Úradný vestník C 141/2009

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/2

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 23. apríla 2009 — Markku Sahlstedt, Juha Kankkunen, Mikko Tanner, Toini Tanner, Liisa Tanner, Eeva Jokinen, Aili Oksanen, Olli Tanner, Leena Tanner, Aila Puttonen, Risto Tanner, Tom Järvinen, Runo K. Kurko, Maa- ja metsätaloustuottajain Keskusliitto MTK ry, MTK:n säätiö/Komisia Európskych spoločenstiev, Fínska republika, Španielske kráľovstvo

(Vec C-362/06 P) (1)

(Odvolanie - Ochrana prirodzených biotopov - Zoznam lokalít európskeho významu v boreálnom biogeografickom regióne prijatý rozhodnutím Komisie - Prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej fyzickými alebo právnickými osobami proti tomuto rozhodnutiu)

2009/C 141/02

Jazyk konania: fínčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Markku Sahlstedt, Juha Kankkunen, Mikko Tanner, Toini Tanner, Liisa Tanner, Eeva Jokinen, Aili Oksanen, Olli Tanner, Leena Tanner, Aila Puttonen, Risto Tanner, Tom Järvinen, Runo K. Kurko, Maa- ja metsätaloustuottajain Keskusliitto MTK ry, MTK:n säätiö (v zastúpení: K. Marttinen, asianajaja)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, (v zastúpení: M. Huttunen a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje Komisiu Európskych spoločenstiev: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 22. júna 2006, Sahlstedt a i./Komisia (T-150/05), ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustnú žalobu, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/101/ES z 13. januára 2005, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v boreálnej biogeografickej oblasti (Ú. v. EÚ L 40, s. 1) — Pojem „priamo dotknutý“ v zmysle článku 230 ES

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Sahlstedt a i. sú povinní nahradiť trovy konania.

3.	Španielske kráľovstvo a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 261, 28.10.2006.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/2

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. apríla 2009 — France Télécom SA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-202/07 P) (1)

(Odvolanie - Zneužitie dominantného postavenia - Trh so službami prístupu k vysokorýchlostnému internetu - Predátorské ceny - Pokrytie strát - Právo na vyrovnanie)

2009/C 141/03

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: France Télécom SA (v zastúpení: J. Philippe, H. Calvet, O.W. Brouwer, T. Janssens, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Gippini Fournier, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piatej komory) z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia (T-340/03), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu France Télécom proti rozhodnutiu Komisie zo 16. júla 2003 o konaní podľa článku 82 ES (vec COMP/38.233 — Wanadoo Interactive) — Trh so službami prístupu k vysokorýchlostnému internetu (ADSL) — Zneužitie dominantného postavenia — Pojmy predátorské ceny, vyrovnanie cien s cenami konkurentov a pokrytie vzniknutých strát

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	France Télécom SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 170, 21.7.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/3

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona — Španielsko) — Pedro IV Servicios, S.L./Total España SA

(Vec C-260/07) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 81 ES - Dohoda o výhradnom zásobovaní palivami a pohonnými hmotami - Výnimka - Nariadenie (EHS) č. 1984/83 - Článok 12 ods. 2 - Nariadenie (EHS) č. 2790/1999 - Článok 4 písm. a) a článok 5 písm. a) - Trvanie výhradnosti - Určenie maloobchodnej ceny)

2009/C 141/04

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Provincial de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pedro IV Servicios, S.L.

Žalovaný: Total España SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Audiencia Provincial de Barcelona — Výklad článku 81 ods. 1 písm. a) ES, ôsmeho odôvodnenia a článkov 10 a 12 ods. 1 písm. c) a ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5) a článku 4 písm. a) a článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) — Dohoda o výhradnom zásobovaní palivami a pohonnými hmotami medzi dodávateľom a prevádzkovateľom čerpacej stanice — Nutnosť, aby dodávateľ bol vlastníkom pozemku a zariadení patriacich k čerpacej stanici, alebo dostatočnosť iných právnych aktov, ktoré umožňujú prenajatie čerpacej stanice prevádzkovateľovi, ktorý je majiteľom pozemku — Obmedzenie slobody predajcu určiť svoje predajné ceny

Výrok rozsudku

Článok 12 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1582/97 z 30. júla 1997, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia výnimky, ktorú uvádza, si toto ustanovenie nevyžaduje, aby dodávateľ bol vlastníkom pozemku na ktorom postavil čerpaciu stanicu, ktorú prenajal predajcovi.

Článok 5 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia výnimky, ktorú uvádza, si toto ustanovenie vyžaduje, aby dodávateľ bol vlastníkom tak čerpacej stanice, ktorú prenajíma predajcovi, ako aj pozemku, na ktorom je táto čerpacia stanica postavená, alebo v prípade, ak nie je vlastníkom, aby si tento majetok prenajímal od tretích strán nespojených s predávajúcim.

Na zmluvné klauzuly týkajúce sa maloobchodnej ceny, ako sú klauzuly v konaní vo veci samej, sa môže uplatňovať bloková výnimka v zmysle nariadenia č. 1984/83, zmeneného a doplneného nariadením č. 1582/97, ako aj nariadenia č. 2790/1999, pokiaľ sa dodávateľ obmedzí na uloženie maximálnej predajnej ceny alebo odporúčanie predajnej ceny, a preto predajca disponuje skutočnou možnosťou určiť maloobchodnú cenu. Naopak, na takéto klauzuly sa nemôžu vzťahovať uvedené výnimky, ak priamo alebo nepriamymi alebo skrytými prostriedkami vedú k určeniu maloobchodnej ceny alebo k uloženiu minimálnej predajnej ceny dodávateľom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha skúmať, či predajcu zaťažujú takéto obmedzenia so zohľadnením všetkých zmluvných povinností v ich ekonomickom a právnom kontexte, ako aj so zohľadnením správania účastníkov konania vo veci samej.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 4.8.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/3

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van koophandel te Antwerpen — Belgicko) — VTB-VAB NV (C-261/07), Galatea BVBA (C-299/07)/Total Belgium NV (C-261/07), Sanoma Magazines Belgium NV (C-299/07)

(spojené veci C-261/07 a 299/07) (1)

(Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Vnútroštátna právna úprava zakazujúca viazané ponuky spotrebiteľom)

2009/C 141/05

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van koophandel te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: VTB-VAB NV (C-261/07), Galatea BVBA (C-299/07)

Žalované: Total Belgium NV (C-261/07), Sanoma Magazines Belgium NV (C-299/07)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rechtbank van koophandel te Antwerpen — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22) — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca viazané ponuky spotrebiteľom

Výrok rozsudku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava, aká je vo veciach samých, ktorá okrem určitých výnimiek a bez zohľadnenia osobitných okolností prejednávanej veci zakazuje akúkoľvek viazanú ponuku predávajúceho spotrebiteľovi.

(1) Ú. v. EÚ C 199, 25.8.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/4

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-287/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Verejné zmluvy - Smernica 2004/17/ES - Postupy verejného obstarávania vo vodnom, energetickom, dopravnom odvetví a v odvetví poštových služieb - Neprebratie v stanovenej lehote)

2009/C 141/06

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Stromsky, D. Kukovec a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: D. Haven a J.-C. Halleux, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprebratie všetkých ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 05/007, s. 19) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že

—

neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na úplné a správne prebratie článku 1 ods. 2 písm. b), c) druhého pododseku a d) a ods. 13 druhého pododseku, článku 14 ods. 4, článku 17 ods. 10 písm. a) a c), článku 34 ods. 8, článku 36 ods. 2, článku 39 ods. 2, článku 45 ods. 1 a 3 písm. a) a c), článku 48 ods. 1 až 4 a ods. 6 písm. c), článku 49 ods. 2 druhej zarážky a ods. 3 až 5, článku 50 ods. 1 prvého pododseku písm. c), článku 52 ods. 1, článku 57 ods. 1 druhého pododseku písm. d) a e), a ods. 3 prvej vety, ako aj článku 65 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, a

—	neprijalo v stanovenej lehote zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9, článkom 34 ods. 2, článkom 52 ods. 3 a článkom 57 ods. 3 druhou vetou smernice 2004/17, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 211, 8.9.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-292/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Verejné zákazky - Smernica 2004/18/ES - Postupy verejného obstarávania prác, tovarov a služieb - Nesprávne alebo neúplné prebratie - Neprebratie v stanovenej lehote)

2009/C 141/07

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Stromsky, D. Kukovec a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: D. Haven a J.-C. Halleux, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie všetkých opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132)

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na úplné a správne prebratie článku 1 ods. 2 písm. b) v spojení s prílohou I, ako aj článku 9 ods. 1 druhej vety a odseku 8 písm. a) bodov i) a iii), článku 23 ods. 2, článku 30 ods. 2 až 4, článku 31 ods. 1 písm. c), článku 38 ods. 1, článku 43 prvého odseku písm. d), článku 44 ods. 2 druhého pododseku a odsekov 3 a 4, článku 46 prvého odseku, článku 48 ods. 2 písm. f), článku 55 ods. 1 druhého pododseku písm. d) a e) a odseku 3, článku 67 ods. 2 druhého a tretieho pododseku, článku 68 písm. a) prvého pododseku, článku 72 a článku 74 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 z 19. decembra 2005, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 211, 8.9.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-331/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Právna úprava krmív a potravín - Nariadenie (ES) č. 882/2004 - Nedostatok zamestnancov pridelených k orgánom povereným veterinárnymi kontrolami)

2009/C 141/08

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a F. Erlbacher, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: S. Charitaki a I. Chalkias, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, s. 1; Mim. vyd. 03/045, s. 200) — Nedostatok zamestnancov pridelených k orgánom povereným veterinárnymi kontrolami

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na nápravu nedostatku zamestnancov pridelených k orgánom povereným veterinárnymi kontrolami, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

2.	Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta.

3.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/6

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 2. apríla 2009 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio — Taliansko) — A. Menarini Industrie Farmaceutiche Riunite Srl, FIRMA srl, Laboratori Guidotti SpA, Istituto Lusofarmaco d’Italia SpA, Malesi Istituto Farmacobiologico SpA, Menarini International Operations Luxembourg SA (C-352/07)/Ministero della Salute, Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), za účasti: Sanofi Aventis SpA, Sanofi Aventis SpA (C-353/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), IFB Stroder Srl (C-354/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Schering Plough SpA (C-355/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), za účasti: Baxter SpA, Bayer SpA (C-356/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Ministero della Salute, Simesa SpA (C-365/07)/Ministero della Salute, Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), za účasti: Merck Sharp & Dohme (Taliansko) SpA, Abbott SpA (C-366/07)/Ministero della Salute, Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Baxter SpA (C-367/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), za účasti: Merck Sharp & Dohme (Taliansko) SpA, a SALF SpA (C-400/07)/Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA), Ministero della Salute

(spojené veci C-352/07 až C-356/07, C-365/07 až C-367/07 a C-400/07) (1)

(Smernica 89/105/EHS - Transparentnosť opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov - Článok 4 - Zmrazenie cien - Zníženie cien)

2009/C 141/09

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrhy na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A. Menarini — Industrie Farmaceutiche Riunite Srl, FIRMA Srl, Laboratori Guidotti SpA, Istituto Lusofarmaco d’Italia SpA, Malesi Istituto Farmacobiologico SpA, Menarini International Operations Luxembourg SA (C-352/07), Sanofi Aventis SpA (C-353/07),IFB Stroder Srl (C-354/07), Schering Plough SpA (C-355/07), Bayer SpA (C-356/07), Simesa SpA (C-365/07), Abbott SpA (C-366/07), Baxter SpA (C-367/07), SALF SpA (C-400/07)

Žalovaní: Ministero della Salute, Agenzia Italiana del Farmaco (AIFA)

Predmet veci

Návrh na prejudiciálne konanie — Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio — Výklad článku 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, s. 8; Mim. vyd. 05/001, s. 345) — Lieky, ktorých ceny boli zmrazené — Postup, ktorý sa uplatní v prípade zníženia cien

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 1 smernice 89/105/EHS Rady z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné orgány členského štátu môžu pod podmienkou, že sa dodržali požiadavky stanovené týmto ustanovením prijať všeobecne záväzné opatrenia spočívajúce v znížení cien všetkých liekov alebo niektorých kategórií liekov aj napriek tomu, že prijatiu týchto opatrení nepredchádzalo zmrazenie týchto cien.

2.	Článok 4 ods. 1 smernice 89/105 sa má vykladať v tom zmysle, že je možné viackrát za rok a to aj v priebehu viacerých rokov prijímať opatrenia na zníženie cien všetkých liekov alebo niektorých kategórií liekov pod podmienkou, že sa dodržali požiadavky stanovené týmto ustanovením.

Článok 4 ods. 1 smernice 89/105 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa opatrenia, ktorých cieľom je kontrola cien všetkých liekov alebo niektorých kategórií liekov prijali na základe odhadovaných výdavkov pod podmienkou, že sa dodržali požiadavky stanovené týmto ustanovením a že tieto odhady sa zakladajú na objektívnych a overiteľných skutočnostiach.

Článok 4 ods. 1 smernice 89/105 sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží členským štátom, aby za dodržania cieľa transparentnosti sledovaného touto smernicou ako aj požiadaviek stanovených v uvedenom ustanovení určili kritéria, na základe ktorých sa má vykonať preskúmanie makroekonomických podmienok, na ktoré sa zameriava uvedené ustanovenie a že tieto kritéria môžu pozostávať len z farmaceutických výdavkov, z celkových výdavkov na zdravie alebo iných druhov príslušných výdavkov.

Článok 4 ods. 2 smernice 89/105 sa má vykladať v tom zmysle:

—	že členské štáty musia v každom prípade stanoviť, že podnik, ktorý je dotknutý opatrením na zmrazenie alebo zníženie cien všetkých liekov alebo niektorých kategórií liekov, môže požiadať o výnimku z ceny uloženej podľa týchto opatrení,

—	že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa prijalo zdôvodnené rozhodnutie o každej žiadosti takéhoto druhu a

—	že konkrétna účasť dotknutého podniku spočíva na jednej strane z dostatočného uvedenia konkrétnych dôvodov odôvodňujúcich jeho žiadosť o výnimku a na druhej strane z predloženia podrobných dodatočných informácií, v prípade, ak boli informácie uvedené v žiadosti nedostatočné.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007.

Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/7

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Spojené kráľovstvo) — TNT Post UK Ltd, The Queen/The Commissioners of Her Majesty’s Revenue & Customs

(Vec C-357/07) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Oslobodenia od dane - Článok 13 bod A ods. 1 písm. a) - Poskytovanie služieb verejnými poštami)

2009/C 141/10

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TNT Post UK Ltd, The Queen

Žalovaný: The Commissioners of Her Majesty’s Revenue & Customs

Za účasti: Royal Mail Group Ltd

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Výklad článku 13 bodu A ods. 1 písm. a) smernice 77/388/EHS: Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Oslobodenie niektorých činností vo verejnom záujme — Poskytovanie služieb verejnými poštami — Pojem „verejné pošty“ — Zahrnutie obchodnej spoločnosti poskytujúcej poštové služby

Výrok rozsudku

Pojem „verejné pošty“ uvedený v článku 13 bode A ods. 1 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na subjekty verejné alebo súkromné, ktoré sa zaväzujú v členskom štáte zabezpečiť univerzálnu poštovú službu alebo jej časť, ako je definovaná v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002.

Oslobodenie od dane stanovené v článku 13 bode A ods. 1 písm. a) šiestej smernice 77/388 sa uplatňuje na poskytovanie služieb a dodávky tovaru súvisiaceho s týmito službami, s výnimkou prepravy cestujúcich a telekomunikačných služieb, ktoré uskutočňujú verejné pošty ako také, to znamená z titulu ich postavenia prevádzkovateľa, ktorý sa v členskom štáte zaručuje zabezpečiť univerzálnu poštovú službu alebo jej časť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poskytovanie služieb a dodávky tovaru súvisiaceho s týmito službami, ktorých podmienky boli individuálne dojednané.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/7

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 2. apríla 2009 — Mebrom NV/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-373/07 P) (1)

(Odvolanie - Ochrana ozónovej vrstvy - Dovoz metylbromidu do Únie - Odmietnutie prideliť dovozné kvóty na rok 2005 - Legitímna dôvera - Právna istota)

2009/C 141/11

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Mebrom NV (v zastúpení: K. Van Maldegem a C. Mereu, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 22. mája 2007 vo veci T-216/05, Mebrom NV/Komisia, ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodnú žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie A(05)4338-D/6176 z 11. apríla 2005 o zamietnutí pridelenia dovozných kvót metylbromidu do Európskej únie odvolateľovi v súlade s článkami 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 244, 29.9.2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 190) — Nesprávne uplatnenie práva Spoločenstva — Nedostatočné odôvodnenie — Porušenie článku 220 ES

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Mebrom NV je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/8

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. apríla 2009 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethymnis — Grécko) — K. Angelidaki, A. Aivali, A. Vavouraki, Ch. Kaparou, M. Lioni, E. Makrygiannaki, E. Nisanaki, Ch. Panagioto, A. Pitsidianaki, M. Chalkiadaki, Ch. Chalkiadaki (C-378/07), Charikleia Giannoudi (C-379/07), Georgios Karabousanos, Sofoklis Michopoulos (C-380/07)/Nomarchiaki Aftodioikisi Rethymnis, Dimos Geropotamou

(spojené vecí C-378/07 až 380/07) (1)

(Smernica 1999/70/ES - Doložka 5 a 8 rámcovej dohody o práci na dobu určitú - Opätovne uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú vo verejnom sektore - Prvá alebo jediná zmluva - Opätovne uzatvárané zmluvy - Rovnocenné zákonné opatrenie - Zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov - Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužitiam - Sankcie - Absolútny zákaz zmeniť pracovné zmluvy na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú vo verejnom sektore - Dôsledky nesprávneho prebratia smernice - Konformný výklad)

2009/C 141/12

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Monomeles Protodikeio Rethymnis

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: K. Angelidaki, A. Aivali, A. Vavouraki, Ch. Kaparou, M. Lioni, E. Makrygiannaki, E. Nisanaki, Ch. Panagioto, A. Pitsidianaki, M. Chalkiadaki, Ch. Chalkiadaki (C-378/07), Charikleia Giannoudi (C-379/07), Georgios Karabousanos, Sofoklis Michopoulos (C-380/07)

Žalovaní: Nomarchiaki Aftodioikisi Rethymnis, Dimos Geropotamou

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Monomeles Protodikeio Rethymnis — Výklad doložky 5 a doložky 8 body 1 a 3 prílohy smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368) — Zákaz prijať vnútroštátnu právnu úpravu pod zámienkou prebratia, ak už v zmysle doložky 5 ods. 1 smernice existuje rovnocenná vnútroštátna úprava a nová právna úprava znižuje úroveň ochrany pracovníkov na dobu určitú

Výrok rozsudku

Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátnu právnu úpravu, akou je prezidentský dekrét 164/2004 o ustanoveniach týkajúcich sa pracovníkov zamestnaných na základe zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore, ktorý s cieľom prebrať smernicu 1999/70 tak, aby sa jej ustanovenia uplatňovali vo verejnom sektore, stanovuje vykonanie opatrení, ktoré majú zabrániť zneužívaniu opätovne uzatváraných pracovných zmlúv alebo opätovne zakladaných pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú vymenovaných v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky, ak vo vnútroštátnom práve, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, už existuje „rovnocenné zákonné opatrenie“ v zmysle uvedenej doložky, akým je článok 8 ods. 3 zákona 2112/1920 o povinnom ukončení pracovnej zmluvy zamestnancov súkromného sektora, pod podmienkou, že jednak neovplyvňuje účinný charakter predchádzania opätovnému zneužívaniu zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktorý vyplýva z uvedeného rovnocenného zákonného opatrenia, a jednak dodržiava právo Spoločenstva a najmä doložku 8 bod 3 uvedenej dohody.

Doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, bola uplatňovaná orgánmi príslušného členského štátu tak, že opätovné uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore je považované za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle uvedenej doložky, a to len na základe toho, že tieto zmluvy sú založené na zákonných ustanoveniach, ktoré umožňujú, aby boli opätovne uzatvorené na účely uspokojenia určitých dočasných potrieb, zatiaľ čo v skutočnosti sú tieto potreby trvalé a dlhodobé. Naopak táto doložka sa neuplatňuje na prvé a jediné uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo založenie pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú.

Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že „zníženie“ uvedené v tejto doložke sa má preskúmať vo vzťahu k všeobecnej úrovni ochrany, ktorá sa uplatňovala v príslušnom členskom štáte tak na pracovníkov, ktorí uzavreli opätovné pracovné zmluvy na dobu určitú, ako aj na pracovníkov, ktorí uzavreli prvú alebo jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú.

Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je prezidentský dekrét 164/2004, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho vnútroštátneho pravidla, akým je článok 8 ods. 3 zákona 2112/1920, jednak neupravuje v prípade nezákonného použitia pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore zmenu týchto zmlúv na zmluvy na dobu neurčitú alebo ju viaže na splnenie určitých obmedzujúcich a kumulatívnych podmienok, a jednak z ochranných opatrení, ktoré stanovuje, vylučuje pracovníkov, ktorí uzavreli prvú a jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak sa tieto obmedzenia, čo prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, vzťahujú len na obmedzenú skupinu zamestnancov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo sú kompenzovaní prijatím opatrení na predchádzanie zneužívaniu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 bodu 1 uvedenej rámcovej dohody.

