2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/1

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (5),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (6),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (7),

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín prijatý 18. decembra 1990,

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,

—

so zreteľom na globálny prístup k migrácii, ktorý schválila Európska rada 13. decembra 2005 a v ktorom je vymedzený vonkajší rozmer migračnej politiky a jej tri hlavné priority, a to podporovanie legálnej migrácie, boj proti nelegálnej migrácii a prepojenie migrácie a rozvoja,

—

so zreteľom na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle prijatý Radou v októbri 2008, na prvú výročnú správu Komisie o prisťahovalectve a azyle z roku 2009 (KOM(2010)0214) a na závery Rady o vývoji v nadväznosti na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle z 3. júna 2010,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji podpísané 23. novembra 2006 v Syrte, ktoré zdôrazňuje potrebu, aby sa africké štáty a členské štáty EÚ zaviazali k partnerstvu medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami s cieľom účinnejšie riadiť migráciu, zohľadňujúc pri tom jej súvislosť s rozvojom,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 18. a 19. júna 2009 týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva,

—

so zreteľom na Štokholmský program na obdobie rokov 2010 – 2014 a na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ako aj na akčný plán Komisie na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

—

so zreteľom na správu vysokej predstaviteľky a Komisie o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti zo 14. marca 2008, na súvisiace odporúčania z 18. decembra 2008 a na závery Rady z 8. decembra 2009,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z ministerskej konferencie o budovaní partnerstiev v oblasti migrácie, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2009 v Prahe,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o nadnárodnom organizovanom zločine z decembra 2000 a na jeho protokoly,

—

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Líbyou o programe spolupráce v oblasti migrácie, ktorú 4. októbra 2010 v Tripolise podpísali komisárka Malmströmová, komisár Füle a v mene Líbye pán Músá Kúsa, tajomník všeobecného ľudového výboru pre zahraničné vzťahy a medzinárodnú spoluprácu, a pán Júnis al-Ubajdí, tajomník všeobecného ľudového výboru pre verejnú bezpečnosť,

—

so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu Rady z 20. januára 2011 týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Tripolisu vydané na treťom samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal v líbyjskom Tripolise v dňoch 29. a 30. novembra 2010,

—

so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej, s ktorým vystúpila na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 4. mája 2010 a v ktorom zdôraznila potrebu komplexného prístupu ku krízovému manažmentu a budovaniu mieru a vyzdvihla jednoznačné prepojenie medzi bezpečnosťou, rozvojom a ľudskými právami,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (smernica o modrých kartách) (9),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009, ktorým sa začalo Východné partnerstvo,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup (10), najmä na jeho odseky 71, 72 a 73,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o eritrejských utečencoch držaných ako rukojemníkov v Sinaji (11),

—

so zreteľom na závery predsedníctva z konferencie s názvom Smerom k multidisciplinárnemu prístupu k predchádzaniu obchodovaniu s ľudskými bytosťami, k trestnému stíhaniu páchateľov a k ochrane obetí z 27. januára 2011,

—

so zreteľom na článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „politiky Únie vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo sa riadia zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov, a keď je to potrebné, obsahujú právne akty Únie prijaté v tejto oblasti vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady“,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0075/2011),

A.

keďže politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a autoritárske režimy sú hlavnou hnacou silou migrácie, v dôsledku ktorej dotknuté spoločenstvá prichádzajú o reálne miestne perspektívy a príjem, a teda o právo rozhodovať sa v prospech migrácie alebo proti nej, čím vystavujú svoje životy neustálemu ohrozeniu, pričom im ako jediné riešenie ostáva migrácia, keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú čoraz častejšou príčinou migrácie,

B.

keďže migráciu vyplývajúcu z nestability spôsobuje najmä vojna a ozbrojené konflikty alebo hrozba takýchto udalostí, zneužívanie ľudských práv, a to aj prenasledovanie alebo obmedzovanie práv politických protivníkov, menšín vrátane náboženských a etnických menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), ako aj znevýhodnených skupín, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, nedostatok reálnych hospodárskych výhľadov a udržateľnej štruktúry na zabezpečenie demokracie a dobrej správy a na dodržiavanie a podporu občianskych, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych práv,

C.

keďže migrácia ako dlhodobý celosvetový jav prispieva k výmene myšlienok, ale má za následok aj výzvy, pokiaľ ide o integráciu do hostiteľských spoločností, čím prináša kultúrne i hospodárske obohatenie Európskej únie, ako aj úlohy v oblasti sociálneho začleňovania a prispôsobenia; keďže EÚ potrebuje značné, ale kontrolované prisťahovalectvo na podporu starnúceho obyvateľstva a riešenie ďalších sociálnych a hospodárskych problémov,

D.

keďže migračné toky síce v minulosti menili svoje smerovanie podľa toho, kde vznikal najväčší tlak, no nikdy neustali, a keďže migráciu nemožno zastaviť, ale je pravdepodobné, že v budúcich desaťročiach sa zmení jej rozsah a zložitosť, preto je potrebné zaoberať sa ňou, aby sa zabránilo ľudskému utrpeniu,

E.

keďže legálna migrácia je proces, ktorý je optimálny pre jednotlivcov snažiacich sa o odsťahovanie z krajiny pôvodu i pre prijímajúcu krajinu,

F.

keďže migračné toky spôsobené nestabilitou v podobe nelegálneho prisťahovalectva viac doliehajú na členské štáty, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach EÚ,

G.

keďže žiaden členský štát EÚ doteraz neratifikoval Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; keďže tento dohovor je najrozsiahlejším medzinárodným právnym rámcom na ochranu práv migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a keďže nabáda štáty k tomu, aby pri príprave a realizácii politík, ktoré sa týkajú migrácie pracovnej sily, rešpektovali práva migrantov,

H.

keďže hospodárska nestabilita má osobitne silný dosah na mladšie generácie, ženy a menšiny alebo znevýhodnené skupiny, ktoré nemajú vyhliadky na zamestnanie, a preto sa môžu ľahko stať obeťami násilia, radikalizmu a verbovania zo strany teroristických skupín,

I.

keďže zmena klímy je spojená s nedostatkom potravín a vody, odlesňovaním a degradáciou pôdy a je čoraz viac považovaná za hlavnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu,

J.

keďže ľuďom, ktorých z ich domovov vyhnali rozsiahle katastrofy spôsobené zmenou klímy, je potrebné pomôcť a chrániť ich; keďže však súčasné právo týkajúce sa utečencov neuznáva právo na medzinárodnú ochranu pre utečencov z klimatických dôvodov,

K.

keďže v niektorých regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy a z nej vyplývajúcej straty biodiverzity, ako je sahelský región, sa migrácia stala jediným spôsobom, ako sa prispôsobiť meniacej sa klíme,

L.

keďže niektorí migranti môžu byť súčasne žiadateľmi o azyl a prípadne môžu získať štatút utečenca,

M.

keďže využívanie nelegálnej migrácie nielen vystavuje životy migrantov vysokému riziku, ale je veľmi často spojené s najzávažnejšími formami zneužívania ľudských práv vrátane otrockej práce, sexuálneho zneužívania, zneužívania detí a násilia založeného na rodovej príslušnosti; keďže činnosti, ktoré EÚ vykonáva s cieľom predchádzať takémuto zneužívaniu a chrániť migrantov vrátane nelegálnych migrantov, by sa v núdzových situáciách mali zintenzívniť, aby boli účinnejšie,

N.

keďže prevádzanie migrantov sa týka takmer každej krajiny na svete; keďže využívanie nelegálnej migrácie, z ktorej sa, žiaľ, stal výnosný obchod pre organizovaný zločin, môže byť spojené aj s pašovaním zbraní a obchodovaním s ľuďmi a drogami; keďže využívanie nelegálnej migrácie môže byť jedným zo zdrojov financovania radikálnych a teroristických skupín a spôsobuje, že migranti sa môžu stať obeťami skupín organizovaného zločinu a sietí extrémistov,

O.

keďže v politikách EÚ by sa mala venovať osobitná pozornosť najzraniteľnejším migrantom, najmä maloletým osobám bez sprievodu,

P.

keďže nelegálna migrácia ovplyvňuje riadenie migrácie a integračné kapacity prijímajúcich, ako aj tranzitných krajín; keďže v niektorých prípadoch, pokiaľ ide o tranzitné krajiny, to môže narušiť vyhliadky miestnych trhov práce na udržateľnosť a rozvoj, a teda spôsobiť väčšiu nestabilitu,

Q.

keďže očakávaný demografický rast v krajinách pôvodu, ako aj v tranzitných krajinách, najmä v Magrebe, Mašreku a celej severnej Afrike, by mohol mať negatívny vplyv na vyhliadky na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, čím sa v týchto krajinách zhorší sociálna a hospodárska situácia, ak sa neprijmú potrebné politické a hospodárske rozhodnutia; keďže tieto okolnosti spolu s absenciou demokratických zásad povedú k vnútornému napätiu a nestabilite, ako ukázali nedávne demonštrácie v Tunisku, Alžírsku, Egypte a niekoľkých ďalších krajinách arabského sveta, a v dôsledku toho povedú k zvýšeniu migračných tokov, čo ešte viac zaťaží integračnú kapacitu prijímajúcich krajín,

R.

keďže EÚ by mala so zreteľom na súčasný demografický vývoj zvážiť, do akej miery chce v nadchádzajúcich rokoch otvoriť svoje hranice migračným tokom z krajín pôvodu a z tranzitných krajín s cieľom zmierniť ich domáci demografický rast a z toho vyplývajúce sociálne napätia, a teda im pomôcť pri zachovaní ich vnútornej stability, a do akej miery musí investovať do obnoveného hospodárskeho programu pre tieto krajiny vrátane programu zameraného na investície a tvorbu pracovných miest,

S.

keďže by sa mali prijať opatrenia s cieľom zabrániť novým vlnám rasizmu a xenofóbie v prijímajúcich a tranzitných krajinách,

T.

keďže migrácia do EÚ tvorí len časť omnoho obsiahlejšieho problému, ktorým je migrácia z juhu na sever a migrácia v rámci južných krajín; keďže geografická blízkosť krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), k EÚ a zároveň výrazné rozdiely v úrovni medzi právnymi predpismi niektorých týchto krajín a predpismi EÚ v oblasti migrácie môžu pre tieto krajiny vytvoriť konkurenčnú výhodu, čím sa posilní ich štatút tranzitných krajín a obmedzí sa ich angažovanosť a povinnosti ako potenciálnych prijímajúcich krajín,

U.

keďže ESP by mala aktívnejšie podporovať kapacitu susedných štátov EÚ, pokiaľ ide o riadenie migrácie,

V.

keďže nedávny dramatický vývoj v Egypte a ďalších krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu by mohol viesť k zvýšeniu legálnych aj nelegálnych migračných tokov do Európy,

W.

keďže napätie medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ako aj medzi prijímajúcimi a tranzitnými krajinami v otázkach riadenia migračných tokov by sa mohlo v budúcnosti pri absencii harmonizovanej, koordinovanej a účinnej migračnej politiky stať zdrojom potenciálneho konfliktu a sporov; keďže však koordinovanejší a komplexnejší prístup k riadeniu migrácie môže zvýšiť mieru rešpektovania dôstojnosti všetkých migrantov, ktorí môžu potenciálne prispieť k splneniu potrieb tranzitných krajín a krajín určenia v oblasti pracovných síl a urýchliť rozvoj v krajinách pôvodu; keďže koordinovanejší a komplexnejší prístup k riadeniu migrácie by mal zabezpečiť úplné dodržiavanie ľudských práv migrantov, ktorí sa môžu nachádzať v núdzovej situácii,

X.

keďže legálne a transparentné remitencie môžu zohrávať potenciálne pozitívnu úlohu pri podpore hospodárskeho rozvoja, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zaisteniu práva migrantov podporovať svoje rodiny a investovať do svojich krajín,

Y.

keďže EÚ si musí vytvoriť efektívnu a rozumnú migračnú politiku podobnú politikám, ktoré sa uplatňujú v Kanade, Austrálii alebo na Novom Zélande; keďže nestabilita v susedných regiónoch EÚ ohrozuje vytvorenie takejto politiky,

Z.

keďže zahraničná politika EÚ môže pozitívne doplniť a posilniť politiky EÚ v oblasti migrácie a musí sa venovať všetkým zdrojom nestability v krajinách pôvodu a zabezpečovať aktívny dialóg s tranzitnými krajinami o jednotných normách platných pre ich vnútroštátne právne predpisy o migrácii a založených na ľudských právach, a tým vytvoriť rovnaké podmienky, podľa ktorých sa budú prijímajúce aj tranzitné krajiny riadiť tými istými pravidlami a migrantom poskytovať rovnakú úroveň ochrany; keďže rozdielna úroveň rozvoja medzi jednotlivými tranzitnými krajinami si vyžaduje, aby EÚ poskytla finančnú pomoc a pomohla im tak dosiahnuť štandardnú úroveň porovnateľnú s úrovňou krajín EÚ,

AA.

keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka zdôraznila význam komplexného prístupu k otázkam bezpečnosti a stability, prostredníctvom ktorého môžu stratégie rozvoja a zabezpečenie udržateľných hospodárskych vyhliadok doplniť a ešte viac posilniť operácie zamerané na udržanie a upevnenie mieru, a tým vytvoriť podmienky dlhodobejšej stability a bezpečnosti,

AB.

keďže nová štruktúra zahraničnej politiky, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou, ako aj zriadenie ESVČ poskytujú príležitosť rozvíjať veľmi cenné synergie medzi zahraničnou politikou a obrannou politikou na jednej strane a medzi ESP a politikou spolupráce v oblasti rozvoja na druhej strane ako vzájomne sa posilňujúce a prepojené aspekty a stratégie; keďže nová štruktúra takisto umožňuje, aby vo vonkajších opatreniach EÚ zohrávala úlohu aj kultúrna diplomacia; keďže tieto synergie by sa mali zohľadniť už vo fáze plánovania,

AC.

keďže je potrebné rozlišovať medzi migrantmi a žiadateľmi o azyl a utečencami,

1.

víta nedávne návrhy Komisie o legálnej migrácii osôb, ktoré nie sú uchádzačmi o azyl, a naliehavo ju žiada, aby vytvorila ďalšie nástroje na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky, na riadenie hospodárskej migrácie s cieľom podporovať hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a na posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov; zdôrazňuje potrebu poskytovania primeraných informácií o možnostiach legálneho prisťahovalectva do EÚ s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii, lepšie využívať programy EÚ v oblasti legálneho prisťahovalectva, objasniť súčasné perspektívy a možnosti v rámci EÚ a poukázať na falošné sľuby, ktoré migrantom dávajú nelegálni prevádzači, čím sa obmedzia zisky z organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi, ktoré plynú z potreby týchto ľudí presťahovať sa; vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na ochranu zraniteľných skupín a osôb (najmä žien a detí), ktoré sa často stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania, a naliehavo ju žiada, aby v tretích krajinách zriadila strediská, ktoré budú informovať o možnostiach migrácie do EÚ; požaduje však vyvážený prístup medzi podporou legálnej migrácie do EÚ a zaistením toho, aby EÚ mala kapacitu prijať a úspešne integrovať migrantov;

2.

pripomína, že dobre riadená legálna migrácia môže tretím krajinám priniesť aj výhody v podobe finančných prostriedkov, ktoré prisťahovalci posielajú do svojej krajiny pôvodu; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je presadzovať zapojenie migrantov do rozvojových a vzdelávacích projektov v krajine ich pôvodu;

3.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s krajinami mimo EÚ s cieľom zaistiť, aby boli informácie súvisiace s legálnou migráciou bez problémov dostupné a aby mala legálna migrácia aktívnu podporu;

4.

domnieva sa, že vynútená migrácia je okrem iného výsledkom zlyhávajúceho hospodárstva, rastu chudoby, porušovania ľudských práv, zhoršovania životného prostredia, narastajúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, občianskych vojen, vojen o kontrolu nad prírodnými zdrojmi a politického prenasledovania;

5.

podporuje analýzu a politickú líniu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, v rámci ktorej zdôrazňuje potrebu komplexného a jednotného prístupu založeného na cielených stratégiách pre rozvoj a pre oblasť ľudských práv ako dodatočného kľúčového nástroja zahraničnej politiky EÚ na boj proti problémom stability a bezpečnosti a na posilnenie účinnosti operácií zameraných na udržanie a budovanie mieru; v tejto súvislosti vyzýva na posilnenie úlohy agentúry FRONTEX, aby mohla lepšie kontrolovať migračné toky; domnieva sa, že v súvislosti s novou štruktúrou zahraničnej politiky, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou, a vytvorením ESVČ je dôležité posilniť ďalší medziinštitucionálny dialóg a posudzovanie základov a cieľov takéhoto komplexného prístupu, najmä pokiaľ ide o cielené plánovanie a partnerstvá s prijímajúcimi krajinami, čo môže zabezpečiť udržateľný proces demokratizácie, dobrú správu, dodržiavanie ľudských práv a hospodársky rast, a teda posilniť tak bezpečnosť a stabilitu;

6.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala systém stáleho dohľadu nad všetkými činnosťami agentúry FRONTEX spojenými s riadením migračných tokov; domnieva sa, že do celého zmeneného znenia nariadenia o agentúre FRONTEX sa musí jasne zapracovať rozmer ľudských práv v súvislosti so všetkými operáciami tejto agentúry, najmä právo každého človeka opustiť svoju krajinu, zákaz navrátenia a právo požiadať o azyl; víta úspešnú činnosť agentúry FRONTEX a jej spoluprácu s členskými štátmi pri uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému a rovnako víta zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO); domnieva sa, že činnosť a operácie agentúry FRONTEX a úradu EASO majú byť stabilné a trvalé, aby členské štáty, ktorých sa migrácia týka zvlášť závažným spôsobom, mohli dostať potrebnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť solidaritu medzi všetkými členskými štátmi EÚ, najmä tými najzraniteľnejšími, s cieľom čo najúčinnejšie koordinovať politiky a spoločne znášať záťaž;

7.

konštatuje, že na pozadí silnejúceho multilateralizmu s viacerými medzinárodnými aktérmi a významnými darcami, ako sú EÚ, USA, Japonsko, Čína a z dlhodobého hľadiska prípadne i ďalšie krajiny skupiny BRIC ako Brazília a India, predstavuje stabilita a bezpečnosť spoločný cieľ a kľúčový predpoklad celosvetového hospodárskeho rastu; ďalej konštatuje, že výzvy stability a bezpečnosti si vyžadujú nielen príslušné zdroje, a to v období rozpočtových obmedzení, ale aj úspory z rozsahu a koordinované úsilie; domnieva sa, že je potrebné začať sa zamýšľať nad aktívnym dialógom o koordinovaných geografických a tematických stratégiách bezpečnosti, stability a pomoci medzi EÚ, USA, Japonskom a Čínou a medzinárodnými finančnými inštitúciami, čo by zabezpečilo výraznejšie kolektívne pôsobenie a vyváženejšie, cielenejšie a efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov a pritom aj spravodlivé rozdelenie záťaže; so zreteľom na nedávne preskúmanie zahraničnej pomoci Bieleho domu, v ktorom bola vyzdvihnutá hodnota koordinovania pomoci s ostatnými významnými darcami, sa domnieva, že prvým významným krokom smerom k takýmto úvahám by mohol byť samit EÚ – USA o posilnenej spolupráci v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci, aby sa z transatlantického hľadiska stanovili spoločné oblasti záujmu a základy koordinácie politiky;

8.

naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že každá dohoda o readmisii podpísaná EÚ a jej členskými štátmi bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva a zásadu nenavracania a nebude vystavovať riziku nikoho, kto potrebuje medzinárodnú ochranu;

9.

konštatuje, že je veľmi prínosné poskytovať utečencom útočisko v susedných krajinách, a vyzýva EÚ, aby to považovala za prioritu;

10.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti existuje na svete približne 38 nestabilných štátov (Failed States Index 2010 organizácie Fund for Peace) s 1 miliardou (Svetová banka) obyvateľov, ktorých sa dotýkajú problémy súvisiace s nestabilitou; konštatuje, že nestabilné štáty sú najviac ohrozované vnútornými a vonkajšími otrasmi politickej a hospodárskej povahy a že nestabilita štátu prispieva k migračnému procesu;

11.

domnieva sa, že podpora politicky a hospodársky nestabilných štátov, ktoré sú pravdepodobne zdrojom nelegálnej migrácie a napätia v oblasti bezpečnosti a stability, by mala okrem rozpočtovej podpory a pomoci a stratégií na zabezpečenie alebo upevnenie stability vždy zahŕňať priame investície a stratégie prístupu na trh EÚ, stratégie rozvoja vidieka a potravinovej bezpečnosti, podporu v oblasti rozvojových cieľov tisícročia, politiky tvorby pracovných miest, rozvoj infraštruktúry, podporu MSP, nástroje a stratégie v oblasti mikroúverov zamerané na podporovanie demokratizácie a dobrej správy, sociálneho začlenenia, posilnenia postavenia žien a menšinových alebo znevýhodnených skupín a náboženskej tolerancie, a tým maximalizovať miestne vyhliadky a alternatívy pre potenciálnych migrantov; rozhodne vyjadruje presvedčenie, že tieto stratégie musia byť založené na aktívnych partnerstvách, ktoré uplatňujú zásady zodpovednosti a posilnenia postavenia prijímajúcich krajín, ale aj ciele, jasné plány a podmienky ich splnenia vymedzené spolu s darcovskými krajinami, ako aj kritériá a prísne normy zodpovednosti; zdôrazňuje, že základným kritériom pre programy financované v tomto rámci by malo byť dosiahnutie pridanej hodnoty, a to na regionálnej, ako aj na miestnej úrovni, čím sa zabezpečí, aby tieto programy podstatne prispievali k rozvoju miestnych ekonomík;

12.

zdôrazňuje, že akýkoľvek výskum a analýza budúcich migračných trendov a foriem migrácie, ako sú krátkodobá migrácia, okružná migrácia a sezónna migrácia, by mali zohľadňovať možné spúšťacie mechanizmy, ako je politická a hospodárska kríza alebo vplyv zmeny klímy v krajinách pôvodu;

