13.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/1

(1)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1726/2000 z 29. júna 2000 o rozvojovej spolupráci s Južnou Afrikou (2) má Komisia najneskôr do 31. októbra 2003 predložiť Európskemu parlamentu a Rade prehľad za prvú polovicu obdobia. Na základe tohto prehľadu za prvú polovicu obdobia boli navrhnuté určité zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1726/2000.

(2)

Prehľad za prvú polovicu obdobia obsahuje návrhy a námety na zlepšenie rozvojovej spolupráce s Južnou Afrikou, z ktorých niektoré už boli zapracované do dokumentu národnej stratégie 2002 a zohľadnené v indikatívnom programe 2003 – 2005. Zaoberajú sa okrem iného integrovaním otázok rovnosti pohlaví na všetkých úrovniach projektového cyklu od plánovania po vykonávanie, zefektívnením správnych postupov, zdokonaľovaním kritérií na hodnotenie návrhu projektu a programu a objasňovaním podmienok udeľovania príspevkov z Európskeho programu rekonštrukcie a rozvoja (EPRD) na regionálne programy.

(3)

V súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (3) je možné poskytovať Juhoafrickej republike financie prostredníctvom priamej rozpočtovej podpory. Nariadenie (ES) č. 1726/2000 by sa však mohlo vykladať v tom zmysle, že vylučuje necielenú rozpočtovú podporu. Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4), navyše v hlave IV druhej časti obsahuje osobitné ustanovenia pre „Vonkajšie opatrenia“. Je preto vhodné zosúladiť nariadenie (ES) č. 1726/2000 s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002 a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5).

(4)

S ohľadom na vykonávanie EPRD a najmä na viacročný indikatívny program 2000 – 2002 by sa nariadenie (ES) č. 1726/2000 malo upraviť, najmä vzhľadom na prijatie odvetvových programov, financovanie prostredníctvom rozpočtovej podpory a spoločné financovanie projektov a programov v oblasti regionálnej spolupráce a integrácie.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1726/2000 nadobudlo účinnosť v roku 2000 a jeho platnosť sa skončí 31. decembra 2006. Článok 6 ods. 1 si však vyžaduje realizáciu trojročného indikatívneho programovania. S cieľom, aby boli programy časovo zosúladené s dobou platnosti nariadenia, mali by sa zabezpečiť aj štvorročné indikatívne programy.

(6)

Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (6), ktorej je Juhoafrická republika signatárom, bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000. Protokol č. 3 k tejto dohode definuje podmienečný status Južnej Afriky podľa dohody.

(7)

Rozhodnutie Rady 1999/753/ES (7) schválilo predbežné uplatňovanie Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Juhoafrickou republikou. Príloha X k tejto dohode stanovuje, že Spoločenstvo poskytuje pomoc pri reštrukturalizácii odvetvia vín a liehovín Južnej Afriky a pri marketingu a distribúcii juhoafrických vín a liehovín. Rozhodnutím Rady 2002/51/ES (8) a rozhodnutím Rady 2002/52/ES (9) boli schválené dve príslušné dohody o obchode s vínom a liehovinami. Do finančnej referenčnej sumy uvedenej v nariadení (ES) č. 1726/2000 je preto potrebné zahrnúť dodatočnú sumu.

(8)

V praxi konal Výbor pre Európsky rozvojový fond v kontexte nariadenia (ES) č. 1726/2000 ako „Juhoafrický výbor“. Je vhodné formálne zriadiť tento výbor.

(9)

Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1726/2000 vyžaduje od Komisie, aby s výborom konzultovala finančné rozhodnutia, ktoré zamýšľa prijať a ktoré sa týkajú projektov a programov, ktorých hodnota prekračuje 5 miliónov EUR. V záujme riadneho finančného hospodárenia a racionalizácie postupov je vhodné zvýšiť túto hranicu na 8 miliónov EUR.

(10)

Nariadenie (ES) č. 1726/2000 by sa preto malo podľa toho zmeniť a doplniť,

1.

Článok 2 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Programy sa zameriavajú na boj proti chudobe, zohľadňujú potreby v minulosti znevýhodnených spoločenstiev, začleňujú environmentálny rozmer rozvoja a integrujú rovnosť pohlaví, najmä posilnenie účasti žien na všetkých úrovniach politiky, programovania a vykonávania. Vo všetkých týchto programoch sa mimoriadna pozornosť venuje posilňovaniu inštitucionálnych kapacít.“.

2.

Úvodná veta v článku 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Rozvojová spolupráca, ktorá sa má uskutočňovať podľa tohto nariadenia, sa zameria hlavne na oblasti spolupráce uvedené v článku 8 protokolu č. 3 o Južnej Afrike k dohode z Cotonou, a najmä na:“.

3.

Článok 4 sa týmto mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 5 sa vypúšťa.

5.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Programovanie

1.   V kontexte úzkej spolupráce s vládou Južnej Afriky sa bude realizovať viacročné indikatívne programovanie, pričom sa vezmú do úvahy výsledky koordinácie uvedené v článku 4 ods. 6 a ods. 7. Proces indikatívneho programovania bude plne rešpektovať princíp programovania pod vedením krajiny prijímajúcej pomoc.