Prebratie tejto rámcovej dohody vnútroštátnou právnou úpravou, akou je prezidentský dekrét 164/2004, však nemôže viesť k zníženiu ochrany, ktorá sa predtým uplatňovala vo vnútroštátnom právnom poriadku na pracovníkov na dobu určitú na úroveň, ktorá je nižšia ako úroveň, ktorá je určená minimálnymi ochrannými ustanoveniami stanovenými v tejto rámcovej dohode. Osobitne dodržiavanie doložky 5 bodu 1 tejto rámcovej dohody vyžaduje, aby takáto právna úprava stanovovala, pokiaľ ide o zneužívanie opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, dostatočne účinné a záväzné opatrenia na predchádzanie takémuto zneužívaniu, ako aj dostatočne účinné a odstrašujúce sankcie na zaistenie účinnosti týchto preventívnych opatrení. Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či sú tieto podmienky splnené.

Za okolností, o aké ide vo veciach samých, sa má rámcová dohoda o práci na dobu určitú vykladať tak, že ak vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu obsahuje v príslušnej oblasti iné účinné opatrenia, aby zabránil zneužívaniu opätovne uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 bodu 1 dohody a prípadne ho sankcionoval, rámcová dohoda nebráni uplatneniu vnútroštátneho právneho pravidla, ktoré absolútne zakazuje zmeniť vo verejnom sektore opätovne uzatvorené pracovné zmluvy na dobu určitú na pracovné zmluvy na dobu neurčitú, ktoré, keďže pokrývajú trvalé a dlhodobé potreby zamestnávateľa, treba považovať za protizákonné. Vnútroštátny súd však vždy musí posúdiť, v akom rozsahu predstavujú podmienky uplatňovania, ako aj skutočné vykonanie príslušných ustanovení vnútroštátneho práva, primerané opatrenie, ktoré je spôsobilé účinne zabrániť zneužívaniu opätovného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú zo strany verejnej správy a prípadne ho sankcionovať.

Naopak, keďže sa doložka 5 bod 1 rámcovej dohody neuplatňuje na pracovníkov, ktorí uzavreli prvú a jedinú pracovnú zmluvu na dobu určitú, toto ustanovenie neukladá členským štátom povinnosť prijať sankcie, ak takáto zmluva v skutočnosti pokrýva „trvalé a dlhodobé potreby“ zamestnávateľa.

Vnútroštátny súd má príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva vykladať v maximálnej možnej miere v súlade s doložkou 5 bodom 1 a doložkou 8 bodom 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ako aj v tomto kontexte určiť, či sa má „rovnocenné zákonné opatrenie“ v zmysle doložky 5 bodu 1 dohody, aké je stanovené v článku 8 bode 3 zákona 2112/1920, uplatniť na spory vo veci samej namiesto niektorých iných ustanovení vnútroštátneho práva.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/9

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte d’appello di Milano — Taliansko) — Marco Gambazzi/DaimlerChrysler Canada Inc., CIBC Mellon Trust Company

(Vec C-394/07) (1)

(Bruselský dohovor - Uznávanie a výkon rozsudkov - Dôvody odmietnutia - Porušenie verejného poriadku dožiadaného štátu - Vylúčenie žalovaného z konania pred súdom štátu, ktorý rozhodnutie vydal, z dôvodu nesplnenia súdneho príkazu)

2009/C 141/13

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte d’appello di Milano

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Marco Gambazzi

Žalovaní: DaimlerChrysler Canada Inc., CIBC Mellon Trust Company

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Corte d’appello di Milano — Výklad článku 26 a článku 27 bodu 1 Bruselského dohovoru — Rozhodnutie, ktorého uznanie je v rozpore s verejným poriadkom štátu, v ktorom sa uznanie žiada — Rozhodnutie, ktoré účastníkovi konania odopiera právo na obranu („debarment“) z dôvodu nesplnenia príkazu vydaného týmto súdom

Výrok rozsudku

Článok 27 ods. 1 Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, zmeneného a doplneného Dohovorom o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z 9. októbra 1978, Dohovorom o pristúpení Helénskej republiky z 25. októbra 1982, Dohovorom o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky z 26. mája 1989, ako aj Dohovorom o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva z 29. novembra 1996 sa má vykladať v tom zmysle, že:

súd dožiadaného štátu môže vzhľadom na klauzulu týkajúcu sa verejného poriadku stanovenú v tomto článku, zohľadniť skutočnosť, že súd štátu, ktorý rozhodnutie vydal, rozhodol o nárokoch žalobcu bez vypočutia žalovaného, ktorý sa riadne dostavil na pojednávanie v konaní pred týmto súdom, ale ktorý bol uznesením vylúčený z konania z dôvodu, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo skoršieho uznesenia prijatého v rámci toho istého konania, pokiaľ sa domnieva, že z hľadiska celkového posúdenia konania a so zreteľom na všetky skutočnosti, je toto opatrenie o vylúčení zjavným a neprimeraným porušením práva žalovaného byť vypočutý.

(1) Ú. v. EÚ C 283, 24.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/10

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-406/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Sloboda usadiť sa - Voľný pohyb kapitálu - Priame dane - Zdanenie dividend z akcií spoločností - Sadzba dane z príjmov osobných spoločností)

2009/C 141/14

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: P. Mylonopoulos, M. Tassopoulou a I. Pouli, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 43 a 56 ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje oslobodenie od dane pre dividendy vyplácané vnútroštátnymi spoločnosťami okrem dividend vyplácaných spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že uplatňuje na dividendy s pôvodom v cudzine menej výhodný daňový systém než na dividendy s pôvodom v tuzemsku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 56 ES, ako aj zo zodpovedajúcich článkov Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, konkrétne z jej článkov 31 a 40.

Helénska republika si tým, že ponecháva v platnosti ustanovenia zákona o daniach z príjmov (zákon 2238/1994 v znení zákona 3296/2004), podľa ktorých sú zahraničné osobné spoločnosti zdaňované v Grécku viac než tuzemské osobné spoločnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 43 ES a 31 Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale ordinario di Nocera Inferiore — Taliansko) — Lodato Gennaro & C. SpA/Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), SCCI

(Vec C-415/07) (1)

(Štátna pomoc pre zamestnanosť - Usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť - Usmernenia pre poskytovanie národnej regionálnej pomoci - Nariadenie (ES) č. 2204/2002 - Pojem „vytvorenie pracovného miesta“ - Výpočet zvýšenia počtu pracovných miest)

2009/C 141/15

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale ordinario di Nocera Inferiore

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Lodato Gennaro & C. SpA

Žalovaný: Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), SCCI

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale ordinario di Nocera Inferiore — Výklad nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 5. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť (Ú. v. ES L 337, s. 3; Mim. vyd. 05/004, s. 273) — Overenie splnenia podmienok nevyhnutných na získanie pomoci — Overenie zvýšenia počtu pracovných miest — Spôsob výpočtu

Výrok rozsudku

Usmernenia pre poskytovanie pomoci pre zamestnanosť sa majú vykladať, pokiaľ ide o zistenie, či došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, v tom zmysle, že je potrebné porovnať priemerný počet pracovných jednotiek za rok v roku pred prijatím do zamestnania s priemerným počtom pracovných jednotiek za rok v roku po prijatí do zamestnania.

(1) Ú. v. EÚ C 283, 24.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/11

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret — Dánsko) — trestné konanie proti Frede Damgaard

(Vec C-421/07) (1)

(Humánne lieky - Smernica 2001/83/ES - Pojem „reklama“ - Rozširovanie informácií týkajúcich sa lieku treťou osobou konajúcou z vlastnej iniciatívy)

2009/C 141/16

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vestre Landsret

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Frede Damgaard

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Vestre Landsret — Výklad článku 86 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027 s. 69) — Pojem reklama — Rozširovanie informácií týkajúcich sa lieku tretími osobami konajúcimi z vlastnej iniciatívy a úplne nezávisle od výrobcu alebo predajcu

Výrok rozsudku

Článok 86 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že rozširovanie informácií o lieku treťou osobou, najmä informácií týkajúcich sa jeho liečivých a preventívnych vlastností možno považovať za reklamu v zmysle tohto článku aj v prípade, že táto tretia osoba koná z vlastnej iniciatívy a úplne nezávisle de iure a de facto od výrobcu alebo predajcu tohto lieku. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či takéto rozširovanie je formou oboznamovania, agitačnou činnosťou alebo podnecovaním smerujúcim k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby liekov.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/11

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. apríla 2009 — AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-425/07 P) (1)

(Odvolanie - Hospodárska súťaž - Zamietnutie sťažnosti Komisiou - Závažné narušenia fungovania spoločného trhu - Nedostatok záujmu Spoločenstva)

2009/C 141/17

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľ: AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE (v zastúpení: T. Asprogerakas Grivas, dikigoros)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a T. Christoforou, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 12. júla 2007 vo veci T-229/05, AEPI/Komisia, ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodnú žalobu o zrušenie rozhodnutia Komisie z 18. apríla 2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu týkajúca sa údajného porušenia článkov 81 a 82 ES organizáciami kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom Erato, Apollon a Grammo, ktoré uplatnili neprimerané sadzby odmien vo vzťahu k rozhlasovým a televíznym staniciam za použitie práv súvisiacich s autorskými právami spevákov, hudobníkov a výrobcov hudobných nosičov

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	AEPI Elliniki Etaireia pros Prostasian tis Pnevmatikis Idioktisias AE je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/12

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. apríla 2009 — Bouygues SA, Bouygues Télécom SA/Komisia Európskych spoločenstiev, Francúzska republika, Orange France S.A., Société française du radiotéléphone — SFR

(Vec C-431/07 P) (1)

(Odvolanie - Štátna pomoc - Článok 88 ods. 2 ES - Podmienky začatia konania vo veci formálneho zisťovania - Závažné ťažkosti - Kritériá štátnej pomoci - Štátne prostriedky - Zásada zákazu diskriminácie)

2009/C 141/18

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľky: Bouygues SA, Bouygues Télécom SA (v zastúpení: F. Sureau, D. Théophile, S. Perrotet, A. Bénabent, J. Vogel a L. Vogel, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca), Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues, O. Christmann a A.-L. Vendrolini, splnomocnení zástupcovia), Orange France S.A (v zastúpení: S. Hautbourg, S. Quesson a L. Olza Moreno, advokáti), Société française du radiotéléphone — SFR (v zastúpení: A. Vincent, advokát a C. Vajda, QC)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 4. júla 2007, Bouygues SA a Bouygues Télécom/Komisia (T-475/04), ktorým Súd prvého stupňa zamieta žalobu odvolateliek smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 20. júla 2004 (Štátna pomoc NN 42/2004 — Francúzsko), týkajúceho sa úpravy poplatkov, ktoré majú zaplatiť Orange a SFR na základe licencií UMTS (Universal Mobile Telecommunications System) — Štátna pomoc — Podmienky začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES — Kritériá zakladajúce štátnu pomoc — Pojmy štátne zdroje, konkurenčná výhoda a zákaz diskriminácie

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Bouygues SA a Bouygues Télécom SA sú povinné nahradiť trovy konania.

3.	Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/12

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Graz — Rakúsko) — Veli) Elshani/Hauptzollamt Linz

(Vec C-459/07) (1)

(Colný kódex Spoločenstva - Článok 202 a článok 233 prvý odsek písm. d) - Vznik colného dlhu - Nezákonný vstup tovaru - Zaistenie so zhabaním - Zánik colného dlhu - Okamih, v ktorom musí dôjsť k zaisteniu)

2009/C 141/19

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Graz

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Veli Elshani

Žalovaný: Hauptzollamt Linz

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Unabhängiger Finanzsenat, Außenstelle Graz — Výklad článkov 202 a 233 prvého pododseku písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Zánik colného dlhu pri zhabaní tovaru pri jeho nezákonnom dovoze — Zhabanie tovaru v členskom štáte miesta určenia — Zaistenie tovaru — Moment zániku dlhu

Výrok rozsudku

Články 202 a 233 prvý odsek písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000, musia byť vykladané v tom zmysle, že na to, aby zaistenie tovaru, ktorý nezákonne vstúpil na colné územie Európskeho spoločenstva, spôsobilo zánik colného dlhu, musí k nemu dôjsť predtým, ako tento tovar prekročí prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia.

2.	Na druhú otázku odpovedať netreba.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 8.12.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/13

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof — Rakúsko) — Sandra Puffer/Unabhängiger Finanzsenat Außenstelle Linz

(Vec C-460/07) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 17 ods. 2 a 6 - Právo na odpočet dane na vstupe - Náklady na výstavbu budovy určenej na podnikanie platiteľa dane - Článok 6 ods. 2 - Používanie časti budovy na súkromné účely - Finančná výhoda v porovnaní s osobami, ktoré nie sú platiteľmi dane - Rovnosť zaobchádzania - Štátna pomoc podľa článku 87 ES - Vylúčenie práva na odpočet)

2009/C 141/20

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sandra Puffer

Žalovaný: Unabhängiger Finanzsenat Außenstelle Linz

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgerichtshof — Výklad článku 87 ES a článku 17 ods. 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Odpočítanie sumy dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe za výstavbu budovy používanej v zásade na súkromné účely bývania a v zostávajúcej časti určenej na prenajímanie podliehajúce dani — Vnútroštátna právna úprava upravujúca súkromné používanie ako plnenie oslobodené od zdanenia a vylučujúca, v znení platnom v čase nadobudnutia účinnosti smernice, právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe vzťahujúcej sa k častiam budovy, ktoré používa platiteľ dane na súkromné účely — Platnosť smernice 77/388/EHS a najmä jej článku 17 v rozsahu v akom ustanovuje daňové zvýhodnenie pri nadobudnutí obytnej budovy v prospech platiteľov dane používajúcich svoje budovy, hoci minimálne, na účely podnikania na rozdiel od ostatných platiteľov dane a štátnych príslušníkov iných členských štátov

Výrok rozsudku

Článok 17 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 2 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, neodporujú všeobecnej zásade práva Spoločenstva, zásade rovnosti zaobchádzania tým, že tieto ustanovenia môžu platiteľom dane udeliť finančnú výhodu v porovnaní s osobami, ktoré nie sú platiteľmi dane, a v porovnaní s platiteľmi dane, ktorí používajú svoje nehnuteľnosti iba na súkromné účely bývania, prostredníctvom mechanizmu práva na úplný a okamžitý odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej na vstupe za výstavbu nehnuteľnosti na zmiešané používanie a neskoršie postupne rozvrhnuté vyrubenie tejto dane zo súkromného používania tejto nehnuteľnosti.

Článok 87 ods. 1 ES sa má vykladať tak, že mu neodporuje vnútroštátne opatrenie preberajúce článok 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice 77/388, ktoré stanovuje, že právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej na vstupe je obmedzené na platiteľov dane, ktorí poskytujú zdaniteľné plnenia, s výnimkou platiteľov dane, ktorí poskytujú iba plnenia oslobodené od dane, v rozsahu v akom toto vnútroštátne opatrenie môže udeľovať finančnú výhodu iba platiteľom dane poskytujúcim zdaniteľné plnenia.

Článok 17 ods. 6 šiestej smernice 77/388 sa má vykladať tak, že výnimka, ktorú uvádza, sa neuplatňuje na vnútroštátne ustanovenie, ktoré mení právnu úpravu existujúcu k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, ktoré vychádza z odlišnej logiky než logika skoršej právnej úpravy a ktoré zavádza nové postupy. V tejto súvislosti je irelevantné, či vnútroštátny zákonodarca pristúpil k zmene skoršej vnútroštátnej právnej úpravy vychádzajúc zo správneho, alebo nesprávneho výkladu práva Spoločenstva. Otázka, či takáto zmena vnútroštátneho ustanovenia ovplyvňuje, vzhľadom na uplatniteľnosť článku 17 ods. 6 druhého pododseku šiestej smernice 77/388, tiež iné vnútroštátne ustanovenie, závisí od vzájomnej závislosti alebo autonómnosti predmetných vnútroštátnych ustanovení, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 315, 22.12.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/13

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Bergamo — Taliansko) — Luigi Scarpelli/NEOS Banca SpA

(Vec C-509/07) (1)

(Smernica 87/102/EHS - Ochrana spotrebiteľa - Spotrebiteľský úver - Nevykonanie kúpnej zmluvy)

2009/C 141/21

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Bergamo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Luigi Scarpelli

Žalovaná: NEOS Banca SpA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale di Bergamo — Výklad článku 11 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326) — Spotrebiteľský úver — Právo spotrebiteľa na vykonanie nápravných prostriedkov voči poskytovateľovi úveru v prípade neplnenia podľa kúpnej zmluvy týkajúcej sa tovaru, ktorého kúpa je financovaná z úveru

Výrok rozsudku

Článok 11 ods. 2 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, akou je situácia v spore vo veci samej, nie je existencia dohody medzi poskytovateľom úveru a dodávateľom, na základe ktorej poskytovateľ poskytuje úver výlučne zákazníkom tohto dodávateľa, nevyhnutnou právnou podmienkou pre to, aby títo klienti mohli podať proti uvedenému poskytovateľovi žalobu v prípade, že si uvedený dodávateľ neplní povinnosti, s cieľom dosiahnuť zrušenie úverovej zmluvy a následné vrátenie súm, ktoré už boli finančnej inštitúcii zaplatené.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/14

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — konanie začaté na návrh A

(Vec C-523/07) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Vecná pôsobnosť - Pojem „občianske veci“ - Rozhodnutie o prevzatí detí do starostlivosti a o ich umiestnení mimo vlastnej rodiny - Obvyklý pobyt dieťaťa - Ochranné opatrenia - Právomoc)

2009/C 141/22

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: A

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Korkein hallinto-oikeus — Výklad článku 1 ods. 2 písm. d), článku 8 ods. 1, článku 13 ods. 1 a článku 20 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) — Výkon rozhodnutia o okamžitom prevzatí dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnení mimo vlastnej rodiny prijatého v rámci opatrení verejného práva na ochranu detí — Situácia dieťaťa, ktoré má stály pobyt v jednom členskom štáte, ale zdržiava sa v inom členskom štáte bez stáleho bydliska

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať tak, že pojem „občianske veci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje okamžité prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnenie mimo vlastnej rodiny, ak bolo toto rozhodnutie prijaté v rámci predpisov verejného práva týkajúcich sa ochrany detí.

Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Vnútroštátny súd môže na základe článku 20 nariadenia č. 2201/2003 rozhodnúť o prijatí takého ochranného opatrenia, ako je prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ak sú splnené tieto podmienky:

—	dané opatrenie musí byť naliehavé,

—	musí byť prijaté vo vzťahu k osobám, ktoré sa nachádzajú v dotknutom v členskom štáte a

—	musí mať dočasnú povahu.

Vykonanie uvedeného opatrenia, ako aj jeho záväzný charakter, sú určené vnútroštátnym právom. Po vykonaní ochranného opatrenia nie je vnútroštátny súd povinný postúpiť vec súdu iného členského štátu, ktorý má právomoc. Pokiaľ si to však vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý vykonal predbežné alebo ochranné opatrenie, musí o tomto opatrení priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného na základe článku 53 nariadenia č. 2201/2003 informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.

Ak súd členského štátu nemá žiadnu právomoc, musí aj bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc, pričom nie je povinný postúpiť vec inému súdu. Ak si to však vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý ex offo vyhlásil, že nemá právomoc, musí o tejto skutočnosti priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného na základe článku 53 nariadenia č. 2201/2003 informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/15

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Falco Privatstiftung, Thomas Rabitsch/Gisela Weller-Lindhorst

(Vec C-533/07) (1)

(Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Osobitné právomoci - Článok 5 bod 1 písm. a) a b) druhá zarážka - Pojem „poskytnutie služieb“ - Postúpenie práv duševného vlastníctva)

2009/C 141/23

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Falco Privatstiftung, Thomas Rabitsch

Žalovaná: Gisela Weller-Lindhorst

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberster Gerichtshof — Výklad článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) — Pojmy „poskytnutie služby“ a „miesto poskytovania služby“ — Príslušnosť súdu na rozhodovanie sporu, ktorý sa týka zaplatenia odmeny za licenciu za používanie hudobného diela

Výrok rozsudku

Článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach musí byť vykladaný v tom zmysle, že zmluva, ktorou držiteľ práva duševného vlastníctva za odmenu postúpi druhej zmluvnej strane právo vykonávať ho, nie je zmluvou o poskytnutí služieb v zmysle tohto ustanovenia.

