pohľadávky a ostatné expozície voči inštitúciám, a to bez ohľadu na ich splatnosť.

Článok 117

1. Ak za expozíciu voči klientovi ručí tretia strana alebo je táto expozícia zabezpečená kolaterálom v podobe cenných papierov emitovaných treťou stranou za podmienok stanovených v článku 113 ods. 3 písm. o), členské štáty môžu:

a)	s touto expozíciou zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči ručiteľovi, a nie voči klientovi; alebo

b)	s touto expozíciou zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči takejto tretej strane, a nie voči klientovi, ak je expozícia vymedzená v článku 113 ods. 3 písm. o) zabezpečená kolaterálom za podmienok v ňom stanovených.

2. Ak členské štáty uplatňujú zaobchádzanie uvedené v odseku 1 písm. a):

a)	kde je záruka denominovaná v inej mene, než v ktorej je denominovaná expozícia, hodnota expozície, u ktorej sa predpokladá, že je krytá, sa vypočíta v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom mien pre osobné zabezpečenie v prílohe VIII;

b)	s nesúladom medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia sa zaobchádza v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom splatností v prílohe VIII; a

c)	čiastočné krytie môže byť uznané v súlade so zaobchádzaním uvedeným v prílohe VIII.

Článok 118

Ak sa podľa článku 69 ods. 1 neuplatňuje dodržiavanie povinností stanovených v tomto oddiele zo strany úverovej inštitúcie na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe, alebo sa uplatňujú ustanovenia článku 70 v prípade materských úverových inštitúcií v členskom štáte, musia sa prijať opatrenia, ktoré zabezpečia správne rozdelenie rizík v rámci skupiny.

Článok 119

Komisia do 31. decembra 2007 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto oddielu spolu s vhodnými návrhmi.

Oddiel 6

Kvalifikované podiely mimo finančného sektora

Článok 120

1. Žiadna úverová inštitúcia nesmie mať kvalifikovaný podiel presahujúci 15 % jej vlastných zdrojov v podniku, ktorý nie je úverovou inštitúciou, finančnou inštitúciou ani podnikom vykonávajúcim činnosti, ktoré sú priamym rozšírením bankových služieb alebo spadajú do oblasti pomocných služieb spojených s bankovníctvom, ako sú leasing, faktoring, správa podielových fondov, riadenie služieb spracovania údajov alebo akékoľvek ďalšie podobné činnosti.

2. Celkový objem kvalifikovaných podielov úverovej inštitúcie v podnikoch, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami ani podnikmi vykonávajúcimi činnosti, ktoré sú priamym rozšírením bankových služieb alebo spadajú do oblasti pomocných služieb spojených s bankovníctvom, ako sú leasing, faktoring, správa podielových fondov, riadenie služieb spracovania údajov alebo akékoľvek ďalšie podobné činnosti, nesmie prekročiť 60 % jej vlastných zdrojov.

3. Limity stanovené v odsekoch 1 a 2 sa môžu prekročiť len za mimoriadnych okolností. V takých prípadoch však príslušné orgány od úverovej inštitúcie požadujú, aby buď zvýšila svoje vlastné zdroje, alebo prijala iné rovnocenné opatrenia.

Článok 121

Akcie držané prechodne počas finančnej reorganizácie alebo záchrannej operácie, počas bežného postupu upisovania alebo v mene inštitúcie na účet iných subjektov, sa na účely výpočtu limitov stanovených v článku 120 ods. 1 a 2 nepovažujú za kvalifikované podiely. Akcie, ktoré nie sú stálymi finančnými aktívami v zmysle článku 35 ods. 2 smernice 86/635/EHS, sa nezahŕňajú do výpočtu.

Článok 122

1. Členské štáty nemusia uplatňovať limity stanovené v článku 120 ods. 1 a 2 na podiely v poisťovniach v zmysle smerníc 73/239/EHS a 2002/83/ES alebo v zaisťovniach v zmysle smernice 98/78/ES.

2. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány neuplatňujú limity stanovené v článku 120 ods. 1 a 2, ak zároveň stanovia, že suma, o ktorú kvalifikované podiely úverovej inštitúcie tieto limity presahujú, musí byť na 100 % krytá vlastnými zdrojmi, a že tieto vlastné zdroje sa nezapočítavajú do výpočtu požadovaného podľa článku 75. V prípade, že sú prekročené oba limity stanovené v článku 120 ods. 1 a 2, suma krytá z vlastných zdrojov je vyššia ako sumy, o ktoré boli limity prekročené.

KAPITOLA 3

Hodnotiaci proces úverových inštitúcií

Článok 123

Úverové inštitúcie majú zavedené správne, účinné a úplné stratégie a postupy pre priebežné hodnotenie a udržiavanie výšky, druhov a rozloženia interného kapitálu, ktorý považujú za primeraný na krytie povahy a úrovne rizík, voči ktorým sú alebo by mohli byť vystavené.

Tieto stratégie a postupy podliehajú pravidelnej internej kontrole, aby bolo zabezpečené, že sú naďalej úplné a primerané k povahe, rozsahu a zložitosti činností príslušnej úverovej inštitúcie.

KAPITOLA 4

Dohľad a zverejňovanie informácií príslušnými orgánmi

Oddiel 1

Dohľad

Článok 124

1. Pri zohľadnení technických kritérií stanovených v prílohe XI, príslušné orgány preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované úverovými inštitúciami s cieľom dosiahnuť súlad s touto smernicou a hodnotiť riziká, ktorým sú alebo by mohli byť úverové inštitúcie vystavené.

2. Rozsah preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 je taký, ako je rozsah požiadaviek tejto smernice.

3. Na základe preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 príslušné orgány určia, či opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy uplatňované úverovými inštitúciami a vlastné zdroje, ktoré držia, zabezpečujú správne riadenie a krytie ich rizík.

4. Príslušné orgány určia frekvenciu a intenzitu preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 so zreteľom na veľkosť, systematickú dôležitosť, povahu, rozsah a zložitosť činností príslušnej úverovej inštitúcie, pričom zohľadnia zásadu proporcionality. Preskúmania a hodnotenia sa aktualizujú najmenej raz za rok.

5. Preskúmaniu a hodnoteniu vykonanému príslušnými orgánmi podlieha expozícia úverových inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z neobchodných činností. Opatrenia sú potrebné v prípade inštitúcií, ktorých ekonomická hodnota klesá o viac než 20 % z hodnoty ich vlastných zdrojov následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier, ktorých veľkosť je predpísaná príslušnými orgánmi a medzi jednotlivými úverovými inštitúciami sa nelíši.

Článok 125

1. Ak je materská spoločnosť materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo materskou úverovou inštitúciou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré jej udelili povolenie podľa článku 6.

2. Ak je materská spoločnosť úverovej inštitúcie materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré tejto úverovej inštitúcii udelili povolenie podľa článku 6.

Článok 126

1. Ak materskou spoločnosťou úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť založená.

Ak materské spoločnosti úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch pozostávajú z viac ako jednej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto štátov je úverová inštitúcia, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou bilančnou sumou.

2. Ak viac ako jedna úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v Spoločenstve, má rovnakú materskú finančnú holdingovú spoločnosť a žiadnej z týchto úverových inštitúcií nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť založená, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, ktorá sa bude považovať na účely tejto smernice za úverovú inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

3. V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány prostredníctvom spoločnej dohody upustiť od kritérií uvedených v odsekoch 1 a 2, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané, pri zohľadnení úverových inštitúcií a významu ich aktivít v rôznych krajinách, a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch poskytnú príslušné orgány, pred prijatím rozhodnutia, materskej úverovej inštitúcii v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, podľa potreby, príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k tomuto rozhodnutiu.

4. Príslušné orgány oznámia Komisii každú dohodu spadajúcu pod odsek 3.

Článok 127

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zahrnutie finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu, ak je to vhodné. Bez toho, aby bol dotknutý článok 135, konsolidácia finančnej situácie finančnej holdingovej spoločnosti neznamená, že príslušné orgány sú povinné vykonávať úlohu dohľadu vo vzťahu k finančnej holdingovej spoločnosti na samostatnom základe.

2. Ak príslušné orgány členského štátu nezahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe dcérsku spoločnosť úverovej inštitúcie v jednom z prípadov uvedených v článku 73 ods. 1 písm. b) a c), príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa táto dcérska spoločnosť úverovej inštitúcie nachádza, môžu požiadať materskú spoločnosť o informácie, ktoré im môžu pomôcť pri výkone dohľadu nad takouto úverovou inštitúciou.

3. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe môžu dcérske spoločnosti úverovej inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré nepatria do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, požiadať o informácie uvedené v článku 137. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií stanovené v uvedenom článku.

Článok 128

Ak členské štáty majú na dohľad nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a finančných inštitúcií viac ako jeden príslušný orgán, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie koordinácie medzi takýmito orgánmi.

Článok 129

1. Okrem povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto smernice vykonáva príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ tieto úlohy:

a)	koordinácia zhromažďovania a šírenia relevantných alebo základných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách; a

b)	plánovanie a koordinácia činností dohľadu pri bežnej činnosti a v kritických situáciách, aj vo vzťahu k činnostiam v článku 124, v spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi.

2. V prípade žiadostí o udelenie povolení uvedených v článku 84 ods. 1, článku 87 ods. 9 a článku 105 a v prílohe III časť 6, predložených materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, príslušné orgány pracujú spoločne, a vedú spolu v plnom rozsahu konzultácie, s cieľom rozhodnúť, či udeliť žiadané povolenie alebo nie a určiť podmienky, ak nejaké existujú, ktorým by malo takéto povolenie podliehať.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predloží iba príslušnému orgánu uvedenému v odseku 1.

Príslušné orgány vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o žiadosti v lehote šiestich mesiacov. Toto spoločné rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom úplne zdôvodnené rozhodnutie a príslušný orgán uvedený v odseku 1 ho doručí žiadateľovi.

Lehota uvedená v treťom pododseku začne plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti príslušnému orgánu uvedenému v odseku 1. Príslušný orgán uvedený v odseku 1 bezodkladne postúpi úplnú žiadosť ostatným príslušným orgánom.

V prípade, že spoločné rozhodnutie príslušných orgánov nie je vydané do šiestich mesiacov, príslušný orgán uvedený v odseku 1 vydá vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom úplné zdôvodnené rozhodnutie a zohľadní stanoviská a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené v lehote šiestich mesiacov. Príslušný orgán uvedený v odseku 1 postúpi toto rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.

Rozhodnutia uvedené v treťom a piatom pododseku sa uznávajú za vymedzujúce a príslušné orgány ich uplatnia v príslušných členských štátoch.

Článok 130

1. Ak nastane krízová situácia v rámci bankovej skupiny, ktorá potenciálne ohrozuje stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom bolo subjektom skupiny udelené povolenie, príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe čo najskôr upozorní s prihliadnutím na kapitolu 1 oddiel 2 orgány uvedené v článku 49 písm. a) a článku 50. Táto povinnosť platí pre všetky príslušné orgány uvedené v článkoch 125 a 126 vo vzťahu ku konkrétnej skupine a pre príslušný orgán uvedený v článku 129 ods. 1. Podľa možností použijú príslušné orgány existujúce vymedzené komunikačné kanály.

2. Ak potrebuje príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe informácie, ktoré už boli poskytnuté inému príslušnému orgánu, kontaktuje tento orgán vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplikácii vo vykazovaní voči rôznym orgánom podieľajúcim sa na dohľade.

Článok 131

S cieľom uľahčiť a zaviesť účinný dohľad, príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a ostatné príslušné orgány majú písomné dohody o koordinácii a spolupráci.

V zmysle týchto dohôd môže byť príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe poverený ďalšími úlohami a môžu sa upresniť procesy rozhodovania a kooperácie s ostatnými príslušnými orgánmi.

Príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti, ktorá je úverovou inštitúciou, môžu na základe dvojstrannej dohody delegovať svoje úlohy týkajúce sa dohľadu na príslušné orgány, ktoré udelili materskej spoločnosti povolenie a vykonávajú nad ňou dohľad, aby tieto mohli prevziať zodpovednosť za výkon dohľadu nad dcérskou spoločnosťou v súlade s touto smernicou. Komisia je informovaná o existencii a obsahu takýchto dohôd. Získané informácie postúpi príslušným orgánom ostatných členských štátov a Európskemu výboru pre bankovníctvo.

Článok 132

1. Príslušné orgány medzi sebou úzko spolupracujú. Poskytujú si navzájom akékoľvek informácie, ktoré sú nevyhnutné alebo relevantné pre výkon úloh dohľadu ostatných orgánov podľa tejto smernice. V tejto súvislosti príslušné orgány na požiadanie oznámia všetky relevantné informácie a na základe vlastnej iniciatívy oznámia všetky nevyhnutné informácie.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa považujú za nevyhnutné, ak by mohli významne ovplyvniť hodnotenie finančného zdravia úverovej alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.

Príslušné orgány zodpovedné za konsolidovaný dohľad nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ predovšetkým poskytnú príslušným orgánom ostatných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad dcérskymi spoločnosťami týchto materských spoločností, všetky relevantné informácie. Pri určovaní rozsahu relevantných informácií sa zohľadňuje význam týchto dcérskych spoločností v rámci finančného systému v týchto členských štátoch.

Nevyhnutné informácie uvedené v prvom pododseku obsahujú najmä tieto body:

a)	identifikácia štruktúry skupiny všetkých významných úverových inštitúcií v skupine, ako aj príslušných orgánov úverovej inštitúcie v skupine;

b)	postupy zhromažďovania informácií od úverových inštitúcií v skupine a overovanie týchto informácií;

c)	nepriaznivý vývoj v úverových inštitúciách alebo v iných subjektoch skupiny, ktorý by mohol vážne ovplyvniť úverové inštitúcie; a

závažné sankcie a výnimočné opatrenia prijaté príslušnými orgánmi v súlade s touto smernicou, vrátane zavedenia dodatočnej kapitálovej požiadavky podľa článku 136 a zavedenia akéhokoľvek obmedzenia používania pokročilého prístupu merania na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v zmysle článku 105.

2. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami kontrolovanými materskou úverovou inštitúciou v EÚ kontaktujú vždy, keď je to možné, príslušný orgán uvedený v článku 129 ods. 1, keď potrebujú informácie ohľadne vykonávania prístupov a metodík uvedených v tejto smernici, ktoré už môžu byť k dispozícii príslušnému orgánu.

3. Dotknuté príslušné orgány sa pred tým, než prijmú rozhodnutie, navzájom poradia ohľadne nasledujúcich bodov, ktorých sa týka význam rozhodnutia, pokiaľ ide o úlohy dohľadu ostatných príslušných orgánov:

a)	zmeny v štruktúre vlastníkov podielov, organizačnej a riadiacej štruktúre úverových inštitúcií v skupine, ktoré si vyžadujú schválenie alebo povolenie príslušných orgánov; a

b)	závažné sankcie a výnimočné opatrenia prijaté príslušnými orgánmi, vrátane zavedenia dodatočnej kapitálovej požiadavky podľa článku 136 a zavedenia akéhokoľvek obmedzenia používania pokročilého prístupu merania na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v zmysle článku 105.

Na účely písmena b) sa vždy vedú konzultácie s príslušným orgánom zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe.

Príslušný orgán sa však môže rozhodnúť nekonzultovať v núdzových prípadoch alebo vtedy, keď by takáto konzultácia mohla ohroziť efektívnosť rozhodnutia. Príslušný orgán v tomto prípade bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány.

Článok 133

1. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe požadujú na účely dohľadu úplnú konsolidáciu všetkých úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami materskej spoločnosti.

Príslušné orgány môžu požadovať iba podielovú konsolidáciu v prípade, keď je podľa ich stanoviska ručenie materskej spoločnosti, ktorá má podiel na základnom imaní, vzhľadom na ručenie ostatných vlastníkov podielov alebo členov, ktorých kapitálová primeranosť je uspokojivá, obmedzené na takýto podiel na základnom imaní. Ručenie ostatných vlastníkov podielov a členov musí byť jasne stanovené, v prípade potreby prostredníctvom formálnych podpísaných záväzkov.

V prípade, ak sú podniky prepojené vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, príslušné orgány určia, ako treba vykonávať konsolidáciu.

2. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe požadujú podielovú konsolidáciu účastí v úverových inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto podnikov obmedzuje na veľkosť ich podielu na základnom imaní.

3. V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb, ako sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 2, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená zahrnutie podnikov, ktorých sa to týka, do dohľadu na konsolidovanom základe.

Článok 134

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 133, príslušné orgány určia, či a ako sa má vykonať konsolidácia v týchto prípadoch:

a)	ak podľa stanoviska príslušných orgánov úverová inštitúcia vykonáva podstatný vplyv na jednu alebo viacero úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; a

b)	ak dve alebo viac úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií začne riadiť jeden manažment, pričom to nie je v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladajúcou listinou či stanovami.

Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť alebo požadovať použitie metódy uvedenej v článku 12 smernice 83/349/EHS. Použitie tejto metódy však neznamená zahrnutie podnikov, ktorých sa to týka, do dohľadu na konsolidovanom základe.

2. Ak sa dohľad na konsolidovanom základe vyžaduje v súlade s článkami 125 a 126, podniky pomocných služieb a správcovské spoločnosti v zmysle smernice 2002/87/ES sa do konsolidácie zahrnú v prípadoch a v súlade s metódami stanovenými v článku 133 a odseku 1 tohto článku.

Článok 135

Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré skutočne riadia činnosť finančnej holdingovej spoločnosti, mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na vykonávanie týchto povinností.

Článok 136

1. Príslušné orgány vyžadujú od ktorejkoľvek úverovej inštitúcie, ktorá neplní požiadavky tejto smernice, aby prijala v počiatočnom štádiu potrebné opatrenia alebo kroky s cieľom riešiť túto situáciu.

Na tieto účely, opatrenia dostupné príslušným orgánom zahŕňajú:

a)	povinnosť úverových inštitúcií držať vlastné zdroje nad rámec minimálnej úrovne stanovenej v článku 75;

b)	požiadavku posilnenia úpravy, postupov, mechanizmov a stratégií realizovaných s cieľom dosiahnuť súlad s článkami 22 a 123;

c)	vyžadovanie od úverových inštitúcií, aby uplatňovali určitú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzanie s aktívami v zmysle požiadaviek na vlastné zdroje;

d)	obmedzenie alebo limitovanie obchodnej činnosti, prevádzky alebo siete úverových inštitúcií; a

e)	požiadavku zníženia rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami úverových inštitúcií.

Prijatie týchto opatrení podlieha kapitole 1 oddiel 2.

2. Príslušné orgány ukladajú špecifickú požiadavku na držanie vlastných zdrojov nad rámec minimálnej úrovne stanovenej v článku 75 aspoň pre úverové inštitúcie, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 22, 109 a 123, alebo v prípade ktorých určenie podľa článku 124 ods. 3 dopadlo negatívne, ak samotné uplatnenie iných opatrení pravdepodobne dostatočne nezlepší úpravu, postupy, mechanizmy a stratégie v primeranom čase.

Článok 137

1. Až do ďalšej koordinácie metód konsolidácie členské štáty stanovia, že v prípade, ak materská spoločnosť jednej alebo viacerých úverových inštitúcií je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, príslušné orgány zodpovedné za udelenie povolenia a dohľad nad týmito úverovými inštitúciami od nich požadujú poskytovanie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre dohľad nad dcérskymi úverovými inštitúciami, pričom sa na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou a jej dcérske spoločnosti obrátia buď priamo, alebo prostredníctvom dcérskych úverových inštitúcií.

2. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu vykonať kontroly na mieste, resp. ich vykonaním poveria externých inšpektorov, ktorých cieľom je overiť informácie získané od holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou a ich dcérskych spoločností. Ak je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jedna z jej dcérskych spoločností poisťovňou, potom sa môže použiť aj postup stanovený v článku 140 ods. 1. Ak sa holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou alebo jedna z jej dcérskych spoločností nachádza v inom členskom štáte, než v akom sa nachádza dcérska úverová inštitúcia, overovanie informácií na mieste sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 141.

Článok 138

1. Bez toho, aby bola dotknutá kapitola 2 oddiel 5, ak je materská spoločnosť jednej alebo viacerých úverových inštitúcií holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad týmito úverovými inštitúciami vykonávali všeobecný dohľad nad transakciami medzi úverovou inštitúciou a holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami.

2. Príslušné orgány vyžadujú, aby mali úverové inštitúcie zavedené primerané postupy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly vrátane správnych oznamovacích a účtovných postupov na primeranú identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu transakcií so svojou materskou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami. Príslušné orgány tiež vyžadujú, aby úverová inštitúcia oznamovala každú významnú transakciu s týmito subjektmi, ktorá nie je transakciou uvedenou v článku 110. Tieto postupy a významné transakcie podliehajú kontrole príslušných orgánov.

Ak transakcie v rámci skupiny ohrozujú finančnú situáciu úverovej inštitúcie, príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad inštitúciou prijme primerané opatrenia.

Článok 139

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že neexistujú akékoľvek právne prekážky, ktoré by podnikom zahrnutým do dohľadu na konsolidovanom základe, holdingovým spoločnostiam so zmiešanou činnosťou a ich dcérskym spoločnostiam, alebo dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 127 ods. 3, bránili vo vzájomnej výmene informácií, ktoré sú relevantné pre výkon dohľadu v súlade s článkami 124 až 138 a týmto článkom.

2. Ak sa materská spoločnosť a ktorákoľvek z jej dcérskych spoločností, ktoré sú úverovými inštitúciami, nachádzajú v rôznych členských štátoch, príslušné orgány každého členského štátu si navzájom oznámia všetky relevantné informácie, ktoré umožňujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo napomáhajú jeho výkonu.

Ak príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza materská spoločnosť, sami nevykonávajú dohľad na konsolidovanom základe v zmysle článkov 125 a 126, iné príslušné orgány zodpovedné za výkon takéhoto dohľadu ich môžu vyzvať, aby materskú spoločnosť požiadali o akékoľvek informácie potrebné na účely dohľadu na konsolidovanom základe a aby im tieto informácie odovzdali.

3. Členské štáty povolia výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi ich príslušnými orgánmi s tým, že v prípade finančných holdingových spoločností, finančných inštitúcií alebo podnikov pomocných služieb v žiadnom prípade nevyplýva zo zhromažďovania či držania takýchto informácií, že by sa od týchto príslušných orgánov vyžadovali plnenie funkcie dohľadu vo vzťahu k týmto inštitúciám alebo samotným podnikom.

Členské štáty povolia svojim príslušným orgánom vymieňať si informácie uvedené v článku 137 s tým, že zo zhromažďovania alebo držania takýchto informácií v žiadnom prípade nevyplýva, že tieto príslušné orgány plnia funkciu dohľadu vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou a tým jej dcérskym spoločnostiam, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, alebo vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam typu uvedeného v článku 127 ods. 3.

Článok 140

1. Ak úverová inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontroluje jednu alebo viac dcérskych spoločností, ktoré sú poisťovňami alebo inými podnikmi poskytujúcimi investičné služby, ktoré podliehajú udeleniu povolenia, príslušné orgány a orgány poverené verejnou úlohou vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo tými ostatnými podnikmi poskytujúcimi investičné služby úzko spolupracujú. Bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné povinností, tieto orgány si navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré im môžu uľahčiť plnenie ich úloh a ktoré umožnia výkon dohľadu nad činnosťou a celkovou finančnou situáciou podnikov, nad ktorými vykonávajú dohľad.

2. V rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe sa na všetky prijaté informácie a najmä na akúkoľvek výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi podľa tejto smernice vzťahuje povinnosť mlčanlivosti stanovená v kapitole 1 oddiel 2.

3. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe vytvoria zoznamy finančných holdingových spoločností uvedených v článku 71 ods. 2. Tieto zoznamy sa oznámia príslušným orgánom ostatných členských štátov a Komisii.

Článok 141

Ak si pri uplatňovaní tejto smernice príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú overiť informácie o úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, finančnej inštitúcii, podniku pomocných služieb, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, dcérskej spoločnosti typu uvedeného v článku 137 alebo dcérskej spoločnosti typu uvedeného v článku 127 ods. 3, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, požiadajú príslušné orgány tohto členského štátu, aby toto overenie vykonali. Orgány, ktoré takúto žiadosť dostanú, vyhovejú v rámci svojich právomocí žiadosti buď tak, že overenie vykonajú sami, alebo tak, že orgánom, ktoré žiadosť podali, povolia vykonať overenie, alebo že vykonanie overenia umožnia audítorovi alebo znalcovi. Príslušný orgán, ktorý podal takúto žiadosť, sa môže, ak chce, zúčastniť na overovaní, ak overovanie nevykonáva sám.

Článok 142

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia ich trestného práva, členské štáty zabezpečia, aby na finančné holdingové spoločnosti, holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo na ich skutočných manažérov, ktorí porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté v rámci vykonávania článkov 124 až 141 a tohto článku, mohli byť uvalené tresty alebo opatrenia zamerané na ukončenie zistených porušení alebo ich príčin. Príslušné orgány úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že tieto tresty či opatrenia dosiahnu želaný účinok, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný podnik finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou nenachádza v jej ústredí.

Článok 143

1. Ak úverová inštitúcia, ktorej materskou spoločnosťou je úverová inštitúcia alebo finančná holdingová spoločnosť s ústredím v tretej krajine, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 125 a 126, príslušné orgány preveria, či úverová inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu príslušného orgánu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný dohľadu, na ktorý sa vzťahujú zásady stanovené v tejto smernici.

Toto overenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad, ak by sa uplatnil odsek 3, a to buď na žiadosť materskej spoločnosti alebo akýchkoľvek regulovaných subjektov, ktorým bolo v Spoločenstve udelené povolenie, alebo z vlastnej iniciatívy. Príslušný orgán konzultuje s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.

2. Komisia môže požiadať Európsky výbor pre bankovníctvo, aby vydal všeobecné usmernenia o tom, či je režim konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov tretích krajín spôsobilý zabezpečovať ciele konsolidovaného dohľadu vymedzené v tejto kapitole týkajúce sa úverových inštitúcií, ktorých materská spoločnosť má ústredie v tretej krajine. Výbor tieto usmernenia pravidelne preskúma a vezme do úvahy všetky zmeny režimu konsolidovaného dohľadu, ktoré tieto príslušné orgány uplatňujú.

Príslušný orgán, ktorý vykonáva overovanie uvedené v prvom pododseku odseku 1, vezme do úvahy každé takéto usmernenie. Príslušný orgán sa na tento účel pred prijatím rozhodnutia poradí s výborom.

3. Ak takýto rovnocenný dohľad neexistuje, členské štáty uplatnia analogicky voči úverovej inštitúcii ustanovenia tejto smernice alebo umožnia, aby ich príslušné orgány uplatňovali iné primerané techniky dohľadu, ktoré zabezpečia dosiahnutie cieľov dohľadu nad úverovými inštitúciami na konsolidovanom základe.

Tieto techniky dohľadu sú po konzultácii s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi odsúhlasené príslušným orgánom, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad.

Príslušné orgány môžu predovšetkým vyžadovať založenie finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v Spoločenstve a uplatňovať ustanovenia o konsolidovanom dohľade nad konsolidovanou pozíciou tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

Tieto techniky dohľadu sú určené tak, aby zabezpečili dosiahnutie cieľov konsolidovaného dohľadu vymedzené v tejto kapitole a oznámia sa ostatným dotknutým príslušným orgánom a Komisii.

Oddiel 2

Zverejňovanie informácií príslušnými orgánmi

Článok 144

Príslušné orgány zverejňujú tieto informácie:

a)	texty zákonov, iných právnych predpisov, správnych pravidiel a všeobecných usmernení prijatých v ich členských štátoch v oblasti obozretnej regulácie;

b)	spôsob využívania možností a volieb dostupných v právnych predpisoch Spoločenstva;

c)	všeobecné kritériá a metodiky, ktoré používajú pri preskúmaní a hodnotení uvedenom v článku 124; a

d)	bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v kapitole 1 oddiel 2, súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch vykonávania rámca obozretnosti v každom členskom štáte.

Zverejňovanie informácií uvedené v prvom pododseku je dostatočné na to, aby sa umožnilo zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Informácie sa zverejnia v jednotnom formáte a pravidelne sa aktualizujú. Zverejnené informácie sú prístupné na jednotnej elektronickej adrese.

KAPITOLA 5

Zverejňovanie informácií úverovými inštitúciami

Článok 145

1. Úverové inštitúcie zverejňujú na účely tejto smernice informácie stanovené v prílohe XII časti 2 s prihliadnutím na ustanovenia uvedené v článku 146.

2. Uznanie nástrojov a metodík uvedených v prílohe XII časti 3 príslušnými orgánmi podľa kapitoly 2 oddielu 3 pododdielov 2 a 3 a článku 105 podlieha zverejňovaniu v nej stanovených informácií úverovými inštitúciami.

3. Úverové inštitúcie prijmú formálny postup na dosiahnutie súladu s požiadavkami na zverejňovanie informácií stanovenými v odsekoch 1 a 2 a majú postupy hodnotenia primeranosti ich zverejňovania, vrátane ich overovania a frekvencie.

4. Úverové inštitúcie by mali na požiadanie vysvetliť svoje rozhodnutia o ratingu malým a stredným podnikom a iným podnikateľským žiadateľom o úvery a na požiadanie poskytnúť aj písomné vysvetlenie. V prípade, že sa dobrovoľný záväzok sektora preukáže v tomto ohľade ako nedostatočný, prijmú sa vnútroštátne opatrenia. Administratívne náklady na poskytnutie vysvetlenia musia byť primerané k veľkosti úveru.

Článok 146

1. Bez ohľadu na článok 145 môžu úverové inštitúcie vynechať jedno alebo viac zverejnení informácií uvedených v prílohe XII časť 2, ak sa informácie poskytnuté v takýchto zverejneniach v zmysle kritéria uvedeného v prílohe XII časť 1 bod 1, nepovažujú za podstatné.

2. Bez ohľadu na článok 145 môžu úverové inštitúcie vynechať jeden alebo viac druhov informácií obsiahnutých v zverejneniach uvedených v prílohe XII časti 2 a 3, ak tieto druhy informácií obsahujú informácie, ktoré sú v zmysle kritéria uvedeného v prílohe XII časť 1 body 2 a 3 považované za interné alebo dôverné.

3. Vo výnimočných prípadoch uvedených v odseku 2 uvedie dotknutá úverová inštitúcia vo svojich zverejneniach skutočnosť, že špecifické druhy informácií nie sú zverejnené, dôvod nezverejnenia týchto informácií a uverejní všeobecné informácie o predmete požiadavky na zverejnenie informácií, s tou výnimkou, ak sú tieto považované za interné alebo dôverné informácie podľa kritérií uvedených v prílohe XII časť 1 body 2 a 3.

Článok 147

1. Úverové inštitúcie uverejnia zverejnené informácie požadované podľa článku 145 aspoň raz za rok. Tieto informácie sú uverejňované čo najskôr.

2. Úverové inštitúcie tiež určia, či je v zmysle kritérií stanovených v prílohe XII časti 1 bod 4 potrebné častejšie uverejňovanie informácií, než je stanovené v odseku 1.

Článok 148

1. Úverové inštitúcie môžu určiť vhodné médium, miesto a spôsoby overovania, aby boli účinne splnené požiadavky na zverejňovanie informácií stanovené v článku 145. Pokiaľ je to uskutočniteľné, všetky zverejňované informácie sa poskytujú v jednom médiu alebo na jednom mieste.

2. Rovnocenné zverejňovanie informácií úverovými inštitúciami podľa účtovných, burzových alebo iných požiadaviek môže byť považované, že je v súlade s článkom 145. Ak zverejnené informácií nie sú zahrnuté vo finančných výkazoch, úverové inštitúcie uvedú, kde ich je možné nájsť.

Článok 149

Bez ohľadu na články 146 až 148, členské štáty oprávnia príslušné orgány, aby od úverových inštitúcií vyžadovali:

a)	uskutočniť jedno alebo viac zverejnení informácií uvedených v prílohe XII časti 2 a 3;

b)	uverejniť jedno alebo viacero zverejnení informácií častejšie než raz za rok a stanoviť termíny pre uverejnenie;

c)	používať konkrétne médiá a miesta pre zverejňovanie informácií, iné než sú finančné výkazy; a

d)	používať konkrétne prostriedky overovania zverejňovaných informácií, na ktoré sa nevzťahuje zákonný audit.

HLAVA VI

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 150

1. Bez toho, aby to v súvislosti s vlastnými zdrojmi ovplyvnilo návrh, ktorý má Komisia podľa článku 62 predložiť, technické úpravy sa v nasledujúcich oblastiach vykonávajú v súlade s postupom uvedeným v článku 151 ods. 2:

a)	spresnenie vymedzenia pojmov, aby sa pri uplatňovaní tejto smernice zohľadnil vývoj na finančných trhoch;

b)	spresnenie vymedzenia pojmov na zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice;

c)	zosúladenie terminológie a vymedzenia pojmov s právnymi aktmi týkajúcimi sa úverových inštitúcií a s tým súvisiacich záležitostí;

d)	technické úpravy zoznamu uvedeného v článku 2;

e)	zmena výšky počiatočného imania stanovenej v článku 9, ktorá má zohľadniť vývoj v hospodárskej a menovej oblasti;

f)	rozšírenie obsahu zoznamu uvedeného v článkoch 23 a 24 a stanoveného v prílohe I, alebo prispôsobenie terminológie použitej v tomto zozname kvôli zohľadneniu vývoja na finančných trhoch;

g)	oblasti, v ktorých si príslušné orgány vymieňajú informácie stanovené v článku 42;

h)	technické úpravy článkov 56 až 67 a článku 74 v dôsledku vývoja účtovných štandardov alebo požiadaviek, ktoré zohľadňujú právne predpisy Spoločenstva, alebo s ohľadom na konvergenciu postupov dohľadu;

i)	zmeny a doplnenia zoznamu tried expozícií v článkoch 79 a 86 kvôli zohľadneniu vývoja na finančných trhoch;

j)	hodnoty stanovené v článku 79 ods. 2 písm. c), článku 86 ods. 4 písm. a), prílohe VII časť 1 bod 5 a prílohe VII časť 2 bod 15, aby sa zohľadnili účinky inflácie;

k)	zoznam a klasifikácia podsúvahových položiek v prílohách II a IV a zaobchádzanie s nimi pri určení hodnôt expozícií na účely hlavy V kapitoly 2 oddielu 3; alebo

l)	úprava ustanovení v prílohách V až XII, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch (najmä čo sa týka nových finančných produktov,) alebo vývoj účtovných štandardov alebo požiadavky, ktoré zohľadňujú právne predpisy Spoločenstva, alebo s ohľadom na konvergenciu postupov dohľadu.

2. Komisia môže prijať nasledujúce vykonávacie opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 151 ods. 2:

a)	špecifikácia veľkosti náhlych alebo neočakávaných zmien úrokových mier uvedených v článku 124 ods. 5;

b)	prechodné zníženie minimálnej úrovne vlastných zdrojov stanovenej v článku 75 a/alebo rizikových váh stanovených v hlave V kapitola 2 oddiel 3 na účely zohľadnenia špecifických okolností;

c)	bez toho, aby bola dotknutá správa uvedená v článku 119, spresnenie výnimiek stanovených v článku 111 ods. 4 a článkoch 113, 115 a 116;

d)	špecifikácia kľúčových aspektov, o ktorých sa majú poskytovať súhrnné štatistické údaje podľa článku 144 ods. 1 písm. d); alebo

e)	špecifikácia formy, štruktúry, obsahu a dňa uverejnenia ročného zverejnenia informácií stanovených v článku 144.

3. Žiadne z prijatých vykonávacích opatrení nesmie zmeniť podstatné ustanovenia tejto smernice.

4. Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia, po uplynutí lehoty dvoch rokov odo dňa prijatia tejto smernice a najneskôr do 1. apríla 2008, sa pozastavuje uplatňovanie tých ustanovení tejto smernice, ktoré vyžadujú prijatie technických pravidiel, zmien a doplnení a rozhodnutí v súlade s odsekom 2. Konajúc na návrh Komisie a v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, môžu Európsky parlament a Rada obnoviť účinnosť príslušných ustanovení a na tento účel ich preskúmajú pred uplynutím lehoty alebo do dátumu, ktoré sú uvedené v tomto odseku, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Článok 151

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre bankovníctvo zriadený rozhodnutím Komisie 2004/10/ES (22).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup ustanovený v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 7 ods. 3 a článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

HLAVA VII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Prechodné ustanovenia

Článok 152

1. Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 84 až 89, majú počas prvých, druhých a tretích dvanásťmesačných období po 31. decembri 2006 vlastné zdroje, ktoré sú vždy vyššie alebo rovnaké ako hodnoty uvedené v odsekoch 3, 4 a 5.

2. Úverové inštitúcie, ktoré používajú pokročilé prístupy merania, ako je uvedené v článku 105, pre výpočet svojich kapitálových požiadaviek na operačné riziko, majú počas druhých a tretích dvanásťmesačných období po 31. decembri 2006 vlastné zdroje, ktoré sú vždy vyššie alebo rovnaké ako hodnoty uvedené v odsekoch 4 a 5.

3. V prípade prvého dvanásťmesačného obdobia uvedeného v odseku 1 je hodnota vlastných zdrojov 95 % celkovej minimálnej hodnoty vlastných zdrojov, ktorej držanie úverovou inštitúciou počas tohto obdobia by sa vyžadovalo podľa článku 4 smernice Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (23) v podobe, v akej uvedená smernica a smernica 2000/12/ES existovala pred 1. januárom 2007.

4. V prípade druhého dvanásťmesačného obdobia uvedeného v odseku 1 je hodnota vlastných zdrojov 90 % celkovej minimálnej hodnoty vlastných zdrojov, ktorej držanie úverovou inštitúciou počas tohto obdobia by sa vyžadovalo podľa článku 4 smernice 93/6/EHS v podobe, v akej uvedená smernica a smernica 2000/12/ES existovala pred 1. januárom 2007.

5. V prípade tretieho dvanásťmesačného obdobia uvedeného v odseku 1 je hodnota vlastných zdrojov 80 % celkovej minimálnej hodnoty vlastných zdrojov, ktorej držanie úverovou inštitúciou počas tohto obdobia by sa vyžadovalo podľa článku 4 smernice 93/6/EHS v podobe, v akej uvedená smernica a smernica 2000/12/ES existovala pred 1. januárom 2007.

6. Dodržiavanie požiadaviek odsekov 1 až 5 je na základe hodnôt vlastných zdrojov plne upravené tak, aby odrážalo rozdiely vo výpočte vlastných zdrojov podľa smernice 2000/12/ES a smernice 93/6/EHS v podobe, v akej tieto smernice existovali pred 1. januárom 2007 a výpočet vlastných zdrojov podľa tejto smernice vyplývajúci zo samostatného zaobchádzania s očakávanými a neočakávanými stratami podľa článkov 84 až 89 tejto smernice.

7. Na účely odsekov 1 až 6 tohto článku sa uplatňujú články 68 až 73.

8. Až do 1. januára 2008 môžu úverové inštitúcie uplatňovať články, ktoré ustanovujú štandardizovaný prístup uvedený v hlave V kapitole 2 oddiele 3 pododdiele 1, ako keby boli nahradené článkami 42 až 46 smernice 2000/12/ES v podobe, v akej tieto články existovali pred 1. januárom 2007.

9. Ak je využitá možnosť uvedená v odseku 8, vo vzťahu k ustanoveniam smernice 2000/12/ES platí nasledujúce:

a)	ustanovenia uvedenej smernice uvedené v článkoch 42 až 46 sa uplatňujú v podobe, v akej existovali pred 1. januárom 2007;

b)	rizikovo upravená hodnota uvedená v článku 42 ods. 1 uvedenej smernice je hodnota rizikovo vážených expozícií;

c)	hodnoty vypočítané v článku 42 ods. 2 uvedenej smernice sa považujú za hodnoty rizikovo vážených expozícií;

d)	kreditné deriváty sú zahrnuté do zoznamu „úplne rizikových“ položiek v prílohe II uvedenej smernice; a

zaobchádzanie stanovené v článku 43 ods. 3 uvedenej smernice sa uplatňuje na derivátové nástroje uvedené v prílohe IV uvedenej smernice bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky a hodnoty poskytnuté týmto zaobchádzaním uvedeným v prílohe III považujú za hodnoty rizikovo vážených expozícií.

10. Ak je využitá možnosť uvedená v odseku 8, vo vzťahu k zaobchádzaniu s expozíciami, pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup, platí nasledujúce:

a)	hlava V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 3 sa neuplatňuje vo vzťahu k uznávaniu zmierňovania kreditného rizika;

b)	hlava V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 4 nemusí byť uplatňovaná príslušnými orgánmi vo vzťahu k zaobchádzaniu so sekuritizáciou.

11. Ak je využitá možnosť uvedená v odseku 8, kapitálová požiadavka na operačné riziko podľa článku 75 písm. d) je znížená o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer hodnoty expozícií úverovej inštitúcie, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou uvedenou v odseku 8, k celkovej hodnote jej expozícií.

12. Ak úverová inštitúcia vypočítava hodnoty rizikovo vážených expozícií pre všetky jej expozície v súlade s možnosťou uvedenou v odseku 8, články 48 až 50 smernice 2000/12/ES týkajúce sa veľkých majetkových angažovaností sa uplatňujú v podobe, v akej existovali pred 1. januárom 2007.

13. Ak je možnosť uvedená v odseku 8 uplatnená, odkazy na články 78 až 83 tejto smernice sa považujú za odkazy na články 42 až 46 smernice 2000/12/ES v podobe, v akej tieto články existovali pred 1. januárom 2007.

14. Ak je využitá možnosť uvedená v odseku 8, články 123, 124, 145 a 149 sa neuplatňujú pred tam uvedeným dátumom.

Článok 153

Pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií pre expozície, ktoré vyplývajú z transakcií, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľností vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné priestory určené na podnikanie nachádzajúce sa na ich území a ktoré spĺňajú kritériá stanovené v prílohe VI časť 1 bod 54, príslušné orgány môžu do 31. decembra 2012 povoliť, aby bola priradená 50 % riziková váha bez uplatnenia prílohy VI časť 1 body 55 a 56.

Príslušné orgány môžu do 31. decembra 2010, s cieľom definovať zabezpečenú časť úveru po termíne splatnosti na účely prílohy VI, uznať iný kolaterál, než je prípustný kolaterál podľa článkov 90 až 93.

Pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely prílohy VI časť 1 bod 4 sa do 31. decembra 2012 priraďuje rovnaká riziková váha vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam členských štátov alebo ich centrálnym bankám, denominovaným a financovaným v domácej mene akéhokoľvek členského štátu, ako by sa uplatňovala na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene.

Článok 154

1. Do 31. decembra 2011 môžu príslušné orgány každého členského štátu na účely prílohy VI časť 1 bod 61 určiť počet dní po termíne splatnosti až do 180 dní pre expozície uvedené v prílohe VI časť 1 body 12 až 17 a 41 až 43 voči zmluvným stranám nachádzajúcim sa na ich území, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky. Konkrétny počet dní sa môže odlišovať medzi jednotlivými produktovými líniami.

Príslušné orgány, ktoré nevyužijú možnosť uvedenú v prvom pododseku v súvislosti s expozíciami voči zmluvným stranám nachádzajúcim sa na ich území, môžu určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným stranám nachádzajúcim sa na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány využili túto možnosť. Konkrétny počet dní spadá do rozsahu 90 dní až takého počtu dní, ktorý stanovili iné príslušné orgány pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území.

2. Pre úverové inštitúcie žiadajúce o používanie IRB prístupu pred rokom 2010 sa na základe schválenia príslušných orgánov môže skrátiť obdobie trojročného používania stanovené v článku 84 ods. 3 na obdobie najmenej jedného roka do 31. decembra 2009.

3. Pre úverové inštitúcie žiadajúce o používanie vlastných odhadov LGD a/alebo konverzných faktorov sa môže skrátiť obdobie trojročného používania stanovené v článku 84 ods. 4 na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008.

4. Príslušné orgány každého členského štátu môžu do 31. decembra 2012 povoliť úverovým inštitúciám naďalej uplatňovať na účasti druhu stanoveného v článku 57 písm. o), ktoré boli získané pred 20. júla 2006, zaobchádzanie stanovené v článku 38 smernice 2000/12/ES v podobe v akej tento článok existoval pred 1. januárom 2007.

5. Až do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené obytnými nehnuteľnosťami a nevyužívajúce záruky ústredných vlád štátov, nie je nižšia než 10 %.

6. Až do 31. decembra 2017 môžu príslušné orgány členských štátov vyňať z uplatňovania IRB prístupu určité akciové expozície držané úverovými inštitúciami a dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií v EÚ v danom členskom štáte k 31. decembru 2007.

Vyňatá pozícia sa meria ako počet akcií k 31. decembru 2007 a akýkoľvek dodatočný podiel priamo vyplývajúci z vlastníctva týchto podielov, pokiaľ nezvyšujú pomerný podiel vlastníctva v portfóliu spoločnosti.

Ak akvizícia zvyšuje pomerný podiel vlastníctva v osobitnej držbe, prevyšujúca časť držby nie je predmetom vyňatia. Vyňatie sa neuplatňuje ani na držby, ktoré boli pôvodne predmetom vyňatia, ale boli predané a potom spätne odkúpené.

Akciové expozície, na ktoré sa vzťahuje toto prechodné ustanovenie podliehajú kapitálovým požiadavkám vypočítaným v súlade s hlavou V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 1.

7. Až do 31. decembra 2011, v prípade expozícií voči podnikateľskému subjektu, môžu príslušné orgány každého členského štátu stanoviť počet dní po termíne splatnosti, ktoré dodržiavajú vo svojej jurisdikcii všetky úverové inštitúcie v zmysle definície zlyhania uvedenej v prílohe VII časť 4 bod 44 pre expozície voči takýmto zmluvným stranám nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte. Konkrétny počet spadá do rozsahu 90 až 180 dní, ak to umožňujú miestne podmienky. V prípade expozícií voči takýmto zmluvných stranám nachádzajúcim sa na územiach ostatných členských štátov, príslušné orgány stanovia počet dní po termíne splatnosti, ktorý nie je vyšší, než počet stanovený príslušným orgánom príslušného členského štátu.

Článok 155

Do 31. decembra 2012 môžu členské štáty použiť na obchodnú líniu „Obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu na úrovni 15 % pre úverové spoločnosti, ktorých príslušný ukazovateľ pre obchodnú líniu „Obchodovanie na finančných trhoch“ predstavuje najmenej 50 % z celkových príslušných ukazovateľov pre všetky jeho obchodné línie v súlade s prílohou X časť 2 body 1 až 4.

KAPITOLA 2

Záverečné ustanovenia

Článok 156

Komisia, v spolupráci s členskými štátmi a s ohľadom na príspevok Európskej centrálnej banky pravidelne monitoruje, či táto smernica ako celok spolu so smernicou 2006/49/ES má významné účinky na hospodársky cyklus a na základe tohto preskúmania zváži, či sú opodstatnené akékoľvek nápravné opatrenia.

Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení príspevku Európskej centrálnej banky Komisia každé dva roky vypracuje správu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými primeranými návrhmi. Príspevky od požičiavajúcich si a požičiavajúcich strán sa primerane priznajú pri príprave správy.

Do 1. januára 2012 preskúma Komisia uplatňovanie tejto smernice s osobitným zohľadnením všetkých aspektov článkov 68 až 73, 80 ods. 7, 80 ods. 8 a 129, a vypracuje o tom správu, ktorú spolu s prípadnými návrhmi predloží Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 157

1. Členské štáty do 31. decembra 2006 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 4, 22, 57, 61 až 64, 66, 68 až 106, 108, 110 až 115, 117 až 119, 123 až 127, 129 až 132, 133, 136, 144 až 149 a 152 až 155 a prílohami II, III a V až XII. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Bez ohľadu na odsek 3 uplatnia členské štáty tieto ustanovenia od 1. januára 2007.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Uvedené ustanovenia obsahujú taktiež vyhlásenie, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Od 1. januára 2008, no nie skôr, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 87 ods. 9 a článkom 105.

Článok 158

1. Smernica 2000/12/ES zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe XIII časť A sa týmto ruší bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu týchto smerníc stanovených v prílohe XIII časť B .

2. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIV.

Článok 159

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 160

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 14. júna 2006.

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER

(1) Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 8.

(2) Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 37.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. júna 2006.

(4) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/29/ES (Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 50).

(5) Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 28.

(6) Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16).

(7) Ú. v. ES, L 193, 18.7.1983, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.

(8) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(9) Pozri s. 201 tohto úradného vestníka.

(10) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(11) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(12) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 115.

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27.10.2000, s. 39).

(14) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES z 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(16) Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(17) Ôsma smernica Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinný audit účtovných dokladov (Ú. v. ES L 126, 12.5.1984, s. 20).

(18) Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(19) Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(22) Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 36.

(23) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

PRÍLOHA I

ZOZNAM ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE

1.	Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov.

2.	Poskytovanie úverov okrem iného vrátane: spotrebiteľských úverov, hypotekárnych úverov, faktoringu, s regresom a bez regresu, financovania obchodných transakcií (vrátane forfajtingu).

3.	Finančný lízing.

4.	Služby spojené s prevodom peňazí.

5.	Vydávanie a správa platobných prostriedkov (napr. kreditné karty, cestovné šeky a bankové zmenky).

6.	Záruky (garancie) a prísľuby.

Obchodovanie na vlastný účet alebo účet klientov s:

a)	nástrojmi peňažného trhu (šeky, zmenky, vkladové listy atď.);

devízami;

c)	finančnými termínovými obchodmi (futures) a opciami;

d)	kurzovými a úrokovými nástrojmi; alebo

e)	prevoditeľnými cennými papiermi.

8.	Účasť na emisiách cenných papierov a poskytovanie s tým spojených služieb.

9.	Poradenstvo podnikom v otázkach kapitálovej štruktúry, odvetvovej stratégie a podobne a poradenstvo a služby v otázkach zlúčenia a splynutia a kúpy podnikov.

10.	Sprostredkovanie na peňažnom trhu.

11.	Správa portfólia (portfolio management) a poradenstvo.

12.	Úschova a správa cenných papierov.

13.	Úverové referenčné služby.

14.

Služby súvisiace s bezpečnostnými schránkami (safe custody).

Služby a činnosti uvedené v prílohe I oddiel A a B smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (1) v súvislosti s finančnými nástrojmi uvedenými v prílohe I oddiel C uvedenej smernice podliehajú vzájomnému uznávaniu podľa tejto smernice.

(1) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/31/ES (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 60).

PRÍLOHA II

KLASIFIKÁCIA PODSÚVAHOVÝCH POLOŽIEK

Úplne rizikové:

—	záruky s charakterom úverových substitútov,

—	kreditné deriváty,

—	akceptácie,

—	rubopisy zmeniek, ktoré nenesú meno inej úverovej inštitúcie,

—	transakcie s regresom,

—	neodvolateľné standby akreditívy s charakterom úverových substitútov,

—	aktíva kúpené v rámci priamych termínovaných kúpnych zmlúv,

—	vklady s úrokovou mierou dohodnutou k budúcemu termínu,

—	nesplatená časť čiastočne splatených akcií a cenných papierov,

—	dohody o predaji a spätnej kúpe aktív v zmysle vymedzenia v článku 12 ods. 3 a 5 smernice 86/635/EHS, a

—	iné úplne rizikové položky.

Stredne rizikové:

—	otvorené a potvrdené dokumentárne akreditívy (pozri aj stredne/nízkorizikové),

—	záruky (warranty) a prísľuby náhrady škody (vrátane tendrových, realizačných, colných a daňových kaucií) a záruky, ktoré nemajú charakter úverových substitútov,

—	neodvolateľné standby akreditívy, ktoré nemajú charakter úverových substitútov,

—	nevyčerpané úverové facility (záväzky požičať, kúpiť cenné papiere, poskytnúť záruky alebo akceptácie) s pôvodnou splatnosťou viac ako jeden rok,

—	strednodobé zmenky/úpisy (NIF) a revolvingové upisovacie facility (RUF), a

—	iné stredne rizikové položky ako boli oznámené Komisii.

Stredne/nízkorizikové:

—	dokumentárne akreditívy so záložným právom na dodávku, na ktorú sa vzťahujú, a iné samolikvidujúce transakcie,

—

nevyčerpané úverové facility (záväzky požičať, kúpiť cenné papiere, poskytnúť záruky alebo akceptácie) s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane, ktoré nesmú byť kedykoľvek bezpodmienečne vypovedateľné alebo ktoré účinne neumožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia kreditnej spoľahlivosti dlžníka, a

—	iné stredne/nízkorizikové položky ako boli oznámené Komisii.

Nízkorizikové:

—

nevyčerpané úverové facility (záväzky požičať, kúpiť cenné papiere, poskytnúť záruky alebo akceptácie), ktoré môžu byť kedykoľvek bezpodmienečne vypovedateľné alebo ktoré účinne umožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia kreditnej spoľahlivosti dlžníka. Retailové úverové linky sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich úverová inštitúcia vypovedala v plnom rozsahu prípustnom v zmysle ochrany spotrebiteľa a súvisiacich právnych predpisov, a

—	iné nízkorizikové položky ako boli oznámené Komisii.

PRÍLOHA III

ZAOBCHÁDZANIE S KREDITNÝM RIZIKOM ZMLUVNEJ STRANY V SÚVISLOSTI S DERIVÁTOVÝMI NÁSTROJMI, REPO TRANSAKCIAMI, TRANSAKCIAMI POŽIČIAVANIA ALEBO VYPOŽIČIAVANIA CENNÝCH PAPIEROV ALEBO KOMODÍT, TRANSAKCIAMI S DLHOU DOBOU VYSPORIADANIA A TRANSAKCIAMI POŽIČIAVANIA S DOZABEZPEČENÍM

ČASŤ 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Všeobecné pojmy

1.	Kreditné riziko zmluvnej strany (CCR) je riziko zlyhania zmluvnej strany transakcie pred záverečným vysporiadaním peňažných tokov transakcie.

2.	Ústredná zmluvná strana je subjekt, ktorý sa zákonne včlení medzi zmluvné strany zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch a vystupuje ako kupujúci voči všetkým predávajúcim a predávajúci voči všetkým kupujúcim.

Druhy transakcií

Transakcie s dlhou dobou vysporiadania sú transakcie, pri ktorých sa zmluvná strana zaviaže dodať cenný papier, komoditu alebo devízovú hodnotu ako protihodnotu za hotovostné prostriedky, iné finančné nástroje alebo komodity, alebo naopak, v deň vysporiadania alebo dodania, ktorý je zmluvne stanovený ako dlhší, než je kratší z termínov stanovených trhovým štandardom pre túto konkrétnu transakciu a päť obchodných dní odo dňa, keď úverová inštitúcia vstúpi do transakcie.

Transakcie požičiavania s dozabezpečením sú transakcie, pri ktorých úverová inštitúcia poskytne pôžičku v súvislosti s nákupom, predajom, prevodom cenných papierov alebo obchodovaním s nimi. Medzi transakcie požičiavania s dozabezpečením nepatria iné pôžičky, ktoré sú prípadne zabezpečené kolaterálom vo forme cenných papierov.

Súbory vzájomného započítavania, zaisťovacie súbory a súvisiace pojmy

Súbor vzájomného započítavania je skupina transakcií s jednou zmluvnou stranou, ktoré podliehajú právne vymožiteľnej dvojstrannej dohode o vzájomnom započítavaní a pre ktoré je uznané vzájomné započítavanie podľa časti 7 tejto prílohy a článkov 90 až 93. Každá transakcia, ktorá nepodlieha právne vymožiteľnej dvojstrannej dohode o vzájomnom započítavaní, ktoré je uznané podľa časti 7 tejto prílohy, by sa mala na účely tejto prílohy vykladať ako vlastný súbor vzájomného započítavania.

6.	Riziková pozícia je hodnota rizika, ktorá je priradená transakcii podľa štandardizovanej metódy stanovenej v časti 5 podľa vopred určeného algoritmu.

7.	Zaisťovací súbor je skupina rizikových pozícií z transakcií v rámci jedného súboru vzájomného započítavania, pre ktoré je pri určovaní hodnoty expozície podľa štandardizovanej metódy stanovenej v časti 5 relevantná iba ich čistá hodnota.

8.	Dohoda o dozabezpečení je zmluvná dohoda alebo ustanovenia k dohode, podľa ktorých jedna zmluvná strana poskytne kolaterál druhej zmluvnej strane v prípade, ak expozícia druhej zmluvnej strany voči prvej zmluvnej strane prekročí stanovenú úroveň.

9.	Hraničná hodnota pre dozabezpečenie je najväčšia hodnota expozície, ktorá kým je nesplatená, druhá strana nemá právo požadovať poskytnutie kolaterálu.

10.	Obdobie rizika dozabezpečenia je časové obdobie od poslednej výmeny kolaterálu pokrývajúceho súbor vzájomného započítavania transakcií so zmluvnou stranou, ktorá zlyhala, do uzatvorenia pozícií s touto zmluvnou stranou a znovuzaistenia vyplývajúceho trhového rizika.

11.

Efektívna splatnosť podľa metódy interného modelu pre súbor vzájomného započítavania so splatnosťou dlhšou ako jeden rok je pomer súčtu očakávanej expozície počas trvania transakcií v súbore vzájomného započítavania, diskontovanej bezrizikovou mierou návratnosti a súčtu očakávanej expozície počas jedného roka v súbore vzájomného započítavania, diskontovanej bezrizikovou mierou. Aby táto efektívna splatnosť zohľadňovala riziko obnovenia, môže sa upraviť nahradením očakávanej expozície efektívnou očakávanou expozíciou na obdobie predpovede kratšie ako jeden rok.

12.	Krížové vzájomné započítavanie produktov je zahrnutie transakcií z rozličných kategórií produktov do rovnakého súboru vzájomného započítavania podľa pravidiel pre krížové vzájomné započítavanie produktov stanovených v tejto prílohe.

13.	Na účely časti 5 vyjadruje súčasná trhová hodnota (CMV) čistú trhovú hodnotu portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania so zmluvnou stranou. Pri jej výpočte sa využívajú kladné aj záporné trhové hodnoty.

Rozdelenia

14.	Rozdelenie trhových hodnôt je predpoveď rozdelenia pravdepodobnosti čistých trhových hodnôt transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania k určitému budúcemu termínu (obdobie predpovede), pokiaľ sú dané realizované trhové hodnoty týchto transakcií po súčasnosť.

15.	Rozdelenie expozícií je predpoveď rozdelenia pravdepodobnosti trhových hodnôt, pri ktorom sa prípady predpovedí so zápornými trhovými hodnotami položia rovné nule.

16.	Rizikovo neutrálne rozdelenie je rozdelenie trhových hodnôt alebo expozícií v budúcom časovom období, pričom rozdelenie sa vypočíta prostredníctvom hodnôt odvodených z trhu, napríklad implikovaných volatilít.

17.	Skutočné rozdelenie je rozdelenie trhových hodnôt alebo expozícií v budúcom časovom období, pričom rozdelenie sa vypočíta prostredníctvom historických alebo realizovaných hodnôt, napríklad volatilít vypočítaných prostredníctvom zmien sadzieb alebo cien v minulosti.

Hodnoty a úpravy expozície

18.

Aktuálna expozícia je vyššia hodnota z hodnôt nula alebo trhovej hodnoty transakcie alebo portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania so zmluvnou stranou, ktorá by v prípade zlyhania zmluvnej strany znamenala stratu, za predpokladu, že v prípade konkurzu by hodnota týchto transakcií nebola nahradená.

19.	Vrcholová expozícia je vysoký percentil rozdelenia expozícií k ľubovoľnému budúcemu dátumu pred dátumom splatnosti najdlhšie trvajúcej transakcie v súbore vzájomného započítavania.

20.	Očakávaná expozícia (EE) je priemer rozdelenia expozícií k ľubovoľnému budúcemu dátumu pred splatnosťou transakcie s najdlhšou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania.

21.

Efektívna očakávaná expozícia (Efektívna EE) k určitému termínu je maximálna očakávaná expozícia, ktorá vznikne k danému alebo akémukoľvek skoršiemu termínu. Eventuálne ju možno vymedziť k určitému termínu ako väčšiu z hodnôt očakávanej expozície k danému termínu, alebo efektívnej expozície k predchádzajúcemu termínu.

22.

Očakávaná pozitívna expozícia (EPE) je vážený priemer očakávaných expozícií za časové obdobie, pričom váhy predstavujú podiel jednotlivých očakávaných expozícii na celom časovom intervale. Pri výpočte minimálnej kapitálovej požiadavky sa používa priemer za prvý rok, alebo v prípade, že sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné skôr než do jedného roka, za časové obdobie zmluvy s najdlhšou splatnosťou v rámci súboru vzájomného započítavania.

23.

Efektívna očakávaná pozitívna expozícia (Efektívna EPE) je vážený priemer efektívnej očakávanej expozície za časové obdobie prvého roka alebo v prípade, že sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné skôr než do jedného roka, za časové obdobie zmluvy s najdlhšou splatnosťou v rámci súboru vzájomného započítavania, pričom váhy predstavujú podiel jednotlivých očakávaných expozícií na celom časovom intervale .

24.

Úprava ocenenia pohľadávky je úprava ocenenia portfólia transakcií so zmluvnou stranou podľa trhového ocenenia stred. Táto úprava zohľadňuje trhovú hodnotu kreditného rizika v dôsledku akéhokoľvek zlyhania pri plnení dohody so zmluvnou stranou. Úprava môže zohľadňovať trhovú hodnotu kreditného rizika zmluvnej strany alebo trhovú hodnotu kreditného rizika úverovej inštitúcie aj zmluvnej strany.

25.	Jednostranná úprava ocenenia pohľadávky je úprava ocenenia pohľadávky, ktorá zohľadňuje trhovú hodnotu kreditného rizika zmluvnej strany voči úverovej inštitúcii, ale nezohľadňuje trhovú hodnotu kreditného rizika úverovej inštitúcie voči zmluvnej strane.

Riziká súvisiace s CCR

26.	Riziko obnovenia je hodnota, o ktorú je očakávaná pozitívna expozícia podhodnotená v prípade, ak sa očakáva, že budúce transakcie so zmluvnou stranou budú realizované nepretržite. Dodatočná expozícia vznikajúca z týchto budúcich transakcií nie je zahrnutá do výpočtu EPE.

27.	Všeobecné riziko nesprávnej voľby vzniká pri pozitívnej korelácii PD zmluvných strán s faktormi všeobecného trhového rizika.

28.

Špecifické riziko nesprávnej voľby vzniká pri pozitívnej korelácii expozície voči určitej zmluvnej strane s PD zmluvnej strany v dôsledku povahy transakcií so zmluvnou stranou. Úverová inštitúcia sa považuje za vystavenú špecifickému riziku nesprávnej voľby v prípade, ak sa predpokladá, že budúca expozícia voči určitej zmluvnej strane bude vysoká pri súčasnej vysokej PD zmluvnej strany.

ČASŤ 2

Výber metódy

Pokiaľ odseky 1 až 7 neustanovujú inak, úverové inštitúcie stanovia hodnotu expozície pre zmluvy zo zoznamu uvedeného v prílohe IV, pričom uplatnia jednu z metód uvedených v častiach 3 až 6. Úverové inštitúcie, ktoré nie sú oprávnené na zaobchádzanie v zmysle článku 18 ods. 2 smernice 2006/49/ES, nesmú používať metódu stanovenú v časti 4. Pri stanovení hodnoty expozície zmlúv zo zoznamu uvedeného v prílohe IV bod 3 nesmú úverové inštitúcie použiť metódu uvedenú v časti 4.

Kombinované použitie metód stanovených v častiach 3 až 6 je trvalo povolené v rámci skupiny, nie však v rámci jednej právnickej osoby. Kombinované použitie metód stanovených v častiach 3 a 5 v rámci právnickej osoby je povolené vtedy, ak sa jedna z metód použije pre prípady uvedené v časti 5 bod 19.

Na základe súhlasu príslušných orgánov smú úverové inštitúcie určiť hodnotu expozície pre:

(i)	zmluvy zo zoznamu uvedeného v prílohe IV;

(ii)	repo transakcie;

(iii)

transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít;

(iv)	transakcie požičiavania s dozabezpečením; a

(v)	transakcie s dlhou dobou vysporiadania; použitím metódy interného modelu stanovenej v časti 6.

Ak úverová inštitúcia kúpi zabezpečenie vo forme kreditného derivátu pre expozíciu nezahrnutúdo obchodnej knihy alebo pre expozíciu voči CCR, môže vypočítať svoju kapitálovú požiadavku pre zaistené aktíva v súlade s prílohou VIII časť 3 body 83 až 92 alebo po súhlase príslušných orgánov podľa prílohy VII časť 1 bod 4 alebo prílohy VII časť 4 body 96 až 104. V týchto prípadoch je hodnota expozície pre CCR pre tieto kreditné deriváty stanovená ako nulová.

4.	Hodnota expozície pre CCR z predaných swapov na kreditné zlyhanie nezaznamenaných v obchodnej knihe, s ktorými sa zaobchádza ako so zabezpečením poskytnutým úverovou inštitúciou a ktoré podliehajú kapitálovým požiadavkám pre kreditné riziko pre plnú nominálnu hodnotu, je stanovená ako nulová.

5.	Na základe všetkých metód stanovených v častiach 3 až 6 sa hodnota expozície pre danú zmluvnú stranu rovná súčtu hodnôt expozícií vypočítaných pre každý súbor vzájomného započítavania s danou zmluvnou stranou.

Hodnota expozície nula pre CCR sa môže priradiť zmluvám o derivátoch alebo repo transakciám, transakciám požičiavania alebo vypočižiavania cenných papierov alebo komodít, transakciám s dlhou dobou vysporiadania a transakciám požičiavania s dozabezpečením s ústrednou zmluvnou stranou, a ktoré sú zo strany ústrednej zmluvnej strany neodmietnuté. Okrem toho sa hodnota expozície nula môže priradiť expozíciám kreditného rizika voči ústredným zmluvným stranám, ktoré vyplývajú zo zmlúv o derivátoch, repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vysporiadania a transakcií požičiavania s dozabezpečením, alebo iným expozíciám podľa určenia príslušných orgánov, ktoré má ústredná zmluvná strana úverovej inštitúcii splatiť. Expozície ústrednej zmluvnej strany voči CCR so všetkými účastníkmi v rámci jej pravidiel sú denne plne zabezpečené kolaterálom.

Expozície vyplývajúce z transakcií s dlhou dobou vysporiadania sa môžu určiť pomocou ktorejkoľvek metódy stanovenej v častiach 3 až 6, bez ohľadu na metódy vybrané pre zaobchádzanie s transakciami s OTC derivátmi a repo transakciami, transakciami požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakciami požičiavania s dozabezpečením. Pri výpočte kapitálových požiadaviek pre transakcie s dlhou dobou vysporiadania môžu úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup stanovený v článkoch 84 až 89, trvale priradiť rizikové váhy na základe prístupu stanoveného v článkoch 78 až 83 a bez ohľadu na významnosť takýchto pozícií.

Pri metódach stanovených v častiach 3 a 4 musia príslušné orgány zabezpečiť, aby zohľadnená nominálna hodnota primerane odrážala riziko spojené so zmluvou. Ak zmluva napríklad predpokladá znásobenie hotovostných tokov, potom sa nominálna hodnota musí upraviť tak, aby zohľadnila účinky takéhoto znásobenia v rizikovej štruktúre zmluvy.

ČASŤ 3

Metóda oceňovania trhovými cenami

Krok a):

priradením CMV k zmluvám sa získajú aktuálne reprodukčné náklady všetkých zmlúv s kladnou hodnotou.

Krok b):

s cieľom získať údaj o potenciálnej budúcej expozícii voči kreditnému riziku, s výnimkou prípadov úrokových swapov typu „floating/floating“ v jednej mene, pri ktorých sa počítajú len súčasné reprodukčné náklady, sa nominálne hodnoty istiny alebo podkladové hodnoty vynásobia percentuálnymi hodnotami stanovenými v tabuľke 1 takto:

Tabuľka 1 (1) (2)

Zostatková doba splatnosti (3)	Úrokové zmluvy	Zmluvy týkajúce sa devíz a zlata	Zmluvy týkajúce sa cenných papierov	Zmluvy týkajúce sa drahých kovov okrem zlata	Zmluvy týkajúce sa komodít iných ako drahé kovy
do jedného roka	0 %	1 %	6 %	7 %	10 %
viac ako jeden rok, ale nie viac ako päť rokov	0,5 %	5 %	8 %	7 %	12 %
viac ako päť rokov	1,5 %	7,5 %	10 %	8 %	15 %

Na účely vypočítania potenciálnej budúcej úverovej expozície voči kreditnému riziku podľa kroku b) môžu príslušné orgány úverovým inštitúciám povoliť používať namiesto percentuálnych hodnôt stanovených v tabuľke 1 percentuálne hodnoty stanovené v tabuľke 2 za predpokladu, že inštitúcie využijú možnosť uvedenú v prílohe IV bod 21 smernice 2006/49/ES pre zmluvy týkajúce sa komodít iných ako zlato v zmysle prílohy IV bodu 3 tejto smernice:

TABUĽKA 2

Zostatková doba splatnosti	Drahé kovy (okrem zlata)	Bežné kovy	Poľnohospodárske výrobky (mäkké materiály – softs)	Iné, vrátane energetických produktov
do jedného roka	2 %	2,5 %	3 %	4 %
viac ako jeden rok, ale nie viac ako päť rokov	5 %	4 %	5 %	6 %
viac ako päť rokov	7,5 %	8 %	9 %	10 %

Krok c):

suma súčasných reprodukčných nákladov a potenciálnej budúcej expozície voči kreditnému rizikuje hodnota expozície.

ČASŤ 4

Metóda pôvodnej expozície

Krok a):

nominálna hodnota istiny každého nástroja sa vynásobí percentuálnymi hodnotami stanovenými v tabuľke 3 takto:

Tabuľka 3

Pôvodná doba splatnosti (4)	Úrokové zmluvy	Zmluvy týkajúce sa výmenných kurzov a zlata
do jedného roka	0,5 %	2 %
viac ako rok, ale nie viac ako dva roky	1 %	5 %
dodatková hodnota pre každý ďalší rok	1 %	3 %

Krok b):

takto vypočítaná pôvodná expozícia je hodnota expozície.

ČASŤ 5

Štandardizovaná metóda

Štandardizovaná metóda (SM) sa môže použiť len pre transakcie s OTC derivátmi a transakcie s dlhou dobou vysporiadania. Hodnota expozície sa vypočítava oddelene pre každý súbor vzájomného započítavania. Určí sa so zohľadnením kolaterálu takto:

hodnota expozície =

Formula

pričom:

CMV = súčasná trhová hodnota portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania so zmluvnou stranou bez zohľadnenia kolaterálu, čo znamená, že:

Formula

kde:

CMVi = súčasná trhová hodnota transakcie i;

CMC = súčasná trhová hodnota kolaterálu priradeného do súboru vzájomného započítavania, čo znamená, že:

Formula

pričom CMCl = súčasná trhová hodnota kolaterálu l;

i = index označujúci transakciu;

l = index označujúci kolaterál;

j = index označujúci kategóriu zaisťovacieho súboru. Tieto zaisťovacie súbory zodpovedajú rizikovým faktorom, pre ktoré možno navzájom započítať rizikové pozície s opačným znamienkom na dosiahnutie čistej rizikovej pozície, na ktorej sa potom zakladá hodnota expozície;

RPTij = riziková pozícia z transakcie i vzhľadom na zaisťovací súbor j;

RPClj = riziková pozícia z kolaterálu l vzhľadom na zaisťovací súbor j;

CCRMj = multiplikátor CCR stanovený v tabuľke 5 vzhľadom na zaisťovací súbor j;

β = 1,4.

Kolaterál prijatý od zmluvnej strany má kladné znamienko a kolaterál poskytnutý zmluvnej strane má záporné znamienko.

Kolaterál, ktorý je uznaný pre túto metódu, sa obmedzuje na kolaterál, ktorý je prípustný podľa prílohy VIII časť 1 bod 11 tejto smernice a prílohy II bod 9 smernice 2006/49/ES.

V prípade, ak si transakcia s OTC derivátmi s lineárnym rizikovým profilom vyžaduje výmenu finančného nástroja za platbu, aspekt týkajúci sa platby sa označuje ako platobná časť. Transakcie, ktoré si vyžadujú výmenu platby proti platbe, sa skladajú z dvoch platobných častí. Platobné časti pozostávajú zo zmluvne dohodnutých hrubých platieb vrátane nominálnej hodnoty transakcie. Na účely nasledujúcich výpočtov úverové inštitúcie nemusia brať do úvahy riziko úrokovej miery z platobných častí, ktoré majú zostatkovú splatnosť menšiu než jeden rok. Úverové inštitúcie môžu s transakciami, ktoré pozostávajú z dvoch platobných častí denominovaných v rovnakej mene, ako napríklad úrokové swapy, zaobchádzať ako s jednou súhrnnou transakciou. Zaobchádzanie s platobnými časťami sa použije na súhrnné transakcie.

Transakcie s lineárnym rizikovým profilom s podkladovými finančnými nástrojmi vo forme akcií (vrátane akciových indexov), zlata, iných drahých kovov alebo iných komodít sa zaraďujú do rizikovej pozície v príslušnej akcii (alebo akciovom indexe) alebo komodite (vrátane zlata a iných drahých kovov) a do úrokovej rizikovej pozície pre platobnú časť. Ak je platobná časť denominovaná v cudzej mene, dodatočne sa zaraďuje do rizikovej pozície v príslušnej mene.

Transakcie s lineárnym rizikovým profilom s podkladovým nástrojom vo forme dlhového nástroja sa zaraďujú do úrokovej rizikovej pozície pre dlhový nástroj a ďalšej úrokovej rizikovej pozície pre platobnú časť. Transakcie s lineárnym rizikovým profilom, ktoré si vyžadujú výmenu platby proti platbe, vrátane devízových forwardov, sa zaraďujú do úrokovej rizikovej pozície pre každú platobnú časť. Ak je podkladový dlhový nástroj denominovaný v cudzej mene, dlhový nástroj sa zaraďuje do rizikovej pozície v tejto mene. Ak je platobná časť denominovaná v cudzej mene, platobná časť sa opäť zaraďuje do rizikovej pozície v tejto mene. Hodnota expozície priradená transakcii devízových bázických swapov je nula.

5.	Veľkosť rizikovej pozície z transakcie s lineárnym rizikovým profilom sa rovná efektívnej nominálnej hodnote (trhovej cene vynásobenej množstvom) podkladových finančných nástrojov (vrátane komodít) prepočítanej do domácej meny úverovej inštitúcie s výnimkou dlhových nástrojov.

6.	V prípade dlhových nástrojov a platobných častí je veľkosť rizikovej pozície rovná efektívnej nominálnej hodnote nesplatených hrubých platieb (vrátane nominálnej hodnoty) prepočítanej do domácej meny úverovej inštitúcie a vynásobenej modifikovanou duráciou dlhového nástroja, resp. platobnej časti.

7.	Veľkosť rizikovej pozície zo swapu na kreditné zlyhanie je rovná nominálnej hodnote referenčného dlhového nástroja vynásobenej zostatkovou splatnosťou swapu na kreditné zlyhanie.

8.	Veľkosť rizikovej pozície z OTC derivátu s nelineárnym rizikovým profilom, vrátane opcií a swapcií, je rovná delta ekvivalentu efektívnej nominálnej hodnoty podkladového finančného nástroja transakcie, s výnimkou prípadu podkladového dlhového nástroja.

Veľkosť rizikovej pozície z OTC derivátu s nelineárnym rizikovým profilom, vrátane opcií a swapcií, ktorej podkladovým nástrojom je dlhový nástroj alebo platobná časť, je rovná delta ekvivalentu efektívnej nominálnej hodnoty finančného nástroja alebo platobnej časti, vynásobenej modifikovanou duráciou dlhového nástroja, resp. platobnej časti.

10.

Pre určenie rizikových pozícií sa s kolaterálom prijatým od zmluvnej strany zaobchádza ako s pohľadávkou voči zmluvnej strane na základe zmluvy o deriváte (dlhá pozícia), ktorá je splatná v deň určovania, zatiaľ čo s poskytnutým kolaterálom sa zaobchádza ako so záväzkom voči zmluvnej strane (krátka pozícia), ktorý je splatný v deň určovania.

11.

Úverové inštitúcie môžu používať tieto vzorce na určenie veľkosti a znamienka rizikovej pozície:

pre všetky nástroje okrem dlhových nástrojov:

efektívna nominálna hodnota alebo

Formula

kde:

pref = cena podkladového nástroja vyjadrená v referenčnej mene;

V = hodnota finančného nástroja (v prípade opcie: cena opcie; v prípade transakcie s lineárnym rizikovým profilom: hodnota samotného podkladového nástroja);

p = cena podkladového nástroja vyjadrená v rovnakej mene ako V;

pre dlhové nástroje a platobné časti všetkých transakcií:

efektívna nominálna hodnota vynásobená modifikovanou duráciou; alebo

delta ekvivalent nominálnej hodnoty vynásobený modifikovanou duráciou

Formula

kde:

V = hodnota finančného nástroja (v prípade opcie: cena opcie; v prípade transakcie s lineárnym rizikovým profilom: hodnota samotného podkladového nástroja, resp. platobnej časti);

r = úroveň úrokovej miery.

Ak V je denominovaná v mene inej, než je referenčná mena, derivácia sa musí prepočítať do referenčnej meny vynásobením príslušným výmenným kurzom.

12.	Rizikové pozície sa zoskupujú do zaisťovacích súborov. Pre každý zaisťovací súbor sa vypočítava absolútna hodnota súčtu výsledných rizikových pozícií. Tento súčet sa označuje „čistá riziková pozícia“ a je reprezentovaný: vo vzorcoch uvedených v odseku 1.

13.

Pre úrokové rizikové pozície z peňažných vkladov prijatých od zmluvnej strany ako kolaterál, z platobných častí a z podkladových dlhových nástrojov, na ktoré sa podľa tabuľky 1 v prílohe I smernice 2006/49/ES vzťahuje kapitálová požiadavka 1,60 % alebo menej, existuje pre každú menu šesť zaisťovacích súborov, ktoré sú uvedené nižšie v tabuľke 4. Zaisťovacie súbory sú vymedzené kombináciou kritérií splatnosti a referenčných úrokových mier.

Tabuľka 4

Vládne referenčné úrokové miery

Nevládne referenčné úrokové miery

Splatnosť

<= 1 rok

>1 – <= 5 rokov

> 5 rokov

<= 1 rok

>1 – <= 5 rokov

> 5 rokov

14.

Pre úrokové rizikové pozície z podkladových dlhových nástrojov alebo platobných častí, pri ktorých je úroková sadzba naviazaná na referenčnú úrokovú mieru predstavujúcu všeobecnú úroveň úrokovej miery na trhu, je zostatkovou splatnosťou dĺžka časového intervalu do ďalšej úpravy úrokovej sadzby. Vo všetkých ostatných prípadoch je to zostatková životnosť podkladového dlhového nástroja alebo v prípade platobnej časti zostatková životnosť transakcie.

15.	Pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom pre swap na kreditné zlyhanie, existuje jeden zaisťovací súbor.

16.

Pre úrokové rizikové pozície z peňažných vkladov, ktoré sú poskytnuté zmluvnou stranou ako kolaterál v prípade, že táto zmluvná strana nemá nesplatené dlhové záväzky nízkeho špecifického rizika a z podkladových dlhových nástrojov, na ktoré sa podľa tabuľky 1 v prílohe I smernice 2006/49/ES vzťahuje kapitálová požiadavka väčšia než 1,60 %, existuje jeden zaisťovací súbor pre každého emitenta. Ak platobná časť napodobňuje takýto dlhový nástroj, existuje takisto jeden zaisťovací súbor pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja. Úverové inštitúcie môžu zaradiť rizikové pozície, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov určitého emitenta alebo z referenčných dlhových nástrojov toho istého emitenta, ktoré sú napodobňované platobnými časťami alebo ktoré sú podkladovým nástrojom swapu na kreditné zlyhanie, do rovnakého zaisťovacieho súboru.

17.

Podkladové finančné nástroje iné než dlhové nástroje, sa zaraďujú do príslušných rovnakých zaisťovacích súborov iba v prípade, keď sú to identické alebo podobné nástroje. Vo všetkých ostatných prípadoch sa zaraďujú do samostatných zaisťovacích súborov. Podobnosť nástrojov sa určuje takto:

—	v prípade akcií sú podobnými nástrojmi tie, ktoré majú spoločného emitenta. S akciovým indexom sa zaobchádza ako so samostatným emitentom;

—	v prípade drahých kovov sú podobnými nástrojmi rovnaké kovy. S indexom drahých kovov sa zaobchádza ako so samostatným drahým kovom;

—	v prípade elektrickej energie sú podobnými nástrojmi práva a povinnosti dodávky s rovnakými časovými intervalmi silnej alebo slabej prevádzky v rámci 24 hodinového intervalu; a

—	v prípade komodít sú podobnými nástrojmi rovnaké komodity. S komoditným indexom sa zaobchádza ako so samostatnou komoditou.

18.

Multiplikátory CCR (CCRM) pre rôzne kategórie zaisťovacích súborov sú stanovené v tabuľke 5 nižšie:

Tabuľka 5

	Kategórie zaisťovacích súborov	CCRM
1.	Úrokové miery	0,2 %
2.	Úrokové miery pre rizikové pozície z referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom swapu na kreditné zlyhanie, a na ktorý sa vzťahuje kapitálová požiadavka 1,60 % alebo menšia podľa tabuľky 1 prílohy I smernice 2006/49/ES.	0,3 %
3.	Úrokové miery pre rizikové pozície z dlhového nástroja alebo referenčného dlhového nástroja, na ktorý sa vzťahuje kapitálová požiadavka väčšia ako 1,60 % podľa tabuľky 1 prílohy I smernice 2006/49/ES.	0,6 %
4.	Výmenné kurzy	2,5 %
5.	Elektrická energia	4,0 %
6.	Zlato	5,0 %
7.	Akcie	7,0 %
8.	Drahé kovy (okrem zlata)	8,5 %
9.	Ostatné komodity (okrem drahých kovov a elektrickej energie)	10,0 %
10.	Podkladové nástroje OTC derivátov, ktoré nie sú uvedené v žiadnej kategórii uvedenej vyššie.	10,0 %

Podkladové nástroje OTC derivátov uvedené v tabuľke 5 bod 10 sa zaraďujú do samostatných zaisťovacích súborov pre každú kategóriu podkladového nástroja.

19.

V prípade transakcií s nelineárnym rizikovým profilom alebo v prípade platobných častí a transakcií s podkladovými nástrojmi vo forme dlhových nástrojov, pre ktoré úverová inštitúcia nemôže určiť deltu, resp. modifikovanú duráciu, modelom nástroja schváleným príslušným orgánom na účely stanovenia minimálnych kapitálových požiadaviek pre trhové riziko, príslušný orgán určí veľkosť rizikových pozícií a príslušné CCRMj konzervatívnym spôsobom. Alternatívne môžu príslušné orgány požadovať použitie metódy stanovenej v časti 3. Vzájomné započítavanie sa neuznáva, t. j. hodnota expozície sa určuje ako v prípade súboru vzájomného započítavania, ktorý pozostáva len z jednej transakcie.

20.	Úverová inštitúcia má interné postupy na overenie toho, že pred zahrnutím transakcie do zaisťovacieho súboru, je transakcia predmetom právne vymožiteľnej zmluvy o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v časti 7.

21.	Úverová inštitúcia, ktorá používa kolaterál na zmiernenie jej CCR, má interné postupy na overenie toho, že pred uznaním účinku kolaterálu v jej výpočtoch kolaterál spĺňa normy právnej istoty stanovené v prílohe VIII.

ČASŤ 6

Metóda interného modelu

Na základe schválenia príslušnými orgánmi môže úverová inštitúcia na výpočet hodnoty expozície pre transakcie uvedené v časti 2 bode 2 bode (i) alebo pre transakcie uvedené v časti 2 bode 2 bodoch (ii), (iii) a (iv) alebo pre transakcie v časti 2 bode 2 bodoch (i) až (iv) použiť metódu interného modelu (IMM). V každom z týchto prípadov môžu byť zahrnuté tiež transakcie uvedené v časti 2 bod 2 bod (v). Bez ohľadu na časť 2 bod1 druhý pododsek sa môžu úverové inštitúcie rozhodnúť, že nepoužijú túto metódu pri expozíciách, ktorých veľkosť a riziko nie sú významné. Na účely použitia IMM úverová inštitúcia spĺňa požiadavky uvedené v tejto časti.

Na základe schválenia príslušnými orgánmi sa implementácia IMM môže vykonať postupne na rôzne druhy transakcií a počas tohto obdobia môže úverová inštitúcia používať metódy stanovené v časti 3 alebo 5. Bez ohľadu na zvyšnú časť tejto časti sa od úverových inštitúcií nevyžaduje, aby používali špecifický druh modelu.

