27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/1

1.1

Výbor si myslí, že by bolo nesprávne uplatňovať automatickú úpravu podľa miery inflácie v EÚ s 12 členmi od roku 1992 vzhľadom na to, že tri ďalšie krajiny vstúpili do Európskej únie v roku 1995, ďalších desať krajín 1. mája 2004 a ďalšie dve krajiny 1. januára 2007.

1.2

Výbor si myslí, že ak sa má želaná harmonizácia dosiahnuť v EÚ 27, malo by sa uvažovať o prijatí maximálnej sadzby dane. Určite je to opatrenie, ktorým je možné zachovať vyhliadky na účinný boj proti pašovaniu a podvodom a na aproximáciu daňových sadzieb, a tak uľahčiť vznik skutočne jednotného trhu. Záujmy spotrebiteľov, ktorých by sme nemali považovať za pašerákov iba preto, že kupujú alkoholické nápoje tam, kde stoja menej, treba chrániť prostredníctvom postupnej harmonizácie.

1.3

Výbor odporúča, aby sa členským štátom výslovne zakázalo pridávať k normálnej spotrebnej dani a DPH iné formy zdaňovania spotreby, pre ktoré si niekedy vymýšľajú názov „daň Spoločenstva“, ako to konštatoval Súdny dvor ES (1).

1.4

Podľa názoru výboru návrh dostatočne neodôvodňuje voľbu článku 93 zmluvy ako právneho základu, ktorý by oprávňoval Radu prijať opatrenia na harmonizáciu legislatívy jednotlivých štátov v daňovej problematike jednomyseľným hlasovaním. Ak sa členským štátom ponechá rozhodnutie o stanovení vlastných sadzieb vyšších ako minimum, návrh v skutočnosti nedosiahne žiadnu harmonizáciu.

1.5

Výbor si myslí, že Komisia robí chybu, keď minimalizuje návrh a týmto spôsobom odôvodňuje chýbajúce hodnotenie vplyvu a chýbajúce konzultácie so zainteresovanými stranami. Pri diskusii vo výbore všetci účastníci nielen vyhlásili, že sú proti návrhu Komisie, ale zároveň Komisiu vyzvali, aby v budúcnosti vykonala dôkladné hodnotenie vplyvu.

1.6

Výbor si praje, aby bol návrh stiahnutý a vyzýva Komisiu, aby vo svojej práci v budúcnosti zaktualizovala odkazy na kódy spoločnej nomenklatúry stanovenej smernicou Rady 92/83/EHS a zrevidovala spôsob klasifikácie.

2.1

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje stanovuje minimálne sadzby spotrebných daní na alkohol a rozličné kategórie alkoholických nápojov. Podľa článku 8 smernice sa od Komisie vyžaduje, aby pravidelne vykonávala inšpekcie, podávala správy a prípadne predkladala pozmeňovacie návrhy.

2.2

Komisia v správe predloženej 26. mája 2004 dospela k záveru, že je v jednotlivých členských štátoch potrebné zvýšiť konvergenciu minimálnych sadzieb spotrebnej dane, aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a aby sa zabránilo podvodom a pašovaniu, ktoré uľahčovali rozdielne sústavy v členských štátoch. Z diskusie po predložení správy vzišla iniciatíva podnietená výzvou Rady, aby Komisia „predložila návrh na úpravu minimálnych sadzieb spotrebnej dane v snahe zabrániť poklesu reálnej hodnoty minimálnych sadzieb Spoločenstva, v ktorom stanoví prechodné obdobia a výnimky pre členské štáty, ktoré by mohli mať ťažkosti so znižovaním svojich sadzieb“ Rada taktiež dodala, že „Komisia by mala aj náležite zohľadniť celkovú politickú citlivosť tejto špecifickej otázky.“

2.3

Komisia preto navrhuje zmeniť smernicu takto:

2.4

Prvotný cieľ návrhu, ako ho žiada Rada, je valorizácia reálnej hodnoty sadzieb na úroveň roku 1992, teda hodnoty, o ktorej si Komisia myslí, že zabezpečí bezproblémové fungovanie vnútorného trhu bez daňových hraníc.

3.1

Keďže chýba hodnotenie vplyvu, výbor rozhodol, že sám vypočuje názory združení výrobcov, spotrebiteľov a odborových zväzov. V priebehu diskusie účastníci jednomyseľne vyjadrili svoje rozpaky nad návrhom smernice. Niektoré organizácie takisto poznamenali, že návrh by ďalej zväčšil rozdiely v posudzovaní alkoholických nápojov jednoznačne v neprospech tých, ktoré podliehajú dani. Na druhej strane výrobcovia nápojov nepodliehajúcich dani žiadali, aby sa bezo zmeny zachovala súčasná štruktúra, ktorú okrem toho stanovujú dohody o spoločnej poľnohospodárskej politike.

3.2

Účastníci diskusie (2) sa takisto zhodli na tom, že spoločenské a zdravotné aspekty by sa mali brať do úvahy, ale že by nemali určovať zdaňovanie. Zároveň vyzvali na podporu kampane o „zodpovednej konzumácii“ na obmedzenie nebezpečenstva zneužívania. Výbor túto požiadavku podporuje. Zároveň sa zdôrazňovalo, že toto európske odvetvie má celosvetovo vedúce postavenie a nezanedbateľne prispieva k európskemu HDP a k priamej i nepriamej zamestnanosti.

3.3

Na prvý pohľad by sa zdalo, že návrh smernice je rutinným opatrením, ktoré jednoducho upravuje čísla, aby sa zohľadnila inflácia od roku 1993. Zaoberá sa však mimoriadne spletitou a citlivou problematikou, ktorá ukazuje, aké vzdialené sú politiky a záujmy členských štátov od uprednostňovania vysokého stupňa daňovej konvergencie Spoločenstva. Výbor pri mnohých príležitostiach vyjadril svoju podporu procesu daňovej harmonizácie, ktorá je nevyhnutná, ak majú spotrebitelia oceňovať výhody jednotného trhu.

3.4

Stretnutia ECOFIN 7. a 28. novembra 2006, na ktorých bol tento návrh jedným z bodov programu rokovania, znovu otvorili nekonečné diskusie členských štátov, ktoré v mnohom obnovujú situáciu, z ktorej v roku 1992 vzišla smernica, ktorá uspela iba stanovením minimálnych sadzieb a neponúkla možnosť určiť spoločný postup pri harmonizácii a zbližovaní spotrebných daní.

3.5

Podrobnejšie skúmane odhalí naozaj obrovské rozdiely v sadzbách v rôznych členských štátoch. Správa z 26. mája 2004 zahŕňa opatrenia uplatňované pri rôznych kategóriách nápojov vo vtedajších 25 členských štátoch a kandidátskych krajinách Rumunsku a Bulharsku (3), ktoré sú členmi od 1. januára 2007. Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dosahoval 1 100 %!

3.6

Napríklad pri víne bolo rozpätie od 0 do 273 EUR na hl, pri šumivom víne od 0 do 546 EUR na hl, pri pive od 0,748 na stupeň Plató (4), čo zodpovedá 1,87 až 19,87 EUR na hl/stupeň alkoholu, pri nešumivých a šumivých medziproduktoch od 45 do 497 EUR na hl, pri čistom alkohole od 550 do 5 519 EUR na hl, čo zodpovedá rozpätiu 220 až 2 210 EUR na hl pri 40o alkoholických nápojoch.

3.7

Valorizácia minimálnych sadzieb, ktorú navrhuje Komisia, by zmenšila rozdiel medzi sadzbami používanými v rozličných krajinách z 1 100 % na hodnotu niekde medzi 800 a 1 000 %. Tvrdenie, že toto opatrenie by zabezpečilo fungovanie vnútorného trhu, je prinajmenšom trúfalé. Výbor tvrdí, že účinným riešením by bolo zavedenie nielen minimálnej ale aj maximálnej sadzby, ktorá je opatrením umožňujúcim udržať dobré vyhliadky v boji proti pašovaniu a podvodom.

3.8

Rovnako nepresvedčivé je tvrdenie, že úprava minimálnych sadzieb o mieru inflácie nezvýši reálnu hodnotu. V záujme poskytnutia úplnejších informácií mala Komisia poskytnúť dynamický model fungovania spotrebných daní v členských štátov počnúc rokom, v ktorom bola harmonizácia navrhnutá v bielej knihe, teda rokom 1985. Pravdou je, že až na jednu alebo dve výnimky došlo po uplynutí obdobia poskytnutia výnimiek niektorým krajinám k zvýšeniu reálnej hodnoty daní v členských štátoch. Výbor kriticky hodnotí všetky národné praktiky, ktorými sa k spotrebnej dani pridávajú iné formy zdaňovania a ktoré sa niekedy označujú ako „daň Spoločenstva“.

3.9

Že je to skutočne tak, potvrdila aj štúdia iniciovaná samotnou Komisiou (5), ktorá jasne ukázala, že všetky členské štáty okrem troch zvyšovali hodnotu svojich daní každý rok alebo každých niekoľko rokov.

3.10

Tá istá štúdia, ktorá zohľadňovala aj pružnosť dopytu vo vzťahu k cenám, ukázala, že ak by sa minimálne sadzby upravili v súlade s infláciou,

3.11

Bolo by preto zaujímavé porovnať túto štúdiu, ktorá bola obmedzená na EÚ s 15 členmi, s účinkami obmeny minimálnych sadzieb v nových podmienkach EÚ s 27 členskými krajinami.

3.12

Výbor uvažuje o tom, či by Komisia mala mať v problematike, o ktorej sa vyjadrila, že je mimoriadne citlivá, naďalej svoju výlučne administratívnu úlohu alebo či by namiesto toho mala predkladať návrhy, v niektorých prípadoch v dialógu s členskými štátmi, na účinné zmiernenie podstatných narušení hospodárskej súťaže spôsobených zachovávaním roztrieštených sústav zdaňovania.

3.13

Iným aspektom, na ktorý Komisia vôbec neprihliadala pri vypracovávaní svojho návrhu na zmenu smernice, je, že v Európskom spoločenstve 12 členských krajín v roku 1992 nebol rozdiel v príjmoch na obyvateľa taký veľký, aby stanovené sadzby boli až také zaťažujúce. V EÚ 27 členských krajín, v ktorých sú veľmi rozdielne rozpätia v úrovni miezd a dôchodkov, pokračovať s rovnakou úrovňou zdaňovania v nových a starých členských štátoch predstavuje nespravodlivé opatrenie, ktoré postihuje iba skupiny so skromnejšími príjmami. U pracujúcich a dôchodcov, ktorých mzdy a dôchodky nepresahujú 100 až 150 EUR mesačne a ktorí už musia znášať zvýšenie daní z alkoholu o 50 až 400 %, by ďalšie zvýšenie o 31 % nepochybne nepriaznivo ovplyvnilo spotrebu. Výbor sa nazdáva, že vzhľadom na nové rozšírenia EÚ, počas ktorých do nej medzičasom vstúpilo 12 nových krajín, nie je správne uplatňovať automatické prispôsobovanie podľa miery inflácie zisťovanej v EÚ s 15 členmi od roku 1992.

3.14

Takže až na zriedkavé výnimky je navrhovaný systém v rozpore s ktoroukoľvek protiinflačnou politikou zavedenou v členských štátoch, ktoré pred nejakým časom odstránili svoje existujúce mechanizmy indexovania platov a dôchodkov podľa miery inflácie. Komisia nevysvetľuje primeraným spôsobom, prečo by sa taký mechanizmus mal zachovať iba pri daniach.

3.15

Výbor je naopak presvedčený o tom, že súčasný režim je úplne nevhodný a považuje úpravu podľa miery inflácie (EÚ 12, 25 alebo 27 členov?) za zbytočne trestajúce opatrenie, hlavne pri skupinách s najnižšími príjmami, podobne ako všetky druhy nepriamych daní, ktoré odkrajujú z čistých príjmov daňových poplatníkov.

3.16

Rovnako ako je mierna konzumácia vína súčasťou kultúry a dejín niektorých členských štátov, to isté platí o iných druhoch alkoholických nápojov u iných európskych národov. Na problematiku so všetkými jej následkami sa treba pozerať zo širšej perspektívy.

3.17

Výbor rešpektuje rozhodnutie niektorých krajín schváliť prísnu daňovú politiku v oblasti alkoholu a tabaku pravdepodobne kvôli zneužívaniu s nimi spojenému, osobitne u mladých ľudí. Niektoré členské štáty jasne vyjadrili, že ich daňová politika musí brať do úvahy ľudské zdravie, ale tieto ich slobodné rozhodnutia nemôžu ovplyvňovať rozhodnutia a motívy iných členských štátov.

3.18

V tejto súvislosti už výbor vyjadril svoj postoj v podrobnom stanovisku (7), v ktorom zdôraznil, že „Nadmerná konzumácia sa najlepšie rieši vzdelávaním, prístupom k informáciám a vzdelávacím programom primárne zameraným na tých, ktorí alkohol nadmerne užívajú.“

3.19

Podľa názoru výboru nie sú splnené ustanovenia článku 93 zmluvy, ktorý by oprávňoval Radu prijať opatrenia na harmonizáciu daňových režimov jednomyseľným hlasovaním na účely zavedenia alebo zlepšenia fungovania vnútorného trhu v zmysle článku 14. Skutočnosťou je, že zvýšené minimálne dane neprispievajú k harmonizácii, ale len stanovujú minimálnu úroveň, ktorú si každý členský štát môže zvýšiť, o koľko chce. Fakt, že skutočné sadzby sa od schválenia smernice 92/84/EHS ešte viacej rozchádzajú, ukazuje, že harmonizáciu nie je možné dosiahnuť smernicou tohto druhu.

4.1

Jedným z nepriaznivých dôsledkov veľkých rozdielov v zdaňovaní je okrem brzdenia hladkého fungovania vnútorného trhu aj veľká tendencia obchádzania daní, buď čiastočného (ich platením v členskom štáte odlišnom od štátu konečnej spotreby), alebo úplného (dovozom tovaru z nečlenských krajín alebo presmerovaním tovaru, ktorý je v tranzitnom režime s odkladom platenia dane).

4.2

Prichádzajúce elektronické obchodovanie vytvára ďalšiu oblasť potenciálnych daňových podvodov vzhľadom na nemožnosť sledovania on-line obchodov a chýbajúcej koordinovanej politiky na boj proti podvodom pri dani z alkoholu, keďže niektoré členské štáty to nepovažujú za problém a obavy s tým spojené sa objavujú takmer výlučne v oblastiach s najvyšším zdaňovaním.

4.3

Rozšírením sa hranice Európskej únie posunuli ku krajinám, v ktorých je úroveň zdaňovania oveľa nižšia ako je priemer EÚ, a potenciál podvodu sa zvýšil exponenciálne. V niektorých týchto krajinách je korupcia veľmi rozšírená, a to aj v colných orgánoch. Musia sa ďalej zlepšovať opatrenia na boj proti pašovaniu a ak sa príjme zvýšenie daní v navrhovanej forme, budú mať medzinárodní pašeráci pri zisku ešte vyššie marže.

4.4

EÚ sa rozhodla, že bude riešiť problém boja s podvodmi pri tovaroch podliehajúcich spotrebnej dani a uverejnených v smernici Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov. Keďže to malo malý úspech, bola smernica v roku 2004 doplnená smernicou Rady 2004/106/ES zo 16. novembra 2004, ktorá zmenila a doplnila aj smernicu 77/799/EHS o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní, niektorých spotrebných daní a dane z poistnej prémie.

4.5

K tejto problematike výbor v jednom zo svojich stanovísk (8) trvá na tom, že na účinný boj proti podvodom je jednoznačne potrebné modernizovať, posilniť, zjednodušiť a zefektívniť nástroj administratívnej spolupráce a výmeny informácií o spotrebných daniach medzi členskými štátmi.

4.6

To isté stanovisko vyzdvihlo skutočnosť, že prospech, ktorý by pochádzal z účinnejšieho fungovania jednotného trhu, konkrétne postupov určených na odhaľovanie podvodov a daňových únikov a boj proti nim, je opäť obmedzovaný želaním chrániť národné záujmy. A okrem toho hovorí, že niet pochybností, že mnohé podvodné praktiky sú priamo spojené s niekedy značnými rozdielmi medzi sadzbami spotrebných daní uplatňovanými v rôznych členských štátoch.

EHSV využil príležitosť na kritizovanie obmedzení vyplývajúce z princípu jednomyseľnosti, ktorým sa v súčasnosti riadi väčšina rozhodnutí Spoločenstva o daňových zákonoch a znovu zdôraznil potrebu nahradiť ho princípom kvalifikovanej väčšiny, keď ide o dane ovplyvňujúce fungovanie interného trhu alebo spôsobujúce narušenie hospodárskej súťaže.

4.7

Výbor roky opakovane zdôrazňuje nasledujúce kľúčové koncepcie:

4.8

Vo Švédsku napríklad v roku 2004 doviezli cestovatelia alebo pašeráci okolo 164 miliónov litrov piva, čo bol zhruba rovnaký objem, aký predal štátny monopol Systembolaget (173 miliónov litrov) a čo predstavovalo stratu okolo 190 miliónov EUR pri príjmoch zo spotrebnej dane a z DPH. Takéto nákupy sa od roku 2002, ktorý bol rokom zrušenia špeciálneho režimu obmedzujúceho nákupy zo zahraničia, zvýšili o 40 %. Odhaduje sa, že pašovanie sa za posledné dva roky zdvojnásobilo. Dánsko odhaduje, že cestujúci v Nemecku nakúpili a potom doviezli 95 miliónov litrov piva, čo po pripočítaní k približne 10 % pašovaného tovaru znamená, že okolo 30 % piva spotrebovaného v krajine nepodlieha dánskemu zdaňovaniu. V roku 2005 cestovatelia doviezli do Fínska viac ako 42 miliónov litrov, čo je 10 % celkovej spotreby, a spôsobili straty príjmov prevyšujúce 50 miliónov EUR. Pokiaľ ide o Rakúsko, Grécko a Českú republiku, predstavujú množstvá dovezené cestovateľmi 30 miliónov a pri Spojenom kráľovstve 100 miliónov, ku ktorým treba pripočítať pašované dovozy vo veľkom rozsahu (9).