Na určenie, podľa článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001, súdu príslušného na rozhodovanie o návrhu na zaplatenie odmeny dlžnej podľa zmluvy, ktorou držiteľ práva duševného vlastníctva postúpi druhej zmluvnej strane právo vykonávať ho, treba aj naďalej vychádzať zo zásad vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 5 bodu 1 Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zmeneného a doplneného Dohovorom z 26. mája 1989 o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/15

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu — Poľská republika) — Uwe Rüffler/Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu

(Vec C-544/07) (1)

(Článok 18 ES - Právna úprava v oblasti dane z príjmov - Zníženie dane z príjmov pri príspevkoch na zdravotné poistenie platených v členskom štáte zdanenia - Zamietnutie zníženia pri príspevkoch platených v iných členských štátoch)

2009/C 141/24

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Uwe Rüffler

Žalovaný: Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Poľsko) — Výklad článku 12 ods. 1 a článku 39 ods. 1 a 2 Zmluvy ES — Vnútroštátna právna úprava v oblasti daní z príjmov, ktorá obmedzuje odpočítateľnosť príspevkov na zdravotné poistenie od dane z príjmov výlučne na príspevky platené v členskom štáte

Výrok rozsudku

Článok 18 ods. 1 ES bráni právnej úprave členského štátu, ktorá priznáva právo na zníženie dane z príjmov o zaplatené príspevky na zdravotné poistenie za podmienky, že tieto príspevky boli zaplatené v tomto členskom štáte na základe ustanovení vnútroštátneho práva a odmieta priznať takúto daňovú výhodu, ak príspevky, o ktoré by sa mohla splatná suma dane z príjmov v tomto štáte znížiť, boli zaplatené v rámci systému povinného zdravotného poistenia v inom členskom štáte.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/16

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Copad SA/Christian Dior couture SA, Vincent Gladel, súdom ustanovený správca spoločnosti Société industrielle lingerie (SIL), Société industrielle lingerie (SIL)

(Vec C-59/08) (1)

(Smernica 89/104/EHS - Právo ochranných známok - Vyčerpanie práv majiteľa ochrannej známky - Licenčná zmluva - Predaj výrobkov označených ochrannou známkou v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy - Neexistencia súhlasu majiteľa ochrannej známky - Predaj predajcom výpredajového tovaru - Poškodenie dobrého mena ochrannej známky)

2009/C 141/25

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Copad SA

Žalovaní: Christian Dior couture SA, Vincent Gladel, súdom ustanovený správca spoločnosti Société industrielle lingerie (SIL), Société industrielle lingerie (SIL)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článkov 5 a 7 a článku 8 ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) — Pojem vyčerpanie práv majiteľa ochrannej známky — Predaj vykonaný majiteľom licencie výrobkov označených ochrannou známkou v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy zakazujúcim niektoré spôsoby uvádzania na trh — Predaj veľkoobchodníkom a predajcom výpredajového tovaru — Poškodenie dobrého mena ochrannej známky — Chýbajúci súhlas majiteľa ochrannej známky

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992, sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky môže uplatniť svoje práva, ktoré mu z nej vyplývajú, voči majiteľovi licencie, ktorý porušuje ustanovenie licenčnej zmluvy, ktoré zakazuje z dôvodov prestíže ochrannej známky predaj predajcom výpredajového tovaru ako vo veci samej, pokiaľ sa preukáže, že toto porušenie z dôvodov okolností vlastných veci samej zasahuje do výzoru a obrazu prestíže, ktoré vyvolávajú dojem luxusu uvedených výrobkov.

Článok 7 ods. 1 smernice 89/104, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, sa má vykladať v tom zmysle, že uvedenie výrobkov označených ochrannou známkou na trh majiteľom licencie v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy je uskutočnené bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, ak sa preukáže, že toto ustanovenie zodpovedá jednému z ustanovení, ktoré stanovuje článok 8 ods. 2 tejto smernice.

Ak sa však má uvedenie prestížnych výrobkov na trh majiteľom licencie v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy považovať za uskutočnené so súhlasom majiteľa ochrannej známky, potom sa majiteľ ochrannej známky môže odvolávať na takéto ustanovenie preto, aby zabránil opätovnému predaju týchto výrobkov na základe článku 7 ods. 2 smernice 89/104, zmenenej a doplnenej Dohodou o Európskom hospodárskom priestore, len vtedy, ak sa preukáže, že so zreteľom na okolnosti každej prejednávanej veci takýto opätovný predaj zasahuje do dobrého mena ochrannej známky.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/16

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nógrád Megyei Bíróság — Maďarská republika) — PARAT Automotive Cabrio Textiltetöket Gyártó Kft./Adó- és Pénzügyi Ellenörzési Hivata Hatósági Föosztály Észak-magyarországi Kihelyezett Hatósági Osztály

(Vec C-74/08) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Pristúpenie nového členského štátu - Daň týkajúca sa nákupu zariadení financovaného dotáciami - Právo na odpočet - Vylúčenia stanovené vnútroštátnou právnou úpravou v čase nadobudnutia účinnosti smernice - Možnosť členských štátov zachovať vylúčenia)

2009/C 141/26

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nógrád Megyei Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: PARAT Automotive Cabrio Textiltetöket Gyártó Kft.

Žalovaný: Adó- és Pénzügyi Ellenörzési Hivata Hatósági Föosztály Észak-magyarországi Kihelyezett Hatósági Osztály

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nógrád Megyei Bíróság — Výklad článku 17 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca právo na odpočet dane z nákupu investičných zariadení financovaného dotáciami len na nedotovanú časť tohto nákupu

Výrok rozsudku

Článok 17 ods. 2 a 6 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade nadobudnutia tovaru financovaného dotáciami z verejných fondov umožňuje odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá sa naň vzťahuje, len z nedotovanej časti tohto nadobudnutia.

2.	Článok 17 ods. 2 šiestej smernice 77/388 priznáva platiteľom dane práva, ktoré môžu uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi proti vnútroštátnej právnej úprave, ktorá je nezlučiteľná s týmto ustanovením.

(1) Ú. v. EÚ C 116, 9.5.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/17

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Thüringer Finanzgericht, Gotha — Nemecko) — Glückauf Brauerei GmbH/Hauptzollamt Erfurt

(Vec C-83/08) (1)

(Harmonizácia štruktúr spotrebných daní - Smernica 92/83/EHS - Článok 4 ods. 2 - Malý pivovar právne a hospodársky nezávislý od ostatných pivovarov - Kritériá právnej nezávislosti a hospodárskej nezávislosti - Nepriama ovplyvniteľnosť)

2009/C 141/27

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Thüringer Finanzgericht, Gotha

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Glückauf Brauerei GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Erfurt

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Thüringer Finanzgericht (Nemecko) — Výklad článku 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206) — Kvalifikácia ako „malý nezávislý pivovar“ na účely uplatnenia zníženej spotrebnej dane — Kritérium „hospodárskej nezávislosti“ — Pivovar spôsobilý podliehať nepriamemu vplyvu dvoch iných pivovarov z dôvodu prepojenia majetkových účastí a rozdelenia hlasovacích práv

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že situácia charakterizovaná existenciou štrukturálnych prepojení medzi rôznymi pivovarmi z hľadiska majetkových účastí a hlasovacích práv, ktorá vyúsťuje do toho, že tá istá osoba vykonávajúca riadiace funkcie vo viacerých z dotknutých pivovarov má nezávisle od svojho skutočného správania možnosť vykonávať vplyv na prijímanie obchodných rozhodnutí týmito pivovarmi, vylučuje, aby sa tieto pivovary mohli považovať za hospodársky nezávislé jeden od druhého.

(1) Ú. v. EÚ C 128, 24.5.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/17

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof — Nemecko) — Hauptzollamt Bremen/J.E. Tyson Parketthandel GmbH hanse j.

(Vec C-134/08) (1)

(Nariadenie (ES) č. 2193/2003 - Dodatočné clá na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických - Pôsobnosť ratione temporis - Článok 4 ods. 2 - Výrobky vyvezené po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia, pri ktorých možno dokázať, že v deň prvého uplatnenia týchto ciel už boli na ceste do Spoločenstva - Zdanenie)

2009/C 141/28

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Hauptzollamt Bremen

Odporkyňa: J.E. Tyson Parketthandel GmbH hanse j.

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesfinanzhof — Výklad článku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2193/2003 z 8. decembra 2003, ktorým sa zavádzajú dodatočné clá na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 328, s. 3; Mim. vyd. 02/015, s. 6) — Vymeranie dodatočného cla na výrobky dovážané do Spoločenstva zo Spojených štátov amerických po nadobudnutí účinnosti citovaného nariadenia, ale pri ktorých možno dokázať, že v deň prvého uplatnenia týchto ciel už boli na ceste do Spoločenstva a ich miesto určenia sa už nedá zmeniť

Výrok rozsudku

Článok 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2193/2003 z 8. decembra 2003, ktorým sa zavádzajú dodatočné clá na dovozy určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických, sa má vykladať v zmysle, ktorý je v súlade s jeho znením, a to, že výrobky, o ktorých sa dá dokázať, že už sú na ceste do Európskeho spoločenstva v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a ktorých miesto určenia sa už nedá zmeniť, nepodliehajú dodatočnému clu.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/18

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Karlsruhe — Nemecko) — trestné konanie proti Rafet Kqiku

(Vec C-139/08) (1)

(Víza, azyl, prisťahovalectvo - Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom švajčiarskeho povolenia na pobyt - Vstup a pobyt na území členského štátu za inými účelmi ako tranzit - Chýbajúce vízum)

2009/C 141/29

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Karlsruhe

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Rafet Kqiku

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberlandesgericht Karlsruhe — Výklad článkov 1 a 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 896/2006/ES zo 14. júna 2006, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom (Ú. v. EÚ L 167, s. 8) — Možnosť štátneho príslušníka bývalého spoločenstva štátov Srbska a Čiernej Hory, bývajúceho vo Švajčiarsku, ktorý vlastní povolenie na trvalý pobyt typu C, vstúpiť bez víz na územie Spolkovej republiky Nemecko aj z iných dôvodov ako z dôvodu tranzitu alebo pobytu v tomto štáte v trvaní dvoch dní

Výrok rozsudku

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 896/2006/ES zo 14. júna 2006, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na tom, že členské štáty na účely tranzitu cez ich územie jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, sa má vykladať v tom zmysle, že povolenia na pobyt uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa považujú za rovnocenné len s tranzitným vízom. Na to, aby boli splnené podmienky uvedené v článku 1 ods. 1 a článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, z hľadiska vstupu na územie členských štátov na účel tranzitu postačuje, že osoba uvedená v tomto rozhodnutí je držiteľom povolenia na pobyt, ktoré vydala Švajčiarska konfederácia alebo Lichtenštajnské kniežatstvo a ktoré je uvedené v prílohe tohto rozhodnutia.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/18

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België — Belgicko) — Draka NK Cables Ltd, AB Sandvik international, VO Sembodja BV, Parc Healthcare International Limited/Omnipol Ltd

(Vec C-167/08) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 43 ods. 1 - Súdna právomoc a výkon rozhodnutí - Pojem „účastník“))

2009/C 141/30

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van België

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Draka NK Cables Ltd, AB Sandvik international, VO Sembodja BV, Parc Healthcare International Limited

Žalovaná: Omnipol Ltd

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van België — Výklad článku 43 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“) (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) — Pojem účastníka konania — Odvolanie podané veriteľom v mene a na účet jeho dlžníka — Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

Výrok rozsudku

Článok 43 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľ určitého dlžníka nie je oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, ak formálne nevystupoval ako účastník konania, v ktorom iný veriteľ tohto dlžníka podal návrh na toto vyhlásenie vykonateľnosti.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/19

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-321/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu - Neprebratie v stanovenej lehote)

2009/C 141/31

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: W. Wils a E. Adsera Ribera, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: B. Plaza Cruz, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22)

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/19

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 2. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-401/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 96/82/ES - Nebezpečenstvá veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok - Článok 11 ods. 1 písm. c) - Vypracovanie externých núdzových plánov pre opatrenia mimo podnikov - Neprebratie v stanovenej lehote)

2009/C 141/32

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Schima a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika (v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie 11 ods. 1 písm. c) smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/105/ES (Ú. v. ES L 10, s. 13; Mim. vyd. 05/002, s. 410) — Nevytvorenie externých núdzových plánov pre opatrenia mimo podnikov

Výrok rozsudku

Rakúska republika si tým, že nezabezpečila vypracovanie externého núdzového plánu pre všetky podniky podliehajúce ustanoveniam článku 9 smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/20

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 23. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-493/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2005/65/ES - Cezhraničné fúzie kapitálových spoločností - Neprebratie v stanovenej lehote)

2009/C 141/33

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: I. Dimitriou a P. Dejmek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprebratie ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, s. 1) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 prvého odseku tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 10.1.2009.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/20

Uznesenie Súdneho dvora z 24. marca 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van koophandel Hasselt — Belgicko) — NV de Nationale Loterij/BVBA Customer Service Agency

(Vec C-525/06) (1)

(Odvolanie proti rozhodnutiu o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania - Rozhodnutie sporu o veci samej samotným odvolacím súdom - Zastavenie konania)

2009/C 141/34

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van koophandel Hasselt

Účastníci konania

Žalobca: NV de Nationale Loterij

Žalovaný: BVBA Customer Service Agency

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rechtbank van koophandel te Hasselt — Výklad článku 49 ES — Národná lotéria, ktorá má na území členského štátu zákonný monopol na účely obmedzenia hráčskej závislosti, ale pravidelne robí reklamu s cieľom propagovať účasť na lotérii — Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje predaj formulárov na skupinovú účasť uskutočňovaný inými spoločnosťami na účely dosiahnutia zisku bez povolenia národnej lotérie

Výrok uznesenia

O návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-525/06 nie je potrebné rozhodnúť.

(1) Ú. v. EÚ C 42, 24.2.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/20

Uznesenie Súdneho dvora z 20. januára 2009 — Mebrom NV/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-374/07 P) (1)

(Odvolanie - Mimozmluvná zodpovednosť Komisie - Určitá a skutočná ujma - Skreslenie skutkových okolností a skreslenie dôkazov - Dôkazné bremeno)

2009/C 141/35

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Mebrom NV (v zastúpení: K. Van Maldegem a C. Mereu, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 22. mája 2007, Mebrom/Komisia, T-198/05, ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodnú žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej odvolateľovi z dôvodu, že Komisia nezaviedla na mesiace január a február 2005 systém, ktorý by mu umožnil doviesť do Európskej únie metylbromid v súlade s článkami 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 244, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 190)

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Mebrom NV je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 20.10.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/21

Uznesenie Súdneho dvora z 20. januára 2009 — Jörn Sack/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-38/08 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Odmena - Nepriznanie príplatku za výkon funkcie stanoveného pre vedúcich útvarov právnikovi zamestnanému v právnom servise a zaradenému do platovej triedy A*14 - Zásada rovnakého zaobchádzania)

2009/C 141/36

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Jörn Sack (v zastúpení: D. Mahlo, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Wägenbaur a J. Currall, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 11. decembra 2007, Sack/Komisia, (T-66/05), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie rozhodnutí týkajúcich sa stanovenia mesačného platu odvolateľa za mesiace máj 2004 až február 2005, návrh na vykonanie nového výpočtu tohoto platu a návrh na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti odvolateľa — Nepriznanie príplatku za výkon funkcie stanoveného pre vedúcich útvarov právnikovi zamestnanému v právnom servise Komisii a zaradenému do platovej triedy A*14, ktorý zabezpečoval koordináciu pracovnej skupiny — Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Jörn Sack znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie Európskych spoločenstiev.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/21

Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 5. marca 2009 — K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Natália Cristina Lopes de Almeida Cunha, Cláudia Couto Simões, Marly Lima Jatobá

(Vec C-90/08 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva CORPO LIVRE - Námietka majiteľa skorších národných a medzinárodných slovných ochranných známok LIVRE - Oneskorené predloženie dôkazov - Zamietnutie námietky)

2009/C 141/37

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG (v zastúpení: D. Spohn, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca), Natália Cristina Lopes de Almeida Cunha, Cláudia Couto Simões, Marly Lima Jatobá

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. decembra 2007 vo veci T-86/05, K & L Ruppert Stiftung/ÚHVT — Lopes de Almeida Cunha, Couto Simões, Marly Lima Jatobá, ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť podanú majiteľom národných a medzinárodných slovných ochranných známok „LIVRE“ pre tovary zatriedené do triedy 25 proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. decembra 2004, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia o zamietnutí jeho námietky podanej proti zápisu obrazovej ochrannej známky Spoločenstva „CORPO LIVRE“ pre tovary zatriedené do tried 18 a 25 — Námietkové konanie — Zamietnutie námietky založenej na oneskorenom predložení dôkazu o používaní skorších ochranných známok

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Španielsko) 19. marca 2009 — Pedro Manuel Roca Álvarez/Sesa Start España ETT SA

(Vec C-104/09)

2009/C 141/40

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Galicia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pedro Manuel Roca Álvarez

Žalovaný: Sesa Start España ETT SA

Prejudiciálna otázka

Je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje akúkoľvek diskrimináciu založenú na pohlaví, zakotvenou v článku 13 Zmluvy a v smernici Rady 76/207/EHS (1) z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky a v smernici 2002/73 (2), ktorá zmenila a doplnila smernicu 76/207/EHS, vnútroštátny zákon (v prejednávanej veci článok 37.4 Estatuto de los Trabajadores), ktorý priznáva právo na platené prestávky na dojčenie výlučne matkám, ktoré sú zamestnanými osobami, ktoré spočívajú v skrátení pracovného úväzku o pol hodiny alebo v prestávke v práci po dobu jednej hodiny, ktorú je možné rozdeliť na dve časti, a ktoré sú dobrovoľné a platené zamestnávateľom, a to až do deviatich mesiacov veku dieťaťa, a ktorý naopak toto právo nepriznáva zamestnaným otcom?

(1) Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 182.

(2) Ú. v. ES L 269, s. 25; Mim. vyd. 05/004, s. 255.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/22

Odvolanie podané 18. marca 2009: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) z 18. decembra 2008 v spojených veciach T-211/04 a T-215/04, Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-106/09 P)

2009/C 141/41

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal, V. Di Bucci, N. Khan, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Vláda Gibraltáru, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Španielske kráľovstvo

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) z 18. decembra 2008, doručený Komisii 5. januára 2009, v spojených veciach T-211/04 a T-215/04, Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo proti Komisii,

—	zamietnuť žaloby o neplatnosť podané vládou Gibraltáru a Spojeným kráľovstvom a

—	zaviazať vládu Gibraltáru na náhradu trov konania, alebo subsidiárne

—	vrátiť veci Súdu prvého stupňa na nové prejednanie a

—	rozhodnúť, že o trovách konania v oboch stupňoch sa rozhodne v konaní o veci samej.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že sporný rozsudok musí byť zrušený z týchto dôvodov:

—	Súd prvého stupňa nesprávne posúdil vzťah medzi článkom 87 ods. 1 ES a právomocou členských štátov v daňovej oblasti,

—	Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil článok 87 ods. 1 ES tým, že uložil neodôvodnenú požiadavku v oblasti posúdenia predpokladaných opatrení štátnej pomoci,

—	Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil článok 87 ods. 1 ES tým, že uložil neodôvodnenú požiadavku na kontrolné právomoci vykonávané s cieľom identifikovať spoločný alebo „normálny“ daňový systém,

—	Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil článok 87 ods. 1 ES tým, že usúdil, že spoločný alebo „normálny“ daňový systém môže vyplývať z uplatnenia rôznych techník vo vzťahu k rôznym daňovníkom,

—	Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil článok 87 ods. 1 ES tým, že usúdil, že Komisia ani riadne neidentifikovala spoločný alebo „normálny“ daňový systém, ani riadne nevykonala posúdenie vyžadované na preukázanie selektívnej povahy predmetných opatrení,

—	Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a uplatnil článok 87 ods. 1 ES tým, že opomenul skúmanie troch selektívnych prvkov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/23

Odvolanie podané 20. marca 2009: Španielske kráľovstvo proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) z 18. decembra 2008 vo veci T-211/04, Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-107/09 P)

2009/C 141/42

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad a J. M. Rodríguez Cárcamo, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Vláda Gibraltáru, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť v celom rozsahu rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorý je predmetom odvolania, a vyhlásiť nový rozsudok určujúci, že rozhodnutie Komisie 2005/261/ES z 30. marca 2004, týkajúce sa schémy štátnej pomoci, ktorú plánuje vykonať Spojené kráľovstvo a ktorá sa týka reformy dane z príjmov právnických osôb vládou Gibraltáru (1), je v súlade s právom, a

—	zaviazať odporcov na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Porušenie článku 299 ods. 4 ES v súlade s jeho výkladom judikatúrou Súdneho dvora. V prvom rade napadnutý rozsudok porušuje právny štatút Gibraltáru vyplývajúci z judikatúry Súdneho dvora (rozsudky z 23. septembra 2003 a 12. septembra 2006), pretože nevyhlasuje, že Gibraltár bol postúpený Britskej korune španielskym kráľom Utrechtskou zmluvou z roku 1713 a obsahuje mnohé chyby, pokiaľ ide o definíciu tohto štatútu. Na druhej strane rozsudok Súdu prvého stupňa porušuje aj článok 299 ods. 4 ES tým, že priznáva Gibraltáru možnosť odčleniť sa od Spojeného kráľovstva v daňovej oblasti, čo znamená, že Spojené kráľovstvo prestáva v tejto oblasti zodpovedať za vonkajšie vzťahy Gibraltáru, a de facto premieňa Gibraltár na nový členský štát v daňovej oblasti.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok Súdu prvého stupňa ho vykladá spôsobom, ktorý bráni jeho uplatneniu Spoločenstvom v rámci boja proti daňovým rajom uznaným OECD. Pre OECD je Gibraltár daňovým rajom. Napadnutý rozsudok tým, že považuje porovnanie medzi činnosťou podnikov v Gibraltáre a činnosťou podnikov v Spojenom kráľovstve za nemožné, ide proti zásadám tejto organizácie, podľa ktorých môžu opatrenia, ktoré sa môžu vo všeobecnosti uplatňovať v Gibraltáre, spôsobovať ujmu jej členským štátom, medzi ktorými je aj Spojené kráľovstvo. Článok 87 ods. 1 ES sa musí vykladať v súlade so zásadami OECD a v dôsledku toho je toto porovnanie nielen možné, ale aj potrebné.