2.   S cieľom pripraviť sa na každý jednotlivý prípad programovania v kontexte zvýšenej koordinácie členských štátov vrátane koordinácie priamo na mieste zostaví Komisia v spolupráci s vládou Južnej Afriky dokument národnej stratégie. Tento dokument národnej stratégie zohľadní výsledky najnovšieho celkového hodnotenia operácií financovaných na základe nariadenia (ES) č. 2259/96 a na základe tohto nariadenia, ako aj výsledky iných pravidelných hodnotení operácií. Bude prepojený s analýzou problémov a bude zahŕňať prierezové otázky ako napríklad znižovanie chudoby, rovnosť pohlaví, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj. Návrh viacročného indikatívneho programu bude tvoriť prílohu dokumentu národnej stratégie. Na základe oblastí určených v článku 2 sa vyberie obmedzený počet oblastí spolupráce. Pre tieto oblasti sa stanovia metódy a sprievodné opatrenia. Pokiaľ je to možné, vypracujú sa ukazovatele výkonnosti, aby sa uľahčilo dosiahnutie cieľov a hodnotenie ich dosahu. Geograficky určený výbor zodpovedný za rozvoj uvedený v článku 8 ods. 1, ďalej len ‚výbor’, preskúma dokument národnej stratégie a návrh viacročného indikatívneho programu. Výbor poskytne svoje stanovisko v súlade s postupom uvedeným v článku 8 ods. 2.

3.   Komisia a vláda Južnej Afriky dohodnú a podpíšu viacročný indikatívny program. Konečné výsledky rokovaní sa zašlú výboru na vedomie. Ak o to požiada jeden alebo viacerí členovia výboru, výbor tento dokument prerokuje.

4.   Výbor raz ročne preverí fungovanie, výsledky a ďalší význam dokumentu národnej stratégie a viacročného indikatívneho programu. Ak to vyplynie z hodnotenia alebo príslušného vývoja, môže výbor vyzvať Komisiu, aby s vládou Južnej Afriky prerokovala zmeny alebo doplnenia viacročného indikatívneho programu.

5.   Na základe prezentácie Komisie výbor raz ročne prerokuje všeobecné usmernenia pre operácie, ktoré sa majú uskutočniť v budúcom roku.“.

6.

Článok 7 ods. 2 sa vypúšťa.

7.

Článok 8 sa týmto mení a dopĺňa takto:

8.

V článku 10 ods. 1 sa suma „885,5 miliónov EUR“ nahrádza sumou „900,5 miliónov EUR“.

13.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/4

(1)

Smernica Rady 89/109/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa prídavných látok, ktoré sa smú používať v potravinách (3), stanovila všeobecné zásady na odstránenie rozdielov medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa týchto materiálov a predmetov a upravila prijímanie vykonávacích smerníc týkajúcich sa osobitných skupín materiálov a predmetov (osobitné smernice). Tento prístup bol úspešný a malo by sa v ňom pokračovať.

(2)

Osobitné smernice prijaté na základe smernice 89/109/EHS všeobecne obsahujú ustanovenia, ktoré ponechávajú členským štátom iba veľmi malý priestor na ich vykonávanie a navyše často podliehajú zmenám, ktoré ich majú rýchlo prispôsobiť technologickému pokroku. Malo by byť teda možné prijímať opatrenia formou nariadení alebo rozhodnutí. Zároveň je vhodné zahrnúť aj niekoľko ďalších predmetov úpravy. Smernica 89/109/EHS by preto mala byť nahradená.

(3)

Zásada, z ktorej toto nariadenie vychádza, spočíva v tom, že akýkoľvek materiál alebo predmet určený na styk s potravinami priamo alebo nepriamo, musí byť dostatočne stály, aby sa zabránilo prechodu látok do potravín v množstve schopnom ohroziť zdravie ľudí alebo spôsobiť neprijateľnú zmenu v zložení potraviny alebo v zhoršení jej organoleptických vlastností.

(4)

Nové typy materiálov a predmetov navrhnuté tak, aby aktívne udržiavali alebo zlepšovali stav potravín („aktívne materiály a predmety v styku s potravinami“), nie sú vo svojej podstate stále, na rozdiel od klasických materiálov a predmetov určených na styk s potravinami. Iné typy nových materiálov a predmetov majú sledovať stav potravín („inteligentné materiály a predmety v styku s potravinami“). Oba tieto typy materiálov a predmetov môžu prísť do styku s potravinami. V záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty je preto nevyhnutné, aby aktívne a inteligentné materiály a predmety v styku s potravinami boli zahrnuté do pôsobnosti tohto nariadenia, a aby boli stanovené základné požiadavky na ich používanie. Ďalšie požiadavky by mali byť uvedené v osobitných opatreniach, ktoré budú obsahovať pozitívne zoznamy schválených látok a/alebo materiálov a predmetov, a ktoré by mali byť prijaté čo najskôr.

(5)

Aktívne materiály a predmety v styku s potravinami sú vyrobené tak, aby zámerne obsahovali „aktívne“ zložky, ktoré sa majú uvoľňovať do potravín alebo ktoré majú naopak absorbovať látky uvoľňujúce sa z potravín. Mali by byť odlíšené od materiálov a predmetov, ktoré sa tradične používajú na to, aby uvoľňovali svoje prirodzené zložky do konkrétnych typov potravín v priebehu ich výroby, napríklad drevené sudy.