V prípade všetkých transakcií s OTC derivátmi a v prípade všetkých transakcií s dlhou dobou vysporiadania, pri ktorých úverová inštitúcia nezískala schválenie použitia IMM, používa úverová inštitúcia metódy stanovené v časti 3 alebo 5. Trvalé kombinované použitie týchto dvoch metód sa povoľuje v rámci skupiny. Kombinované použitie týchto dvoch metód v rámci právnickej osoby je povolené len vtedy, ak sa jedna z metód použije na prípady stanovené v časti 5 bod 19.

Úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na použitie IMM, nezačnú opäť používať metódy stanovené v časti 3 alebo 5 okrem odôvodnených prípadov a po schválení príslušnými orgánmi. Ak úverová inštitúcia prestane spĺňať požiadavky stanovené v tejto časti, buď predloží príslušnému orgánu plán včasného opätovného plnenia, alebo preukáže, že účinok neplnenia je nevýznamný.

Hodnota expozície

Hodnota expozície sa meria na úrovni súboru vzájomného započítavania. Model špecifikuje predpoveď rozdelenia pre zmeny trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania prislúchajúce zmenám trhových premenných, ako napríklad úrokové miery a výmenné kurzy. Model ďalej vypočíta hodnotu expozície pre súbor vzájomného započítavania v každom budúcom termíne vzhľadom na zmeny trhových premenných. Pre zmluvné strany transakcií s dozabezpečením môže model zachytávať taktiež budúce pohyby hodnoty kolaterálu.

Úverové inštitúcie môžu do svojich predpovedí rozdelení zmien trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania zahrnúť prípustný finančný kolaterál v zmysle prílohy VIII časť 1 bod 11 tejto smernice a prílohy II bod 9 smernice 2006/49/ES, ak kolaterál spĺňa kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky na údaje pre IMM.

Hodnota expozície sa počíta ako súčin α a efektívnej EPE takto:

Hodnota expozície = α × efektívna EPE

kde:

Alfa (α) je 1,4 , ale príslušné orgány môžu vyžadovať vyššiu hodnotu α; a

efektívna EPE sa počíta pomocou odhadu očakávanej expozície (EEt) ako priemernej expozície k budúcemu dátumu t, pričom priemer sa získa z možných budúcich hodnôt relevantných faktorov trhového rizika. Model odhaduje EE v rade budúcich termínov t1, t2, t3 atď.

8.	Efektívna EE sa počíta rekurzívne ako: Efektívna EEtk = max(efektívna EEtk-1; EEtk) kde: aktuálny dátum je označený ako t0 a efektívna EEt0 je aktuálna expozícia.

Z tohto hľadiska je efektívna EPE priemernou efektívnou EE v priebehu prvého roka budúcej expozície. Ak sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné skôr než do jedného roka, EPE je priemerná EE do splatnosti všetkých zmlúv v súbore vzájomného započítavania. Efektívna EPE sa počíta ako vážený priemer efektívnej EE:

Formula

kde:

váhy Δtk = tk – tk-1 sa použijú v prípade, ak sa budúca expozícia počíta k termínom, ktoré nie sú v čase rovnomerne rozložené.

10.	Hodnota EE alebo vrcholovej expozície sa vypočíta na základe rozdelenia expozícií, ktoré zohľadňuje nenormalitu rozdelenia expozícií.

11.	Úverové inštitúcie môžu namiesto súčinu α a efektívnej EPE podľa vyššie uvedenej rovnice použiť hodnotu, ktorá je konzervatívnejšia než súčin α a efektívnej EPE pre každú zmluvnú stranu.

12.

Bez ohľadu na bod 7 môžu príslušné orgány úverovým inštitúciám povoliť, aby použili svoje vlastné odhady α na minimálnej úrovni 1,2, pričom α je rovné podielu interného kapitálu z plnej simulácie expozície voči CCR medzi zmluvnými stranami (čitateľ) a interného kapitálu na základe EPE (menovateľ). EPE v menovateli sa použije ako fixná nesplatená čiastka. Úverové inštitúcie preukazujú, že ich interné odhady α v čitateli zachytávajú významné zdroje stochastickej závislosti rozdelení trhových hodnôt transakcií alebo portfólií transakcií medzi zmluvnými stranami. Interné odhady α zohľadnia granularitu portfólií.

13.

Úverová inštitúcia zabezpečí, že čitateľ aj menovateľ α sa počíta konzistentným spôsobom vo vzťahu k modelovej metodike, špecifikáciám parametrov a zloženiu portfólia. Použitý prístup sa zakladá na prístupe úverovej inštitúcie k internému kapitálu, je riadne zdokumentovaný a je predmetom nezávislej validácie. Okrem toho úverové inštitúcie prehodnocujú svoje odhady najmenej štvrťročne alebo častejšie v závislosti od zmien zloženia portfólia. Úverové inštitúcie rovnako posudzujú riziko modelu.

14.	V prípade potreby by mali byť volatility a korelácie faktorov trhového rizika použitých v spoločnej simulácii trhového a kreditného rizika podmienené faktorom kreditného rizika, aby zohľadňovali možný nárast volatility alebo korelácie pri hospodárskom poklese.

15.

Ak súbor vzájomného započítavania podlieha dohode o dozabezpečení, využijú úverové inštitúcie jednu z nasledujúcich hodnôt EPE:

a)	efektívna EPE bez zohľadnenia dohody o dozabezpečení;

prahová hodnota, ak je kladná, podľa dohody o dozabezpečení plus dodatočná hodnota, ktorá zohľadňuje potenciálne zvýšenie expozície v priebehu obdobia rizika dozabezpečenia. Dodatočná hodnota sa počíta ako očakávané zvýšenie expozície súboru vzájomného započítavania z nulovej aktuálnej expozície v priebehu obdobia rizika dozabezpečenia. Na tento účel sa pre obdobie rizika dozabezpečenia stanovuje hranica minimálne päť obchodných dní pre súbory vzájomného započítavania pozostávajúce len z repo transakcií, ktoré podliehajú dennému dozabezpečeniu a dennému oceňovaniu trhovými cenami, a desať obchodných dní pre všetky ostatné súbory vzájomného započítavania; alebo

c)	ak model pri odhade EE zachytáva účinky dozabezpečenia, môže sa hodnota EE modelu na základe schválenia príslušnými orgánmi použiť priamo v rovnici uvedenej v bode 8.

Minimálne požiadavky na modely EPE

16.	Model EPE, ktorý používa úverová inštitúcia, spĺňa operačné požiadavky ustanovené v bodoch 17 až 41.

Kontrola CCR

17.

Úverová inštitúcia má útvar kontroly, ktorý je zodpovedný za navrhnutie a implementáciu systému jej riadenia CCR vrátane počiatočnej a priebežnej validácie modelu. Tento útvar kontroluje integritu vstupných údajov a predkladá a analyzuje správy o výstupoch modelu merania rizika úverovej inštitúcie vrátane hodnotenia vzťahu medzi hodnotami rizikovej expozície a kreditnými a obchodnými limitmi. Tento útvar je nezávislý od útvarov zodpovedných za vytváranie a obnovovanie expozícií alebo obchodovanie s nimi a nie je nenáležite ovplyvňovaný, má primerane obsadené pracovné pozície a podlieha priamo vrcholovému manažmentu úverovej inštitúcie. Náplň tohto útvaru je dôsledne zahrnutá do procesu každodenného riadenia kreditného rizika úverovej inštitúcie. Jeho výstup je teda neoddeliteľnou súčasťou procesu plánovania, monitorovania a kontroly profilu kreditného a celkového rizika úverovej inštitúcie.

18.	Úverová inštitúcia má vypracovanú politiku riadenia, postupy a systémy vo vzťahu k CCR, ktoré sú koncepčne správne a implementované integrovane. Správny rámec riadenia CCR zahŕňa identifikáciu, meranie, riadenie, schvaľovanie a podávanie interných správ v súvislosti s CCR.

19.

Politika riadenia rizika úverovej inštitúcie zohľadňuje trhové riziko, riziko likvidity a právne a operačné riziko, ktoré môžu súvisieť s CCR. Úverová inštitúcia neuzavrie obchod so zmluvnou stranou bez posúdenia jej kreditnej spoľahlivosti a náležitého zváženia kreditného rizika vysporiadania a pred vysporiadaním. Tieto riziká sa riadia v čo najväčšej možnej miere na úrovni zmluvnej strany (agregovanie expozícií zmluvných strán s ostatnými expozíciami voči kreditným rizikám) a na úrovni spoločnosti.

20.

Predstavenstvo a vrcholový manažment úverovej inštitúcie sú aktívne zapojené do procesu kontroly CCR a pristupujú k nemu ako k podstatnému aspektu obchodu, na ktorý je potrebné vyčleniť významné zdroje. Vrcholový manažment pozná obmedzenia a predpoklady použitého modelu, ako aj ich možný vplyv na spoľahlivosť výstupu. Vrcholový manažment rovnako berie do úvahy neistotu trhového prostredia a prevádzkové otázky a vedia, ako sú zohľadnené v modeli.

21.	Denné správy o expozíciách úverovej inštitúcie voči CCR sa posudzujú na riadiacej úrovni s dostatočnou odbornosťou a dodatočnými právomocami na presadzovanie zníženia pozícií držaných jednotlivými úverovými manažérmi alebo obchodníkmi a zníženia celkovej expozície úverovej inštitúcie voči CCR .

22.

Systém riadenia CCR úverovej inštitúcie sa používa v spojení s internými kreditnými a obchodnými limitmi. Kreditné a obchodné limity sa zohľadňujú v modeli merania rizika úverovej inštitúcie spôsobom, ktorý je časovo konzistentný a správne pochopený zo strany kreditných manažérov, obchodníkov a vrcholového manažmentu.

23.

Meranie CCR úverovej inštitúcie zahŕňa využívanie úverových liniek denné a v rámci dňa. Úverová inštitúcia meria aktuálnu expozíciu v hrubom a čistom vyjadrení s ohľadom na kolaterál. Na úrovni portfólia a zmluvnej strany úverová inštitúcia počíta a monitoruje vrcholovú expozíciu alebo potenciálnu budúcu expozíciu (PFE) v intervale spoľahlivosti vybranom úverovou inštitúciou. Úverová inštitúcia zohľadňuje veľké alebo koncentrované pozície, a to podľa skupín prepojených zmluvných strán, hospodárskych odvetví, trhov, atď.

24.

Úverová inštitúcia má zavedený pravidelný a prísny program stresového testovania, ktorý je doplnkom analýzy CCR založenej na každodenných výstupoch modelu merania rizika úverovej inštitúcie. Výsledky tohto stresového testovania sú pravidelne preskúmavané vrcholovým manažmentom a zohľadnené v politikách a limitoch CCR stanovovaných manažmentom a predstavenstvom. Ak stresové testovanie odhalí určitú zraniteľnosť za daných okolností, prijmú sa okamžité opatrenia na primerané zvládnutie týchto rizík.

25.

Úverová inštitúcia má zavedený pravidelný postup na zabezpečenie súladu so zdokumentovaným súborom interných politík, kontrol a postupov týkajúcich sa fungovania systému riadenia CCR. Systém riadenia CCR úverovej inštitúcie je riadne zdokumentovaný a poskytuje vysvetlenie empirických techník používaných na meranie CCR.

26.

Úverová inštitúcia vykonáva pravidelné nezávislé preskúmanie systému riadenia CCR prostredníctvom jej vlastného procesu interného auditu. Toto preskúmanie zahŕňa činnosť obchodných útvarov uvedených v bode 17, ako aj nezávislého útvaru kontroly CCR. Preskúmanie celkového procesu riadenia CCR sa vykonáva v pravidelných intervaloch a konkrétne sa týka aspoň:

a)	primeranosti dokumentácie systému a procesu riadenia CCR;

b)	organizácie útvaru kontroly CCR;

c)	integrácie hodnôt CCR do každodenného riadenia rizík;

d)	procesu schvaľovania modelov oceňovania rizík a systémov oceňovania, ktoré použivajú pracovníci front-office a back-office;

e)	validácie akejkoľvek významnej zmeny v procese merania CCR;

f)	rozsahu CCR zachyteného v modeli merania rizika;

g)	integrity manažérskeho informačného systému;

h)	presnosti a úplnosti údajov o CCR;

i)	overovania konzistencie, časovej presnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných v modeloch vrátane nezávislosti takýchto zdrojov údajov;

j)	presnosti a primeranosti predpokladov volatility a korelácie;

k)	presnosti oceňovania a výpočtov transformácie rizika; a

l)	overenie presnosti modelu prostredníctvom častého spätného testovania.

Test používania

27.

Rozdelenie expozícií vygenerované modelom použitým na výpočet efektívnej EPE je dôsledne zahrnuté do procesu každodenného riadenia CCR úverovej inštitúcie. Výstup modelu preto zohráva významnú úlohu pri schvaľovaní úveru, riadení CCR, alokácii interného kapitálu a správe a riadení úverovej inštitúcie.

28.

Úverová inštitúcia zaznamenáva použitie modelov, ktoré generujú rozdelenie expozícií voči CCR. Úverová inštitúcia preto preukazuje, že používa model na výpočet rozdelenia expozícií, na ktorom sa zakladá výpočet EPE, ktorý vo veľkej miere spĺňa minimálne požiadavky stanovené v tejto časti najmenej jeden rok pred schválením príslušnými orgánmi.

29.

Model použitý na generovanie rozdelenia expozícií voči CCR je súčasťou rámca riadenia CCR, ktorý zahŕňa identifikáciu, meranie, riadenie, schvaľovanie a podávanie interných správ o CCR. Tento rámec zahŕňa meranie využitia úverových liniek (agregovanie expozícií voči CCR s ostatnými expozíciami voči kreditným rizikám) a alokáciu interného kapitálu. Okrem EPE úverová inštitúcia meria a riadi aktuálne expozície. V prípade potreby úverová inštitúcia meria aktuálnu expozíciu v hrubom a čistom vyjadrení s ohľadom na kolaterál. Požiadavka testu používania je splnená, ak úverová inštitúcia používa iné merania CCR ako napríklad vrcholová expozícia alebo PFE, na základe rozdelenia expozícií generovaných tým istým modelom na výpočet EPE.

30.

Úverová inštitúcia má systémy takej kapacity, že v prípade potreby dokážu denne odhadovať EE, pokiaľ svojim príslušným orgánom nepreukáže, že pre jej expozície voči CCR postačujú menej časté výpočty. Úverová inštitúcia počíta EE počas časového profilu horizontov predpovedí, ktorý primerane zohľadňuje časovú štruktúru budúcich peňažných tokov a splatnosť zmlúv, a to spôsobom, ktorý je konzistentný vo vzťahu k významnosti a zloženiu expozície.

31.

Expozícia sa meria, monitoruje a kontroluje na obdobie životnosti všetkých zmlúv v súbore vzájomného započítavania (nielen v jednoročnom horizonte). Úverová inštitúcia má zavedené postupy na identifikáciu a kontrolu rizík zmluvných strán v prípade, že expozícia presiahne jednoročný horizont. Predpokladaný nárast expozície predstavuje vstup pre model interného kapitálu úverovej inštitúcie.

Stresové testovanie

32.

Úverová inštitúcia má zavedené správne postupy stresového testovania, ktoré používa pri posudzovaní kapitálovej primeranosti pre CCR. Tieto stresové hodnoty sa porovnávajú s hodnotami EPE a úverové inštitúcie ich zohľadňujú v rámci svojho postupu stanoveného v článku 123. Stresové testovanie zahŕňa tiež identifikovanie možných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky na expozície voči kreditným rizikám úverovej inštitúcie a posúdenie schopnosti úverovej inštitúcie odolať takýmto zmenám.

33.

Úverová inštitúcia uskutočňuje stresové testovanie svojich expozícií voči CCR, vrátane spoločného stresovania faktorov trhového a kreditného rizika. Stresové testovanie CCR zohľadňuje riziko koncentrácie (vo vzťahu k jednej zmluvnej strane alebo skupinám zmluvných strán), riziko korelácie medzi trhovým a kreditným rizikom a riziko, že likvidácia pozícií zmluvnej strany by mohla spôsobiť pohyb na trhu. Stresové testovanie rovnako zohľadňuje dopad takýchto pohybov na trhu na vlastné pozície úverovej inštitúcie a zahŕňa tento dopad do posúdenia CCR.

Riziko nesprávnej voľby

34.	Úverové inštitúcie náležite zvážia expozície, ktoré sú dôvodom významnej úrovne všeobecného rizika nesprávnej voľby.

35.	Úverová inštitúcia má zavedené postupy na identifikáciu, monitorovanie a kontrolu prípadov špecifického rizika nesprávnej voľby, a to od samotného vzniku transakcie, ako aj počas životnosti transakcie.

Integrita procesu modelovania

36.

Model zohľadňuje podmienky a špecifikácie transakcie včas, úplne a konzervatívnym spôsobom. Tieto podmienky zahŕňajú minimálne nominálne hodnoty zmluvy, splatnosť, referenčné aktíva, dohody vzťahujúce sa k dozabezpečeniu a dohody o vzájomnom započítavaní. Podmienky a špecifikácie sa uchovávajú v databáze, ktorá podlieha oficiálnemu a pravidelnému auditu. Proces uznávania dohôd o vzájomnom započítavaní si vyžaduje odsúhlasenie právnikmi na účely overenia právnej vymožiteľnosti vzájomného započítavania a je vložený do databázy nezávislým útvarom. Prenos údajov o podmienkach a špecifikáciách transakcií do modelu takisto podlieha vnútornému auditu a na priebežné overovanie správneho alebo aspoň konzervatívneho zohľadnenia podmienok a špecifikácií transakcie v EPE sú zavedené procesy formálnej rekonciliácie medzi modelom a systémami zdrojových údajov.

37.

Model na výpočet aktuálnych expozícií využíva aktuálne trhové údaje. V prípade historických údajov sa na odhad volatility a korelácií používajú historické údaje najmenej za tri roky, ktoré sa aktualizujú štvrťročne alebo častejšie, ak si to trhové podmienky vyžadujú. Údaje zahŕňajú celý rad ekonomických podmienok, ako napríklad úplný hospodársky cyklus. Útvar nezávislý od obchodného útvaru validuje ceny poskytnuté obchodným útvarom. Údaje sa získavajú nezávisle od obchodných línií a zadávajú sa do modelu včas a úplne, a sú uchovávané v databáze, ktorá podlieha formálnemu a pravidelnému auditu. Úverová inštitúcia má tiež dobre vypracovaný postup integrácie údajov na vyčistenie údajov od chybných a/alebo neobvyklých pozorovaní. V rozsahu, v ktorom je model postavený na proxy radoch trhových údajov vrátane nových produktov, kde historické údaje za tri roky nie sú k dispozícii, interné politiky identifikujú vhodné proxy rady a úverová inštitúcia empiricky preukáže, že proxy rady poskytujú konzervatívnu reprezentáciu podkladového rizika za nepriaznivých trhových podmienok. Ak model zahŕňa účinok kolaterálu na zmeny trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania, úverová inštitúcia má primerané historické údaje na modelovanie volatility kolaterálu.

38.

Model podlieha procesu validácie. Proces je jasne stanovený v politikách a postupoch úverovej inštitúcie. Proces validácie špecifikuje druh testovania potrebného na zabezpečenie integrity modelu a určuje podmienky, porušenie ktorých môže vyústiť do podhodnotenia EPE. Proces validácie zahŕňa preskúmanie komplexnosti modelu.

39.

Úverová inštitúcia monitoruje príslušné riziká a má zavedené postupy na úpravu svojich odhadov EPE v prípade, ak sa tieto riziká stanú významnými. Tieto postupy zahŕňajú:

a)	úverová inštitúcia identifikuje a riadi svoje expozície voči špecifickému riziku nesprávnej voľby;

b)	pre expozície s rastúcim rizikovým profilom po jednom roku úverová inštitúcia pravidelne porovnáva odhad EPE na jeden rok s EPE počas životnosti expozície; a

c)	pre expozície so zostatkovou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok úverová inštitúcia pravidelne porovnáva reprodukčné náklady (aktuálnu expozíciu) a realizovaný profil expozície a/alebo ukladá údaje, ktoré by takéto porovnanie umožnili.

40.	Úverová inštitúcia má interné postupy na overenie, či je transakcia pred jej zahrnutím do súboru vzájomného započítavania predmetom právne vymožiteľnej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v časti 7.

41.	Úverová inštitúcia, ktorá používa kolaterál na zmiernenie svojej CCR, má interné postupy na overenie, či kolaterál pred uznaním účinku kolaterálu v jej výpočtoch spĺňa štandardy právnej istoty, ako stanovuje príloha VIII.

Požiadavky na validáciu modelov EPE

42.

Model EPE, ktorý používa úverová inštitúcia, spĺňa tieto požiadavky na validáciu:

a)	kvalitatívne požiadavky na validáciu ustanovené v prílohe V smernice 2006/49/ES;

b)	úrokové miery, výmenné kurzy, ceny akcií, komodít a iné faktory trhového rizika sa na účely merania expozície voči CCR predpovedajú v dlhodobom časovom horizonte. Výkonnosť modelu predpovede faktorov trhového rizika sa validuje v dlhodobom časovom horizonte;

c)	modely oceňovania používané na výpočet expozície voči CCR v danom scenári budúcich šokov pri faktoroch trhového rizika sa testujú ako súčasť procesu validácie modelu. Modely oceňovania pre opcie zohľadňujú nelineárnosť hodnoty opcie vo vzťahu k faktorom trhového rizika;

d)	model EPE zachytáva informácie, ktoré sa týkajú transakcií, s cieľom agregovať expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania. Úverová inštitúcia overuje, či sú transakcie zaradené do zodpovedajúceho súboru vzájomného započítavania v rámci modelu,;

model EPE tiež zahŕňa informácie, ktoré sa týkajú transakcií, s cieľom zachytiť účinky dozabezpečenia. Zohľadňuje aktuálnu hodnotu dozabezpečenia a dozabezpečenie, ktoré by sa dosiahlo medzi zmluvnými stranami v budúcnosti. Takýto model zohľadňuje povahu dohôd o dozabezpečení (jednostranných alebo dvojstranných), frekvenciu požiadaviek na dozabezpečenie, obdobie rizika dozabezpečenia, minimálnu hraničnú hodnotu expozície bez dozabezpečenia, ktorú je úverová inštitúcia ochotná prijať a minimálnu výšku transferu. Takýto model buď modeluje zmenu ocenenia trhovými cenami vo vzťahu k hodnote poskytnutého kolaterálu, alebo uplatňuje pravidlá stanovené v prílohe VIII; a

súčasťou procesu validácie modelu je statické historické spätné testovanie na reprezentatívnych portfóliách zmluvných strán. Úverová inštitúcia vykonáva takéto spätné testovanie v pravidelných intervaloch na istom počte reprezentatívnych portfólií zmluvných strán (skutočných alebo hypotetických). Tieto reprezentatívne portfóliá sa vyberajú na základe ich senzitivity voči významným rizikovým faktorom a koreláciám, voči ktorým má úverová inštitúcia expozíciu.

Ak spätné testovanie naznačí, že model nie je dostatočne presný, príslušné orgány zrušia schválenie modelu alebo prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie bezodkladného zlepšenia modelu. Môžu tiež vyžadovať, aby úverová inštitúcia držala dodatkové vlastné zdroje podľa článku 136.

ČASŤ 7

Zmluvné vzájomné započítavanie (zmluvy o novácii a iné dohody o vzájomnom započítavaní)

Druhy vzájomného započítavania, ktoré môžu príslušné orgány uznať

Na účely tejto časti je zmluvná strana akýkoľvek subjekt (vrátane fyzických osôb) oprávnený uzavrieť dohodu o vzájomnom započítavaní a dohoda o krížovom vzájomnom započítavaní produktov je písomná dvojstranná dohoda medzi úverovou inštitúciou a zmluvnou stranou, ktorá tvorí jeden právny záväzok, ktorý je predmetom všetkých zahrnutých dvojstranných rámcových zmlúv a transakcií patriacich do rozličných kategórií produktov. Dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov zahŕňajú výhradne vzájomné započítavanie na dvojstrannom základe.

Na účely krížového vzájomného započítavania produktov sú za rozličné kategórie produktov považované tieto:

(i)	repo transakcie, obrátené repo transakcie, transakcie požičiavania a vypožičiavania cenných papierov a komodít;

(ii)	transakcie požičiavania s dozabezpečením; a

(iii)

zmluvy uvedené v prílohe IV.

Príslušné orgány môžu uznať tieto druhy zmluvného vzájomného započítavania za riziko znižujúce:

(i)

dvojstranné zmluvy o novácii medzi úverovou inštitúciou a jej zmluvnou stranou, v rámci ktorých sa vzájomné pohľadávky a záväzky automaticky spájajú tak, že táto novácia stanoví jednu čistú sumu pri každom použití novácie, ktorá predstavuje jedinú právne záväznú zmluvu, ktorá nahrádza a ruší všetky predchádzajúce zmluvy;

(ii)	iné dvojstranné zmluvy medzi úverovou inštitúciou a jej zmluvnou stranou; a

(iii)

dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov pre úverové inštitúcie, ktoré získali súhlas svojich príslušných orgánov na používanie metódy stanovenej v časti 6 pre tie transakcie, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto metódy. Vzájomné započítavanie transakcií, do ktorých vstupujú členovia skupiny, sa na účely výpočtu kapitálových požiadaviek neuznáva.

Podmienky uznávania

Príslušné orgány môžu zmluvné vzájomné započítavanie uznať za riziko znižujúce len za týchto podmienok:

(i)

úverová inštitúcia musí mať so svojou zmluvnou stranou dohodu o vzájomnom započítavaní, ktorá vytvára jediný právny záväzok, ktorý je predmetom všetkých zahrnutých transakcií, pri ktorom v prípade neplnenia zmluvnej strany z dôvodu zlyhania, konkurzu, likvidácie alebo inej podobnej situácie má úverová inštitúcia nárok prijať alebo povinnosť zaplatiť len čistú sumu rovnú súčtu kladných a záporných trhových hodnôt jednotlivých zahrnutých transakcií;

(ii)

úverová inštitúcia musí príslušným orgánom poskytnúť písomné a odôvodnené právne posudky, z ktorých vyplýva, že v prípade právneho problému by príslušné súdy a správne orgány v prípadoch uvedených v bode (i) dospeli k stanovisku, že pohľadávky a záväzky úverovej inštitúcie by boli obmedzené na čistú sumu v zmysle bodu (i) podľa:

—	práva platného v jurisdikcii, v ktorej je zmluvná strana založená, a pokiaľ ide o zahraničnú pobočku podniku, aj podľa práva platného v jurisdikcii, v ktorej sa táto pobočka nachádza;

—	práva, ktorým sa spravujú jednotlivé zahrnuté transakcie; a

—	práva, ktorým sa spravuje akákoľvek zmluva alebo dohoda potrebná na uskutočnenie zmluvného vzájomného započítavania;

(iii)

úverová inštitúcia musí mať zavedené postupy, ktoré zabezpečujú preskúmavanie platnosti jej zmluvného vzájomného započítavania vzhľadom na možné zmeny príslušných právnych predpisov;

(iv)	úverová inštitúcia uchováva všetku požadovanú dokumentáciu vo svojich spisoch;

(v)	účinky vzájomného započítavania sa premietnu do merania každej agregovanej expozície kreditného rizika zmluvnej strany úverovej inštitúcie a úverová inštitúcia riadi svoje CCR na takomto základe; a

(vi)	kreditné riziko voči každej zmluvnej strane sa agreguje na účely získania jedinej právne nárokovateľnej expozície medzi transakciami. Táto agregácia sa berie do úvahy na účely kreditného limitu a interného kapitálu

Príslušné orgány sa musia ubezpečiť, v prípade potreby po porade s inými dotknutými príslušnými orgánmi, že zmluvné vzájomné započítavanie je právoplatné podľa práva každej relevantnej jurisdikcie. Ak niektoré príslušné orgány o tom nie sú presvedčené, potom sa žiadnej zo zmluvných strán neuznáva zmluvné vzájomné započítavanie ako riziko znižujúce.

Príslušné orgány môžu akceptovať odôvodnené právne posudky vypracované pre jednotlivé druhy zmluvného vzájomného započítavania.

Žiadna zmluva obsahujúca ustanovenie, ktoré zmluvnej strane plniacej svoje záväzky umožňuje uhrádzať len obmedzené alebo žiadne platby v prospech majetku neplniacej zmluvnej strany, aj keď neplniaca strana je čistým veriteľom („odchodová“ doložka), sa nesmie uznávať ako riziko znižujúca.

Okrem vyššie uvedeného dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov spĺňajú tieto kritériá:

čistá hodnota podľa písm. b) bodu (i) tejto časti je hodnotou súčtu kladných a záporných hodnôt všetkých zahrnutých jednotlivých dvojstranných rámcových dohôd pri ich ukončení a kladných a záporných hodnôt oceňovaných trhovými cenami jednotlivých transakcií („čistá hodnota vzájomného započítavania produktov“);

písomné a odôvodnené právne stanoviská uvedené v písm. b) bod (ii) tejto časti sa týkajú platnosti a vymožiteľnosti celej dohody o krížovom zmluvnom vzájomnom započítavaní produktov na základe jej podmienok a dopadu dohody o vzájomnom započítavaní na podstatné ustanovenia akejkoľvek zahrnutej jednotlivej dvojstrannej rámcovej dohody. Právny posudok ako taký je všeobecne uznávaný právnou komunitou v členskom štáte, v ktorom bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie alebo memorandom o práve, ktoré sa týka všetkých príslušných otázok odôvodneným spôsobom,;

c)	úverová inštitúcia má zavedené postupy podľa písm. b) bodu (iii) tejto časti na overenie skutočnosti, či každá transakcia, ktorá má byť zahrnutá do súboru vzájomného započítavania, je predmetom právneho posudku, a

pri zohľadnení dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov úverová inštitúcia naďalej spĺňa požiadavky na uznanie dvojstranného vzájomného započítavania a prípadne požiadavky článkov 90 až 93 pre uznanie zmiernenia kreditného rizika s ohľadom na každú jednotlivú zahrnutú dvojstrannú rámcovú dohodu alebo transakciu.

Účinky uznania

Vzájomné započítavanie sa na účely častí 5 a 6 uznáva tak, ako sa uvádza v týchto ustanoveniach.

(i)

Zmluvy o novácii

Vážiť sa môže jedna čistá suma určená podľa zmluvy o novácii, a nie zahrnuté hrubé sumy. To znamená, že pri použití časti 3 získame:

—	v kroku a): aktuálne reprodukčné náklady; a

—	v kroku b): nominálne hodnoty istín alebo podkladových hodnôt;

tak, že pri výpočte vezmeme do úvahy zmluvu o novácii. Pri použití časti 4 v kroku a) pri výpočte nominálnej hodnoty istiny môžeme vziať do úvahy zmluvu o novácii. Musia sa uplatniť percentuálne hodnoty stanovené v tabuľke 3.

(ii)

Iné dohody o vzájomnom započítavaní

Pri použití časti 3:

—

v kroku a) sa aktuálne reprodukčné náklady na zmluvy zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní môžu určiť tak, že sa vezmú do úvahy aktuálne hypotetické čisté reprodukčné náklady, ktoré z dohody vyplývajú. Ak je výsledkom vzájomného započítavania čistý záväzok úverovej inštitúcie, ktorá čisté reprodukčné náklady počíta, aktuálne reprodukčné náklady sa budú rovnať „0“; a

—

v kroku b) sa údaj o potenciálnej budúcej expozícii voči kreditnému riziku zo všetkých zmlúv zahrnutých do dohody o vzájomnom započítavaní môže znížiť podľa tohto vzorca:

PCEred= 0,4*PCEhrubá + 0,6*NGR*PCEhrubá

kde:

—

PCEred =

znížený údaj vyjadrujúci potenciálnu budúcu expozíciu voči kreditnému riziku zo všetkých kontraktov s danou zmluvnou stranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej dvojstranej dohody o vzájomnom započítavaní

—

PCEhrubá =

súčet potenciálnych budúcich expozícií voči kreditným rizikám zo všetkých zmlúv s danou zmluvnou stranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní a ktoré sa počítajú tak, že ich nominálne hodnoty istiny sa vynásobia percentuálnymi hodnotami stanovenými v tabuľke 1

—

NGR =

pomer „net-to-gross“ (čistá k hrubej hodnote): podľa rozhodnutia príslušných orgánov buď:

(i)

oddelený výpočet: podiel čistých reprodukčných nákladov na všetky zmluvy zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní s danou zmluvnou stranou (čitateľ) a hrubých reprodukčných nákladov na všetky zmluvy zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní s touto zmluvnou stranou (menovateľ); alebo

(ii)

súhrnný výpočet: podiel súčtu čistých reprodukčných nákladov vypočítaných na bilaterálnej báze za všetky zmluvné strany berúc do úvahy zmluvy zahrnuté do právoplatných dohôd o vzájomnom započítavaní (čitateľ) a hrubých reprodukčných nákladov na všetky zmluvy zahrnuté do právoplatných dohôd o vzájomnom započítavaní (menovateľ).

Ak členské štáty umožnia úverovým inštitúciám vybrať si jednu z metód, vybraná metóda sa musí uplatňovať konzistentne.

Pri výpočte potenciálnej budúcej expozície voči kreditnému riziku pomocou horeuvedeného vzorca sa dokonale zodpovedajúce zmluvy zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní môžu zohľadniť ako jedna zmluva s nominálnou istinou rovnou čistým príjmom. Dokonale zodpovedajúce zmluvy sú termínované devízové zmluvy a podobné zmluvy, pri ktorých sa nominálna istina rovná peňažným tokom, ak sú peňažné toky splatné v ten istý deň a plne alebo čiastočne splatné v tej istej mene.

Pri použití časti 4 v kroku a):

—	dokonale zodpovedajúce zmluvy zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní sa môžu zohľadniť ako jedna zmluva s nominálnou istinou rovnou čistým príjmom, pričom nominálne hodnoty istiny sa vynásobia percentuálnymi hodnotami stanovenými v tabuľke 3; a

—

pri všetkých ostatných zmluvách zahrnutých do dohody o vzájomnom započítavaní sa použité percentuálne hodnoty môžu znížiť tak, ako je uvedené v tabuľke 6:

Tabuľka 6

Pôvodná splatnosť (5)	Úrokové zmluvy	Devízové zmluvy
do jedného roka	0,35 %	1,50 %
viac ako rok, ale nie viac ako dva roky	0,75 %	3,75 %
dodatková hodnota pre každý ďalší rok	0,75 %	2,25 %

(1) Zmluvy, ktoré nepatria do žiadnej z piatich kategórií uvedených v tabuľke, sa zaradia medzi zmluvy týkajúce sa iných komodít ako drahé kovy.

(2) Pri zmluvách s viacnásobnou výmenou istiny sa percentuálne hodnoty musia vynásobiť počtom platieb, ktoré sa podľa zmluvy ešte majú uskutočniť.

(3) Pri zmluvách, ktoré sú štruktúrované tak, že zostatková expozícia sa po konkrétnych platobných termínoch vyrovnáva a že podmienky sa zmenia tak, aby trhová hodnota zmluvy v týchto termínoch bola nulová, zostatková doba splatnosti sa bude rovnať času zostávajúcemu do najbližšieho termínu zmeny. V prípade úrokových zmlúv, ktoré tieto kritériá spĺňajú a ktoré majú zostatkovú dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok, použitá percentuálna hodnota nebude nižšia ako 0,5 %.

(4) V prípade úrokových zmlúv si úverové inštitúcie môžu so súhlasom svojich príslušných orgánov vybrať pôvodnú alebo zostatkovú dobu splatnosti.

(5) V prípade úrokových zmlúv si úverové inštitúcie so súhlasom ich príslušných orgánov môžu vybrať pôvodnú alebo zostatkovú dobu splatnosti.

PRÍLOHA IV

DRUHY DERIVÁTOV

Úrokové zmluvy:

a)	úrokové swapy v jednej mene;

b)	bázické swapy;

c)	dohody o budúcich úrokových mierach;

d)	úrokové futures;

e)	kúpené úrokové opcie; a

f)	iné zmluvy podobného charakteru.

Devízové zmluvy a zmluvy, ktorých predmetom je zlato:

a)	krížové menové úrokové swapy;

b)	termínované devízové zmluvy (forwardy);

c)	menové futures;

d)	kúpené menové opcie;

e)	iné zmluvy podobného charakteru; a

f)	zmluvy, ktorých predmetom je zlato, podobného charakteru ako v písm. a) až e).

Zmluvy, ktoré sa svojím charakterom podobajú zmluvám uvedeným v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 písm. a) až d) a ktorých predmetom sú iné referenčné položky alebo indexy. To zahŕňa minimálne všetky nástroje uvedené v prílohe I oddiel C body 4 až 7, 9 a 10 smernice 2004/39/ES, ktoré nie sú zahrnuté v bodoch 1 alebo 2.

PRÍLOHA V

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE ORGANIZÁCIU A ZAOBCHÁDZANIE S RIZIKAMI

1. RIADENIE

1.	Riadiaci orgán uvedený v článku 11 definuje opatrenia na rozdelenie povinností v organizácii a na zabránenie konfliktu záujmov.

2. ZAOBCHÁDZANIE S RIZIKAMI

Riadiaci orgán uvedený v článku 11 schvaľuje a pravidelne preskúmava stratégie a politiky na prijatie, riadenie, monitorovanie a zmierňovanie rizík, ktorým úverová inštitúcia je alebo môže byť vystavená, vrátane rizík, ktoré vyplývajú z makroekonomického prostredia, v ktorom inštitúcia pôsobí vo vzťahu k hospodárskemu cyklu.

3. KREDITNÉ RIZIKO A RIZIKO ZMLUVNEJ STRANY

3.	Poskytovanie úveru je založené na správnych a dobre definovaných kritériách. Stanoví sa jasný postup schvaľovania, zmeny, obnovovania a refinancovania úverov.

4.	Prebiehajúca správa a monitorovanie rozličných portfólií a expozícií obsahujúcich kreditné riziko, vrátane identifikácie a riadenia problémových úverov a tvorby primeraných úprav ocenenia a rezerv prebehne prostredníctvom účinných systémov.

5.	Diverzifikácia kreditných portfólií je primeraná vzhľadom na cieľové trhy úverovej inštitúcie a celkovú stratégiu poskytovania úverov.

4. REZIDUÁLNE RIZIKO

6.	Riziko, že sa uznané postupy na zmiernenie kreditného rizika používané úverovou inštitúciou ukážu ako menej efektívne než sa očakávalo, je potrebné riešiť a kontrolovať pomocou písomne podložených politík a postupov.

5. RIZIKO KONCENTRÁCIE

Riziko koncentrácie vyplývajúce z expozícií voči zmluvným stranám, skupinám prepojených zmluvných strán a voči zmluvným stranám z rovnakého hospodárskeho odvetvia, geografického regiónu alebo vykonávajúcich tú istú činnosť alebo obchodujúcich s rovnakými komoditami, z používania postupov na zmiernenie kreditného rizika, a predovšetkým riziká spojené s veľkými nepriamymi expozíciami voči kreditným rizikám (napr. voči jedinému emitentovi kolaterálu) je potrebné riešiť a kontrolovať pomocou písomne podložených politík a postupov.

6. SEKURITIZAČNÉ RIZIKO

Riziká vyplývajúce zo sekuritizačných transakcií, vo vzťahu ku ktorým sú úverové inštitúcie originátorom alebo sponzorom, sa hodnotia a riešia náležitými politikami a postupmi tak, aby sa zabezpečilo najmä úplné premietnutie ekonomickej podstaty transakcie do rozhodnutí týkajúcich sa hodnotenia a riadenia rizika.

9.	Úverové inštitúcie, ktoré sú originátormi revolvingových sekuritizačných transakcií s ustanoveniami o predčasnom splatení, majú k dispozícii plány likvidity na vyriešenie dôsledkov dohodnutého a predčasného splatenia.

7. TRHOVÉ RIZIKO

10.	Zavedú sa politiky a postupy na meranie a riadenie všetkých významných zdrojov a účinkov trhových rizík.

8. ÚROKOVÉ RIZIKO VYPLÝVAJÚCE Z INÝCH AKO OBCHODNÝCH ČINNOSTÍ

11.	Zavedú sa systémy na hodnotenie a riadenie rizika vyplývajúceho z potenciálnych zmien úrokových mier, keďže ovplyvňujú iné ako obchodné činnosti úverovej inštitúcie.

9. OPERAČNÉ RIZIKO

12.

Zavedú sa politiky a postupy na hodnotenie a riadenie expozície voči operačnému riziku, ako aj voči zriedkavo vyskytujúcim sa vysoko kritickým udalostiam. Bez toho, aby bolo dotknuté vymedzenie stanovené v článku 4 ods. 22, úverové inštitúcie stanovia na účely týchto politík a postupov, v čom spočíva operačné riziko.

13.	Na zabezpečenie schopnosti úverovej inštitúcie ďalej prevádzkovať svoju činnosť a obmedziť straty v prípade vážneho prerušenia obchodnej činnosti sa vypracuje plán nepredvídaných udalostí a plán na zabezpečenie kontinuity obchodných činností.

10. RIZIKO LIKVIDITY

14.	Zavedú sa politiky a postupy na meranie a riadenie čistej pozície a požiadaviek financovania, a to priebežne i s výhľadom do budúcnosti. Do úvahy sa berú alternatívne scenáre a pravidelne sa posudzujú predpoklady, ktoré sú základom rozhodnutí o čistej pozícii financovania.

15.	Zavedú sa plány nepredvídaných udalostí na riešenie kríz likvidity.

PRÍLOHA VI

ŠTANDARDIZOVANÝ PRÍSTUP

ČASŤ 1

Rizikové váhy

1. EXPOZÍCIE VOČI ÚSTREDNÝM VLÁDAM ŠTÁTOV ALEBO CENTRÁLNYM BANKÁM

1.1. Zaobchádzanie

1.	Bez toho, aby boli dotknuté body 2 až 7 sa expozíciám voči ústredným vládam štátov alebo centrálnym bankám priradí riziková váha 100 %.

Pokiaľ bod 3 neustanovuje inak, expozíciám voči ústredným vládam štátov a centrálnym bankám, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 1 v súlade so zaradením ratingu prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 1

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	0 %	20 %	50 %	100 %	100 %	150 %

3.	Expozíciám voči Európskej centrálnej banke sa priradí riziková váha 0 %.

1.2. Expozície v domácej mene dlžníka

4.	Expozíciám voči ústredným vládam členských štátov a ich centrálnym bankám, denominovaným a financovaným v domácej mene tejto ústrednej vlády štátu a centrálnej banky, sa priradí riziková váha 0 %.

Ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá pre dohľad a reguláciu uplatňuje také opatrenia, ktoré sú aspoň rovnocenné opatreniam Spoločenstva, priradia expozíciám voči svojej ústrednej vláde štátu a centrálnej banke denominovaným a financovaným v domácej mene rizikovú váhu nižšiu ako je uvedené v bodoch 1 až 2, členské štáty môžu svojim úverovým inštitúciám povoliť, aby takýmto expozíciám priradili rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

1.3. Použitie ratingov agentúr na podporu exportu

Ratingy vydané agentúrou na podporu exportu uznajú príslušné orgány pod podmienkou, že je splnená jedna z týchto podmienok:

a)	je to dohodnuté rizikové skóre od agentúr na podporu exportu zapojených do „Dohody o usmerneniach pre oficiálne podporované exportné úvery“ v rámci OECD; alebo

b)	agentúra na podporu exportu uverejňuje svoje ratingy, používa dohodnutú metodiku OECD a rating je spojený s jednou z ôsmich minimálnych poistných prémií pre poistenie vývozu (MEIP), ktoré stanovuje odsúhlasená metodika OECD.

Expozíciám, pre ktoré je uznaný rating agentúry na podporu exportu, sa na účely rizikového váženia priradí riziková váha podľa tabuľky 2.

Tabuľka 2

MEIP	0	1	2	3	4	5	6	7
Riziková váha	0 %	0 %	20 %	50 %	100 %	100 %	100 %	150 %

2. EXPOZÍCIE VOČI REGIONÁLNYM VLÁDAM ALEBO MIESTNYM ORGÁNOM

Bez toho, aby boli dotknuté body 9 až 11, sa expozíciám voči regionálnym vládam a miestnym orgánom priradí rovnaká riziková váha ako expozíciám voči inštitúciám. Toto zaobchádzanie je nezávislé od rozhodnutia podľa článku 80 ods. 3. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami podľa bodov 31, 32 a 37 sa nepoužije.

S expozíciami voči regionálnym vládam a miestnym orgánom sa zaobchádza rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorej sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu osobitných právomocí regionálnych vlád a miestnych orgánov vyberať príjem a osobitných inštitucionálnych opatrení, ktorých účinkom sa znížia ich riziká zlyhania.

Príslušné orgány vypracujú a uverejnia zoznam regionálnych vlád a miestnych orgánov, ktorým sa priradí rovnaká riziková váha ako ústredným vládam štátov.

10.

S expozíciami voči cirkvám a náboženským komunitám založeným v podobe právnickej osoby podľa verejného práva, pokiaľ vyberajú dane v súlade s právnymi predpismi ich k tomu oprávňujúcimi, sa zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnym vládam a miestnym orgánom okrem toho, že sa neuplatňuje bod 9. V tomto prípade sa na účely článku 89 ods. 1 písm. a) nevylučuje povolenie na uplatňovanie hlavy V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 1.

11.

Ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá pre dohľad a reguláciu uplatňuje také opatrenia, ktoré sú aspoň rovnocenné opatreniam uplatňovaným v Spoločenstve, zaobchádzajú s expozíciami voči regionálnej vláde a miestnym orgánom rovnako ako s expozíciami voči ich ústrednej vláde štátu, môžu členské štáty svojim úverovým inštitúciám povoliť, aby expozíciám voči týmto regionálnym vládam a miestnym orgánom priradili rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

3. EXPOZÍCIE VOČI SPRÁVNYM SUBJEKTOM A NEOBCHODNÝM PODNIKOM

3.1. Zaobchádzanie

12.	Bez toho, aby boli dotknuté body 13 až 17, sa expozíciám voči správnym subjektom a neobchodným podnikom priradí riziková váha 100 %.

3.2. Subjekty verejného sektora

13.	Bez toho, aby boli dotknuté body 14 až 17, sa expozíciám voči subjektom verejného sektora priradí riziková váha 100 %.

14.

Podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa s expozíciami voči subjektom verejného sektora môže zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči inštitúciám. Prijatie tohto rozhodnutia zo strany príslušných orgánov je nezávislé od prijatia rozhodnutia podľa článku 80 ods. 3. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami podľa bodov 31, 32 a 37 sa neuplatňuje.

15.

Vo výnimočných prípadoch sa s expozíciami voči subjektom verejného sektora môže zaobchádzať ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorého boli zriadené, ak podľa názoru príslušných orgánov neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami s ohľadom na existenciu primeranej záruky zo strany ústrednej vlády štátu.

16.

Ak príslušné orgány jedného členského štátu rozhodnú, že sa s expozíciami voči subjektom verejného sektora zaobchádza rovnako ako s expozíciami voči inštitúciám alebo ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorého boli zriadené, príslušné orgány iného členského štátu svojim úverovým inštitúciám povolia, aby expozíciám voči takýmto subjektom verejného sektora priradili rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

17.

Ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá pre dohľad a reguláciu uplatňuje také opatrenia, ktoré sú aspoň rovnocenné opatreniam uplatňovaným v Spoločenstve, zaobchádzajú s expozíciami voči subjektom verejného sektora rovnako ako s expozíciami voči inštitúciám, môžu členské štáty svojim úverovým inštitúciám povoliť, aby expozíciám voči týmto subjektom verejného sektora priradili rizikovú váhu rovnakým spôsobom.

4. EXPOZÍCIE VOČI MULTILATERÁLNYM ROZVOJOVÝM BANKÁM

4.1. Rozsah pôsobnosti

18.

Na účely článkov 78 až 83 sa Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation), Čiernomorská obchodná a rozvojová banka (Black Sea Trade and Development Bank) a Stredoamerická banka pre hospodársku integráciu (Central American Bank for Economic Integration) považujú za multilaterálne rozvojové banky.

4.2. Zaobchádzanie

19.	Bez toho, aby boli dotknuté body 20 a 21, sa s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám zaobchádza rovnakým spôsobom ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s bodmi 29 až 32. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami podľa bodov 31, 32 a 37 sa neuplatňuje.

20.

Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto multilaterálnym rozvojovým bankám:

a)	Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development);

b)	Medzinárodné finančné združenie (International Finance Corporation);

c)	Medziamerická rozvojová banka (Inter-American Development Bank);

d)	Ázijská rozvojová banka (Asian Development Bank);

e)	Africká rozvojová banka (African Development Bank);

f)	Rozvojová banka Rady Európy (Council of Europe Development Bank);

g)	Nordická investičná banka (Nordic Investment Bank);

h)	Karibská rozvojová banka (Caribbean Development Bank);

i)	Európska banka pre obnovu a rozvoj (European Bank for Reconstruction and Development);

j)	Európska investičná banka (European Investment Bank);

k)	Európsky investičný fond (European Investment Fund); a

l)	Multilaterálna agentúra pre investičné záruky (Multilateral Investment Guarantee Agency).

21.	Riziková váha 20 % sa priradí na nesplatenú časť upísaného kapitálu Európskeho investičného fondu.

5. EXPOZÍCIE VOČI MEDZINÁRODNÝM ORGANIZÁCIÁM

22.

Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto medzinárodným organizáciám:

a)	Európske spoločenstvo;

b)	Medzinárodný menový fond;

c)	Banka pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements).

6. EXPOZÍCIE VOČI INŠTITÚCIÁM

6.1. Zaobchádzanie

23.	Pri stanovení rizikových váh pre expozície voči inštitúciám sa použije jedna z dvoch metód uvedených v bodoch 26 a 27 a 29 až 32.

24.

Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie ustanovenia bodov 23 až 39, expozíciám voči finančným inštitúciám s povolením a pod dohľadom príslušných orgánov zodpovedných za udeľovanie povolení a dohľad nad úverovými inštitúciami a podliehajúcich požiadavkám na obozretné podnikanie, ktoré sú rovnocenné tým, ktoré sú uplatňované voči úverovým inštitúciám, sa priradí riziková váha ako expozíciám voči inštitúciám.

6.2. Najmenšia riziková váha expozícií voči inštitúciám bez ratingu

25.	Expozíciám voči inštitúcii bez ratingu sa nepriradí nižšia riziková váha než riziková váha, ktorá sa uplatňuje na expozície voči jej ústrednej vláde štátu.

6.3. Metóda založená na rizikovej váhe ústrednej vlády štátu

26.

Expozíciám voči inštitúciám sa priradí riziková váha podľa stupňa kreditnej kvality, do ktorého sú v súlade s tabuľkou 3 zaradené expozície voči ústrednej vláde štátu, do ktorého jurisdikcie je inštitúcia začlenená.

Tabuľka 3

Stupeň kreditnej kvality, ktorý je priradený ústrednej vláde štátu	1	2	3	4	5	6
Riziková váha expozície	20 %	50 %	100 %	100 %	100 %	150 %

27.	Expozíciám voči inštitúciám zriadeným v krajinách s ústrednou vládou štátu bez ratingu, sa priradí riziková váha, ktorá nepresahuje 100 %.

28.	Expozíciám voči inštitúciám s pôvodnou efektívnou splatnosťou tri mesiace alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.

6.4. Metóda založená na ratingu

29.

Expozíciám voči inštitúciám s pôvodnou efektívnou splatnosťou dlhšou ako tri mesiace, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry sa priradí riziková váha podľa tabuľky 4 v súlade so zaradením ratingu prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 4

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	20 %	50 %	50 %	100 %	100 %	150 %

30.	Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu sa priradí riziková váha 50 %.

31.

Expozíciám voči inštitúcii s pôvodnou efektívnou splatnosťou troch mesiacov alebo menej, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry sa priradí riziková váha podľa tabuľky 5 v súlade so zaradením ratingu prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 5

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	20 %	20 %	20 %	50 %	50 %	150 %

32.	Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu s pôvodnou efektívnou splatnosťou troch mesiacov alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.

6.5. Zaobchádzanie s krátkodobými ratingmi

33.	Ak sa na expozície voči inštitúciám použije metóda uvedená v bodoch 29 až 32, potom sa so špecifickým krátkodobým ratingom tak, ako je uvedené nižšie.

34.	Ak nie je k dispozícii krátkodobý rating expozície, uplatní sa na všetky expozície voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou maximálne troch mesiacov všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície tak, ako je uvedené v bode 31.

35.

Ak je k dispozícii krátkodobý rating a podľa tohto ratingu sa použije priaznivejšia alebo identická riziková váha ako v prípade všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície tak, ako je uvedené v bode 31, potom sa krátkodobý rating použije len pre túto konkrétnu expozíciu. V prípade ostatných krátkodobých expozícií sa použije všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície tak, ako je uvedené v bode 31.

36.

Ak je k dispozícii krátkodobý rating a podľa tohto ratingu sa použije menej priaznivá riziková váha ako je použitie všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície tak, ako je uvedené v bode 31, potom sa všeobecné preferenčné zaobchádzanie na krátkodobé expozície nepoužije a všetkým krátkodobým pohľadávkam bez ratingu sa priradí rovnaká riziková váha aká sa použila v prípade špecifického krátkodobého ratingu.

6.6. Krátkodobé expozície v domácej mene dlžníka

37.

Expozíciám voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou troch mesiacov alebo menej, denominovaným a financovaným v domácej mene, sa podľa rozhodnutia príslušných orgánov môže podľa obidvoch metód uvedených v bodoch 26 až 27 a 29 až 32 priradiť riziková váha, ktorá je o jednu kategóriu menej priaznivá ako preferenčná riziková váha priradená expozíciám voči ústrednej vláde štátu tak, ako je uvedené v bodoch 4 a 5.

38.	Žiadnym expozíciám so zostatkovou splatnosťou troch mesiacov alebo menej, denominovaným a financovaným v domácej mene dlžníka, sa nepriradí riziková váha menšia ako 20 %.

6.7. Investície do regulatórnych kapitálových nástrojov

39.	Investíciám do akciových alebo regulatórnych kapitálových nástrojov emitovaných inštitúciami sa priradí riziková váha 100 %, pokiaľ nie sú odpočítané od vlastných zdrojov.

6.8. Minimálne rezervy požadované Európskou centrálnou bankou (ECB)

40.

Ak má expozícia voči inštitúcii podobu minimálnych rezerv, ktoré má mať úverová inštitúcia na základe požiadavky ECB alebo centrálnej banky členského štátu, členský štát môže povoliť priradenie rizikovej váhy, ktorá by sa priradila v súvislosti s expozíciami voči centrálnej banke daného členského štátu za predpokladu, že:

rezervy sú držané v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (1) alebo následným nahradzujúcim nariadením alebo v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami, ktoré sú vo všetkých významných aspektoch rovnocenné tým, ktoré sú uvedené v danom nariadení; a

b)	v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti inštitúcie, ktorá je držiteľom rezerv, sú rezervy včas splatené v plnej výške úverovej inštitúcii a nebude možné ich použiť na plnenie iných záväzkov inštitúcie.

7. EXPOZÍCIE VOČI PODNIKATEĽSKÝM SUBJEKTOM

7.1. Zaobchádzanie

41.

Expozíciám, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 6 v súlade so zaradením ratingu prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 6

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	20 %	50 %	100 %	100 %	150 %	150 %

42.	Expozíciám, pre ktoré nie je k dispozícii takýto rating, sa priradí riziková váha 100 % alebo riziková váha ich ústrednej vlády štátu, podľa toho, ktorá z nich je vyššia.

8. RETAILOVÉ EXPOZÍCIE

43.	Expozíciám, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 79 ods. 2 sa priradí riziková váha 75 %.

9. EXPOZÍCIE ZABEZPEČENÉ NEHNUTEĽNÝM MAJETKOM

44.	Bez toho, aby boli dotknuté body 45 až 60, sa expozíciám, ktoré sú plne zabezpečené nehnuteľným majetkom, priradí riziková váha 100 %.

9.1. Expozície zabezpečené hypotékami na obytnú nehnuteľnosť

45.

Expozíciám alebo akejkoľvek časti expozície plne zabezpečeným k spokojnosti príslušných orgánov hypotékami na obytnú nehnuteľnosť, ktorú jej vlastník alebo, v prípade osobných investičných spoločností konečný vlastník, užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, sa priradí riziková váha 35 %.

46.

Expozíciám plne zabezpečeným k spokojnosti príslušných orgánov podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytovom podniku z roku 1991 alebo neskoršími obdobnými právnymi predpismi, pokiaľ ide o obytnú nehnuteľnosť, ktorú jej vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, sa priradí riziková váha 35 %.

47.

Expozíciám voči nájomcovi v rámci transakcie, ktorej predmetom je prenájom obytnej nehnuteľnosti, pri ktorej je úverová inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že príslušné orgány sa uspokoja s tým, že expozícia úverovej inštitúcie je v plnej miere zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.

48.

Príslušné orgány usúdia na účely bodov 45 až 47, že zabezpečenie je len vtedy úplné, keď sú splnené tieto podmienky:

a)	hodnota nehnuteľnosti podstatne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Táto požiadavka nevylučuje situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;

b)	riziko dlžníka podstatne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale skôr od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov. Splatenie facility tak podstatne nezávisí od peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál;

c)	sú splnené minimálne požiadavky stanovené v prílohe VIII časti 2 bod 8 pravidlá oceňovania stanovené v prílohe VIII časti 3 body 62 až 65; a

d)	hodnota nehnuteľnosti významne prevyšuje expozície.

49.

Príslušné orgány môžu upustiť od podmienky uvedenej v bode 48 písm. b) v prípade expozícií v plnej miere zabezpečených hypotékami na obytnú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na ich území, ak majú dôkaz o tom, že na ich území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s obytnými nehnuteľnosťami so stratovosťou, ktorá je dostatočne nízka na to, aby takéto zaobchádzanie opodstatnila.

50.	Ak príslušné orgány členského štátu využijú možnosť stanovenú v bode 49, príslušné orgány iného štátu môžu povoliť svojim úverovým inštitúciám, aby takýmto expozíciám, ktoré sú v plnej miere zabezpečené hypotékami na obytnú nehnuteľnosť, priradili rizikovú váhu 35 %.

9.2. Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľnosť určenú na podnikanie

51.	Podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa expozíciám alebo akejkoľvek časti expozícií v plnej miere zabezpečeným k spokojnosti príslušných orgánov hypotékami na kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, ktoré sa nachádzajú na ich území, môže priradiť riziková váha 50 %.

52.

Podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa expozíciám v plnej miere zabezpečeným k spokojnosti príslušných orgánov podielmi vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytovom podniku z roku 1991 alebo neskoršími obdobnými právnymi predpismi, pokiaľ ide o kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, môže priradiť riziková váha 50 %.

53.

Podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa expozíciám spojeným s transakciami z prenájmu nehnuteľnosti týkajúcich sa kancelárskych priestorov alebo iných priestorov určených na podnikanie nachádzajúcich sa na ich území, v rámci ktorých je úverová inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, môže priradiť riziková váha 50 % za predpokladu, že expozícia úverovej inštitúcie je v plnej miere zabezpečená k spokojnosti príslušných orgánov jej vlastníctvom nehnuteľnosti.

54.

Uplatnenie bodov 51 až 53 podlieha splneniu týchto podmienok:

a)	hodnota nehnuteľnosti nesmie podstatne závisieť od kreditnej kvality dlžníka. Táto požiadavka nevylučuje situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;

b)	riziko dlžníka nesmie podstatne závisieť od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale skôr od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov. Splatenie facility tak nesmie podstatne závisieť od peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál; a

c)	sú splnené minimálne požiadavky stanovené v prílohe VIII časti 2 bod 8 a pravidlá oceňovania stanovené v prílohe VIII časti 3 body 62 až 65.

55.

Riziková váha 50 % sa priradí tej časti úveru, ktorá nepresahuje limit vypočítaný podľa jednej z týchto podmienok:

a)	50 % trhovej hodnoty danej nehnuteľnosti;

b)	50 % trhovej hodnoty danej nehnuteľnosti alebo 60 % hodnoty pre hypotekárne financovanie, podľa toho, ktorá z nich je nižšia, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá pre posudzovanie hodnoty pre hypotekárne financovanie v zákonných alebo regulačných ustanoveniach.

56.	Riziková váha 100 % sa priradí tej časti úveru, ktorá presahuje limity stanovené v bode 55.

57.	Ak príslušné orgány jedného členského štátu využijú možnosť stanovenú v bodoch 51 až 53, príslušné orgány iného štátu môžu povoliť svojim úverovým inštitúciám, aby takýmto expozíciám, ktoré sú v plnej miere zabezpečené hypotékami na nehnuteľnosť určenú na podnikanie, priradili rizikovú váhu 50 %.

58.

Príslušné orgány môžu upustiť od uplatnenia podmienky stanovenej v bode 54 písm. b) v prípade expozícií v plnej miere zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosť určenú na podnikanie, ktorá sa nachádza na ich území, ak majú dôkaz o tom, že na ich území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľnosťami určenými na podnikanie so stratovosťou, ktorá nepresahuje tieto limity:

straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie do 50 % trhovej hodnoty (alebo, ak to je možné a v prípade nižšej hodnoty, 60 % hodnoty pre hypotekárne financovanie) nepresiahnu 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku; a

b)	celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie nesmú prekročiť 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku.

59.	Ak niektorý z limitov uvedených v bode 58 v danom roku nie je splnený, oprávnenosť upaltniť bod 58 zanikne a platí podmienka podľa bodu 54 písm. b), pokým sa nesplnia podmienky uvedené v bode 58 v nasledujúcom roku.

60.	Ak príslušné orgány členského štátu využijú možnosť stanovenú v bode 58, príslušné orgány iného členského štátu môžu svojim úverovým inštitúciám povoliť, aby takýmto expozíciám, ktoré sú v plnej miere zabezpečené hypotékami na nehnuteľnosť určenú na podnikanie, priradili rizikovú váhu 50 %.

10. POHĽADÁVKY PO TERMÍNE SPLATNOSTI

61.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodov 62 až 65, sa nezabezpečenej časti každej pohľadávky, ktorá je viac ako 90 dní po termíne splatnosti, a ktorá presahuje prahovú hodnotu určenú príslušnými orgánmi a predstavuje rozumnú mieru rizika, priradí riziková váha vo výške:

a)	150 %, ak úpravy ocenenia tvoria menej ako 20 % hodnoty nezabezpečenej časti expozície pred úpravou ocenenia; a

b)	100 %, ak úpravy ocenenia tvoria aspoň 20 % hodnoty nezabezpečenej časti expozície pred úpravou ocenenia.

62.	Na účely vymedzenia zabezpečenej časti pohľadávky po termíne splatnosti sa prípustným kolaterálom a zárukami rozumie kolaterál a záruky prípustné na účely zmiernenia kreditného rizika.

63.

Ak je však pohľadávka po termíne splatnosti v plnej miere zabezpečená inými formami kolaterálu ako tými, ktoré sú prípustné na účely zmiernenia kreditného rizika, môže sa priradiť riziková váha 100 %, a to podľa rozhodnutia príslušných orgánov na základe prísnych prevádzkových kritérií v záujme zabezpečenia dobrej kvality kolaterálu v prípade, že úpravy ocenenia dosiahnu 15 % hodnoty expozície pred úpravou ocenenia.

64.

Expozíciám podľa bodov 45 až 50, ktoré sú viac ako 90 dní po termíne splatnosti, sa po úprave ich ocenenia priradí riziková váha 100 %. Ak tvoria úpravy ocenenia aspoň 20 % hodnoty expozície pred úpravou ocenenia, riziková váha, ktorá sa má priradiť na zvyšok expozície sa rozhodnutím príslušných orgánov môže znížiť na 50 %.

65.	Expozíciám podľa bodov 51 až 60, ktoré sú viac ako 90 dní po termíne splatnosti, sa priradí riziková váha 100 %.

11. POLOŽKY PATRIACE DO REGULATÓRNYCH KATEGÓRIÍ S VYSOKÝM STUPŇOM RIZIKA

66.	Podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa expozíciám spojeným s mimoriadne vysokým stupňom rizika, ako sú napríklad investície do firiem s rizikovým kapitálom a do verejne neobchodovateľných akcií, priradí riziková váha 150 %.

67.

Príslušné orgány môžu povoliť, aby sa pohľadávkam, ktoré nie sú po termíne splatnosti a ktorým by sa podľa ustanovení tejto časti priradila riziková váha 150 %, a pre ktoré boli stanovené úpravy ocenenia, priradila riziková váha vo výške:

a)	100 %, ak úpravy ocenenia tvoria aspoň 20 % hodnoty expozície pred úpravou ocenenia; a

b)	50 %, ak úpravy ocenenia tvoria aspoň 50 % hodnoty expozície pred úpravou ocenenia.

12. EXPOZÍCIE VO FORME KRYTÝCH DLHOPISOV

68.

Krytými dlhopismi sú dlhopisy podľa vymedzenia v článku 22 ods. 4 smernice 85/611/EHS, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto prípustných aktív:

a)	expozíciami voči ústredným vládam štátov, centrálnym bankám, subjektom verejného sektora, regionálnym vládam a miestnym orgánom v EÚ, alebo expozíciami, ktoré sú nimi zaručené;

expozíciami voči ústredným vládam nečlenských štátov EÚ, centrálnym bankám nečlenských štátov EÚ, multilaterálnym rozvojovým bankám, medzinárodným organizáciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe, alebo ak sú nimi zaručené, a expozíciami voči subjektom verejného sektora mimo EÚ, regionálnym vládam a miestnym orgánom nečlenských štátov EÚ, ktoré sú vážené rovnakou rizikovou váhou ako expozície voči inštitúciám alebo ústredným vládam štátov a centrálnym bankám podľa bodov 8, 9, 14 alebo 15 a ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je uvedené v tejto prílohe, alebo expozíciami, ktoré sú nimi zaručené, a expozíciami v zmysle tohto odseku, ktoré sa kvalifikujú minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe za predpokladu, že nepresiahnu 20 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcich inštitúcií;

expozíciami voči inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je uvedené v tejto prílohe. Celková expozícia tohto druhu nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosov z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených nehnuteľnosťou, držiteľom krytých dlhopisov sa do tohto limitu vo výške 15 % nezapočítavajú. Expozície voči inštitúciám v EÚ so splatnosťou nanajvýš 100 dní nie sú zahrnuté do požiadaviek 1. stupňa, tieto inštitúcie sa však musia kvalifikovať minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe;

úvermi zabezpečenými kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti alebo podielmi vo fínskych bytových podnikoch podľa bodu 46 až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv spolu so všetkými prednostnými záložnými právami a 80 % hodnoty založených nehnuteľností alebo podielmi v prvom rade emitovanými zo strany francúzskych fondov Fonds Communs de Créances alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou a riadiacimi sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči obytným nehnuteľnostiam za predpokladu, že aspoň 90 % aktív Fonds Communs de Créances alebo rovnocenných subjektov zaoberajúcich sa sekuritizáciou a riadiacich sa právom členského štátu, pozostáva z hypoték, spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielov, hodnôt istín záložných práv a 80 % hodnoty založených nehnuteľností a tieto podiely sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe, ak takéto podiely nepresahujú 20 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie;

Expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosu z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených založenými nehnuteľnosťami podielov v prvom rade alebo dlhových cenných papierov, sa do tohto limitu vo výške 90 % nezapočítavajú;

úvermi zabezpečenými nehnuteľnosťou určenou na podnikanie alebo podielmi vo fínskych bytových podnikoch podľa bodu 52 až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv spolu so všetkými prednostnými záložnými právami a 60 % hodnoty založených nehnuteľností, alebo podielmi v prvom rade emitovanými francúzskymi fondmi Fonds Communs de Créances alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou a riadiacimi sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnostiam určeným na podnikanie za predpokladu, že aspoň 90 % aktív Fonds Communs de Créances alebo rovnocenných subjektov zaoberajúcich sa sekuritizáciou a riadiacich sa právom členského štátu, pozostáva z hypoték, spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielov, hodnôt istín záložných práv a 60 % hodnoty založených nehnuteľností a tieto podiely sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe, ak takéto podiely nepresahujú hranicu 20 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie. Príslušné orgány môžu uznať úvery zabezpečené nehnuteľnosťou určenou na podnikanie aj v prípade, že pomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti prekročí hodnotu 60 %, maximálne však do výšky 70 %, ak hodnota celkových aktív založených ako kolaterál na kryté dlhopisy prekročí nesplatenú nominálnu hodnotu krytých dlhopisov o najmenej 10 % a pohľadávka držiteľa dlhopisu spĺňa požiadavky právnej istoty stanovené v prílohe VIII. Pohľadávka držiteľa dlhopisu musí mať prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami z kolaterálu.

f)	úvermi zabezpečenými loďami, pokiaľ celková hodnota záložných práv spolu so všetkými prednostnými záložnými právami nepresahuje 60 % hodnoty založenej lode.

Na tieto účely sa pojem „zabezpečený kolaterálom“ vzťahuje na situácie, v ktorých sa aktíva uvedené v písmenách a) až f) používajú podľa zákona výlučne na ochranu držiteľov dlhopisov pred stratami.

Do 31. decembra 2010 sa neuplatňuje limit vo výške 20 % pre podiely v prvom rade emitované francúzskymi fondmi Fonds Communs de Créances alebo rovnocennými subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou, ako sa uvádza v písmenách d) a e) za predpokladu, že týmto podielom v prvom rade priradila nominovaná ratingová agentúra rating, ktorý zodpovedá najvyššej kategórii ratingu, ktorý ratingová agentúra udeľuje v súvislosti s krytými dlhopismi. Pred skončením tohto obdobia sa táto odchýlka preskúma a Komisia môže následne toto obdobie podľa potreby predĺžiť v súlade s postupom uvedeným v článku 151 ods. 2, a to s ďalším ustanovením o preskúmaní, či bez neho.

Do 31. decembra 2010 je možné hodnotu 60 % uvedenú v písmene f) nahradiť hodnotou 70 %. Pred skončením tohto obdobia sa táto odchýlka preskúma a Komisia môže následne toto obdobie podľa potreby predĺžiť v súlade s postupom uvedeným v článku 151 ods. 2, a to s ďalším ustanovením o preskúmaní, či bez neho.

69.	Úverové inštitúcie spĺňajú pre nehnuteľnosť zabezpečujúcu kryté dlhopisy minimálne požiadavky stanovené v prílohe VIII časti 2 bod 8 a pravidlá oceňovania stanovené v prílohe VIII časti 3 body 62 až 65.

70.	Bez ohľadu na body 68 a 69 sú kryté dlhopisy spĺňajúce vymedzenie článku 22 ods. 4 smernice 85/611/EHS, ktoré boli emitované pred 31. decembrom 2007, tiež prípustné pre preferenčné zaobchádzanie až do dátumu svojej splatnosti.

71.

Riziková váha sa krytým dlhopisom priradí na základe rizikovej váhy priradenej nezabezpečeným expozíciám vo forme pohľadávok v prvom rade voči úverovej inštitúcii, ktorá ich emituje. Medzi rizikovými váhami platia takéto vzťahy:

a)	ak sa expozíciám voči inštitúciám priradí riziková váha 20 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 10 %;

b)	ak sa expozíciám voči inštitúciám priradí riziková váha 50 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 20 %;

c)	ak sa expozíciám voči inštitúciám priradí riziková váha 100 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 50 %; a

d)	ak sa expozíciám voči inštitúciám priradí riziková váha 150 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 100 %.

13. POLOŽKY PREDSTAVUJÚCE SEKURITIZAČNÉ POZÍCIE

72.	Rizikové váhy expozícií sa pre sekuritizačné pozície určia v súlade s ustanoveniami článkov 94 až 101.

14. KRÁTKODOBÉ EXPOZÍCIE VOČI INŠTITÚCIÁM A PODNIKATEĽSKÝM SUBJEKTOM

73.

Krátkodobým expozíciám voči inštitúcii alebo podnikateľskému subjektu, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 7 v súlade so zaradením ratingov prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 7

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	20 %	50 %	100 %	150 %	150 %	150 %

15. EXPOZÍCIE VO FORME PODIELOV V PKI

74.	Bez toho, aby boli dotknuté body 75 až 81, sa expozíciám vo forme podielov v PKI priradí riziková váha 100 %.

75.

Expozíciám vo forme podielov v PKI, pre ktoré je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 8 v súlade so zaradením ratingu prípustných ratingových agentúr príslušnými orgánmi do šiestich stupňov stupnice kreditnej kvality.

Tabuľka 8

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5	6
Riziková váha	20 %	50 %	100 %	100 %	150 %	150 %

76.	Ak príslušné orgány zvážia, že pozícia v PKI je spojená s mimoriadne vysokým stupňom rizika, budú vyžadovať, aby sa tejto pozícii priradila riziková váha 150 %.

77.

Úverové inštitúcie môžu určiť rizikovú váhu pre PKI tak, ako je uvedené v bodoch 79 až 81, ak sú splnené tieto kvalifikačné kritériá:

PKI je riadený spoločnosťou, ktorá podlieha dohľadu v členskom štáte alebo schváleniu príslušného orgánu úverovej inštitúcie, ak:

(i)	je PKI riadený spoločnosťou podliehajúcou dohľadu, ktorý sa považuje za rovnocenný dohľadu stanovenému právom Spoločenstva; a

(ii)	spolupráca medzi príslušnými orgánmi je zaručená na dostatočnej úrovni;

prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje:

(i)	kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať; a

(ii)	či sa uplatňujú investičné limity, relatívne limity a metodiky na ich výpočet; a

c)	PKI podáva aspoň raz ročne správu o svojej obchodnej činnosti, aby sa mohli zhodnotiť jeho aktíva a pasíva, príjmy a operácie za dané obdobie.

78.	Ak príslušný orgán uzná PKI tretej krajiny tak, ako je uvedené v bode 77 písm. a), potom príslušný orgán v inom členskom štáte môže tento PKI uznať bez toho, aby uskutočnil svoje vlastné hodnotenie.

79.	Ak je úverová inštitúcia oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, môže na základe týchto podkladových expozícií vypočítať priemernú rizikovú váhu pre PKI v súlade s metódami stanovenými v článkoch 78 až 83.

80.

Ak úverová inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, môže vypočítať priemernú rizikovú váhu pre PKI v súlade s metódami stanovenými v článkoch 78 až 83, pričom musí postupovať podľa týchto pravidiel: bude sa vychádzať z toho, že PKI najprv investuje v maximálnom rozsahu, ktorý jej mandát umožňuje, do tried expozícií s najvyššou kapitálovou požiadavkou, a potom bude v investovaní pokračovať v zostupnom poradí, až pokiaľ nedosiahne maximálny limit pre celkové investície.

81.	Úverové inštitúcie sa môžu spoľahnúť na výpočet rizikovej váhy pre PKI a informovanie o nej treťou stranou v súlade s metódami stanovenými v bodoch 79 a 80 za predpokladu, že správnosť výpočtu a informovania je zaručená náležitými opatreniami.

16. OSTATNÉ POLOŽKY

16.1. Zaobchádzanie

82.	Hmotným aktívam v zmysle článku 4 ods. 10 smernice 86/635/EHS sa priradí riziková váha 100 %.

83.	Nákladom budúcich období a časovo rozlíšeným výnosom, pri ktorých inštitúcia nedokáže určiť zmluvnú stranu v súlade so smernicou 86/635/EHS, sa priradí riziková váha 100 %.

84.	Hotovostným prostriedkom na ceste sa priradí riziková váha 20 %. Hotovosti a jej rovnocenným prostriedkom sa priradí riziková váha 0 %.

85.

Členské štáty môžu povoliť rizikovú váhu 10 % pre expozície voči inštitúciám, ktoré sa špecializujú na medzibankový trh a trh s dlhom verejných financií v ich domovských členských štátoch a ktoré podliehajú prísnemu dohľadu príslušných orgánov, ak sú tieto položky aktív k spokojnosti príslušných orgánov domovských členských štátov v plnej miere zabezpečené položkami s priradenou rizikovou váhou 0 % alebo 20 % a týmito orgánmi uznané za primeraný kolaterál.

86.	Akciám a iným účastiam, pokiaľ nie sú odpočítané od vlastných zdrojov, sa priradí riziková váha najmenej 100 %.

87.	Zásobám zlata držaným vo vlastných trezoroch alebo v spoločnej správe v rozsahu, v akom sú kryté záväzkami v zlate, sa priradí riziková váha 0 %.

88.	V prípade dohôd o predaji a spätnej kúpe aktív a priamych termínovaných nákupov sa priradí tá riziková váha, ktorá je priradená daným aktívam, a nie riziková váha zmluvných strán transakcií.

89.

Ak úverová inštitúcia poskytne zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, priradia sa rizikové váhy predpísané článkami 94 až 101, ak mal produkt externý rating prípustnej ratingovej agentúry. Ak pre produkt nie je k dispozícii rating prípustnej ratingovej agentúry, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa s výnimkou n-1 expozícií sčítajú až do výšky 1250 % a vynásobia sa nominálnou hodnotou zabezpečenia z kreditného derivátu, čím sa získa rizikovo vážené aktívum. N-1 expozície, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určia na základe toho, že zahŕňajú také expozície, kde každá z nich produkuje nižšiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než je hodnota rizikovo váženej expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do sčítania.

ČASŤ 2

Uznávanie ratingových agentúr a priraďovanie ich ratingov

1. METODIKA

1.1. Objektívnosť

1.	Príslušné orgány preveria, či metodika priraďovania ratingov je presná, systematická, kontinuálna a či podlieha validácii založenej na historických skúsenostiach.

1.2. Nezávislosť

2.	Príslušné orgány preveria, či metodika nepodlieha žiadnym vonkajším politickým vplyvom alebo tlakom, a ani ekonomickým tlakom, ktoré by mohli ovplyvniť rating.

Nezávislosť metodiky ratingových agentúr posúdia príslušné orgány podľa týchto faktorov:

a)	vlastníctvo a organizačná štruktúra ratingovej agentúry;

b)	finančné zdroje ratingovej agentúry;

c)	zamestnanci a odbornosť ratingovej agentúry; a

d)	správa a riadenie ratingovej agentúry.

1.3. Priebežné preskúmanie

4.	Príslušné orgány preveria, že rating ratingovej agentúry podlieha priebežnému preskúmaniu a prispôsobuje sa zmenám finančnej situácie. Takéto preskúmanie sa uskutoční po každej významnej udalosti, avšak aspoň raz za rok.

Pred akýmkoľvek uznaním príslušné orgány preveria, že metodika hodnotenia pre každý segment trhu zodpovedá štandardom, ako napríklad:

a)	spätné testovanie musí prebiehať najmenej jeden rok;

b)	pravidelnosť preskúmaní uskutočnených ratingovou agentúrou musia monitorovať príslušné orgány; a

c)	príslušné orgány musia mať možnosť získať od ratingovej agentúry rozsah jej kontaktov s vrcholovým manažmentom subjektov, ktorým priraďuje ratingy.

6.	Príslušné orgány prijmú nevyhnutné opatrenia na to, aby boli ratingovými agentúrami okamžite informované o každej podstatnej zmene v metodike, ktorú používajú na priraďovanie ratingov.

1.4. Transparentnosť a zverejňovanie informácií

7.	Príslušné orgány prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, že princípy metodiky, ktoré ratingová agentúra používa pri vypracovávaní ratingov, sú verejne prístupné, aby si všetci potenciálni užívatelia mohli vytvoriť názor, či sú odvodené opodstatnene.

2. INDIVIDUÁLNE RATINGY

2.1. Dôveryhodnosť a prijatie trhom

8.	Príslušné orgány sa presvedčia, že individuálne ratingy ratingových agentúr sú ich užívateľmi na trhu uznávané ako dôveryhodné a spoľahlivé.

Dôveryhodnosť vyhodnotia príslušné orgány podľa týchto faktorov:

a)	trhový podiel ratingovej agentúry;

b)	príjmy dosiahnuté ratingovou agentúrou a jej finančné zdroje v širšom slova zmysle;

c)	využitie ratingu pri tvorbe cien; a

d)	najmenej dve úverové inštitúcie použijú individuálny rating ratingovej agentúry pre emisiu dlhopisov a/alebo posúdenie kreditných rizík.

2.2. Transparentnosť a zverejňovanie informácií

10.	Príslušné orgány preveria, že individuálne ratingy sú za rovnakých podmienok prístupné aspoň všetkým úverovým inštitúciám, ktoré majú o tieto individuálne ratingy legitímny záujem.

11.	Príslušné orgány preveria predovšetkým to, že individuálne ratingy sú zahraničným stranám prístupné za rovnakých podmienok ako domácim úverovým inštitúciám, ktoré majú o tieto individuálne ratingy legitímny záujem.

3. „PRIRAĎOVANIE RATINGOV“ (MAPPING)

12.

V záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingom príslušné orgány zvážia kvantitatívne faktory, ako napríklad dlhodobú mieru zlyhania spojenú so všetkými položkami, ktorým bol priradený rovnaký rating. V prípade nedávno zriadených ratingových agentúr a agentúr, ktoré majú zostavené len obmedzené záznamy o zlyhaní, si príslušné orgány od ratingovej agentúry vyžiadajú jej odhad dlhodobej miery zlyhania spojenej so všetkými položkami, ktorým bol priradený rovnaký rating.

13.

V záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingom príslušné orgány zvážia kvalitatívne faktory, ako napríklad skupinu emitentov hodnotených ratingovou agentúrou, rozsah ratingov, ktoré ratingová agentúra priraďuje, význam každého ratingu a definíciu zlyhania, ktorú ratingová agentúra používa.

14.

Príslušné orgány porovnajú miery zlyhania v prípade každého ratingu konkrétnej ratingovej agentúry s referenčnou hodnotou stanovenou na základe mier zlyhania zaznamenaných ostatnými ratingovými agentúrami pri skupine emitentov, o ktorých sa príslušné orgány domnievajú, že predstavujú rovnaký stupeň kreditného rizika.

15.	Ak sa príslušné orgány domnievajú, že miery zlyhania sú v prípade ratingu konkrétnej ratingovej agentúry podstatne a systematicky vyššie ako príslušná referenčná hodnota, zaradia rating ratingovej agentúry do vyššieho stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality.

16.

Ak príslušné orgány zvýšia rizikovú váhu spojenú s určitým ratingom konkrétnej ratingovej agentúry, a táto ratingová agentúra preukáže, že miery zlyhania v prípade jej ratingu už nie sú podstatne a systematicky vyššie ako referenčná hodnota, môžu rozhodnúť o zaradení daného ratingu ratingovej agentúry do pôvodného stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality.

ČASŤ 3

Použitie ratingov ratingových agentúr na určenie rizikových váh

1. ZAOBCHÁDZANIE

1.	Úverová inštitúcia môže nominovať jednu alebo viac prípustných ratingových agentúr, na ktoré sa obráti, ak potrebuje určiť rizikové váhy, ktoré sa majú priradiť aktívam a podsúvahovým položkám.

2.	Úverová inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingy vypracované prípustnou ratingovou agentúrou pre určitú triedu položiek, musí tieto ratingy konzistentne použiť pre všetky expozície, ktoré do danej triedy patria.

3.	Úverová inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingy vypracované prípustnou ratingovou agentúrou, ich musí po celý čas používať konzistentným spôsobom, ktorý nepodlieha rýchlym výrazným zmenám.

4.	Úverová inštitúcia môže použiť len tie ratingy ratingových agentúr, ktoré berú do úvahy všetky jej dlžné sumy istín a úrokov.

5.	Ak je pre položku s ratingom k dispozícii len jeden rating od nominovanej ratingovej agentúry, tento rating sa použije na určenie rizikovej váhy pre túto položku.

6.	Ak sú pre položky s ratingom k dispozícii dva ratingy nominovaných ratingových agentúr a obidva zodpovedajú rôznym rizikovým váham, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia.

Ak sú pre položku s ratingom k dispozícii viac ako dva ratingy nominovaných ratingových agentúr, vychádza sa z tých dvoch ratingov, ktoré predstavujú najnižšie rizikové váhy. Ak sa tieto dve najnižšie rizikové váhy od seba odlišujú, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia. Ak sú tieto dve najnižšie rizikové váhy rovnaké, priradí sa táto riziková váha.

2. RATING EMITENTA A EMISIE

8.	Ak existuje rating pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorej patrí položka predstavujúca expozíciu, tento rating sa použije na určenie rizikovej váhy, ktorá sa priradí danej položke.

Ak neexistuje pre určitú položku priamo použiteľný rating, avšak existuje rating pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorým nepatrí položka predstavujúca expozíciu, alebo existuje všeobecný rating emitenta, potom sa tento rating použije v prípade, že so sebou prináša vyššiu rizikovú váhu, než aká by vznikla v inom prípade, alebo ak prináša nižšiu rizikovú váhu a príslušná expozícia sa z každého hľadiska zaraďuje rovnako alebo vyššie ako konkrétny emisný program, facilita alebo prípadne emitentove nezabezpečené expozície vo forme pohľadávok v prvom rade.