Porušenie usmernenia ECB zo 16. júla 2004 v rámci uplatnenia článku 87 ods. 1 ES. Európsky systém centrálnych bánk považuje Gibraltár podobne ako ďalších 37 území za extrateritoriálne finančné územie odlišné od Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o štatistiky týkajúce sa platobnej rovnováhy, vonkajšej globálnej pozície a výmenných rezerv. Analýza rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, zabraňujúca porovnávaniu činností podnikov v Gibraltáre s činnosťami podnikov v Spojenom kráľovstve, ide proti tejto definícii, ktorá toto porovnávanie umožňuje a predpokladá uplatnenie článku 87 ods. 1 ES, a porušuje záväznú normu práva Spoločenstva, usmernenie ECB zo 16. júla 2004.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES z dôvodu nedodržania podmienky, podľa ktorej musí byť pomoc poskytovaná „štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“. Keďže v súlade s článkom 299 ods. 4 ES je Gibraltár územím, ktoré nie je časťou členského štátu, tvrdenie rozsudku, podľa ktorého referenčný rámec uplatnenia článku 87 ods. 1 ES zodpovedá výlučne geografickým hraniciam Gibraltáru, vedie k posudzovaniu Gibraltáru ako členského štátu, pretože inak by nikdy nemohla byť splnená podmienka, podľa ktorej musí byť pomoc poskytnutá „štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov“.

Porušenie zásady nediskriminácie, pretože rozsudok uplatňuje neodôvodneným spôsobom judikatúru Azory na odlišný prípad, ako je ten, ktorého sa týka uvedený rozsudok. Medzi rozsudkom Azory a vecou rozhodnutou rozsudkom, ktorý je predmetom odvolania, existujú dve odlišnosti. Na jednej strane sú Azory územím členského štátu, čo nie je prípad Gibraltáru, a na druhej strane sa rozsudok Azory týkal zníženia daňovej sadzby, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb, zatiaľ čo vec týkajúca sa Gibraltáru sa týka nového všeobecného systému dane z príjmov právnických osôb.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok rozhodol, že podmienky štátnej pomoci nie sú splnené z hľadiska regionálnej selektivity. Konkrétne Španielske kráľovstvo usudzuje, že rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v tom, že usudzuje, že sú splnené tri kritériá zavedené rozsudkom Azory, týkajúce sa politickej autonómie, procesnej autonómie a hospodárskej autonómie.

Nesprávne právne posúdenie vyplývajúce z odmietnutia posúdiť a uplatniť štvrté kritérium uvedené Španielskym kráľovstvom počas konania na Súde prvého stupňa. Hoci tri kritériá rozsudku Azory boli považované za splnené, malo sa vyžadovať aj štvrté kritérium harmonizácie v rámci vnútroštátneho daňového systému členského štátu, ktorý je pôvodcom opatrenia.

Porušenie článku 87 ods. 1 ES, pretože rozsudok Súdu prvého stupňa usudzuje, že kritériá štátnej pomoci nie sú splnené z hľadiska materiálnej selektivity. Ak by sa aj usúdilo, že Gibraltár predstavuje samostatný referenčný rámec, pre ktorý sú kritériá rozsudku Azory splnené, rozsudok porušuje článok 87 ods. 1 ES pri svojom skúmaní materiálnej selektivity, pretože Súd prvého stupňa vo svojej analýze nezohľadnil skutočnosť, že reforma dane z príjmov právnických osôb, ktorú chce Gibraltár vykonať, vytvára schému, v ktorej by 28 798 z 29 000 spoločností existujúcich v Gibraltári mohlo podliehať nulovej daňovej sadzbe. Tieto spoločnosti sú osobitne zvýhodnené predmetným opatrením a napadnutý rozsudok tým, že nerozhodol v tomto zmysle, porušuje článok 87 ods. 1 ES. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí rozsudok, Komisia skutočne identifikovala spoločný daňový režim.

9.	Nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktorý neskúmal štvrté kritérium uvedené Španielskym kráľovstvom.

10.	Porušenie základného práva na rozhodnutie sporu v primeranej lehote, keďže konanie na Súde prvého stupňa trvalo prakticky dvakrát dlhšie ako konanie v bežnej veci, pričom to nie je ničím odôvodnené a táto okolnosť má relevantný vplyv na spor.

11.	Porušenie článku 77 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, pretože konanie nebolo po vypočutí účastníkov konania formálne prerušené.

(1) Ú. v EÚ L 85, s 1.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Baranya Megyei Bíróság (Maďarská republika) 23. marca 2009 — Ker-Optika Bt./ÁNTSZ Dél-dunántúli Regionális Intézete

(Vec C-108/09)

2009/C 141/43

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Baranya Megyei Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ker-Optika Bt.

Žalovaný: ÁNTSZ Dél-dunántúli Regionális Intézete

Prejudiciálne otázky

Je uvádzanie kontaktných šošoviek na trh lekárskym poradenstvom, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, a nepatrí teda do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (1)?

Ak uvádzanie kontaktných šošoviek na trh nie je lekárskym poradenstvom, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, má sa potom článok 30 ES vykladať v tom zmysle, že je s ním v rozpore vnútroštátna právna úprava členského štátu, podľa ktorej možno uvádzať kontaktné šošovky na trh výlučne v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok?

3.	Je v rozpore so zásadou voľného pohybu tovaru podľa článku 28 ES taký maďarský právny predpis, ktorý umožňuje uvádzať kontaktné šošovky na trh výlučne v špecializovanej predajni zdravotníckych pomôcok?

(1) Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/028, s. 399).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 23. marca 2009 — Deutsche Lufthansa AG/Gertraud Kumpan

(Vec C-109/09)

2009/C 141/44

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Deutsche Lufthansa AG

Žalovaná: Gertraud Kumpan

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 1, článok 2 ods. 1, článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000 (1), ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a/alebo všeobecné zásady práva Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že je s nimi v rozpore vnútroštátna právna úprava nadobúdajúca účinnosť 1. januára 2001, podľa ktorej možno s pracovníkmi uzatvoriť pracovné zmluvy na dobu určitú bez ďalších podmienok iba z toho dôvodu, že pracovníci dovŕšili vek 58 rokov?

Má sa § 5 ods. 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktorú vykonáva smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 (2), vykladať tým spôsobom, že s ním je v rozpore také ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bez ďalších podmienok a časovo neobmedzene povoľuje neobmedzený počet na seba nadväzujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú bez objektívneho dôvodu len preto, lebo pracovník dovŕšil vek 58 rokov a že neexistuje úzke objektívne spojenie s predošlým pracovným pomerom na dobu neurčitú s tým istým zamestnávateľom?

3.	V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku: Majú vnútroštátne súdy povinnosť neuplatňovať toto ustanovenie vnútroštátneho práva?

(1) Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

(2) Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresní soud v Chebu (Česká republika) 23. marca 2009 — Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group/Michal Bilas

(Vec C-111/09)

2009/C 141/45

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresní soud v Chebu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group

Žalovaný: Michal Bilas

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 26 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) (ďalej len „nariadenie“) vykladať v tom zmysle, že neumožňuje súdu preskúmať jeho medzinárodnú právomoc v prípade, keď sa žalovaný zúčastňuje konania, aj keď ide o vec podliehajúcu pravidlám obligatórnej právomoci podľa oddielu 3 nariadenia a žaloba je podaná v rozpore s nimi?

2.	Môže žalovaný tým, že sa zúčastňuje konania, založiť medzinárodnú právomoc súdu v zmysle článku 24 nariadenia aj v prípade, keď konanie inak podlieha obligatórnej právomoci podľa oddielu 3 nariadenia a žaloba je podaná v rozpore s nimi?

3.	V prípade zápornej odpovede na otázku v bode 2. — Je možné skutočnosť, že sa žalovaný zúčastňuje konania pred súdom, ktorý inak nemá podľa nariadenia právomoc vo veciach poistenia, považovať za dohodu o právomoci v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia?

(1) Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen (Nemecko) 27. marca 2009 — Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen e.V./Bezirksregierung Arnsberg

(Vec C-115/09)

2009/C 141/46

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen e.V.

Žalovaná: Bezirksregierung Arnsberg

Vedľajší účastník konania: Trianel Kohlekraftwerk Lünen GmbH & Co. KG

Prejudiciálne otázky

Vyžaduje článok 10a smernice 85/337/EHS (1) v znení smernice 2003/35/ES (2), aby mimovládne organizácie, ktoré sa domáhajú prístupu k súdom členského štátu, ktorého správne právo procesné vyžaduje uplatnenie porušenia práva, mohli uplatniť porušenie všetkých predpisov o ochrane životného prostredia, ktoré sú rozhodujúce pre schválenie projektu, teda aj takých predpisov, ktoré majú slúžiť výhradne všeobecným záujmom a ktoré nie sú určené prinajmenšom taktiež na ochranu právnych záujmov jednotlivcov?

V prípade, že na prvú otázku nemožno v plnom rozsahu odpovedať kladne:

Vyžaduje článok 10a smernice 85/337/EHS v znení smernice 2003/35/ES, aby mimovládne organizácie, ktoré sa domáhajú prístupu k súdom členského štátu, ktorého správne právo procesné vyžaduje uplatnenie porušenia práva, mohli uplatniť porušenie takých predpisov o ochrane životného prostredia, ktoré sú rozhodujúce pre schválenie projektu, ktoré sa bezprostredne zakladajú na práve Spoločenstva alebo ktoré preberajú predpisy Spoločenstva o ochrane životného prostredia do vnútroštátneho práva, teda aj takých predpisov, ktoré majú slúžiť výhradne všeobecným záujmom a ktoré nie sú určené prinajmenšom taktiež na ochranu právnych záujmov jednotlivcov?

a)	V prípade v zásade kladnej odpovede na druhú otázku: Musia právne predpisy Spoločenstva o ochrane životného prostredia spĺňať určité obsahové požiadavky, aby bolo možné namietať ich porušenie?

b)	V prípade kladnej odpovede na otázku 2 a): O aké obsahové požiadavky (napríklad priamy účinok, ochranný účel, stanovený cieľ) ide?

3.	V prípade kladnej odpovede na prvú alebo na druhú otázku: Má mimovládna organizácia priamo zo smernice takýto nárok na prístup k spravodlivosti, ktorý ide nad rámec vnútroštátneho práva?

(1) Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248).

(2) Smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. ES L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/26

Odvolanie podané 31. marca 2009: Kronoply GmbH, pôvodne Kronoply GmbH & Co.KG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. januára 2009 vo veci T-162/06, Kronoply/Komisia

(Vec C-117/09 P)

2009/C 141/47

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Kronoply GmbH, pôvodne Kronoply GmbH & Co. KG (v zastúpení: R. Nierer a L. Gordalla, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

1.	Zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. januára 2009 vo veci T-162/06.

2.	Zrušiť rozhodnutie Komisie z 21. septembra 2005 o štátnej pomoci č. C 5/2004 (pôvodne N 609/2003), vyhlasujúce štátnu pomoc, ktorú chce Nemecko poskytnúť žalobkyni, za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

3.	Subsidiárne k bodu 2 sa navrhuje, aby bola vec vrátená na konanie pred Súdom prvého stupňa.

4.	Zaviazať Komisiu na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, najmä trov žalobkyne, resp. odvolateľky.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom prejednávaného opravného prostriedku je rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým sa zamietla žaloba odvolateľky o neplatnosť rozhodnutia Komisie z 21. septembra 2005, vyhlasujúceho za nezlučiteľnú so spoločným trhom štátnu pomoc, ktorú plánuje Nemecko poskytnúť v prospech spoločnosti Kronoply GmbH & Co.KG. Podľa napadnutého rozsudku Komisia správne konštatovala, že sporná štátna pomoc nie je spojená ani s protiplnením ani nespĺňa požiadavku prispieť k všeobecne prospešnému cieľu; preto ide o neprípustnú štátnu pomoc podniku na pokrytie bežných nákladov. Podľa názoru Súdu prvého stupňa nie je predmetná pomoc potrebná, keďže je určená výlučne na zriadenie výrobných kapacít, ktoré však už boli predmetom skoršieho ohlásenia. Preto bol investičný projekt v plnom rozsahu vykonaný prostredníctvom pomoci povolenej v nadväznosti na toto prvé oznámenie a to už dávno pred ohlásením spornej štátnej pomoci.

Odvolanie sa opiera o skutočnosť, že napadnutý rozsudok je nezlučiteľný s článkom 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, s usmernením pre regionálnu pomoc prijatým v tejto súvislosti a s multisektorálnym rámcom regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty z roku 1998. Tým došlo k porušeniu zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnakého zaobchádzania, ktorého sa dopustil Súd prvého stupňa.

Došlo k porušeniu článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, keďže kritérium nevyhnutnosti resp. investičného účinku Súd prvého stupňa vyložil a posúdil nesprávne.

Pokiaľ ide o posúdenie nevyhnutnosti spornej štátnej pomoci, Súd prvého stupňa obmedzil neprípustným spôsobom rozsah pôsobnosti článku 87 ods. 3 ES, keďže právne nesprávne predpokladá, že príjemca štátnej pomoci môže v prípade investičného projektu požiadať iba jednorázovo o štátnu pomoc a každá ďalšia žiadosť sa musí týkať nového investičného projektu. Súd prvého stupňa okrem toho pri preskúmaní nevyhnutnosti vychádzal z času, ktorý bol jednak z hľadiska rozhodovania sa odvolateľky o investícii nepodstatný a jednak ho odvolateľka nebola spôsobilá ovplyvniť. Okamih, ktorý bol pre Komisiu a Súd prvého stupňa rozhodujúci, je deň ohlásenia spornej štátnej pomoci členským štátom Komisii. Odvolateľka už podaním žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci pred vnútroštátnym orgánom, urobila všetko potrebné čo bolo v jej moci, aby preukázala nevyhnutnosť. Na čas ohlásenia štátnej pomoci na Komisii nemá odvolateľka žiadny vplyv. Tento názor Súdu prvého stupňa a Komisie by, vo svojom dôsledku, viedol k tomu, že by sa pri akomkoľvek investičnom projekte dala spochybniť nevyhnutnosť poskytnutia štátnej pomoci, keď by rozhodnutie Komisie o zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti plánovanej štátnej pomoci so spoločným trhom bolo vydané až po dovŕšení, resp. ukončení investičného projektu.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že odvolateľka nemohla priamo namietať proti rozhodnutiu Komisie týkajúcemu sa pôvodne ohlásenej štátnej pomoci. Ak Komisia štátnu pomoc vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom, jej výška však nezodpovedá tej výške, ktorú príjemca štátnej pomoci uviedol na vnútroštátnom orgáne, tak príjemca štátnej pomoci nemôže úspešne napadnúť rozhodnutie Komisie, vo svoj prospech, pred Súdom prvého stupňa. Uplynutie času medzi prvým rozhodnutím Komisie o povolení pôvodnej štátnej pomoci a ohlásením spornej štátnej pomoci sa dá vysvetliť tým, že odvolateľka podľa svojho názoru vyčerpala prípustné opravné prostriedky, ktoré mala proti oznámeniu Komisie o odmietnutí zmeny jej prvého rozhodnutia o povolení štátnej pomoci. Skutočnosť, že Spolková republika Nemecko uskutočnila ohlásenie spornej štátnej pomoci až po vykonaní investičných projektov, súvisí iba s tým, že medzitým došlo k sporu o kvalifikáciu vyššie uvedeného oznámenia Komisie. Preto tvrdenie, že investičný projekt bol medzitým skončený nemôže poslúžiť ako základ pre posúdenie nevyhnutnosti.

Pokiaľ ide o kritérium investičného účinku, ponechal Súd prvého stupňa túto otázku výslovne otvorenú. Aj keď by, napriek názoru odvolateľky, nevyhnutnosť a investičný účinok boli považované za dva odlišné predpoklady povolenia štátnej pomoci, v prejednávanej veci sú oba splnené.

Bod 4.2 ods. 3 usmernenia pre regionálnu pomoc určuje, že kritérium investičného účinku je splnené, ak bol návrh na poskytnutie štátnej pomoci podaný pred začiatkom realizácie projektu. Pritom môže, ako bolo vyššie uvedené, byť rozhodujúca iba žiadosť o štátnu pomoc podaná na vnútroštátny orgán. Odvolateľka podala túto žiadosť pred začatím realizácie a tým dodržala toto kritérium. Súd prvého stupňa túto skutočnosť nezohľadnil a porušil nielen článok 87 ES ale aj multisektorálny rámec regionálnej pomoci.

Napadnutý rozsudok porušuje rovnako multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty a zásadu rovnakého zaobchádzania, keďže Súd prvého stupňa schválil nekoherentné použitie analýzy trhu Komisiou. Komisia síce v rámci postupu oznámenia týkajúceho sa pôvodnej pomoci uviedla, že na relevantný trh s výrobkami zamýšľa uplatniť faktor hospodárskej súťaže vo výške 0,75, avšak iba o tri týždne neskôr v inom rozhodnutí ohodnotila rovnaký relevantný trh inak a považovala v súlade s multisektorálnym rámcom regionálnej pomoci faktor hospodárskej súťaže vo výške 1,0 za odôvodnený. Aj keď sa zohľadní, že Komisia má široký priestor pre voľnú úvahu pokiaľ ide o hospodárske posúdenie skutkového stavu, tak existujú jeho hranice spočívajúce v tom, že pre rovnaké výrobky existujú rovnaké trhy, najmä v tomto prípade, keď sa posudzujú trhy tej istej skupiny výrobkov v priebehu troch týždňov.

Ďalšie nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Súd prvého stupňa dopustil spočíva v tom, že vôbec nezohľadnil tvrdenie odvolateľky, že mala povinnosť realizovať investičný projekt v priebehu 36 mesiacov od podania žiadosti. Ak by žalobkyňa túto povinnosť nedodržala, potom by stratila celá sumu pomoci. Nie je možné jej vyčítať, že to dodržala. V tom spočíva porušenie článku 87 ES ako aj porušenie zásady, že Komisia musí dodržať predpisy o čerpaní pomoci, ktoré sama vydáva a vykonáva.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission (Rakúsko). 1. apríla 2009 Mag. lic. Robert Koller/Rechtsanwaltsprüfungskommission beim Oberlandesgericht Graz

(Vec C-118/09)

2009/C 141/48

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Mag. lic. Robert Koller

Odporkyňa: Rechtsanwaltsprüfungskommission beim Oberlandesgericht Graz

Prejudiciálne otázky

Má sa smernica 89/48/EHS (1) uplatňovať v prípade rakúskeho štátneho príslušníka, ak:

a)	v Rakúsku úspešne ukončil diplomové štúdium na právnickej fakulte a na základe rozhodnutia mu bol udelený akademický titul „Magister der Rechtswissenschaften“ (magister práv) a

následne mu na základe dokladu o uznaní vzdelania vydaného ministerstvom školstva a vedy Španielskeho kráľovstva po zložení doplňujúcich skúšok na španielskej univerzite, ktoré však zahŕňajú dĺžku štúdia nepresahujúcu tri roky, bolo udelené oprávnenie používať španielsky titul „Licenciado en Derecho“, ktorý je rovnocenný s rakúskym titulom, a

c)	prihláškou do advokátskej komory v Madride získal právo používať profesijné označenie „abogado“ a v Španielsku skutočne vykonával povolanie advokáta, a to pred podaním návrhu po dobu troch týždňov a v súvislosti s dátumom vydania rozhodnutia na prvom stupni nanajvýš po dobu piatich mesiacov.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Je výklad § 24 EuRAG zlučiteľný so smernicou 89/48/EHS v tom zmysle, že získanie rakúskeho právnického diplomu, ako aj dosiahnuté oprávnenie používať španielsky titul „Licenciado en Derecho“ po zložení doplňujúcich skúšok na španielskej univerzite v čase kratšom ako tri roky, bez dôkazu praxe požadovanej podľa vnútroštátneho práva (§ 2 ods. 2 RAO), nestačí na pripustenie ku skúške spôsobilosti v Rakúsku podľa § 24 ods. 1 EuRAG, hoci navrhovateľ je bez porovnateľnej požiadavky praxe v Španielsku zapísaný ako „abogado“ a tam pred podaním návrhu vykonával toto povolanie po dobu troch týždňov a v súvislosti s dátumom vydania rozhodnutia na prvom stupni nanajvýš po dobu piatich mesiacov?