5.1

Vo svojej správe z roku 2004 Komisia uviedla niektoré problémy, ktoré sa objavili počas súčasného uplatňovania smernice 92/84/EHS, pričom osobitne zdôraznila tri z nich:

5.2

Pokiaľ ide o prvý bod, Komisia odôvodňuje svoj návrh odstrániť možnosť rôzneho posudzovania šumivých a nešumivých vín tým, že už nie sú také závažné pôvodné dôvody, ktoré boli pri zrode tejto možnosti, a to zaraďovanie šumivých vín medzi luxusné výrobky. (V skutočnosti tento argument platí naďalej, ale skôr pri určitých nešumivých vínach!)

5.3

Pokiaľ ide o druhý bod, článok 26 smernice 92/83/EHS (o štruktúre spotrebných daní) stanovuje, že kódy spoločnej nomenklatúry, na ktoré sa smernica odvoláva, sú kódy, ktoré boli platné v deň schválenia smernice (19. októbra 1992). Komisia však namiesto toho navrhuje odkazovať na najnovšie kódy spoločnej nomenklatúry a v budúcnosti uplatňovať modifikácie schválené podľa článku 24 smernice 92/12/EHS (a zapájať výbor pre spotrebné dane tak, ako to bolo ustanovené už pri energetických produktoch).

5.4

Čo sa týka tretieho bodu, Komisia navrhuje, aby klasifikácia alkoholických nápojov na účely zdaňovania spotrebnými daňami menej závisela od klasifikácie podľa spoločnej nomenklatúry. Odstráni sa tým problém, na ktorý upozorňovali mnohé hospodárske subjekty a ktorý je spôsobený príliš všeobecnou formuláciou v smernici, pretože sa nešpecifikuje, v akom množstve sa alkoholový destilát smie primiešavať do „iných fermentovaných nápojov“.

5.5

Výbor považuje požiadavky hospodárskych subjektov na zmeny, ktoré majú zabezpečiť zjednodušenie a ochranu hospodárskej súťaže, za dobre podložené a koherentné. Podporuje skoršie návrhy Komisie a je prekvapený, prečo tieto zmeny neboli navrhnuté ako zodpovedajúca zmena a doplnenie smernice 92/83/EHS.

5.6

Výbor vyzýva na stiahnutie návrhu smernice a zároveň odporúča, aby sa zmeny a doplnenia smernice 92/83/EHS navrhované Komisiou prijali.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/8

1.1

EHSV hodnotí pozitívne návrh päťročného štatistického programu na roky 2008-2012 a súhlasí s tvrdením, že harmonizované a porovnateľné štatistiky sú nevyhnutné na to, aby verejnosť rozumela Európe, aby sa občania zúčastňovali na diskusiách, a aby sa hospodárske subjekty zapájali do jednotného trhu.

1.2

EHSV zdôrazňuje potrebu, aby Eurostat i vnútroštátne štatistické úrady disponovali tými najlepšími ľudskými zdrojmi a materiálnym vybavením, v rámci možností rozpočtu, pretože je to nevyhnutné pre napĺňanie čoraz náročnejších úloh, aké sa vyžadujú od štatistických informácií a tiež nevyhnutné z hľadiska postavenia Európskej únie ako významného celosvetového aktéra.

1.3

Výbor považuje za potrebné klásť väčší dôraz na aspekty, ktoré súvisia s blahobytom európskych občanov. V tomto zmysle navrhuje, aby bol štatistický program rozšírený o nasledujúce oblasti:

1.4

Ako nedostatočná sa môže javiť pozornosť, aká sa v štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008-2012 venuje zlepšeniu štatistických informácií o vzdelávaní a odbornej príprave, a to vzhľadom na význam, aký tieto majú pri napĺňaní lisabonských cieľov.

1.5

Okrem toho by bolo vhodné poskytovať štatistické údaje o sociálnom hospodárstve, vzhľadom na vysoký stupeň rozvoja tohto odvetvia v rámci Európskej únie.

1.6

Na druhej strane existujú oblasti, v ktorých sú momentálne dostupné štatistické informácie nedostatočné, a preto by im mal päťročný štatistický program venovať väčšiu pozornosť. Ide hlavne o nasledujúce oblasti:

1.7

EHSV pripomína, že podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva „Štatistiky vypracované Spoločenstvom … hospodárskym prevádzkovateľom pritom nemajú spôsobiť nadmerné bremeno (1)“. Vyžaduje to:

1.8

Štatistiky zahraničného obchodu. Boli zistené nezrovnalosti medzi údajmi o vývoze z jednej konkrétnej krajiny do druhej krajiny a údajmi o dovoze do tejto druhej krajiny z prvej krajiny. Inými slovami: čísla o vývoze z krajiny A do krajiny B nezodpovedajú číslam o dovoze do krajiny B z krajiny A. Tieto nezrovnalosti bude potrebné napraviť.

1.9

Vzhľadom na veľkú rozmanitosť Európskej únie s 27 členskými krajinami EHSV zdôrazňuje význam vynaloženia dostatočného úsilia o čo najlepšiu koordináciu štatistickej terminológie.

1.10

S cieľom zabezpečiť väčšiu neutralitu štatistických údajov a dodržiavať ďalšie zásady stanovené v Kódexe postupov európskej štatistiky (medzi iným štatistického tajomstva) EHSV považuje za dôležité kontrolovať činnosť súkromných agentúr, ktoré priamo či nepriamo pôsobia v rámci Európskeho štatistického systému.

2.1

V nariadení Rady (ES) č. 322/97 (2) sa požaduje vypracovať viacročný štatistický program Spoločenstva (3) (ŠPS), v ktorom by boli stanovené usmernenia, hlavné oblasti a ciele činností navrhovaných na obdobie nepresahujúce päť rokov. Tento program bude tvoriť rámec pre vypracovávanie všetkých štatistík Spoločenstva. Štatistický program Spoločenstva bude zavedený do praxe prostredníctvom ročných pracovných programov, pre ktoré budú stanovené podrobnejšie pracovné ciele na každý rok, ako aj prostredníctvom osobitných právnych predpisov v prípade významných činností. Podmienkou programu je predloženie priebežnej hodnotiacej správy ako aj jeho oficiálneho vyhodnotenia po skončení obdobia trvania programu.

2.2

Na základe spomínaných súvislostí, cieľom tohto návrhu rozhodnutia – ktorého právny základ je článok 285 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva – je stanoviť globálny strategický program oficiálnych štatistík Spoločenstva. Mal by zahŕňať produkciu a dodávanie produktov a služieb užívateľom, zlepšenie kvality štatistík a ďalší vývoj Európskeho štatistického systému (4).

2.3

Hlavným cieľom oficiálnych štatistík Spoločenstva je pravidelne podporovať vývoj, sledovanie a hodnotenie politík Spoločenstva pomocou konkrétnych, dôveryhodných, objektívnych, porovnateľných a koherentných informácií. Inštitúcie Spoločenstva využívajú tiež v určitých oblastiach štatistické informácie priamo na riadenie kľúčových politík.

2.4

Štatistický program Spoločenstva na roky 2008-2012 je postavený na nasledujúcich politických prioritách:

2.5

S úmyslom vypracovať návrh rozhodnutia Komisia konzultovala zainteresované strany, medzi ktorými sa nachádzajú členské štáty EÚ, krajiny EZVO (Európske združenie voľného obchodu), kandidátske krajiny a technické pracovné skupiny európskeho štatistického systému. K tomuto návrhu vydali stanovisko Európsky poradný výbor pre štatistické informácie v hospodárskej a sociálnej oblasti (CEIES) (5) a Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (CMFB) (6).

2.6

Čo sa týka zamerania programu, Komisia si z dvoch možných prístupov, „obmedzeného“ a „všeobecného“, zvolila ten druhý, pričom zohľadnila 3 faktory: kapacitu a účinnosť Európskeho štatistického systému, náklady spojené s jeho zavádzaním v členských štátoch a záťaž pre domácnosti a podniky.

3.1

EHSV sa v priebehu niekoľkých rokov už viackrát vyjadril k problematike štatistických programov (7) a rôznych špecifických aspektov politiky Európskej únie v oblasti štatistiky. Vo všeobecnosti sa výbor neustále snažil zdôrazňovať význam štatistického systému pri napĺňaní hospodárskych, sociálnych a politických cieľov EÚ, podporovať a posilňovať Eurostat, ktorý je kľúčovým prvkom fungovania tohto systému, ako aj vnútroštátne štatistické úrady tam, kde rozhodovanie prináleží členským štátom.

3.2

EHSV tieto kritériá opäť potvrdzuje a okrem toho, v súvislosti s predkladaným rozhodnutím, upozorňuje na tri aspekty, ktoré ovplyvňujú potrebu disponovať tým najlepším možným štatistickým nástrojom: úloha EÚ ako globálneho aktéra, napĺňanie cieľov Lisabonskej stratégie a rozšírenie v súvislosti s koordináciou štatistík 27 štátov. Ide o výzvu, ktorá je v dejinách jedinečná. Stručne povedané, pre vývoj Európskej únie je okrem iného dôležité aj efektívne fungovanie jej štatistického systému.

3.3

Čo sa týka finančných prostriedkov, päťročný program na roky 2008-2012 počíta s pridelením 274,2 miliónov EUR (čo predstavuje nárast o 24,3 % oproti prevádzkovým nákladom, ktoré boli pridelené na obdobie 2003-2007). Avšak treba brať na vedomie aj iné aspekty, ktoré nie sú zahrnuté do tejto sumy (8). Pokiaľ sa budú počítať aj administratívne výdavky členských štátov, ich spolufinancovanie alebo spolufinancovanie iných organizácií, celková čiastka viazaných rozpočtových prostriedkov vzrastie na 739,34 miliónov EUR.

3.4

Riadenie v oblasti štatistiky. Podľa Kódexu postupov európskej štatistiky (9), vnútroštátne orgány a štatistický úrad Spoločenstva musia:

3.5

Štatistický program Spoločenstva na roky 2008-2012 si kladie za úlohu dosiahnuť 32 prierezových cieľov (ktoré sú podrobne rozpísané v prílohe I), ďalej stanovuje približne 90 konkrétnych cieľov a činností (príloha II), ktoré sa týkajú všeobecných politík a 18 špecifických oblastí konkrétnych politík EÚ.

3.5.1

Program definuje činnosti v nasledujúcich hlavných oblastiach:

4.1

Vzhľadom k ambicióznym cieľom programu na roky 2008-2012, ktorý teraz zahŕňa aj otázku úzkej spolupráce Eurostatu so štatistickými úradmi 27 členských krajín, je potrebné zdôrazniť, že štatistickú prácu treba dať na prvé miesto a čo najúčinnejšie využiť existujúce obmedzené zdroje.

4.2

Článok 4 návrhu rozhodnutia sa týka stanovenia priorít v oblasti štatistiky vzhľadom na potrebu využiť tieto obmedzené zdroje čo najúčinnejšie. Na stanovenie takýchto priorít však neurčuje žiadne kritériá. Navyše je náročné ich stanoviť, keď sa zároveň hovorí o potrebe posilniť alebo vytvoriť nové pracovné oblasti.

4.3

EHSV súhlasí s tvrdením, že „rýchly vývoj kapacity a dostupnosti internetu z neho urobí hlavný nástroj šírenia štatistických údajov v budúcnosti. Značne zvýši počet potenciálnych používateľov a tým vytvorí nové príležitosti na šírenie.“ (10). Na dosiahnutie tohto cieľa a vzhľadom na to, že internetové stránky Eurostatu taktiež vytvárajú obraz o Európskej únii, je dôležité, aby prezentácia a čitateľnosť údajov boli tak jednoduché a príťažlivé, ako to dostupná technológia umožňuje.

4.4

EHSV súhlasí s tvrdením, že treba posilniť spoluprácu medzi Eurostatom a vnútroštátnymi štatistickými úradmi (11). Všíma si však, že návrh rozhodnutia nekonkretizuje ani nestanovuje kroky na posilnenie tejto spolupráce.

4.5

Oblasť pôsobnosti a priority európskych štatistík. EHSV zdôrazňuje, v súlade s bodom 3.5.1 v zozname navrhovaných činností tohto stanoviska, že štatistický systém je predovšetkým orientovaný na ekonomické otázky a neponúka dostatočné informácie o sociálnych aspektoch, ktoré majú priamy vplyv na život občanov Európskej únie. EHSV tiež pripomína, že na rozdiel od ostatných oblastí, sociálna politika je spojená so vzdelávaním, odbornou prípravou a mládežou.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/11

1.1

Dostupnosť spoľahlivých a kvalitných štatistických údajov je pre inštitucionálne, hospodárske a sociálne subjekty nevyhnutným nástrojom na monitorovanie a hodnotenie účinnosti určitých legislatívnych rozhodnutí a prijímanie budúcich rozhodnutí.

1.2

Pre prijímanie podľa možnosti tých najlepších opatrení je nevyhnutné mať podľa možnosti čo najpresnejšiu predstavu o skutočnosti.

1.3

To platí osobitne pre štatistiku o stave zamestnanosti v Európe v prípade skúmania pokroku, ktorý dosiahli členské štáty vzhľadom na ciele Lisabonskej stratégie.

1.4

Pre pochopenie fungovania trhu práce v Európskej únii je veľmi dôležité poznať v ktorých odvetviach a regiónoch a v akom rozsahu existujú voľné pracovné miesta. Nezrealizované ponuky pracovných miest odrážajú konjunkturálne zmeny v jednotlivých odvetviach a môžu poskytnúť užitočné informácie, pomocou ktorých možno zistiť, v ktorých európskych regiónoch je väčší nedostatok pracovných síl alebo naopak v ktorých dochádza k významnému rastu v oblasti hospodárstva a zamestnanosti.

1.5

Údaje o voľných pracovných miestach patria k hlavným európskym hospodárskym ukazovateľom (PEEI) a v prípade, že sú rýchlo dostupné, sú užitočné aj pre Európsku centrálnu banku a Komisiu pri zvažovaní účinkov fungovania hospodárstva v určitých odvetviach ako aj pri zvažovaní rozhodnutí v oblasti finančnej politiky.

1.6

Medzi hlavné priority oživenia Lisabonskej stratégie, ktoré vychádza zo zasadnutie Európskej rady v marci 2005, bolo zaradené vytvorenie nových a lepších pracovných miest. Nutne tým narástli požiadavky na zvýšenie spoľahlivosti štatistických údajov o požadovaných pracovných miestach.

1.7

Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005-2008 a hlavné usmernenia pre hospodársku politiku v rámci európskej stratégie zamestnanosti si vyžadujú štrukturálne súhrnné údaje na európskej úrovni o voľných pracovných miestach podľa jednotlivých hospodárskych odvetví, aby bolo možné skúmať rozsah a štruktúru požiadaviek na pracovné sily.

1.8

Dostupnosť spoľahlivých a často aktualizovaných štatistických údajov dáva aj jednotlivým členským štátom možnosť posúdiť trh práce a následne prijať rozhodnutia v oblasti politiky práce aj na regionálnom základe.

2.1

Údaje jednotlivých členských štátov o voľných a obsadených pracovných miestach sú zhromažďované od roku 2003 na základe „gentlemantskej“ alebo neformálnej dohody. Táto dohoda síce zaručovala členským krajinám flexibilitu a nezávislosť, ale v plnej miere neuspokojovala potreby užívateľov údajov.

2.2

K dnešnému dňu 4 členské štáty nezaslali Eurostatu príslušné údaje a zaslané údaje nie vždy sú v plnom rozsahu porovnateľné. Pokiaľ ide o štvrťročné zhromažďovanie údajov vôbec nie sú splnené požiadavky ECB a Komisie na pokrytie, aktuálnosť a harmonizáciu.

2.3

Návrhom nariadenia KOM(2007) 76 v konečnom znení, ktorý bolo pripravený z iniciatívy Výboru pre zamestnanosť, by Komisia chcela vytvoriť nariadenie, ktoré by umožnilo získať v stanovených lehotách porovnateľné štatistiky o voľných pracovných miestach.

2.4

Počas prípravy návrhu, kde prebehli tiež konzultácie s expertmi a Výborom pre štatistický program (SPC), sa uvažovalo o rôznych možnostiach. Nakoniec bola zvolená možnosť, podľa ktorej ročné štrukturálne údaje budú krátkodobo aj naďalej zhromažďované v rámci neformálnej dohody.

2.5

Návrh je teda zameraný hlavne na nariadenie o zhromažďovaní štvrťročných štatistických údajov o voľných pracovných miestach. Na základe skúseností s týmto nariadením sa počíta s možnosťou v budúcnosti vydať nové nariadenie, ktoré by riešilo potreby týkajúce sa ročných údajov.

2.6

Na stanovenie požadovaného stupňa presnosti pre jednotlivé oblasti hospodárskej činnosti je potrebné použiť poslednú verziu štatistickej klasifikácie hospodárskych činností v Európskom spoločenstve (NACE).