10.	Body 8 a 9 nevylučujú uplatňovanie časti 1 bodov 68 až 71.

11.	Ratingy emitentov v rámci skupiny podnikateľských subjektov sa nemôžu použiť ako rating iného emitenta v tej istej skupine.

3. DLHODOBÉ A KRÁTKODOBÉ RATINGY

12.	Krátkodobé ratingy sa môžu použiť iba v prípade krátkodobých aktív a podsúvahových položiek, ktoré predstavujú expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom.

13.	Krátkodobé ratingy sa použijú len na položku, na ktorú sa vzťahuje krátkodobý rating, a nepoužijú sa na odvodenie rizikových váh pre žiadnu inú položku.

14.	Bez ohľadu na bod 13, ak sa krátkodobej facilite s ratingom priradí riziková váha 150 %, potom sa všetkým nezabezpečeným expozíciám bez ratingu voči tomuto dlžníkovi, či už sú krátkodobé alebo dlhodobé, takisto priradí riziková váha 150 %.

15.	Bez ohľadu na bod 13, ak sa krátkodobej facilite s ratingom priradí riziková váha 50 %, žiadnej krátkodobej expozícii bez ratingu sa nepriradí riziková váha nižšia ako 100 %.

4. POLOŽKY V DOMÁCEJ A CUDZEJ MENE

16.	Rating, ktorý sa vzťahuje na položku denominovanú v domácej mene dlžníka, sa nemôže použiť na odvodenie rizikovej váhy pre inú expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

17.	Bez ohľadu na bod 16, ak expozícia vznikne účasťou úverovej inštitúcie na úvere od multilaterálnej rozvojovej banky, ktorej štatút preferovaného veriteľa je uznaný na trhu, môžu príslušné orgány povoliť použitie ratingu na položku dlžníka v domácej mene na účely stanovenia rizikovej váhy.

(1) Ú. v. EÚ L 250, 2.10.2003, s. 10.

PRÍLOHA VII

PRÍSTUP INTERNÝCH RATINGOV

ČASŤ 1

Hodnota rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát

1. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PRE KREDITNÉ RIZIKO

1.	Pokiaľ nie je uvedené inak, vstupné parametre ako PD, LGD a splatnosť (M) sa určia tak, ako je stanovené v časti 2 a hodnota expozície sa určí tak, ako je stanovené v časti 3.

2.	Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa pre každú expozíciu vypočítajú podľa nasledujúcich vzorcov.

1.1. Hodnota rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám.

Pokiaľ body 5 až 9 neustanovujú inak hodnota rizikovo vážených expozícií sa pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám vypočíta podľa týchto vzorcov:

Formula

N(x) označuje kumulatívnu distribučnú funkciu normovanej normálnej náhodnej premennej (t. j. pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x). G (z) označuje inverznú kumulatívnu distribučnú funkciu pre normovanú normálnu náhodnú premennú (t. j. hodnotu x takú, že N (x) = z).

Pre PD = 0, RW je 0

Ak PD = 1

—	pre expozície v stave zlyhania, keď úverové inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD ustanovené v časti 2 bod 8, RW je 0; a

—	pre expozície v stave zlyhania, keď úverové inštitúcie využívajú vlastné odhady LGD, RW je max{0, 12.5 *(LGD-ELBE)};

kde ELBE je najlepším odhadom očakávaných strát pre expozíciu v stave zlyhania, ktorý vypracovala úverová inštitúcia podľa časti 4 bod 80 tejto prílohy.

Hodnota rizikovo váženej expozície = RW * hodnota expozície.

Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu, ktorá spĺňa požiadavky ustanovené v prílohe VIII časť 1 bod 29 a v prílohe VIII časť 2 bod 22, sa môže upravovať na základe tohto vzorca:

Hodnota rizikovo váženej expozície = RW * hodnota expozície * (0,15 + 160*PDpp)]

kde:

PDpp = PD poskytovateľa zabezpečenia.

RW sa vypočítava pomocou príslušného vzorca rizikovej váhy podľa bodu 3 pre expozíciu, PD dlžníka a LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia. Faktor splatnosti (b) sa vypočíta pomocou nižšej hodnoty z hodnôt PD poskytovateľa zabezpečenia a PD dlžníka.

V prípade expozícií voči spoločnostiam, ktoré patria do konsolidovanej skupiny s celkovým ročným obratom menším ako 50 miliónov EUR, môžu úverové inštitúcie na výpočet rizikových váh expozícií voči podnikateľským subjektom použiť nasledujúci korelačný vzorec. V tomto vzorci S vyjadruje celkový ročný obrat v miliónoch EUR, pričom platí, že 5 miliónov EUR <= S <= 50 miliónov EUR. Pri obratoch menších ako 5 miliónov EUR sa postupuje ako pri obratoch rovnajúcim sa 5 miliónom EUR. V prípade odkúpených pohľadávok sa celkový ročný obrat vypočíta váženým priemerom individuálnych expozícií z príslušnej skupiny.

Formula

Úverové inštitúcie nahradia celkový ročný obrat celkovými aktívami konsolidovanej skupiny, pokiaľ celkový ročný obrat nie je zmysluplným ukazovateľom veľkosti podniku a celkové aktíva sú zmysluplnejším ukazovateľom než celkový ročný obrat.

V prípade expozícií vo forme špecializovaného financovania, pri ktorých úverová inštitúcia nemôže preukázať, že jej odhady PD spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v časti 4, priradí týmto expozíciám rizikové váhy podľa tabuľky 1 takto:

Tabuľka 1

Zostatková splatnosť	kategória 1	kategória 2	kategória 3	kategória 4	kategória 5
menej ako 2,5 roka	50 %	70 %	115 %	250 %	0 %
2,5 roka a viac	70 %	90 %	115 %	250 %	0 %

Príslušné orgány môžu úverovej inštitúcii povoliť, aby expozíciám kategórie 1 všeobecne priraďovala preferenčné rizikové váhy 50 %, a expozíciám kategórie 2 rizikovú váhu 70 %, za predpokladu, že schvaľovacie a iné rizikové kritériá danej úverovej inštitúcie sú v príslušnej kategórii dostatočne prísne.

Pri priraďovaní rizikových váh pre expozície vo forme špecializovaného financovania berú úverové inštitúcie do úvahy tieto faktory: finančnú silu, politické a právne prostredie, charakteristiky transakcie a/alebo aktíva, silu sponzora a developera, vrátane každého príjmu verejne – súkromného partnerstva, balík zabezpečenia.

V prípade svojich odkúpených podnikových pohľadávok úverové inštitúcie spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v časti 4 body 105 až 109. V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, ktoré naviac spĺňajú podmienky stanovené v bode 14, a ak by použitie štandardov kvantifikácie rizika pre expozície voči podnikateľským subjektom tak, ako sú pre tieto pohľadávky stanovené v časti 4, bolo pre úverové inštitúcie príliš veľkou záťažou, môžu sa použiť štandardy kvantifikácie rizika pre retailové expozície stanovené v časti 4.

Pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa s refundovateľnými nákupnými diskontmi, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát z obchodných pohľadávok alebo oboje, môže zaobchádzať ako s pozíciami prvej straty podľa IRB rámca pre sekuritizáciu.

Ak úverová inštitúcia poskytne zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, použijú sa rizikové váhy stanovené v článkoch 94 až 101, ak má produkt externý rating prípustnej ratingovej agentúry. Ak produkt nemá rating od prípustnej ratingovej agentúry, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa sčítajú s vylúčením n-1 expozícií, ktorých súčet výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a hodnoty rizikovo váženej expozície neprekročí nominálnu hodnotu zabezpečenia z kreditného derivátu vynásobenú 12,5. (n-1) expozícií, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určí na základe toho, že majú zahŕňať také expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než je hodnota rizikovo váženej expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do sčítania.

1.2. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre retailové expozície

10.

Pokiaľ body 12 a 13 neustanovujú inak, hodnoty rizikovo vážených expozícií sa pre retailové expozície vypočítajú podľa týchto vzorcov:

Formula

Riziková váha (RW) =

Formula

Pre PD = 1 (expozícia v stave zlyhania), RW je max{0, 12.5 *(LGD-ELBE)},

kde ELBE je najlepším odhadom očakávaných strát pre expozície v stave zlyhania, ktorý vypracovala úverová inštitúcia podľa časti 4 bod 80 tejto prílohy.

Hodnota rizikovo váženej expozície = RW * hodnota expozície.

11.	Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu voči malým a stredným subjektom, ako je vymedzené v článku 86 ods. 4, ktorá spĺňa požiadavky ustanovené v prílohe VIII časť 1 bod 29 a v prílohe VIII časť 2 bod 22, sa môže vypočítať v súlade s bodom 4.

12.	V prípade retailových expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľnosti sa výsledok korelačného vzorca podľa bodu 10 nahradí koreláciou (R) v hodnote 0,15.

13.

V prípade kvalifikovaných revolvingových retailových expozícií vymedzených v písmenách a) až e) sa výsledok korelačného vzorca podľa bodu 10 nahradí koreláciou (R) v hodnote 0,04.

Expozície sa kvalifikujú ako kvalifikované revolvingové retailové expozície, ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	sú expozíciami voči fyzickým osobám;

expozície sú revolvingové, nezabezpečené a v rozsahu, v ktorom nie sú čerpané, môžu byť okamžite a bez akýchkoľvek podmienok zrušené úverovou inštitúciou. (V tejto súvislosti sú revolvingové expozície vymedzené ako expozície, pri ktorých sa môžu nesplatené zostatky klienta pohybovať na základe jeho rozhodnutia požičiavať si a splácať až do výšky limitu stanoveného úverovou inštitúciou). Nečerpané prísľuby sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich úverová inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;

c)	maximálna expozícia voči jednej fyzickej osobe v subportfóliu predstavuje 100 000 EUR alebo menej;

úverová inštitúcia môže preukázať, že použitie korelácie podľa tohto bodu je obmedzené na portfóliá, ktoré vykázali nízku volatilitu stratovosti vo vzťahu k ich priemernej úrovni stratovosti, najmä v rámci pásma nízkej PD. Príslušné orgány kontrolujú relatívnu volatilitu stratovosti v rámci kvalifikovaných revolvingových retailových subportfólií, ako aj celého kvalifikovaného revolvingového retailového portfólia, a musia byť pripravené poskytovať informácie o charakteristike stratovosti kvalifikovaného revolvingového retailu iným jurisdikciám; a

e)	príslušný orgán vyjadruje súhlas, že zaobchádzanie s expozíciami ako s kvalifikovanými revolvingovými retailovými expozíciami zodpovedá podkladovým rizikovým charakteristikám subportfólia.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté písmeno b) sa príslušné orgány môžu rozhodnúť neuplatňovať požiadavku, aby expozícia nebola zabezpečená v súvislosti s kreditnými facilitami zabezpečenými kolaterálom a spojenými so mzdovým účtom. V takomto prípade sa hodnoty získané z kolaterálu nezohľadňujú v odhade LGD.

14.

Aby sa mohlo uplatniť retailové zaobchádzanie, odkúpené pohľadávky musia spĺňať minimálne požiadavky stanovené v časti 4 body 105 až 109 a tieto podmienky:

a)	úverová inštitúcia pohľadávky odkúpila od predajcov tretej strany, s ktorými nie je nijakým spôsobom prepojená, a jej expozícia voči dlžníkovi pohľadávky nezahŕňa žiadne expozície s priamym alebo nepriamym pôvodom v samotnej úverovej inštitúcii;

b)	odkúpené pohľadávky vzniknú v rámci transakcie samostatných a nezávislých partnerov medzi predajcom a dlžníkom. Takto sú pohľadávky v rámci medzipodnikových účtov a pohľadávky na protiúčtoch medzi podnikmi, ktoré medzi sebou nakupujú a predávajú, neprípustné;

c)	odkupujúca úverová inštitúcia má nárok na všetky výnosy z odkúpených pohľadávok alebo pomerný podiel na týchto výnosoch; a

d)	portfólio odkúpených pohľadávok je dostatočne diverzifikované.

15.

Pri odkúpených pohľadávkach sa s refundovateľnými nákupnými diskontmi, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát obchodných pohľadávok alebo oboch, môže zaobchádzať ako s pozíciami prvej straty podľa IRB rámca pre sekuritizáciu.

16.

V prípade zmiešaných skupín odkúpených retailových pohľadávok, kde odkupujúce úverové inštitúcie nemôžu oddeliť expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľnosti a kvalifikované revolvingové retailové expozície od ostatných retailových expozícií, sa na tieto expozície použije funkcia retailovej rizikovej váhy, ktorá vytvára najvyššie kapitálové požiadavky.

1.3. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre akciové expozície

17.

Úverová inštitúcia môže uplatniť rozličné prístupy k rozličným portfóliám, ak samotná úverová inštitúcia používa interne rozličné prístupy. Ak úverová inštitúcia používa rozličné prístupy, preukazuje príslušným orgánom, že toto rozhodnutie sa uskutočňuje konzistentne a nie je určené na účel regulatórnej arbitráže.

18.	Bez ohľadu na bod 17 môžu príslušné orgány povoliť, aby sa akciovým expozíciám voči podnikom pomocných služieb pridelili hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade so zaobchádzaním, ktoré sa uplatňuje v prípade ostatných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.

1.3.1. Jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy

19.

Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

Riziková váha (RW) = 190 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.

Riziková váha (RW) = 290 % pre akciové expozície obchodované na burze.

Riziková váha (RW) = 370 % pre všetky ostatné akciové expozície.

Hodnota rizikovo váženej expozície = RW * hodnota expozície.

20.

Krátke okamžité pozície a derivátové nástroje, ktoré nie sú držané v obchodnej knihe, môžu vykompenzovať dlhé pozície v tých istých akciách za predpokladu, že tieto nástroje boli vyslovene určené ako zaistenie určitých akciových expozícií a že poskytujú zaistenie aspoň na jeden ďalší rok. S ostatnými krátkymi pozíciami sa zaobchádza ako keby boli dlhými pozíciami, pričom príslušná riziková váha sa priradí absolútnej hodnote každej pozície. V súvislosti s pozíciami s nesúladom splatností sa použije taká istá metóda ako pri expozíciách voči podnikateľským subjektom ako je stanovená v bode 16 časti 2 prílohy VII.

21.	Úverové inštitúcie môžu uznať osobné zabezpečenie získané na akciovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v článkoch 90 až 93.

1.3.2. PD/LGD prístup

22.	Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa vypočítajú podľa vzorcov v bode 3. Ak úverové inštitúcie nemajú dostatok informácií na použitie definície zlyhania uvedenej v časti 4 body 44 až 48, rizikovým váham sa priradí škálovací faktor 1,5.

23.	Na úrovni jednotlivých expozícií nesmie súčet výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a hodnoty rizikovo váženej expozície prekročiť hodnotu expozície vynásobenú 12,5.

24.

Úverové inštitúcie môžu uznať osobné zabezpečenie získané na akciovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v článkoch 90 až 93, pod podmienkou LGD vo výške 90 % na expozíciu voči poskytovateľovi zaistenia. Pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže použiť LGD vo výške 65 %. Na tieto účely je splatnosť (M) 5 rokov.

1.3.3. Prístup interných modelov

25.

Hodnota rizikovo vážených expozícií zodpovedá potenciálnej strate z akciových expozícií úverovej inštitúcie tak, ako je odvodená pomocou interných modelov „hodnoty v riziku“ (interných VAR modelov) používajúcich 99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti rozdielu medzi štvrťročnými výnosmi a príslušnou bezrizikovou úrokovou mierou počítanou počas dlhodobého výberového obdobia, ktorá je následne vynásobená 12,5. Na úrovni jednotlivých expozícií nesmú byť hodnoty rizikovo vážených expozícií nižšie ako súčet minimálnych hodnôt rizikovo vážených expozícií požadovaných v PD/LGD prístupe a zodpovedajúcej výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a vypočítanej na základe hodnôt PD ustanovených v časti 2 bod 24 písm. a) a zodpovedajúcich hodnôt LGD stanovených v časti 2 body 25 a 26.

26.	Úverové inštitúcie môžu uznať osobné zabezpečenie získané na akciovú expozíciu.

1.4. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre ostatné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku

27.

Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

Hodnota rizikovo váženej expozície = 100 % * hodnota expozície

okrem prípadov, keď je expozícia zostatkovou hodnotou, pričom v tomto prípade by mala byť odpisovaná pre každý jeden rok a bude vypočítaná takto:

1/t * 100 % * hodnota expozície,

pričom t je počet rokov trvania nájomnej zmluvy.

2. VÝPOČET HODNÔT RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PRE RIZIKO OBCHODNÝCH POHĽADÁVOK PRI ODKÚPENÝCH POHĽADÁVKACH

28.

Rizikové váhy v prípade rizika obchodných pohľadávok pri odkúpených podnikových a retailových pohľadávkach:

Rizikové váhy sa vypočítajú podľa vzorca v bode 3. Vstupné parametre PD a LGD sa určia tak, ako je stanovené v časti 2, hodnota expozície sa určí tak, ako je stanovené v časti 3 a M je 1 rok. Ak úverové inštitúcie môžu preukázať príslušným orgánom, že riziko obchodných pohľadávok je nevýznamné, netreba ho vziať do úvahy.

3. VÝPOČET VÝŠKY OČAKÁVANÝCH STRÁT

29.	Pokiaľ nie je uvedené inak, vstupné parametre PD a LGD sa určia tak, ako je uvedené v časti 2, a hodnota expozície sa určí tak, ako je stanovené v časti 3.

30.

Výška očakávanej straty sa pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám a pre retailové expozície vypočíta podľa týchto vzorcov:

Očakávaná strata (EL) = PD × LGD.

Výška očakávanej straty = EL × hodnota expozície.

Pre expozície v stave zlyhania (PD = 1), ak úverové inštitúcie využívajú vlastné odhady LGD, EL zodpovedá ELBE – najlepšiemu odhadu očakávaných strát pre expozície v prípade zlyhania, ktorý vypracovala úverová inštitúcia podľa časti 4 bod 80.

Pre expozície, na ktoré sa vzťahuje zaobchádzanie ustanovené v časti 1 bod 4, sa EL rovná 0.

31.

Hodnoty EL pre expozície vo forme špecializovaného financovania, ktorým úverové inštitúcie priraďujú rizikové váhy pomocou metód stanovených v bode 6, sa pridelia podľa tabuľky 2.

Tabuľka 2

Zostatková splatnosť	kategória 1	kategória 2	kategória 3	kategória 4	kategória 5
menej ako 2,5 roka	0 %	0,4 %	2,8 %	8 %	50 %
2,5 roka alebo viac	0,4 %	0,8 %	2,8 %	8 %	50 %

Ak príslušné orgány povolili úverovej inštitúcii všeobecne priradiť preferenčné rizikové váhy vo výške 50 % expozíciám kategórie 1, a rizikovú váhu 70 % expozíciám kategórie 2, hodnota EL pre expozície kategórie 1 je 0 % a pre expozície kategórie 2 je 0,4 %.

32.

Výška očakávanej straty pre akciové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú podľa metód stanovených v bodoch 19 až 21, sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Výška očakávanej straty = EL × hodnota expozície.

Hodnoty EL sú takéto:

Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.

Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre akciové expozície obchodované na burze.

Očakávaná strata (EL) = 2,4 % pre všetky ostatné akciové expozície.

33.

Výška očakávanej straty pre akciové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú podľa metód stanovených v bodoch 22 až 24, sa vypočíta podľa týchto vzorcov:

Očakávaná strata (EL) = PD × LGD a

Výška očakávanej straty = EL × hodnota expozície.

34.	Výška očakávanej straty pre akciové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú podľa metód stanovených v bodoch 25 a 26, je 0 %.

35.

Výška očakávanej straty pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených pohľadávkach sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Očakávaná strata (EL) = PD × LGD a

Výška očakávanej straty = EL × hodnota expozície.

4. ZAOBCHÁDZANIE S VÝŠKOU OČAKÁVANÝCH STRÁT

36.

Výška očakávaných strát vypočítaná v súlade s bodmi 30, 31 a 35 sa odpočíta od súčtu úprav ocenenia a rezerv týkajúcich sa týchto expozícií. S diskontmi na súvahové expozície odkúpené v stave zlyhania podľa časti 3 bod 1 sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s úpravami ocenenia. Do tohto výpočtu sa nezapočítava výška očakávaných strát pre sekuritizované expozície a úpravy ocenenia a rezervy týkajúce sa týchto expozícií.

ČASŤ 2

PD, LGD a splatnosť

1.	Vstupné parametre PD, LGD a splatnosť (M) vo výpočte hodnôt rizikovo váženej expozície a výšky očakávaných strát stanovené v časti 1 sú tie, ktoré zodpovedajú odhadom úverovej inštitúcie v súlade s časťou 4 s ohľadom na nasledujúce ustanovenia.

1. EXPOZÍCIE VOČI PODNIKATEĽSKÝM SUBJEKTOM, INŠTITÚCIÁM A ÚSTREDNÝM VLÁDAM ŠTÁTOV A CENTRÁLNYM BANKÁM

1.1. PD

2.	PD expozície voči podnikateľskému subjektu alebo inštitúcii je aspoň 0,03 %.

V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, pri ktorých úverová inštitúcia nemôže preukázať, že jej odhady PD spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v časti 4, sa pre tieto expozície určia PD podľa nasledujúcich metód: pre pohľadávky v prvom rade z odkúpených podnikových pohľadávok zodpovedá PD odhadu EL vypracovanému úverovými inštitúciami, podelenému LGD týchto pohľadávok. V prípade podriadených pohľadávok na odkúpené podnikové pohľadávky zodpovedá PD odhadu EL vypracovanému úverovou inštitúciou. Ak má úverová inštitúcia povolenie použiť vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom a svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky vie spoľahlivým spôsobom rozložiť na PD a LGD, môže sa použiť odhad PD.

4.	V prípade dlžníkov v stave zlyhania je PD 100 %.

5.	Úverové inštitúcie môžu uznať osobné zabezpečenie pri PD v súlade s ustanoveniami článkov 90 až 93. Pre riziko obchodných pohľadávok však príslušné orgány môžu uznať za prijateľných aj iných poskytovateľov osobného zabezpečenia, ako tých, ktorí sú uvedení v prílohe VIII časť 1.

6.	Úverové inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD, môžu uznať osobné zabezpečenie úpravou PD s prihliadnutím na bod 10.

Pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhad EL pre riziko obchodných pohľadávok. Ak má úverová inštitúcia povolenie použiť vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom a svoje odhady EL pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených podnikových pohľadávkach vie spoľahlivým spôsobom rozložiť na PD a LGD, môže sa použiť odhad PD. Úverové inštitúcie môžu uznať osobné zabezpečenie pri PD v súlade s ustanoveniami článkov 90 až 93. Príslušné orgány môžu uznať za prijateľných aj iných poskytovateľov osobného zabezpečenia, ako tých, ktorých uvádza príloha VIII časť 1. Ak má úverová inštitúcia povolenie používať vlastné odhady LGD pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených podnikových pohľadávkach, môže uznať osobné zabezpečenie úpravou PD s prihliadnutím na bod 10.

1.2. LGD

Úverové inštitúcie použijú tieto hodnoty LGD:

a)	expozície vo forme pohľadávok v prvom rade bez prípustného kolaterálu: 45 %;

b)	podriadené expozície bez prípustného kolaterálu: 75 %;

c)	úverové inštitúcie môžu uznať vecné a osobné zabezpečenie pri LGD v súlade s článkami 90 až 93;

d)	krytým dlhopisom, podľa ich vymedzenia v prílohe VI časti 1 body 68 až 70, sa môže priradiť hodnota LGD vo výške 12,5 %;

e)	pre expozície vo forme odkúpených podnikových pohľadávok v prvom rade vo výške 45 % v prípade, že úverová inštitúcia nemôže preukázať, že jej odhady PD spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v časti 4;

f)	pre expozície vo forme odkúpených podriadených podnikových pohľadávok vo výške 100 % v prípade, že úverová inštitúcia nemôže preukázať, že jej odhady PD spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v časti 4; a

pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených podnikových pohľadávkach: 75 %.

Do 31. decembra 2010 sa krytým dlhopisom, podľa vymedzenia v prílohe VI časť 1 body 68 až 70, môže priradiť hodnota LGD vo výške 11,25 %, ak:

—	aktíva, ako je ustanovené v prílohe VI časti 1 bod 68 písm. a) až c), zabezpečujúce kolaterál pre dlhopisy sa všetky kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako je ustanovené v tejto prílohe;

—	ak sa ako kolaterál používajú aktíva uvedené v prílohe VI časť 1 bod 68 písm. d) a e), príslušné horné limity stanovené v každom z týchto písmen predstavujú 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie;

—	aktíva, ako je ustanovené v prílohe VI časť 1 bod 68 písm. f), sa nepoužívajú ako kolaterál; alebo

—

kryté dlhopisy podliehajú ratingu nominovanej ratingovej agentúry, pričom ratingová agentúra ich umiestni do najvýhodnejšej kategórie v rámci ratingu, akú ratingová agentúra môže udeliť krytým dlhopisom.

Do 31. decembra 2010 sa táto odchýlka preskúma a Komisia môže následne vypracovať návrhy v súlade s postupom uvedeným v článku 151 bod 2.

Bez ohľadu na bod 8, v prípade rizika obchodných pohľadávok a rizika zlyhania, ak má úverová inštitúcia povolenie použiť vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom a svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky vie spoľahlivým spôsobom rozložiť na PD a LGD, sa pre odkúpené podnikové pohľadávky môže použiť odhad LGD.

10.

Bez ohľadu na bod 8, ak má úverová inštitúcia povolenie použiť vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam štátov a centrálnym bankám, môže sa uznať osobné zabezpečenie úpravou PD a/alebo LGD s prihliadnutím na minimálne požiadavky stanovené v časti 4 a po schválení príslušnými orgánmi. Úverová inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, že by upravená riziková váha bola nižšia ako riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.

11.

Bez ohľadu na body 8 a 10 sa na účely časti 1 bod 4 LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia rovná buď LGD priradenej nezaistenej facilite ručiteľa alebo nezaistenej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, že ručiteľ, ako aj dlžník, zlyhajú počas života zaistenej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.

1.3. Splatnosť

12.

Pokiaľ bod 13 neustanovuje inak, priradia úverové inštitúcie expozíciám, ktoré vznikli z repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, splatnosť (M) 0,5 roka a všetkým ostatným expozíciám 2,5 roka. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby všetky úverové inštitúcie v ich jurisdikcii používali M pre každú expozíciu tak, ako stanovuje bod 13.

13.

Úverové inštitúcie, ktoré majú povolenie použiť vlastné LGD a/alebo vlastné konverzné faktory pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám alebo ústredným vládam štátov a centrálnym bankám, vypočítajú M pre každú takúto expozíciu podľa písmen a) až e) a s prihliadnutím na body 14 až 16. M nie je v žiadnom prípade viac ako 5 rokov:

a)	pre nástroj so stanoveným plánom peňažného toku sa M vypočíta podľa tohto vzorca: kde CFt označuje peňažné toky (platby istiny, úrokov a poplatky), ktoré sú zmluvne splatné dlžníkom v období t;

b)	v prípade derivátov, ktoré podliehajú rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou expozície, pričom M nie je menej ako 1 rok. Na váženie splatnosti sa použije nominálna hodnota každej expozície;

pre expozície, ktoré vznikli z transakcií s derivátovými nástrojmi (uvedených v prílohe IV), ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom, a transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečované kolaterálom, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M nie je menej ako 10 dní. Na váženie splatnosti sa použije nominálna hodnota každej transakcie;

ak má úverová inštitúcia povolenie používať vlastné odhady PD pre odkúpené podnikové pohľadávky, pri čerpaných sumách je M rovné váženej priemernej splatnosti expozícií vo forme odkúpených pohľadávok, pričom M nie je menej ako 90 dní. Táto istá hodnota M sa použije aj pri nečerpaných sumách v rámci záväznej nákupnej facility za predpokladu, že facilita obsahuje platné reštriktívne klauzuly, spúšťacie faktory pre predčasné splatenie alebo iné črty, ktoré nakupujúcu úverovú inštitúciu chránia pred významným zhoršením kvality budúcich pohľadávok, ktoré musí nakúpiť počas doby trvania facility. Ak takéto účinné zabezpečovacie prvky chýbajú, M sa pri nečerpaných sumách vypočíta ako súčet najdlhšie trvajúcej potenciálnej pohľadávky v rámci kúpnej zmluvy a zostatkovej splatnosti nákupnej facility, pričom M nie je menej ako 90 dní;

e)	pre všetky ostatné nástroje, než tie, ktoré sú uvedené v tomto bode, alebo v prípade, že úverová inštitúcia nemôže vypočítať M podľa a), zodpovedá M maximálnemu zostatkovému času (v rokoch), ktorý má dlžník k dispozícii na úplné splnenie svojich zmluvných záväzkov, pričom M nie je menej ako 1 rok;

pre úverové inštitúcie, ktoré využívajú metódu interného modelu uvedenú v prílohe III časti 6 na výpočet hodnôt expozície, sa M vypočíta pre expozície, na ktoré uplatňujú túto metódu a v prípade ktorých je splatnosť najdlhšie trvajúcej zmluvy v súbore vzájomného započítavania dlhšia ako jeden rok, podľa tohto vzorca:

pričom:

df = bezrizikový diskontný faktor pre budúce časové obdobie tk a ostatné symboly sú vymedzené v prílohe III časti 6.

Bez ohľadu na prvý odsek bodu 13 písm. f) môže úverová inštitúcia, ktorá využíva interný model na výpočet jednostrannej úpravy ocenenia pohľadávky (CVA), na základe súhlasu príslušných orgánov použiť efektívnu duráciu pohľadávky odhadnutú podľa interného modelu ako M.

Pokiaľ bod 14 neustanovuje inak, platí pre súbory vzájomného započítavania, v ktorých pôvodná splatnosť všetkých zmlúv je kratšia ako jeden rok, vzorec uvedený v písmene a); a

g)	na účely časti 1 bod 4 sa M rovná efektívnej splatnosti zabezpečenia, avšak najmenej jednému roku.

14.

Bez ohľadu na bod 13 písm. a), b), d) a e), M nie je menej ako jeden deň v prípade:

—	derivátových nástrojov uvedených v prílohe IV, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom;

—	transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom; a

—	repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít;

za predpokladu, že podľa dokumentácie je potrebné každodenné dozabezpečovanie a každodenné precenenie a že dokumentácia zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú okamžitú realizáciu alebo kompenzáciu kolaterálu v prípade zlyhania alebo nedozabezpečenia.

Okrem toho, v prípade iných krátkodobých expozícií stanovených príslušnými orgánmi, ktoré nie sú súčasťou priebežného financovania dlžníka zo strany úverovej inštitúcie, je M aspoň jeden deň. V každom prípade sa podrobne preskúmajú konkrétne okolnosti.

15.

Príslušné orgány môžu pre expozície voči podnikateľským subjektom, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve a majú konsolidovaný obrat a konsolidované aktíva vo výške menšej ako 500 miliónov EUR, povoliť použitie M tak, ako je uvedené v bode 12. Príslušné orgány môžu nahradiť celkové aktíva vo výške 500 miliónov EUR celkovými aktívami vo výške 1 000 miliónov EUR v prípade podnikateľských subjektov investujúcich najmä do nehnuteľností.

16.	S nesúladmi splatností sa zaobchádza tak, ako je stanovené v článkoch 90 až 93.

2. RETAILOVÉ EXPOZÍCIE

2.1. PD

17.	PD expozície je aspoň 0,03 %.

18.	PD dlžníkov v stave zlyhania, resp. PD jednotlivých expozícií v stave zlyhania v prípade použitia prístupu zohľadňujúceho jednotlivé záväzky, je 100 %.

19.

Pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhady EL pre riziko obchodných pohľadávok. Ak je úverová inštitúcia schopná spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže sa použiť odhad PD.

20.

Osobné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou PD s prihliadnutím na bod 22. V prípade rizika obchodných pohľadávok, ak úverové inštitúcie nepoužívajú vlastné odhady LGD, musí byť táto úprava v súlade s článkami 90 až 93; na tento účel však príslušné orgány môžu uznať za prijateľných iných poskytovateľov osobného zabezpečenia, ako tých, ktorí sú uvedení v prílohe VIII časť 1.

2.2. LGD

21.

S prihliadnutím na minimálne požiadavky stanovené v časti 4 a po schválení príslušnými orgánmi poskytnú úverové inštitúcie svoje vlastné odhady LGD. Pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených pohľadávkach sa použije hodnota LGD vo výške 75 %. Ak je úverová inštitúcia schopná spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko obchodných pohľadávok pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže sa použiť odhad LGD.

22.

Osobné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou odhadov PD alebo LGD podľa minimálnych požiadaviek stanovených v časti 4 body 99 až 104, a po schválení príslušnými orgánmi, buď ako podpora jednotlivej expozície alebo celej skupiny expozícií. Úverová inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, že by upravená riziková váha bola nižšia ako riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.

23.

Bez ohľadu na bod 22 sa na účely časti 1 bod 11 LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia rovná buď LGD priradenej nezaistenej facilite ručiteľa alebo nezaistenej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, že ručiteľ, ako aj dlžník, zlyhajú počas trvania zaistenej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.

3. AKCIOVÉ EXPOZÍCIE PODLIEHAJÚCE METÓDE PD/LGD

3.1. PD

24.

PD sa určí v súlade s metódami pre expozície voči podnikateľským subjektom.

Použijú sa takéto minimálne hodnoty PD:

a)	0,09 % pre akciové expozície obchodované na burze, ak je investícia súčasťou dlhodobého vzťahu so zákazníkom;

b)	0,09 % pre akciové expozície obchodované mimo burzy, pri ktorých sú výnosy z investície založené na pravidelných a periodických peňažných tokoch neodvodených z kapitálových ziskov;

c)	0,40 % pre akciové expozície obchodované na burze vrátane ostatných krátkych pozícií stanovených v časti 1 bod 20; a

d)	1,25 % pre všetky ostatné akciové expozície vrátane ostatných krátkych pozícií stanovených v časti 1 bod 20.

3.2. LGD

25.	Expozíciám vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže priradiť LGD vo výške 65 %.

26.	Všetkým ostatným expozíciám sa priradí LGD vo výške 90 %.

3.3. Splatnosť

27.	M priradené všetkým expozíciám je 5 rokov.

ČASŤ 3

Hodnota expozície

1. EXPOZÍCIE VOČI PODNIKATEĽSKÝM SUBJEKTOM, INŠTITÚCIÁM, ÚSTREDNÝM VLÁDAM ŠTÁTOV A CENTRÁLNYM BANKÁM A RETAILOVÉ EXPOZÍCIE

Pokiaľ nie je uvedené inak, hodnota súvahových expozícií sa meria pred úpravou ocenenia expozície. Toto pravidlo sa takisto vzťahuje na aktíva nakúpené za inú cenu, než je dlžná suma. Pri nakúpených aktívach sa rozdiel medzi dlžnou sumou a čistou hodnotou zaznamenanou v súvahe úverových inštitúcií označuje ako diskont, ak je dlžná suma väčšia, a ako prémia, ak je dlžná suma menšia.

2.	Ak úverové inštitúcie vo vzťahu k repo transakciám alebo transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít využívajú rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s článkami 90 až 93.

3.	Pre vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe použijú úverové inštitúcie pri výpočte hodnoty expozície metódy stanovené v článkoch 90 až 93.

Hodnota expozície z prenájmu zodpovedá diskontovaným minimálnym platbám nájmu.

Minimálnymi platbami nájmu sú platby presahujúce termín nájmu, ktoré sú alebo môžu byť vyžadované od nájomcu a akákoľvek výhodná opcia (t.j. opcia, ktorej uplatnenie je dostatočne isté). Akákoľvek zaručená zostatková hodnota spĺňajúca súbor podmienok uvedených prílohe VIII časť 1 body 26 až 28 vzťahujúcich sa na prípustnosť poskytovateľov zabezpečenia, ako aj na minimálne požiadavky pre uznanie ostatných druhov záruk uvedených v prílohe VIII časť 2 body 14 až 19, by mali byť takisto zahrnuté do minimálnych platieb nájmu.

5.	V prípade položiek vymenovaných v prílohe IV sa hodnota expozície určí prostredníctvom metód stanovených v prílohe III.

6.	Hodnota expozície pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií odkúpených pohľadávok sa rovná nesplatenej čiastke, od ktorej sa odpočítajú kapitálové požiadavky pre riziko obchodných pohľadávok pred zmiernením kreditného rizika.

V prípade expozícií vo forme cenných papierov alebo komodít, ktoré boli predané, poskytnuté alebo požičané na základe repo transakcií či transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vysporiadania a transakcií požičiavania s dozabezpečením, zodpovedá hodnota expozície hodnote cenných papierov alebo komodít určenej v súlade s článkom 74. Pri použití súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom stanovenej v prílohe VIII časti 3 sa hodnota expozície zvýši pomocou úprav z dôvodu volatility, ktoré prináležia tým cenným papierom alebo komoditám, ako stanovuje daná príloha. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vysporiadania a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa môže určiť buď v súlade s prílohou III alebo prílohou VIII časťou 3 body 12 až 21.

Bez ohľadu na bod 7 sa hodnota expozície nesplatených expozícií voči kreditnému riziku, ako je určené príslušnými orgánmi, voči ústrednej zmluvnej strane určuje v súlade s prílohou III časť 2 bod 6 za predpokladu, že expozície ústrednej zmluvnej strany voči kreditnému riziku zmluvnej strany so všetkými účastníkmi v jej dohodách sú denne v plnej miere zabezpečované kolaterálom.

Hodnota expozície pre nasledujúce položky sa vypočíta tak, ako v prípade záväznej, ale nečerpanej sumy, vynásobenej konverzným faktorom.

Úverové inštitúcie použijú tieto konverzné faktory:

pre úverové linky, ktoré sú nezáväzné alebo bezpodmienečne odvolateľné kedykoľvek zo strany úverovej inštitúcie bez predchádzajúceho oznámenia, alebo ktoré účinne umožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia kreditnej spoľahlivosti dlžníka, sa použije konverzný faktor 0 %. Na to, aby úverové inštitúcie mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka a zároveň ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka. Nečerpané retailové úverové linky sa môžu považovať za bezpodmienečne odvolateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich úverová inštitúcia vypovedala v plnom rozsahu, prípustnom v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;

b)	v prípade krátkodobých akreditívov vyplývajúcich z pohybu tovarov sa pre vystavujúce, ako aj pre potvrdzujúce inštitúcie použije konverzný faktor 20 %;

na nečerpané odkúpené záväzky revolvingových odkúpených pohľadávok, ktoré sú bezpodmienečne vypovedateľné, alebo ktoré kedykoľvek účinne umožňujú automatické vypovedanie zo strany inštitúcie bez predchádzajúceho oznámenia, sa uplatní konverzný faktor 0 %. Na to, aby úverové inštitúcie mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka a zároveň ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka;

d)	pre iné úverové linky, strednodobé zmenky/úpisy (NIF) a revolvingové upisovacie facility (RUF) sa použije konverzný faktor 75 %; a

e)	úverové inštitúcie, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na použitie vlastných odhadov konverzných faktorov podľa časti 4, môžu použiť svoje vlastné odhady konverzných faktorov pre rôzne typy produktov, ako je uvedené vyššie v písm. a) až d), pokiaľ to schvália príslušné orgány.

10.	Ak sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší.

11.

Pre všetky ostatné podsúvahové položky ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 9, sa hodnota expozície rovná týmto percentuálnym podielom svojej hodnoty:

—	100 % pri úplne rizikových položkách;

—	50 % pri stredne rizikových položkách;

—	20 % pri stredne/nízko rizikových položkách; a

—	0 % pri nízko rizikových položkách.

Na účely tohto bodu sa podsúvahové položky priradia k rizikovým kategóriám podľa prílohy II.

2. AKCIOVÉ EXPOZÍCIE

12.

Hodnota expozície zodpovedá hodnote uvedenej vo finančných výkazoch. Prijateľnými meraniami v prípade akciových expozícií sú:

a)	pri investíciách oceňovaných reálnou cenou s preceňovaním priamo do výnosov a do vlastných zdrojov zodpovedá hodnota expozície reálnej cene uvedenej v súvahe;

b)	pri investíciách oceňovaných reálnou cenou, ktoré sa nepreceňujú priamo do výnosov, ale do daňovo upravenej samostatnej zložky vlastného imania, zodpovedá hodnota expozície reálnej cene uvedenej v súvahe; a

c)	pri investíciách oceňovaných obstarávacou cenou alebo trhovou cenou podľa princípu nižšej hodnoty, zodpovedá hodnota expozície hodnote obstarávacej ceny alebo trhovej cene uvedenej v súvahe.

3. OSTATNÉ AKTÍVA, KTORÉ NEMAJÚ POVAHU KREDITNÉHO ZÁVÄZKU

13.	Hodnota expozície ostatných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, zodpovedá hodnote uvedenej vo finančných výkazoch.

ČASŤ 4

Minimálne požiadavky pre IRB prístup

1. RATINGOVÉ SYSTÉMY

1.	Ratingový systém zahŕňa všetky metódy, postupy, kontroly, zhromažďovanie údajov a IT systémy, ktoré podporujú hodnotenie kreditného rizika, priraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín (rating) a kvantifikáciu odhadov zlyhaní a strát pri určitých druhoch expozícií.

2.	Ak úverová inštitúcia používa viaceré ratingové systémy, odôvodnenie priradenia dlžníka alebo transakcie do ratingového systému sa zdokumentuje a použije takým spôsobom, ktorý náležite odzrkadlí stupeň rizika.

3.	Kritériá a postupy priradenia sa v pravidelných odstupoch preskúmavajú, aby sa mohlo posúdiť, či sú naďalej vhodné pre aktuálne portfólio a vonkajšie podmienky.

1.1. Štruktúra ratingových systémov

4.	Ak úverová inštitúcia používa priame odhady rizikových parametrov, môžu sa tieto parametre považovať za výstupy stupňov na spojitej ratingovej stupnici.

1.1.1 Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

5.	Ratingový systém berie do úvahy rizikové charakteristiky dlžníka a transakcie.

6.	Ratingový systém má ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka. Ratingová stupnica dlžníkov má aspoň sedem stupňov pre dlžníkov, ktorí nezlyhali a jeden stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali.

Ratingový stupeň dlžníka je kategória rizika v rámci ratingovej stupnice dlžníkov v ratingovom systéme, do ktorej sú dlžníci zaraďovaní na základe súboru určených a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú odhady PD. Úverová inštitúcia zdokumentuje vzťah medzi ratingovými stupňami dlžníkov z hľadiska miery rizika zlyhania, ktoré jednotlivé stupne znamenajú, a kritérií používaných na určenie daných mier rizika zlyhania.

Úverové inštitúcie s portfóliami koncentrovanými v určitom segmente trhu a rozpätí rizika zlyhania majú dostatočný počet ratingových stupňov dlžníkov v rámci tohto rozpätia, aby sa vyhli nadmerným koncentráciám dlžníkov v jednotlivých stupňoch. Významné koncentrácie v rámci jedného stupňa sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že ratingový stupeň dlžníkov pokrýva dostatočne úzke pásmo PD a že riziko zlyhania všetkých dlžníkov v tomto stupni spadá do toho istého pásma.

9.	Aby príslušné orgány mohli uznať použitie vlastných odhadov LGD na výpočet kapitálových požiadaviek, ratingový systém zahŕňa odlišnú ratingovú stupnicu facility, ktorá odzrkadľuje výhradne charakteristické črty transakcie súvisiace s LGD.

10.

Stupeň facility je kategória rizika v rámci stupnice facility v ratingovom systéme, do ktorej sú expozície zaraďované na základe súboru určených a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú vlastné odhady LGD. Vymedzenie jednotlivých stupňov obsahuje opis zaraďovania expozícií do stupňov, ako aj opis kritérií používaných na rozlíšenie mier rizika medzi stupňami.

11.	Významné koncentrácie v rámci jedného stupňa facility sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že stupeň facility pokrýva dostatočne úzke pásmo LGD a že riziko všetkých expozícií v tomto stupni spadá do toho istého pásma.

12.

Úverové inštitúcie, ktoré používajú metódy stanovené v časti 1 bod 6 pre priraďovanie rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania, sú oslobodené od povinnosti mať ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka pri týchto expozíciách. Bez ohľadu na bod 6 majú tieto inštitúcie pre tieto expozície aspoň štyri ratingové stupne pre dlžníkov, ktorí nezlyhali, a aspoň jeden ratingový stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali.

1.1.2 Retailové expozície

13.	Ratingové systémy odzrkadľujú riziko dlžníka, ako aj riziko transakcie a zachytia všetky relevantné charakteristické črty dlžníka a transakcie.

14.

Úroveň diferenciácie rizika musí zabezpečiť, aby bol počet expozícii v danom stupni alebo skupine dostatočný na to, aby umožnil zmysluplnú kvantifikáciu a validáciu charakteristík straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Expozície a dlžníci sa rozdelia do ratingových stupňov alebo do skupín takým spôsobom, aby sa zabránilo nadmerným koncentráciám.

15.

Úverové inštitúcie preukážu, že postup zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín zabezpečuje zmysluplnú diferenciáciu rizika, zoskupovanie dostatočne homogénnych expozícií a umožňuje presné a konzistentné odhadovanie charakteristických znakov straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Pri nakúpených pohľadávkach musí zoskupovanie odzrkadľovať predajcove postupy schvaľovania a rôznorodosť jeho klientov.

16.

Úverové inštitúcie zohľadňujú pri zaraďovaní expozícií do stupňov alebo skupín tieto rizikové faktory:

a)	rizikové charakteristiky dlžníka;

b)	rizikové charakteristiky transakcie, vrátane typov produktov alebo kolaterálu, prípadne obidvoch. Úverové inštitúcie sa explicitne zaoberajú prípadmi, pri ktorých niekoľko expozícií využíva ten istý kolaterál; a

c)	platobná disciplinovanosť, pokiaľ úverová inštitúcia nepreukáže príslušnému orgánu, že platobná disciplinovanosť nie je podstatným rizikovým faktorom pre danú expozíciu.

1.2 Zaradenie do stupňov a skupín

17.

Úverová inštitúcia disponuje pri zaraďovaní expozícií do stupňov alebo skupín ratingového systému presne stanovenými definíciami, postupmi a kritériami:

definície stupňov alebo skupín, ako aj kritériá, sú v dostatočnej miere podrobné, aby tým, ktorí sú zodpovední za priraďovanie ratingov, umožňovali konzistentne zaraďovať dlžníkov alebo facility predstavujúcich podobné riziko, do rovnakého stupňa alebo skupiny. Táto konzistencia sa uplatňuje v rámci obchodných línií, oddelení a geografických oblastí;

b)	dokumentácia ratingového procesu umožňuje tretej strane porozumieť zaraďovaniu expozícií do stupňov alebo skupín, reprodukovať ho a posúdiť jeho vhodnosť; a

c)	kritéria sú takisto konzistentné s internými štandardami úverovej inštitúcie pre poskytovanie úverov a jej postupmi zaobchádzania s problémovými dlžníkmi a facilitami.

18.

Úverová inštitúcia zohľadňuje pri zaraďovaní dlžníkov a facilít do ratingových stupňov alebo skupín všetky relevantné informácie. Informácie sú aktuálne a umožňujú úverovej inštitúcii predpovedať budúcu výnosovosť expozície. Čím menej má úverová inštitúcia informácií, tým je jej zaradenie expozícií do ratingových stupňov a skupín dlžníkov a facilít konzervatívnejšie. Ak úverová inštitúcia používa externý rating ako prvotný faktor určujúci priradenie interného ratingu, ubezpečí sa, že berie do úvahy aj ostatné relevantné informácie.

1.3. Zaradenie expozícií

1.3.1 Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

19.	V rámci procesu schválenia úveru sa každý dlžník zaraďuje do ratingového stupňa dlžníka.

20.	V prípade úverových inštitúcií, ktoré môžu používať vlastné odhady LGD a/alebo konverzných faktorov sa v rámci procesu schválenia úveru každá expozícia tiež zaraďuje do stupňa facility.

21.	Úverové inštitúcie, ktoré používajú metódy stanovené v časti 1 bod 6 určovania rizikovej váhy pre expozície vo forme špecializovaného financovania, zaradia každú z týchto expozícií do stupňa v súlade s bodom 12.

22.	Každá samostatná právnická osoba, voči ktorej je úverová inštitúcia vystavená riziku, sa ohodnocuje samostatne. Úverová inštitúcia preukáže svojmu príslušnému orgánu, že má prijateľné postupy týkajúce sa zaobchádzania s individuálnymi klientmi dlžníkmi a so skupinami prepojených klientov.

23.

Samostatné expozície voči rovnakému dlžníkovi sa zaraďujú do rovnakého ratingového stupňa dlžníka bez ohľadu na akékoľvek rozdiely v povahe každej špecifickej transakcie. Výnimky, pri ktorých je povolené, aby samostatné expozície vyústili do viacerých ratingových stupňov pre rovnakého dlžníka, sú:

a)	riziko prevodu cez krajinu závislé od toho, či sú expozície denominované v domácej alebo cudzej mene,

b)	ak sa zaobchádzanie so zárukami súvisiacimi s expozíciou môže odrážať v upravenom zaradení do ratingového stupňa dlžníka; a

c)	ak ochrana spotrebiteľov, bankové tajomstvo alebo iné právne predpisy zakazujú výmenu údajov o klientoch.

1.3.2 Retailové expozície

24.	V rámci procesu schválenia úveru sa každá expozícia zaraďuje do stupňa alebo skupiny.

1.3.3 Nahradenia

25.

Pokiaľ ide o zaradenia do stupňov a skupín, úverové inštitúcie dokumentujú situácie, v ktorých môže následkom expertného odhadu dôjsť k nahradeniu vstupov alebo výstupov procesu zaradenia, a zamestnancov zodpovedných za schvaľovanie týchto nahradení. Úverové inštitúcie dokumentujú tieto nahradenia a zodpovedných zamestnancov. Úverové inštitúcie analyzujú výnosovosť expozícií, ktorých zaradenia boli nahradené. Táto analýza zahŕňa posúdenie výnosovosti expozícií, ktorých rating bol nahradený konkrétnou osobou, čo sa vzťahuje na všetkých zodpovedných zamestnancov

1.4. Integrita procesu zaraďovania

1.4.1 Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

26.	Zaradenia a pravidelné revízie zaradení dokončí alebo schváli nezávislá strana, ktorá nemá priame výhody z rozhodnutí o poskytnutí úveru.

27.	Úverové inštitúcie aktualizujú zaradenia aspoň raz ročne. Vysokorizikoví dlžníci a problémové expozície sú predmetom častejšieho preskúmania. Úverové inštitúcie vykonajú nové zaradenie, ak sa zistia podstatné informácie o dlžníkovi alebo expozícii.

28.	Úverová inštitúcia má účinný postup získavania a aktualizácie príslušných informácií o charakteristikách dlžníka, ktoré ovplyvňujú PD a o charakteristikách transakcie, ktoré ovplyvňujú LGD a/alebo konverzné faktory.

1.4.2 Retailové expozície

29.

Úverová inštitúcia aspoň raz ročne aktualizuje zaradenia dlžníkov a facilít alebo preskúmava charakteristiky straty a mieru platobnej disciplinovanosti každej zistenej rizikovej skupiny, podľa toho, čo je uplatniteľné. Úverová inštitúcia taktiež aspoň raz ročne preskúma na reprezentatívnej vzorke stav individuálnych expozícií v rámci každej skupiny, aby zabezpečila, že expozície sú naďalej zaraďované do správnej skupiny.

1.5. Používanie modelov

30.

Ak úverová inštitúcia používa štatistické modely a iné mechanické metódy na zaradenie expozícií do ratingových stupňov alebo skupín dlžníkov alebo facilít, potom:

a)	úverová inštitúcia preukáže svojmu príslušnému orgánu, že model má dobrú predpovedaciu schopnosť a že kapitálové požiadavky nie sú pri jeho použití skreslené. Vstupné premenné tvoria racionálny a účinný základ pre výsledné predpovede. Model nemá podstatné odchýlky;

b)	úverová inštitúcia zavedie postup preverovania údajových vstupov do modelu, ktorý zahŕňa posúdenie presnosti, kompletnosti a primeranosti údajov;

c)	úverová inštitúcia preukáže, že údaje použité pri zostavení modelu sú reprezentatívnou vzorkou jej skutočných dlžníkov alebo expozícií úverovej inštitúcie;

d)	úverová inštitúcia používa pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa monitorovanie výkonnosti a stability modelu, preskúmanie špecifikácie modelu a testovanie výstupov modelu oproti výsledkom; a

úverová inštitúcia doplní štatistický model o expertný odhad a expertný dozor s cieľom skontrolovať zaradenia založené na modeli a zabezpečiť primerané použitie modelov. Postupy kontroly sa zameriavajú na zisťovanie a obmedzovanie chýb, ktoré sa vyskytujú z dôvodu nedostatkov modelu. Expertné odhady berú do úvahy všetky príslušné informácie, ktoré model nezohľadňuje. Úverová inštitúcia dokumentuje, ako sa má kombinovať expertný odhad s výsledkami modelu.

1.6. Dokumentácia ratingových systémov

31.

Úverové inštitúcie dokumentujú návrh a operačné detaily svojich ratingových systémov. Dokumentácia preukáže súlad s minimálnymi požiadavkami v tejto časti a zahŕňa oblasti, akými sú napr. diferenciácia portfólia, ratingové kritériá, zodpovednosti strán, ktoré ohodnocujú dlžníkov a expozície, frekvencia kontrol zaradení a dohľad manažmentu nad ratingovým postupom.

32.

Úverová inštitúcia dokumentuje odôvodnenie a analýzu podporujúcu jej výber ratingových kritérií. Úverová inštitúcia dokumentuje všetky dôležité zmeny v postupe ratingu rizika a takáto dokumentácia napomáha pri zisťovaní zmien, ktoré boli vykonané v postupe ratingu rizika následne po poslednej kontrole príslušnými orgánmi. Dokumentuje sa taktiež organizácia ratingového zaradenia zahŕňajúca postupratingového zaradenia a štruktúru internej kontroly.

33.	Úverové inštitúcie dokumentujú špecifické vymedzenie zlyhania a straty, ktoré sa požívajú interne, a preukážu konzistenciu s vymedzením pojmov uvedeným v tejto smernici.

34.

Ak úverová inštitúcia využíva v ratingovom postupe štatistické modely, dokumentuje ich metodiky. Tento materiál:

a)	poskytuje podrobný prehľad teórie, predpokladov a/alebo matematického a empirického základu zaradenia odhadov do stupňov, individuálnych dlžníkov, expozície alebo skupín, a zdroj(e) údajov použitých pri odhade modelu;

b)	zavádza presný štatistický postup (vrátane testovania výkonnosti na údajoch mimo rozsahu časového pásma alebo súboru údajov, na základe ktorých bol model vytvorený) pre validáciu modelu; a

c)	uvádza všetky okolnosti, za ktorých tento model nefunguje efektívne.

35.

Použitie modelu prijatého od dodávateľa tretej strany, ktorý si nárokuje vlastnícke práva na technológiu, nie je odôvodnením na oslobodenie od vykonávania dokumentácie alebo od akýchkoľvek iných požiadaviek týkajúcich sa ratingových systémov. Je na úverovej inštitúcii, aby presvedčila príslušné orgány.

1.7. Uchovávanie údajov

36.	Úverové inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú údaje týkajúce sa ich interných ratingov ako sa vyžaduje podľa článkov 145 až 149.

1.7.1 Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

37.

Úverové inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:

a)	kompletné ratingové histórie dlžníkov a uznaných ručiteľov;

b)	dátumy priradenia ratingov;

c)	kľúčové údaje a metodiku použité na určenie ratingu;

d)	údaje o osobe zodpovednej za priradenie ratingu;

e)	označenie dlžníkov a expozícií, ktoré zlyhali;

f)	dátum a okolnosti takýchto zlyhaní; a

g)	údaje o PD a realizovaných mierach zlyhania, ktoré sú spojené s ratingovými stupňami a migráciou ratingov;

Úverové inštitúcie, ktoré nepoužívajú vlastné odhady LGD a/alebo konverzných faktorov zhromažďujú a uchovávajú údaje o porovnaniach realizovaných LGD s hodnotami, ako sa uvádza v časti 2 bod 8 a realizovaných konverzných faktorov s hodnotami, ako sa uvádza v časti 3 bod 9.

38.

Úverové inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a/alebo konverzných faktorov, zbierajú a ukladajú:

a)	kompletné histórie údajov o ratingoch facility a odhadoch LGD a konverzných faktorov spojených s každou ratingovou stupnicou;

b)	dátumy priradenia ratingov a uskutočnenia odhadov;

c)	kľúčové údaje a metodiku použitú na určenie ratingov facility a odhadov LGD a konverzného faktora;

d)	osobu, ktorá priradila rating facility, a osobu, ktorá poskytla odhady LGD a konverzného faktora;

e)	údaje o odhadovaných a realizovaných LGD a konverzných faktoroch spojených s každou expozíciou, ktorá zlyhala;

f)	údaje o LGD expozície pred a po vyhodnotení účinkov záruky/alebo kreditného derivátu pre tie úverové inštitúcie, ktoré zohľadňujú účinky zmiernenia kreditného rizika zárukami alebo kreditnými derivátmi pomocou LGD; a

g)	údaje o zložkách straty pre každú expozíciu, ktorá zlyhala.

1.7.2 Retailové expozície

39.

Úverové inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:

a)	údaje použité pri postupe zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín;

b)	údaje o odhadovaných PD, LGD a konverzných faktoroch spojených so stupňami alebo skupinami expozícií;

c)	označenie dlžníkov a expozícií, ktoré zlyhali;

d)	v prípade expozícií, ktoré zlyhali, údaje o stupňoch alebo skupinách, do ktorých bola expozícia zaradená počas roka pred zlyhaním a o realizovaných výsledkoch o LGD a konverzných faktoroch; a

e)	údaje o stratovosti pre kvalifikované revolvingové retailové expozície.

1.8. Stresové testovanie použité pri posúdení kapitálovej primeranosti

40.

Úverová inštitúcia má zavedené vhodné postupy stresového testovania, ktoré slúžia pri posudzovaní jej kapitálovej primeranosti. Stresové testovanie zahŕňa identifikovanie možných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky na expozície voči kreditným rizikám úverovej inštitúcie a posúdenie schopnosti úverovej inštitúcie odolať takýmto zmenám.

41.

Úverová inštitúcia vykonáva pravidelne stresové testovanie kreditného rizika s cieľom posúdiť účinky určitých špecifických podmienok na svoje celkové kapitálové požiadavky na kreditné riziko. Testovanie, ktoré má byť uplatnené, vyberie úverová inštitúcia a podlieha preskúmaniu orgánom dohľadu. Testovanie, ktoré sa má použiť, je zmysluplné a primerane konzervatívne, zohľadňujúc aspoň účinky scenárov miernej recesie. Úverová inštitúcia posúdi migráciu svojich ratingov pri aplikácii scenárov stresového testovania. Portfóliá podliehajúce stresovému testovaniu obsahujú prevažnú väčšinu celkových expozícií úverovej inštitúcie.

42.	Úverové inštitúcie, ktoré uplatňujú zaobchádzanie stanovené v časti 1 bod 4, posudzujú ako súčasť svojho rámca stresového testovania vplyv zhoršenia kreditnej kvality poskytovateľov zabezpečenia, najmä vplyv poskytovateľov zabezpečenia, na ktorých sa nevzťahujú kritériá prípustnosti.

2. KVANTIFIKÁCIA RIZIKA

43.	Pri určovaní rizikových parametrov, ktorým sa priraďujú ratingové stupne alebo skupiny, úverové inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky:

2.1. Definícia zlyhania

44.

Za vznik zlyhania v súvislosti s konkrétnym dlžníkom sa považuje, keď nastane jedna alebo obidve z týchto udalostí:

úverová inštitúcia usúdi, že dlžník pravdepodobne nesplatí svoje kreditné záväzky voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností v plnej výške bez toho, aby úverová inštitúcia urobila úkony, akými je napríklad realizácia zabezpečenia (ak bolo poskytnuté);

b)	dlžník je v omeškaní viac ako 90 dní pri splácaní akéhokoľvek podstatného kreditného záväzku voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností.

V prípade kontokorentov, dni po termíne splatnosti začínajú vtedy, keď dlžník poruší oznámený limit, bol mu oznámený nižší limit než aktuálne zostatky alebo čerpal úver bez povolenia a podkladová hodnota je významná.

Oznámený limit znamená limit, o ktorom bol dlžník upovedomený.

Dni po termíne splatnosti sa v prípade kreditných kariet začínajú v deň splatnosti minimálnej platby.

V prípade retailových expozícií a expozícií voči subjektom verejného sektora (PSE) príslušné orgány stanovia počet dní po termíne splatnosti, ako sa uvádza v bode 48.

V prípade expozícií voči podnikateľskému subjektu môžu príslušné orgány stanoviť počet dní po termíne splatnosti, ako sa uvádza v článku 154 ods. 7.

V prípade retailových expozícií môžu úverové inštitúcie uplatniť túto definíciu zlyhania na úrovni facility.

Vo všetkých prípadoch je expozícia po termíne splatnosti nad prahovou hodnotou vymedzenou príslušnými orgánmi, ktorá odzrkadľuje rozumnú mieru rizika.

45.

Prvky, ktoré sa majú brať ako náznak pravdepodobnosti neplatenia, zahŕňajú:

a)	úverová inštitúcia uvedie kreditný záväzok do nenarastajúceho stavu,

b)	úverová inštitúcia robí úpravu ocenenia vyplývajúcu zo zrejmého výrazného zníženia kreditnej kvality následne po tom, čo úverovej inštitúcii vznikne expozícia,

c)	úverová inštitúcia predá kreditný záväzok s významnou ekonomickou stratou vyplývajúcou z kreditných dôvodov,

úverová inštitúcia súhlasí s núdzovou reštrukturalizáciou kreditného záväzku tam, kde to pravdepodobne vyústi do zníženého finančného záväzku vyvolaného významným odpustením, alebo odkladom platby istiny, úroku alebo (prípadne) poplatkov. Toto zahŕňa v prípade, keď sú akciové expozície posúdené podľa metódy PD/LGD, núdzovú reštrukturalizáciu samotnej akcie,

e)	úverová inštitúcia podala návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka alebo podobný príkaz vo vzťahu ku kreditnému záväzku dlžníka voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností; a

f)	dlžník je v konkurze alebo naňho bol vyhlásený konkurz alebo podobný režim, ak by to znemožnilo alebo oneskorilo splatenie kreditného záväzku voči úverovej inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností.

46.	Úverové inštitúcie, ktoré používajú externé údaje, ktoré nie sú v súlade s definíciou zlyhania, preukážu svojim príslušným orgánom, že na dosiahnutie všeobecnej rovnocennosti s definíciou zlyhania boli vykonané primerané úpravy.

47.

Ak úverová inštitúcia usúdi, že expozícia, ktorá predtým zlyhala, je taká, že žiadny spúšťací faktor zlyhania sa už neuplatňuje, úverová inštitúcia ohodnotí dlžníka alebo facilitu ako by hodnotila expozíciu, ktorá nezlyhala. Ak sa následne aktivuje definícia zlyhania, bude sa to považovať za vznik nového zlyhania.

48.

Pokiaľ ide o retailové expozície a expozície PSE, príslušné orgány každého členského štátu stanovujú presný počet dní po termíne splatnosti, ktoré dodržiavajú všetky úverové inštitúcie v rámci jeho jurisdikcie podľa definície zlyhania uvedenej v bode 44, pre expozície voči zmluvným stranám so sídlom v tomto členskom štáte. Konkrétny počet spadá do lehoty 90–180 dní a môže sa líšiť medzi obchodnými líniami. Pokiaľ ide o expozície voči takýmto zmluvným stranám so sídlom na územiach iných členských štátov, príslušné orgány stanovia počet dní po termíne splatnosti, ktorý nie je vyšší, než počet stanovený príslušným orgánom príslušného členského štátu.

2.2 Celkové požiadavky na odhadovanie

49.

Vlastné odhady úverovej inštitúcie rizikových parametrov PD, LGD, konverzného faktora a EL obsahujú všetky príslušné údaje, informácie a metódy. Odhady sú odvodené na základe historických skúseností ako aj empirického dôkazu, a nie sú založené iba na úsudkoch. Odhady sú hodnoverné a intuitívne a sú založené na podstatných faktoroch príslušných rizikových parametrov. Čím menej údajov úverová inštitúcia má, tým viac je konzervatívna pri svojom odhade.

50.

Úverová inštitúcia má byť schopná poskytnúť rozklad svojich strát, ktoré sa vyskytli z hľadiska frekvencie zlyhania, LGD, konverzného faktora, alebo straty, kde sú použité odhady EL, podľa faktorov, ktoré považuje za faktory príslušných rizikových parametrov. Úverová inštitúcia preukáže, že jej odhady reprezentujú dlhodobú skúsenosť.

51.

Akékoľvek zmeny v praxi poskytovania úverov alebo procese vymáhania počas období pozorovania uvedených v bodoch 66, 71, 82, 86, 93 a 95 sa berú do úvahy. Odhady úverovej inštitúcie odrážajú dôsledky technického pokroku a nových údajov a iných informácií, pokiaľ sú k dispozícii. Úverové inštitúcie revidujú svoje odhady, ak sa vyskytnú nové informácie, no najmenej raz ročne.

52.

Skupina expozícií, ktoré sú zastúpené v údajoch použitých na odhad, štandardy poskytovania úverov použité vtedy, keď boli vygenerované údaje a iné príslušné charakteristiky sú porovnateľné s expozíciami a štandardmi úverovej inštitúcie. Úverová inštitúcia taktiež preukáže, že hospodárske alebo trhové podmienky, ktoré predstavujú základ údajov, zodpovedajú súčasným a predvídateľným podmienkam. Počet expozícií vo vzorke a obdobie údajov použité na kvantifikáciu sú dostatočné na to, aby odhady úverovej inštitúcie boli dôveryhodné, čo sa týka presnosti a spoľahlivosti.

53.

Pokiaľ ide o odkúpené obchodné pohľadávky, odhady odrážajú všetky príslušné informácie dostupné kupujúcej úverovej inštitúcii ohľadne kvality podkladových obchodných pohľadávok vrátane údajov pre podobné skupiny poskytnuté predávajúcim, nakupujúcou úverovou inštitúciou alebo externými zdrojmi. Kupujúca úverová inštitúcia vyhodnotí akékoľvek údaje od predávajúceho, na ktoré sa spolieha.

54.	Úverová inštitúcia pridáva do svojich odhadov istú mieru konzervativizmu, ktorá súvisí s očakávaným rozsahom chýb v odhade. Ak sú metódy a údaje menej uspokojivé a očakávaný rozsah chýb je väčší, miera konzervativizmu je väčšia.

55.	Ak úverové inštitúcie používajú rozdielne odhady na výpočet rizikových váh a na interné účely, zdokumentuje sa to a ich racionálnosť sa preukáže príslušnému orgánu.

56.

Ak môžu úverové inštitúcie preukázať svojim príslušným orgánom, že pre údaje, ktoré boli zhromaždené pred dňom vykonania tejto smernice, boli vykonané primerané úpravy, aby sa dosiahla všeobecná rovnocennosť s definíciami zlyhania alebo straty, príslušné orgány môžu povoliť úverovým inštitúciám určitú flexibilitu pri uplatňovaní požadovaných štandardov na údaje.

57.

Ak úverová inštitúcia používa údaje, ktoré sú združené medzi úverovými inštitúciami, preukáže, že:

a)	ratingové systémy a kritériá ostatných úverových inštitúcií v skupine sú podobné ako jej vlastné;

b)	skupina je reprezentatívna pre portfólio, pre ktoré sa združené údaje používajú; a

c)	združené údaje používa úverová inštitúcia konzistentne po celý čas na svoje odhady.

58.

Ak úverová inštitúcia používa údaje, ktoré sú združené medzi úverovými inštitúciami, je naďalej zodpovedná za integritu svojich ratingových systémov. Úverová inštitúcia preukáže príslušnému orgánu, že má dostatočné interné znalosti o svojich ratingových systémoch vrátane schopnosti účinne monitorovať ratingový proces a vykonávať jeho audit.

2.2.1. Osobitné požiadavky na odhadovanie PD

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

59.	Úverové inštitúcie odhadujú PD pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania.

60.	Pokiaľ ide o odkúpené podnikové pohľadávky, úverové inštitúcie môžu odhadnúť EL pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných realizovaných mier zlyhania.

61.

Ak úverová inštitúcia odvodí dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre odkúpené podnikové pohľadávky z odhadu EL, a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát spĺňa celkové štandardy pre odhadovanie PD a LGD stanovené v tejto časti a výsledok je v súlade s konceptom LGD, ako sa uvádza v bode 73.

62.	Úverové inštitúcie používajú techniky odhadovania PD iba spolu s podpornou analýzou. Úverové inštitúcie uznávajú význam úsudkov pri kombinovaní výsledkov techník a pri vykonávaní úprav kvôli obmedzeniam techník a informácií.

63.

Pokiaľ úverová inštitúcia používa údaje o interných skúsenostiach so zlyhaním na odhadovanie PD, preukáže vo svojej analýze, že odhady sú odrazom štandardov upisovania a akýchkoľvek rozdielov v ratingovom systéme, ktorý vygeneroval údaje a v súčasnom ratingovom systéme. Keď sa zmenili štandardy upisovania alebo ratingové systémy, úverová inštitúcia pridá do svojho odhadu PD väčšiu mieru konzervativizmu.

64.

Pokiaľ úverová inštitúcia začleňuje alebo zaraďuje svoje interné stupne do stupnice použitej ratingovou agentúrou alebo podobnými organizáciami a potom priradí mieru zlyhania pozorovanú pre stupne externej organizácie stupňom úverovej inštitúcie, priradenia sú založené na porovnaní interných ratingových kritérií s kritériami použitými externou organizáciou a na porovnaní interných a externých ratingoch ktorýchkoľvek spoločných dlžníkov. Je potrebné vyhnúť sa odchýlkam alebo nesúladom v metóde zaraďovania alebo v podkladových údajoch. Kritériá externej organizácie, ktoré sú základom pre údaje použité na kvantifikáciu, sú orientované iba na riziko zlyhania a neodrážajú charakteristiky transakcie. Analýza úverovej inštitúcie zahŕňa porovnanie použitých definícií zlyhania na základe požiadaviek uvedených v bodoch 44 až 48. Úverová inštitúcia dokumentuje základ pre zaraďovanie.

65.	Pokiaľ úverová inštitúcia používa štatistické modely predpovedania zlyhania, je povolené odhadovať PD ako jednoduchý priemer odhadov PD pre individuálnych dlžníkov v danom stupni. Úverová inštitúcia, ktorá na tento účel používa modely PD, spĺňa štandardy stanovené v bode 30.

66.

Bez ohľadu na to, či úverová inštitúcia používa externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o jej odhady PD, je dĺžka obdobia použitého historického pozorovania aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Tento bod sa taktiež uplatňuje na prístup PD/LGD na akcie. Členské štáty môžu umožniť úverovým inštitúciám, ktoré nemajú povolenie na využívanie vlastných odhadov LGD alebo konverzných faktorov, aby mali pri implementácii IRB prístupu príslušné údaje pokrývajúce obdobie dvoch rokov. Pokrývané obdobie sa každý rok predĺži o jeden rok až do vtedy, kým príslušné údaje nebudú pokrývať obdobie piatich rokov.

Retailové expozície

67.	Úverové inštitúcie odhadujú PD pomocou ratingového stupňa dlžníka alebo skupiny vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania.

68.	Bez ohľadu na bod 67 môžu byť odhady PD odvodené aj z realizovaných strát a primeraných odhadov LGD.

69.

Úverové inštitúcie považujú interné údaje pre zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín za primárny zdroj informácií pre odhadovanie charakteristík strát. Úverovým inštitúciám je povolené používať externé údaje (vrátane združených údajov) alebo štatistické modely na kvantifikáciu za predpokladu, že je možné preukázať jasnú súvislosť medzi:

a)	procesom úverovej inštitúcie zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín a procesom použitým externým zdrojom údajov; a

b)	interným rizikovým profilom úverovej inštitúcie a zložením externých údajov.

Pokiaľ ide o odkúpené retailové obchodné pohľadávky, úverové inštitúcie môžu použiť externé a interné referenčné údaje. Úverové inštitúcie používajú všetky príslušné zdroje údajov pre porovnanie.

70.

Ak úverová inštitúcia odvodí dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre retail z odhadu celkových strát a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát spĺňa celkové štandardy pre odhadovanie PD a LGD stanovené v tejto časti a výsledok je v súlade s konceptom LGD, ako sa uvádza v bode 73.

71.

Bez ohľadu na to, či úverová inštitúcia používa externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o odhady charakteristík strát, je dĺžka obdobia historického pozorovania, z ktorého vychádza, aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Úverová inštitúcia nemusí pripisovať rovnaký význam historickým údajom, ak dokáže presvedčiť svoj príslušný orgán, že pomocou novších údajov sa lepšie predpovedajú miery straty. Členské štáty môžu umožniť úverovým inštitúciám, aby mali pri implementácii IRB prístupu príslušné údaje pokrývajúce obdobie dvoch rokov. Pokrývané obdobie sa každý rok predĺži o jeden rok až do vtedy, kým príslušné údaje nebudú pokrývať obdobie piatich rokov.

72.	Úverové inštitúcie identifikujú a analyzujú očakávané zmeny rizikových parametrov počas doby životnosti expozícií voči kreditným rizikám (účinky postupného vývoja).

2.2.2. Osobitné požiadavky pre vlastné odhady LGD

73.	Úverové inštitúcie odhadujú LGD pre stupeň facility alebo skupiny na základe priemeru realizovanej LGD pre stupeň facility alebo skupiny pri použití všetkých pozorovaných zlyhaní v rámci zdrojov údajov (zlyhaniami vážený priemer).

74.

Úverové inštitúcie používajú odhady LGD, ktoré prislúchajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Pokiaľ sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované LGD na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, úverové inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov rizikových parametrov pre každý stupeň alebo skupinu s cieľom obmedziť dopad hospodárskeho poklesu na kapitál.

75.	Úverová inštitúcia zváži rozsah akejkoľvek závislosti medzi rizikom dlžníka a kolaterálu alebo poskytovateľa kolaterálu. Prípady, keď existuje významný stupeň závislosti, sa budú riešiť konzervatívnym spôsobom.

76.	Nesúlady mien medzi podkladovým záväzkom a kolaterálom sa riešia konzervatívne v rámci hodnotenia LGD vykonaného úverovou inštitúciou.

77.	Pokiaľ odhady LGD zohľadňujú existenciu kolaterálu, tieto odhady nie sú výlučne založené na odhadovanej trhovej hodnote kolaterálu. Odhady LGD zohľadňujú účinok potenciálnej neschopnosti úverových inštitúcií promptne získať kontrolu nad ich kolaterálom a speňažiť ho.

78.	Pokiaľ odhady LGD berú do úvahy existenciu kolaterálu, musia úverové inštitúcie vytvoriť interné požiadavky na riadenie kolaterálu, právnu istotu a riadenie rizika, ktoré sú vo všeobecnosti konzistentné s požiadavkami uvedenými v prílohe VIII časť2.

79.	Pokiaľ úverová inštitúcia uznáva kolaterál na určovanie hodnoty expozície voči kreditnému riziku zmluvnej strany podľa prílohy III časti 5 alebo 6, žiadna hodnota, pri ktorej sa očakáva, že bude realizovaná z kolaterálu, sa nezohľadní v odhadoch LGD.

80.

Pokiaľ ide o osobitné prípady expozícií, ktoré už sú v stave zlyhania, úverová inštitúcia používa súčet svojich najlepších odhadov očakávanej straty pre každú expozíciu za danej súčasnej hospodárskej situácie a stavu expozície a možností dodatočných neočakávaných strát počas obdobia realizácie náhrad.

81.	Pokiaľ neuhradené poplatky z omeškania boli kapitalizované vo výkaze ziskov a strát úverovej inštitúcie, tieto poplatky sa pridajú do miery expozície a straty úverovej inštitúcie.

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

82.

Odhady LGD sú založené na údajoch za minimálne päť rokov, pričom toto obdobie sa po implementácii každý rok predlžuje o jeden rok dovtedy, kým sa nedosiahne obdobie minimálne siedmych rokov, pre najmenej jeden zdroj údajov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.

Retailové expozície

83.	Bez ohľadu na bod 73 môžu byť odhady LGD odvodené z realizovaných strát a primeraných odhadov PD.

84.	Bez ohľadu na bod 89 môžu úverové inštitúcie zohľadňovať budúce čerpania buď v ich konverzných faktoroch alebo v ich odhadoch LGD.

85.	Pokiaľ ide o odkúpené retailové obchodné pohľadávky, úverové inštitúcie môžu na odhad LGD použiť externé a interné referenčné údaje.

86.

Odhady LGD sú založené na údajoch za minimálne päť rokov. Bez ohľadu na bod 73 úverová inštitúcia nemusí pripisovať rovnaký význam historickým údajom, ak dokáže preukázať svojmu príslušnému orgánu, že pomocou novších údajov sa lepšie predpovedajú miery straty. Členské štáty môžu umožniť úverovým inštitúciám, aby mali pri implementácii IRB prístupu príslušné údaje pokrývajúce obdobie dvoch rokov. Pokrývané obdobie sa každý rok predĺži o jeden rok až do vtedy, kým príslušné údaje nebudú pokrývať obdobie piatich rokov.

2.2.3. Osobitné požiadavky pre vlastné odhady konverzného faktora

87.	Úverové inštitúcie odhadujú konverzné faktory pre každý stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovaných konverzných faktorov pre každý stupeň alebo skupinu facility pri použití všetkých pozorovaných zlyhaní v rámci zdrojov údajov (zlyhaniami vážený priemer).

88.

Úverové inštitúcie používajú odhady konverzného faktora, ktoré prislúchajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Pokiaľ sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované konverzné faktory na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, úverové inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov rizikových parametrov pre každý stupeň alebo skupinu s cieľom obmedziť dopad hospodárskeho poklesu na kapitál.

89.

Odhady konverzných faktorov úverových inštitúcií odrážajú možnosť dodatočných čerpaní zo strany dlžníka do času kým nie je vyvolané zlyhanie a po ňom.

Odhad konverzného faktora zahŕňa väčšiu mieru konzervativizmu tam, kde sa môže odôvodnene očakávať silnejšia pozitívna korelácia medzi frekvenciou zlyhania a veľkosťou konverzného faktora.

90.

Pri vypracovávaní odhadov konverzných faktorov úverové inštitúcie zvážia svoje osobitné politiky a stratégie prijaté vo vzťahu k monitorovaniu účtov a spracovaniu platieb. Úverové inštitúcie taktiež zvážia svoju schopnosť a ochotu predísť ďalším čerpaniam za okolností, ktoré nie sú zlyhaním platieb, ako sú porušenia reštriktívnych klauzúl alebo iné technické zlyhania.

91.	Úverové inštitúcie majú zavedené primerané systémy a postupy na monitorovanie objemu facility, aktuálnych zostatkov pod záväznými úverovými rámcami a zmien v zostatkoch podľa dlžníkov a stupňov. Úverová inštitúcia je schopná monitorovať nesplatené zostatky na dennej báze.

92.	Ak úverové inštitúcie používajú rozdielne odhady konverzných faktorov pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a na vnútorné účely, zdokumentuje sa to a ich odôvodnenosť sa preukáže príslušnému orgánu.

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám

93.

Odhady konverzných faktorov sú založené na údajoch za minimálne päť rokov, pričom toto obdobie sa po implementácii každý rok predlžuje o jeden rok dovtedy, kým sa nedosiahne obdobie minimálne siedmych rokov pre najmenej jeden zdroj údajov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.

Retailové expozície

94.	Bez ohľadu na bod 89 môžu úverové inštitúcie zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich konverzných faktoroch alebo vo svojich odhadoch LGD.

95.

Odhady konverzných faktorov sú založené na údajoch počas minimálne piatich rokov. Bez ohľadu na bod 87 úverová inštitúcia nemusí pripisovať rovnaký význam historickým údajom, ak dokáže preukázať svojmu príslušnému orgánu, že pomocou novších údajov sa lepšie predpovedá čerpanie. Členské štáty môžu umožniť úverovým inštitúciám, aby mali pri implementácii IRB prístupu príslušné údaje pokrývajúce obdobie aspoň dvoch rokov. Pokrývané obdobie sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú pokrývať obdobie piatich rokov.

2.2.4. Minimálne požiadavky na posudzovanie účinku záruk a kreditných derivátov

Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam štátov a centrálnym bankám, kde sa používajú vlastné odhady LGD, a retailové expozície

96.	Požiadavky v bodoch 97 až 104 neplatia pre záruky poskytnuté inštitúciami, ústrednými vládami štátov a centrálnymi bankami, ak úverová inštitúcia dostala súhlas na uplatnenie pravidiel článkov 78 až 83 pre expozície voči takýmto subjektom. V tomto prípade sa uplatňujú požiadavky článkov 90 až 93.

97.	Pokiaľ ide o retailové záruky, tieto požiadavky sa taktiež uplatňujú na zaradenie expozícií do stupňov alebo skupín a na odhadovanie PD.

Prípustní ručitelia a záruky

98.	Úverové inštitúcie majú jasne stanovené kritériá pre typy ručiteľov, ktorých uznávajú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií.

99.	Na uznaných ručiteľov sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako na dlžníkov, ako je stanovené v bodoch 17 až 29.

100.

Záruka je doložená v písomnej forme, nevypovedateľná zo strany ručiteľa, platná až do úplného uspokojenia záväzku (v rozsahu hodnoty a trvania záruky) a právne vymožiteľná voči ručiteľovi v rámci jurisdikcie, v ktorej ručiteľ vlastní aktíva uplatniteľné a vymožiteľné súdnym rozhodnutím. Záruky, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých ručiteľ nemusí byť povinný plniť (podmienené záruky) môžu byť uznané na základe schválenia príslušnými orgánmi. Úverová inštitúcia preukáže, že kritériá zaradenia primerane riešia akékoľvek potenciálne zníženie účinku zmierňovania rizika.

Kritériá upravovania

101.

Úverová inštitúcia má jasne stanovené kritériá pre upravovanie stupňov, skupín alebo odhadov LGD a v prípade retailových a prípustných odkúpených obchodných pohľadávok proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín, s cieľom odrážať dopad záruk na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií. Tieto kritériá spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v bodoch 17 až 29.

102.	Kritériá sú hodnoverné a intuitívne. Riešia schopnosť a ochotu ručiteľa plniť podľa záruky, pravdepodobný termín platieb ručiteľa, stupeň, v ktorom je schopnosť ručiteľa plniť podľa záruky korelovaná so schopnosťou dlžníka splácať, a rozsah, v ktorom zostáva reziduálne riziko voči dlžníkovi.

Kreditné deriváty

103.

Minimálne požiadavky na záruky v tejto časti sa uplatňujú aj na kreditné deriváty, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej zmluvnej strany. Vo vzťahu k nesúladu medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom kreditného derivátu alebo záväzkom použitým na určenie, či vznikla kreditná udalosť, sa uplatňujú požiadavky stanovené v prílohe VIII časti 2 bod 21. Pokiaľ ide o retailové expozície a prípustné odkúpené obchodné pohľadávky, tento bod sa uplatňuje na proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín.

104.	Kritériá riešia štruktúru vyplácania kreditného derivátu a konzervatívne posudzujú jej dopad na úroveň a načasovanie realizácie náhrad. Úverová inštitúcia zváži rozsah, v akom zostávajú iné formy reziduálneho rizika.

2.2.5. Minimálne požiadavky na odkúpené obchodné pohľadávky

Právna istota

105.

Štruktúra facility zabezpečuje, že za všetkých predvídateľných okolností úverová inštitúcia skutočne vlastní a kontroluje všetky hotovostné úhrady z obchodných pohľadávok. Keď dlžník realizuje úhradu priamo predajcovi alebo správcovi, úverová inštitúcia pravidelne overuje, či sú úhrady posielané v plnej výške a v rámci zmluvne dohodnutých podmienok. Správca je subjekt, ktorý riadi skupinu odkúpených obchodných pohľadávok alebo podkladových expozícií voči kreditným rizikám na každodennej báze. Úverové inštitúcie majú postupy na zabezpečenie toho, aby vlastníctvo obchodných pohľadávok a peňažných príjmov bolo chránené proti konkurzným konaniam alebo právnym námietkam, ktoré by mohli podstatne oneskoriť schopnosť veriteľa speňažiť ich alebo previesť obchodné pohľadávky alebo udržať kontrolu nad peňažnými príjmami.