3.	Konanie sa prerušuje až do prijatia rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

(1) Ú. v. ES L19, s. 16; Mim. vyd. 05/001, s. 337.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/28

Žaloba podaná 1. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-120/09)

2009/C 141/50

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. van Beek a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo prebratie článku 2 písmen f), j) a k) a prílohy III, bodu 4, písm. c) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (1) do valónskeho práva, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby Európska komisia uvádza dva žalobné dôvody.

Na jednej strane Komisia žalovanému vytýka, že do právneho poriadku regiónu Valónsko neboli prebraté pojmy „podzemná skládka“, „skládkový plyn“ a „eluát“, uvádzané ustanoveniami článku 2 písm. f), j) a k) smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov. Komisia zdôrazňuje dôležitosť týchto pojmov, ktoré, keďže sú kľúčovými pojmami pre uplatnenie smernice, sú tiež uvedené v iných ustanoveniach prijatých na základe a za uplatnenia tejto smernice.

Na druhej strane žalobkyňa uvádza skutočnosť, že valónske právo neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa kritických úrovní, od ktorých je možné vyvodiť záver, že skládka má závažné nepriaznivé účinky na kvalitu podzemnej vody. Ustanovenie bodu 4, písm. c) prílohy III smernice, ktoré uvádza vypracovanie takýchto ustanovení má kľúčový význam pre zabezpečenie efektívnej kontroly kvality podzemnej vody a v dôsledku toho, pre zabezpečenie ochrany životného prostredia, ktorá predstavuje hlavný cieľ smernice.

(1) Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/29

Žaloba podaná 1. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-121/09)

2009/C 141/51

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: W. Wils a C. Cattabriga, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 smernice Rady 90/314/EHS, (1)

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.	Talianska republika tým, že stanovila lehotu troch mesiacov od ukončenia cesty na podanie žiadosti o úhradu zo záručného fondu pre nadobúdateľa balíka turistických služieb, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 7 smernice 90/314.

Článok 7 smernice 90/314 stanovuje, že organizátor a/alebo maloobchodník, ako zmluvná strana musí dostatočne preukázať, že v prípade platobnej neschopnosti alebo úpadku je zabezpečená tak refundácia peňazí, ktoré už boli zaplatené, ako aj repatriácia spotrebiteľa. Podľa výkladu stanoveného v judikatúre Spoločenstva toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť výsledok spočívajúci v tom, že nadobúdateľ balíka cestovných služieb má právo na účinnú ochranu voči riziku platobnej neschopnosti alebo úpadku organizátorov, a najmä na vrátenie zaplatených súm a na repatriáciu.

3.	Článok 8 umožňuje členským štátom prijať prísnejšie opatrenia, ale iba vtedy, keď poskytujú väčšiu ochranu spotrebiteľa.

V prejednávanom prípade má sporná talianska úprava podľa informácií, ktoré predložili vnútroštátne orgány počas konania o nesplnení povinnosti, za cieľ zabezpečiť možnosť vrátenia súm zaplatených spotrebiteľmi do rozpočtu štátu a následne ochraňovať tak hospodárske záujmy štátu viac, ako zabezpečiť väčšiu ochranu nadobúdateľov balíkov cestovných služieb.

Napriek tomu, že Komisia chápe záujem Talianska na zabezpečení riadneho fungovania záručného fondu tým, že zjednodušuje postup pri podaní žiadosti o vrátenie peňazí z fondu oproti postupu vymáhania zaplatených súm od organizátora turistických služieb, nazdáva sa, že uvedené opatrenie tým, že stanovuje lehotu na podanie žiadosti o úhradu, stanovuje požiadavku, ktorá môže spôsobiť, že spotrebiteľ bude zbavený záruk stanovených v smernici 90/314.

Je pravda, ako tvrdia talianske orgány, že spotrebiteľ môže podať žiadosť o úhradu z fondu hneď, ako má vedomie o okolnostiach, ktoré ohrozujú výkon zmluvy. Na využitie tejto možnosti je však potrebné, aby mal vedomie o týchto okolnostiach. Ak sa však v skutočnosti vylúčia prípady, v ktorých je jednoduché dozvedieť sa o úpadku organizátora cestovných služieb, pretože bol vyhlásený súdom, vo väčšine prípadov spotrebiteľ nevie, aká je presná majetková situácia tohto organizátora. Z tohto dôvodu je normálne, aby sa spotrebiteľ v prvom rade obrátil na organizátora s cieľom dosiahnuť vrátenie zaplatených súm tak, že mu zašle list, prípadne upozornenie a nakoniec výzvu. Týmto spôsobom vzniká riziko, že trojmesačná lehota stanovená v článku 5 ministerského dekrétu č. 349/1999 už v okamihu podania žiadosti o úhradu zo záručného fondu ubehla, v dôsledku čoho spotrebiteľ stratí právo na vrátenie zaplatených súm.

7.	S cieľom napraviť napadnuté nesplnenie povinnosti v prejednávanom konaní talianske orgány oznámili, že chcú lehotu na podanie žiadosti o úhradu z fondu predĺžiť z troch na dvanásť mesiacov, pričom nakoniec oznámili, že ju chcú zrušiť.

8.	Okrem toho uvedené orgány uverejnili v úradnom vestníku Talianskej republiky oznámenie, ktorého cieľom bolo informovať potenciálnych záujemcov o tom, že pokiaľ bude predmetná lehota zrušená, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, sa môžu žiadosti o úhradu z garančného fondu podať kedykoľvek.

9.	Komisia sa nazdáva, že uvedené opatrenia, napriek tomu, že predstavujú chvályhodný pokus o nápravu dôsledkov napadnutého porušenia, nie sú dostatočné na odstránenie rizika, že nadobúdateľ balíku cestovných služieb nebude môcť využiť právo na účinnú ochranu v prípade úpadku organizátora.

10.

S cieľom zabezpečiť právnu istotu v plnom rozsahu a jednotlivcom umožniť úplné poznanie dosahu ich práv a dovolávanie sa týchto práv na súdoch, musia sa ustanovenia smernice uplatňovať účinne, špecificky a s nevyvrátiteľnou jasnosťou, a nie prostredníctvom bežnej správnej praxe, ktorá je vzhľadom na jej samotnú podstatu svojvoľne zmeniteľná vnútroštátnou verejnou správou.

11.

Skutočnosť, že v talianskej právnej úprave existuje jednak ustanovenie, ktoré nebolo nikdy formálne zrušené a ktoré pod hrozbou časového obmedzenia stanovuje trojmesačnú lehotu na podanie žiadosti o úhradu z fondu, a jednak oznámenie verejnej správy, v ktorom sa vyzýva, aby sa uvedená lehota nezohľadňovala, vedie k zjavnej situácii právnej neistoty pre nadobúdateľov balíkov cestovných služieb.

(1) Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13/10, s. 132).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 2. apríla 2009 — „Enosi Efopliston Aktoploïas“, „ANEK“, „Minoïkes Grammes“, „N. E. Lesbou“, „Blue Star Ferries“/Ypourgos Emborikis Naftilias

(Vec C-122/09)

2009/C 141/52

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia:„Enosi Efopliston Aktoploïas“, „ANEK“, „Minoïkes Grammes“, „N. E. Lesbou“, „Blue Star Ferries“

Žalovaný: Ypourgos Emborikis Naftilias

Prejudiciálne otázky

„Bol na základe článku 10 druhého odseku ES a článku 249 druhého odseku ES: i) grécky zákonodarca povinný do 1. januára 2004 počas obdobia dočasného vyňatia z vykonávania nariadenia Rady (EHS) č. 3577 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364), ktoré bolo zavedené článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia a týkalo sa Grécka, zdržať sa prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť účinné vykonávanie nariadenia č. 3577/92 a jeho vykonávanie v plnom rozsahu v Grécku po 1. januári 2004; ii) sú jednotlivci na základe vyššie uvedených článkov ES oprávnení opierať sa o toto nariadenie na účely spochybnenia platnosti ustanovení prijatých zákonodarcom Grécka pred 1. januárom 2004, ak by posledné uvedené vnútroštátne ustanovenia vážne ohrozovali účinné vykonávanie tohto nariadenia a jeho vykonávanie v plnom rozsahu v Grécku od 1. januára 2004?

V prípade, že odpoveď na prvú otázku je kladná, je z dôvodu, že zákonodarca Grécka prijal pred 1. januárom 2004 ustanovenia, ktoré majú podrobný a trvalý charakter, ktoré nestanovujú ukončenie ich platnosti k 1. januáru 2004 a ktoré sú v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 3577/92, vážne ohrozené vykonávanie nariadenia č. 3577/92 v plnom rozsahu v Grécku od 1. januára 2004?

V prípade, že odpoveď na prvú a druhú otázku je kladná, umožňujú články 1, 2 a 4 nariadenia (EHS) č. 3577/92 prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže len na osobitných prevádzkových trasách určovaných každoročne príslušným vnútroštátnym orgánom, a až po získaní administratívneho povolenia udeľovaného podľa systému povolení s týmito charakteristikami: i) vzťahuje sa bez výnimky na všetky prevádzkové trasy, ktoré obsluhujú ostrovy, a ii) príslušné vnútroštátne orgány môžu schváliť podanú žiadosť o udelenie povolenia na prevádzkovanie služby po vykonaní jednostrannej zmeny, v rámci výkonu svojej voľnej úvahy a bez predchádzajúceho definovania použitého kritéria, prvkov žiadosti, ktoré sa týkajú frekvencie a doby prerušenia služby, a cenníka cestovného?

V prípade, že odpoveď na prvú a druhú otázku je kladná, je obmedzením slobody poskytovať služby, ktoré je neprípustné na účely článku 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zavedenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá ustanovuje, že majiteľ lode, ktorému orgány verejnej moci udelili povolenie na prevádzku lode na určenej trase (buď potom, čo bola jeho žiadosť v tomto smere schválená bez zmeny, alebo po jej schválení so zmenami niektorých jej prvkov, s ktorými majiteľ lode súhlasí), je v zásade povinný obsluhovať konkrétnu prevádzkovú trasu nepretržite po celú dobu ročného prevádzkového obdobia, a že na zabezpečenie splnenia tejto povinnosti, ktorá mu bola uložená, musí predtým, než začne poskytovať službu, predložiť záruku na sumu, ktorá úplne alebo čiastočne prepadne, ak dotknutá povinnosť nebude splnená alebo ak nebude splnená presne?“

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/31

Žaloba podaná 2. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Cyperská republika

(Vec C-125/09)

2009/C 141/53

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Zavvos a A. Nijenhuis)

Žalovaná: Cyperská republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Cyperská republika tým, že nezabezpečila, aby sa bez diskriminácie a transparentne priznalo právo vstupu cez, ponad a popod verejný majetok, porušila svoje povinnosti podľa článku 11 ods. 1 rámcovej smernice a článku 4 ods. 1 smernice o povolení,

—	zaviazať Cyperskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Z informácií poskytnutých Komisii zjavne vyplýva, že druhý mobilný operátor nemohol účinne vybudovať svoju sieť, aby mohol poskytovať elektronické komunikačné služby v konkurencii voči existujúcemu sieťovému operátorovi Arkhi Tilepikinonion Kiprou (Cyperský telekomunikačný úrad, ďalej len „ATHK“) z dôvodu prieťahov a nekoordinovaných postupov v Grécku.

Komisia tvrdí, že v dôsledku konania príslušných cyperských verejnoprávnych orgánov (mestských a/alebo okresných) druhý mobilný operátor v súčasnosti nedisponuje stavebnými povoleniami, ktoré vyžadujú vnútroštátne právne predpisy a preto jeho existujúca sieť, ktorá má spĺňať prísnu požiadavku pokiaľ ide o geografické pokrytie, ktorá je uvedená v jeho povolení, sa môže považovať za fungujúcu v rozpore s cyperským právom.

Komisia zastáva názor, že tento stav prináša značné znevýhodnenia pre činnosti druhého mobilného operátora. Vzhľadom na to, nedokončil budovanie svojej siete, koncovým používateľom môže ponúknuť úplné geografické pokrytie len prostredníctvom vnútroštátnej roamingovej služby, ktorú mu za veľkoobchodné ceny sprístupňuje ATHK. Druhý mobilný operátor je preto v súčasnosti závislý od vnútroštátnej roamingovej služby poskytovanej za veľkoobchodné ceny od ATHK približne pri 20 % celkového objemu jeho siete. Keďže jeho vlastná sieť neposkytuje úplné geografické pokrytie, musí niesť skutočné externé náklady za používanie vnútroštátnej roamingovej služby poskytovanej za veľkoobchodné ceny od ATHK a je od tejto služby závislý.

Podľa názoru Komisie značné prieťahy, ktoré súvisia s priznaním práva vstupu cez, ponad a popod verejný majetok, aby druhý operátor mohol inštalovať stožiare a antény, predstavujú porušenie článku 11 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý stanovuje, že príslušný orgán musí konať na základe transparentných a verejne dostupných postupov, uplatňovaných bez diskriminácie a bez zbytočného odkladu.

Cyperská republika uvádza, že dekrét, ktorý sa mal vydať ihneď po hlasovaní o návrhu zákona, mal upraviť aj ďalšie dôležité body Zákonníka, napríklad pravidlo šiestich týždňov a vo všeobecnosti všetky ustanovenia § 4 Zákonníka. Uvedený dekrét sa však nikdy nevydal a v dôsledku toho je situácia v zásade nezmenená. Komisia sa preto domnieva, že rámcová smernica a smernica o povolení v súčasnosti nie sú na Cypre správne prebraté, pokiaľ ide o udeľovanie povolení pre plánovanie rozvoja miest a stavebných povolení.

Článok 4 ods. 1 smernice o povolení a článok 11 ods. 1 rámcovej smernice preto nebudú prebraté pred formálnym vykonaním pripravovaných predpisov na vykonanie Zákonníka, pretože ak sa potrebné postupy neukončia a dekrét sa nevydá, nový režim pre vydávanie stavebných povolení nebude môcť nadobudnúť účinnosť.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/31

Žaloba podaná 3. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-126/09)

2009/C 141/54

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: N. Yerrell, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2003/59/ES uplynula 9. septembra 2006. K dátumu podania tejto žaloby žalovaný ešte neprijal opatrenia potrebné na prebratie smernice, alebo v každom prípade o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 226, s. 4; Mim. vyd. 07/007, s. 441.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Nürnberg (Nemecko) 6. apríla 2009 — Coty Prestige Lancaster Group GmbH/Simex Trading AG

(vec C-127/09)

2009/C 141/55

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Nürnberg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Coty Prestige Lancaster Group GmbH

Žalovaná: Simex Trading AG

Prejudiciálna otázka

Ide o uvedenie na trh v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (1) a článku 7 smernice Rady č. 89/104/EHS (2), ak sa zmluvne viazaným sprostredkovateľom predaja prenechávajú, tzv. parfumové testery bez toho, aby dochádzalo k prevodu vlastníctva, pod podmienkou zákazu ich predaja na ten účel, aby títo predajcovia mohli svojim potencionálnym zákazníkom umožniť vyskúšať obsah tovaru, pričom je tento tovar označený ako nepredajný a zmluva umožňuje, aby výrobca/majiteľ ochrannej známky mohol tovar kedykoľvek stiahnuť a obal tovaru sa svojim jednoduchším vyhotovením zreteľne líši od obalu tovaru, ktorý výrobca/majiteľ ochrannej známky bežne uvádza do obehu?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim vyd. 17/001, s. 146).

(2) Prvá smernica Rady (ES) č. 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim vyd. 17/001, s. 92).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Areios Pagos (Grécko) 10. apríla 2009 — Organismos Sillogikis Diacheirisis Dimiourgon Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon/DIVANI AKROPOLIS Anonimi Xenodocheiaki kai Touristiki Etaireia

(Vec C-136/09)

2009/C 141/56

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Areios Pagos

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Organismos Sillogikis Diacheirisis Dimiourgon Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon

Žalovaný: DIVANI AKROPOLIS Anonimi Xenodocheiaki kai Touristiki Etaireia

Prejudiciálna otázka

Predstavuje samotné umiestnenie televíznych prijímačov prevádzkovateľom hotela a ich pripojenie k centrálnej anténe v hoteli, bez ďalšieho úkonu, sprostredkovania alebo zásahu zo strany prevádzkovateľa hotela, verejný prenos diela v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES a predovšetkým, ide v predmetnej veci, v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora zo 7. decembra 2006, Sociedad General de Autores y Editores de Espana (ESGA) (C-306/05), o šírenie signálu prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v hotelových izbách, so zodpovedajúcim technickým zásahom prevádzkovateľa hotela?

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Holandsko) 15. apríla 2009 — 1. M.M. Josemans a 2. Burgemeester van Maastricht

(Vec C-137/09)

2009/C 141/57

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia

1.	M.M. Josemans

2.	Burgemeester van Maastricht

Prejudiciálne otázky

1.	Vzťahuje sa na právnu úpravu, o akú ide v prejednávanej veci, o prístupe nerezidentov do coffeeshopov, úplne alebo čiastočne Zmluva ES, a osobitne voľný pohyb tovaru alebo sloboda poskytovania služieb, alebo aj zásada zákazu diskriminácie podľa článku 12 ES v spojení s článkom 18 ES?

2.	Ak sa ustanovenia Zmluvy ES o voľnom pohybe tovaru alebo slobodnom poskytovaní služieb uplatňujú, je zákaz umožniť nerezidentom prístup do coffeeshopov správny a primeraný prostriedok na obmedzenie drogovej turistiky a škodlivých vplyvov, ktoré sú s ňou spojené?

3.	Uplatňuje sa zákaz diskriminácie medzi občanmi na základe štátnej príslušnosti, ktorý je uvedený v článku 12 ES v spojení s článkom 18 ES, na právnu úpravu o prístupe nerezidentov do coffeeshopov, ak sa ustanovenia Zmluvy ES o voľnom pohybe tovaru a o slobodnom poskytovaní služieb neuplatňujú?

4.	Ak je tomu tak, je v tejto súvislosti nepriamo vykonané rozdielne zaobchádzanie s rezidentmi a nerezidentmi odôvodnené a je zákaz umožniť nerezidentom prístup do coffeeshopov správny a primeraný prostriedok na obmedzenie drogovej turistiky a škodlivých účinkov, ktoré sú s ňou spojené?

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/33

Žaloba podaná 16. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-139/09)

2009/C 141/58

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. de Schietere de Lophem a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (1) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2006/21/ES uplynula 30. apríla 2008. V čase podania tejto žaloby neprijala žalovaná strana opatrenia potrebné na prebratie smernice alebo v každom prípade, neinformovala o nich Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 102, s. 15.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/33

Žaloba podaná 21. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-141/09)

2009/C 141/59

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Dejmek a J. Sénéchal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (1) a najmä s jej článkami 1 až 4, 5 až 8, s jej článkom 13, ako aj s jej článkami 16 a 9 ods. 2, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 19 tejto smernice,

—	zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2005/56/ES uplynula 14. decembra 2007. K dátumu podania tejto žaloby žalovaný ešte neprijal opatrenia potrebné na prebratie smernice, alebo v každom prípade o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 310, s. 1.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/33

Žaloba podaná 27. apríla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-149/09)

2009/C 141/60

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Dejmek a J. Sénéchal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2006/68/ES uplynula 15. apríla 2008. Pritom k dátumu podania žaloby žalovaný neprijal opatrenia potrebné na prebratie smernice do vnútroštátneho práva, resp. o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 264, s. 32.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/37

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2009 — Itochu/Komisia

(Vec T-12/03) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s hernými konzolami a hernými kazetami kompatibilnými s konzolami hier Nintendo - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES - Obmedzenie súbežných vývozov - Pripísateľnosť protiprávneho správania - Pokuty - Rozdielne zaobchádzanie - Odstrašujúci účinok - Dĺžka trvania porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca počas správneho konania“)

2009/C 141/74

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Itochu Corp. (Tokyo, Japonsko) (v zastúpení: Y. Shibasaki, G. van Gerven, T. Franchoo, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne P. Hellstrom a O. Beynet, neskôr F. Castillo de la Torre a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie článkov 1, 3 a 5 rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega — Nintendo) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, alebo subsidiárne návrh na zníženie výšky pokuty, ktorá je bola uložená

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Itochu Corp. je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 8.3.2003.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/37

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2009 — Nintendo a Nintento of Europe/Komisia

(Vec T-13/03) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s hernými konzolami a hernými kazetami Nintendo - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES - Obmedzenie súbežných vývozov - Pokuty - Odstrašujúci účinok - Dĺžka trvania porušenia - Priťažujúce okolnosti - Úloha vodcu alebo podnecovateľa - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca počas správneho konania“)

2009/C 141/75

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Nintendo Co., Ltd (Kjóto, Japonsko) a Nintento of Europe GmbH (Grossostheim, Nemecko) (v zastúpení: I. Forrester, QC, J. Pheasant, M. Powell, C. Kennedy-Loest, solicitors a J. Killick, barrister)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne O. Beynet a A. Whelan, neskôr X. Lewis et O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyniam na základe článku 3 prvej zarážky rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega — Nintendo) (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33)

Výrok rozsudku

1.	Výška pokuty uloženej spoločnostiam Nintendo Co., Ltd a Nintendo of Europe GmbH sa stanovuje na 119,2425 miliónov eur.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 70, 22.3.2003.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/38

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2009 — CD-Contact Data/Komisia

(Vec T-18/03) (1)

(„Hospodárska súťaž - Kartely - Trh s hernými konzolami a hernými kazetami Nintendo - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES - Obmedzenie súbežných vývozov - Dôkaz o existencii dohody, ktorej cieľom je obmedziť súbežné obchodovanie - Pokuty - Rozdielne zaobchádzanie - Poľahčujúce okolnosti“))

2009/C 141/76

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: CD-Contact Data GmbH (Burglengenfeld, Nemecko) (v zastúpení: J. de Pree a R. Wesseling, advokáti)

Žalovaná: Komisia (v zastúpení: P. Oliver, X. Lewis a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega — Nintendo) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33)

Výrok rozsudku

1.	Suma pokuty uloženej CD-Contact Data GmbH je stanovená na 500 000 eur.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 70, 22.3.2003.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/38

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2009 — Španielsko/Komisia

(Vec T-281/06) (1)

(„EPUZF - Záručná sekcia - Výdavky vylúčené z financovania Spoločenstvom - Kompenzačná pomoc pestovateľom banánov - Nezrovnalosti pri kontrolách kvality - Druh uplatnenej finančnej úpravy - Proporcionalita“)

2009/C 141/77

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: Muñoz Pérez, abogado del Estado)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: F. Jimeno Fernández, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/554/ES z 27. júla 2006, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) v časti, v ktorej stanovuje finančnú úpravu týkajúcu sa výdavkov uplatnených Španielskym kráľovstvom z dôvodu kompenzačnej pomoci pestovateľom banánov za hospodárske roky 2002 a 2003

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo znáša trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 294, 2.12.2006.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/38

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2009 — Borco-Marken-Import Matthiesen/ÚHVT (α)

(Vec T-23/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva α - Absolútny dôvod zamietnutia - Rozlišovacia spôsobilosť - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

2009/C 141/78

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Borco-Marken-Import Matthiesen (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: M. Wolter, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: M. Kicia, splnomocnený agent)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu R 808/2006-4 štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 30. novembra 2006 týkajúceho sa zápisu obrazového označenia „α“ ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. novembra 2006 (vec R 808/2006-4) sa zrušuje.