2.7

Za predpokladu maximálne možného dodržania stanovených štandardov kvality je členským štátom ponechaná možnosť využívať administratívne zdroje alebo zúžiť rozsah zohľadňovaných hospodárskych činností s cieľom znížiť zaťaženie podnikov (čl. 5).

2.8

Komisia (čl. 8) navrhuje vykonať niekoľko štúdií uskutočniteľnosti pre členské krajiny, ktoré majú problémy pri poskytovaní údajov pre:

2.9

V počiatočnej fáze (prvé tri roky) sa počíta s finančnou podporou EÚ pre členské štáty. Tieto náklady budú počas prvých troch rokov kryté programom Spoločenstva pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu PREGRES (1)(čl. 9). Takto bude možné okrem ukončenia fázy neformálnej dohody spustiť iniciatívy zamerané na inováciu a zlepšenia v oblasti zhromažďovania údajov.

3.1

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii najkoherentnejšie a najspoľahlivejšie štatistiky o stave zamestnanosti v Európe, a preto oceňuje a podporuje úsilie Komisie o vytvorenie právneho rámca, ktorý by umožnil získať aktuálnejšie, porovnateľné a relevantné štatistiky o voľných pracovných miestach na európskej úrovni.

3.2

Dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti hospodárstva a hlavne zamestnanosti si vyžaduje stálu a účinnú štatistickú podporu, ktorá je k dispozícii všetkým užívateľom štatistických údajov a hospodárskym, sociálnym a inštitucionálnym subjektom na európskej a národnej úrovni.

3.3

EHSV súhlasí tiež s voľbou nástroja európskeho nariadenia, pretože účel návrhu, ako v prípade väčšiny štatistických iniciatív, si vyžaduje dôkladnú a jednotnú aplikáciu v celej Európskej únii.

3.4

Rozhodnutie zahrnúť do návrhu nariadenia len zhromažďovanie štvrťročných údajov a zhromažďovanie ročných štrukturálnych údajov vykonávať aj naďalej na základe neformálnej dohody určite vychádza z odporučeného postupného prechodu od zhromažďovania údajov na základe neformálnej dohody k zhromažďovaniu údajov na základe európskeho nariadenia. Počas tohto prechodného obdobia sa musí nutne vykonávať stále monitorovanie dosiahnutých výsledkov a EHSV dúfa, že v blízkej budúcnosti bude možné dosiahnuť rozsiahlejší a spoľahlivejší rámec tak pre ročné ako aj štvrťročné údaje o možnostiach európskeho trhu práce.

EHSV ľutuje, že dosiaľ nebolo urobené hodnotenie dosahu, ale očakáva, že Komisia takéto hodnotenie vypracuje pred schválením druhej smernice o implementácii, keďže v zásade dôjde k zvýšeniu nákladov a zaťaženia európskych podnikov bez kompenzujúceho zníženia pri inej činnosti v oblasti prieskumu.

3.5

EHSV však zastáva názor, že vzhľadom na potrebu zjednodušiť štatistické zisťovanie a znížiť náklady nie je celkom jasné, prečo by malo byť na báze dobrovoľnosti zhromažďovanie údajov v takzvaných „sezónnych“ odvetviach, najmä v odvetviach spojených s poľnohospodárstvom, rybolovom a lesným hospodárstvom.

3.6

Problém „sezónneho očisťovania“ prináša celý rad otázok o spoľahlivosti takýchto štatistických údajov, pretože v iných priemyselných odvetviach a/alebo vo verejnej správe sa už dávno používajú rôzny formy sezónnych zmlúv (textilný priemysel, potravinársky priemysel, cestovný ruch, atď.).

3.7

Okrem toho vzhľadom na rôznu podobu pracovných zmlúv v členských krajinách EÚ v súčasnosti existujú desiatky rôznych foriem pracovnoprávnych vzťahov. Preto by bolo potrebné vedieť o aké typy voľných pracovných miest ide (na dobu neurčitú, na dobu určitú, na čiastočný pracovný úväzok, viazané na určitý projekt, na určitú spoluprácu, atď.).

3.8

Vernejší obraz reálnych možností trhu práce, jeho vývoja a jeho nedostatkov v niektorých odvetviach alebo regiónoch by umožnil lepšie zvoliť stratégie na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

3.9

Aj z tohto dôvodu zastáva EHSV názor, že hlavne v týchto oblastiach je nutná konzultácia a priama účasť európskych sociálnych partnerov.

EHSV víta právomoc Európskeho parlamentu preskúmať návrh, ktorý bude predmetom spoločného rozhodnutia Európskeho parlamentu. Smernice o implementácii budú podliehať komitologickému postupu v regulačnom procese s kontrolou v súlade s postupom stanoveným rozhodnutiami Rady 1999/468/ES a 2006/512/ES.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/13

1.1

Nariadenie (CE) č. 1059/2003 Európskeho parlamentu a Rady stanovilo pre členské krajiny spoločnú nomenklatúru územných jednotiek (NUTS).

1.2

Toto nariadenie bolo prvý krát zmenené v roku 2005 po pristúpení 10 nových členských krajín. Vzhľadom na pristúpenie Bulharska a Rumunska je potrebné vykonať ďalšiu zmenu. Do prílohy nariadenia je potrebné vložiť tabuľky o týchto dvoch nových členských krajinách.

2.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie a plne s ním súhlasí, pretože je vzhľadom na členstvo nových štátov nutný a jeho charakter je výslovne len technický.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/14

1.1

Smernica o službách na vnútornom trhu (1) má v zmysle Lisabonskej stratégie podporovať konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť. Zároveň vyvolala intenzívnu diskusiu o vytváraní slobody poskytovania služieb. Sporným bodom bol a zostáva spôsob pôsobenia na národné trhy práce, sociálne podmienky a požiadavky ochrany spotrebiteľa. EHSV vo svojom stanovisku z februára 2005 (2) zaujal podrobné stanovisko k návrhu Komisie, preto nejdeme diskutovať o právnom znení smernice, ale o účinkoch na zamestnanosť a záujmy spotrebiteľov, ktoré možno očakávať od takto zamýšľaného presadzovania vnútorného trhu so službami.

1.2

Sloboda poskytovania služieb je ako jedna zo štyroch slobôd vnútorného trhu zakotvená v Zmluve o EÚ a politicky dávno účinná. Stratégia Komisie vyjadrená v smernici EÚ o službách chce odstrániť akékoľvek obmedzenie poskytovania služieb. Pritom čiastočne nejde priamo o aspekty trhu práce či ochrany spotrebiteľa. Keďže sa však sloboda poskytovania služieb má v zväčšenej miere prakticky presadiť, stávajú sa rozdiely medzi rozličnými národnými systémami o to zrejmejšie a citeľnejšie. Zároveň máme porovnateľne málo pravidiel na ochranu záujmov zamestnancov a spotrebiteľov s platnosťou v celej EÚ. V tejto oblasti prevládajú často veľmi odlišné národné právne a sociálne podmienky i podmienky zamestnávania. K tomu sa pripája ešte paralelná resp. súčasná platnosť určitých národných predpisov krajiny pôvodu a krajiny poskytovania služby, s ktorými smernica o službách počíta a ktorých účinky ešte len ukáže budúca prax.

1.3

Sociálna stabilita a dôvera spotrebiteľov sú podstatnou súčasťou európskej integrácie a predpokladom úspešného vnútorného trhu so službami. Je veľkým nedostatkom diskusie o smernici EÚ o službách, že nejestvujú rozbory, ktoré by vypovedali o pôsobení na národné sociálne podmienky, zamestnanosť a záujmy spotrebiteľov. Jedna z kritických pripomienok EHSV (3) patrila chýbajúcim štatistickým podkladom na kvantifikovanie cezhraničného poskytovania služieb a zakladania pobočiek. Aj o očakávaných štrukturálnych zmenách na trhu práce v členských štátoch je len málo spoľahlivých údajov. Takže máme na jednej strane veľmi všeobecné štatistické odhady dosahu a na druhej strane osobitné jednotlivé prípady často nelegálnej alebo spolovice legálnej povahy. To na vecné hodnotenie dosahu nestačí.

1.4

Realizácia vnútorného trhu so službami je dôležitou súčasťou Lisabonskej stratégie. Príležitosti na rast v tomto odvetví sú dôležitým podnetom na zvýšenie zamestnanosti. Väčšia konkurencia, ktorú uvoľnenie trhu so službami vyvolá, sa pozitívne odrazí na väčšej ponuke služieb a znížení ich cien. Pritom sa však musí neustále zlepšovať sociálna ochrana zamestnancov a treba sa postarať o zodpovedajúcu ochranu spotrebiteľov. To isté platí pri normách kvality a bezpečnostných predpisoch, vrátane predpisov o ochrane životného prostredia platných v členských štátoch. Účinky na zamestnanosť budú v jednotlivých odvetviach a jednotlivých členských štátoch rozdielne. Rozhodujúcim činiteľom sú účinky na malé a stredné podniky.

1.5

Cieľom stanoviska z vlastnej iniciatívy je lepšie zviditeľniť účinky súčasnej stratégie pre vnútorný trh so službami na trhy práce, podmienky zamestnávania a ochranu spotrebiteľov. Ide o informácie, ktoré môžu prakticky využiť osoby, ktorých sa to týka, aj inštitúcie EÚ. Dve predchádzajúce verejné diskusie EHSV na tému vnútorného trhu so službami sa týmito hľadiskami ťažiskovo nezaoberali (4).

1.5.1

Vychádzajúc z európskeho právneho chápania „slobody poskytovania služieb“, ktoré zahŕňa každé plnenie medzi dvomi hospodárskymi subjektmi v rozličných členských štátoch (5), ide o tri tematické celky:

1.6

Stanovisko by sa na jednej strane malo chápať ako úvod do problematiky a na druhej strane aj ako príspevok ku konečnej správe Európskej komisie o revízii vnútorného trhu (6) a k diskusiám IMAC (7). Vychádza z údajov dostupných v súčasnosti a z praktických skúseností a očakávaní znalcov a zainteresovaných subjektov. Údaje a skúsenosti boli zozbierané vo verejnej diskusii, ktorá sa konala v apríli 2006 vo Viedni a v dotazníkovej akcii zameranej na takmer 6 000 expertov z hospodárstva, odborov a rozličných záujmových skupín, ako aj z vedy a ministerstiev na jeseň v roku 2006, v ktorej prišlo viac ako 150 odpovedí. Nepovažujeme ju za vedeckú štúdiu a vedeckú štúdiu ani nemôže nahradiť. Má skôr poukázať na niektoré pretrvávajúce problémy a načrtnúť budúci vývoj, čo prehĺbia dlhodobé pozorovania Strediska pre monitorovanie jednotného trhu (SMJT) EHSV, a má tiež ponúknuť inštitúciám EÚ a iným subjektom podnety na politické rozhodovanie a vedecký výskum.

2.1

Európska komisia zdôvodňuje svoju stratégiu pre vnútorný trh slabým rozvojom cezhraničného poskytovania služieb v EÚ. Zároveň sa od dynamického vnútorného trhu so službami očakávajú kladné podnety v oblasti zamestnanosti a kladné účinky pre spotrebiteľov a podniky. Ako je možné konkrétne vystihnúť túto dynamiku?

2.2

Nevyriešeným problémom ešte stále zostáva štatistické zaznamenávanie cezhraničného poskytovania služieb. Eurostat a národné štatistické úrady pritom dodnes používajú takzvanú štatistiku toku platieb, podľa ktorej dochádza k vývozu alebo dovozu služieb iba vtedy, keď dôjde aj k zodpovedajúcej cezhraničnej platbe. Kým v odvetví služieb je veľa kooperácie, dochádza k transferu poznatkov a k výmene plnení, jednotlivé časti firiem alebo aj len trvalo spolupracujúce právne samostatné hospodárske subjekty v jednotlivých krajinách používajú rozsiahlu sústavu zúčtovania. Pri takýchto sieťových štruktúrach účtuje príslušný partner transfer poznatkov, času a služieb vždy vo vlastnej krajine ako vlastné plnenie odberateľovi, čo však nespôsobí cezhraničnú platbu.

2.3

To spôsobuje, že odvetvie služieb má podľa názoru výboru oveľa väčší objem výmeny, a tým oveľa väčší účinok na vnútorný trh, než mu v súčasnosti pripisujú úradné štatistiky. EHSV preto rozhodne zastáva názor, že Európska únia by mala dať vykonať vedecky zamerané základné zisťovanie o tom, akým spôsobom sa už v súčasnosti jednotlivé články odvetvia služieb v členských krajinách EÚ snažia o kooperáciu s podnikmi v iných krajinách. Vychádzajúc z tohto zisťovania a s jeho použitím pri výpočtoch by sa do budúcnosti mal vypracovať spoľahlivý obraz skutočného objemu trhu so službami v Európskej únii. Podporujú to zodpovedajúce snahy európskych štatistikov o vypracovanie cenových indexov na všetky služby a o ich zavedenie vo všetkých štátoch.

2.4

Na ilustráciu: Komisia vychádza pri súčasnom stave poznatkov z toho, že odvetvie služieb produkuje v EÚ 56 % HDP, podieľa sa 70 % na celkovej zamestnanosti, ale predstavuje iba 20 % obchodného obratu v rámci EÚ. V porovnaní s USA je vraj vývoj produktivity v odvetví služieb v EU podstatne horší (8).

2.5

Na svetovom trhu túto slabosť nevidno. EÚ je najsilnejšia v obchodovaní so službami so zjavne stúpajúcou tendenciou. V roku 2003 predstavoval podiel EÚ 26 %, kým podiel USA o málo presiahol 20 %. Ani obchodní partneri India a Čína so stúpajúcou tendenciou sa napriek veľkej dynamike zatiaľ nedostali nad spoločný podiel niečo vyše 5 %. V období rokov 1997 až 2003 vzrástol podiel EÚ o 1,8 % a aj v tomto ohľade bola teda na špici.

2.6

Konštatuje sa, že slabý je predovšetkým obchod v rámci EÚ. Ani tento záver nie je práve podporený číslami. V rokoch 2000 až 2003 vzrástol vnútorný obchod so službami o 10,8 %, s obchodnými partnermi mimo EÚ iba o 6,4 %. Dynamika na vnútornom trhu je teda v porovnaní dosť zrejmá a ešte jednoznačnejšia, ak vezmeme do úvahy, že v roku 2003 bol celkovo zaznamenaný hospodársky pokles. Okrem toho treba zohľadniť aj veľký pokles cien služieb.

2.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie pracovala na odhade dosahu ďalšieho presadzovania vnútorného trhu so službami. Pomôcť by tu mohla analýza silných stránok, slabín, príležitostí a rizík (analýza SWOT).

3.1

Odhady v oblasti účinkov na zamestnanosť súvisia s prognózami rastu. Jeden z prvých rozborov účinku smernice EÚ o službách, ktorý vypracovala Netherlands Bureau for Economic Policy Analysis pochádza z októbra roku 2004 (9). Riadi sa zvyčajnou domnienkou OECD, že každé odstránenie regulácie vyvoláva rast, a tým aj väčšiu zamestnanosť. Zaujímavé je, že táto štúdia dospela k záveru, že brzdiaco nepôsobia samotné upravujúce predpisy, ale ich heterogénnosť. Podľa jej očakávaní by smernica o službách mohla prispieť k rastu obchodu so službami o 15 až 30 % a podielu zahraničných priamych investícií v odvetví obchodu o 20 až 35 %.

3.2

Na jar roku 2005 zverejnil Institut Copenhagen Economics na objednávku Komisie štúdiu (10), ktorá výslovne hovorí o účinkoch na zamestnanosť. Pri očakávanom náraste spotreby o 0,6 % HDP EÚ má byť čistý prírastok pracovných miest vo všetkých 25 členských štátoch spolu asi 600 000. Počíta sa aj s rastom produktivity a zároveň sa očakáva, že mzdy stúpnu priemerne o 0,4 %.

3.3

O záveroch tejto štúdie kodanského inštitútu sa viedli kontroverzné diskusie, predovšetkým preto, že štúdia argumentovala výlučne z pohľadu ponuky a stavila len na účinok stúpajúceho dopytu pri klesajúcich cenách vďaka odstráneniu akejkoľvek regulácie. Nezohľadňuje činitele, ktoré môžu pôsobiť proti stúpajúcemu dopytu, napríklad pokles kúpnej sily alebo zmenené správanie spotrebiteľov. Sporný bol okrem toho výber odvetví. Iné odhady účinkov na zamestnanosť nie sú známe, alebo sa opierali o kodanskú štúdiu a zodpovedajúco dospeli k rovnakým záverom (11). Rovnako treba venovať pozornosť vplyvu výskumu a inovácií, zvyšovania kvalifikácie a využitia komunikačných technológií na zvyšovanie účinnosti vnútorného trhu so službami.

3.4

Prírastok 600 000 pracovných miest je samozrejme kladný, vzhľadom na veľké očakávania je však skôr skromný (12). Oveľa dôležitejšie však je, že prírastok môže byť v jednotlivých odvetviach, krajinách a pri rozličných skupinách zamestnancov skutočne veľmi rozdielny. O tom doteraz poznatky chýbajú. EHSV by sa pomocou Strediska pre monitorovanie jednotného trhu a s počiatočným podnetom vďaka predloženej iniciatíve chcel pokúsiť o získanie jasného obrazu o týchto štruktúrnych zmenách na trhu práce.