Účinnosť monitorovacích systémov

106.

Úverová inštitúcia monitoruje kvalitu odkúpených obchodných pohľadávok, ako aj finančnú situáciu predajcu a správcu, najmä:

úverová inštitúcia posudzuje koreláciu medzi kvalitou odkúpených obchodných pohľadávok a finančnou situáciou predajcu i správcu, a má zavedené interné politiky a postupy, ktoré poskytnú primerané zabezpečenie na ochranu proti takýmto nepredvídaným udalostiam vrátane priradenia interného rizikového ratingu pre každého predajcu a správcu;

úverová inštitúcia používa jasné a účinné politiky a postupy určenia prípustnosti predajcu a správcu. Úverová inštitúcia alebo jej zástupca vykonávajú pravidelné kontroly predajcov a správcov s cieľom overiť presnosť správ od predajcu alebo správcu, odhaliť podvod alebo operačné nedostatky a overiť kvalitu kreditných politík predajcu a politiky a postupy inkasovania správcu. Výsledky týchto kontrol sa zdokumentujú;

c)	úverová inštitúcia posudzuje charakteristiky skupín odkúpených obchodných pohľadávok vrátane účtov s prekročenými limitmi, históriu predajcových nedoplatkov, stratové pohľadávky a úpravu ocenenia stratových pohľadávok, splátkový kalendár a potenciálne protiúčty;

d)	úverová inštitúcia má účinné politiky a postupy monitorovania koncentrácií voči jednotlivým dlžníkom na agregovanom základe, ako v rámci skupín odkúpených obchodných pohľadávok, tak i naprieč nimi; a

úverová inštitúcia zabezpečí, aby od správcu dostala včas a dostatočne podrobné správy o časovej štruktúre obchodných pohľadávok a zhoršení ich kvality z iných ako kreditných dôvodov s cieľom zabezpečiť súlad s kritériami prípustnosti úverovej inštitúcie a politikami pre poskytnutie prostriedkov, ktoré upravujú odkúpené obchodné pohľadávky, a poskytnúť účinné prostriedky, pomocou ktorých sa monitorujú a potvrdzujú podmienky predajcu týkajúce sa predaja a zhoršenia kvality obchodných pohľadávok.

Účinnosť systémov pre riešenie problémových expozícií (work-out systémy)

107.

Úverová inštitúcia má systémy a postupy na zistenie zhoršenia finančných podmienok predajcu a kvality odkúpených obchodných pohľadávok v počiatočnom štádiu a na proaktívne riešenie vznikajúcich problémov. Úverová inštitúcia má najmä jasné a účinné politiky, postupy a informačné systémy na monitorovanie porušení reštriktívnych klauzúl a jasné a účinné politiky a postupy iniciovania súdnych konaní a riešenia problémových odkúpených obchodných pohľadávok.

Účinnosť systémov na kontrolu kolaterálu, úverovej dostupnosti a hotovosti

108.

Úverová inštitúcia má jasné a účinné politiky a postupy upravujúce kontrolu odkúpených obchodných pohľadávok, úveru a hotovosti. Písomné interné politiky upravujú najmä všetky podstatné prvky programu odkupovania obchodných pohľadávok vrátane mier preddavkov, prípustného kolaterálu, nevyhnutnej dokumentácie, limitov koncentrácie a spôsobu zaobchádzania s peňažnými príjmami. Tieto prvky primerane zohľadnia všetky relevantné a podstatné faktory vrátane finančnej situácie predajcu a správcu, koncentrácií rizík a trendov kvality odkúpených obchodných pohľadávok a okruhu klientov predajcu, a interné systémy zabezpečia, že sa finančné prostriedky poskytujú iba oproti určenému podpornému kolaterálu a dokumentácii.

Súlad s internými politikami a postupmi úverovej inštitúcie

109.

Úverová inštitúcia využíva účinný interný proces posudzovania súladu so všetkými internými politikami a postupmi. Proces zahŕňa pravidelný audit všetkých kritických fáz programu úverovej inštitúcie týkajúceho sa odkúpenia obchodných pohľadávok, overovanie oddelenia právomocí medzi, v prvom rade, hodnotením predajcu a správcu a hodnotením dlžníka a, v druhom rade, medzi hodnotením predajcu a správcu a auditom na mieste predajcu a správcu, a hodnotenie prevádzky back office, s konkrétnym zameraním na kvalifikáciu, skúsenosti, úrovne personálneho obsadenia a podporných automatizovaných systémov.

3. VALIDÁCIA INTERNÝCH ODHADOV

110.

Úverové inštitúcie majú zavedené spoľahlivé systémy validácie presnosti a konzistencie ratingových systémov, procesov a odhadovania všetkých príslušných rizikových parametrov. Úverová inštitúcia preukáže svojmu príslušnému orgánu, že interná validácia jej umožňuje posúdiť výkonnosť interného ratingu a systémov odhadovania rizika konzistentne a zmysluplne.

111.

Úverové inštitúcie pravidelne porovnávajú realizované miery zlyhania s odhadovanými PD pre každý stupeň a tam, kde sa realizované miery zlyhania nachádzajú mimo očakávaného rozsahu pre tento stupeň, úverové inštitúcie osobitne analyzujú dôvody odchýlky. Úverové inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a/alebo konverzných faktorov, taktiež vykonávajú analogickú analýzu týchto odhadov. V takýchto porovnaniach sa používajú historické údaje, ktoré pokrývajú čo najdlhšie obdobie. Úverová inštitúcia dokumentuje metódy a údaje použité v takýchto porovnaniach. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne.

112.

Úverová inštitúcia taktiež používa iné nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s relevantnými externými zdrojmi údajov. Analýza je založená na údajoch, ktoré sú primerané portfóliu, pravidelne aktualizované a pokrývajú príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia úverovej inštitúcie, týkajúce sa výkonnosti jej ratingových systémov, sú založené na čo najdlhšom období.

113.	Metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu sú dlhodobo konzistentné. Zmeny v metódach odhadovania a validácie a v údajoch (zdrojoch údajov a pokrytých obdobiach) sa zdokumentujú.

114.

Úverové inštitúcie majú správne interné štandardy pre situácie, keď sú odchýlky v realizovaných PD, LGD, konverzných faktoroch a celkových stratách, kde sa používa EL z očakávaní, dostatočne významné na to, aby bola platnosť odhadov spochybnená. Tieto štandardy zohľadňujú hospodárske cykly a podobnú systematickú variabilitu v zlyhaniach, ktoré nastali. Keď sú realizované hodnoty naďalej vyššie než očakávané hodnoty, úverové inštitúcie upravujú odhady smerom nahor s cieľom zohľadniť ich zlyhania a straty, ktoré nastali.

4. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PRE AKCIOVÉ EXPOZÍCIE PODĽA PRÍSTUPU INTERNÝCH MODELOV

4.1 Kapitálová požiadavka a kvantifikácia rizika

115.

Na účely výpočtu kapitálových požiadaviek spĺňajú úverové inštitúcie tieto štandardy:

odhad potenciálnej straty je odolný voči nepriaznivým trhovým pohybom súvisiacim s dlhodobým rizikovým profilom konkrétnych podielov úverovej inštitúcie. Údaje použité na to, aby predstavovali rozdelenie príjmov, odrážajú najdlhšie vzorové obdobie, za ktoré sú údaje dostupné a zmysluplné pri predstavovaní rizikového profilu konkrétnych akciových expozícií úverových inštitúcií. Použité údaje sú dostatočné na poskytnutie konzervatívnych, štatisticky hodnoverných a spoľahlivých odhadov straty, ktoré nie sú založené výhradne na subjektívnych alebo expertných úsudkoch. Úverové inštitúcie preukážu príslušným orgánom, že použitý šok poskytuje konzervatívny odhad potenciálnych strát počas príslušného dlhodobého trhového alebo hospodárskeho cyklu. Úverová inštitúcia kombinuje empirickú analýzu dostupných údajov s úpravami založenými na rozličných faktoroch s cieľom dosiahnuť modelové výstupy, ktorými by sa docielil primeraný realizmus a konzervativizmus. Pri zostavovaní modelov „hodnoty v riziku“, ktoré odhadujú potenciálne štvrťročné straty, môžu úverové inštitúcie použiť štvrťročné údaje alebo konvertovať údaje kratšieho časového horizontu na štvrťročný ekvivalent použitím analyticky primeranej metódy podporenej empirickými dôkazmi a pomocou dobre vypracovaného a zdokumentovaného myšlienkového procesu a analýzy. Takýto prístup sa používa po celý čas konzervatívne a konzistentne. Ak sú k dispozícii iba obmedzené príslušné údaje, úverová inštitúcia pridáva primerané miery konzervativizmu;

použité modely sú schopné primerane zachytiť všetky podstatné riziká spojené s výnosmi z akcií vrátane všeobecného trhového rizika i špecifickej rizikovej expozície akciového portfólia úverovej inštitúcie. Interné modely primerane vysvetľujú historickú cenovú variáciu, zachytávajú veľkosť ako aj zmeny v zložení potenciálnych koncentrácií, a sú odolné voči nepriaznivému trhovému prostrediu. Skupina rizikových expozícií, ktoré sú zastúpené v údajoch použitých na odhad je veľmi blízka alebo aspoň porovnateľná s akciovými expozíciami úverovej inštitúcie;

c)	interný model je primeraný pre rizikových profil a zložitosť akciového portfólia úverovej inštitúcie. Ak úverová inštitúcia drží významné podiely, ktorých hodnoty sú svojou podstatou značne nelineárne, interné modely sa navrhujú tak, aby primerane zachytávali riziká spojené s takýmito nástrojmi;

d)	zaraďovanie individuálnych pozícií do proxy radov, trhových indexov a rizikových faktorov je hodnoverné, intuitívne a koncepčne správne;

e)	úverové inštitúcie prostredníctvom empirických analýz preukážu vhodnosť rizikových faktorov vrátane svojej schopnosti kryť všeobecné i špecifické riziko;

f)	odhady volatility výnosov akciových expozícií berú do úvahy príslušné a dostupné údaje, informácie a metódy. Použijú sa nezávisle kontrolované interné údaje alebo údaje z externých zdrojov (vrátane združených údajov); a

g)	je zavedený presný a komplexný program stresového testovania.

4.2 Proces riadenia a kontroly rizík

116.

Vzhľadom na rozvoj a použitie interných modelov na účely kapitálových požiadaviek zavádzajú úverové inštitúcie politiky, postupy a kontroly s cieľom zabezpečiť integritu modelu a modelového procesu. Tieto politiky, postupy a kontroly zahŕňajú:

úplné začlenenie interného modelu do celkových riadiacich informačných systémov úverovej inštitúcie a do riadenia akciového portfólia neobchodnej knihy. Interné modely sú úplne začlenené do infraštruktúry úverovej inštitúcie týkajúcej sa riadenia rizika v prípade, že sa používajú najmä pri meraní a posudzovaní výkonnosti akciového portfólia (vrátane rizikovo upravenej výkonnosti), pri prideľovaní ekonomického kapitálu na akciové expozície a hodnotení celkovej kapitálovej primeranosti a procesu riadenia investícií;

zavedené systémy riadenia, postupy a funkcie kontroly na zabezpečenie periodickej a nezávislej kontroly všetkých prvkov interného modelového procesu vrátane schválenia revízií modelu, preverovania modelových vstupov a revízie výsledkov modelu, ako je priame overenie výpočtu rizika. Tieto kontroly posudzujú presnosť, úplnosť a primeranosť modelových vstupov a výsledkov a zameriavajú sa na hľadanie a obmedzovanie potenciálnych chýb spojených so známymi nedostatkami, ako aj na identifikovanie neznámych nedostatkov modelu. Takéto kontroly môže vykonávať interný nezávislý útvar alebo nezávislá externá tretia strana;

c)	primerané systémy a postupy monitorovania investičných limitov a rizikových expozícií akciových expozícií;

d)	útvary zodpovedné za vypracovanie a aplikáciu modelu sú funkčne nezávislé od útvarov zodpovedných za riadenie individuálnych investícií; a

e)	strany zodpovedné za všetky aspekty modelového procesu sú primerane kvalifikované. Manažment umiestňuje dostatočne kvalifikované a kompetentné zdroje do funkcie, ktorá sa zaoberá modelovaním.

4.3 Validácia a dokumentácia

117.	Úverové inštitúcie majú zavedené spoľahlivé systémy validácie presnosti a konzistencie svojich interných modelov a modelových procesov. Všetky podstatné prvky interných modelov a modelového procesu a validácia sa zdokumentujú.

118.	Úverové inštitúcie používajú proces internej validácie na konzistentné a zmysluplné hodnotenie výkonnosti svojich interných modelov a procesov.

119.	Metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu sú konzistentné v čase. Zmeny v metódach odhadovania a validácie a v údajoch (zdrojoch údajov a aj pokrytých obdobiach) sa zdokumentujú.

120.

Úverové inštitúcie pravidelne porovnávajú skutočné výnosy z akcií (počítané použitím realizovaných a nerealizovaných ziskov a strát) s modelovanými odhadmi. V takýchto porovnaniach sa používajú historické údaje, ktoré pokrývajú čo najdlhšie obdobie. Úverová inštitúcia dokumentuje metódy a údaje použité v takýchto porovnaniach. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne.

121.

Úverové inštitúcie používajú iné nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s príslušnými externými zdrojmi údajov. Analýza je založená na údajoch, ktoré sú primerané portfóliu, pravidelne aktualizované a pokrývajú príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia úverovej inštitúcie, týkajúce sa výkonnosti jej modelov, sú založené na čo najdlhšom období.

122.

Úverové inštitúcie majú správne interné štandardy v situáciách, keď porovnanie skutočných výnosov z akcií s modelovými odhadmi spochybňujú platnosť odhadov alebo modelov ako takých. Tieto štandardy zohľadňujú hospodárske cykly a podobnú systematickú variabilitu výnosov z akcií. Všetky úpravy vykonané v interných modeloch v reakcii na preskúmanie modelu sa zdokumentujú a sú konzistentné so štandardmi preskúmania modelu úverovej inštitúcie.

123.	Interný model a modelový proces sa zdokumentuje vrátane zodpovedností strán zúčastnených na modelovaní, schválenia modelu a procesov kontroly modelu.

5. SPRÁVA, RIADENIE A DOZOR

5.1 Správa a riadenie

124.

Všetky podstatné aspekty procesov ratingu a odhadov schvaľuje riadiaci orgán úverovej inštitúcie opísaný v článku 11 alebo jeho poverený výbor a vrcholový manažment. Tieto strany majú všeobecné znalosti o ratingových systémoch úverovej inštitúcie a podrobné vedomosti o jej súvisiacich správach pre manažment.

125.	Vrcholový manažment poskytuje riadiacemu orgánu opísanému v článku 11 alebo poverenému výboru oznámenie o podstatných zmenách alebo výnimkách zo zavedených politík, ktoré podstatne ovplyvnia fungovanie ratingových systémov úverovej inštitúcie.

126.

Vrcholový manažment má dobré znalosti o návrhu a fungovaní ratingových systémov a operáciách. Vrcholový manažment trvalo zabezpečuje, aby ratingové systémy riadne fungovali. Útvary kontroly kreditného rizika pravidelne informujú vrcholový manažment o výkonnosti ratingového procesu, oblastiach, ktoré potrebujú zlepšenie, a stave úsilia o zlepšenie predtým zistených nedostatkov.

127.

Analýza založená na interných ratingoch profilu kreditného rizika úverovej inštitúcie je nevyhnutnou súčasťou podávania správ o riadení týmto stranám. Správy zahŕňajú aspoň rizikový profil pre každý stupeň, migráciu medzi stupňami, odhad príslušných parametrov pre každý stupeň a porovnanie realizovaných mier zlyhania a v rozsahu, v akom sú používané vlastné odhady realizovanej LGD a realizovaných konverzných faktorov oproti očakávaniam a výsledky stresového testovania. Frekvencie podávania správ závisia od významu a druhu informácií a úrovne príjemcu.

5.2. Kontrola kreditného rizika

128.

Útvar kontroly kreditného rizika je nezávislý od personálnych a riadiacich funkcií zodpovedných za vznik a obnovovanie expozícií a priamo podlieha vrcholovému manažmentu. Útvar je zodpovedný za vypracovanie alebo výber, implementáciu, dozor a výkonnosť ratingových systémov. Pravidelne vypracováva a analyzuje správy o výstupe ratingových systémov.

129.

Oblasti zodpovednosti útvaru(ov) kontroly kreditného rizika zahŕňajú:

a)	testovanie a monitorovanie stupňov a skupín;

b)	vypracovávanie a analýzu súhrnných správ z ratingových systémov úverovej inštitúcie;

c)	postupy implementácie s cieľom overiť, či sa konzistentne používajú definície stupňa a skupiny medzi sektormi a geografickými oblasťami;

d)	preskúmanie a dokumentovanie všetkých zmien v ratingovom procese vrátane dôvodov týkajúcich sa týchto;

e)	preskúmanie ratingových kritérií s cieľom zhodnotiť, či naďalej dokážu predpovedať riziko. Zmeny v ratingovom procese, kritériách alebo individuálnych ratingových parametroch sa zdokumentujú a uchovajú;

f)	aktívnu účasť na vypracovaní alebo výbere, implementácii a validácii modelov použitých v ratingovom procese;

g)	dozor a dohľad nad modelmi použitými v ratingovom procese; a

h)	priebežné preskúmanie a zmeny modelov použitých v ratingovom procese.

130.

Bez ohľadu na bod 129 úverové inštitúcie používajúce združené údaje podľa bodov 57 a 58 môžu tretím stranám zveriť tieto úlohy:

a)	vypracovávanie informácií súvisiacich s testovaním a monitorovaním stupňov a skupín;

b)	vypracovávanie súhrnných správ z ratingových systémov úverovej inštitúcie;

c)	vypracovávanie informácií súvisiacich s preskúmaním ratingových kritérií s cieľom zhodnotiť, či naďalej predpovedajú riziko;

d)	dokumentovanie zmien v ratingovom procese, kritériách alebo individuálnych ratingových parametroch; a

e)	vypracovávanie informácií súvisiacich s priebežným preskúmaním a zmenami modelov použitých v ratingovom procese.

Úverové inštitúcie využívajúce tento bod zabezpečia, aby príslušné orgány mali prístup k všetkým príslušným informáciám od tretej strany, čo je nevyhnutné na kontrolu dodržiavania súladu s minimálnymi požiadavkami a aby príslušné orgány mohli vykonať kontroly na mieste v rovnakom rozsahu, ako v rámci úverovej inštitúcie.

5.3. Interný Audit

131.

Interný audit alebo iný porovnateľný nezávislý útvar auditu preskúmava aspoň raz ročne ratingové systémy úverovej inštitúcie a jej fungovanie vrátane fungovania kreditnej funkcie a odhadov PD, LGD, EL a konverzných faktorov. Oblasti preskúmania zahŕňajú dodržiavanie všetkých uplatniteľných minimálnych požiadaviek.

PRÍLOHA VIII

ZMIERŇOVANIE KREDITNÉHO RIZIKA

ČASŤ 1

Prípustnosť

1.	Táto časť stanovuje prípustné formy zmierňovania kreditného rizika na účely článku 92.

Na účely tejto prílohy:

zabezpečená pôžička je akákoľvek transakcia, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá neobsahuje ustanovenie, ktoré priznáva úverovej inštitúcii právo často dostávať maržu;

transakcia kapitálového trhu je akákoľvek transakcia, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá obsahuje ustanovenie, ktoré priznáva úverovej inštitúcii právo často dostávať maržu.

1. VECNÉ ZABEZPEČENIE

1.1. Vzájomné započítavanie v súvahe

3.	Vzájomné započítavanie vzájomných pohľadávok v súvahe medzi úverovou inštitúciou a jej zmluvnou stranou môže byť uznané za prípustné.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 5 je prípustnosť obmedzená na recipročné pokladničné zostatky medzi úverovou inštitúciou a zmluvnou stranou. Iba úvery a vklady požičiavajúcej úverovej inštitúcie môžu byť predmetom úpravy hodnoty rizikovo vážených expozícií a, prípadne, výšky očakávaných strát ako výsledok dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe.

1.2. Rámcové dohody o započítavaní zahŕňajúce repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu

Pokiaľ ide o úverové inštitúcie zavádzajúce súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa časti 3, účinky bilaterálnych zmlúv o vzájomnom započítavaní, ktoré zahŕňajú repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu so zmluvnou stranou, môžu byť uznané. Bez toho, aby bola dotknutá príloha II k smernici 2006/49/ES, na to, aby boli uznané prijatý kolaterál a vypožičané cenné papiere alebo komodity v rámci takýchto dohôd, musia byť v súlade s požiadavkami prípustnosti pre kolaterál stanovenými v bodoch 7 až 11.

1.3. Kolaterál

Ak sa použitá technika na zmierňovanie kreditného rizika zakladá na práve úverovej inštitúcie speňažiť alebo ponechať si aktíva, prípustnosť závisí od toho, či hodnota rizikovo vážených expozícií a prípadne výška očakávaných strát sú počítané podľa článkov 78 až 83 alebo článkov 84 až 89. Prípustnosť ďalej závisí od toho, či sa používa jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom alebo súhrnná metóda nakladania s finančným kolaterálom podľa časti 3. Vo vzťahu k repo transakciám a transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, prípustnosť tiež závisí od toho, či je transakcia zaznamenaná v neobchodnej knihe alebo obchodnej knihe.

1.3.1. Prípustnosť podľa všetkých prístupov a metód

Podľa všetkých prístupov a metód môžu byť uznané tieto finančné položky ako prípustný kolaterál:

a)	hotovostné prostriedky vložené požičiavajúcou úverovou inštitúciou alebo nástroje hotovostného typu držané touto inštitúciou;

dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami, ktorých cenné papiere majú rating ratingovej agentúry alebo agentúry na podporu exportu, ktorá je uznaná ako prípustná na účely článkov 78 až 83, ktorý bol príslušným orgánom zaradený do 4. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči ústredným vládam štátov a centrálnym bankám podľa článkov 78 až 83;

c)	dlhové cenné papiere emitované inštitúciami, ktorých cenné papiere majú rating prípustnej ratingovej agentúry, ktorý bol príslušným orgánom zaradený do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči úverovým inštitúciám podľa článkov 78 až 83;

d)	dlhové cenné papiere emitované inými subjektmi, ktorých cenné papiere majú rating prípustnej ratingovej agentúry, ktorý bol príslušným orgánom zaradený do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83;

e)	dlhové cenné papiere s krátkodobým ratingom prípustnej ratingovej agentúry, ktorý bol príslušným orgánom zaradený do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy krátkodobých expozícií podľa článkov 78 až 83;

f)	akcie a konvertibilné dlhopisy, ktoré sú zahrnuté v hlavnom indexe; a

zlato.

Na účely písmena b) medzi dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami patria:

(i)	dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorej sú v zmysle článkov 78 až 83 zriadené;

(ii)	dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam štátov v súlade s prílohou VI časť 1 bod 15;

(iii)

dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami, ktorým sa v zmysle článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %; a

(iv)	dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami, ktorým sa v zmysle článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %.

Na účely písmena c) patria medzi dlhové cenné papiere emitované inštitúciami:

(i)	dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi inými než tými, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorej sú v zmysle článkov 78 až 83 zriadené;

(ii)	dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči úverovým inštitúciám v zmysle článkov 78 až 83; a

(iii)

dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami inými než tými, ktorým sa v zmysle článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %.

Dlhové cenné papiere emitované inštitúciami, ktorých cenné papiere nemajú rating prípustnej ratingovej agentúry môžu byť uznané za prípustný kolaterál, ak spĺňajú tieto kritériá:

a)	sú kótované na uznanej burze; a

b)	sa kvalifikujú ako dlh v prvom rade;

všetky ostatné emisie s ratingom emitujúcej inštitúcie s rovnakým poradím vysporiadania majúce rating prípustnej ratingovej agentúry, ktorý bol príslušnými orgánmi zaradený do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči inštitúciám alebo krátkodobých expozícií podľa článkov 78 až 83;

d)	požičiavajúca úverová inštitúcia nemá žiadne informácie, na základe ktorých by mohla predpokladať, že emisia by mala mať nižší rating než ten, ktorý sa uvádza v písmene c); a

e)	úverová inštitúcia môže preukázať príslušným orgánom, že trhová likvidita nástroja je dostatočná na tieto účely.

Podiely v podnikoch kolektívneho investovania môžu byť uznané ako prípustný kolaterál, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	majú denne verejne kótovanú cenu; a

b)	podnik kolektívneho investovania je obmedzený na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na uznanie podľa bodov 7 a 8.

Použitie (alebo potenciálne použitie) derivátových nástrojov podnikom kolektívneho investovania na zaistenie povolených investícií nebráni tomu, aby boli podiely v tomto podniku prípustné.

10.

Vo vzťahu k bodu 7 písm. b) až e), ak má cenný papier dva ratingy prípustných ratingových agentúr, použije sa menej priaznivý rating. V prípadoch, keď má cenný papier viac než dva ratingy prípustných ratingových agentúr, použijú sa dva najpriaznivejšie ratingy. Ak sú dva najpriaznivejšie ratingy rozdielne, použije sa ten z nich, ktorý je menej priaznivý.

1.3.2. Dodatočná prípustnosť podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom

11.

Okrem kolaterálu uvedeného v bodoch 7 až 10, ak úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa časti 3, môžu byť ako prípustný kolaterál uznané tieto finančné položky:

a)	akcie alebo konvertibilné dlhopisy, ktoré nie sú zahrnuté v hlavnom indexe, ale sú obchodované na uznanej burze; a

podiely v podnikoch kolektívneho investovania, ak sú splnené tieto podmienky:

(i)	majú denne verejne kótovanú cenu; a

(ii)	podnik kolektívneho investovania je obmedzený na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na uznanie podľa bodu 7 a 8 a položiek uvedených v písmene a) tohto bodu.

1.3.3. Dodatočná prípustnosť na výpočty podľa článkov 84 až 89

12.	Okrem kolaterálu stanoveného vyššie sa uplatňujú ustanovenia bodov 13 až 22, ak úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu stanoveného v článkoch 84 až 89.

a) Kolaterál vo forme nehnuteľnosti

13.

Obytná nehnuteľnosť, ktorú jej vlastník alebo v prípade osobných investičných spoločností konečný vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, a nehnuteľnosť určená na podnikanie t. j. kancelárske priestory a iné priestory určené na podnikanie môžu byť uznané ako prípustný kolaterál, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	hodnota nehnuteľnosti významne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Táto požiadavka nevylučuje situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory; a

b)	riziko dlžníka významne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale skôr od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov. Splatenie facility tak nie je významne závislé od peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál.

14.

Úverové inštitúcie môžu taktiež uznať ako prípustný kolaterál podiely vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom z roku 1991 o bytovom podniku alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi, pokiaľ ide o obytnú nehnuteľnosť, ktorú jej vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, ako kolaterál vo forme obytnej nehnuteľnosti za predpokladu, že sú splnené uvedené podmienky.

15.

Príslušné orgány môžu tiež úverovým inštitúciám povoliť uznať ako prípustný kolaterál podiely vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom z roku 1991 o bytovom podniku alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi ako kolaterál vo forme nehnuteľnosti určenej na podnikanie za predpokladu, že sú splnené uvedené podmienky.

16.

Príslušné orgány môžu upustiť od požiadavky, aby ich úverové inštitúcie spĺňali podmienku uvedenú v bode 13 písm. b) pre expozície zabezpečené kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území tohto členského štátu, ak príslušné orgány majú dôkaz, že príslušný trh je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný s mierami strát, ktoré sú dostatočne nízke, aby odôvodnili takéto opatrenie. Toto nebráni príslušným orgánom členského štátu, ktorý nepristúpil k tomuto upusteniu, aby uznali ako prípustný obytnú nehnuteľnosť, ktorá je uznaná ako prípustná v inom členskom štáte v zmysle tohto upustenia. Členské štáty zverejnia využitie tejto možnosti.

17.

Príslušné orgány členských štátov môžu upustiť od požiadavky, aby ich úverové inštitúcie spĺňali podmienku uvedenú v bode 13 písm. b) pre nehnuteľnosti určené na podnikanie nachádzajúce sa na území tohto členského štátu, ak príslušné orgány majú dôkaz, že príslušný trh je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný a že miery strát, ktoré pochádzajú z úverov zabezpečených nehnuteľnosťami určenými na podnikanie, spĺňajú tieto podmienky:

straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie do výšky 50 % trhovej hodnoty (alebo, ak je to možné a v prípade nižšej hodnoty, 60 % hodnoty pre hypotekárne úverovanie) nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku; a

b)	celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie nepresahujú 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľností určených na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku.

18.	Ak v danom roku nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, prípustnosť využívať toto zaobchádzanie zanikne, až pokiaľ nebudú splnené podmienky v nasledujúcom roku.

19.	Príslušné orgány členského štátu môžu uznať ako prípustný kolaterál nehnuteľnosť určenú na podnikanie, ktorá je uznaná ako prípustný kolaterál v inom členskom štáte na základe upustenia od požiadavky podľa bodu 17.

b) Obchodné pohľadávky

20.

Príslušné orgány môžu uznať ako prípustný kolaterál obchodné pohľadávky súvisiace s obchodnou transakciou alebo transakciami s pôvodnou splatnosťou menšou alebo rovnou jednému roku. Prípustné obchodné pohľadávky nezahŕňajú tie, ktoré sú spojené so sekuritizáciami, sub-participáciami alebo kreditnými derivátmi alebo dlžnými sumami pridružených spoločností.

c) Ostatné nefinančné kolaterály

21.

Príslušné orgány môžu uznať ako prípustný kolaterál nefinančné položky iného druhu ako sú druhy uvedené v bodoch 13 až 19, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	existencia likvidných trhov na odpredaj kolaterálu rýchlym a ekonomicky účinným spôsobom; a

b)	existencia dobre etablovaných, verejne prístupných trhových cien pre kolaterál. Úverová inštitúcia musí byť schopná preukázať, že neexistuje dôkaz o tom, že čisté ceny, ktoré prijíma pri realizácii kolaterálu sa výrazne odlišujú od týchto trhových cien.

d) Leasing

22.	Pokiaľ v časti 3 bod 72 nie je stanovené inak, v prípadoch, ak sú splnené požiadavky stanovené v časti 2 bod 11, sa s expozíciami vyplývajúcimi z transakcií, v rámci ktorých úverová inštitúcia prenajíma majetok tretej strane, zaobchádza rovnako ako s úvermi krytými druhom prenajímaného majetku.

1.4. Iné vecné zabezpečenie

1.4.1. Hotovostné prostriedky vložené alebo nástroje hotovostného typu v držbe tretej strany, ktorá je inštitúciou.

23.	Hotovostné prostriedky vložené alebo nástroje hotovostného typu v držbe tretej strany, ktorá je inštitúciou na základe inej dohody ako dohoda o úschove a založené v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie môžu byť uznané ako prípustné zabezpečenie.

1.4.2. Životné poistky založené v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie

24.	Životné poistky založené v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie môžu byť uznané ako prípustné zabezpečenie.

1.4.3. Nástroje inštitúcie odkúpené späť na požiadanie

25.	Nástroje emitované treťou stranou, ktorá je inštitúciou, ktoré na požiadanie táto inštitúcia odkúpi späť, môžu byť uznané ako prípustné zabezpečenie.

2. OSOBNÉ ZABEZPEČENIE

2.1. Prípustnosť poskytovateľov zabezpečenia podľa všetkých prístupov

26.

Tieto strany môžu byť uznané za prípustných poskytovateľov osobného zabezpečenia:

a)	ústredné vlády štátov a centrálne banky;

b)	regionálne vlády alebo miestne orgány;

c)	multilaterálne rozvojové banky;

d)	medzinárodné organizácie, expozíciám voči ktorým sa podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %;

e)	subjekty verejného sektora, s pohľadávkami voči ktorým zaobchádzajú príslušné orgány ako s pohľadávkami voči inštitúciám alebo ústredným vládam štátov podľa článkov 78 až 83;

f)	inštitúcie; a

ostatné podnikateľské subjekty vrátane materských, dcérskych a pridružených podnikateľských subjektov úverovej inštitúcie, ktoré:

(i)	majú rating uznanej ratingovej agentúry, ktorý bol príslušnými orgánmi, zaradený do 2. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83; a

(ii)

v prípade úverových inštitúcií počítajúcich hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa článkov 84 až 89 nemajú rating uznanej ratingovej agentúry a sú interne ohodnotené ratingom ako majúce PD rovnú tej, ktorá je spojená s ratingmi ratingových agentúr, ktoré príslušné orgány zaradili do 2. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83.

27.	Ak sa hodnoty rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát počítajú podľa článkov 84 až 89, musí byť ručiteľ, aby bol prípustný, interne ohodnotený úverovou inštitúciou ratingom v súlade ustanoveniami prílohy VII časťou 4.

28.

Odchylne od bodu 26, členské štáty môžu tiež uznať ako prípustných poskytovateľov osobného zabezpečenia iné finančné inštitúcie, ktorým bolo udelené príslušnými orgánmi povolenie a nad ktorými vykonávajú dohľad príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za vydávanie povolení a dohľad nad úverovými inštitúciami a ktoré podliehajú požiadavkám na obozretné podnikanie, ktoré sú rovnocenné tým, ktoré sa uplatňujú na úverové inštitúcie.

2.2. Prípustnosť poskytovateľov zabezpečenia pre IRB prístup, ktorí sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v prílohe VII časť 1 bod 4.

29.

Inštitúcie, poisťovne a zaisťovne a agentúry na podporu exportu, ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky, sa môžu uznať ako prípustní poskytovatelia osobného zabezpečenia, ktorí sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v prílohe VII časť 1 bod 4:

—	poskytovateľ zabezpečenia má dostatočnú odbornosť pre poskytovanie osobného zabezpečenia;

—

poskytovateľ zabezpečenia podlieha regulácii rovnakým spôsobom, ako stanovujú pravidlá v tejto smernici, alebo mal v čase poskytnutia zabezpečenia rating od uznanej ratingovej agentúry, ktorý príslušné orgány zaradili do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie, podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83;

—

poskytovateľ zabezpečenia mal v čase poskytnutia zabezpečenia alebo počas akéhokoľvek obdobia potom interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou ako je tá, ktorá sa spája s 2. stupňom kreditnej kvality alebo vyšším, podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83; a

—	poskytovateľ má interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou ako je tá, ktorá sa spája s 3. stupňom kreditnej kvality alebo vyšším, podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83.

Na účely tohto bodu nebudú zabezpečeniu poskytnutému agentúrou na podporu exportu plynúť žiadne výhody z výslovnej dodatočnej záruky ústrednej vlády štátu.

3. DRUHY KREDITNÝCH DERIVÁTOV

30.

Tieto druhy kreditných derivátov a nástroje, ktoré sa môžu skladať z takýchto kreditných derivátov, alebo ktoré sú podobne ekonomicky účinné, môžu byť uznané ako prípustné:

a)	swapy na kreditné zlyhanie;

b)	swapy na celkový výnos; a

c)	dlhové nástroje viazané na kredit v rozsahu ich hotovostného krytia.

31.

Ak úverová inštitúcia kupuje zabezpečenie prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva súvisiace zhoršenie v hodnote aktíva, ktoré je zabezpečené (buď zníženiami reálnej ceny alebo navýšením zdrojov), zabezpečenie nie je uznané ako prípustné.

3.1. Interné zaistenia

32.

Ak úverová inštitúcia vykonáva interné zaistenie použitím kreditného derivátu, t. j. zaisťuje kreditné riziko expozície v neobchodnej knihe s kreditným derivátom zaznamenaným v obchodnej knihe s cieľom, aby bolo zabezpečenie uznané ako prípustné na účely tejto prílohy, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa presunie na tretiu stranu alebo strany. Za takýchto okolností, na základe súladu takéhoto presunu s požiadavkami na uznanie zmiernenia kreditného rizika stanovenými v tejto prílohe, sa uplatňujú pravidlá stanovené v častiach 3 až 6 pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát, ak je získané osobné zabezpečenie.

ČASŤ 2

Minimálne požiadavky

1.	Úverová inštitúcia musí príslušným orgánom preukázať, že má primerané procesy riadenia rizika na kontrolu tých rizík, ktorým môže byť úverová inštitúcia vystavená v dôsledku vykonávania postupov zmierňovania kreditného rizika.

Bez ohľadu na existenciu zmiernenia kreditného rizika, ktoré bolo vzaté do úvahy na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát, úverové inštitúcie naďalej vykonávajú úplné hodnotenie kreditného rizika podkladovej expozície a sú schopné preukázať príslušným orgánom splnenie tejto požiadavky. V prípade repo transakcií a/alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít sa podkladová expozícia iba na účely tohto bodu považuje za čistú hodnotu expozície.

1. VECNÉ ZABEZPEČENIE

1.1. Dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe (iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu).

Pokiaľ ide o dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu, ktoré majú byť uznané na účely článkov 90 až 93, musia byť splnené tieto podmienky:

a)	musia byť právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo konkurzu zmluvnej strany;

b)	úverová inštitúcia musí byť schopná kedykoľvek určiť tie aktíva a pasíva, ktoré sú predmetom dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe;

c)	úverová inštitúcia musí monitorovať a kontrolovať riziká spojené so zrušením zabezpečenia; a

d)	úverová inštitúcia musí monitorovať a kontrolovať príslušné expozície na čistom základe.

1.2. Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu

Pokiaľ ide o rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu, ktoré majú byť uznané na účely článkov 90 až 93:

a)	musia byť právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, a to aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti zmluvnej strany;

b)	udeľujú strane, ktorá nezlyhala, právo včas zrušiť a uzavrieť všetky transakcie podľa dohody v prípade zlyhania, a to aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti zmluvnej strany; a

c)	zabezpečujú vzájomné započítavanie ziskov a strát z transakcií uzavretých podľa rámcovej dohody tak, že jediná čistá suma tvorí pohľadávku jednej strany voči druhej.

5.	Naviac musia byť splnené minimálne požiadavky na uznanie finančného kolaterálu podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom stanovenej v bode 6.

1.3. Finančný kolaterál

1.3.1. Minimálne požiadavky na uznanie finančného kolaterálu podľa všetkých prístupov a metód

Na uznanie finančného kolaterálu a zlata musia byť splnené tieto podmienky:

Nízka korelácia

Kreditná kvalita dlžníka a hodnota kolaterálu nesmú mať významnú pozitívnu koreláciu.

Cenné papiere emitované dlžníkom alebo akýmkoľvek subjektom zo skupiny prepojenej s dlžníkom nie sú prípustné. Napriek tomu sa kryté dlhopisy emitované dlžníkom, na ktoré sa vzťahuje príloha VI časť 1 body 68 až 70, môžu uznať ako prípustné, ak boli poskytnuté ako kolaterál pre repo transakcie za predpokladu, že sú splnené podmienky prvého odseku tohto písmena.

Právna istota

Úverové inštitúcie plnia akékoľvek zmluvné a zákonné požiadavky vo vzťahu k, a prijmú všetky kroky potrebné na zaistenie, vymožiteľnosti dohôd o kolateráloch podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich záujmy z kolaterálu.

Úverové inštitúcie vykonávajú dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolateráloch vo všetkých príslušných jurisdikciách. Opätovne vykonajú takéto preskúmanie vtedy, keď bude nevyhnutné zabezpečiť pokračujúcu vymožiteľnosť.

Operačné požiadavky

Dohody o kolateráloch sú riadne zdokumentované spolu so zrozumiteľným a spoľahlivým postupom pre včasnú realizáciu kolaterálu.

Úverové inštitúcie využívajú spoľahlivé postupy a procesy kontroly rizík vyplývajúcich z použitia kolaterálu vrátane rizík neúspešného alebo zníženého zabezpečenia, rizík oceňovania, rizík spojených so zrušením zabezpečenia, rizika koncentrácie vyplývajúceho z použitia kolaterálu a v súvislosti s celkovým rizikovým profilom úverovej inštitúcie.

Úverová inštitúcia má zdokumentované politiky a postupy týkajúce sa druhu a výšky akceptovaného kolaterálu.

Úverové inštitúcie počítajú trhovú hodnotu kolaterálu a preceňujú ho zodpovedajúcim spôsobom s minimálnou frekvenciou raz za šesť mesiacov a vždy, keď má úverová inštitúcia dôvod domnievať sa, že nastal výrazný pokles jeho trhovej hodnoty.

Ak je kolaterál držaný treťou stranou, musí úverová inštitúcia prijať odôvodnené kroky, aby zabezpečila, že tretia strana oddeľuje kolaterál od svojich vlastných aktív.

1.3.2. Dodatočné minimálne požiadavky na uznanie finančného kolaterálu podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom

7.	Okrem požiadaviek stanovených v bode 6, na uznanie finančného kolaterálu podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom musí byť zostatková splatnosť zabezpečenia aspoň taká dlhá ako je zostatková splatnosť expozície.

1.4. Minimálne požiadavky na uznanie kolaterálu vo forme nehnuteľnosti

Na uznanie kolaterálu vo forme nehnuteľnosti musia byť splnené tieto podmienky:

Právna istota

Hypotéka alebo záložné právo sú vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú relevantné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a hypotéka alebo záložné právo sú riadne a včas registrované. Dohody odrážajú dokonalé záložné právo (t.j. všetky právne požiadavky na zriadenie zábezpeky boli splnené). Dohoda o zabezpečení a právny postup, ktorý je jej základom, umožňujú úverovej inštitúcii realizovať hodnotu zabezpečenia v prijateľnej časovej lehote.

Monitorovanie hodnoty majetku

Hodnota majetku sa monitoruje často a aspoň raz ročne v prípade nehnuteľností určených na podnikanie a raz za tri roky v prípade obytných nehnuteľností. Častejšie monitorovanie sa vykonáva vtedy, keď dochádza k podstatným zmenám trhových podmienok. Na monitorovanie hodnoty majetku a identifikáciu majetku, ktorý je potrebné preceniť, sa môžu použiť štatistické metódy. Oceňovanie majetku preskúma nezávislý oceňovateľ, ak informácie naznačujú, že hodnota majetku mohla v porovnaní so všeobecnými trhovými cenami podstatne klesnúť. Pokiaľ ide o úvery presahujúce 3 milióny EUR alebo 5 % vlastných zdrojov úverovej inštitúcie, oceňovanie majetku preskúma nezávislý oceňovateľ najmenej každé tri roky.

Nezávislý oceňovateľ je osoba, ktorá má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti s vykonávaním oceňovania a ktorá je nezávislá od procesu rozhodovania o poskytnutí úveru.

c)	Dokumentácia Druhy obytnej nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti určenej na podnikanie akceptované úverovou inštitúciou a jej politiky poskytovania úverov v tejto súvislosti sú jasne zdokumentované.

d)	Poistenie Úverová inštitúcia má postupy monitorovania, či majetok prijatý ako zabezpečenie je primerane poistený proti poškodeniu.

1.5. Minimálne požiadavky na uznanie obchodných pohľadávok ako kolaterálu

Na uznanie obchodných pohľadávok ako kolaterálu musia byť splnené tieto podmienky:

Právna istota

(i)	právny mechanizmus, na základe ktorého sa poskytuje kolaterál, je spoľahlivý a účinný a zabezpečuje jednoznačné právo veriteľa na príjem z kolaterálu;

(ii)

úverové inštitúcie musia prijať všetky kroky potrebné na splnenie miestnych požiadaviek súvisiacich s vymožiteľnosťou záujmov z kolaterálu. Existuje rámec, ktorý umožňuje veriteľovi mať pohľadávku s najvyššou prioritou z kolaterálu podľa národnej voľby s cieľom umožniť, aby boli takéto pohľadávky zahrnuté do pohľadávok prednostných veriteľov stanovených v právnych alebo vykonávacích predpisoch;

(iii)

úverové inštitúcie vykonali dostatočné preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolateráloch vo všetkých príslušných jurisdikciách; a

(iv)

dohody o kolateráloch musia byť riadne zdokumentované a musia obsahovať zrozumiteľný a spoľahlivý postup pre včasné prevzatie kolaterálu. Postupy úverových inštitúcií zabezpečujú dodržiavanie akýchkoľvek právnych podmienok potrebných na vyhlásenie zlyhania dlžníka a včasné prevzatie kolaterálu. V prípade finančnej núdze alebo zlyhania dlžníka má úverová inštitúcia právomoc predať alebo postúpiť obchodné pohľadávky iným stranám bez súhlasu dlžníkov obchodných pohľadávok.

Riadenie rizika

(i)

úverová inštitúcia musí mať správny proces určovania kreditného rizika spojeného s obchodnými pohľadávkami. Takýto proces zahŕňa, okrem iného, analýzu obchodnej činnosti a hospodárskeho odvetvia dlžníka a druhov klientov, s ktorými dlžník obchoduje. Ak sa pri zisťovaní kreditného rizika klientov úverová inštitúcia spolieha na dlžníka, musí preskúmať kreditné postupy dlžníka s cieľom zistiť ich spoľahlivosť a dôveryhodnosť;

(ii)

marža medzi objemom expozície a hodnotou obchodných pohľadávok musí odrážať všetky primerané faktory vrátane nákladov na prevzatie, koncentrácie v rámci skupiny obchodných pohľadávok založených individuálnym dlžníkom a potenciálnej koncentrácie rizika v rámci celkových expozícií úverovej inštitúcie okrem tej, ktorá je kontrolovaná všeobecnou metodikou úverovej inštitúcie. Úverová inštitúcia musí uskutočňovať neustále monitorovanie primerané obchodným pohľadávkam. Naviac sa pravidelne preskúmava dodržiavanie reštriktívnych klauzúl v úverových zmluvách, environmentálnych obmedzení a iných právnych požiadaviek;

(iii)

obchodné pohľadávky založené dlžníkom sa diverzifikujú a nie sú neprimerane korelované s dlžníkom. Ak existuje podstatná pozitívna korelácia, pri stanovovaní marží pre kolaterálovú skupinu ako celok sa berie do úvahy sprievodné riziko;

(iv)	obchodné pohľadávky od pridružených spoločností dlžníka (vrátane dcérskych spoločností a zamestnancov) nie sú uznané za zmierňujúce riziko; a

(v)	úverová inštitúcia používa zdokumentovaný proces inkasovania platieb za obchodné pohľadávky v núdzových situáciách. Je zavedený predpísaný mechanizmus na inkasovanie aj keď úverová inštitúcia zvyčajne vyžaduje splatenie od dlžníka.

1.6. Minimálne požiadavky na uznanie ostatných nefinančných kolaterálov

10.

Na uznanie ostatných nefinančných kolaterálov musia byť splnené tieto podmienky:

a)	dohoda o kolaterále je právne účinná a vymožiteľná v každej príslušnej jurisdikcii a umožňuje úverovej inštitúcii realizovať hodnotu majetku v prijateľnej časovej lehote;

b)	s jedinou výnimkou prípustných prednostných pohľadávok uvedených v bode 9 písm. a) bode (ii), sú prípustné iba prednostné záložné právo na kolaterál alebo požiadavky na kolaterál. Úverová inštitúcia má prednosť pred všetkými ostatnými veriteľmi na realizované výnosy z kolaterálu;

c)	hodnota majetku sa monitoruje často a aspoň raz ročne. Častejšie monitorovanie sa vyžaduje vtedy, keď dochádza k podstatným zmenám trhových podmienok;

d)	úverová zmluva obsahuje podrobný opis kolaterálu a podrobné upresnenia spôsobu a frekvencie preceňovania;

e)	druhy nefinančných kolaterálov akceptovaných úverovou inštitúciou a politiky a postupy v súvislosti s primeranou hodnotou každého druhu kolaterálu vo vzťahu k hodnote expozície sú jasne zdokumentované v interných kreditných politikách a postupoch prístupných preskúmaniu;

kreditné politiky úverovej inštitúcie týkajúce sa štruktúry transakcie sa zaoberajú primeranými požiadavkami na kolaterál vo vzťahu k hodnote expozície, schopnosti jednoducho speňažiť kolaterál, schopnosti objektívne určiť cenu alebo trhovú hodnotu, frekvencii, s ktorou môže byť hodnota bez problémov získaná (vrátane odborného posúdenia alebo ocenenia) a volatilite alebo proxy hodnote volatility hodnoty kolaterálu;

g)	počiatočné oceňovanie ako aj preceňovanie v plnom rozsahu zohľadňujú každé zhoršenie kvality alebo zastarávanie kolaterálu. Pri oceňovaní a preceňovaní treba zvláštnu pozornosť venovať dôsledku plynutia času pri kolaterále podliehajúcom móde a času;

h)	úverová inštitúcia musí mať právo fyzicky skontrolovať majetok. Používa politiky a postupy, ktoré sa zaoberajú jej uplatňovaním práva na fyzickú kontrolu; a

i)	úverová inštitúcia musí mať postupy monitorovania, či majetok prijatý ako zabezpečenie je primerane poistený proti škodám.

1.7. Minimálne požiadavky na zaobchádzanie s leasingovými expozíciami ako so zabezpečenými kolaterálom

11.

Pre zaobchádzanie s expozíciami vyplývajúcimi z leasingových transakcií ako so zabezpečenými kolaterálom podľa druhu prenajatého majetku, musia byť splnené tieto podmienky:

a)	podmienky stanovené v bode 8 prípadne 10 pre uznanie druhu prenajímaného majetku ako kolaterálu sú splnené;

b)	zo strany prenajímateľa je zabezpečené spoľahlivé riadenie rizika s ohľadom na účel, za akým je majetok prenajatý, jeho vek, plánovanú dobu používania, vrátane primeraného monitorovania hodnoty zabezpečenia;

c)	existuje spoľahlivý právny rámec stanovujúci zákonné vlastníctvo majetku prenajímateľom a jeho schopnosť včas uplatňovať svoje vlastnícke práva; a

d)	pokiaľ tak nebolo stanovené pri výpočte výšky LGD, rozdiel medzi hodnotou neumorenej hodnoty a trhovou hodnotou zabezpečenia nesmie byť v takej výške, aby nadhodnocoval výšku zmiernenia kreditného rizika priraďovaného k prenajímanému majetku.

1.8. Minimálne požiadavky na uznanie iného vecného zabezpečenia

1.8.1. Hotovostné prostriedky vložené alebo nástroje hotovostného typu v držbe tretej strany, ktorá je inštitúciou

12.

Pre prípustnosť na zaobchádzanie stanovené v časti 3 bod 79 musí zabezpečenie uvedené v časti 1 bod 23 spĺňať tieto podmienky:

a)	pohľadávka dlžníka voči tretej strane, ktorá je inštitúciou, je otvorene založená v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie alebo postúpená požičiavajúcej úverovej inštitúcii a takéto záložné právo alebo postúpenie je právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách;

b)	tretej strane, ktorá je inštitúciou, je vznik záložného práva alebo postúpenie oznámené;

c)	na základe oznámenia môže tretia strana, ktorá je inštitúciou, uskutočniť platby výhradne požičiavajúcej úverovej inštitúcii alebo iným stranám so súhlasom požičiavajúcej úverovej inštitúcie; a

d)	záložné právo alebo postúpenie je bezpodmienečné a neodvolateľné.

1.8.2. Životné poistky založené v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie

13.

Pre uznanie životných poistiek založených v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie musia byť splnené tieto podmienky:

a)	spoločnosť poskytujúca životné poistenie môže byť uznaná ako prípustný poskytovateľ osobného zabezpečenia v zmysle časti 1 bod 26;

b)	životná poistka je otvorene založená v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie alebo postúpená požičiavajúcej úverovej inštitúcii;

c)	spoločnosti poskytujúcej životné poistenie je záložné právo alebo postúpenie oznámené a na základe toho nemôže uhradiť sumy splatné podľa zmluvy bez súhlasu požičiavajúcej úverovej inštitúcie;

d)	deklarovanú návratnú kúpnu hodnotu poistnej zmluvy nemožno znížiť;

e)	v prípade zlyhania dlžníka má požičiavajúca úverová inštitúcia právo zrušiť poistnú zmluvu a včas dostať návratnú kúpnu hodnotu;

f)	požičiavajúca úverová inštitúcia je informovaná o každej neuhradenej čiastke splatnej podľa poistnej zmluvy zo strany poistenca;

zabezpečenie musí byť poskytnuté na obdobie splatnosti úveru. Pokiaľ to nie je možné, pretože poistný vzťah končí pred uplynutím platnosti úverového vzťahu, úverová inštitúcia musí zabezpečiť, aby hodnota plynúca z poistnej zmluvy do konca platnosti úverovej zmluvy slúžila úverovej inštitúcii ako zabezpečenie; a

h)	záložné právo alebo postúpenie musia byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú relevantné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

2. OSOBNÉ ZABEZPEČENIE A DLHOVÉ NÁSTROJE VIAZANÉ NA KREDIT

2.1. Spoločné požiadavky pre záruky a kreditné deriváty

14.

Pokiaľ bod 16 neustanovuje inak, pre uznanie zabezpečenia plynúceho zo záruky alebo kreditného derivátu musia byť splnené tieto podmienky:

a)	zabezpečenie je priame;

b)	rozsah zabezpečenia je jasne definovaný a nesporný;

zmluva o zabezpečení neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorého plnenie je mimo priamej kontroly veriteľa a ktoré by:

(i)	umožňovalo poskytovateľovi zabezpečenia jednostranne zrušiť zabezpečenie;

(ii)	zvyšovalo skutočné náklady na zabezpečenie v dôsledku zhoršujúcej sa kreditnej kvality zabezpečenej expozície;

(iii)

mohlo chrániť poskytovateľa zabezpečenia pred povinnosťou včasného vyplatenia v prípade, že pôvodný dlžník neuhradí ktorúkoľvek splatnú čiastku; alebo

(iv)	mohlo umožniť, aby splatnosť zabezpečenia bola zo strany poskytovateľa zabezpečenia skrátená; a

d)	zabezpečenie je právne účinné a vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú relevantné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

2.1.1. Operačné požiadavky

15.

Úverová inštitúcia ubezpečí príslušný orgán, že má zavedené systémy riadenia potenciálnej koncentrácie rizika vyplývajúceho z jej využívania záruk a kreditných derivátov. Úverová inštitúcia musí byť schopná preukázať, akým spôsobom je jej stratégia vo vzťahu k využívaniu kreditných derivátov a záruk prepojená s riadením jej celkového rizikového profilu.

2.2. Dodatočné záruky štátu a ostatného verejného sektora

16.

Ak je expozícia zabezpečená zárukou, ktorá je dodatočne zaručená ústrednou vládou štátu alebo centrálnou bankou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora, pohľadávky, voči ktorým sa posudzujú ako pohľadávky voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorého sú zriadené v zmysle článkov 78 až 83, alebo multilaterálnou rozvojovou bankou, ktorým sa v zmysle alebo podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %, alebo subjektu verejného sektora, pohľadávky voči ktorému sa v zmysle článkov 78 až 83 posudzujú ako pohľadávky voči úverovým inštitúciám, s takou expozíciou môže zaobchádzať ako so zabezpečenou zárukou poskytnutou daným subjektom za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	dodatočná záruka pokrýva všetky prvky kreditného rizika pohľadávky;

b)	pôvodná záruka aj dodatočná záruka spĺňajú požiadavky na záruky stanovené v bodoch 14, 15 a 18 s výnimkou toho, že dodatočná záruka nemusí byť priama; a

c)	príslušný orgán sa ubezpečil, že krytie je spoľahlivé a že nič v historických záznamoch nenasvedčuje tomu, že krytie dodatočnej záruky nie je skutočne rovnocenné krytiu priamej záruky poskytnutej daným subjektom.

17.	Zaobchádzanie stanovené v bode 16 sa uplatňuje aj pre expozíciu, ktorá nie je dodatočne zaručená subjektmi uvedenými v danom bode za predpokladu, že dodatočná záruka expozície je sama priamo zaručená jedným z uvedených subjektov a sú splnené podmienky uvedené v danom bode 16.

2.3. Dodatočné požiadavky na záruky

18.

Pre uznanie záruky musia byť splnené taktiež tieto podmienky:

pri stanovení zlyhania zmluvnej strany a/alebo neplatenia zmluvnou stranou má požičiavajúca úverová inštitúcia právo vymáhať včas od ručiteľa akúkoľvek čiastku splatnú v rámci pohľadávky, ku ktorej je zabezpečenie poskytnuté. Platba ručiteľa nie je podmienená predchádzajúcim vymáhaním platby od dlžníka zo strany požičiavajúcej úverovej inštitúcie.

V prípade osobného zabezpečenia zabezpečujúceho hypotekárne úvery na obytné nehnuteľnosti musia byť požiadavky bodu 14 písm. c) bod (iii) a prvého pododseku tohto písmena splnené len v období 24 mesiacov;

b)	záruka je explicitne zdokumentovaným záväzkom prijatým zo strany ručiteľa; a

c)	pokiaľ nasledujúca veta neustanovuje inak, záruka kryje všetky druhy platieb, ktoré má dlžník vo vzťahu k pohľadávke uskutočniť. V prípade, že zo záruky sú vyňaté určité druhy platieb, uznaná hodnota záruky sa upraví tak, aby odrážala obmedzené krytie.

19.

V prípade záruk poskytnutých v rámci systémov vzájomného ručenia uznaných na tieto účely príslušnými orgánmi alebo poskytnutých prípadne dodatočne zaručených subjektmi uvedenými v bode 16, sa požiadavky v bode 18 písm. a) považujú za splnené, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

požičiavajúca úverová inštitúcia má právo včas dostať predbežnú platbu zo strany ručiteľa, ktorá je vypočítaná tak, aby predstavovala spoľahlivý odhad výšky ekonomickej straty vrátane straty v dôsledku neplatenia úrokov a ostatných druhov platieb, ku ktorým je dlžník zaviazaný, a ktorá pravdepodobne požičiavajúcej úverovej inštitúcii vznikne, a to pomerne ku krytiu záruky; alebo

b)	požičiavajúca úverová inštitúcia môže preukázať, že strate zabraňujúce účinky záruky, vrátane straty v dôsledku neuskutočnenia platieb úrokov a ostatných druhov platieb, ku ktorým je dlžník zaviazaný, takéto zaobchádzanie odôvodňujú.

2.4. Dodatočné požiadavky na kreditné deriváty

20.

Pre uznanie kreditného derivátu musia byť splnené taktiež tieto podmienky:

pokiaľ písmeno b) neustanovuje inak, kreditné udalosti špecifikované v rámci kreditného derivátu zahŕňajú aspoň:

(i)	neuhradenie čiastok splatných v zmysle podmienok podkladového záväzku platných v čase tohto neuhradenia (s dobou odkladu, ktorá je približne rovnaká alebo kratšia než doba odkladu podkladového záväzku);

(ii)	konkurz, platobnú neschopnosť alebo neschopnosť dlžníka splácať svoje dlhy, alebo jeho zlyhanie či písomné uznanie jeho všeobecnej neschopnosti splácať svoje dlhy, keď sú splatné, a analogické udalosti; a

(iii)

reštrukturalizáciu podkladového záväzku zahrnujúcu odpustenie alebo odklad platby istiny, úroku či poplatkov, následkom čoho je udalosť kreditnej straty (t. j. úprava ocenenia alebo iné podobné zníženie účtu ziskov a strát);

b)	ak kreditné udalosti špecifikované v rámci kreditného derivátu nezahŕňajú reštrukturalizáciu podkladového záväzku tak, ako je uvedené v písmene a) bod (iii), zabezpečenie môže byť i napriek tomu uznané za podmienky zníženia uznanej hodnoty ako je uvedené v časti 3 bod 83;

c)	v prípade kreditných derivátov, ktoré umožňujú hotovostné vyrovnanie, existuje spoľahlivý postup oceňovania na hodnoverné odhadnutie straty. Obdobie na získanie ocenení podkladového záväzku po kreditnej udalosti je jasne stanovené;

d)	ak je pre vysporiadanie potrebné právo a schopnosť kupujúceho zabezpečenia previesť podkladový záväzok na poskytovateľa zabezpečenia, podmienky podkladového záväzku stanovia, že akýkoľvek vyžiadaný súhlas s takýmto prevodom nesmie byť bezdôvodne odoprený; a

e)	je jasne stanovené, kto je zodpovedný za určenie vzniku kreditnej udalosti. Toto určenie nie je výlučnou zodpovednosťou poskytovateľa zabezpečenia. Kupujúci zabezpečenia má právo/možnosť informovať poskytovateľa zabezpečenia o vzniku kreditnej udalosti.

21.

Nesúlad medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom v rámci kreditného derivátu (t. j. záväzkom použitým na účely určenia hodnoty vyrovnania v hotovosti alebo dodateľným záväzkom) alebo medzi podkladovým záväzkom a záväzkom použitým na účely určenia vzniku kreditnej udalosti je prípustný len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	referenčný záväzok, prípadne záväzok použitý na účely určenia vzniku kreditnej udalosti, je v rovnakom alebo nižšom poradí vysporiadania ako podkladový záväzok; a

b)	podkladový záväzok a referenčný záväzok, prípadne záväzok použitý na účely určenia vzniku kreditnej udalosti, majú spoločného dlžníka (t. j. tú istú právnickú osobu) a existujú právne vymožiteľné ustanovenia o cross-defaulte alebo cross-accelaration.

2.5 Požiadavky na kvalifikovanie sa na zaobchádzanie stanovené v prílohe VII časť 1 bod 4

22.

Pre prípustnosť pre zaobchádzanie stanovené v prílohe VII časť 1 bod 4 musí zabezpečenie vyplývajúce zo záruky alebo kreditného derivátu spĺňať tieto podmienky:

podkladový záväzok je:

—	expozícia voči podnikateľským subjektom, ako je vymedzené v článku 86, okrem poisťovní a zaisťovní;

—	expozícia voči regionálnej vláde, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora, s ktorou sa nezaobchádza ako s expozíciou voči ústrednej vláde štátu alebo centrálnej banke podľa článku 86; alebo

—	expozícia voči malým alebo stredným subjektom klasifikovaná podľa článku 86 ods. 4 ako retailová expozícia;

b)	podkladoví dlžníci nie sú členmi rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia;

expozíciu zaisťuje jeden z týchto nástrojov:

—	nefinancované kreditné deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany alebo záruky zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany;

—	produkty pre prvé zlyhanie z koša aktív – zaobchádzanie sa uplatňuje na aktívum v rámci koša s najnižšou hodnotou rizikovo váženej expozície; alebo

—

produkty pre n-té zlyhanie z koša aktív – získané zabezpečenie možno vziať do úvahy v zmysle tohto rámca iba vtedy, ak sa rovnako získalo prípustné zabezpečenie pre (n-1) zlyhanie, alebo ak zlyhal alebo zlyháva počet (n-1) aktív v rámci koša. V tomto prípade sa dané zaobchádzanie uplatňuje na aktívum v rámci koša s najnižšou hodnotou rizikovo váženej expozície;

d)	zabezpečenie spĺňa požiadavky stanovené v bodoch 14, 15, 18, 20 a 21;

e)	riziková váha, ktorá sa spája s expozíciou pred uplatnením zaobchádzania v prílohe VII časť 1 bod 4, sa nepodieľa na žiadnom aspekte zabezpečenia;

úverová inštitúcia má právo a očakáva prijatie platieb od poskytovateľa zabezpečenia bez toho, aby musela zmluvnú stranu právnymi prostriedkami nútiť k platbe. Úverová inštitúcia prijme v najväčšej možnej miere kroky, ktorými sa ubezpečí o tom, že poskytovateľ zabezpečenia má v úmysle okamžite zaplatiť, ak sa vyskytne kreditná udalosť;

g)	získané zabezpečenie absorbuje všetky kreditné straty na zaistenej časti expozície, ktoré vznikli v dôsledku výskytu kreditných udalostí uvedených v zmluve;

ak štruktúra splácania stanovuje vysporiadanie vo fyzickej podobe, potom existuje právna istota, pokiaľ ide o možnosť dodania úveru, dlhopisu alebo podmieneného záväzku. Ak má úverová inštitúcia v úmysle dodať iný záväzok ako podkladovú expozíciu, zabezpečí, aby bol dodateľný záväzok dostatočne likvidný na to, aby ho úverová inštitúcia bola schopná odkúpiť pre dodanie v súlade so zmluvou;

i)	podmienky dohody o zabezpečení sú právne potvrdené v písomnej podobe tak poskytovateľom zabezpečenia, ako aj úverovou inštitúciou;

j)	úverové inštitúcie majú k dispozícii postup na zisťovanie nadmernej korelácie medzi kreditnou spoľahlivosťou poskytovateľa zabezpečenia a dlžníka podkladovej expozície v dôsledku toho, že ich výkonnosť závisí od spoločných faktorov, okrem systematického rizikového faktora; a

k)	v prípade zabezpečenia pred rizikom obchodných pohľadávok nie je predajca odkúpených pohľadávok členom rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia.

ČASŤ 3

Výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika

Pokiaľ časti 4 až 6 neustanovujú inak, v prípadoch, ak sú splnené ustanovenia častí 1 a 2, výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83 a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa článkov 84 až 89 môžu byť upravené v súlade s ustanoveniami tejto časti.

2.	S hotovostnými prostriedkami, cennými papiermi alebo komoditami kúpenými, vypožičanými alebo získanými na základe repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít sa zaobchádza ako s kolaterálom.

1. VECNÉ ZABEZPEČENIE

1.1. Dlhové nástroje viazané na kredit

3.	S investíciami do dlhových nástrojov viazaných na kredit emitovaných požičiavajúcou úverovou inštitúciou sa môže zaobchádzať ako s kolaterálom.

1.2. Vzájomné započítavanie v súvahe

4.	S úvermi a vkladmi u požičiavajúcej úverovej inštitúcie podliehajúcimi vzájomnému započítavaniu v súvahe sa zaobchádza ako s kolaterálom.

1.3. Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu

1.3.1. Výpočet plne upravenej hodnoty expozície

a) Použitie prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založenom na vlastných odhadoch

Pokiaľ body 12 až 21 neustanovujú inak, pri výpočte plne upravenej hodnoty expozície (E*) pre expozície, ktoré podliehajú prípustnej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní zahŕňajúcej repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu, sa úpravy z dôvodu volatility, ktoré sa majú vykonať, počítajú, a to buď pomocou prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založenom na vlastných odhadoch, ako je stanovené v bodoch 30 až 61 pre súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom. Na použitie prístupu založenom na vlastných odhadoch sa vzťahujú rovnaké podmienky a požiadavky ako pri súhrnnej metóde nakladania s finančným kolaterálom.

Čistá pozícia v každom druhu cenného papiera alebo komodity sa počíta odpočítaním celkovej hodnoty cenných papierov alebo komodít daného druhu vypožičaných, kúpených alebo získaných na základe dohody od celkovej hodnoty cenných papierov alebo komodít daného druhu požičaných, predaných alebo poskytnutých na základe rámcovej dohody o započítavaní.

7.	Na účely bodu 6 sa druhom cenného papiera rozumejú cenné papiere emitované rovnakým subjektom, majúce rovnaký dátum emisie, rovnakú dobu splatnosti, ktoré podliehajú rovnakým podmienkam a platia pre ne rovnaké doby na uzatvorenie pozície ako je uvedené v bodoch 34 až 59.

Čistá pozícia v každej mene inej než mene vysporiadania z rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní sa počíta odpočítaním celkovej hodnoty cenných papierov denominovaných v danej mene vypožičaných, kúpených alebo získaných na základe dohody, pripočítanej k hodnote hotovostných prostriedkov v danej mene vypožičaných alebo získaných na základe dohody od celkovej hodnoty cenných papierov denominovaných v danej mene požičaných, predaných alebo poskytnutých na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, pripočítanej k hodnote hotovostných prostriedkov v danej mene požičaných alebo prevedených na základe dohody.

9.	Úprava z dôvodu volatility príslušiaca pozícii daného druhu cenného papiera alebo hotovostných prostriedkov sa uplatní na absolútnu hodnotu kladnej alebo zápornej čistej pozície v cenných papieroch daného druhu.

10.	Úprava z dôvodu volatility spôsobenej devízovým rizikom (fx) sa uplatní na čistú kladnú alebo zápornú pozíciu v každej mene inej než mene vysporiadania rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní.

11.

E* sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Formula

Ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií vypočíta podľa článkov 78 až 83, E predstavuje hodnotu expozície pre každú jednotlivú expozíciu v zmysle dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade absencie zabezpečenia.

Ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát vypočítajú podľa článkov 84 až 89, E predstavuje hodnotu expozície pre každú jednotlivú expozíciu v zmysle dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade absencie zabezpečenia.

C predstavuje hodnotu cenných papierov alebo komodít vypožičaných, kúpených alebo získaných alebo hotovostných prostriedkov vypožičaných alebo získaných vo vzťahu ku každej takej expozícii.

Σ(E) predstavuje súčet všetkých E v zmysle dohody.

Σ(C) predstavuje súčet všetkých C v zmysle dohody.

Efx predstavuje čistú pozíciu (kladnú alebo zápornú) v danej mene inej než mene vysporiadania dohody, vypočítanú podľa bodu 8.

Hsec predstavuje úpravu z dôvodu volatility príslušiacu určitému druhu cenného papiera.

Hfx predstavuje úpravu z dôvodu volatility výmenných kurzov.

E* predstavuje plne upravenú hodnotu expozície.

b) Použitie prístupu interných modelov

12.

Alternatívne k použitiu prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založenom na vlastných odhadoch môže byť úverovým inštitúciám pri výpočte plne upravenej hodnoty expozície (E*) vyplývajúcej z uplatnenia prípustnej rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúcej repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu s výnimkou transakcií derivátov povolené použitie prístupu interných modelov, ktorý zohľadňuje účinky korelácie medzi pozíciami cenných papierov v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ako aj likviditu príslušných nástrojov. Interné modely použité v rámci tohto prístupu poskytujú odhady potenciálnej zmeny hodnoty nezabezpečenej expozície (ΣE – ΣC). So súhlasom príslušných orgánov môžu úverové inštitúcie používať aj svoje interné modely pre transakcie požičiavania s dozabezpečením, ak sa na tieto transakcie vzťahuje dvojstranná rámcová dohoda o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III časť 7.

13.

Úverová inštitúcia sa môže rozhodnúť použiť prístup interných modelov nezávisle od toho, či si pre výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií vybrala články 78 až 83 alebo články 84 až 89. Ak chce však úverová inštitúcia použiť prístup interných modelov, musí tak urobiť v prípade všetkých zmluvných strán a cenných papierov okrem nevýznamných portfólií, pri ktorých môže použiť prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístup úprav z dôvodu volatility založený na vlastných odhadoch, ako je stanovené v bodoch 5 až 11.

14.	Prístup interných modelov môžu použiť úverové inštitúcie, ktoré získali uznanie interného modelu riadenia rizika podľa prílohy V k smernici 2006/49/ES.

15.	Úverové inštitúcie, ktoré nezískali uznanie orgánom dohľadu pre použitie takéhoto modelu podľa smernice 2006/49/ES, môžu na účely bodov 12 až 21 požiadať príslušné orgány o uznanie interného modelu merania rizika.

16.

Uznanie môže byť udelené, len vtedy, ak sa príslušný orgán ubezpečil, že systém riadenia rizika úverovej inštitúcie pre riadenie rizík vyplývajúcich z transakcií zahrnutých v rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní je koncepčne správny a implementovaný integrovane a najmä, že sú splnené tieto kvalitatívne štandardy:

a)	interný model merania rizika použitý pre výpočet potenciálnej volatility ceny pre transakcie je dôkladne zahrnutý do procesu každodenného riadenia rizika úverovej inštitúcie a slúži ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu úverovej inštitúcie;

úverová inštitúcia má útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podriadený priamo vrcholovému manažmentu. Útvar je zodpovedný za vypracovanie a implementáciu systému riadenia rizika úverovej inštitúcie. Predkladá a analyzuje denné správy o výstupoch modelu merania rizika a o primeraných opatreniach, ktoré je potrebné prijať vo vzťahu k pozičným limitom;

c)	denné správy vypracovávané útvarom kontroly rizika sú posudzované na úrovni manažmentu, ktorý ma dostatočnú právomoc na presadenie zníženia prijatých pozícií a celkovej rizikovej expozície;

d)	úverová inštitúcia má v rámci útvaru kontroly rizika dostatočný počet pracovníkov, ktorí majú skúsenosti s používaním sofistikovaných modelov;

e)	úverová inštitúcia má zavedené postupy pre monitorovanie a zabezpečovanie súladu s dokumentovaným súborom interných politík a kontrol týkajúcim sa celkového fungovania systému merania rizika;

f)	modely úverovej inštitúcie majú overené záznamy o prijateľnej presnosti pri meraní rizika, preukázanej prostredníctvom spätného testovania jej výstupu pomocou údajov najmenej za jeden rok;

g)	úverová inštitúcia vykonáva často dôkladný program stresového testovania a výsledky týchto testov preskúma a zohľadní v politikách a limitoch, ktoré stanovuje;

h)	úverová inštitúcia v rámci svojho pravidelného procesu interného auditu vykonáva nezávislé preskúmanie svojho systému merania rizika. Toto preskúmanie zahŕňa činnosť obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika;

i)	minimálne raz ročne musí úverová inštitúcia vykonať preskúmanie svojho systému riadenia rizika; a

j)	interný model spĺňa požiadavky stanovené v prílohe III časť 6 body 40 až 42.

17.

Výpočet potenciálnej zmeny hodnoty sa riadi týmito minimálnymi štandardami:

a)	najmenej denný výpočet potenciálnej zmeny hodnoty;

b)	99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti;

c)	doba na uzatvorenie pozície ekvivalentná 5 dňom s výnimkou transakcií iných než repo transakcií cenných papierov alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov, kedy sa použije doba na uzatvorenie pozície ekvivalentná 10 dňom;

d)	efektívne obdobie historických pozorovaní najmenej za jeden rok s výnimkou prípadu použitia kratšieho obdobia, ktoré je odôvodnené významným nárastom volatility ceny; a

e)	aktualizovanie súborov údajov každé tri mesiace.

18.	Príslušné orgány požadujú, aby interný model merania rizika zachytával dostatočný počet rizikových faktorov na zachytenie všetkých podstatných cenových rizík.

19.	Príslušné orgány môžu úverovým inštitúciám povoliť, aby používali empirické korelácie v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami rizík, ak sa ubezpečili, že systém úverovej inštitúcie pre meranie korelácií je správny a integrovane implementovaný.

20.

Plne upravená hodnota expozície (E*) pre úverové inštitúcie používajúce prístup interných modelov sa vypočíta podľa tohto vzorca:

Formula

Ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií počíta podľa článkov 78 až 83, E je hodnota expozície pre každú jednotlivú expozíciu v zmysle dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade absencie zabezpečenia.

Ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát počíta podľa článkov 84 až 89, E je hodnota expozície pre každú jednotlivú expozíciu v zmysle dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade absencie zabezpečenia.

C je hodnota cenných papierov vypožičaných, kúpených alebo získaných alebo hotovostných prostriedkov vypožičaných alebo získaných vo vzťahu ku každej takej expozícii.

Σ(E) je súčet všetkých E v zmysle dohody.

Σ(C) je súčet všetkých C v zmysle dohody.

21.	Pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií pomocou interných modelov, používajú úverové inštitúcie výstup modelu z predchádzajúceho obchodného dňa.

1.3.2. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu zahrnuté v rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní

Štandardizovaný prístup

22.	E* vypočítaná podľa bodov 5 až 21 sa na účely článku 80 považuje za hodnotu expozície voči zmluvnej strane, ktorá vyplýva z transakcií v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní. IRB prístup

23.	E* vypočítaná podľa bodov 5 až 21 sa na účely prílohy VII považuje za hodnotu expozície voči zmluvnej strane, ktorá vyplýva z transakcií v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní.

1.4. Finančný kolaterál

1.4.1. Jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom

24.

Jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom sa používac len vtedy, ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií počíta podľa článkov 78 až 83. Úverová inštitúcia nepoužíva súčasne jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom aj súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom.

Oceňovanie

25.	Pri tejto metóde sa uznanému finančnému kolaterálu priraďuje hodnota rovná jeho trhovej hodnote určenej v súlade s časťou 2 bod 6. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií

26.

Riziková váha, ktorá by sa priradila podľa článkov 78 až 83, keby mal požičiavajúci priamu expozíciu voči zabezpečovaciemu nástroju sa priradí tým častiam pohľadávok zabezpečených trhovou hodnotou uznaného kolaterálu. Riziková váha kolaterálom zabezpečenej časti je najmenej 20 % okrem prípadov špecifikovaných v bodoch 27 až 29. Ostatok expozície získa rizikovú váhu, ktorá by sa priradila nezabezpečenej expozícii voči zmluvnej strane podľa článkov 78 až 83.

Repo transakcie a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov

27.

Riziková váha 0 % sa priradí kolaterálom zabezpečenej časti expozície vyplývajúcej z transakcií, ktoré spĺňajú kritériá vymenované v bodoch 58 a 59. Ak zmluvná strana transakcie nie je kľúčovým účastníkom trhu, priradí sa riziková váha 10 %.

Transakcie OTC derivátov podliehajúce dennému oceňovaniu trhovými cenami

28.

Riziková váha 0 % sa priradí v rozsahu zabezpečenia kolaterálom hodnotám expozícií určeným podľa prílohy III pre derivátové nástroje uvedené v prílohe IV a podliehajúce dennému oceňovaniu trhovými cenami, zabezpečené hotovostnými prostriedkami alebo nástrojmi hotovostného typu, pri ktorých nie je menový nesúlad. Riziková váha 10 % sa priradí v rozsahu zabezpečenia kolaterálom hodnotám expozícií takých transakcií, ktoré sú zabezpečené dlhovými cennými papiermi emitovanými ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami, ktorým sa podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %.

Na účely tohto bodu medzi dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami patria:

a)	dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, s expozíciami voči ktorým sa v zmysle článkov 78 až 83 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde štátu, v jurisdikcii ktorej sú zriadené,

b)	dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami, ktorým sa v zmysle alebo podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %; a

c)	dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami, ktorým sa v zmysle článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %.

Ostatné transakcie

29.

Riziková váha 0 % sa môže priradiť, ak sú expozícia a kolaterál denominované v rovnakej mene, a kolaterál je buď vo forme:

a)	vložených hotovostných prostriedkov alebo nástrojov hotovostného typu; alebo

dlhových cenných papierov emitovaných ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami, na ktoré sa v zmysle článkov 78 až 83 vzťahuje riziková váha 0 % a trhová hodnota tohto kolaterálu sa znížila o 20 %.

Na účely tohto bodu medzi „dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami“ patria tie, ktoré sú uvedené v bode 28.

1.4.2. Súhrnná metóda nakladania s finančným kolaterálom

30.	Pri oceňovaní finančného kolaterálu na účely súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom sa na trhovej hodnote kolaterálu vykonajú úpravy z dôvodu volatility, ako je stanovené v bodoch 34 až 59, s cieľom zohľadniť volatilitu ceny.

31.

S výhradou zaobchádzania s nesúladmi mien v prípade transakcií s OTC derivátmi stanoveného v bode 32, ak je kolaterál denominovaný v mene odlišnej od meny, v ktorej je denominovaná podkladová expozícia, k úprave z dôvodu volatility príslušiacej kolaterálu, ako je stanovené v bodoch 34 až 59, sa pripočíta úprava odrážajúca volatilitu meny.

32.

V prípade transakcií s OTC derivátmi zahrnutých v dohodách o vzájomnom započítavaní, ktoré sú uznané príslušnými orgánmi podľa prílohy III, úprava z dôvodu volatility odrážajúca volatilitu meny sa vykoná, ak existuje nesúlad medzi menou kolaterálu a menou vysporiadania. Rovnako v prípade viacerých mien v rámci transakcií zahrnutých v dohodách o vzájomnom započítavaní sa vykoná len jedna úprava z dôvodu volatility.

a) Výpočet upravených hodnôt

33.

Hodnota kolaterálu upravená z dôvodu volatility, ktorá sa má vziať do úvahy, sa v prípade všetkých transakcií s výnimkou tých, ktoré podliehajú uznaným rámcovým dohodám o vzájomnom započítavaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia stanovené v bodoch 5 až 23, počíta takto:

CVA = C x (1-HC-HFX)

Hodnota expozície upravená z dôvodu volatility, ktorá sa má vziať do úvahy, sa počíta takto:

EVA = E x (1+HE), a v prípade transakcií s OTC derivátmi EVA= E.

Plne upravená hodnota expozície, ktorá zohľadňuje volatilitu a účinky kolaterálu zmierňujúceho riziko, sa počíta takto:

E* = max {0, [EVA - CVAM]}

kde

E je hodnota expozície, ktorá by sa určila podľa článkov 78 až 83, prípadne článkov 84 až 89, keby expozícia nebola zabezpečená kolaterálom. Na tento účel je pre úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo váženej expozície podľa článkov 78 až 83, hodnota expozície podsúvahových položiek uvedených v prílohe II 100 % tejto hodnoty a nie percentuálne hodnoty uvedené v článku 78 ods. 1, a pre úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo váženej expozície podľa článkov 84 až 89, sa hodnota expozície položiek uvedených v prílohe VII časť 3 body 9 až 11 vypočíta s použitím konverzného faktora 100 % a nepoužijú sa konverzné faktory alebo percentuálne hodnoty uvedené v daných bodoch.

EVA je hodnota expozície upravená z dôvodu volatility.

CVA je hodnota kolaterálu upravená z dôvodu volatility.

CVAM je ďalej upravené CVA z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností v súlade s ustanoveniami časti 4.

HE je úprava z dôvodu volatility príslušiaca expozícii (E), vypočítaná podľa bodov 34 až 59.

HC je úprava z dôvodu volatility príslušiaca kolaterálu, vypočítaná podľa bodov 34 až 59.

HFX je úprava z dôvodu volatility príslušiaca nesúladu mien, vypočítaná podľa bodov 34 až 59.

E* je plne upravená hodnota expozície, zohľadňujúca volatilitu a účinky kolaterálu zmierňujúceho riziko.

b) Výpočet úprav z dôvodu volatility

34.	Úpravy z dôvodu volatility sa môžu počítať dvoma spôsobmi: použitím prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založenom na vlastných odhadoch (prístup „založený na vlastných odhadoch“).

35.

Úverová inštitúcia sa môže rozhodnúť, či použije prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístup založený na vlastných odhadoch nezávisle od toho, či si pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií vybrala články 78 až 83 alebo články 84 až 89. Ak chcú však úverové inštitúcie použiť prístup založený na vlastných odhadoch, musia tak urobiť v prípade všetkých druhov nástrojov okrem nevýznamných portfólií, u ktorých môžu použiť prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu.

Ak kolaterál pozostáva z niekoľkých uznaných položiek, úprava z dôvodu volatility je Formula , kde ai je podiel položky na kolateráli ako celku a Hi je úprava z dôvodu volatility vzťahujúca sa na danú položku.

(i) Úpravy z dôvodu volatility stanovené orgánom dohľadu

36.

Úpravy z dôvodu volatility, ktoré sa majú vykonať na základe prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu (za predpokladu denného preceňovania), sú stanovené v tabuľkách 1 až 4.

ÚPRAVY Z DÔVODU VOLATILITY

Tabuľka 1

Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojený rating dlhových cenných papierov	Zostatková splatnosť	Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v časti 1 bod 7 písm. b)			Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v časti 1 bod 7 písm. c) a d)
		20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)
1	≤ 1 rok	0,707	0,5	0,354	1,414	1	0,707
	>1 ≤ 5 rokov	2,828	2	1,414	5,657	4	2,828
	> 5 rokov	5,657	4	2,828	11,314	8	5,657
2-3	≤ 1 rok	1,414	1	0,707	2,828	2	1,414
	>1 ≤ 5 rokov	4,243	3	2,121	8,485	6	4,243
	> 5 rokov	8,485	6	4,243	16,971	12	8,485
4	≤ 1 rok	21,213	15	10,607	—	—	—
	>1 ≤ 5 rokov	21,213	15	10,607	—	—	—
	> 5 rokov	21,213	15	10,607	—	—	—

Tabuľka 2

Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojený rating krátkodobých dlhových cenných papierov	Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v časti 1 bod 7 písm. b) s krátkodobým ratingom			Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v časti 1 bod 7 písm. c) a d) s krátkodobým ratingom
	20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)
1	0,707	0,5	0,354	1,414	1	0,707
2-3	1,414	1	0,707	2,828	2	1,414

Tabuľka 3

Ostatné druhy kolaterálu alebo expozícií
	20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)
Akcie hlavného indexu, konvertibilné dlhopisy hlavného indexu	21,213	15	10,607
Ostatné akcie alebo konvertibilné dlhopisy kótované na uznanej burze	35,355	25	17,678
Hotovostné prostriedky	0	0	0
Zlato	21,213	15	10,607

Tabuľka 4

Úprava z dôvodu volatility pre nesúlad mien
20-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	10 dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)	5-dňová doba na uzatvorenie pozície (v %)
11,314	8	5,657

37.