(6)

Aktívne materiály a predmety v styku s potravinami môžu meniť zloženie alebo organoleptické vlastnosti potravín, len pokiaľ tieto zmeny zodpovedajú ustanoveniam právnych predpisov Spoločenstva vzťahujúcich sa na potraviny, ako sú ustanovenia smernice 89/107/EHS (4) o potravinárskych prídavných látkach. Najmä látky, ako sú potravinárske prídavné látky, ktoré sa zámerne pridávajú do niektorých aktívnych materiálov a predmetov v styku s potravinami, aby sa uvoľňovali do zabalených potravín alebo do prostredia obklopujúceho tieto potraviny, by predovšetkým mali byť povolené príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva uplatňujúcimi sa na potraviny a mali by podliehať aj ďalším pravidlám, ktoré ustanoví osobitné opatrenie.

Vhodné označenie alebo informácie by okrem toho mali podporovať užívateľov v bezpečnom a správnom používaní aktívnych materiálov a predmetov zodpovedajúcich potravinárskym právnym predpisom, vrátane právnych predpisov o označovaní potravín.

(7)

Aktívne a inteligentné materiály a predmety v styku s potravinami by nemali meniť zloženie ani organoleptické vlastnosti potravín a nemali by o stave potravín poskytovať informácie, ktoré by mohli byť pre spotrebiteľov zavádzajúce. Napríklad aktívne materiály a predmety v styku s potravinami by nemali uvoľňovať alebo absorbovať látky, ako sú aldehydy alebo amíny na účely zastierať začínajúce kazenie sa potraviny. Také zmeny, ktoré by mohli meniť známky kazenia, by mohli byť pre spotrebiteľa zavádzajúce, a preto by nemali byť povolené. Podobne by nemali byť povolené ani aktívne materiály a predmety v styku s potravinami, ktoré na potravinách spôsobujú zmenu farby a poskytujú tak nesprávnu informáciu o stave potraviny, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa zavádzajúca.

(8)

Každý materiál alebo predmet určený na styk s potravinami a ktorý je uvedený na trh, by mal byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Materiály a predmety dodávané ako starožitnosti by však mali byť vyňaté, pretože sú dostupné iba v obmedzenom množstve a preto ich styk s potravinami je obmedzený.

(9)

Na obalové alebo povlakové materiály, ktoré tvoria súčasť potravín a ktoré môžu byť potenciálne konzumované spolu s potravinou, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať. Nariadenie by sa však malo vzťahovať na obalové alebo povlakové materiály, ktoré pokrývajú kôru syrov, spracované mäsové výrobky alebo ovocie, ale ktoré netvoria súčasť potraviny a nie sú určené na konzumáciu s takouto potravinou.

(10)

Je nevyhnutné stanoviť rôzne typy obmedzení a podmienok na používanie materiálov a predmetov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a látok používaných pri ich výrobe. Je vhodné upraviť tieto obmedzenia a podmienky v osobitných opatreniach, ktoré súvisia s technologickými vlastnosťami charakteristickými pre každú skupinu materiálov a predmetov.

(11)

Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, sa zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (5), by sa malo konzultovať s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“), skôr než budú v rámci osobitných opatrení prijaté ustanovenia schopné ovplyvniť zdravie ľudí.

(12)

V prípadoch, keď osobitné opatrenia zahŕňajú zoznam látok povolených v rámci Spoločenstva používaných pri výrobe materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, by mali tieto látky prejsť hodnotením bezpečnosti skôr, ako budú povolené. Hodnotenie bezpečnosti a povolenie týchto látok by sa nemalo dotknúť príslušných požiadaviek právnych predpisov Spoločenstva upravujúcich registráciu, hodnotenie, povoľovanie a obmedzovanie chemických látok.

(13)

Rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktoré upravujú posudzovanie bezpečnosti a povoľovanie látok používaných pri výrobe materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, môžu brániť voľnému pohybu týchto materiálov a predmetov a vytvárať tak podmienky nerovnej a nečestnej súťaže. Povoľovacie konanie by sa teda malo zaviesť na úrovni Spoločenstva. V záujme zaistenia harmonizovaného posudzovania bezpečnosti týchto látok by toto hodnotenie mal vykonávať úrad.

(14)

Po posúdení bezpečnosti látky by malo nasledovať rozhodnutie o riadení rizík, pokiaľ ide o to, či by sa tieto látky mali zapísať na zoznam látok povolených v Spoločenstve.

(15)

Je vhodné umožniť správne preskúmanie konkrétnych úkonov alebo opomenutí úradu podľa tohto nariadenia. Toto preskúmanie by sa nemalo týkať úlohy úradu ako nezávislého vedeckého miesta hodnotenia rizík.

(16)

Označovanie podporuje užívateľov v správnom používaní materiálov a predmetov. Metódy používané pri takom označovaní môžu byť rôzne podľa užívateľa.

(17)

Smernica Komisie 80/590/EHS (6) zaviedla symbol, ktorý môže sprevádzať materiály a predmety určené na styk s potravinami. Tento symbol by mal byť v záujme jednoduchosti prebratý do tohto nariadenia.