3.5

Prieskum EHSV jasne ukazuje, že o takéto poznatky je veľký záujem. Dostupné informácie o účinkoch na zamestnanosť pri vnútornom trhu so službami považovalo 90 % opýtaných za nedostatočné. Naše otázky sa najprv vzťahovali na odvetvia, ktoré sú osobitne postihnuté stratou alebo ziskom pracovných miest. 60 % opýtaných počíta s kladnými účinkami na zamestnanosť všeobecne alebo v určitých odvetviach. Najčastejšie bolo uvádzané podnikateľské a právne poradenstvo, a ďalej: obchod, remeslá/MSP, doprava, zdravotnícke služby, lesné a poľné hospodárstvo, priemyselné služby, vzdelávanie, cestovný ruch, osobné služby, riadenie výstavby a správa budov. Otázku, či respondenti očakávajú úbytok pracovných miest, zodpovedalo 44 % kladne. Najväčší úbytok pracovných miest očakávajú v priemysle a ako ďalšie stratové odvetvia uvádzali: verejné služby, riadenie výstavby a správu budov, poľné a lesné hospodárstvo, podnikateľské služby, odvetvie potravinárstva, osobné služby, obchod/maloobchod, cestovný ruch, textilný priemysel.

3.6

Otázka o tom, aký prínos bude mať tento proces, priniesla niekoľko zaujímavých protichodných názorov. Je možné očakávať, že prispôsobenie sa trhu je rozhodujúce a že stráca ten, komu sa nepodarí prispôsobiť sa novým liberalizujúcim podmienkam a cezhraničnému trhu. Väčšiu šancu bude ponúkať kvalifikovaná práca, než nekvalifikovaná práca. Mladé, špecializované a miestne flexibilné pracovné sily budú mať väčšie možnosti, než starší a menej flexibilní ľudia. Pracovné miesta s vysokým sociálnym štandardom môžu byť ohrozené nechránenou zamestnanosťou alebo samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorých vplyv sa v budúcnosti skôr zväčší. Utrpí aj kvalita oproti cene, a takisto prísne predpisy na povolenie výkonu povolania a krajiny s vysokými nákladmi na sociálne zabezpečenie. Nové členské štáty z toho budú mať najväčší prínos, staré členské štáty najmenší. Miestni a malí poskytovatelia služieb budú vystavení tlaku medzinárodných podnikov. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, je hodnotenie skôr nerozhodné.

3.7

Vývoj malých a stredných podnikov bol osobitným stredobodom záujmu: Spôsobí rast cezhraničného poskytovania služieb väčšiu zamestnanosť, alebo dôjde kvôli cenovému a konkurenčnému tlaku k vytlačeniu MSP, a tým k znižovaniu zamestnanosti? Dvojtretinová väčšina (66 %) vidí v oblasti zamestnanosti kladné šance. Zároveň však 55 % vidí aj účinky vytláčajúcej konkurencie. Liberalizácia vnútorného trhu so službami však podľa názoru jasnej väčšiny (69 % hlasov) nemá žiadny podstatný vplyv na vývoj MSP, ten vraj viac závisí od iných vplývajúcich činiteľov. Záver: Prevažujú kladné očakávania, ale celkovo budú výsledky skôr nevýznamné. Napriek tomu sa však očakáva, že kvalifikácia zamestnancov, inovačné schopnosti a akosť služieb budú rozhodujúcimi činiteľmi úspechu resp. prežitia. Silnie aj tlak na väčšiu harmonizáciu resp. požiadavka väčšej harmonizácie (dokončené všeobecné a odborné vzdelanie, požiadavky riadenia, ceny a mzdy, sociálne odvody, dane právnických osôb, prispôsobenie sa normám EÚ a medzinárodným normám všeobecne). Zhoršenie sa očakáva, pokiaľ ide o sociálnu úroveň a v oblasti ochrany spotrebiteľov a životného prostredia. Sú obavy, že by mohlo dôjsť aj k opomínaniu miestnych a kultúrnych osobitostí, keď trh obsadia veľkí poskytovatelia služieb.

3.8

Na otázku, či budú mať samostatne zárobkovo činné osoby v budúcnosti viac príležitostí na cezhraničnú činnosť, odpovedalo 84 % kladne.

4.1

Cezhraničné poskytovanie služieb je takmer vo všetkých prípadoch spojené s mobilitou zamestnancov. V doteraz málo harmonizovaných podmienkach v EÚ dochádza potom k stretu rozdielnych sociálnych pravidiel na národnom trhu práce alebo v podniku. Smernica EÚ o vysielaní pracovníkov vytvára minimum podstatných podmienok zrovnoprávnenia vysielaných pracovníkov s miestnymi zamestnancami. Okrem toho boli otázky pracovného a sociálneho práva zo smernice EÚ o službách zásadne vyňaté. Rastúci cezhraničný trh so službami tým však nezostáva bez účinkov. Napriek smernici o vysielaní pracovníkov jestvuje naďalej nezharmonizovaná oblasť úprav týkajúca sa kolektívnych zmlúv. Vyňatím pracovného práva zo smernice EÚ o službách sa pre zamestnancov neustanovila žiadna zásada „miesta výkonu práce“. Zvolené právne znenie bolo prudko spochybňované a nepovažuje sa práve za jednoznačné. Tu treba vyčkať na budúcu transpozíciu do práva členských štátov. Nakoniec, ak predpokladáme úspech prehĺbenia vnútorného trhu so službami, vytvoria sa vďaka stále častejšiemu vysielaniu pracovníkov a pravdepodobne aj trvaniu vyslania nové pomery.

4.2

Našou úlohou nie je a ani nechceme diskutovať o uplatňovaní smernice o vysielaní pracovníkov. Rozhodujúcou otázkou je skôr: Aké nové problémy vzniknú alebo ako sa doterajšie problémy prehĺbia tým, že v budúcnosti budú pracovníci z rozličných členských štátov hojnejšie, častejšie a za istých okolností aj dlhšie pracovať v rámci zákaziek na poskytovanie služieb na tom istom pracovisku za čiastočne odlišných podmienok? Mohli by sa v tom však skrývať aj príležitosti, ak si spomenieme napríklad na prognózu o stúpajúcich mzdách z kodanskej štúdie. Výslovne nejde o obviňovanie účastníkov trhu a politicky zodpovedných činiteľov zo všeobecného zámeru sociálneho dampingu, ale o umožnenie neskresleného pohľadu na prax.

4.3

Na otázku, či sa s pribúdaním cezhraničných služieb a tým s pribúdaním činnosti vyslaných pracovníkov v inej krajine očakáva aj zmena podmienok zamestnávania vo vlastnej krajine, odpovedalo 82 % kladne. 20 % očakáva, že sa pracovné podmienky zlepšia, naproti čomu 17 % počíta s ich zhoršením. Iba 7 % verí, že pracovné miesta budú istejšie. 56 % vychádza z toho, že sa zvýši flexibilizácia a budú pribúdať pracovné pomery na dobu určitú.

4.4

Tento aspekt flexibilizácie nájdeme ešte raz v odpovediach na nasledujúcu otvorenú otázku. Mnohí očakávajú znižovanie počtu kmeňových zamestnancov v prospech práce na čiastočný úväzok, zmlúv o dielo a pribúdania zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti. Spresnené boli aj kladné očakávania: jazykové vzdelávanie, nové náhľady a kladné podnety kvalifikovať sa, stúpajúce mzdy a väčšia ponuka práce. Prevažujú však obavy: vraj bude pribúdať viac konkurencie, horšie pracovné podmienky, dlhšie a flexibilné pracovné časy, ako aj sociálne konflikty a ilegálne praktiky a budú klesať mzdy. Na sociálne systémy doľahne nová záťaž. Menej mobilní zamestnanci, osobitne tiež ženy, to vraj budú mať v budúcnosti ťažšie a rodinné štruktúry budú trpieť pribúdajúcou mobilitou. Na otázku týkajúcu sa vplyvu v budúcnosti liberalizovaného vnútorného trhu so službami na vývoj miezd 50 % respondentov odpovedalo, že očakávajú znižovanie miezd, 43 % očakáva stúpanie miezd a 7 % nevidí žiadny osobitný účinok alebo zdôrazňuje nezávislosť na príslušnom odvetví.

4.5

Na otázku, či je smernica o vysielaní pracovníkov dostatočná na sociálnu ochranu odpovedalo 48 % kladne a 52 % záporne. Ak by boli potrebné nové pravidlá, väčšina by uprednostnila riešenie na úrovni celej EÚ (65 %), tretina si myslí, že problémy lepšie vyrieši úroveň členských štátov a 2 % si myslia, že sú potrebné obidve. Odpovede na otvorenú otázku, na ktoré problémy sa má osobitne poukázať, môžeme zhrnúť takto: najčastejšou odpoveďou je chýbajúca sociálna harmonizácia (vrátane povolení na výkon povolania a živnostenských oprávnení) a z toho vyplývajúce nerovnaké posudzovanie. Zodpovedajúc tomu niektorí respondenti pokračujú požiadavkou rozšírenia platnosti smernice o vysielaní pracovníkov, pokiaľ ide o odvetvia a obsah úpravy. Chybné uplatňovanie ustanovení o vysielaní pracovníkov, právne neistoty a pribúdajúce nelegálne praktiky, ako aj nedostatky pri kontrolách a trestnom stíhaní sú stále veľmi rozšírené. Pripájajú sa k tomu problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti sústav sociálneho zabezpečenia a boja proti zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti. Nakoniec sa kritizuje priveľká byrokracia a zostávajúce národné prekážky a trend smerujúci k národnej izolácii. Problémy vidno aj vtedy, keď sa nedostatočná pozornosť venuje jazykovým a kultúrnym rozdielom.

4.6

Aké účinky majú tieto pomery na podnikovej úrovni, keď sú v rámci zákaziek na poskytovanie služieb zamestnávaní zamestnanci z iných krajín za čiastočne odlišných národných podmienok? 6 % nevidí žiadne osobitné účinky a 23 % si myslí, že sa to zatiaľ nedá odhadnúť. 24 % očakáva, že vnútropodnikové rozdiely sa pri pracovných podmienkach zväčšia, 34 % vidí nové ťažkosti pri dodržiavaní ustanovení v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti a 13 % potvrdilo, že národné práva spolurozhodovania úplne neplatia pre vyslaných pracovníkov. V nasledujúcej voľnej odpovedi na túto otázku pribúdajú nové aspekty. Objavujú sa nové mzdové a sociálne problémy, napríklad kvôli nerovnakému odmeňovaniu rovnakej práce alebo preto, lebo sa zredukovali dobrovoľné podnikové sociálne plnenia. Rovnako často respondenti vyjadrili očakávanie, že oboznámenie sa s „lepšími postupmi“ by mohlo byť príležitosťou na zlepšenie pracovných podmienok a kvality práce. V tomto zmysle by sa mal rozvinúť „inteligentnejší“ sociálny dialóg na podnikovej úrovni. Komunikačné prekážky by mohli zhoršiť kvalitu práce a sťažiť kolektívnu prácu a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť k oslabeniu solidarity zamestnancov. Pre jednotlivých pracovníkov je za určitých okolností ťažšie získať poznatky o svojich právach a uvedomiť si ich. Priveľké rozdiely by mohli brániť aj podnikateľskému úspechu (konflikty, administratívna náročnosť, kvalita práce) a dodržiavanie zákonných ustanovení by mohlo spôsobiť preťažovanie a väčšie zneužívanie. Nakoniec vidno v uľahčeniach smerujúcich k slobode poskytovania služieb aj príležitosť vyriešiť nedostatok personálu pri obsadzovaní kvalifikovaných miest.

4.7

Otázku jednotlivých príkladov z praxe je ťažké zhrnúť, keďže svojím špecifickým obsahom by mali prispieť k lepšiemu pochopeniu. Na tomto mieste preto spomenieme iba niekoľko príkladov z praxe, ktoré objasnia doteraz nespomenuté problémové oblasti. Prišli napríklad upozornenia na nejasné pravidlá a postupy, keď sa stane pracovný úraz, upozornenia na osobitné problémy pri vysielaní pracovníkov v rámci koncernu, upozornenia týkajúce sa pretransformovania pracovných zmlúv, použitia kolektívnych zmlúv z iných krajín a zaobchádzania s pracovnými migrantmi.

5.1

Vnútorný trh so službami má byť na prospech aj spotrebiteľom. Je to otázka disponibility (cena, dostupnosť, ponuka), akosti, transparentnosti (informácie, dôvera) a právnej istoty (ručenie, ochrana spotrebiteľa). Sú tieto aspekty v súčasnosti dostatočne zohľadňované? Návrhy na presadzovanie vnútorného trhu so službami ich podporujú, alebo dochádza z pohľadu spotrebiteľov k problematickému vývoju? Tretia ťažisková časť dotazníka mala tieto praktické skúsenosti s cezhraničným poskytovaním služieb osvetliť z pohľadu spotrebiteľov.

5.2

Hodnotenie smernice EÚ o službách je z hľadiska ochrany spotrebiteľa nejednoznačné. Na verejnej diskusii EHSV v apríli 2006 sa objavili kritické hlasy, že ochrana spotrebiteľa je z hľadiska trestného stíhania celkovo nedostatočná. Boli aj kladné hodnotenia, ktoré sa týkali predovšetkým zlepšení na strane ponuky. Celkovo otázky ochrany spotrebiteľov dostatočne nevynikajú, objavia sa pravdepodobne až vtedy, keď sa začnú posudzovať príslušné účinky na národnej úrovni. Dôvera spotrebiteľov má však pre úspech vnútorného trhu EÚ so službami veľký význam.

5.3

Kritériám vnútorného trhu rešpektujúceho záujmy spotrebiteľov uvedené v bode 5.1 (disponibilita, akosť, transparentnosť a právna istota) sa malo v rámci dotazníka dať nejaké poradie. Jednak z vlastného pohľadu a jednak ako hodnotenie, do akej miery smernica EÚ o službách tieto aspekty podporuje. Kým akosť a právna istota získali z vlastného pohľadu vysoké hodnotenie (1. a 2. miesto), hodnotenie smernice EÚ o službách ukazuje, že za najpodporovanejšiu je považovaná disponibilita a posledné miesto obsadila právna istota. So súčasným stavom uplatňovania týchto aspektov je spokojných iba 23 % respondentov, potrebu vylepšenia vidí 77 %.

5.4

Aj keď zostáva platnosť ustanovení o ochrane spotrebiteľov v krajine poskytovania služby smernicou EÚ o službách zásadne nedotknutá, boli v diskusii opätovne vyjadrené obavy, že nie vždy je tomu tak. Na otázku, či sa respondentom javí, že národné ustanovenia o ochrane spotrebiteľov budú v budúcnosti ohrozené, odpovedalo 52 % kladne. Najčastejšie sťažnosti boli na zhoršenie presadzovania práva, predovšetkým pri sťažnostiach a nárokoch na náhradu škody. Zodpovedá to aj odpovediam na inú otázku, pri ktorej 76 % opýtaných vidí problémy v súvislosti s ručením a vykonaním rozhodnutí správy. 51 % z nich sa obáva všeobecného poklesu úrovne ochrany spotrebiteľov. Osobitne sa za ohrozené považujú všetky vyššie národné štandardy (nad minimom EÚ). Toto ohrozenie platí aj pri administratívnych predpisoch o živnostenskej činnosti, ktoré sa bezprostredne týkajú spotrebiteľov, pretože v budúcnosti by boli upravené podľa zásady krajiny pôvodu, napríklad ochrana pred neprimeraným zvýhodňovaním alebo základ nárokov na náhradu škody. Jestvuje obava z poklesu pri záručných plneniach a zhoršenia akosti služieb. Nakoniec sa mnohí obávajú straty práv na informácie, napríklad pri informáciách o výrobkoch (ohrozenie životného prostredia, informácie o ručení, všeobecná transparentnosť), cenovom označovaní, poskytovateľovi (integrita poskytovateľa, kvalifikačná úroveň, riadne poistenie, záručné plnenia, ručenie atď.

5.5

Želanými a nevyhnutnými informáciami pre spotrebiteľa pri cezhraničných ponukách služieb sa zaoberala samostatná otázka. Na prvom mieste je údaj o právnej záruke, náhrade škody a právach na sťažnosti, ďalej totožnosť poskytovateľa/pôvod, cenová transparentnosť a presné údaje o akosti služby, ako aj o bezpečnosti/vecnej a právnej bezchybnosti produktu. Zjavne zneistení diskusiou o zásade krajiny pôvodu, mnohí požadujú údaj o tom, ktoré právo sa uplatňuje a ktorý je príslušný úrad dohľadu, resp. ktorá inštancia je príslušná pri sťažnostiach.

5.6

Skúsenosti s európskymi strediskami poradenstva spotrebiteľom alebo so spoluprácou vo veciach ochrany spotrebiteľa na úrovni celej EÚ malo iba 25 % opýtaných. Väčšinou boli posudzované kladne, avšak uvádzajú sa aj nedostatky, napríklad pri cezhraničnej pomoci pri presadzovaní práva alebo sprostredkovaní správnych národných kontaktných partnerov. Existujú aj kritické hlasy, ktoré označujú postupy za príliš byrokratické a drahé a spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľov považujú celkovo za príliš slabú a málo účinnú, predovšetkým v komplexných prípadoch. Celkovo vzniká dojem, že informácie o strediskách poradenstva spotrebiteľom resp. možnosti spolupráce nie sú veľmi rozšírené.