2.	Nie je potrebné rozhodnúť o druhej časti návrhov spoločnosti BORCO-Marken-Import Matthiesen GmbH & Co. KG.

3.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 24.3.2007.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/39

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2009 — Bodegas Montebello/ÚHVT — Montebello (MONTEBELLO RHUM AGRICOLE)

(Vec T-430/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva MONTEBELLO RHUM AGRICOLE - Skoršia národná ochranná známka MONTEBELLO - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Neexistencia podobnosti výrobkov - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

2009/C 141/79

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bodegas Montebello, SA (Montilla, Španielsko) (v zastúpení: T. Andrade Boué, I. Lehmann Novo a A. Hernández Lehmann, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: P. López Fernández de Corres a J. Crespo Carrillo, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Montebello SARL (Petit-Bourg, Francúzsko) (v zastúpení: G.-G. Lamoureux, advokát)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) zo 7. septembra 2007 (vec R 223/2007-2) týkajúceho sa námietkového konania medzi spoločnosťou Bodegas Montebello SA a Montebello SARL

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Bodegas Montebello SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/39

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2009 — Sanchez Ferriz a i./Komisia

(Vec T-492/07) (1)

(„Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Povýšenie - Povyšovanie za rok 2005 - Nezapísanie do zoznamu povýšených úradníkov - Štandardné multiplikačné sadzby - Články 6 a 10 prílohy XIII služobného poriadku - Záujem na uplatnení dôvodu“)

2009/C 141/81

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolatelia: Carlos Sanchez Ferriz (Brusel, Belgicko) a deväť ďalších úradníkov Komisie Európskych spoločenstiev, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: F. Frabetti, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Berardis-Kayser a G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) zo 17. októbra 2007, Ferriz a i./Komisia (F-115/06, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Carlos Sanchez Ferizz a deväť ďalších úradníkov Komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v rámci konania na tomto stupni.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/40

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. mája 2009 — M/EMEA

(Vec T-12/08 P) (1)

(„Odvolanie - Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Invalidita - Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá prvá žiadosť o vytvorenie posudkovej komisie pre invaliditu - Žaloba o neplatnosť - Akt nenapadnuteľný žalobou - Potvrdzujúci akt - Nové podstatné skutočnosti - Prípustnosť - Mimozmluvná zodpovednosť - Nemajetková ujma“)

2009/C 141/82

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: M (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen J.-N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska agentúra pre lieky (EMEA) (v zastúpení: V. Salvatore a N. Rampal Olmedo, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 19. októbra 2007, M/EMEA (F-23/07, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), ktorého cieľom je zrušenie tohto uznesenia

Výrok rozsudku

1.	Uznesenie Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 19. októbra 2007, M/EMEA (F-23/07, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), sa zrušuje.

2.	Rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky (EMEA) z25. októbra 2006 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta žiadosť pána M z 8. augusta 2006 o predloženie jeho veci posudkovej komisii pre invaliditu.

3.	Agentúra EMEA je povinná zaplatiť žalobcovi odškodné vo výške 3 000 eur.

4.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

5.	Agentúra EMEA znáša svoje vlastné trovy konania pred Súdom pre verejnú službu, ako aj pred týmto súdom.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/41

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. mája 2009 — ars Parfum Creation & Consulting/ÚHVT (Tvar fľaštičky na voňavku)

(Vec T-104/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva - Tvar fľaštičky na voňavku - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Povinnosť odôvodnenia - Článok 7 ods. 1 písm. b), článok 73 a článok 74 ods. 1 nariadenia (ES) č. 40/94“)

2009/C 141/84

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ars Parfum Creation & Consulting GmbH (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: A. Späth a G. Hasselblatt, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: R. Pethke, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. novembra 2007 (vec R 1656/2006-1) týkajúcemu sa zápisu trojrozmerného označenia v tvare fľaštičky na voňavku za ochrannú známku Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ars Parfum Creation & Consulting GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/41

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 22. apríla 2009 — Bundesverband Deutscher Milchviehhalter a.i./Rada

(Vec T-217/08) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Nariadenie (ES) č. 248/2008 - Režim kvót na mlieko - Zvýšenie vnútroštátnych kvót na mlieko - Neexistencia osobnej dotknutosti - Neprípustnosť“)

2009/C 141/86

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Bundesverband Deutscher Milchviehhalter eV (Bonn, Nemecko); Romuald Schaber (Petersthal, Nemecko); Stefan Mann (Eberdorfergrund, Nemecko); a Walter Peters (Körchow, Nemecko) (v zastúpení: W. Renner a O. Schniewind, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Moore a Z. Kupčová, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobcov: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a M. Vollkommer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 248/2008 zo 17. marca 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (Ú. v. EÚ L 76, s. 6)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Bundesverband Deutscher Milchviehhalter eV, Romuald Schaber, Stefan Mann a Walter Peters znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania Rady.

3.	Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/43

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2009 — Nycomed Danmark/EMEA

(Vec T-52/09 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Povolenie na uvedenie lieku na trh - Zobrazovacia látka na ultrazvukovú diagnostickú echokardiografiu (perflubután) - Zamietnutie EMEA priznať výnimku z povinnosti navrhnúť výskumný pediatrický plán - Návrh na odklad výkonu a predbežné opatrenie - Neexistencia naliehavosti“)

2009/C 141/91

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nycomed Danmark (Roskilde, Dánsko) (v zastúpení: C. Schoonderbeek a H. Speyart van Woerden, advokáti)

Žalovaná: Európska agentúra na hodnotenie liekov (EMEA) (v zastúpení: V. Salvatore a N. Rampal Olmedo, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh, ktorým sa na jednej strane požaduje odklad výkonu rozhodnutia EMEA z 28. novembra 2008 o zamietnutí žiadosti o osobitnú výnimku týkajúcu sa perflubutánu a, na druhej strane, prijatie predbežného opatrenia

Výrok uznesenia

1.	Návrh na predbežné opatrenie sa zamieta.

2.	O trovách bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/43

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 3. apríla 2009 — UCAPT/Komisia

(Vec T-96/09 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Návrh na odklad výkonu - Nedodržanie formálnych náležitostí - Neprípustnosť“)

2009/C 141/92

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Union des Coopératives agricoles des producteurs de tabac de France (UCAPT) (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: B. Peignot a D. Garreau, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Moore a P. Mahnič Bruni, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16)

Výrok uznesenia

1.	Návrh na odklad výkonu sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/43

Žaloba podaná 24. marca 2009 — Viasat Broadcasting UK/Komisia

(Vec T-114/09)

2009/C 141/93

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Viasat Broadcasting UK Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Kalsmose-Hjelmborg a M. Honoré, lawyers)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev zo 4. augusta 2008 vo veci N 287/2008 a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Komisie zo 4. augusta 2008 vo veci N 287/2008 (1), ktorým Komisia schválila na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES pomoc na záchranu od Dánska pre TV 2 Danmark A/S (ďalej len „TV 2“).

Žalobca tvrdí, že uvedená pomoc nespĺňa podmienky stanovené v článku 87 ods. 3 písm. c) tým, že porušuje zásadu primeranosti stanovenú v uvedenom ustanovení, podľa ktorého podpora „nepriaznivo neovplyvní podmienky tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. Konkrétne žalobca po prvé tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla že TV 2 je „firma v ťažkostiach“ v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2). Po druhé žalobca namieta, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že pomoc na záchranu sa obmedzovala len na to, čo bolo nevyhnutné na udržanie obchodnej činnosti TV 2 a pomoc nebola poskytnutá v takej výške, ktorá umožňovala TV 2 investovať do nových činností alebo sa správať na trhu agresívne. Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnila štátnu pomoc, ktorú získala TV 2 v minulosti.

(1) Zhrnutie napadnutého rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 9, 2009, s. 2) a rozhodnutie v znení, ktoré nemá dôverný charakter, je k dispozícii na internetovej stránke http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/

(2) Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/44

Žaloba podaná 20. marca 2009 — La Sonrisa de Carmen a Bloom Clothes/ÚHVT — Heldmann (BLOOMCLOTHES)

(Vec T-118/09)

2009/C 141/94

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyne: La Sonrisa de Carmen SL (Vigo, Španielsko), Bloom Clothes SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: S. Míguez Pereira, abogada)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Harald Heldmann (Hamburg, Nemecko)

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu z 8. januára 2009 vo veci R 695/2008-2 a nariadiť zápis zmiešanej ochrannej známky BLOOMCLOTHES ako ochrannej známky Spoločenstva pre triedy 25 a 35.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyne.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: zmiešaná ochranná známka tvorená výrazom „BLOOMCLOTHES“ a obrázkom znázorňujúcim hríb (prihláška č. 5 077 128) pre výrobky a služby tried 18, 25 a 35.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Harald Heldmann.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka „BLOOM“ (nemecká ochranná známka č. 30 439 990) pre výrobky triedy 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietkam.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/44

Žaloba podaná 23. marca 2009 — Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada

(Vec T-122/09)

2009/C 141/95

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Zhejiang Xinshiji Foods Co. Ltd, Hubei Xinshiji Foods Co. Ltd (v zastúpení: F. Carlin, barrister, A. MacGregor, solicitor, N. Niejahr a Q. Azau, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v ktorom ukladá antidumpingové clo na výrobky, ktoré žalobkyne vyrábajú a vyvážajú,

—	zaviazať žalovanú na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania žalobkýň.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa vo svojom návrhu domáhajú zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (1) (ďalej len „konečné nariadenie“), podľa článku 230 ES, v rozsahu, v ktorom sa ich týka.

Uvádzajú, že konečné nariadenie treba zrušiť v rozsahu, v ktorom sa ich týka, pretože porušuje ich právo na obranu, povinnosť odôvodnenia a zásadu riadnej správy vecí verejných.

Tvrdia, že ich právo na obranu bolo porušené,

v tom, že neboli včas poskytnuté základné skutočnosti podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) 384/96 (2), ako aj v tom, že sa neposkytlo vysvetlenie nezrovnalostí súvisiacich s objemom predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva, a to malo za následok, že žalobkyne sa nemohli k veci účinne vyjadriť alebo nemohli zmysluplne brániť svoje záujmy,

ii)

pri stanovení ujmy, keď Komisia:

a)	neodpovedala včas na otázky žalobkýň týkajúce sa nepresností v objeme predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva tak, aby sa žalobkyne mohli vyjadriť ešte pred prijatím konečného nariadenia Radou;

b)	neposkytla žalobkyniam požadované vysvetlenie v súvislosti s tým, že odmietla prihliadnuť na vplyv cien surovín;

c)	nevysvetlila, ako vypočítala 2 % zvýšenie dovozných nákladov a marže dovozcu a

iii)	zjavne nesprávnym posúdením, keď sa neprihliadlo na podstatné nezrovnalosti týkajúce sa objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva pri stanovení ujmy.

Žalobkyne tvrdia, že konečné nariadenie je tiež v rozpore s článkom 253 ES, pretože neuvádza dôvody, na ktorých sa zakladá v súvislosti so základnou skutočnosťou, konkrétne 2 % zvýšením dovozných nákladov a marže dovozcu, ktoré je relevantné pre zistenia v konečnom nariadení, ktoré viedli k uloženiu konečného antidumpingového cla žalobkyniam.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že Rada porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, keď prijala konečné nariadenie tak, ako ho navrhla Komisia, vzhľadom na pripomienky, ktoré žalobkyne vzniesli v priebehu konania, v ktorých poukázali na rôzne nedostatky spočívajúce v tom, že Komisia náležite neobjasnila skutkový základ, na základe ktorého navrhla prijatie konečných antidumpingových opatrení a nedostatočne chránila práva žalobkýň na obranu.

(1) Ú. v. EÚ L 350, s. 35.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES 1996, L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/45

Žaloba podaná 28. marca 2009 — Ryanair/Komisia

(Vec T-123/09)

2009/C 141/96

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida a I-G. Metaxas-Maragkidis, lawyers)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—

čiastočne zrušiť v súlade s článkami 230 a 231 ES rozhodnutie Komisie z 12. novembra 2008 vo veci štátnej pomoci C26/2008 (pôžička vo výške 300 miliónov eur spoločnosti Alitalia S.p.A.) z dôvodu, že neukladá povinnosť vymáhať pomoc od právnych nástupcov Alitalia a predlžuje Taliansku lehotu na výkon rozhodnutia,

—	zrušiť v celom rozsahu podľa článkov 230 a 231 ES rozhodnutie z 12. novembra 2008 vo veci štátnej pomoci N510/2008 (predaj majetku Alitalia S.p.A.),

—	zaviazať Komisiu znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu a

—	prijať akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré Súd prvého stupňa považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda dve rozhodnutia Komisie z 12. novembra 2008, o pôžičke 300 miliónov eur schválenej spoločnosti Alitalia C 26/08 (ex NN 31/08), rozhodnutie oznámené pod číslom K(2008) 6743 (1), a rozhodnutie N510/2008 oznámené pod číslom K(2008) 6745 v konečnom znení, týkajúce sa predaja majetku Alitalia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, že uvedené konanie nepredstavovalo štátnu pomoc, keďže talianske orgány dodržali niektoré záväzky.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza tieto dôvody:

Čo sa týka prvého napadnutého rozhodnutia žalobca tvrdí, že je čiastočne neplatné z dôvodu, že neukladá povinnosť vymáhať pomoc od právnych nástupcov Alitalia a predlžuje Taliansku lehotu na vymáhanie pôžičky.

Pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie žalobca tvrdí, že nezačatím konania vo veci formálneho zisťovania, napriek existencii vážnych problémov, prijala Komisia neúplné a nedostatočné rozhodnutie a porušila práva žalobcu stanovené v článku 88 ods. 2 ES. Žalobca navyše tvrdí, že Komisia nebola po predbežnom preskúmaní oprávnená prijať predbežné rozhodnutie o neexistencii pomoci. Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia nepreskúmala všetky relevantné aspekty opatrení a ich súvislosti. Podľa žalobcu Komisia predovšetkým nepreskúmala, či mimoriadny postup talianskych orgánov nespôsobil sám osebe poskytnutie pomoci a či talianska vláda nemanipulovala s právnymi predpismi v prospech zámeru Compagnia Aerea Italiana.

Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď neprihliadla na možnosti predaja majetku spoločnosti Alitalia prostredníctvom vyrovnacieho konania či predajom akcií. Žalobca tiež uvádza, že Komisia neuplatnila na predaj majetku Alitalia zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, a to predovšetkým tým, že nepreskúmala dopad na ceny výslovnej podmienky pokračovania vo vykonávaní služby a tichej podmienky talianskeho pôvodu kupcu časti podniku Alitalia zaoberajúcej sa prepravou osôb, že nedospela k záveru o zjavnej neprimeranosti predaja majetku Alitalia, že neposúdila skutočnú cenu ponúkanú spoločnosťou CAI a že nestanovila kritéria, ktoré by umožňovali určiť tržnú cenu majetku Alitalia.

Navyše žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne identifikovala stranu, ktorá má vrátiť pôžičku a ktorou je spoločnosť CAI vzhľadom na kontinuity medzi Alitalia a Compagnia Aerea Italiana. Žalobca napokon tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

(1) Ú. v. EÚ L 52, s. 3

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/46

Žaloba podaná 31. marca 2009 — Meridiana a Eurofly/Komisia

(Vec T-128/09)

2009/C 141/97

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Meridiana SpA (Olbia, Taliansko) a Eurofly SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: N. Green, QC, K. Bacon, barrister, C. Osti a A. Prastaro, lawyers)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2008) 6745 v konečnom znení z 12. novembra 2008,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 745 v konečnom znení z 12. novembra 2008, ktorým sa vyhlásilo, že postup predaja aktív leteckej spoločnosti Alitalia, ako bol oznámený talianskymi orgánmi, nepredstavuje poskytnutie štátnej pomoci v prospech nadobúdateľa (N 10/2008) (1). Žalobkyne sú konkurentkami na trhu leteckej dopravy a podali na Komisiu sťažnosti týkajúce sa opatrení oznámených talianskymi orgánmi.

Žalobkyne na podporu svojich návrhov uvádzajú tieto žalobné dôvody.

Po prvé tvrdia, že napadnuté rozhodnutie vykazuje právne vady, zjavné nesprávne právne posúdenie a nie je dostatočne odôvodnené v rozsahu, v ktorom Komisia dospela k záveru, že aktíva spoločnosti Alitalia sa predajú za trhovú cenu. Žalobkyne predovšetkým tvrdia, že znaky postupu stanoveného Komisiou nepreukazujú existenciu hodnotenia aktív spoločnosti Alitalia nezávislým odborníkom pred rokovaním o predaji týchto aktív. Podľa žalobkýň sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že nepriznala dostatočnú váhu absencii otvoreného a transparentného postupu predaja aktív spoločnosti Alitalia.

Po druhé, žalobkyne tvrdia, že záver Komisie, že dohoda o prevode aktív nemala za cieľ vyhnúť sa povinnosti vrátiť štátnu pomoc, je založený na právnych vadách, zjavnom nesprávnom právnom posúdení a nie je dostatočne odôvodnený.

Po tretie žalobkyne tvrdia, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nepreskúmala, či právna úprava zavedená v Taliansku v roku 2008 týkajúca sa osobitného insolvenčného konania nepredstavuje sama osebe štátnu pomoc spoločnosti Alitalia a nadobúdateľovi, ako sa uvádza v sťažnosti žalobkýň, pretože podľa nich jej cieľom bolo umožniť prevod aktív spoločnosti Alitalia.

Po štvrté, podľa žalobkýň sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že nepreskúmala viaceré prvky sťažnosti žalobkýň poukazujúce na existenciu štátnej pomoci, najmä rozdelenie aktív spoločnosti Alitalia za okolností, v ktorých by to bežný súkromný investor neurobil, na porušenie zásady zákazu diskriminácie, zahrnutie aktív inej spoločnosti do predaja a nadobudnutie spoločnosti nadobúdateľom aktív spoločnosti Alitalia.

Napokon žalobkyne tvrdia, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezačala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 88 ods. 2 ES a namiesto toho vec rozhodla po predbežnom vyšetrovaní.