(18)

Vysledovateľnosť materiálov a predmetov určených na styk s potravinami by mala byť zaručená vo všetkých fázach, aby tak bola uľahčená kontrola, stiahnutie chybných výrobkov, informovanosť spotrebiteľa a adresná zodpovednosť. Podnikateľské subjektyby mali byť schopné aspoň identifikovať podniky, z ktorých a do ktorých boli materiály a predmety dodané.

(19)

Pri kontrole súladu materiálov a predmetov s týmto nariadením je vhodné brať do úvahy osobitné potreby rozvojových krajín, predovšetkým tých najmenej rozvinu tých krajín. Komisii bolo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách vykonávaných na účely overovania súladu s právnymi predpismi o krmivách a potravinách a pravidlami o zdraví zvierat a blahu zvierat (7) uložené, aby podporovala rozvojové krajiny v oblasti bezpečnosti potravín, vrátane bezpečnosti materiálov a predmetov určených na styk s potravinami. V uvedenom nariadení sa preto zavádzajú osobitné ustanovenia, ktoré by sa uplatňovali aj na materiály a predmety prichádzajúce do styku s potravinami.

(20)

Je nevyhnutné zaviesť postupy na prijímanie bezpečnostných opatrení v situáciách, keď je pravdepodobné, že materiál alebo predmet predstavuje vážne riziko pre zdravie ľudí.

(21)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (8) sa vzťahuje aj na dokumenty v držbe úradu.

(22)

Je vhodné chrániť investície vynaložené zlepšovateľmi na zhromažďovanie informácií a údajov podporujúcich uplatňovanie tohto nariadenia. Aby sa zabránilo zbytočnému opakovaniu štúdií a predovšetkým testov na zvieratách, malo by však byť povolené zdieľanie údajov, pokiaľ medzi zainteresovanými stranami existuje dohoda.

(23)

Referenčné laboratóriá Spoločenstva a národné referenčné laboratóriá by mali byť poverené prispievať k vysokej kvalite a jednotnosti analytických výsledkov. Tento cieľ sa dosiahne v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

(24)

Spoločenstvo by malo z dôvodov ochrany životného prostredia podporovať používanie recyklovaných materiálov a predmetov za podmienok zavedenia prísnych požiadaviek, ktoré zaistia bezpečnosť potravín a ochranu spotrebiteľa. Tieto požiadavky by mali byť zavedené taktiež s ohľadom na technologické vlastnosti rôznych skupín materiálov a predmetov uvedených v prílohe I. Prednosť by mala mať harmonizácia pravidiel o recyklovaných plastových materiáloch a predmetoch, pretože ich používanie sa rozširuje a pritom chýbajú vnútroštátne právne predpisy alebo sú rozdielne. Návrh osobitného opatrenia o recyklovaných plastových materiálov a predmetoch by sa mal preto sprístupniť verejnosti čo najskôr, aby sa vyjasnila právna situácia v rámci Spoločenstva.

(25)

Opatrenia nevyhnutné na vykonanie tohto nariadenia a zmien a doplnení príloh I a II by mali byť preto prijímané v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(26)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie ustanovení tohto nariadenia a mali by zabezpečiť ich uplatňovanie. Takéto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(27)

Je nevyhnutné, aby podnikateľské subjekty mali dostatok času prispôsobiť sa niektorým požiadavkám stanoveným týmto nariadením.

(28)

Keďže členské štáty nemôžu dostatočne plniť ciele tohto nariadenia vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, a tieto ciele možno teda lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v tomto článku toto nariadenie nepresahuje medze toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

(29)

Smernice 80/590/EHS a 89/109/EHS by sa preto mali zrušiť,

a)

sú určené na styk s potravinami;

alebo

b)

už sú v styku s potravinami a sú na tento účel určené;

alebo

c)

sa pri nich dá rozumne očakávať, že prídu do styku s potravinou, alebo že pri ich bežných alebo predvídateľných podmienkach použitia dôjde k prenosu ich zložiek do potravín.

a)

materiály a predmety, ktoré sa dodávajú ako starožitnosti;

b)

obalové alebo povlakové materiály, napríklad materiály pokrývajúce kôru syra, spracované mäsové výrobky alebo ovocie, ktoré tvoria súčasť potraviny a ktoré môžu byť spolu s touto potravinou konzumované;

c)

pevné verejné alebo súkromné zariadenia na dodávku vody.

a)

„vysledovateľnosť“ znamená schopnosť zistiť a sledovať materiál alebo predmet fázami jeho výroby, spracovania a distribúcie;

b)

„uvádzanie na trh“ znamená držanie materiálov a predmetov na účely ich predaja, vrátane ich ponúkania na predaj alebo inú formu prevodu, odplatného alebo bezodplatného, a predaj, distribúciu a iné formy ich prevodu.

a)

pojem „aktívne materiály a predmety v styku s potravinami“ (ďalej len „aktívne materiály a predmety“) znamená materiály a predmety, ktoré majú predĺžiť životnosť alebo zachovať, či vylepšiť stav balených potravín. Sú zámerne navrhnuté tak, aby obsahovali zložky, ktoré budú uvoľňovať alebo absorbovať látky do alebo z balených potravín alebo prostredia obklopujúceho potraviny;

b)

pojem „inteligentné materiály a predmety v styku s potravinami“ (ďalej len „inteligentné materiály a predmety“) znamená materiály a predmety, ktoré sledujú stav balených potravín alebo prostredia obklopujúceho potraviny;

c)