Pre zabezpečené transakcie požičiavania je doba na uzatvorenie pozície 20 obchodných dní. Pre repo transakcie (s výnimkou toho, ak transakcie zahŕňajú prevod komodít alebo zaručených práv vzťahujúcich sa na vlastnícke právo ku komoditám) a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov je doba na uzatvorenie pozície 5 obchodných dní. Pre ostatné transakcie kapitálového trhu je doba na uzatvorenie pozície 10 obchodných dní.

38.	V tabuľkách 1 až 4 a v bodoch 39 až 41 predstavuje stupeň kreditnej kvality, s ktorým sa spája rating dlhových cenných papierov, stupeň kreditnej kvality, do ktorého príslušné orgány zaradili rating v zmysle článkov 78 až 83. Na účely tohto bodu sa tiež uplatňuje časť 1 bod 10.

39.	Pre neprípustné cenné papiere alebo pre komodity požičané alebo predané v rámci repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít je úprava z dôvodu volatility rovnaká ako pre akcie nezaradené do hlavného indexu kótované na uznaných burzách.

40.

Úpravu z dôvodu volatility pre prípustné podiely v PKI predstavuje vážený priemer úprav z dôvodu volatility, ktoré by sa použili s ohľadom na dobu na uzatvorenie pozície transakcie, ako je uvedené v bode 37, na aktíva, do ktorých fond investoval. Ak úverová inštitúcia nepozná aktíva, do ktorých fond investoval, úpravu z dôvodu volatility predstavuje najvyššia úprava z dôvodu volatility, ktorá by sa použila na akékoľvek aktíva, do ktorých má fond právo investovať.

41.

Pre dlhové cenné papiere bez ratingu, ktoré sú emitované inštitúciami a spĺňajú kritériá prípustnosti uvedené v časti 1 bod 8, sú úpravy z dôvodu volatility rovnaké ako pre cenné papiere emitované inštitúciami alebo podnikateľskými subjektmi s externým ratingom spojeným s 2. alebo 3. stupňom kreditnej kvality.

(ii) Vlastné odhady úprav z dôvodu volatility

42.	Príslušné orgány povolia úverovým inštitúciám plniacim požiadavky stanovené v bodoch 47 až 56 používať vlastné odhady volatility na výpočet úprav z dôvodu volatility, ktoré sa majú uplatniť na kolaterál a expozície.

43.	Ak majú dlhové cenné papiere rating od uznanej ratingovej agentúry na úrovni investičného stupňa alebo vyššej, príslušné orgány môžu úverovej inštitúcii povoliť počítať odhad volatility pre každú kategóriu cenného papiera.

44.	Pri určovaní príslušných kategórií úverové inštitúcie berú do úvahy druh emitenta cenného papiera, externý rating cenných papierov, ich zostatkovú splatnosť a ich modifikovanú duráciu. Odhady volatility musia byť pre cenné papiere, ktoré úverová inštitúcia zahrnula do kategórie, reprezentatívne.

45.	Pre dlhové cenné papiere, ktoré majú rating od uznanej ratingovej agentúry ekvivalentný nižšiemu než investičnému stupňu, a pre ostatné prípustné kolaterály, musia byť úpravy z dôvodu volatility počítané pre každú jednotlivú položku.

46.	Úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup založený na vlastných odhadoch, musia odhadnúť volatilitu kolaterálu alebo volatilitu výmenných kurzov pri nesúlade mien bez zohľadnenia akýchkoľvek korelácií medzi nezabezpečenou expozíciou, kolaterálom a/alebo výmennými kurzami.

Kvantitatívne kritériá

47.	Pri výpočte úprav z dôvodu volatility sa použije 99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti.

48.

Doba na uzatvorenie pozície je 20 obchodných dní pre zabezpečené transakcie požičiavania, 5 obchodných dní pre repo transakcie s výnimkou toho, ak takéto transakcie zahŕňajú prevod komodít alebo zaručených práv vzťahujúcich sa na vlastnícke právo ku komoditám a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov, a 10 obchodných dní pre ostatné transakcie kapitálového trhu.

49.	Úverové inštitúcie môžu použiť hodnoty úprav z dôvodu volatility vypočítané podľa kratších alebo dlhších dôb na uzatvorenie pozícií, preškálovaných nahor alebo nadol k dobe na uzatvorenie pozície stanovenej v bode 48 pre daný druh transakcie, pomocou tohto vzorca:

Formula

kde TM je príslušná doba na uzatvorenie pozície;

HM je úprava z dôvodu volatility pre TM; a

HN je úprava z dôvodu volatility na základe doby na uzatvorenie pozície TN.

50.

Úverové inštitúcie zohľadnia nelikvidnosť aktív nižšej kvality. V prípadoch, kde existujú pochybnosti o likvidite kolaterálu, dobu na uzatvorenie pozície upravia smerom nahor. Určia tiež prípady, v ktorých môžu historické údaje podceniť potenciálnu volatilitu, napr. pri naviazanej mene. Takéto prípady sa riadia prostredníctvom stresových scenárov.

51.

Dĺžka obdobia historických pozorovaní (výberového obdobia) pre výpočet úprav z dôvodu volatility je minimálne jeden rok. Pre úverové inštitúcie, ktoré používajú vážené schémy alebo iné metódy pre obdobie historických pozorovaní, je dĺžka efektívneho obdobia pozorovania najmenej jeden rok (to znamená, že vážené priemerné časové oneskorenie jednotlivých pozorovaní nie je menej ako 6 mesiacov). Príslušné orgány môžu tiež požadovať, aby úverová inštitúcia počítala úpravy z dôvodu volatility s použitím kratšieho obdobia pozorovania, ak je to podľa úsudku príslušného orgánu odôvodnené významným nárastom volatility ceny.

52.	Úverové inštitúcie aktualizujú svoje súbory údajov aspoň raz za tri mesiace a prehodnocujú ich tiež pri akejkoľvek podstatnej zmene trhových cien. Z toho vyplýva, že úpravy z dôvodu volatility sa počítajú najmenej každé tri mesiace.

Kvalitatívne kritériá

53.	Odhady volatility sú používané v procese každodenného riadenia rizika úverovej inštitúcie, a to tiež vo vzťahu k interným limitom pre expozície.

54.	Ak je doba na uzatvorenie pozície, ktorú úverová inštitúcia používa v rámci procesu jej každodenného riadenia rizika, dlhšia než je doba stanovená v tejto časti pre daný druh transakcie, úpravy úverovej inštitúcie z dôvodu volatility sa preškálujú nahor v súlade so vzorcom uvedeným v bode 49.

55.	Úverová inštitúcia má zavedené postupy pre monitorovanie a zabezpečovanie súladu s dokumentovaným súborom politík a kontrol pre fungovanie jej systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility a pre zahrnutie týchto odhadov do procesu riadenia rizika.

56.

Pravidelne sa vykonáva nezávislé preskúmavanie systému úverovej inštitúcie pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility v rámci vlastného procesu interného auditu úverovej inštitúcie. Preskúmanie celkového systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility a pre zahrnutie týchto úprav do procesu riadenia rizika úverovej inštitúcie sa vykonáva najmenej raz ročne a obzvlášť sa týka aspoň:

a)	zahrnutia odhadovaných úprav z dôvodu volatility do každodenného riadenia rizika;

b)	validácie akejkoľvek významnej zmeny v procese odhadovania úprav z dôvodu volatility;

c)	overenia konzistencie, aktuálnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov využitých na fungovanie systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility vrátane nezávislosti týchto zdrojov údajov; a

d)	presnosť a primeranosť predpokladov spojených s volatilitou.

(iii) Preškálovanie úprav z dôvodu volatility nahor

57.

Úpravy z dôvodu volatility stanovené v bodoch 36 až 41 sú úpravy z dôvodu volatility, ktoré sa uplatňujú pri dennom preceňovaní. Podobne v prípadoch, keď úverová inštitúcia používa svoje vlastné odhady úprav z dôvodu volatility v súlade s bodmi 42 až 56, tieto sa musia počítať v prvom rade na základe denného preceňovania. Ak sa preceňuje menej často ako denne, použijú sa väčšie úpravy z dôvodu volatility. Tieto sa počítajú preškálovaním úprav z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní nahor, pomocou tohto vzorca:

Formula

kde

H je úprava z dôvodu volatility, ktorá sa má uplatniť;

HM je úprava z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní;

NR je skutočný počet obchodných dní medzi preceňovaniami;

TM je doba na uzatvorenie pozície pre daný druh transakcie.

(iv) Podmienky pre uplatnenie 0 % úpravy z dôvodu volatility

58.

Vo vzťahu k repo transakciám a transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov, ak úverová inštitúcia používa prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístup založený na vlastných odhadoch a ak sú splnené podmienky stanovené v písmenách a) až h), môžu úverové inštitúcie namiesto uplatňovania úpravy z dôvodu volatility vypočítanej podľa bodov 34 až 57 uplatniť 0 % úpravu z dôvodu volatility. Táto voľba nie je možná pre úverové inštitúcie, ktoré používajú prístup interných modelov stanovený v bodoch 12 až 21:

a)	Expozícia aj kolaterál sú hotovostnými prostriedkami alebo dlhovými cennými papiermi emitovanými ústrednými vládami štátov alebo centrálnymi bankami v zmysle časti 1 bod 7 písm. b) a sú prípustné pre rizikovú váhu 0 % podľa článkov 78 až 83;

b)	expozícia aj kolaterál sú denominované v rovnakej mene;

c)	buď splatnosť transakcie nie je dlhšia ako jeden deň, alebo expozícia aj kolaterál podliehajú dennému oceňovaniu trhovými cenami alebo dennému vyrovnávaniu marží;

d)	usudzuje sa, že čas medzi posledným ocenením trhovými cenami pred nevyrovnaním marže zmluvnou stranou a realizáciou kolaterálu nie je viac než štyri obchodné dni;

e)	transakcia je vysporiadaná prostredníctvom systému vysporiadania prevereného pre tento druh transakcie;

f)	dokumentácia týkajúca sa dohody predstavuje štandardnú trhovú dokumentáciu pre repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania príslušných cenných papierov;

g)	transakcia sa riadi dokumentáciou, ktorá stanovuje, že ak zmluvná strana nesplní svoj záväzok dodať hotovostné prostriedky alebo cenné papiere alebo dodať maržu či inak zlyhá, transakciu možno okamžite ukončiť; a

príslušné orgány považujú zmluvnú stranu za kľúčového účastníka trhu. Medzi kľúčových účastníkov trhu patria tieto subjekty:

—	subjekty uvedené v časti 1 bod 7 písm. b), expozíciám voči ktorým sa podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 0 %;

—	inštitúcie;

—

iné finančné spoločnosti (vrátane poisťovní), expozíciám voči ktorým sa podľa článkov 78 až 83 priraďuje riziková váha 20 % alebo ktoré v prípade úverových inštitúcií počítajúcich hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa článkov 83 až 89 nemajú rating uznávanej ratingovej agentúry a sú interne ohodnotené ratingom ako majúce PD rovnú tej, ktorá je spojená s ratingmi ratingových agentúr, ktoré príslušné orgány zaradili do 2. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83;

—	regulované PKI, ktoré podliehajú kapitálovým požiadavkám alebo požiadavkám na pomer cudzích zdrojov k vlastným zdrojom;

—	regulované dôchodkové fondy; a

—	uznané zúčtovacie organizácie.

59.

Ak príslušný orgán povolí zaobchádzanie stanovené v bode 58 v prípadoch repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov pre cenné papiere emitované domácimi vládami, potom sa ostatné príslušné orgány môžu rozhodnúť, či umožnia úverovým inštitúciám zriadeným v ich jurisdikcii uplatniť k tým istým transakciám rovnaký prístup.

c) Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát

Štandardizovaný prístup

60.	E* vypočítaná podľa bodu 33 sa považuje za hodnotu expozície na účely článku 80. V prípade podsúvahových položiek uvedených v prílohe II, sa E* považuje za hodnotu, na ktorú sa uplatnia percentuálne hodnoty uvedené v článku 78 ods. 1 s cieľom stanoviť hodnotu expozície. IRB prístup

61.

LGD* vypočítaná ako je stanovené v tomto bode, sa považuje za LGD na účely prílohy VII.

LGD* = LGD x (E*/E)

kde:

LGD je LGD, ktorá by sa uplatnila na expozíciu podľa článkov 84 až 89, ak by expozícia nebola zabezpečená kolaterálom;

E je hodnota expozície, ako je uvedené v bode 33;

E* je vypočítaná podľa bodu 33.

1.5. Ostatné kolaterály prípustné na účely článkov 84 až 89

1.5.1. Oceňovanie

a) Kolaterál vo forme nehnuteľnosti

62.

Majetok je oceňovaný nezávislým oceňovateľom na úrovni trhovej ceny alebo nižšej. V tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá pre posudzovanie hodnoty pre hypotekárne financovanie v zákonných alebo regulačných ustanoveniach, môže byť majetok namiesto toho ocenený nezávislým oceňovateľom na úrovni hodnoty pre hypotekárne financovanie alebo nižšej.

63.

Trhová hodnota je odhadovaná suma, za ktorú by sa mohol majetok vymeniť ku dňu ocenenia medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim v rámci transakcie samostatných a nezávislých partnerov po príslušnom marketingu, pričom by každá strana konala vedome, obozretne a bez nátlaku. Trhová hodnota je zdokumentovaná transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

64.

Hodnota pre hypotekárne financovanie je hodnota majetku určená obozretným posúdením budúcej obchodovateľnosti majetku, berúc do úvahy aspekty dlhodobej udržateľnosti majetku, bežné a miestne trhové podmienky, súčasné využitie a alternatívne primerané využitie majetku. Pri posúdení hodnoty pre hypotekárne financovanie sa nezohľadňujú špekulatívne prvky. Hodnota pre hypotekárne financovanie je zdokumentovaná transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

65.	Hodnota kolaterálu je trhová hodnota alebo hodnota pre hypotekárne financovanie znížená tak, aby odrážala výsledky monitorovania požadovaného podľa časti 2 bod 8 a zohľadňovala akékoľvek predchádzajúce nároky na majetok.

b) Obchodné pohľadávky

66.	Hodnota obchodných pohľadávok predstavuje sumu, ktorá sa má prijať.

c) Ostatné nefinančné kolaterály

67.	Majetok je ocenený jeho trhovou hodnotou, t. j. odhadovanou sumou, za ktorú by sa majetok vymenil ku dňu ocenenia medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim v rámci transakcie samostatných a nezávislých partnerov.

1.5.2. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát

a) Všeobecné zaobchádzanie

68.	LGD* (efektívna LGD)vypočítaná ako je stanovené v bodoch 69 až 72, sa považuje za LGD na účely prílohy VII.

69.	Ak je pomer hodnoty kolaterálu (C) k hodnote expozície (E) pod úrovňou prahu C* (požadovaná minimálna úroveň zabezpečenia expozície kolaterálom) stanovenou v tabuľke 5, LGD* je LGD stanovená v prílohe VII pre expozície voči zmluvným stranám nezabezpečené kolaterálom.

70.	Ak pomer hodnoty kolaterálu k hodnote expozície prevyšuje druhú, vyššiu úroveň prahu C** (t. j. požadovanú úroveň zabezpečenia kolaterálom na získanie uznania plnej výšky LGD) stanovenú v tabuľke 5, LGD* je na úrovni stanovenej v tabuľke 5.

71.	Ak nie je dosiahnutá požadovaná úroveň zabezpečenia kolaterálom C vo vzťahu k expozícii ako celku, expozícia sa považuje za dve expozície: tá časť, vo vzťahu ku ktorej je požadovaná úroveň zabezpečenia kolaterálom C dosiahnutá, a zvyšok.

72.

Tabuľka 5 stanovuje príslušnú LGD* a požadované úrovne zabezpečenia kolaterálom pre zabezpečené časti expozície:

Tabuľka 5

Minimálna LGD pre zabezpečené časti expozícií

	LGD* pre pohľadávky v prvom rade alebo podmienené pohľadávky v prvom rade	LGD* pre podriadené pohľadávky alebo podriadené podmienené pohľadávky	Požadovaná minimálna úroveň zabezpečenia expozície kolaterálom (C*)	Požadovaná minimálna úroveň zabezpečenia expozície kolaterálom (C**)
Obchodné pohľadávky	35 %	65 %	0 %	125 %
Obytné nehnuteľnosti/Nehnuteľnosti určené na podnikanie	35 %	65 %	30 %	140 %
Iný kolaterál	40 %	70 %	30 %	140 %

Formou odchýlky môžu príslušné orgány do 31. decembra 2012 podľa úrovní zabezpečenia kolaterálom uvedených v tabuľke 5:

a)	povoliť úverovým inštitúciám priradiť 30 % LGD na expozície vo forme pohľadávok v prvom rade vo forme leasingu nehnuteľností určených na podnikanie;

b)	povoliť úverovým inštitúciám priradiť 35 % LGD na expozície vo forme pohľadávok v prvom rade vo forme leasingu zariadení; a

c)	povoliť úverovým inštitúciám priradiť 30 % LGD na expozície vo forme pohľadávok v prvom rade zabezpečené obytnými nehnuteľnosťami alebo nehnuteľnosťami určenými na podnikanie. Na konci uvedeného obdobia sa táto odchýlka preskúma.

b) Alternatívne zaobchádzanie pre kolaterál vo forme nehnuteľnosti

73.

S prihliadnutím na požiadavky uvedené v tomto bode a v bode 74 a ako alternatíva k zaobchádzaniu podľa bodov 68 až 72 môžu príslušné orgány členského štátu povoliť úverovým inštitúciám priradiť 50 % rizikovú váhu na časť expozície plne zabezpečenú kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti určenej na podnikanie umiestnenej na území členského štátu, ak majú dôkaz, že príslušné trhy sú dobre vyvinuté a dlhdobo etablované s mierami straty z požičiavania zabezpečeného kolaterálom vo forme obytných nehnuteľností alebo nehnuteľností určených na podnikanie, ktoré nepresahujú tieto limity:

straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme obytných nehnuteľností alebo nehnuteľností určených na podnikanie do 50 % trhovej hodnoty (prípadne do 60 % hodnoty pre hypotekárne financovanie) nepresiahnu 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme daných druhov nehnuteľností v ktoromkoľvek danom roku; a

b)	celková strata pochádza z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme obytných nehnuteľností alebo nehnuteľností určených na podnikanie nepresiahne 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme týchto nehnuteľností v ktoromkoľvek danom roku.

74.	Ak v danom roku nie je splnená niektorá z podmienok uvedených v bode 73, prípustnosť využívať toto zaobchádzanie zanikne, až kým podmienky nebudú splnené v nasledujúcom roku.

75.

Príslušné orgány, ktoré nepovoľujú zaobchádzanie podľa bodu 73, môžu úverovým inštitúciám povoliť, aby priradili rizikové váhy povolené v rámci tohto zaobchádzania vo vzťahu k expozíciám zabezpečeným kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti určenej na podnikanie, nachádzajúcej sa na území tých členských štátov, ktorých príslušné orgány takéto zaobchádzanie povoľujú, a to na základe rovnakých podmienok, ktoré sa uplatňujú v danom členskom štáte.

1.6. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát v prípade zmiešanej skupiny kolaterálov

76.	Ak sa hodnota rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát počítajú podľa článkov 84 až 89 a expozícia je zabezpečená finančným kolaterálom a iným prípustným kolaterálom, LGD* (efektívna LGD), ktorá sa považuje za LGD na účely prílohy VII, sa počíta tak, ako je uvedené nižšie.

77.

Od úverovej inštitúcie sa požaduje, aby rozdelila hodnotu expozície upravenú z dôvodu volatility (t. j. hodnotu po vykonaní úprav z dôvodu volatility ako stanovuje bod 33) na časti kryté len jedným druhom kolaterálu. To znamená, že úverová inštitúcia musí rozdeliť expozíciu na časť krytú prípustným finančným kolaterálom, časť krytú obchodnými pohľadávkami, časti kryté kolaterálom vo forme nehnuteľnosti určenej na podnikanie a/alebo kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti, časť krytú iným prípustným kolaterálom a prípadne nezabezpečenú časť.

78.	LGD* sa pre každú časť expozície počíta zvlášť, v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto prílohy.

1.7. Iné vecné zabezpečenie

1.7.1. Vklady u tretej strany, ktorá je inštitúciou

79.	Ak sú splnené podmienky stanovené v časti 2 bod 12, so zabezpečením spĺňajúcim podmienky časti 1 bod 23 sa môže zaobchádzať ako so zárukou tretej strany, ktorá je inštitúciou.

1.7.2. Životné poistky založené v prospech požičiavajúcej úverovej inštitúcie

80.	Ak sú splnené podmienky stanovené v časti 2 bod 13, so zabezpečením spĺňajúcim podmienky časti 1 bod 24 sa môže zaobchádzať ako so zárukou spoločnosti poskytujúcej životné poistenie. Uznanou hodnotou zabezpečenia je návratná kúpna hodnota životnej poistky.

1.7.3. Nástroje inštitúcie odkúpené späť na požiadanie

81.	S nástrojmi prípustnými v zmysle časti 1 bod 25 sa môže zaobchádzať ako so zárukou emitujúcej inštitúcie.

82.

Uznaná hodnota zabezpečenia sa určí takto:

a)	ak sa nástroj odkúpi späť za jeho nominálnu hodnotu, hodnotou zabezpečenia je táto hodnota;

b)	ak sa nástroj odkúpi späť za trhovú cenu, hodnotou zabezpečenia je hodnota nástroja stanovená rovnakým spôsobom ako pri dlhových cenných papieroch uvedených v časti 1 bod 8.

2. OSOBNÉ ZABEZPEČENIE

2.1. Oceňovanie

83.

Hodnotou osobného zabezpečenia (G) je suma, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť v prípade zlyhania alebo neplatenia dlžníka alebo pri výskyte iných špecifikovaných kreditných udalostí. V prípade kreditných derivátov, ktoré ako kreditnú udalosť nezahŕňajú reštrukturalizáciu podkladového záväzku zahrňujúcu odpustenie alebo odklad platby istiny, úroku či poplatkov, následkom čoho je udalosť kreditnej straty (napr. úprava ocenenia, vykonanie úpravy ocenenia alebo iné podobné zníženie účtu ziskov a strát),

a)	ak hodnota, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť, nie je vyššia ako hodnota expozície, hodnota zabezpečenia počítaná v zmysle prvej vety tohto bodu sa zníži o 40 %; alebo

b)	ak je hodnota, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť, vyššia ako hodnota expozície, hodnota zabezpečenia nesmie byť vyššia ako 60 % hodnoty expozície.

84.

Ak je osobné zabezpečenie denominované v inej mene, než v ktorej je denominovaná expozícia (nesúlad mien), hodnota zabezpečenia sa zníži vykonaním úpravy z dôvodu volatility HFX takto:

G* = G x (1-HFX)

kde:

G je nominálna hodnota zabezpečenia;

G* je G upravená z dôvodu akéhokoľvek devízového rizika; a

Hfx je úprava z dôvodu volatility akéhokoľvek nesúladu mien medzi zabezpečením a podkladovým záväzkom.

Ak nesúlad mien nie je,

G* = G.

85.	Úpravy z dôvodu volatility pri akomkoľvek nesúlade mien, sa môžu počítať na základe prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu založenom na vlastných odhadoch, ako stanovujú body 34 až 57.

2.2. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát

2.2.1. Čiastočné zabezpečenie – využívanie tranží

86.

Ak úverová inštitúcia presúva časť rizika z úveru jednou alebo viacerými tranžami, platia pravidlá stanovené v článkoch 94 až 101. Prahy významnosti ohľadom platieb, pod ktorými sa v prípade straty neuskutoční žiadna platba, sa pokladajú za ekvivalentné ponechaným pozíciám prvej straty a umožňujúce presun rizika v tranžiach.

2.2.2. Štandardizovaný prístup

a) Plné zabezpečenie

87.

Na účely článku 80 je g riziková váha priraďovaná expozícii, ktorá je plne zabezpečená prostredníctvom osobného zabezpečenia (GA), kde:

g je riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83; a

GA je hodnota G* počítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4.

b) Čiastočné zabezpečenie – rovnaké poradie vysporiadania

88.

Ak je zabezpečená suma nižšia než hodnota expozície a zabezpečené a nezabezpečené časti majú rovnaké poradie vysporiadania, t. j. úverová inštitúcia a poskytovateľ zabezpečenia znášajú straty pomerne, uplatní sa pomerová kapitálová úľava. Na účely článku 80 sa hodnota rizikovo vážených expozícií počíta podľa tohto vzorca:

(E-GA) x r + GA x g

kde:

E je hodnota expozície;

GA je hodnota G* vypočítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4;

r je riziková váha expozícií voči dlžníkovi, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83; a

g je riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83.

c) Štátne záruky

89.	Príslušné orgány môžu rozšíriť zaobchádzanie uvedené v prílohe VI časť 1 body 4 a 5 na expozície alebo časti expozícií zaručené ústrednou vládou štátu alebo centrálnou bankou, ak je záruka denominovaná v domácej mene dlžníka a expozícia je financovaná v tejto mene.

2.2.3. IRB prístup

Plné zabezpečenie/Čiastočné zabezpečenie – rovnaké poradie vysporiadania

90.

Pre krytú časť expozície (na základe upravenej hodnoty zabezpečenia GA), PD na účely prílohy VII časti 2 môže byť PD poskytovateľa zabezpečenia alebo PD medzi dlžníkovým a ručiteľovým PD, ak sa celková substitúcia nepovažuje za opodstatnenú. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného osobného zabezpečenia, LGD, ktoré sa má použiť na účely prílohy VII časti 2, môže byť LGD spojené s pohľadávkami v prvom rade.

91.	Pre akúkoľvek nekrytú časť expozície sa použije PD dlžníka a LGD podkladovej expozície.

92.	GA je hodnota G* počítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4.

ČASŤ 4

Nesúlad splatností

Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií nesúlad splatností vzniká vtedy, keď je zostatková splatnosť zabezpečenia nižšia, než zostatková splatnosť zabezpečenej expozície. Zabezpečenie so zostatkovou splatnosťou menej ako tri mesiace, ktorého splatnosť je kratšia než splatnosť podkladovej expozície, sa neuzná.

Pri nesúlade splatností sa zabezpečenie neuzná, ak:

a)	pôvodná splatnosť zabezpečenia je kratšia než 1 rok; alebo

b)	expozícia je krátkodobou expozíciou, na ktorú sa podľa špecifikácie príslušných orgánov vo vzťahu k hodnote splatnosti (M) v zmysle prílohy VII časti 2 bod 14 uplatňuje jednodňové dolné ohraničenie namiesto jednoročného.

1. VYMEDZENIE SPLATNOSTI

Pri dodržaní maximálne 5 ročnej hranice je efektívnou splatnosťou podkladovej expozície najdlhší možný čas, ktorý zostáva do stanoveného splnenia záväzkov dlžníka. Pokiaľ bod 4 neustanovuje inak, je splatnosťou zabezpečenia čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému môže zabezpečenie skončiť alebo byť ukončené.

Ak existuje možnosť ukončenia zabezpečenia, ktorá je na rozhodnutí predajcu zabezpečenia, splatnosťou zabezpečenia je čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému môže byť táto možnosť využitá. Ak existuje možnosť ukončenia zabezpečenia, ktorá je na rozhodnutí kupujúceho zabezpečenia a zmluvné podmienky pri vzniku zabezpečenia obsahujú pozitívny podnet, aby úverová inštitúcia požadovala splatenie transakcie pred uplynutím zmluvnej splatnosti, za splatnosť zabezpečenia sa považuje čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému takáto možnosť môže byť využitá; inak sa predpokladá, že táto možnosť neovplyvní splatnosť zabezpečenia.

5.	Ak kreditný derivát nie je chránený proti zrušeniu pred uplynutím akejkoľvek doby odkladu požadovanej kvôli zlyhaniu pri podkladovom záväzku v dôsledku neplatenia, splatnosť zabezpečenia sa zníži o rozsah doby odkladu.

2. OCEŇOVANIE ZABEZPEČENIA

2.1. Transakcie podliehajúce vecnému zabezpečeniu – jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom

6.	V prípade nesúladu medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia sa kolaterál neuzná.

2.2. Transakcie podliehajúce vecnému zabezpečeniu – súhrnná metóda nakladania s finančným kolaterálom

Splatnosť zabezpečenia a splatnosť expozície musia byť zohľadnené v upravenej hodnote kolaterálu podľa tohto vzorca:

CVAM = CVA x (t-t*)/(T-t*)

kde

CVA je hodnota kolaterálu upravená z dôvodu volatility podľa časti 3 bod 33 alebo hodnota expozície, a to podľa toho, ktorá je nižšia;

t je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s bodmi 3 až 5 alebo hodnota T, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia,

T je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície vypočítaný v súlade s bodmi 3 až 5, alebo 5 rokov, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia;

t* je 0,25.

CVAM je CVA ďalej upravená z dôvodu nesúladu splatností, ktorá sa použije vo vzorci pre výpočet plne upravenej hodnoty expozície (E*) stanovenom v časti 3 bod 33.

2.3. Transakcie podliehajúce osobnému zabezpečeniu

Splatnosť zabezpečenia a splatnosť expozície musia byť zohľadnené v upravenej hodnote zabezpečenia podľa tohto vzorca:

GA = G* x (t-t*)/(T-t*)

kde

G* je hodnota zabezpečenia upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu mien;

GA je G* upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností;

t je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s bodmi 3 až 5 alebo hodnota T, a to podľa toho, ktorá je nižšia;

T je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície počítaných v súlade s bodmi 3 až 5, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia; a

t* je 0,25.

GA je potom hodnota zabezpečenia na účely časti 3 body 83 až 92.

ČASŤ 5

Kombinácie zmierňovania kreditného rizika pri štandardizovanom prístupe

V prípade, že úverová inštitúcia, ktorá hodnotu rizikovo vážených expozícií počíta podľa článkov 78 až 83, má viac než jednu formu zmierňovania kreditného rizika pokrývajúcu jednu expozíciu (napr. úverová inštitúcia má aj kolaterál aj záruku čiastkovo pokrývajúce expozíciu), od úverovej inštitúcie sa vyžaduje, aby rozdelila expozíciu na časti kryté jednotlivými druhmi nástrojov na zmierňovanie kreditného rizika (napr. časť krytú kolaterálom a časť krytú zárukou) a hodnota rizikovo vážených expozícií sa musí počítať samostatne pre každú časť v súlade s ustanoveniami článkov 78 až 83 a s touto prílohou.

2.	Ak má zabezpečenie poskytnuté jediným poskytovateľom zabezpečenia rôzne splatnosti, uplatní sa podobný prístup ako v bode 1.

ČASŤ 6

Postupy na zmierňovanie kreditného rizika pre kôš aktív

1. KREDITNÉ DERIVÁTY PRE PRVÉ ZLYHANIE

Ak úverová inštitúcia získa zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že prvé zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že táto kreditná udalosť spôsobí ukončenie zmluvy, úverová inštitúcia môže upraviť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát expozície, ktorá by v prípade absencie zabezpečenia produkovala najnižšiu rizikovo váženú expozíciu podľa článkov 78 až 83 prípadne článkov 84 až 89 v súlade s touto prílohou, avšak len za predpokladu, že hodnota expozície je nižšia alebo rovná hodnote zabezpečenia.

2. KREDITNÉ DERIVÁTY PRE N-TÉ ZLYHANIE

Ak n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu zo zabezpečenia, úverová inštitúcia kupujúca zabezpečenie môže uznať zabezpečenie pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávanej straty, iba ak bolo zabezpečenie získané aj pre zlyhania 1 až n-1, alebo ak už nastalo n-1 zlyhaní. V takýchto prípadoch sa metodika riadi spôsobom, ktorý je stanovený v bode 1 pre kreditné deriváty pre prvé zlyhanie, primerane upraveným pre produkty pre n-té zlyhanie.

PRÍLOHA IX

SEKURITIZÁCIA

ČASŤ 1

Vymedzenie pojmov na účely prílohy IX

Na účely tejto prílohy:

—	prebytková marža sú inkasované finančné platby a ostatné príjmy získané z poplatkov v súvislosti so sekuritizovanými expozíciami bez nákladov a výdavkov;

—	nákupná clean-up opcia je zmluvná opcia pre originátora na spätnú kúpu alebo splatenie sekuritizačných pozícií pred splatením všetkých podkladových expozícií, ak objem nesplatených expozícií klesne pod stanovenú úroveň;

—	facilita likvidity je sekuritizačná pozícia vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí financovania na zabezpečenie včasnosti peňažných tokov investorom;

—	Kirb je 8 % hodnoty rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa vypočítala podľa článkov 84 až 89 v súvislosti so sekuritizovanými expozíciami, akokeby neboli sekuritizované, plus výška očakávaných strát spojená s týmito expozíciami a vypočítaná podľa uvedených článkov;

—	metóda založená na ratingoch je metóda výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície v súlade s časťou 4 body 46 až 51;

—	metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu je metóda výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície v súlade s časťou 4 bodmi 52 až 54;

—	pozícia bez ratingu je sekuritizačná pozícia, ktorá nemá prípustný rating od prípustnej ratingovej agentúry, ako je vymedzené v článku 97;

—	pozícia s ratingom je sekuritizačná pozícia, ktorá má prípustný rating od prípustnej ratingovej agentúry, ako je vymedzené v článku 97; a

—	program aktívami zaistených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov (program ABCP) je program sekuritizácií, z ktorého emitované cenné papiere majú prevažne formu obchodovateľných cenných papierov s pôvodnou splatnosťou jedného roka alebo menej.

ČASŤ 2

Minimálne požiadavky na uznanie presunu významného kreditného rizika a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre sekuritizované expozície

1. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA UZNANIE PRESUNU VÝZNAMNÉHO KREDITNÉHO RIZIKA PRI TRADIČNEJ SEKURITIZÁCII

Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, môže z výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát vylúčiť sekuritizované expozície, ak významné kreditné riziko spojené so sekuritizovanými expozíciami bolo presunuté na tretie strany a presun spĺňa tieto podmienky:

a)	sekuritizačná dokumentácia odráža ekonomickú podstatu transakcie;

b)	sekuritizované expozície sú mimo dosahu úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom a jej veriteľov, a to aj v prípade konkurzu a nútenej správy. Toto je podporené stanoviskom osoby oprávnenej poskytovať právne poradenstvo;

c)	emitované cenné papiere nepredstavujú platobné záväzky úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom;

d)	príjemcom presunu je účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou (SSPE);

úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, si neponecháva účinnú alebo nepriamu kontrolu nad presunutými expozíciami. Má sa za to, že originátor si ponechal účinnú kontrolu nad presunutými expozíciami, ak má právo spätne odkúpiť od príjemcu presunu predtým presunuté expozície, aby mohol využiť výhody z nich plynúce alebo ak je zaviazaný opätovne vziať na seba presunuté riziko. Zadržanie správcovských práv alebo záväzkov úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, vo vzťahu k expozíciám samo o sebe nepredstavuje nepriamu kontrolu nad expozíciami;

pri nákupných clean-up opciách sú splnené tieto podmienky:

(i)	nákupná clean-up opcia je uplatniteľná na základe rozhodnutia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom;

(ii)	nákupná clean-up opcia môže byť uplatnená, len ak 10 % alebo menej z pôvodnej hodnoty sekuritizovaných expozícií ostáva nesplatených; a

(iii)

nákupná clean-up opcia nie je štruktúrovaná tak, aby sa vyhla priradeniu straty pozíciám znižujúcim kreditné riziko alebo iným pozíciám držaným investormi a nie je inak štruktúrovaná na zabezpečenie zníženia kreditného rizika; a

sekuritizačná dokumentácia neobsahuje ustanovenie, ktoré:

(i)

na rozdiel od ustanovení o predčasnom splatení požaduje, aby pozície v sekuritizácii boli úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom, vylepšené vrátane, ale nielen, nahradením podkladových expozícií voči kreditným rizikám alebo zvýšením výnosu splatného investorom v reakcii na zníženie kreditnej kvality sekuritizovaných expozícií; alebo

(ii)	zvyšuje výnos splatný držiteľom pozícií v sekuritizácii v reakcii na zníženie kreditnej kvality podkladovej skupiny.

2. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA UZNANIE PRESUNU VÝZNAMNÉHO KREDITNÉHO RIZIKA V SYNTETICKEJ SEKURITIZÁCII

Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, môže počítať hodnotu rizikovo vážených expozícií, prípadne výšku očakávaných strát pre sekuritizované expozície v súlade s ďalej uvedenými bodmi 3 a 4, ak bolo významné kreditné riziko presunuté na tretie strany či už prostredníctvom vecného alebo osobného zabezpečenia a presun spĺňa tieto podmienky:

a)	sekuritizačná dokumentácia odráža ekonomickú podstatu transakcie;

b)	zabezpečenie, ktorým je kreditné riziko presunuté, je v súlade s požiadavkami prípustnosti a inými požiadavkami podľa článkov 90 až 93 pre uznanie takéhoto zabezpečenia. Na účely tohto bodu sa účelové jednotky nepokladajú za prípustných poskytovateľov osobného zabezpečenia;

nástroje na presunutie kreditného rizika neobsahujú podmienky, ktoré:

(i)	stanovujú podstatné prahy významnosti, pod úrovňou ktorých sa realizácia zabezpečenia v prípade vzniku kreditnej udalosti neaktivuje;

(ii)	umožňujú zrušenie zabezpečenia z dôvodu zníženia kreditnej kvality podkladových expozícií;

(iii)

na rozdiel od ustanovení o predčasnom splatení požadujú, aby boli pozície v sekuritizácii vylepšené úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom;

(iv)	zvyšujú náklady úverovej inštitúcie na zabezpečenie alebo výnos splatný držiteľmi pozícií v sekuritizácii v reakcii na zníženie kreditnej kvality podkladovej skupiny; a

d)	bolo získané stanovisko osoby oprávnenej poskytovať právne poradenstvo potvrdzujúce vymožiteľnosť zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách.

3. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ ÚVEROVEJ INŠTITÚCIE, KTORÁ JE ORIGINÁTOROM, PRE EXPOZÍCIE SEKURITIZOVANÉ V SYNTETICKEJ SEKURITIZÁCII

Ak sú pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície splnené podmienky bodu 2, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie použije s ohľadom na body 5 až 7 príslušné metodiky výpočtu stanovené v časti 4, a nie metodiky stanovené v článkoch 78 až 89. Pre úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa článkov 84 až 89, je výška očakávanej straty vo vzťahu k týmto expozíciám nula.

V záujme jasnosti sa bod 3 týka celej skupiny expozícií zahrnutých v sekuritizácii. Pokiaľ body 5 až 7 neustanovujú inak, od úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, sa požaduje, aby počítala hodnotu rizikovo vážených expozícií vo vzťahu ku všetkým tranžiam v sekuritizácii v súlade s ustanoveniami časti 4 vrátane tých, ktoré sa vzťahujú k uznaniu zmiernenia kreditného rizika. Napríklad, ak je tranža presunutá prostredníctvom osobného zabezpečenia na tretiu stranu, pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, sa na tranžu použije riziková váha danej tretej strany.

3.1. Zaobchádzanie s nesúladom splatností v syntetickej sekuritizácii

5.	Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s bodom 3 sa akýkoľvek nesúlad splatností medzi zabezpečením, pri ktorom sa využívajú tranže a sekuritizovanými expozíciami, berie do úvahy v súlade s bodmi 6 až 7.

6.	Za splatnosť sekuritizovaných expozícií sa považuje najdlhšia splatnosť akejkoľvek z týchto expozícií, pri dodržaní maximálnej päťročnej hranice. Splatnosť zabezpečenia sa stanoví v súlade s prílohou VIII.

Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, nezohľadní pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií pre tranže, ktoré sú podľa časti 4 zaťažené rizikovou váhou 1 250 %, žiaden nesúlad splatností. Pre všetky ostatné tranže sa použije zaobchádzanie s nesúladom splatností stanovené v prílohe VIII podľa tohto vzorca:

Formula

kde:

RW* je hodnota rizikovo vážených expozícií na účely článku 75 písm. a);

RW(Ass) je hodnota rizikovo vážených expozícií pre expozície, ak by neboli sekuritizované, vypočítaná na pomernom základe;

RW(SP) je hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná podľa bodu 3 v prípade, že nesúlad splatností nie je;

T je splatnosť podkladových expozícií vyjadrená v rokoch;

t je splatnosť zabezpečenia vyjadrená v rokoch; a

t* je 0,25.

ČASŤ 3

Externý rating

1. POŽIADAVKY, KTORÉ MUSIA SPĹŇAŤ RATINGY RATINGOVÝCH AGENTÚR

Pre použitie na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií v zmysle časti 4 musí rating prípustnej ratingovej agentúry spĺňať tieto podmienky:

a)	neexistuje nesúlad medzi druhmi platieb zohľadnenými v ratingu a druhmi platieb, ku ktorým je úverová inštitúcia oprávnená podľa zmluvy, na základe ktorej vznikla daná sekuritizačná pozícia; a

b)	rating je verejne dostupný na trhu. Ratingy sa považujú za verejne dostupné, iba ak boli zverejnené na verejne prístupnom fóre a sú zahrnuté v matici prechodu ratingovej agentúry. Ratingy, ktoré sú dostupné len pre obmedzený počet subjektov, sa nepovažujú za verejne dostupné.

2. POUŽITIE RATINGOV

2.	Úverová inštitúcia môže nominovať jednu alebo viac prípustných ratingových agentúr, ratingy ktorých sa použijú na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa článkov 94 až 101 („nominovaná ratingová agentúra“).

3.	Pokiaľ body 5 až 7 neustanovujú inak, úverová inštitúcia musí používať ratingy nominovaných ratingových agentúr konzistentne vo vzťahu ku svojim sekuritizačným pozíciám.

Pokiaľ body 5 a 6 neustanovujú inak, úverová inštitúcia nesmie používať ratingy ratingových agentúr pre svoje pozície v určitých tranžiach a ratingy iných ratingových agentúr pre svoje pozície v iných tranžiach v rámci rovnakej štruktúry, ktoré môžu, ale nemusia mať priradený rating prvou ratingovou agentúrou.

5.	Ak má pozícia dva ratingy nominovaných ratingových agentúr, úverová inštitúcia použije ten rating, ktorý je menej priaznivý.

6.	Ak má pozícia viac než dva ratingy nominovaných ratingových agentúr, použijú sa dva najpriaznivejšie ratingy. Ak sú dva najpriaznivejšie ratingy rozdielne, použije sa ten, ktorý je menej priaznivý.

Ak je zabezpečenie prípustné v zmysle článkov 90 až 93 poskytnuté priamo SSPE a je zohľadnené v ratingu pozície nominovanej ratingovej agentúry, môže sa použiť riziková váha spojená s týmto ratingom. Ak zabezpečenie nie je prípustné v zmysle článkov 90 až 93, rating sa neuzná. V prípade, keď sa zabezpečenie neposkytuje SSPE, ale priamo sekuritizačnej pozícii, rating sa neuzná.

3. PRIRAĎOVANIE RATINGOV

Príslušné orgány stanovia, s ktorým stupňom kreditnej kvality v tabuľkách uvedených v časti 4 sa spája každý rating prípustnej ratingovej agentúry. Príslušné orgány pri tom rozlíšia relatívne stupne rizika vyjadrené každým ratingom. Zvážia kvantitatívne faktory, akými sú miera zlyhania a/alebo stratovosť, a kvalitatívne faktory, akými sú rozsah transakcií posúdených ratingovou agentúrou a význam ratingu.

Príslušné orgány sa snažia zabezpečiť, aby sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe ratingov prípustných ratingových agentúr, podliehali ekvivalentným stupňom kreditného rizika. To zahŕňa úpravy ich určenia, pokiaľ ide o stupeň kreditnej kvality, s ktorým sa primerane spája určitý rating.

ČASŤ 4

Výpočet

1. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ

1.	Na účely článku 96 sa hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície vypočíta pomocou priradenia príslušnej rizikovej váhy hodnote expozície pozície, ako stanovuje táto časť.

Pokiaľ bod 3 neustanovuje inak;

a)	ak úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa bodov 6 až 36, hodnotou expozície súvahovej sekuritizačnej pozície je jej hodnota v súvahe;

b)	ak úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa bodov 37 až 76, hodnota expozície súvahovej sekuritizačnej pozície je meraná pred úpravou ocenenia; a

c)	hodnotou expozície podsúvahovej sekuritizačnej pozície je jej nominálna hodnota vynásobená konverznou hodnotou stanovenou v tejto prílohe. Táto konverzná hodnota je na úrovni 100 %, pokiaľ nie je stanovené inak.

3.	Hodnota expozície sekuritizačnej pozície vyplývajúcej z derivátových nástrojov uvedených v prílohe IV sa určí v súlade s prílohou III.

4.	Ak sekuritizačná pozícia podlieha vecnému zabezpečeniu, môže byť hodnota expozície takejto pozície upravená v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe VIII ako je ďalej bližšie uvedené v tejto prílohe.

Ak má úverová inštitúcia dve alebo viac prekrývajúcich sa pozícií v sekuritizácii, požaduje sa od nej, aby v rozsahu prekrytia zahrnula do svojho výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií len pozíciu alebo časť pozície, ktorá tvorí vyššie hodnoty rizikovo vážených expozícií. Na účely tohto bodu „prekrývanie sa“ znamená, že pozície, či už úplne alebo čiastočne, predstavujú expozíciu voči rovnakému riziku tak, že v rozsahu prekrývania je len jediná expozícia.

2. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÉ EXPOZÍCIE NA ZÁKLADE ŠTANDARDIZOVANÉHO PRÍSTUPU

Pokiaľ bod 8 neustanovuje inak, hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície s ratingom sa počíta pomocou priradenia rizikovej váhy spojenej so stupňom kreditnej kvality, do ktorého príslušné orgány zaradili rating v súlade s článkom 98, hodnote expozície tak, ako stanovujú tabuľky 1 a 2.

Tabuľka 1

Pozície iné než pozície s krátkodobým ratingom

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	4	5 a pod 5
Riziková váha	20 %	50 %	100 %	350 %	1 250 %

Tabuľka 2

Pozície s krátkodobým ratingom

Stupeň kreditnej kvality	1	2	3	Všetky ostatné ratingy
Riziková váha	20 %	50 %	100 %	1 250 %

7.	Pokiaľ body 10 až 15 neustanovujú inak hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície bez ratingu sa počíta použitím rizikovej váhy na úrovni 1 250 %.

2.1. Úverové inštitúcie, ktoré sú originátormi a sponzormi

Pre úverovú inštitúciu, ktorá je originátorom, alebo úverovú inštitúciu, ktorá je sponzorom, hodnota rizikovo vážených expozícií počítaná vo vzťahu k ich pozíciám v sekuritizácii môže byť obmedzená na hodnotu rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa počítala pre sekuritizované expozície, ak by neboli sekuritizované, podľa predpokladaného priradenia rizikovej váhy 150 % všetkým položkám po termíne splatnosti a položkám spadajúcim do „regulatórnych kategórií vysokého rizika“ v rámci sekuritizovaných expozícií.

2.2. Zaobchádzanie s pozíciami bez ratingu

9.	Úverové inštitúcie, ktoré majú sekuritizačnú pozíciu bez ratingu, môžu na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície pre túto pozíciu uplatniť zaobchádzanie stanovené v bode 10 za predpokladu, že zloženie skupiny sekuritizovaných expozícií je za každých okolností známe.

10.

Úverová inštitúcia môže použiť rizikovú váhu váženého priemeru, ktorú by uplatnila na sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83 úverová inštitúcia, ktorá drží expozície, vynásobenú ukazovateľom koncentrácie. Tento ukazovateľ koncentrácie sa rovná podielu súčtu nominálnych hodnôt všetkých tranží a súčtu nominálnych hodnôt tranží podriadených alebo rovnakej úrovne ako tranža, v ktorej je pozícia držaná, vrátane tranže samotnej. Výsledná riziková váha nie je vyššia než 1 250 %, ani nižšia, než akákoľvek riziková váha vzťahujúca sa na nadriadenú tranžu s ratingom. Ak úverová inštitúcia nie je schopná určiť rizikové váhy, ktoré by sa uplatnili na sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83, použije na pozíciu rizikovú váhu na úrovni 1 250 %.

2.3. Zaobchádzanie so sekuritizačnými pozíciami pri tranži druhej straty alebo nadriadenej pri programe ABCP

11.

S výhradou možnosti priaznivejšieho zaobchádzania v zmysle ustanovení týkajúcich sa facilít likvidity v bodoch 13 až 15 môže úverová inštitúcia na sekuritizačné pozície spĺňajúce podmienky stanovené v bode 12 použiť rizikovú váhu, ktorá je vyššia než 100 % alebo najvyššia z rizikových váh, ktoré by sa uplatnili na akékoľvek sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83 úverovou inštitúciou, ktorá drží expozície.

12.

Pre použitie zaobchádzania podľa bodu 11, sekuritizačná pozícia musí byť:

a)	v tranži, ktorá je ekonomicky pozíciou druhej straty alebo nadriadenou v sekuritizácii a tranža prvej straty musí zmysluplne znižovať kreditné riziko tranže druhej straty;

b)	kvality ekvivalentnej investičnému stupňu alebo vyššej; a

c)	držaná úverovou inštitúciou, ktorá nedrží pozíciu v tranži prvej straty.

2.4. Zaobchádzanie s facilitami likvidity bez ratingu

2.4.1. Prípustné facility likvidity

13.

S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity s pôvodnou splatnosťou jedného roka alebo menej môže uplatniť konverzný faktor 20 % a na nominálnu hodnotu facility likvidity s pôvodnou splatnosťou viac ako jeden rok sa môže uplatniť konverzná hodnota 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	dokumenty týkajúce sa facility likvidity presne určujú a vymedzujú okolnosti, za ktorých sa môže facilita využívať;

b)	facilita sa nemôže využívať ako podpora úveru tým, že pokryje straty, ktoré sa vyskytli už v čase využitia, napríklad poskytnutím likvidity v súvislosti s expozíciami v stave zlyhania v čase využitia alebo získavaním aktív za vyššiu než reálnu cenu;

c)	facilita sa nemôže využívať na stále alebo pravidelné financovanie sekuritizácie;

d)	splatenie využitej facility nie je podriadené pohľadávkam investorov, iným ako pohľadávkam vyplývajúcim z úrokových alebo menových derivátových zmlúv, poplatkov alebo iným podobným platbám a nie je predmetom odpustenia, či odloženia;

e)	facilita sa nemôže využívať po tom, ako sa vyčerpajú všetky uplatniteľné zníženia kreditného rizika, ktoré by facilita mohla využiť; a

facilita musí zahŕňať ustanovenie, ktorého výsledkom je automatické zníženie využiteľnej hodnoty o hodnotu expozícií v stave zlyhania, ak sa zlyhanie vysvetľuje v zmysle článkov 84 až 89, alebo ak skupina sekuritizovaných expozícií pozostáva z nástrojov s ratingom, ktoré ukončí využívanie facility v prípade, že priemerná kvalita skupiny klesne pod investičný stupeň.

Riziková váha, ktorá sa má uplatniť, je najvyššou rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na ktorúkoľvek sekuritizovanú expozíciu podľa článkov 78 až 83 úverovou inštitúciou, ktorá drží expozície.

2.4.2. Facility likvidity, ktoré sa môžu využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu

14.

S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá sa môže využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu (t. j. keď viac ako jedna SPE pokrývajúca rôzne transakcie nie je schopná obnoviť splatné krátkodobé obchodovateľné cenné papiere a táto neschopnosť nie je výsledkom zhoršenia kreditnej kvality SPE alebo sekuritizovaných expozícií), môže uplatniť konverzná hodnota 0 % za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v bode 13.

2.4.3. Facility hotovostnej zálohy

15.

S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá je odvolateľná bez akýchkoľvek podmienok, môže uplatniť konverzná hodnota 0 % za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v bode 13 a že splatenie využitej facility má prednosť pred inými nárokmi spojenými s peňažnými tokmi vyplývajúcimi zo sekuritizovaných expozícií.

2.5. Dodatočné kapitálové požiadavky na sekuritizácie revolvingových expozícií, ktoré zahŕňajú ustanovenia o predčasnom splatení

16.

V prípade predaja revolvingových expozícií v rámci sekuritizácie, ktorá zahŕňa ustanovenie o predčasnom splatení, počíta úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, okrem hodnôt rizikovo vážených expozícií počítaných vzhľadom na sekuritizačné pozície aj hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa metódy stanovenej v bodoch 17 až 33.

17.	Úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií vzhľadom na súčet podielu originátora a podielu investorov.

18.	V prípade sekuritizačnej štruktúry, kde sekuritizované expozície zahŕňajú revolvingové a nerevolvingové expozície, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje zaobchádzanie, ktoré je stanovené v bodoch 19 až 31, na tú časť podkladovej skupiny, ktorá obsahuje revolvingové expozície.

19.

Na účely bodov 16 až 31 je podiel originátora hodnota expozície tej podkladovej časti skupiny čerpaných objemov predaných v rámci sekuritizácie, ktorej pomerná časť vzhľadom na objem celej skupiny predanej v rámci štruktúry určuje pomernú časť peňažných tokov vytváraných inkasovaním istiny a úrokov a inými pridruženými hodnotami, ktoré nemôžu slúžiť ako platby držiteľom sekuritizačných pozícií v sekuritizácii.

Podiel originátora nesmie byť podriadený podielu investorov

Podiel investorov je hodnota expozície ostávajúcej podkladovej časti skupiny využitých hodnôt.

20.	Expozícia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, spojená s jej právami týkajúcimi sa podielu originátora sa nepovažuje za sekuritizačnú pozíciu, ale za pomernú expozíciu k sekuritizovaným expozíciám, akokeby tieto neboli sekuritizované.

2.5.1. Výnimky z prístupu predčasného splatenia

21.

Originátori nasledujúcich druhov sekuritizácie nemusia spĺňať kapitálovú požiadavku uvedenú v bode 16:

sekuritizácie revolvingových expozícií, v rámci ktorých investori ostávajú plne vystavení všetkým budúcim čerpaniam zo strany dlžníkov takým spôsobom, že riziko spojené s podkladovými facilitami sa nevracia úverovej inštitúcii, ktorá je originátorom, a to ani po vyskytnutí sa situácie predčasného splatenia; a

b)	sekuritizácie, kde sa ustanovenie o predčasnom splatení aktivuje výhradne na základe udalostí, ktoré nie sú spojené s výnosovosťou sekuritizovaných aktív alebo s úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom, akými sú napríklad významné zmeny v daňových zákonoch alebo predpisoch.

2.5.2. Maximálna kapitálová požiadavka

22.

Pokiaľ ide o úverovú inštitúciu, ktorá je originátorom, a na ktorú sa vzťahuje kapitálová požiadavka stanovená v bode 16, súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií vzhľadom na jej pozície v podiele investorov a hodnôt rizikovo vážených expozícií, počítaných podľa bodu 16, nie je vyšší ako vyššia hodnota z:

a)	hodnoty rizikovo vážených expozícií vypočítanej vzhľadom na jej pozície v podiele investorov; a

b)	hodnoty rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa vypočítala vzhľadom na expozície sekuritizované úverovou inštitúciou, ktorá drží tieto expozície, akokeby neboli sekuritizované, v hodnote rovnej podielu investorov.

23.	S odpočítaním eventuálnych čistých ziskov, ktoré vznikli z kapitalizácie budúcich príjmov podľa článku 57, sa zaobchádza nezávisle od maximálnej hodnoty uvedenej v bode 22.

2.5.3. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií

24.

Hodnota rizikovo vážených expozícií, ktorá sa má vypočítať v súlade s bodom 16, sa stanoví vynásobením hodnoty podielu investorov príslušnou konverznou hodnotou, ako je uvedené v bodoch 26 až 33, a váženou priemernou rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na sekuritizované expozície, ak by tieto expozície neboli sekuritizované.

25.

Ustanovenie o predčasnom splatení sa pokladá za kontrolované, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, má zavedený primeraný kapitálový plán/plán likvidity s cieľom zabezpečiť, že v prípade predčasného splatenia má k dispozícii dostatočný kapitál a likviditu;

b)	počas celého trvania transakcie je platba úrokov, istiny, nákladov, strát a náhrad rozdelená pomerne medzi podiel originátora a podiel investorov na základe zostatku nesplatených pohľadávok počas jedného alebo viacerých referenčných bodov v každom mesiaci;

c)	obdobie splácania sa považuje za dostačujúce pre 90 % z celkového dlhu (podiel originátora a podiel investorov) nesplateného na začiatku obdobia predčasného splácania, ktorý bol vyrovnaný alebo pri ktorom bolo zistené zlyhanie; a

d)	rýchlosť splácania nie je vyššia ako rýchlosť, ktorá by sa dosiahla v prípade lineárneho splácania počas obdobia stanoveného v písmene c).

26.

V prípade sekuritizácií podliehajúcich ustanoveniu o predčasnom splatení retailových expozícií, ktoré sú odvolateľné bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov a bez predchádzajúceho oznámenia, kde je predčasné splatenie aktivované poklesom úrovne prebytkovej marže na stanovenú úroveň, úverové inštitúcie porovnávajú priemernú trojmesačnú úroveň prebytkovej marže s úrovňami prebytkovej marže, na ktorých sa má prebytková marža zachytiť.

27.	Ak sekuritizácia nevyžaduje, aby sa prebytková marža zachytila, záchytný bod je o 4,5 percentuálneho bodu vyšší ako úroveň prebytkovej marže, ktorá predčasné splatenie aktivuje.

28.

Konverzná hodnota, ktorá sa uplatní, sa stanoví podľa úrovne aktuálnej trojmesačnej priemernej prebytkovej marže v súlade s tabuľkou 3.

Tabuľka 3

	Sekuritizácie, ktoré sú predmetom nekontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení	Sekuritizácie, ktoré sú predmetom kontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení
Priemerná trojmesačná prebytková marža	Konverzná hodnota	Konverzná hodnota
Nad úrovňou A	0 %	0 %
Úroveň A	1 %	5 %
Úroveň B	2 %	15 %
Úroveň C	10 %	50 %
Úroveň D	20 %	100 %
Úroveň E	40 %	100 %

29.

V tabuľke 3 „úroveň A“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 133,33 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 100 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň B“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 100 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 75 % tejto záchytnejúrovne. „Úroveň C“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 75 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 50 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň D“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 50 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 25 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň E“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 25 % záchytnej úrovne prebytkovej marže.

30.

V prípade sekuritizácií, ktoré sú predmetom ustanovenia o predčasnom splatení retailových expozícií a ktoré sú odvolateľné bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov bez predchádzajúceho oznámenia a pri ktorých je predčasné splatenie aktivované kvantitatívnou hodnotou z iného dôvodu ako z dôvodu trojmesačnej priemernej prebytkovej marže, môžu príslušné orgány uplatniť zaobchádzanie, ktoré je veľmi blízke zaobchádzaniu uvedenému v bodoch 26 až 29, na účely určenia danej konverznej hodnoty.

31.

Ak má príslušný orgán pri konkrétnej sekuritizácií v úmysle uplatniť zaobchádzanie podľa bodu 30, informuje najprv relevantné príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov. Skôr ako príslušný orgán uplatní takéto zaobchádzanie v rámci svojej všeobecnej politiky vzťahujúcej sa na sekuritizácie s ustanoveniami o predčasnom splatení príslušného typu, uskutoční konzultácie s relevantnými príslušnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov a vyjadrené názory zváži. Príslušný orgán zverejní názory vyjadrené v rámci tejto konzultácie, ako aj uplatnené zaobchádzanie.

32.	Všetky ostatné sekuritizácie, ktoré sú predmetom kontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení revolvingových expozícií, podliehajú konverznej hodnote 90 %.

33.	Všetky ostatné sekuritizácie, ktoré sú predmetom nekontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení revolvingových expozícií, podliehajú konverznej hodnote 100 %.

2.6. Uznanie zmierňovania kreditného rizika sekuritizačných pozícií

34.	V prípade, že úverová inštitúcia získa zabezpečenie sekuritizačnej pozície, výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií sa môže zmeniť v súlade s prílohou VIII.

2.7. Zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií

35.

Podľa článku 66 ods. 2, v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, ktorej sa priradí riziková váha 1 250 %, úverové inštitúcie môžu namiesto zahrnutia tejto pozície do výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií odpočítať od vlastných zdrojov jej hodnotu expozície. Na tieto účely môže výpočet hodnoty expozície odrážať prípustné vecné zabezpečenie spôsobom, ktorý je v súlade s bodom 34.

36.	V prípade, že úverová inštitúcia využije alternatívu uvedenú v bode 35, hodnota rovnajúca sa 12,5 násobku hodnoty odpočítanej v súlade s daným bodom sa na účely bodu 8 odpočíta od hodnoty uvedenej v bode 8 ako maximálna hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná danými úverovými inštitúciami.

3. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PODĽA PRÍSTUPU INTERNÝCH RATINGOV

3.1. Postupnosť metód

37.	Na účely článku 96 sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačných pozícií vypočíta v súlade s bodmi 38 až 76.

38.	V prípade pozície s ratingom alebo pozície, na ktorú sa môže použiť odvodený rating, sa na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií použije metóda ratingov stanovená v bodoch 46 až 51.

39.	Pokiaľ ide o pozíciu bez ratingu, použije sa metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu uvedená v bodoch 52 až 54, okrem prípadu, keď je povolené použiť prístup interného hodnotenia, ktorý je stanovený v bodoch 43 a 44.

40.	Úverová inštitúcia, ktorá nie je originátorom alebo sponzorom, môže použiť metódu založenú na vzorci stanovenom orgánom dohľadu len so súhlasom príslušných orgánov.

41.

V prípade, že úverová inštitúcia, ktorá je originátorom alebo sponzorom, nie je schopná vypočítať Kirb a nezískala súhlas na použitie prístupu interného hodnotenia pre pozície v programoch ABCP a v prípade iných úverových inštitúcií, ktoré nezískali súhlas na použitie metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu alebo prístupu interného hodnotenia pre pozície v programoch ABCP, sa sekuritizačným pozíciam bez ratingu, na ktoré sa nemôže použiť odvodený rating, priradí riziková váha 1 250 %.

3.1.1. Používanie odvodených ratingov

42.

Inštitúcia priradí pozícii bez ratingu odvodený rating, ktorý je ekvivalentný ratingu tých pozícií s ratingom („referenčných pozícií“), ktoré sú najvyššími nadriadenými pozíciami, ktoré sú vo všetkých ohľadoch podriadenými príslušnej sekuritizačnej pozícii bez ratingu, ak sú splnené tieto minimálne operačné požiadavky:

a)	referenčné pozície musia byť vo všetkých ohľadoch podriadené sekuritizačnej pozícii bez ratingu;

b)	splatnosť referenčných pozícií musí byť rovnaká alebo dlhšia ako splatnosť príslušných pozícií bez ratingu; a

c)	každý odvodený rating sa musí neustále aktualizovať, aby zohľadnil akékoľvek zmeny v ratingu referenčných pozícií.

3.1.2. Prístup interného hodnotenia pozícií v programoch ABCP

43.

Úverová inštitúcia môže pozícii bez ratingu v rámci programu ABCP priradiť odvodený rating ako stanovuje bod 44 za predpokladu, že získa súhlas od príslušných orgánov a že sú splnené tieto podmienky:

a)	pozície v krátkodobých obchodovateľných cenných papieroch emitovaných v rámci programu ABCP sú pozície s ratingom;

úverová inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že jej interné hodnotenie kreditnej kvality danej pozície odzrkadľuje verejne prístupnú metodiku hodnotenia jednej alebo viacerých prípustných ratingových agentúr, zameranú na vykonávanie ratingu cenných papierov zabezpečených expozíciami rovnakého druhu ako sekuritizované;

medzi ratingové agentúry, ktorých metodika je zohľadnená podľa písmena b), patria ratingové agentúry, ktoré poskytli externý rating krátkodobých obchodovateľných cenných papierov emitovaných v rámci programu ABCP. Kvantitatívne prvky, akými sú napríklad stresové faktory, ktoré sa používajú pri priraďovaní pozície konkrétnej kreditnej kvalite, musia byť aspoň tak konzervatívne ako prvky, ktoré sa používajú v príslušnej metodike hodnotenia predmetných ratingových agentúr;

pri vypracovaní internej metodiky hodnotenia zohľadňuje úverová inštitúcia príslušné uverejnené metodiky ratingu prípustných ratingových agentúr, ktoré udeľujú rating krátkodobým obchodovateľným cenným papierom programu ABCP. Úverová inštitúcia toto zohľadnenie zdokumentuje a pravidelne ho doplňuje, ako je navrhnuté v písmene g);

e)	interná metodika hodnotenia úverovej inštitúcie zahŕňa ratingové stupne. Tieto ratingové stupne zodpovedajú ratingom prípustných ratingových agentúr a táto skutočnosť sa jasne zdokumentuje;

f)	interná metodika hodnotenia sa používa v rámci interných procesov riadenia rizika úverovej inštitúcie vrátane procesov rozhodovania, informácií pre manažment a prideľovania kapitálu;

interní alebo externí audítori, ratingová agentúra alebo funkcia interného kreditného preskúmania, či funkcia riadenia rizika úverovej inštitúcie má za úlohu pravidelne preskúmavať proces interného hodnotenia a kvalitu interného hodnotenia kreditnej kvality expozícií úverovej inštitúcie v rámci programu ABCP. Ak uvedené preskúmanie vykonávajú interní audítori, funkcia kreditného preskúmania alebo funkcie riadenia rizika úverovej inštitúcie, tieto funkcie sú nezávislé od obchodnej línie programu ABCP, ako aj od vzťahu s klientom;

h)	úverová inštitúcia priebežne sleduje výkonnosť svojich interných ratingov s cieľom vyhodnotiť výkonnosť svojej internej metodiky hodnotenia a v prípade, že výnosovosť expozícii sa spravidla líši od výnosovosti, ktorú ukazujú interné ratingy, túto metodiku upravuje;

program ABCP zahŕňa štandardy upisovania vo forme kreditných a investičných usmernení. Pri rozhodovaní o kúpe aktíva správca programu ABCP zváži druh tohto aktíva, druh a peňažnú hodnotu expozícií, ktoré vyplývajú z poskytnutia facilít likvidity a zníženia kreditného rizika, rozdelenie straty a právne a ekonomické oddelenie medzi prevedenými aktívami a subjektom, ktorý ich predáva. Vykoná sa kreditná analýza rizikového profilu predajcu aktív, ktorá zahŕňa analýzu predchádzajúcej a očakávanej finančnej výkonnosti, súčasnej trhovej pozície, očakávanej budúcej konkurencieschopnosti, finančnej páky, peňažného toku a úrokového krytia a ratingu dlhu. Okrem toho sa vykoná preskúmanie štandardov upisovania, možností poskytovania služieb a procesov inkasovania predajcu;

štandardy upisovania programu ABCP stanovujú minimálne kritériá prípustnosti aktív, ktoré predovšetkým:

(i)	vylučujú nákup aktív, ktoré sú významne po termíne splatnosti alebo aktív, v ktorých prišlo k zlyhaniu;

(ii)	obmedzujú nadmernú koncentráciu na jednotlivého dlžníka alebo geografickú oblasť; a

(iii)

obmedzujú trvanie aktív, ktoré sa majú kúpiť;

program ABCP má politiky a postupy inkasovania, ktoré zohľadňujú operačnú schopnosť a kreditnú kvalitu správcu. Program ABCP zmierňuje riziko predajcu/správcu prostredníctvom rôznych metód, akými sú napríklad spúšťacie faktory založené na aktuálnej kreditnej kvalite, ktoré by mali zabrániť vzájomnému zmiešavaniu zdrojov;

celková odhadovaná strata v skupine aktív, ktorú zamýšľa program ABCP kúpiť, musí zohľadňovať všetky zdroje možného rizika, akým je kreditné riziko, či riziko obchodných pohľadávok. Ak sa zníženie kreditného rizika, ktoré zabezpečuje predajca, zakladá len na kreditných stratách, pre riziko obchodných pohľadávok sa vytvára osobitná rezerva v prípade, že je toto riziko významné pre danú skupinu expozícií. Okrem toho na účely stanovenia požadovanej úrovne zníženia kreditného rizika program preveruje historické informácie získané za niekoľko rokov vrátane informácií o stratách, platobnej disciplinovanosti, zhoršení kvality obchodných pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a miere obratu obchodných pohľadávok; a

m)	s cieľom zmierniť možné zhoršenie kreditnej kvality podkladového portfólia, program ABCP zahŕňa do nákupu expozícií štrukturálne prvky, akými sú napríklad spúšťacie faktory pre ukončenie transakcií.

Príslušné orgány môžu upustiť od požiadavky, aby bola metodika hodnotenia ratingovej agentúry verejne prístupná, ak sú presvedčené, že kvôli osobitným prvkom sekuritizácie, napríklad jej jedinečnej štruktúre, ešte neexistuje verejne prístupná metodika hodnotenia ratingovej agentúry.

44.

Pozíciu bez ratingu pridelí úverová inštitúcia jednému z ratingových stupňov uvedených v bode 43. Pozícii sa priradí odvodený rating rovný ratingom, ktoré zodpovedajú takému ratingovému stupňu, aký sa uvádza v bode 43. Ak je na začiatku sekuritizácie tento odvodený rating na úrovni investičného stupňa alebo vyššej, pokladá sa za rovnaký ako prípustný rating stanovený prípustnou ratingovou agentúrou na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií.

3.2 Maximálne hodnoty rizikovo vážených expozícií

45.

V prípade úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom alebo sponzorom, alebo inej úverovej inštitúcie, ktorá je schopná počítať KIRB, sa môžu hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané vzhľadom na jej pozície v sekuritizácii obmedziť na hodnoty, ktoré by stanovili kapitálovú požiadavku podľa článku 75 písm. a) ekvivalentnú súčtu 8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií, ktoré by vznikli v prípade, že sekuritizované aktíva by neboli sekuritizované a figurovali by v súvahe úverovej inštitúcie, a výšky očakávaných strát týchto expozícií.

3.3. Metóda ratingov

46.

Podľa metódy ratingov sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačných pozícií s ratingom počíta tak, že na hodnotu expozície sa uplatní riziková váha priradená k stupňu kreditnej kvality, do ktorého bol rating zaradený príslušnými orgánmi v súlade s článkom 98 ako je stanovené v tabuľkách 4 a 5, vynásobená 1,06.

Tabuľka 4

Pozície iné ako pozície s krátkodobým ratingom

Stupeň kreditnej kvality (CQS)	Riziková váha
	A	B	C
CQS 1	7 %	12 %	20 %
CQS 2	8 %	15 %	25 %
CQS 3	10 %	18 %	35 %
CQS 4	12 %	20 %	35 %
CQS 5	20 %	35 %	35 %
CQS 6	35 %	50 %	50 %
CQS 7	60 %	75 %	75 %
CQS 8	100 %	100 %	100 %
CQS 9	250 %	250 %	250 %
CQS 10	425 %	425 %	425 %
CQS 11	650 %	650 %	650 %
Pod CQS 11	1 250 %	1 250 %	1 250 %

Tabuľka 5

Pozície s krátkodobým ratingom

Stupeň kreditnej kvality (CQS)	Riziková váha
	A	B	C
CQS 1	7 %	12 %	20 %
CQS 2	12 %	20 %	35 %
CQS 3	60 %	75 %	75 %
Všetky ostatné ratingy	1 250 %	1 250 %	1 250 %

47.

Pokiaľ body 48 a 49 neustanovujú inak uplatňujú sa rizikové váhy v stĺpci A každej tabuľky, ak sa pozícia nachádza v najvyššej nadriadenej sekuritizačnej tranži. Pri rozhodovaní o tom, či je tranža najvyššia nadriadená, sa nemusia zohľadňovať čiastky splatné v rámci úrokových alebo menových derivátových zmlúv, splatné poplatky, či iné podobné platby.

48.

Riziková váha 6 % sa môže uplatniť na pozíciu v rámci najvyššie nadriadenej sekuritizačnej tranže, ak je táto tranža vo všetkých ohľadoch nadriadená inej tranži sekuritizačnej pozície, v ktorej by dosiahla rizikovú váhu 7 % podľa bodu 46, ak:

a)	sa príslušný orgán ubezpečí, že to je opodstatnené na základe schopnosti absorpcie strát podriadených tranží v sekuritizácii; a

b)	pozícia má buď externý rating, ktorý bol priradený 1. stupňu kreditnej kvality v tabuľke 4 alebo 5, alebo ak rating nemá, spĺňa požiadavky bodu 42 písm. a) až c), pričom referenčné pozície sú pozíciami v podriadenej tranži, ktorým by podľa bodu 46 bola priradená riziková váha 7 %.

49.

Rizikové váhy v stĺpci C každej tabuľky sa uplatňujú, ak je pozícia v sekuritizácii, kde je skutočný počet sekuritizovaných expozícií nižší ako šesť. Pri výpočte skutočného počtu sekuritizovaných expozícií sa s viacerými expozíciami voči jednému dlžníkovi zaobchádza ako s jednou expozíciou. Skutočný počet expozícií sa vypočíta takto:

Formula

kde EADi je súčet hodnôt všetkých expozícií voči i-tému dlžníkovi. V prípade resekuritizácie (sekuritizácie sekuritizačných expozícií), úverová inštitúcia musí zohľadňovať počet sekuritizačných expozícií v skupine a nie počet podkladových expozícií v pôvodných skupinách, z ktorých podkladové sekuritizačné expozície pochádzajú. Ak je podiel portfólia spojený s najväčšou expozíciou, C1 je známy, úverová inštitúcia môže počítať N ako 1/C1.

50.	Rizikové váhy v stĺpci B sa uplatňujú na všetky ostatné pozície.

51.	Zmierňovanie kreditného rizika uplatňované na sekuritizačné pozície sa môže uznať v súlade s bodmi 60 až 62.

3.4. Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu

52.	Pokiaľ body 58 a 59 neustanovujú inak, riziková váha uplatniteľná na sekuritizačnú pozíciu v rámci metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu je rovná väčšiemu z čísel 7 % a rizikovej váhy, ktorá sa má uplatniť v súlade s bodom 53.

53.

Pokiaľ body 58 a 59 neustanovujú inak, riziková váha, ktorá sa má uplatniť na hodnotu expozície, sa počíta takto:

Formula

kde

Formula

τ = 1 000, a

ω = 20.

V týchto vyjadreniach Beta [x; a, b] predstavuje kumulatívne rozdelenie beta s parametrami a, b vyčíslené v x.

T (hrúbka tranže, v ktorej sa pozícia drží) sa meria ako pomer (a) nominálnej hodnoty tranže k (b) súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Na účely výpočtu T predstavuje hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe IV možnú budúcu expozíciu voči kreditnému riziku vypočítanú v súlade s prílohou III, ak hodnota bežných reprodukčných nákladov nie je kladná.

Kirbr je pomer (a) Kirb k (b) súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Kirbr je vyjadrený ako desatinné číslo (napr. Kirb rovný 15 % skupiny by bol vyjadrený ako Kirbr 0,15).

L (úroveň zníženia kreditného rizika) sa meria ako pomer nominálnej hodnoty všetkých tranží podriadených tranži, v ktorej sa pozícia drží, k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Budúci kapitalizovaný príjem sa do merania L nezapočíta. Čiastky, ktoré majú splatiť zmluvné strany derivátových nástrojov uvedených v prílohe IV a ktoré predstavujú podriadené tranže vzhľadom na príslušnú tranžu, sa môžu pri výpočte úrovne zníženia kreditného rizika merať na základe ich bežných reprodukčných nákladov (bez možnej budúcej expozície voči kreditnému riziku).

N je skutočný počet expozícií počítaných v súlade s bodom 49.

ELGD, expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania, sa vypočíta takto:

Formula

kde LGDi predstavuje priemernú LGD spojenú so všetkými expozíciami voči i-tému dlžníkovi, kde LGD je stanovené v súlade s článkami 84 až 89. V prípade resekuritizácie sa na sekuritizované pozície uplatňuje LGD 100 %. Keď sa s rizikom zlyhania a rizikom obchodných pohľadávok, ktoré sa týkajú odkúpených obchodných pohľadávok, zaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom (napr. keď je k dispozícii len jedna rezerva alebo jedno nadmerné zabezpečenie kolaterálom na pokrytie všetkých strát), vstupná hodnota LGDi, predstavuje vážený priemer LGD pre kreditné riziko a 75 % LGD pre riziko obchodných pohľadávok. Váhy predstavujú kapitálové požiadavky osobitne pre kreditné riziko a osobitne pre riziko obchodných pohľadávok.

Zjednodušené vstupy

Ak hodnota expozície najväčšej sekuritizovanej expozície, C1, nie je väčšia ako 3 % súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií, potom na účely metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu môže úverová inštitúcia stanoviť LGD= 50 % a N rovné buď:

Formula

alebo

N=1/C1.

Cm je pomer súčtu hodnôt „m“ najvyšších expozícií k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Úroveň „m“ môže stanoviť úverová inštitúcia.

Pokiaľ ide o sekuritizácie zahŕňajúce retailové expozície, príslušné orgány môžu povoliť uplatnenie metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu s týmito zjednodušeniami: h = 0 a v = 0.

54.	Zmierňovanie kreditného rizika uplatňované na sekuritizačné pozície sa môže uznať v súlade s bodmi 60, 61 a 63 až 67.

3.5. Facility likvidity

55.	Ustanovenia v bodoch 54 až 59 sa uplatňujú na účely stanovenia hodnoty expozície sekuritizačnej pozície bez ratingu vo forme určitých druhov facility likvidity.

3.5.1. Facility likvidity, ktoré sú k dispozícii len v prípade všeobecného zlyhania trhu

56.	Konverzná hodnota 20 % sa môže uplatniť na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá sa môže využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu, a ktorá spĺňa podmienky „prípustnej facility likvidity“ stanovené v bode 13.

3.5.2. Facility hotovostnej zálohy

57.	Konverzná hodnota 0 % sa môže uplatniť na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá spĺňa podmienky stanovené v bode 15.

3.5.3 Zvláštne zaobchádzanie v prípade, keď sa Kirb nedá vypočítať

58.

Ak pre úverovú inštitúciu nie je praktické počítať hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície, ako keby neboli sekuritizované, úverová inštitúcia môže výnimočne a so súhlasom príslušných orgánov, dočasne uplatniť metódu stanovenú v bode 59 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačnú pozíciu bez ratingu vo forme facility likvidity, ktorá spĺňa podmienky pre prípustnú facilitu likvidity stanovené v bode 13 alebo podlieha požiadavkám bodu 56.

59.

Najvyššia riziková váha, ktorá by sa uplatnila podľa článkov 78 až 83 na ktorúkoľvek sekuritizovanú expozíciu v prípade, ak by táto nebola sekuritizovaná, sa môže uplatniť na sekuritizačnú pozíciu vo forme facility likvidity. S cieľom stanoviť hodnotu expozície pozície sa na nominálnu hodnotu facility likvidity môže uplatniť konverzná hodnota 50 %, ak je pôvodná splatnosť tejto facility kratšia alebo rovná jednému roku. V prípade, že facilita likvidity spĺňa podmienky uvedené v bode 56, môže sa uplatniť konverzná hodnota 20 %. V iných prípadoch sa uplatňuje konverzný faktor 100 %.

3.6. Uznanie zmierňovania kreditného rizika uplatnené na sekuritizačné pozície

3.6.1. Vecné zabezpečenie

60.	Prípustné vecné zabezpečenie sa obmedzuje na vecné zabezpečenie, ktoré je prípustné pre výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83 ako ustanovujú články 90 až 93 a uznanie je podmienené súladom s príslušnými minimálnymi požiadavkami ustanovenými v uvedených článkoch.

3.6.2. Osobné zabezpečenie

61.	Prípustné osobné zabezpečenie a poskytovatelia osobného zabezpečenia sa obmedzujú na osobné zabezpečenie a poskytovateľov, ktorí sú prípustní podľa článkov 90 až 93 a uznanie je podmienené súladom s príslušnými minimálnymi požiadavkami ustanovenými v uvedených článkoch.

3.6.3. Výpočet kapitálových požiadaviek pre sekuritizačné pozície, ktoré sú predmetom zmierňovania kreditného rizika

Metóda ratingov

62.

Ak sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú pomocou metódy ratingov, hodnota expozície a/alebo hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície, v súvislosti s ktorou sa získalo zabezpečenie, sa môžu zmeniť v súlade s ustanoveniami prílohy VIII, ktoré sa uplatňujú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83.

Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu – úplné zabezpečenie

63.	Ak sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú pomocou metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu, úverová inštitúcia stanoví skutočnú rizikovú váhu pozície. Tá sa počíta ako podiel hodnoty rizikovo vážených expozícií pozície a hodnoty expozície pozície a výsledok sa vynásobí 100.

64.

V prípade vecného zabezpečenia sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície počíta vynásobením hodnoty expozície pozície upravenej vecným zabezpečením (E*, ako je vypočítané podľa článkov 90 až 93 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83, ak hodnota sekuritizačnej pozície je E) skutočnou rizikovou váhou.

65.

V prípade osobného zabezpečenia sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície počíta vynásobením GA (hodnoty zabezpečenia upravenej vzhľadom na akýkoľvek nesúlad mien a splatností v súlade s ustanoveniami prílohy VIII) a rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia, a tento výsledok sa pripočíta k hodnote, ku ktorej sa dospelo vynásobením hodnoty sekuritizačnej pozície mínus GA skutočnou rizikovou váhou.

Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu – čiastočné zabezpečenie

66.	Ak zmiernenie kreditného rizika pokrýva prvú stratu alebo straty na pomernom základe zo sekuritizačnej pozície, úverová inštitúcia môže uplatniť ustanovenia uvedené v bodoch 63 až 65.

67.

V ostatných prípadoch zaobchádza úverová inštitúcia so sekuritizačnou pozíciou ako s dvoma alebo viacerými pozíciami, pričom nekrytú časť považuje za pozíciu s nižšou kreditnou kvalitou. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií tejto pozície sa uplatňujú ustanovenia odsekov 52 až 54 pod podmienkou, že T sa upravuje na e* v prípade vecného zabezpečenia a na T-g v prípade osobného zabezpečenia, kde e* označuje pomer E* k celkovej nominálnej hodnote podkladovej skupiny, kde E* je upravená hodnota expozície sekuritizačnej pozície počítaná v súlade s ustanoveniami prílohy VIII, ktoré sa uplatňujú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83, pričom E je hodnota sekuritizačnej pozície; ak g je pomer nominálnej hodnoty zabezpečenia (upravený vzhľadom na akýkoľvek nesúlad mien alebo splatností v súlade s ustanoveniami prílohy VIII) k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. V prípade osobného zabezpečenia sa riziková váha poskytovateľa zabezpečenia uplatňuje na časť pozície, ktorá nie je zahrnutá do upravenej hodnoty T.

3.7. Dodatočné kapitálové požiadavky na sekuritizáciu revolvingových expozícií obsahujúcu ustanovenia o predčasnom splatení

68.

Okrem hodnôt rizikovo vážených expozícií počítaných v súvislosti so sekuritizačnými pozíciami sa od úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, vyžaduje, aby v prípade predaja revolvingových expozícií v rámci sekuritizácie obsahujúcej ustanovenie o predčasnom splatení počítala hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa metodiky stanovenej v bodoch 16 až 33.

69.	Na účely bodu 68, body 70 a 71 nahrádzajú body 19 a 20.

70.

Na účely týchto ustanovení je podiel originátora súčtom:

hodnoty expozície tej nominálnej časti skupiny využitých objemov predaných v rámci sekuritizácie, ktorej pomerná časť vzhľadom na objem celej skupiny predanej v rámci štruktúry určuje pomernú časť peňažných tokov vytváraných inkasovaním istiny a úrokov a inými pridruženými objemami, ktoré nemôžu slúžiť ako platby držiteľom sekuritizačných pozícií v sekuritizácii; a

hodnoty expozície tej časti skupiny nevyužitých objemov úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie, ktorých pomerná časť v porovnaní s celkovým objemom takýchto nevyužitých objemov sa rovná pomeru hodnoty expozície uvedenej v písmene a) k hodnote expozície skupiny využitých objemov predaných v rámci sekuritizácie.

Podiel originátora nesmie byť podriadený podielu investorov.

Podiel investorov je súčet hodnoty expozície nominálnej časti skupiny využitých objemov, ktoré nespadajú pod písmeno a), a hodnoty expozície tej časti skupiny nevyužitých objemov úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie a nespadajú pod písmeno b).

71.

Expozícia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, spojená s jej právami, ktoré jej vyplývajú z časti podielu originátora, ktorá je uvedená v bode 70 písm. a), sa nepovažuje za sekuritizačnú pozíciu, ale za pomernú expozíciu voči expozíciám vo forme sekuritizovaných využitých objemov, akokeby neboli sekuritizované, v rovnakej hodnote ako je uvedené v bode 70 písm. a). Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, sa tiež považuje za držiteľa pomerných expozícií voči nevyužitým objemom úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie, v rovnakej hodnote ako je uvedené v bode 70 písm. b).

