Úradný vestník C 246/2010

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-271/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernice 92/50/EHS a 2004/18/ES - Verejné zákazky na poskytnutie služieb - Podnikové dôchodkové zabezpečenie zamestnancov komunálnej verejnej služby - Priame uzatváranie zmlúv s poisťovacími inštitúciami uvedenými v kolektívnej zmluve uzavretej medzi sociálnymi partnermi bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrovni Únie)

2010/C 246/02

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Wilms a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a N. Graf Vitzthum, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: B. Weis Fogh a C. Pilgaard Zinglersen, splnomocnení zástupcovia), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk a A. Engman, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 8 v spojení s hlavami III až VI smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322) a článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Prax komunálnych správnych orgánov a obecných podnikov spočívajúca v priamom uzatváraní zmlúv skupinového dôchodkového poistenia bez vyhlásenia zadávacieho konania

Výrok rozsudku

Spolková republika Nemecko si z dôvodu, že komunálne správne orgány a obecné podniky zamestnávajúce v roku 2004 viac ako 4 505 zamestnancov, v roku 2005 viac ako 3 133 zamestnancov, ako aj v rokoch 2006 a 2007 viac ako 2 402 zamestnancov uzatvárali zmluvy na poskytnutie služieb podnikového dôchodkového zabezpečenia s inštitúciami alebo podnikmi uvedenými v § 6 kolektívnej zmluvy, týkajúcej sa prevedenia časti odmeny na starobné dôchodkové sporenie pre zamestnancov komunálnej verejnej služby (Tarifvertrag zur Entgeltungwandlung für Arbeitnehmer im Kommunalen öffentlichen Dienst), priamo bez vyhlásenia zadávacieho konania na úrovni Európskej únie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali až do 31. januára 2006 z článku 8 v spojení s hlavami III až VI smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, a od 1. februára 2006 z článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európska komisia, Spolková republika Nemecko, Dánske kráľovstvo a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/3

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-573/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 79/409/EHS - Ochrana voľne žijúceho vtáctva - Opatrenia na prebratie)

2010/C 246/03

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Recchia, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri a G. Fiengo, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13 a 18 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98) — Nesprávne prebratie smernice — Výnimky — Požiadavky

Výrok rozsudku

Keďže právna úprava preberajúca do talianskeho právneho poriadku smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva nie je úplne v súlade s touto smernicou a systém prebratia článku 9 tejto smernice nezabezpečuje, že výnimky prijaté príslušnými talianskymi orgánmi dodržia podmienky a požiadavky uvedené v tomto článku, Talianska republika nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 až 7, 9 až 11, 13 a 18 tejto smernice.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/3

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Antwerpen — Belgicko) — Rijksdienst voor Pensioenen/Elisabeth Brouwer

(Vec C-577/08) (1)

(Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia - Smernica 79/7/EHS - Cezhraniční pracovníci - Výpočet dôchodku)

2010/C 246/04

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidshof te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Rijksdienst voor Pensioenen

Odporkyňa: Elisabeth Brouwer

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Arbeidshof te Antwerpen — Výklad článku 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely výpočtu starobného dôchodku cezhraničných pracovníkov stanovuje nižšie paušálne a fiktívne denné mzdy pre ženy ako pre mužov

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa výpočet starobného dôchodku cezhraničných pracovníčok za obdobie od roku 1984 do roku 1994 zakladal na fiktívnych a/alebo paušálnych denných mzdách, ktoré boli, pokiaľ ide o rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, nižšie ako fiktívne a/alebo paušálne denné mzdy stanovené pre cezhraničných pracovníkov.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/4

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-582/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Články 169 až 171 - Trinásta smernica 86/560/EHS - Článok 2 - Vrátenie dane - Zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Únii - Poisťovacie činnosti - Finančné činnosti)

2010/C 246/05

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: I. Rao a S. Hathaway, splnomocnení zástupcovia, K. Lasok, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 169, 170 a 171 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347) a článku 2 ods. 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Ú. v. ES L 326, s. 40; Mim. vyd. 09/001, s. 129) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje vrátenie dane zaplatenej na vstupe v prípade niektorých poisťovacích a finančných činností vykonávaných osobami podliehajúcimi zdaneniu usadenými mimo Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/4

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal VAT and Duties Tribunal, Manchester — Spojené kráľovstvo) — Astra Zeneca UK Limited/Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

(Vec C-40/09) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 2 bod 1 - Pojem „poskytnutie služieb za protihodnotu“ - Nákupné poukážky, ktoré poskytuje spoločnosť svojim zamestnancom v rámci ich odmeňovania)

2010/C 246/06

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

VAT and Duties Tribunal, Manchester

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Astra Zeneca UK Limited

Žalovaná: Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — VAT and Duties Tribunal, Manchester — Výklad článku 2 bodu 1, článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 17 ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Pojem poskytovanie služieb za protihodnotu — Nákupné poukážky poskytnuté zamestnancovi v súlade s jeho pracovnou zmluvou, ktoré majú sčasti svojej hodnoty povahu odmeny

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie nákupnej poukážky spoločnosťou, ktorá nadobudla túto poukážku za cenu zahŕňajúcu daň z pridanej hodnoty, svojim zamestnancom za ich vzdanie sa časti svojej odmeny v peniazoch predstavuje poskytovanie služieb za protihodnotu v zmysle tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 29. júla 2010 — Helénska republika/Európska komisia

(Vec C-54/09 P) (1)

(Odvolanie - Poľnohospodárstvo - Spoločná organizácia trhu s vínom - Pomoc pri reštrukturalizácii a konverzii vinohradov - Nariadenie (ES) č. 1493/1999 - Stanovenie konečných finančných príspevkov členským štátom - Nariadenie (ES) č. 1227/2000 - Článok16 ods. 1 - Lehota - Záväzný charakter)

2010/C 246/07

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Helénska republika (v zastúpení: I. Chalkias a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 11. decembra 2008, vo veci Grécko/Komisia (T-339/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2006/669/ES zo 4. októbra 2006 o stanovení konečných finančných príspevkov členským štátom na rozpočtový rok 2006 na určitý počet hektárov na účel reštrukturalizácie a konverzie vinohradov na základe nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 [oznámené pod číslom K(2006) 4348] (Ú. v. EÚ L 75, s. 62), v rozsahu, v akom stanovuje hektáre a konečné finančné príspevky týkajúce sa Grécka

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/5

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof — Rakúsko) — Alexander Hengartner, Rudolf Gasser/Landesregierung Vorarlberg

(Vec C-70/09) (1)

(Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb - Prenájom poľovného revíru - Regionálny poplatok - Pojem hospodárskej činnosti - Zásada rovnosti zaobchádzania)

2010/C 246/08

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Alexander Hengartner, Rudolf Gasser

Žalovaná: Landesregierung Vorarlberg

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) — Výklad článku 43 ES — Poľovačka, ktorá je vykonávaná na účely športu a bez zámeru dosiahnuť zisk — Predaj diviny na pokrytie časti nákladov spojených s poľovačkou — Neexistencia zisku

Výrok rozsudku

Ustanovenia Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb podpísanej v Luxemburgu 21. júna 1999 nebránia tomu, aby štátny príslušník jednej zo zmluvných strán podliehal na území druhej zmluvnej strany ako príjemca služieb zaobchádzaniu, ktoré je rozdielne od zaobchádzania vyhradeného osobám, ktoré majú svoje hlavné bydlisko na uvedenom území, občanom Únie, ako aj osobám, ktoré sú im podľa práva Únie postavené na roveň, pokiaľ ide o výber poplatku za poskytovanie služieb, akým je poskytnutie práva poľovníctva.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Belgicko) — Bâtiments et Ponts Construction SA, WISAG Produktionsservice GmbH, predtým ThyssenKrupp Industrieservice GmbH/Berlaymont 2000 SA

(Vec C-74/09) (1)

(Verejné zmluvy na zhotovenie prác - Smernica 93/37/EHS - Článok 24 - Dôvody vylúčenia - Povinnosti týkajúce sa platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní - Povinnosť zápisu uchádzačov, pod hrozbou vylúčenia - „Registračná komisia“ a jej právomoci - Preskúmavanie platnosti osvedčení vydaných príslušnými orgánmi členského štátu sídla zahraničných uchádzačov)

2010/C 246/09

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľky: Bâtiments et Ponts Construction SA, WISAG Produktionsservice GmbH, predtým ThyssenKrupp Industrieservice GmbH

Odporkyňa: Berlaymont 2000 SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Belgicko) — Výklad článku 24 ods. 2 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163), ako aj článkov 49 ES a 50 ES — Verejné obstarávanie — Vnútroštátna právna úprava, ktorá povoľuje na jednej strane obstarávateľovi vylúčiť z verejného obstarávania uchádzača z dôvodu, že nie je zaregistrovaný v tomto členskom štáte, hoci uchádzač predložil rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi iného členského štátu, a na druhej strane podriadiť tieto osvedčenia na preskúmanie platnosti — Zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s ustanoveniami už citovaného práva Spoločenstva

Výrok rozsudku

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zhotoviteľovi so sídlom v inom členskom štáte ukladá na účely udelenia verejnej zákazky v členskom štáte obstarávateľa povinnosť byť v tomto členskom štáte držiteľom registrácie týkajúcej sa neexistencie dôvodov vylúčenia vymenovaných v článku 24 prvom odseku smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác, pod podmienkou, že takáto povinnosť nebráni účasti zhotoviteľa na predmetnom verejnom obstarávaní, ani ju neodďaľuje a ani nie je spojená s nadmernými administratívnymi nákladmi a že má za cieľ iba overenie odborných vlastností uchádzača v zmysle tohto ustanovenia.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je overovaním osvedčení vydaných zhotoviteľovi z iného členského štátu daňovými orgánmi a orgánmi sociálneho zabezpečenia tohto štátu poverený iný orgán než obstarávateľ, ak:

—	sa tento orgán skladá z väčšej časti z osôb menovaných organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov z odvetvia stavebníctva provincie, v ktorej sa vykonáva predmetné verejné obstarávanie, a ak

—	táto právomoc zahŕňa vecné preskúmanie platnosti uvedených osvedčení.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social Único de Algeciras — Španielsko) — Federación de Servicios Públicos de la UGT (UGT-FSP)/Ayuntamiento de la Línea de la Concepción, María del Rosario Vecino Uribe, Ministerio Fiscal

(Vec C-151/09) (1)

(Prevody podnikov - Smernica 2001/23/ES - Zachovanie práv zamestnancov - Zástupcovia zamestnancov - Autonómnosť prevedeného subjektu)

2010/C 246/10

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social Único de Algeciras

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Federación de Servicios Públicos de la UGT (UGT-FSP)

Žalovaní: Ayuntamiento de la Línea de la Concepción, María del Rosario Vecino Uribe, Ministerio Fiscal

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Juzgado de lo Social Único de Algeciras — Výklad článku 6 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov — Povinnosť zachovať postavenie a funkciu zástupcov zamestnancov v prípade, že si hospodársky subjekt zachoval autonómnosť po prevode — Pojem autonómnosť

Výrok rozsudku

Hospodársky subjekt si zachová autonómnosť v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, ak sa právomoci priznané jeho vedúcim pracovníkom v rámci organizačných štruktúr prevodcu, teda právomoc relatívne slobodne a nezávisle organizovať prácu v rámci tohto subjektu pri výkone hospodárskej činnosti, ktorá je mu vlastná, konkrétne právomoc vydávať príkazy a pokyny, prideľovať úlohy podriadeným zamestnancom v rámci dotknutého subjektu, ako aj rozhodovať o využití materiálnych prostriedkov, ktoré má k dispozícii, bez priameho zásahu iných organizačných štruktúr zamestnávateľa, v rámci organizačných štruktúr nadobúdateľa v podstate nezmenili.

Samotná zmena najvyšších nadriadených pracovníkov nemôže narušiť autonómnosť prevedeného subjektu, okrem prípadu, keď majú noví najvyšší nadriadení právomoc, ktorá im umožňuje priamo organizovať činnosť zamestnancov tohto subjektu a v rámci neho tak nahrádzať priamych nadriadených týchto zamestnancov pri prijímaní rozhodnutí v rámci tohto subjektu.