„podnik“ znamená akýkoľvek podnik, ziskový či neziskový, bez ohľadu na to, či je súkromný alebo verejný, ktorý vykonáva činnosť súvisiacu s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania alebo distribúcie materiálov a predmetov;

d)

„podnikateľský subjekt“ znamená fyzickú osobu alebo právnickú osobu zodpovednú za to, aby v podniku, nad ktorým vykonáva kontrolu, boli dodržiavané požiadavky tohto nariadenia.

a)

ohroziť zdravie ľudí;

alebo

b)

spôsobiť neprijateľnú zmenu v zložení potravín;

alebo

c)

spôsobiť zhoršenie ich organoleptických vlastností.

a)

zoznam látok, ktorých použitie pri výrobe materiálov a predmetov je povolené;

b)

zoznam(-y) povolených látok obsiahnutých v aktívnych alebo inteligentných materiáloch alebo predmetoch v styku s potravinami alebo zoznam(-y) aktívnych alebo inteligentných materiálov a predmetov a prípadne aj osobitné podmienky používania týchto látok a/alebo materiálov a predmetov, ktoré ich obsahujú;

c)

normy čistoty pre látky uvedené v písm. a);

d)

osobitné podmienky na používanie látok uvedených v písm. a) a/alebo materiálov a predmetov, v ktorých sú použité;

e)

konkrétne limity na prechod niektorých zložiek alebo skupín zložiek do potravín alebo na ne s prihliadnutím na iné možné zdroje vystavenia týmto zložkám;

f)

celkové limity prechodu zložiek do potravín alebo na ne;

g)

ustanovenia, ktorých cieľom je ochrana ľudského zdravia proti rizikám súvisiacim so stykom s týmito materiálmi a predmetmi v ústach;

h)

ďalšie pravidlá, ktoré zabezpečia dodržiavanie článkov 3 a 4;

i)

základné pravidlá kontroly súladu s písmenami a) až h);

j)

pravidlá upravujúce zber vzoriek a analytické metódy používané na kontrolu dodržiavania písmen a) až h);

k)

osobitné ustanovenia, ktoré zaistia vysledovateľnosť materiálov a predmetov, vrátane ustanovení upravujúcich dobu uchovávania záznamov a ustanovení, ktoré prípadne umožnia odchýlky od požiadaviek článku 17;

l)

ďalšie ustanovenia o označovaní aktívnych a inteligentných materiálov a predmetov;

m)

ustanovenia, ktoré Komisii uložia zriadiť a viesť verejne prístupný register Spoločenstva (ďalej len „register“) všetkých povolených látok, postupov, materiálov alebo predmetov;

n)

konkrétne procesné pravidlá, ktoré v prípade potreby upravia postup uvedený v článkoch 8 až 12, alebo ktoré ho prispôsobia na povoľovanie niektorých typov materiálov a predmetov a/alebo postupov používaných pri ich výrobe, vrátane prípadných postupov na individuálne povoľovanie látok, postupov alebo materiálov alebo predmetov rozhodnutím adresovaným žiadateľovi.

a)

žiadosť sa zasiela príslušnému orgánu členského štátu s týmito náležitosťami a prílohami:

b)

príslušný orgán uvedený v písmene a):

c)

úrad o žiadosti bezodkladne informuje ostatné členské štáty a Komisiu a poskytne im k dispozícii žiadosť a akékoľvek doplnkové informácie podané žiadateľom.

a)

overuje, či informácie a dokumenty podané žiadateľom zodpovedajú článku 9 ods. 1 písm. a); v takom prípade sa žiadosť považuje za platnú a úrad posudzuje, či látka zodpovedá požiadavkám na bezpečnosť stanoveným v článku 3, a tam, kde sa uplatňujú, požiadavkám na bezpečnosť stanoveným v článku 4;

b)

informuje žiadateľa, Komisiu a členské štáty, ak žiadosť nie je platná.

a)

označenie látky, vrátane jej špecifikácií,

a

b)

kde je to vhodné, odporúčania podmienok alebo obmedzení pri používaní hodnotenej látky a/alebo materiálu alebo predmetu, v ktorom je použitá,

a

c)

posúdenie, či je navrhovaná analytická metóda vhodná na účely zamýšľanej kontroly.

a)

odkaz na pôvodnú žiadosť;

b)

technickú dokumentáciu obsahujúcu informácie v súlade s pokynmi uvedenými v článku 9 ods. 2;

c)

nový úplný súhrn technickej dokumentácie v štandardizovanej podobe.