(1) Ú. v. EÚ C 46, s. 6.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/47

Žaloba podaná 2. apríla 2009 — Bongrain/ÚHVT — Apetito (APETITO)

(Vec T-129/09)

2009/C 141/98

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bongrain SA (Viroflay, Francúzsko) (v zastúpení: C. Hertz-Eichenrode, lawyer)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Apetito AG (Rheine, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 2. februára 2009 vo veci R 720/2008-4 a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „APETITO“ pre tovary v triede 29 — prihláška č. 3 470 598.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: zápis slovnej ochrannej známky Spoločenstva „apetito“ pre tovary v triedach 5, 11, 21, 29, 30, 37, 39, 41 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94, pretože odvolací senát nesprávne konštatoval, že výrobky nie sú podobné, a teda medzi dotknutými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/47

Žaloba podaná 27. marca 2009 — I Marchi Italiani a B Antonio Basile 1952/ÚHVT — Osra (B Antonio Basile 1952)

(Vec T-133/09)

2009/C 141/99

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: I Marchi Italiani Srl (Neapol, Taliansko), B Antonio Basile 1952 (Giugliano, Taliansko) (v zastúpení: G. Militerni, avvocato)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Osra SA (Rovereta, Taliansko)

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 9. januára 2009 vo veci R 502/2008 I Marchi Italiani Srl proti Osra S.A, ktoré bolo oznámené žalobcom 30. januára 2009 a ktorým sa po podaní odvolania zo strany Osra S.A potvrdilo rozhodnutie výmazového oddelenia a rovnako výmaz a vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky „B Antonio Basile 1952“,

—	rozhodnúť, že zápis ochrannej známky „B Antonio Basile 1952“ je platný a účinný od dňa podania prihlášky a/alebo zápisu uvedenej ochrannej známky,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka obsahujúca spojenie „B Antonio Basile 1952“ [ochranná známka Spoločenstva č. 5 274 121 (rozdelený zápis vyplývajúci z rozdelenia zápisu č. 1 462 555 po čiastočnom prevode ochrannej známky)] pre výrobky v triedach 14, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobcovia.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Osra S.A.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: obrazová ochranná známky „BASILE“ (zápis v Taliansku č. 738 901, medzinárodný zápis č. R 413 396 B) pre výrobky v triedach 25.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: úplné vyhovenie návrhu o vyhlásenie neplatnosti a vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávne uplatnenie článku 52 ods. 1 písm. a) a článku 53 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 017/001, s. 146 [zmenené, teraz články 53 ods. 1 písm. a) a článok 54 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)] a neexistencia pravdepodobnosti zámeny.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/48

Žaloba podaná 30. marca 2009 — B Antonio Basile 1952 a I Marchi Italiani/ÚHVT — Osra (B Antonio Basile 1952)

(Vec T-134/09)

2009/C 141/100

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: B Antonio Basile 1952 (Giugliano, Taliansko), I. Marchi Italiani Srl (Napoli, Taliansko) (v zastúpení: G. Militerni, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Osra SA (Rovereta, Taliansko)

Návrhy žalobcov

—

Zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 9. januára 2009, vydaného v konaní R 1436/2007-2 medzi Antonio Basile, konajúci ako podnikateľ pod názvom „B Antonio Basile 1952“ a Osra SA, doručené žalobcom 30. januára 2009, ktoré potvrdilo rozhodnutie výmazového oddelenia, ktoré vyhovelo návrhu Osra SA na vyhlásenie neplatnosti a vyhlásilo ochrannú známku B Antonio Basile 1952 za neplatnú.

—	Rozhodnúť, že ochranná známka B Antonio Basile 1952 je platná a účinná od dňa podania prihlášky a/alebo od dňa jej zápisu.

—	Zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka obsahujúca názov „B Antonio Basile 1952“ (prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 1 462 555) pre tovar v triedach 14, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobcovia.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Osra S.p.A..

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: slovná ochranná známka „BASILE“ (talianska ochranná známka č. 287 030, medzinárodná ochranná známka č. R 413 396 B) zapísaná pre tovary v triede 25.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: rozhodnutie o čiastočnej neplatnosti predmetnej ochrannej známky vo vzťahu k tovarom v triede 25.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: tieto sú rovnaké ako boli uplatnené vo veci T-133/09.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/48

Žaloba podaná 7. apríla 2009 — Nexans France a Nexans/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-135/09)

2009/C 141/101

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Nexans France SAS a Nexans SA (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: M. Powell, solicitor a J.-P. Tran Thiet, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 9. januára 2009 — vec COMP/39610 — Surge,

—	vyhlásiť neplatnosť rozhodnutia Komisie o zabavení štyroch diskov DVD-ROM a kópie celého pevného disku laptopu zamestnanca spoločnosti Nexans France na účely neskoršieho preskúmania v jej priestoroch v Bruseli,

—	zrušiť rozhodnutie Komisie o vypočutí zamestnanca spoločnosti Nexans France 30. januára 2009,

—

zaviazať Komisiu, aby spoločnosti Nexans France vrátila všetky dokumenty alebo dôkazné prostriedky, ktoré dostala na základe zrušených rozhodnutí, vrátane, ale bez obmedzenia sa na: (a) dokumenty, ktoré nespadajú do oblasti, ktorá bola v súlade s právom obsiahnutá v domovej prehliadke; (b) dokumenty týkajúce sa projektov nachádzajúcich sa mimo Európskeho hospodárskeho priestoru s ohľadom na elektrické káble; (c) protiprávne zabavené dokumenty z pevného disku a diskov DVD-ROM a (d) vyjadrenia, ktoré vznikli v priebehu vypočutia alebo ktoré boli založené na vypočutí zamestnanca spoločnosti Nexans France,

—	zaviazať Komisiu, nepoužiť dokumenty a dôkazné prostriedky, ktoré dostala na základe zrušených rozhodnutí, na účely konania z dôvodu porušenia ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa hospodárskej súťaže,

—	zaviazať Komisiu, aby sa zdržala poskytnutia takýchto dokumentov alebo dôkazných prostriedkov (alebo z nich odvodených informácií alebo na nich založených informácií) orgánom príslušným v oblasti hospodárskej súťaže iných štátov,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania,

—	prijať ďalšie opatrenia, ktoré Súdny dvor považuje za potrebné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobkyne požadujú zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 92/1 z 9. januára 2009, ktoré spoločnosti Nexans SA a všetkým spoločnostiam, ktoré sú spoločnosťou Nexans France SAS priamo či nepriamo ovládané nariaďuje, aby sa podrobili inšpekcii podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (1) (vec COMP/39610 — Surge), ako aj spôsobu, akým je toto rozhodnutie vykonané.

Na podporu svojej žaloby žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje ich práva, okrem iného ich práva na obranu, ich právo na spravodlivé konanie, ich právo na odmietnutie výpovede, pokiaľ by sami seba mohli vystaviť stíhaniu a prezumpciu neviny, ako aj právo na súkromie. Okrem toho Komisia pri výkone napadnutého rozhodnutia prekročila predmet vyšetrovania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/49

Žaloba podaná 7. apríla 2009 — Komisia/Galor

(Vec T-136/09)

2009/C 141/102

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Joët, F. Mirza, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Katan a M. van der Woude, advokáti)

Žalovaný: Benjamin Galor (Jupiter, Spojené štáty americké)

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 205 611 eur Spoločenstvu zvýšenej o zákonné úroky podľa článku 6.119 DCC od 1. marca 2003 až do dňa zaplatenia sumy Spoločenstvu v plnom rozsahu,

—	zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov podľa článku 6.119 DDC zo sumy 9 231,25 eura od 2. septembra 2003 (alebo alternatívne od 10. marca 2007) až do dňa zaplatenia sumy Spoločenstvu v plnom rozsahu,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania predbežne odhadovaných na 17 900 eur zvýšených o zákonné úroky podľa článku 6.119 DDC odo dňa vyhlásenia rozsudku až do dňa zaplatenia sumy Spoločenstvu v plnom rozsahu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 23. decembra 1997 Európske spoločenstvo zastúpené Komisiou uzatvorilo zmluvu IN/004/97 s profesorom Benjaminom Galorom a troma spoločnosťami na realizáciu projektu „Self-Upgrading of Old-Design Gas Turbines in Land & Marine Industries by Energy-Saving Clean Jet-Engine Technologies“ v rámci činnosti Spoločenstva v odvetví nejadrovej energie (1). Podľa ustanovení zmluvy Komisia poskytla zmluvným stranám zálohu zo svojho príspevku. Túto zálohu prijal vedúci projektu profesor Benjamin Galor.

Keďže zmluvné strany neboli schopné nájsť subdodávateľov pre projekt a vzhľadom na to, že v projekte nedošlo k pokroku, Komisia sa rozhodla zmluvu ukončiť. V liste, ktorý zaslala zmluvným stranám, uviedla, že príspevok Spoločenstva možno vyplatiť (alebo si ho zmluvné strany môžu ponechať) len vtedy, pokiaľ sa týka projektu a je odôvodnený záverečnou technickou a finančnou správou.

Komisia neschválila záverečnú správu, ktorú jej zmluvné strany predložili a začala konanie o vrátenie zálohy.

Komisia vo svojom návrhu tvrdí, že žalovaný zálohu nevrátil, ale naopak požadoval, aby mu Komisia vyplatila príspevok stanovený podľa zmluvy po odpočítaní zálohy. Žalovaný okrem toho začal konanie pred holandskými súdmi o vymoženie uvedenej sumy. Komisia spochybnila príslušnosť holandských súdov na základe doložky o príslušnosti v zmluve, podľa ktorej je na riešenie všetkých sporov medzi zmluvnými stranami príslušný Súd prvého stupňa.

Komisia sa vo svojom návrhu domáha vrátenia zálohy. Tvrdí, že bola oprávnená ukončiť zmluvu na základe zmluvných ustanovení, pretože žalovaný konal v rozpore so svojimi zmluvnými povinnosťami, okrem iného: došlo k značnému omeškaniu začiatku projektu a v projekte nenastal žiadny pokrok, žalovaný nebol schopný najať technické prostriedky potrebné na výskum, na ktoré už boli poskytnuté finančné prostriedky a technické a finančné správy nespĺňali zmluvné požiadavky.

Komisia preto tvrdí, že bola oprávnená žiadať o vrátenie poskytnutej zálohy.

(1) Rozhodnutie Rady 94/806/ES z 23. novembra 1994 o prijatí osobitného programu pre výskum a technologický vývoj vrátane skúšok v odvetví nejadrovej energie (1994 až 1998) Ú. v. ES L 334, s. 87.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/49

Žaloba podaná 8. apríla 2009 — Francúzsko/Komisia

(Vec T-139/09)

2009/C 141/103

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a A.-L. During, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 2003 v konečnom znení z 28. januára 2009 týkajúce sa plánov kampane v odvetví ovocia a zeleniny, ktoré zaviedlo Francúzsko, v časti, v ktorej sa týka časti opatrení uskutočnených v rámci plánov kampane, ktoré boli financované odvetvovými podielmi,

—	subsidiárne, v prípade, že Súd prvého stupňa usúdi, že tento návrh na čiastočné zrušenie nie je prípustný, zrušiť rozhodnutie K(2009) 2003 v konečnom znení ako celok,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutie Komisie K(2009) 203 (1) v konečnom znení z 28. januára 2009, ktorým Komisia vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom štátnu pomoc, ktorú Francúzska republika poskytla pestovateľom ovocia a zeleniny v rámci „plánov kampane“ s cieľom uľahčiť uvádzanie poľnohospodárskych produktov, ktoré sa urodili vo Francúzsku, na trh.

Žalobkyňa navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia usúdila, že opatrenia v prospech pestovateľov ovocia a zeleniny predstavujú štátnu pomoc, hoci tieto opatrenia boli sčasti financované dobrovoľnými príspevkami pestovateľov, takže podľa žalobkyne nepredstavujú štátne prostriedky alebo prostriedky pripísateľné štátu.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa dva dôvody založené na:

—	porušení povinnosti odôvodnenia, keďže Komisia neodôvodnila rozšírenie kvalifikácie za štátnu pomoc na opatrenia financované dobrovoľnými príspevkami pestovateľov v dotknutom odvetví,

—	nesprávnom právnom posúdení, keďže Komisia kvalifikovala za štátnu pomoc opatrenia financované zo súkromných zdrojov poskytnutých dobrovoľne a bez zásahu orgánov verejnej moci. Tieto opatrenia nemožno považovať za výhody poskytnuté zo štátnych prostriedkov.

(1) Také číslo je uvedené na napadnutom rozhodnutí, zatiaľ čo žalobkyňa uvádza konštantne číslo K(2009) 2003 v konečnom znení.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/50

Žaloba podaná 7. apríla 2009 — Prysmian, Prysmian Cavi a Sistemi Energia/Komisia

(Vec T-140/09)

2009/C 141/104

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyne: Prysmian SpA (Miláno, Taliansko), Prysmian Cavi a Sistemi Energia Srl (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: A. Pappalardo, avvocato, F. Russo, avvocato, M. L. Stasi, avvocato, C. Tesauro, avvocato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie z 2. januára 2009 (vec COMP/39.610 — Surge), ktorým Komisia nariadila inšpekciu,

—	vyhlásiť rozhodnutie Komisie, ktorým bolo nariadené vyhotoviť kompletné kópie pevných diskov niekoľkých vedúcich pracovníkov spoločnosti Prysmian a analyzovať ich obsah vo vlastných kanceláriách v Bruseli, za protiprávne a v rozpore s článkom 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003,

—	subsidiárne k druhému návrhu, vyhlásiť postup inšpektorov za zneužívajúci tým, že nesprávne vyložili právomoci inšpekcie dané rozhodnutím a vyhotovili kompletné kópie niekoľkých pevných diskov s cieľom, aby v kanceláriách Komisie v Bruseli overili ich obsah,

—	nariadiť, aby Komisia vrátila všetky dokumenty, ktoré si nedôvodne privlastnila v rámci inšpekcie uskutočnenej v sídle spoločnosti Prysmian v Miláne, alebo výňatky z kópií pevných diskov, ktoré vo vlastných kanceláriách v Bruseli analyzovala,

—	zakázať Komisii použitie akéhokoľvek druhu nedôvodne privlastnených dokumentov, najmä v rámci začatého konania na zistenie údajného správania v rozpore s hospodárskou súťažou v oblasti elektrických káblov, porušujúceho článok 81 ES,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Komisie z 9. januára 2009, ktorým sa má zistiť existencia možného správania v rozpore s hospodárskou súťažou porušovaním článku 81 ES v oblasti elektrických káblov a podľa ktorého sa žalobkyne musia podrobiť inšpekcii podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1).

V rámci vykonania rozhodnutia boli zástupcovia žalobkýň informovaní najmä o rozhodnutí žalovanej, vyhotoviť exaktnú kópiu („forensic image“) pevných diskov niekoľkých počítačov, aby sa v posudzovaní pokračovalo v kanceláriách Komisie v Bruseli.

Žalobkyne tvrdia, že

—

nariadenie č. 1/2003 vyslovene stanovuje, aby sa právomoci inšpekcie vykonávali v priestoroch podniku, a zohľadňuje aj možnosť zapečatenia týchto miestností pre prípad, že sa overenie pretiahne na viaceré dni; žiadne ustanovenie neumožňuje Komisii vyhotovenie kópií celých pevných diskov, ich odstránenie z priestorov podniku a analýzu vo vlastných kanceláriách,

—	žalovaná protiprávne prekročila potrebnú dĺžku inšpekcie približne o mesiac a tým uviedla žalobkyne do nejasného stavu týkajúceho sa skutočného rozsahu posudzovania,

—	Komisia ďalej na niekoľko týždňov zabránila tomu, aby sa žalobkyne oboznámili so všetkými okolnosťami prípadu a zvážili možné podanie návrhu na zhovievavosť,

—	žalovaná svojim správaním, ktoré jej je vytýkané, zjavne prekročila hranice, ktoré stanovil normotvorca Spoločenstva pri právomociach inšpekcie v takom rozsahu, že bolo výrazne obmedzené právo podnikov, zahrnutých do inšpekcie, na obranu.

(1) Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/51

Žaloba podaná 6. apríla 2009 — Bredenkamp a iní/Komisia

(Vec T-145/09)

2009/C 141/105

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: John Arnold Bredenkamp, Alpha International (PTV) Ltd (Camberley, Spojené kráľovstvo), Breco (Asia Pacific) Ltd. (Douglas, Isle of Man, Spojené kráľovstvo), Breco (Eastern Europe) Ltd. (Douglas, Isle of Man, Spojené kráľovstvo), Breco (South Africa) Ltd. (Douglas, Isle of Man, Spojené kráľovstvo), Breco (UK) Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Breco Group, Breco International (St. Helier, Jersey, Spojené kráľovstvo), Breco Nominees Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Breco Services Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Corybantes Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Echo Delta Holdings (Reading, Spojené kráľovstvo), Masters International Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Piedmont (UK) Ltd. (Ascot, Spojené kráľovstvo), Raceview Enterprises (Private) Limited, Scottlee Holdings (PTV) Ltd., Scottlee Resorts Ltd., Timpani Exports Ltd. (Douglas, Isle of Man, Spojené kráľovstvo), Tremalt Ltd. (v zastúpení: D. Vaughan, QC, P. Moser, barrister a R. Khan, solicitor)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov

—	zrušiť nariadenie Komisie (ES) č. 77/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcov spoločne a každého z nich,

—	okrem toho alebo alternatívne zrušiť nariadenie Komisie (ES) č. 77/2009 v rozsahu, v ktorom sa týka prvého žalobcu a všetkých ďalších subjektov v Prílohe III, ktoré sú „vo vlastníctve“ prvého žalobcu tak, že sa z Príloh III vymažú všetky údaje o prvom žalobcovi a uvedených subjektoch,

—	následne určiť, že uvedené nariadenie Komisie z 26. januára 2009 sa voči žalobcom neuplatňuje,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú čiastočného zrušenia nariadenia Komisie (ES) č. 77/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe (1) v rozsahu, v ktorom sa žalobcovia nachádzajú na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sa majú v súlade s týmto právnym predpisom zmraziť.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Po prvé žalobcovia tvrdia, že napadnutému nariadeniu chýba právny základ.

Po druhé tvrdia, že Komisia nepredložila zásadné dôvody na zmrazenie finančných prostriedkov žalobcov a tým porušila svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry.

Po tretie tvrdia, že napadnutým nariadením sa porušilo ich právo na obranu, jednak právo byť vypočutý a jednak právo na účinnú súdnu ochranu, pretože podľa názoru žalobcov bolo toto nariadenie prijaté bez toho, aby sa im poskytla záruka oznámenia akýchkoľvek dôkazov svedčiacich v ich neprospech alebo záruka ich vypočutia v súvislosti s takými dôkazmi alebo s ich vlastnými dôkazmi svedčiacimi v ich prospech.

Po štvrté žalobcovia tvrdia, že napadnuté nariadenie sa prijalo v rozpore s Protokolom č. 1 článku 1 ESĽP a porušuje ich základné vlastnícke právo.

Po piate tvrdia, že pokiaľ ide o nich, napadnuté nariadenie sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu. Ďalej tvrdia, že Komisia nepreukázala, že zmrazenie ich finančných prostriedkov je právne odôvodnené na základe relevantných právnych predpisov a ako základ pre svoje rozhodnutie nepredložila presné informácie a zásadné a vierohodné dôkazy, a preto neuniesla dôkazné bremeno.

(1) Ú. v. EÚ L 23, s. 5.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/51

Žaloba podaná 9. apríla 2009 — Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia

(Vec T-146/09)

2009/C 141/106

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Parker ITR Srl (Veniano, Taliansko) a Parker-Hannifin Corp. (Mayfield Heights, Spojené štáty) (v zastúpení: B. Amory, F. Marchini Càmia a F. Amato, právnici)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom je spoločnosť Parker ITR za obdobie od 1. apríla 1986 až do 9. júna 2006 a spoločnosť Parker Hannifin za obdobie od 31. januára 2002 až do 9. júna 2006 považovaná za zodpovednú,

—	výrazne znížiť im uložené pokuty,

—	zaviazať Komisiu, aby znášala vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vznikli žalobkyniam.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konečnom znení z 28. januára 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/39406 — morské potrubie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že sa zúčastnili na jedinom a pokračujúcom protiprávnom konaní v oblasti morského potrubia v EHP, ktoré spočívalo v rozdelení zákaziek, stanovení cien, stanovení kvót, stanovení predajných podmienok, geografickom rozdelení trhu a výmene obchodných citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Ďalej žiadajú o zníženie im uložených pokút.

Žalobkyne svoju žalobu opierajú o deväť žalobných dôvodov.

V rámci prvých troch žalobných dôvodov, ktoré sa týkajú otázok pripísania zodpovednosti, tvrdia nasledujúce:

Po prvé napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu osobnej zodpovednosti tým, že spoločnosť Parker ITR je považovaná za zodpovednú za protiprávne konanie, ktoré pred 1. januárom 2002 spáchali právnické osoby, ktoré naďalej existujú, vykonávajú hospodársku činnosť a patria k inému podniku; ďalej sa tým zneužili oprávnenia, aby sa obišli ustanovenia týkajúce sa premlčania a porušil sa zákaz diskriminácie; naviac v tomto ohľade nie je uvedené odôvodnenie.

Po druhé napadnuté rozhodnutie tým, že sa v ňom považujú žalobkyne za zodpovedné za protiprávne konanie zamestnanca spoločnosti Parker ITR, porušuje zásadu osobnej zodpovednosti, keďže i) sa zamestnanec na karteli podieľal, aby z neho pre seba získal osobnú výhodu; ii) nezávisle od žalobkýň viedol obchodné oddelenie s ropou a plynom na dosiahnutie protiprávnych ziskov; iii) spoločnosti Parker ITR na základe protiprávneho konania jej zamestnanca vznikla škoda.