5.7

Na zaručenie lepšej akosti služieb odporúča smernica EÚ o službách zavedenie dobrovoľných noriem a certifikácie. Tento návrh považuje 54 % opýtaných za veľmi dobrý, 46 % si o ňom skôr myslí, že je pochybný. Zástancovia dobrovoľných noriem kvality považujú tieto normy za účinný prostriedok, ktorý sa na trhu a voči zákazníkom musí osvedčiť. Kritici zastávajú vcelku jednomyseľne názor, že dodržiavanie týchto noriem nie je zaručené bez štátnej kontroly. Preto sa uprednostňuje jasná právna úprava. Dobrovoľné normy by čestné podniky plnili, nepomáhajú však proti „čiernym ovciam“. Presne to je vraj však pri cezhraničnom poskytovaní služieb veľmi dôležité.

5.8

Smernica EÚ o službách zavádza aj systém spoločnej kontrolnej činnosti úradov v krajine pôvodu a krajine poskytovania služby. Chceli sme vedieť, či to u spotrebiteľov vytvorí väčšiu dôveru. 82 % odpovedalo kladne, 18 % má v tejto veci menšiu dôveru. Podstatnou výhradou je zjavne uplatňovanie v praxi.

5.9

Následne bola ešte raz poskytnutá príležitosť zaoberať sa otvorenými otázkami ochrany spotrebiteľov na budúcom vnútornom trhu so službami. Pritom sa znova ukazuje ťažisko chýbajúcej právnej jednoznačnosti a právnej istoty v ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o záruku, ručenie (napríklad pri platobnej neschopnosti), vecnú a právnu bezchybnosť (chýbajúca harmonizácia, problematika ťarchy dokazovania) a presadzovanie nárokov na náhradu škody (dlhé trvanie, príliš komplexné postupy, želanie väčšej harmonizácie). Na druhom mieste je poskytovanie dostatočných informácií o službe a poskytovateľovi. Respondenti vidia nedostatky aj v chýbajúcich spoločných normách kvality a porovnateľnosti spôsobilosti a ukončeného odborného vzdelania. Predpisy o ochrane spotrebiteľov sa vraj často neuplatňujú správne, alebo v jednotlivých oblastiach chýbajú (napríklad pri dôchodkoch zo súkromných zdrojov, zdravotníckych službách). Úlohu zohrávajú aj sociálne otázky (nedodržiavanie minimálnej mzdy, čierna práca, migrácia) a obavy o stratu noriem ochrany životného prostredia a bezpečnostných noriem. Mala by sa vraj definovať najnižšia úroveň všeobecne dostupných služieb, ktoré zaručujú sociálnu účasť. Ďalšími obavami sú narušenia hospodárskej súťaže pre miestnych poskytovateľov (napr. rozdielne sociálne zaťaženie) a problémy s menovými rozdielmi.

6.1

Návratnosť dotazníkov ukazuje, že je veľký záujem riešiť nové úlohy na trhu práce a v oblasti zamestnanosti a ochrany spotrebiteľov na vnútornom trhu so službami. Bolo uvedených mnoho upozornení na problematický vývoj, ale definovali sa aj budúce príležitosti. Obidve veci si všeobecne zaslúžia väčšie zohľadňovanie a mali by inšpirovať aj nadchádzajúce uplatňovanie smernice EÚ o službách.

6.2

Nevyriešeným problémom ešte stále zostáva štatistické vyjadrovanie cezhraničného poskytovania služieb. Zaznamenávanie blízke skutočnosti je predpokladom na posudzovanie dynamiky zamestnanosti, ktorá sa z toho môže odvíjať. EHSV preto opakuje požiadavku jednorazového základného zisťovania, ktoré môže tento problém vyriešiť.

6.3

90 % opýtaných tvrdí, že informácie o možných účinkoch novej stratégie pre vnútorný trh na zamestnanosť sú nedostatočné. 60 % očakáva kladné účinky na zamestnanosť. 44 % počíta aj so stratami pracovných miest. Celkovo sa očakávajú „posuny v zamestnanosti“. Javí sa, že má zmysel, aby SMJT pri svojom ďalšom sledovaní postupovalo odvetvovo špecificky a diferencovane, s členením napríklad na priemyselné služby, vzdelávanie, vybrané liberalizované verejné služby, personálne služby, remeslá. Poučné sú výpovede o tom, kto bude mať najväčší prospech. Tu sa odporúča presne si všímať aspekty vzťahu kvalifikovanej a nekvalifikovanej práce a príležitosti špecializovaných miestne neviazaných pracovných síl oproti málo mobilným zamestnancom. Prvá vec bude problematikou jednak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci jedného odvetvia. Druhá vec predstavuje osobitnú výzvu pre trhy práce a sociálne systémy.

6.4

Vývoj malých a stredných podnikov, a tým aj vývoj zamestnanosti sa považuje za prevažne kladný, ale vplyv smernice EÚ o službách na ne sa hodnotí skôr ako nepatrný. Napriek tomu sa očakávajú nové výzvy, ktorým treba čeliť lepšou akosťou a kvalifikáciou zamestnancov a inovačnými schopnosťami. Novému konkurenčnému tlaku chcú niektorí čeliť väčšou harmonizáciou rámcových podmienok. Sú obavy, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k opomínaniu miestnych a kultúrnych osobitostí, keď trh obsadia veľkí poskytovatelia služieb.

6.5

Od budúceho prehĺbenia vnútorného trhu so službami väčšina očakáva zmeny pracovných podmienok a podmienok zamestnávania na úrovni členských štátov (82 %). Dochádza k tomu nie z neznalosti smernice EÚ o službách, ale vzhľadom na neharmonizované predpoklady a nové trhové vplyvy. Väčšina očakáva pribúdanie pracovných pomerov na dobu určitú a zvýšenie flexibilizácie pracovných pomerov. Kladné očakávania sú spájané s lepšími pracovnými ponukami, jazykovým vzdelávaním a kvalifikáciou všeobecne.

6.6

V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu platné ustanovenia o vysielaní pracovníkov. Nedostatočné uplatňovanie predpisov bolo často označované ako veľký problém. Polovica opýtaných si myslí, že vzhľadom na nové výzvy mnohé súčasné ustanovenia nestačia na zaručenie sociálnej ochrany. Zreteľne to vidno, ak sa pozrieme na podnikovú úroveň. Čím je väčšia neharmonizovaná oblasť, tým je väčší predpoklad nerovnakého zaobchádzania pri rovnocennej práci. Čiastočne sa to chápe ako príležitosť, ak sa kontakt s „lepšími postupmi“ stane podnetom na lepšie pracovné podmienky v krajine pôvodu. Celkovo možno konštatovať, že nerovnaké pracovné podmienky, resp. zákonné úpravy v nejakom podniku predstavujú výzvu aj pre ostatné podniky. Diskusia o smernici o vysielaní pracovníkov prebieha na inom mieste. Tu je dôležité konštatovať, že sa bude zväčšovať nerovnosť, a tým budú pribúdať nezhody. V tejto oblasti má úlohu EÚ a národní zákonodarcovia, predovšetkým pri teraz nastávajúcom uplatňovaní smernice EÚ o službách, ale je to aj výzva pre sociálny dialóg v EÚ.

6.7

Viac mobility zamestnancov v rámci cezhraničných zákaziek na poskytovanie služieb a väčšia neprehľadnosť pri vlastných právnych nárokoch spôsobuje väčšiu potrebu poradenských služieb. Toto poradenstvo sa musí zabezpečiť v celej EÚ. Dôležitým informačným základom je práca európskych informačných stredísk a vytvorenie databázy k otázkam zamestnancov, na ktorej sa intenzívne pracuje aj v EHSV.

6.8

Hodnotenie smernice EÚ o službách je z pohľadu spotrebiteľov nejednoznačné. Máme kritické ohlasy aj kladné hodnotenia. Z vyhodnotenia prieskumu vyplynulo, že akosť a právna istota sa hodnotí vysoko, ale že tieto aspekty smernica EÚ o službách podľa názoru opýtaných zodpovedajúco nepodporuje. So súčasným stavom ochrany spotrebiteľa je spokojných iba 23 %.

6.9

V popredí sú obavy o právnu istotu a presadzovanie práva. Aj keď ostáva platnosť národných ustanovení o ochrane spotrebiteľov smernicou EÚ o službách zásadne nedotknutá, 52 % si myslí, že národné ustanovenia budú v budúcnosti ohrozené. Respondenti si želajú jasné pravidlá pri poskytovaní záruky a pri ručení a rýchle uplatňovanie nárokov na náhradu škody. Tu sa jestvujúce pravidlá javia ako nedostačujúce, alebo prísne národné normy sa považujú v budúcej konkurencii za ohrozené. Rovnako dôležité je zaručenie dostatočných informácií o službe a poskytovateľovi. Respondenti vidia nedostatky aj v chýbajúcich spoločných normách kvality (dobrovoľná certifikácia sa nestretáva s jednoznačným súhlasom) a porovnateľnosti spôsobilosti a ukončeného odborného vzdelania. Predpisy o ochrane spotrebiteľov sa vraj často neuplatňujú správne, alebo v jednotlivých oblastiach chýbajú (napríklad pri dôchodkoch zo súkromných zdrojov, zdravotníckych službách).

6.10

Len máloktorí majú skúsenosti s európskymi strediskami poradenstva spotrebiteľom resp. s cezhraničnou spoluprácou. Jestvujúce prístupy sú hodnotené väčšinou kladne, ale nepostačujú. Sú príliš slabé, málo pomáhajú pri presadzovaní práva a v komplexných prípadoch.

6.11

Záujmy ochrany spotrebiteľa musia na vnútornom trhu so službami zohrávať väčšiu úlohu. Pozorovateľnému zneisteniu týkajúcemu sa právneho stavu pri cezhraničných službách sa musí čeliť informačnou stratégiou na úrovni členských štátov a EÚ. Nesmie sa podceňovať požiadavka na presné údaje o službe a poskytovateľovi. Na to treba dbať aj pri uplatňovaní smernice EÚ o službách.

6.12

EHSV sa v rámci Strediska pre monitorovanie jednotného trhu a v úzkej spolupráci s odbornou sekciou pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo bude naďalej zaoberať účinkami vnútorného trhu so službami na rast obchodu so službami medzi členskými štátmi, ako aj na zamestnanosť a ochranu spotrebiteľov. Vychádzajúc z výsledkov predkladaného stanoviska je vhodné bližšie sledovať jednotlivé sektory/odvetvia a použiť pritom podstatné poznatky z prieskumu.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/21

2.2.1

Je celkom logické, že generálne riaditeľstvá EK pre vzdelanie a kultúru a pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť šancí zahrnuli sociálne aspekty do svojich štúdií dosahu. Okrem toho „princíp pomernej analýzy“  (7) spôsobuje rozdiely v stupni integrácie sociálnych prvkov v iných oblastiach. Toto vyvoláva otázku, či je vhodné posudzovať sociálne aspekty (vrátane bodov týkajúcich sa Európskeho sociálneho programu) ako hlavné kritérium (bottom line), teda aj v prípade návrhov, ktoré sa netýkajú sociálnych otázok alebo ktorých sociálne dôsledky budú pravdepodobne slabšie. Z empirického hľadiska štúdia, ktorú urobil l' Istituto per la ricerca sociale (pozri poznámku pod čiarou na strane 4) ukázala, že „štúdie dosahu, ktoré neberú do úvahy sociálne aspekty, majú tendenciu sústreďovať sa na hospodársky sektor. Jedna tretina týchto štúdií nezahŕňa sociálne aspekty, alebo ich spomína iba okrajovo“ (8).

2.2.2

Je jasné, že „keď je sociálny význam opatrenia samozrejmý (…), sociálne aspekty sa značne zohľadňujú a sú dosť rozvinuté v celej štúdii dosahu“ (9)„Otázka zamestnanosti sa potom jasne vynára ako najviac opakovaný a najväčšmi zdôrazňovaný sociálny dôsledok“ (10).

2.2.3

Podľa l'Istituto per la ricerca sociale„stupeň zohľadňovania sociálnych prvkov nie je nevyhnutne ‚priamo úmerný’ (…) k politickému obsahu a jeho prípadným dôsledkom. (…) Tieto dosahy sú veľmi často opísané len všeobecne(…)“ a „zakladajú sa na bežných hypotézach (…). O týchto vzťahoch sa zriedka diskutuje vzhľadom na špecifický obsah opatrenia, cieľové obyvateľstvo a príslušné teritoriálne zóny, konkrétna voľba politických nástrojov a účinok procesu implementácie“ (11) Štúdia, ktorú vypracoval spomenutý inštitút, ukázala aj to, že „viaceré štúdie dosahu nepredpokladajú vzájomný vzťah s inými oblasťami činnosti alebo politikou EÚ“. Analýzy dosahu predstavujú vážnu záťaž, ale nesmú mať medzery ani byť povrchné, lebo ich slabé stránky by mohli spochybniť hodnotu legislatívy.

2.3.1

Hodnotenie dosahu legislatívneho návrhu nie je otázkou „zaškrtávania okienok“. Hodnotenie musí byť aj monitorované, ideálne je, ak sa to deje v úzkej spolupráci s používateľmi zákona, najmä tými, ktorých sa bude najviac týkať. Keďže sociálny rozmer je jedným z troch hodnotiacich kritérií pre politiky EÚ, bolo by potrebné zorganizovať štandardný postup – jednoduchý a transparentný – na zber cielených príspevkov v súvislosti so štúdiami dosahu. V tejto súvislosti možno spomenúť niekoľko možností:

3.1

Ak máme stanoviť, akú metodológiu možno odporučiť, je potrebné položiť si niekoľko otázok:

4.1

Vzhľadom na zložitosť a význam hodnotenia sociálnych dôsledkov legislatívnych návrhov by sa všetky zainteresované subjekty, tak sociálni partneri, ako aj zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, mali zamyslieť nad nasledujúcimi metodologickými otázkami:

4.2

Verejná diskusia vo výbore ponúkla príležitosť mimovládnym sociálnym organizáciám, sociálnym partnerom a iným subjektom organizovanej občianskej spoločnosti, aby vyjadrili svoj názor a prediskutovali návrh stanoviska s cieľom doručiť jasné posolstvo európskym inštitúciám všeobecne a Európskej komisii konkrétne.

4.3

A napokon vzhľadom na to, že štúdie sociálneho dosahu nadobúdajú popredný význam v procese prijímania rozhodnutí EÚ, výbor by mal predložiť návrhy o tom, ako docieliť zlepšenia a ako vhodnejšie zapájať organizácie občianskej spoločnosti do tohto procesu.

5.1

Existuje viacero systémov sociálnych ukazovateľov na národnej aj medzinárodnej úrovni, ale je potrebné overiť ich platnosť a ich vhodnosť pre špecifické potreby analýz dosahu.

5.2

Tieto indikátory sa za posledných tridsať rokov začali vypracovávať v niekoľkých krajinách s cieľom zhodnotiť príležitosti a dôsledky hospodárskej politiky ináč než len ako jednoduché kvantitatívne údaje, s cieľom „viesť“ sociálny rozvoj súbežne s hospodárskym rozvojom a získať prostriedky na hodnotenie sociálneho blahobytu a jeho vývoja.

5.3

Vyústilo to do dôležitého vývoja sociálnych štatistík, v prvom rade pokiaľ ide o základné kolektívne funkcie: vzdelanie, zdravie, sociálna ochrana, životné prostredie, bývanie, doprava, výskum, nezamestnanosť, atď. Ale sociálne ukazovatele z toho nevyplývajú automaticky. Tieto údaje musia byť zoradené, zhrnuté a správne interpretované.

5.4

Ukazovateľ je iba „štatistika, ktorej sa priraďuje konkrétny význam vzhľadom na poznanie, posúdenie a/alebo konanie.“ [pozn. prekl.: neoficiálny preklad] (12) Z hľadiska analýz dosahu nejde iba o zostavovanie sociálnych štatistík pre jednotlivé krajiny a z rôznych zdrojov, ale je potrebné dať týmto údajom aj formu s cieľom zhodnotiť stav vecí vo zvolených témach podľa stupňa ich vhodnosti pre analýzu dosahu.

5.5

Je celkom možné, že v niektorých oblastiach sú k dispozícii iba fragmentárne štúdie a prieskumy a že nie je možné vykonať analýzu nákladov a ziskov; je napríklad známe, že niektoré kategórie pesticídov majú škodlivý vplyv na zdravie človeka a že ich nahromadenie od určitej hraničnej hodnoty vyvoláva vážne choroby. Hoci rozhodnutie o zníženom používaní chemických pesticídov bude mať kladný vplyv na zdravie obyvateľstva a pracovníkov, ktorí s týmito pesticídmi pracujú, nemožno v rámci jednej príslušnej štúdie dosahu podať presné čísla o dlhodobých výhodách vyplývajúcich z tohto opatrenia.

5.6

Je však jasné, že sociálny rozmer „zdravie“ odôvodňuje navrhované opatrenie a značne zosilňuje hospodárske zdôvodnenie (zníženie nákladov na výrobu pre poľnohospodárstvo a z toho vyplývajúce zvýšenie konkurencieschopnosti). Okrem toho môže tento návrh evokovať základné právo na zdravé životné prostredie.

5.7

V praxi teraz disponujeme značným množstvom sociálnych štatistík, ktoré sa odlišujú pokiaľ ide o meniacu sa aktuálnosť verejných diskusií v rôznych krajinách (napríklad pracovné podmienky, zamestnanosť mladých a starých, zamestnanosť žien, kriminalita, nerovnosť príjmov, diskriminácia v zamestnaní, delokalizácie podnikov); ale z množstva štatistických údajov bolo až donedávna vyvodených málo sociálnych ukazovateľov, teraz sú však našťastie opäť veľmi aktuálne v novej sociálno-ekonomickej klíme, v ktorej žijeme posledných desať rokov, kde sa v sociálnej politike znovu kladie dôraz na úlohu štátu a reguláciu trhu.