(1) Ú. v. EÚ C 167, 18.7.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny — Poľská republika) — Dyrektor Izby Skarbowej w Białymstoku/Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski spółka jawna w Białymstoku, predtým Profaktor Kulesza, Frankowski, Trzaska spółka jawna w Białymstoku

(Vec C-188/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - DPH - Právo na odpočet - Zníženie výšky nároku na odpočet v prípade porušenia povinnosti požívať registračnú pokladnicu)

2010/C 246/11

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Naczelny Sąd Administracyjny

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Dyrektor Izby Skarbowej w Białymstoku

Odporkyňa: Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski spółka jawna w Białymstoku, predtým Profaktor Kulesza, Frankowski, Trzaska spółka jawna w Białymstoku

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Naczelny Sąd Administracyjny — Výklad článku 2 ods. 1 a 2 prvej smernice Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu (Ú. v. ES 71, s. 1301; Mim. vyd. 09/001), ako aj článku 2, článku 10 ods. 1 a 2, článku 17 ods. 1, a článku 2, článku 27 ods. 1 a článku 33 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré stanovujú povinné používanie registračných pokladníc pre predaje uskutočňované osobami zdaniteľnými DPH osobám, ktoré nie sú zdaniteľné a ukladajú sankciu za porušenie tejto povinnosti vo forme straty práva na odpočet o čiastku vo výške 30 % dane zaplatenej na vstupoch s týmito ustanoveniami

Výrok rozsudku

Spoločný systém dane z pridanej hodnoty, tak ako bol definovaný v článku 2 ods. 1 a 2 prvej smernice Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu a v článku 2 a článku 10 ods. 1 a 2, ako aj v článku 17 ods. 1 a 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/7/ES z 20. januára 2004, nebráni tomu, aby členský štát dočasne obmedzil výšku nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe zdaniteľným osobám, ktoré nedodržali formálnu požiadavku zaznamenania svojich predajov do účtovníctva, pod podmienkou, že takto stanovená sankcia je v súlade so zásadou proporcionality.

Také ustanovenia, ako sú ustanovenia článku 111 ods. 1 a 2 zákona o dani na tovary a služby (ustawa o podatku od towarów i usług) z 11. marca 2004, nepredstavujú „osobitné odchylné opatrenia“, ktorých cieľom je zabrániť niektorým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daniam v zmysle článku 27 ods. 1 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/7.

3.	Článok 33 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/7, nebráni zachovaniu takých ustanovení, ako sú ustanovenia článku 111 ods. 1 a 2 zákona o dani na tovary a služby z 11. marca 2004.

(1) Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/8

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-189/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/24/ES - Ochrana súkromného života - Uchovávanie údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 246/12

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Balta a B. Schöfer, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika (v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Rada Európskej únie

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie stanovených predpisov na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, s. 54) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Rakúska republika, tým, že v stanovenej lehote neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/8

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. júla 2010 — Anheuser-Busch, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Budějovický Budvar, národní podnik

(Vec C-214/09 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Prihláška slovnej ochrannej známky BUDWEISER - Námietka - Článok 8 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia - Skoršie medzinárodné slovné a obrazové ochranné známky BUDWEISER a Budweiser Budvar - Riadne používanie skoršej ochrannej známky - Článok 43 ods. 2 a 3 toho istého nariadenia - Predloženie dôkazov „včas“ - Osvedčenie o obnovení skoršej ochrannej známky - Článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94)

2010/C 246/13

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Anheuser-Busch, Inc. (v zastúpení: V. von Bomhard a B. Goebel, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral), Budějovický Budvar, národní podnik (v zastúpení: K. Čermák, advokát)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 25. marca 2009 vo veci T-191/07, Anheuser-Busch, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu, podanú prihlasovateľom slovnej ochrannej známky „BUDWEISER“ pre výrobky zaradené do triedy 32, smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia R 299/2006-2 druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 20. marca 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktoré odmietlo zápis tejto ochrannej známky na základe námietky podanej majiteľom medzinárodných obrazových a slovných ochranných známok „BUDWEISER“ a „Budweiser Budvar“ pre výrobky zaradené do tried 31 a 32

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Anheuser-Busch Inc. je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/9

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret — Dánsko) — Skatteministeriet/DSV Road A/S

(Vec C-234/09) (1)

(Colný kódex Spoločenstva - Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Článok 204 ods. 1 písm. a) - Nariadenie (EHS) č. 2454/93 - Článok 859 - Colný režim vonkajšieho tranzitu - Schválený odosielateľ - Vznik colného dlhu - Tranzitný doklad pre neexistujúci tovar)

2010/C 246/14

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vestre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Skatteministeriet

Odporca: DSV Road A/S

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vestre Landsret — Výklad článku 1 a článku 4 bod 9 a 10, ako aj článku 92, článku 96 a článku 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Schválený odosielateľ, ktorý omylom v novom automatizovanom tranzitnom systéme (NCTS) vytvoril dva tranzitné dokumenty pre jednu a tú istú zásielku tovaru, prideliac tak jedinej zásielke tovaru dve rozličné prepravné referenčné čísla — Vznik colného dlhu v nadväznosti na nemožnosť ukončenia colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva predložením tovarov na colnom úrade určenia — Vyrubenie cla na deklarované, ale fyzicky neexistujúce tovary

Výrok rozsudku

Článok 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej schválený odosielateľ omylom vygeneroval dva colné režimy vonkajšieho tranzitu pre jeden a ten istý tovar, keďže prebytočný režim, ktorý sa vzťahuje na neexistujúci tovar, nemôže spôsobiť vznik colného dlhu na základe uvedeného ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 205, 29.8.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/9

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts — Lotyšská republika) — SIA Pakora Pluss/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-248/09) (1)

(Akt o pristúpení k Európskej únii - Colná únia - Prechodné opatrenia - Prepustenie do voľného obehu bez cla - Tovar, ktorý bol v čase pristúpenia Lotyšskej republiky prepravovaný v rozšírenom Spoločenstve - Vývozné formality - Dovozné clo - DPH)

2010/C 246/15

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāts

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľka: SIA Pakora Pluss

Odporkyňa: Valsts ieņēmumu dienests

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Augstākās tiesas Senāts — Výklad článku 4 bodu 10 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), článku 448 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), ako aj Akt o pristúpení z roku 2003, príloha IV kapitola 5 bod 1 — Námorný dovoz motorového vozidla — Prepustenie do voľného obehu bez cla a iné colné opatrenia uplatňované na tovar, ktorý sa ku dňu pristúpenia prepravuje po vybavení vývozných formálnych náležitostí v rámci rozšíreného Spoločenstva

Výrok rozsudku

Kapitola 5 bod 1 prílohy IV Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať v tom zmysle, že z hľadiska overenia, či boli splnené vývozné formality, ktoré sú v nej uvedené, je bezvýznamné, či boli vykonané úkony stanovené v článku 448 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2787/2000 z 15. decembra 2000, aj keď bol vystavený zoznam lodného nákladu.

Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996, a nariadenie č. 2454/93, zmenené a doplnené nariadením č. 2787/2000, sú uplatniteľné v nových členských štátoch od 1. mája 2004 bez toho, aby bolo možné domáhať sa výhody režimu podľa kapitoly 5 bodu 1 prílohy IV uvedeného aktu o pristúpení, keď vývozné formality, ktoré sú v nej uvedené, neboli splnené v prípade tovarov prepravovaných v rámci rozšíreného Spoločenstva ku dňu pristúpenia nových členských štátov k Európskej únii.

3.	Článok 4 ods. 10 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 82/97, sa má vykladať v tom zmysle, že dovozné clá nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty vyberanú z dovážaných tovarov.

4.	V prípade dovozu tovaru sú povinné zaplatiť daň z pridanej hodnoty osoba alebo osoby, ktoré členský štát dovozu stanovil alebo akceptoval ako zodpovedné osoby.

(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — Bianca Purrucker/Guillermo Vallés Pérez

(Vec C-256/09) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení - Uznávanie a výkon)

2010/C 246/16

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bianca Purrucker

Žalovaný: Guillermo Vallés Pérez

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof — Výklad kapitoly 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) — Uplatnenie pravidiel uznávania a výkonu uvedeného nariadenia na predbežné opatrenie, ktorým sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti otca a ktorým sa ukladá vrátenie dieťaťa držaného v inom členskom štáte jeho matkou otcovi

Výrok rozsudku

Ustanovenia článku 21 a nasl. nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa neuplatňujú na predbežné opatrenia v oblasti osobnej starostlivosti o dieťa spadajúce pod článok 20 uvedeného nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/11

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Gaston Schul BV/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-354/09) (1)

(Colný kódex Spoločenstva - Článok 33 - Colná hodnota tovarov - Zahrnutie cla - Dodacia podmienka „Delivered Duty Paid“)

2010/C 246/17

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Gaston Schul BV

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Predmet veci

Výklad článku 33 prvého pododseku písm. f) a článku 220 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Colná hodnota — Zmluva obsahujúca dodaciu podmienku „Delivered Duty Paid“ dohodnutú v prípade oslobodenia od cla — Neuvedená výška cla — Vylúčenie alebo zahrnutie colnej hodnoty

Výrok rozsudku

Podmienka stanovená v článku 33 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, podľa ktorej musí byť dovozné clo „odlíšené“ od skutočne zaplatenej ceny alebo od ceny, ktorá sa má za dovážaný tovar zaplatiť, je splnená, ak sa zmluvné strany dohodli, že tento tovar bude dodaný s DDP („Delivered Duty Paid“) a tento údaj uviedli v colnom vyhlásení, ale v dôsledku omylu v súvislosti s preferenčným pôvodom tohto tovaru neuviedli výšku dovozného cla.

(1) Ú. v. EÚ C 282, 21.11.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/11

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Baranya Megyei Bíróság — Maďarská republika) — Pannon Gép Centrum Kft/APEH Központi Hivatal Hatósági Főosztály Dél-dunántúli Kihelyezett Hatósági Osztály

(Vec C-368/10) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Smernica 2006/112/ES - Právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe - Vnútroštátna právna úprava trestajúca nesprávny údaj na faktúre stratou práva na odpočítanie)

2010/C 246/18

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Baranya Megyei Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pannon Gép Centrum Kft

Žalovaný: APEH Központi Hivatal Hatósági Főosztály Dél-dunántúli Kihelyezett Hatósági Osztály

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Baranya Megyei Bíróság — Výklad článku 17 ods. 1, článku 18 ods. 1 písm. a) a článku 22 ods. 3 písm. a) a b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), ako aj smernice Rady 2001/115/ES z 20. decembra 2001 upravujúcej a doplňujúcej smernicu 77/388/EHS s cieľom zjednodušenia, modernizovania a harmonizovania podmienok stanovených na faktúrovanie v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 15, 2002, s. 24; Mim. vyd. 09/001, s. 352) — Strata práva na odpočítanie príjemcu služieb z dôvodu chyby v dátume ukončenia prác uvedenom na faktúre vydanej poskytovateľom — Vnútroštátna právna úprava trestajúca akúkoľvek formálnu chybu faktúry stratou práva na odpočítanie

Výrok rozsudku

Článok 167, článok 178 písm. a), článok 220 bod 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej vnútroštátne orgány zdaniteľnej osobe zamietajú právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH, ktorú má zaplatiť, a to z dôvodu, že pôvodná faktúra, ktorú mala v držbe v čase odpočítania, obsahovala nesprávny dátum ukončenia poskytovania služieb a že neexistovalo poradové číslovanie faktúry opravenej neskôr a dobropisu zrušujúceho pôvodnú faktúru, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky odpočítania a ak pred prijatím rozhodnutia príslušným orgánom zdaniteľná osoba poskytla tomuto orgánu opravenú faktúru uvádzajúcu presný dátum, ku ktorému bolo toto poskytovanie služieb ukončené, aj keď neexistuje poradové číslovanie tejto faktúry a dobropisu zrušujúceho pôvodnú faktúru.

(1) Ú. v. EÚ C 11, 16.1.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/12

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. júla 2010 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (Chancery Division) — Spojené kráľovstvo] — Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Isaac International Limited

(Vec C-371/09) (1)

(Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Colný kódex - Článok 212a - Nariadenie (EHS) č. 2454/93 - Článok 292 - Nariadenie (ES) č. 88/97 - Článok 14 - Antidumpingové clo - Rámy bicyklov)

2010/C 246/19

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Chancery Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Žalovaná: Isaac International Limited

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Justice (Chancery Division) — Výklad článku 14 písm. c) nariadenia (ES) č. 88/97 Komisie z 20. januára 1997 o povolení oslobodenia dovozov niektorých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od rozšírenia antidumpingového cla nariadením Rady (ES) č. 71/97, ktoré bolo zavedené nariadením Rady (EHS) č. 2474/93 (Ú. v. ES L 17, s. 17; Mim. vyd. 11/025 s. 158) — Výklad článku 292 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006 s. 3) — Výklad článku 212a nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Antidumpingové clo na bicykle s pôvodom v Čínskej ľudovej republike — Podmienky pre oslobodenie niektorých dovozov podstatných častí bicyklov — Získanie povolenia na konečné použitie — Dovozca, ktorý nezískal potrebné povolenie z dôvodu, že si neoveril znenie ustanovenia článku 14 písm. c) nariadenia (ES) č. 88/97 a článku 292 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2451/93 — Pojem hrubá nedbanlivosť

Výrok rozsudku

Postup stanovený v článku 292 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1602/2000 z 24. júla 2000, sa nemôže považovať za povolenie pre dovozcu, ktorý je usadený a vykonáva svoju činnosť v dvoch členských štátoch a ktorý do prvého členského štátu dováža tovar, aby ho ihneď prepravil do druhého členského štátu, ktoré ho oprávňuje na to, aby bol oslobodený od antidumpingového cla podľa článku 14 písm. c) nariadenia (ES) č. 88/97 Komisie z 20. januára 1997 o povolení oslobodenia dovozov niektorých častí a súčastí bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike od rozšírenia antidumpingového cla nariadením Rady (ES) č. 71/97, ktoré bolo zavedené nariadením Rady (EHS) č. 2474/93.