a)

slová „na styk s potravinami“ alebo konkrétne označenie ich používania, napríklad kávovar, fľaša na víno, polievková lyžica alebo symbol reprodukovaný v prílohe II;

a

b)

pokiaľ je to potrebné, aj konkrétne pokyny, ktoré sa majú dodržiavať pri ich bezpečnom a vhodnom používaní;

a

c)

meno alebo obchodný názov a v oboch prípadoch adresa alebo sídlo výrobcu, spracovateľa alebo predajcu zodpovedného za ich uvádzanie na trh v rámci Spoločenstva;

a

d)

príslušné označenie alebo identifikácia, ktoré umožnia vysledovať materiál alebo predmet v súlade s článkom17;

a

e)

v prípade aktívnych materiálov a predmetov informácie o povolenom spôsobe alebo spôsoboch používania a ďalšie príslušné informácie, napríklad názvy a množstvá látok uvoľňovaných aktívnou zložkou, aby potravinárske podnikateľské subjekty, ktoré používajú tieto materiály a predmety, mohli dodržať ostatné príslušné právne predpisy Spoločenstva alebo, pokiaľ také právne predpisy neexistujú, vnútroštátne právne predpisy upravujúce potraviny, vrátane právnych predpisov o označovaní potravín.

a)

materiáli či predmete alebo na jeho obale;

alebo

b)

na etikete pripevnenej k materiálu či predmetu alebo k jeho obalu;

alebo

c)

oznámení v bezprostrednej blízkosti materiálov či predmetov, ktoré je pre kupujúceho zreteľne viditeľné; pri informáciách uvedených v odseku 1 písm. c) však táto možnosť prichádza do úvahy, iba ak nemôžu byť informácie alebo štítok s nimi z technických dôvodov pripevnené k materiálom alebo predmetom vo výrobe alebo vo fáze predaja.

a)

priložených dokumentoch;

alebo

b)

štítkoch alebo obale;

alebo

c)

materiáli či predmete samotnom.

a)

kritériá uvedené v článku 3, a tam, kde sa uplatňujú, kritériá uvedené v článku 4;

a

b)

osobitné opatrenia uvedené v článku 5 alebo, pokiaľ neboli prijaté, vnútroštátne právne predpisy upravujúce tieto materiály a predmety.

a)

meno (názov) a adresa žiadateľa a chemický názov látky;

b)

informácia s bezprostredným významom pre posúdenie bezpečnosti látky;

c)

analytická metóda alebo metódy.

13.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/18

(1)

Smernica 2003/87/ES (3) vytvára systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva („systém Spoločenstva“) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom, uznávajúc, že z dlhodobejšieho hľadiska bude potrebné znížiť globálne emisie skleníkových plynov o približne 70 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Jej cieľom je prispieť k plneniu záväzkov Spoločenstva a jeho členských štátov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu schváleného rozhodnutím Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týkalo schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (4).

(2)

Smernica 2003/87/ES stanovuje, že uznávanie kreditov z projektových mechanizmov pri plnení povinností od roku 2005 zvýši finančnú efektívnosť dosahovania znižovania globálnych emisií skleníkových plynov a zabezpečí sa ustanoveniami na prepojenie Kjótskych projektových mechanizmov vrátane Spoločného plnenia (SP) a Mechanizmu čistého rozvoja (MČR) so systémom Spoločenstva.

(3)

Prepojenie Kjótskych projektovo založených mechanizmov so systémom Spoločenstva pri súčasnej ochrane jeho environmentálnej integrity ponúka príležitosť využívať emisné kredity vytvorené projektovými aktivitami oprávnenými podľa článkov 6 a 12 Kjótskeho protokolu, aby sa splnili povinnosti členských štátov podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES. V dôsledku toho sa zväčší diverzita možností dodržiavať systém Spoločenstva pri nízkych nákladoch, čo povedie k zníženiu celkových nákladov na dosiahnutie súladu s Kjótskym protokolom pri zvýšení likvidity na trhu Spoločenstva s emisnými kvótami skleníkových plynov. Podporovaním dopytu po kreditoch SP spoločnosti Spoločenstva investujú do rozvoja a prenosu pokročilých environmentálne správnych technológií a know-how. Stimuluje sa aj dopyt po kreditoch MČR, takže sa pomôže aj rozvojovým krajinám, ktoré sú hostiteľmi projektov MČR pri dosahovaní ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

(4)

Okrem používania projektových mechanizmov Kjótskeho protokolu zo strany Spoločenstva a jeho členských štátov a spoločností a jednotlivcov mimo systému Spoločenstva by sa tieto mechanizmy mali prepojiť so systémom Spoločenstva tak, aby sa zabezpečil súlad s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC) a Kjótskym protokolom a na jeho základe prijatými následnými rozhodnutiami, ako aj s cieľmi a architektúrou systému Spoločenstva a ustanoveniami smernice 2003/87/ES.

(5)

Členské štáty môžu povoliť prevádzkovateľom používať overené emisné zníženie (CER) od roku 2005 a znížené emisné jednotky (ERU) od roku 2008 v systéme Spoločenstva. Používanie CER a ERU prevádzkovateľmi od roku 2008 môže byť povolené až do výšky percentuálneho podielu pridelenej každému zariadeniu, ktorú každý členský štát upresní vo svojom národnom alokačnom pláne. Používanie sa uskutoční prostredníctvom vydania a okamžitého odovzdania jednej kvóty výmenou za jedno CER alebo ERU. Kvóta vydaná výmenou za jedno CER alebo ERU bude zodpovedať tomuto CER alebo ERU.