5.8

Ale tieto sociálne ukazovatele nie sú vždy dosť užitočné, ak zostávajú osamotené. Viac zmyslu nadobúdajú, ak sa integrujú vo väčšom kontexte, teda v kontexte sociálneho a hospodárskeho rozvoja alebo trvalo udržateľného rozvoja; ich zdroje sú rôzne; nepochádzajú iba z ústredných orgánov štátu, ale aj z mimovládnych organizácií, z „klubov“ expertov (veľkých nadácií think tanks); prezentácia týchto ukazovateľov je tiež veľmi rôznorodá, od výberu štatistík až po tematické ankety a hromadenie dát s cieľom vytvoriť zložené tematické alebo všeobecné ukazovatele.

5.9

Niekoľko medzinárodných organizácií publikuje ukazovatele a sociálne štatistiky a uskutočňuje porovnania medzi svojimi členskými štátmi. Základné organizácie, na ktoré sa možno v tejto veci obrátiť, a ktoré sú významné pre členské štáty EÚ, sú (ich poradie nie je uvedené podľa dôležitosti) OECD, UNDP, Európska komisia, najmä Eurostat, UNESCO, Svetová banka a MOP.

5.10

Práve tieto rôznorodé zdroje znamenajú problém pre kvalitu štatistík(všetky krajiny nemajú rozvinuté štatistické úrady), ďalším problémom je ich porovnateľnosť a harmonizácia konceptov. „voľba indikátorov, ktoré slúžia na meranie sociálnej konvergencie krajín EÚ znamená skutočný politický problém. Ukazovatele, používané na porovnávanie, nie sú neutrálne: odrážajú poradie priorít a niekedy predstavy želaného stavu spoločnosti, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch právom odlišovať. Príklad s nezamestnanosťou ukazuje, že niektoré ukazovatele môžu mať konkrétne, ba až negatívne účinky na politickú orientáciu (13) Je však potrebné konštatovať, že vytváranie ukazovateľov je ponechané výlučne technikom.“ (14)

5.11

Kritika HDP a rastu ako indikátorov sociálneho blahobytu sa rozvinula hlavne v UNDP, ktorý vyvinul svoj vlastný indikátor – HDI (Human Development Index = Indikátor ľudského rozvoja), hlavne na podnet prác Omorto Kumar Shena o chudobe, hlade a demokracii a jeho kritickej analýzy používania výlučne hospodárskych, kvantitatívnych ukazovateľov, za ktoré získal Nobelovu cenu.

5.12

Údaje o prístupe k pitnej vode, gramotnosti mužov a žien, zdravotnom systéme a o výsledkoch boja proti pandémiám, o účasti na demokratickom procese, rodových otázkach a dĺžke života, prenatálnej a natálnej úmrtnosti sú všetky dôležité pre zhodnotenie úrovne blahobytu spoločnosti, ako aj zhodnotenie životného prostredia. Tieto údaje však priamo nesúvisia s HDP.

5.13

Prvé ukazovatele HDI zo strany UNDP vyvolali veľké diskusie a protirečenia, pretože „bohaté“ krajiny neboli v niektorých prípadoch zďaleka na popredných miestach v hodnotení „hrubého národného šťastia“. Ale tento ukazovateľ sa predsa len stal najmenej spornou alternatívou voči čisto hospodárskym ukazovateľom z dôvodu svojej obsažnosti(vzdelanie, očakávaná dĺžka života a príjmy upravené s prihliadnutím na chudobu).

5.14

Sociálne štatistiky dopĺňajú hospodárske štatistiky a dôležitosť, akú sociálnym otázkam pripisuje verejnosť, im dáva politický význam, ktorý musia vlády jednotlivých štátov rešpektovať.

5.15

Okrem prísne ekonomického myslenia a krátkodobých alebo strednodobých finančných výhľadov je potrebné pri prekážkach objektívne zdôrazniť aj rôznorodosť sociálnych otázok a ťažkosti spojené s ich vzájomným prepojením a stanovovaním ich množstva vzhľadom na začlenenie týchto otázok do hlavných smerov hospodárskej politiky.

5.16

Intuitívne by sme mohli dôjsť k rovnakým záverom pre stanovenie environmentálnych ukazovateľov zameraných na opätovnú integráciu vonkajších faktorov do hospodárskeho rastu. Keby štúdia dosahu spojila všetky sociálne a environmentálne faktory, ktoré, ako už vieme, prevažujú nad hospodársko-finančnými faktormi, rast súvisiaci s deforestáciou primárneho lesa by v podstate mal viesť k zamietnutiu tohto modelu rastu.. Ale je extrémne ťažké finančne vyčísliť také vonkajšie faktory, akými sú klimatické zmeny, strata biodiverzity, osud ľudí, ktorí žijú zo zberu alebo využívania liečivých rastlín, rýchle vyčerpávanie a následná erózia pôdy., Hoci krátkodobá bilancia by sa mohla zdať veľmi pozitívna, z dlhodobého hľadiska, ak budú začlenené aj vonkajšie faktory, bude veľmi negatívna, nielen pre región daných krajín, ale aj pre celú planétu.

5.17

Činnosť, ktorá je v pozadí početných hodnotení „lepšej tvorby právnych predpisov“ pokiaľ ide o bilanciu nákladov a ziskov a ktorá sa vykonáva v štúdiách dosahu Spoločenstva, ukazuje objektívne hranice sociálnych a environmentálnych rozmerov dosahu. (15) Hoci na zhodnotenie sociálneho dosahu možno použiť relevantný ukazovateľ (napríklad počet stratených pracovných miest alebo nedostatok príležitostí na opätovné zamestnanie), samotný sociálny dosah nie je nevyhnutne určujúcim faktorom v procese politického rozhodovania. Toto rozhodovanie často zahŕňa prvky, ktoré je ťažko kvantifikovať, najmä keď štúdie dosahu vychádzajú z krátkodobého, v lepšom prípade strednodobého peňažného hľadiska. Dlhodobé dôsledky je ešte ťažšie zachytiť a ako zhodnotiť očakávaný peňažný príjem zo zníženej úmrtnosti spojenej so znečisťovaním z námorných pohonných látok? (16)

5.18

A nakoniec treba podotknúť, že sociálna diskusia používa pojmy, ktoré sú niekedy iba nepresne definované. Napríklad ukazovateľ flexikurity by bol definovaný v rôznych krajinách rôzne, alebo v závislosti od toho, či sa zakladá na existujúcich skúsenostiach, alebo na túžbe dostať tento pojem na európsku (17) alebo národnú úroveň s odkazom na „národné“ modely vypracované v konkrétnom kontexte, ktoré je ťažko transponovať do iného sociálneho prostredia. Aké prvky by bolo treba vziať do úvahy a predovšetkým akú hodnotu, pozitívnu, alebo negatívnu, im treba priradiť? „Zahrnutie alebo vylúčenie určitých ukazovateľov môže odhaliť skryté hodnoty a ideológie“ (18) A pri zostavovaní zložených indikátorov je problém ešte znásobený: ktoré indikátory treba zahrnúť, aký koeficient by im mal byť priradený, aký je skutočný význam získaného zloženého ukazovateľa?

5.19

Zložené indikátory však môžu integrovať tak kvantitatívne ako aj kvalitatívne rozmery, môžu byť rozdelené podľa veku, pohlavia a iných významných kritérií, ale musia ostať ľahko pochopiteľné. Ako napríklad vypracovať ukazovateľ kvality života v Európe? Mohli by sme doň zahrnúť také aspekty ako príjem, očakávaná dĺžka života, vnímanie účinnosti zdravotného systému, výška dôchodku, priemerná úroveň vzdelanosti, pocit uspokojenia z práce, atď. Ale prečo k nim nepridať aj mieru nezamestnanosti, nedostatočnej zamestnanosti alebo podmienky bývania? A aký relatívny význam prideliť každej zložke?

5.20

Vidieť, že táto konštrukcia je otázkou čisto technickou a že odkazuje na systém spoločných hodnôt alebo na tradície, ktoré ešte prežívajú v spoločnosti, že si vyžaduje konzultácie so sociálnymi organizáciami a že napokon odzrkadlí ideologickú a politickú voľbu. V súčasnosti „metódy týkajúce sa sociálnych ukazovateľov veľmi zriedka skutočne zahŕňajú ciele spoločnosti, ktoré by vyjadrovali sociálne hodnoty a normy … Prvoradým prvkom tohto prístupu je identifikácia a klasifikácia pomocou konzultácií a vytvárania konsenzu, záchytných bodov(…) vo viacerých sociálnych oblastiach; údaje a výsledky, ako aj spojenia medzi nimi, sú tiež stanovené v tomto procese (…). Inými slovami, ak majú byť sociálne indikátory hnacou silou politiky, musí byť tento proces súčasťou produktu“. (Associés EKOS Inc. 1998).

5.21

Ďalšou otázkou, ktorú si možno položiť, je voľba predmetu štatistických analýz. Je potrebné brať do úvahy jednotlivcov, spoločenstvá, alebo minimálnu hospodársko-sociálnu jednotku, čiže domácnosť? Zhromažďovanie dát o etnických skupinách je problematické vzhľadom na požiadavku nediskriminácie, ale bolo by užitočné na spresnenie povahy a rozsahu diskriminácie aby bolo možné navrhnúť opatrenia na úplné odstránenie diskriminácie v dlhodobejšom časovom pláne.

5.22

Voľbu štatistík a vytvorenie ukazovateľov možno vykonať z hľadiska zhodnotenia už uplatňovanej politiky, alebo z hľadiska objasnenia možností voľby ab initio. Na rozhodnutie o vhodnej politike je bezpochyby potrebné väčšie množstvo štatistických údajov (cieľov a prostriedkov na jej dosiahnutie), tento počet by neskôr, keď sa objavia trvalejšie štatistiky a ukazovatele, bolo možné zmenšiť. Tieto voľby majú napriek všetkému silné empirické konotácie: nejde iba o exaktnú vedu. Z rovnakých štatistických údajov je možné vyvodiť rôzne interpretácie, ktoré budú obsahovať údaje ekonomického aj neekonomického charakteru.

5.23

Napríklad prvotné údaje, zhromaždené kvôli sociálnym ukazovateľom prostredníctvom „Panorama de la Société, 2005“ (pozri stručnú bibliografiu) OECD sú pre každý ukazovateľ nasledujúce:

5.24

Eurostat sa odvoláva na tieto sociálne ukazovatele:

5.25

Do akej miery možno tieto ako aj iné príklady ukazovateľov účinne začleniť do všeobecných cieľov Otvorenej metódy koordinácie (OMK) z marca roku 2006. Konkrétne ide o tieto ukazovatele:

5.26

Je však potrebné spresniť pojmy a metódy použité pre niektoré ukazovatele. Pokiaľ ide napríklad o chudobu, francúzska Rada pre zamestnanosť, príjmy a sociálne začlenenie (Conseil de l'emploi, des revenus et de la cohésion sociale – CERC) (19) zdôraznila „viacrozmernosť“ tohto pojmu.

5.26.1

Pojem chudoba teda obsahuje viaceré rozmery: nedostatok finančných prostriedkov, zhoršené životné podmienky, nedostatočné kognitívne, sociálne a kultúrne prostriedky. Pre každý z týchto rozmerov existujú dva prístupy na stanovenie situácií chudoby:

5.27

Záverom možno povedať, že cieľom sociálnych ukazovateľov je upútať pozornosť verejnej mienky a rozhodujúcich orgánov na sociálne otázky, ktoré by boli ináč podceňované alebo zle chápané. Táto funkcia sústredenia pozornosti rozhodujúcich orgánov na najpodstatnejšie otázky je o to dôležitejšia, že tieto otázky sa musia riešiť na pozadí prílišného množstva informácií. Ako to však jasne vyjadril Herbert Simon, príliš veľa informácií informácie ničí.

5.27.1

Z funkčného hľadiska z toho vyplýva, že cieľom systému ukazovateľov je dosiahnuť „optimálne nahromadenie informácií.“

5.28

Ukazovateľ je viac než len štatistika:

systém ukazovateľov nie je len jednoduchým zhromažďovaním údajov. Vyplýva z neho niekoľko dôsledkov:

5.29

V praxi sú vlastnosti ukazovateľov nasledujúce:

5.30

Vlastnosti systému ukazovateľov:

6.

EHSV požaduje, aby do všetkých oblastí politického spektra bolo začlenené hodnotenie sociálneho dosahu legislatívnych a politických iniciatív. To znamená, že Komisia by mala starostlivo zhodnotiť sociálny dosah všetkých príslušných iniciatív bez ohľadu na to, ktoré generálne riaditeľstvo je za danú oblasť zodpovedné. Je to dôležité, ak má z Európy skutočne vzniknúť „sociálna Európa“ a ak má získať podporu občanov. Iniciatíva „Lepšia tvorba právnych predpisov“ ponúka vhodnú platformu na napredovanie v tomto smere.

6.1

V rámci tohto hodnotenia by sa mali jednotlivo preskúmať špecifické skupiny, ktorých sa nová legislatíva môže potenciálne rôznym spôsobom týkať. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať znevýhodneným skupinám, akými sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím alebo etnické menšiny. V niektorých prípadoch a podľa povahy príslušnej iniciatívy možno vyžadovať jednotlivé preskúmanie špecifických pod-skupín, ku ktorým patrí napríklad skupina nevidiacich občanov.

7.1

Z uvedeného a z verejnej diskusie organizovanej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom 28. marca 2007 vyplýva, že z dôvodu viacrozmernosti určitých pojmov nie je možné uplatniť sociálny ukazovateľ založený na jedinom kritériu. Samotná povaha sociálnej diskusie naozaj prináša pojmy, ktoré sú zle stanovené a nevyhnutne prechádzajú z jednej krajiny do druhej, alebo z jednej sociálnej skutočnosti do druhej, pričom sa zabúda na to, že zahrnutie alebo vylúčenie určitých ukazovateľov môže odhaliť viac alebo menej explicitné hodnoty alebo ideológie. Voľba ukazovateľov má okrem toho silnú empirickú konotáciu, ktorá by mala v podstate vylúčiť nepružné uvažovanie.

7.2

Zaiste je chvályhodné a žiaduce pritiahnuť pozornosť orgánov s rozhodujúcou právomocou na sociálny dosah navrhovanej legislatívy, ale je tu aj problém metodológie, pretože „priveľa informácií informácie ničí“. Európsky hospodársky a sociálny výbor zastáva názor, že mimoriadne úsilie sa musí venovať metodológii, ktorá ešte nie je stanovená.

7.3

EHSV rovnako považuje za dôležité v tomto štádiu úvah usmerniť pozornosť Komisie aj na kritériá kvality, ktoré musí spĺňať ukazovateľ, a to:

7.4

EHSV rovnako žiada od Komisie, aby bolo hodnotenie sociálneho dosahu legislatívnych a politických iniciatív Európskej únie začlenené do všetkých komunitárnych postupov bez toho, aby sa zisťovalo, ktoré generálne riaditeľstvo je zodpovedné za to, či je potrebné využiť analýzu sociálneho dosahu alebo nie. Toto je nevyhnutné, ak chceme naozaj vytvoriť „sociálnu Európu“ a získať podporu občanov.

7.5

Výbor by mal súčasne s legislatívnym návrhom, ku ktorému má vypracovať stanovisko, plne vziať do úvahy aj plán a analýzu dosahu; bolo by užitočné, keby sa s prácami začalo bez straty času, hneď po uverejnení oznámenia sprevádzajúceho legislatívny návrh.

7.6

Pri implementácii všetkých právnych predpisov, ktoré boli predmetom predbežnej štúdie, je dôležité uskutočňovať pravidelné hodnotenia a prípadne aj opravy, a zapájať sociálnych partnerov a v prípade potreby aj zainteresované MVO. Toto je potrebné, aby sa overila platnosť použitých ukazovateľov a ich kombinácií v hodnotení sociálneho dosahu a aby sa dospelo k záverom a aby sa zákonodarca v prípade potreby podnietil k možnej revízii.

7.7

V určitých špecifických a sociálne veľmi dôležitých prípadoch (napríklad pracovné právo) sa musí počítať s konzultáciou so sociálnymi partnermi už v ranom štádiu kvôli tomu, aby bolo možné preskúmať najvhodnejšie ukazovatele na vykonanie čo najúplnejšej a najobjektívnejšej analýzy dosahu.

7.8

Iniciatíva „Lepšia tvorba právnych predpisov“ je bezpochyby vhodnou platformou na pokračovanie týmto smerom, ktorý spočíva v navrhnutí potrebných a účinných právnych predpisov, ktorých dôsledky musia byť pre adresátov predvídateľné a stále, užšie napojené na proces analýzy a overovania dosahu prostredníctvom poradných orgánov Spoločenstva (EHSV a VR) a podľa povahy právneho predpisu, z aspektu sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií, kompetentných v danej oblasti.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/28

1.1

Komisia predkladaným oznámením o uplatňovaní smernice 1997/7/ES informuje Radu, Európsky parlament a EHSV o výsledkoch transpozície a uplatňovania tejto smernice, okrem toho však otvára aj verejné konzultácie zainteresovaných strán so zámerom zozbierať ich názory. Nenavrhuje však predloženie žiadneho návrhu na jej revíziu až kým nebude ukončené rozsiahlejšie preskúmanie acquis communautaire v oblasti práv spotrebiteľa.