Článok 212a nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, neumožňuje povoliť oslobodenie od antidumpingového cla dovozcovi, ktorý nemá predchádzajúce povolenie na to, aby mohol byť od takéhoto cla podľa článku 14 písm. c) nariadenia č. 88/97 oslobodený.

(1) Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/13

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de commerce de Bruxelles — Belgicko) — Françoise-Eléonor Hanssens-Ensch (správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Agenor SA)/Európske spoločenstvo

(Vec C-377/09) (1)

(Článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES - Právomoc Súdneho dvora rozhodovať o žalobe o mimozmluvnú zodpovednosť podanej proti Európskemu spoločenstvu - Žaloba na uspokojenie pasív podľa článku 530 ods. 1 belgického zákona o obchodných spoločnostiach - Žaloba podaná správkyňou konkurznej podstaty akciovej spoločnosti proti Európskemu spoločenstvu - Právomoc vnútroštátnych súdov rozhodovať o takej žalobe)

2010/C 246/20

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de commerce de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Françoise-Eléonor Hanssens-Ensch (správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Agenor SA)

Žalovaný: Európske spoločenstvo

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal de commerce de Bruxelles — Výklad článku 288 druhého odseku Zmluvy ES — Žaloba o zodpovednosť podaná správcom konkurznej podstaty proti Európskemu spoločenstvu z dôvodu, že de facto malo oprávnenie spravovať obchodnú spoločnosť a dopustilo sa pri správe tejto spoločnosti hrubej nedbanlivosti, ktorá následne viedla k vyhláseniu konkurzu — Právomoc Súdneho dvora rozhodovať o žalobe o mimozmluvnú zodpovednosť za škodu založená na uplatnení vnútroštátnych ustanovení upravujúcich konkurzné konanie

Výrok rozsudku

Žaloba o mimozmluvnú zodpovednosť Európskeho spoločenstva, aj keď sa zakladá na vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej osobitný právny režim, ktorý sa odlišuje od spoločného režimu dotknutého členského štátu v prípade zodpovednosti za škodu, nespadá podľa článku 235 ES v spojení s článkom 288 druhým odsekom ES do právomoci vnútroštátnych súdov.

(1) Ú. v. EÚ C 312, 19.12.2009.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/13

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 15. júla 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-512/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/66/ES - Batérie a akumulátory a použité batérie a akumulátory - Neprebratie smernice v stanovenej lehote)

2010/C 246/21

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: I. Dimitriou a A. Margeli, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, s. 1)

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 13.2.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/14

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-513/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/66/ES - Batérie a akumulátory a použité batérie a akumulátory - Neprebratie smernice v stanovenej lehote)

2010/C 246/22

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Peere a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: T. Materne, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie, v stanovenej lehote, opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, s. 1)

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 13.2.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/14

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Estónska republika

(Vec C-515/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/21/ES - Nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 246/23

Jazyk konania: estónčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a K. Saaremäel-Stoilov, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Estónska republika (v zastúpení: L. Uibo, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote všetkých opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. ES L 102, s. 15)

Výrok rozsudku

Estónska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Estónska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 63, 13.3.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/14

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-6/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/46/ES - Právo obchodných spoločností - Ročné účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky - Neprebratie smernice alebo neoznámenie vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice)

2010/C 246/24

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a L. de Schietere de Lophem, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: M. Jacobs a J.-C. Halleux, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie, v stanovenej lehote, opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, s. 1)

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 80, 27.3.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/15

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 15. júla 2010 — Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-8/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/46/ES - Účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky spoločností - Neúplné prebratie v stanovenej lehote)

2010/C 246/25

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a L. de Schietere de Lophem, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo (v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie všetkých opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, s. 1), resp. neinformovanie o týchto opatreniach v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 80, 27.3.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/15

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-19/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Nariadenie (ES) č. 273/2004 a nariadenie(ES) č. 111/2005 - Prekurzory drog - Kontrola a dohľad v rámci Únie - Sledovanie obchodu medzi Úniou a tretími krajinami - Sankcie)

2010/C 246/26

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a S. Mortoni, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca a S. Fiorentino, avvocato dello Stato)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 12 nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (Ú. v. EÚ L 47, s. 1; Mim. vyd. 15/008, s. 46) a s článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 22, s. 1)

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že neprijala vnútroštátne opatrenia na prebratie článku 12 nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog, na jednej strane, a článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, na strane druhej, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedených nariadení.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 80, 27.3.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/16

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 29. júla 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-35/10) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/21/ES - Ochrana životného prostredia - Nakladanie s odpadmi - Banská ťažba - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 246/27

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a J. Sénéchal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a S. Menez, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok rozsudku

Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 80, 27.3.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/16

Odvolanie podané 21. mája 2010 spoločnosťou Centre de Coordination Carrefour SNC proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. marca 2010 vo veci T-94/08, Centre de Coordination Carrefour/Komisia

(Vec C-254/10 P)

()

2010/C 246/28

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Centre de Coordination Carrefour SNC (v zastúpení: X. Clarebout, C. Docclo a M. Pittie, avocats)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	určiť, že odvolanie je prípustné a dôvodné,

—	v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok,

—

v dôsledku toho:

—	vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej opätovne rozhodol, alebo

—	potvrdiť návrhy odvolateľa predložené v konaní na prvom stupni a na ich základe zrušiť napadnuté rozhodnutie (1) a s konečnou platnosťou rozhodnúť vo veci samej,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľ päť odvolacích dôvodov.

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že na jednej strane rozhodol, že odvolateľ nemá právny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, keďže nemá platné povolenie podľa belgického práva, a na druhej strane, že prípustnosť jeho žaloby nie je podmienená samotnou existenciou platného povolenia. Takéto odôvodnenie je protirečivé, pretože Všeobecný súd nemôže rozhodnúť, že z dôvodu chýbajúceho platného povolenia neexistuje právny záujem, a súčasne, že na posúdenie prípustnosti odvolania je takéto povolenie irelevantné.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd skreslil skutočnosti predložené odvolateľom tým, že nesprávne posúdil systém belgickej legislatívy týkajúcej sa koordinačných centier, nesprávne vyložil kráľovské nariadenie č. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinačných centier (2), skreslil jeho obsah a nerešpektoval hierarchiu prameňov belgického práva. Predmetné kráľovské nariadenie je vlastne nariadením týkajúcim sa osobitných právomocí, ktoré má v belgickom právnom poriadku rovnakú právnu silu ako zákon a vždy sa na žalobcu uplatňovalo, v dôsledku čoho mal žalobca výhodu povolenia na dobu desať rokov.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nerešpektoval právnu silu rozhodnutej veci rozsudku Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum187/Komisia (C-182/03 a C-217/03) v časti, ktorá uvádza, že zrušenie napadnutého rozhodnutia týmto rozsudkom by malo za následok zákaz obnovenia povolení koordinačných centier odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia. Rozsudok Súdneho dvora však zrušil napadnuté rozhodnutie práve z dôvodu chýbajúcich primeraných prechodných období pre koordinačné centrá, o ktorých žiadosti o obnovenie povolenia nebolo ku dňu uvedeného oznámenia rozhodnuté alebo ktorých povolenia skočili ku dňu oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo krátko po tomto dni.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne posúdil pojem „právny záujem“, keď rozhodol, že žaloba odvolateľa mu svojim výsledkom nemohla priniesť prospech, lebo nie je isté, že v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by belgické orgány potvrdili zachovanie statusu koordinačného centra odvolateľa aj po 31. decembri 2005. Na jednej strane však belgické orgány nemajú v danom prípade nijakú diskrečnú právomoc, keďže v prípade splnenia podmienok vyžadovaných kráľovským nariadením č. 187 musí byť vydané povolenie na dobu desať rokov. Na druhej strane samotný Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že belgické orgány nevylúčili možnosť schváliť odvolateľovi využívanie sporného režimu aj po 31. decembri 2005 a rozhodli sa neuplatňovať voči odvolateľovi sankcie, kým nebude právoplatne rozhodnuté o jeho žalobe.

Svojím piatym a posledným odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd vychádzal z neprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že prechodné opatrenie nemôže pôsobiť spätne. V skutočnosti nie je výnimočná situácia, keď sa prechodné obdobie počíta od určitého dňa v minulosti, zvlášť v daňovej oblasti.

(1) Rozhodnutie Komisie 2008/283/ES z 13. novembra 2007 o schéme pomoci vykonávanej Belgickom v prospech koordinačných centier v Belgicku a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/757/ES (Ú. v. EÚ L 90, 2008, s. 7).

(2) Moniteur belge z 13. januára 1983, s. 502.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 27. mája 2010 — Döhler Neuenkirchen GmbH/Hauptzollamt Oldenburg

(Vec C-262/10)

()

2010/C 246/29

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Döhler Neuenkirchen GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Oldenburg

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (1) vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na nesplnenie takých povinností, ktoré majú byť splnené až po ukončení príslušného uplatňovaného colného režimu, takže v prípade spätného vývozu dovezeného tovaru v stanovenej lehote v rámci režimu aktívneho zošľachťovacieho styku v systéme s odkladom platenia cla vedie porušenie povinnosti predložiť dozornému orgánu potvrdenie o prepustení tovaru z colného režimu do 30 dní od uplynutia lehoty na opustenie režimu ku vzniku colného dlhu na celkovom množstve potvrdeného dovezeného tovaru, ak nie sú splnené podmienky podľa článku 859 bodu 9 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (2), z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v znení článku 1 bodu 30 písm. b) nariadenia Komisie č. 993/2001 (3) zo 4. mája 2001?

(1) Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd.02/004, s 307.

(2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva; Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3.

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 993/2001 zo 4. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93 upravujúce ustanovenia na vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva; Ú. v. ES L 141, s. 1; Mim. vyd. 02/011, s. 286.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 2. júna 2010 — Residex Capital IV CV/Gemeente Rotterdam

(Vec C-275/10)

()

2010/C 246/30

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Residex Capital IV CV

Odporkyňa: Gemeente Rotterdam

Prejudiciálna otázka

Sú vnútroštátne súdy podľa článku 88 ods. 3 poslednej vety ES (teraz článok 108 ods. 3 ZFEÚ) v prípade ako vo veci samej, v ktorom je protiprávna pomoc vykonaná tak, že dlžník na základe záruky poskytnutej veriteľovi získa od veriteľa úver, ktorý by pre neho za zvyčajných trhových podmienok nebol dostupný, v rámci svojej povinnosti odstrániť následky tejto protiprávnej pomoci povinné alebo v každom prípade oprávnené zrušiť záruku, aj keby to zároveň neviedlo k zrušeniu úveru poskytnutého na základe tejto záruky?

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien (Rakúsko) 3. júna 2010 — Martin Luksan/Petrus van der Let

(Vec C-277/10)

()

2010/C 246/31

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handelsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Martin Luksan

Žalovaný: Petrus van der Let

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia práva Európskej únie v oblasti autorského práva a práv s ním súvisiacich, najmä ustanovenia článku 2 ods. 2, článkov 5 a 6 smernice 92/100 (1), článku 1 ods. 5 smernice 93/83 (2) a článku 2 ods. 1 smernice 93/98 (3) v spojení s článkom 4 smernice 92/100, článkom 2 smernice 93/83 a článkami 2 a 3, ako aj článkom 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 (4), vykladať v tom zmysle, že majetkové práva na rozmnožovanie, vysielanie cez satelit a na iné verejné šírenie formou sprístupňovania verejnosti patria v každom prípade na základe zákona bezprostredne (originálne) hlavnému režisérovi kinematografického alebo audiovizuálneho diela alebo ďalším, členským štátom určeným autorom filmu, a nie bezprostredne (originálne) a výlučne výrobcovi filmu; odporujú právu Európskej únie tie zákony členských štátov, ktoré zo zákona priznávajú majetkové práva k dielu bezprostredne (originálne) a výlučne výrobcovi filmu?

V prípade kladnej odpovede na otázku 1:

2a.

Ponecháva právo Európskej únie členským štátom možnosť stanoviť zákonnú domnienku postúpenia majetkových práv v zmysle bodu 1, ktoré patria hlavnému režisérovi kinematografického diela alebo audiovizuálneho diela alebo ďalším, členským štátom určeným autorom filmu na výrobcu filmu, a to aj v súvislosti s inými majetkovými právami než nájomné a výpožičné právo a — v prípade kladnej odpovede — majú sa dodržiavať podmienky uvedené v článku 2 ods. 5 a 6 smernice 92/100 v spojení s článkom 4 tejto smernice?

2b.