3.8. Zníženie hodnôt rizikovo vážených expozícií

72.

Hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície, ku ktorej sa priraďuje riziková váha 1 250 % sa môže znížiť o 12,5 násobok sumy akejkoľvek úpravy ocenenia vykonanej úverovou inštitúciou vzhľadom na sekuritizované expozície. Úpravy ocenenia sa na účely výpočtu uvedeného v prílohe VII časť 1 bod 36 nezohľadňujú do takej miery, ako sa zohľadňujú na vyššie uvedené účely.

73.	Hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície sa môže znížiť o 12,5 násobok sumy akejkoľvek úpravy ocenenia vykonanej úverovou inštitúciou vzhľadom na uvedenú pozíciu.

74.	Podľa článku 66 ods. 2, môžu úverové inštitúcie v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, na ktorú sa uplatňuje riziková váha 1 250 %, namiesto zahrnutia tejto pozície do ich výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, odpočítať jej hodnotu expozície od vlastných zdrojov.

75.

Na účely bodu 74:

a)	hodnota expozície pozície sa môže stanoviť na základe hodnôt rizikovo vážených expozícií, pričom sa zohľadňuje akékoľvek zníženie vykonané v súlade s bodmi 72 a 73,

b)	výpočet hodnoty expozície môže zohľadňovať prípustné vecné zabezpečenie spôsobom, ktorý je v súlade s metodikou uvedenou v bodoch 60 až 67; a

c)	ak sa na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií používa metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu a L < KIRBR a [L+T] > KIRBR, s pozíciou sa môže zaobchádzať ako s dvoma pozíciami, kde pre nadriadenejšiu pozíciu sa L rovná KIRBR.

76.

V prípade, že úverová inštitúcia využíva alternatívu uvedenú v bode 74, sa hodnota rovnajúca sa 12,5 násobku hodnoty odpočítanej v súlade s uvedeným bodom na účely bodu 45 odpočíta od hodnoty uvedenej v bode 45 ako maximálna hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná danými úverovými inštitúciami.

PRÍLOHA X

OPERAČNÉ RIZIKO

ČASŤ 1

Prístup základného ukazovateľa

1. KAPITÁLOVÁ POŽIADAVKA

1.	Kapitálová požiadavka na operačné riziko v rámci prístupu základného ukazovateľa predstavuje 15 % príslušného ukazovateľa vymedzeného v bodoch 2 až 9.

2. PRÍSLUŠNÝ UKAZOVATEĽ

2.	Príslušný ukazovateľ je priemerom súčtu čistých úrokových výnosov a čistých neúrokových výnosov za tri roky.

3.	Tento trojročný priemer sa počíta na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní na konci finančného roka. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné odhady.

4.	Ak je v prípade niektorého z pozorovaní súčet čistých úrokových výnosov a čistých neúrokových výnosov záporný alebo sa rovná nule, táto hodnota sa pri výpočte trojročného priemeru neberie do úvahy. Príslušný ukazovateľ sa počíta ako podiel súčtu kladných hodnôt a počtu kladných hodnôt.

2.1. Úverové inštitúcie podliehajúce smernici 86/635/EHS

5.	Na základe účtovných položiek výkazu ziskov a strát úverových inštitúcií sa podľa článku 27 smernice 86/635/EHS príslušný ukazovateľ počíta ako súčet položiek uvedených v tabuľke 1. Do súčtu sa zahŕňa každá položka, či už s kladným alebo záporným znamienkom.

Aby tieto položky spĺňali požiadavky bodov 7 a 8, môžu si vyžadovať úpravu.

Tabuľka 1

1	Výnosy z úrokov a obdobné výnosy

2	Náklady na úroky a obdobné náklady

3	Výnosy z akcií a iných cenných papierov s premenlivým/pevným výnosom

4	Výnosy z poplatkov a provízií

5	Náklady na poplatky a provízie

6	Čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií

7	Ostatné operačné výnosy

2.1.1. Požiadavky

Ukazovateľ sa počíta pred odpočítaním akýchkoľvek opravných položiek alebo rezerv a prevádzkových nákladov. Prevádzkové náklady zahŕňajú poplatky za služby outsourcingu poskytnuté tretími stranami, ktoré nie sú ani materskou ani dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie ani dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá je tiež materskou spoločnosťou úverovej inštitúcie. Náklady na služby outsourcingu poskytované tretími stranami môžu znížiť príslušný ukazovateľ vtedy, ak náklady idú v prospech podniku, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice alebo ekvivalentnému tejto smernici.

Do výpočtu príslušného ukazovateľa sa nezahŕňajú tieto položky:

a)	realizované zisky a straty z predaja položiek z neobchodnej knihy;

b)	mimoriadne alebo nepravidelné výnosy;

c)	výnosy z poistenia. Ak je precenenie obchodovateľných položiek súčasťou výkazu ziskov a strát, môže sa zahrnúť. Ak sa uplatňuje článok 36 ods. 2 smernice 86/635/EHS, precenenie, ktoré je súčasťou účtu ziskov a strát by sa malo zahrnúť.

2.2. Úverové inštitúcie podliehajúce iným postupom účtovania

9.	V prípade, že úverové inštitúcie podliehajú iným postupom účtovania ako postupu účtovania, ktorý stanovuje smernica 86/635/EHS, mali by príslušný ukazovateľ počítať na základe údajov, ktoré najlepšie vystihujú vymedzenie stanovené v bodoch 2 až 8.

ČASŤ 2

Štandardizovaný prístup

1. KAPITÁLOVÁ POŽIADAVKA

Kapitálová požiadavka na operačné riziko predstavuje v rámci štandardizovaného prístupu priemer za tri roky rizkovo váženého príslušného ukazovateľa vypočítaného každoročne v rámci obchodných línií uvedených v tabuľke 2. V každom roku môže byť pripočítaná k celkovej kapitálovej požiadavke záporná kapitálová požiadavka v jednej obchodnej línii, ktorá vyplýva zo záporného príslušného ukazovateľa. Avšak, ak je agregovaná kapitálová požiadavka zo všetkých obchodných línií počas daného roku záporná, za daný rok sa do priemeru zahrnie nula.

Tento trojročný priemer sa počíta na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní na konci finančného roka. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné odhady.

Tabuľka 2

Obchodná línia	Zoznam činností	Percentuálna hodnota
Investičné bankovníctvo	Upisovanie finančných nástrojov a/alebo umiestňovanie finančných nástrojov so záväzkom Služby spojené s upisovaním Poradenstvo pri investovaní Poradenstvo podnikom týkajúce sa kapitálovej štruktúry, odvetvovej stratégie a súvisiacich otázok a poradenstvo a služby týkajúce sa splynutí/zlúčení a kúpy podnikov Výskum v oblasti investovania a finančná analýza a iné formy všeobecne platných odporúčaní týkajúcich sa transakcií s finančnými nástrojmi	18 %
Obchodovanie na finančných trhoch	Obchodovanie na vlastný účet Sprostredkovanie na peňažnom trhu Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klienta Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku Prevádzka multilaterálnych systémov obchodovania	18 %
Retailové maklérstvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými osobami alebo s malými a strednými subjektmi, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 79 týkajúce sa triedy retailových expozícií)	Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klienta Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku	12 %
Komerčné bankovníctvo	Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný leasing Záruky a záväzky	15 %
Retailové bankovníctvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými osobami alebo s malými a strednými subjektmi, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 79 týkajúce sa triedy retailových expozícií)	Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný leasing Záruky a záväzky	12 %
Platobný styk a vysporiadanie	Služby spojené s prevodom peňazí Vydávanie a správa platobných prostriedkov	18 %
Služby z poverenia	Úschova a správa finančných nástrojov na účet klientov vrátane úschovy a s tým spojených služieb ako napríklad riadenie hotovosti a kolaterálov	15 %
Riadenie aktív	Riadenie portfólia Riadenie UCITS Ostatné formy riadenia aktív	12 %

3.	Príslušné orgány môžu úverovej inštitúcii povoliť počítať jej kapitálovú požiadavku na operačné riziko pomocou alternatívneho štandardizovaného prístupu, ktorý je stanovený v bodoch 5 až 11.

2. PRINCÍPY ZARAĎOVANIA DO OBCHODNÝCH LÍNIÍ

Úverové inštitúcie musia vypracovať a zdokumentovať osobitné politiky a kritériá na zaraďovanie príslušného ukazovateľa pre aktuálne obchodné línie a činnosti do štandardizovaného rámca. Kritériá musia byť preskúmané a v prípade nových alebo meniacich sa obchodných činností a rizík primerane upravené. Princípy zaraďovania do obchodných línií sú tieto:

a)	všetky činnosti sa musia zaradiť do obchodných línií, a to vzájomne sa vylučujúcim a vyčerpávajúcim spôsobom;

akákoľvek činnosť, ktorú nemožno ihneď zaradiť do rámca obchodných línií, ktorá však má pomocnú funkciu pri podpornou činnosťou činnosti zahrnutej do tohto rámca, sa musí zaradiť do obchodnej línie, ktorú podporuje. Ak sa pomocná činnosť vzťahuje na viaceré obchodné línie, musí sa použiť objektívne zaraďovacie kritérium;

c)	ak sa nejaká činnosť nedá zaradiť do konkrétnej obchodnej línie, musí sa zaradiť do obchodnej línie s najvyššou percentuálnou hodnotou. Do tej istej obchodnej línie sa zaradí aj akákoľvek pomocná činnosť, ktorá s ňou súvisí;

úverové inštitúcie môžu na pridelenie príslušného ukazovateľa jednotlivým obchodným líniám použiť interné oceňovacie metódy. Náklady vzniknuté v jednej obchodnej línii, ktoré sa týkajú inej obchodnej línie, môžu byť preradené do obchodnej línie, do ktorej prislúchajú napríklad použitím zaobchádzania založeného na vnútornom prevode nákladov medzi týmito dvoma obchodnými líniami;

e)	zaraďovanie činností do obchodných línií na účely výpočtu kapitálovej požiadavky pre operačné riziko musí byť v súlade s kategóriami používanými pre kreditné a trhové riziko;

f)	za politiku zaraďovania je zodpovedný vrcholový manažment podliehajúci kontrole riadiacich orgánov úverovej inštitúcie; a

g)	postup zaraďovania do obchodných línií musí byť predmetom nezávislej kontroly.

3. ALTERNATÍVNE UKAZOVATELE PRE URČITÉ OBCHODNÉ LÍNIE

3.1. Predpísané postupy

5.	Príslušné orgány môžu úverovej inštitúcii povoliť použitie alternatívneho príslušného ukazovateľa pre obchodné línie retailové bankovníctvo a komerčné bankovníctvo.

6.	Pokiaľ ide o tieto obchodné línie, príslušný ukazovateľ je normalizovaný ukazovateľ výnosu rovný trojročnému priemeru celkovej nominálnej hodnoty úverov a preddavkov, ktorý sa vynásobí 0,035.

7.	V prípade obhodných línií retailové bankovníctvo a/alebo komerčné bankovníctvo sa za úvery a preddavky považujú celkové čerpané objemy zodpovedajúcich kreditných portfólií. V prípade obchodnej línie komerčné bankovníctvo sem patria aj cenné papiere, ktoré sú zahrnuté v neobchodnej knihe.

3.2. Podmienky

8.	Povolenie na použitie alternatívnych príslušných ukazovateľov podlieha podmienkam uvedeným v bodoch 9 až 11.

3.2.1. Všeobecná podmienka

9.	Úverová inštitúcia spĺňa kvalifikačné kritéria stanovené v bode 12.

3.2.2. Podmienky pre retailové a komerčné bankovníctvo

10.	Úverová inštitúcia sa zaoberá predovšetkým činnosťami retailového a/alebo komerčného bankovníctva, ktoré predstavujú najmenej 90 % jej výnosov.

11.

Úverová inštitúcia je schopná príslušným orgánom preukázať, že významná časť jej činností v oblasti retailového a/alebo komerčného bankovníctva pozostáva z úverov, ktoré sú spojené s vysokou PD, a že alternatívny štandardizovaný prístup predstavuje zdokonalený základ na hodnotenie operačného rizika.

4. KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIÁ

12.

Okrem všeobecných štandardov riadenia rizika stanovených v článku 22 a prílohe V musia úverové inštitúcie spĺňať kvalifikačné kritériá uvedené nižšie. Splnenie týchto kritérií sa určuje s ohľadom na veľkosť a rozsah činností úverových inštitúcií a na zásadu proporcionality.

Úverové inštitúcie majú dobre zdokumentovaný systém hodnotenia a riadenia operačného rizika s jasne stanovenými úlohami pre tento systém. Identifikujú svoje expozície voči operačnému riziku a zbierajú príslušné údaje týkajúce sa tohto rizika vrátane údajov o významných stratách. Tento systém je predmetom pravidelných nezávislých kontrol;

b)	systém na hodnotenie operačného rizika musí byť dôsledne začlenený do procesov riadenia rizika úverovej inštitúcie. Jeho výstup musí byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania a kontroly profilu operačného rizika úverovej inštitúcie;

úverové inštitúcie zavedú systém vykazovania pre manažment, ktorý funkciám zodpovedným za príslušné činnosti v rámci úverovej inštitúcie poskytuje správy o operačnom riziku. Úverové inštitúcie majú zavedené postupy týkajúce sa prijatia primeraných opatrení vzhľadom na informácie obsiahnuté v správach pre manažment.

ČASŤ 3

Pokročilé prístupy merania

1. KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIÁ

1.	Aby mohli úverové inštitúcie použiť pokročilý prístup merania, musia príslušným orgánom preukázať, že okrem všeobecných štandardov riadenia rizika uvedených v článku 22 a prílohe V, spĺňajú ďalej uvedené kvalifikačné kritériá.

1.1. Kvalitatívne kritériá

2.	Interný systém merania operačného rizika úverovej inštitúcie predstavuje dôsledne integrovanú súčasť jej každodenných procesov riadenia rizika.

3.	V úverovej inštitúcii musí existovať nezávislá funkcia zodpovedná za riadenie operačného rizika.

4.	Pravidelne sa musia predkladať správy o expozíciách voči operačnému riziku a o stratách, ktoré sa vyskytli. V úverovej inštitúcii sú zavedené postupy na prijatie primeraných nápravných opatrení.

5.	Systém riadenia rizika úverovej inštitúcie musí byť riadne zdokumentovaný. Úverová inštitúcia má zavedené postupy na zabezpečenie dodržiavania kritérií, ako aj postupy v prípade ich nedodržiavania.

6.	Procesy riadenia operačného rizika a systémy merania podliehajú pravidelnému preskúmaniu, ktoré vykonávajú interní a/alebo externí audítori.

Validácia systému merania operačného rizika príslušnými orgánmi zahŕňa tieto prvky:

a)	overenie, či interné validačné postupy fungujú uspokojivým spôsobom;

b)	zabezpečenie, že toky údajov a postupy týkajúce sa systému merania rizika sú transparentné a prístupné.

1.2. Kvantitatívne štandardy

1.2.1. Postup

Kapitálová požiadavka počítaná úverovými inštitúciami zahŕňa očakávanú aj neočakávanú stratu okrem prípadu, keď úverové inštitúcie môžu preukázať, že očakávaná strata je primerane zohľadnená v ich interných obchodných postupoch. Meranie operačného rizika musí zohľadňovať možné extrémne udalosti rozsiahleho dopadu, a tak dosiahnuť úroveň spoľahlivosti porovnateľnú s 99,9 % intervalom spoľahlivosti za obdobie jedného roka.

Aby systém merania operačného rizika úverovej inštitúcie spĺňal úroveň spoľahlivosti stanovenú v bode 8, musí obsahovať určité kľúčové prvky. Tieto prvky musia zahŕňať používanie interných údajov, externých údajov, analýzu scenárov a faktory odrážajúce obchodné prostredie a systémy internej kontroly, ako je stanovené v bodoch 13 až 24. Úverová inštitúcia potrebuje mať riadne zdokumentovaný prístup na určenie váhy použitia týchto štyroch prvkov v jej celkovom systéme merania operačného rizika.

10.	Systém merania rizika zohľadňuje hlavné faktory rizika ovplyvňujúce tvar koncov odhadovaných strát.

11.

Korelácie strát z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika sa dajú uznať len vtedy, ak úverové inštitúcie môžu k spokojnosti príslušných orgánov preukázať, že ich systémy na meranie korelácií sú správne, jednotne implementované a zohľadňujú neistotu, ktorú takéto odhady korelácií so sebou prinášajú, najmä v obdobiach stresu. Úverová inštitúcia musí validovať svoje predpokladané korelácie pomocou primeraných kvantitatívnych a kvalitatívnych postupov.

12.	Systém merania rizika je vnútorne konzistentný a predchádza viacnásobnému započítavaniu kvalitatívnych hodnotení alebo postupov zmierňovania rizika uznaných v iných oblastiach rámca kapitálovej primeranosti.

1.2.2. Interné údaje

13.	Interné merania operačného rizika sa zakladajú na minimálnom období historického pozorovania, ktoré predstavuje päť rokov. Ak úverová inštitúcia použije pokročilý prístup merania po prvýkrát, obdobie historického pozorovania môže predstavovať tri roky.

14.

Úverové inštitúcie musia byť schopné zaradiť svoje historické údaje o interných stratách do obchodných línií vymedzených v časti 2 a do kategórií udalostí vymedzených v časti 5, ako aj poskytnúť tieto údaje príslušným orgánom, ak tieto o ne požiadajú. Musia existovať zdokumentované objektívne kritéria pre zaradenie strát do konkrétnych obchodných línií a kategórií udalostí. Straty z operačného rizika, ktoré súvisia s kreditným rizikom a boli v minulosti zahrnuté do interných databáz kreditného rizika, sa musia zaznamenať do databáz operačného rizika a musia byť osobitne označené. Takéto straty nebudú predmetom kapitálovej požiadavky na operačné riziko, pokiaľ sa s nimi bude na účely výpočtu minimálnych kapitálových požiadaviek naďalej zaobchádzať ako s kreditným rizikom. Straty z operačného rizika, ktoré sa týkajú trhových rizík, sú zahrnuté do kapitálovej požiadavky na operačné riziko.

15.

Interné údaje o stratách úverovej inštitúcie musia byť úplné, t.j. musia zohľadňovať všetky významné činnosti a expozície zo všetkých príslušných podsystémov a geografických oblastí. Úverové inštitúcie musia byť schopné preukázať, že všetky nezahrnuté činnosti alebo expozície, či jednotlivo alebo v kombinácii, by nemali mať žiadny významný vplyv na celkové odhady rizika. Musia sa vymedziť primerané minimálne prahy strát pre zber interných údajov o stratách.

16.	Okrem informácií o výške hrubých strát úverové inštitúcie zbierajú informácie o dátume udalosti, akýchkoľvek náhradách za hrubé straty, ako aj opisné informácie týkajúce sa faktorov a príčin straty.

17.	Uplatňujú sa osobitné kritériá na zaradenie údajov o stratách vyplývajúcich z udalosti týkajúcej sa centralizovanej funkcie alebo činnosti, ktorá sa týka viacerých obchodných línií, ako aj z udalostí, ktoré navzájom súvisia v rámci určitého obdobia.

18.

Úverové inštitúcie musia mať zdokumentované postupy hodnotenia pretrvajúcej relevantnosti historických údajov o stratách vrátane situácií, kedy sa môže použiť nahradenie na základe expertného posúdenia, škálovanie alebo iná úprava, v rámci akého rozsahu sa môžu použiť a kto má právo prijať takéto rozhodnutia.

1.2.3. Externé údaje

19.

Systém merania operačného rizika úverovej inštitúcie používa relevantné externé údaje najmä vtedy, ak existuje dôvod domnievať sa, že úverová inštitúcia je vystavená zriedkavým, napriek tomu potenciálne vážnym stratám. Úverová inštitúcia musí mať systematický postup pre určenie situácií, v prípade ktorých sa musia použiť externé údaje a metodiky použité na zahrnutie týchto údajov do svojho systému merania. Podmienky a postupy týkajúce sa použitia externých údajov sa musia pravidelne preskúmať, zdokumentovať a musia podliehať pravidelnému nezávislému preskúmaniu.

1.2.4. Analýza scenárov

20.

Úverová inštitúcia používa analýzu scenárov založenú na názore experta v spojení s externými údajmi s cieľom zhodnotiť svoju expozíciu voči udalostiam s veľmi vážnym dopadom. Aby sa zabezpečila zmysluplnosť takýchto hodnotení, po istom čase je potrebné tieto hodnotenia prostredníctvom porovnania so skutočnými stratami validovať a prehodnotiť.

1.2.5. Faktory obchodného prostredia a internej kontroly

21.	Metodika hodnotenia rizík v celej úverovej inštitúcii musí zohľadňovať kľúčové faktory obchodného prostredia a internej kontroly, ktoré môžu zmeniť jej profil operačného rizika.

22.	Výber každého faktora musí byť odôvodnený jeho významným rizikovým vplyvom na základe skúseností a odhadu experta príslušných obchodných oblastí.

23.

Citlivosť odhadov rizika na zmeny vo faktoroch a príslušné určenie váhy rôznych faktorov sa musí riadne odôvodniť. Okrem zohľadnenia zmien rizika z dôvodu zlepšení kontrol rizika, musí rámec zohľadniť aj potenciálny nárast rizika z dôvodu väčšej zložitosti činností alebo nárastu objemu obchodných činností.

24.	Tento rámec musí byť zdokumentovaný a musí podliehať nezávislému preskúmaniu v rámci úverovej inštitúcie a zo strany príslušných orgánov. Postup a výsledky je potrebné po istom čase prostredníctvom porovnania so skutočnými internými stratami a príslušnými externými údajmi validovať a prehodnotiť.

8. VPLYV POISTENIA A INÝCH MECHANIZMOV PRENOSU RIZIKA

25.	Úverové inštitúcie môžu zohľadniť vplyv poistenia za dodržiavania podmienok stanovených v bodoch 26 až 29, ako aj ďalšie mechanizmy prenosu rizika, ak úverová inštitúcia môže k spokojnosti príslušných orgánov preukázať dosiahnutie výrazného účinku zmiernenia rizika.

26.

Poskytovateľ je oprávnený poskytovať poistenie alebo zaistenie a má minimálny rating platobnej schopnosti prípustnej ratingovej agentúry, ktorý je podľa príslušného orgánu spojený s 3. stupňom kreditnej kvality alebo vyšším podľa pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči úverovým inštitúciám podľa článkov 78 až 83.

27.

Poistenie a rámec poistenia úverových inštitúcií spĺňajú tieto podmienky:

počiatočná doba platnosti poistnej zmluvy musí byť aspoň jeden rok. Pokiaľ ide o zmluvy, ktorých zostatková doba platnosti je kratšia ako jeden rok, musí úverová inštitúcia uplatniť primerané zrážky odrážajúce postupné znižovanie zostatkovej doby platnosti zmluvy až do 100 % zrážky v prípade zmlúv, ktorých zostatková doba platnosti je 90 dní alebo menej;

b)	minimálna výpovedná lehota na zrušenie poistnej zmluvy je 90 dní;

poistná zmluva neobsahuje žiadne vylúčenia alebo obmedzenia aktivované činnosťou orgánov dohľadu, alebo v prípade úpadku úverovej inštitúcie, nebráni tejto inštitúcii, správcovi konkurznej podstaty alebo likvidátorovi získať náhradu za škody alebo výdavky, ktoré vznikli úverovej inštitúcii, okrem prípadov, ktoré sa vyskytli po začatí konkurzného konania alebo likvidácie vo vzťahu k úverovej inštitúcii za predpokladu, že poistná zmluva môže vylúčiť akúkoľvek pokutu, trest alebo náhradu škody, ktoré vyplývajú z činností príslušných orgánov;

d)	výpočty zmierňovania rizika musia zohľadňovať poistné krytie spôsobom, ktorý je transparentný a konzistentný, pokiaľ ide o reálnu pravdepodobnosť existencie straty a dopad straty, ktoré slúžia na celkový výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko;

e)	poistenie poskytuje tretia strana. Ak poistenie poskytujú ovládané spoločnosti a pridružené spoločnosti, expozícia sa musí preniesť na nezávislú tretiu stranu, napríklad prostredníctvom zaistenia, ktoré spĺňa kritériá prípustnosti; a

f)	rámec pre uznanie poistenia je riadne odôvodnený a zdokumentovaný.

28.

Metodika na uznávanie poistenia obsahuje prostredníctvom diskontov alebo zrážok, uplatnených na uznané sumy v rámci poistenia, tieto prvky:

a)	zostatkovú dobu platnosti poistnej zmluvy, ak je kratšia než jeden rok, ako je uvedené vyššie;

b)	podmienky zrušenia zmluvy, ak je uzavretá na dobu kratšiu ako jeden rok; a

c)	neistotu platby, ako aj nesúlad v pokrytí poistnými zmluvami.

29.	Zníženie kapitálovej požiadavky, ktoré vyplýva z uznania poistenia, neprekročí 20 % kapitálovej požiadavky na operačné riziko pred použitím postupov zmierňovania rizika.

3. ŽIADOSŤ O POUŽÍVANIE POKROČILÉHO PRÍSTUPU MERANIA NA ÚROVNI SKUPINY

30.

V prípade, že materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ zamýšľajú použiť pokročilý prístup merania, žiadosť zahŕňa opis metodiky použitej na alokáciu kapitálu na operačné riziko medzi jednotlivé subjekty skupiny.

31.	V žiadosti sa uvádza, či a ako sa plánuje zahrnúť účinky diverzifikácie do systému merania rizika.

ČASŤ 4

Kombinované použitie rôznych metodík

1. POUŽITIE POKROČILÉHO PRÍSTUPU MERANIA V KOMBINÁCII S INÝMI PRÍSTUPMI

Úverová inštitúcia môže použiť pokročilý prístup merania v kombinácii buď s prístupom základného ukazovateľa alebo so štandardizovaným prístupom za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	sú zachytené všetky operačné riziká úverovej inštitúcie. Príslušný orgán súhlasí s metodikou použitou na rôzne činnosti, geografické oblasti, právne štruktúry alebo iné príslušné rozdelenie stanovené interne; a

b)	časť činností spadajúcich pod štandardizovaný prístup a pokročilý prístup merania spĺňa kvalifikačné kritériá stanovené pre každý z týchto prístupov v časti 2 a 3.

Osobitne pre každý prípad môže príslušný orgán uložiť plnenie týchto dodatočných podmienok:

a)	k dátumu implementácie pokročilého prístupu merania je významná časť operačných rizík úverovej inštitúcie zachytená týmto prístupom; a

b)	úverová inštitúcia sa zaväzuje postupne uplatniť pokročilý prístup merania na podstatnú časť svojich operácií podľa časového harmonogramu, na ktorom sa dohodla s príslušnými orgánmi.

2. KOMBINOVANÉ POUŽITIE PRÍSTUPU ZÁKLADNÉHO UKAZOVATEĽA A ŠTANDARDIZOVANÉHO PRÍSTUPU

3.	Úverová inštitúcia môže skombinovať prístup základného ukazovateľa so štandardizovaným prístupom len za výnimočných okolností, akou je napríklad nedávne získanie nových obchodných činností alebo nových podnikov, čo si môže vyžadovať prechodné obdobie na postupný prechod na štandardizovaný prístup.

4.	Kombinované použitie prístupu základného ukazovateľa a štandardizovaného prístupu je podmienené záväzkom úverovej inštitúcie postupne prejsť na štandardizovaný prístup podľa časového harmonogramu, na ktorom sa dohodla s príslušnými orgánmi.

ČASŤ 5

Klasifikácia druhov strát

Tabuľka 3

Kategórie udalostí	Vymedzenie pojmov
Interný podvod	Straty spôsobené činnosťami uskutočnenými so zámerom podvodu, sprenevery alebo obchádzania právnych predpisov a interných predpisov spoločnosti s vylúčením prípadov diverzity/diskriminácie, ak sa na danej činnosti zúčastní aspoň jedna interná strana spoločnosti.
Externý podvod	Straty spôsobené činnosťami tretích strán uskutočnenými so zámerom podvodu, sprenevery alebo obchádzania právnych predpisov.
Pracovnoprávne postupy a bezpečnosť pri práci	Straty vyplývajúce z činností, ktoré nie sú v súlade s pracovno-právnymi predpismi, zdravotnými alebo bezpečnostnými predpismi alebo dohodami, vyplývajúce z platieb súvisiacich s nárokmi z ujmy na zdraví alebo z prípadov diverzity/diskriminácie.
Klienti, produkty a obchodné postupy	Straty vyplývajúce z neúmyselnej alebo nedbalostnej chyby pri plnení profesionálnych povinností vo vzťahu k určitým klientom (vrátane požiadaviek týkajúcich sa dôvernosti a vhodnosti) alebo spôsobené povahou, či charakteristikami produktu.
Škody na hmotnom majetku	Straty vyplývajúce zo straty alebo poškodenia hmotného majetku spôsobeného prírodnými katastrofami alebo inými udalosťami.
Prerušenie obchodných činností a zlyhanie systému	Výkon činnosti, dodávky a procesný manažment
Straty vyplývajúce z prerušenia obchodných činností alebo zo zlyhania systému.	Straty z chybného vykonania transakcií alebo riadenia procesov, zo vzťahov s obchodnými partnermi a dodávateľmi.

PRÍLOHA XI

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE PRESKÚMANIE A HODNOTENIE PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Okrem kreditného, trhového a operačného rizika zahŕňa preskúmanie a hodnotenie, ktoré vykonávajú príslušné orgány podľa článku 124 aj:

a)	výsledky stresového testovania, ktoré vykonávajú úverové inštitúcie uplatňujúce IRB prístup;

b)	expozíciu voči riziku koncentrácie a riadenie tohto rizika zo strany úverových inštitúcií vrátane ich súladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 108 až 118;

c)	dôkladnosť, vhodnosť a spôsob uplatnenia politík a postupov zavedených úverovými inštitúciami na riadenie reziduálneho rizika spojeného s použitím uznaných postupov zmierňovania kreditného rizika;

d)	rozsah primeranosti vlastných zdrojov úverovej inštitúcie so zreteľom na aktíva, ktoré sekuritizuje, vzhľadom na ekonomickú podstatu transakcie vrátane dosiahnutého stupňa prenosu rizika;

e)	expozíciu voči riziku likvidity a riadenie tohto rizika zo strany úverových inštitúcií;

f)	vplyv účinkov diverzifikácie a ako sú tieto účinky zaradené do systému merania rizika; a

g)	výsledky stresového testovania, ktoré vykonali inštitúcie používajúce interný model na výpočet kapitálových požiadaviek na trhové riziko podľa prílohy V smernice 2006/49/ES.

Príslušné orgány monitorujú, či úverová inštitúcia poskytla implicitnú podporu na sekuritizáciu. Ak sa zistí, že úverová inštitúcia poskytla implicitnú podporu viac ako jedenkrát, príslušný orgán prijme primerané opatrenia vyplývajúce zo zvýšenej pravdepodobnosti, že úverová inštitúcia poskytne podporu na svoje sekuritizácie aj v budúcnosti, čím zabráni významnému prenosu rizika.

Na účely určenia podľa článku 124 ods. 3 príslušné orgány posúdia, či úpravy ocenenia a opatrenia týkajúce sa pozícií/portfólií v obchodnej knihe, stanovené v prílohe VII časť B smernice 2006/49/ES, umožňujú úverovej inštitúcii za normálnych trhových podmienok predať alebo zaistiť svoje pozície v krátkom čase a bez privodenia si významných strát.

PRÍLOHA XII

TECHNICKÉ KRITÉRIÁ PRE ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

ČASŤ 1

Všeobecné kritériá

1.	Informácia sa považuje za podstatnú, ak by jej vynechanie alebo nesprávne uvedenie mohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia.

Informácia sa považuje pre úverovú inštitúciu za internú, ak by jej zverejnenie ohrozilo konkurenčnú pozíciu tejto úverovej inštitúcie. Môže ísť o informáciu týkajúcu sa produktov alebo systémov, ktorá by v prípade jej poskytnutia konkurenčným subjektom znížila hodnotu investícií úverovej inštitúcie.

3.	Informácia sa považuje za dôvernú, ak sa úverová inštitúcia vo vzťahu ku klientom alebo k inej zmluvnej strane zaviazala zachovávať dôvernosť.

Príslušné orgány vyžadujú od úverovej inštitúcie, aby posúdila potrebu zverejnenia niektorých alebo všetkých informácií častejšie ako raz za rok s ohľadom na príslušné prvky svojej činnosti, akými sú rozsah operácií, škála činností, prítomnosť v rôznych krajinách a rôznych finančných sektoroch, ako aj účasť na medzinárodných finančných trhoch, platobných systémoch a systémoch zúčtovania a vysporiadania. Toto posúdenie zohľadní najmä možnú potrebu častejšieho zverejňovania informácií stanovených v časti 2 bod 3 písm. b) a e) a bod 4 písm. b) až e) a informácií týkajúcich sa rizikovej expozície a iných informácií, ktoré majú sklon sa rýchlo meniť.

5.	Informácie, ktoré sa majú zverejniť v zmysle časti 2 body 3 a 4 sa poskytujú v súlade s článkom 72 ods. 1 a 2.

ČASŤ 2

Všeobecné požiadavky

Pre každú kategóriu rizika vrátane rizík uvedených v bodoch 1 až 14 sa zverejňujú ciele a politiky úverovej inštitúcie týkajúce sa riadenia rizika, a to konkrétne:

a)	stratégie a postupy súvisiace s riadením týchto rizík;

b)	štruktúra a organizácia funkcie riadenia príslušného rizika alebo iné primerané opatrenia;

c)	rozsah a charakter systémov vykazovania a merania rizika; a

d)	politiky týkajúce sa zaistenia a zmierňovania rizika a stratégie a postupy monitorovania trvajúcej efektívnosti zaistenia a zmierňovania rizika.

Pokiaľ ide o rozsah uplatnenia požiadaviek tejto smernice, zverejňujú sa tieto informácie:

a)	názov úverovej inštitúcie, na ktorú sa uplatňujú požiadavky tejto smernice;

prehľad odlišností medzi princípmi konsolidácie na účtovné a obozretné účely s krátkym opisom subjektov, ktoré sú:

(i)	plne konsolidované;

(ii)	podielovo konsolidované;

(iii)

odpočítané od vlastných zdrojov; alebo

(iv)	nekonsolidované a neodpočítané;

c)	akékoľvek súčasné alebo predpokladané významné vecné alebo právne prekážky, ktoré bránia okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami;

d)	celková hodnota rozdielu, o ktorý sú skutočné vlastné zdroje vo všetkých dcérskych spoločnostiach nezahrnutých do konsolidácie nižšie ako minimálna požadovaná výška týchto zdrojov, a názov alebo názvy týchto dcérskych spoločností; a

e)	v prípade potreby okolnosti uplatnenia ustanovení uvedených v článkoch 69 a 70.

Pokiaľ ide o vlastné zdroje úverových inštitúcií, úverové inštitúcie zverejňujú tieto informácie:

a)	súhrnné informácie o zmluvných podmienkach týkajúcich sa hlavných znakov všetkých zložiek vlastných zdrojov;

b)	výška pôvodných vlastných zdrojov s osobitnou informáciou o všetkých položkách tvoriacich vlastné zdroje a odpočítateľných položkách od vlastných zdrojov;

c)	celková výška dodatkových vlastných zdrojov a vlastných zdrojov vymedzených v kapitole IV smernice 2006/49/ES;

d)	položky znižujúce hodnotu pôvodných a dodatkových vlastných zdrojov v súlade s článkom 66 ods. 2 s osobitnou informáciou o položkách uvedených v článku 57 písm. q); a

e)	celková výška využiteľných vlastných zdrojov po uplatnení zníženia hodnoty a limitov stanovených v článku 66.

Pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek stanovených v článkoch 75 a 123 zo strany úverových inštitúcií, zverejňujú sa tieto informácie:

a)	súhrnné informácie o prístupe úverovej inštitúcie k hodnoteniu primeranosti jej interného kapitálu pokrývajúceho jej súčasné a budúce činnosti;

b)	8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 79 v prípade, že úverové inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 78 až 83;

8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 86 v prípade, že úverové inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 84 až 89. Pokiaľ ide o triedu retailových expozícií, táto požiadavka sa vzťahuje na každú kategóriu expozícií, ktorej zodpovedajú rozličné korelácie uvedené v prílohe VII časť 1 body 10 až 13. Pokiaľ ide o triedu akciových expozícií, táto požiadavka sa vzťahuje na:

(i)	každý z prístupov uvedených v prílohe VII časť 1 body 17 až 26;

(ii)	expozície obchodované na burze, expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách a iné expozície;

(iii)

expozície, ktoré sú predmetom prechodu odsúhlaseného orgánom dohľadu týkajúceho sa kapitálových požiadaviek; a

(iv)	expozície, ktoré sú predmetom ochranných ustanovení spojených s kapitálovými požiadavkami;

d)	minimálne kapitálové požiadavky počítané v súlade s článkom 75 písm. b) a c); a

e)	minimálne kapitálové požiadavky počítané v súlade s článkami 103 až 105, ktoré sa zverejňujú osobitne.

Zverejnia sa nasledujúce informácie týkajúce sa expozície úverovej inštitúcie voči kreditnému riziku zmluvnej strany, ako je vymedzené v prílohe III časť 1:

a)	diskusia o metodike použitej na priradenie interného kapitálu a kreditných limitov pre expozície voči kreditnému riziku zmluvnej strany;

b)	diskusia o politikách na zabezpečenie kolaterálu a zriaďovania kreditných rezerv;

c)	diskusia o politikách týkajúcich sa expozícií voči riziku nesprávnej voľby;

d)	diskusia o vplyve hodnoty kolaterálu, ktorý by musela úverová inštitúcia poskytnúť za predpokladu, že by nastalo zníženie jej kreditného ratingu;

hrubá kladná reálna hodnota zmlúv, prínos zo vzájomného započítavania, započítaná aktuálna expozícia voči kreditnému riziku, držaný kolaterál a čistá derivátová expozícia voči kreditnému riziku. Čistá derivátová expozícia voči kreditnému riziku je expozícia voči kreditnému riziku pri derivátových transakciách po zohľadnení prínosov z právne vymožiteľných dohôd o vzájomnom započítavaní a dohôd o kolateráloch;

f)	merania hodnôt expozícií podľa metód stanovených v prílohe III časti 3 až 6, bez ohľadu na to, ktorá z nich sa uplatní;

g)	nominálna hodnota zaistení kreditnými derivátmi a distribúcia aktuálnej expozície voči kreditnému riziku podľa typov expozície voči kreditnému riziku;

transakcie kreditných derivátov (nominálne), rozdelené medzi použitie pre vlastné kreditné portfólio úverovej inštitúcie, ako aj v jej sprostredkovateľských činnostiach vrátane distribúcie použitých produktov kreditných derivátov, ďalej rozdelených podľa kúpeného a predaného zabezpečenia v rámci každej skupiny produktov; a

i)	odhad α, ak úverová inštitúcia má k odhadu α povolenie príslušných orgánov.

Pokiaľ ide o expozíciu úverovej inštitúcie voči kreditnému riziku a riziku obchodných pohľadávok, zverejňujú sa tieto informácie:

a)	vymedzenia pojmov „po termíne splatnosti“ a „zhoršenej kvality“ na účely účtovania pohľadávok;

b)	opis prístupov a metód prijatých na účely stanovenia úprav ocenenia a rezerv;

c)	celková hodnota expozícií po účtovnom započítaní a bez zohľadnenia účinkov zmierňovania kreditného rizika a priemerná hodnota expozícií za dané obdobie v členení podľa rôznych tried expozícií;

d)	geografické rozdelenie expozícií, ktoré je v dôležitých oblastiach rozčlenené podľa významných tried expozícií, prípadne ďalšie podrobnosti;

e)	rozdelenie expozícií podľa hospodárskeho odvetvia alebo druhu zmluvnej strany, rozčlenené podľa tried expozícií, prípadne ďalšie podrobnosti;

f)	rozdelenie všetkých expozícií podľa zostatkovej doby splatnosti, rozčlenené podľa tried expozícií, prípadne ďalšie podrobnosti;

pre každé významné hospodárske odvetvie alebo druh zmluvnej strany, hodnota:

(i)	expozícií zhoršenej kvality a expozícií po termíne splatnosti, uvedených osobitne;

(ii)	úprav ocenenia a rezerv; a

(iii)

nákladov na úpravy ocenenia a rezerv počas daného obdobia;

h)	hodnota expozícií zhoršenej kvality a expozícií po termíne splatnosti, uvedené osobitne, rozčlenené podľa významných geografických oblastí a ak je to možné, aj hodnota úprav ocenenia a rezerv týkajúcich sa každej geografickej oblasti;

rekonciliácia zmien v úpravách ocenenia a rezervách pre expozície zhoršenej kvality, uvedené osobitne. Tieto informácie obsahujú:

(i)	opis druhu úprav ocenenia a rezerv;

(ii)	otvárací zostatok;

(iii)

hodnoty v porovnaní s rezervami počas daného obdobia;

(iv)	rezervné alebo stornované hodnoty pre odhadované pravdepodobné straty z expozícií počas daného obdobia, akékoľvek iné úpravy vrátane úprav stanovených rozdielmi vo výmennom kurze, kombináciami obchodných činností, akvizíciami a predajom dcérskych spoločností a prevodom medzi rezervami; a

(v)	uzatvárací zostatok.

Úpravy ocenenia a ich rozpúšťanie zaznamenané priamo do výkazu ziskov sa zverejňujú osobitne.

Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 78 až 83, zverejňujú pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 79 tieto informácie:

a)	názvy nominovaných ratingových agentúr a agentúr na podporu exportu, ako aj dôvody akýchkoľvek zmien;

b)	triedy expozícií, pre ktoré sa použijú ratingové agentúry alebo agentúry na podporu exportu;

c)	opis postupu, ktorý sa používa na prenos ratingov emitenta a emisií na položky, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe;

priradenie externého ratingu každej nominovanej ratingovej agentúry alebo agentúry na podporu exportu do stupňa kreditnej kvality stanoveného v prílohe VI, pričom sa berie do úvahy skutočnosť, že táto informácia sa nemusí zverejniť v prípade, ak úverová inštitúcia spĺňa štandardné priradenie uverejnené príslušným orgánom; a

e)	hodnoty expozície pred a po zmierňovaní kreditného rizika priradené každému stupňu kreditnej kvality stanovenému v prílohe VI, ako aj tie, ktoré sa odpočítali od vlastných zdrojov.

Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s prílohou VII časť 1 bod 6 alebo body 19 až 21, zverejňujú expozície zaradené do každej kategórie v tabuľke 1 v prílohe VII časť 1 bod 6 alebo priradené každej rizikovej váhe uvedenej v prílohe VII časť 1 body 19 až 21.

9.	Úverové inštitúcie, ktoré počítajú svoje kapitálové požiadavky v súlade s článkom 75 písm. b) a c), zverejňujú tieto požiadavky osobitne pre každé riziko uvedené v daných ustanoveniach.

10.

Úverové inštitúcie, ktoré počítajú svoje kapitálové požiadavky v súlade s prílohou V smernice 2006/49/ES, zverejňujú tieto informácie:

pre každé zahrnuté subportfólio:

(i)	charakteristiky použitých modelov;

(ii)	opis stresového testovania uplatneného na subportfólio;

(iii)

opis prístupov použitých na spätné testovanie a validáciu presnosti a konzistencie interných modelov a modelových postupov;

b)	mieru akceptácie príslušným orgánom; a

c)	opis rozsahu a metodík pre súlad s požiadavkami stanovenými v prílohe VII časť B smernice 2006/49/ES.

11.

Pokiaľ ide o operačné riziko, úverové inštitúcie zverejňujú tieto informácie:

a)	prístupy k hodnoteniu požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko, ktoré sa vzťahujú na úverovú inštitúciu; a

b)	opis metodiky stanovenej v článku 105, ak ju používa úverová inštitúcia, vrátane zhodnotenia príslušných interných a externých faktorov, ktoré úverová inštitúcia pri tomto prístupe merania zohľadňuje. V prípade čiastočného použitia, rozsah pôsobnosti a pokrytia rôznych používaných metodík.

12.

Pokiaľ ide o expozície v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, zverejňujú sa tieto informácie:

a)	rozlíšenie expozícií na základe ich účelu, ako aj kapitálových ziskov a strategických dôvodov a prehľad účtovných techník a použitých metodík ocenenia vrátane základných predpokladov a postupov ovplyvňujúcich ocenenie, či akýchkoľvek významných zmien v týchto postupoch;

b)	hodnota v súvahe, reálna cena, a pokiaľ ide o expozície obchodované na burze, porovnanie s trhovou cenou v prípade, že sa táto významne odlišuje od reálnej ceny;

c)	druh, charakter a hodnota expozícií obchodovaných na burze, expozícií vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách a iných expozícií;

d)	kumulatívne realizované zisky alebo straty vyplývajúce z predaja a uzatvorenia pozície počas daného obdobia; a

e)	celkové nerealizované zisky alebo straty, celkové zisky alebo straty vyplývajúce zo skrytého precenenia a ktorákoľvek z týchto hodnôt zahrnutá do pôvodných alebo dodatkových vlastných zdrojov.

13.

Pokiaľ ide o expozície úverových inštitúcií voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, zverejňujú sa tieto informácie:

a)	charakter úrokového rizika a základné predpoklady (vrátane predpokladov týkajúcich sa predčasného splatenia úverov a správanie sa vkladov bez splatnosti) a frekvencia merania úrokového rizika; a

b)	zmeny v príjmoch, zmeny ekonomickej hodnoty alebo inej relevantnej premennej použitej manažmentom pre šok smerom nahor alebo nadol v súlade s metódou manažmentu pre meranie úrokového rizika, rozčlenené podľa meny.

14.

Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 94 až 101, zverejňujú tieto informácie:

a)	opis cieľov úverovej inštitúcie v súvislosti so sekuritizačnou činnosťou;

b)	úlohy úverovej inštitúcie v sekuritizačnom procese;

c)	rozsah účasti úverovej inštitúcie na každej sekuritizačnej činnosti;

d)	prístupy k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, ktoré úverová inštitúcia uplatňuje pri svojej sekuritizačnej činnosti;

súhrnný prehľad účtovných metód, ktoré úverová inštitúcia využíva pri svojej sekuritizačnej činnosti vrátane:

(i)	skutočnosti, či sa s transakciami zaobchádza ako s predajom alebo ako s financovaním;

(ii)	zohľadnenia ziskov z predaja;

(iii)

základných predpokladov na ocenenie časovo rozlíšených úrokov; a

(iv)	prístupu k syntetickej sekuritizácii, ak nie je obsiahnutý v iných účtovných metódach;

f)	názvy ratingových agentúr, používaných pri sekuritizácii a druhy expozícií, pre ktoré sa jednotlivé ratingové agentúry používajú;

g)	celková nesplatená hodnota expozícií, ktoré sú sekuritizované úverovou inštitúciou, a ktoré sú predmetom sekuritizácie (rozdelenej na tradičnú a syntetickú) podľa druhu expozície;

h)	rozdelenie hodnôt sekuritizovaných expozícií zhoršenej kvality a po termíne splatnosti a strát, ktoré vznikli úverovej inštitúcii počas daného obdobia, a to podľa druhu expozície, pokiaľ ide o expozície, ktoré sú sekuritizované úverovou inštitúciou, a ktoré sú predmetom sekuritizácie;

i)	celková hodnota ponechaných alebo odkúpených sekuritizačných pozícií, rozčlenená podľa druhu expozície;

j)	celková hodnota ponechaných alebo odkúpených sekuritizačných pozícií, rozčlenená na primerané množstvo pásiem rizikových váh. Pozície, ktorých riziková váha predstavuje 1 250 %, alebo ktoré boli odpočítane, sa zverejňujú osobitne;

k)	celková nesplatená hodnota sekuritizovaných revolvingových expozícií rozdelená podľa podielu originátora a podielu investorov; a

l)	súhrnný prehľad sekuritizačnej činnosti počas daného obdobia vrátane hodnoty sekuritizovaných expozícií (podľa druhu expozície) a priznaného zisku alebo straty z predaja podľa druhu expozície.

ČASŤ 3

Kvalifikačné požiadavky na použitie osobitných nástrojov alebo metodík

Úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 84 až 89, zverejňujú tieto informácie:

a)	súhlas príslušného orgánu s prístupom alebo odsúhlaseným prechodom;

vysvetlenie a preskúmanie:

(i)	štruktúry interných ratingových systémov a vzťahu medzi internými a externými ratingmi;

(ii)	použitia interných odhadov, ktoré neslúžia na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 84 až 89;

(iii)

procesu riadenia a uznávania zmierňovania kreditného rizika; a

(iv)	kontrolných mechanizmov ratingových systémov vrátane opisu nezávislosti, zodpovednosti a preskúmania ratingových systémov;

opis interného ratingového postupu osobitne pre každú z týchto tried expozícií:

(i)	ústredné vlády štátov a centrálne banky;

(ii)	inštitúcie;

(iii)

podnikateľské subjekty vrátane SME, špecializovaného financovania a odkúpených podnikových pohľadávok;

(iv)	retail pre každú kategóriu expozícií, ktorým zodpovedajú rôzne korelácie uvedené v prílohe VII časť 1 body 10 až 13; a

(v)

akcie;

hodnoty expozície pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 86. Expozície voči ústredným vládam štátov a centrálnym bankám, inštitúciám a podnikateľským subjektom, v súvislosti s ktorými používajú úverové inštitúcie vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií, sa zverejňujú oddelene od expozícií, v prípade ktorých úverové inštitúcie tieto odhady nepoužívajú;

pre každú z tried expozícií, ústredné vlády štátov a centrálne banky, inštitúcie, podnikateľské subjekty a akcie zverejňujú úverové inštitúcie prostredníctvom dostatočného počtu ratingových stupňov dlžníka (vrátane zlyhania), s cieľom zmysluplne rozlíšiť kreditné riziko, tieto informácie:

(i)	celkové expozície (súčet nesplatených úverov a hodnôt expozícií nečerpaných prísľubov v prípade tried expozícií: ústredné vlády štátov a centrálne banky, inštitúcie a podnikateľské subjekty; a nesplatenú hodnotu v prípade akcií);

(ii)	expozíciami váženú priemernú LGD v percentách, pokiaľ ide o úverové inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií;

(iii)

expozíciami váženú priemernú rizikovú váhu; a

(iv)	hodnotu nečerpaných prísľubov a expozíciami vážené priemerné hodnoty expozícií pre každú triedu expozícií v prípade, že úverové inštitúcie používajú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií vlastné odhady konverzných faktorov;

v prípade triedy retailových expozícií a všetkých kategórií vymedzených v písmene c) bod (iv), buď zverejňované informácie uvedené v písmene e) (v prípade potreby v skupinách) alebo analýzu expozícií (nesplatené úvery a hodnoty expozícií nečerpaných prísľubov) v porovnaní s dostatočným počtom tried EL s cieľom zmysluplne rozlíšiť kreditné riziko (v prípade potreby v skupinách);

g)	skutočné úpravy ocenenia z predchádzajúceho obdobia pre každú triedu expozícií (pokiaľ ide o retail, pre všetky kategórie vymedzené v písmene c) bod (iv)) a informácie o tom, ako sa tieto líšia v porovnaní so skúsenosťami z minulosti;

h)	opis faktorov, ktoré mali vplyv na stratu, ku ktorej došlo v predchádzajúcom období (napríklad, či úverová inštitúcia zaznamenala miery zlyhania alebo LGD a konverzné faktory, ktoré boli vyššie ako priemer); a

odhady úverovej inštitúcie v porovnaní so skutočnými výsledkami za dlhšie obdobie. Zahŕňajú aspoň informácie o odhadoch strát v porovnaní so skutočnými stratami pre každú triedu expozícií (pokiaľ ide o retail, pre všetky kategórie vymedzené v hore uvedenom písmene c) bod (iv)) za dostatočne dlhé obdobie na zmysluplné hodnotenie výkonnosti interných ratingových postupov pre každú triedu expozícií (pokiaľ ide o retail, pre všetky kategórie vymedzené v písmene c) bod (iv)). V prípade potreby úverové inštitúcie tieto informácie ďalej rozvedú s cieľom poskytnúť analýzu PD, a úverové inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a/alebo konverzné faktory, uvádzajú výsledky LGD a konverzných faktorov v porovnaní s odhadmi, ktoré poskytli v rámci zverejnených informácií týkajúcich sa kvantitatívneho hodnotenia rizika.

Na účely písmena c) opis obsahuje druhy expozícií zahrnuté v triedach expozícií, vymedzenie pojmov, metódy a údaje týkajúce sa odhadov a validácie PD, a ak je to potrebné i LGD a konverzné faktory vrátane predpokladov uplatnených pri odvodzovaní týchto premenných, ako aj opis významných odchýlok vzhľadom na vymedzenie zlyhania ako je stanovené v prílohe VII časť 4 body 44 až 48 vrátane širších segmentov, ktoré tieto odchýlky ovplyvňujú.

Úverové inštitúcie, ktoré uplatňujú postupy zmierňovania kreditného rizika, zverejňujú tieto informácie:

a)	politiky a postupy pre vzájomné započítavanie v súvahe a v podsúvahe a rozsah, v rámci ktorého inštitúcie využívajú toto vzájomné započítavanie;

b)	politiky a postupy, ktoré sa uplatňujú v rámci oceňovania a riadenia kolaterálu;

c)	opis hlavných druhov kolaterálu, ktoré úverové inštitúcie prijímajú;

d)	hlavné kategórie ručiteľov a zmluvných strán, pokiaľ ide o kreditné deriváty a ich kreditnú spoľahlivosť;

e)	informácie o koncentráciách trhového alebo kreditného rizika v rámci zmierňovania kreditného rizika;

celkovú hodnotu expozície (v prípade potreby po vzájomnom započítavaní v súvahe alebo v podsúvahe), ktorá je po uplatnení úprav z dôvodu volatility krytá prípustným finančným kolaterálom a iným prípustným kolaterálom, a to všetko v prípade úverových inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 78 až 83 alebo 84 až 89, ale neposkytujú vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory vzhľadom na triedy expozícií, a to osobitne pre každú triedu expozícií; a

celkovú expozíciu (v prípade potreby po vzájomnom započítavaní v súvahe alebo v podsúvahe), ktorá je krytá zárukami alebo kreditnými derivátmi, a to v prípade úverových inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkami 78 až 83 alebo 84 až 89, a to osobitne pre každú triedu expozícií. Pokiaľ ide o triedu akciových expozícií, táto požiadavka sa uplatňuje na každý prístup uvedený v prílohe VII časť 1 body 17 až 26.

3.	Úverové inštitúcie, ktoré na výpočet svojej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko používajú prístup stanovený v článku 105, zverejňujú opis použitia poistenia na účely zmierňovania tohto rizika.

PRÍLOHA XIII

ČASŤ A

Zrušené Smernice Spolu S ich Neskoršími Zmenami A doplneniami (uvedené V článku 158)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/28/ES z 18. septembra 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/12/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES

iba článok 29 ods. 1 písm. a), b), článok 29 ods. 2, článok 29 ods. 4 písm. a), b), článok 29 ods. 5, článok 29 ods. 6, článok 29 ods. 7, článok 29 ods. 8, článok 29 ods. 9, článok 29 ods. 10, článok 29 ods. 11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS

iba článok 68.

Smernica Komisie 2004/69/ES z 27. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „mnohostranné banky pre rozvoj“.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 o ktorom sa menia a dopĺňajú smerníce Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smerníce Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby

iba článok 3.

NEZRUŠENÉ ÚPRAVY

Akt o pristúpení z roku 2003

Časť B

Termíny Na Transpozíciu(uvedené v článku 158)

Smernica		Termín na transpozíciu
Smernica 2000/12/ES		–––––
Smernica 2000/28/ES		27.4.2002
Smernica 2002/87/ES		11.8.2004
Smernica 2004/39/ES		30.4.2006/1.1.2007
Smernica 2004/69/ES		30.6.2004
Smernica 2005/1/ES		13.5.2005

PRÍLOHA XIV

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica	Smernica 2000/12/ES	Smernica 2000/28/ES	Smernica 2002/87/ES	Smernica 2004/39/ES	Smernica 2005/1/ES
Článok 1	Článok 2 ods. 1 a 2
Článok 2	Článok 2 ods. 3 Akt o pristúpení
Článok 2	Článok 2 ods. 4
Článok 3	Článok 2 ods. 5 a 6
Článok 3 ods. 1 tretí pododsek					Článok 3 ods. 2
Článok 4 ods. 1	Článok 1 ods. 1
Článok 4 ods. 2 až 5		Článok 1 ods. 2 až 5
Článok 4 ods. 7 až 9		Článok 1 ods. 6 až 8
Článok 4 ods. 10			Článok 29 ods. 1 písm. a)
Článok 4 ods. 11 až 14	Článok 1 ods. 10, 12 a 13
Článok 4 ods. 21 a 22			Článok 29 ods. 1 písm. b)
Článok 4 ods. 23	Článok 1 ods. 23
Článok 4 ods. 45 až 47	Článok 1 ods. 25 až 27
Článok 5
Článok 6	Článok 4
Článok 7	Článok 8
Článok 8	Článok 9
Článok 9 ods. 1	Článok 5 ods. 1 a článok 1 ods. 11
Článok 9 ods. 2	Článok 5 ods. 2
Článok 10	Článok 5 ods. 3 až 7
Článok 11	Článok 6
Článok 12	Článok 7
Článok 13	Článok 10
Článok 14	Článok 11
Článok 15 ods. 1	Článok 12
Článok 15 ods. 2 a 3			Článok 29 ods. 2
Článok 16	Článok 13
Článok 17	Článok 14
Článok 18	Článok 15
Článok 19 ods. 1	Článok 16 ods. 1
Článok 19 ods. 2			Článok 29 ods. 3
Článok 20	Článok 16 ods. 3
Článok 21	Článok 16 ods. 4 až 6
Článok 22	Článok 17
Článok 23	Článok 18
Článok 24 ods. 1	Článok 19 ods. 1 až 3
Článok 24 ods. 2	Článok 19 ods. 6
Článok 24 ods. 3	Článok 19 ods. 4
Článok 25 ods. 1 až 3	Článok 20 ods. 1 až 3 prvý a druhý pododsek
Článok 25 ods. 3	Článok 19 ods. 5
Článok 25 ods. 4	Článok 20 ods. 3 tretí pododsek
Článok 26	Článok 20 ods. 4 až 7
Článok 27	Článok 1 ods. 3 druhá veta
Článok 28	Článok 21
Článok 29	Článok 22
Článok 30	Článok 22 ods. 2 až 4
Článok 31	Článok 22 ods. 5
Článok 32	Článok 22 ods. 6
Článok 33	Článok 22 ods. 7
Článok 34	Článok 22 ods. 8
Článok 35	Článok 22 ods. 9
Článok 36	Článok 22 ods. 10
Článok 37	Článok 22 ods. 11
Článok 38	Článok 24
Článok 39 ods. 1 a 2	Článok 25
Článok 39 ods. 3					Článok 3 ods. 8
Článok 40	Článok 26
Článok 41	Článok 27
Článok 42	Článok 28
Článok 43	Článok 29
Článok 44	Článok 30 ods. 1 až 3
Článok 45	Článok 30 ods. 4
Článok 46	Článok 30 ods. 3
Článok 47	Článok 30 ods. 5
Článok 48	Článok 30 ods. 6 a 7
Článok 49	Článok 30 ods. 8
Článok 50	Článok 30 ods. 9 prvý a druhý pododsek
Článok 51	Článok 30 ods. 9 tretí pododsek
Článok 52	Článok 30 ods. 10
Článok 53	Článok 31
Článok 54	Článok 32
Článok 55	Článok 33
Článok 56	Článok 34 ods. 1
Článok 57	Článok 34 ods. 2 prvý pododsek Článok 34 ods. 2 bod 2 druhá veta		Článok 29 ods. 4 písm. a)
Článok 58			Článok 29 ods. 4 písm. b)
Článok 59			Článok 29 ods. 4 písm.b)
Článok 60			Článok 29 ods. 4 písm. b)
Článok 61	Článok 34 ods. 3 a 4
Článok 63	Článok 35
Článok 64	Článok 36
Článok 65	Článok 37
Článok 66 ods. 1 a 2	Článok 38 ods. 1 a 2
Článok 67	Článok 39
Článok 73	Článok 52 ods. 3
Článok 106	Článok 1 ods. 24
Článok 107	Článok 1 ods. 1 tretí pododsek
Článok 108	Článok 48 ods. 1
Článok 109	Článok 48 ods. 4 prvý pododsek
Článok 110	Článok 48 ods. 2 až 4 druhý pododsek
Článok 111	Článok 49 ods. 1 až 5
Článok 113	Článok 49 ods. 4, 6 a 7
Článok 115	Článok 49 ods. 8 a 9
Článok 116	Článok 49 ods. 10
Článok 117	Článok 49 ods. 11
Článok 118	Článok 50
Článok 120	Článok 51 ods. 1, 2 a 5
Článok 121	Článok 51 ods. 4
Článok 122 ods. 1 a 2	Článok 51 ods. 6		Článok 29 ods. 5
Článok 125	Článok 53 ods. 1 a 2
Článok 126	Článok 53 ods. 3
Článok 128	Článok 53 ods. 5
Článok 133 ods. 1	Článok 54 ods. 1		Článok 29 ods. 7 písm. a)
Článok 133 ods. 2 a 3	Článok 54 ods. 2 a 3
Článok 134 ods. 1	Článok 54 ods. 4 prvý pododsek
Článok 134 ods. 2	Článok 54 ods. 4 druhý pododsek
Článok 135			Článok 29 ods. 8
Článok 137	Článok 55
Článok 138			Článok 29 ods. 9
Článok 139	Článok 56 ods. 1 až 3
Článok 140	Článok 56 ods. 4 až 6
Článok 141	Článok 56 ods. 7		Článok 29 ods. 10
Článok 142	Článok 56 ods. 8
Článok 143			Článok 29 ods. 11		Článok 3 ods. 10
Článok 150	Článok 60 ods. 1
Článok 151	Článok 60 ods. 2				Článok 3 ods. 10
Článok 158	Článok 67
Článok 159	Článok 68
Článok 160	Článok 69
Príloha I body 1 až 14 okrem posledného odseku	Príloha I
Príloha I posledný odsek				Článok 68
Príloha II	Príloha II
Príloha III	Príloha III
Príloha IV	Príloha IV

30.6.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 177/201

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/49/ES

zo 14. júna 2006

o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 47 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	Smernica Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (4) bola niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenená a doplnená. S ohľadom na ďalšie nové zmeny a doplnenia uvedenej smernice by sa v záujme jasnosti mala prepracovať.

(2)

Jedným z cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (5) je umožniť investičným spoločnostiam, ktorým bolo udelené povolenie príslušnými orgánmi ich domovských členských štátov a nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, založiť pobočky a slobodne poskytovať služby v ostatných členských štátoch. Táto smernica stanovuje koordináciu pravidiel upravujúcich udeľovanie povolení a vykonávanie obchodných činností investičných spoločností.

(3)	Smernica 2004/39/ES však nestanovuje spoločné požiadavky na vlastné zdroje investičných spoločností, ani výšku počiatočného imania takýchto spoločností, či spoločný rámec na monitorovanie rizík, ktorým sa vystavujú takéto spoločnosti.

(4)

Je vhodné zabezpečiť iba najnevyhnutnejšiu harmonizáciu, ktorá je potrebná a postačuje na zabezpečenie vzájomného uznávania povolení a systémov dohľadu nad obozretným podnikaním. Aby sa dosiahlo vzájomné uznávanie v rámci vnútorného finančného trhu, mali by sa stanoviť opatrenia na koordináciu vymedzenia vlastných zdrojov investičných spoločností, stanovenia výšky ich počiatočného imania a zavedenia spoločného rámca na monitorovanie rizík, ktorým sa investičné spoločnosti vystavujú.

(5)

Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie požiadaviek kapitálovej primeranosti vzťahujúce sa na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, pravidlá ich výpočtu a pravidlá dohľadu nad ich obozretným podnikaním, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej akcie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(6)	Je vhodné, aby sa zaviedli rozličné výšky počiatočného imania v závislosti od rozsahu činností, ktoré sú investičné spoločnosti oprávnené vykonávať.

(7)	Existujúcim investičným spoločnostiam by sa za určitých podmienok malo povoliť pokračovať v podnikaní, aj keď nespĺňajú požiadavky minimálnej výšky počiatočného imania stanovenú pre nové investičné spoločnosti.

(8)	Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako pravidlá, ktoré určuje táto smernica.

(9)	Plynulé fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje nielen zákonom stanovené pravidlá, ale aj úzku a pravidelnú spoluprácu a podstatne lepšiu konvergenciu postupov regulácie a dohľadu medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(10)

V oznámení Komisie z 11. mája 1999 s názvom „Vykonávanie rámca pre finančné trhy: Akčný plán“ boli uvedené mnohé ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť s cieľom dokončiť vnútorný trh v oblasti finančných služieb. Európska rada v Lisabone z 23. a 24. marca 2000 stanovila ako cieľ uskutočniť tento akčný plán do konca roku 2005. Prepracovanie ustanovení o vlastných zdrojoch predstavuje kľúčový prvok tohto akčného plánu.

(11)

Nakoľko investičné spoločnosti sú, pokiaľ ide o ich činnosti v obchodnej knihe, vystavené rovnakým rizikám ako úverové inštitúcie, je vhodné, aby sa relevantné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES z 14 júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (6) uplatňovali rovnako na investičné spoločnosti.

(12)

Vlastné zdroje investičných spoločností alebo úverových inštitúcií (ďalej pod spoločným názvom „inštitúcie“) môžu slúžiť na pokrytie strát, ktoré sa nepodarí vyrovnať dostatočným objemom zisku, na zabezpečenie kontinuity inštitúcií a ochranu investorov. Vlastné zdroje sú okrem toho pre príslušné orgány významným meradlom hlavne pri hodnotení kapitálovej primeranosti inštitúcií a na iné obozretné účely. Okrem toho na vnútornom trhu sú inštitúcie zapojené do priamej hospodárskej súťaže medzi sebou. Aby sa posilnil finančný systém Spoločenstva a aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže, je vhodné stanoviť spoločné základné normy pre vlastné zdroje.

(13)	Na účely odôvodnenia č. 12 je vhodné, aby vymedzenie vlastných zdrojov stanovené v smernici 2006/48/ES slúžilo ako základ a poskytovalo dodatočné osobitné pravidlá zohľadňujúce rozdielny rozsah kapitálových požiadaviek týkajúcich sa trhového rizika.

(14)	Pokiaľ ide o úverové inštitúcie, všeobecné normy pre dohľad a monitorovanie rôznych druhov rizík sú už stanovené smernicou 2000/12/ES.

(15)	V tejto súvislosti by sa mali ustanovenia o minimálnych kapitálových požiadavkách posudzovať v nadväznosti na ďalšie špecifické nástroje, ktoré tiež harmonizujú základné postupy dohľadu nad inštitúciami.

(16)	Je potrebné vypracovať všeobecné normy pre trhové riziká, ktorým sú vystavené úverové inštitúcie, a poskytnúť doplnkový rámec na dohľad nad rizikami, ktorým sú vystavené inštitúcie, najmä trhové riziká, a predovšetkým pozičné riziká, riziká zmluvnej strany, riziká vysporiadania a devízové riziká.

(17)	Je potrebné vymedziť pojem „obchodná kniha“ obsahujúci pozície v cenných papieroch a iných finančných nástrojoch, ktoré sú držané na účely obchodovania a sú predmetom hlavne trhových rizík, a expozície súvisiace s určitými finančnými službami poskytovanými klientom.

(18)	S cieľom znížiť administratívne zaťaženie inštitúcií so zanedbateľným podielom činností v obchodnej knihe, tak v absolútnom, ako aj v relatívnom zmysle, tieto inštitúcie by mali byť schopné uplatniť smernicu 2006/48/ES namiesto požiadaviek stanovených v prílohách I a II tejto smernice.

(19)	Je dôležité, aby monitorovanie rizík vysporiadania a dodania bralo do úvahy existenciu systémov ponúkajúcich primerané zabezpečenie, ktoré znižuje tieto riziká.

(20)	Inštitúcie by mali konať v súlade s touto smernicou vždy, ak ide o pokrytie devízových rizík v ich celkovej obchodnej činnosti. Nižšie kapitálové požiadavky by mali byť stanovené pre pozície v úzko korelovaných menách, ak sú štatisticky potvrdené alebo vznikli zo záväzných medzivládnych dohôd.

(21)	Kapitálové požiadavky pre obchodníkov s komoditami vrátane tých obchodníkov, na ktorých sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z požiadaviek smernice 2004/39/ES, budú preskúmané v súvislosti s preskúmaním uvedenej výnimky, ako je uvedené v článku 65 ods. 3 uvedenej smernice.

(22)

Liberalizácia trhov s plynom a elektrinou je pre Spoločenstvo dôležitá z hľadiska hospodárskeho aj politického. Z tohto dôvodu by mali byť kapitálové požiadavky a iné pravidlá obozretnosti, vzťahujúce sa na spoločnosti, ktoré sú na týchto trhoch aktívne, primerané a nemali by nevhodne narúšať dosahovanie cieľa liberalizácie. Tento cieľ by sa mal brať do úvahy predovšetkým pri uskutočňovaní preskúmaní uvedených v odôvodnení č. 21.

(23)	Existencia vnútorných systémov monitorovania a kontrolovania úrokových rizík v celkovej obchodnej činnosti inštitúcií je zvlášť dôležitým spôsobom minimalizovania takýchto rizík. Takéto systémy by mali následne podliehať dohľadu príslušných orgánov.

(24)	Keďže smernica 2006/48/ES nestanovuje spoločné pravidlá pre monitorovanie a kontrolu veľkej majetkovej angažovanosti v činnostiach, ktoré sú principiálne predmetom trhových rizík, je vhodné takéto pravidlá vymedziť.

(25)	Operačné riziko je významné riziko, ktorému sú inštitúcie vystavené a ktoré si vyžaduje krytie vlastnými zdrojmi. Je nevyhnutné zohľadniť rozmanitosť inštitúcií v EÚ zabezpečením alternatívnych prístupov.

(26)	Smernica 2006/48/ES stanovuje zásadu konsolidácie. Nestanovuje spoločné pravidlá pre konsolidáciu finančných inštitúcií zapojených do činností, ktoré sú principiálne predmetom trhových rizík.

(27)

Aby sa zabezpečila adekvátna kapitálová primeranosť inštitúcií v rámci skupiny, je nevyhnutné, aby sa minimálne kapitálové požiadavky uplatňovali na základe konsolidovanej finančnej situácie skupiny. Na zabezpečenie primeraného rozdelenia vlastných zdrojov v rámci skupiny a ich dostupnosti na prípadné zabezpečenie investícií, by sa minimálne kapitálové požiadavky mali uplatňovať na jednotlivé inštitúcie v rámci skupiny, pokiaľ sa tento cieľ nedá účinne dosiahnuť iným spôsobom.

(28)	Smernica 2006/48/ES sa nevzťahuje na skupiny, ktoré zahŕňajú jednu alebo viac investičných spoločností, avšak žiadne úverové inštitúcie. Mal by sa preto vymedziť spoločný rámec pre zavedenie dohľadu nad investičnými spoločnosťami na konsolidovanom základe.

(29)	Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby mali interný kapitál, ktorý je primeraný s ohľadom na riziká, ktorým sú alebo môžu byť vystavené, pokiaľ ide o množstvo, kvalitu a rozdelenie. Inštitúcie by preto mali zaviesť stratégie a postupy na hodnotenie a udržiavanie primeranosti svojho interného kapitálu.

(30)	Príslušné orgány by mali primeranosť vlastných zdrojov inštitúcií hodnotiť s ohľadom na riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené.

(31)	Výbor európskych bankových dohľadov by mal v záujme efektívneho fungovania vnútorného trhu v bankovom sektore prispievať k dôslednému uplatňovaniu tejto smernice a ku konvergencii postupov dohľadu v Spoločenstve a každoročne by mal inštitúciám Spoločenstva podávať správu o dosiahnutom pokroku.

(32)	Aby vnútorný trh fungoval stále účinnejšie, je nevyhnutné, aby existovala podstatne lepšia konvergencia vykonávania a uplatňovania ustanovení harmonizujúcich právnych predpisov Spoločenstva.

(33)

Z rovnakého dôvodu a v snahe zabezpečiť, aby inštitúcie Spoločenstva pôsobiace v niekoľkých členských štátoch neboli nerovnomerne zaťažené v dôsledku pretrvávajúcej zodpovednosti príslušných orgánov jednotlivých členských štátov za udeľovanie povolení a dohľad, je nevyhnutné podstatne posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha konsolidovaného orgánu dohľadu.

(34)	Aby vnútorný trh fungoval stále účinnejšie a aby sa občanom Únie poskytla dostatočná miera transparentnosti, je nevyhnutné, aby príslušné orgány zverejnili, ako sa vykonávajú požiadavky tejto smernice, a to takým spôsobom, ktorý umožňuje zmysluplné porovnanie.

(35)	V záujme posilnenia trhovej disciplíny a motivácie inštitúcií k zlepšeniu svojich trhových stratégií, kontrol rizika a organizácie vnútorného riadenia by sa mala pre ne ustanoviť náležitá povinnosť zverejňovať informácie.

(36)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(37)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. februára 2002 o vykonávaní právnych predpisov o finančných službách (8) žiadal, aby mali Európsky parlament a Rada rovnaké postavenie pri dohľade nad spôsobom, akým Komisia uplatňuje svoje výkonné právomoci, a tak sa zohľadnili legislatívne právomoci Európskeho parlamentu podľa článku 251 zmluvy. Komisia túto požiadavku podporila v slávnostnom vyhlásení, ktoré v ten istý deň predniesol Európskemu parlamentu jej predseda. Komisia dňa 11. decembra 2002 navrhla zmeny rozhodnutia 1999/468/ES a 22. apríla 2004 predložila zmenený návrh. Podľa názoru Európskeho parlamentu tento návrh neochraňuje jeho legislatívne výsady. Európsky parlament sa domnieva, že Európsky parlament a Rada by mali mať v určenej lehote možnosť zhodnotiť prenos vykonávacích právomocí na Komisiu. Preto je vhodné obmedziť lehotu, počas ktorej môže Komisia prijímať vykonávacie opatrenia.

(38)

(39)	Aby sa predišlo zlyhaniu trhov a zabezpečila sa kontinuita celkovej úrovne vlastných zdrojov, je vhodné vymedziť osobitné prechodné opatrenia.

(40)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie ako všeobecné zásady práva Spoločenstva.

(41)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(42)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe VIII časti B do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 1

1. Táto smernica ustanovuje požiadavky kapitálovej primeranosti vzťahujúce sa na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, pravidlá ich výpočtu a pravidlá dohľadu nad ich obozretným podnikaním. Členské štáty uplatňujú požiadavky tejto smernice na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, ako je vymedzené v článku 3.

2. Členský štát môže stanoviť dodatočné alebo prísnejšie požiadavky na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, ktorým udelil povolenie.

Článok 2

1. Pokiaľ články 18, 20, 22 až 32, 34 a 39 tejto smernice neustanovujú inak, články 68 až 73 smernice 2006/48/ES sa primerane s potrebnými úpravami uplatňujú na investičné spoločnosti. Pri uplatňovaní článkov 70 až 72 smernice 2006/48/ES na investičné spoločnosti, sa každý odkaz na materskú úverovú inštitúciu v členskom štáte považuje za odkaz na materskú investičnú spoločnosť v členskom štáte a každý odkaz na materskú úverovú inštitúciu v EÚ sa považuje za odkaz na materskú investičnú spoločnosť v EÚ.

Ak má úverová inštitúcia materskú investičnú spoločnosť v členskom štáte ako materskú spoločnosť, tak len táto materská investičná spoločnosť podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe v súlade s článkami 71 až 73 smernice 2006/48/ES.

Ak má investičná spoločnosť materskú úverovú inštitúciu v členskom štáte ako materskú spoločnosť, tak len táto materská úverová inštitúcia podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe v súlade s článkami 71 až 73 smernice 2006/48/ES.

Ak je dcérskou spoločnosťou finančnej holdingovej spoločnosti úverová inštitúcia aj investičná spoločnosť, na úverovú inštitúciu sa vzťahujú požiadavky na základe konsolidovanej finančnej situácie finančnej holdingovej spoločnosti.

2. Ak skupina uvedená v odseku 1 nezahŕňa úverovú inštitúciu, uplatňuje sa smernica 2006/48/ES s tým že:

a)	každý odkaz na úverové inštitúcie sa považuje za odkaz na investičné spoločnosti;

b)	v článkoch 125 a 140 ods. 2 smernice 2006/48/ES sa každý odkaz na iné články uvedenej smernice považuje za odkaz na smernicu 2004/39/ES;

c)	na účely článku 39 ods. 3 smernice 2006/48/ES sa odkazy na Európsky výbor pre bankovníctvo považujú za odkazy na Radu a Komisiu; a

odchylne od článku 140 ods. 1 smernice 2006/48/ES, ak skupina nezahŕňa úverovú inštitúciu, prvá veta uvedeného článku sa nahrádza takto: „Ak investičná spoločnosť, finančná holdingová spoločnosť alebo holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontroluje jednu alebo viacero dcérskych spoločností, ktoré sú poisťovňami, príslušné orgány a orgány, ktorým bola zverená verejná úloha dohľadu nad poisťovacími spoločnosťami, úzko spolupracujú .“.

Oddiel 2

Vymedzenie pojmov

Článok 3

1. Na účely tejto smernice sa uplatní toto vymedzenie pojmov:

a)	úverové inštitúcie sú úverové inštitúcie ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

investičné spoločnosti sú inštitúcie ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES, ktoré podliehajú požiadavkám stanoveným v uvedenej smernici s výnimkou:

(i)	úverových inštitúcií;

(ii)	miestnych spoločností, ako sú vymedzené v písm. p); a

(iii)

spoločností, ktorým bolo udelené iba povolenie poskytovať služby investičného poradenstva a/alebo prijímať a ďalej postupovať príkazy od investorov bez držania peňazí alebo cenných papierov patriacich ich klientom, a ktoré sa z tohto dôvodu u svojich klientov nesmú v žiadnom prípade dostať do dlhu;

c)	inštitúcie sú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti,

uznané investičné spoločnosti tretej krajiny sú spoločnosti, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

(i)	spoločnosti, na ktoré by sa vzťahovalo vymedzenie investičnej spoločnosti, ak by boli založené v rámci Spoločenstva;

(ii)	spoločnosti, ktorým bolo v tretej krajine udelené povolenie; a

(iii)

spoločnosti, ktoré podliehajú a spĺňajú pravidlá obozretnosti, ktoré príslušné orgány považujú za aspoň tak prísne ako sú pravidlá uvedené v tejto smernici;

e)	finančné nástroje sú akákoľvek zmluva, na základe ktorej vzniknú finančné aktíva jednej strane a finančné záväzky alebo akciové nástroje druhej strane;

materská investičná spoločnosť v členskom štáte je investičná spoločnosť, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia alebo finančná inštitúcia, alebo ktorá má účasť v jednom či oboch týchto subjektoch, a ktorá samotná nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

g)	materská investičná spoločnosť v EÚ je materská investičná spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v akomkoľvek členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v akomkoľvek členskom štáte;

h)	OTC derivátové nástroje sú položky, ktoré sú súčasťou zoznamu uvedeného v prílohe IV smernice 2006/48/ES okrem tých, ktorým sa v zmysle prílohy III časti 2 bodu 6 uvedenej smernice priraďuje hodnota expozície nula;

i)	regulovaný trh je trh, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES;

j)	konvertibilný cenný papier je cenný papier, ktorý pri opcii držiteľa možno vymeniť za iný cenný papier;

k)	warrant je cenný papier, ktorý poskytuje držiteľovi právo nákupu podkladového aktíva za dohodnutú cenu kedykoľvek pred uplynutím platnosti alebo v deň uplynutia platnosti warrantu, a ktorý môže byť vyrovnaný doručením samotného podkladového aktíva alebo úhradou v hotovosti;

l)	financovanie prostredníctvom zásob je pozícia, keď boli zásoby predané v termínovom obchode, pričom náklady financovania sú zafixované do dátumu termínového budúceho predaja;

zmluva o spätnej kúpe a zmluva o spätnom predaji je každá zmluva, na základe ktorej inštitúcia alebo jej zmluvná strana – prevádza cenné papiere alebo komodity alebo zaručené právne nároky na cenné papiere alebo komodity, ak je táto záruka poskytnutá uznanou burzou, ktorá vlastní práva na cenné papiere alebo komodity, a zmluva inštitúcii nepovoľuje previesť alebo založiť určitý cenný papier alebo komoditu v prospech viac ako jednej zmluvnej strany naraz, pričom sa zaväzuje spätne ich odkúpiť – alebo náhradné cenné papiere a komodity rovnakej povahy – za stanovenú cenu k presne stanovenému dátumu v budúcnosti alebo ktorý má byť presne stanovený prevádzajúcou stranou; je zmluvou o spätnej kúpe pre inštitúciu predávajúcu cenné papiere alebo komodity a zmluvou o spätnom predaji pre inštitúcie, ktoré ich kupujú;

požičiavanie cenných papierov alebo komodít a vypožičiavanie cenných papierov alebo komodít je každá transakcia, pri ktorej inštitúcia alebo jej zmluvná strana prevádza cenné papiere alebo komodity proti príslušnému kolaterálu pod podmienkou záväzku, že dlžník vráti rovnocenné cenné papiere alebo komodity k určitému dátumu v budúcnosti alebo ak ho o to prevádzajúca strana požiada; táto transakcia je požičiavaním cenných papierov alebo komodít pre inštitúciu, ktorá prevádza cenné papiere alebo komodity a vypožičiavaním cenných papierov alebo komodít pre inštitúciu, na ktorú sú tieto cenné papiere alebo komodity prevádzané;

o)	zúčtovací člen je člen burzy alebo zúčtovacieho centra, ktoré má priamy zmluvný vzťah s ústrednou zmluvnou stranou (trhový garantor);

miestna spoločnosť je spoločnosť obchodujúca na vlastný účet na trhoch finančných futures alebo trhoch s opciami alebo inými derivátmi a na trhoch s hotovostnými prostriedkami s jediným cieľom zaistenia pozícií na trhoch s derivátmi alebo ktorá obchoduje na účty iných členov týchto trhov, a ktorej bola poskytnutá záruka zúčtovacími členmi tých istých trhov, kde zodpovednosť za zaistenie splnenia zmlúv, ktoré uzatvoria takéto spoločnosti, prevezmú zúčtovací členovia tých istých trhov;

q)	delta faktor je očakávaná zmena ceny opcie ako podiel na malej zmene ceny podkladového nástroja opcie;

r)	vlastné zdroje sú vlastné zdroje, ako sú vymedzené v smernici 2006/48/ES; a

s)	kapitál sú vlastné zdroje.

Na účely uplatnenia dohľadu na konsolidovanom základe pojem investičná spoločnosť zahŕňa investičné spoločnosti tretej krajiny.

Na účely písmena e) zahŕňajú finančné nástroje primárne finančné nástroje alebo hotovostné nástroje, ako aj derivátové finančné nástroje, ktorých hodnota je odvodená od ceny podkladového finančného nástroja alebo od miery, indexu či ceny inej podkladovej položky, a zahŕňajú minimálne nástroje bližšie uvedené v prílohe I oddiel C smernice 2004/39/ES.

2. Pojmy materská spoločnosť, dcérska spoločnosť, správcovská spoločnosť a finančná inštitúcia zahŕňajú spoločnosti vymedzené v článku 4 smernice 2006/48/ES.

Pojmy finančná holdingová spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ a podnik pomocných služieb zahŕňajú spoločnosti vymedzené v článku 4 smernice 2006/48/ES, okrem toho, že každý odkaz na úverové inštitúcie sa považuje za odkaz na inštitúcie.

3. Na účely uplatňovania smernice 2006/48/ES sa na skupiny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1, ktoré nezahŕňajú úverovú inštitúciu, uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

finančná holdingová spoločnosť je finančná inštitúcia, ktorej dcérske spoločnosti sú buď výhradne, alebo prevažne investičné spoločnosti, alebo iné finančné inštitúcie, z ktorých aspoň jedna je investičnou spoločnosťou, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (9);

b)	holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou je iná materská spoločnosť ako finančná holdingová spoločnosť, investičná spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle smernice 2002/87/ES, ktorej dcérske spoločnosti zahŕňajú aspoň jednu investičnú spoločnosť; a

c)	príslušné orgány sú vnútroštátne orgány, ktoré sú zákonom alebo predpismi poverené dohľadom nad investičnými spoločnosťami.

KAPITOLA II

Počiatočné imanie

Článok 4

Na účely tejto smernice sú počiatočným imaním položky uvedené v článku 57 písm. a) a b) smernice 2006/48/ES.