Po tretie je napadnuté rozhodnutie nesprávne v tom rozsahu, v akom je považovaná spoločnosť Parker Hannifin za zodpovednú za obdobie od 31. januára 2002 do 9. júna 2006, keďže žalobkyne v plnom rozsahu vyvrátili domnienku, podľa ktorej Parker Hannifin vykonával rozhodujúci vplyv na činnosť svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti Parker ITR v oblasti morského ropného a plynového potrubia, a žiadny argument alebo dokument uvedený v rozhodnutí túto skutočnosť nevyvracia alebo neobsahuje dôkaz pre rozhodujúci vplyv spoločnosti Parker Hannifin na spoločnosť Parker ITR v tomto období.

V rámci ostatných šiestich žalobných dôvodov, ktoré sa týkajú výšky pokuty, žalobkyne tvrdia nasledujúce:

Po štvrté tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je zjavne nesprávne do tej miery, do akej sa protiprávne konanie od 1. apríla 1986 do 13. mája 1997 a protiprávne konanie od 11. júna 1999 do 2. mája 2007 kvalifikuje buď ako jediné a trvajúce porušenie alebo ako opakujúce porušenie v zmysle článku 25 ods. 2 druhej vety smernice č. 1/2003 (1). Z toho podľa názoru žalobkýň vyplýva, že je právo Komisie uložiť pokuty za porušenie od 1. apríla 1986 do 13. mája 1997 premlčané.

Po piate žalobkyne tvrdia, že spoločnosť Parker ITR bola v rozhodnutí neprávom považovaná za vedúcu kartelu v dobe od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001.

Po šieste tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu osobnej zodpovednosti a neobsahuje odôvodnenie, pokiaľ ide o zvýšenie pokuty uloženej spoločnosti Parker Hannifin z dôvodu údajného vedúceho postavenia spoločnosti Parker ITR.

Po siedme tvrdia, že rozhodnutie porušuje zásadu legitímneho očakávania tým, že na účely výpočtu „agregovaných predajov v EHP“ v zmysle bodu 18 pokynov Komisie o ukladaní pokút (2) bol zohľadnený predaj tovaru fakturovaného spoločnostiam usadeným v EHP, pričom však tovar dodaný v rámci EHP nebol.

Po ôsme tvrdia, že v rozhodnutí bol tým, že sa toto rozhodnutie zakladalo na konsolidovanom obrate spoločnosti Parker Hannifin na účely výpočtu 10 % stropu pre podiel na pokute, za ktorý je zodpovedná výlučne spoločnosť Parker ITR, nesprávne vyložený článok 23 nariadenia č. 1/2003 a bola porušená zásada osobnej zodpovednosti a ďalej v tejto súvislosti nebolo uvedené odôvodnenie.

Po deviate tvrdia, že rozhodnutie porušilo zásadu legitímneho očakávania a povinnosť uviesť odôvodnenie tým, že odmietlo zníženie pokút uložených žalobkyniam za ich spoluprácu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Pokyny pre výpočet pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, Ú. v. EÚ C 210, s. 2.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/52

Žaloba podaná 9. apríla 2009 — Trelleborg/Komisia

(Vec T-148/09)

2009/C 141/107

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Trelleborg AB (Trelleborg, Švédsko) (v zastúpení: J. Joshua a E. Aliende Rodríguez, právnici)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	čiastočne zrušiť článok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, prinajmenšom ale v akom konštatuje akékoľvek protiprávne konanie žalobkyne pred 21. júnom 1999,

—	znížiť pokutu uloženú žalobkyni v článku 2 a tým opraviť zrejmé chyby v rozhodnutí,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konečnom znení z 28. januára 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39406 — morské potrubie) v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje jej účasť na jedinom a pokračujúcom protiprávnom konaní v oblasti morského potrubia v EHP, ktoré spočívalo v rozdelení zákaziek, stanovení cien, stanovení kvót, stanovení predajných podmienok, geografickom rozdelení trhu a výmene obchodných citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Ďalej žiada o zníženie jej uloženej pokuty.

Žalobkyňa svoju žalobu opiera o dva dôvody.

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že právo Komisie ukladať pokuty za obdobie pred 21. júnom 1999 je podľa článku 25 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 premlčané a teda Komisia sa údajne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností a zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatovala, že sa žalobkyňa dopustila jediného a trvajúceho protiprávneho konania.

Po druhé tvrdí, že Komisia nemá legitímny záujem na konštatovaní porušenia za prvé obdobie, ktoré skončilo v máji 1997.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/53

Žaloba podaná 10. apríla 2009 — Dover/Parlament

(Vec T-149/09)

2009/C 141/108

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Densmore Ronald Dover (Borehamwood, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Vaughan, QC barrister, M. Lester, barrister a M. French, solicitor)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktoré sú uvedené v žalobe,

—	zaviazať Parlament na náhradu trov konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Parlamentu D(2009) 4639 z 29. januára 2009 o vrátení príspevkov na asistenta.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza päť žalobných dôvodov.

Žalobca po prvé tvrdí, že Parlament nesprávne vyložil a uplatnil článok 14 Pravidiel o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu (ďalej len „pravidlá PEAM“), keď sa okrem iného snažil uložiť žalobcovi so spätným účinkom prísne podmienky, ktoré neboli vyžadované v dotknutom období od členov Európskeho parlamentu, a keď presne neurčil, ktoré časti výdavkov sú považované za neoprávnené.

Po druhé žalobca uvádza, že Parlament svoje rozhodnutie založil na údajnom „konflikte záujmov“, pričom porušil zásadu právnej istoty z dôvodu, že konal v rozpore so skoršími zvykmi a praxou, v nesúlade s platnými pravidlami a bez toho, aby stanovil jasné a transparentné pravidlá. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie Parlamentu nemá nijaký skutkový ani právny základ.

Po tretie žalobca tvrdí, že Parlament nekonal v súlade so zásadnými procesnými požiadavkami článku 27 pravidiel PEAM, čo sa týka predovšetkým predbežnej porady s kvestormi, odôvodnenia „výnimočných“ prípadov, vypočutie dotknutého poslanca pred prijatím rozhodnutia, ako aj požiadavky, že rozhodnutie má prijať predsedníctvo.

Po štvrté žalobca tvrdí, že odporca od neho žiadal vrátanie DPH bez právneho základu.

Napokon žalobca tvrdí, že Parlament predložil predčasne jeho prípad OLAF-u, pričom tak porušil jeho práva na obranu, a nemal na to nijaký právny základ ani odôvodnenie.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/53

Žaloba podaná 10. apríla 2009 — Ningbo Yonghong Fasteners/Rada

(Vec T-150/09)

2009/C 141/109

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ningbo Yonghong Fasteners Co. Ltd (v zastúpení: F. Graafsma a J. Cornelis, lawyers)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada o zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (1) na základe údajného porušenia článku 2 ods. 7 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 384/96 (2) a na základe zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností pri zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznaní postavenia podnikateľa podnikajúceho v trhovom hospodárstve (Market Economy Treatment, ďalej len „MET“).

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia o MET nerozhodla v lehote stanovenej článkom 2 ods. 7 písm. c) druhým pododsekom nariadenia (ES) č. 384/96. Tvrdí, že prijatím rozhodnutia o MET potom, ako dostala všetky informácie požadované v antidumpingovom dotazníku, porušila Komisia svoju povinnosť podľa vyššie uvedeného ustanovenia, ktorou sa má zabezpečiť, aby sa otázka, či výrobca spĺňa kritéria MET, nerozhodovala na základe jej dopadu na výpočet dumpingového rozpätia.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že náklady žalobkyne na jej hlavnú surovinu, oceľový valcovaný drôt, sa podstatným spôsobom nezakladajú na trhovej hodnote podľa článku 2 ods. 7 písm. c) nariadenia (ES) č. 384/96. Tvrdí, že toto zjavne nesprávne posúdenie sa môže pripočítať skutočnosti, že Komisia a Rada porušili svoje povinnosti starostlivosti a riadnej správy tým, že starostlivo a nestranne neposúdili všetky dôkazy, ktoré im boli predložené.

Napokon žalobkyňa tvrdí, že výklad článku 2 ods. 7 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 384/96 vykonaný Radou je neprípustným výkladom a z toho dôvodu porušuje uvedené ustanovenie. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že výklad článku 2 ods. 7 písm. b) a c) vykonaný Radou nielen že nezohľadňuje skutočnosť, že posúdenie MET vyžaduje, aby sa vykonalo s ohľadom na konkrétny podnik, ale zároveň ukladá neprimerané dôkazné bremeno. Podľa žalobkyne naviac výklad vykonaný Radou odstraňuje možnosť podľa článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96 prispôsobiť výrobné náklady, ktoré sú na základe mimoriadnej situácie na trhu skreslené, a tým je v rozpore s povinnosťou, vykladať ustanovenia práva Spoločenstva podľa jeho súvislostí a jeho účelov.

(1) Ú. v. EÚ L 29, s. 1.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/54

Žaloba podaná 8. apríla 2009 — ISDIN/ÚHVT — Pfizer (ISDIN)

(Vec T-153/09)

2009/C 141/110

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ISDIN, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: M. Esteve Sanz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Pfizer Ltd (Sandwich, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. januára 2009 vo veci R 390/2008-1,

—	subsidiárne zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. januára 2009 vo veci R 390/2008-1 v rozsahu, v akom z neho vyplýval výmaz zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti v súvislosti s výrobkami zaradenými do triedy 5,

—	zaviazať ÚHVT, ako aj, v prípade potreby, ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania, vrátane trov konania pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „ISDIN“ zapísaná pre výrobky patriace do tried 3 a 5.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: čiastočný výmaz zápisu napadnutej ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 73 nariadenia č. 40/94 (1) (teraz článok 75 nariadenia č. 207/2009), ako aj pravidla 50 ods. 2 písm. h) nariadenia č. 2868/95 (2) v rozsahu, v akom odvolací senát nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami; porušenie spojených ustanovení článku 51 ods. 1 písm. a), článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 74 nariadenia 40/94 (teraz, v uvedenom poradí, článok 52 ods. 1 písm. a), článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 76 nariadenia č. 207/2009) v rozsahu, v akom odvolací senát odmietol zohľadniť obmedzenie, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, a z toho dôvodu dospel vo všeobecnosti k záveru, že dotknuté výrobky sú rovnaké; subsidiárne porušenie spojených ustanovení článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na niektoré výrobky patriace do triedy 5; porušenie spojených ustanovení článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 v rozsahu, v akom odvolací senát potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia v súvislosti so všetkými výrobkami, na ktoré sa pôvodne vzťahovala napadnutá ochranná známka.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) zrušené a nahradené nariadením (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/55

Žaloba podaná 10. apríla 2009 — MRI/Komisia

(Vec T-154/09)

2009/C 141/111

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Manuli Rubber Industries SpA (MRI) (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, avvocato, M. Pappalardo, avvocato, E. Marasà, avvocato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Hlavné návrhy:

—	zrušiť článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom konštatuje, že žalobkyňa sa v dobe od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, a najmä v dobe od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 zúčastnila na jedinom a trvajúcom porušení na trhu morského potrubia,

—	zrušiť článok 2 uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom bola žalobkyni v dôsledku nesprávnych posúdení uvedených v predmetnej žalobe, uložená pokuta vo výške 4 900 000 eur,

—	zamietnuť všetky opačné tvrdenia a námietky.

Alternatívne návrhy:

—	v súlade s článkom 229 ES znížiť pokutu vo výške 4 900 000 eur, ktorá bola žalobkyni uložená.

V každom prípade:

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tejto veci je totožné s rozhodnutím vo veci T-146/09 Parker ITR a Parker Hannifin/Komisia.

Na odôvodnenie svojich návrhov žalobkyňa v prvom rade uvádza, že v uvedenom rozhodnutí došlo k nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide o posúdenie porušenia, ktoré sa jej vytýka, vo forme účasti na jedinej a komplexnej kartelovej dohode v rokoch 1986 až 2007, najmä pokiaľ ide o konštatovanie protiprávneho konania v rokoch 1996 až 2000, a teda pokiaľ ide o zahrnutie obdobia od septembra 1996 do mája 1997 do doby, ktorá je predmetom sankcie.

Ďalej uvádza, že porušenie nemôže byť ani trvajúce, ani opakované, pokiaľ medzi jednotlivými dobami protiprávneho konania existuje podstatný časový úsek a predovšetkým došlo k pozitívnym udalostiam, ktoré sú nezlučiteľné s vôľou pokračovať alebo zopakovať protiprávne konanie, akým je napríklad verejné a výslovné ukončenie kontaktov s kartelom zo strany žalobkyne, ktoré bolo konštatované aj Komisiou.

Žalobkyňa ďalej poukazuje na protiprávnosť stanovenia výšky pokuty, a to najmä pokiaľ ide o zohľadnenie trvania, závažnosti a zníženia pokuty z dôvodu účasti na programe zhovievavosti.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/55

Odvolanie podané 20. apríla 2009: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 18. februára 2009 vo veci F-42/08, Marcuccio/Komisia

(Vec T-157/09 P)

2009/C 141/112

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť v celom rozsahu a bez výnimky uznesenie prvej komory Súdu pre verejnú službu z 18. februára 2009 vo veci F-42/08, Marcuccio/Komisia (ďalej len „dotknutá vec“),

—	vyhlásiť, že žaloba v prvostupňovom konaní, v rámci ktorého bolo sporné uznesenie vydané, bola v celom rozsahu prípustná a okrem toho

v prvom rade:

—	vyhovieť v celom rozsahu a bez výnimky návrhom žalobcu v jeho žalobe v prvostupňovom konaní, ktoré tu treba chápať ako výslovne prebraté so všetkými právnymi účinkami,

—	uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi všetky trovy konania, ktoré mu vznikli a ktoré sa týkajú konania na prvom stupni, ako aj tohto odvolacieho konania alebo

subsidiárne:

—	vrátiť predmetnú vec Súdu pre verejnú službu v inom rozhodovacom zložení na nové konanie o tejto veci.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetné odvolanie smeruje proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 18. februára 2009, ktoré zamieta ako zjavne neprípustnú žalobu podanú žalobcom, ktorej predmetom je náhrada údajnej škody spôsobenej žalobcovi, keďže Komisia mu zaslala oznámenie na číslo faxu, ku ktorému nemal prístup.

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza absolútny nedostatok odôvodnenia, čo sa týka:

—	neprípustnosti žaloby o náhradu škody,

—	neprípustnosti návrhov smerujúcich okrem iného k tomu, aby Súd pre verejnú službu „preskúmal nezákonnosť skutočnosti, ktorá viedla k vzniku dotknutej škody“,

—	dátumu predloženia vyjadrenia k žalobe; pokiaľ ide o tento bod, poukazuje sa na procesné vady spôsobilé poškodiť záujmy žalobcu z dôvodu nedodržania povinnosti neprihliadať na obsah vyjadrenia k žalobe v rozsahu, v akom bolo predložené oneskorene.

Žalobca tiež poukazuje na porušenie pravidiel spravodlivého súdneho konania, článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/56

Žaloba podaná 16. apríla 2009 — Martinet/Komisia

(Vec T-163/09)

2009/C 141/113

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Yvon Martinet (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J.-L. Fourgoux, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie o odmietnutí kandidatúry pána Martineta na miesto náhradníka člena odvolacej rady Európskej chemickej agentúry,

—	zaviazať Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo pre podniky a priemysel, Výbor pre predbežný výber odvolacej rady Európskej chemickej agentúry, uskutočniť skutočné a vecné preskúmanie kandidatúry pána Martineta ako naturálnu náhradu za ujmu spôsobenú stratou príležitosti,

—	v každom prípade, zaviazať Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo pre podniky a priemysel, Výbor pre predbežný výber odvolacej rady Európskej chemickej agentúry, na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie o odmietnutí jeho kandidatúry na miesto náhradníka člena odvolacej rady Európskej chemickej agentúry (ECHA) z dôvodu, že jeho kandidatúra nebola braná do úvahy, keďže nebola doručená službe zodpovednej za postup výberu, lebo bola zaslaná podpredsedovi Komisie G. Verheugenovi na adresu, ktorá sa líšila od presnej adresy uvedenej vo výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie, C 41 A, 2008, s. 8.

Na podporu svojej žaloby žalobca vo vzťahu k návrhu na zrušenie uvádza:

—	napadnuté rozhodnutie nevyhovuje povinnosti odôvodnenia, ktorá predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorá musí byť dodržaná,

—	napadnuté rozhodnutie sa opiera o nesprávny skutkový stav, keďže kandidatúra bola zaslaná na adresu uvedenú vo výzve na predkladanie kandidatúr,

—	boli porušené zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti šancí uchádzačov, keďže kandidatúra žalobcu nebola preskúmaná.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/56

Odvolanie podané 27. apríla 2009: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 18. februára 2009 vo veci F-70/07, Marcuccio/Komisia

(Vec T-166/09 P)

2009/C 141/114

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť v celom rozsahu a bez výnimky uznesenie z 18. februára 2009 vo veci F-70/07 (ďalej len „dotknutá vec“), Marcuccio/Komisia, vydané prvou komorou Súdu pre verejnú službu,

—	vyhlásiť, že žaloba v prvostupňovom konaní, v rámci ktorého bolo napadnuté uznesenie vydané, je v celom rozsahu a bez výnimky prípustná,

—	v nevyhnutnom rozsahu určiť, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že považoval niektoré závery formulované v návrhu na začatie konania v dotknutej veci za „návrh na určenie výšky trov konania“ (sic, bod 16 napadnutého uznesenia),

—	v nevyhnutnom rozsahu vyhlásiť, že Súd pre verejnú službu bol príslušný rozhodnúť ako prvostupňový súd o všetkých návrhoch žalobcu (ďalej len „návrhy“) v dotknutej veci, okrem toho

v prvom rade:

—	vyhovieť v celom rozsahu a bez výnimky návrhom žalobcu, ktoré tu treba chápať ako výslovne prebraté so všetkými právnymi účinkami,

—	uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi všetky trovy konania, ktoré mu vznikli a ktoré sa týkajú konania na prvom stupni, ako aj tohto odvolacieho konania alebo

subsidiárne:

—	vrátiť predmetnú vec Súdu pre verejnú službu v inom rozhodovacom zložení na nové konanie.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza tieto dôvody:

—	nezákonnosť čiastočného postúpenia dotknutej veci Súdu prvého stupňa, najmä z dôvodu nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 90 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Služobný poriadok úradníkov“) a absolútny nedostatok odôvodnenia,

—	porušenie, nesprávny výklad a uplatnenie zásady zákonného sudcu, ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),

—

nezákonnosť zamietnutia z dôvodu, že sú neprípustné, návrhov iných, ako tie, pre ktoré sa Súd pre verejnú službu považoval za nepríslušný, najmä z dôvodu nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 90 Služobného poriadku úradníkov a pojmu návrhu na náhradu škody, ktorý je vedľajší k návrhu na zrušenie rozhodnutia inštitúcie Spoločenstva, ako aj z dôvodu absolútneho nedostatku odôvodnenia a skreslenia skutočností,

—

procesné vady spôsobilé vážne poškodiť záujmy žalobcu z dôvodu nedodržania povinnosti neprihliadať na obsah aktu uvedeného v bode 11 napadnutého uznesenia, keďže bol predložený oneskorene, ako aj z dôvodu vyzvania účastníkov konania na predloženie mimoriadnych aktov, neskôr doplnených do spisu v rámci konania na prvom stupni, spôsobilých vážne poškodiť záujmy žalobcu,

—	porušenie pravidiel v oblasti spravodlivého súdneho konania, článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty.

20.6.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 141/57

Žaloba podaná 28. apríla 2009 — Vidieffe/ÚHVT — Ellis International Group Holdings (GOTHA)

(Vec T-169/09)

2009/C 141/115

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Vidieffe (Bologna, Taliansko) (v zastúpení: M. Lamandini, avvocato, D. Di Pasquale, avvocato, M. Pappalardo, avvocato)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Perry Ellis International Group Holdings Ltd

Návrhy žalobcu

—

zrušiť z dôvodu porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)] a/alebo zneužitia právomoci, rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. februára 2009 v rozsahu, v akom čiastočne vyhovelo námietke a zrušilo rozhodnutie námietkového oddelenia ÚHVT, ktoré zamietlo námietku, pričom tomuto odvolaniu vyhovelo v rozsahu, v akom sa týkalo „výrobkov z kože a z imitácie kože, nezaradených do iných tried; kufrov a cestovných tašiek; dáždnikov, slnečníkov a vychádzkových palíc“, zaradených do triedy 18 a všetkých tovarov zaradených do triedy 25; v dôsledku čoho navrhuje potvrdiť v celom rozsahu rozhodnutie námietkového oddelenia ÚHVT (vec č. B 909 350, z 22. februára 2008),

—	uložiť ÚHVT povinnosť prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „GOTHA“ (prihláška č. 3 665 957), pre tovary zaradené do tried 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Perry Ellis International Group Holdings Ltd.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva „gotcha“ (č. 2 896 199), pre tovary zaradené do tried 3, 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné vyhovenie odvolaniu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (nahradené nariadením č. 207/2009) a v každom prípade zneužitie právomoci z dôvodu domnievania sa, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi označeniami, ktoré nemôžu byť zamenené.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.141.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 141

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 20. júna 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2009/C 141/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 129, 6.6.2009	1