Má sa originálne vlastníctvo práva vo vzťahu k hlavnému režisérovi kinematografického diela alebo audiovizuálneho diela alebo vo vzťahu k ďalším, členským štátom určeným autorom filmu uplatňovať aj na nároky na primeranú odmenu garantovanú členským štátom, ako je odmena za tzv. nenahratý nosič záznamu v zmysle § 42b rakúskeho autorského zákona (UrhG), resp. na nároky na spravodlivé vyrovnanie v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29?

V prípade kladnej odpovede na otázku 2b:

Ponecháva právo Európskej únie členským štátom možnosť stanoviť zákonnú domnienku postúpenia nárokov na odmenu vo vzťahu k nárokom v zmysle bodu 2, ktoré patria hlavnému režisérovi kinematografického diela alebo audiovizuálneho diela alebo ďalším, členským štátom určeným autorom filmu, na výrobcu filmu a — v prípade kladnej odpovede — majú sa dodržiavať podmienky uvedené v článku 2 ods. 5 a 6 smernice 92/100 v spojení s článkom 4 tejto smernice?

V prípade kladnej odpovede na otázku 3:

Je ustanovenie zákona členského štátu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami práva Európskej únie v oblasti autorského práva a práv s ním súvisiacich, podľa ktorého hlavnému režisérovi kinematografického diela alebo audiovizuálneho diela alebo ďalším, členským štátom určeným autorom filmu síce priznáva právo na polovicu zákonných nárokov na odmenu, toto právo je však možné zmeniť, a preto sa ho možno vzdať?

(1) Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva; Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120.

(2) Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii; Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134.

(3) Smernica Rady č. 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv, Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie); Ú. v. EÚ L 372, s. 12.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti; Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 7. júna 2010 — Telefónica de España S.A./Administración del Estado

(Vec C-284/10)

()

2010/C 246/32

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Telefónica de España S.A.

Odporkyňa: Administración del Estado

Prejudiciálne otázky

Umožňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES (1) z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v sektore telekomunikačných služieb [neoficiálny preklad] a predovšetkým jej článok 6, aby členské štáty ukladali držiteľovi všeobecného povolenia povinnosť zaplatiť ročný poplatok, vyjadrený ako percento z hrubých príjmov účtovaných v príslušnom roku maximálne do výšky 2 ‰, pričom tento poplatok je určený na financovanie nákladov, vrátane prevádzkových nákladov, vzniknutých telekomunikačnému úradu z uplatňovania systému licencií a všeobecných povolení tak, ako je stanovené v článku 71 zákona č. 11 z 21. apríla 1998 o telekomunikáciách?

(1) Ú. v. ES L 117, s. 15.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 7. júna 2010 — Campsa Estaciones de Servicios SA/Administración del Estado

(Vec C-285/10)

()

2010/C 246/33

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Campsa Estaciones de Servicio SA

Odporkyňa: Administración del Estado

Prejudiciálne otázky

Povoľovala šiesta smernica Rady 77/388/EHS (1) zo 17. mája 1977 členským štátom, aby prijali právne predpisy, podľa ktorých sa v prípade transakcií medzi prepojenými osobami, ak bola cena zjavne nižšia ako hodnota na voľnom trhu, všeobecne uplatňoval základ dane odlišný od základu dane určeného článkom 11 bod A písm. a) — ktorý predstavuje protihodnotu — rozšírením pôsobnosti pravidiel o použití tovaru a služieb pre vlastnú potrebu (ako stanovil článok 79 ods. 5 zákona o DPH pred jeho novelizáciou zákonom 36/2006 z 29. novembra), ak nebol dodržaný osobitný postup na získanie povolenia na uplatňovanie výnimky zo všeobecného pravidla upravený v článku 27 šiestej smernice a túto výnimku Španielsko získalo až po rozhodnutí Rady z 15. mája 2006?

(1) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van Koophandel te Dendermonde (Belgicko) 2. júna 2010 — Wamo BVBA/JBC NV a Modemakers Fashion NV

(Vec C-288/10)

()

2010/C 246/34

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van Koophandel te Dendermonde

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Wamo BVBA

Žalované: JBC NV, Modemakers Fashion NV

Prejudiciálna otázka

Je vnútroštátny predpis, akým je článok 53 Wet van 14 juli 1991 betreffende de handelspraktijken en de voorlichting en bescherming van de consument (zákon zo 14. júla 1991 o obchodných praktikách a o informovaní a ochrane spotrebiteľa), ktorý nedovoľuje v presne stanovených obdobiach uverejňovať oznámenia o znížení cien a oznámenia, na základe ktorých je možné predpokladať zníženie cien, v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (1)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/20

Odvolanie podané 10. júna 2010: European Dynamics SA proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 19. marca 2010 vo veci T-50/05: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska komisia

(Vec C-289/10 P)

()

2010/C 246/35

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: European Dynamics SA (v zastúpení: N. Korogiannakis, Attorney at Law)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu,

—

zrušil rozhodnutie Komisie (GR Dane a colná únia) o zamietnutí ponuky odvolateľa, ktorú predložil v reakcii na vyhlásenie verejného obstarávania TAXUD/2004/AO-004 na „špecifikáciu, vývoj, údržbu a podporu telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci Európskeho spoločenstva v súlade s režimom podmienečného oslobodenia od spotrebných daní (EMCS-DEV)“ (Ú. v. EÚ 2004/S 139-118603) a o pridelení uvedenej zákazky inému uchádzačovi,

—	nariadil Komisii nahradiť trovy konania odvolateľa a iné trovy a výdavky vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na prvom stupni, ak by aj toto odvolanie bolo zamietnuté, ako aj nahradiť trovy konania a iné trovy a výdavky spojené s týmto odvolaním, ak bude prijaté.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza, že napadnutý rozsudok by mal byť zrušený z týchto dôvodov:

Po prvé preto, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, že prijal nesprávny výklad článku 89 ods. 1 rozpočtového nariadenia, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti a voľnej hospodárskej súťaže, keď zamietol žalobný dôvod odvolateľa založený na skutočnosti, že dva druhy technických informácií, ktoré boli nevyhnutné na prípravu ponuky v predmetnom verejnom obstarávaní, menovite presné špecifikácie EMCS, zdrojový kód, dizajn a technická dokumentácia NCTS neboli odvolateľovi sprístupnené.

Po druhé odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď mal za to, že odôvodnenie Komisie umožňovalo odvolateľovi uplatniť jeho práva. Konkrétne, Všeobecný súd pochybil, keď usúdil, že GR TAXUD oznámilo odvolateľovi dostatok informácií „umožňujúcich mu uplatnenie jeho práv a umožňujúcich GR vykonávať kontrolu“.

Po tretie Všeobecný súd pochybil v bodoch 112 až 116 rozsudku, keď mal za to, že odvolateľ neodôvodnil svoju námietku, že kritériá hodnotenia ponúk boli „vágne a subjektívne“. Odvolateľ má za to, predovšetkým vzhľadom na úplnú neistotu, pokiaľ ide o rozsah prác a stupeň potenciálneho opätovného použitia NTCS, ktoré boli vyžadované verejným obstarávateľom, že bol porušený článok 97 ods. 1 rozpočtového nariadenia a článok 17 ods. 1 smernice č. 92/50 (1).

Nakoniec má odvolateľ za to, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vo vzťahu k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa zjavne nesprávneho posúdenia uviedol, že odvolateľ obmedzil svoje argumenty na všeobecné tvrdenia a následne nepreukázal, či a akým spôsobom vytýkané pochybenia ovplyvnili celkový výsledok hodnotenia ponúk.

(1) Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/21

Žaloba podaná 16. júna 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-301/10)

()

2010/C 246/36

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Pardo Quintillán, splnomocnený zástupca, A.-A. Gilly, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tým, že nezabezpečilo zriadenie vhodných stokových sústav odpadových vôd podľa článku 3 ods. 1 a prílohy I A smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (1) v londýnskych štvrtiach Whitburn, Beckton a Crossness a nezabezpečilo vhodné čistenie odpadových vôd z čistiarní odpadových vôd v Beckton, Crossness a Mogden v Londýne podľa článku 4 ods. 1 a 3, článku 10 a prílohy I B tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto ustanovení,

—	zaviazať Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 3 ods. 1 a 2 a prílohy I A smernice Rady 91/271/EHS je Spojené kráľovstvo povinné zabezpečiť, aby boli všetky aglomerácie vybavené stokovými sústavami mestských odpadových vôd najneskôr do 31. decembra 2000 v prípade aglomerácií s populačným ekvivalentom vyšším ako 15 000 a aby tieto stokové sústavy vyhovovali požiadavkám prílohy I A tejto smernice. Podľa článku 4 ods. 1 a 3 a prílohy I B tejto smernice je Spojené kráľovstvo povinné takisto zaistiť, aby mestské odpadové vody odvádzané stokovými sústavami boli pred vypustením podrobené sekundárnemu čisteniu alebo inému rovnocennému čisteniu najneskôr do 31. decembra 2000 v prípade všetkých vypúšťaní z aglomerácií s populačným ekvivalentom vyšším ako 15 000 a aby vypúšťanie z čistiarní mestských odpadových vôd spĺňalo normy pre vypúšťanie z čistiarní mestských odpadových vôd do recipientu.

Keďže Spojené kráľovstvo prevádzkuje kombinovaný systém zhromažďovania mestských odpadových vôd a dažďových vôd v oblasti Londýna, musí byť tento systém naprojektovaný tak, aby zaistil, že tieto vody sú zhromažďované a odvádzané do čistiarní odpadových vôd v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedenej smernici. Spojené kráľovstvo nezabezpečilo, aby boli stokové systémy naprojektované a vybudované tak, aby zhromažďovali všetky mestské odpadové vody a odvádzali ich do čistiarní odpadových vôd. Kapacita stokovej sústavy musí byť schopná vyhovieť prírodným klimatickým podmienkam a sezónnym rozdielom. Spojené kráľovstvo porušilo požiadavky smernice tým, že nezabezpečilo vybudovanie zodpovedajúcich stokových sústav a čistiarní v oblasti Londýna a Whitburn a v dôsledku nečistenia umožnilo únik nadmerného množstva nevyčistených odpadových vôd do životného prostredia.

(1) Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 21. júna 2010 — Administración General del Estado/Red Nacional de Ferrocarriles Españoles (RENFE)

(Vec C-303/10)

()

2010/C 246/37

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Administración General del Estado

Žalovaná: Red Nacional de Ferrocarriles Españoles (RENFE)

Prejudiciálna otázka

Má sa výraz „v oblasti prepravy cestujúcich a tovarov železnicou“, ktorý je obsiahnutý v článku 8 ods. 2 písm. c) smernice Rady 92/81/EHS (1) z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov a ktorým sa vymedzuje oslobodenie od dane, ktoré môžu členské štáty v tejto oblasti uplatniť, vykladať reštriktívne s ohľadom na doslovné znenie tohto právneho ustanovenia, alebo treba naopak uplatniť širší výklad, podľa ktorého sa toto oslobodenie vzťahuje aj na palivo použité pri strojných zariadeniach pohybujúcich sa po železnici na účel údržby železničnej infraštruktúry?

(1) Smernica Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. ES L 316, s. 12).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/22

Žaloba podaná 22. júna 2010 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-304/10)

()

2010/C 246/38

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Wilderspin a D. Milanowska, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Poľsko si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (1) alebo v každom prípade tým, že Komisiu neinformovalo o prijatí týchto opatrení, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa článku 7 tejto smernice,

—	zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2004/82 uplynula 5. septembra 2006.

(1) Ú. v. EÚ L 261, s. 4; Mim. vyd. 19/007, s. 74.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (Queen’s Bench Division) (Spojené kráľovstvo) 28. júna 2010 — The Chartered Institute of Patent Attorneys/Registrar of Trade Marks

(Vec C-307/10)

()

2010/C 246/39

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Queen’s Bench Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: The Chartered Institute of Patent Attorneys

Odporca: Registrar of Trade Marks

Prejudiciálne otázky

Je:

1.	nevyhnutné, aby boli jednotlivé výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, označené s určitou mierou jasnosti a presnosti, a ak áno, aká je táto konkrétna miera jasnosti a presnosti?

2.	prípustné použiť všeobecné pojmy uvedené v názvoch tried Medzinárodného triedenia výrobkov a služieb vytvoreného podľa Niceskej dohody z 15. júna 1957 (v revidovanom, zmenenom a doplnenom znení) na účely označenia jednotlivých výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky?

3.	nevyhnutné alebo prípustné, aby sa takéto použitie všeobecných pojmov uvedených v názvoch tried predmetného Medzinárodného triedenia výrobkov a služieb vykladalo v súlade s oznámením predsedu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu č. 4/03 zo 16. júna 2003 (Ú. v. ÚHVT 2003, s. 1647)?