13.

vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni prijali opatrenia, ktorými by nabádali krajiny pôvodu, aby prijali a zaviedli opatrenia a politiky, ktoré im umožnia sociálny, hospodársky a demokratický rozvoj, aby ich občania neboli nútení migrovať;

14.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v úsilí v oblasti rozvoja a demokratizácie krajín pôvodu a aby podporovali zásady právneho štátu s cieľom riešiť už v základoch problémy spojené s migráciou;

15.

nabáda na vytvorenie informačných a riadiacich stredísk pre migráciu mimo EÚ s cieľom pomôcť tretím krajinám pôvodu alebo tranzitným krajinám definovať migračnú politiku vo vzťahu k záujmom potenciálnych migrantov a vracajúcich sa migrantov, ponúkať poradenstvo v oblasti legálneho prisťahovalectva, pracovných príležitostí a životných podmienok v krajinách určenia a poskytovať pomoc s odbornou pracovnou prípravou pre potenciálnych migrantov na základe skúseností s pilotným projektom v Bamaku v Mali (CIGEM); žiada Komisiu, aby predkladala gestorskému výboru pravidelné správy o nových iniciatívach na zriadenie takýchto stredísk;

16.

pripomína, že vo svojom uznesení z 21. septembra 2010 o znižovaní chudoby a tvorbe pracovných miest v rozvojových krajinách: ďalší postup Parlament zdôraznil, že EÚ by mala bez váhania uplatňovať sankcie, pokiaľ krajiny nedodržia svoje povinnosti v oblasti riadenia a ľudských práv vyplývajúce z obchodných dohôd, vyzval orgány EÚ, aby prísne sledovali dodržiavanie zásady podmienenosti, ako je uvedené v Dohode z Cotonou, a zdôraznil, že pre poskytovanie podpory z Európskeho rozvojového fondu (ERF) a nástroja financovania rozvojovej spolupráce musia platiť rovnaké kritériá podmienenosti; zdôrazňuje, že podobné kritériá podmienenosti by sa mali uplatňovať aj na každú pomoc EÚ, ktorá nie je rozvojovou pomocou ani humanitárnou pomocou, vrátane makrofinančnej pomoci poskytovanej prostredníctvom pôžičiek MMF a pôžičkových operácií EIB a EBRD a že takáto pomoc by mala byť založená na partnerstve, spoločných cieľoch a hodnotách a lojalite a mala by byť schopná plniť očakávania darcov aj príjemcov; ďalej zdôrazňuje, že aktívna podpora, ktorú EÚ poskytuje prijímajúcim krajinám, by mala byť účinná a zameraná na výsledky a že by sa mali rešpektovať základné hodnoty EÚ; žiada, aby podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a Komisia dbali na cieľ lojality voči EÚ a jej základným hodnotám pri formovaní štruktúry finančnej pomoci EÚ a v dvojstranných vzťahoch s krajinami, ktoré sú príjemcami tejto pomoci; domnieva sa, že je potrebné začať sa na úrovni EÚ zaoberať základmi a rozsahom uplatňovania kritérií podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ;

17.

víta doložky o ľudských právach vo všetkých bilaterálnych obchodných dohodách EÚ a podporuje zavedenie zásady podmienenosti do obchodných dohôd s rozvojovými krajinami prostredníctvom všeobecného systému preferencií; uznáva, že zásada podmienenosti sa nie vždy uplatňuje, keďže sa ukázalo, že Komisia sa zdráha uplatňovať sankcie voči rozvojovým krajinám, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a demokratizácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vždy, keď je to potrebné, zvažovala sankcie, žiada ju však, aby predtým pozorne preskúmala dôsledky takýchto sankcií pre obyvateľstvo prijímajúcich krajín;

18.

domnieva sa, že podobné politiky ako politiky zamerané na krajiny pôvodu by sa mali uplatňovať na tranzitné krajiny, napríklad v oblasti stratégií znižovania chudoby, priamych investícií a prístupu na trh a s dôrazom na program zamestnanosti, ktorá môže zaručiť reálne dlhodobé vyhliadky na sociálne začlenenie, stabilizovať vnútorný trh práce a posilniť dlhodobý potenciál tranzitných krajín;

19.

domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty musia pri riadení nelegálnej migrácie v plnej miere rešpektovať práva žiadateľov o azyl a nepodnikať žiadne kroky, ktoré by prípadným utečencom bránili požiadať o ochranu;

20.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus rozdelenia zodpovednosti za prijímanie žiadateľov o azyl a posudzovanie ich žiadostí, ale aj za boj proti nelegálnej migrácii, čo sú dve oblasti, ktoré neprimerane zaťažujú niektoré členské štáty z dôvodu ich zemepisnej polohy alebo demografickej situácie;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala monitorovací systém na sledovanie dodržiavania práv utečencov a žiadateľov azyl pri vstupných (a predvstupných) kontrolách v súlade s kódexom schengenských hraníc s cieľom čo najskôr odhaliť prípadné nedostatky;

22.

zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií EÚ, ktoré predstavujú významný krok v každom procese demokratizácie a dobrej správy, a domnieva sa, že takéto misie by mali byť súčasťou širšieho rámca podpory v prospech dlhodobej demokratizácie; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby posilnila nadväzné postupy a misie s cieľom overiť, či sa vykonávajú odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je kľúčové zabezpečiť prijatie primeraných nadväzných opatrení týkajúcich sa vykonávania takýchto odporúčaní; zdôrazňuje význam stratégií v oblasti sprostredkovania, predchádzania konfliktom a riešenia konfliktov, ako aj budovania inštitúcií a kapacít pre regionálne organizácie, ako je Africká únia (AÚ), ktorá zohráva dôležitú úlohu pri operáciách zameraných na udržanie a budovanie mieru; domnieva sa, že podpora určená Africkej únii by mala zahŕňať rozvoj kapacít hraničnej kontroly a poskytovať pomoc všetkým migrantom v núdzových situáciách; domnieva sa, že reálne posilnenie regionálnych organizácií, napríklad AÚ, Únie pre Stredozemie a Východného partnerstva, ako multiplikátorov regionálneho mieru a stability posilní regionálnu integráciu a vznik cezhraničných hospodárskych oblastí;

23.

konštatuje, že v oblasti uplatňovania globálneho prístupu k migrácii, ktorého cieľom je podporovať rozsiahle partnerstvá s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a nabádať k súčinnosti medzi migráciou a rozvojom, sa dosiahol pokrok; zdôrazňuje potrebu ďalej zlepšovať využívanie hlavných nástrojov globálneho prístupu k migrácii (partnerstvá v oblasti mobility, migračné misie, migračné profily, platformy spolupráce); zdôrazňuje, že je naďalej potrebné, aby ciele migračnej politiky boli stredobodom politického dialógu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, a že je potrebné v tomto smere zvýšiť politickú súdržnosť, a to najmä vo vzťahu k rozvojovej politike; domnieva sa, že rozličné procesy dialógu by sa mali zracionalizovať, pričom by sa mala posilniť súčinnosť medzi migráciou a rozvojom; domnieva sa, že by sa v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách malo zintenzívniť úsilie na podporu rozvojových projektov, ktoré zvyšujú ich životnú úroveň a zlepšujú ich regulačné a inštitucionálne schopnosti, ako aj infraštruktúru, a to s cieľom účinnejšie riadiť migračné toky a pritom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany a uplatňovanie zásady nenavracania;

24.

zdôrazňuje významnú úlohu Globálneho fóra o migrácii a rozvoji, ktoré poskytuje štruktúrovaný rámec na podporu rozšíreného dialógu a spolupráce medzi vládnymi a mimovládnymi subjektmi vrátane občianskej spoločnosti;

25.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že jedinou dostupnou možnosťou v súčasnej situácii bolo pozastavenie dohody o spolupráci medzi EÚ a Líbyou, a zastáva názor, že toto jej pozastavenie by sa malo zrušiť, len čo sa sformuje nová dočasná vláda ochotná presadzovať demokratické vykonávanie takejto dohody založené na dodržiavaní ľudských práv, pričom cieľom by bolo poskytovanie finančnej podpory africkým krajinám v záujme zabezpečenia perspektívnych alternatív migrácie a rozvoja účinnejšieho systému na riadenie migrácie pracovnej sily v Líbyi tým, že sa umožní čo najlepšie uplatnenie zručností migrantov, ktorí sa už nachádzajú v krajine, zvýši sa kapacita Líbye pritiahnuť migrantov a integrovať ich na sociálnej a hospodárskej úrovni, najmä z krajín na jej južných hraniciach, a položiť základy účinného systému riadenia migrácie v Líbyi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ uplatnila svoj vplyv a presvedčila Líbyu, aby umožnila Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) návrat do krajiny; vyjadruje presvedčenie, že by sa mali uzavrieť dohody o programe spolupráce v oblasti migrácie s ďalšími krajinami v geografickej blízkosti EÚ s cieľom poskytovať spoločnú podporu nestabilným štátom v ich susedstve v súlade s medzinárodnými dohodami;

26.

v súvislosti s riešením súčasnej humanitárnej krízy v severnej Afrike konštatuje, že agentúra FRONTEX nemôže byť hlavným nástrojom riešenia následného migračného toku vychádzajúceho z tohto regiónu a vyzýva EÚ, aby pripravila rýchlu a koordinovanú reakciu ako súčasť koherentnej dlhodobej stratégie zameranej na riešenie politického prechodu a na nestabilné štáty, čím vyrieši základné príčiny migračných tokov; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla akčný plán na rozdelenie záťaže s cieľom pomôcť presídliť utečencov z regiónu, ktorý sa zakladá na doložke o solidarite stanovenej v článku 80 ZFEÚ, a aby poskytla podporu vysídleným osobám v súlade s ustanoveniami stanovenými v smernici Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov; vyzýva Radu, aby urýchlila prijatie spoločného programu EÚ pre presídlenie osôb a Európskeho fondu pre utečencov na roky 2008 –2013 v súlade s odporúčaním Európskeho parlamentu z mája 2010; pripomína, že členské štáty musia dodržiavať zásadu nenavracania;

27.

zdôrazňuje kľúčový význam Európskeho parlamentu pri posilňovaní slobody a demokracie v susedných krajinách; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal pozorne monitorovať demokratizačný proces na juhu Stredozemia, a preto navrhuje pravidelný štruktúrovaný dialóg ad hoc s PK/VP s cieľom zhodnotiť vývoj v tomto regióne, a tak určiť krátkodobé a strednodobé ciele a príslušné nutné podporné opatrenia;

28.

trvá na tom, aby sa v revidovanej európskej susedskej politike venovala skutočná pozornosť dialógu o ľudských právach a demokracii; domnieva sa, že prodemokratické hnutia a demonštrácie v krajinách ako Tunisko a Egypt a ich brutálne potláčanie zo strany štátnych orgánov dokazujú, že dialógy o demokracii a ľudských právach v rámci európskej susedskej politiky neboli účinné;

29.

víta ukončenie rokovaní o readmisnej dohode medzi EÚ a Tureckom a vyzýva na úspešné ukončenie všetkých etáp potrebných na to, aby všetky strany mohli začať túto dohodu čím skôr a v plnom rozsahu uplatňovať;

30.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s tranzitnými krajinami a krajinami pôvodu nelegálnych migrantov v rámci dohôd, ktoré EÚ uzavrela, alebo ktoré sa chystá uzavrieť, ale aj v rámci dvojstranných dohôd podpísaných členskými krajinami a tretími krajinami s cieľom zastaviť nelegálne prisťahovalectvo a podporovať legálne prisťahovalectvo v prospech prisťahovalcov, spoločností členských krajín EÚ i krajín pôvodu;

31.

domnieva sa, že pre efektívne plánovanie, prijímanie, vykonávanie a hodnotenie migračnej politiky je dôležitá harmonizácia štatistík súvisiacich s migráciou, dosiahnutá v spolupráci s členskými štátmi; zdôrazňuje význam Európskej migračnej siete, ktorá by mohla byť v tejto oblasti výrazným prínosom;

32.

zdôrazňuje naliehavú potrebu ucelených, komplexných a porovnateľných štatistických údajov o migrujúcom obyvateľstve, pretože sústavná zmena v rámci tohto obyvateľstva a charakter súčasných migračných tokov predstavujú skutočný problém pre tvorcov politík, ktorí potrebujú spoľahlivé údaje a informácie, o ktoré by sa mohli opierať pri prijímaní rozhodnutí;

33.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci svojej prebiehajúcej revízie ESP zaoberala aj ustanovením osobitného financovania pre rozvoj obnoveného, solídneho hospodárskeho programu v krajinách ESP vrátane programu zamestnanosti; domnieva sa, že s krajinami ESP by sa malo diskutovať o pláne zosúladenia ich vnútroštátnych migračných právnych predpisov s normami EÚ, a to aj v oblasti ľudských práv, ako sú právo na azyl, systém ochrany nelegálnych migrantov a rovnaké práva pre všetkých migrantov; vyzýva, aby sa uzavrelo viac partnerských dohôd o mobilite s krajinami zahrnutými do ESP, ktoré by doplnili existujúce dohody s Moldavskom a Gruzínskom;

34.

vyzýva na vytvorenie komplexnej migračnej politiky prepojenej so všetkými rozvojovými stratégiami a nástrojmi, ktorá bude založená na vysokej miere politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere, transparentnosti, partnerstve, spoločnej zodpovednosti a spoločnom úsilí prostredníctvom spoločných zásad a konkrétnych krokov, ako aj na hodnotách zakotvených v Lisabonskej zmluve;

35.

vyzýva Komisiu, aby zaujala komplexný prístup k legálnej migrácii, v ktorom sa zohľadní potreba pracovných síl na európskom trhu práce, ako aj schopnosť každého členského štátu prijímať a integrovať migrantov; domnieva sa, že spoločná politika EÚ v oblasti legálnej migrácie môže byť stimulom pre európske hospodárstvo aj pre hospodárstva krajín pôvodu;

36.

zastáva názor, že o dohodách s tretími krajinami, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov EÚ, by sa malo rokovať na európskej úrovni, pričom by sa mal v plnom rozsahu dodržať článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

37.

vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby efektívnejšie koordinovali darcovskú pomoc s cieľom zabezpečiť komplexnejší a udržateľnejší prístup k riadeniu migračných tokov;

38.

dôrazne žiada, aby bola rozvojová pomoc oddelená od riadenia migračných tokov a aby nebola podmienená spätnou migráciou; zdôrazňuje, že rozvojová pomoc EÚ by sa mala zameriavať na odstránenie príčin migrácie, ako sú chudoba, zmena klímy a hlad;

39.

zdôrazňuje, akú pridanú hodnotu by Únia pre Stredozemie a iniciatíva Východoeurópskeho partnerstva mohli priniesť pri riešení otázky migrácie a jej dôsledkov; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na plnohodnotné spustenie Únie pre Stredozemie; domnieva sa, že problematika migračných tokov by mala byť pre činnosť v rámci Únie pre Stredozemie a Východoeurópskeho partnerstva prioritou;

40.

vyzýva EÚ, aby zvážila opatrenia na prispôsobenie nástroja rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu a nástroja humanitárnej pomoci tak, aby sa mohli rozšíriť pozitívne účinky migrácie na podporu ľudského rozvoja a demokracie v nestabilných štátoch;

41.

žiada, aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie na podporu súdržnosti politík rozvoja v rámci migračnej politiky EÚ a v záujme toho, aby nedochádzalo k využívaniu oficiálnej rozvojovej pomoci na politiky, ktorých cieľom je odrádzanie od migrácie a jej kontrola, ak sú v rozpore s ľudskými právami migrantov; domnieva sa však, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala využívať na prehĺbenie účinného rozvoja, čím sa zníži miera migrácie spôsobenej chudobou, politickou nestabilitou a politickým útlakom;

42.

víta vyhlásenie z Tripolisu vydané na konci tretieho samitu Afrika – EÚ, ktoré opätovne potvrdzuje potrebu spoločného úsilia zameraného na skutočnosti a výzvy spojené s migráciou a jej spojitosť s rozvojom;

43.

žiada účinnejšie partnerstvo s inštitúciami, ktoré podporujú regionálnu a hospodársku integráciu, čo môže takisto prispieť k tomu, aby sa našli trvalé a dlhodobé riešenia problémov spojených s migračnými tokmi v smere Juh – Juh;

44.

zdôrazňuje, že Komisia by mala dôkladnejšie preskúmať migráciu z juhu na juh spôsobenú zmenou klímy vrátane počtu osôb, ktorých sa to týka, zraniteľných regiónov, migračných pohybov a kapacít hostiteľských krajín; vyzýva tiež na podporu výskumných kapacít rozvojových krajín;

45.

zdôrazňuje, že v záujme znižovania chudoby a dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia je dôležité, aby sa migrácia začlenila do národných rozvojových stratégií partnerských krajín;

46.

víta zriadenie monitorovacieho centra AKT pre migráciu ako užitočný nástroj na poskytovanie údajov pre tvorcov politík v krajinách AKT a nástrojov na zlepšenie ich národných stratégií v oblasti migrácie, ako aj návrh na vytvorenie monitorovacieho centra pre migráciu zodpovedného za trvalé a podrobné monitorovanie všetkých otázok súvisiacich s migračnými tokmi v Latinskej Amerike, pričom na jeho činnosť by dohliadala a koordinovala by ju nadácia Európa Latinská Amerika and Nadácia pre oblasť Karibiku;

47.

odporúča, aby sa efektívnejšie vyčleňovali finančné zdroje na posilnenie prepojenia migrácie a rozvoja; uznáva, že je potrebné zlepšiť podmienky pre doplnkovú a včasnú mobilizáciu jednotlivých nástrojov EÚ na financovanie jej vonkajšej činnosti;

48.

zdôrazňuje, že v záujme trvalo udržateľných riešení pre vysídlené osoby a utečencov je potrebné posilniť stratégie zamerané na prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja (LRRD); uznáva význam koordinovanej humanitárnej reakcie ako predzvesti životaschopnej rozvojovej politiky v krajinách po konflikte;

49.

vyzýva PK/VP, aby investovala do odborných znalostí a aby vytvorila jasný mandát pre zamestnancov na úrovni riaditeľstva a delegácie v záujme toho, aby sa dosiahla lepšia koordinácia medzi tematickým programom pre migráciu a azyl a geografickými programami finančného nástroja pre rozvojovú spoluprácu;

50.

žiada, aby sa objasnila úloha ESVČ a úloha generálneho riaditeľstva pre rozvoj a spoluprácu a aby ich kroky boli koordinované; naliehavo žiada, aby generálne riaditeľstvo pre rozvoj a spoluprácu malo vedúcu úlohu vo fáze plánovania migračnej politiky;

51.

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia koherentnejšieho a účinnejšieho plánovania v súvislosti so strategickými dokumentmi týkajúcimi sa jednotlivých krajín a regiónov je dôležité poučiť sa z tematického programu o migrácii a azyle, pokiaľ ide o politický dialóg na štátnej úrovni;

52.

naliehavo žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie zamerané na zníženie negatívnych účinkov úniku mozgov a hromadného odchodu odborníkov, predovšetkým v kľúčových odvetviach ako zdravotníctvo a školstvo; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prílev mozgov, programy asistovaného návratu, kyvadlovú migráciu, regulovať náborové postupy a podporovať budovanie kapacít prostredníctvom takých opatrení, ako je rozvoj odbornej prípravy; žiada Komisiu, aby preštudovala to, či sú systémy kyvadlovej migrácie užitočným nástrojom a ktorý typ kyvadlovej migrácie (jednorazová/opakovaná, krátkodobá/dlhodobá, spontánna/riadená) by mohol priniesť najlepšie výsledky pre rozvojové aj rozvinuté krajiny;

53.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaručila, že navrhnutá štruktúra umožní spoluprácu a vzájomné posilnenie rozvojovej oblasti a oblasti bezpečnosti a stability a zabezpečí rýchle prideľovanie finančných prostriedkov pre núdzové situácie a na obnovu, rýchlu reakciu na pomoc migrantom v stave núdze a ich podporu, a to predovšetkým v prípade migrantov, ktorí sú v osobitne zraniteľnej situácii, napríklad žien a mladistvých bez sprievodu, osobitné programy na zabezpečenie aktívnej podpory menšinám, vrátane náboženských, etnických a LGBT komunít, ktoré môžu byť ohrozené, útočiska v EÚ pre zástancov ľudských práv v stave núdze a podporné opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, odlesnenia, rozširovania púšte a straty biodiverzity a ochranu hospodárskeho a sociálneho prostredia dotknutých spoločenstiev;

54.

požaduje rozvíjať také politiky, ktoré budú zohľadňovať osobitnú situáciu zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti a osoby so zdravotným postihnutím, a teda vytvárať príslušné infraštruktúry, ako sú nemocnice, školy, vzdelávacie zariadenia, a zabezpečiť nevyhnutnú sociálnu, psychologickú a administratívnu podporu;

55.

upozorňuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú rehabilitačné strediská pre obete mučenia v úspešnej integrácii migrantov vrátane utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ; so znepokojením berie na vedomie rozhodnutie, že financovanie týchto stredísk v EÚ v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) má byť postupne zrušené; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že financovanie týchto centier sa nezníži a neponechá sa len na členské štáty;

56.

žiada Komisiu, aby zverejnila externé hodnotenie regionálnych programov ochrany a aby iniciovala rozpravu o tom, či by tieto programy mali pokračovať;

57.

pokiaľ ide o misie SZBP/SBOP, domnieva sa, ako zdôraznila aj PK/VP, je dôležité doplniť stratégie v oblasti bezpečnosti a stability prostredníctvom ad hoc podpory rozvojovej pomoci a stratégií v oblasti ľudských práv, aby sa zabezpečilo dlhodobé odstránenie základných príčin nedostatočnej bezpečnosti a nestability; v tejto súvislosti pripomína, že takýto komplexný prístup si vyžaduje nielen lepšiu koordináciu prostredníctvom ESVČ, ale aj ďalšie ad hoc rozpočtové prostriedky na takéto podporné stratégie;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedníctvu Rady Európskej únie, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, EIB, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom členských štátov EURONEST a EUROMED, ministerstvu pre vnútorné veci USA, EBRD, Svetovej banke, MMF, Africkej únii, Panafrickému parlamentu, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/13

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2 a 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 8, 153 a 157,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/144/ES z 20. februára 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka (programové obdobie 2007 – 2013) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o situácii žien vo vidieckych oblastiach Európskej únie (3),

—

so zreteľom na závery seminára na tému Ženy v udržateľnom rozvoji vidieckych oblastí, ktorý sa uskutočnil 27. – 29. apríla 2010 na podnet španielskeho predsedníctva EÚ v Cáceres (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0016/2011),

A.

keďže trvalo udržateľný hospodársky rozvoj vidieckych oblastí a udržateľná dlhodobá funkčnosť hospodárskych jednotiek v Európe patria k prioritám a keďže špecifický potenciál pomerne riedko osídlených poľnohospodárskych oblastí sa by sa mal využívať a rozvíjať užitočným spôsobom a tak, aby sa zabezpečilo, že tieto oblasti budú naďalej obývané,

B.

keďže regióny, ktoré sú podľa rámcových podmienok hospodársky a kultúrne samostatné s fungujúcimi regionálnymi cyklami, môžu stabilnejšie reagovať na globálne zmeny,

C.

keďže konkurencieschopné a multifunkčné poľnohospodárstvo predstavuje nevyhnutný základ trvalo udržateľných stratégií rozvoja a ďalekosiahlejšieho podnikateľského konania v mnohých regiónoch a keďže tento druh potenciálu v rámci väčšej diverzifikácie hospodárskej činnosti sa ešte vo všetkých oblastiach plne nevyužíva,

D.

keďže vidiecke oblasti sú mimoriadne ovplyvnené starnutím obyvateľstva, nízkou hustotou obyvateľstva a v niektorých oblastiach i vyľudňovaním,

E.

keďže v dôsledku demografických zmien, sťahovania obyvateľstva a všeobecného znižovania podielu žien na obyvateľstve sa v budúcnosti v mnohých vidieckych oblastiach nebude dať prostredníctvom existujúcich infraštruktúr uspokojivo zabezpečiť zásobovanie tovarom a službami každodennej potreby, základná lekárska a ošetrovateľská starostlivosť, predškolské vzdelávanie, školské, profesijné a akademické vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie, ako aj dostatočné kultúrne ponuky a ponuky na voľný čas, respektíve tieto zariadenia zrušia z ekonomických dôvodov prevádzku,

F.

keďže z 26,7 milióna ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárstve v EÚ je približne 42 % žien a najmenej jeden poľnohospodársky podnik z piatich (asi 29 %) riadi žena,

G.

keďže značný príspevok žien k miestnemu a komunálnemu rozvoju sa primerane neodráža na ich účasti v príslušných rozhodovacích procesoch,

H.

keďže zásada rodovej rovnosti je základnou požiadavkou v rámci stratégie Európa 2020 a mala by sa podporovať s cieľom zvýšiť aktívne zapojenie žien do hospodárskej a sociálnej činnosti a zaručiť dodržiavanie ľudských práv,

I.

keďže na pozadí hospodárskych a spoločenských zmien sa realita života žien na vidieku za posledné desaťročia zmenila a stala rôznorodejšou a keďže ženy samotné hrali nemalú úlohu pri iniciovaní a uskutočňovaní zmien, pričom ich hospodárska a sociálna situácia sa medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj v rámci týchto štátov výrazne líši,

J.

keďže ženy v modernej spoločnosti na seba v súvislosti so svojim osobným rodinným a pracovným zázemím preberajú multifunkčné úlohy a práve táto rôznorodosť úloh im umožňuje výrazne prispievať k pokroku a inováciám na všetkých úrovniach spoločnosti a k zvýšeniu kvality života, najmä na vidieku,

K.

keďže rodinnú starostlivosť a opateru starších ľudí poskytujú najmä na vidieku často ženy,

L.

keďže vďaka dlhoročným politickým snahám žien a intenzívnej verejnej podpore vzdelávania, poradenstva, iniciatív na zakladanie podnikov, okrem iného v rámci druhého piliera SPP, boli pri zlepšovaní životnej situácie mužov a žien na vidieku zaznamenané pozoruhodné úspechy,

M.

keďže napriek výraznej individualizácii spôsobu, akým ľudia žijú, zostane aj naďalej hlavnou výzvou žien a mužov spojiť zamestnanie a sociálnu a kultúrnu angažovanosť na jednej strane so zodpovednosťou za rodinu na strane druhej,

N.

keďže táto viacfunkčná výzva sa v modernej spoločnosti môže plniť len s využitím podporných služieb, zariadení a štruktúr, ktoré musia byť cenovo dostupné a dosiahnuteľné,

O.

keďže viacfunkčná úloha ženy na vidieku môže citeľne prispieť k vyhraneniu moderného obrazu ženy v našej spoločnosti,

P.

keďže miery zamestnanosti mužov i žien sú vo vidieckych oblastiach nízke a mnoho žien vlastne nie je nikdy aktívnych na trhu práce, takže nie sú evidované ako nezamestnané, ani nefigurujú v štatistikách nezamestnanosti,

Q.

keďže sociálne zabezpečenie žien pracujúcich v poľnohospodárstve vrátane manželiek poľnohospodárov s dodatočným príjmom (kombinácie príjmov, samostatne alebo čiastočne samostatne zárobkovo činné osoby), ako aj pracovníčok na dobu určitú či migrujúcich pracovníčok je nevyhnutný prvok moderného a trvalo udržateľného rozvoja vidieka,

R.

keďže majiteľ poľnohospodárskeho podniku je jedinou osobou, ktorej meno sa uvádza na bankových dokumentoch a v súvislosti so subvenciami či nadobudnutými právami, a zároveň je jedinou osobou, ktorá zastupuje poľnohospodársky podnik v združeniach a skupinách,

S.

keďže vidiecky cestovný ruch zahŕňajúci poskytovanie tovaru a služieb na vidieku prostredníctvom rodinných a družstevných turistických podnikov je nízkorizikovým podnikaním, vytvára pracovné miesta, umožňuje spájať rodinné povinnosti s prácou a podnecuje vidiecke obyvateľstvo, aby zotrvalo na vidieku,

1.

poukazuje na to, že podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje, že je dôležité začleniť túto zásadu do SPP na podporu udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja vidieka;

2.

poukazuje na to, že vo vidieckych oblastiach sa treba snažiť o vytvorenie takých životných podmienok, ktoré spĺňajú nároky mesta, no sú prispôsobené vidieckej realite, s cieľom ponúknuť ženám a ich rodinám dôvody na to, aby zostali na vidieku a boli tam úspešné;

3.

požaduje podporu vidieka ako mnohotvárneho a celistvého prostredia, v ktorom ľudia môžu pracovať a podnikať, a využívanie kľúčovej úlohy žien, ich odborných znalostí a schopností na tento účel;

4.

vyzýva preto Komisiu, aby sa v priebehu rokovaní o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci zdržala ďalšieho znižovania podielu poľnohospodárskych výdavkov v rámci celkového rozpočtu;

5.

zdôrazňuje, že široká škála vidieckych podnikov vrátane podnikov zameraných na služby (napríklad agroturizmus, priamy predaj, sociálne služby, akými sú opatera starších ľudí a detí, vyučovanie na farmách v rámci celodennej výučby) je dôležitým pilierom poskytovania služieb na vidieku a mala by udržateľným spôsobom dostávať podporu zo spoločnej poľnohospodárskej politiky; žiada preto, aby boli tieto služby podporované prostredníctvom SPP, čím sa ženám otvoria nové perspektívy a príležitosti plateného zamestnania a významne sa uľahčí zladenie rodinného života a práce;

6.

žiada, aby sa podporovali stratégie rozvoja, ktoré majú vlastnú dynamiku, ako prostriedok podpory osobitnej kreativity mužov a žien na vidieku a aby sa zároveň využívali špecifické tradičné zdroje každej vidieckej komunity;

7.

zdôrazňuje význam životaschopného a dynamického vidieckeho prostredia s rozmanitým obyvateľstvom; v súvislosti s tým vyzdvihuje význam vhodných príležitostí a výziev rozvoja pre mladé ženy;

8.

žiada vytvoriť na vidieku také rámcové podmienky, aby mohli ženy všetkých generácií zostať vo svojom vlastnom prostredí a prispievať k jeho oživeniu a rozvoju;

9.

zdôrazňuje význam opatrení na skorý odchod poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov do dôchodku s ohľadom na životné podmienky žien vo vidieckych oblastiach; vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ tieto opatrenia nevykonali, aby tak učinili;

10.

v tejto súvislosti žiada vyvíjať ďalšie snahy o vybavenie všetkých vidieckych oblastí najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií, predovšetkým prístupom k širokopásmovému pripojeniu, a žiada, aby sa prijali opatrenia na uľahčenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám a aby sa podporili rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o tento prístup a náležité školenie o využívaní; poukazuje na to, že nedostatočné širokopásmové pripojenie brzdí rast malých podnikov v mnohých vidieckych oblastiach v celej EÚ; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby si plnili svoj záväzok zlepšovať poskytovanie širokopásmového pripojenia na vidieku ako spôsob zvyšovania konkurencieschopnosti;

11.

žiada, aby boli medzi ženami vo vidieckych oblastiach podporované elektronické formy podnikania – napr. e-podnikanie –, ktoré umožňujú podnikať bez ohľadu na vzdialenosť od veľkých mestských oblastí;

12.

poukazuje na to, že podobne ako v mestských oblastiach je rozhodujúce zlepšovať kvalitu a dostupnosť infraštruktúry, zariadení a služieb využívaných v každodennom živote na vidieku, aby muži a ženy mohli zladiť svoj rodinný a pracovný život a aby sa zachovali komunity vo vidieckych oblastiach; to by zahŕňalo zariadenia starostlivosti o deti v rámci poľnohospodárskej infraštruktúry (napríklad jasle a iné predškolské zariadenia v poľnohospodárskych podnikoch), zdravotnú starostlivosť, vzdelávacie zariadenia (vrátane zariadení na celoživotné vzdelávanie), inštitúcie a starostlivosť o starších ľudí a iné závislé osoby, náhradné služby v prípade choroby a tehotenstva, miestne obchody s tovarom každodennej spotreby a zariadení pre voľný čas a kultúru; požaduje stanoviť poľnohospodársko-politické rámcové podmienky tak, aby sa ženám na vidieku umožnilo uplatniť svoj potenciál na dosiahnutie multifunkčného a udržateľného poľnohospodárstva;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy a Kohézny fond s cieľom napraviť nedostatok dobrej dopravnej infraštruktúry vo vidieckych oblastiach a zaviedli pozitívne politiky na zlepšenie prístupu k doprave pre všetkých, najmä ľudí so zdravotným postihnutím, pretože doprava je naďalej faktorom upevňovania sociálneho vylúčenia a nerovnosti v spoločnosti, ktoré postihujú predovšetkým ženy;

14.

vyzýva, aby sa politika rozvoja vidieka viac zameriavala na vytváranie inovačných a udržateľných životných a pracovných podmienok na vidieku;

15.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali projekty zamerané na podporu a poradenstvo pri vytváraní inovatívnych podnikov venujúcich sa primárnej poľnohospodárskej výrobe vo vidieckych oblastiach, ktoré môžu ponúknuť nové pracovné miesta obsadzované predovšetkým ženami, a to v týchto oblastiach: zhodnocovanie poľnohospodárskych produktov a hľadanie obchodných odbytísk pre tieto produkty, využívanie nových technológií a prispievanie k hospodárskej diverzifikácii v tejto oblasti a poskytovanie služieb umožňujúcich zladenie pracovného a rodinného života;

16.

poukazuje na to, že v súvislosti s inovačnými formami ponuky by sa mali využiť pozitívne skúsenosti získané z projektov zameraných na ženy, ktoré sa už realizovali v rámci druhého piliera SPP (najmä os 3 a program Leader +), a hľadať príklady najlepšieho postupu;

17.

žiada, aby stratégie v oblasti rozvoja vidieka kládli osobitný dôraz na úlohu žien pri pomoci plniť ciele stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o iniciatívy zamerané na inováciu, výskum a vývoj;

18.

v tejto súvislosti víta projekty ESF/EQUAL, ktorých cieľom je objasňovať a zlepšovať postavenie žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach;

19.

požaduje, aby nové nariadenie o EPFRV stanovilo osobitné opatrenia na podporu žien v programovom období 2014 – 2020, ktoré by mali pozitívny vplyv na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispievali do informatívnej databázy o hospodárskom a sociálnom postavení žien a o ich podnikateľskej činnosti vo vidieckych regiónoch a optimalizovali využívanie údajov, ktoré už sú dostupné (napr. prostredníctvom Eurostatu), v záujme prispôsobenia politických opatrení;

21.

je presvedčený, že vzhľadom na podmienky na vidieku treba udržiavať a rozvíjať odbornú prípravu a poradenstvo pre ženy so zameraním na špecifické otázky vidieka, najmä čo sa týka finančného riadenia poľnohospodárskych podnikov;

22.

domnieva sa, že je žiaduce usilovať sa o vytvorenie európskej siete vidieckych žien (alebo siete ženských združení), a poukazuje na úspechy dosiahnuté prostredníctvom opatrení druhého piliera SPP;

23.

uznáva dôležitú úlohu existujúcich ženských sietí na rôznych úrovniach, najmä pokiaľ ide o miestnu podporu vidieka a ich vnímanie zo strany verejnosti; poukazuje na potrebu zabezpečiť väčšie spoločenské uznanie a politickú a finančnú podporu pre tieto siete na miestnej, národnej a európskej úrovni, a to vzhľadom na ich významný príspevok k dosahovaniu väčšej rovnosti, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu žien vo vidieckych oblastiach a iniciovanie miestnych rozvojových projektov, vrátane informačných kampaní o vyšetreniach s cieľom zabezpečiť včasné diagnostikovanie rakoviny u žien (rakovina krčka maternice, rakovina prsníka atď.); vyzýva členské štáty, aby podporovali intenzívnejšiu účasť žien na politickom procese vrátane ich primeraného zastúpenia v orgánoch inštitúcií, podnikov a združení;

24.

požaduje adekvátne zabezpečenie žien vo vidieckych oblastiach zo sociálnych systémov, zohľadňujúc osobitné postavenie žien v súvislosti s plateným zamestnaním a nárokom na dôchodok;

25.

víta v tejto súvislosti smernicu 2010/41/EÚ a vyzýva členské štáty, aby ju účinne a čo možno najskôr vykonávali, najmä s cieľom zabezpečiť, aby:

26.

poukazuje na to, že najmä na vidieku sú potrebné udržateľné stratégie na zachovanie zručností potrebných na výkon povolania v prípade žien, ktoré sa rozhodnú prerušiť pracovnú činnosť, aby sa starali o rodinu alebo opatrovali inú osobu; žiada, aby sa uľahčilo zlaďovanie pracovného a rodinného života s cieľom umožniť ženám zapojiť sa alebo zostať zapojené do rôznych foriem práce a toto zapojenie ďalej rozvíjať;

27.

poukazuje na skutočnosť, že „diverzifikácia poľnohospodárstva“ je čoraz významnejším aspektom vidieckeho hospodárstva; poznamenáva, že ženy zohrávajú významnú úlohu pri iniciovaní, rozvíjaní a riadení projektov „diverzifikácie poľnohospodárstva“;

28.

požaduje, aby sa povzbudzoval podnikateľský duch a iniciatívy žien, najmä presadzovaním vlastníctva žien, sietí podnikateliek a zavedenia takých podmienok vo finančnom sektore, ktoré by podnikateľkám na vidieku (vrátane samostatne zárobkovo činných a čiastočne zárobkovo činných žien s nízkym príjmom a mladých žien) uľahčili prístup k investíciám a úverom, a účinnejšie tak posilnili ich postavenie na trhu a umožnili im budovať podniky, z ktorých si môžu vytvoriť stabilné živobytie; žiada tiež, aby sa prijali opatrenia na zlepšenie podnikateľského prístupu a zručností žien s cieľom podporovať ich zastúpenie v riadiacich orgánoch podnikov a združení;

29.

vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby povzbudzovali zapojenie žien do miestnych akčných skupín a do rozvoja miestnych partnerstiev v rámci programu Leader a aby tiež zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

30.

žiada, aby sa pri podnikových a regionálnych stratégiách rozvoja väčšmi zohľadňovali poľnohospodárske i nepoľnohospodárske zručnosti žien potrebné na výkon povolania; zdôrazňuje, aké je dôležité, aby poľnohospodárky a ďalšie ženy vo vidieckych oblastiach mohli získavať kvalifikácie a absolvovať odbornú prípravu ako výrobkyne a podnikateľky, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, vidieckymi organizáciami a ženskými a poľnohospodárskymi združeniami vytvárali stimuly na podporu účasti žien na pracovnom procese, odstránenie akejkoľvek diskriminácie žien v zamestnaní a zlepšenie odbornej prípravy žien, a to aj podporovaním ľahšieho prístupu k postgraduálnemu vzdelávaniu a ku špecializovaným kurzom vo vzdelávacích zariadeniach, a aby navrhli zodpovedajúce opatrenia na rozvoj vidieka v rámci osi 3 programov rozvoja vidieka a podporovali existujúce iniciatívy; poukazuje na to, že tieto opatrenia prispejú k boju proti sociálnemu vylúčeniu vo vidieckych oblastiach a že riziko chudoby je väčšie u žien ako u mužov;

31.

požaduje, aby sa povzbudzovali politické snahy zamerané na podporenie úlohy žien v poľnohospodárstve tým, že sa im fakticky aj právne uľahčí vykonávanie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve, a to aj čo sa týka vlastníctva podnikov, aby sa na základe svojej spoluzodpovednosti v poľnohospodárskych podnikoch užšie podieľali na ich právach a povinnostiach, ku ktorým okrem iného patrí zastupovanie záujmov v poľnohospodárskych orgánoch a efektívny podiel na všetkých podnikových príjmoch;

32.

žiada, aby sa podporovali organizácie žien a poľnohospodárov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri povzbudzovaní a iniciovaní nových rozvojových programov a diverzifikácie, a to takým spôsobom, ktorý ženám umožní realizovať nové myšlienky s cieľom diverzifikovať výrobu a poskytovanie služieb vo vidieckych oblastiach;

33.

domnieva sa, že v rámci pripravovanej reformy SPP by sa mali zohľadniť potreby žien vo vidieckych oblastiach, ako i úloha žien pracujúcich v poľnohospodárstve, a mali by sa stať prioritou, pokiaľ ide o prístup k určitým službám a podpore v súlade s územnými potrebami jednotlivých členských štátov;

34.

je presvedčený, že v strednodobom horizonte by mali mať ženy primerané zastúpenie vo všetkých politických, hospodárskych a sociálnych orgánoch v poľnohospodárskom odvetví, aby sa v rozhodovacích procesoch prejavili tak spôsoby vnímania žien, ako i mužov, zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť osobitné opatrenia v prospech žien, aby sa zabezpečilo zastúpenie žien v týchto orgánoch na základe rovnosti;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ženám uľahčili lepší prístup k pôde a úverom s cieľom povzbudiť usídľovanie žien vo vidieckych oblastiach a ich zapájanie do odvetvia poľnohospodárstva;

36.

požaduje zhrnutie doterajších stratégií sociálneho zabezpečenia žien pracujúcich v poľnohospodárstve (poľnohospodárok, pracovníčok v poľnohospodárstve, sezónnych pracovníčok atď.) vrátane plnenia smernice 2010/41/EÚ s ohľadom na majetkovo-právnu a daňovo-právnu situáciu špecifickú pre jednotlivé krajiny a poskytnutie tohto súboru skúseností na účely rozvoja primeraného sociálneho zabezpečenia žien v poľnohospodárstve v členských štátoch;

37.

zdôrazňuje, že európske politiky týkajúce sa životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach musia tiež zohľadňovať životné a pracovné podmienky prisťahovalkýň zamestnaných na farmách ako sezónne pracovníčky, najmä pokiaľ ide o potrebu adekvátneho ubytovania, sociálnej ochrany, zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti; kladie dôraz na to, že je potrebné prácu týchto žien čo najviac oceniť;

38.

vyzýva Komisiu, aby do svojej súhrnnej správy, ktorá má byť zverejnená v roku 2011 v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), začlenila hĺbkovú analýzu vplyvu opatrení prijatých s ohľadom na situáciu žien vo vidieckych oblastiach;

39.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/19

—

so zreteľom na protokoly zmluvy o pristúpení (Protokol č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve, Protokol č. 9 o bloku 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku a článok 30 Protokolu o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie),

—

so zreteľom na nariadenia Rady o vykonávaní Protokolu č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve (1), Protokolu č. 9 o bloku 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (2) a o finančnej pomoci Únie v súvislosti s vyradením blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku z prevádzky (program Kozloduj) (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o využívaní finančných zdrojov vyčlenených na odstavenie jadrových zariadení (KOM(2007)0794) a sprievodný dokument nazvaný Údaje EÚ o financovaní vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky (SEK(2007)1654),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 24. októbra 2006 o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0054/2011),

A.

keďže tri kandidátske krajiny EÚ – Litva, Slovensko a Bulharsko – prevádzkovali jadrové elektrárne starého typu, o ktorých sa rozhodlo, že budú uzatvorené, a v prístupových rokovaniach boli dohodnuté pevné dátumy odstavenia blokov v troch uvedených jadrových elektrárňach,

B.

keďže EÚ uznala, že predčasné odstavenie a následné vyradenie týchto blokov v troch jadrových elektrárňach z prevádzky znamenalo výraznú finančnú a hospodársku záťaž, ktorú nemohli plne hradiť tieto členské štáty, a preto sa v zmluvách o pristúpení i v následných nariadeniach Rady o ich vykonávaní stanovilo poskytnutie finančnej pomoci uvedeným členským štátom; keďže však nebolo jasne stanovené, či by pomoc mala pokryť plné náklady na vyradenie z prevádzky alebo kompenzovať všetky hospodárske dôsledky; konštatuje, že Bulharsko a Slovensko sú aj v súčasnosti naďalej čistými vývozcami elektriny,

C.

keďže pomoc umožňuje opatrenia v týchto oblastiach:

D.

keďže pomoc sa začala poskytovať pred prístupom a pred odstavením príslušných blokov a finančné prostriedky sa akumulovali v medzinárodných podporných fondoch na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (IDSF), zatiaľ čo pokračovali administratívne prípravy,

E.

keďže vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s ich odpadom je technicky zložitá operácia, ktorá si vyžaduje značné finančné zdroje a je s ňou spojená environmentálna, technická, sociálna a finančná zodpovednosť,

1.

konštatuje, že Litva, Slovensko a Bulharsko splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pristúpení a príslušné bloky v troch jadrových elektrárňach včas odstavili: blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina bol odstavený 31. decembra 2004 a blok 2 31. decembra 2009; blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 bol odstavený 31. decembra 2006 a blok 2 31. decembra 2008; bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj boli odstavené 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 31. decembra 2006;

2.

ďalej konštatuje, že všetky tri členské štáty sa v súvislosti s odstavením reaktorov pokúsili znovu rokovať o svojich politických záväzkoch, čo viedlo k odkladom tohto procesu;

3.

konštatuje, že na poskytovanie finančnej pomoci existuje právny základ; berie na vedomie, že sumy sú stanovené na každý rok rozhodnutím Komisie na základe jednotlivých ročných kombinovaných programových dokumentov, čo umožňuje zaručiť kontrolu vývoja a financovania schválených projektov;

4.

konštatuje, že pre obmedzené skúsenosti EÚ s vyraďovaním elektrární z prevádzky a pre obmedzené množstvo údajov o tejto oblasti sa o finančnej pomoci rozhodlo bez možnosti vymedzenia finančného stropu; konštatuje, že presné podmienky pre stanovenie stropov neexistovali ani potom, ako boli navrhnuté plány a stratégie vyraďovania z prevádzky, čo viedlo k tomu, že o ďalšej finančnej pomoci sa muselo rozhodovať podľa jednotlivých etáp a na základe jednotlivých prípadov;

5.

domnieva sa, že cieľom pomoci Spoločenstva je poskytnúť týmto trom štátom podporu pri vyrovnávaní sa s finančnou a hospodárskou záťažou, ktorú zapríčinili pevné termíny predčasného odstavenia, a pokryť náklady na mnohé významné činnosti v oblasti vyraďovania z prevádzky, investovať do energetických projektov s cieľom znížiť energetickú závislosť a pomôcť so zmiernením sociálnych dôsledkov vyradenia elektrární z prevádzky; konštatuje však, že vo všetkých troch prípadoch náklady na vyradenie elektrární z prevádzky prekročili výšku plánovanej pomoci EÚ a pravdepodobne prekročia aj pôvodné odhady; ďalej konštatuje, že veľká časť finančných prostriedkov bola použitá na energetické projekty, a nie na hlavný cieľ finančnej pomoci, ktorým je vyradenie jadrových elektrární z prevádzky;

6.

domnieva sa, že koncepcia solidarity EÚ účinne prispela k zmierneniu hospodárskych dôsledkov predčasného odstavenia elektrární v odvetví energetiky; konštatuje však, že v čase prípravy tejto správy je samotné vyraďovanie z prevádzky naďalej v počiatočnej fáze;

7.

konštatuje, že vyraďovanie príslušných jadrových elektrární z prevádzky by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu;

8.

obáva sa, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky povedie k odkladu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky a ohrozí životné prostredie a ľudské zdravie;

9.

zdôrazňuje, že otázka bezpečnosti má rozhodujúci význam pre vyraďovanie predčasne odstavených blokov troch uvedených jadrových elektrární z prevádzky; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty, aby to mali na pamäti pri prijímaní všetkých budúcich rozhodnutí o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky vo všeobecnosti, a predovšetkým v prípade týchto troch programov vyraďovania z prevádzky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú koordináciu s členskými štátmi a aby stanovila presné harmonogramy dokončenia projektov;

10.

so znepokojením konštatuje, že podrobné plány vyraďovania z prevádzky v rámci uvedených troch vyraďovacích programov ešte neboli dokončené, v dôsledku čoho neexistujú informácie o harmonogramoch, nákladoch na jednotlivé projekty ani o ich zdrojoch financovania; naliehavo preto vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby dokončili plány, a Komisiu, aby o tom podala správu a aby pripravila podrobné dlhodobé finančné plány pre projekty vyraďovania z prevádzky; vyzýva Komisiu, aby jasne opísala rozsah financovania z prostriedkov EÚ potrebný na realizáciu týchto plánov;

11.

vyzýva Komisiu, aby preštudovala, ako by sa dali pozmeniť metódy financovania operácií vyraďovania elektrární z prevádzky z prostriedkov EÚ so zreteľom na stratégie použité v členských štátoch a ich vnútroštátnych administratívnych štruktúrach a zjednodušiť pravidlá pre správu prostriedkov tak, aby nemali vplyv na bezpečnosť činností v rámci vyraďovania z prevádzky;

12.

konštatuje, že neexistuje jasné rozdelenie zodpovednosti medzi účastníkmi na strane financovania a účastníkmi na strane procesu vyraďovania z prevádzky; domnieva sa, že hlavnú zodpovednosť za realizáciu pomoci EÚ by mala mať Komisia a že by sa mala zaviesť spoločná správa s EBRD;

13.

domnieva sa, že na účely zadávania zákaziek by bolo žiaduce uplatňovať kritérium vzájomnosti v rámci Spoločenstva v prospech európskych podnikov, pričom by sa mali uplatňovať najmä zásady uvedené v článku 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich okrem iného v odvetví energetiky;

14.

konštatuje, že celková finančná pomoc z EÚ týmto trom členským štátom do konca roka 2013 dosiahne 2 847,78 milióna EUR; poukazuje na to, že hoci existujú rozdiely medzi jadrovými elektrárňami, najmä čo sa týka skladovania paliva, programy používajú v zásade rovnakú technológiu; konštatuje však, že v pridelených prostriedkoch sú značné rozdiely: Ignalina (2 bloky) – 1 367 miliónov EUR; Bohunice (2 bloky) – 613 miliónov EUR; a Kozloduj (4 bloky) – 867,78 milióna EUR;

15.

konštatuje na základe údajov dostupných na konci roku 2009, že je rozdielna situácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vyplatené sumy: Ignalina – spolu 1 367 miliónov EUR, pridelené 875,5 milióna EUR (64,04 %), vyplatené 760,4 milióna EUR (55,62 %); Bohunice – spolu 613 miliónov EUR, pridelené 363,72 milióna EUR (59,33 %), vyplatené 157,87 milióna EUR (25,75 %); Kozloduj – spolu 867,78 milióna EUR, pridelené 567,78 milióna EUR (65,42 %), vyplatené 363,149 milióna EUR (41,84 %), a to najmä pre rozdielne načasovanie odstavenia;

16.

považuje za nevyhnutné, aby sa fondy spravovali a ich prostriedky využívali absolútne transparentne; uznáva význam náležitého a transparentného riadenia finančných zdrojov s primeranou vonkajšou kontrolou s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu s energiou; odporúča v tejto oblasti transparentnosť a účasť verejnosti;

17.

berie na vedomie tieto dokončené audity a hodnotenia: „Hodnotenie v polovici obdobia, ktoré sa týka pomoci pri vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky v Litve a na Slovensku“ (2007), interné audity (EK) všetkých troch programov v roku 2007, audity riadiaceho výboru členských štátov (CPMA), ktoré uskutočnil Európsky dvor audítorov (EDA) v rokoch 2008 a 2009 v súvislosti s elektrárňou Ignalina, audit EDA pri príprave vyhlásenia o vierohodnosti z roku 2008, štúdia EDA o uskutočniteľnosti z roku 2009; a berie na vedomie tieto prebiehajúce činnosti: oznámenie Komisie očakávané začiatkom roku 2011, externý finančný audit (EK) fondu pre Bohunice BIDSF, úplný audit výkonnosti (EDA) týkajúci sa všetkých troch programov;

18.

domnieva sa, že vzhľadom na veľký objem príslušných finančných prostriedkov, nedostatočné skúsenosti s využívaním fondov, neznáme faktory, ktoré sa v procese vyskytli, a následné početné zmeny, úpravy a prideľovanie dodatočných prostriedkov sa množstvo a rozsah vykonaných auditov zdajú nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotenie v polovici obdobia týkajúce sa pomoci pri vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky v Litve a na Slovensku zo septembra 2007 vypracované Komisiou nepokrývalo aj Bulharsko (ktoré už v tom čase dostávalo pomoc);

19.

vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že neexistujú výročné správy Komisie pre Európsky parlament o využívaní finančných prostriedkov vyčlenených na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky; vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala situáciu a podávala Európskemu parlamentu každoročne správy o zlepšeniach vo využívaní finančných prostriedkov a o tom, či je pravdepodobné, že akumulované finančné prostriedky určené na vyradenie týchto konkrétnych blokov troch jadrových elektrární z prevádzky sa vyčerpajú v nasledujúcich troch rokoch;

20.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu s cieľom ubezpečiť sa, že existuje možnosť prideľovať finančné prostriedky na budúce projekty vyraďovania z prevádzky do roku 2013, najmä preto, že povolenie na vyradenie z prevádzky bude vydané pre Bohunice v júli 2011 a pre Kozloduj koncom roku 2011 a koncom roku 2012;

21.

vyzýva Komisiu, aby pred akýmkoľvek ďalším prideľovaním prostriedkov EÚ predložila porovnávacie informácie o plnení pôvodných a revidovaných harmonogramov jednotlivých etáp procesov vyraďovania z prevádzky, ako aj o opatreniach v oblasti energetiky a v sociálnej oblasti;

22.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o konkrétnych zlepšeniach, ktoré nastali v dôsledku ustanovenia riadiaceho výboru členských štátov v roku 2007, ktorý jej má pomáhať pri plnení programu pomoci, a aby podala správu o procesných zmenách, ku ktorým odvtedy došlo;

23.

berie na vedomie, že audit EDA ešte prebieha; navrhuje, aby tento audit pomohol odhaliť ciele využívania finančných prostriedkov a jeho efektivitu, ako aj realizovateľné návrhy do budúcnosti, a aby vyhodnotil dodatočné finančné prostriedky potrebné na vyradenie z prevádzky; navrhuje, aby audit – keďže ide o úplný audit výkonnosti – objasnil:

24.

navrhuje, že pokiaľ ide o budúce činnosti, ktoré sa majú financovať z pridelených prostriedkov EÚ v rokoch 2007 – 2013, treba objasniť aj ďalšie otázky:

25.

so znepokojením konštatuje, že neexistuje tím koordinátorov a odborníkov na úrovni EÚ pre všetky tri projekty, ktorý by umožnil, aby sa s programom vyraďovania z prevádzky zaobchádzalo ako s jedným balíkom podľa skúseností EÚ, čo by umožnilo synergiu medzi všetkými tromi prípadmi;

26.

zdôrazňuje, že na zaistenie lepšieho plánovania činností týchto troch programov a výmeny získaných skúseností je potrebná lepšia koordinácia medzi nimi; domnieva sa, že aj EÚ ako celok môže mať prospech z týchto skúseností pri vyraďovaní reaktorov zo služby na konci ich hospodárskeho života; vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby vypracovali a zhromaždili najlepšie postupy pri vyraďovaní z prevádzky a aby zabezpečili čo najlepšie využitie získaných skúseností a údajov v iných členských štátoch s jadrovými elektrárňami;

27.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila koordinačný tím, ktorý by mal byť zodpovedný za:

28.

konštatuje, že pri financovaní operácií vyraďovania z prevádzky by sa mala uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“ a že prevádzkovatelia jadrových zariadení by mali zaručiť, aby sa počas doby životnosti jadrových zariadení vyčleňovali primerané finančné zdroje na pokrytie budúcich nákladov na vyraďovanie z prevádzky;

29.

konštatuje, že predčasné odstavenie reaktorov zabránilo plánovanému nahromadeniu potrebných finančných prostriedkov v príslušných vnútroštátnych fondoch určených na pokrytie všetkých nákladov spojených s vyradením elektrární z prevádzky;

30.

vzhľadom na rôzne stratégie uplatňované členskými štátmi vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné spôsoby zosúladenia prístupov k financovaniu vyraďovania z prevádzky v EÚ s cieľom zabezpečiť včasnú akumuláciu potrebných finančných zdrojov bez toho, aby sa ohrozila bezpečnosť a zabezpečenie procesu vyraďovania z prevádzky;

31.

víta skutočnosť, že väčšina projektov programu Ignalina v oblasti energetickej efektívnosti a zabezpečovaní dodávok elektriny sa v súčasnosti vykonáva alebo je už dokončená;

32.

so znepokojením konštatuje, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom (projekt skladovania vyhoreného paliva a ukladania odpadu) došlo k závažným meškaniam, ktoré zapríčinili v porovnaní s pôvodným odhadmi dodatočné náklady; konštatuje, že časová rezerva systému je už takmer vyčerpaná a že meškania môžu postupne dostať celý plán vyraďovania z prevádzky do kritickej situácie, čo by neúmerne zvýšilo náklady; vyzýva Komisiu, aby podala správu o výsledkoch opätovného hodnotenia časového harmonogramu projektu;

33.

konštatuje, že veľká časť finančných prostriedkov bola pridelená na energetické projekty, že sa vyžadujú ešte značné prostriedky na vyradenie z prevádzky a že vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ingalina z prevádzky sa zatiaľ naakumulovalo len niečo vyše 100 miliónov EUR (zatiaľ čo iba technické náklady na vyradenie z prevádzky sú 987 až 1 300 miliónov EUR) a značná časť z tejto sumy sa použila na iné projekty než vyradenie z prevádzky; žiada, aby v tomto smere boli prijaté náležité opatrenia, a to predovšetkým opatrenia daného členského štátu;

34.

víta pokrok v plnení programu Bohunice;

35.

konštatuje však, že zatiaľ čo pomoc Spoločenstva je projektovaná na vyradenie jadrových zariadení z prevádzky, predovšetkým reaktorov V1, a na zabezpečenie dodávok, vnútroštátny jadrový fond nevyčlenil žiadne zdroje určené osobitne na financovanie prebiehajúceho projektu vyraďovania z prevádzky A1;

36.

konštatuje však, že v prípade uskutočňovania niektorých projektov vyraďovania z prevádzky, ako je rekonštrukcia systému fyzickej ochrany oblasti, projekt nakladania s „historickým odpadom“ a výstavba dočasného skladiska rádioaktívneho odpadu v Bohuniciach, došlo k závažným meškaniam; naliehavo žiada Komisiu a slovenskú stranu, aby prijali opatrenia na predchádzanie meškaniam a zabránili ohrozeniu plánovaného pokroku prác na vyraďovaní z prevádzky;

37.

víta celkovo dobré technické a finančné plnenie programu Kozloduj a preskúmanie stratégie vyraďovania z prevádzky pre bloky 1 – 4, ktorá bola zmenená z pôvodnej stratégie odloženej demontáže na stratégiu okamžitej postupnej demontáže;

38.

so znepokojením konštatuje, že energetické projekty majú dosť vysoký podiel na prideľovaní vyčlenených verejných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby sledovala plnenie zostávajúcich energetických projektov a podala o výsledkoch správu; žiada, aby sa zvýšil podiel projektov v oblasti vyraďovania z prevádzky a odpadu v zostávajúcom období plnenia programu Kozloduj;

39.

zdôrazňuje, že je potrebná komplexná administratívna koordinácia medzi Štátnym podnikom pre rádioaktívny odpad, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za bloky 1 – 2, a jadrovou elektrárňou Kozloduj, zodpovednou za bloky 3 – 4; vyzýva bulharskú stranu, aby zanalyzovala a urýchlene zaviedla potrebné zlepšenia v súvislosti s týmto rozdeleným riadením a/alebo ustanovila spoločné riadenie pre bloky 1 – 4;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam Bulharska, Litvy a Slovenska.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/26

—

so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a zásada nenavracania,

—

so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (rezolúcia 48/104),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom „Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 52/86), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom „Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti“ (rezolúcia 57/179) a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom „Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 58/147),

—

so zreteľom na správy osobitných spravodajcov Vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (1) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (2) a z 25. februára 2010 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (Peking +15) (3),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (rezolúcia 61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na prácu Výboru ad hoc Rady Európy pre prevenciu a potláčanie násilia na ženách a domáceho násilia (CAHVIO), zriadeného v decembri 2008, v rámci prípravy budúceho Dohovoru Rady Európy na túto tému,

—

so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o násilí,

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. decembra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (5),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 21. apríla 2009 o kampani Povedz NIE násiliu na ženách (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ (7),

—

so zreteľom na stratégiu Komisie pre rovnosť žien a mužov 2010 – 2015, ktorá bola predložená 21. septembra 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0065/2011),

A.

keďže rodovo motivované násilie neodstráni žiadna samostatná intervencia, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, vzdelávacích, zdravotníckych a ďalších opatrení súvisiacich so službami môže takéto násilie a jeho následky významne obmedziť,

B.

keďže aj keď neexistuje medzinárodne uznané vymedzenie pojmu „násilie voči ženám“, tento pojem je vymedzený zo strany OSN ako akýkoľvek akt rodového násilia, ktorý vyústi alebo môže vyústiť do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote (8),

C.

keďže násilie je traumatická skúsenosť pre každého muža, ženu alebo dieťa, ale rodové násilie páchajú prevažne muži na ženách a dievčatách a takéto násilie odzrkadľuje a prehlbuje nerovnosti medzi mužmi a ženami a ohrozuje zdravie, dôstojnosť, bezpečnosť a autonómnosť jeho obetí,

D.

keďže v štúdiách o rodovo podmienenom násilí sa odhaduje, že jedna patina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila činy telesného násilia aspoň jeden krát počas svojho života v dospelosti a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily; keďže výskum tiež poukazuje na skutočnosť, že 26 % detí a mladých osôb ohlásilo fyzické násilie počas detstva,

E.

keďže reklamy a pornografia často vykresľujú rôzne druhy rodovo podmieneného násilia, čím robia násilie voči ženám bezvýznamným a vytvárajú prekážky stratégiám v oblasti rodovej rovnosti,

F.

keďže násilie páchané mužmi na ženách ovplyvňuje postavenie žien v spoločnosti: ich zdravie, prístup k zamestnaniu a vzdelaniu, začlenenie do sociálnych a kultúrnych činností, ekonomickú nezávislosť, účasť na verejnom a politickom živote a rozhodovaní, ale aj vzťahy s mužmi,

G.

keďže v mnohých prípadoch ženy nepodávajú žaloby proti aktom rodovo podmieneného násilia voči nim z komplexných a rôznorodých dôvodov zahŕňajúcich psychologické, hospodárske, sociálne a kultúrne faktory, pričom môžu aj nedôverovať polícii, právnemu systému a sociálnym a zdravotným službám,

H.

keďže rodovo podmienené násilie páchané najmä mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným javom, ktorý zahŕňa obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti,

I.

keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok,

J.

keďže násilie voči ženám zahŕňa široké spektrum porušení ľudských práv vrátane: sexuálneho zneužívania, znásilnenia, domáceho násilia, sexuálneho napadnutia a obťažovania, prostitúcie, obchodovania so ženami a dievčatami, porušovania ženských sexuálnych a reprodukčných práv, násilia voči ženám na pracovisku, násilia voči ženám v situáciách konfliktov, násilia voči ženám vo väzniciach alebo v inštitúciách poskytujúcich starostlivosť a niektorých škodlivých tradičných praktík; keďže ktorékoľvek z týchto zneužití môže zanechať psychologické ujmy, poškodiť celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia, a v niektorých prípadoch viesť k úmrtiu,

K.

keďže vo viacerých členských štátoch sa násilie mužov voči ženám formou znásilnenia nerieši ako trestný čin vedúci k stíhaniu ex officio (9),

L.

keďže porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia páchaného na ženách v Európskej únii sa nezhromažďujú pravidelne, v dôsledku čoho je ťažké posúdiť skutočný rozsah problému a nájsť vhodné riešenia; keďže je veľmi ťažké zhromažďovať hodnoverné údaje, pretože ženy a muži sa kvôli strachu alebo hanbe zdráhajú poskytovať informácie o svojich skúsenostiach príslušným zainteresovaným stranám,

M.

keďže podľa existujúcich štúdií týkajúcich sa členských štátov Rady Európy sa ročné náklady násilia voči ženám odhadujú v tomto regióne na 33 mld. EUR (10),

N.

keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené voči násiliu zo strany mužov z dôvodu líšiacich sa politík a právnych predpisov v členských štátoch,

O.

keďže Európska únia má na základe Lisabonskej zmluvy širšie kompetencie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane trestného práva procesného a trestného práva hmotného, ako aj v oblasti policajnej spolupráce,

P.

so zreteľom na alarmujúci počet žien, ktoré sú obeťami rodovo podmieneného násilia,

Q.

keďže obťažovanie matiek a tehotných žien je ďalšou formou násilia alebo zneužitia, ktorou ženy trpia a ku ktorej dochádza v prvom rade v rodinách alebo vo dvojici a v sociálnych a pracovných sférach, čo vedie k ich prepusteniu alebo dobrovoľnému odchodu zo zamestnania a k diskriminácii a depresii,

R.

keďže Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť 2010 – 2015 zdôraznila, že rodovo podmienené násilie je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti,

S.

keďže Komisia oznámila, že v roku 2011 predloží návrh stratégie boja proti násiliu voči ženám, ale pracovný program Komisie na rok 2011 žiadny výslovný odkaz na túto stratégiu neobsahuje,

1.

víta záväzok Komisie, ktorá vo svojom akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu uviedla, že v rokoch 2011 – 2012 predloží oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ (11);

2.

navrhuje nový komplexný politický prístup proti rodovému násiliu vrátane:

3.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali znásilnenie a sexuálne násilie voči ženám, najmä v manželstve a v intímnych neformálnych vzťahoch a/alebo spáchané mužskými príbuznými, pokiaľ s tým obeť nesúhlasila, za trestný čin, ďalej aby zaručili automatické stíhanie páchateľov týchto činov a odmietli uznať akékoľvek odvolávanie sa na kultúrne zvyklosti, tradície alebo náboženskú prax za poľahčujúcu okolnosť v prípadoch násilia páchaného na ženách vrátane tzv. zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

4.

uznáva, že násilie voči ženám je jednou z najvážnejších foriem rodovo podmienených porušení ľudských práv a že domáce násilie voči ďalším obetiam, ako sú deti, muži a starší ľudia, je tiež skrytým javom, ktorý postihuje príliš veľa rodín na to, aby sa ignoroval;

5.

zdôrazňuje, že vystavenie fyzickému, sexuálnemu alebo psychologickému násiliu a zneužívaniu medzi rodičmi alebo inými rodinnými príslušníkmi má vážny vplyv na deti;

6.

vyzýva členské štáty, aby pre deti, ktoré boli svedkami akejkoľvek formy násilia, vyvinuli psychologické poradenstvo primerané ich veku, ktoré bude špeciálne prispôsobené deťom v záujme toho, aby sa vyrovnali so svojimi traumatickými skúsenosťami, a aby sa bral náležitý ohľad na najlepšie záujmy dieťaťa;

7.

upozorňuje na to, že migrantky vrátane neregistrovaných migrantiek a žiadateľky o azyl tvoria dve podkategórie žien, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči rodovo podmienenému násiliu;

8.

zdôrazňuje význam primeranej odbornej prípravy pre všetky osoby, ktoré pracujú so ženami, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, a najmä pre osoby pracujúce v oblasti zastupovania právneho systému a presadzovania práva, osobitne policajtov, sudcov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

9.

vyzýva Komisiu, aby pomocou všetkých dostupných expertíz vyvinula a poskytovala ročnú štatistiku rodového násilia vrátane údajov o počte žien zabitých každý rok svojim partnerom alebo bývalým partnerom, na základe údajov od členských štátov;

10.

zdôrazňuje, že výskum v oblasti násilia voči deťom, mládeži a ženám a na všeobecnejšej úrovni o rodovo a sexuálne podmienenom násilí by sa mal začleniť ako multidisciplinárna výskumná oblasť do budúceho ôsmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj;

11.

žiada Komisiu, aby zvážila zriadenie strediska pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude vychádzať z poskytovania informácií o súdnych veciach, ktoré sa týkajú násilia voči ženám;

12.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí bojovať proti rodovo podmienenému násiliu prostredníctvom programov Spoločenstva, najmä programu Daphne, ktorý už bol úspešný v boji proti násiliu voči ženám;

13.

poznamenáva, že Agentúra EÚ pre základné práva urobí prieskum na reprezentatívnej vzorke žien zo všetkých členských štátov o ich skúsenostiach s násilím, a žiada, aby sa dôraz kládol na preskúmanie odpovedí, ktoré ženy dostávajú od rôznych orgánov a podporných služieb, keď takéto násilie nahlásia;

14.

naliehavo žiada členské štáty, aby vo svojich národných štatistikách jasne ukázali rozsah rodovo podmieneného násilia a podnikli kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa zbierali údaje o rodovo podmienenom násilí, okrem iného o rode obetí, rode páchateľov, ich vzťahu, veku, miesta činu a zranení;

15.

vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o finančnom vplyve násilia voči ženám s využitím výskumu používajúceho metodiky, ktoré môžu finančne kvantifikovať vplyv tejto formy násilia na zdravotnícke služby, systémy sociálneho zabezpečenia a pracovný trh;

16.

vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby uskutočnili výskum, ktorý sa zameria na všadeprítomnosť násilia vo vzťahoch dospievajúcej mládeže a vplyv, ktorý má na ich životné podmienky;

17.

konštatuje, že prenasledovanie, ktorého 87 % obetí tvoria ženy, spôsobuje psychologickú traumu a vážny emocionálny stres, a preto by sa malo pokladať za formu násilia voči ženám a malo by podliehať právnemu rámcu vo všetkých členských štátoch;

18.

konštatuje, že tradičné škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zabíjanie v mene cti, sú mimoriadne kontextualizované formy násilia voči ženám, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby im venovala osobitnú pozornosť vo svojej stratégii boja proti násiliu voči ženám;

19.

uznáva vážny problém prostitúcie vrátane detskej prostitúcie v EÚ a žiada, aby sa uskutočnili ďalšie štúdie o väzbe medzi právnym rámcom príslušného členského štátu a formou a rozsahom prostitúcie, ktorá v ňom existuje; poukazuje na znepokojujúci nárast obchodovania s ľuďmi smerom do EÚ a v rámci nej, ktoré sa zameriava najmä na ženy a deti, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočnili rázne kroky na boj proti týmto nezákonným postupom;

20.

žiada členské štáty, aby uznali vážny problém náhradného materstva, ktoré predstavuje zneužitie ženského tela a jej reprodukčných orgánov;

21.

zdôrazňuje, že ženy a deti sú vystavené rovnakým formám zneužívania a môžu sa pokladať za tovar na medzinárodnom trhu reprodukcie a že tieto nové reprodukčné opatrenia, ako napríklad náhradné materstvo, rozširujú obchodovanie so ženami a deťmi a nezákonné cezhraničné adopcie;

22.

poznamenáva, že domáce násilie bolo identifikované ako hlavná príčina potratov alebo narodení mŕtveho plodu a úmrtí matiek počas pôrodu, a žiada Komisiu, aby sa viac zamerala na násilie voči tehotným ženám, pretože páchateľ pri ňom ubližuje viac než jednej osobe;

23.

zdôrazňuje, že občianska spoločnosť, najmä mimovládne organizácie, združenia žien a ďalšie verejné a súkromné dobrovoľné organizácie poskytujú pomoc obetiam násilia, ponúkajú služby veľkej hodnoty, najmä pri poskytovaní pomoci ženským obetiam, ktoré majú záujem premôcť mlčanie, v ktorom ich väzní násilie, a členské štáty by ich mali podporovať;

24.

opätovne pripomína potrebu pracovať tak s obeťami, ako aj s útočníkmi, s cieľom zvyšovať povedomie útočníkov a prispievať k zmene stereotypov a sociálne zakorenených presvedčení, ktoré napomáhajú pretrvávanie podmienok, ktoré plodia tento druh násilia a jeho akceptovanie;

25.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali útočiská pre ženy s cieľom pomôcť ženám a deťom, aby žili životom, ktorý si samé zvolili, bez násilia a chudoby, pričom by tieto útočiská mali ponúkať špecializované služby, zdravotnícku starostlivosť, právnu pomoc, psychologické a terapeutické poradenstvo, právnu pomoc počas súdnych procesov, podporu pre deti trpiace násilím atď.;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť primerané zdroje na prevenciu a potláčanie násilia páchaného na ženách vrátane využitia štrukturálnych fondov;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány podnikali kroky na uľahčenie návratu žien, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, na trh práce, prostredníctvom nástrojov, ako je napríklad ESF alebo program Progress;

28.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý zabezpečí prisťahovalkyniam právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a ktorý umožní považovať každú osobu, ktorá by im tieto doklady odobrala, za trestnoprávne zodpovednú;

29.

pripomína stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení z 25. februára 2010, že EÚ by sa mala v rámci nového právneho rámca, ktorý bol vytvorený Lisabonskou zmluvou, stať zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných asociačných dohôd a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/34

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2010 s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (KOM(2010)0343), ako aj na návrh Komisie zo 7. júla 2010 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia týkajúce sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami (KOM(2010)0344),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020) a na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

—

so zreteľom na závery Rady z 25. októbra 2010 o komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike,

—

so zreteľom na aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa nesplnenia povinností členských štátov, najmä na rozsudok z 3. marca 2009 vo veci Komisia proti Rakúsku (vec C-205/06), rozsudok z 3. marca 2009 vo veci Komisia proti Švédsku (vec C-249/06) a rozsudok z 19. novembra 2009 vo veci Komisia proti Fínsku (vec C-118/07),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0070/2011),

A.

keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy patria priame zahraničné investície do výlučnej právomoci EÚ, ako je zakotvené v článku 3 ods. 1 písm. e) a v článkoch 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

B.

keďže členské štáty od roku 1959 na dvojstrannej úrovni uzavreli viac ako 1 200 dvojstranných investičných dohôd a celkovo bolo uzavretých takmer 3 000 dvojstranných investičných dohôd,

C.

keďže sa všeobecne uznáva, že investície zo zahraničia môžu zvýšiť konkurencieschopnosť cieľových krajín, ale investície smerujúce do zahraničia si môžu vyžadovať pomoc na prispôsobenie sa nízkokvalifikovaných pracovníkov; keďže každá vláda je povinná podporovať prospešný vplyv investícií a predchádzať akýmkoľvek škodlivým vplyvom,

D.

keďže v článkoch 206 a 207 ZFEÚ sa nevymedzujú priame zahraničné investície a keďže Súdny dvor Európskej únie (1) špecifikoval svoje chápanie pojmu priame zahraničné investície na základe troch kritérií: mali by to byť dlhodobé investície, ktoré predstavujú aspoň 10 % vlastného kapitálu/podielu pridruženej spoločnosti a poskytujú investorovi riadiacu kontrolu nad operáciami pridruženej spoločnosti, keďže toto vymedzenie je v súlade s vymedzeniami Medzinárodného menového fondu a OECD a je v protiklade najmä s portfóliovými investíciami a právami duševného vlastníctva, keďže je zložité jasne rozlišovať medzi priamymi zahraničnými investíciami a portfóliovými investíciami a absolútna právna definícia sa bude môcť len ťažko uplatňovať v investičnej praxi reálneho sveta,

E.

keďže niektoré členské štáty používajú široké vymedzenie pojmu zahraničný investor a obyčajnú poštovú adresu považujú za dostatočnú na určenie štátnej príslušnosti podniku, keďže to niektorým podnikom umožnilo podať žalobu voči svojej vlastnej krajine na základe využitia dvojstranných investičných dohôd podpísaných tretími krajinami, keďže každá európska spoločnosť by mala mať možnosť spoľahnúť sa na budúce investičné dohody EÚ, prípadne dohody o voľnom obchode s investičnými kapitolami,

F.

keďže nástup nových krajín s veľkou investičnou kapacitou ako miestnych alebo svetových veľmocí zmenil klasické chápanie, podľa ktorého investori pochádzali iba z rozvinutých krajín,

G.

keďže po prvých prípadoch urovnávania sporov v 90. rokoch minulého storočia, a to napriek vo všeobecnosti pozitívnym skúsenostiam, sa z dôvodu vágneho jazyka dohôd, ktoré bolo možné voľne vykladať, odhalilo niekoľko problematických aspektov, ktoré sa týkali najmä rizika konfliktu medzi súkromnými záujmami a regulačnou úlohou verejných orgánov, napríklad v prípadoch, keď prijatie zákonných právnych predpisov viedlo k tomu, že štát bol medzinárodnými arbitrami odsúdený za porušenie zásady spravodlivého a rovnakého zaobchádzania,

H.

keďže USA a Kanada, ktoré boli medzi prvými štátmi, voči ktorým boli takéto rozsudky vynesené, upravili svoje modely dvojstranných investičných dohôd s cieľom obmedziť šírku výkladu arbitrážou a zabezpečiť lepšiu ochranu svojho priestoru, v ktorom sú možné zásahy štátu,

I.

keďže Komisia zostavila zoznam krajín, ktoré budú privilegovanými partnermi pri rokovaniach o prvých investičných dohodách (Kanada, Čína, India, Mercosur, Rusko a Singapur),

J.

keďže novozriadená Európska služba pre vonkajšiu činnosť má posilniť celosvetovú prítomnosť a úlohu EÚ vrátane podpory a obhajoby obchodných cieľov EÚ v investičnej oblasti,

1.

uznáva, že v dôsledku Lisabonskej zmluvy patria v súčasnosti priame zahraničné investície výlučne do právomoci EÚ; konštatuje, že nová výlučná právomoc EÚ v oblasti priamych zahraničných investícií predstavuje dvojitú výzvu – jednak z hľadiska správy súčasných dvojstranných investičných dohôd a jednak z hľadiska vymedzenia európskej investičnej politiky, ktorá napĺňa očakávania investorov a štátov, ktoré sú príjemcami, ako aj všeobecnejšie ekonomické záujmy a ciele vonkajšej politiky EÚ;

2.

víta túto novú právomoc EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto príležitosť využili a v spolupráci s Parlamentom budovali integrovanú a koherentnú investičnú politiku, ktorá podporuje vysokokvalitné investície a pozitívne prispieva k celosvetovému hospodárskemu pokroku a udržateľnému rozvoju; zastáva názor, že Parlament musí byť primerane zapojený do vytvárania budúcej investičnej politiky, čo si vyžaduje náležité konzultácie o mandátoch na nadchádzajúce rokovania, ako aj pravidelné a zmysluplné informovanie o stave prebiehajúcich rokovaní;

3.

konštatuje, že EÚ predstavuje významné hospodárske zoskupenie, ktoré má v rokovaniach značnú váhu; je presvedčený, že spoločná politika v oblasti investícií splní očakávania tak investorov, ako aj dotknutých štátov, a pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a jej podnikov a zamestnanosť;

4.

konštatuje, že je potrebný koordinovaný celoeurópsky rámec navrhnutý tak, aby poskytoval právnu istotu a podporoval zásady a ciele Európskej únie;

5.

pripomína, že v súčasnej fáze globalizácie došlo k prudkému nárastu priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2007, o rok skôr, ako investície zasiahla svetová hospodárska a finančná kríza, dosiahli rekordnú úroveň takmer 1,5 miliardy EUR, pričom najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií v celom svetovom hospodárstve bola EÚ; zdôrazňuje však, že v rokoch 2008 a 2009 došlo k zníženiu objemu investícií v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje taktiež, že približne 80 % celkovej hodnoty svetových priamych zahraničných investícií sa týka cezhraničných fúzií a akvizícií;

6.

víta oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike, zdôrazňuje však, že zatiaľ čo sa extenzívne sústreďuje na ochranu investorov, mala by sa viac zaoberať právom chrániť schopnosť verejných orgánov vykonávať reguláciu a plniť záväzok EÚ využívať politickú súdržnosť na rozvoj;

7.

domnieva sa, že investície môžu mať pozitívny vplyv na rast a zamestnanosť, a to nielen v EÚ, ale aj v rozvojových krajinách, pokiaľ investori aktívne prispievajú k rozvojovým cieľom cieľových štátov, t. j. podporovaním ich miestneho hospodárstva prostredníctvom transferu technológií a využívaním miestnej pracovnej sily a miestnych vstupov;

8.

vyzýva Komisiu, aby mala na zreteli ponaučenia získané na viacstrannej, mnohostrannej a dvojstrannej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o neúspech rokovaní OECD o viacstrannej dohode o investíciách;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby dôkladne a koordinovane vypracovala investičnú stratégiu EÚ na základe najlepších postupov dvojstranných investičných dohôd; poukazuje na rozmanitosť obsahu v dohodách členských štátov a vyzýva Komisiu, aby tieto odlišnosti zladila a pripravila presvedčivý vzor pre investičné dohody EÚ, ktorý by bolo možné upraviť podľa úrovne rozvoja partnerskej krajiny;

10.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala nezáväzné pokyny, napríklad vo forme vzorovej dvojstrannej investičnej dohody, ktoré by členské štáty mohli používať v záujme posilnenia právnej istoty a konzistentnosti;

11.

žiada Komisiu, aby poskytla jasné vymedzenie investícií, ktoré je potrebné chrániť, vrátane priamych zahraničných investícií a portfóliových investícií; domnieva sa však, že špekulatívne formy investícií, ako ich vymedzuje Komisia, by sa nemali ochraňovať; trvá na tom, že ak sú do rozsahu pôsobnosti investičnej dohody zahrnuté práva duševného vlastníctva a to vrátane tých dohôd, pre ktoré už bol predložený návrh mandátov, ustanovenia by nemali negatívne vplývať na výrobu generických liekov a mali by rešpektovať výnimky z obchodných aspektov práv duševného vlastníctva (TRIPS) pre oblasť verejného zdravia;

12.

so znepokojením konštatuje, že rokovania o širokej škále investícii by viedli k prelínaniu výlučných a spoločných právomocí;

13.

žiada o zavedenie pojmu investor EÚ, ktorý by v súlade s duchom článku 207 ZFEÚ zdôraznil význam podpory investorov zo všetkých členských štátov za rovnakých podmienok a zabezpečil im rovnaké podmienky činnosti a ochrany investícií;

14.

pripomína, že bežné dvojstranné investičné dohody členských štátov EÚ používajú široké vymedzenie pojmu zahraničný investor; žiada Komisiu, aby vyhodnotila, v ktorých prípadoch to viedlo k nekorektným praktikám; žiada Komisiu, aby jasne vymedzila pojem zahraničný investor, pričom by svoje vymedzenie založila na tomto vyhodnotení a na najnovšom referenčnom vymedzení priamych zahraničných investícií zo strany OECD;

15.

zdôrazňuje, že ochrana investorov pre všetkých investorov EÚ musí zostať prvoradou prioritou v rámci investičných dohôd;

16.

konštatuje, že rokovania o dvojstranných investičných dohodách sú časovo náročné; vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky svoje personálne a materiálne zdroje do rokovaní o investičných dohodách EÚ a do ich uzatvorenia;

17.

domnieva sa, že požiadavka, ktorú Rada vyjadrila vo svojich záveroch týkajúcich sa oznámenia – aby nový európsky právny rámec neovplyvňoval negatívnym spôsobom ochranu investorov a záruky na úrovni súčasných dohôd – by mohla spôsobiť nesúhlas s akoukoľvek novou dohodou a mohla by viesť k tomu, že v období rastu investícií zo zahraničia smerom do EÚ by došlo k ohrozeniu rovnováhy medzi ochranou investorov a ochranou práva na reguláciu; navyše sa domnieva, že by takáto formulácia hodnotiacich kritérií mohla protirečiť litere a duchu článku 207 ZFEÚ;

18.

je presvedčený, že potreba vymedziť najlepšie postupy, na ktorú poukazujú aj závery Rady, je rozumnejším a účinnejším riešením, ktoré umožní rozvoj dôslednej európskej investičnej politiky;

19.

domnieva sa, že budúce investičné dohody uzatvorené EÚ by mali vychádzať z najlepších postupov a skúseností členských štátov a obsahovať tieto zásady:

20.

žiada Komisiu, aby vyhodnotila možný dopad zapracovania zastrešujúcej doložky do budúcich európskych investičných dohôd a predložila správu Európskemu parlamentu a Rade;

21.

vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o prístupe na trh so svojimi hlavnými obchodnými partnermi z rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín zabezpečila reciprocitu, pričom by mala mať na zreteli, že je potrebné vylúčiť citlivé odvetvia a zachovať asymetriu v obchodných vzťahoch EÚ s rozvojovými krajinami;

22.

konštatuje, že očakávané zvýšenie právnej istoty pomôže MSP investovať v zahraničí, a v tejto súvislosti poznamenáva, že je potrebné počas rokovaní vypočuť si názory MSP;

23.

zdôrazňuje, že budúce investičné dohody uzatvorené EÚ musia rešpektovať možnosť štátnych zásahov;

24.

vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o mieru voľnosti medzinárodných arbitrov vykladať doložky o ochrane investorov v širokom zmysle, čo znemožňuje zákonnú verejnú reguláciu; vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila normy ochrany investorov s cieľom predísť takýmto problémom v nových investičných dohodách;

25.

vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich dohôd zahrnula osobitné doložky, v ktorých sa stanoví právo strán dohody na reguláciu, a to okrem iného v oblastiach ochrany národnej bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia, práv pracujúcich a spotrebiteľov, priemyselnej politiky a kultúrnej rozmanitosti;

26.

zdôrazňuje, že Komisia musí rozhodnúť podľa jednotlivých prípadov a zostaviť zoznam odvetví, na ktoré sa budúce dohody nebudú vzťahovať, ako sú citlivé odvetvia ako kultúra, vzdelávanie, verejné zdravie a odvetvia so strategickým významom pre národnú obranu, a žiada ju, aby informovala Európsky parlament o mandáte, ktorý v jednotlivých prípadoch získala; poznamenáva, že EÚ by si mala uvedomiť aj obavy svojich rozvojových partnerov a nemala by požadovať ďalšiu liberalizáciu, ak sa títo partneri domnievajú, že v záujme ich rozvoja je potrebné chrániť niektoré odvetvia, najmä v oblasti verejných služieb;

27.

zdôrazňuje, že budúca politika EÚ musí podporovať aj investície, ktoré sú udržateľné, rešpektujú životné prostredie (obzvlášť v oblasti ťažobného priemyslu) a podporujú kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých tieto investície smerujú; žiada Komisiu, aby do všetkých budúcich dohôd začlenila odkaz na aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

28.

opakuje so zreteľom na investičné kapitoly širších dohôd o voľnom obchode svoju požiadavku, aby sa do každej dohody o voľnom obchode, ktorú EÚ podpisuje, začlenila doložka o sociálnej zodpovednosti podnikov a účinné sociálne a environmentálne doložky;

29.

žiada, aby Komisia posúdila, ako sa takéto doložky začleňovali do dvojstranných investičných dohôd členských štátov a ako by sa mohli začleniť do budúcich samostatných investičných dohôd;

30.

víta skutočnosť, že niekoľko súčasných dvojstranných investičných dohôd obsahuje doložku, ktorá zamedzuje zmierňovaniu sociálnych a environmentálnych právnych predpisov s cieľom pritiahnuť investície, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie takejto doložky do svojich budúcich dohôd;

31.

vyjadruje presvedčenie, že súčasný režim urovnávania sporov sa musí zmeniť, aby bol transparentnejší, umožňoval stranám odvolať sa, zahŕňal povinnosť využiť všetky miestne opravné prostriedky (v prípadoch, keď sú dostatočne spoľahlivé na to, aby zaručili riadny proces), dával možnosť využiť postup amicus curiae a povinnosť vybrať si jediné miesto arbitráže medzi investorom a štátom;

32.

zastáva názor, že okrem urovnávania sporov medzi jednotlivými štátmi sa musí uplatňovať aj urovnávanie sporov medzi investormi a štátmi, aby sa zabezpečila komplexná investičná ochrana;

33.

je si vedomý, že EÚ nemôže využívať existujúce mechanizmy urovnávania sporov, ako sú Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov (ICSID) a Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL), keďže EÚ ako taká nie je členom žiadnej z týchto organizácií; vyzýva EÚ, aby do každej novej medzinárodnej investičnej dohody EÚ zahrnula kapitolu o urovnávaní sporov v súlade s reformami navrhnutými v tomto uznesení; žiada, aby sa Komisia a členské štáty ujali svojej zodpovednosti ako hlavní medzinárodní aktéri a pracovali na uskutočnení nevyhnutných reforiem pravidiel Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov (ICSID) a Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL);

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila riešenia, ktoré MSP umožnia lepšie financovať vysoké náklady súvisiace s urovnávaním sporov;

35.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila právny predpis, ktorým sa bude – najmä z finančného hľadiska – upravovať spôsob rozdelenia zodpovednosti medzi európskou úrovňou a štátnymi úrovňami v prípade, že EÚ v medzinárodnej arbitráži prehrá proces;

36.

podporuje zásadu, podľa ktorej musia byť prioritnými partnermi budúcich investičných dohôd EÚ krajiny s veľkým trhovým potenciálom, v ktorých však zahraničné investície potrebujú lepšiu ochranu;

37.

poznamenáva, že investičné riziko je všeobecne vyššie v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách a že silná a účinná ochrana investorov prostredníctvom investičných dohôd je zásadným predpokladom ochrany európskych investorov a môže zlepšiť správu, čím vytvorí stabilné prostredie potrebné na zvýšenie objemu priamych zahraničných investícií plynúcich do týchto krajín; poznamenáva, že na to, aby tieto krajiny mali z investičných dohôd ešte väčší úžitok, mali by investičné dohody zaväzovať investora k dodržiavaniu ľudských práv a antikorupčných zásad – ako súčasť širšieho partnerstva medzi EÚ a rozvojovými krajinami v záujme znižovania miery chudoby; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodných budúcich partnerov na základe najlepších postupov členských štátov s dvojstrannými investičnými dohodami;

38.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že priame zahraničné investície v najmenej rozvinutých krajinách sú mimoriadne nízke a zvyčajne sa zameriavajú na prírodné zdroje;

39.

domnieva sa, že miestnym firmám v rozvojových krajinách by sa mala poskytnúť väčšia podpora, najmä prostredníctvom stimulov na zvýšenie ich produktivity a ich zapájania do užšej spolupráce, ako aj na zvýšenie kvalifikácie pracovných síl, pretože tieto oblasti predstavujú významný potenciál pre stimuláciu hospodárskeho rozvoja, konkurencieschopnosti a rastu v rozvojových krajinách; zároveň podporuje transfer nových ekologických technológií EÚ do rozvojových krajín, pretože je to najlepší spôsob ako podporovať ekologický a udržateľný rast;

40.

naliehavo žiada, aby Komisia a členské štáty v plnej miere zohľadnili stanovisko Parlamentu, a to ešte predtým, ako sa začnú investičné rokovania, ako aj počas týchto rokovaní; pripomína obsah rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou a vyzýva Komisiu, aby s Parlamentom včas konzultovala o návrhoch rokovacích mandátov a umožnila mu tak vyjadriť svoje stanovisko, ktoré musia Komisia a Rada náležite zohľadniť;

41.

zdôrazňuje potrebu zahrnúť úlohu delegácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť do stratégie budúcej investičnej politiky a zohľadniť ich potenciál a miestne know-how ako strategické aktívum pri dosahovaní nových politických cieľov;

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/40

—

so zreteľom na svoje uznesenia k predchádzajúcim výročným správam Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu zo 14. júla 2010 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (KOM(2010)0382) a jej sprievodné dokumenty (SEK(2010)0897 a SEK(2010)0898),

—

so zreteľom na Desiatu správu o činnosti úradu OLAF – výročnú správu za rok 2010 (1),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2009 spolu s odpoveďami inštitúcií (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom (EDF) za rozpočtový rok 2009 spolu s odpoveďami Komisie (3),

—

so zreteľom na článok 319 ods. 3 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii (5), ktorého cieľom je zabezpečiť, aby prostriedky EÚ neboli predmetom korupcie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0050/2011),

1.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo všeobecnosti správa Komisie s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (KOM(2010)0382) („správa o ochrane finančných záujmov 2009“) predložená v súlade s článkom 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) neposkytuje informácie o odhadovanej miere nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch, keďže sa zameriava na úroveň oznamovania, a preto nie je možné získať prehľad o skutočnej miere nezrovnalostí a podvodov v členských štátoch a určiť a potrestať členské štáty s najvyššou mierou nezrovnalostí a podvodov;

2.

pripomína, že podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, a že protiprávnosť znamená nedodržanie pravidla; ľutuje, že správa Komisie sa podvodom nezaoberá do hĺbky a nezrovnalosťami sa zaoberá len veľmi všeobecne; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týka podvodu a nie nezrovnalostí, a žiada, aby sa rozlišovalo medzi podvodom a chybou či nezrovnalosťou;

3.

upozorňuje, že v posledných rokoch dochádza v rámci širšieho úsilia o boj proti korupcii k rozvoju metód merania podvodov, a vyzýva Komisiu, aby toto výskumné úsilie podporila a začala uplatňovať nové metódy vyvinuté na účely merania nezrovnalostí a podvodov v rámci pilotných projektov v spolupráci s členskými štátmi;

4.

vyzýva Komisiu, aby plnila svoje povinnosti pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa oznamovania na účely poskytovania spoľahlivých a porovnateľných údajov o miere nezrovnalostí a podvodov, a to aj v prípade, ak si to bude od Komisie vyžadovať vytvorenie systému sankcií za nedodržanie týchto záväzkov;

5.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že značná suma finančných prostriedkov EÚ sa naďalej vynakladá nesprávne, a vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom tieto finančné prostriedky urýchlene vymôcť späť;

6.

je znepokojený množstvom nevyriešených nezrovnalostí v Taliansku na konci fiškálneho roku 2009, v prípade ktorých sa nepodarilo získať späť finančné prostriedky alebo ktoré boli označené za nedobytné;

7.

vyzýva Komisiu, aby od členských štátov vyžadovala väčšiu zodpovednosť za celkovú sumu vzniknutú v dôsledku nezrovnalostí, ktorá sa ešte len má vymôcť späť;

8.

konštatuje, že právne predpisy Únie vyžadujú, aby členské štáty informovali o všetkých nezrovnalostiach najneskôr do dvoch mesiacov po konci štvrťroku, v ktorom bola nezrovnalosť prvotne zistená správnym alebo súdnym orgánom a/alebo po tom, čo sa o oznámenej nezrovnalosti zistia nové informácie; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli všetko potrebné úsilie vrátane zjednodušenia vnútroštátnych správnych postupov na splnenie požadovaných termínov a skrátenia času medzi zistením nezrovnalosti a jej oznámením; vyzýva členské štáty, aby pri boji proti podvodom konali v prvom rade ako ochrancovia peňazí daňových poplatníkov;

9.

pýta sa, aké kroky Komisia prijala s cieľom bojovať proti zvýšenému počtu podozrení z podvodu, pokiaľ ide o počet prípadov aj o celkovú sumu vzniknutú v dôsledku nezrovnalostí v členských štátoch Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, v porovnaní s celkovým počtom nezrovnalostí;

10.

je znepokojený podozrivo nízkym počtom podvodov v Španielsku a vo Francúzsku, predovšetkým so zreteľom na ich veľkosť a finančnú podporu, ktorú tieto štáty dostávajú, ako to Komisia opisuje v správe o ochrane finančných záujmov za rok 2009, a preto vyzýva Komisiu, aby do svojej správy zaradila podrobné informácie o uplatňovanej metodike oznamovania a schopnosti týchto štátov odhaľovať podvody;

11.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 (6) alebo jeho protokoly (7) (nástroje PIF), t. j. Českú republiku, Estónsko a Maltu, aby bezodkladne pristúpili k ratifikácii týchto právnych nástrojov; naliehavo žiada členské štáty, ktoré ratifikovali nástroje PIF, aby zvýšili úsilie o posilnenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti trestného práva s cieľom chrániť finančné záujmy Únie, najmä odstránením existujúcich nedostatkov, na ktoré sa poukázalo v druhej správe Komisie o vykonávaní Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a jeho protokolov (KOM(2008)0077);

12.

víta zavedenie systému riadenia nezrovnalostí (Irregularity Management System – IMS) v roku 2009, ktorý vyvinul a spravuje OLAF, a pozitívny vývoj, ktorý tento systém priniesol; je znepokojený tým, že Komisia vysvetľuje zvýšenie počtu oznamovaných prípadov a ich finančné dôsledky používaním novej technológie oznamovania; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla podrobnú metodiku novozavedenej technológie oznamovania a aby ju zaradila do svojej správy za ďalší rok; vyzýva členské štáty, aby IMS plne uplatňovali a ďalej zlepšovali dodržiavanie oznamovacích povinností;

13.

žiada Komisiu, aby do svojej správy za ďalší rok zaradila údaj o počte nezrovnalostí oznámených pomocou novej technológie oznamovania a v porovnaní s počtom zisteným pomocou tradičných metód oznamovania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rýchlosť oznamovania nezrovnalostí;

14.

s ohľadom na vážne pochybnosti o kvalite informácií poskytovaných členskými štátmi opakuje svoje poľutovanie nad tým, že Komisia vynakladá viac úsilia na to, aby presvedčila Európsky parlament o potrebe zaviesť „prípustné riziko chýb“, ako na to, aby presvedčila členské štáty o potrebe povinných národných vyhlásení o hospodárení náležite overených národným kontrolným úradom a konsolidovaných Dvorom audítorov; žiada Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a vo vhodnej správe v súlade so zmluvou poskytla Európskemu parlamentu rozumné ubezpečenie, že tento cieľ dosiahla a že sa boj proti podvodom riadne realizuje;

15.

je znepokojený množstvom podvodov v porovnaní s nezrovnalosťami v oblasti vlastných zdrojov v členských štátoch Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Rumunsko a Slovensko, keďže podvody tvoria v každom členskom štáte viac než polovicu celkovej sumy nezrovnalostí; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia vrátane úzkej spolupráce s európskymi inštitúciami na odstránenie všetkých príčin podvodov týkajúcich sa prostriedkov EÚ;

16.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami vo vnútroštátnom colnom dohľade, ktoré zistil Dvor audítorov – najmä pokiaľ ide o vypracúvanie analýzy rizika výberu obchodníkov alebo dovážaného tovaru podrobovaných colným kontrolám – a ktoré zvyšujú riziko nezistených nezrovnalostí a môžu viesť k strate tradičných vlastných zdrojov (TVZ); vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy colného dohľadu, a Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla príslušnú podporu;

17.

zdôrazňuje, že okolo 70 % všetkých colných postupov pri dovoze je zjednodušených, čo znamená, že majú podstatný vplyv na získavanie tradičných vlastných zdrojov a na účinnosť spoločnej obchodnej politiky; v tejto súvislosti považuje za neprijateľný nedostatok účinných kontrol zjednodušených postupov pri dovoze v členských štátoch, na čo poukázala osobitná správa Dvora audítorov č.1/2010, a vyzýva Komisiu, aby lepšie preskúmala účinnosť kontrol zjednodušených postupov v členských štátoch, najmä pokrok vo vykonávaní kontrol ex post členskými štátmi, a aby Parlamentu predložila výsledky tohto preskúmania do konca roka 2011;

18.

berie na vedomie výsledok vyšetrovaní v oblasti vlastných zdrojov, ktoré vykonal úrad OLAF; je hlboko znepokojený mierou podvodov týkajúcich sa zásielok dovezených z Číny a vyzýva členské štáty, aby príslušné sumy bezodkladne vymáhali;

19.

víta úspech spoločnej colnej operácie Diabolo II, do ktorej sa zapojili colní úradníci z 13 ázijských krajín a 27 členských štátov EÚ a ktorú koordinovala prostredníctvom úradu OLAF Európska komisia;

20.

víta dohody, ktoré uzatvorila Európska únia a jej členské štáty s výrobcami tabaku s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu s tabakom; domnieva sa, že je vo finančnom záujme EÚ, aby pokračovala v boji proti pašovaniu cigariet, keďže ním spôsobený výpadok príjmov rozpočtu EÚ sa odhaduje na jednu miliardu EUR; naliehavo žiada OLAF, aby naďalej zohrával vedúcu úlohu v medzinárodných rokovaniach o protokole o odstránení protiprávneho obchodu s tabakovými výrobkami podľa článku 15 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, ktorý by pomohol v boji proti nezákonnému obchodu s tabakom v Únii; a domnieva sa, že 500 miliónov EUR, ktoré majú zaplatiť dve spoločnosti, konkrétne British American Tobacco a Imperial Tobacco, by mala Komisia a dotknuté členské štáty taktiež využiť na posilnenie opatrení proti podvodom;

21.

víta závery Komisie, podľa ktorých sa celkové dodržiavanie oznamovacej povinnosti v tejto skupine politík zlepšilo a že sa teraz dodržiava na 95 %; vyzýva tie členské štáty, ktoré stále neoznamujú včas (Rakúsko, Fínsko, Holandsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo), aby túto skutočnosť urýchlene napravili;

22.

vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala situáciu v Španielsku a Taliansku, ktoré oznámili najvyšší počet prípadov nezrovnalostí resp. najvyššie sumy, o ktoré išlo, a aby Európskemu parlamentu predložila správu o konkrétnych opatreniach, ktoré prijala na riešenie problémov v týchto dvoch členských štátoch;

23.

žiada Komisiu, aby zistila, či rozdiely medzi vyššími výdavkami a oznámenou minimálnou mierou prípadov nezrovnalostí a značná odchýlka v miere oznámených nezrovnalostí (Estónsko 88,25 %; Cyprus, Maďarsko, Lotyšsko, Malta, Slovinsko a Slovensko 0,00 %) súvisia s účinnosťou systémov kontroly, a to s cieľom prikročiť k ich revízii;

24.

je hlboko znepokojený zisteniami Dvora audítorov, podľa ktorých sa v platbách za rok 2009 v tejto skupine politík vyskytli vecné chyby a systémy dohľadu a kontroly boli vo všeobecnosti v najlepšom prípade len čiastočne účinné v zabezpečovaní zákonnosti platieb; vyjadruje poľutovanie nad zistením Dvora audítorov, že aj keď je integrovaný systém správy a kontroly (IACS) v zásade dobre navrhnutý, jeho účinnosť je nepriaznivo ovplyvnená nepresnými údajmi v databázach, neúplnými krížovými kontrolami alebo nesprávnou alebo neúplnou kontrolou anomálií; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala činnosť systémov dohľadu a kontroly zavedených v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že informácie o miere nezrovnalostí za členský štát budú predstavovať skutočný a nestranný pohľad na aktuálnu situáciu; vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatky v účinnosti integrovaného systému správy a kontroly;

25.

konštatuje, že konečné čísla sa dajú určiť len za roky, ktoré sa dajú považovať za uzatvorené, a že preto teraz možno za posledný uzatvorený rozpočtový rok považovať len rozpočtový rok 2004;

26.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad katastrofálnou situáciou, pokiaľ ide o celkovú mieru vymáhania súm v tejto skupine politík, ktorá v roku 2009 predstavovala 42 % z 1 266 miliónov EUR nevymožených na konci rozpočtového roka 2006; je osobitne znepokojený pripomienkou Dvora audítorov, že 121 miliónov EUR vymožených v rokoch 2007 – 2009 od príjemcov platieb predstavuje menej ako 10 % celkových vymáhaných pohľadávok; tento stav považuje za neprijateľný a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene riešili; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaviesť účinný systém vymáhania pohľadávok a aby v budúcoročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku;

27.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že údaje uvedené v správe PIF za rok 2009 neposkytujú spoľahlivý obraz o množstve nezrovnalostí a podvodov v tejto skupine politík, keďže vysoká miera nezrovnalostí a/alebo podvodov môže jednoducho poukazovať na účinnosť systémov oznamovania a/alebo boja proti podvodom;

28.

je hlboko znepokojený tým, že podľa zistení Dvora audítorov sa v platbách za rok 2009 vyskytlo vysoké percento vecných chýb (nad 5 %);

29.

poznamenáva, že jedným z dôležitých zdrojov chýb vo výdavkoch v politike súdržnosti je závažné porušovanie pravidiel verejného obstarávania; žiada preto Komisiu, aby bezodkladne navrhla nové právne predpisy na zjednodušenie a modernizáciu týchto pravidiel;

30.

je hlboko znepokojený zistením Dvora audítorov, podľa ktorého minimálne 30 % chýb, ktoré Dvor audítorov zistil vo vzorke z roku 2009, mohlo byť zistených a napravených členskými štátmi pred tým, ako výdavky potvrdili Komisii, a to na základe informácií, ktoré mali k dispozícii; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom posilniť svoje mechanizmy na zisťovanie a nápravu;

31.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla informácie o opatreniach prijatých v súvislosti s nezrovnalosťami oznámenými členskými štátmi a zistenými Komisiou v tejto skupine politík;

32.

nie je spokojný s mierou vymáhania pohľadávok, ktorá v programovom období 2000 – 2006 prevyšuje 50 %; naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na vymoženie neoprávnene vyplatených súm, a vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie vyššej miery vymáhania pohľadávok – keďže za plnenie rozpočtu je zodpovedná Komisia, ako sa uvádza v článku 317 ZFEÚ;

33.

je hlboko znepokojený podozrením z vysokej miery podvodov v Bulharsku, pokiaľ ide o špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD), ktorá je – za celé programové obdobie – 20 % a predstavuje najvyššiu mieru zo všetkých analyzovaných fondov (oblasť súdržnosti a poľnohospodárstva); poznamenáva, že na väčšiu časť podozrení z prípadov podvodov upozornili skôr externé kontroly/intervencie ako interné/vnútroštátne kontroly; konštatuje, že Komisia riadne plnila svoje povinnosti, keď v roku 2008 pozastavila platby z programu SAPARD, a toto pozastavenie zrušila po dôkladných kontrolách 14. septembra 2009; vyzýva Komisiu, aby naďalej dohliadala na bulharské orgány s cieľom ešte viac tento stav zlepšiť;

34.

konštatuje, že Česká republika, Estónsko, Lotyšsko a Slovinsko vykázali nulovú mieru podvodov v rámci programu SAPARD, a vyjadruje pochybnosti o spoľahlivosti poskytnutých informácií alebo o schopnosti týchto štátov odhaliť podvod; zdôrazňuje, že takáto nulová alebo nízka miera podvodov by mohla signalizovať slabosť kontrolných systémov a naopak; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla údaje o účinnosti kontrolných mechanizmov a aby spoločne s úradom OLAF uplatňovala prísnejšie kontroly používania prostriedkov EÚ;

35.

považuje za neprijateľnú veľmi nízku mieru vymáhania pohľadávok pri podozreniach z podvodov v predvstupových fondoch, ktorá predstavuje len 4,6 % za celé programové obdobie, a vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinný systém na riešenie tejto situácie;

36.

vyzýva Komisiu, príslušné agentúry Únie a členské štáty, aby prijali opatrenia a poskytli zdroje na zabezpečenie toho, aby prostriedky EÚ neboli predmetom korupcie, aby zaviedli odrádzajúce sankcie v prípade zistenia korupcie a podvodu a aby zintenzívnili zabavovanie majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou v prípade podvodov, daňových únikov a prania špinavých peňazí;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli, uplatňovali a pravidelne vyhodnocovali jednotné systémy verejného obstarávania s cieľom predchádzať podvodom a korupcii, vymedzili a uplatňovali jednoznačné podmienky účasti na verejnom obstarávaní a kritériá, z ktorých vychádzajú rozhodnutia o verejnom obstarávaní, a tiež aby prijali a uplatňovali systémy na prehodnocovanie rozhodnutí o verejnom obstarávaní na vnútroštátnej úrovni v záujme zabezpečenia transparentnosti a zodpovednosti v oblasti verejných financií a prijímali a uplatňovali systémy riadenia rizík a systémov vnútornej kontroly;

38.

víta zelenú knihu Komisie o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania; vyzýva Radu a Komisiu, aby ukončili reformu základných pravidiel verejného obstarávania v EÚ (smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES) najneskôr do konca roka 2012;

39.

v nadväznosti na svoju žiadosť uvedenú v minuloročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev naliehavo žiada úrad OLAF, aby vo svojej ďalšej výročnej správe predložil podrobnú analýzu stratégií a opatrení zavedených každým členským štátom v boji proti podvodom a v oblasti predchádzania nezrovnalostiam v oblasti výdavkov z európskych fondov a ich odhaľovania vrátane prípadov spôsobených korupciou; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať využívaniu poľnohospodárskych a štrukturálnych fondov; domnieva sa, že správa, ktorá obsahuje profily 27 krajín, by mala analyzovať prístup vnútroštátnych justičných a vyšetrovacích orgánov a kvantitu a kvalitu vykonaných kontrol, ako aj štatistiku a dôvody v prípadoch, keď vnútroštátne orgány na základe správ úradu OLAF nikoho neobvinili;

40.

v nadväznosti na svoju žiadosť uvedenú v minuloročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev naliehavo žiada Radu, aby v čo najkratšom možnom čase uzavrela dohodu o spolupráci s Lichtenštajnskom, a naliehavo žiada Radu, aby Komisiu poverila rokovaním o dohodách o boji proti podvodom s Andorrou, Monakom, San Marinom a Švajčiarskom;

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby prijala kroky na zabezpečenie transparentnosti príjemcov prostriedkov EÚ na jednom mieste; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zvýšenie transparentnosti právnej úpravy a systém zverejňovania všetkých príjemcov prostriedkov z EÚ na rovnakej internetovej stránke bez ohľadu na správcu prostriedkov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú všetky členské štáty poskytovať aspoň v jednom pracovnom jazyku Únie; vyzýva členské štáty, aby s Komisiou spolupracovali a poskytli jej úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby prioritne vyhodnotila systém tzv. spoločnej správy a poskytla o tom Parlamentu správu;

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/46

—

so zreteľom na článok 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (politické strany a ich nadácie, ako sa stanovuje v jeho článku 2 ods. 3 a 4) a na pravidlá týkajúce sa ich financovania (1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskych politických stranách (2),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka predsedníctvu z 18. októbra 2010 o financovaní politických strán na európskej úrovni podľa článku 15 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004 (3) o vykonávaní nariadenia o rozpočtových pravidlách,

—

so zreteľom na správu predsedníctva z 10. januára 2011 ako revidovanú verziu rozhodnutí predsedníctva z 13. decembra 2010,

—

so zreteľom na článok 210 ods. 6 a článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0062/2011),

A.

keďže v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“, pričom Európsky parlament a Rada stanovujú v súlade s článkom 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pravidlá, ktorými sa tieto politické strany a ich politické nadácie spravujú, pričom ide predovšetkým o pravidlá ich financovania,

B.

keďže v Charte základných práv Európskej únie sa jednoznačne uvádza, že politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie,

C.

keďže Európska únia musí fungovať na základe zásady zastupiteľskej demokracie, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

D.

keďže základy politických strán ne európskej úrovni boli položené v Maastrichtskej zmluve a v zmluve z Nice, ktoré zaviedli možnosť ich financovania, a tým im poskytli funkčnú nezávislosť v porovnaní s parlamentnými skupinami,

E.

keďže Komisia v roku 2007 na základe výzvy Európskeho parlamentu (4) predložila návrh financovania politických nadácií na európskej úrovni (európske politické nadácie), ktorý bol prijatý v decembri 2007 s cieľom podporiť politické strany na európskej úrovni v diskusii o otázkach verejnej politiky a európskej integrácie,

F.

keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 (5) sa usiluje uľahčiť integračný proces európskych politických strán tým, že politickým stranám v rámci Únie umožňuje účinnejšiu štruktúru a organizáciu,

G.

keďže zmenou a doplnením nariadenia z roku 2007 sa významne rozšírila úloha politických strán na európskej úrovni vo voľbách do Európskeho parlamentu, pretože nariadenie určuje, že ich výdavky môžu zahŕňať financovanie volebných kampaní; keďže táto možnosť však bola obmedzená podmienkou, že príslušné rozpočtové prostriedky sa nemajú používať na priame ani nepriame financovanie politických strán alebo kandidátov na vnútroštátnej úrovni,

H.

keďže všetky politické strany na európskej úrovni poberajúce finančnú podporu podpísali kódex správania, ktorý predsedníctvo považuje za záväzný pre všetky strany a ktorý obsahuje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať počas volebných kampaní,

I.

keďže rozšírenie úlohy politických strán na európskej úrovni je nevyhnutne spojené s ich zapojením do volieb do Európskeho parlamentu,

J.

keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 požaduje väčšie formálne uznanie politických strán na európskej úrovni,

K.

keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je vytvorenie plne organizovaných a účinných politických strán na európskej úrovni a na úrovni členských štátov na základe vyváženého procesu inštitucionalizácie,

L.

keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je organizačné zblíženie politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, pričom nariadenie uznáva rôznorodosť úloh, ktoré politické strany a politické nadácie plnia,

M.

keďže takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, hoci to nesmie mať za následok organizačnú štandardizáciu politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, v prípade ktorých majú výhradné právomoci politické strany a ich nadácie na európskej úrovni,

N.

keďže požiadavka prijatia právneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, ktorý by vychádzal z právnych predpisov Európskej únie, je jednoznačným a významným krokom smerom k posilneniu demokracie v Únii,

O.

keďže organizačné a funkčné zblíženie a skvalitnenie procesu financovania je možné dosiahnuť jedine prijatím jednotného a spoločného právneho európskeho štatútu pre všetky politické strany a ich nadácie na európskej úrovni, ktorý bude vychádzať z predpisov Európskej únie,

P.

keďže nariadenie o politických stranách na európskej úrovni nerobí rozdiel medzi uznaním a financovaním politických strán,

Q.

keďže predsedníctvo vo svojom rozhodnutí z 10. januára 2011 odporučilo sprísniť kritériá financovania politických strán na európskej úrovni; keďže ak kritériá pre uznávanie a financovanie politických strán zostanú nezmenené, povedie to k obmedzeniu konkurencie strán na európskej úrovni,

R.

keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 poskytuje jasný právny a finančný základ pre vznik integrovaných politických strán na úrovni Európskej únie s cieľom rozšíriť európske povedomie a účinne vyjadriť vôľu občanov Európskej únie,

S.

keďže financovanie politických strán na európskej úrovni je predmetom šiestej hlavy (Granty) nariadenia o rozpočtových pravidlách (6) a jeho vykonávacích pravidiel (7),

T.

keďže predsedníctvo, ako orgán zodpovedný v rámci Európskeho parlamentu za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, rozhodlo v roku 2006 o viacerých významných zlepšeniach vykonávacích pravidiel, napríklad o zvýšení možnosti predbežného financovania z 50 % na 80 % v záujme zjednodušenia postupu a zvýšenia solventnosti príjemcov alebo o uvoľnení pravidiel o presunoch medzi kapitolami v rozpočtoch príjemcov s cieľom umožniť im prispôsobiť si svoje rozpočty meniacim sa politickým podmienkam,

U.

keďže skúsenosti s financovaním politických strán a ich nadácií na európskej úrovni ukázali, že potrebujú väčšiu flexibilitu a porovnateľné podmienky, pokiaľ ide o prenos prostriedkov do ďalšieho rozpočtového roka a o vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad rámec predpísanej minimálnej úrovne výdavkov, ktoré sa majú financovať z vlastných zdrojov,

V.

keďže politické strany na európskej úrovni míňajú v priemere takmer polovicu svojho rozpočtu na administratívu (zamestnanci, prenájmy atď.) a ďalšiu štvrtinu výdavkov na schôdze svojich (štatutárnych a neštatutárnych) orgánov, pričom zvyšok ide na predvolebné kampane a podporu pričleneným organizáciám,

W.

keďže výdavky politických nadácií na európskej úrovni sú štruktúrované inak: v priemere 40 % rozpočtu plynie do ústrednej administratívy a na schôdze a ďalších 40 % ide do externých služieb, t. j. na štúdie, výskumy, publikácie a semináre,

X.

keďže hlavným zdrojom vlastných finančných prostriedkov politických strán na európskej úrovni sú členské poplatky vyzbierané z členských politických strán a menej než 5 % ich celkových príjmov tvoria členské poplatky individuálnych členov a dary,

Y.

keďže podiel príspevku z rozpočtu Únie na celkových príjmoch je vyšší v prípade politických strán na európskej úrovni ako v prípade politických nadácií,

Z.

keďže dary zatiaľ nepredstavujú významnú časť príjmov – v roku 2009 dostávali pravidelne dary tri strany a dve nadácie,

AA.

keďže existuje možný rozpor medzi cieľom zjednodušiť a urýchliť financovanie a urobiť ho tak efektívnejším a na druhej strane zámerom minimalizovať finančné riziko pre rozpočet Únie,

AB.

keďže počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa (2008 – 2011), nemuseli byť na žiadnu financovanú stranu ani nadáciu uvalené sankcie,

AC.

keďže politické strany a nadácie na európskej úrovni nemajú spoločný právny štatút a na to, aby mali nárok na financovanie, musia získať právnu subjektivitu podľa predpisov členského štátu, v ktorom majú sídlo,

AD.

keďže príspevky pre politické strany a nadácie na európskej úrovni spadajú pod definíciu grantov v zmysle šiestej hlavy nariadenia Európskej únie o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích pravidiel, avšak vzhľadom na svoj osobitný charakter nie sú porovnateľné so žiadnym grantom, ktorý poskytuje a spravuje Komisia, keďže z tohto dôvodu stanovuje nariadenie o rozpočtových pravidlách veľké množstvo výnimiek; keďže toto riešenie nie je uspokojivé,

1.

konštatuje, že politické strany – spolu so svojimi politickými nadáciami – sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie, zodpovedajú sa im poslanci, pomáhajú formovať politickú vôľu občanov, navrhujú politické programy, vykonávajú školenia a výber kandidátov, udržiavajú dialóg s občanmi a umožňujú občanom vyjadrovať názory;

2.

zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva, s cieľom vytvoriť európsku polis, poskytuje politickým stranám a ich nadáciám pre túto úlohu politický priestor na úrovni EÚ a európsku demokraciu, ktorej kľúčovým konštitutívnym prvkom je európska iniciatíva občanov;

3.

konštatuje, že politické strany na európskej úrovni nedokážu vo svojej súčasnej forme plne vykonávať túto úlohu, pretože sú len zastrešujúcimi organizáciami pre politické strany na vnútroštátnej úrovni a nie sú v priamom kontakte s voličmi v členských štátoch;

4.

s uspokojením však konštatuje, že politické strany a nadácie na európskej úrovni sa napriek tomu stali neoddeliteľnou súčasťou politického života Európskej únie, to najmä vzhľadom na svoju funkciu pri formovaní a hlásaní stanovísk rôznych „politických rodín“;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politické strany na európskej úrovni dodržiavali najvyššiu úroveň vnútrostraníckej demokracie (pokiaľ ide o demokratickú voľbu straníckych orgánov a demokratický proces rozhodovania vrátanie výberu kandidátov);

6.

zastáva názor, že keď politická strana splní podmienky na to, aby mohla byť považovaná za politickú stranu na úrovni EÚ, môže byť financovaná len v prípade, ak je v Európskom parlamente zastúpená minimálne jedným zo svojich členov;

7.

upozorňuje, že politické strany majú svoje práva, povinnosti a zodpovednosť a mali by sa preto zo všeobecného organizačného hľadiska zbližovať; domnieva sa, že takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany a ich nadácie na európskej úrovni vychádzajúceho z právnych predpisov EÚ;

8.

je presvedčený o tom, že ak politické strany a ich nadácie na európskej úrovni získajú skutočný právny štatút a vlastnú právnu subjektivitu, ktoré budú priamo vyplývať z predpisov Európskej únie, budú môcť pôsobiť ako zástupcovia európskeho verejného záujmu;

9.

zastáva názor, že politické strany na európskej úrovni by sa mali vzájomne ovplyvňovať a súťažiť v otázkach týkajúcich sa spoločných európskych problémov a Európskej únie a jej rozvoja na troch úrovniach: regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni; domnieva sa, že pre politické strany na európskej úrovni je nanajvýš dôležité, aby boli efektívne a produktívne na úrovni EÚ, celoštátnej úrovni ako aj mimo nich;

10.

zdôrazňuje významné problémy týkajúce sa organizačnej kapacity, ktorým budú musieť politické strany na európskej úrovni čeliť v súvislosti s reformami európskeho volebného systému, ku ktorým môže dôjsť (vytvorenie ďalšieho volebného obvodu, vytvorenie nadnárodných volebných zoznamov);

11.

konštatuje, že je to v zásade v súlade s myšlienkou, aby sa politické strany na európskej úrovni zúčastňovali referendových kampaní v prípade, že sa príslušné referendá priamo týkajú otázok Európskej únie;

12.

rozhodol sa preto požiadať Komisiu, aby predložila návrh štatútu pre politické strany na európskej úrovni v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

13.

konštatuje, že v krátkodobejšom časovom horizonte je potrebné zlepšiť regulačné prostredie politických strán a nadácií na európskej úrovni, pričom prvým krokom by malo byť prijatie európskeho štatútu;

14.

domnieva sa, že poslanci, ktorí sú členmi regionálnych parlamentov alebo zastupiteľstiev, by sa mali, pokiaľ ide o plnenie podmienok financovania, brať do úvahy len vtedy, ak má príslušný parlament alebo zastupiteľstvo legislatívne právomoci;

15.

upozorňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov politickým stranám a nadáciám na európskej úrovni a ich vyúčtovanie je byrokratickým a ťažkopádnym postupom; domnieva sa, že do veľkej miery to vyplýva z toho, že takáto finančná podpora sa v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách považuje za „grant“, čo je vyhovujúce pre financovanie projektov alebo združení, avšak nie politických strán;

16.

zastáva preto názor, že Komisia by mala navrhnúť vytvorenie novej hlavy v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktorá by bola výlučne určená na financovanie politických strán a nadácií na európskej úrovni a osobitne tomu prispôsobená; domnieva sa, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo v prípadoch týkajúcich sa jeho uplatňovania odkazovať na ustanovenia tejto novej hlavy;

17.

zdôrazňuje, že vlastné financovanie politických strán a nadácií je znakom ich životaschopnosti; je presvedčený, že by sa vlastné financovanie malo podporovať, a to tak, že sa zvýši súčasná hranica pre dary z 12 000 EUR ročne na 25 000 EUR ročne na darcu, avšak spolu s požiadavkou zverejniť totožnosť darcu v čase prijatia daru v súlade s platnými právnymi predpismi a v záujme transparentnosti;

18.

domnieva sa, že požadovať predloženie ročného pracovného programu ako nevyhnutnej podmienky financovania je pre politické strany nevhodné; upozorňuje navyše, že takáto podmienka neexistuje v žiadnom členskom štáte EÚ;

19.

zdôrazňuje, že aby mohlo financovanie splniť svoj účel, jeho načasovanie má kľúčový význam; vyzýva, aby sa ako výnimka z vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytli finančné prostriedky na začiatku rozpočtového roka vo výške 100 % namiesto 80 %; domnieva sa, že vzhľadom na predchádzajúce pozitívne skúsenosti je riziko pre Parlament zanedbateľné;

20.

upozorňuje, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že „grantom sa nemôžu financovať celé prevádzkové náklady orgánu príjemcu“; pripomína, že najmä nadácie majú veľký problém dodržiavať toto pravidlo, čo vedie k využívaniu vyhýbavých postupov v účtovníctve (napr. tzv. príspevkov v naturáliách); poukazuje na to, že takmer v žiadnom systéme finančnej podpory v členských štátoch sa nevyžaduje čiastočné financovanie z vlastných zdrojov, keďže sa tým môžu znevýhodniť malé alebo len prednedávnom založené politické strany;

21.

poukazuje na to, že výšku tzv. nezávislých zdrojov financovania, ktoré sú politické strany na európskej úrovni povinné preukázať, by bolo možné znížiť na 10 % ich celkového rozpočtu s cieľom podporiť ich rozvoj; zároveň je presvedčený, že ich vlastné zdroje vo forme hmotných aktív by nemali prevyšovať 7,5 % ich celkového rozpočtu;

22.

konštatuje, že v prípade politických nadácií na európskej úrovni by sa revízia právneho nástroja mala považovať za príležitosť na zrušenie požiadavky preukazovať existenciu vlastných zdrojov;

23.

upozorňuje, že v súvislosti s touto revíziou by sa malo odstrániť obmedzenie, uvalené na politické nadácie na európskej úrovni, ktoré od nich požaduje, aby svoje prostriedky využívali v rámci Európskej únie; umožnilo by sa tým, aby nadácie zohrávali úlohu nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej;

24.

zdôrazňuje však, že uvoľnenie režimu finančnej podpory by bolo potrebné vyvážiť ustanovením sankcií v nariadení o rozpočtových pravidlách, kde v súčasnosti chýbajú; tieto sankcie by mohli mať podobu finančných pokút, ktoré by sa udeľovali v prípade porušenia pravidiel týkajúcich sa napríklad transparentnosti darov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť rovnaké podmienky upravujúce vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad limit a podmienky prenosu prostriedkov ako pre politické strany na európskej úrovni tak pre ich nadácie na európskej úrovni;

25.

poukazuje na to, že od roku 2008 majú politické strany na európskej úrovni nárok využívať finančné prostriedky prijaté vo forme grantov na „financovanie kampaní vedených … v rámci volieb do Európskeho parlamentu …“ (tretí odsek článku 8 nariadenia o financovaní); konštatuje však, že nesmú využívať tieto sumy na financovanie „referendových kampaní“; je však presvedčený, že ak majú politické strany na európskej úrovni zohrávať na úrovni EÚ politickú úlohu, mali by mať právo zúčastňovať sa na týchto kampaniach v prípade, že predmet referenda má priamu súvislosť s otázkami týkajúcimi sa Európskej únie;

26.

vyzýva politické strany na európskej úrovni, aby začali uvažovať o podmienkach priameho individuálneho členstva a vhodnej úpravy priamej alebo nepriamej účasti jednotlivcov na vnútorných činnostiach a rozhodovacích procesoch strán;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/51

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh: zhodnotenie dosiahnutých výsledkov (SEK(2007)1521),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu (1) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEK(2008)3064),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543),

—

so zreteľom na 27. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Situácia v rôznych oblastiach práva (SEK(2010)1143),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (3),

—

o zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 21 (2010) a svoje uznesenia z 9. marca 2010 (4) a z 23. septembra 2008 (5) o hodnotení výsledkov vnútorného trhu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),

—

so zreteľom na články 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 7, 10 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A7-0083/2011),

A.

keďže oživenie jednotného trhu si vyžaduje aktívnu podporu všetkých občanov, európskych inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán,

B.

keďže na dosiahnutie aktívnej podpory zo strany všetkých zainteresovaných strán je nevyhnutné, aby sa počas konzultácií a dialógu s Komisiou, ako aj v rámci skupín odborníkov zaistilo účinné zastúpenie občianskej spoločnosti a malých a stredných podnikov,

C.

keďže náležité šírenie, formulovanie a riadenie konzultácií a správ rôznych inštitúcií EÚ (EÚ 2010, správa o občianstve z roku 2010, integrovaná priemyselná politika, digitálna agenda pre Európu, Montiho správa, uznesenie Parlamentu o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov, Gonzalesova správa a správa výboru IMCO atď.) je osobitne dôležité v záujme úspešného oživenia jednotného trhu,

D.

keďže naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi pravidlami jednotného trhu a výhodami, ktoré z nich občania a podniky môžu mať v praxi,

E.

keďže priemerný transpozičný deficit EÚ predstavuje 1,7 %, keď sa do úvahy zoberú aj prípady, v ktorých je smernica transponovaná neskôr ako v stanovenom termíne a v ktorých Komisia začala konanie vo veci porušenia predpisov,

1.

so záujmom víta oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, najmä jej tretiu kapitolu, a komplexný prístup, ktorý Komisia navrhuje, aby sa opätovne dosiahla rovnováha v rámci jednotného trhu medzi podnikmi a občanmi, a aby sa skvalitnila demokratickosť a transparentnosť rozhodovacieho postupu; zdôrazňuje, že tento prístup má zabezpečiť čo najlepšiu rovnováhu medzi návrhmi uvedenými v troch častiach oznámenia;

2.

domnieva sa, že všetky tri kapitoly oznámenia sú rovnako dôležité a navzájom prepojené a mal by sa k nim zaujímať jednotný prístup bez vzájomného izolovania príslušných otázok, ktorých sa týkajú;

3.

naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby posilnili svoj globálny prístup k oživeniu jednotného trhu tým, že priority jednotného trhu začlenia do všetkých oblastí politiky, ktoré majú zásadný význam pre realizáciu jednotného trhu v prospech európskych občanov, spotrebiteľov a podnikov;

4.

domnieva sa, že posilnenie európskej správy ekonomických záležitostí, realizácia stratégie EÚ 2020 a oživenie jednotného trhu sú pre revitalizáciu európskeho hospodárstva rovnako dôležité a mali by sa vnímať súčasne;

5.

domnieva sa, že by sa mal dokončiť bezbariérový a konkurencieschopný jednotný trh, ktorý by priniesol konkrétne výhody pre každodenný život pracujúcich, študentov, dôchodcov alebo občanov vo všeobecnosti, ako aj podnikov, najmä MSP;

6.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila časový harmonogram vykonávania Aktu o jednotnom trhu a aby pravidelne zverejňovala konkrétne dosiahnuté výsledky s cieľom zvýšiť informovanosť európskych občanov o jeho vykonávaní a o výhodách, ktoré z neho plynú;

7.

je presvedčený o tom, že jednou z hlavných úloh pri oživovaní jednotného trhu je zabezpečenie politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne má pre oživenie jednotného trhu zásadný význam;

8.

navrhuje, aby predseda Komisie dostal mandát na koordináciu oživenia jednotného trhu a dohľad nad týmto procesom, a to v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady a príslušnými orgánmi členských štátov; naliehavo žiada predsedov Komisie a Európskej rady, aby úzko koordinovali svoje kroky, ktorých cieľom je podporiť hospodársky, konkurencieschopnosť, sociálne trhové hospodárstvo a udržateľnosť Únie;

9.

poukazuje na posilnenú úlohu EP a národných parlamentov v zmysle Lisabonskej zmluvy; naliehavo žiada o posilnenie úlohy Parlamentu v legislatívnom procese v oblasti jednotného trh; nabáda národné parlamenty, aby sa venovali pravidlám jednotného trhu v priebehu legislatívneho cyklu a aby sa zapojili do spoločných aktivít s Európskym parlamentom, čo by viedlo k lepšej súčinnosti medzi obidvomi parlamentnými úrovňami;

10.

víta prístup Komisie, ktorý pokladá dialóg a partnerstvo za základ obnoveného jednotného trhu, a žiada, aby došlo k zintenzívneniu úsilia všetkých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, že sa tento prístup zavedie do praxe takým spôsobom, aby mohol jednotný trh v plnom rozsahu podporovať rast a trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou;

11.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s predsedníctvom každoročne organizovala Fórum jednotného trhu a za účasti zainteresovaných strán z inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a obchodných organizácií, na ktorom by sa hodnotil pokrok pri oživovaní jednotného trhu, vymieňali by sa osvedčené postupy medzi a riešili by sa hlavné problémy európskych občanov; podnecuje Komisiu, aby pokračovala v určovaní 20 hlavných zdrojov nespokojnosti a sklamania v súvislosti s jednotným trhom, s ktorými sa občania stretávajú každý deň; navrhuje, že Fórum jednotného trhu by mohla Komisia využívať na predstavenie týchto problémov a ich príslušných riešení;

12.

naliehavo žiada vlády členských štátov, aby prevzali zodpovednosť za oživenie jednotného trhu; víta iniciatívy, ktoré členské štáty prijímajú s cieľom optimalizovať spôsob, akým pristupujú k smerniciam týkajúcim sa jednotného trhu z hľadiska zlepšenia koordinácie, vytvárania stimulačných štruktúr a zvýšenia politického významu prisudzovaného transpozícii; pri diskusii o prioritách nových právnych predpisov považuje za kľúčové viac sa zamerať na včasnú a správnu transpozíciu, správne uplatňovanie a lepšie presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a tieto zlepšenia formou stimulov podporovať;

13.

konštatuje, že pravidlá jednotného trhu často implementujú miestne a regionálne orgány; zdôrazňuje požiadavku väčšieho zapojenia regionálnych a miestnych orgánov do budovania jednotného trhu v súlade so zásadou subsidiarity a partnerstva a vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu; na zdôraznenie tohto decentralizovaného prístupu navrhuje vytvoriť v každom členskom štáte tzv. územnú dohodu miestnych a regionálnych orgánov o stratégii Európa 2020, aby sa zvýšilo odhodlanie na uplatňovanie stratégie EÚ 2020;

14.

je presvedčený, že „dobrá správa vecí verejných“ na jednotnom trhu musí rešpektovať úlohu dvoch poradných inštitúcií pôsobiacich na európskej úrovni, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj úlohu sociálnych partnerov;

15.

zdôrazňuje, že dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou je nevyhnutným základom obnovenia dôvery v jednotný trh; očakáva od Komisie nové a ambiciózne podnety, pokiaľ ide o to, ako možno tento dialóg skutočne zlepšiť; žiada, aby boli sociálni partneri zapojení a aby sa s nimi konzultovalo v prípade všetkých príslušných právnych predpisov o jednotnom trhu, ktoré sa týkajú trhu práce;

16.

víta úmysel Komisie zlepšiť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou;

17.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu o usmerneniach pre konzultácie inštitúcií EÚ s príslušnými zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou, čím sa zaručí, že tieto konzultácie budú dôkladné, interaktívne a prinesú navrhovaným politikám pridanú hodnotu;

18.

vyzýva Komisiu, aby v čo najväčšej miere prispôsobila dialóg a komunikáciu potrebám obyčajných občanov, napríklad sprístupnením všetkých verejných konzultácií Komisie vo všetkých oficiálnych jazykoch Únie alebo používaním takého jazyka, ktorému rozumie aj bežný občan;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby spustila informačnú a vzdelávaciu kampaň o podstate jednotného trhu a o cieľoch stanovených v záujme posilnenia jeho dynamiky a pri súčasnom udržaní sociálnej a územnej súdržnosti; trvá na tom, že je dôležité, aby táto komunikačná kampaň dokázala u všetkých občanov, pracujúcich a spotrebiteľov podporiť lepšie zapojenie a lepšiu schopnosť každého občana, pracovníka a spotrebiteľa zapojiť sa a dosiahnuť vznik konkurencieschopného, spravodlivého a vyváženého trhu;

20.

domnieva sa, že využívanie nových nástrojov spolupráce a prístupov v rámci aplikácie Web 2.0 ponúka príležitosť dosiahnuť otvorenejšiu, spoľahlivejšiu, lepšie reagujúcu a účinnejšiu správu jednotného trhu;

21.

domnieva sa, že iniciatívy jednotlivých štátov nemôžu byť účinné bez koordinovanej činnosti na úrovni EÚ a že má teda kľúčový význam, aby Európska únia vystupovala dôrazne a jednomyseľne a vykonávala spoločné postupy. nazdáva sa, že solidarita, z ktorej vychádza európsky sociálny hospodársky model, a koordinácia vnútroštátnych reakcií boli pri predchádzaní krátkodobým ochranným opatreniam jednotlivých členských štátov kľúčové; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu vnútorného trhu a zníženiu konkurencieschopnosti, a preto tomu treba predísť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie ochranných opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s krízou mali práve naopak využívať spoločné mechanizmy ochrany;

22.

zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by sa nemal zakladať na najmenšom spoločnom menovateli; preto nabáda Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých medzi 27 členskými štátmi nie je dosiahnuteľná dohoda; konštatuje, že ostatné krajiny sa budú môcť k týmto iniciatívam pridať v neskoršej fáze;

23.

domnieva sa, že zložitosť správy jednotného trhu má negatívny dosah na celkovú efektívnosť a legitímnosť jednotného trhu;

24.

nazdáva sa, že by sa malo venovať viac pozornosti kvalite a zrozumiteľnosti právnych predpisov EÚ s cieľom uľahčiť vykonávanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi;

25.

domnieva sa, že využívanie nariadení namiesto smerníc tam, kde je to vhodné, by prispelo k jasnejšiemu regulačnému prostrediu a k zníženiu transakčných nákladov spojených s transpozíciou; vyzýva Komisiu, aby cielenejšie pristupovala k voľbe legislatívnych nástrojov v závislosti od právnych a vecných charakteristík ustanovení, ktoré sa majú prijať, rešpektujúc pritom zásady subsidiarity a proporcionality;

26.

podnecuje Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na implementáciu Stratégie inteligentnej regulácie, aby sa ďalej posilnila kvalita regulácie pri plnom zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v nezávislom predbežnom i následnom hodnotení právnych predpisov za účasti zainteresovaných strán s cieľom zlepšiť účinnosť právnych predpisov;

28.

navrhuje, aby Komisia systematizovala a zdokonalila tzv. test malých a stredných podnikov so zreteľom na rozmanitosť ich situácie, a to s cieľom vyhodnotiť dôsledky legislatívnych návrhov pre tieto podniky;

29.

domnieva sa, že tabuľky zhody prispievajú k lepšej transpozícii a výrazne uľahčujú uplatňovania pravidiel jednotného trhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zverejnili tabuľky zhody o všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu; poukazuje na to, že v budúcnosti Parlament nebude môcť zahrnúť správy o kompromisných textoch dohodnuté s Radou do programu plenárnej schôdze, ak nebudú jestvovať ustanovenia o tabuľkách zhody;

30.

podporuje návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu, ktoré sú zamerané na ďalšie rozvíjanie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane rozšírenia informačného systému vnútorného trhu na iné relevantné legislatívne oblasti s prihliadnutím na bezpečnosť a využiteľnosť systému; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty poskytovaním odborných školení a usmernení;

31.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by sa mali zapojiť do rozvoja a rozširovania informačného systému vnútorného trhu po dôkladnom zhodnotení prínosov a problémov, ktoré by mohlo rozširovanie tohto systému spôsobiť;

32.

zdôrazňuje význam lepšej komunikácie a rozšírenia informačného systému vnútorného trhu, keďže je zásadne dôležité, aby poskytoval jasné informácie o vnútornom trhu, a to najmä malým a stredným podnikom;

33.

víta zámer Komisie spolupracovať s členskými štátmi na zjednotení a posilnení neformálnych nástrojov na riešenie problémov, akým je napríklad sieť SOLVIT, pilotné projekty EÚ a európske spotrebiteľské strediská; vyzýva Komisiu, aby predložila plány týkajúce sa rozvoja a vzájomného prepojenia rôznych nástrojov riešenia problémov s cieľom zabezpečiť efektívnosť a užívateľskú prístupnosť a vyhnúť sa zbytočným zdvojeniam; vyzýva členské štáty, aby týmto nástrojom na riešenie problémov poskytli primerané prostriedky;

34.

vyzýva Komisiu, aby ešte viac rozvinula a propagovala internetovú stránku Vaša Európa tak, aby bola spoločnou bránou ku všetkým informáciám a všetkým pomocným službám, ktoré občania a podniky potrebujú k využívaniu svojich práv na jednotnom trhu;

35.

vyzýva členské štáty, aby v rámci smernice o službách pretvorili jednotné kontaktné miesta na ľahko použiteľné a prístupné strediská elektronickej verejnej správy, v ktorých môžu podniky získať všetky potrebné informácie v príslušných jazykoch EÚ, vyriešiť všetky formality a dokončiť potrebné kroky elektronickou cestou s cieľom poskytovať služby v príslušnom členskom štáte;

36.

uznáva dôležitú úlohu siete EURES pri uľahčovaní voľného pohybu pracovníkov v rámci Únie a zabezpečovaní úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi útvarmi pre zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o tejto užitočnej službe, a tým umožnili väčšiemu počtu občanov EÚ v plnej miere využívať pracovné príležitosti v celej EÚ;

37.

vyzýva národné parlamenty, regionálne a miestne orgány a sociálnych partnerov, aby sa aktívne podieľali na informovaní o výhodách jednotného trhu;

38.

vyzýva Komisiu, aby využila všetky právomoci v rámci zmlúv na zlepšenie transpozície, uplatňovania a presadzovania pravidiel jednotného trhu v prospech európskych občanov, spotrebiteľov a podnikov; vyzýva členské štáty zvýšili úsilie o dôslednú a správnu realizáciu a pravidiel jednotného trhu;

39.

domnieva sa, že konanie vo veci porušenia predpisov naďalej zostáva kľúčovým nástrojom na zabezpečenie fungovania jednotného trhu; zdôrazňuje však, že je potrebné zvážiť ako doplnok aj ostatné nástroje, ktoré sú menej časovo náročné a komplikované;

40.

vyzýva Komisiu, aby odolala akémukoľvek politickému zasahovaniu a okamžite začala konania vo veci porušenia predpisov v prípade, keď zlyhajú mechanizmy riešenia problémov pred podaním žaloby;

41.

konštatuje, že nedávna judikatúra Súdneho dvora poskytuje Komisii nové možnosti konania proti členským štátom v prípade „všeobecného a štrukturálneho nedodržania“ pravidiel jednotného trhu z ich strany;

42.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatnila zmeny zavedené článkom 260 ZFEÚ, ktorých cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie ukladania finančných sankcií v prípade konania vo veci porušenia predpisov;

43.

domnieva sa, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní pravidiel jednotného trhu vykonávaním systematickejšieho a nezávislejšieho monitorovania s cieľom urýchliť konania vo veci porušenia predpisov;

44.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že priveľký počet konaní vo veci porušenia predpisov trvá veľmi dlho pred tým, než je vec uzavretá alebo postúpená na Súdny dvor; žiada Komisiu, aby stanovila referenčnú lehotu 12 mesiacov ako maximálny priemerný čas na vybavenie konaní vo veci porušenia predpisov od otvorenia veci až po predloženie žiadosti Súdnemu dvoru; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že takéto postupy nemajú priamy účinok na občanov alebo obyvateľov EÚ, ktorí boli obeťami nedostatku presadzovania právnych predpisov EÚ;

45.

žiada Komisiu, aby transparentným spôsobom poskytovala lepšie informácie o prebiehajúcich konaniach vo veci porušenia predpisov;

46.

žiada Komisiu, aby navrhla referenčnú lehotu pre členské štáty na vykonanie rozhodnutí Súdneho dvora;

47.

podporuje iniciatívy Komisie zamerané na ďalšie zlepšenie používania alternatívneho riešenia sporov s cieľom zaručiť spotrebiteľom a podnikom rýchly a efektívny prístup k jednoduchému a nákladovo nenáročnému mimosúdnemu riešeniu pri vnútroštátnych a cezhraničných sporoch týkajúcich sa on-line i off-line nákupov; víta konzultáciu, ktorú začala Komisia, trvá na tom, že je potrebné občanov lepšie informovať o existencii mechanizmov alternatívneho riešenia sporov;

48.

vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na predchádzanie sporom, a to napríklad prostredníctvom prísnejších opatrení, ktoré zabránia nečestným obchodným postupom;

49.

víta úmysel Komisie začať verejné konzultácie o európskom prístupe ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, no vyslovuje sa proti zavedeniu mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu podľa vzoru USA, ktoré silne ekonomicky motivujú nemeritórne podania;

50.

poznamenáva, že akýkoľvek návrh týkajúci sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu pri porušení právnych predpisov o hospodárskej súťaži musí byť v súlade s názorom Parlamentu vyjadreným v jeho uznesení z 26. marca 2009 o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel EÚ; trvá na tom, že Parlament sa musí zúčastniť na prijímaní takéhoto aktu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a vyzýva Komisiu, aby všeobecnejšie pouvažovala o minimálnych normách týkajúcich sa práva na náhradu škôd v dôsledku porušenia právnych predpisov EÚ;

51.

podporuje cielený prístup k monitorovaniu a hodnoteniu trhu založený na dôkazoch; vyzýva Komisiu, aby naďalej rozvíjala svoje nástroje na monitorovanie trhu, ako napríklad výstražný mechanizmus uvedený v smernici o službách, tým, že zdokonalí metodiky, ukazovatele a zber údajov a súčasne pritom bude dbať na zásady praktickej využiteľnosti a nákladovej efektívnosti;

52.

pripomína, že je potrebné, aby členské štáty rýchlejšie a zrozumiteľnejšie vyhodnotili stav vykonávania všetkých právnych predpisov o jednotnom trhu;

53.

poukazuje na vzájomné hodnotenie stanovené v smernici o službách ako na inovačný spôsob vyvíjania vzájomného tlaku na zlepšenie kvality transpozícií; podporuje využívanie vzájomného hodnotenia vo vhodných prípadoch aj v iných oblastiach, napr. v oblasti voľného pohybu tovaru;

54.

nabáda členské štáty, aby pravidelne skúmali vnútroštátne predpisy a postupy, ktoré majú vplyv na voľný pohyb služieb a tovaru, v záujme zjednodušenia a modernizácie vnútroštátnych predpisov a v záujme odstránenia zdvojení; nazdáva sa, že proces posudzovania vnútroštátneho práva používaný pri vykonávaní smernice o službách by mohol byť účinným nástrojom v iných oblastiach na odstránenie presahov a neodôvodnených vnútroštátnych prekážok voľného pohybu;

55.

naliehavo žiada Komisiu, aby podporila úsilie verejného sektora o osvojovanie si inovatívnych postupov prostredníctvom využívania nových technológií a postupov a informovania o najlepších postupoch vo verejnej správe, ktoré zmenšia rozsah byrokracie a prijmú politiky zamerané na občanov;

56.

žiada, aby sa každé jarné zasadnutie Európskej rady venovalo hodnoteniu stavu jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu;

57.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu o usmerneniach pre konzultácie inštitúcií EÚ s príslušnými zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou, čím sa zaručí, že tieto konzultácie budú dôkladné, interaktívne, transparentné a prinesú navrhovaným politikám pridanú hodnotu;

58.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zverejnili tabuľky zhody o všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu;

59.

vyzýva členské štáty, aby do roku 2012 znížili transpozičný deficit smerníc o jednotnom trhu na 0,5 % pre nedokončené a 0,5 % pre nesprávne transponované právne predpisy;

60.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila legislatívny návrh o využívaní alternatívnych riešení sporov v EÚ a zdôrazňuje význam jeho rýchleho prijatia;

61.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/59

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na článok 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý Úniu zaväzuje k úsiliu „o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na článok 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na článok 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej protokol 26 o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda občanov – výsledky pre Európu (KOM(2006)0211),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh: zhodnotenie dosiahnutých výsledkov (SEK(2007)1521), uznesenie Parlamentu zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu (1) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEK(2008)3064),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti, prístup a solidarita: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726), na oznámenie Komisie s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725) a na uznesenie Parlamentu z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (3) a odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 k transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva (4),

—

so zreteľom na Hodnotenie výsledkov vnútorného trhu z júla 2009 (SEK(2009)1007) a uznesenia Parlamentu z 9. marca 2010 (5) a 23. septembra 2008 (6) o hodnotení výsledkov jednotného trhu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť a uznesenie Parlamentu z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (KOM(2009)0330) a na správu Komisie z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (KOM(2009)0336),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (8),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze (10),

—

so zreteľom oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe (KOM(2010)0477),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (KOM(2010)0603),

—

so zreteľom na správu odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o prekážkach jednotného európskeho trhu z roku 2008 (12),

—

so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT za rok 2008 o vývoji a výsledkoch siete SOLVIT (SEK(2009)0142), pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2008 o akčnom pláne integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882) a uznesenie Parlamentu z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT (13),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorého cieľom je vytvoriť celkový rámec pravidiel a zásad pre akreditáciu a dohľad nad trhom (14),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A7-0072/2011),

A.

keďže fungujúci jednotný trh je kľúčovou hybnou silou, ktorá umožní Európskej únii dosiahnuť plný potenciál konkurencieschopnosti, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby ďalších a lepších pracovných miest, vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky a rovnakých práv pre všetkých európskych občanov a posilniť vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo,

B.

keďže Akt o jednotnom trhu sa týka Európanov ako aktívnych účastníkov európskeho hospodárstva,

C.

keďže na jednotný trh nemožno hľadieť len výlučne z hospodárskeho hľadiska, ale treba ho vnímať v širšom právnom rámci, ktorý udeľuje špecifické základné práva občanom, spotrebiteľom, pracovníkom podnikateľom a podnikom, najmä všetkým druhom malých a stredných podnikov (MSP),

D.

keďže občanom, ktorí si želajú pracovať v inom členskom štáte alebo presťahovať sa do iného členského štátu alebo nakupovať za hranicami,, ako aj MSP, ktoré si želajú usadiť sa v inom členskom štáte, stojí v ceste príliš veľa prekážok; keďže tieto prekážky sú spôsobené okrem iného nedostatočne harmonizovanými vnútroštátnymi právnymi predpismi, slabou prenosnosťou práv sociálneho zabezpečenia, ako aj nadmernou byrokraciou, čo bráni slobodnému pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu v Únii,

E.

keďže dokončenie jednotného trhu si vyžaduje globálny pohľad na ďalšie posilnenie jeho rozvoja, ako to zdôraznila Montiho správa a uznesenie o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov, vrátane začlenenia všetkých relevantných politík do strategického cieľa jednotného trhu, teda nielen politík hospodárskej súťaže, ale aj politík v oblasti priemyslu, spotrebiteľov, energetiky, dopravy, digitálneho prostredia, zmeny klímy, obchodu, regiónov, spravodlivosti a občianstva v záujme dosiahnutia vysokej miery integrácie,

F.

keďže jednotný trh by mal poskytnúť Európanom širšie možnosti voľby, najmä ľuďom, ktorí žijú v menej prístupných oblastiach, ako sú ostrovné, horské a riedko obývané regióny, a osobám so zníženou pohyblivosťou,

G.

keďže tlačený a online materiál uverejňovaný Komisiou je často buď príliš abstraktný, alebo príliš zložitý na to, aby naozaj upútal občanov a oslovil široké publikum,

H.

keďže je dôležité, aby Akt o jednotnom trhu nepozostával zo skupiny izolovaných opatrení, a aby všetky návrhy spoločne smerovali k dosiahnutiu jednotného cieľa,

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, a najmä kapitolu II nazvanú Európania v centre jednotného trhu na znovunadobudnutie dôvery, ktorá obsahuje 19 iniciatív zameraných na európskych občanov;

2.

domnieva sa, že návrhy uvedené v oznámení sú všeobecne v súlade s očakávaniami Európskeho parlamentu, ale vyžadujú si ďalšie posilnenie, aby občanov postavili do centra projektu jednotného trhu;

3.

vyjadruje poľutovanie, že oznámenie je rozdelené na 3 kapitoly oddeľujúce Európanov, podniky a riadenie, a nie podľa hlavných tém; poukazuje na to, že konkurencieschopnosť jednotného trhu a jeho prijatie občanmi nemožno považovať za protichodné, ale za vzájomne sa podporujúce ciele; domnieva sa však, že všetky tri kapitoly oznámenia sú rovnako dôležité a vzájomne spolu súvisia, a preto k nim treba pristupovať jednotne a zohľadňovať návrhy a obavy zúčastnených strán na úrovni EÚ a v členských štátoch;

4.

vyjadruje silné presvedčenie, že Akt o jednotnom trhu musí predstavovať ucelený a vyvážený balík opatrení v duchu Grechovej správy (A7-0132/2010) a Montiho správy, ktoré kladú základy Európy s pridanou hodnotou ako pre občanov, tak pre podniky;

5.

je presvedčený, že opätovné naštartovanie a prehĺbenie jednotného trhu zohráva v rámci politík EÚ kľúčovú úlohu v boji proti následkom finančnej a hospodárskej krízy a je rovnako základom stratégie Európa 2020;

6.

zastáva názor, že Európania zatiaľ úplne nevyužili potenciál jednotného trhu v mnohých oblastiach vrátane voľného pohybu osôb, tovaru a služieb, a že sú potrebné nové podnety predovšetkým s cieľom zabezpečiť efektívnu geografickú pracovnú mobilitu v celej Európe;

7.

zastáva názor, že stratégia jednotného trhu by mala posilniť sociálny blahobyt a práva zamestnancov a zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých Európanov;

8.

podporuje myšlienku Komisie iniciovať prostredníctvom Aktu o jednotnom trhu globálnu a pragmatickú diskusiu v celej Európe o prínosoch a nákladoch spojených s vnútorným trhom a žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu, ktoré znižujú administratívne zaťaženie občanov;

9.

súhlasí s presvedčením, že úplná realizácia európskeho jednotného trhu by mala tvoriť základ pre dokončenie procesu politickej a hospodárskej integrácie;

10.

osobitne zdôrazňuje, že Komisia sa v tomto oznámení zaviazala presadzovať nové prístupy k trvalo udržateľnému rozvoju;

11.

zdôrazňuje, že nedostatočne vykonávané a uplatňované v členských štátoch nie sú len právne predpisy o jednotnom trhu, ale aj iné právne predpisy týkajúce sa práv európskych občanov a iných osôb s oprávneným pobytom v EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšie vykonávanie najmä smernice o voľnom pohybe (2004/38/ES);