Článok 5

1. Investičná spoločnosť, ktorá neobchoduje v žiadnych finančných nástrojoch na svoj vlastný účet ani neupisuje emisie finančných nástrojov so záväzkom, ale ktorá drží peniaze a/alebo cenné papiere klientov a ktorá ponúka jednu alebo viacero z nasledujúcich služieb, musí mať počiatočné imanie vo výške 125 000 EUR:

a)	prijímanie a prevod príkazov investorov na finančné nástroje;

b)	plnenie príkazov investorov na finančné nástroje; alebo

c)	spravovanie individuálnych portfólií investícií vo finančných nástrojoch.

2. Príslušné orgány môžu povoliť investičnej spoločnosti, ktorá plní príkazy investorov na finančné nástroje, držať takéto nástroje na svoj vlastný účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	takéto pozície vzniknú iba ako výsledok toho, že spoločnosti sa nepodarí splniť presne príkazy investorov;

b)	celková trhová hodnota všetkých takýchto pozícií podlieha hornej hranici 15 % počiatočného imania spoločnosti;

c)	spoločnosť spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 18, 20 a 28; a

d)	takéto pozície sú náhodné a dočasné vo svojej podstate a striktne obmedzené na čas potrebný na uskutočnenie príslušnej transakcie.

Držanie pozícií vo finančných nástrojoch v neobchodnej knihe na investovanie vlastných zdrojov sa nepovažuje za obchodovanie v súvislosti so službami uvedenými v odseku 1 ani na účely odseku 3.

3. Členský štát smie znížiť čiastku uvedenú v odseku 1 na 50 000 EUR, ak spoločnosť nie je oprávnená držať peniaze alebo cenné papiere klientov, obchodovať na vlastný účet či upisovať emisie so záväzkom.

Článok 6

Miestne spoločnosti musia mať počiatočné imanie vo výške 50 000 EUR, pokiaľ uplatňujú právo na slobodu usadiť sa alebo poskytovať služby, uvedené v článkoch 31 a 32 smernice 2004/39/ES.

Článok 7

Krytie spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) bod (iii) má jednu z týchto foriem:

a)	počiatočné imanie vo výške 50 000 EUR;

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti, ktoré pokrýva celé územie Spoločenstva, alebo nejaká iná porovnateľná záruka pre prípad zodpovednosti vyplývajúcej z profesijnej nedbanlivosti vo výške aspoň 1 000 000 EUR pre každú poistnú udalosť a v súhrne 1 500 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti; alebo

c)	kombinácia počiatočného imania a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti vo forme, ktorej výsledkom je krytie rovnocenné krytiu podľa písmen a) alebo b).

Výšku súm uvedených v prvom pododseku Komisia pravidelne preskúma, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien, ktorý zverejňuje Eurostat, a to zároveň a v súlade s úpravami uskutočnenými podľa článku 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (10).

Článok 8

Ak je spoločnosť uvedená v článku 3 ods. 1 písm. b) bod (iii) tiež registrovaná podľa smernice 2002/92/ES, musí spĺňať článok 4 ods. 3 uvedenej smernice a mať krytie jednou z týchto foriem:

a)	počiatočné imanie vo výške 25 000 EUR;

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti, ktoré pokrýva celé územie Spoločenstva, alebo iná porovnateľná záruka pre prípad zodpovednosti vyplývajúcej z profesijnej nedbanlivosti vo výške aspoň 500 000 EUR pre každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti; alebo

c)	kombinácia počiatočného imania a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti vo forme, ktorej výsledkom je krytie rovnocenné krytiu podľa písmen a) alebo b).

Článok 9

Všetky investičné spoločnosti iné ako tie, ktoré sú uvedené v článkoch 5 až 8, musia mať počiatočné imanie vo výške 730 000 EUR .

Článok 10

1. Odchylne od článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3 a článkov 6 a 9, smú členské štáty pokračovať v udeľovaní povolení investičným spoločnostiam a spoločnostiam uvedeným v článku 6, ktoré existovali pred 31. decembrom 1995 a ktorých vlastné zdroje sú menšie ako úrovne počiatočného imania pre ne stanovené v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3 a článkoch 6 a 9.

Vlastné zdroje takýchto spoločností alebo investičných spoločností nesmú klesnúť pod najvyššiu referenčnú úroveň vypočítanú po dátume oznámenia uvedeného v smernici 93/6/EHS. Táto referenčná úroveň je priemernou dennou úrovňou vlastných zdrojov vypočítanou za šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo dátumu výpočtu. Počíta sa každých šesť mesiacov vzhľadom na zodpovedajúce predchádzajúce obdobie.

2. Ak spoločnosť uvedenú v odseku 1 kontroluje fyzická alebo právnická osoba iná ako tá, ktorá ju kontrolovala predtým, vlastné zdroje tejto spoločnosti si musia zachovať aspoň úroveň pre ňu stanovenú v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3 a článkoch 6 a 9, okrem prípadu prvého prevodu dedením uskutočnenom po 31. decembri 1995, s ohľadom na súhlas príslušných orgánov, a nie na dlhšie ako desať rokov odo dňa tohto prevodu.

3. Za určitých špecifických okolností a so súhlasom príslušných orgánov si nemusia v prípade zlúčenia alebo splynutia dvoch alebo viacerých investičných spoločností a/alebo spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 6, vlastné zdroje spoločnosti, ktorá vznikla zlúčením alebo splynutím, uchovať úroveň stanovenú v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3 a článkoch 6 a 9. Jednako počas akéhokoľvek obdobia, keď sa úroveň stanovená v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3 a článkoch 6 a 9 nedodržala, vlastné zdroje novej spoločnosti nesmú klesnúť pod celkové vlastné zdroje zlúčených/splynutých spoločností v čase zlúčenia alebo splynutia.

4. Vlastné zdroje investičných spoločností a spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 6 nesmú klesnúť pod úroveň stanovenú v článku 5 ods. 1, článku 5 ods. 3, článkoch 6 a 9 a odsekoch 1 a 3 tohto článku.

Ak vlastné zdroje týchto spoločností a investičných spoločností klesnú pod túto úroveň, príslušné orgány smú, ak k tomu okolnosti oprávňujú, povoliť takýmto spoločnostiam obmedzené obdobie, počas ktorého túto situáciu napravia alebo prestanú vykonávať svoju činnosť.

KAPITOLA III

Obchodná kniha

Článok 11

1. Obchodná kniha inštitúcie pozostáva zo všetkých pozícií vo finančných nástrojoch a komoditách držaných či už s úmyslom obchodovať alebo s cieľom zaistiť ostatné prvky obchodnej knihy, a ktoré musia byť buď bez akýchkoľvek obmedzujúcich ustanovení, pokiaľ ide o ich obchodovateľnosť, alebo zaistiteľné.

2. Pozície držané s úmyslom obchodovať sú tie, ktoré sú účelovo držané na krátkodobý opätovný predaj a/alebo držané so zámerom získať prospech z rozdielov skutočnej alebo očakávanej krátkodobej ceny medzi nákupnou a predajnou cenou alebo z iných cenových alebo úrokových výkyvov. Pojem pozície zahŕňa vlastné pozície a pozície vyplývajúce z poskytovania služieb klientom a tvorby trhu.

3. Úmysel obchodovať je preukázaný na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na riadenie pozície alebo portfólia v súlade s prílohou VII časť A.

4. Inštitúcie v súlade s prílohou VII časť B a D zavedú a udržiavajú systémy a kontroly na riadenie svojej obchodnej knihy.

5. Interné zaistenia môžu byť zahrnuté do obchodnej knihy a v tom prípade sa uplatňuje príloha VII časť C.

KAPITOLA IV

Vlastné zdroje

Článok 12

Pôvodné vlastné zdroje sú súčtom písmen a) až c) po odčítaní súčtu písmen i) až k) článku 57 smernice 2006/48/ES.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade príslušný návrh na zmenu a doplnenie tejto kapitoly do 1. januára 2009.

Článok 13

1. Pokiaľ odseky 2 až 5 tohto článku a články 14 až 17 neustanovujú inak, vlastné zdroje investičných spoločností a úverových inštitúcií sa stanovujú v súlade so smernicou 2006/48/ES.

Okrem toho, prvý pododsek sa vzťahuje na investičné spoločnosti, ktoré nemajú jednu z právnych foriem uvedených v článku 1 ods. 1 Štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (11).

2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány povoliť tým inštitúciám, ktoré musia spĺňať kapitálové požiadavky počítané v súlade s článkami 21 a 28 až 32 a prílohami I a III až VI, aby používali len na tento účel alternatívne určenie vlastných zdrojov. Žiadna časť na tento účel použitých vlastných zdrojov sa nemôže súčasne použiť na plnenie ostatných kapitálových požiadaviek.

Toto alternatívne určenie je súčtom položiek stanovených v písmenách a) až c) tohto pododseku bez položky stanovenej v písmene d), pričom možnosť odrátania tejto položky sa ponecháva na rozhodnutie príslušných orgánov:

a)	vlastné zdroje, ako sú vymedzené v smernici 2006/48/ES, len s výnimkou článku 57 písm. l) až p) uvedenej smernice, pre tie investičné spoločnosti, ktoré sú povinné odrátať položku d) tohto odseku od súčtu položiek a) až c);

b)	čisté zisky z obchodnej knihy inštitúcie bez akýchkoľvek predvídateľných poplatkov alebo dividend, bez čistej straty z jej ostatných činností, ak žiadna z týchto hodnôt už nebola zahrnutá v písmene a) tohto odseku ako jedna z položiek stanovených v článku 57 písm. b) alebo k) smernice 2006/48/ES;

c)	kapitál z podriadeného úveru a/alebo položky uvedené v odseku 5 tohto článku, pokiaľ podmienky stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku a v článku 14 neustanovujú inak; a

d)	nelikvidné aktíva, ako sú uvedené v článku 15.

3. Kapitál z podriadeného úveru uvedený v odseku 2 druhý pododsek písm. c) musí mať počiatočnú splatnosť najmenej dva roky. Musí byť splatený v plnom rozsahu a dohoda o úvere nesmie obsahovať žiadne ustanovenie stanovujúce, že v prípade špecifických okolností, ktoré sú iné než zrušenie inštitúcie, sa dlh stane splatným pred dohodnutým termínom splatnosti, s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány schválili toto splatenie. Splatená nesmie byť ani istina, ani úrok takéhoto kapitálu z podriadeného úveru, ak by takéto splatenie znamenalo, že vlastné zdroje príslušnej inštitúcie by potom klesli na menej než 100 % celkových kapitálových požiadaviek predmetnej inštitúcie.

Okrem toho inštitúcia oznámi príslušným orgánom všetky splatenia takéhoto kapitálu z podriadeného úveru, len čo jej vlastné zdroje klesnú pod 120 % jej celkových kapitálových požiadaviek .

4. Kapitál z podriadeného úveru uvedený v odseku 2 druhý pododsek písm. c) nesmie presiahnuť maximum 150 % pôvodných vlastných zdrojov ponechaných na splnenie požiadaviek počítaných v súlade s článkami 21 a 28 až 32 a prílohami I až VI a môžu sa k tomuto maximu priblížiť len za určitých okolností, ktoré sú prijateľné pre príslušné orgány.

5. Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť nahradiť kapitál z podriadeného úveru uvedený v odseku 2 druhý pododsek písm. c) písmenami d) až h) článku 57 smernice 2006/48/ES.

Článok 14

1. Príslušné orgány môžu investičným spoločnostiam povoliť, aby prekročili hornú hranicu pre kapitál z podriadeného úveru stanovenú v článku 13 ods. 4, ak ho posudzujú dostatočne obozretne a za predpokladu, že súčet takéhoto kapitálu z podriadeného úveru a položiek uvedených v článku 13 ods. 5 neprevyšuje 200 % pôvodných vlastných zdrojov ponechaných na splnenie požiadaviek počítaných v súlade s článkami 21 a 28 až 32 a prílohami I a III až VI alebo 250 % rovnakej čiastky, ak investičné spoločnosti pri výpočte vlastných zdrojov odpočítajú položku stanovenú v článku 13 ods. 2 písm. d).

2. Príslušné orgány môžu povoliť úverovej inštitúcii, aby prekročila hornú hranicu pre kapitál z podriadeného úveru stanovenú v článku 13 ods. 4, ak ho posudzujú dostatočne obozretne a za predpokladu, že súčet takéhoto kapitálu z podriadeného úveru a článku 57 písm. d) až h) smernice 2006/48/ES nepresiahne 250 % pôvodných vlastných zdrojov ponechaných na splnenie požiadaviek počítaných v súlade s článkami 28 až 32 a prílohami I a III až VI tejto smernice.

Článok 15

Medzi nelikvidné aktíva uvedené v článku 13 ods. 2 druhý pododsek písm. d) patria:

a)	hmotné fixné aktíva s výnimkou prípadu, ak pôda a budovy môžu byť povolené na započítanie proti úverom, ktoré zabezpečujú;

b)	podiely v úverových alebo finančných inštitúciách vrátane podriadených pohľadávok voči nim, ktoré možno zaradiť do vlastných zdrojov týchto inštitúcií, ak neboli odpočítané podľa článku 57 písm. l) až p) smernice 2006/48/ES alebo podľa článku 16 písm. d) tejto smernice;

c)	podiely a iné investície v iných podnikoch, ako úverové alebo finančné inštitúcie, ktoré nie sú jednoducho obchodovateľné;

d)	deficity v dcérskych spoločnostiach;

e)	zložené vklady iné než tie, ktoré sú k dispozícii na splatenie do 90 dní a tiež s výnimkou platieb v spojení so zmluvami na futures alebo opcie s dozabezpečením;

f)	splatné úvery a ostatné splatné pohľadávky iné než tie, ktoré sú splatné do 90 dní; a

g)	hmotné zásoby, ak sa ne už nevzťahujú kapitálové požiadavky aspoň tak prísne ako požiadavky stanovené v článkoch 18 a 20.

Na účely písmena b), ak sú podiely v úverovej alebo finančnej inštitúcii držané dočasne na operáciu finančnej pomoci určenej na reorganizáciu a záchranu inštitúcie, môžu príslušné orgány upustiť od uplatňovania tohto článku. Môžu od neho tiež upustiť vzhľadom na také podiely, ktoré sú zahrnuté do obchodnej knihy investičnej spoločnosti.

Článok 16

Investičné spoločnosti, ktoré sú zaradené do skupiny, na ktorú sa vzťahuje upustenie od uplatňovania podľa článku 22, počítajú svoje vlastné zdroje podľa článkov 13 až 15 takto:

a)	nelikvidné aktíva uvedené v článku 13 ods. 2 písm. d) sa odpočítajú;

b)	výnimka uvedená v článku 13 ods. 2 písm. a) sa nevzťahuje na tie zložky písmen l) až p) článku 57 smernice 2006/48/ES, ktoré drží investičná spoločnosť vzhľadom na podniky zahrnuté v rozsahu konsolidácie podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 1 tejto smernice;

c)	limity uvedené v článku 66 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2006/48/ES sa vypočítajú vzhľadom na pôvodné vlastné zdroje mínus zložky písmen l) až p) článku 57 uvedenej smernice, ako je uvedené v písmene b) tohto článku, ktoré sú prvkami pôvodných vlastných zdrojov daných podnikov; a

zložky písmen l) až p) článku 57 smernice 2006/48/ES, ktoré sú uvedené v písmene c) tohto článku sa odpočítajú od pôvodných vlastných zdrojov namiesto od súčtu všetkých položiek stanovených v článku 66 ods. 2 uvedenej smernice predovšetkým na účely článku 13 ods. 4, článku 13 ods. 5 a článku 14 tejto smernice.

Článok 17

1. Ak inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií na účely prílohy II tejto smernice v súlade s článkami 84 až 89 smernice 2006/48/ES, tak na účely výpočtu stanoveného v prílohe VII časť 1 bod 4 smernice 2006/48/ES platí nasledujúce:

a)	úpravy ocenenia vykonané tak, aby sa zohľadnilo, že kreditná kvalita zmluvnej strany môže byť zahrnutá v sume úprav ocenenia a rezerv vykonaných na expozíciách uvedených v prílohe II; a

b)	na základe schválenia príslušnými orgánmi, ak je kreditné riziko zmluvnej strany primerane zohľadnené v ocenení pozície zahrnutej do obchodnej knihy, výška očakávanej straty pre expozíciu voči riziku zmluvnej strany je nulová.

Na účely písmena a) nie sú pre takéto inštitúcie takéto úpravy ocenenia zahrnuté do vlastných zdrojov inak, než v súlade s ustanoveniami tohto odseku.

2. Na účely tohto článku sa uplatňujú články 153 a 154 smernice 2006/48/ES.

KAPITOLA V

Oddiel 1

Ustanovenia proti rizikám

Článok 18

1. Inštitúcie majú vlastné zdroje, ktoré sú vždy väčšie alebo rovné súčtu:

a)	kapitálových požiadaviek vypočítaných v súlade s metódami a možnosťami stanovenými v článkoch 28 až 32 a prílohách I, II a VI, a ak je to vhodné, aj v prílohe V, pre činnosti súvisiace s obchodnou knihou; a

b)	kapitálových požiadaviek vypočítaných v súlade s metódami a možnosťami stanovenými v prílohách III a IV, a ak je to vhodné, v prílohe V, pre všetky ich obchodné činnosti.

2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám, aby vypočítali kapitálové požiadavky na ich činnosti v obchodnej knihe v súlade s článkom 75 písm. a) smernice 2006/48/ES a prílohou II body 6, 7 a 9 tejto smernice, ak rozsah činností v obchodnej knihe spĺňa tieto požiadavky:

a)	činnosti v obchodnej knihe takýchto inštitúcií normálne nepresahujú 5 % ich celkových obchodných činností;

b)	ich celkové pozície v obchodnej knihe normálne nepresahujú 15 miliónov EUR; a

c)	činnosti v obchodnej knihe takýchto inštitúcií nikdy nepresahujú 6 % ich celkových obchodných činností a ich celkové pozície v obchodnej knihe nikdy nepresahujú 20 miliónov EUR.

3. Aby sa vypočítalo, akú časť tvoria činnosti v obchodnej knihe z celkových obchodných činností na účely odseku 2 písm. a) a c), príslušné orgány sa môžu odvolať buď na veľkosť kombinácie obchodných činností v súvahe aj podsúvahe, na účet ziskov a strát, alebo na vlastné zdroje príslušných inštitúcií, alebo na kombináciu týchto mier. Keď sa hodnotí veľkosť obchodných činností v súvahe a podsúvahe, dlhové nástroje sa ocenia podľa ich trhových cien alebo ich nominálnych hodnôt, akcie podľa ich trhových cien a deriváty podľa nominálnych alebo trhových hodnôt ich podkladových nástrojov. Dlhé pozície a krátke pozície sa spočítajú bez ohľadu na ich znamienka.

4. Ak sa stane, že inštitúcia na dlhšie, ako je krátke obdobie, prekročí jeden alebo obidva limity uvedené v odseku 2 písm. a) a b), alebo prekročí jeden alebo obidva limity stanovené v odseku 2 písm. c), bude sa od nej požadovať, aby spĺňala požiadavky stanovené v odseku 1 písm. a) s ohľadom na jej činnosť v obchodnej knihe, a aby to oznámila príslušnému orgánu.

Článok 19

1. Pokiaľ rozhodnutia vnútroštátnych orgánov neustanovujú inak, na účely prílohy I bodu 14 sa môže dlhovým cenným papierom emitovaným subjektmi uvedenými v prílohe I tabuľka 1 priradiť riziková váha 0 %, ak sú tieto dlhové cenné papiere denominované a financované v domácej mene.

2. Odchylne od prílohy I body 13 a 14 môžu členské štáty stanoviť požiadavku na špecifické riziko na akékoľvek dlhopisy spadajúce pod prílohu VI časť 1 body 68 až 70 smernice 2006/48/ES, ktorá bude rovná požiadavke na špecifické riziko na kvalifikovanú položku s takou istou zostatkovou splatnosťou ako také dlhopisy a zníženej v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými v prílohe VI časť 1 bod 71 uvedenej smernice.

3. V prípade, že príslušný orgán schváli podniky kolektívneho investovania (PKI) tretej krajiny tak, ako je stanovené v prílohe I bod 52, ako prípustné, príslušný orgán v inom členskom štáte môže toto schválenie využiť bez vykonania vlastného hodnotenia.

Článok 20

1. Pokiaľ odseky 2, 3 a 4 tohto článku a článku 34 tejto smernice neustanovujú inak, na investičné spoločnosti sa uplatňujú požiadavky článku 75 smernice 2006/48/ES.

2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány investičným spoločnostiam, ktoré nemajú povolenie poskytovať investičné služby uvedené v prílohe I oddiel A body 3 a 6 smernice 2004/39/ES, povoliť zabezpečenie vlastných zdrojov, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššiemu z nasledujúceho:

a)	súčet kapitálových požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES; a

b)	hodnota stanovená v článku 21 tejto smernice.

3. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány investičným spoločnostiam, ktoré majú počiatočné imanie stanovené v článku 9, ale ktoré patria do nasledujúcich kategórií, povoliť zabezpečenie vlastných zdrojov, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu kapitálových požiadaviek počítaných v súlade s požiadavkami obsiahnutými v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES a hodnoty stanovenej v článku 21 tejto smernice:

a)	investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet výhradne s cieľom splnenia alebo vykonania príkazu klienta alebo na účely získania vstupu do systému zúčtovania a vysporiadania alebo na uznanú burzu, keď pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vykonávajú príkaz klienta; a

investičné spoločnosti,

(i)	ktoré nedržia peniaze alebo cenné papiere klientov;

(ii)	ktoré podnikajú len v oblasti obchodovania na vlastný účet;

(iii)

ktoré nemajú externých klientov;

(iv)	ktorých transakcie sa vykonávajú a vysporiadávajú v zodpovednosti zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou inštitúciou zaručené.

4. Investičné spoločnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 naďalej podliehajú všetkým ostatným ustanoveniam týkajúcim sa operačného rizika stanoveným v prílohe V smernice 2006/48/ES.

5. Článok 21 sa uplatňuje výhradne na investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 alebo 3 alebo článok 46 spôsobom, ktorý je tam stanovený.

Článok 21

Od investičných spoločností sa vyžaduje, aby mali vlastné zdroje rovnocenné jednej štvrtine svojich fixných režijných nákladov počas predchádzajúceho roka.

Príslušné orgány môžu upraviť túto požiadavku v prípade významnej zmeny v obchodnej činnosti spoločnosti od predchádzajúceho roka.

Ak spoločnosť nedokončila ročnú obchodnú činnosť, odo dňa, v ktorom ju začala, je požiadavkou jedna štvrtina fixných režijných nákladov plánovaných v jej obchodnom pláne, pokiaľ príslušný orgán nevyžaduje jeho úpravu.

Oddiel 2

Uplatňovanie požiadaviek na konsolidovanom základe

Článok 22

1. Príslušné orgány, od ktorých sa vyžaduje alebo ktoré majú poverenie vykonávať dohľad nad skupinami, na ktoré sa vzťahuje článok 2, na konsolidovanom základe, môžu jednotlivo pre každý prípad upustiť od uplatnenia kapitálových požiadaviek na konsolidovanom základe za predpokladu, že:

a)	každá investičná spoločnosť v EÚ v takejto skupine používa výpočet vlastných zdrojov uvedený v článku 16;

b)	všetky investičné spoločnosti v takejto skupine patria do kategórií v článku 20 ods. 2 a 3;

každá investičná spoločnosť v EÚ v takejto skupine spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 18 a 20 na individuálnom základe a zároveň odpočíta od svojich vlastných zdrojov akékoľvek podmienené záväzky v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované; a

akákoľvek finančná holdingová spoločnosť, ktorá je materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte akejkoľvek investičnej spoločnosti v takejto skupine, drží aspoň taký kapitál, ktorý je vymedzený v tejto smernici ako súčet písmen a) až h) článku 57 smernice 2006/48/ES vo výške súčtu plnej účtovnej hodnoty akýchkoľvek podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov uvedených v článku 57 uvedenej smernice v investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, správcovských spoločnostiach a podnikoch pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a celkovej hodnoty akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované.

Ak sú splnené kritériá prvého pododseku, každá investičná spoločnosť v EÚ má zavedené systémy na monitorovanie a kontrolu zdrojov kapitálu a financovania všetkých finančných holdingových spoločností, investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb v rámci skupiny.

2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány povoliť finančným holdingovým spoločnostiam, ktoré sú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte investičnej spoločnosti v takejto skupine, aby použili hodnotu nižšiu než hodnota počítaná podľa odseku 1 písm. d), avšak nie nižšiu než súčet požiadaviek uvedených v článkoch 18 a 20 na individuálnom základe pre investičné spoločnosti, finančné inštitúcie, správcovské spoločnosti a podniky pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a celkovej hodnoty akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované. Na účely tohto odseku je kapitálová požiadavka pre investičné spoločnosti tretích krajín, finančné inštitúcie, správcovské spoločnosti a podniky pomocných služieb fiktívnou kapitálovou požiadavkou.

Článok 23

Príslušné orgány vyžadujú od investičných spoločností v skupine, ktorým bola povolená výnimka podľa článku 22, aby im oznámili riziká, vrátane tých, ktoré sú spojené so zložením a zdrojmi ich kapitálu a financovania, ktoré by mohli narušiť ich finančné pozície. Ak príslušné orgány usúdia, že finančné pozície takýchto investičných spoločností nie sú primerane zabezpečené, požadujú od nich, aby prijali opatrenia vrátane, ak to bude potrebné, obmedzení prevodu kapitálu z takýchto spoločností na subjekty skupiny.

Ak príslušné orgány upustia od uplatňovania povinnosti dohľadu na konsolidovanom základe uvedenom v článku 22, prijmú iné vhodné opatrenia na monitorovanie rizík, a to najmä veľkej majetkovej angažovanosti celej skupiny vrátane akýchkoľvek podnikov umiestnených mimo členského štátu.

Ak príslušné orgány upustia od uplatňovania kapitálových požiadaviek na konsolidovanom základe podľa článku 22, požiadavky článku 123 a hlavy V kapitoly 5 smernice 2006/48/ES sa uplatňujú na individuálnom základe a požiadavky článku 124 uvedenej smernice sa uplatňujú na dohľad nad investičnými spoločnosťami na individuálnom základe.

Článok 24

1. Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od konsolidovanej kapitálovej požiadavky stanovenej v uvedenom článku za predpokladu, že na všetky investičné spoločnosti v skupine sa vzťahuje článok 20 ods. 2 a skupina nezahŕňa úverové inštitúcie.

2. Ak sú splnené požiadavky odseku 1, od materskej investičnej spoločnosti v členskom štáte sa vyžaduje, aby zabezpečila vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledujúcich dvoch hodnôt, počítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materskej investičnej spoločnosti a v súlade s oddielom 3 tejto kapitoly:

a)	súčet kapitálových požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES; a

b)	hodnota stanovená v článku 21 tejto smernice.

3. Ak sú splnené požiadavky odseku 1, od investičnej spoločnosti kontrolovanej finančnou holdingovou spoločnosťou sa vyžaduje, aby zabezpečila vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledujúcich dvoch hodnôt, počítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície finančnej holdingovej spoločnosti a v súlade s oddielom 3 tejto kapitoly:

a)	súčet kapitálových požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES; a

b)	hodnota stanovená v článku 21 tejto smernice.

Článok 25

Odchylne od článku 2 ods. 2 môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od uplatňovania konsolidovanej kapitálovej požiadavky stanovenej v uvedenom článku za predpokladu, že všetky investičné spoločnosti v skupine patria medzi investičné spoločnosti uvedené v článku 20 ods. 2 a 3 a skupina nezahŕňa úverové inštitúcie.

Ak sú splnené požiadavky prvého odseku, od materskej investičnej spoločnosti v členskom štáte sa vyžaduje, aby zabezpečila vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES a hodnoty stanovenej v článku 21 tejto smernice, počítanej na základe konsolidovanej finančnej pozície materskej investičnej spoločnosti a v súlade s oddielom 3 tejto kapitoly.

Ak sú splnené požiadavky prvého odseku, od investičnej spoločnosti kontrolovanej finančnou holdingovou spoločnosťou sa vyžaduje, aby zabezpečila vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES a hodnoty stanovenej v článku 21 tejto smernice, počítanej na základe konsolidovanej finančnej pozície finančnej holdingovej spoločnosti a v súlade s oddielom 3 tejto kapitoly.

Oddiel 3

Výpočet konsolidovaných požiadaviek

Článok 26

1. Ak nedôjde k upusteniu od uplatňovania požiadaviek podľa článku 22, príslušné orgány môžu na účely výpočtu kapitálových požiadaviek stanovených v prílohách I a V a expozícií voči klientom stanovených v článkoch 28 až 32 a prílohe VI na konsolidovanom základe povoliť, aby sa pozície v obchodnej knihe jednej inštitúcie započítali proti pozíciám v obchodnej knihe inej inštitúcie podľa pravidiel stanovených v článkoch 28 až 32 príloh I, V a VI.

Okrem toho môžu príslušné orgány povoliť, aby sa devízové pozície jednej inštitúcie započítali proti devízovým pozíciám inej inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe III a/alebo prílohe V. Taktiež môžu povoliť, aby sa komoditné pozície jednej inštitúcie započítali proti komoditným pozíciám inej inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe IV a/alebo prílohe V.

2. Príslušné orgány môžu povoliť započítanie pozícií v obchodnej knihe a devízových a komoditných pozícií podnikov, ktoré majú sídlo v tretích krajinách, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)	takýmto podnikom bolo udelené povolenie v tretej krajine a buď spĺňajú vymedzenie pojmu úverovej inštitúcie uvedené v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES, alebo sú uznanými investičnými spoločnosťami v tretej krajine,

b)	takéto podniky dodržiavajú na individuálnom základe pravidlá kapitálovej primeranosti, ktoré sú rovnocenné tým, ktoré sú uvedené v tejto smernici; a

c)	v dotknutých tretích krajinách neexistujú predpisy, ktoré by mohli významne ovplyvniť prevod zdrojov v rámci skupiny.

3. Príslušné orgány tiež môžu povoliť započítanie podľa odseku 1 medzi inštitúciami v rámci skupiny, ktorej bolo udelené povolenie v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že:

a)	existuje vyhovujúce rozdelenie kapitálu v rámci skupiny; a

b)	regulačný, zákonný a zmluvný rámec, v rámci ktorého vykonávajú inštitúcie činnosť, je taký, že zaručuje vzájomnú finančnú podporu v rámci skupiny.

4. Príslušné orgány môžu tiež povoliť započítanie podľa odseku 1 medzi inštitúciami v rámci skupiny, ktoré spĺňajú podmienky stanovené odsekom 3 a akoukoľvek inštitúciou zahrnutou v tej istej skupine, ktorej bolo udelené povolenie v inom členskom štáte za predpokladu, že takáto inštitúcia je povinná spĺňať kapitálové požiadavky stanovené v článkoch 18, 20 a 28 na individuálnom základe.

Článok 27

1. Pri výpočte vlastných zdrojov na konsolidovanom základe sa uplatňuje článok 65 smernice 2006/48/ES.

2. Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe môžu uznať platnosť konkrétnych vymedzení vlastných zdrojov uplatniteľných na inštitúcie podľa kapitoly IV pri výpočte ich konsolidovaných vlastných zdrojov.

Oddiel 4

Monitorovanie a kontrola veľkej majetkovej angažovanosti

Článok 28

1. Inštitúcie monitorujú a kontrolujú svoju veľkú majetkovú angažovanosť v súlade s článkami 106 až 118 smernice 2006/48/ES.

2. Odchylne od odseku 1, tie inštitúcie, ktoré vypočítavajú kapitálové požiadavky na svoje činnosti v obchodnej knihe v súlade s prílohami I a II a, ak je to vhodné, aj s prílohou V tejto smernice, monitorujú a kontrolujú svoju veľkú majetkovú angažovanosť v súlade s článkami 106 až 118 smernice 2006/48/ES, s prihliadnutím na zmeny a doplnenia ustanovené v článkoch 29 až 32 tejto smernice.

3. Komisia do 31. decembra 2007 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto oddielu spolu s vhodnými návrhmi.

Článok 29

1. Expozície voči jednotlivým klientom, ktoré vznikajú v obchodnej knihe, sa počítajú sčítaním týchto položiek:

a)	previsu – ak je kladný – dlhých pozícií inštitúcie nad jej krátkymi pozíciami vo všetkých finančných nástrojoch emitovaných príslušným klientom s čistou pozíciou v každom z rôznych nástrojov vypočítanou podľa metód stanovených v prílohe I;

b)	čistej expozície v prípade upísania dlhového alebo akciového nástroja; a

c)	expozícií v dôsledku transakcií, dohôd a zmlúv uvedených v prílohe II s príslušným klientom, pričom takéto expozície sa vypočítajú spôsobom ustanoveným v uvedenej prílohe pre výpočet hodnoty expozície.

Na účely písmena b) sa čistá expozícia vypočíta odpočítaním tých upísaných pozícií, ktoré sú upísané alebo podupísané tretími osobami na základe formálnej dohody a zníži o faktory uvedené v prílohe I bod 41.

Na účely písmena b), až do ďalšej koordinácie, príslušné orgány od inštitúcií vyžadujú, aby vytvorili systémy na monitorovanie a kontrolu svojich expozícií z upisovania medzi časom vzniku záväzku a prvým pracovným dňom z hľadiska povahy rizík, ktorým sú vystavené na príslušnom trhu.

Na účely písmena c) sú články 84 až 89 smernice 2006/48/ES vyňaté z odkazu v prílohe II bod 6 tejto smernice.

2. Expozície voči skupinám prepojených klientov v obchodnej knihe sa vypočítajú sčítaním expozícií voči jednotlivým klientom v skupine, ako je vypočítané v odseku 1.

Článok 30

1. Celková expozícia voči jednotlivým klientom alebo skupinám prepojených klientov sa vypočíta sčítaním expozícií, ktoré vznikajú v obchodnej knihe a expozícií, ktoré vznikajú v neobchodnej knihe, pričom sa zohľadnia články 112 až 117 smernice 2006/48/ES.

Na výpočet expozície, ktorá vzniká v neobchodnej knihe, považujú inštitúcie expozíciu vznikajúcu z aktív, ktoré sa odpočítavajú od ich vlastných zdrojov na základe článku 13 ods. 2 druhý pododsek písm. d) za nulovú.

2. Celkové expozície inštitúcie voči jednotlivým klientom a skupinám prepojených klientov vypočítané podľa odseku 4 sa vykazujú podľa článku 110 smernice 2006/48/ES.

Na rozdiel od repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít nezahŕňa výpočet veľkej majetkovej angažovanosti voči jednotlivým klientom a skupinám prepojených klientov na účely vykazovania uznanie zmiernenia kreditného rizika.

3. Súčet expozícií voči jednotlivému klientovi alebo skupine prepojených klientov v odseku 1 sa obmedzí podľa článkov 111 až 117 smernice 2006/48/ES.

4. Príslušné orgány môžu odchylne od odseku 3 povoliť pre aktíva predstavujúce pohľadávky a ostatné expozície voči uznaným investičným spoločnostiam z tretích krajín a uznaným zúčtovacím centrám a burzám vo finančných nástrojoch, aby sa na ne vzťahovalo rovnaké zaobchádzanie, ako bolo určené pre inštitúcie, ustanovené v článku 113 ods. 3 písm. i), článku 115 ods. 2 a článku 116 smernice 2006/48/ES.

Článok 31

Príslušné orgány môžu povoliť prekročenie limitov, ktoré sú stanovené v článkoch 111 až 117 smernice 2006/48/ES, ak sú splnené tieto podmienky:

expozícia v neobchodnej knihe voči klientovi alebo skupine príslušných klientov neprekračuje limity stanovené v článkoch 111 až 117 smernice 2006/48/ES, pričom takéto limity sú vypočítané s ohľadom na vlastné zdroje, ako sú uvedené v uvedenej smernici tak, že celé prekročenie vzniká v obchodnej knihe;

b)	inštitúcia spĺňa dodatočnú kapitálovú požiadavku na prekročenie s ohľadom na limity stanovené v článku 111 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES, vypočítanú v súlade s prílohou VI uvedenej smernice;

c)	ak uplynulo 10 dní alebo menej od doby, kedy došlo k prekročeniu, expozícia v obchodnej knihe voči klientovi alebo skupine prepojených klientov nesmie prekročiť 500 % z vlastných zdrojov inštitúcie;

d)	akékoľvek prekročenia, ktoré trvali viac než 10 dní, nesmú v celkovej hodnote prekročiť 600 % z vlastných zdrojov inštitúcie; a

e)	inštitúcie podávajú každé tri mesiace príslušným orgánom správy o všetkých prípadoch, kedy boli počas predchádzajúcich troch mesiacov prekročené limity uvedené v článku 111 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES.

V súvislosti s písmenom e), v každom prípade, v ktorom boli prekročené limity, sa uvedie výška prekročenia a meno príslušného klienta.

Článok 32

1. Príslušné orgány vytvoria postupy na zabránenie tomu, aby sa inštitúcie zámerne vyhýbali dodatočným kapitálovým požiadavkám, ktoré by sa na ne inak vzťahovali a ktoré sa týkajú expozícií prekračujúcich limity stanovené v článku 111 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES, ak tieto expozície trvali viac než 10 dní, prostredníctvom dočasného prevedenia týchto expozícií na inú spoločnosť, či už v rovnakej skupine alebo nie, a/alebo vykonaním umelých transakcií na uzatvorenie expozície počas obdobia 10 dní a vytvorením novej expozície.

Príslušné orgány oznámia tieto postupy Rade a Komisii.

Inštitúcie prevádzkujú systémy, ktoré zabezpečia, aby bol každý prevod s účinkom uvedeným v prvom pododseku ihneď oznámený príslušným orgánom.

2. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, ktoré môžu používať alternatívne určenie vlastných zdrojov podľa článku 13 ods. 2, aby používali toto určenie na účely článku 30 ods. 2, článku 30 ods. 3 a článku 31, ak sa od príslušných inštitúcií vyžaduje, aby splnili všetky povinnosti uvedené v článkoch 110 až 117 smernice 2006/48/ES týkajúce sa expozícií, ktoré vznikajú mimo ich obchodnej knihy s použitím vlastných zdrojov, ako sú vymedzené v uvedenej smernici.

Oddiel 5

Ocenenie pozícií na účely vykazovania

Článok 33

1. Všetky pozície v obchodnej knihe podliehajú obozretným pravidlám oceňovania ako je bližšie uvedené v prílohe VII časti B. Tieto pravidlá vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, že hodnota priradená ku každej pozícii v jej obchodnej knihe primerane odráža súčasnú trhovú hodnotu. Priradená hodnota zahŕňa primeraný stupeň istoty s ohľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe, požiadavky obozretnosti a spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe.

2. Pozície v obchodnej knihe sú preceňované najmenej raz za deň.

3. V prípade absencie rýchlo dostupných trhových cien smú príslušné orgány upustiť od uplatňovania požiadavky stanovenej odsekmi 1 a 2 a žiadať, aby inštitúcie použili alternatívne metódy oceňovania za predpokladu, že tieto metódy sú dostatočne obozretné a že ich schválili príslušné orgány.

Oddiel 6

Riadenie rizík a hodnotenie kapitálu

Článok 34

Príslušné orgány vyžadujú, aby každá investičná spoločnosť dodržiavala okrem požiadaviek stanovených v článku 13 smernice 2004/39/ES aj požiadavky stanovené v článkoch 22 a 123 smernice 2006/48/ES, pokiaľ ustanovenia o úrovni uplatňovania uvedené v článkoch 68 až 73 uvedenej smernice neustanovujú inak.

Oddiel 7

Požiadavky na vykazovanie

Článok 35

1. Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a úverové inštitúcie poskytovali príslušným orgánom svojich domovských členských štátov všetky informácie potrebné na vyhodnotenie ich dodržiavania pravidiel prijatých v súlade s touto smernicou. Členské štáty tiež zabezpečia, aby vnútorné kontrolné mechanizmy a administratívne a účtovné postupy inštitúcií umožňovali kedykoľvek si overiť dodržiavanie týchto pravidiel.

2. Investičné spoločnosti predkladajú výkazy príslušným orgánom spôsobom, ktorý určia príslušné orgány, a to aspoň raz za mesiac v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 9, aspoň raz za tri mesiace v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 a aspoň raz za šesť mesiacov v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 3.

3. Bez ohľadu na odsek 2, od investičných spoločností, na ktoré sa vzťahujú článok 5 ods. 1 a článok 9, sa vyžaduje, aby poskytovali informácie na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe iba raz za šesť mesiacov.

4. Úverové inštitúcie sú povinné predkladať výkazy spôsobom určeným príslušnými orgánmi tak často, ako sú povinné podávať správy podľa smernice 2006/48/ES.

5. Príslušné orgány uložia inštitúciám povinnosť, aby im bezodkladne oznámili všetky prípady, keď si ich zmluvné strany nesplnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv o spätnej kúpe a spätnom predaji alebo z transakcií požičiavania cenných papierov a komodít a vypožičiavania cenných papierov a komodít.

KAPITOLA VI

Oddiel 1

Príslušné orgány

Článok 36

1. Členské štáty určia orgány, ktoré budú zodpovedné za plnenie povinností stanovených touto smernicou. Informujú o tom Komisiu spolu s údajmi o akomkoľvek delení povinností.

2. Príslušné orgány sú orgánmi verejnej správy alebo subjektmi oficiálne uznanými vnútroštátnym právom alebo orgánmi verejnej správy ako súčasť systému dohľadu v príslušnom členskom štáte.

3. Príslušné orgány majú zaručené všetky právomoci potrebné na vykonávanie svojich úloh, a najmä na vykonávanie dohľadu nad zložením obchodných kníh.

Oddiel 2

Dohľad

Článok 37

1. Hlava V kapitola 4 smernice 2006/48/ES sa primerane s potrebnými úpravami uplatňuje na dohľad nad investičnými spoločnosťami v súlade s týmto:

a)	odkazy na článok 6 smernice 2006/48/ES sa považujú za odkazy na článok 5 smernice 2004/39/ES;

b)	odkazy na články 22 a 123 smernice 2006/48/ES sa považujú za odkazy na článok 34 tejto smernice; a

c)	odkazy na články 44 až 52 smernice 2006/48/ES sa považujú za odkazy na články 54 a 58 smernice 2004/39/ES.

Ak je dcérskou spoločnosťou materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ úverová inštitúcia a investičná spoločnosť, hlava V kapitola 4 smernice 2006/48/ES sa uplatní na dohľad nad inštitúciami tak, ako keby bol odkaz na úverové inštitúcie odkazom na inštitúcie.

2. Článok 129 ods. 2 smernice 2006/48/ES sa tiež uplatňujú na uznanie interných modelov inštitúcií v zmysle prílohy V k tejto smernici, ak žiadosť predloží materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo materská investičná spoločnosťv EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

Lehota na uznanie uvedená v prvom pododseku je šesť mesiacov.

Článok 38

1. Príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú pri vykonávaní svojich povinností stanovených v tejto smernici, najmä ak sa investičné služby poskytujú na základe slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa alebo prostredníctvom založenia pobočiek.

Príslušné orgány si na požiadanie navzájom poskytnú všetky informácie, ktoré by mohli uľahčiť dohľad nad kapitálovou primeranosťou inštitúcií, najmä na overenie toho, ako spĺňajú pravidlá uvedené v tejto smernici.

2. Akákoľvek výmena informácií medzi príslušnými orgánmi ustanovená v tejto smernici podlieha tejto povinnosti mlčanlivosti:

a)	pre investičné spoločnosti tej, ktorá je stanovená v článkoch 54 a 58 smernice 2004/39/ES; a

b)	pre úverové inštitúcie tej, ktorá je stanovená v článkoch 44 až 52 smernice 2006/48/ES.

KAPITOLA VII

Zverejňovanie

Článok 39

Požiadavky stanovené v hlave V kapitola 5 smernice 2006/48/ES sa uplatňujú na investičné spoločnosti.

KAPITOLA VIII

Oddiel 1

Článok 40

Na účely výpočtu minimálnych kapitálových požiadaviek pre riziko zmluvnej strany podľa tejto smernice a pre výpočet minimálnych kapitálových požiadaviek pre kreditné riziko podľa smernice 2006/48/ES a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prílohy III časti 2 bodu 6 uvedenej smernice, s expozíciami voči uznaným investičným spoločnostiam tretej krajiny a s expozíciami voči uznaným zúčtovacím centrám a burzám, sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám.

Oddiel 2

Vykonávacie právomoci

Článok 41

1. Komisia rozhodne o akýchkoľvek technických úpravách v nasledujúcich oblastiach v súlade s postupom uvedeným v článku 42 ods. 2:

a)	objasnenie vymedzení pojmov v článku 3, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice;

b)	objasnenie vymedzení pojmov v článku 3, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch;

c)	úprava výšky počiatočného imania stanoveného v článkoch 5 až 9 a hodnoty uvedenej v článku 18 ods. 2, aby sa zohľadnil vývoj v hospodárskej a peňažnej oblasti;

d)	úprava kategórií investičných spoločností v článku 20 ods. 2 a 3, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch;

e)	objasnenie požiadavky stanovenej v článku 21, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie tejto smernice;

f)	zjednotenie terminológie a formy vymedzení pojmov v súlade s následnými aktmi týkajúcimi sa inštitúcií a súvisiacich záležitostí;

g)	úprava technických ustanovení v prílohách I až VII v dôsledku vývoja na finančných trhoch, merania rizika, účtovných noriem alebo požiadaviek, ktoré zohľadňujú právne predpisy Spoločenstva alebo s ohľadom na konvergenciu postupov dohľadu; alebo

h)	technické úpravy zohľadňujúce výsledok preskúmania uvedeného v článku 65 ods. 3 smernice 2004/39/ES.

2. Žiadne z prijatých vykonávacích opatrení nesmie zmeniť podstatné ustanovenia tejto smernice.

Článok 42

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre bankovníctvo zriadený rozhodnutím Komisie 2004/10/ES z 5. novembra 2003 (12) (ďalej len „výbor“).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa postup ustanovený v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 7 ods. 3 a článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia, po uplynutí lehoty 2 rokov od prijatia tejto smernice a najneskôr do 1. apríla 2008, sa pozastavuje uplatňovanie jej ustanovení vyžadujúcich prijatie technických pravidiel, zmien a doplnení a rozhodnutí v súlade s odsekom 2. Konajúc na návrh Komisie, môžu Európsky parlament a Rada v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy obnoviť účinnosť príslušných ustanovení a na tento účel ich preskúmajú pred uplynutím lehoty alebo do dátumu, ktoré sú uvedené v tomto odseku, a to podľa toho, ktoré nastane skôr.

4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Oddiel 3

Prechodné ustanovenia

Článok 43

Článok 152 ods. 1 až 7 smernice 2006/48/ES sa uplatňuje v súlade s článkom 2 a kapitolou V oddielmi 2 a 3 tejto smernice na investičné spoločnosti, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely prílohy II tejto smernice v súlade s článkami 84 až 89 smernice 2006/48/ES alebo používajú pokročilý prístup merania podľa článku 105 uvedenej smernice na výpočet svojich kapitálových požiadaviek pre operačné riziko.

Článok 44

Do 31. decembra 2012 môžu členské štáty uplatňovať na obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15 % pre investičné spoločnosti, ktorých príslušný ukazovateľ pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ predstavuje najmenej 50 % zo súčtu príslušných ukazovateľov pre všetky ich obchodné línie, vypočítaných v súlade s článkom 20 tejto smernice a prílohou X časť 2 body 1 až 4 smernice 2006/48/ES.

Článok 45

1. Príslušné orgány môžu investičným spoločnostiam povoliť prekročenie limitov týkajúcich sa veľkej majetkovej angažovanosti stanovených v článku 111 smernice 2006/48/ES. Investičné spoločnosti nemusia do svojich výpočtov kapitálových požiadaviek prekračujúcich takéto limity zohľadniť akékoľvek prekročenia stanovené v článku 75 písm. b) uvedenej smernice. Možnosť prijať takéto rozhodnutie trvá do31. decembra 2010 alebo do dňa nadobudnutia účinnosti zmien v dôsledku zaobchádzania s veľkou majetkovou angažovanosťou v súlade s článkom 119 smernice 2006/48/ES, a to podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Aby toto rozhodnutie mohlo byť zrealizované, musia byť splnené tieto podmienky:

a)	investičná spoločnosť poskytuje investičné služby alebo vykonáva investičné činnosti týkajúce sa finančných nástrojov uvedených v prílohe I oddiel C body 5, 6, 7, 9 a 10 smernice 2004/39/ES;

b)	investičná spoločnosť neposkytuje takéto investičné služby alebo nevykonáva takéto investičné činnosti pre alebo v mene retailových klientov;

nedodržanie limitov uvedených v úvodnej časti tohto odseku vzniká v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sú finančnými nástrojmi uvedenými v písm. a), a týkajú sa komodít alebo podkladových nástrojov v zmysle prílohy I oddiel C bod 10 smernice 2004/39/ES (MiFID) a vypočítajú sa v súlade s prílohami III a IV smernice 2006/48/ES, alebo v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sa týkajú dodávok komodít alebo emisných kvót; a

investičná spoločnosť má zdokumentovanú stratégiu riadenia a predovšetkým kontroly a obmedzenia rizík, ktoré vyplývajú z koncentrácie expozícií. Investičná spoločnosť bezodkladne informuje príslušné orgány o tejto stratégii a o všetkých významných zmenách týkajúcich sa tejto stratégie. Investičná spoločnosť prijme primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť priebežné monitorovanie kreditnej kvality dlžníkov, podľa ich vplyvu na riziko koncentrácie. Investičná spoločnosť musí byť na základe týchto opatrení schopná primerane a dostatočne rýchlo reagovať na akékoľvek zhoršenie kreditnej kvality.

2. Ak investičná spoločnosť prekročí vnútorné limity stanovené v súlade so stratégiou uvedenou v odseku 1 písm. d), bezodkladne oznámi príslušnému orgánu rozsah a povahu tohto prekročenia a zmluvnú stranu.

Článok 46

Odchylne od článku 20 ods. 1 sa môžu príslušné orgány do 31. decembra 2011 podľa okolností jednotlivého prípadu rozhodnúť neuplatňovať kapitálové požiadavky vyplývajúce z článku 75 písm. d) smernice 2006/48/ES so zreteľom na investičné spoločnosti, na ktoré sa nevzťahuje článok 20 ods. 2 a 3, ktorých celkové pozície v obchodnej knihe nikdy nepresiahnu 50 miliónov EUR, a ktorých priemerný počet relevantných zamestnancov v priebehu finančného roka neprekročí 100.

Namiesto toho je kapitálová požiadavka pre tieto investičné spoločnosti minimálne nižšia ako:

a)	kapitálové požiadavky vyplývajúce z článku 75 písm. d) smernice 2006/48/ES; a

12/88 z vyššej z nasledujúcich hodnôt:

(i)	súčet kapitálových požiadaviek obsiahnutých v článku 75 písm. a) až c) smernice 2006/48/ES; a

(ii)	hodnota stanovená v článku 21 tejto smernice, bez ohľadu na článok 20 ods. 5.

Ak sa uplatňuje písmeno b), uplatní sa dodatočné zvýšenie minimálne raz ročne.

Uplatnenie tejto odchýlky nevedie k zníženiu celkovej úrovne kapitálových požiadaviek pre investičnú spoločnosť v porovnaní s požiadavkami k 31. decembru 2006, pokiaľ takéto zníženie nie je odôvodnené obozretným spôsobom znížením objemu obchodovania investičnej spoločnosti.

Článok 47

Do 31. decembra 2009 alebo akéhokoľvek skoršieho dátumu stanoveného príslušnými orgánmi na základe okolností jednotlivého prípadu môžu inštitúcie, ktorým bol uznaný model špecifického rizika pred 1. januárom 2007 v súlade s prílohou V bodom 1, v prípade tohto uznania uplatňovať prílohu V body 4 a 8 smernice 93/6/EHS v znení týchto bodov platnom pred 1. januárom 2007.

Článok 48

1. Ustanovenia týkajúce sa kapitálových požiadaviek, ako je ustanovené v tejto smernici a v smernici 2006/48/ES, sa neuplatňujú na investičné spoločnosti, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v prílohe I oddiel C body 5, 6, 7, 9 a 10 smernice 2004/39/ES a na ktoré sa k 31. decembru 2006 nevzťahovala smernica 93/22/EHS (13). Táto výnimka platí do 31. decembra 2010 alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek zmien v súlade s odsekmi 2 a 3, podľa toho, čo nastane skôr.

2. V rámci preskúmania požadovaného v článku 65 ods. 3 smernice 2004/39/ES Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade, na základe verejnej konzultácie a s ohľadom na rokovania s príslušnými orgánmi, správu o:

vhodnom systéme dohľadu nad obozretným podnikaním nad investičnými spoločnosťami, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu ku komoditným derivátom alebo zmluvám o derivátoch, uvedeným v prílohe I oddiel C body 5, 6, 7, 9 a 10 smernice 2004/39/ES; a

potrebe zmeny a doplnenia smernice 2004/39/ES s cieľom vytvoriť ďalšiu kategóriu investičnej spoločnosti, ktorej hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v prílohe I oddiel C body 5, 6, 7, 9 a 10 smernice 2004/39/ES s ohľadom na dodávky energie (vrátane elektrickej energie, uhlia, plynu a ropy).

3. Na základe správy uvedenej v odseku 2 môže Komisia predložiť návrhy zmien a doplnení tejto smernice a smernice 2006/48/ES.

Oddiel 4

Záverečné ustanovenia

Článok 49

1. Do 31. decembra 2006 členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 2, 3, 11, 13, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 29, 30, 33, 34, 35, 37, 39, 40, 41, 43, 44, 50 a prílohami I, II, III, V, VII. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatnia od 1. januára 2007.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Rovnako uvedú, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach k smerniciam, ktoré boli touto smernicou zrušené, sa považujú za odkazy na túto smernicu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 50

1. Článok 152 ods. 8 až 14 smernice 2006/48/ES sa primerane s potrebnými úpravami uplatňuje na účely tejto smernice s prihliadnutím na nasledujúce ustanovenia, ktoré sa uplatňujú v prípade využitia možnosti rozhodnutia uvedenej v článku 152 ods. 8 smernice 2006/48/ES:

a)	odkazy v prílohe II bod 7 tejto smernice na smernicu 2006/48/ES sa považujú za odkazy na smernicu 2000/12/ES, keďže uvedená smernica existovala pred 1. januárom 2007; a

b)	uplatňuje sa príloha II bod 4 tejto smernice, keďže existovala pred 1. januárom 2007.

2. Článok 157 ods. 3 smernice 2006/48/ES sa primerane s potrebnými úpravami uplatňuje na účely článkov 18 a 20 tejto smernice.

Článok 51

Do 1. januára 2011 Komisia preskúma uplatňovanie tejto smernice a vyhotoví o tom správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými potrebnými návrhmi na zmenu a doplnenie.

Článok 52

Smernica 93/6/EHS zmenená a doplnená smernicami uvedenými v prílohe VIII časť A sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe VIII časť B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IX.

Článok 53

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 54

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 14 júna 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER

(1) Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 8.

(2) Ú. v. EÚ C 52, 2.3.2005, s. 37.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. júna 2006.

(4) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

(5) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(6) Pozri s. 1 tohto úradného vestníka.

(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(8) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 115.

(9) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/1/ES.

(10) Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3.

(11) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16).

(12) Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2004, s. 36.

(13) Smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES.

PRÍLOHA I

VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK PRE POZIČNÉ RIZIKO

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Vzájomné započítavanie

Prevaha dlhých (krátkych) pozícií inštitúcie nad jej krátkymi (dlhými) pozíciami v tých istých akciových, dlhových a konvertibilných emisiách a identických finančných futures, opciách, warrantoch a krytých warrantoch sú jej čistou pozíciou v každom z týchto rozdielnych nástrojov. Pri vypočítavaní čistej pozície príslušné orgány dovolia, aby sa s pozíciami v derivátových nástrojoch zaobchádzalo, ako je uvedené v bodoch 4 až 7, ako s pozíciami v podkladovom (alebo fiktívnom) cennom papieri alebo cenných papieroch. Vlastníctvo vlastných dlhových nástrojov inštitúcií sa v zmysle bodu 14 pri výpočte špecifického rizika neberie do úvahy.

Medzi konvertibilnou a kompenzačnou pozíciou v podkladovom nástroji nie je dovolené vzájomné započítavanie, pokiaľ príslušné orgány nezavedú prístup, pri ktorom sa pravdepodobnosť, že sa určitý konvertibilný cenný papier zamení, vezme do úvahy, alebo majú kapitálovú požiadavku na pokrytie akejkoľvek straty, ktorú konverzia môže vyvolať.

3.	Všetky čisté pozície bez ohľadu na ich znamienka musia byť denne prepočítané na menu vykazovania inštitúcie pri prevládajúcom spotovom výmennom kurze pred ich agregáciou.

Jednotlivé nástroje

S úrokovými futures, dohodami o forwardových úrokových mierach (FRAs) a termínovými záväzkami kúpiť alebo predať dlhové nástroje sa zaobchádza ako s kombináciami dlhých a krátkych pozícií. S dlhými pozíciami úrokových futures sa teda zaobchádza ako s kombináciou vypožičania si so splatnosťou v termíne dodania futures a držania aktív s dátumom splatnosti rovným dátumu splatnosti podkladového nástroja alebo podkladovej nominálnej pozície pre príslušný futures. Podobne s predanou FRA sa zaobchádza ako s dlhou pozíciou s dátumom splatnosti rovným dátumu vysporiadania plus zmluvné obdobie, a s krátkou pozíciou so splatnosťou rovnou dátumu vysporiadania. Vypožičanie aj držanie aktív musí byť zahrnuté v prvej kategórii stanovenej v tabuľke 1 bodu 14, aby sa vypočítala kapitálová požiadavka voči špecifickému riziku pre úrokové futures a FRA. S termínovým záväzkom kúpiť dlhový nástroj sa zaobchádza ako s kombináciu vypožičania so splatnosťou termínu dodania a dlhej (spotovej) pozície v samotnom dlhovom nástroji. Vypožičanie sa zahrnie do prvej kategórie stanovenej v tabuľke 1 bodu 14 na účely špecifického rizika, a dlhový nástroj do ktoréhokoľvek vhodného stĺpca v tej istej tabuľke.

Príslušné orgány môžu povoliť, aby sa kapitálová požiadavka pre futures uskutočnený na burze rovnala marži, ktorú vyžaduje burza, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s futures a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke pre futures, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy uvedenej v tejto prílohe alebo uplatnením metódy interných modelov opísanej v prílohe V. Príslušné orgány môžu povoliť taktiež kapitálovú požiadavku pre zmluvu na OTC deriváty takého typu, ktorý je uvedený v tomto bode, zúčtovaný zúčtovacím centrom, pričom uznajú, že sa táto požiadavka môže rovnať marži požadovanej zúčtovacím centrom, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho so zmluvou na deriváty a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke pre príslušnú zmluvu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy uvedenej v tejto prílohe alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je opísaná v prílohe V.

Na účely tohto bodu je dlhou pozíciou pozícia, v ktorej inštitúcia zjednala úrok, ktorý bude dostávať v nejaký čas v budúcnosti, a krátkou pozíciou je pozícia, v ktorej inštitúcia zjednala úrok, ktorý bude platiť v nejakom čase v budúcnosti.

S opciami na úroky, dlhové nástroje, akcie, akciové indexy, finančné futures, swapy a cudzie meny sa zaobchádza ako s pozíciami v hodnote rovnej čiastke podkladového nástroja, ku ktorému sa opcia vzťahuje, vynásobenej svojím delta faktorom na účely tejto prílohy. Uvedené pozície je prípadne možné započítať voči akýmkoľvek kompenzačným pozíciám v identických podkladových cenných papieroch alebo derivátoch. Použitý delta faktor je delta faktorom príslušného burzového trhu, ktorý je vypočítaný príslušnými orgánmi, alebo ak nie je k dispozícii alebo v prípade OTC opcií, delta faktor vypočítaný samotnou inštitúciou s podmienkou, že príslušné orgány sú uistené, že model použitý inštitúciou je odôvodnený.

Príslušné orgány však môžu tiež nariadiť, aby inštitúcie vypočítali svoje delta faktory pomocou metodiky špecifikovanej príslušnými orgánmi.

Ostatné riziká spojené s opciami, okrem rizika delta, sa zabezpečia. Príslušné orgány môžu povoliť, aby sa kapitálová požiadavka pre upísanú opciu obchodovanú na burze rovnala marži, ktorú vyžaduje burza, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s opciou a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke pre opciu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy uvedenej v zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je opísaná v prílohe V. Príslušné orgány môžu taktiež povoliť kapitálovú požiadavku pre OTC opciu zúčtovanú zúčtovacím centrom, pričom uznajú, že sa táto požiadavka môže rovnať marži požadovanej zúčtovacím centrom, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s opciou a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke pre OTC opciu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy uvedenej v zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je opísaná v prílohe V. Okrem toho môžu povoliť, aby bola požiadavka na kúpne opcie obchodované na burze alebo na OTC opcie rovnaká ako požiadavka na jej podkladový nástroj pod podmienkou, že výsledná požiadavka neprevyšuje trhovú hodnotu opcie. Požiadavka na upísanú OTC opciu sa stanoví vo vzťahu k jej podkladovému nástroju.

6.	S warrantmi vzťahujúcimi sa na dlhové nástroje a akcie sa zaobchádza rovnako ako s opciami uvedenými v bode 5.

So swapmi sa na účely úrokového rizika zaobchádza rovnako, ako s nástrojmi súvahy. S úrokovým swapom, pri ktorom inštitúcia dostane pohyblivú úrokovú sadzbu a platí pevnú úrokovú sadzbu, sa preto zaobchádza ako s ekvivalentom dlhej pozície v nástroji s pohyblivou úrokovou sadzbou so splatnosťou ekvivalentnou obdobiu až do najbližšieho stanovenia úroku, a krátkej pozície v nástroji s pevnou úrokovou sadzbou s takou istou splatnosťou ako samotný swap.

A. ZAOBCHÁDZANIE S PREDAJCOM ZABEZPEČENIA

Pri výpočte kapitálovej požiadavky pre trhové riziko strany, ktorá je vystavená kreditnému riziku („predajca zabezpečenia“), sa musí použiť nominálna hodnota zo zmluvy o kreditnom deriváte, pokiaľ nie je uvedené inak. Na účel vypočítania požiadavky na špecifické riziko, okrem prípadu swapu na celkový výnos, sa namiesto splatnosti záväzku uplatní splatnosť zmluvy o kreditnom deriváte. Pozície sa stanovujú takto:

(i)

swap na celkový výnos vytvorí dlhú pozíciu pre všeobecné trhové riziko referenčného záväzku a krátku pozíciu pre všeobecné trhové riziko štátneho dlhopisu, so splatnosťou ekvivalentnou obdobiu až do nasledujúceho stanovenia úroku, a ktorému sa podľa prílohy VI smernice 2006/48/ES priradí riziková váha 0 %. Rovnako vytvorí dlhú pozíciu pre špecifické riziko referenčného záväzku;

(ii)

swap na kreditné zlyhanie netvorí pozíciu pre všeobecné trhové riziko. Na účely špecifického rizika musí inštitúcia zaznamenať syntetickú dlhú pozíciu v záväzku referenčného subjektu, okrem prípadu, keď derivát má externý rating a spĺňa podmienky kvalifikovanej dlhovej položky, kedy sa zaznamená dlhá derivátová pozícia. Ak sú platby prémie alebo úroku produktu splatné, tieto peňažné toky musia predstavovať fiktívne pozície štátnych dlhopisov;

(iii)

dlhový nástroj viazaný na kredit jedného subjektu vytvára dlhú pozíciu pre všeobecné trhové riziko samotného dlhového nástroja, ako úrokový produkt. Na účel špecifického rizika sa v záväzku referenčného subjektu tvorí syntetická dlhá pozícia. Dodatočná dlhá pozícia sa tvorí u emitenta dlhového nástroja. V prípade, v ktorom dlhový nástroj viazaný na kredit má externý rating a spĺňa podmienky kvalifikovaných dlhových položiek, musí sa zaznamenať len jedna dlhá pozícia so špecifickým rizikom dlhového nástroja;

(iv)

navyše k dlhej pozícii špecifického rizika eminenta dlhového nástroja, dlhový nástroj viazaný na kredit viacerých subjektov poskytujúci pomerné zabezpečenie vytvára pozíciu v každom referenčnom subjekte s celkovou nominálnou hodnotou zmluvy priradenou pozíciám podľa pomeru celkovej nominálnej hodnoty, ktorú predstavuje každá expozícia voči referenčnému subjektu. Ak môže byť vybratý viac než jeden záväzok referenčného subjektu, špecifické riziko je určené záväzkom s najvyššou rizikovou váhou;

V prípade, v ktorom má dlhový nástroj viazaný na kredit viacerých subjektov externý rating a spĺňa podmienky kvalifikovanej dlhovej položky, musí sa zaznamenať len jedna dlhá pozícia so špecifickým rizikom dlhového nástroja; a

(v)

kreditný derivát pre prvé zlyhanie aktív vytvára pozíciu pre nominálnu hodnotu záväzku každého referenčného subjektu. Ak je výška maximálnej platby v prípade kreditnej udalosti nižšia než kapitálová požiadavka podľa postupu uvedeného v prvej vete tohto bodu, maximálna hodnota platby sa môže považovať za kapitálovú požiadavku na špecifické riziko;

Kreditný derivát pre druhé zlyhanie aktív vytvára pozíciu pre nominálnu hodnotu záväzku každého referenčného subjektu okrem jedného (toho s najnižšou kapitálovou požiadavkou na špecifické riziko). Ak je výška maximálnej platby v prípade kreditnej udalosti nižšia než kapitálová požiadavka podľa postupu uvedeného v prvej vete tohto bodu, táto hodnota sa môže považovať za kapitálovú požiadavku na špecifické riziko.

Ak má derivát pre prvé alebo druhé zlyhanie aktív externý rating a spĺňa podmienky kvalifikovanej dlhovej položky, predajca zabezpečenia potrebuje vypočítať len jednu požiadavku na špecifické riziko zohľadňujúcu rating derivátu.

B. ZAOBCHÁDZANIE S KUPUJÚCIM ZABEZPEČENIA

Pre stranu, ktorá presúva kreditné riziko („kupujúci zabezpečenia“), sa pozície určujú ako zrkadlový obraz predávajúceho zabezpečenia, s výnimkou dlhového nástroja viazaného na kredit (ktorý nevytvorí žiadnu krátku pozíciu u emitenta). Ak v danom momente existuje nákupná opcia skombinovaná s klauzulou o raste, tento moment sa považuje za splatnosť zabezpečenia. V prípade kreditných derivátov pre n-té zlyhanie môžu kupujúci zabezpečenia kompenzovať špecifické riziko pre n-1 podkladových nástrojov (t. j. n-1 aktív s najnižšou požiadavkou na špecifické riziko).

Inštitúcie, ktoré neustále oceňujú trhovými cenami a riadia úrokové riziko derivátových nástrojov uvedených v bodoch 4 až 7 na báze diskontovaných peňažných tokov, smú použiť modely citlivosti na výpočet pozícií uvedených v daných bodoch a smú ich použiť na akýkoľvek dlhopis, ktorý je amortizovaný počas svojej zostatkovej životnosti, a nie prostredníctvom jednej splátky istiny. Model a jeho použitie zo strany inštitúcie musia byť schválené príslušnými orgánmi. Tieto modely by mali produkovať pozície, ktoré majú rovnakú citlivosť na zmeny úrokovej sadzby ako majú podkladové peňažné toky. Táto citlivosť musí byť odhadnutá vzhľadom na nezávislé pohyby vo vzorkových sadzbách naprieč výnosovou krivkou, s aspoň jedným bodom citlivosti v každom z pásiem splatnosti uvedených v bode 20 tabuľka 2. Pozície sa zahrnú do výpočtu kapitálových požiadaviek podľa ustanovení stanovených v bodoch 17 až 32.

10.

Inštitúcie, ktoré nepoužívajú modely podľa bodu 9, smú so schválením príslušných orgánov pokladať za plne kompenzované akékoľvek pozície derivátových nástrojov, na ktoré sa vzťahujú body 4 až 7, a ktoré spĺňajú aspoň tieto podmienky:

a)	pozície majú rovnakú hodnotu a sú denominované v rovnakej mene;

b)	referenčná sadzba (pre pozície pohyblivej sadzby) alebo kupón (pre pozície pevnej sadzby) sa tesne kryjú; a

ďalší dátum stanovenia úroku, alebo v prípade fixných kupónových pozícií zostatková splatnosť zodpovedá týmto limitom:

(i)	menej ako jeden mesiac od daného dňa: ten istý deň; a

(ii)	medzi jedným mesiacom a jedným rokom od daného dňa: do siedmych dní; a

(iii)

viac ako jeden rok od daného dňa: do tridsiatich dní.

11.

Strana prevádzajúca cenné papiere alebo zaručené práva, ktoré sa týkajú vlastníckych práv k cenným papierom pri zmluve o spätnej kúpe a požičiavateľ cenných papierov pri požičiavaní cenných papierov zahrnie tieto cenné papiere do výpočtu kapitálovej požiadavky podľa tejto prílohy za predpokladu, že takéto cenné papiere spĺňajú kritériá stanovené v článku 11.

Špecifické a všeobecné riziko

12.

Pozičné riziko na obchodované dlhové nástroje alebo akciu (alebo dlh alebo akciový derivát) sa rozdelí na dve zložky, aby sa vypočítal voči nemu požadovaný kapitál. Prvá zložka je zložka špecifického rizika – toto je riziko zmeny ceny v príslušnom nástroji v dôsledku skutočností týkajúcich sa jeho emitenta, alebo v prípade derivátu, emitenta podkladového nástroja. Druhá zložka pokrýva všeobecné riziko – riziko zmeny ceny nástroja v dôsledku (v prípade obchodovaného dlhového nástroja alebo dlhového derivátu) zmeny úrovne úrokových sadzieb alebo (v prípade akcie alebo akciového derivátu) širokého pohybu akciového trhu bez vzťahu k akýmkoľvek špecifickým atribútom jednotlivých cenných papierov.

OBCHODOVANÉ DLHOVÉ NÁSTROJE

13.	Čisté pozície sa klasifikujú podľa meny, v ktorej sú denominované, a vypočíta sa kapitálová požiadavka na všeobecné a špecifické riziko pre každú jednotlivú menu oddelene.

Špecifické riziko

14.

Inštitúcia priradí svoje čisté pozície v obchodnej knihe vypočítané v súlade s bodom 1 k príslušným kategóriám v tabuľke 1 podľa ich emitenta/dlžníka, externého alebo interného ratingu a zostatkovej splatnosti a následne ich vynásobí váhami uvedenými v danej tabuľke. Sčíta svoje vážené pozície (bez ohľadu na to, či sú dlhé alebo krátke), aby vypočítala svoju kapitálovú požiadavku voči špecifickému riziku.

Tabuľka 1

Kategórie	Kapitálová požiadavka na špecifické riziko
Dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené ústrednými vládami štátov, emitované centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami alebo regionálnymi vládami či miestnymi orgánmi členských štátov, ktoré by sa zaradili do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo ktorým by sa na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES priradila riziková váha 0 %.	0 %
Dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené ústrednými vládami štátov, emitované centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami alebo regionálnymi vládami či miestnymi orgánmi členských štátov, ktoré by sa zaradili do 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené inštitúciami, ktoré by sa zaradili do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené inštitúciami, ktoré by sa zaradili do 3. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa prílohy VI časť 1 bod 28 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené podnikateľskými subjektmi, ktoré by sa zaradili do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES Ostatné kvalifikované položky vymedzené v bode 15.	0,25 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti šesť mesiacov alebo menej) 1,00 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti viac ako šesť mesiacov a menej než 24 mesiacov, vrátane) 1,60 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti prevyšujúce 24 mesiacov)
Dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené ústrednými vládami štátov, emitované centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami alebo regionálnymi vládami či miestnymi orgánmi členských štátov či inštitúciami, ktoré by sa zaradili do 4. alebo 5. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené inštitúciami, ktoré by sa zaradili do 3. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa prílohy VI časť 1 bod 26 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené podnikateľskými subjektmi, ktoré by sa zaradili do 3. alebo 4. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES. Expozície, pre ktoré nie je k dispozícii rating nominovanej ratingovej agentúry.	8,00 %
Dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené ústrednými vládami štátov, emitované centrálnymi bankami, medzinárodnými organizáciami, multilaterálnymi rozvojovými bankami alebo regionálnymi vládami či miestnymi orgánmi členských štátov či inštitúciami, ktoré by sa zaradili do 6. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES, a dlhové cenné papiere emitované alebo zaručené podnikateľskými subjektmi, ktoré by sa zaradili do 5. alebo 6. stupňa kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 78 až 83 smernice 2006/48/ES.	12,00 %

Pre inštitúcie, ktoré uplatňujú pravidlá pre rizikové váhy expozícií podľa článkov 84 až 89 smernice 2006/48/ES, aby sa kvalifikovali pre stupeň kreditnej kvality, má dlžník expozície interný rating s pravdepodobnosťou zlyhania (PD) rovnou alebo nižšou ako je tá, ktorá je spojená s príslušným stupňom kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči podnikateľským subjektom podľa článkov 78 až 83 uvedenej smernice.Na nástroje emitované nekvalifikovanými emitentmi sa bude vzťahovať kapitálová požiadavka na špecifické riziko vo výške 8 % alebo 12 % podľa tabuľky 1. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby uplatňovali na tieto nástroje vyššiu požiadavku na špecifické riziko, a/alebo neumožniť započítanie na účely určenia miery všeobecného trhového rizika medzi tieto nástroje a akékoľvek iné dlhové nástroje.

Na sekuritizačné expozície, ktoré by boli predmetom odpočítania podľa zaobchádzania stanoveného v článku 66 ods. 2 smernice 2006/48/ES alebo rizikovej váhy stanovenej na 1 250 % ako je stanovené v prílohe IX časť 4 uvedenej smernice, sa vzťahuje kapitálová požiadavka, ktorá nie je nižšia než ako je stanovené na základe tohto zaobchádzania. Na facility likvidity bez ratingu sa vzťahuje kapitálová požiadavka, ktorá nie je nižšia než ako je stanovené v prílohe IX časť 4 smernice 2006/48/ES.

15.

Na účely bodu 14 zahŕňajú kvalifikované položky:

a)	dlhé a krátke pozície v aktívach zaradené do stupňa kreditnej kvality zodpovedajúcemu najmenej investičnému stupňu v procese zaraďovania opísanom v hlave V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 1 smernice 2006/48/ES;

b)	dlhé a krátke pozície v aktívach, ktoré vzhľadom na solventnosť emitenta nemajú PD vyššie než PD aktív uvedených vyššie v písm. a) na základe prístupu opísaného v hlave V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 2 smernice 2006/48/ES;

dlhé a krátke pozície v aktívach, ktoré nemajú rating nominovanej ratingovej agentúry a ktoré spĺňajú tieto podmienky:

(i)	príslušné inštitúcie ich považujú za dostatočne likvidné;

(ii)	na základe vlastného rozhodnutia inštitúcie je ich investičná kvalita minimálne rovná investičnej kvalite aktív uvedených v písm. a); a

(iii)

sú uvedené na zozname aspoň jedného regulovaného trhu v členskom štáte alebo na burze cenných papierov v tretej krajine za predpokladu, že takáto burza je uznaná príslušnými orgánmi príslušného členského štátu;

dlhé a krátke pozície v aktívach emitované inštitúciami, ktoré podliehajú požiadavkám na kapitálovú primeranosť stanoveným v smernici 2006/48/ES, ktoré príslušné inštitúcie považujú za dostatočne likvidné, a ktorých investičná kvalita je na základe vlastného rozhodnutia inštitúcie prinajmenšom ekvivalentná investičnej kvalite aktív uvedených v písm. a); a

cenné papiere emitované inštitúciami, ktorých kreditná kvalita je ekvivalentná alebo vyššia ako tých, ktoré sú spojené s 2. stupňom kreditnej kvality na základe pravidiel pre rizikové váhy expozícií voči inštitúciám stanoveným v článkoch 78 až 83 smernice 2006/48/ES, a ktoré podliehajú opatreniam dohľadu a regulačným opatreniam porovnateľným s tými, ktoré sú stanovené touto smernicou.

Spôsob, ktorým sú dlhové nástroje ohodnotené, je predmetom podrobného skúmania príslušných orgánov, ktoré zrušia rozhodnutie inštitúcie, ak sa domnievajú, že na dané nástroje sa vzťahuje príliš vysoký stupeň špecifického rizika na to, aby boli kvalifikovanými položkami.

16.	Príslušné orgány vyžadujú, aby inštitúcie uplatňovali maximálne váhy uvedené v bode 14 tabuľka 1 na nástroje, ktoré sa vyznačujú zvláštnym rizikom z dôvodu nedostatočnej solventnosti emitenta.

Všeobecné riziko

a) Na základe splatnosti

17.

Postup vypočítania kapitálových požiadaviek voči všeobecnému riziku pozostáva z dvoch základných krokov. V prvom kroku sa všetky pozície vážia splatnosťami (ako je uvedené v bode 18), aby sa vypočítal objem kapitálu požadovaný voči rizikám. V druhom kroku sa stanoví rozpätie, o ktoré možno túto požiadavku znížiť, ak sa vážená pozícia drží spolu s opačnou váženou pozíciou v rámci tých istých pásiem splatnosti. Zníženie požiadavky sa tiež povolí, ak opačne vážené pozície spadajú do rôznych pásiem splatnosti, pričom veľkosť tohto zníženia závisí od toho, či tieto dve pozície spadajú do tej istej zóny alebo nie, a od toho, do akej konkrétnej zóny spadajú. Existujú spolu tri zóny (pásma splatnosti).

18.

Inštitúcia priradí podľa vhodnosti svoje čisté pozície do príslušných pásiem splatnosti uvedených v bode 20 tabuľka 2 stĺpec 2 alebo 3. Urobí tak na základe zostatkovej splatnosti v prípade nástrojov s pevnou úrokovou sadzbou a na základe obdobia, až kým nie je stanovená ďalšia úroková sadzba v prípade nástrojov, ktorých úroková sadzba je rozličná pred ich konečnou splatnosťou. Tiež je nutné rozlišovať dlhové nástroje, ktorých kupón má hodnotu 3 % alebo viac, a dlhové nástroje s kupónom nižším ako 3 %, a podľa toho ich zaradiť do tabuľky 2 stĺpca 2 alebo 3. Potom sa každý z nich vynásobí váhou pre príslušné pásmo splatnosti v tabuľke 2 stĺpci 4.

19.

Potom sa stanoví súhrn vážených dlhých pozícií a súhrn vážených krátkych pozícií v každom pásme splatnosti. Hodnota vážených dlhých pozícií, ktorá sa kryje s hodnotou vážených krátkych pozícií v danom pásme splatnosti je krytá vážená pozícia v danom pásme, pričom zostávajúca dlhá alebo krátka pozícia je nekrytá vážená pozícia pre to isté pásmo. Potom sa vypočíta celkový súhrn krytých vážených pozícií vo všetkých pásmach.

20.

Inštitúcia vypočíta celkový súhrn nekrytých vážených dlhých pozícií pre pásma zahrnuté v každej zóne v tabuľke 2 s cieľom odvodiť nekryté vážené dlhé pozície pre každú zónu. Podobne sa stanoví súhrn nekrytých vážených krátkych pozícií pre každé pásmo v danej zóne, aby sa vypočítala nekrytá vážená krátka pozícia pre túto zónu. Tá časť nekrytej váženej dlhej pozície pre danú zónu, ktorá je krytá nekrytou váženou krátkou pozíciou pre tú istú zónu, je krytá vážená pozícia pre túto zónu. Tá časť nekrytej váženej dlhej alebo nekrytej váženej krátkej pozície pre zónu, ktorá takto nemôže byť krytá, je nekrytá vážená pozícia pre túto zónu.

Tabuľka 2

Zóna	Pásmo splatnosti		Váhy v %	Predpokladaná zmena úroku v %
Zóna	kupón 3 % a viac	kupón do 3 %	Váhy v %	Predpokladaná zmena úroku v %
Jedna	0 ≤ 1 mesiac	0 ≤ 1 mesiac	0,00	—
	> 1 ≤ 3 mesiace	> 1 ≤ 3 mesiace	0,20	1,00
	> 3 ≤ 6 mesiacov	> 3 ≤ 6 mesiacov	0,40	1,00
	> 6 ≤ 12 mesiacov	> 6 ≤ 12 mesiacov	0,70	1,00
Dva	> 1 ≤ 2 roky	> 1,0 ≤ 1,9 roka	1,25	0,90
	> 2 ≤ 3 roky	> 1,9 ≤ 2,8 roka	1,75	0,80
	> 3 ≤ 4 roky	> 2,8 ≤ 3,6 roka	2,25	0,75
Tri	> 4 ≤ 5 rokov	> 3,6 ≤ 4,3 roka	2,75	0,75
	> 5 ≤ 7 rokov	> 4,3 ≤ 5,7 roka	3,25	0,70
	> 7 ≤ 10 rokov	> 5,7 ≤ 7,3 roka	3,75	0,65
	> 10 ≤ 15 rokov	> 7,3 ≤ 9,3 roka	4,50	0,60
	> 15 ≤ 20 rokov	> 9,3 ≤ 10,6 roka	5,25	0,60
	> 20 rokov	> 10,6 ≤ 12,0 rokov	6,00	0,60
		> 12,0 ≤ 20,0 rokov	8,00	0,60
		> 20,0 rokov	12,50	0,60

21.

Potom sa vypočíta čiastka nekrytej váženej dlhej (krátkej) pozície v zóne jedna, ktorá je krytá nekrytou váženou krátkou (dlhou) pozíciou v zóne dva. Tá sa uvádza v bode 25 ako krytá vážená pozícia medzi zónami jedna a dva. Taký istý výpočet sa potom vykoná vzhľadom na tú časť nekrytej váženej pozície v zóne dva, ktorá zvýši, a nekrytej váženej pozície v zóne tri, s cieľom vypočítať krytú váženú pozíciu medzi zónami dva a tri.

22.	Inštitúcie môžu, ak si to želajú, obrátiť poradie v bode 21, aby vypočítali krytú váženú pozíciu medzi zónami dva a tri, prv než vypočítajú krytú váženú pozíciu medzi zónami jedna a dva.

23.	Zostatok nekrytej váženej pozície v zóne jedna sa potom kryje s tým, čo zostane z pozície pre zónu tri po jej krytí so zónou dva, aby sa odvodila krytá vážená pozícia medzi zónami jedna a tri.

24.	Zostávajúce pozície po vykonaní troch oddelených priraďovaní pozícií na určenie krytých a nekrytých pozícií v bodoch 21, 22 a 23 sa sčítajú.

25.

Kapitálová požiadavka inštitúcie sa vypočíta ako súčet:

a)	10 % zo súčtu krytých vážených pozícií vo všetkých pásmach splatnosti;

b)	40 % z krytej váženej pozície v zóne jedna;

c)	30 % z krytej váženej pozície v zóne dva;

d)	30 % z krytej váženej pozície v zóne tri;

e)	40 % z krytej váženej pozície medzi zónami jedna a dva a medzi zónami dva a tri (pozri bod 21);

f)	150 % z krytej váženej pozície medzi zónami jedna a tri; a

g)	100 % zo zostávajúcich nekrytých vážených pozícií.

b) Na základe durácie

26.

Príslušné orgány môžu vo všeobecnosti alebo v jednotlivých prípadoch povoliť inštitúciám používať systém na výpočet kapitálovej požiadavky na všeobecné riziko obchodovaných dlhových nástrojov, ktorý odzrkadľuje duráciu namiesto systému stanoveného v bodoch 17 až 25, ak ho inštitúcia bude používať konzistentným spôsobom.

27.

Podľa systému uvedeného v bode 26 vezme inštitúcia trhovú hodnotu pre každý dlhový nástroj s pevnou sadzbou a potom vypočíta jeho výnos do splatnosti, ktorý je implikovanou diskontnou sadzbou pre tento nástroj. V prípade nástrojov s pohyblivou sadzbou inštitúcia vezme trhovú hodnotu každého nástroja a potom vypočíta jeho výnos za predpokladu, že istina je splatná vtedy, keď sa môže najbližšie meniť úroková sadzba.

28.	Inštitúcia potom vypočíta modifikovanú duráciu každého dlhového nástroja na základe tohto vzorca: modifikovaná durácia = ((durácia (D))/(1 + r)), kde: kde: r = výnos do splatnosti (pozri bod 25); Ct = platba hotovosti v čase t; m = celková splatnosť (pozri bod 25).

29.

Inštitúcia potom zaradí každý dlhový nástroj do príslušnej zóny v tabuľke 3. Urobí tak na základe modifikovanej durácie každého nástroja.