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/23

Odvolanie podané 29. júna 2010: Union Investment Privatfonds GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 27. apríla 2010 vo veci T-392/06, Union Investment Privatfonds GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ďalší účastník konania: Unicre-Cartão International De Crédito SA

(Vec C-308/10 P)

()

2010/C 246/40

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Union Investment Privatfonds GmbH (v zastúpení: J. Zindel, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Unicre-Cartão International De Crédito SA

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 27. apríla 2010 (vec T-392/06),

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 10. októbra 2006 (R 442/2004-2) a vyhovieť námietkam odvolateľky proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva 1871896 „unibanco“.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V odvolaní sa namieta nesprávne uplatnenie článku 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94. Všeobecný súd nesprávne vychádzal z toho, že odvolateľka včas nepredložila dôkazy o používaní sporných ochranných známok. Okrem toho diskrečné preskúmanie vykonané odvolacím senátom ÚHVT na základe článku 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94 nie je v súlade s požiadavkami Súdneho dvora podľa jeho rozsudku z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P.

Riadne vykonané diskrečné preskúmanie by muselo viesť k povinnosti zohľadniť dôkazy odvolateľky o používaní spornej ochrannej známky aj v tom prípade, že by skutočne neboli predložené včas. K zdržaniu konania z dôvodu hodnotenia dôkazov by nedošlo, pretože námietkové oddelenie ÚHVT rozhodlo až 15 mesiacov po predložení týchto dôkazov. Dôkazy by boli aj priamo právne relevantné. Okrem toho listy námietkového oddelenia ÚHVT postihnuté vadou prispeli k tomu, že odvolateľka predložila dôkazy až po uplynutí lehoty.

Všeobecný súd ďalej neposúdil zistenie námietkového oddelenia ÚHVT, že účastníci konania predložili svoje tvrdenia a dôkazy v stanovených lehotách. Námietkové oddelenie ÚHVT sa preto nedomnievalo, že došlo k omeškaniu. Odvolací senát ÚHVT preto nemal dospieť k záveru, že došlo k omeškaniu. Odvolací senát mal naopak preskúmať dôkazy, ktoré boli vo veci predložené.

Ani odvolací senát, ani Všeobecný súd nemôžu nahradiť chýbajúce diskrečné rozhodnutie námietkového oddelenia ÚHVT. Z dôvodu neuplatnenia voľnej úvahy bol odvolací senát podľa článku 62 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94 povinný vec vrátiť námietkovému oddeleniu.

Navyše odvolateľka nepredložila dôkazy o užívaní spornej ochrannej známky oneskorene z viacerých dôvodov. Po prvé každodenné uverejňovanie vo finančnej časti nadregionálnych novín, ktoré predstavuje doklad o používaní sporných ochranných známok a ďalších sériových ochranných známok na označenie investičných fondov odvolateľky, je verejne známou skutočnosťou. Toto uverejňovanie mal ÚHVT zohľadniť ex offo. Po druhé prihlasovateľka používanie sporných a sériových ochranných známok nepopierala. Po tretie námietkové oddelenie ÚHVT protiprávne zabránilo odvolateľke, aby predložila ďalšie dôkazy o používaní ochranných známok. ÚHVT totiž odvolateľku informoval, že môže zaujať stanovisko iba k tvrdeniam prihlasovateľky a že nové dôkazy nezohľadní. Preto bolo nepodstatné, či odvolateľka predložila alebo nepredložila ďalšie dôkazy. Po štvrté boli lehoty skrátené neprípustným spôsobom. V tejto súvislosti porušil ÚHVT aj pravidlo 80 vykonávacieho nariadenia 2868/95.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/24

Žaloba podaná 29. júna 2010 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-311/10)

()

2010/C 246/41

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Zavvos a Ł. Habiak, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Poľsko si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (1) alebo v každom prípade tým, že Komisiu neinformovalo o prijatí týchto opatrení, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa tejto smernice,

—	zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2007/46 uplynula 29. apríla 2009.

(1) Ú. v. EÚ L 263, s. 1.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Liège (Belgicko) 30. júna 2010 — Hubert Pagnoul/Belgické kráľovstvo — SPF Finances

(Vec C-314/10)

()

2010/C 246/42

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de première instance de Liège

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Hubert Pagnoul

Žalovaný: Belgické kráľovstvo — SPF Finances

Prejudiciálna otázka

Bráni článok 6 prvej hlavy s názvom „Spoločné ustanovenia“ Lisabonskej zmluvy z 13. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá je účinná od 1. decembra 2009 (ktorý z veľkej časti preberá ustanovenia, ktoré boli uvedené v článku 6 prvej hlavy Zmluvy o Európskej únii podpísanej v Maastrichte 7. februára 1992 a účinnej od 1. novembra 1993), ako aj článok 234 (predtým článok 177) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva ES) z 25. marca 1957, na jednej strane, a/alebo článok 47 Charty základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, na strane druhej, tomu, aby vnútroštátny zákon, akým je napríklad zákon z 12. júla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa článok 26 osobitného zákona zo 6. januára 1989 o Cour d’arbitrage (1), ukladal vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí, že občan — daňový poplatník je zbavený účinnej súdnej ochrany zaručenej článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je súčasťou práva Spoločenstva, iným vnútroštátnym zákonom, a to článkom 49 programového zákona z 9. júla 2004, povinnosť predbežne vec predložiť Cour constitutionelle a to bez toho, aby tento súd mohol bezprostredne zabezpečiť priamu uplatniteľnosť práva Spoločenstva v spore, ktorý mu je predložený, a bez toho, aby mohol vykonať kontrolu súladu s medzinárodnými zmluvami, pokiaľ Cour constitutionelle uznal zlučiteľnosť vnútroštátneho zákona so základnými právami zaručenými hlavou II ústavy?

(1) Moniteur belge z 31. júla 2009, s. 51617.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/25

Odvolanie podané 2. júla 2010: Union Investment Privatfonds GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretej komory) z 27. apríla 2010 vo veciach T-303/06 a T-337/06, UniCredito Italiano SpA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Union Investment Privatfonds GmbH

(Vec C-317/10 P)

()

2010/C 246/43

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Union Investment Privatfonds GmbH (v zastúpení: J. Zindel, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: UniCredito Italiano SpA a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť v celom rozsahu rozsudok z 27. apríla 2010, T-303/06 a T-337/06,

—	zamietnuť žaloby,

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT z 5. septembra 2006 vo veci R 156/2005-2 a vyhovieť námietkovým konaniam začatým vedľajším účastníkom proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva 2 236 164„UNIWEB“ týkajúcej sa služby „nehnuteľné veci“,

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT z 25. septembra 2006 vo veci R 502/2005-2 a vyhovieť námietkovým konaniam začatým vedľajším účastníkom proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva 2 330 066„UnitCredit Wealth Management“ týkajúcej sa služby „nehnuteľné veci“.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetné odvolanie je založené na nesprávnom uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) posledného riadku nariadenia (ES) č. 40/94 (1). Okrem iného sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe neúplných skutkových zistení, ktoré čiastočne nezodpovedajú skutočnosti.

Všeobecný súd nesprávne a v rozpore s ÚHVT, ktorý vyhovel v podstatnej časti odvolaniam odvolateľky, neuznal, že ochranné známky, ktoré sú predmetom žaloby, patria do veľkej rodiny ochranných známok. Uvádza sa, že všetky ochranné známky tvoriace túto rodinu sú charakterizované rovnakou úvodnou slabikou pripojenou bez akéhokoľvek oddelenia k inému konceptu sektora investícií. Prihlasované ochranné známky tiež predstavovali tie isté rozlišovacie prvky. Na základe skreslenia skutočností sa Všeobecný súd domnieval, že dotknuté ochranné známky sa rozlišujú na štrukturálnej úrovni, z dôvodu, že v prihlasovaných ochranných známkach je úvodná slabika spojená s prvkom v anglickom jazyku, zatiaľ čo v ochranných známkach odvolateľky je dotknutá slabika spojená s prvkom v nemeckom jazyku. Všeobecný súd však riadne nezistil, že pri uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) posledného riadku nariadenia (ES) č. 40/94 pri existencii série ochranných známok treba prihliadať na všetky ochranné známky patriace do tejto série. V tomto zmysle sa tiež zdôrazňuje, že odvolateľka tiež používa medzinárodné slová a slová v anglickom jazyku, takže opačný pohľad Všeobecného súdu je objektívne nesprávny.

Okrem toho sa uvádza, že Všeobecný súd opäť mylne vychádzal zo zásady, že ochranné známky používané odvolateľkou na označenie investičných fondov boli vždy používané spoločne s označením vydávajúcej inštitúcie. To je vyvrátené dôkazmi, ktoré odvolateľka už predložila pred ÚHVT a z ktorých vyplýva, ako sa uviedlo, že v článkom uverejnených v tlači v oblasti fondov alebo tiež v rámci činností konzultanta pre investície nie je meno vydávajúcej inštitúcie citované.

Opätovne sa tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje chybné odôvodnenie, keďže nie je vysvetlené, ako Všeobecný súd mohol určiť pohľad nemeckej verejnosti, ktorej význam je rozhodujúci na posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

Bolo to však nutné vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľka predložením rôznych rozhodnutí nemeckého úradu pre patenty a ochranné známky a iných nemeckých súdnych orgánov preukázala, že tento úrad a tieto súdy vychádzajú zo zásady, že existuje u nemeckej verejnosti zámena, ak niektoré ochranné známky obsahujúce rovnakú úvodnú slabiku, ako séria ochranných známok odvolateľky, sú registrované alebo používané tretími osobami na označenie služieb v oblasti financií.

Nakoniec sa uvádza, že Všeobecný súd tiež podľa vzoru ÚHVT nepochopil, že pravdepodobnosť zámeny z dôvodu blízkosti služieb existuje aj v oblasti „nehnuteľných vecí“. V prípade fondov s nehnuteľnosťami označených ochrannými známkami odvolateľky sa uvádza, že zvýšenie hodnoty očakávanej investorom sa uskutočňuje prostredníctvom správy, nájmu alebo tiež predaja nehnuteľností. Podľa žalobkyne preto tak ÚHVT, ako aj Všeobecný súd nesprávne vychádzali zo zásady, že správa fondu s nehnuteľnosťami sa obmedzuje na získavanie kapitálu. Keďže ÚHVT pričítal službe „nehnuteľné veci“ iba činnosti analogické s činnosťou mediácie, neprihliada to riadne na skutočnosť, koncept „nehnuteľných vecí“ je oveľa širší.

(1) Nariadenie (ES) č. 40/94 Rady z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 14.01.1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Belgicko) 2. júla 2010 — SIAT SA/Belgické kráľovstvo

(Vec C-318/10)

()

2010/C 246/44

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SIAT SA

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 49 Zmluvy ES v podobe uplatniteľnej v tomto prípade, ak sa skutkové okolnosti zakladajúce tento spor odohrali pred 1. decembrom 2009, keď nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, vykladať tak, že bráni takým vnútroštátnym predpisom členského štátu, podľa ktorých sa odmeny za plnenia alebo služby nepovažujú za prevádzkové náklady odpočítateľné z daní, ak sú zaplatené alebo priamo či nepriamo priznané daňovníkovi rezidentovi v inom členskom štáte, alebo zahraničnému subjektu, ktorý podľa predpisov krajiny kde má sídlo, v tejto krajine nepodlieha dani z príjmov alebo tam tieto konkrétne príjmy podliehajú daňovému režimu, ktorý je výrazne výhodnejší než daňový režim, ktorému tieto príjmy podliehajú v členskom štáte, o ktorého vnútroštátne predpisy ide v tomto prípade, ak daňovník všetkými právne relevantnými spôsobmi nepreukáže, že tieto odmeny zodpovedajú skutočným a pravdivým operáciám a neprekračujú bežný rozsah, pričom takýto dôkaz sa nevyžaduje na to, aby bolo možné z daní odpočítať odmeny za plnenia či služby poskytnuté daňovníkovi rezidentovi v tomto členskom štáte, hoci nepodlieha dani z príjmov alebo podlieha daňovému režimu, ktorý je výrazne výhodnejší než všeobecný daňový režim tohto štátu?

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Haarlem (Holandsko) 2. júla 2010 — X/Inspecteur van de Belastingdienst/Y

(Vec C-319/10)

()

2010/C 246/45

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Haarlem

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: X

Žalovaný: Inspecteur van de Belastingdienst/Y

Prejudiciálne otázky

Je možné sa v rámci preskúmania platnosti a/alebo výkladu nariadení (ES) č. 535/94 (1), č. 1832/2002 (2), č. 1871/2003 (3) a č. 2344/2003 (4), ktoré prijali a zmenili a doplnili doplňujúcu poznámku 7 (KN) k 2. kapitole (v rozhodujúcom období číslo 8), odvolať na rozhodnutie DSB z 27. septembra 2005 týkajúce sa výkladu pojmu „solené“ uvedeného v položke 0210, aj keď sa predtým uskutočnilo prihlásenie do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“?

2.	V prípade, že odpoveď na prvú otázku bude kladná: Akým spôsobom treba skúmať, či sa kuracie mäso podstatne zmenilo?

V prípade, že odpoveď na prvú otázku bude kladná:

a)	Sú vyššie uvedené nariadenia vzhľadom na rozhodnutie DSB z 27. septembra 2005 uplatniteľné tak, že stanovujú, že mäso sa považuje za „solené“ na účely položky 0210, ak jeho celkový hmotnostný obsah soli je 1,2 % alebo viac?