1.2

EHSV upozorňuje na oneskorenie tohto oznámenia vzhľadom na lehoty stanovené v smernici, napriek tomu však oceňuje iniciatívu a zdieľa väčšinu pripomienok Komisie. Mnohé z nich už boli spomenuté v stanoviskách výboru, najmä v tých, ktoré sa týkali návrhov smernice o poskytovaní finančných služieb na diaľku. Výbor tiež súhlasí s potrebou zosúladiť systém v tejto oblasti s pravidlami ostatných právnych nástrojov, ktoré boli medzičasom zavedené, v niektorých prípadoch bez nevyhnutnej koordinácie a prepojenia.

1.3

EHSV sa však nazdáva, že preskúmanie týchto právnych predpisov, zároveň s revíziou predpisov týkajúcich sa poskytovania finančných služieb na diaľku a určitých aspektov elektronického obchodu, by bolo najlepšie uskutočniť okamžite a nečakať na výsledky prác týkajúcich sa preskúmania acquis communautaire v oblasti spotrebiteľských zmlúv, a to s cieľom viac sprístupniť a objasniť súbor rôznorodých právnych predpisov.

1.4

Preto nabáda EHSV Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu odpovedí, ktoré medzičasom obdržala v rámci verejných konzultácií a aby priložila dôveryhodné štatistické údaje o rozsahu a dosahu predaja na diaľku na vnútornom trhu. Vyvrcholením tohto procesu by bolo verejné vypočutie zainteresovaných strán.

1.5

EHSV vyjadruje súhlas s väčšinou návrhov Komisie týkajúcich sa zlepšenia formulácie a štruktúry smernice, ale opäť potvrdzuje svoj názor, vyjadrený už aj v predchádzajúcich stanoviskách, že cieľ tejto smernice by sa nemal podriadiť obchodným/profesionálnym vzťahom, a že by bolo veľmi vhodné prehodnotiť jej rozsah s cieľom zosúladiť ho v základných aspektoch s predpismi v oblasti elektronického obchodu.

1.6

EHSV nesúhlasí s Komisiou pri posudzovaní dôsledkov využívania minimálnej doložky, ktorá podľa výboru nie je pôvodom právom kritizovaných ťažkostí pri implementácii tejto smernice. Výbor však neodmieta možnosť priblíženia sa k celkovej harmonizácii prostredníctvom nariadenia za predpokladu, že bude zabezpečená vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa.

1.7

S cieľom prispieť k hĺbkovej revízii systému predaja na diaľku, EHSV predkladá celý rad špecifických odporúčaní a nazdáva sa, že by bolo vhodné zvážiť tieto odporúčania v terajšom štádiu vývoja na vnútornom trhu, a to v snahe podporiť bezpečnosť a dôveru spotrebiteľov, zabezpečiť ochranu tohto typu transakcií porovnateľnú s ochranou, ktorú spotrebitelia právom požívajú pri uzatváraní a plnení zmlúv na mieste.

1.8

EHSV ďalej vyzdvihuje potrebu prízvukovať efektívne poskytovanie informácií zmluvným stranám, obzvlášť menej informovaným spotrebiteľom, sprevádzanú účinným systémom sankcií za postupy, ktoré porušujú platné právne predpisy.

2.1

Komisia chce prostredníctvom oznámenia o uplatňovaní smernice 1997/7/ES z 20. mája 1997 (KOM(2006) 514 v konečnom znení z 21.9.2006) informovať Radu, Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor o spôsobe, akým bola táto smernica transponovaná a uplatnená v období približne 10 rokov od jej publikácie, čím splnila, hoci s oneskorením 6 rokov, ustanovenie článku 15 ods. 4 smernice.

2.2

Komisia spoločne uvádza niektoré problematické situácie pri uplatňovaní smernice (1), ktoré sú najmä dôsledkom jej formulácie a ťažkosťami pri preklade v niektorých jazykových verziách, čím vysvetľuje príčiny divergencie medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi v dôsledku využitia minimálnej doložky, ako aj jej prípadnú neaktuálnosť pri riešení problematiky nových technológií a foriem marketingu.

2.3

Na záver Komisia prikladá dotazník, ktorý mal byť vyplnený do 21. novembra 2006, s cieľom verejne prekonzultovať so zainteresovanými stranami, a tým potvrdiť alebo vyvrátiť svoje pripomienky, a pripúšťa eventuálne realizáciu verejného vypočutia.

2.4

Komisia uznáva, že systém ustanovení má určité chyby koncepcie a spôsobuje ťažkosti pri interpretácii, ktoré majú za následok problémy pri uplatňovaní smernice, napriek tomu však nepovažuje za vhodné predložiť návrh na revíziu smernice, kým sa neuzavrie všeobecnejšia fáza preskúmania acquis communautaire v oblasti ochrany spotrebiteľa, aj keď v tomto prípade nebola stanovená žiadna lehota.

2.5

Už v čase vypracovania predkladaného stanoviska mala Komisia k dispozícii 84 odpovedí, ktoré získala pri spomínaných konzultáciách a uverejnila pracovný dokument obsahujúci zhrnutie značnej časti obdržaných odpovedí. V dokumente vyjadrila zámer v krátkom čase doplniť analýzu zostávajúcich odpovedí a pokračovať v hĺbkovejšej dôsledkovej štúdii.

3.1.1

EHSV pozitívne hodnotí iniciatívu Komisie, avšak vyjadruje poľutovanie nad jej oneskorením vzhľadom na predpokladaný termín (jún 2001) alebo aspoň 4 roky po uplynutí posledného termínu na jej transpozíciu (jún 2004), pretože väčšina otázok, ktoré dnes vyvstávajú už mohla byť vyriešená pred troma rokmi, čo by bolo zjavne výhodnejšie.

3.1.2

EHSV pripomína, že mnohé z otázok, ktoré teraz predkladá Komisia už výbor kritizoval vo svojich stanoviskách, dokonca ešte počas fázy vypracovania smernice.

Vo svojom stanovisku na tému Návrh smernice Rady o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (2) už EHSV upozornil na potrebu preveriť niektoré pojmy stanovené v článku 2 smernice, najmä čo sa týka zmlúv spadajúcich do pôsobnosti smernice ako aj samotného pojmu „spotrebiteľ“.

EHSV už na druhej strane vyjadril názor, že Komisia by mala použiť jasnejšiu formuláciu čo sa týka práva na odstúpenie od zmluvy stanoveného v smernici, ktoré by podľa výboru malo byť chápané v kontexte práva na zváženie a nemalo by sa s ním zamieňať. Ďalej by nemalo byť ohrozené právo spotrebiteľa na zrušenie zmluvy vždy v prípade, že nebude splnená alebo budú zistené podvodné postupy.

EHSV tiež upozornil na skutočnosť, že lehota na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy 7 dní je kratšia ako to stanovujú iné smernice a platná legislatíva v niektorých členských štátoch a odporučil Komisii, aby zjednotila lehoty na uplatnenie tohto práva. Žiadosť EHSV o objasnenie pravidiel v oblasti práva na zváženie už bola okrem iného predložená v stanovisku k návrhu týkajúceho sa poskytovania finančných služieb na diaľku (3).

Kritika na túto tému už dávno odznela aj v mnohých významných špecializovaných publikáciách (4).

3.1.3

EHSV vyjadruje svoje prekvapenie nad tým, že Komisia údajne nemá informácie o termíne vstupu do platnosti ustanovení o transpozícii v jednotlivých členských štátoch (5) a tiež sa čuduje, že vzhľadom na údajné zistenie niekoľkých nápadných porušení transpozície v niektorých členských štátoch nebolo oznámené začatie konania o porušení voči týmto štátom ani výsledok takéhoto konania.

3.1.4

EHSV sa na druhej strane nazdáva, že celý postup by viac zodpovedal skutočnému participatívnemu procesu, ak by verejné konzultácie predchádzali oznámeniu, a nie nasledovali až po ňom, čím by sa zabránilo tomu, aby boli mnohé pripomienky a konštatovania Komisie založené len na subjektívnych dojmoch a názoroch (6).

Výbor tiež pripomína správu z 10. marca 2000 o sťažnostiach spotrebiteľov v oblasti predaja na diaľku (KOM (2000) 127 v konečnom znení) a odporúča, aby bol uplatnený podobný postup, tentoraz založený na objektívnej analýze všetkých odpovedí z verejných konzultácií. Zároveň by boli aktualizované a porovnané údaje, čím by sa vytvoril objektívny základ pre posúdenie.

3.1.5

Za týchto okolností EHSV podporuje návrh Komisie a žiada o usporiadanie verejného vypočutia so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré by sa však nerozplynulo v širšej diskusii o acquis communautaire v oblasti práv spotrebiteľa, pretože o nej bola len nedávno publikovaná odborná štúdia v objeme zhruba 800 strán (7), ako aj zelená kniha Komisie (8).

3.1.6

Vzhľadom na formu akou prebiehala práca CFR (9) má EHSV pochybnosti o tom, že by bolo výhodné alebo vhodné, aby preskúmanie predkladanej smernice záviselo od ukončenia práce a konzultácií, či od rozhodnutí o celkovom acquis communautaire v oblasti práv spotrebiteľa, ktoré by boli včas prijaté. Týka sa to aj poslednej redukovanej verzie prezentovanej Komisiou (10).

3.1.7

EHSV ďalej odporúča prípadné prehodnotenie právnej povahy nástroja Spoločenstva, ktorý by bol použitý pri budúcom preskúmaní smernice, ak prevládne názor, že je možné splniť podmienky na to, aby sa podstatné zmeny v tejto oblasti uskutočnili prostredníctvom nariadenia, čo by bolo najvýhodnejšie (11). Zachoval by sa tým základný cieľ, čiže opätovné nastolenie rovnováhy a rovnosti strán, tak ako sa to predpokladá pri obchodných transakciách medzi jednotlivými stranami uzavretých na mieste v obchodných priestoroch.

3.2.1

Komisia k smernici vyjadrila dva druhy pripomienok/komentárov:

3.2.2

Pokiaľ ide o pripomienky k formulácii/štruktúre smernice, EHSV súhlasí s Komisiou v nasledujúcich bodoch:

3.2.3

Avšak EHSV nesúhlasí s Komisiou v nasledujúcich bodoch týkajúcich sa:

3.2.4

EHSV ďalej odporúča Komisii, aby sa snažila o zjednodušenie, sprístupnenie a objasnenie súboru rôznorodých právnych predpisov, ktoré sa týkajú predaja na diaľku a ktoré sú rozptýlené vo viacerých nástrojoch.

3.2.5

Pokiaľ ide o implementáciu smernice a o poznatky získané na základe skúseností v niektorých členských štátoch, EHSV môže vyjadriť súhlas a podporiť Komisiu vo väčšine jej pripomienok, nazdáva sa však, že je potrebné vypracovať hĺbkovejší prieskum s cieľom poskytnúť celkový, nie len čiastočný, obraz o rozdieloch/nekompatibilite pri transpozícii/interpretácii smernice vo všetkých členských štátoch.

Preto výbor nalieha na Komisiu, aby následne po analýze odpovedí z dotazníka pristúpila k takémuto prieskumu a informovala o jeho výsledkoch.

Dodáva tiež, že Komisia ešte neposkytla štatistické údaje, ktoré by umožnili zhodnotiť význam predaja na diaľku vzhľadom na spotrebiteľa vo všetkých cezhraničných transakciách ani údaje o objeme tohto typu predaja vzhľadom na transakcie so spotrebiteľmi v každom členskom štáte. Tieto informácie nemožno s potrebnou mierou objektívnosti získať z najnovších údajov Eurobarometra (20), sú však nevyhnutné na zváženie kritérií začlenenia a zhodnotenie opodstatnenosti výnimiek stanovených smernicou.

3.2.6

EHSV vyjadruje znepokojenie nad postojom, ktorý zaujala Komisia, keď na jednej strane označuje jednotlivé problémy na úrovni transpozície smernice a na strane druhej vyjadruje pochybnosti týkajúce sa jej významu pre získavanie dôvery spotrebiteľov a zároveň tvrdí, že nevykoná žiadne zmeny ani nezavádza žiadne ráznejšie opatrenia zamerané na riešenie problémov pri transpozícii.

3.2.7

Avšak čo sa týka rozsahu uplatňovania smernice 1997/7/ES, samotná Komisia uznáva, že stanovené výnimky boli v jednotlivých členských štátoch transponované rozdielne a že je potrebné prehodnotiť niektoré z týchto výnimiek. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti zahájila konkrétnejšie iniciatívy.

3.2.8

Už len pokiaľ ide o využívanie minimálnej doložky, EHSV nesúhlasí s Komisiou v tom, že by všetky situácie, ktoré sama uvádza, boli dôsledkom nesprávneho uplatňovania doložky stanovenej článkom 14.

3.2.8.1

EHSV sa naopak nazdáva, že väčšina objavených odlišností, ktoré sú naozaj reálne, nie je dôsledkom nesprávneho používania minimálnej doložky, ale skôr známych nedostatkov v koncepcii, formulácii a transpozícii/preklade smernice.

3.2.8.2

EHSV sa však nazdáva, že minimálna doložka, ktorá umožňuje členským štátom prekročiť ustanovenia Spoločenstva v smerniciach o minimálnej harmonizácii, a to vždy v súlade so zmluvou, ako to stanovuje článok 153, predstavuje pozitívny nástroj zvýšenej ochrany spotrebiteľa, ktorý umožňuje vziať do úvahy špecifické kultúrne, sociálne a právne črty každého národného systému.

3.2.8.3

EHSV napriek všetkému tvrdí, že pokiaľ je skutočne možné zabezpečiť zvýšený stupeň ochrany spotrebiteľa, mali by byť určité právne inštitúty predmetom celkovej harmonizácie, najlepšie prostredníctvom nariadenia, čo by zaručilo ich jednotnosť. Toto opatrenie by sa malo vzťahovať aj na predkladanú smernicu.

3.2.9

EHSV sa nazdáva, že aj ostatné otázky, ktoré nie sú v oznámení spomenuté, by mali byť pri preskúmaní smernice prehodnotené.

3.2.10

Ide najmä o:

3.2.11

EHSV sa nazdáva, že je nevyhnutne potrebné adekvátne zvážiť tieto otázky, aby bolo možné dosiahnuť cieľ, ktorý smernica navrhuje v snahe zaručiť rovnakú ochranu spotrebiteľov tovarov a služieb zakúpených na diaľku ako je to zabezpečené pri uzatváraní zmlúv na mieste.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/33

1.1

Návrh, ktorý pripravuje Komisia, na úpravu riadenia fúzií a rozdelení akciových spoločností sa začleňuje do rámca plánu na modernizáciu práva spoločností a na zlepšenie riadenia podnikov v EÚ (1). Tento návrh obsahuje akčný plán, ktorý v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte dopĺňa rozsiahlu úpravu predpisov, ktorá sa netýka len dokončenia vypracovania zostávajúcich návrhov smerníc.

1.2

Zo všeobecnejšieho hľadiska sa okrem toho v Prílohe III akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (2) uvádza desať konkrétnych návrhov „zrýchlených opatrení“, ktorých cieľom je obmedziť počet menších požiadaviek, ktoré nemenia úroveň ochrany právnych predpisov. Toto je cieľom prejednávaného návrhu, ktorý sa zameriava len na otázku upustenia od znaleckej správy o projektoch fúzií a rozdelení, pokiaľ sa na tom dohodnú „všetci“ akcionári.

1.3

Treba poznamenať, že už smernica 2005/56/ES týkajúca sa cezhraničných fúzií kapitálových spoločností (3) v článku 8 ods. 4 spomína možnosť výnimky v súvislosti s povinnosťou vypracovať znaleckú správu o projektoch fúzií, pokiaľ sa na tom dohodnú všetci spoločníci. Podobne posledná úprava smernice 77/91/EHS týkajúca sa zakladania akciových spoločností, ako aj udržiavania a zmeny ich základného imania (4) uvádza dva nové články, 10 a) a 10 b), na základe ktorých znalecká správa nie je potrebná pri nepeňažných vkladoch, pokiaľ vzniknú také okolnosti, ktoré zaručia skutočnú hodnotu vložených aktív.

2.1

Cieľom tejto úpravy smerníc o fúziách a rozdelení akciových spoločností je zosúladiť ich obsah so smernicou o cezhraničných fúziách v oblasti účasti znalcov pri príprave správy o projekte fúzie či rozdelenia, a to v prípade, že s tým budú súhlasiť všetci akcionári a držitelia cenných papierov s hlasovacím právom.

3.1

EHSV so záujmom sleduje proces zjednodušovania a hlavne znižovania administratívnej záťaže v európskych podnikoch. V tomto smere chápe výbor obsah predloženého návrhu, ktorý v prvom rade chráni záujmy akcionárov tým, že vyžaduje ich jednomyseľný súhlas v prípade, keď nemá byť vypracovaná znalecká správa o projektoch fúzií a rozdelení akciových spoločností.

3.2

Napriek tomu si EHSV všíma pretrvávajúce problémy, predovšetkým pri fúziách veľkých spoločností, kde ide o veľkú rozmanitosť akcionárov, z ktorých väčšina sú investori. Nepriame spravovanie akcií môže spôsobiť to, že sa menšinoví akcionári budú cítiť nechránení a nútení akceptovať dohody schválené subjektmi, ktoré sú správcami cenných papierov. I keď je pravda, že aktuálne platné predpisy povoľujú právo na námietky voči fúziám a rozdeleniam v prípade nesúhlasu s ekonomickými výsledkami spomínaných obchodných operácií, predovšetkým v prípade výmen akcií, skutočné uplatnenie tohto práva bude vo veľkej miere skomplikované práve neexistenciou znaleckej správy o projekte fúzie.