(6)

Nariadenie Komisie pre štandardizovaný a zabezpečený systém registrov, ktoré sa má prijať podľa článku 19 ods. 3 smernice 2003/87/ES a článku 6 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme na monitorovanie emisií skleníkových plynov Spoločenstva a vykonávanie Kjótskeho protokolu (5) upraví príslušné procesy a postupy v systéme registrov na používanie CER počas obdobia 2005 – 2007 a ďalších období, ako aj na používanie ERU počas obdobia 2008 – 2012 a ďalších období.

(7)

Každý členský štát rozhodne o limite na používanie CER a ERU z projektových aktivít, pričom náležite zohľadní príslušné ustanovenia Kjótskeho protokolu a Marakéšskych dohôd, aby splnil v nich uvedené požiadavky, že používanie mechanizmov by malo dopĺňať vnútroštátne opatrenia. Vnútroštátne opatrenia tak budú predstavovať významný prvok vyvinutého úsilia.

(8)

V súlade s UNFCCC a Kjótskym protokolom a na jeho základe prijatými následnými rozhodnutiami sa členské štáty majú zdržať používania CER a ERU vytvorených jadrovými zariadeniami, aby splnili svoje záväzky uvedené v článku 3 ods. 1 Kjótskeho protokolu a v rozhodnutí 2002/358/ES.

(9)

Rozhodnutia 15/CP.7 a 19/CP.7 prijaté podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu zdôrazňujú, že enviromentálna integrita sa má dosiahnuť, okrem iného, prostredníctvom spoľahlivých metód, pravidiel a usmernení pre mechanizmy a prostredníctvom riadnych a prísnych zásad a pravidiel, ktorými sa riadi využívanie územia, zmena vo využívaní územia a lesníctvo, a že otázky nestálosti, dodatočnosti, úniku, neistôt a socioekonomické a enviromentálne dosahy, vrátane dosahov na biodiverzitu a prirodzené ekosystémy, spojené s aktivitami projektov zalesňovania a opätovného zalesňovania, sa majú brať do úvahy. Komisia vo svojom preskúmaní smernice 2003/87/ES v roku 2006 zváži technické ustanovenia týkajúce sa dočasného charakteru kreditov a 1 %-ného limitu pre oprávnenosť projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva ustanovené v rozhodnutí 17/CP.7, ako aj ustanovenia týkajúce sa výsledkov hodnotenia potenciálnych rizík spojených s používaním geneticky modifikovaných organizmov a potenciálne napádajúcich cudzorodých druhov v rámci projektových aktivít zalesňovania a opätovného zalesňovania, aby umožnila prevádzkovateľom používať CER a ERU, ktoré vyplývajú z projektových aktivít využívania územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctva v systéme Spoločenstva od roku 2008, v súlade s rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

(10)

Aby sa vyhlo dvojitému započítaniu, CER a ERU by sa nemali vydávať ako výsledok projektových aktivít, ktoré sa robia v rámci Spoločenstva, čo tiež vedie k zníženiu alebo obmedzeniu emisií zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, pokiaľ sa nezruší rovnaké množstvo kvót v registri členského štátu s pôvodom CER alebo ERU.

(11)

V súlade s príslušnými zmluvami o pristúpení by sa pri stanovovaní základných línií pre projektové aktivity vykonávané v krajinách pristupujúcich k únii malo vziať do úvahy acquis communautaire.

(12)

Členský štát, ktorý povolí súkromným alebo verejným subjektom zúčastňovať sa projektových aktivít, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a preto by mal zabezpečiť, aby takáto účasť bola v súlade s príslušnými usmerneniami, metódami a postupmi prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

(13)

V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie by Komisia a členské štáty mali podporovať aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, aby sa im pomohlo naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie udržateľného rozvoja. Komisia musí preskúmať úsilie vyvinuté na tento účel a podať o ňom správu.

(14)

Kritériá a usmernenia dôležité pre posúdenie, či projekty výroby vodnej elektrickej energie majú negatívne enviromentálne alebo sociálne dosahy, boli určené Svetovou komisiou pre priehrady v jej správe z novembra 2000 „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“, OECD a Svetovou bankou.

(15)

Keďže účasť na projektových aktivitách SP a MČR je dobrovoľná, environmentálna a sociálna zodpovednosť spoločností by sa mala posilňovať v súlade s odsekom 17 Vykonávacieho plánu Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji. V tejto súvislosti by spoločnosti mali byť povzbudzované k tomu, aby zlepšili sociálny a environmentálny výkon v rámci aktivít SP a MČR, na ktorých sa zúčastňujú.

(16)

Informácie o projektových aktivitách, ktorých sa členský štát zúčastňuje, alebo na ktorých povolí účasť súkromným alebo verejným subjektom, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (6).

(17)

Komisia sa môže vo svojich správach o obchode s kvótami emisií a používaní kreditov z projektových aktivít zmieniť o dosahoch na trh s elektrickou energiou.

(18)

Po vstupe Kjótskeho protokolu do platnosti musí Komisia preskúmať, či by bolo možné uzavrieť dohody s krajinami uvedenými v prílohe B Kjótskeho protokolu, ktoré majú protokol ešte len ratifikovať, s cieľom prijať opatrenia pre uznávanie kvót medzi systémom Spoločenstva a povinnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov zastrešujúcimi celkové množstvo emisií v týchto krajinách.