Je potrebné vyššie uvedené nariadenia vzhľadom na rozhodnutie DSB z 27. septembra 2005 vykladať v tom zmysle, že mäso s obsahom soli 1,2 % alebo viac sa považuje v zmysle doplňujúcej poznámky 7 (KN) k 2. kapitole za podstatne zmenené a za „solené“ na účely položky 0210 a že mäso s obsahom soli nižším ako 1,2 %, ktoré sa nasolením dokázateľne zmenilo, nie je vylúčené zo zaradenia do položky 0210?

4.	V prípade, že odpoveď na tretiu otázku písm. a) bude kladná: Akým spôsobom treba skúmať, či nasolenie zabezpečí dlhodobú konzerváciu kuracieho mäsa?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 535/94 z 9. marca 1994, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 68, s. 15) [neoficiálny preklad].

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1832/2002 z 1. augusta 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 290, s. 1) [neoficiálny preklad].

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 1871/2003 z 23. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 275, s. 5; Mim. vyd. 02/013, s. 493).

(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 2344/2003 z 30. decembra 2003, ktoré mení a dopĺňa prílohu I k nariadeniu Rady (EHS) o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 346, s. 38; Mim. vyd. 02/015, s. 231).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Haarlem (Holandsko) 2. júla 2010 — X/Inspecteur van de Belastingdienst P

(Vec C-320/10)

()

2010/C 246/46

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Haarlem

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: X B.V.

Žalovaný: Inspecteur van de Belastingdienst P

Prejudiciálne otázky

2.	V prípade, že odpoveď na prvú otázku bude kladná: Akým spôsobom treba skúmať, či sa kuracie mäso podstatne zmenilo?

V prípade, že odpoveď na prvú otázku bude kladná:

a)	Sú vyššie uvedené nariadenia vzhľadom na rozhodnutie DSB z 27. septembra 2005 uplatniteľné tak, že stanovujú, že mäso sa považuje za „solené“ na účely položky 0210, ak jeho celkový hmotnostný obsah soli je 1,2 % alebo viac?

4.	V prípade, že odpoveď na tretiu otázku písm. a) bude kladná: Akým spôsobom treba skúmať, či nasolenie zabezpečí dlhodobú konzerváciu kuracieho mäsa?

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/28

Žaloba podaná 5. júla 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-321/10)

()

2010/C 246/47

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Alcover San Pedro a J. Sénéchal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2007/2/ES uplynula 14. mája 2009. Napriek tomu ku dňu podania tejto žaloby žalovaný neprijal všetky potrebné opatrenia na prebratie smernice alebo v každom prípade o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 108, s. 1.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Civil Division) (England & Wales) 5. júla 2010 — Medeva BV/Comptroller-General of Patents

(Vec C-322/10)

()

2010/C 246/48

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (Civil Division) (England & Wales)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Medeva BV

Žalovaný: Comptroller-General of Patents

Prejudiciálne otázky

Nariadenie 469/2009 (1) (ďalej len „nariadenie“) uznáva, okrem iných cieľov uvedených v odôvodneniach, potrebu udelenia dodatkového ochranného osvedčenia zo strany každého z členských štátov Spoločenstva majiteľom vnútroštátnych alebo európskych patentov za rovnakých podmienok, ako sa uvádza v odôvodneniach č. 7 a 8. Ak patentové právo nie je harmonizované na úrovni Spoločenstva, čo znamená spojenie „je výrobok chránený platným základným patentom“, uvedené v článku 3 písm. a) nariadenia, a aké sú kritériá na posúdenie splnenia tejto podmienky?

2.	Existujú v prípade, akým je prejednávaný prípad, ktorý sa týka liečiva obsahujúceho viacero aktívnych zložiek, ďalšie alebo odlišné kritériá na určenie, či „je výrobok chránený … základným patentom“ podľa článku 3 písm. a) nariadenia, a ak áno, aké sú tieto ďalšie alebo odlišné kritériá?

3.	Existujú v prípade, akým je prejednávaný prípad, ktorý sa týka vakcíny proti viacerým ochoreniam, ďalšie alebo odlišné kritériá na určenie, či „je výrobok chránený … základným patentom“ podľa článku 3 písm. a) nariadenia, a ak áno, aké sú tieto ďalšie alebo odlišné kritériá?

4.	Je na účely článku 3 písm. a) vakcína proti viacerým ochoreniam, ktorá obsahuje viacero antigénov, „chránená … základným patentom“, ak je jeden antigén vakcíny „chránený platným základným patentom“?

5.	Je na účely článku 3 písm. a) vakcína proti viacerým ochoreniam, ktorá obsahuje viacero antigénov, „chránená … základným patentom“, ak sú všetky antigény proti jednej chorobe „chránené platným základným patentom“?

Umožňuje nariadenie o dodatkovom ochrannom osvedčení a najmä článok 3 písm. b) tohto nariadenia udelenie dodatkového ochranného osvedčenia pre jednotlivú aktívnu zložku alebo pre kombináciu aktívnych zložiek, ak:

a)	je jednotlivá aktívna zložka alebo kombinácia aktívnych zložiek chránená platným základným patentom v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia o dodatkovom ochrannom osvedčení a

na liečivo, ktoré obsahuje jednotlivú aktívnu zložku alebo kombináciu aktívnych zložiek spolu s jednou alebo viacerými ďalšími aktívnymi zložkami, sa vzťahuje platné oprávnenie udelené v súlade so smernicou 2001/83/ES (2) alebo 2001/82/ES (3), ktoré je prvým oprávnením na uvedenie jednotlivej aktívnej zložky alebo kombinácie aktívnych zložiek na trh?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 152, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 3).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresní soud v Chebu (Česká republika) 5. júla 2010 — Hypoteční banka, a.s./Udo Mike Lindner

(Vec C-327/10)

()

2010/C 246/49

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresní soud v Chebu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hypoteční banka, a.s.

Žalovaný: Udo Mike Lindner

Prejudiciálne otázky

Pokiaľ je jeden z účastníkov súdneho konania štátnym príslušníkom iného štátu než je štát, v ktorom dané konanie prebieha, predstavuje táto skutočnosť medzinárodný prvok v zmysle článku 81 (predtým článok 65) Zmluvy, ktorý je jednou z podmienok uplatniteľnosti nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (1) z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“)?

2.	Bráni nariadenie Brusel I použitiu takého ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje viesť konanie proti osobám, ktorých pobyt nie je známy?

V prípade zápornej odpovede na otázku č. 2, možno vyjadrenie súdom ustanoveného opatrovníka žalovaného vo veci samej považovať za podrobenie sa súdnej príslušnosti tunajšieho súdu žalovaným v zmysle článku 24 Brusel I aj za situácie, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a súdy Českej republiky by neboli príslušné podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Brusel I na rozhodnutie tohto sporu?

Možno považovať dohodu o miestnej príslušnosti konkrétneho súdu za skutočnosť zakladajúcu medzinárodnú príslušnosť zvoleného súdu v zmysle článku 17 bodu 3 nariadenia Brusel I, a pokiaľ áno, platí to aj v prípade, keď by šlo o dohodu o miestnej príslušnosti, ktorá je neplatná pre rozpor s článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS (2) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach [zneužívajúcich klauzulách] v spotrebiteľských zmluvách?

(1) Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

(2) Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 12. júla 2010 — X/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-334/10)

()

2010/C 246/50

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: X

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

Má zdaniteľná osoba, ktorá prechodne na svoje osobné účely využíva časť investičného majetku patriaceho jej spoločnosti — podľa článku 6 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a písm. b), článku 11 časti A ods. 1 písm. c), ako aj článku 17 ods. 2 šiestej smernice (1) — právo na odpočet nákladov na úpravy trvalého charakteru, ktoré vykonala výlučne na osobné účely?

2.	Zmenila by sa odpoveď na túto otázku, ak by bola zdaniteľnej osobe pri získaní investičného majetku vyfakturovaná daň z pridanej hodnoty, ktorú si táto osoba už odpočítala?

(1) Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001 s. 23).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/30

Žaloba podaná 29. júna 2010 — Európska komisia/Cyperská republika

(Vec C-340/10)

()

2010/C 246/51

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Georgios Zavvos a Donatella Recchia)

Žalovaná: Cyperská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Cyperská republika si tým, že nezahrnula oblasť jazera Paralimni do národného zoznamu lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality európskeho významu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

—

určiť, že Cyperská republika si tým, že tolerovala činnosti, ktoré vážne ohrozujú ekologické vlastnosti jazera Paralimni, a tým, že neprijala ochranné opatrenia potrebné na ochranu populácie Natrix natrix cypriaca, teda druhu, ktorý predstavuje ekologický záujem pre jazero Paralimni a priehradu Xiliatos, nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tak ako ju Súdny dvor vykladal vo veciach C-117/03 a C-224/05,

—	určiť, že Cyperská republika si tým, že neprijala potrebné opatrenia na vytvorenie a uplatňovanie systému prísnej ochrany Natrix natrix cypriaca, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

—	zaviazať Cyperskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že Cyperská republika si tým, že nezahrnula celú oblasť jazera Paralimni do národného zoznamu lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality európskeho významu (LEV) do decembra 2009, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Cyperská republika nespochybňovala potrebu zahrnúť jazero Paralimni do navrhovaných LEV. Uvedená oblasť však nebola v rámci lehoty stanovenej v odôvodnenom stavisku do zoznamu navrhovaných LEV zahrnutá. Cyperská republika informovala 24. novembra 2009 Komisiu, že jazero Paralimni bolo oficiálne zahrnuté do siete Natura 2000, pričom však dôležitý severný cíp jazera nebol do navrhovaných LEV zahrnutý. Dňa 24. apríla 2009 bola vo vládnom vestníku Cyperskej republiky uverejnená zmena územného plánu oblasti Paralimni, pričom išlo o zmenu, ktorá severný cíp jazera zmenila na rezidenčnú oblasť. Komisia tvrdí, že nie je opodstatnené nijaké obmedzenie rozlohy biotopu a že Cyperská republika si nezahrnutím jazera Paralimni do národného zoznamu navrhovaných LEV nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 smernice 92/43/EHS.

Komisia okrem toho tvrdí, že konkrétne poškodzujúce činnosti v oblasti jazera Paralimni (najmä nezákonné a neprimerané čerpanie vody, stavebný rozvoj, preteky na motocykloch a prevádzka strelnice) degradujú a poškodzujú biotop druhov a Cyperská republika si tak tým, že neprijala ochranné opatrenia na ochranu populácie druhu Natrix natrix cypriaca, nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 92/43/EHS, tak ako ju Súdny dvor vykladal vo svojej judikatúre (veci C-117/03 a C-224/05).

Ďalej Komisia tvrdí, že vzhľadom na činnosti, ako je stavebný rozvoj v oblasti a oddelenie stavebných pozemkov na severnom cípe jazera Paralimni, bol negatívne ovplyvnený biotop endemických druhov a ich populácií. Cyperská republika si tak tým, že neprijala potrebné opatrenia na vytvorenie a uplatňovanie systému prísnej ochrany užovky Natrix natrix cypriaca prostredníctvom „koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy“ nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/31

Žaloba podaná 8. júla 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-346/10)

()

2010/C 246/52

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Zavvos)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

rozhodnúť, že Helénska republika tým, že uložila obmedzenia na vydávanie dopravných licencií pre úžitkové vozidlá a súkromné cisternové vozidlá, najmä v § 4 zákona č. 383/1976, § 6 a § 7 zákona č. 3054/2002 a v ministerských dekrétoch o vykonaní týchto zákonov, a tým, že uložila fixné poplatky (v určitých hraniciach) na dopravné služby poskytované úžitkovými vozidlami, porušila článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (predtým článok 43 ES),

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že skutočnosť, že udelenie nových licencií pre úžitkové vozidlá závisí na „prepravných potrebách krajiny“, ktoré nie sú objektívne definované, obmedzuje slobodu usadiť sa nákladných cestných dopravcov v Grécku, a keďže predmetné obmedzenia nie sú odôvodnené dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 383/1976 porušuje článok 49 ZFEÚ (predtým článok 43 ES).

Komisia ďalej uvádza, že uplatnenia fixných poplatkov s hornými a spodnými hranicami po prvé odrádza zahraničné podniky od prístupu na trh s nákladnou cestnou dopravou alebo na grécky trh s ropnými výrobkami, a po druhé bráni podnikom už usadeným v Grécku v rozvoji ich činností, pretože sa im odopiera možnosť účinnej súťaže s podnikmi pevne usadenými na trhu, v dôsledku čoho v súlade s judikatúrou Súdneho dvora porušuje slobodu usadiť sa. Stanovenie poplatkov a podmienok dopravy nie je v súlade s článkom 96 ods. 2 ZFEÚ (keďže Komisia nevydala požadované povolenie) a neslúži ochrane zraniteľného odvetvia hospodárstva a okrajových oblastí, pričom stanovenie Helénskou republikou minimálnych hraníc poplatkov za dopravu tekutých palív úžitkovými cestnými vozidlami nie je v súlade s pravidlami slobodnej hospodárskej súťaže, v dôsledku čoho musí byť okamžite zrušené.

Komisia navyše tvrdí, že zákon č. 3054/2002 umožňuje helénskej vláde kontrolovať počet súkromných cisternových vozidiel na cestách, čím predmetné ustanovenie porušuje slobodu usadiť sa, pričom je súčasťou súboru helénskych legislatívnych predpisov, ktoré sa v konečnom dôsledku nie len snažia zachovať uzavretosť profesie dopravcu ropných tovarov, ale aj chrániť silu každej zo spoločností pôsobiacich na trhu. Určenie počtu cisternových vozidiel spoločností obchodujúcich s ropnými výrobkami správnym orgánom nie je nevyhnutné na účely prispôsobenia uvedených podnikov trhovým podmienkam, a nemožno ho ani odôvodniť dôvodmi verejnej bezpečnosti (cestnej bezpečnosti) a verejného zdravia.

Komisia tvrdí, že Helénska republika nepredložila dostatočné vysvetlenie a údaje, ktoré by odôvodňovali prijatie uvedených obmedzení, v dôsledku čoho § 4 zákona č. 383/1976 a § 6 a § 7 zákona č. 3054/2002 spoločne s ministerskými dekrétmi na vykonanie uvedených zákonov a s uložením poplatkov (v určitých hraniciach) za dopravné služby poskytované úžitkovými vozidlami porušuje článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (predtým článok 43 ES).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (Holandsko) 8. júla 2010 — A. Salemink/Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (UWV)

(Vec C-347/10)

()

2010/C 246/53

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A. Salemink

Žalovaný: Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (UWV)

Prejudiciálna otázka

Odporuje ustanoveniam práva Európskeho spoločenstva, ktoré slúžia na uskutočnenie voľného pohybu pracovníkov, najmä ustanoveniam v hlave I a II nariadenia č. 1408/71 (1), ako aj článkom 39 ES a 299 ES (teraz článok 45 ZFEÚ a článok 52 ZEÚ v spojení s článkom 335 ZFEÚ), skutočnosť, že zamestnanec zamestnaný mimo územia Holandska na pevnom zariadení, ktoré sa nachádza v holandskej časti kontinentálneho šelfu u zamestnávateľa so sídlom v Holandsku, nie je poistený vo vnútroštátnych zákonných poisťovniach pre zamestnancov iba z toho dôvodu, že nemá bydlisko v Holandsku, ale v inom členskom štáte (v tomto prípade: Španielsko), napriek tomu, že je holandským štátnym príslušníkom a má možnosť byť dobrovoľne poistený za v podstate tých istých podmienok, aké platia pre povinné poistenie?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001 s. 35).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāta Administratīvo lietu departaments (Lotyšská republika) 9. júla 2010 — SIA Norma-A a SIA Dekom/Ludzas novada dome

(Vec C-348/10)

()

2010/C 246/54

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāta Administratīvo lietu departaments

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľky: SIA Norma-A a SIA Dekom

Odporkyňa: Ludzas novada dome

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17/ES (1) vykladať v tom zmysle, že zmluva, ktorou sa poskytovateľovi udeľuje právo využívať služby hromadnej autobusovej dopravy, pričom protiplnenie spočíva čiastočne v práve využívať predmetné služby, obstarávateľ poskytuje poskytovateľovi náhradu za straty súvisiace s poskytovaním služieb a normy verejného práva, ako aj zmluvné dojednania, ktoré upravujú poskytovanie týchto služieb, navyše obmedzujú riziko súvisiace s poskytovaním služieb, sa má považovať za koncesiu na verejné služby?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je článok 2d ods. 1 písm. b) smernice 92/13/EHS, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 2007/66/ES (2), priamo uplatniteľný v Lotyšskej republike od 21. decembra 2009?

3.	V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa článok 2d ods. 1 písm. b) smernice 92/13/EHS vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na zákazky zadané pred uplynutím lehoty stanovenej na prebratie smernice 2007/66/ES do vnútroštátneho práva?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, s. 31).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) 12. júla 2010 — Nordea Pankki Suomi Oyj

(Vec C-350/10)

()

2010/C 246/55

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Nordea Pankki Suomi Oyj

Žalovaná: Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 13 časť B písm. d) bod 3 a bod 5 šiestej smernice 77/388/EHS (1) o dani z pridanej hodnoty vykladať v tom zmysle, že služby Swift, opísané v bode 1 uznesenia vnútroštátneho súdu, ktoré sa využívajú v platobnom styku a pri transakciách s cennými papiermi medzi finančnými inštitúciami, sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty?

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/33

Žaloba podaná 13. júla 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-353/10)

()

2010/C 246/56

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Patakia)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Helénska republika si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, (1) alebo v každom prípade tým, že ich neoznámila Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2006/17 do vnútroštátneho práva uplynula 25. decembra 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/34

Žaloba podaná 13. júla 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-354/10)

()

2010/C 246/57

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafillou a B. Stromsky)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

vyhlásiť, že Helénska republika tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky nevyhnutné opatrenia na účely vrátenia štátnych pomocí, o ktorých bolo rozhodnuté, že sú nezákonné a nezlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 1 ods. 1 (s výnimkou pomocí uvedených v odseku 2 tohto článku a v článkoch 2 a 3) rozhodnutia Komisie z 18. júla 2007 [K(2007) 3251] o rezervnom fonde, ktorý je oslobodený od dane (štátna pomoc C-37/05), a v každom prípade tým, že nedostatočne informovala Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na tomto základe, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4, 5 a 6 uvedeného rozhodnutia a zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Helénske orgány sa neodvolávali na absolútnu nemožnosť výkonu rozhodnutia Komisie, a ani po troch rokoch neuviedli, čo konkrétne kontrolovali, v ktorých prípadoch sa žiadalo o vrátenie pomoci a v ktorých prípadoch k vráteniu došlo. Tieto orgány najmä:

v súvislosti s každým z príjemcov pomoci neupresnili, aký druh nákladov znášal, aby mal nárok na pomoc na základe nariadenia o všeobecnom oslobodení,

nevypočítali výšku pomoci pre každého z príjemcov,

rozšírili oslobodenie od povinnosti vrátenia tiež na niektoré prípady, ktoré neboli uvedené v rozhodnutí,

nesprávne vypočítali výšku pomocí de minimis, ktoré sú oslobodené od vrátenia,

neoverili existenciu prípadnej kumulácie s inými pomocami,

vychádzajúc z nesprávneho základu nesprávne vypočítali sumu, ktorá sa má vrátiť,

nepredložili dokumentáciu týkajúcu sa vrátení pomocí, ku ktorým došlo.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/34

Žaloba podaná 14. júla 2010 — Európsky parlament/Rada Európskej únie

(Vec C-355/10)

()

2010/C 246/58

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Európsky parlament (v zastúpení: M. Dean, A. Auersperger Matić, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ (1) z 26. apríla 2010, ktorým sa dopĺňa Kódex schengenských hraníc, pokiaľ ide o dozor nad vonkajšími morskými hranicami vo vzťahu k operačnej spolupráci, ktorú koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach,

—	zachovať účinky tohto nariadenia Rady až do jeho nahradenia novým nariadením,

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Parlament sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia na základe toho, že prekračuje rozsah vykonávacej právomoci stanovenej v článku 12 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc (2) tým, že zavádza pravidlá týkajúce sa „zaistenia“, „pátrania a záchrany“ a „vyloďovania“, ktoré nemožno považovať za súčasť „dozornej“ právomoci stanovenej v článku 12 Kódexu schengenských hraníc ani za nepodstatné prvky, a že mení a dopĺňa základné prvky Kódexu schengenských hraníc, čo však prináleží výlučne normotvorcovi Spoločenstva. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie mení povinnosti uložené členským štátom EÚ vzťahujúce sa na operácie agentúry FRONTEX, ktoré sú stanovené v nariadení Frontex (3).

Ak Súdny dvor zruší napadnuté rozhodnutie, Parlament tiež navrhuje, aby vykonal svoju diskrečnú právomoc v súlade s článkom 264 ods. 2 ZFEÚ a zachoval účinky napadnutého rozhodnutia až do jeho nahradenia novým rozhodnutím.

(1) Rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ z 26. apríla 2010, ktorým sa dopĺňa Kódex schengenských hraníc, pokiaľ ide o dozor nad vonkajšími morskými hranicami vo vzťahu k operačnej spolupráci, ktorú koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L 111, s. 20).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, s. 1).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/35

Žaloba podaná 16. júla 2010 — Európska komisia/Írsko

(Vec C-356/10)

()

2010/C 246/59

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Walker a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že tým, že Department of Agriculture and Food v rámci ním vyhláseného verejného obstarávania vyhláseného na dodávku identifikačných štítkov pre zvieratá uplatnil kritéria týkajúce sa spôsobilosti uchádzačov plniť predmetnú verejnú zmluvu, ako kritéria hodnotenia ponúk namiesto kritérií výberu účastníkov, si Írsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 53 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (1) z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,

—	zaviazať Írsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 53 smernice 2004/18/ES tým, že kritériá hodnotenia ponúk, ktoré uplatnil Department of Agriculture and Food obsahovali kritériá vyhradené pre fázu výberu účastníkov, a to konkrétne kritériá týkajúce sa spôsobilosti uchádzačov plniť predmetnú verejnú zmluvu.

(1) Ú. v. ES L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/35

Žaloba podaná 27. júla 2010 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo

(Vec C-374/10)

()

2010/C 246/60

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a M. Sundén, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Švédske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Švédske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (1) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Švédske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 3. augusta 2009.

(1) Ú. v. EÚ L 184, 2007, s. 17.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/36

Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. júla 2010 — Grupo Osborne/ÚHVT — Confecciones Sanfertús (TORO)

(Vec T-165/10) (1)

(Ochranná známka spoločenstva - Námietka - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania)

2010/C 246/61

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupo Osborne, SA (El Puerto de Santa María, Španielsko) (v zastúpení: J. M. Iglesias Monravá, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Confecciones Sanfertús, SL (Graus, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. januára 2010 (vec R 638/2009-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Confecciones Sanfertús, SL a Grupo Osborne, SA

Výrok rozsudku

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 148, 5.6.2010.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/36

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 22. júla 2010 — H/Rada a i.

(Vec T-271/10 R)

(Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Národný úradník vyslaný do Policajnej misie Európskej únie v Bosne a Hercegovine - Rozhodnutie o preradení na iné miesto a preradení do nižšej triedy - Návrh na odklad vykonateľnosti - Prípustnosť - Nedostatok naliehavosti)

2010/C 246/62

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: H (Catania, Taliansko) (v zastúpení: C. Mereu a M. Velardo, advokáti)

Žalované: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. Vitro a G. Marhic, splnomocnení zástupcovia) a Európska komisia (v zastúpení: F. Erlbacher a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vedúceho Policajnej misie Európskej únie v Bosne a Hercegovine (EUPM) zo 7. apríla 2010, ktoré má za následok preradenie žalobcu do nižšej triedy a preradenie na iné miesto

Výrok uznesenia

1.	Jedinými žalovanými sú Rada Európskej únie a Európska komisia.

2.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

3.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/37

Žaloba podaná 8. júla 2010 — DBV/Komisia

(Vec T-297/10)

()

2010/C 246/63

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DBV Deutscher Brennstoffvertrieb Würzburg GmbH (Würzburg, Nemecko) (v zastúpení: C. Rudolph a A. Günther, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2010 z 10. mája 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda nariadenie (EÚ) č. 404/2010 (1), ktorým Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádza žalobkyňa na prvom mieste porušenie podstatných formálnych náležitostí a práva na obranu, keďže v priebehu konania pred vydaním napadnutého nariadenia nebola informovaná alebo vypočutá, a preto nemala možnosť sa brániť a vyjadriť svoj uhol pohľadu.

Po druhé žalobkyňa uvádza, že došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a zneužitiu diskrečnej právomoci. V tejto súvislosti tvrdí, že skutkový stav bol opísaný a zistený nesprávne. Žalobkyňa uvádza, že nebol napríklad zohľadnený medzičasom vyšší kurz amerického dolára ani zvýšené ceny ropy. Ďalej žalobkyňa v súvislosti s namietaným zneužitím diskrečnej právomoci uvádza, že Komisia nevzala do úvahy zásadu proporcionality. Zneužitie diskrečnej právomoci a porušenie nariadenia (ES) č. 1225/2009 (2) spočíva podľa názoru žalobkyne okrem iného v tom, že v priebehu preskúmania Komisia nezozbierala žiadne informácie vhodné pre stanovenie diferencovaných ciel.

(1) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2010 z 10. mája 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 117, s. 64).

(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/37

Žaloba podaná 9. júla 2010 — Internationaler Hilfsfonds/Komisia

(Vec T-300/10)

()

2010/C 246/64

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Internationaler Hilfsfonds eV (Rosbach, Nemecko) (v zastúpení: H. Kaltenecker, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 29. apríla 2010 v rozsahu, v akom sa ním zamietol prístup k dokumentom, ktoré nie sú prístupné alebo sú prístupné len čiastočne,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie z 29. apríla 2010, ktorým bola čiastočne zamietnutá jeho druhá žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa zmluvy LIEN 97-2011.

Žalobca na podporu svojej žiadosti v podstate uvádza, že Komisia nebola oprávnená odmietnuť mu prístup k žiadaným dokumentom na základe výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1) týkajúcich sa ochrany rozhodovacieho procesu, ako aj ochrany súkromia a integrity jednotlivca. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že exituje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov, ktoré ešte neboli zverejnené.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/38

Žaloba podaná 19. júla 2010 — Wam/Komisia

(Vec T-303/10)

()

2010/C 246/65

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Wam SpA (Modena, Taliansko) (v zastúpení: G. Roberti, I. Perego, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť napadnuté rozhodnutie ako celok alebo čiastočne v rozsahu, v akom Komisia:

—	konštatovala, že spoločnosť WAM získala nezákonnú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ na základe zmlúv o financovaní z roku 1995 a 2000, pričom obe boli uzavreté podľa článku 2 zákona 394/1981,

—	konštatovala, že pomoc vyplývajúca zo zmlúv o financovaní z roku 1995 a 2000 je nezlučiteľná so spoločným trhom,

—	nariadila vymáhanie pomoci, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom do určenej výšky a okrem toho stanovila, že sumy, ktoré majú byť vymáhané sa až do skutočného vrátenia pomoci zvyšujú o úroky, a to od dátumu, kedy bola dotknutá pomoc spoločnosti WAM priznaná a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté rozhodnutie je rovnaké ako rozhodnutie, ktoré bolo predmetom konania vo veci T-257/10, Taliansko/Komisia (1).

Spoločnosť WAM na podporu svojej žaloby uvádza sedem žalobných dôvodov, pričom sa domnieva, že Komisia:

—

nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ na okolnosti prejednávanej veci a v každom prípade sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia a dostatočne svoje rozhodnutie neodôvodnila v rozsahu, v akom dospela k záveru, že pomoc vo forme bonifikácie úrokov získanej spoločnosťou WAM za obchodné preniknutie do tretích krajín svojou povahou ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž, pričom sa v rozpore s článkom 266 ZFEÚ odchýlila od úvah, ktoré v tejto súvislosti predtým formuloval Súdny dvor a Súd prvého stupňa v rozhodnutiach vo veciach C-494/06 P (2) a T-316/04 (3),

—

nesprávne a neodôvodnene usúdila, že na dotknuté financovanie sa vzťahuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, bez toho, aby zohľadnila zásady a pravidlá, ktoré sama uplatňuje na podobné podporné opatrenia určené na obchodné prenikanie do tretích krajín. Komisia odmietla uznať, že rovnaké financovanie bolo priznané v rámci systému založeného zákonom 394/1981, a tým porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ a článok 1 písm. b) nariadenia č. 659/99,

—	dospela k nesprávnemu a neodôvodnenému záveru, že pomoc, ktorú spoločnosť WAM získala bola čiastočne nezlučiteľná so spoločným trhom, a tým porušila článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ako aj nariadenie de minimis a uplatniteľné nariadenia o skupinových výnimkách,

—	nesprávne vypočítala subvenčný ekvivalent pomoci poskytnutej vo forme bonifikácie úrokov získanej spoločnosťou WAM,

—	nezačala konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, aby prijala znova rozhodnutie, ktoré bolo predtým zrušené Súdnym dvorom a Všeobecným súdom, čím porušila právo na obranu, ktoré patrí spoločnosti WAM,

—	porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a zásadu náležitej starostlivosti, a to najmä z dôvodu neprimeraného trvania správneho konania.

(1) Zatiaľ neuverejnené v Ú. v. EÚ.

(2) Rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009, Komsiia/Taliansko a Wam, C-494/06 P, Zb. 2009 s. I-3639.

(3) Uznesenie Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2004, Wam/Komisia, T-316/04, Zb. 2004 s. II-3917.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/40

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 8. júla 2010 — Magazzu/Komisia

(Vec F-126/06) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Vymenovanie - Dočasní zamestnanci vymenovaní za úradníkov - Uchádzači zapísaní na zozname úspešných uchádzačov výberového konania uverejneného pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku - Zaradenie do platovej triedy podľa nových menej výhodných predpisov - Nadobudnuté právo - Zásada zákazu diskriminácie - Články 2, 5 a 12 prílohy XIII služobného poriadku)

2010/C 246/68

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Salvatore Magazzu (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: pôvodne T. Bontinck a J. Feld, advokáti, neskôr T. Bontick a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 13. decembra 2005, ktorým bol žalobca, dočasný zamestnanec zaradený do platovej triedy A*11 a úspešný uchádzač všeobecného výberového konania COM/A/18/04, vymenovaný za úradníka s platovou triedou A*6 platovým stupňom 2 v súlade s ustanoveniami prílohy XIII služobného poriadku

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2006, s. 32.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/40

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 8. júla 2010 — Sotgia/Komisia

(Vec F-130/06) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Vymenovanie - Dočasní zamestnanci vymenovaní za úradníkov - Uchádzači zapísaní na zozname úspešných uchádzačov pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku - Zaradenie do platovej triedy podľa nových menej výhodných predpisov - Článok 5 ods. 4 a článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku)

2010/C 246/69

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Stefano Sotgia (Dublin, Írsko) (v zastúpení: pôvodne T. Bontinck a J. Feld, advokáti, neskôr T. Bontinck a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu s účinnosťou 16. apríla 2006, ktorým bol žalobca, dočasný zamestnanec v platovej triede A*11, ktorý uspel vo všeobecnom výberovom konaní EPSO/A/18/04, vymenovaný za úradníka s platovou triedou A*6, platovým stupňom 2, na základe uplatnenia ustanovení prílohy XIII služobného poriadku

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý z účastníkov konania znáša vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 30.12.2006, s. 86.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/41

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 8. júla 2010 — Wybranowski/Komisia

(Vec F-17/08) (1)

(Verejná služba - Všeobecné výberové konanie - Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov - Vyhodnotenie ústnej skúšky - Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/60/06 - Odôvodnenie - Právomoc výberovej komisie - Posúdenie uchádzačov)

2010/C 246/70

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobca: Andrzej Wybranowski (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: Z. Wybranowski, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a K. Hermann, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zmena alebo zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/60/06 AD5 o nezapísaní žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov uvedeného výberového konania v nadväznosti na výsledky ústnej skúšky

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pán Wybranowski je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 158, 21.6.2008, s. 25.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/41

Žaloba podaná 27. mája 2010 — Stratakis/Komisia

(Vec F-37/10)

()

2010/C 246/71

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Sofoklis Stratakis (Atény, Grécko) (v zastúpení: F. Sigalas, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/129/08 nezahrnúť meno žalobcu na zoznam úspešných uchádzačov uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

—	zrušil rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AD/129/08 z 30. júla 2009 nezahrnúť jeho meno na zoznam úspešných uchádzačov uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/41

Žaloba podaná 16. júna 2010 — AD/Komisia

(Vec F-46/10)

()

2010/C 246/72

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AD (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi zamietnutý príspevok na domácnosť

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie PMO z 13. novembra 2009, ktorým bol žalobcovi zamietnutý príspevok na domácnosť upravený v článku 1 ods. 2 prílohy VII Služobného poriadku,

—	v každom prípade zrušiť rozhodnutie PMO z 9. septembra 2009, ktorým bol žalobcovi zamietnutý príspevok na domácnosť upravený v článku 1 ods. 2 prílohy VII Služobného poriadku, pokiaľ možno toto „rozhodnutie“ vnímať tak, že žalobcovi spôsobilo ujmu,

—

subsidiárne, v prípade, že by Súd pre verejnú službu dospel k názoru, že AHCC mal podľa článku 1 ods. 2 prílohy VII Služobného poriadku právomoc zamietnuť žalobcovi príspevok na domácnosť, hoci pár, ktorý žalobca tvorí so svojim partnerom, nemá možnosť uzavrieť právoplatné manželstvo z dôvodu ich sexuálnej orientácie, ktorú vnútroštátne právo žalobcovho partnera sankcionuje, určiť, že článok 1 ods. 2 písm. c) bod iv prílohy VII Služobného poriadku je protiprávny, keďže na účely posúdenia možnosti uzavrieť manželstvo odkazuje na právo jedného z členských štátov, a v dôsledku toho rozhodnúť, že táto podmienka sa v prejednávanom prípade neuplatní,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/42

Žaloba podaná 22. júna 2010 — Z/Súdny dvor

(Vec F-48/10)

()

2010/C 246/73

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Z (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: L. Levi a M. Vandenbussche, advokátky)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Predmet a opis sporu

Zrušiť rozhodnutie ukladajúce žalobcovi disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia a zaviazať žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 10. júla 2009 ukladajúce žalobcovi disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia,

—	v potrebnom rozsahu zrušiť rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti z 10. marca 2010, ktoré bolo doručené 15. marca 2010,

—	zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 50 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy,

—	zaviazať Súdny dvor Európskej únie na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/42

Žaloba podaná 1. júla 2010 — Bermejo Garde/EHSV

(Vec F-51/10)

()

2010/C 246/74

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Moises Bermejo Garde (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)

Žalovaný: Európsky hospodársky a sociálny výbor

Predmet a opis sporu

Na jednej strane, zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste EHSV č. 43/09 na obsadenie postu riaditeľa Riaditeľstva pre všeobecné záležitosti, ako aj všetkých rozhodnutí prijatých na základe tohto oznámenia o voľnom pracovnom mieste. Na druhej strane, uloženie žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu z titulu náhrady škody

Návrhy žalobcu

—	zrušiť oznámenie o voľnom pracovnom mieste na obsadenie postu riaditeľa Riaditeľstva pre všeobecné záležitosti,

—	zrušiť všetky rozhodnutia prijaté na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste EHSV č. 43/09,

—	zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1 000 eur z titulu náhrady škody,

—	zaviazať Európsky hospodársky a sociálny výbor na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/43

Žaloba podaná 9. júla 2010 — Verheyden/Komisia

(Vec F-54/10)

()

2010/C 246/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Luc Verheyden (Angera, Taliansko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušiť rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť žalobcu o dosiahnutie takej rovnosti zaobchádzania, akú dosiahli žalobcovia vo veciach F-5/05 a F-7/05

Návrhy žalobcu

—	zrušiť implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podanej žalobcom 16. júla 2009,

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to potrebné, explicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti z 29. marca 2010 podanej žalobcom 28. decembra 2009,

—	zaviazať Komisiu na zaplatenie sumy vo výške 3 000 Eur ako náhradu škody,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/43

Žaloba podaná 9. júla 2010 — Moschonaki/Komisia

(Vec F-55/10)

()

2010/C 246/76

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Chrysanthe Moschonaki (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: N. Lhoëst)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušiť rozhodnutie, ktorým sa zamieta zohľadnenie kandidatúry žalobkyne na miesto asistentky v knižnici a zaviazať Komisiu na zaplatenie určitej čiastky žalobkyni ako náhradu za majetkovú a nemajetkovú ujmu

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 30. septembra 2009, ktorým sa zamieta zohľadnenie kandidatúry žalobkyne po oznámení o voľnom pracovnom mieste COM/2009/1379 na miesto asistentky v knižnici na Generálnom riaditeľstve pre preklady oddelenie 3,

—	v rozsahu, v akom je to potrebné zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 31. marca 2010, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná žalobkyňou 28. decembra 2009 podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku,

—	priznať žalobkyni náhradu škody vo výške 30 000 Eur za spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

11.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 246/43

Žaloba podaná 9. júla 2010 — Hecq/Komisia

(Vec F-56/10)

()

2010/C 246/77

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: André Hecq (Chaumont-Gistoux, Belgicko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta úplné preplatenie určitých lekárskych výdavkov a odmien

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie prijaté 20. októbra 2009 likvidačným oddelením bruselskej zdravotnej poisťovni vo forme vyúčtovania č. 171, ktorým sa zamietlo úplné preplatenie štyroch návštev u všeobecného lekára zo 17. februára, z 2. apríla, z 23. apríla a z 11. mája 2009, dvoch návštev u lekára špecialistu zo 6. apríla a z 15. júna 2009 ako dvoch nákupov liekov predpísaných psychiatrom Vandenborreom z 22. júna a 22. septembra 2009,

—	zrušiť v rozsahu, v akom je to potrebné, rozhodnutie prijaté menovacím orgánom z 13. apríla 2010 v rozsahu, v akom sa zamieta sťažnosť žalobcu podaná 20. januára 2010 proti uvedenému rozhodnutiu z 20. októbra 2009,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.246.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 246

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 11. septembra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 246/01	Posledná publikácia Súdny dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 234, 28.8.2010	1