Tabuľka 3

Zóna	Modifikovaná durácia (v rokoch)	Predpokladaný úrok (zmena v %)
Jedna	> 0 ≤ 1,0	1,0
Dva	> 1,0 ≤ 3,6	0,85
Tri	> 3,6	0,7

30.	Inštitúcia potom vypočíta duráciou váženú pozíciu pre každý nástroj vynásobením jeho trhovej ceny jeho modifikovanou duráciou a predpokladanou zmenou úrokovej sadzby pre nástroj s touto príslušnou modifikovanou duráciou (pozri tabuľku 3 stĺpec 3).

31.

Inštitúcia vypočíta svoje duráciou vážené dlhé a svoje duráciou vážené krátke pozície v každej zóne. Výška duráciou vážených dlhých pozícií, ktorá je krytá výškou duráciou vážených krátkych pozícií v každej zóne, je krytou duráciou váženou pozíciou pre túto zónu.

Inštitúcia potom vypočíta nekryté duráciou vážené pozície pre každú zónu. Potom pokračuje podľa postupov stanovených pre nekryté vážené pozície v bodoch 21 až 24.

32.

Kapitálová požiadavka inštitúcie sa potom vypočíta ako súčet:

a)	2 % krytej duráciou váženej pozície pre každú zónu;

b)	40 % krytých duráciou vážených pozícií medzi zónami jedna a dva a medzi zónami dva a tri;

c)	150 % krytých duráciou vážených pozícií medzi zónami jedna a tri; a

d)	100 % zostávajúcich nekrytých duráciou vážených pozícií.

AKCIE

33.	Inštitúcia spočíta všetky svoje čisté dlhé pozície a všetky svoje čisté krátke pozície podľa bodu 1. Súčet týchto dvoch hodnôt je jej celkovou brutto pozíciou. Rozdiel medzi nimi je jej celkovou čistou pozíciou.

Špecifické riziko

34.	Inštitúcia spočíta všetky svoje čisté dlhé pozície a všetky svoje čisté krátke pozície podľa bodu 1. Svoju celkovú brutto pozíciu vynásobí hodnotou 4 %, aby vypočítala svoju kapitálovú požiadavku na špecifické riziko.

35.

Príslušné orgány môžu odchylne od bodu 34 povoliť, aby kapitálová požiadavka na špecifické riziko bola 2 % namiesto 4 % pre tie portfóliá akcií držané inštitúciou, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)	nejedná sa o akcie emitentov, ktorí emitovali len obchodované dlhové nástroje, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje 8 % alebo 12 % požiadavka v bode 14 tabuľka 1, alebo na ktoré sa vzťahuje nižšia požiadavka len preto, že sa na ne vzťahuje záruka alebo sú inak zabezpečené;

b)	akcie musia byť príslušnými orgánmi hodnotené ako vysoko likvidné podľa objektívnych kritérií; a

c)	žiadna jednotlivá pozícia neobsahuje viac než 5 % hodnoty celého portfólia akcií inštitúcie.

Na účely písmena c) môžu príslušné orgány povoliť jednotlivé pozície až do 10 %, ak súčet týchto pozícií nie je vyšší než 50 % portfólia.

Všeobecné riziko

36.	Jej kapitálová požiadavka na všeobecné riziko je jej celkovou čistou pozíciou násobenou 8 %.

Futures na akciový index

37.

Futures na akciový index, delta vážené ekvivalenty opcií na futures na akciový index a indexy akcií, ktoré sa ďalej spoločne označujú ako „futures na akciový index“ možno rozdeliť na pozície v každej z ich tvoriacich akcií. S týmito pozíciami možno zaobchádzať ako s podkladovými pozíciami v príslušných akciách a môžu byť v prípade súhlasu príslušných orgánov započítané voči opačným pozíciám v samotných podkladových akciách.

38.

Príslušné orgány zabezpečia, aby každá inštitúcia, ktorá započítala svoje pozície v jednej alebo viacerých akciách vytvárajúcich futures na akciový index proti jednej alebo viacerým pozíciám vo futures na akciový index samotných, mala dostatočný kapitál na pokrytie rizika straty spôsobenej tým, že budúca hodnota sa nebude pohybovať úplne v súlade s hodnotou tvoriacich akcií. Robia tak aj vtedy, keď inštitúcia drží opačné pozície vo futures na akciový index, ktoré nie sú identické v zmysle svojej splatnosti alebo zloženia, resp. v zmysle obidvoch týchto prípadov.

39.

Odchylne od bodov 37 a 38, futures na akciový index, ktoré sú obchodované na burze a podľa stanoviska príslušných orgánov predstavujú značne diverzifikované indexy, viažu kapitálovú požiadavku na všeobecné riziko vo výške 8 %, ale žiadne kapitálové požiadavky na špecifické riziko. Takéto futures na akciový index sa zahrnujú do výpočtu celkovej čistej pozície v bode 33, ale neberú sa do úvahy pri výpočte celkovej brutto pozície v tom istom bode.

40.

Ak futures na akciový index nie je rozčlenený na svoje podkladové pozície, zaobchádza sa s ním tak, ako keby bol jednotlivou akciou. Špecifické riziko tejto jednotlivej akcie však možno ignorovať, ak je príslušný futures na akciový index obchodovaný na burze a podľa stanoviska príslušných orgánov predstavuje značne diverzifikovaný index.

UPISOVANIE

41.

V prípade upisovania dlhových a akciových nástrojov môžu príslušné orgány povoliť inštitúcii, aby pri výpočte svojej kapitálovej požiadavky používala nasledujúci postup. Po prvé, vypočíta čisté pozície odpočítaním pozícií upisovania, ktoré sú upísané alebo pod-upísané tretími osobami na základe formálnych dohôd. Po druhé, zníži čisté pozície o redukčné faktory v tabuľke 4.

Tabuľka 4

— pracovný deň 0:	100 %
— pracovný deň 1:	90 %
— pracovné dni 2 až 3:	75 %
— pracovný deň 4:	50 %
— pracovný deň 5:	25 %
— po pracovnom dni 5:	0 %.

Pracovný deň 0 je pracovným dňom, v ktorom sa inštitúcia stane bezpodmienečne povinnou akceptovať známe množstvo cenných papierov za dohodnutú cenu.

Po tretie, vypočíta svoje kapitálové požiadavky s použitím znížených pozícií z upisovania.

Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcia mala dostatočný kapitál na riziko straty, ktoré existuje medzi časom vzniku záväzku a pracovným dňom 1.

KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY NA ŠPECIFICKÉ RIZIKO PRE POZÍCIE V OBCHODNEJ KNIHE ZAISTENÉ KREDITNÝMI DERIVÁTMI

42.	Na zabezpečenie poskytnuté kreditnými derivátmi sa umožňuje zníženie kapitálových požiadaviek v súlade so zásadami stanovenými v bodoch 43 až 46.

43.

Úplné zníženie kapitálových požiadaviek sa poskytne vtedy, keď sa hodnota dvoch častí transakcie pohybuje vždy opačným smerom a väčšinou v rovnakom rozsahu. Takýto prípad môže nastať v týchto situáciách:

a)	obidve časti transakcie pozostávajú z úplne identických nástrojov; alebo

b)	dlhá spotová pozícia je zaistená swapom na celkový výnos (alebo naopak) a existuje úplný súlad medzi referenčným záväzkom a podkladovými expozíciami (t. j. spotová pozícia). Splatnosť samotného swapu sa môže líšiť od splatnosti podkladovej expozície.

V týchto situáciách by sa kapitálová požiadavka na špecifické riziko nemala uplatňovať na žiadnu stranu pozície.

44.

80 % kompenzácia sa uplatní, keď sa hodnota dvoch častí transakcie pohybuje vždy opačným smerom a ak existuje úplný súlad, pokiaľ ide o referenčný záväzok, splatnosť referenčného záväzku a kreditného derivátu a menu podkladovej expozície. Okrem toho by hlavné body zmluvy o kreditnom deriváte nemali spôsobovať pohyb ceny kreditného derivátu, ktorý by sa podstatne odchyľoval od pohybov ceny spotovej pozície. Pokiaľ táto transakcia presúva riziko, 80 % kompenzácia špecifického rizika sa uplatní na časť transakcie s vyššou kapitálovou požiadavkou, pričom požiadavky na špecifické riziko na druhú časť sú nulové.

45.

Čiastočné zníženie kapitálových požiadaviek sa poskytne vtedy, keď sa hodnota dvoch častí transakcie bežne pohybuje opačným smerom. Takýto prípad môže nastať v týchto situáciách:

pozícia spadá pod bod 43 písm. b), avšak existuje nesúlad aktív medzi referenčným záväzkom a podkladovou expozíciou. Pozície však spĺňajú tieto požiadavky:

(i)	referenčný záväzok je v rovnakom alebo nižšom poradí vysporiadania ako podkladový záväzok; a

(ii)	podkladový záväzok a referenčný záväzok majú rovnakého dlžníka a rovnaké právne vymožiteľné ustanovenia o cross-defaulte alebo cross-acceleration;

b)	pozícia spadá pod bod 43 písm. a) alebo bod 44, existuje však nesúlad mien alebo splatností medzi kreditným zabezpečením a podkladovým aktívom (nesúlady mien by mali byť zahrnuté v bežných správach o devízovom riziku v zmysle prílohy III); alebo

c)	pozícia spadá pod bod 44, avšak existuje nesúlad aktív medzi spotovou pozíciou a kreditným derivátom. Podkladové aktíva sú však zahrnuté v (dodateľných) záväzkoch v dokumentácii ku kreditnému derivátu.

V každej z týchto situácií sa namiesto pridania kapitálových požiadaviek na špecifické riziko ku každej časti transakcie uplatňuje len vyššia z dvoch kapitálových požiadaviek.

46.	Vo všetkých situáciách, ktoré nespadajú pod body 43 až 45 sa kapitálová požiadavka na špecifické riziko ohodnotí voči obom stranám pozícií.

Kapitálové požiadavky na PKI v obchodnej knihe

47.	Kapitálové požiadavky na pozície v PKI, ktoré spĺňajú podmienky bližšie uvedené v článku 11 pre zaobchádzanie s kapitálom v obchodnej knihe, sa vypočítajú v súlade s metódami stanovenými v bodoch 48 až 56.

48.

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia v tomto oddiele, pozície v PKI podliehajú kapitálovým požiadavkám na pozičné riziko (špecifické a všeobecné) na úrovni 32 %. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prílohy III bod 2.1 štvrtý odsek alebo prílohy V bod 12 šiesty odsek (komoditné riziko) spolu s prílohou III bod 2.1 štvrtý odsek, ak sa použije upravené zaobchádzanie so zlatom stanovené v uvedených bodoch, pozície v PKI podliehajú kapitálovej požiadavke na pozičné riziko (špecifické a všeobecné) a devízové riziko na úrovni najviac 40 %.

49.	Inštitúcie môžu stanoviť kapitálovú požiadavku na pozície v PKI, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v bode 51, pomocou metód stanovených v bodoch 53 až 56.

50.	Pokiaľ nie je uvedené inak, medzi podkladovými investíciami PKI a ostatnými pozíciami držanými inštitúciou nie je povolené žiadne vzájomné započítavanie.

VŠEOBECNÉ KRITÉRIÁ

51.

Všeobecné kvalifikačné kritériá pre použitie metód v bodoch 53 až 56 pre PKI vydané spoločnosťami, nad ktorými sa vykonáva dohľad, alebo ktoré sú zriadené v rámci Spoločenstva, sú:

prospekt alebo ekvivalentný dokument PKI zahŕňa:

(i)	kategórie aktív, do ktorých je PKI oprávnený investovať;

(ii)	ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;

(iii)

ak je povolená finančná páka, maximálna výška finančnej páky; a

(iv)	ak sú povolené investície do OTC finančných derivátov alebo repo transakcií, politika obmedzenia rizika zmluvnej strany vyplývajúceho z týchto transakcií;

b)	obchodovanie PKI sa vykazuje v polročných a ročných správach, aby sa mohli zhodnotiť aktíva a pasíva, príjem a činnosti za vykazované obdobie;

c)	podiely/akcie PKI sú splatné v hotovosti z aktív podniku na dennej báze na žiadosť držiteľa podielu;

d)	investície do PKI sú oddelené od aktív správcu PKI; a

e)	investujúca inštitúcia zabezpečí primerané hodnotenie rizika PKI.

52.	PKI tretej krajiny môžu byť prípustné, ak sú splnené požiadavky uvedené v bode 51 písm. a) až e), na základe schválenia príslušného orgánu inštitúcie.

ŠPECIFICKÉ METÓDY

53.

Ak je inštitúcia denne oboznamovaná s podkladovými investíciami PKI, môže tieto podkladové investície jednotlivo zohľadniť pri výpočte kapitálových požiadaviek na pozičné riziko (všeobecné a špecifické) pre tieto pozície v súlade s metódami stanovenými v tejto prílohe alebo, ak bolo udelené povolenie, v súlade s metódami stanovenými v prílohe V. Na základe tohto prístupu sa s pozíciami v PKI zaobchádza ako s pozíciami v podkladových investíciách PKI. Vzájomné započítavanie je povolené medzi pozíciami v podkladových investíciách PKI a inými pozíciami držanými inštitúciou, pokiaľ inštitúcia drží dostatočné množstvo podielov, aby ich mohla vyplatiť/vytvoriť výmenou za podkladové investície.

54.

Inštitúcie môžu vypočítať kapitálové požiadavky pre pozičné riziko (všeobecné a špecifické) pre pozície v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto prílohe alebo, ak bolo udelené povolenie, v súlade s metódami stanovenými v prílohe V, na predpokladané pozície predstavujúce pozície, ktoré sú potrebné na replikáciu zloženia a výnosnosti externe generovaného indexu alebo fixného koša akcií alebo dlhových cenných papierov uvedených v písmene a), na základe týchto podmienok:

a)	účelom mandátu PKI je replikovať zloženie a výnosnosť externe generovaného indexu alebo fixného koša akcií alebo dlhových cenných papierov; a

minimálna korelácia vo výške 0,9 medzi dennými pohybmi cien PKI a indexom alebo košom akcií alebo dlhových cenných papierov, ktoré sleduje, môže byť jasne stanovená na obdobie minimálne šiestich mesiacov. Korelácia v tomto kontexte znamená korelačný koeficient medzi dennými výnosmi PKI a indexom alebo košom akcií alebo dlhových cenných papierov, ktoré sleduje.

55.

Ak inštitúcia nie je denne oboznamovaná s podkladovými investíciami PKI, môže vypočítať kapitálové požiadavky na pozičné riziko (všeobecné a špecifické) v súlade s metódami stanovenými v tejto prílohe na základe týchto podmienok:

predpokladá sa, že PKI najprv investuje v maximálnej miere, ktorú jej mandát povoľuje, do tried aktív, ktoré majú najvyššiu kapitálovú požiadavku na pozičné riziko (všeobecné a špecifické) a potom pokračuje v investovaní zostupne, a to až kým nedosiahne maximálny limit celkových investícií. S pozíciou v PKI sa zaobchádza ako s priamym podielom v predpokladanej pozícii;

b)	inštitúcie zohľadňujú maximálnu nepriamu expozíciu, ktorú by mohli dosiahnuť použitím pozícií finančnej páky cez PKI pri výpočte ich kapitálovej požiadavky na pozičné riziko, úmerným zvýšením pozície v PKI na maximálnu expozíciu voči položkám podkladovej investície vyplývajúcej z mandátu; a

c)	ak by kapitálová požiadavka na pozičné riziko (všeobecné a špecifické) podľa tohto bodu prekročila požiadavku stanovenú v bode 48, kapitálová požiadavka je určená na tejto úrovni.

56.

Inštitúcie sa môžu spoľahnúť na tretiu stranu pri výpočte a vykazovaní kapitálových požiadaviek na pozičné riziko (všeobecné a špecifické) pre pozície v PKI spadajúce pod body 53 a 55 v súlade s metódami stanovenými v tejto prílohe za predpokladu, že správnosť výpočtu a vykazovania je primerane zabezpečená.

PRÍLOHA II

VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK PRE RIZIKO VYSPORIADANIA A KREDITNÉ RIZIKO ZMLUVNEJ STRANY

RIZIKO VYSPORIADANIA/RIZIKO DODANIA

V prípade transakcií, u ktorých nie sú vysporiadané dlhové nástroje, akcie, cudzie meny a komodity (s výnimkou zmlúv o spätnej kúpe a spätnom predaji a zmlúv o požičaní či vypožičaní cenných papierov alebo komodít) po dátume ich riadneho doručenia, musí inštitúcia vypočítať cenový rozdiel, ktorý tým vznikne. Je to rozdiel medzi dohodnutou cenou vysporiadania za príslušný dlhový nástroj, akciu, cudziu menu alebo komoditu a jeho aktuálnou trhovou hodnotou, pričom rozdiel by mohol zahŕňať stratu inštitúcie. Aby sa mohla vypočítať kapitálová požiadavka, musí sa tento rozdiel vynásobiť príslušným faktorom v tabuľke 1, stĺpci A.

Tabuľka 1

Počet pracovných dní po termíne vysporiadania	( %)
5 – 15	8
16 – 30	50
31 – 45	75
46 a viac	100

VOĽNÉ DODÁVKY

Od inštitúcie sa vyžaduje, aby mala vlastné zdroje tak, ako je stanovené v tabuľke 2, ak:

a)	zaplatila za cenné papiere, cudzie meny alebo komodity pred ich získaním alebo ak dodala cenné papiere, cudzie meny alebo komodity pred prijatím ich úhrady; a

v prípade cezhraničných transakcií uplynul jeden alebo viac dní odo dňa, keď uskutočnila úhradu alebo dodávku.

Tabuľka 2:

Zaobchádzanie s kapitálom pre voľné dodávky

Typ transakcie	Po prvú zmluvnú platbu alebo časť dodávky	Od prvej zmluvnej platby alebo časti dodávky do štyroch dní po druhej zmluvnej platbe alebo časti dodávky	Od piatich obchodných dní po druhej zmluvnej platbe alebo časti dodávky do ukončenia transakcie
Voľná dodávka	Bez kapitálovej požiadavky	Zaobchádzanie ako s expozíciou	Odpočítanie prevedenej sumy a akutálnej pozitívnej expozície od vlastných zdrojov

Pri uplatňovaní rizikovej váhy na expozície voľných dodávok, s ktorými sa zaobchádza v súlade s tabuľkou 2, stĺpec 3, môžu inštitúcie využívajúce prístup stanovený v článkoch 84 až 89 smernice 2006/48/ES priradiť PD zmluvným stranám, voči ktorým nemajú žiadnu expozíciu v neobchodnej knihe, na základe externého ratingu zmluvnej strany. Inštitúcie používajúce vlastné odhady straty v prípade zlyhania (LGD) môžu uplatniť LGD stanovenú v prílohe VII časť 2 bod 8 smernice 2006/48/ES na expozície voľných dodávok, s ktorými sa zaobchádza v súlade s tabuľkou 2, stĺpcom 3 za predpokladu, že ich uplatnia na všetky tieto expozície. Inštitúcie využívajúce prístup stanovený v článkoch 84 až 89 smernice 2006/48/ES môžu prípadne uplatniť rizikové váhy, ako je stanovené v článkoch 78 až 83 uvedenej smernice za predpokladu, že ich uplatnia na všetky takéto expozície, alebo môžu uplatniť 100 % rizikovú váhu na všetky takéto expozície.

Ak hodnota pozitívnej expozície vyplývajúcej z transakcií voľných dodávok nie je významná, inštitúcie môžu uplatniť na tieto expozície rizikovú váhu 100 %.

V prípade celosystémového zlyhania systému vysporiadania alebo zúčtovania môžu príslušné orgány upustiť od uplatňovania kapitálových požiadaviek vypočítaných v súlade s bodmi 1 a 2, pokým nedôjde k náprave situácie. V takomto prípade sa pre účely kreditného rizika nevysporiadanie obchodu zmluvnou stranou nepovažuje za zlyhanie.

KREDITNÉ RIZIKO ZMLUVNEJ STRANY

Od inštitúcie sa vyžaduje, aby mala kapitál na krytie kreditného rizika zmluvnej strany vyplývajúceho z expozícií v dôsledku:

a)	OTC derivátových nástrojov a kreditných derivátov;

b)	zmlúv o spätnej kúpe, zmlúv o spätnom predaji, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ktoré sú založené na cenných papieroch alebo komoditách zahrnutých do obchodnej knihy;

c)	transakcií požičiavania s dozabezpečením založených na cenných papieroch alebo komoditách; a

d)	transakcií s dlhou dobou vysporiadania.

Pokiaľ ustanovenia bodov 7 až 10 neustanovujú inak, hodnoty expozície a hodnota rizikovo vážených expozícií sa pre takéto expozície vypočítajú v súlade s ustanoveniami hlavy V kapitola 2 oddiel 3 smernice 2006/48/ES s odkazmi na „úverové inštitúcie“ v danom oddiele vykladanými ako odkazy na „inštitúcie“, odkazmi na „materské úverové inštitúcie“ vykladanými ako odkazy na „materské inštitúcie“ a so sprievodnými pojmami vykladanými zodpovedajúcim spôsobom.

Na účely bodu 6:

Príloha IV smernice 2006/48/ES sa považuje za zmenenú a doplnenú tak, že zahŕňa bod 8 oddielu C prílohy I smernice 2004/39/ES,

Príloha III smernice 2006/48/ES sa považuje za zmenenú a doplnenú tak, že zahŕňa tento text za poznámkami pod čiarou tabuľky 1:

„Na získanie hodnoty potenciálnej budúcej kreditnej expozície v prípade kreditných derivátov vo forme swapu na celkový výnos a kreditných derivátov vo forme swapu na kreditné zlyhanie sa nominálna hodnota nástroja vynásobí týmito percentami:

—	ak je referenčný záväzok taký, že ak by v jeho dôsledku vznikla priama expozícia inštitúcie, bol by kvalifikovanou položkou na účely prílohy I: 5 %; a

—	ak je referenčný záväzok taký, že ak by v jeho dôsledku vznikla priama expozícia inštitúcie, nebol by kvalifikovanou položkou na účely prílohy I: 10 %.

V prípade swapu na kreditné zlyhanie však inštitúcia, ktorej expozícia vyplývajúca zo swapu predstavuje dlhú pozíciu v podkladovom nástroji, môže použiť hodnotu 0 % pre potenciálnu budúcu kreditnú expozíciu, pokiaľ swap na kreditné zlyhanie nepodlieha uzatvoreniu na základe insolventnosti subjektu, ktorého expozícia vyplývajúca zo swapu predstavuje krátku pozíciu v podkladovom nástroji, hoci pri podkladovom nástroji neprišlo k zlyhaniu.“.

Ak kreditný derivát poskytuje zabezpečenie vo vzťahu k n-tému zlyhaniu medzi množstvom podkladových záväzkov, ktorých percentuálne hodnoty predpísané vyššie na priradenie sú určené záväzkom s n-tou najnižšou kreditnou kvalitou určenou tým, či by v prípade, ak inštitúcii vznikne, bol kvalifikovanou položkou na účely prílohy I.

8.	Na účely bodu 6 nesmú inštitúcie pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií použiť jednoduchú metódu zaobchádzania s finančným kolaterálom stanovenú v prílohe VIII časť 3 body 24 až 29 smernice 2006/48/ES na uznanie účinkov finančného kolaterálu.

Na účely bodu 6, v prípade repo transakcií a transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít zahrnutých do obchodnej knihy, všetky finančné nástroje alebo komodity, ktoré sú prípustné na zahrnutie do obchodnej knihy, môžu byť uznané ako prípustný kolaterál. Pre expozície vyplývajúce z OTC derivátov zahrnutých do obchodnej knihy môžu byť komodity, ktoré môžu byť zahrnuté do obchodnej knihy, tiež uznané ako prípustný kolaterál. Na účely výpočtu úprav z dôvodu volatility, ak sú takéto finančné nástroje alebo komodity, ktoré nie sú prípustné podľa prílohy VIII smernice 2006/48/ES, požičané, predané alebo poskytnuté či vypožičané, kúpené alebo získané prostredníctvom kolaterálu alebo inak v rámci takejto transakcie, a inštitúcia používa prístup úprav z dôvodu volatility stanovený orgánom dohľadu podľa prílohy VIII časť 3 uvedenej smernice, s takýmito nástrojmi a komoditami sa zaobchádza rovnako ako s akciami nezaradenými do hlavného indexu, ktoré sú kótované na uznanej burze.

Keď inštitúcie používajú prístup vlastných odhadov úprav z dôvodu volatility podľa prílohy VIII časť 3 smernice 2006/48/ES vo vzťahu k finančným nástrojom alebo komoditám, ktoré nie sú prípustné podľa prílohy VIII uvedenej smernice, úpravy z dôvodu volatility sa musia vypočítať individuálne pre každú položku. Keď inštitúcie používajú prístup založený na interných modeloch, ktorý je vymedzený v prílohe VIII časť 3 smernice 2006/48/ES, môžu tento prístup použiť aj v obchodnej knihe.

10.

Na účely bodu 6 vo vzťahu k uznaniu rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní zahŕňajúcich repo transakcie a/alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a/alebo iné transakcie kapitálového trhu, vzájomné započítavanie pozícií v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe sa uzná jedine, ak vzájomne započítané transakcie spĺňajú tieto podmienky:

a)	všetky transakcie sú denne oceňované trhovými cenami; a

b)	akékoľvek položky vypožičané, kúpené alebo získané v rámci transakcií môžu byť uznané ako prípustný finančný kolaterál podľa hlavy V kapitola 2 oddiel 3 pododdiel 3 smernice 2006/48/ES bez toho, aby sa uplatnil bod 9 tejto prílohy.

11.	Ak kreditný derivát zahrnutý do obchodnej knihy predstavuje časť interného zaistenia a kreditné zabezpečenie je uznané podľa smernice 2006/.../ES*, má sa za to, že riziko zmluvnej strany z pozície v kreditnom deriváte nevyplýva.

12.	Kapitálová požiadavka je 8 % z celkovej hodnoty rizikovo vážených expozícií.

PRÍLOHA III

VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK PRE DEVÍZOVÉ RIZIKO

Ak súčet celkovej čistej devízovej pozície inštitúcie a jej čistej pozície zlata, ktorý je vypočítaný v súlade s postupom stanoveným v bode 2 , prevyšuje 2 % jej celkových vlastných zdrojov, vynásobí súčet čistej devízovej pozície a čistej pozície zlata hodnotou 8 %, aby si vypočítala požiadavky na vlastné zdroje voči devízovému riziku.

2.	Pre kapitálové požiadavky na devízové riziko sa použije výpočet skladajúci sa z dvoch krokov.

2.1.

Najprv sa vypočíta čistá otvorená pozícia inštitúcie v každej mene (vrátane vykazovanej meny) a čistá otvorená pozícia zlata.

Táto čistá otvorená pozícia pozostáva zo súčtu týchto prvkov (kladných alebo záporných):

a)	čistá spotová pozícia (tzn. všetky položky aktív mínus všetky položky záväzkov, vrátane vzniknutého úroku, v príslušnej mene, alebo pre zlato je to čistá spotová pozícia v zlate);

čistá pozícia termínových obchodov (tzn. všetky čiastky, ktoré majú byť prijaté, mínus všetky čiastky, ktoré majú byť zaplatené na základe devízových termínových transakcií alebo termínových transakcií so zlatom, vrátane menových futures a futures so zlatom a istiny pri menových swapoch, ktoré nie sú zahrnuté v spotovej pozícii);

c)	neodvolateľné záruky (a podobné nástroje), ktoré budú určite vyžiadané a pravdepodobne budú neodvolateľné;

čisté budúce príjmy/výdavky, ktoré ešte nevznikli, ale ktoré sú už plne zaistené (podľa uváženia oznamujúcej inštitúcie a s predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov je možné sem zahrnúť čisté budúce príjmy/výdavky, ktoré ešte neboli zaznamenané v účtovných záznamoch, ale už sú plne zaistené devízovými termínovými obchodmi). Možnosť výberu inštitúcie je potrebné vykonávať konzistentne;

e)	čistý delta (alebo z delty vychádzajúci) ekvivalent celého portfólia devízových a zlatých opcií; a

f)	trhová hodnota ostatných (tzn. nedevízových a iných ako zlatých) opcií.

Všetky pozície, ktoré inštitúcia po dôkladnej úvahe zaujala s cieľom zaistiť sa proti nepriaznivým vplyvom výmenného kurzu na ukazovateľ pomeru kapitálu k celkovým aktívam, sa môžu pri výpočte čistej otvorenej menovej pozície vynechať. Takéto pozície by mali mať neobchodnú alebo štrukturálnu povahu a ich vylúčenie a všetky odchýlky od podmienok ich vylúčenia si vyžadujú súhlas príslušných orgánov. Rovnaké zaobchádzanie podliehajúce rovnakým podmienkam, ako sú vyššie uvedené podmienky, sa môže uplatniť na pozície, ktoré inštitúcia má a ktoré sa týkajú položiek, ktoré už boli odpočítané pri výpočte vlastných zdrojov.

Na účely výpočtu uvedeného v prvom odseku sa vo vzťahu k PKI zohľadnia skutočné devízové pozície PKI. Inštitúcie sa môžu spoľahnúť na vykazovanie tretích strán ohľadom devízových pozícií v PKI, pokiaľ je správnosť tohto vykazovania príslušne zabezpečená. Ak inštitúcia nie je oboznamovaná s devízovými pozíciami v PKI, predpokladá sa, že do PKI sa investovalo v maximálnej miere povolenej v rámci mandátu PKI v devízach a inštitúcie pre pozície v obchodnej knihe zohľadnia maximálnu nepriamu expozíciu, ktorú by mohli dosiahnuť použitím pozície finančnej páky cez PKI pri výpočte ich kapitálovej požiadavky na devízové riziko. To sa dosiahne úmerným zvýšením pozície v PKI na maximálnu expozíciu voči položkám podkladovej investície, na základe investičného mandátu. S predpokladanou pozíciou PKI v devízach sa zaobchádza ako so samostatnou menou v zmysle zaobchádzania s investíciami do zlata s prihliadnutím na to, že ak je k dispozícii smerovanie investícií PKI, môže byť celková dlhá pozícia pripočítaná k celkovej dlhej otvorenej devízovej pozícii a celková krátka pozícia môže byť pripočítaná k celkovej krátkej otvorenej devízovej pozícii. Vzájomné započítanie medzi takými pozíciami pred výpočtom nie je dovolené.

Príslušné orgány majú možnosť na základe vlastného uváženia povoliť inštitúciám, aby pri výpočte čistej otvorenej pozície v každej mene a zlate používali čistú súčasnú hodnotu.

2.2.

Po druhé, čistá krátka a dlhá pozícia v každej mene inej ako je mena vykazovania a čistá dlhá alebo krátka pozícia v zlate sa konvertujú za použitia spotových sadzieb do meny vykazovania. Potom sa sčítajú oddelene a vytvoria súčet čistých krátkych pozícií a súčet čistých dlhých pozícií. Vyšší z týchto dvoch súčtov je celkovou čistou devízovou pozíciou inštitúcie.

3.	Príslušné orgány môžu odchylne od bodov 1 a 2 a až do ďalšej koordinácie nariadiť alebo povoliť inštitúciám používať na účely tejto prílohy nasledujúce postupy.

3.1.

Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť udržiavať nižšie kapitálové požiadavky na pozície v úzko korelovaných menách, než by pre ne vyplývalo pri použití bodov 1 a 2. Príslušné orgány môžu považovať dvojicu mien za úzko korelovanú iba vtedy, ak pravdepodobnosť straty – vypočítaná na základe denných údajov o výmenných kurzoch za predchádzajúce tri alebo päť rokov – vyskytujúcej sa na rovnakých a opačných pozíciách v takýchto menách počas nasledujúcich 10 pracovných dní, ktorá je 4 % alebo menej z hodnoty príslušnej krytej pozície (hodnotenej v mene vykazovania), má pravdepodobnosť najmenej 99 %, ak sa použije obdobie pozorovania v dĺžke troch rokov, resp. 95 %, ak sa použije obdobie pozorovania v dĺžke piatich rokov. Požiadavka na vlastné zdroje na kryté pozície vo dvoch úzko korelovaných menách je 4 %, vynásobené hodnotou krytej pozície. Kapitálová požiadavka na nekryté pozície v úzko korelovaných menách a na všetky pozície v ostatných menách je 8 %, vynásobené vyššou hodnotou zo súčtu čistých krátkych alebo čistých dlhých pozícií v týchto menách po odstránení krytých pozícií v úzko korelovaných menách.

3.2.

Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť odstrániť pozície v akejkoľvek mene, na ktorú sa vzťahuje právne záväzná medzivládna dohoda na obmedzenie jej odchýliek vo vzťahu k iným menám, ktorých sa týka tá istá dohoda, z ktorejkoľvek metódy uvedenej v bodoch 1, 2 a 3.1, pre ktoré platia. Inštitúcie vypočítajú svoje kryté pozície v takýchto menách a stanovia pre ne kapitálovú požiadavku vo výške minimálne polovice maximálnej povolenej odchýlky stanovenej v príslušnej medzivládnej dohode o príslušných menách. S nekrytými pozíciami v týchto menách sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s ostatnými menami.

Odchylne od prvého odseku môžu príslušné orgány povoliť kapitálovú požiadavku na kryté pozície v menách členských štátov zúčastnených na druhom stupni hospodárskej a menovej únie vo výške 1,6 %, vynásobenej hodnotou takýchto krytých pozícií.

4.	Čisté pozície v kompozitných menách možno rozčleniť na komponentné meny podľa platných kvót.

PRÍLOHA IV

VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK NA KOMODITNÉ RIZIKO

1.	Každá pozícia v komoditách alebo komoditných derivátoch sa vyjadruje v štandardných jednotkách merania. Spotová cena každej komodity sa vyjadruje v mene vykazovania.

2.	Pozície v zlate alebo derivátoch na zlato sú považované za pozície podliehajúce devízovému riziku a na účely výpočtu trhového rizika sa s nimi zaobchádza v súlade s prílohou III alebo prípadne prílohou V.

3.	Na účely tejto prílohy sa môžu pozície, ktoré sú výlučne na financovanie nákupu zásob, vylúčiť z výpočtu komoditného rizika.

4.	Úrokové a devízové riziká, na ktoré sa nevzťahujú ostatné ustanovenia tejto prílohy, sa zahrnú do výpočtu všeobecného rizika pre obchodované dlhové nástroje a do výpočtu devízového rizika.

5.	Ak je krátka pozícia splatná skôr ako dlhá pozícia, inštitúcia sa tiež zabezpečí pred rizikom nedostatočnej likvidity, ktorá môže na niektorých trhoch existovať.

Na účely bodu 19 sa prekročenie dlhej (krátkej) pozície inštitúcie nad jej krátku (dlhú) pozíciu v tej istej komodite a identických komoditných futures, opcií a warrantov považuje za jej čistú pozíciu v každej komodite.

Príslušné orgány povolia, aby sa s pozíciami derivátových nástrojov zaobchádzalo tak, ako s pozíciami podkladovej komodity, ako je ustanovené v bodoch 8, 9 a 10.

Príslušné orgány môžu považovať tieto pozície za pozície rovnakej komodity:

a)	pozície rôznych podkategórií komodít v prípadoch, ak môžu byť tieto podkategórie komodít dodané jedna namiesto druhej; a

b)	pozície podobných komodít, ak sú blízkymi substitútmi a ak je možné jasne preukázať minimálnu koreláciu 0,9 medzi cenovými pohybmi za minimálne obdobie jedného roka.

Osobitné nástroje

Komoditné futures a termínové záväzky na kúpu alebo predaj jednotlivých komodít sa zahrnú do systému merania ako fiktívne hodnoty v štandardných jednotkách merania a priradí sa im doba splatnosti s odkazom na dátum platnosti.

Príslušné orgány môžu povoliť, aby sa kapitálová požiadavka na futures uskutočnený na burze rovnala marži, ktorú vyžaduje burza, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s futures a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke na futures, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy stanovenej v zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov uvedenej v prílohe V.

Príslušné orgány môžu povoliť taktiež kapitálovú požiadavku na zmluvu na OTC komoditné deriváty takého typu, ktorý je uvedený v tomto bode, zúčtovaný zúčtovacím centrom, pričom uznajú, že sa táto požiadavka môže rovnať marži požadovanej zúčtovacím centrom, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho so zmluvou na deriváty a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke na príslušnú zmluvu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy stanovenej vo zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je opísaná v prílohe V.

Komoditné swapy, pri ktorých je na jednej strane transakcie pevná cena a na druhej aktuálna trhová cena, sa začlenia do postupu stupnice splatnosti, ako je stanovené v bodoch 13 až 18, ako série pozícií rovnajúcich sa nominálnej hodnote zmluvy, pričom jedna pozícia zodpovedá jednej úhrade swapu, a rozložia sa do stupnice splatnosti uvedenej v bode 13 tabuľka 1. Tieto pozície by boli dlhými pozíciami, ak inštitúcia platí pevnú cenu a dostane pohyblivú cenu, a krátkymi pozíciami, ak inštitúcia dostane pevnú cenu a platí pohyblivú cenu.

Komoditné swapy, pri ktorých je na každej strane transakcie iná komodita, sa vykazujú v príslušnom oddiele stupnice splatnosti.

10.

Na účely tejto prílohy sa s opciami na komodity alebo na komoditné deriváty zaobchádza tak, ako keby boli pozíciami, ktorých hodnota sa rovná hodnote podkladového nástroja, ktorého sa opcia týka, vynásobenej príslušným delta faktorom. Tieto pozície môžu byť vzájomne započítané voči kompenzačným pozíciám identickej podkladovej komodity alebo komoditného derivátu. Použitý delta faktor je buď rovnaký ako delta faktor pre príslušnú burzu alebo vypočítaný príslušnými orgánmi, alebo ak nie je k dispozícii ani jeden z nich, alebo pre OTC opcie, tak delta faktor vypočítaný samotnou inštitúciou za predpokladu, že príslušné orgány sú presvedčené o tom, že model, ktorý táto inštitúcia použila, je odôvodnený.

Príslušné orgány však môžu stanoviť, aby inštitúcie vypočítavali svoje delta faktory za použitia metodiky špecifikovanej príslušnými orgánmi.

Ostatné riziká súvisiace s komoditnými opciami, okrem delta rizika, sa zabezpečia.

Príslušné orgány môžu povoliť, aby sa požiadavka na upísanú komoditnú opciu obchodovanú na burze rovnala marži, ktorú vyžaduje burza, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s opciou a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke na opciu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy stanovenej vo zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je uvedená v prílohe V.

Príslušné orgány môžu taktiež povoliť kapitálovú požiadavku pre OTC komoditnú opciu zúčtovanú zúčtovacím centrom, pričom uznajú, že sa táto požiadavka môže rovnať marži požadovanej zúčtovacím centrom, ak sú úplne presvedčené o tom, že zabezpečuje presné meranie rizika súvisiaceho s opciou a že sa rovná minimálne kapitálovej požiadavke pre OTC opciu, ktorá by bola získaná výpočtom urobeným za použitia metódy stanovenej vo zvyšnej časti tejto prílohy alebo uplatnením metódy interných modelov, ktorá je uvedená v prílohe V.

Okrem toho môžu povoliť, aby bola požiadavka na kúpne komoditné opcie obchodované na burze alebo na OTC komoditné opcie rovnaká ako požiadavka na komoditu slúžiacu ako podkladový nástroj pod podmienkou, že výsledná požiadavka neprevyšuje trhovú hodnotu opcie. Požiadavka na upísanú OTC opciu sa stanoví vo vzťahu ku komodite slúžiacej ako podkladový nástroj.

11.	S warrantmi vzťahujúcimi sa na komodity sa zaobchádza rovnako ako s komoditnými opciami uvedenými v bode 10.

12.	Prevodca komodít alebo zaručených práv týkajúcich sa vlastníckeho práva ku komoditám uvedeným v zmluve o spätnej kúpe a požičiavateľ komodít uvedených v zmluve o požičaní komodít musia tieto komodity zahrnúť do výpočtu svojich kapitálových požiadaviek v súlade s touto prílohou.

a) Postup stupnice splatnosti

13.

Inštitúcia použije pre každú komoditu osobitnú stupnicu splatnosti v súlade s tabuľkou 1. Všetky pozície tejto komodity a všetky pozície, ktoré sú považované za pozície rovnakej komodity podľa bodu 7, sa zaradia do príslušného pásma splatnosti. Fyzické zásoby sa zaradia do prvého pásma splatnosti.

Tabuľka 1

Pásmo splatnosti (1)	Rozpätie (v %) (2)
0 ≤ 1 mesiac	1,50
> 1 ≤ 3 mesiace	1,50
> 3 ≤ 6 mesiacov	1,50
> 6 ≤ 12 mesiacov	1,50
> 1 ≤ 2 roky	1,50
> 2 ≤ 3 roky	1,50
> 3 roky	1,50

14.

Príslušné orgány môžu povoliť, aby pozície, ktoré sú pozíciami rovnakej komodity, alebo sú podľa bodu 7 považované za pozície rovnakej komodity, boli započítané a zaradené do príslušných pásiem splatnosti pre:

a)	pozície zmlúv, ktoré sú splatné v ten istý deň; a

b)	pozície zmlúv, ktoré sú splatné v rámci 10 dní po sebe, ak sa so zmluvami obchoduje na trhoch, na ktorých sa uskutočňujú dodávky každý deň.

15.

Inštitúcia potom v každom pásme splatnosti vypočíta súčet dlhých pozícií a súčet krátkych pozícií. Objem dlhých (krátkych) pozícií, ktoré sú kryté krátkymi (dlhými) pozíciami v danom pásme splatnosti sa považuje za krytú pozíciu v danom pásme, zatiaľ čo zostávajúca dlhá alebo krátka pozícia je nekrytou pozíciou pre to isté pásmo.

16.	Časť nekrytej dlhej (krátkej) pozície pre dané pásmo splatnosti, ktorá je krytá nekrytou krátkou (dlhou) pozíciou pre ďalšie pásmo splatnosti je krytou pozíciou medzi dvoma pásmami splatnosti. Časť nekrytej dlhej alebo nekrytej krátkej pozície, ktorú nie je možné takto kryť, je nekrytou pozíciou.

17.

Kapitálová požiadavka inštitúcie pre každú komoditu sa vypočíta na základe príslušnej stupnice splatnosti, ako súčet:

a)	súčtu krytých dlhých a krátkych pozícií, vynásobeného príslušnou sadzbou spread rate uvedenou v druhom stĺpci tabuľky 1 bodu 13 pre každé pásmo splatnosti a spotovou cenou komodity;

b)	krytej pozície medzi dvoma pásmami splatnosti pre každé pásmo splatnosti, do ktorého sa ďalej prenáša nekrytá pozícia, vynásobenej 0,6 % (carry rate) a spotovou cenou komodity; a

c)	zostávajúcich nekrytých pozícií vynásobených 15 % (outright rate) a spotovou cenou komodity.

18.	Celková kapitálová požiadavka inštitúcie pre komoditné riziko sa vypočíta ako súčet kapitálových požiadaviek vypočítaný pre každú komoditu v súlade s bodom 17.

b) Zjednodušený postup

19.

Kapitálová požiadavka inštitúcie pre každú komoditu sa vypočíta ako súčet:

a)	15 % čistej pozície, dlhej alebo krátkej, vynásobených spotovou cenou komodity; a

b)	3 % hrubej pozície, dlhej plus krátkej, vynásobených spotovou cenou komodity.

20.	Celková kapitálová požiadavka inštitúcie na komoditné riziko sa vypočíta ako súčet kapitálových požiadaviek vypočítaný pre každú komoditu v súlade s bodom 19.

c) Rozšírený postup stupnice splatnosti

21.

Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby používali minimálne sadzby spread rate, carry rate a outright rate uvedené v nasledujúcej tabuľke (tabuľka 2) namiesto sadzieb uvedených v bodoch 13, 14, 17 a 18 za predpokladu, že podľa stanoviska príslušných orgánov tieto inštitúcie:

a)	vykonávajú významnú časť komoditných obchodov;

b)	majú diverzifikované komoditné portfólio; a

c)	zatiaľ nie sú v stave používať interné modely na účely výpočtu kapitálových požiadaviek na komoditné riziko v súlade s prílohou V.

Tabuľka 2

	Drahé kovy (okrem zlata)	Bežné kovy	Poľnohospodárske výrobky (mäkké materiály – softs)	Iné, vrátane energetických produktov
Spread rate ( %)	1,0	1,2	1,5	1,5
Carry rate ( %)	0,3	0,5	0,6	0,6
Outright rate ( %)	8	10	12	15

PRÍLOHA V

POUŽITIE INTERNÝCH MODELOV NA VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK

Príslušné orgány môžu za podmienok ustanovených v tejto prílohe povoliť inštitúciám, aby vypočítavali svoje kapitálové požiadavky na pozičné riziko, devízové riziko a/alebo komoditné riziko pomocou svojich vlastných interných modelov riadenia rizika namiesto metód uvedených v prílohách I, III a IV alebo v kombinácii s nimi. Použitie modelov na účely dohľadu nad plnením kapitálových požiadaviek si v každom prípade vyžaduje ich výslovné uznanie príslušnými orgánmi.

Príslušný orgán tieto modely uzná len vtedy, ak sa ubezpečí, že systém riadenia rizika inštitúcie je koncepčne správny a uplatňuje sa dôsledne a najmä, že sú splnené tieto kvalitatívne normy:

a)	interný model merania rizika je dôkladne integrovaný do každodenného procesu riadenia rizík inštitúcie a slúži ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu inštitúcie;

inštitúcia má útvar kontroly rizík, ktorý je nezávislý od obchodných jednotiek a podlieha priamo vrcholovému manažmentu. Útvar musí zodpovedať za vypracovávanie a implementáciu systému riadenia rizika inštitúcie. Zostavuje a analyzuje denné správy o výstupoch z modelu merania rizika a o príslušných opatreniach, ktoré je potrebné prijať na obmedzenie obchodovania. Útvar vykonáva aj počiatočnú a priebežnú validáciu interného modelu;

predstavenstvo inštitúcie a vrcholový manažment sa aktívne zapájajú do procesu kontroly rizík a denné správy vypracovávané útvarom kontroly rizík vyhodnocujú riadiaci pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci presadiť tak zníženie pozícií jednotlivých obchodníkov, ako aj zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;

d)	inštitúcia má dostatočný počet pracovníkov, ktorí vedia pracovať so zložitými modelmi v oblastiach obchodovania, kontroly rizík, auditu a back officu;

e)	inštitúcia zaviedla postupy na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania písomných interných zásad a kontrol týkajúcich sa celkového fungovania systému merania rizika;

f)	bola preukázaná prijateľná presnosť modelu inštitúcie pri meraní rizík;

inštitúcia opakovane vykonáva prísny program stresového testovania a výsledky týchto testov vyhodnocuje vrcholový manažment, ktorý ich potom zohľadňuje v stratégiách a pri stanovovaní limitov. Tento proces sa týka predovšetkým nelikvidity trhov v stresových trhových podmienkach, rizika koncentrácie, jednosmerných trhov, rizika udalosti a rizika náhleho zlyhania, nelinearity produktov, pozícií hlboko mimo peňazí, pozícií podliehajúcich prepadu cien a ďalších rizík, ktoré interné modely nemusia primerane zohľadňovať. Použité šoky odzrkadľujú povahu portfólií a čas, ktorý by bol potrebný na zaistenie alebo riadenie rizík v nepriaznivých trhových podmienkach; a

h)	inštitúcia musí vykonávať nezávislé preskúmanie svojho systému merania rizika ako súčasť svojho pravidelného interného auditu.

Preskúmanie uvedené v písmene h) prvého odseku sa týka tak činností obchodných jednotiek, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizík. Najmenej raz ročne musí inštitúcia vykonať preskúmanie celého procesu riadenia rizík.

Preskúmanie sa zameriava na:

a)	primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizík a organizácie útvaru kontroly rizík;

b)	integráciu meraní trhových rizík do denného riadenia rizík a integritu informačného systému riadenia;

c)	proces, ktorý inštitúcia používa pri schvaľovaní modelov oceňovania rizík a systémov oceňovania, ktoré používajú pracovníci front a back officu;

d)	rozsah trhových rizík, ktoré zachytáva model merania rizika a validácia všetkých významných zmien v procese merania rizika;

e)	presnosť a úplnosť údajov o pozíciách, správnosť a primeranosť predpokladov volatility a korelácie a presnosť hodnotiacich výpočtov a výpočtov rizika a citlivosti;

f)	overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistencie, časovej presnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných pri internom modeli, vrátane nezávislosti takýchto zdrojov údajov; a

g)	overovací postup, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie spätného testovania, ktoré sa vykonáva na účely stanovenia presnosti modelu.

Inštitúcie majú zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby boli ich interné modely primerane validované vhodne kvalifikovanými stranami, nezávislými na procese vývoja, aby sa tak zabezpečila ich koncepčná správnosť a schopnosť primerane zohľadňovať všetky významné riziká. Validácia sa uskutočňuje v čase počiatočného vývoja interného modelu a vtedy, keď dôjde k jeho významnej zmene. Validácia sa vykonáva pravidelne, no najmä vtedy, ak dôjde k významným štrukturálnym zmenám na trhu alebo zmenám v zložení portfólia, ktoré by mohli spôsobiť neadekvátnosť tohto interného modelu. Keďže dochádza k vývoju techník a osvedčených postupov, inštitúcie tento vývoj využijú. Validácia interného modelu sa neobmedzuje iba na spätné testovanie, ale pozostáva minimálne z:

a)	testov na preukázanie toho, že všetky predpoklady prijaté v rámci interného modelu sú primerané a nepodhodnocujú, ani nenadhodnocujú dané riziko;

b)	vlastných testov validácie interných modelov v súvislosti s rizikami a štruktúrou svojich portfólií, ktoré vykonajú inštitúcie dodatočne k regulatórnym programom spätného testovania; a

c)	použitia hypotetických portfólií s cieľom zabezpečiť schopnosť interného modelu zohľadňovať konkrétne štrukturálne prvky, ktoré by mohli vzniknúť, napr. významné bázické riziká a riziká koncentrácie.

Inštitúcia monitoruje presnosť a fungovanie svojho modelu za pomoci programu spätného testovania. V rámci spätného testovania sa pre každý obchodný deň porovná miera jednodňovej hodnoty v riziku vypočítaná na základe modelu inštitúcie pre pozície portfólia ku koncu dňa a zmena hodnoty portfólia v porovnaní s hodnotou na konci nasledujúceho pracovného dňa.

Príslušné orgány preskúmajú schopnosť inštitúcie vykonávať spätné testovanie ako na skutočných, tak na hypotetických zmenách hodnoty portfólia. Spätné testovanie na hypotetických zmenách hodnoty portfólia spočíva v porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho hodnoty na konci nasledujúceho dňa za predpokladu nezmenených pozícií. Príslušné orgány vyžadujú od inštitúcií, aby prijali vhodné opatrenia na zlepšenie svojich programov spätného testovania, ak ich považujú za nedostatočné. Príslušné orgány môžu žiadať inštitúcie, aby vykonali spätné testovanie na hypotetických výsledkoch (pri použití zmien v hodnote portfólia, ktoré by vznikli, ak by sa pozície na konci dňa nezmenili) alebo skutočných obchodných výsledkoch (okrem poplatkov, provízií a čistých úrokových príjmov) alebo na obidvoch druhoch výsledkov.

Na účely výpočtu kapitálových požiadaviek na špecifické riziko súvisiace s obchodovanými dlhovými a akciovými pozíciami môžu príslušné orgány uznať používanie interného modelu inštitúcie, ak okrem splnenia podmienok uvedených vo zvyšnej časti tejto prílohy spĺňa interný model tieto podmienky:

a)	vysvetľuje historické kolísanie cien v portfóliu;

b)	zachytáva koncentráciu, čo sa týka veľkosti a zmien zloženia portfólia;

c)	je odolný voči nepriaznivému prostrediu;

d)	je validovaný prostredníctvom spätného testovania zameraného na zhodnotenie toho, či sa presne zachytáva špecifické riziko. Ak príslušné orgány povolia, aby sa toto spätné testovanie vykonávalo na základe príslušných podportfólií, tieto podportfóliá musia byť vyberané konzistentne;

e)	zachytáva bázické riziko týkajúce sa titulov, čo znamená, že inštitúcie preukážu, že interný model je citlivý na podstatné idiosynkratické rozdiely medzi podobnými, ale nie identickými pozíciami; a

f)	zachytáva riziko udalosti.

Inštitúcia musí takisto spĺňať tieto podmienky:

—

v prípade, že je inštitúcia vystavená riziku udalosti, ktoré sa neodráža v meraní hodnoty v riziku, pretože je mimo 10-dňového obdobia držby a 99 % intervalu spoľahlivosti (udalosti s nízkou pravdepodobnosťou a veľmi vážnym dopadom), inštitúcia zabezpečí, že dopad takýchto udalostí sa odrazí v jej hodnotení interného kapitálu; a

—

interný model inštitúcie konzervatívne zhodnotí riziko vyplývajúce z menej likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien pri realistických trhových scenároch. Interný model navyše spĺňa minimálne štandardy pre údaje. Proxy údaje sú primerane konzervatívne a môžu sa použiť len tam, kde neexistujú dostatočné údaje alebo, kde tieto údaje neodrážajú skutočnú volatilitu pozície alebo portfólia.

Keďže dochádza k vývoju techník a osvedčených postupov, inštitúcie tento vývoj využijú.

Inštitúcia má navyše zavedený prístup, ktorým pri výpočte svojich kapitálových požiadaviek zachytí riziko zlyhania pozícií v obchodnej knihe, ktoré je dodatočné k riziku zlyhania zachytenému v meraní hodnoty v riziku, tak ako je to uvedené v predchádzajúcich požiadavkách tohto bodu. Aby sa predišlo dvojitému započítavaniu, môže inštitúcia pri výpočte svojej dodatočnej požiadavky na riziko zlyhania zohľadniť do akej miery už bolo riziko zlyhania zahrnuté v meraní hodnoty v riziku, a to predovšetkým pre rizikové pozície, ktoré by mohli byť alebo ktoré by boli uzavreté do 10 dní v prípade nepriaznivých trhových podmienok alebo iných náznakov zhoršenia kreditného prostredia. Ak inštitúcia zachytáva svoje dodatočné riziko zlyhania pomocou dodatočnej kapitálovej požiadavky, musí mať metodiku na validáciu takéhoto merania.

Inštitúcia preukáže, že prístup, ktorý zvolila je v súlade so štandardami správnosti, ktoré sú porovnateľné s prístupom stanoveným v článkoch 84 až 89 smernice 2006/48/ES s predpokladom konštantnej úrovne rizika a prípadne upravené tak, aby odrážali vplyv likvidity, koncentrácií, zaistenia a opcií.

Inštitúcia, ktorá nezachytí dodatočné riziko zlyhania prostredníctvom interne vyvinutého prístupu, vypočíta dodatočnú kapitálovú požiadavku buď podľa prístupu, ktorý je v súlade s prístupom stanoveným v článkoch 78 až 83 smernice 2006/48/ES alebo s prístupom stanoveným v článkoch 84 až 89 uvedenej smernice .

Čo sa týka expozícií tradičnej sekuritizácie alebo syntetickej sekuritizácie, ktoré by podliehali odpočítaniu podľa zaobchádzania stanoveného v článku 66 ods. 2 smernice 2006/48/ES, alebo ktorým by bola priradená riziková váha 1 250 %, ako je stanovené v prílohe IX časť 4 uvedenej smernice, podliehajú tieto pozície kapitálovej požiadavke, ktorej hodnota nie je nižšia ako hodnota stanovená podľa daného zaobchádzania. Inštitúcie, ktoré obchodujú s týmito expozíciami, môžu použiť iné zaobchádzanie, pokiaľ môžu svojim príslušným orgánom preukázať, dodatočne k úmyslu obchodovať, že existuje likvidný obojsmerný trh pre sekuritizačné expozície alebo, v prípade syntetických sekuritizácií, ktoré závisia len od kreditných derivátov, pre samotné sekuritizačné expozície alebo pre všetky prvky rizika ich tvoriace. Na účely tejto časti existuje obojsmerný trh tam, kde sú nezávislé ponuky na nákup a predaj v dobrej viere, takže do jedného dňa možno stanoviť cenu, ktorá sa primerane vzťahuje na poslednú predajnú cenu alebo aktuálnu konkurencieschopnú kotáciu ponuky a dopytu v dobrej viere a za takúto cenu uskutočniť vysporiadanie v pomerne krátkom čase v súlade s obchodnými zvyklosťami. Aby mohla inštitúcia uplatniť iné zaobchádzanie, musí mať dostatočné údaje o trhu, aby mohla zabezpečiť, že vo svojom internom prístupe merania dodatočného rizika zlyhania plne zachytí koncentrované riziko zlyhania týchto expozícií v súlade s vyššie stanovenými štandardmi.

6.	Na inštitúcie využívajúce interné modely, ktoré nie sú uznané v súlade s bodom 4, sa budú vzťahovať osobitné kapitálové požiadavky na špecifické riziko vypočítané podľa prílohy I.

7.	Na účely bodu 9 písm. b) sa výsledky vlastných výpočtov inštitúcie zvýšia za pomoci multiplikačného faktora, ktorý má minimálnu hodnotu 3.

Multiplikačný faktor sa zvýši o plus faktor v rozmedzí od 0 do 1 podľa tabuľky 1, v závislosti od počtu prekročení za posledných 250 obchodných dní, ktoré potvrdí spätné testovanie inštitúcie. Príslušné orgány od inštitúcií vyžadujú, aby konzistentne vypočítavali prekročenia za pomoci spätného testovania buď na skutočných alebo hypotetických zmenách hodnoty portfólia. Prekročenie znamená jednodňovú zmenu hodnoty portfólia, ktorá prevyšuje meranie hodnotu v riziku pre daný deň vypočítané za pomoci modelu inštitúcie. Na účely určenia plus faktora sa počet prekročení vyhodnocuje minimálne štvrťročne.

Tabuľka 1

Počet prekročení	Plus faktor
menej ako 5	0,00
5	0,40
6	0,50
7	0,65
8	0,75
9	0,85
10 a viac	1,00

Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch a za výnimočnej situácie upustiť od uplatňovania požiadavky na zvýšenie multiplikačného faktora o plus faktor podľa tabuľky 1, ak inštitúcia k spokojnosti príslušných orgánov preukáže, že takéto zvýšenie nie je opodstatnené a že model je v podstate správny.

Ak veľký počet prekročení naznačuje, že model nie je dostatočne presný, príslušné orgány zrušia uznanie tohto modelu alebo uložia príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol model bezodkladne zlepšený.

Aby mohli príslušné orgány priebežne monitorovať vhodnosť plus faktora, inštitúcie bezodkladne, najneskôr však do piatich pracovných dní, oznámia príslušným orgánom prekročenia, ktoré zistia z programov spätného testovania a ktoré by podľa vyššie uvedenej tabuľky mali za následok zvýšenie plus faktora.

Každá inštitúcia musí spĺňať kapitálovú požiadavku vyjadrenú ako vyššiu z týchto možností:

a)	jej predchádzajúce meranie hodnoty v riziku podľa parametrov bližšie uvedených v tejto prílohe a tam, kde je to vhodné, dodatočnú kapitálovú požiadavku na riziko zlyhania podľa bodu 5; alebo

b)	priemer denných meraní hodnôt v riziku za každý z predchádzajúcich 60 obchodných dní, vynásobený faktorom uvedeným v bode 7, ktorý je upravený faktorom uvedeným v bode 8 a tam, kde je to vhodné, dodatočnú kapitálovú požiadavku na riziko zlyhania podľa bodu 5.

10.

Výpočet merania hodnoty v riziku podlieha týmto minimálnym štandardom:

a)	minimálne denný výpočet merania hodnoty v riziku;

b)	99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti;

c)	ekvivalent desaťdňovej doby držania;

d)	efektívne historické pozorovacie obdobie minimálne jedného roka s výnimkou toho, ak je opodstatnené kratšie pozorovacie obdobie z dôvodu významného zvýšenia cenovej volatility; a

e)	trojmesačná aktualizácia súborov údajov.

11.	Príslušné orgány vyžadujú, aby model presne zachytával všetky podstatné cenové riziká pozícií opcií a opciám podobných pozícií a aby všetky ostatné riziká, ktoré model nezachytáva, boli primerane pokryté z vlastných zdrojov.

12.	Model merania rizika zachytáva dostatočný počet rizikových faktorov, v závislosti od úrovne činnosti inštitúcie na príslušných trhoch a najmä tieto:

Úrokové riziko

Systém merania rizika obsahuje súbor rizikových faktorov zodpovedajúcich úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby. Inštitúcia modeluje výnosové krivky pomocou jedného zo všeobecne akceptovaných prístupov. Pre podstatné expozície voči úrokovému riziku v hlavných menách a na hlavných trhoch je výnosová krivka rozdelená minimálne do šiestich segmentov splatnosti, aby zachytávala odchýlky volatility sadzieb pozdĺž výnosovej krivky. Systém merania rizika musí taktiež zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi rozličnými výnosovými krivkami.

Devízové riziko

Systém merania rizika obsahuje rizikové faktory zodpovedajúce zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých má inštitúcia denominované pozície.

Pokiaľ ide o PKI, berú sa do úvahy aktuálne devízové pozície PKI. Inštitúcie sa môžu spoľahnúť na vykazovanie tretích strán ohľadom devízových pozícií PKI, pokiaľ je správnosť tohto vykazovania príslušne zabezpečená. Ak inštitúcia nepozná devízové pozície PKI, táto pozícia by sa mala vynechať a malo by sa s ňou zaobchádzať v súlade prílohou III bod 2.1 štvrtý odsek.

Akciové riziko

Systém merania rizika využíva samostatný rizikový faktor minimálne pre každý trh s akciami, na ktorom drží inštitúcia významné pozície.

Komoditné riziko

Systém merania rizika využíva samostatný rizikový faktor minimálne pre každú komoditu, v ktorej inštitúcia drží významné pozície. Systém merania rizika musí taktiež zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi podobnými, ale nie identickými komoditami, a expozíciu voči zmenám cien termínových obchodov vyplývajúcich z nesúladu splatností. Zohľadňuje taktiež trhové charakteristiky, konkrétne termíny dodania a priestor poskytnutý obchodníkom na uzatvorenie pozícií.

13.	Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť, aby v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami navzájom používali empirické korelácie, ak sa presvedčia, že systém inštitúcií pre meranie korelácií je správny a dôsledne sa uplatňuje.

PRÍLOHA VI

VÝPOČET KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK NA VEĽKÉ MAJETKOVÉ ANGAŽOVANOSTI

Prekročenie uvedené v článku 31 písm. b) sa vypočíta výberom tých prvkov celkovej obchodovanej expozície voči klientovi alebo skupine príslušných klientov, na ktoré sa vzťahujú najvyššie požiadavky na špecifické riziko v prílohe I a/alebo požiadavky v prílohe II, ktorých súčet sa rovná objemu prekročenia uvedenému v článku 31 písm. a).

2.	Ak toto prekročenie netrvalo viac než 10 dní, dodatočná kapitálová požiadavka je pre tieto prvky 200 % požiadaviek uvedených v bode 1.

Od 10 dní potom, čo sa prekročenie vyskytlo, sú prvky prekročenia, vybrané podľa bodu 1, zaradené do príslušného riadku stĺpca 1 tabuľky 1 vo vzostupnom poradí požiadaviek na špecifické riziko v prílohe I a/alebo požiadaviek v prílohe II. Dodatočná kapitálová požiadavka sa rovná súčtu požiadaviek na špecifické riziko v prílohe I a/alebo prílohe II na tieto prvky vynásobené zodpovedajúcim faktorom v tabuľke 1 stĺpec 2.

Tabuľka 1

Prekročenie nad limity (na základe percenta vlastných zdrojov)	Faktory
do 40 %	200 %
od 40 % do 60 %	300 %
od 60 % do 80 %	400 %
od 80 % do 100 %	500 %
od 100 % do 250 %	600 %
nad 250 %	900 %

PRÍLOHA VII

OBCHODOVANIE

ČASŤ A

Úmysel obchodovať

Pozície/portfóliá držané s úmyslom obchodovať spĺňajú tieto požiadavky:

a)	existuje jasne zdokumentovaná obchodná stratégia pre pozíciu/nástroj alebo portfóliá schválená vrcholovým manažmentom, ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;

sú jasne definované politiky a postupy pre aktívne riadenie pozície, čo zahŕňa:

(i)	pozície, do ktorých sa vstupuje na trading desku;

(ii)	stanovenie pozičných limitov, ktoré sú na účely primeranosti monitorované;

(iii)

díleri môžu vstúpiť do pozície, alebo ju riadiť, v rámci dohodnutých limitov a podľa schválenej stratégie;

(iv)	pozície sa vykazujú vrcholovému manažmentu ako neoddeliteľná súčasť procesu riadenia rizika inštitúcie; a

(v)

pozície sa aktívne monitorujú na základe zdrojov informácií o trhu a robí sa hodnotenie obchodovateľnosti alebo možnosti zaistenia pozície alebo jej čiastkových rizík vrátane hodnotenia kvality a dostupnosti trhových vstupov pre proces oceňovania, ako aj úrovne obratu na trhu a veľkosti pozícií obchodovaných na trhu; a

c)	je jasne definovaná politika a postupy monitorovania pozície vzhľadom na obchodnú stratégiu inštitúcie vrátane monitorovania obratu a neuplatnených pozícií v obchodnej knihe inštitúcie.

ČASŤ B

Systémy a kontroly

1.	Inštitúcie stanovia a udržiavajú systémy a kontroly, ktoré sú dostatočné na to, aby sa poskytli obozretné a spoľahlivé odhady ocenenia.

Systémy a kontroly zahŕňajú aspoň tieto prvky:

zdokumentované politiky a postupy procesu oceňovania. To zahŕňa jasné vymedzenie zodpovednosti jednotlivých oblastí podieľajúcich sa na stanovení ocenenia, zdroje informácií o trhu a preskúmanie ich primeranosti, frekvenciu nezávislého oceňovania, načasovanie uzatváracích cien, postupy pre úpravu oceňovaní, postupy overovania na konci mesiaca a ad-hoc; a

b)	línie zodpovednosti pre útvar zodpovedný za proces oceňovania, ktoré sú jasné a nezávislé od front office.

Línia zodpovednosti vedie až k výkonnému riaditeľovi, ktorý je členom predstavenstva.

Obozretné metódy oceňovania

3.	Pod oceňovaním trhovými cenami sa rozumie aspoň denné oceňovanie pozícií na základe dostupných uzatváracích cien pochádzajúcich z nezávislých zdrojov, akými sú napríklad ceny na burze, aktuálne ceny zo systému alebo kotácie od niekoľkých nezávislých renomovaných brokerov.

4.	Pri oceňovaní trhovými cenami sa použije obozretnejšia strana nákupu/predaja okrem prípadu, keď je inštitúcia významným tvorcom trhu pre určitý druh finančného nástroja alebo príslušnú komoditu a môže uzatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu.

Ak oceňovanie trhovými cenami nie je možné, inštitúcie musia oceňovať svoje pozície/portfóliá na základe modelu ešte pred výpočtom kapitálovej požiadavky z obchodnej knihy. Oceňovanie na základe modelu je vymedzené ako akékoľvek oceňovanie, ktoré musí byť porovnateľné s referenčnou hodnotou, extrapolované alebo inak vypočítané z trhového vstupu.

Pri oceňovaní na základe modelu musia byť splnené tieto požiadavky:

a)	vrcholový manažment pozná položky obchodnej knihy, ktoré sú predmetom oceňovania na základe modelu a je si vedomý závažnosti spojenej s neistotou, ktorú toto oceňovanie vytvára pri vykazovaní rizika/výkonnosti činnosti;

b)	trhové vstupy pochádzajú zo zdroja, ak je to možné, v súlade s trhovými cenami, hodnotí sa vhodnosť trhových vstupov konkrétnej pozície a často sa posudzujú parametre modelu;

c)	ak sú dostupné, používajú sa metodiky oceňovania bežne akceptované na trhu pre konkrétne finančné nástroje alebo komodity;

d)	ak model vypracuje samotná inštitúcia, zakladá sa na primeraných predpokladoch, posúdených a overených náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na jeho vypracovaní;

e)	sú zavedené formálne kontrolné postupy zmien a uchováva sa bezpečná kópia modelu, ktorá sa pravidelne používa na kontrolu oceňovania;

f)	funkcia zodpovedná za riadenie rizika pozná slabé stránky použitých modelov a vie ako ich najlepšie zohľadniť vo výstupoch oceňovania; a

g)	model je predmetom pravidelnej kontroly s cieľom stanoviť presnosť jeho výkonnosti (t. j. posúdenie pretrvávajúcej primeranosti predpokladov, analýza ziskov a strát vzhľadom na rizikové faktory, porovnanie aktuálnych uzatváracích hodnôt s výstupmi modelu).

Na účely písmena d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od front office a testuje sa nezávisle, čo zahŕňa validáciu matematických predpokladov a implementáciu počítačového programu.

Okrem denného oceňovania trhovými cenami alebo oceňovania na základe modelu je potrebné vykonať aj nezávislé overenie ceny. Je to postup, ktorým sa pravidelne overujú trhové ceny alebo vstupy do modelu, pokiaľ ide o ich správnosť a nezávislosť. Zatiaľ čo denné oceňovanie trhovými cenami môžu vykonávať díleri, overovanie trhových cien a vstupov do modelu by malo byť vykonané útvarom nezávislým od dealingu aspoň raz mesačne (alebo v závislosti od charakteru trhu/obchodnej činnosti, aj častejšie). Ak nie sú k dispozícii nezávislé zdroje cien alebo sú zdroje cien viac subjektívne, môže byť vhodné prijať opatrenia obozretnosti, akými sú napríklad úpravy ocenenia.

Úpravy ocenenia alebo zdroje

8.	Inštitúcie stanovia a udržiavajú postupy týkajúce sa úprav ocenenia/zdrojov.

Všeobecné kritériá

Príslušné orgány vyžadujú, aby sa pri úpravách ocenenia/zdrojoch formálne zohľadnili tieto položky: nezískané kreditné rozpätia, náklady na uzatvorenie pozícií, operačné riziká, predčasné ukončenie, náklady na investovanie a financovanie, budúce administratívne náklady a, v prípade potreby, aj riziko modelu.

Kritériá pre menej likvidné pozície

10.	Menej likvidné pozície by mohli vyplývať tak z udalostí na trhu, ako aj zo situácií týkajúcich sa inštitúcie, akými sú napríklad koncentrované pozície a/alebo neuplatnené pozície.

11.

Pri stanovovaní toho, či je pre menej likvidné pozície potrebná rezerva na precenenie, inštitúcia zohľadňuje viaceré faktory. Medzi tieto faktory patrí časové obdobie potrebné na zaistenie pozície/rizík v rámci pozície, volatilita a priemerné rozpätie nákup/predaj, dostupnosť trhových kotácií (počet a totožnosť tvorcov trhu) a volatilita a priemerné obchodované objemy, koncentrácie trhu, starnutie pozícií, stupeň závislosti oceňovania od oceňovania na základe modelu a vplyv iných rizík modelu.

12.	Pri používaní ocenenia tretej strany alebo ocenenia na základe modelu inštitúcie zvážia, či uplatnia úpravu ocenenia. Okrem toho inštitúcie zvážia potrebu vytvorenia zdrojov pre menej likvidné pozície a nepretržite kontrolujú, či sú aj naďalej vhodné.

13.	Ak sú úpravy ocenenia/zdroje dôvodom významných strát v rámci bežného finančného roka, odpočítajú sa od pôvodných vlastných zdrojov inštitúcie v súlade s článkom 57 písm. k) smernice 2006/48/ES.

14.

Iné zisky/straty vyplývajúce z úprav ocenenia/zdrojov sú zahrnuté do výpočtu „čistého zisku obchodnej knihy“ uvedeného v článku 13 ods. 2 písm. b) a pripočítajú sa alebo odpočítajú od dodatkových vlastných zdrojov, ktoré môžu pokrývať kapitálové požiadavky na trhové riziko v súlade s uvedenými ustanoveniami.

15.	S úpravami ocenenia/zdrojmi, ktoré presiahnu tie, ktoré sú vykonané podľa účtovného rámca, ktorému inštitúcia podlieha, sa zaobchádza v súlade s bodom 13, ak spôsobia významné straty, alebo v opačnom prípade s bodom 14.

ČASŤ C

Interné zaistenie

Interné zaistenie je pozícia, ktorá podstatne alebo úplne kompenzuje čiastkové riziko pozície v neobchodnej knihe alebo skupiny pozícií. Pozície vyplývajúce z interného zaistenia sú prípustné pre zaobchádzanie s kapitálom v obchodnej knihe za predpokladu, že sú držané s úmyslom obchodovať a že sú splnené všeobecné kritériá úmyslu obchodovať a obozretného oceňovania, uvedené v častiach A a B, a to najmä:

a)	hlavným cieľom interného zaistenia nie je vyhnúť sa kapitálovým požiadavkám alebo ich znížiť;

b)	interné zaistenia sú riadne zdokumentované a podliehajú osobitnému internému schváleniu a procesu auditu;

c)	interná transakcia prebehne za trhových podmienok;

d)	podstatná časť trhového rizika, ktorá je vytváraná interným zaistením sa dynamicky riadi v obchodnej knihe v rámci povolených limitov; a

e)	interné transakcie sa pozorne monitorujú.

Monitorovanie musí byť zabezpečené vhodnými postupmi.

2.	Zaobchádzanie uvedené v bode 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté kapitálové požiadavky uplatniteľné na časti transakcie interného zaistenia v neobchodnej knihe.

Bez ohľadu na body 1 a 2, ak inštitúcia zaistí expozíciu kreditného rizika v neobchodnej knihe s použitím kreditných derivátov zahrnutých do obchodnej knihy (použijúc interné zaistenie), expozícia v neobchodnej knihe sa nepovažuje za zaistenú na účely výpočtu kapitálových požiadaviek, pokiaľ inštitúcia nekúpi od poskytovateľa zabezpečenia oprávnenej tretej strany kreditný derivát, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohe VIII časť 2 bod 19 smernice 2006/48/ES s ohľadom na expozíciu v neobchodnej knihe. Ak je zakúpené takéto zabezpečenie tretej strany a je uznané ako zaistenie pre expozíciu v neobchodnej knihe na účely výpočtu kapitálových požiadaviek, nebude do obchodnej knihy zahrnuté ani interné ani externé zaistenie kreditným derivátom na účely výpočtu kapitálových požiadaviek.

ČASŤ D

Zahrnutie do obchodnej knihy

Inštitúcie majú jasne vymedzenú stratégiu a postupy na určenie pozícií, ktoré budú zahrnuté do obchodnej knihy na účely výpočtu ich kapitálových požiadaviek v súlade s kritériami stanovenými v článku 11 a berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Dodržiavanie tejto stratégie a postupov je plne zdokumentované a podlieha pravidelnému internému auditu.

Inštitúcie majú jasne vymedzenú stratégiu a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Táto stratégia a postupy sa zameriavajú aspoň na:

a)	činnosti, ktoré inštitúcia pokladá za obchodné a ktoré sú súčasťou obchodnej knihy na účely kapitálových požiadaviek;

b)	mieru, do akej je možné pozíciu denne oceňovať trhovými cenami referenciou na aktívny, likvidný, obojsmerný trh;

pre pozície, ktoré sú oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:

(i)	identifikovať všetky významné riziká pozície;

(ii)	zaistiť všetky významné riziká pozície nástrojmi pre ktoré existuje aktívny, likvidný, obojsmerný trh; a

(iii)

odvodiť spoľahlivé odhady pre kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;

d)	mieru, do akej inštitúcia môže a musí oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;

e)	mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky mohli prekážať v schopnosti inštitúcie uzatvoriť alebo zaistiť pozície v krátkej lehote;

f)	mieru, do akej inštitúcia môže a musí aktívne riadiť riziká pozície v rámci svojej obchodnej činnosti; a

g)	mieru, do akej môže inštitúcia presunúť riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a kritériá pre takýto presun.

Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť zaobchádzať s pozíciami, ktoré sú podielmi v obchodnej knihe, stanovené v článku 57 písm. l), m) a n) smernice 2006/48/ES ako s akciami alebo v prípade potreby ako s dlhovými nástrojmi, ak inštitúcia preukáže, že je v týchto pozíciách aktívnym tvorcom trhu. V takomto prípade má inštitúcia primerané systémy a kontroly pre obchodovanie s nástrojmi prípustnými pre vlastné zdroje.

Termínované obchodné repo transakcie, ktoré inštitúcia vykazuje vo svojej neobchodnej knihe, môžu byť zahrnuté do obchodnej knihy na účely kapitálových požiadaviek vtedy, ak sú v nej zaradené všetky také repo transakcie. Na tento účel sú obchodné repo transakcie vymedzené ako transakcie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2 a v prílohe VII časť A a obe časti transakcie sú buď v hotovosti alebo vo forme cenných papierov, ktoré možno zahrnúť do obchodnej knihy. Nezávisle od toho, kde sú zahrnuté, všetky repo transakcie podliehajú požiadavke na kreditné riziko zmluvnej strany v neobchodnej knihe.

PRÍLOHA VIII

ZRUŠENÉ SMERNICE

ČASŤ A

Zrušené Smernice Spolu S ich Neskoršími Zmenami A doplneniami

(uvedené v článku 52)

Smernica Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/31/ES z 22. júna 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/6/EHS o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES z 22. júna 1998, ktorou sa mení a dopĺňa článok 12 smernice Rady 77/780/EHS o začatí a výkone činnosti úverových inštitúcií, článkov 2, 5, 6, 7, 8 a príloh II a III k smernici Rady 89/647/EHS o kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií a článku 2 a prílohy II k smernici Rady 93/6/EHS o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií

iba článok 26

iba článok 67

ČASŤ B

Termíny Na Transpozíciu

(uvedené v článku 52)

Smernica	Termín na transpozíciu
Smernica Rady 93/6/EHS	1.7.1995
Smernica 98/31/ES	21.7.2000
Smernica 98/33/ES	21.7.2000
Smernica 2002/87/ES	11.8.2004
Smernica 2004/39/ES	30.4.2006/31.1.2007
Smernica 2005/1/ES	13.5.2005

PRÍLOHA IX

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica	Smernica 93/6/EHS	Smernica 98/31/ES	Smernica 98/33/ES	Smernica 2002/87/ES	Smernica 2004/39/ES
článok 1 ods. 1 prvá veta
článok 1 ods. 1 druhá veta a ods. 2	článok 1
článok 2 ods. 1
článok 2 ods. 2	článok 7 ods. 3
článok 3 ods. 1 písm. a)	článok 2 ods. 1
článok 3 ods. 1 písm. b)	článok 2 ods. 2				článok 67 ods. 1
článok 3 ods. 1 písm. c) až e)	článok 2 ods. 3 až 5
článok 3 ods. 1 písm. f) a g)
článok 3 ods. 1 písm. h)	článok 2 ods. 10
článok 3 ods. 1 písm. i)	článok 2 ods. 11		článok 3 ods. 1
článok 3 ods. 1 písm. j)	článok 2 ods. 14
článok 3 ods. 1 písm. k) a l)	článok 2 ods. 15 a 16	článok 1 ods. 1 písm. b)
článok 3 ods. 1 písm. m)	článok 2 ods. 17	článok 1 ods. 1 písm. c)
článok 3 ods. 1 písm. n)	článok 2 ods. 18	článok 1 ods. 1 písm. d)
článok 3 ods. 1 písm. o) až q)	článok 2 ods. 19 až 21
článok 3 ods. 1 písm. r)	článok 2 ods. 23
článok 3 ods. 1 písm. s)	článok 2 ods. 26
článok 3 ods. 2	článok 2 ods. 7 a 8
článok 3 ods. 3 písm. a) a b)	článok 7 ods. 3			článok 26
článok 3 ods. 3 písm. c)	článok 7 ods. 3
článok 4	článok 2 ods. 24
článok 5	článok 3 ods. 1 a 2
článok 6	článok 3 ods. 4				článok 67 ods. 2
článok 7	článok 3 ods. 4a				článok 67 ods. 3
článok 8	článok 3 ods. 4b				článok 67 ods. 3
článok 9	článok 3 ods. 3
článok 10	článok 3 ods. 5 až 8
článok 11	článok 2 ods. 6
článok 12 prvý odsek	článok 2 ods. 25
článok 12 druhý odsek
článok 13 ods. 1 prvý pododsek	príloha V ods. 1 prvý pododsek
článok 13 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 až 5	príloha V ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 až 5	článok 1 ods. 7 a príloha 4 písm. a) a b)
článok 14	príloha V ods. 6 a 7	príloha 4 písm. c)
článok 15	príloha V ods. 8
článok 16	príloha V ods. 9
článok 17
článok 18 ods. 1 prvý pododsek	článok 4 ods. 1 prvý pododsek
článok 18 ods. 1 písm. a) a b)	článok 4 ods. 1 body (i) a (ii)	článok 1 ods. 2
článok 18 ods. 2 až 4	článok 4 ods. 6 až 8
článok 19 ods. 1
článok 19 ods. 2	článok 11 ods. 2
článok 19 ods. 3
článok 20
článok 21	príloha IV
článok 22
článok 23 prvý a druhý odsek	článok 7 ods. 5 a 6
článok 23 tretí odsek
článok 24
článok 25
článok 26 ods. 1	článok 7 ods. 10	článok 1 ods. 4
článok 26 ods. 2 až 4	článok 7 ods. 11 až 13
článok 27	článok 7 ods. 14 a 15
článok 28 ods. 1	článok 5 ods. 1
článok 28 ods. 2	článok 5 ods. 2	článok 1 ods. 3
článok 28 ods. 3
článok 29 ods. 1 písm. a) až c) a nasledujúce dva pododseky	príloha VI ods. 2
článok 29 ods. 1 posledný pododsek
článok 29 ods. 2	príloha VI ods. 3
článok 30 ods. 1 a 2 prvý pododsek	príloha VI ods. 4 a 5
článok 30 ods. 2 druhý pododsek
článok 30 ods. 3 a 4	príloha VI ods. 6 a 7
článok 31	príloha VI ods. 8 body 1, 2 prvá veta, body 3 až 5
článok 32	príloha VI ods. 9 a 10
článok 33 ods. 1 a 2
článok 33 ods. 3	článok 6 ods. 2
článok 34
článok 35 ods. 1 až 4	článok 8 ods. 1 až 4
článok 35 ods. 5	článok 8 ods. 5 prvá veta	článok 1 ods. 5
článok 36	článok 9 ods. 1 až 3
článok 37
článok 38	článok 9 ods. 4
článok 39
článok 40	článok 2 ods. 9
článok 41 ods. 1 písm. a) až c)	článok 10 prvá, druhá a tretia zarážka
článok 41 ods. 1 písm. d) a e)
článok 41 ods. 1 písm. f)	článok 10 štvrtá zarážka
článok 41 ods. 1 písm. g)
článok 42
článok 43
článok 44
článok 45
článok 46	článok 12
článok 47
článok 48
článok 49
článok 50	článok 15
príloha I ods. 1 až 4	príloha I ods. 1 až 4
príloha I ods. 4 posledný pododsek	článok 2 ods. 22
príloha I ods. 5 až 7	príloha I ods. 5 až 7
príloha I ods. 8
príloha I ods. 9 až 11	príloha I ods. 8 až 10
príloha I ods. 12 až 14	príloha I ods. 12 až 14
príloha I ods. 15 a 16	článok 2 ods. 12
príloha I ods. 17 až 41	príloha I ods. 15 až 39
príloha I ods. 42 až 56
príloha II ods. 1 a 2	príloha II ods. 1 a 2
príloha II ods. 3 až 11
príloha III ods. 1	príloha III ods. 1 prvý pododsek	článok 1 ods. 7 a príloha 3 písm. a)
príloha III ods. 2	príloha III ods. 2
príloha III ods. 2.1 prvý až tretí pododsek	príloha III ods. 3.1	článok 1 ods. 7 a príloha 3 písm. b)
príloha III ods. 2.1 štvrtý pododsek
príloha III ods. 2.1 piaty pododsek	príloha III ods. 3.2	článok 1 ods. 7 a príloha 3 písm. b)
príloha III ods. 2.2, 3, 3.1	príloha III ods. 4 až 6	článok 1 ods. 7 a príloha 3 písm. c)
príloha III ods. 3.2	príloha III ods. 8
príloha III ods. 4	príloha III ods. 11
príloha IV ods. 1 až 20	príloha VII ods. 1 až 20	článok 1 ods. 7 a príloha 5
príloha IV ods. 21	článok 11a	článok 1 ods. 6
príloha V ods. 1 až 12 štvrtý pododsek	príloha VIII ods. 1 až 13 bod (ii)	článok 1 ods. 7 a príloha 5
príloha V ods. 12 piaty pododsek
príloha V ods. 12 šiesty pododsek až ods. 13	príloha VIII ods. 13 bod (iii) až ods. 14	článok 1 ods. 7 a príloha 5
príloha VI	príloha VI ods. 8 bod 2 po prvej vete
príloha VII
príloha VIII
príloha IX

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 177

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 49 30. júna 2006

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) ( 1 )	1
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)	201