(19)

Keďže cieľ navrhnutého opatrenia, a to vytvorenie prepojenia medzi projektovými mechanizmami Kjótskeho protokolu a systémom Spoločenstva, nemožno dostatočne dosiahnuť individuálnym konaním členských štátov a možno ho preto, z dôvodu rozsahu a účinkov tohto konania dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(20)

Smernica 2003/87/ES by sa preto mala zmeniť a doplniť,

1.

V článku 3 sa dopĺňajú tieto písmená:

2.

Za článok 11 sa vkladajú tieto články:

„Článok 11a

Používanie CER a ERU z projektových aktivít v systéme Spoločenstva

1.   S výhradou odseku 3 môžu členské štáty počas každého obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 povoliť prevádzkovateľom použitie CER a ERU z projektových aktivít v systéme Spoločenstva až do výšky percentuálneho podielu pridelených kvót pre každé zariadenie, ktorú každý členský štát stanoví vo svojom národnom alokačnom pláne. Toto sa uskutoční tak, že členský štát vydá a okamžite odovzdá jednu kvótu výmenou za jednu CER alebo ERU, ktorú má prevádzkovateľ v národnom registri svojho členského štátu.

2.   S výhradou odseku 3 a počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 môžu členské štáty povoliť prevádzkovateľom používať CER z projektových aktivít v systéme Spoločenstva. Toto sa vykoná tak, že členský štát vydá a okamžite odovzdá jednu kvótu výmenou za jednu CER. Členské štáty zrušia CER, ktoré prevádzkovatelia používali počas obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1.

3.   Všetky CER a ERU, ktoré sú vydané a môžu byť použité v súlade s UNFCCC a Kjótskym protokolom a na jeho základe prijatými rozhodnutiami, môžu byť použité v systéme Spoločenstva:

Článok 11b

Projektové aktivity

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že základné línie pre projektové aktivity, ako sú aktivity vymedzené rozhodnutiami následne prijatými na základe UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, vykonávané v krajinách, ktoré podpísali zmluvu o pristúpení k únii, sú v úplnom súlade s acquis communataire, vrátane dočasných výnimiek stanovených v zmluve o pristúpení.

2.   Okrem toho, čo je uvedené v odsekoch 3 a 4, členské štáty, v ktorých sa vykonávajú projektové aktivity, zabezpečia, aby žiadne ERU alebo CER neboli vydané pre zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

3.   Až do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity, ktoré priamo znižujú alebo obmedzujú emisie zariadenia, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak prevádzkovateľ tohto zariadenia zruší rovnaký počet kvót.

4.   Do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity SP a MČR, ktoré nepriamo znižujú alebo obmedzujú úroveň emisií zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak sa zruší v národnom registri rovnaký počet kvót členského štátu s pôvodom ERU alebo CER.

5.   Členský štát, ktorý povolí súkromným alebo verejným subjektom zúčastňovať sa na projektových aktivitách, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zabezpečuje, aby takáto účasť bola v súlade s príslušnými usmerneniami, metódami a postupmi prijatými podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu.

6.   Pokiaľ ide o projektové aktivity v oblasti výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou viac ako 20 MW, členské štáty pri schvaľovaní týchto projektových aktivít zabezpečujú, aby sa príslušné medzinárodné normy a usmernenia, vrátane tých, ktoré obsahuje správa Svetovej komisie pre priehrady z novembra roku 2000 ‚Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie’, dodržiavali počas rozvoja týchto projektových aktivít.

7.   Ustanovenia na vykonanie odsekov 3 a 4, hlavne s ohľadom na zabránenie dvojitého započítania, a všetky ustanovenia nevyhnutné na vykonanie odseku 5, ak hostiteľská strana spĺňa všetky podmienky spôsobilosti pre projektové aktivity SP, sa prijmú v súlade s článkom 23 ods. 2.“

3.

Článok 17 sa nahrádza textom, ktorý znie:

„Článok 17

Prístup k informáciám

Rozhodnutia o pridelení kvót, informácie o projektových aktivitách, na ktorých sa členské štáty zúčastňujú, alebo na ktorých povolili účasť súkromným alebo verejným subjektom, a správy o emisiách vyžadované podľa povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES.“

4.

V článku 18 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty zabezpečia najmä koordináciu medzi ich určenými ústrednými bodmi pre schvaľovanie projektových aktivít podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Kjótskeho protokolu a ich určenými vnútroštátnymi úradmi na vykonanie článku 12 Kjótskeho protokolu určenými v súlade s rozhodnutiami následne prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.“

5.

V článku 19 ods. 3 sa dopĺňa nová veta, ktorá znie:

„Toto nariadenie obsahuje tiež ustanovenia týkajúce sa používania a určenia CER a ERU v systéme Spoločenstva a monitorovania úrovne tohto používania.“

6.

Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Za článok 21 sa vkladá tento článok:

„Článok 21a

Podpora aktivít budovania kapacít

V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie Komisia a členské štáty podporia aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, s cieľom pomôcť im naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť angažovanie sa subjektov vo vývoji a vykonávaní projektov SP a MČR.“

8.

Článok 30 sa mení a dopĺňa takto:

9.

V prílohe III sa dopĺňa bod, ktorý znie: