20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/1

1.

uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali získavanie znalostí a rozvoj kultúry celoživotného vzdelávania, konkrétne vykonávaním politík v oblasti rovnosti žien a mužov, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu príťažlivosť, prístupnosť a účinnosť vzdelávania dospelých;

2.

závery Rady z mája 2008 (2) o vzdelávaní dospelých, v ktorých sa po prvýkrát stanovil súbor spoločných priorít, ktorým sa má venovať pozornosť v oblasti vzdelávania dospelých, pripravila pôda pre intenzívnejšiu európsku spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a navrhlo niekoľko konkrétnych opatrení na roky 2008 – 2010 (ďalej len „akčný plán“) s cieľom zvýšiť účasť na vzdelávaní dospelých a zlepšiť jeho kvalitu;

3.

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v Rade, z 21. novembra 2008 o lepšom začlenení poradenstva do stratégií celoživotného vzdelávania, v ktorom sa zdôraznil význam poradenstva ako pokračujúceho procesu, ktorý občanom každého veku a počas celého života umožní určiť ich schopnosti, kompetencie a záujmy, prijať rozhodnutia týkajúce sa vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania a riadiť ich individuálnu dráhu vo vzdelávaní, v práci a v iných oblastiach;

4.

závery Rady z 12. mája 2009 (3), v ktorých sa stanovil strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), ktorý je v plnom súlade so stratégiou Európa 2020 a ktorého štyri ciele súvisiace s celoživotným vzdelávaním a mobilitou, kvalitou a efektivitou, spravodlivosťou, sociálnou súdržnosťou a aktívnym občianstvom, ako aj tvorivosťou a inováciou, sú rovnako relevantné aj pre vzdelávanie dospelých;

5.

spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (4), v ktorej sa zdôrazňuje, že v rámci vzdelávania dospelých je tiež dôležité, aby sa pri jeho poskytovaní pokryla celá škála kľúčových kompetencií, a uvádza, že jednou z hlavných výziev je zabezpečiť, aby inovačné metódy boli prínosom pre všetkých študentov vrátane účastníkov vzdelávania dospelých;

6.

hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020:

7.

závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (5), v ktorých sa uvádza, že rozšírenie prístupu k vzdelávaniu dospelých môže vytvoriť nové príležitosti pre aktívne začleňovanie a posilnenie sociálnej účasti;

8.

rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (6), ktorého snahou je podporiť účinné stimuly pre celoživotné vzdelávanie zamestnaných i nezamestnaných, „čím sa zabezpečí, aby mal každý dospelý možnosť rekvalifikovať sa alebo dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie“;

9.

závery Rady z 18. – 19. novembra 2010 o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní a príprave (7), v ktorých sa aktívne nabáda k väčšej účasti jednotlivcov na kontinuálnom odbornom vzdelávaní a príprave, zvýšenému investovaniu do rozvoja ľudských zdrojov, školeniam v rámci podniku a vzdelávaniu na pracovisku a užšej spolupráci medzi inštitúciami odborného vzdelávania a zamestnávateľmi, a to najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

—

reformy v oblasti vzdelávania dospelých sú čoraz viac zakotvené v celkovom rozvoji vzdelávania a odbornej prípravy, a to konkrétne v rozvoji národných kvalifikačných rámcov a stratégií celoživotného vzdelávania,

—

zabezpečovanie kvality sa určilo ako jedna z dôležitých otázok vzdelávania dospelých a podnikajú sa kroky v rámci rozvoja profesijného profilu a odbornej prípravy pracovníkov v oblasti vzdelávania dospelých, akreditácie jeho poskytovateľov a zlepšenia poradenských služieb pre dospelých,

—

stále viac sa zameriava na podporu a vzdelávacie príležitosti pre tých, ktorí majú najnižšiu úroveň kvalifikácie, čím sa im poskytujú lepšie vyhliadky na začlenenie sa do pracovného života a spoločnosti,

—

neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré predstavujú veľkú časť vzdelávania dospelých, sa čoraz viac uznávajú a oceňujú, ale záujem o validáciu je stále ešte príliš nízky,

—

začalo sa so zlepšovaním monitorovania oblasti vzdelávania dospelých.

i)

zlepšenie možností dospelých získať prístup k vysokokvalitným vzdelávacím príležitostiam bez ohľadu na pohlavie, ich osobné a rodinné zázemie a kedykoľvek počas ich života s cieľom podporiť ich osobný a profesijný rozvoj, zodpovednosť, prispôsobivosť, zamestnateľnosť a aktívnu účasť v spoločnosti;

ii)

vytvorenie nového prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave dospelých, ktorý sa zameriava na výsledky vzdelávania a zodpovednosť a samostatnosť učiaceho sa;

iii)

zlepšenie informovanosti medzi dospelými o tom, že vzdelávanie je celoživotná snaha, na ktorej by mali počas svojho života pracovať v pravidelných intervaloch, a to najmä v období nezamestnanosti alebo zmeny v kariére;

iv)

podporu rozvoja efektívnych systémov celoživotného poradenstva, ako aj integrovaných systémov validácie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

v)

zabezpečenie komplexného poskytovania vysokokvalitného formálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých, ktoré sa zameriava na získanie kľúčových kompetencií alebo povedie ku kvalifikáciám na všetkých úrovniach európskeho kvalifikačného rámca, a to s podporou občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ako aj miestnych orgánov;

vi)

zabezpečenie pružných foriem vzdelávania, ktoré sa prispôsobia rôznym vzdelávacím potrebám dospelých vrátane školení v rámci podniku a vzdelávania na pracovisku;

vii)

posilnenie povedomia zamestnávateľov o tom, že vzdelávanie dospelých prispieva k podpore produktivity, konkurencieschopnosti, tvorivosti, inovácie a podnikavosti a je dôležitým faktorom pri zlepšovaní zamestnateľnosti zamestnancov a ich mobility na trhu práce;

viii)

nabádanie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby prijímali menej tradičné skupiny študentov, akými sú dospelí, a tým prejavili sociálnu zodpovednosť a väčšiu otvorenosť spoločnosti ako celku a prispeli k riešeniu demografických výziev a potrieb starnúcej spoločnosti;

ix)

podporu úlohy sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na jasnom vyjadrení potrieb odborného vzdelávania a vytváraní vzdelávacích príležitostí pre dospelých, ako aj optimalizáciu zapojenia centrálnych, regionálnych a miestnych orgánov;

x)

podporu vyváženého rozdelenia zdrojov na vzdelávanie a odbornú prípravu počas celého životného cyklu, pri ktorom sa vychádza zo spoločnej zodpovednosti a pevného záväzku zo strany štátu, najmä pokiaľ ide o príležitosti získať druhú šancu a rozvíjať základné zručnosti;

xi)

zapojenie sociálnych partnerov a zvýšenie ich informovanosti o výhodách, ktoré má vzdelávanie na pracovisku a poskytnutie možnosti získať základné zručnosti aj pre nich;

xii)

vytvorenie rozvinutého systému poskytovania vzdelávania starším obyvateľom s cieľom podporiť aktívne, samostatné a zdravé starnutie, v rámci ktorého sa využijú ich vedomosti, skúsenosti a spoločenský a kultúrny kapitál v prospech spoločnosti ako celku;

xiii)

vyvinutie veľkého úsilia s cieľom podporiť vzdelávanie dospelých ako prostriedok posilnenia solidarity medzi ľuďmi z rôznych vekových skupín (napríklad prostredníctvom „medzigeneračného paktu“), ako aj medzi kultúrami a ľuďmi pochádzajúcimi z rôzneho prostredia.

1.

sústredili svoje úsilie v období rokov 2012 – 2014 na prvoradé oblasti uvedené v prílohe k tomuto dokumentu, a tým prispeli k realizácii štyroch priorít strategického rámca ET 2020 v súlade so situáciou a právnymi predpismi jednotlivých krajín;

2.

zabezpečili účinné styky s príslušnými ministerstvami a zainteresovanými stranami, sociálnymi partnermi, podnikmi, príslušnými mimovládnymi organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zlepšiť súlad medzi politikami v oblasti vzdelávania dospelých a širšími sociálno-ekonomickými politikmi;

3.

aktívne spolupracovali na úrovni EÚ s cieľom podporiť úspešnú realizáciu v uvedených prvoradých oblastiach, a to najmä tak, že:

i)

zabezpečí komplementárnosť a súlad medzi politickými iniciatívami prijatými v súlade s týmto uznesením a tými, ktoré sú vypracované v súvislosti s ostatnými relevantnými politickými procesmi v strategickom rámci ET 2020, akými sú kodanský proces a bolonský proces, program modernizácie vysokoškolského vzdelávania EÚ a iniciatívy týkajúce sa gramotnosti a predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktoré si vyžadujú spoločný prístup so zapojením školského vzdelávania aj vzdelávania dospelých, a bude podporovať rozmer vzdelávania dospelých vo všetkých týchto procesoch;

ii)

nadviaže pevné a trvalé styky s národnými koordinátormi určenými v členských štátoch a ostatných zúčastnených krajinách;

iii)

prostredníctvom organizácie činností partnerskej výmeny skúseností a preskúmaní, konferencií, workshopov a iných vhodných nástrojov a zlepšením – v rámci dostupných zdrojov – zberu údajov o vzdelávaní dospelých v aktualizovanom a ucelenom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na rok 2013 umožní členským štátom a organizáciám podporujúcim vzdelávanie dospelých vymieňať si informácie o ich politikách a postupoch, ako aj hodnotení týchto politík a postupov;

iv)

zadaním štúdií a posilnením kapacít existujúcich výskumných štruktúr na analýzu otázok týkajúcich sa vzdelávania dospelých, ako aj prostredníctvom spolupráce so sieťou Eurydice a Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a inými relevantnými inštitúciami a plným využitím ich informačných a výskumných kapacít posilní vedomostnú základňu o vzdelávaní dospelých v Európe;

v)

nadviaže a zintenzívni spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, akými sú OECD (konkrétne využívaním výsledkov programu pre medzinárodné posúdenie kompetencií dospelých – PIAAC), OSN (najmä UNESCO) a Rada Európy, ako aj s inými relevantnými regionálnymi alebo celosvetovými iniciatívami, akým je napríklad „uzol“ celoživotného vzdelávania v rámci Stretnutia Ázia – Európa (ASEM);

vi)

na podporu realizácie tohto programu vzdelávania dospelých bude využívať fondy dostupné na európskej úrovni;

vii)

do spoločnej správy o pokroku ET 2020 zahrnie aj správu o vykonávaní tohto programu.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/7

1.

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 4. decembra 2000 o boji proti dopingu (1);

2.

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. novembra 2010 o úlohe EÚ v medzinárodnom boji proti dopingu (2);

1.

Európska únia a jej členské štáty by mali mať možnosť vykonávať svoje právomoci a zohrávať úlohu počas prípravy, rokovaní a prijímania – okrem iného – pravidiel, noriem a usmernení Svetovou antidopingovou agentúrou (ďalej len „agentúra WADA“).

2.

Je potrebné zabezpečiť praktické postupy účasti Európskej únie a jej členských štátov na práci agentúry WADA, ako aj koordináciu ich pozícií pred jej zasadnutiami.

3.

Pozície zástupcov celého európskeho kontinentu sa pred zasadnutiami agentúry WADA koordinujú v rámci Rady Európy s riadnym prihliadnutím na všetky uplatniteľné právne predpisy EÚ.

4.

Existuje silná potreba kontinuity zastúpenia členských štátov EÚ v zakladajúcej rade agentúry WADA, pričom táto potreba vychádza z politického mandátu a primeranej úrovne odborných znalostí.

1.

V zakladajúcej rade agentúry WADA sú členské štáty EÚ zastúpené na úrovni ministrov, pričom ich miesta sú rozdelené takto:

2.

Podľa potreby môžu zástupcov členských štátov sprevádzať experti z predsedajúceho členského štátu a/alebo z Komisie.

3.

Mechanizmus zastúpenia členských štátov EÚ v zakladajúcej rade agentúry WADA uvedený v prílohe I nadobudne účinnosť 1. januára 2013.

4.

V súvislosti s prípravami zasadnutí agentúry WADA platia Organizačné usmernenia pre Radu, členské štáty a Komisiu uvedené v prílohe II.

5.

Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade do 31. decembra 2015 preskúmajú skúsenosti získané z uplatňovania tohto uznesenia a zvážia, či sú potrebné nejaké úpravy mechanizmu, ktorý sa ním zavádza.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/10

1.

V článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie sa uvádza, že činnosť Európskej únie sa má zameriavať na podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.

2.

Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa EÚ umožnilo posilniť vykonávanie jej zahraničnej politiky; spolupráca so susednými krajinami sa teraz môže prehĺbiť s cieľom zahrnúť jednotnejším a účinnejším spôsobom celé spektrum otázok.

3.

Mobilita je významná, pokiaľ ide o presadzovanie vzájomného porozumenia a hospodárskeho rozvoja, a zároveň zvyšuje informovanosť o rôznych postojoch k životu a o rozličných situáciách mladých ľudí v celej Európe. Okrem toho, že ponúka rôzne výhody, je nevyhnutná aj z hľadiska výmeny nápadov, šírenia inovácie, riešenia otázok zamestnanosti a sociálnych problémov, vytvárania pevných vzťahov medzi ľuďmi, pomoci pri osobnom rozvoji, motivácie k získavaniu sociálnych zručností, ako aj podpory medzikultúrnych kompetencií a boja proti predsudkom; mobilita je okrem iného kľúčovým prvkom na uvoľnenie potenciálu všetkých mladých ľudí a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

4.

V súvislosti s celkovým nárastom mobility, ktorý má za následok častú interakciu medzi ľuďmi rôznych národností, kultúr, náboženstiev a vierovyznaní, zohráva Európska únia na medzinárodnej úrovni stále väčšiu úlohu pri podpore dodržiavania zásad demokracie, slobody, rovnosti a ľudských práv, ako aj príslušných zásad medzikultúrneho dialógu.

5.

„Účasť“ a „mládež a svet“ sa začlenili ako dve prvoradé oblasti činnosti do obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018).

6.

Počas konferencie mladých ľudí EÚ, ktorá sa konala 5. – 7. septembra 2011 vo Varšave, sa zdôraznilo, že osobitne potrebné je:

7.

Rozšírenie Európskej únie 1. mája 2004 znamenalo pre Úniu historický posun po politickej, geografickej a hospodárskej stránke, pričom sa ďalej zintenzívnila potreba spolupráce medzi EÚ a jej susednými krajinami vrátane krajín východnej Európy (1).

8.

Európskou susedskou politikou (ESP) (2) Európskej únie, ktorá sa prostredníctvom oznámenia s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo nedávno prehodnotila a začlenila do nového rámca, sa stanovujú ambiciózne ciele na základe záväzkov rešpektovať spoločné hodnoty a účinne vykonávať politické, hospodárske a inštitucionálne reformy; demokratickým vývojom a transformáciou prebiehajúcou v krajinách, ktoré sú najbližšími susedmi Európskej únie smerom na východ a juh sa taktiež zvýšil strategický význam Európskej susedskej politiky a opatrení na posilnenie občianskej spoločnosti a na zvýšenie príležitostí na vzájomné výmeny aj osobné kontakty s osobitným zameraním sa na mládež.

9.

V tejto súvislosti je Východné partnerstvo (3) iniciatívou so strategickým významom pre stabilitu a bezpečnosť krajín východnej Európy, ktoré sa zapájajú do rámca ESP, ako aj EÚ ako celku. Jeho dôležitým cieľom je posilňovať občiansku spoločnosť, ktorá predstavuje jeden zo základov účinného demokratického štátu. Táto oblasť spolupráce, ktorá zahŕňa účasť a spoluprácu mládeže, by v rámci Východného partnerstva mala zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu.

10.

Za podstatné prvky partnerstva EÚ a Ruska týkajúceho sa modernizácie (4) sa označilo uľahčovanie medziľudských kontaktov a posilnenie dialógu s občianskou spoločnosťou.

11.

Európska únia už vynaložila úsilie zamerané na poskytovanie osobitných povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadajú o vstup na územie členského štátu s cieľom zapojiť sa do dobrovoľníckych činností (5), čo predstavuje dôležitý krok vpred.

12.

Európska rada (6) nedávno zdôraznila potrebu vytvorenia partnerstiev v oblasti mobility s krajinami južnej a východnej Európy. Vzhľadom na budúce formovanie týchto partnerstiev je potrebné zohľadniť posilňovanie mobility mladých ľudí na účely vzdelávacej mobility vrátane neformálneho vzdelávania v inej krajine, ktoré sa môže uskutočniť formou mládežníckej práce vrátane výmenných pobytov mladých ľudí či dobrovoľníckych činností.

13.

Výmenné programy mládeže sú vhodným nástrojom na získanie medzikultúrnych skúseností a rozvoj osobných a jazykových znalostí, a to najmä v prípade mladých ľudí s menej príležitosťami.

14.

Rozvoj medzinárodnej spolupráce mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a vedúcich mládežníckych skupín z Európskej únie a krajín východnej Európy predstavuje významný príspevok k budovaniu dôvery v regióne, čím sa formujú budúce vzťahy v Európe v kontexte možných problémov.

15.

Európska susedská politika zahŕňa činnosti Európskej únie a členských štátov v súvislosti so šestnástimi krajinami susediacimi s EÚ. V tejto súvislosti a po zvážení ich prípadného prínosu k prebiehajúcim demokratizačným procesom by bolo možné zvážiť uplatnenie podobných iniciatív, ako sú iniciatívy stanovené v tomto dokumente v súvislosti s krajinami južného Stredozemia.

16.

Podporovať medzinárodnú spoluprácu mládeže, ako aj dialóg a vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi, pracovníkmi s mládežou a vedúcimi mládežníckych skupín z EÚ a krajín východnej Európy ako dôležitý nástroj na podporu európskeho občianstva a procesov demokratizácie.

17.

Uľahčiť prístup mladých ľudí k mobilite na účely vzdelávania, a to aj mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a vedúcich mládežníckych skupín z krajín východnej Európy, ktorí cestujú do Európskej únie, ako aj mladých občanov Európskej únie, ktorí cestujú do akejkoľvek krajiny východnej Európy.

18.

Podporovať vzájomnú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, mládežníckymi organizáciami a mladými ľuďmi v oblasti spolupráce s tretími krajinami, predovšetkým s krajinami východnej Európy, prostredníctvom zvyšovania informovanosti o politikách týkajúcich sa mládeže a posilňovania kvality informácií o možnostiach mobility a účasti.

19.

Podpora obojsmernej mobility a väčšia účasť mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a vedúcich mládežníckych skupín z EÚ a krajín východnej Európy na činnostiach neformálneho vzdelávania môže priniesť mnoho výhod pre:

20.

Podporou aktívnej účasti mladých ľudí na dianí v spoločnosti, cezhraničnej mobility a kontaktov medzi ľuďmi sa podporí výmena nápadov, šírenie inovácií a vytváranie partnerstiev, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska pomôcť zmenám, a zároveň by sa tak znížili sociálno-ekonomické rozdiely medzi spoločnosťami.

21.

Podporou poskytovania kvalitných informačných nástrojov, výmenou osvedčených postupov medzi EÚ a krajinami východnej Európy a zabezpečením prístupu k informáciám o spoľahlivých partnerských organizáciách by sa pomohlo posilniť vytváranie kontaktných sietí a prehĺbiť spoluprácu medzi mládežníckymi organizáciami v EÚ a krajinách východnej Európy, ako aj zaistiť bezpečnosť účastníkov zapojených do tejto spolupráce. Strediská pre zdroje SALTO (podpora možností pokročilého vzdelávania a odbornej prípravy) a Eurodesk sú v tejto súvislosti dôležitou sieťou podpory.

22.

Ďalší rozvoj a podpora dobrovoľníckych činností, mládežníckej práce a podnikania má potenciál pozitívne ovplyvniť zamestnateľnosť mladých ľudí a uľahčiť ich aktívne začlenenie do spoločnosti.

23.

Vzhľadom na skutočnosť, že geografické vzdialenosti môžu byť v niektorých prípadoch prekážkou spolupráce a mobility, by sa mal potenciál virtuálnej mobility, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k informáciám, ktoré sa týkajú účasti a zamestnateľnosti mládeže, a výmenu týchto informácií, ďalej rozvíjať.

24.

Väčšia mobilita a intenzívnejšia spolupráca závisia vo veľkej miere od znalosti partnerskej krajiny a záujmu o ňu a predovšetkým od jej kultúry týkajúcej sa mládeže ako celku; na účely zvýšenia tohto záujmu a úrovne znalosti je obzvlášť dôležité, aby sa kultúra prezentovala a podporovala tak, aby mladých ľudí motivovala k vzájomnej spolupráci.

25.

Mladí ľudia môžu považovať nedostatočné jazykové znalosti za značnú prekážku komunikácie. Úloha, ktorú zohrávajú európske programy zamerané na vzdelávanie a mládež, je jedným z mnohých spôsobov zlepšenia ich jazykové znalostí, a malo by sa podporovať presadzovanie učenia sa cudzích jazykov.

26.

Mladým ľuďom mimo EÚ, najmä z krajín východnej Európy, sa môže umožniť ľahší prístup k vízam napríklad prostredníctvom dohôd o zjednodušení vízového styku, ktoré sú jedným z najefektívnejších nástrojov na podporu mobility ako takej.

27.

Rada Európy je vzhľadom na svoje skúsenosti a odborné znalosti v rámci spolupráce s krajinami východnej Európy dôležitým partnerom, pokiaľ ide o vykonávanie činností, do ktorých sú zapojení mladí ľudia z krajín východnej Európy; a partnerstvo medzi Európskou úniou a Radou Európy zamerané na mládež je hodnotným nástrojom, ktorým sa v tejto súvislosti posilňujú synergie medzi Európskou úniou a Radou Európy.

28.

Existujúce programy a nástroje, ktorými sa podporuje mobilita, najmä v rámci Európskej únie, by sa mohli posilniť a rozšíriť, aby sa vzťahovali na tých mladých ľudí, dobrovoľníkov, pracovníkov s mládežou a iných ľudí, ktorí pracujú s mladými ľuďmi pochádzajúcimi z krajín východnej Európy alebo ktorí chcú spolupracovať s týmito krajinami; týka sa to predovšetkým programov Mládež v akcii, Celoživotné vzdelávanie, partnerstva medzi EÚ a Radou Európy zameraného na mládež, Európskeho vzdelávacieho centra pre politiku v oblasti mládeže, siete stredísk pre zdroje SALTO (podpora možností pokročilého vzdelávania a odbornej prípravy), siete Eurodesk a Európskeho portálu pre mládež.

29.

Európske fórum mládeže a mládežnícke organizácie na všetkých úrovniach môžu v rámci svojich činností tiež zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom zastupovania a obhajovania potrieb a záujmov mladých ľudí v kontexte spolupráce medzi mládežou z krajín EÚ a ich partnerov z krajín východnej Európy.

30.

Skúsenosti získané v rámci spolupráce so susednými regiónmi by sa mali využiť na tvorbu nástrojov spolupráce mládeže s krajinami východnej Európy.

31.

Podporovali výmeny mládeže a programy mobility pre mladých ľudí a mládežnícke organizácie vrátane dobrovoľníkov, pracovníkov s mládežou, výskumných pracovníkov a tých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi v EÚ a susedných krajinách, pochádzajúcich predovšetkým z krajín východnej Európy, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov spolupráce medzi organizáciami pôsobiacimi v oblasti mládeže, aby každý mladý človek mal v Európe možnosti mobility a účasti.

32.

Znižovali prekážky, pokiaľ ide o mobilitu a účasť, okrem iného podporou výučby cudzích jazykov, podporovaním poskytovania kvalitných informácií o tejto oblasti atď.

33.

Podávali správy o oblasti činností „mládež a svet“ v správe o mládeži za rok 2012, ako aj v následných správach o mládeži EÚ.

34.

Preskúmali výsledky štúdie Účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe, ktorá bude ukončená v roku 2012, s osobitným zameraním na jej možné dôsledky pre mladých ľudí v EÚ a v krajinách východnej Európy a podelili sa o výsledky výskumu týkajúceho sa mladých ľudí a ich účasti, aby sa tak zvýšili poznatky o mládeži.

35.

Zvážili organizovanie ďalšej výmeny osvedčených postupov v oblasti politík, ktoré sa týkajú mládeže, medzi krajinami východnej Európy a EÚ v spolupráci s Radou Európy a inými medzinárodnými organizáciami, aby sa tak podporila účasť a mobilita mládeže.

36.

Aktívne sa zúčastňovali na mnohostranných platformách Východného partnerstva, najmä na platforme 4 – kontakty medzi ľuďmi, v rámci ktorej by sa mohol podporiť rozvoj iniciatív pre mládež.

37.

Posilňovali medziodvetvovú spoluprácu medzi rôznymi oblasťami politík a príslušnými orgánmi, aby sa na vnútroštátnej úrovni naďalej uvažovalo o prekážkach obojsmernej mobility mladých ľudí z krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, napríklad tým, že sa nájdu spôsoby, ako podľa potreby uľahčiť vydávanie víz mladým ľuďom z krajín východnej Európy.

38.

Využili spoluprácu s informačnými štruktúrami týkajúcimi sa mládeže, akými sú napríklad Eurodesk či Európska informačná a poradenská agentúra pre mládež (ERYICA) a využívali Európske vzdelávacie centrum pre politiku v oblasti mládeže (EKCYP) s cieľom podporovať možnosti účasti a mobility.

39.

V budúcich programoch EÚ pre mládež udržiavala a posilňovala východný rozmer bez toho, aby boli dotknuté rokovania o viacročnom finančnom rámci.

40.

Naďalej podporovala spoluprácu mládeže medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva v rámci programu Východného partnerstva pre mládež.

41.

Prispôsobila európsky portál pre mládež, aby bol užitočný a prístupný pre všetkých mladých ľudí z celej Európy vrátane krajín východnej Európy.

42.

Zvážila v rámci svojich právomocí rozvoj európskej iniciatívy týkajúcej sa karty Mládež v pohybe s cieľom zahrnúť mladých ľudí z celej Európy vrátane krajín východnej Európy.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/15

—

správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti (1) a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (2) – OCHRANA DETÍ V DIGITÁLNOM SVETE (3); a predovšetkým skutočnosť, že v správe sa riešia aktuálne výzvy v oblasti ochrany maloletých osôb v médiách online a digitálnych médiách.

—

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja Spájame Európu (4).

1.

v záujme maximálneho využitia možností, ktoré ponúkajú audiovizuálne médiá a internet, je potrebné bezpečné mediálne prostredie pre maloleté osoby, ktoré by malo byť založené na zásadách ľudskej dôstojnosti, bezpečnosti a rešpektovaní súkromného života;

2.

mediálna gramotnosť a zvyšovanie informovanosti sú dôležitými nástrojmi, ktoré môžu podstatným spôsobom zlepšiť digitálne zručnosti detí, rodičov a učiteľov a rozvinúť ich kritický prístup k audiovizuálnemu obsahu a obsahu online; vzhľadom na rýchle zmeny v digitálnom prostredí je však dôležité zvýšiť v tomto ohľade úsilie;

3.

opatrenia proti nezákonnému obsahu online, ako je detská pornografia, zahŕňajú iné prístupy ako opatrenia zamerané na zabránenie tomu, aby maloleté osoby prichádzali do kontaktu so škodlivým obsahom online;

4.

je dôležité, aby si členské štáty, Komisia, audiovizuálny priemysel a poskytovatelia služieb online boli vedomí nových výziev týkajúcich sa ochrany a posilnenia postavenia maloletých osôb, ktoré súvisia s vývojom v oblasti audiovizuálnych a informačných služieb online, ale tiež existujúcich nástrojov na riešenie týchto výziev;

5.

aj keď sa v členských štátoch aktívne podporujú rôzne opatrenia zamerané na lepšiu ochranu a posilnenie postavenia maloletých osôb, stále pretrváva obava, že dosiahnutá úroveň ochrany a mediálnej gramotnosti vo všeobecnosti nie je dostatočná a že niektorým z týchto opatrení chýba kontinuita.

1.

sa musí rešpektovať nezávislosť médií, mediálny priemysel však zohráva podstatnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti a ochrane a posilňovaní postavenia maloletých osôb v digitálnom svete;

2.

členské štáty majú odlišné prístupy k ochrane maloletých osôb a podpore rozvoja osvedčených postupov a noriem v médiách, pričom dvomi možnosťami spomedzi viacerých možných riešení sú samoregulácia a vzájomná regulácia;

3.

využívanie technických systémov (ako napríklad filtrov, systémov overovania veku, systémov rodičovskej kontroly) môže byť za predpokladu, že sa uplatňujú účinných spôsobom, vhodným prostriedkom na zabezpečenie prístupu maloletých osôb k obsahu, ktorý je vhodný pre ich vek, aj keď takéto systémy nie sú samy osebe riešením;

4.

zvyšovanie informovanosti a mediálnej gramotnosti sa ukázali ako dôležité nástroje na zlepšenie schopnosti detí vyrovnať sa s rizikami, s ktorými sa môžu stretnúť v digitálnom svete;

5.

program Bezpečnejší internet a projekty financované v rámci neho, ako napríklad program Deti EÚ na internete (5) alebo sieť INSAFE (6), preukázali svoju hodnotu z hľadiska zvyšovania informovanosti a výskumu;

6.

stránky sociálnych sietí sú medzi maloletými osobami čoraz viac populárne a predstavujú významné možnosti v kontexte súkromia a vzdelávania, ale obsahujú aj možné riziká;

7.

sa prijali opatrenia s cieľom zakázať nezákonný obsah a riešiť problém škodlivého obsahu, a to najmä formou dobrovoľných záväzkov zo strany poskytovateľov služieb a obsahu, a ukázalo sa, že tieto opatrenia sú jedným z úspešných spôsobov na zvýšenie bezpečnosti maloletých osôb v digitálnom svete;

8.

miesta nahlasovania nezákonného obsahu [horúce linky (7)] môžu slúžiť na podporu zisťovania nezákonného obsahu a jeho sledovania a môžu byť nástrojom používateľov na oznamovanie takéhoto obsahu na internete;

9.

smernica o audiovizuálnych mediálnych službách obsahuje ustanovenia o ochrane maloletých osôb pre lineárne aj nelineárne audiovizuálne mediálne služby.

1.

pokračovali v práci na ochrane maloletých osôb a to tak, že budú podporovať rozsiahle využívanie kampaní zameraných na zvyšovanie informovanosti detí, rodičov, učiteľov a iných osôb pracujúcich s deťmi, ako aj súlad medzi výučbou bezpečnosti online a mediálnou gramotnosťou na školách i v rámci zariadení poskytujúcich vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve;

2.

nabádali poskytovateľov mediálneho obsahu online, poskytovateľov internetových služieb, stránky sociálnych sietí a diskusné fóra online, aby pri vyvíjaní svojich služieb v plnej miere zohľadnili ochranu maloletých osôb a aby rozvíjali a dodržiavali príslušné kódexy správania;

3.

podporovali rozvoj a označovanie kvalitného a primeraného obsahu pre maloleté osoby a prístup k nemu;

4.

podporovali využívanie adekvátnych technologických nástrojov na ochranu maloletých osôb (napr. prostredníctvom účelových vyhľadávacích systémov, systémov rodičovskej kontroly) a zabezpečili, aby tieto nástroje boli masovo dostupné a užívateľsky ústretové;

5.

monitorovali existujúce opatrenia zamerané na boj proti nezákonnému alebo škodlivému obsahu s cieľom zabezpečiť ich účinnosť;

6.

nabádali k širšiemu a častejšiemu uplatňovaniu samoregulačných systémov klasifikácie (napríklad PEGI a PEGI online) pri videohrách online a offline, ako aj k lepšiemu presadzovaniu klasifikácií podľa vekovej vhodnosti na maloobchodnom trhu s cieľom zabrániť predaju videohier online a offline nižším vekovým skupinám, než pre aké sú určené;

7.

posilnili spoluprácu týkajúcu sa nezákonného a škodlivého obsahu internetu s pôvodom v iných členských štátoch a mimo EÚ, napríklad prostredníctvom dohôd s tretími krajinami v prípade nezákonného obsahu a prostredníctvom výmeny najlepších postupov v prípade škodlivého obsahu;

8.

do roku 2013 (8) naďalej zavádzali horúce linky na oznamovanie nezákonného obsahu online, zvýšili ich účinnosť, napríklad aj prostredníctvom výmeny najlepších postupov týkajúcich sa interakcie s orgánmi presadzovania práva, spropagovali ich medzi používateľmi internetu a urobili ich pre používateľov dostupnejšími a pozorne ich monitorovali.

1.

tam, kde je to vhodné, naďalej zapájali používateľov a orgány verejnej moci do procesu prípravy alebo revízie samoregulačných opatrení (kódexy správania) zo strany audiovizuálneho priemyslu a poskytovateľov internetových služieb (ISP), a do monitorovania takýchto opatrení;

2.

prijali usmernenia, ako napríklad „zásady EÚ pre bezpečnejšie sociálne siete“, konzistentne ich vykonávali a monitorovali ich vykonávanie a aby tiež zabezpečili rozšírenie používania štandardného nastavenia „ochrany súkromia“ pre deti, ktoré sa registrujú na sociálnych sieťach s cieľom zvýšiť bezpečnosť maloletých osôb;

3.

v štruktúrach svojich služieb a nástrojoch, ktoré sprístupnili používateľom, ďalej vyvíjali a uplatňovali samoregulačné systémy, ktoré plne zohľadňujú ochranu maloletých osôb, a aby vytvárali, dodržiavali a vykonávali kódexy správania na ochranu maloletých osôb;

4.

vytvorili celoeurópsky kódex správania pri predaji videohier maloletým osobám v plnom súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi v tejto oblasti.

1.

stavala na súčasnom financovaní a činnostiach v tejto oblasti, ktoré sa vykonávajú najmä prostredníctvom programu Bezpečnejší internet, s cieľom vytvoriť primeranú infraštruktúru a služby na európskej úrovni na účely výmeny zdrojov a nástrojov zameraných na ochranu maloletých osôb a na oprávnenie detí, rodičov, učiteľov a iných opatrovateľov k tomu, aby internet a nové technológie využívali bezpečne a zodpovedne;

2.

zvážila otvorenie dialógu so zainteresovanými stranami – v spolupráci s členskými štátmi – na tému, čo možno vykonať v nadväznosti na správu Komisie o uplatňovaní odporúčaní v tejto oblasti z roku 1998 a 2006;

3.

využila zistenia uvedené v správe Komisie o uplatňovaní odporúčaní o ochrane maloletých z roku 1998 a 2006 v kontexte nadchádzajúcich iniciatív týkajúcich sa ochrany maloletých, najmä v oblasti médií online.

1.

podporovali orgány presadzovania práva, aby zlepšovali postupy zamerané na určenie, ohlásenie a odstránenie webových stránok obsahujúcich alebo šíriacich detskú pornografiu poskytnutím, ak je to možné, primeraných finančných a ľudských zdrojov a odbornou prípravou personálu (9);

2.

sa prostredníctvom prieskumov a výskumu usilovali o lepšie pochopenie pozitívneho a negatívneho dôsledku používania médií online a digitálnych médií vrátane videohier na deti;

3.

podporovali zvyšovanie informovanosti a vyučovanie bezpečnosti online v školách, ako aj v zariadeniach poskytujúcich vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve;

4.

podporovali mediálnu gramotnosť a kľúčovú kompetenciu pre celoživotné vzdelávanie – „digitálnu kompetenciu“ (10) na školách, ako aj mimo škôl;

5.

zaktualizovali prácu a posilnili vykonávanie usmernení týkajúcich sa kvality obsahu online pre deti v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ako aj prostredníctvom podpory aktivít zameraných na mediálnu gramotnosť;

6.

nabádali k väčšej konzistentnosti v celej Európe v otázke systémov klasifikácie podľa vekovej vhodnosti a obsahu využívaných členskými štátmi, pričom sa zohľadnia kultúrne rozdiely medzi členskými štátmi.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/19

—

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (1),

—

závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách (2),

—

závery Rady z 27. novembra 2009 o podpore tvorivej generácie: rozvoj tvorivosti a inovačnej schopnosti detí a mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych prejavov a prístupu ku kultúre (3),

—

rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (4), najmä usmernenie 8,

—

závery Rady o hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 – Únia inovácií: urýchlenie transformácie Európy prostredníctvom inovácie v rýchlo sa meniacom svete (2010) (5),

—

odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (6),

—

závery Rady o prínose kultúry k vykonávaniu stratégie Európa 2020 (2011) (7),

—

ďalší politický kontext, ako sa uvádza v prílohe I k týmto záverom, ako aj najlepšie postupy a dôkazy predložené počas konferencie „Kompetencie v kultúre“ (18. – 20. júla 2011 vo Varšave) (8).

—

kultúrne a tvorivé kompetencie zahŕňajú schopnosť osvojiť si, využívať a meniť kultúru, a sú preto mimoriadne dôležité pre rozkvet rôznych kultúr v Európe a zachovanie a ochranu ich bohatstva,

—

kľúčová kompetencia kultúrneho povedomia a vyjadrovania má významný rozmer celoživotného vzdelávania a ako dôležitá prierezová kompetencia má zásadný význam pre získavanie ďalších kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie,

—

kultúrne a tvorivé kompetencie dostávajú podporu z rôznych programov a iniciatív v členských štátoch a tieto programy prispievajú k dosiahnutiu cieľov rozličných politík,

—

s cieľom podporiť medziodvetvovú spoluprácu je však potrebné vytvoriť priaznivejšie rámcové podmienky pre rozvoj stále efektívnejších tvorivých partnerstiev (11).

—

k budovaniu intelektuálneho kapitálu (12), ktorý sa stále viac uznáva ako nový zdroj rastu a konkurencieschopnosti v Európe,

—

ku všetkým formám inovácie, a to hlavne netechnologickej a sociálnej inovácie (13), prostredníctvom svojho vplyvu na výrobu a dopyt, ako aj na navrhovanie inovatívnych výrobkov a služieb, na ich výrobu a úspech na trhu,

—

k rozvoju kultúry a tvorivého priemyslu, ako aj maximálnemu posilneniu ich vedľajších účinkov, pretože sú súčasťou kompetencií umelcov a tvorcov, ako aj publika a spotrebiteľov,

—

k vzdelávaniu, odbornej príprave a príprave na zamestnanie vrátane takého, ktoré si vyžaduje vysokú kvalifikáciu a sociálne zručnosti, k zamestnateľnosti vo všetkých príslušných fázach života a k účinnému fungovaniu a rozvoju podnikov,

—

k lepším výsledkom v dosahovaní vzdelania, znižovaniu miery predčasného ukončenia štúdia a zlepšovaniu perspektívy sociálneho začleňovania, keďže tieto faktory majú významný motivačný a socializačný vplyv a umožňujú žiakom objaviť a rozvíjať ich talent.

—

zvyšovali povedomie a uznávanie príslušných činností a šírili najlepšie postupy medzi tvorcami politík, kultúrnymi a vzdelávacími subjektmi, podnikmi a mimovládnymi organizáciami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v súvislosti s úlohou, ktorú rozvoj kultúrnych a tvorivých kompetencií, a to hlavne kľúčovej kompetencie kultúrneho povedomia a vyjadrovania, môže mať predovšetkým pri:

—

na najvhodnejšej úrovni podnikli kroky zacielené na vznik tvorivých partnerstiev zameraných na rozvoj kultúrnych a tvorivých kompetencií,

—

riešili otázky sociálneho a hospodárskeho rozvoja lepším preskúmaním metodiky používanej v dlhodobých programoch kultúrnych a vzdelávacích subjektov, ako aj mimovládnych organizácií, a to aj v rámci vzdelávacích experimentálnych rámcov zameraných na zvýšenie príťažlivosti škôl a posilnenie motivácie žiakov.

—

podporovala tvorivé partnerstvá, ktorých cieľom je posilňovať kultúrne a tvorivé kompetencie,

—

brala do úvahy konkrétne potreby a význam podpory malých podnikov a mikropodnikov pôsobiacich v oblasti kultúry a tvorivosti, a to predovšetkým novozriadených a tých, ktoré vedú mladí podnikatelia,

—

zvýšila podporu mobility a cezhraničnej odbornej prípravy umelcov, učiteľov, pracovníkov s mládežou, lídrov mládeže a dobrovoľníkov (a odbornej prípravy školiteľov) v otázke rozvoja spolupráce medzi oblasťou kultúry a vzdelávania,

—

pravidelne poskytovala informácie o výskume a štúdiách týkajúcich sa európskej spolupráce v oblasti kultúry, ktoré sa realizujú v rámci výskumných a inovačných programov EÚ,

—

pri vykonávaní hlavnej iniciatívy „Únia inovácií“ vrátane Európskeho fóra pre činnosti s výhľadom do budúcnosti zohľadnila kultúrne a tvorivé kompetencie ako faktor v rámci súčasných sociálnych výziev v rozvoji intelektuálneho kapitálu Európy a sociálnej inovácie,

—

spolu s členskými štátmi skúmala možnosti zlepšenia existujúcich ukazovateľov v oblasti vzdelávania, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať oblastiam tvorivosti, inovácie a podnikania (15),

—

posilnili začlenenie a uznanie potenciálu kultúrneho povedomia a vyjadrovania v rámci celoživotného vzdelávania, politík a programov v oblasti mládeže a usilovali sa aj o lepšie uznávanie takýchto kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia,

—

vo svojej spolupráci s tretími krajinami prikladali väčší význam medzikultúrnemu vzdelávaniu a tvorivým partnerstvám, a to najmä v programoch zameraných na mladých ľudí,

—

v záujme lepšieho poskytovania informácií o úspešných aktivitách, ktoré rozvíjajú kultúrne a tvorivé kompetencie mladých ľudí, plne využívali existujúce informačné siete,

—

uznali prínos kultúrnych a tvorivých kompetencií ako základu pre udržateľné pracovné miesta a sociálnu inováciu s cieľom plne využiť možnosti, ktoré ponúka hlavná iniciatíva „Únia inovácií“ a Európsky sociálny fond,

—

podľa potreby ďalej posilňovali kultúrnu infraštruktúru (16) investovaním do nej, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja,

—

vykonávali ďalší výskum s cieľom preskúmať potenciálny a skutočný vplyv kultúrnych a tvorivých kompetencií na politické otázky uvedené v prvej zarážke v časti „Vyzýva členské štáty, aby“,

—

zabezpečili, aby skupiny expertov v oblasti kultúry, vzdelávania a v iných oblastiach vrátane skupín pre otvorenú metódu koordinácie prijali opatrenia uvedené v prílohe II k týmto záverom,

—

prispievali k podávaniu správ o pokroku v rámci OMK, pokiaľ ide o správu EÚ o mládeži za rok 2012, v ktorej sa zhodnotí prvý trojročný pracovný cyklus stratégie EÚ pre mládež, a ďalších správ v oblasti „tvorivosť a kultúra“,

—

si vymieňali informácie o skutočnom vplyve týchto záverov Rady, a to aj v rámci záverečnej správy o výsledkoch pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/24

—

spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 5. mája 2003 o „spoločenskej hodnote športu pre mladých ľudí“ (1),

—

rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2), v ktorom sa zdôrazňujú tieto ciele:

—

závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (3),

—

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ (4) a štúdiu z roku 2010 s názvom „Dobrovoľníctvo v Európskej únii“, ktorá dokazuje veľmi veľkú rozmanitosť športového dobrovoľníctva v celej EÚ a zameriava sa na právne režimy a zdroje financovania v tejto oblasti, pričom upriamuje pozornosť aj na potrebu odbornej prípravy dobrovoľníkov,

—

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politikách EÚ a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ (5),

—

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 z 20. mája 2011 (6),

—

závery Rady z 3. októbra 2011 o úlohe dobrovoľníckych činností v sociálnej politike (7),

—

konferenciu expertov s názvom „Od dobrovoľníctva k líderstvu v športe“, ktorá sa konala 13. – 14. septembra 2011 v poľskej Varšave, na ktorej sa mimoriadna pozornosť venovala týmto otázkam:

1.

Pojem „dobrovoľnícke činnosti“ s náležitým ohľadom na osobitosti situácie v každom členskom štáte a všetky formy dobrovoľníctva označuje všetky typy formálnych, neformálnych alebo informálnych dobrovoľníckych činností, ktoré osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie a bez nároku na finančný zisk. Sú prínosom pre samotného dobrovoľníka, komunity a spoločnosť ako celok. Sú aj nástrojom umožňujúcim jednotlivcom a združeniam riešiť ľudské, sociálne, medzigeneračné alebo environmentálne potreby a problémy a často sa vykonávajú v prospech neziskovej organizácie alebo komunitnej iniciatívy (8).

2.

Dobrovoľnícke činnosti je potrebné jasne odlíšiť od plateného zamestnania, ktoré nesmú v žiadnom prípade nahrádzať (9). Nemali by prispievať k zachovávaniu rodovej nerovnosti v platenej aj neplatenej práci a nesmú podporovať skrátenie pracovného času zamestnancov alebo ich odchod z trhu práce.

3.

Dobrovoľnícke činnosti nemôžu nahradiť celkovú zodpovednosť štátu za zabezpečovanie a poskytovanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv.

4.

V záujme zaistenia uplatňovania zásad právneho štátu a úplného rešpektovania integrity jednotlivca musia dobrovoľnícke činnosti podliehať existujúcim právnym predpisom a musia v plnej miere rešpektovať všeobecné a základné práva a slobody.

1.

Šport je najväčším hnutím občianskej spoločnosti v EÚ; neziskové činnosti a štruktúry založené na dobrovoľníckych činnostiach sú základnou podmienkou pre poskytovanie športových príležitostí vo väčšine členských štátov.

2.

Športové dobrovoľnícke činnosti sú jednou z najatraktívnejších a najpopulárnejších foriem sociálnej činnosti v Európe a sú súčasťou sociálneho dedičstva športu. Organizovanie športových podujatí vrátane tých, ktoré organizujú profesionálne a komerčné športové útvary, ako aj každodenné športové činnosti v mnohých členských štátoch závisia od dobrovoľníkov a dobrovoľníckych činností.

3.

Dobrovoľnícke činnosti v športe prispievajú k aktívnemu občianstvu a k integrácii občanov z rôzneho prostredia tým, že zlepšujú porozumenie a rešpekt prostredníctvom univerzálneho jazyka športu a zároveň tým, že prispievajú k uplatňovaniu základných hodnôt a zásad Európskej únie, najmä solidarity, udržateľného rozvoja, ľudskej dôstojnosti, rovnosti a subsidiarity, presadzujúc tak európsku identitu.

4.

Zapájanie sa do dobrovoľníckych činností v športe občanom umožňuje osvojiť si nové zručnosti, čím pozitívne prispieva okrem iného k ich zamestnateľnosti a umocneniu pocitu príslušnosti k spoločnosti, a môže byť katalyzátorom sociálnych zmien.

5.

Dobrovoľnícke činnosti v športe môžu prispieť k rastu a posilneniu sociálneho kapitálu prostredníctvom rozvoja sociálnej siete založenej na dôvere a spolupráci.

6.

Dobrovoľnícke činnosti v športe podporujú pozitívne sociálne postoje založené na hodnotách, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom športu, ako sú:

7.

Sektor športu, spolu so športovými dobrovoľníckymi činnosťami, predstavuje v rámci národných hospodárstiev merateľnú a významnú hospodársku a sociálnu hodnotu, ktorá má potenciál stimulovať rast a zamestnanosť v celej Európskej únii.

8.

Podporou rozvoja športových dobrovoľníckych činností sa sledujú ciele Európskeho roka dobrovoľníckych činností 2011 a naďalej sa plnia ciele Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010, pričom sa prispieva aj k cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia 2012.

9.

Športové dobrovoľnícke činnosti môžu byť impulzom pre rozvoj a propagáciu fyzickej aktivity na všetkých úrovniach a prinášajú so sebou zlepšenie pocitu pohody a zníženie výskytu chorôb súvisiacich so životným štýlom.

10.

Športové dobrovoľnícke činnosti sú významným faktorom, ktorý prispieva k mobilite občanov prostredníctvom získavania spôsobilostí a prehlbovania skúseností v rámci činností súvisiacich so športom v iných členských štátoch, ako aj prostredníctvom rozvoja európskej identity a presadzovania hodnôt EÚ za jej hranicami.

11.

Športové dobrovoľnícke činnosti môžu prispieť k dosahovaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020 zvyšovaním mobility a prostredníctvom činností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, prispievajú k zlepšovaniu verejného zdravia, podporujú sociálne začleňovanie, vzdelávanie a aktívne starnutie.

1.

Vytvárali priaznivé podmienky na rozvoj športových dobrovoľníckych činností, a to najmä na základe:

2.

Pomáhali podporovať pozitívne vnímanie športových dobrovoľníkov a dobrovoľníckych činností v športe.

3.

Dobrovoľnícke činnosti v športe vnímali ako významný nástroj zlepšovania spôsobilostí a zručností. Na tento účel je potrebné, aby:

4.

Podnecovali spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a športovými organizáciami na miestnej, národnej a európskej úrovni v záujme vytvorenia sietí na riešenie problémov spoločných pre dobrovoľnícke činnosti.

5.

Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti ako formu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktorá je prostriedkom získania nových zručností a spôsobilostí, a spolu s formálnym vzdelávaním aj súčasťou paralelnej kariéry športovcov.

6.

Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti napríklad tak, že budú iniciovať reklamné kampane na zvýšenie informovanosti a podporu pozitívneho vnímania dobrovoľníkov.

7.

Využívali potenciál dobrovoľníkov zapojených do organizovania športových podujatí, pokiaľ ide o dlhodobé činnosti na všetkých športových úrovniach.

8.

Preskúmali potenciálnu pridanú hodnotu vytvorenia systému ocenení pre najinovačnejšie dobrovoľnícke projekty v oblasti športu.

1.

Vyvíjali úsilie o odstránenie neprimeraných prekážok pre rozvoj športových dobrovoľníckych činností vrátane neprimeraného administratívneho zaťaženia.

2.

Skúmali, ako sa rozvíjajú športy založené na dobrovoľníckych činnostiach v rámci Európskej únie, vrátane výskumu zameraného na hospodársky a sociálny vplyv tohto rozvoja.

3.

Vymieňali si znalosti, skúsenosti a najlepšie postupy v oblasti športových dobrovoľníckych činností.

4.

Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností vo vnútroštátnych a európskych politikách a stratégiách zameraných na šport a sociálne veci, vzdelávanie a zamestnanosť.

5.

Preskúmali možnosti prispievania športových dobrovoľníckych činností k projektom dotovaným fondmi EÚ a vyvinuli mechanizmy, ktoré umožnia ocenenie týchto činností.

6.

Tam, kde je to možné, začlenili aspekty športových dobrovoľníckych činností do práce rôznych skupín expertov zriadených v súlade s pracovným plánom EÚ pre šport.

7.

Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností prostredníctvom medzisektorovej spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblastiach športu, zdravia, kultúry, vzdelávania, mládeže a sociálnej politiky na miestnej, národnej a európskej úrovni.

1.

Venovala osobitnú pozornosť dobrovoľníckym činnostiam a možnosti prístupu neziskových športových organizácií k ďalšej generácii programov EÚ bez toho, aby boli ovplyvnené rokovania o viacročnom finančnom rámci.

2.

Identifikovala faktory ovplyvňujúce úspešnosť, najlepšie postupy a oblasti, ktoré si vyžadujú užšiu spoluprácu na úrovni EÚ, vrátane existujúcich prekážok rozvoja športových dobrovoľníckych činností.

3.

Pri navrhovaní nových právnych predpisov EÚ posúdila ich potenciálny vplyv na dobrovoľnícku činnosť v športe.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/27

1.

závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone, ktoré sa uskutočnilo 15. a 16. marca 2002, v ktorých sa vyzvalo na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä výučbou najmenej dvoch cudzích jazykov od útleho veku (1);

2.

závery Rady z 19. mája 2006 o Európskom indikátore jazykovej kompetencie (2), v ktorých sa opätovne potvrdilo, že znalosť cudzích jazykov, ako aj pomoc pri podpore vzájomného porozumenia medzi národmi sú predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispievajú ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie;

3.

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (3), v ktorom sa komunikácia v cudzích jazykoch zaraďuje medzi kľúčové kompetencie potrebné pre osobné naplnenie, aktívne občianstvo, sociálnu súdržnosť a zamestnateľnosť v znalostnej spoločnosti;

4.

závery Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (4), v ktorých sa Komisia vyzýva, aby ďalej preskúmala vývoj ukazovateľov týkajúcich sa jazykových zručností;

5.

odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (5), v ktorom sa odporučilo, aby členské štáty zvyšovali povedomie o význame medzikultúrnych kompetencií a výučby jazykov u mladých ľudí s cieľom zmenšiť prekážky cezhraničnej mobility;

6.

uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť (6), v ktorom sa členské štáty vyzvali na podporu viacjazyčnosti na účely posilnenia sociálnej súdržnosti, medzikultúrneho dialógu a budovania Európy, konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a mobilitu a zamestnateľnosť ľudí, ako aj na propagáciu jazykov EÚ na celom svete;

7.

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave „ET 2020“, v ktorých sa ako priority na obdobie rokov 2009 – 2011 stanovili potreba umožniť občanom komunikovať popri materinskom jazyku dvoma ďalšími jazykmi, potreba podporovať výučbu jazykov v odbornom vzdelávaní a príprave a medzi dospelými študujúcimi a poskytnúť migrantom príležitosť naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny (7);

8.

spoločnú správu Rady a Komisie (8) o pokroku vo vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, v ktorej sa poznamenáva, že je potrebné podporovať kľúčové kompetencie v odbornom vzdelávaní a príprave a vo vzdelávaní dospelých, a najmä, že by sa v týchto oblastiach mala väčšia pozornosť venovať komunikácii v cudzích jazykoch;

9.

stratégiu Európa 2020, ktorú Európska rada prijala 17. júna 2010 (9) a jej dve hlavné iniciatívy: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta  (10), v ktorom sa uznáva potenciálny príspevok jazykových kompetencií k dynamickejšiemu pracovnému trhu a iniciatívu Mládež v pohybe  (11), v ktorej sa zdôrazňuje, že na to, aby bola mobilita možná a aby sa oplatila, budú nevyhnutne potrebné lepšie jazykové zručnosti;

10.

odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí (12), v ktorom sa uznáva význam jazykového vzdelávania a získavania medzikultúrnych kompetencií od raných fáz vzdelávania, a to prostredníctvom podpory kvalitnej jazykovej a kultúrnej prípravy na mobilitu vo všeobecnom aj odbornom vzdelávaní.

—

činnosť, ktorú členské štáty vykonávajú v rámci otvorenej metódy koordinácie s podporou Komisie, aby posilnili príspevok, ktorý môže jazykové vzdelávanie priniesť k posilneniu zamestnateľnosti mladých ľudí na trhu práce, na ktorom môže byť znalosť cudzích jazykov jednoznačnou výhodou,

—

činnosť Podnikateľskej platformy pre viacjazyčnosť, ktorú zriadila Komisia s cieľom podporiť lepšie využívanie jazykových kompetencií ako prostriedku zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov v EÚ, a najmä malých a stredných podnikov,

—

výsledky Platformy občianskej spoločnosti o viacjazyčnosti týkajúce sa zabezpečenia celoživotných príležitostí na jazykové vzdelávanie pre všetkých s cieľom posilniť sociálne začlenenie občanov zo znevýhodneného prostredia a podporovať jazykovú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg.

—

správu Komisie o vykonávaní uznesenia Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť, v ktorej sa podrobne opisujú prijaté iniciatívy a pokrok dosiahnutý pri podpore jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti,

—

aktualizáciu Zoznamu činností Spoločenstva v oblasti viacjazyčnosti za rok 2011, v ktorom sa uvádzajú činnosti, ktoré v tejto oblasti za posledné tri roky uskutočnili jednotlivé útvary Komisie, a zdôrazňuje sa, že politikou viacjazyčnosti sa zlepšuje zamestnateľnosť občanov EÚ a konkurencieschopnosť podnikov EÚ,

—

uverejnenie politickej príručky s názvom Jazykové vzdelávanie na úrovni predprimárneho vzdelávania – aby bolo účinné a udržateľné, ktorá predstavuje krok vpred pri zvyšovaní povedomia o dôležitosti jazykového vzdelávania od veľmi skorého veku,

—

uverejnenie správy s názvom Zabezpečenie komunikačných zručností pre trh práce, ako výsledok práce, ktorú uskutočnila tematická skupina „Jazyky pre pracovné miesta“ v rámci ET 2020.

1.

vzdelávacia mobilita – t. j. medzinárodná mobilita na účely získania nových vedomostí, zručností a kompetencií – je jedným z podstatných spôsobov, akým môžu občania posilniť svoju zamestnateľnosť, zvýšiť svoje medzikultúrne povedomie, tvorivosť a osobný rozvoj a aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti;

2.

dobrá znalosť cudzích jazykov je kľúčovou kompetenciou nevyhnutnou na presadenie sa v modernom svete a na trhu práce. Viacjazyčnosť je nielen súčasťou európskeho dedičstva, ale aj príležitosťou na rozvoj spoločnosti, ktorá je otvorená, rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a je pripravená spolupracovať;

3.

pri zvyšovaní vzdelávacej a profesijnej mobility zohráva užitočnú úlohu to, aby sa v rámci dostupných zdrojov udržiavali a rozvíjali európske nástroje a programy, ktorými sa podporuje jazykové vzdelávanie vo formálnom, ako aj neformálnom vzdelávacom kontexte;

4.

zatiaľ čo všeobecné jazykové programy pomáhajú rozvíjať základné komunikačné zručnosti pre každodenné použitie, pri zvyšovaní mobility a zamestnateľnosti pracovníkov môžu byť v rámci všeobecného vzdelávania, ako aj odborného vzdelávania a prípravy obzvlášť efektívne také metodiky, ako je obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie (CLIL);

5.

v záujme podpory metódy CLIL by sa učitelia a školitelia – najmä v odbornom vzdelávaní a príprave – mali nabádať k tomu, aby nadobúdali vysokokvalitné jazykové kompetencie, a mali by mať prístup k vysokokvalitným učebným zdrojom;

6.

na všetkých úrovniach vzdelávania by sa z perspektívy celoživotného vzdelávania mal tam, kde je to možné a vhodné, ponúkať širší výber jazykov vrátane menej používaných jazykov a jazykov susedných krajín, a príslušné jazykové a kultúrne inštitúcie by v súvislosti s nimi mali poskytovať viac informácií a poradenstva;

7.

rozvoj jazykových kompetencií u osôb, a to najmä detí, zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, prostredia migrantov alebo Rómov alebo spomedzi osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami môže prispieť k zabezpečeniu lepšieho sociálneho začlenenia a budúceho profesijného rozvoja;

8.

vysokokvalitná jazyková výučba a vzdelávanie – napríklad špecializovaného jazyka súvisiaceho so zamestnaním – sú zásadne dôležité pre posilnenie medzinárodného charakteru inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a zvýšenie zamestnateľnosti absolventov;

9.

zabezpečenie jazykového vzdelávania počas celého života, a to aj vo vyššom veku, je dôležité aj vzhľadom na súčasné demografické trendy a potrebu zabezpečiť rovnaké príležitosti pre narastajúci počet starších občanov EÚ;

1.

zintenzívnili úsilie o dosiahnutie barcelonského cieľa, napríklad posilnením poskytovania jazykového vzdelávania a zvýšením jeho kvality a relevantnosti vo všeobecnom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave a vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj v kontexte celoživotného vzdelávania;

2.

uznali význam hodnotenia výkonnosti vo výučbe jazykov a jazykovom vzdelávaní ako dôležitého aspektu procesu zabezpečenia kvality;

3.

zlepšili úvodnú a priebežnú odbornú prípravu učiteľov jazykov a odbornú prípravu týkajúcu sa jazykov u učiteľov iných predmetov, posilnili a uľahčili ich mobilitu tým, že v čo najväčšom rozsahu odstránia administratívne prekážky;

4.

podporovali inovačné formy európskej spolupráce, experimentovanie a nové prístupy k výučbe jazykov a jazykovému vzdelávaniu, ako je obsahovo a jazykovo integrované vzdelávanie (a to aj v bilingválnych školách), príležitosti pre mobilitu zameranú na ponorenie do jazyka a v príslušných prípadoch rozsiahlejšie využívanie informačných a komunikačných technológií aj v kreatívnych prostrediach na jazykové vzdelávanie;

5.

tam, kde je to možné a vhodné, rozšírili výber jazykov ponúkaných v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, čím sa podporí výučba menej používaných jazykov (najmä v hraničných regiónoch) a jazykov susedných krajín s cieľom umožniť kultúrne, spoločenské a hospodárske výmeny;

6.

zvážili začlenenie kultúrneho rozmeru do jazykových osnov ako dôležitého prvku v záujme budúcej vzdelávacej a profesijnej mobility tam, kde je to vhodné;

7.

podporovali opatrenia zamerané na pomoc deťom a dospelým z prostredia migrantov alebo Rómov naučiť sa úradný jazyk (alebo jazyky) hostiteľskej krajiny, a pokiaľ je iný, aj vyučovací jazyk. Zvážili okrem toho možnosti ako umožniť deťom z týchto prostredí udržať si svoj materinský jazyk a rozvíjať ho;

8.

preskúmali spôsoby uznávania a validovania kompetencií týkajúcich sa rodného jazyka detí a dospelých z prostredia migrantov;

9.

podporovali školy a inštitúcie odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania v tom, aby prijali integrované prístupy k výučbe jazykov a jazykovému vzdelávaniu;

10.

podporovali dialóg medzi vzdelávacím a pracovným prostredím tak, že sa lepšie zohľadnia jazykové potreby pracovného trhu a žiakom a študentom sa počas celého ich vzdelávania bude pravidelne poskytovať poradenstvo a na pracoviskách sa bude podporovať jazykové vzdelávanie;

11.

preskúmali možnosti verejno-súkromných partnerstiev zameraných na zabezpečenie poskytovania jazykových zručností vhodných pre trh práce, najmä ako prostriedku prípravy na mobilitu a zamestnanie v zahraničí;

12.

nabádali k podpore iniciatív zameraných na jazykové vzdelávanie a podpore prostredia, ktoré by jazykové vzdelávanie umožňovalo;

1.

podporovala úsilie členských štátov v oblasti výučby jazykov a jazykového vzdelávania tak, aby sa plne využívali programy EÚ a európske nástroje vzdelávania a odbornej prípravy;

2.

rozšírila činnosť týkajúcu sa jazykovej politiky, ktorá sa začala počas prvého pracovného cyklu ET 2020 v rámci tematickej skupiny pre skoré jazykové vzdelávanie tak, aby zahŕňala iné stupne vzdelávania (primárny, sekundárny, atď.), a aby sa zároveň osobitne zohľadnili oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých;

3.

zvážila predloženie návrhu na prípadnú referenčnú hodnotu týkajúcu sa jazykových kompetencií, a to v rámci dostupných zdrojov a na základe výsledkov európskeho prieskumu jazykových kompetencií, ktorý sa má predložiť v roku 2012, s cieľom podporovať neustále zlepšovanie jazykového vzdelávania;

4.

spustila a šírila celoeurópske štúdie a prieskumy metodík a nástrojov jazykového vzdelávania a mala pritom na zreteli aspekty kvality, zabránila dodatočnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom a sprístupnila ich výsledky osobám pôsobiacim v tejto oblasti a subjektom, ktoré prijímajú rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni;

5.

podporovala a uľahčovala výmenu informácií o dostupných zdrojoch v oblasti jazykového vzdelávania a nabádala členské štáty, aby v praxi používali usmernenia a nástroje, ktoré sa vyvinuli v rámci jazykovej politiky EÚ;

6.

pokračovala v podpore Podnikateľskej platformy pre viacjazyčnosť a iniciatív tohto druhu, ktoré vyvíjajú zainteresované strany.

1.

podporovali mobilitu na účely jazykového vzdelávania s cieľom pomôcť učiacim sa prekonať počiatočné jazykové prekážky a motivovať ich k tomu, aby získali kompetencie aspoň v dvoch cudzích jazykoch;

2.

si vymieňali informácie o najlepších postupoch s cieľom zlepšiť účinnosť jazykového vzdelávania tak, aby sa pre mladých ľudí zabezpečila primeraná zmes jazykových kompetencií a schopnosť neustále získavať nové zručnosti v súlade s budúcimi potrebami a záujmami, a to podporou jazykov prostredníctvom súčasných a budúcich platforiem a sietí pre učiteľov a školiteľov;

3.

zdôraznili potrebu špecifického jazykového obsahu na profesijné účely, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania, ako prostriedku posilnenia mobility a zamestnateľnosti;

4.

v rámci dostupných zdrojov a pri minimalizácii administratívneho zaťaženia ďalej rozvíjali nástroje na sledovanie pokroku v oblasti jazykového vzdelávania a zhromažďovali kvantitatívne i kvalitatívne údaje s cieľom určiť najúčinnejšie postupy a oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť;

5.

preskúmali spôsoby zvýšenia uznávania a potvrdenia jazykových kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho a informálneho vzdelávania a aby pritom zohľadnili existujúce osvedčené postupy;

6.

zvážili využívanie Spoločného európskeho referenčného rámca Rady Európy pre jazyky (CEFR) na:

7.

zabezpečili prepojenie medzi kvalifikáciami v rámci odborného vzdelávania a prípravy, ktoré zahŕňajú jazykové zručnosti, a CEFR a zároveň naplno využívali zdroje a skúsenosti príslušných európskych inštitúcií a zainteresovaných strán, najmä Rady Európy a jej Európskeho centra pre moderné jazyky;

8.

naďalej prostredníctvom programov EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže podporovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a výmenné programy pre žiakov a študentov, a to aj v rámci odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom pomôcť im zlepšiť svoje jazykové kompetencie;

9.

v príslušných prípadoch podporovali vypracovanie učebných a študijných materiálov pre jazyky, ktorých výučba je menej rozšírená, a to na vnútroštátnej úrovni i prostredníctvom európskej spolupráce;

10.

bez toho, aby tým boli dotknuté nadchádzajúce rokovania, zvážili ustanovenie jazykového vzdelávania za prioritnú oblasť v budúcej generácii programov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/31

—

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 14. decembra 2000, týkajúce sa akčného plánu mobility (1),

—

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 10. júla 2001 o mobilite v rámci Spoločenstva pre študentov, účastníkov odbornej prípravy, dobrovoľníkov, učiteľov a školiteľov (2),

—

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility (3),

—

závery Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (4),

—

odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie (5),

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o mobilite mladých (6),

—

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (7),

—

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (8),

—

závery Rady zo 16. marca 2010 o stratégii Európa 2020 (9),

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 18. novembra 2010, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (10),

—

závery Rady z 19. novembra 2010 o iniciatíve Mládež v pohybe – jednotný prístup v reakcii na výzvy, ktorým čelia mladí ľudia (11),

—

závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020  (12),

—

odporúčanie Rady z 28. júna 2011: Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (13),

—

závery Rady z 28. novembra 2011 o východnom rozmere účasti a mobility mládeže,

—

správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2011: Priebežné hodnotenie programu celoživotného vzdelávania (14), ako aj

—

výzvu Rady Komisii v odporúčaní týkajúcom sa Európskej charty kvality mobility z roku 2006, aby v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi zlepšila alebo vypracovala štatistické údaje o mobilite na účely vzdelávania a odbornej prípravy s ohľadom na rodové hľadisko (15),

—

správu fóra expertov na vysokej úrovni pre mobilitu z júna 2008 a jeho návrh, že vzdelávacia mobilita by mala byť príležitosťou pre všetkých mladých ľudí v Európe,

—

cieľ vzdelávacej mobility vo vysokoškolskom vzdelávaní stanovený v rámci bolonského procesu v Leuvene/Louvain-la-Neuve v apríli 2009,

—

zelenú knihu Komisie z júla 2009 o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí (16),

—

bruggské komuniké z decembra 2010 a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (17), v ktorých sa stanovuje, že európske systémy odborného vzdelávania a prípravy by mali do roku 2020 poskytovať podstatne vyšší počet príležitostí pre nadnárodnú mobilitu,

—

pracovný dokument Komisie z 24. mája 2011 o vypracovaní referenčných hodnôt v rámci vzdelávania pre zamestnateľnosť a v rámci vzdelávacej mobility (18),

—

závery Rady z 28. – 29. novembra 2011 o jazykových kompetenciách na posilnenie mobility.

—

vzdelávacia mobilita prispieva k osobnému a profesijnému rozvoju mladých ľudí a zvyšuje zamestnateľnosť a konkurencieschopnosť, ako sa potvrdilo nielen na základe programov EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ale aj viacerými kvalitatívnymi medzinárodnými štúdiami o vzdelávacej mobilite,

—

európska referenčná hodnota (19) pre vzdelávaciu mobilitu spolu s príslušnými ukazovateľmi (20) by mohla pomôcť pri podpore a monitorovaní pokroku členských štátov pri dosahovaní dohodnutého (21) cieľa, ktorým je zvýšená mobilita, a pri určovaní príkladov osvedčených postupov a pri podpore rozvoja iniciatív partnerskej výmeny skúseností,

—

zber údajov s cieľom zmerať, do akej miery sa dosiahla európska referenčná hodnota pre vzdelávaciu mobilitu, by sa mal realizovať v rámci dostupných zdrojov,

—

v tejto referenčnej hodnote by sa v záujme zohľadnenia rôznych vzdelávacích prostredí malo rozlišovať medzi dvoma hlavnými oblasťami: vysokoškolským vzdelávaním a počiatočným odborným vzdelávaním a prípravou,

—

je tiež dôležité, aby táto referenčná hodnota bola doplnená ukazovateľom, ktorý by sa vzťahoval na všetky typy vzdelávacej mobility mladých ľudí vrátane mobility, ktorá prebieha vo formálnom a neformálnom prostredí.

1.

na vnútroštátnej i na európskej úrovni prijali opatrenia zamerané na zvýšenie vzdelávacej mobility a na dosiahnutie európskej referenčnej hodnoty uvedenej v prílohe k tomuto dokumentu, pričom zohľadnia ustanovenia odporúčania Rady z 28. júna 2011 o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí;

2.

na základe dostupných zdrojov a nástrojov a pri minimálnom administratívnom zaťažení a nákladoch zlepšili zber údajov o vzdelávacej mobilite v rámci všetkých cyklov vysokoškolského vzdelávania, v rámci počiatočného odborného vzdelávania a odbornej prípravy a v rámci vzdelávacej mobility mladých vo všeobecnosti s cieľom zmerať pokrok pri dosahovaní európskej referenčnej hodnoty a ukazovateľa, ktoré sú uvedené v prílohe;

3.

podporovali zavádzanie a používanie programov a nástrojov EÚ navrhnutých na podporu vzdelávacej mobility a celoživotného vzdelávania vrátane Europassu, Youthpassu, európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS) a Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET).

1.

v období do roku 2020 spolupracovala s členskými štátmi a podporovala ich pri zvyšovaní dostupnosti príslušných ukazovateľov a štatistík, a to najmä s pomocou Eurostatu. Mali by sa pritom čo najlepšie využívať štatistické údaje a prieskumy domácností s cieľom čo najviac znížiť administratívne zaťaženie a náklady;

2.

preskúmala, najmä prostredníctvom pravidelných správ o pokroku, do akej miery sa splnili ciele v oblasti mobility stanovené v rámci ET 2020;

3.

do konca roka 2015 podala Rade správu s cieľom preskúmať a podľa potreby aj zrevidovať európsku referenčnú hodnotu pre vzdelávaciu mobilitu, ktorá sa uvádza v prílohe.

1.

monitorovali pokrok a výkonnosť v oblasti cezhraničnej vzdelávacej mobility na vnútroštátnej aj európskej úrovni, a to aj prostredníctvom zberu kvalitatívnych údajov týkajúcich sa príkladov osvedčených postupov, čím sa vytvorí základ pre tvorbu politiky založenej na dôkazoch;

2.

pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní: v rámci dostupných zdrojov a v úzkej súčinnosti s bolonským procesom zlepšili zber údajov získaných z administratívnych a iných zdrojov, ktoré sa týkajú mobility študentov (ako aj mobility kreditov a titulov) vo všetkých troch cykloch, najmä pokiaľ ide o absolventov, aby sa mohlo zmerať, do akej miery sa dosiahla referenčná hodnota uvedená v prílohe (v oddiele I bode 1);

3.

pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu v počiatočnom odbornom vzdelávaní a príprave: čo najlepšie využívali dostupné prieskumy domácností s cieľom zozbierať tie údaje o vzdelávacej mobilite, ktoré sú potrebné na podporu referenčnej hodnoty uvedenej v prílohe (v oddiele I bode 2);

4.

pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu mládeže vo všeobecnosti: čo najlepšie využívali dostupné prieskumy domácností s cieľom zozbierať údaje potrebné na vypracovanie ukazovateľa celkovej formálnej a neformálnej vzdelávacej mobility vrátane rozčlenených údajov pre neformálnu mobilitu v záujme toho, aby sa doplnil prehľad ukazovateľov EÚ v oblasti mládeže (22) a prípadne rozšírila referenčná hodnota pre vzdelávaciu mobilitu tak, aby niekedy v budúcnosti zahŕňala aj mobilitu mládeže vo všeobecnosti (oddiel II prílohy);

5.

preskúmali možnosť využívať dostupné prieskumy týkajúce sa učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania s cieľom vypracovať ukazovatele v oblasti mobility učiteľov a prípadne rozšíriť referenčnú hodnotu tak, aby niekedy v budúcnosti zahŕňala aj oblasť mobility učiteľov (23).

20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/36

1.

Vysokoškolské vzdelávacie systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe znalostí, ktoré sú základom ľudského a spoločenského rozvoja, a pri podporovaní aktívneho občianstva.

2.

V stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020, prijatej v júni 2010 (1), sa stanovuje konkrétny cieľ zvýšiť úroveň vzdelávania, a predovšetkým zvýšiť podiel mladých ľudí, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelanie podobnej úrovne, aspoň na 40 % do roku 2020.

3.

V Bolonskej deklarácii z 19. júna 1999 sa zaviedol medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý Európska únia aktívne podporuje, a ministri zodpovední za vysokoškolské vzdelávanie v zúčastnených krajinách, ktorí sa zišli 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a Louvain-la-Neuve, vyzvali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania (2), aby svoju činnosť v období do roku 2020 naďalej modernizovali.

4.

V smernici Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 sa určili podmienky a pravidlá prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na obdobie presahujúce tri mesiace na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (3).

5.

V smernici Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 sa ustanovili podmienky prijímania výskumných pracovníkov z tretích krajín do členských štátov na viac než tri mesiace na účely vykonávania výskumného projektu podľa dohôd o hosťovaní s výskumnými organizáciami (4).

6.

V uznesení Rady z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike (5) sa členské štáty vyzvali, aby podporovali internacionalizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania tým, že budú presadzovať zabezpečovanie kvality prostredníctvom nezávislého a partnerského hodnotenia univerzít, zlepšovať mobilitu, podporovať používanie spoločných a dvojitých akademických titulov a uľahčovať uznávanie kvalifikácií a dĺžok štúdia.

7.

V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (6) sa uviedlo, že v záujme podpory úsilia členských štátov o modernizáciu vysokoškolského vzdelávania a tvorbu európskej oblasti vyššieho vzdelávania je potrebné zamerať sa aj na úzku synergiu s bolonským procesom, najmä pokiaľ ide o nástroje na zabezpečenie kvality, uznávania, mobility a transparentnosti.

8.

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku (7) sa stanovila potreba ďalej reformovať správu a finančné štruktúry univerzít s cieľom zvýšiť ich nezávislosť a zodpovednosť, aby sa uľahčil diverzifikovanejší tok príjmov a efektívnejšia spolupráca s podnikateľskou sférou a aby boli univerzity schopné zúčastňovať sa na vedomostnom trojuholníku v celosvetovom meradle.

9.

V záveroch Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (8) bola Komisia vyzvaná, aby vyvinula medzinárodnú stratégiu EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie zameranú na zvýšenie súdržnosti a komplementárnosti iniciatív medzinárodnej spolupráce, ktoré existujú na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni a ktoré budú v rámci vonkajších činností EÚ naďalej podporovať príťažlivosť európskeho vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie.

10.

V záveroch Rady zo 7. júna 2010 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta: ďalšie napredovanie (9) sa zdôraznila potreba podporovať inkluzívny rast a pomáhať ľuďom v každom veku predvídať a zvládať zmeny tak, že sa im poskytnú správne zručnosti a kompetencie.

11.

V záveroch Rady z 19. novembra 2010 o iniciatíve Mládež v pohybe  (10) sa vyzvalo na zvýšenie kvality a príťažlivosti vzdelávania na všetkých úrovniach, najmä vysokoškolského vzdelávania.

12.

V záveroch Rady z 26. novembra 2010 o inovácii v Únii pre Európu (11) sa zdôraznilo, že je dôležité, aby sa investovanie do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu považovalo za prioritu a aby sa v plnej miere využil intelektuálny kapitál Európy s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a rast.

13.

V záveroch Európskej rady zo 4. februára 2011 sa vyzýva na uplatňovanie strategického a integrovaného prístupu na posilnenie inovácie a plné využitie intelektuálneho kapitálu Európy v prospech občanov, podnikov, najmä MSP, a výskumných pracovníkov (12).

14.

V záveroch Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020  (13) sa zdôraznilo, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by sa mali usilovať o zlepšenie kvality a relevantnosti kurzov, ktoré ponúkajú, aby tak podnietili širšie spektrum občanov na zapojenie sa do vysokoškolského vzdelávania, a mala by sa podporovať posilnená spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými ústavmi a podnikmi s cieľom posilniť vedomostný trojuholník, ktorý predstavuje základ inovačnejšieho a tvorivejšieho hospodárstva.

15.

V záveroch Rady z 19. mája 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (14) sa členské štáty vyzvali, aby stanovili ciele, ktoré by sa mohli venovať zabezpečeniu rovnakého prístupu v praxi ku kvalitnému vzdelávaniu vrátane vysokoškolského vzdelávania, alebo pokračovali v ich plnení.

16.

V záveroch Rady z 31. mája 2011 o rozvoji európskeho výskumného priestoru (EVP) prostredníctvom skupín zaoberajúcich sa EVP (15) sa konštatovalo, že značný pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii EVP, by mal viesť k ďalšiemu uplatňovaniu komplexného a strategického prístupu s cieľom využiť v plnej miere intelektuálny kapitál Európy.

17.

V odporúčaní Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (16) sa konštatovalo, že vzdelávacia mobilita môže prispieť k tomu, aby boli systémy a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy otvorenejšie, európskejšie a medzinárodnejšie, dostupnejšie a efektívnejšie. Takisto môže posilniť konkurencieschopnosť Európy tým, že prispeje k budovaniu spoločnosti s vysokou úrovňou vedomostí.

18.

Cieľom záverov Rady z 28. novembra 2011 o referenčnom kritériu pre vzdelávaciu mobilitu je zvýšiť účasť vysokoškolských študentov na vzdelávacej mobilite a stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne prahy na meranie dĺžky vysokoškolských študijných alebo odborných vzdelávacích pobytov v zahraničí.

19.

Európska únia má dlhú tradíciu spolupráce s tretími krajinami, založenú na súbore politík a nástrojov, v rámci ktorých má vysokoškolské vzdelávanie čoraz významnejšiu úlohu. Spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania má významné miesto aj v rámcoch multilaterálnej spolupráce, ako je napr. Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie alebo Severná dimenzia, ako aj v spolupráci so západných Balkánom.

1.

prvú ministerskú konferenciu o EVP na tému Intelektuálny kapitál – tvorivý vplyv, ktorá sa konala 20. júla 2011 v Sopote a na ktorej sa zdôraznila úloha univerzít v globalizovanom svete ako nepostrádateľných zdrojov vedomostí a inovačného myslenia, najmä pokiaľ ide o strategické oblasti výskumu zamerané na súčasné výzvy;

2.

konferenciu predsedníctva na tému Modernizácia vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala 24. – 25. októbra 2011 v Sopote a na ktorej sa prízvukovala potreba modernizovať systémy vysokoškolského vzdelávania najmä s ohľadom na aktuálne výzvy, akou je globálna hospodárska súťaž a demografické trendy;

1.

v súčasnej hospodárskej situácii vysokoškolské vzdelávanie (vrátane terciárneho odborného vzdelávania a odbornej prípravy) prostredníctvom svojho prepojenia na výskum a inováciu zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní vysoko zručného ľudského kapitálu a pri podpore dôležitého výskumu, ktorý Európa usilujúca sa o zabezpečenie pracovných miest, hospodárskeho rastu a prosperity potrebuje;

2.

kvalifikácie absolventov nie vždy zodpovedajú potrebám trhu práce a spoločnosti. Zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore stále vo väčšej miere poukazujú na nesúlad a problémy pri hľadaní vhodných pracovníkov vzhľadom na vyvíjajúce sa potreby znalostnej ekonomiky;

3.

Európa potrebuje oveľa väčší počet kvalifikovaných výskumných pracovníkov a výskumných pracovníkov so skúsenosťami mimo akademickej pôdy, a to aj zo súkromného sektora, aby svoje hospodárstvo vo väčšej miere založila na výskume, a tým poskytovala významný stimul inovácii a konkurencieschopnosti;

4.

rozšírenie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní si vyžaduje venovať viac pozornosti výzvam súvisiacim s kvalitou a rozmanitosťou;

5.

sila európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania spočíva v ich rozmanitosti, v poskytovaní vysokokvalitného udržateľného relevantného vzdelávania a výskumu a v prepojení inštitucionálnej autonómie, zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán a schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam. Popri ich tradičnom dvojakom poslaní, ktorým je výučba a výskum, je čoraz viac dôležitá tretia úloha, a to prepojenie inštitúcií a podnikateľského sektora aj na regionálnej úrovni a začlenenie sociálnej zodpovednosti;

6.

potenciál európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z hľadiska plnenia ich úlohy v spoločnosti a prínosu k prosperite Európy sa však stále nedostatočne využíva: Európa zaostáva v celosvetovej súťaži o znalosti a talenty, zatiaľ čo krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom rýchlo zvyšujú svoje investície do vysokoškolského vzdelávania;

7.

inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa zároveň príliš často snažia držať krok v príliš veľkom počte oblastí a len málo z nich dosiahne úroveň excelentnosti v konkrétnych oblastiach, v ktorých je svetová konkurencia silná;

8.

preto inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia pokračovať v realizácii vnútorných reforiem založených na stanovení poslania každej inštitúcie podľa typu intelektuálneho kapitálu, ktorým disponuje, a na možnosti vyčleniť svoju pozíciu vo vzťahu k ďalším vnútroštátnym inštitúciám;

9.

inštitucionálna autonómia je nevyhnutná, aby sa podporovala rozmanitosť inštitúcií v rámci vnútroštátnych systémov vysokoškolského vzdelávania: je potrebné diverzifikovať úlohy a poslanie inštitúcií s cieľom podporiť excelentnosť v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

1.

za realizáciu a podporu reforiem vo vysokoškolskom vzdelávaní sú zodpovedné najmä členské štáty a samotné vzdelávacie inštitúcie. Bolonský proces a následný rozvoj európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, program EÚ zameraný na modernizáciu vysokoškolských systémov a vytvorenie európskeho výskumného priestoru však svedčia o tom, že výzvy a politické reakcie musia prekračovať národné hranice a že európska spolupráca musí predstavovať hodnotný príspevok z hľadiska finančnej podpory, podloženej politickej analýzy a výmeny najlepších postupov;

2.

kvalita a relevantnosť vysokoškolského vzdelávania predstavuje kľúčovú podmienku toho, aby sa v plnom rozsahu mohol využiť intelektuálny kapitál Európy;

3.

kvalita vzdelávania a výskumu je hlavnou hybnou silou úspešnej modernizácie systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe;

4.

hlavným predpokladom toho, aby vysokoškolské vzdelávanie prispievalo k pracovným miestam a rastu, aby sa zreformovali štruktúry správy a financovania a aby sa zvyšovala jeho medzinárodná príťažlivosť, je posilnenie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí vzdelávanie, výskum a inovácia;

5.

rozvojom európskeho výskumného priestoru sa zvyšuje komplementárnosť vnútroštátnych systémov, čo posilňuje efektívnosť investícií do výskumu a zintenzívňuje výmenu a spoluprácu medzi inštitúciami spolupracujúcimi v rámci vedomostného trojuholníka;

6.

medzinárodná mobilita študentov, výskumných pracovníkov a personálu, ktorá sa od zavedenia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania zvýšila, má pozitívny vplyv na kvalitu a ovplyvňuje všetky kľúčové oblasti reformy. Môže však byť aj výzvou pre niektoré vzdelávacie systémy, do ktorých prúdi veľký počet študentov, alebo pre krajiny, ktorým hrozí odlev mozgov, keďže mnohí talentovaní ľudia sa rozhodnú študovať v zahraničí a napokon tam aj zostať;

7.

základnými podmienkami toho, aby sa európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a európsky výskumný priestor stali príťažlivými destináciami v celosvetovej súťaži o znalosti a talenty, je pritiahnutie najlepších študentov, akademických a výskumných pracovníkov z krajín mimo EÚ a vývoj nových foriem cezhraničnej spolupráce;

8.

z hľadiska zvýšenia kvality a relevantnosti vysokoškolského vzdelávania má rozhodujúci význam zapojenie zamestnávateľov a iných zainteresovaných strán do tvorby a realizácie programov;

9.

investície z verejných zdrojov podporované dodatočnými zdrojmi financovania by mali naďalej zostať základom udržateľného vysokoškolského vzdelávania, a to predovšetkým vzhľadom na súčasnú finančnú krízu v Európe.

1.

zintenzívniť úsilie o zvýšenie počtu absolventov vysokoškolského vzdelávania v záujme dosiahnutia hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, a to 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelávanie vzhľadom na odhad, že do roku 2020 si 35 % všetkých pracovných miest v EÚ bude vyžadovať vysokú kvalifikáciu (18);

2.

vypracovať jasné plány napredovania z odborného vzdelávania a iného vzdelávania do vysokoškolského vzdelávania, ako aj mechanizmy uznávania predchádzajúcich poznatkov a skúseností získaných mimo formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy, a to predovšetkým vyriešením výzev súvisiacich so zavádzaním a uplatňovaním národných kvalifikačných rámcov prepojených s európskym kvalifikačným rámcom;

3.

presadzovať systematický vývoj účinných stratégií na zabezpečenie prístupu pre znevýhodnené a menej zastúpené skupiny, a to najmä zosilnením vplyvu a poskytovaním transparentnejších informácií o vzdelávacích možnostiach a výsledkoch, ako aj lepšieho usmernenia s cieľom zabezpečiť správnu voľbu študijného zamerania;

4.

zintenzívniť úsilie o minimalizáciu predčasného ukončovania vysokoškolského vzdelávania zlepšením kvality, relevantnosti a príťažlivosti štúdia najmä prostredníctvom vzdelávania zameraného na študentov a poskytovania relevantnej podpory, usmernenia a poradenstva po začatí štúdia;

5.

zabezpečiť, aby cielenú finančnú podporu dostali potenciálni študenti zo sociálnych skupín s nižšími príjmami;

6.

v procese vypracúvania, realizácie a hodnotenia nabádať na využívanie prognóz zručností a rastu, ako aj údajov o zamestnávaní absolventov (vrátane sledovania výsledkov absolventov na trhu práce), a pri vypracúvaní študijných programov vrátane interdisciplinárnych študijných dráh zároveň podporovať väčšiu pružnosť s cieľom podporiť zamestnateľnosť absolventov;

7.

nabádať na prijímanie vyučovacích a učebných prístupov zameraných na študentov, pričom sa uznajú potreby rôznych typov študentov, a presadzovať väčšiu rôznorodosť druhov štúdia, čo zahŕňa aj účinné využitie IKT;

8.

nabádať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby investovali do nepretržitého profesijného rozvoja svojich zamestnancov, a odmeňovať excelentnosť vo výučbe;

9.

v záujme využitia nevyužitého talentu bojovať proti tvorbe stereotypov a odstraňovať prekážky, ktorým najmä v určitých disciplínach a na vedúcich pozíciách stále čelia ženy pri dosahovaní najvyššej úrovne postgraduálneho vzdelania a výskumu;

10.

v relevantných a vhodných prípadoch spájať vnútroštátne financovanie doktorandských programov so zásadami inovačnej doktorandskej odbornej prípravy (19) a podporovať rozvoj kariérnych možností vedeckých pracovníkov;

11.

stimulovať rozvoj podnikateľských, tvorivých a inovačných zručností vo všetkých odboroch a na všetkých úrovniach, ako aj inovácie vo vysokoškolskom vzdelávaní prostredníctvom interaktívnejšieho vzdelávacieho prostredia a posilnenej infraštruktúry na prenos znalostí;

12.

v relevantných prípadoch nabádať, aby medzidisciplinárny výskum zohrával v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania významnejšiu úlohu, ako aj posilňovať vzájomné väzby medzi vysokoškolským vzdelávaním a výskumom v záujme účinnejšieho fungovania vedomostného trojuholníka;

13.

okrem poslania vysokého školstva, ktorým je vzdelávanie a výskum, nabádať aj na ďalší rozvoj tretieho prúdu činností, ako je napr. výmena znalostí a inovácia, zapojenie komunity, celoživotné vzdelávanie a relevantnosť pre regionálny a miestny rozvoj;

14.

nabádať na partnerstvo a spoluprácu s podnikateľským sektorom napríklad prostredníctvom systémov odmeňovania, stáží a pracovných umiestnení, stimulov pre spoluprácu medzi jednotlivými odbormi a organizáciami a odstraňovaním regulačných a administratívnych prekážok pre partnerstvá medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami. Účinný prenos znalostí na trh a v tomto kontexte aj prepojenie medzi základným a aplikovaným výskumom možno dosiahnuť vykonávaním verejných politík, ktoré podporia partnerstvo medzi širokým spektrom subjektov;

15.

posilniť prepojenie medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zamestnávateľmi a inštitúciami na trhu práce s cieľom viac zohľadniť potreby trhu práce v študijných programoch, výraznejšie zosúladiť zručnosti s pracovnými miestami a vypracovať aktívne politiky trhu práce zamerané na podporu zamestnávania absolventov;

16.

posilniť kvalitu pomocou mobility a cezhraničnej spolupráce, a to aj prostredníctvom:

17.

podporovať pružnejšie systémy správy a financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vrátane mechanizmov týkajúcich sa výkonu a súťaže a zároveň podporovať profesionalizáciu vnútorného riadenia;

18.

uľahčovať prístup k alternatívnym zdrojom financovania, vo vhodných prípadoch aj využívaním verejných financií na získavanie súkromných a iných verejných investícií.

1.

podporovať členské štáty v ich úsilí o reformu ich systémov vysokoškolského vzdelávania, pričom v plnej miere využijú programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečia lepšiu vedomostnú základňu, podrobné analýzy a zvýšenú transparentnosť, a to tým, že okrem iného:

2.

uľahčiť zvyšovanie študijnej mobility posilňovaním ECTS a mechanizmov zabezpečovania kvality s cieľom zlepšiť uznávanie;

3.

bez toho, aby boli ovplyvnené nadchádzajúce rokovania o budúcom programe EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, navrhnúť systém mobility pre magisterské štúdium v rámci programu Erasmus s cieľom podporiť mobilitu, excelentnosť a dostupné možnosti financovania pre študentov, ktorí sa rozhodli získať magisterský titul v inom členskom štáte, bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú;

4.

podporiť analýzu tokov mobility a rozvoj franchisingu vo vzdelávaní;

5.

presadzovať spoločne s členskými štátmi ucelený rozvoj európskeho výskumného priestoru a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a usilovať sa o posilnenie synergií medzi EÚ a bolonským procesom okrem iného využitím programu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy po roku 2013 s cieľom prispieť k dosiahnutiu bolonského cieľa a cieľa EÚ, ktorým je mobilita na úrovni 20 %;

6.

naďalej rozvíjať Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) prijatím návrhu nového strategického inovačného programu, ktorý načrtne budúcnosť EIT, jeho priority a návrhy na vytvorenie nových znalostných a inovačných spoločenstiev, najmä v záujme zvýšenia inovačného potenciálu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v spolupráci s podnikateľskou sférou;

7.

podporiť vykonávanie otvorených a transparentných výberových konaní a posilniť cezhraničnú a medzisektorovú mobilitu výskumných pracovníkov podporou európskeho rámca pre kariéru vo výskume a európskej iniciatívy EURAXESS – výskumní pracovníci v pohybe  (20);

8.

v rámci akcií Marie Curie posilniť programy mobility zamerané na doktorandov, čo zahŕňa aj podporu reintegrácie, a podporovať európsky systém titulov PhD. v priemyselných odboroch s cieľom podporiť aplikovaný výskum;

9.

navrhnúť rámec kvality pre stáže s cieľom pomôcť študentom a absolventom nadobudnúť praktické znalosti potrebné v pracovnom prostredí a získať viac kvalitnejších umiestnení;

10.

propagovať EÚ ako destináciu pre štúdium a výskum špičkových talentov z celého sveta s ohľadom na rozmanitosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a budovať vzťahy v oblasti vysokoškolského vzdelávania s partnermi mimo Únie s cieľom posilňovať vnútroštátne systémy vysokoškolského vzdelávania, politický dialóg, mobilitu a uznávanie v akademickej oblasti, a to aj prostredníctvom stratégie rozširovania, európskej susedskej politiky, Východného partnerstva, euro-stredozemského partnerstva, spolupráce so západným Balkánom, globálneho prístupu k migrácii a bolonského politického fóra;

11.

vyvinúť medzinárodnú stratégiu EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie v záujme lepšieho plnenia uvedených cieľov, zvýšenia medzinárodného vplyvu a zviditeľnenia a nadviazania kontaktov s partnermi s cieľom posilniť vzťahy a prispieť k budovaniu kapacít v sektore vysokoškolského vzdelávania;

12.

posilniť dlhodobý vplyv financovania EÚ na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zvýšenej komplementárnosti medzi rozličnými nástrojmi financovania, konkrétne budúcim programom EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, rámcovým programom pre výskum a inováciu Horizont 2020 a nástrojmi európskej politiky súdržnosti.