3.3

EHSV sa preto domnieva, že veritelia a zamestnanci spoločností sa cítia nechránení z dôvodu nedostatku informácií spôsobeného neexistenciou objektívneho ohodnotenia znalcami. Veriteľom sa síce po zverejnení oznámenia o fúzii právo námietky priznáva, pokiaľ by nemali zaručené svoje pohľadávky. Nesmie sa však zabúdať na to, že ani smernica o fúzii, ani smernica o rozdelení nestanovuje žiadne práva zamestnancov, pričom smernica o cezhraničných fúziách im priznáva možnosť účasti (článok 16), čím sa uľahčuje dosiahnutie lepších výsledkov prostredníctvom primeraných informačných kanálov.

3.4

Účinnosť právneho predpisu závisí od toho, či sú zaručené práva všetkých strán zúčastnených na právnych operáciách, v tomto prípade na fúziách a rozdeleniach. Pretože sú to zložité operácie, treba vytvoriť nástroje, ktoré by zlepšili transparentnosť, aby medzi dotknutými stranami nevznikali konflikty. Odmietnutie znaleckej správy na základe súhlasu všetkých akcionárov by sa malo realizovať v rámci podmienok stanovených v článku 10 písm. a) smernice 2006/68/ES, t.j. pokiaľ ide o akcie vo forme obchodovateľných cenných papierov, nástrojov peňažného trhu alebo o akcie, ktoré boli nedávno ohodnotené nezávislými znalcami, pretože v takom prípade je ich hodnota preukázateľná a zodpovedá príslušným predpisom.

4.1

EHSV uznáva, že návrh úpravy smerníc o fúzií a rozdelení akciových spoločností smeruje k zníženiu administratívnej záťaže v európskych podnikoch. Napriek tomu treba mať na pamäti, že tento druh právnych operácií sa častejšie uskutočňuje vo veľkých kapitálových spoločnostiach, v ktorých existujú súčasne akcionári – správcovia cenných papierov a akcionári – investori, a títo majú rozličné záujmy. Akcionári – investori sa snažia o maximálny zisk pri výmene svojich akcií.

4.2

Zmyslom tejto reformy by mala byť snaha nájsť spoločný záujem všetkých strán zainteresovaných do spomínaných právnych operácií. Znalecké hodnotenia zabezpečujú väčšiu transparentnosť a dôveryhodnosť ponúk rozpracovaných v projektoch fúzií a rozdelení, pretože znalci sú za svoje posudky zodpovední, a z toho dôvodu stanovujú objektívne kritériá pre obsah týchto projektov.

4.3

EHSV okrem toho berie na vedomie skutočnosť, že základné pravidlá účasti znalcov sa nachádzajú v článkoch 10, 10 a) a 10 b) druhej smernice, v ktorej sa stanovujú podmienky vynechania znaleckej správy, pokiaľ preukázateľne existuje nedávno vykonané ohodnotenie majetku.

4.4

Na druhej strane je EHSV presvedčený, že sa nesmie zabúdať na ustanovenia 10. smernice, nielen preto, že bola publikovaná nedávno, ale aj preto, že je lepšie zosúladená s novými kritériami záujmov chránených predpismi podnikov, ktoré zohľadňujú nielen akcionárov a veriteľov, ale aj zamestnancov, ktorí sú súčasťou štruktúry podniku. V tomto zmysle sa EHSV domnieva, že rozsah daného návrhu by mal byť rozšírený v súlade s článkom 16 spomínanej smernice, pretože lepšie zodpovedá podstate harmonizácie vnútroštátnych predpisov v oblasti fúzií a rozdelení.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/37

1.1

Návrh predložený EHSV sa týka úpravy nariadenia č. 11 o odstránení diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín.

1.2

V súvislosti s politikou Spoločenstva usilujúcou sa o „lepšiu právnu úpravu“ sa EHSV domnieva, že je obzvlášť dôležité a nutné znížiť administratívne zaťaženie, ktoré existujúce právne predpisy ukladajú podnikom, pretože ide o podstatný prvok pre zlepšenie ich konkurencieschopnosti a uskutočnenie lisabonských cieľov. Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu sociálnemu a hospodárskemu výboru a Výboru regiónov „Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii“ a oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu sociálnemu a hospodárskemu výboru a Výboru regiónov „Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii“ určite prispievajú k realizácii tohto cieľa.

1.3

Prvá zmena a doplnenie sa týka nariadenia č. 11. Toto nariadenie bolo prijaté už dávno a týka sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. EHSV schvaľuje zrušenie povinnosti poskytovať informácie o trasách, vzdialenostiach, cenách a iných podmienkach prepravy a umožniť využitie záznamov o zásielke s cieľom poskytnúť informácie o zostávajúcich požiadavkách týkajúcich sa súčasného prepravného dokladu, pretože to umožní zníženie zbytočného administratívneho zaťaženia, pričom je naďalej dostupná rovnaká úroveň dôležitých informácií.

1.4

EHSV teda schvaľuje úpravu nariadenia č. 11 a najmä vypustenie článku 5, ako i vypustenie piatej a šiestej zarážky v článku 6 ods. 1. EHSV tiež súhlasí s vypustením tretej vety v článku 6 ods. 2 a nahradením odseku 3 tohto článku takto: „Ak existujúce doklady, ako napr. záznamy o zásielke alebo akýkoľvek iný prepravný doklad, obsahujú všetky podrobnosti uvedené v odseku 1 a v spojení so záznamovými a účtovnými systémami prepravcu umožňujú úplnú kontrolu ceny a podmienok prepravy, takže formy diskriminácie uvedené v článku 75 ods. 1 zmluvy sa tým môžu odstrániť, alebo je možné sa im vyhnúť, od prepravcu sa nevyžaduje predloženie nových dokladov.“

1.5

EHSV schvaľuje navrhovanú úpravu nariadenia č. 852/2004, ktorou sa má pre niektoré podniky ustanoviť výnimka z požiadavky článku 5 ods. l nariadenia (ES) č. 852/2004, pričom tieto podniky musia spĺňať všetky ostatné požiadavky uvedeného nariadenia. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 všetky podniky, ktorými sú najmä malé podniky prevažne predávajúce svoje výrobky priamo konečnému spotrebiteľovi, ako napr. pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary, ktoré sú mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov, zavádzajú, implementujú a zachovávajú trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodoch (HACCP).

1.6

EHSV sa však domnieva, že výnimka udelená uvedeným podnikom, ktoré predávajú svoje výrobky priamo konečnému spotrebiteľovi, t. j. pekárňam, mäsiarstvam, predajniam potravín, trhovým stánkom, reštauráciám a barom, by mala byť rozšírená na malé podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúceho sa definície potravinárskych mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

1.7

Pokiaľ ide o doplnenie článku 5 nariadenia č. 852, bude treba prijať dva parametre a začleniť do nich tiež malé podniky (rozumie sa samozrejme kategória, ktorá podľa definície môže zamestnávať najviac 50 osôb, čo predstavuje príliš veľký počet zamestnancov pre udelenie výnimky z postupov HACCP) alebo ak by boli začlenené do pôsobnosti nariadenia, vytvoriť ustanovenia a obmedzenia pre potravinárske podniky.

1.8

Prvým parametrom by mala byť povinnosť prísne dodržiavať hygienické predpisy a osobitné hygienické požiadavky vymedzené v článku 4 nariadenia č. 852/2004, ako i povinnosť školiť zamestnancov. Tieto dve podmienky by boli dostatočné pre zabezpečenie hygieny potravín a zároveň by podnikom uľahčili plniť si právne záväzky.

1.9

V snahe udeliť malým potravinárskym podnikom výnimku (ide samozrejme o zariadenia, ktoré podľa definície nemajú viac ako 50 zamestnancov) by mohol druhý, doplňujúci parameter, špecifický pre tieto podniky, spočívať v tom, že počet osôb pracujúcich na príprave výrobkov (prípravovňa a kuchyňa) by nesmel byť vyšší ako 10 osôb v každej zmene. Podnik bude mať povinnosť vopred poskytnúť zoznam osôb, ktorí budú pracovať na príprave výrobkov.

1.10

Zavedením takéhoto rozlíšenia, ale tiež koncepčného objasnenia sa dodržiavajú ustanovenia odporúčania 2003/361/ES a stanovujú sa výrobné obmedzenia a obmedzenia týkajúce sa zmien osobitne pre potravinárske podniky akými sú pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary, tak, že sa rešpektujú podmienky potrebné pre ochranu a zachovanie verejného zdravia.

2.1

Komisia požiadala EHSV, aby vypracoval stanovisko k nariadeniu č. 11, ktoré sa týka odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 týkajúceho sa hygieny potravín.

2.2

Pokiaľ ide o nariadenie č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, návrh skúma možnosť zrušenia zastaraných požiadaviek, ako i úpravy niektorých požiadaviek s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie podnikov. Podľa článku 5 sa konkrétne od prepravných podnikov (ako aj od vlád členských štátov) vyžadovalo, aby do 1. júla 1961 poskytli informácie o sadzbách, cenách a podmienkach prepravy. Článok 6 ods. 1 nariadenia vyžaduje prepravný doklad obsahujúci určité informácie o odosielateľovi, druhu prepravovaného tovaru, mieste pôvodu a mieste určenia tovaru, ako aj o stanovenej trase alebo prepravnej vzdialenosti, vrátane hraničných priechodov, ak je to potrebné. Keďže tieto posledné informácie nie sú už ďalej nutné na dosiahnutie cieľov nariadenia, môžu sa vypustiť. Tretia veta článku 6 ods. 2 nariadenia stanovuje pre prepravcu povinnosť vyhotoviť kópiu, v ktorej sa uvádzajú úplné a konečné prepravné poplatky, akékoľvek iné poplatky a ak je to potrebné, akékoľvek zľavy alebo iné faktory ovplyvňujúce cenu a podmienky prepravy. Táto veta sa môže vypustiť, keďže v súčasnosti sú tieto informácie k dispozícii v účtovných systémoch. Článok 6 ods. 3 obsahuje výslovný odkaz na záznamy o zásielke, ktoré sú známe a často používané v sektore vnútrozemskej prepravy. Tento odkaz prináša prepravným podnikom väčšiu právnu istotu, keďže objasňuje, že ak tieto záznamy o zásielke obsahujú všetky podrobné informácie podľa článku 6 ods. 1, sú dostačujúce.

2.3

Ďalšie „zrýchlené opatrenie“ sa vzťahuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín. Jeho účelom je vyňať malé potravinárske podniky, schopné zabezpečiť hygienu potravín jednoducho implementáciou ostatných požiadaviek nariadenia (ES) č. 852/2004 z požiadavky zaviesť, implementovať a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodoch (HACCP). Táto výnimka sa uplatňuje na mikropodniky, ktoré prevažne predávajú potraviny priamo konečnému spotrebiteľovi.

3.1

EHSV súhlasí so zmenou a doplnením nariadenia č. 11 o odstránení diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy pri uplatňovaní článku 79 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Táto zmena skúma možnosť zrušenia zastaraných požiadaviek, ako i zmeny a doplnenia niektorých požiadaviek s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie podnikov.

3.2

EHSV sa nazdáva, že pri úprave nariadenia (ES) č. 852/2004 je dôležité zohľadniť tiež malé podniky v zmysle odporúčania 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Prax ukázala, že je nutná určitá miera flexibility pre tieto podniky.

3.3

Je treba uznať, že podobne ako v prípade mikropodnikov, nie je ani v prípade niektorých malých podnikov možné definovať kritéria HACCP. Možno definovať jedine kritické kontrolné body (CCP) práve preto, že uchovávanie dokumentov je obťažné a neprimerane zvyšuje záťaž podnikov.

3.4

V zmysle odporúčania 2003/361/ES sú mikropodniky také podniky, ktoré nemajú celkovo viac ako 10 zamestnancov a ich ročný obrat neprekračuje 2 milióny eur. Táto kategorizácia by mohla byť správna pokiaľ ide o počet zamestnancov podnikov niektorých členských štátov. Avšak v pomere k tomuto počtu zamestnancov v týchto členských štátoch je obrat 2 milióny eur prehnaný.

3.5

Definícia kategorizácie podnikov, ktorú obsahuje odporúčanie 2003/361/ES, nestanovuje žiadne rozlíšenie medzi podnikmi, t. j. či ide o potravinárske, resp. reštauračné podniky, alebo obchodné podniky, aspoň pokiaľ ide o objem aktív; kritérium 2 milióny eur sa doplnilo najmä pre obchodné podniky, pretože prinajmenšom v niektorých členských krajinách môže obrat obchodného podniku iba s 3 zamestnancami prekročiť 1,5 miliónov eur. Táto definícia je neprijateľná, okrem určitého druhu podnikov, pre ktoré sa upravila. Z tohto dôvodu je logické, aspoň pokiaľ ide o toto stanovisko, že za mikropodniky nemožno považovať potravinárske, resp. reštauračné podniky, pôsobiace v rôznych členských štátoch iba vtedy, ak majú menej ako 10 zamestnancov a ich obrat neprekračuje 2 milióny eur. Existujú členské štáty, v ktorých potravinárske, resp. reštauračné podniky pracujú v dvojzmennej prevádzke, pričom počet ich zamestnancov vo veľkej miere prekračuje 10 osôb a ich obrat je oveľa nižší ako 500 000 eur.

4.1

V súvislosti s kategorizáciou podnikov sa skúmaný text odvoláva na odporúčanie 2003/361/ES, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie postupov HACCP. EHSV sa domnieva, že by sa odporúčanie malo uplatniť podľa celkom iného prístupu.

4.2

Pokiaľ ide o doplnenie článku 5 nariadenia č. 852/2004, bude treba prijať dva parametre a začleniť do nich tiež malé podniky (rozumie sa samozrejme kategória, ktorá podľa definície môže zamestnávať najviac 50 osôb, čo predstavuje príliš veľký počet zamestnancov pre udelenie výnimky z postupov HACCP) alebo ak by boli začlenené do pôsobnosti nariadenia, vytvoriť ustanovenia a obmedzenia pre stravovacie zariadenia.

4.3

Prvým parametrom by mala byť povinnosť prísne dodržiavať hygienické predpisy a osobitné hygienické požiadavky stanovené v článku 4 nariadenia č. 852/2004, ako i povinnosť školiť zamestnancov. Tieto dve podmienky by boli dostatočné pre zabezpečenie hygieny potravín a zároveň by podnikom uľahčili plniť so svoje právne záväzky.

4.4

V snahe udeliť výnimku malým potravinárskym podnikom (ide samozrejme o zariadenia, ktoré podľa definície nemajú viac ako 50 zamestnancov) by mohol druhý, doplňujúci parameter, špecifický pre podniky ako sú pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary, spočívať v tom, že počet osôb pracujúcich na príprave výrobkov (prípravovňa a kuchyňa) by nesmel byť vyšší ako 10 osôb v každej zmene. Podnik bude mať povinnosť vopred poskytnúť zoznam osôb, ktorí budú pracovať na príprave jedál.

4.5

Zavedením takéhoto rozlíšenia, ale tiež koncepčného objasnenia sa dodržiavajú ustanovenia odporúčania 2003/361/ES a stanovujú sa výrobné obmedzenia a obmedzenia týkajúce sa zmien osobitne pre potravinárske podniky akými sú pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary, tak, že sa rešpektujú podmienky potrebné pre ochranu a zachovanie verejného zdravia.

4.6

Podľa EHSV treba zvlášť do článku 5 odseku 3 nariadenia (ES) č. 852/2004 doplniť túto vetu:

4.6.1

„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné požiadavky tohto nariadenia, sa odsek 1 môže upraviť tak, aby malé potravinárske podniky, pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary v zmysle vysvetľujúceho odporúčania 2003/361/ES boli taktiež zahrnuté do výnimky z dodržiavania požiadaviek HACCP, ak budú prísne dodržiavať hygienické predpisy, osobitné hygienické požiadavky, tak ako ich vymedzuje článok 4 nariadenia č. 852/2004 a povinne školiť zamestnancov, čo bude dostatočné pre zabezpečenie hygieny potravinárskych výrobkov a zároveň uľahčí podnikom plniť si svoje právne záväzky. Základnou podmienkou, ktorú treba dodržiavať, je zachovanie verejného zdravia.“

4.6.2

„Aby mohla byť malým potravinárskym podnikom (pekárne, mäsiarstva, predajne potravín, trhové stánky, reštaurácie a bary) udelená výnimka, ide samozrejme o zariadenia, ktorých počet zamestnancov neprekračuje 50 osôb, bude treba dodržiavať tento doplňujúci parameter: počet osôb pracujúcich na príprave výrobkov (prípravovňa – kuchyňa) nesmie byť vyšší ako 10 v každej zmene.“

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/40

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/40

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vždy podporoval aktívnu úlohu Európskej komisie pri realizácii a uplatňovaní Rotterdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC) pre určité nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode ako aj Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POP).

1.2

Výbor súhlasí s potrebou harmonizovaného prístupu zo strany Komisie zameraného na zlepšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia v dovážajúcich krajinách, najmä v tých rozvojových, ako aj s potrebou zavádzania jednoduchých, jasných a transparentných mechanizmov založených na hladko fungujúcich a konzistentných postupoch s cieľom zabezpečiť, bez zbytočného zaťažovania a prieťahov, zodpovedajúcu informovanosť krajín, ktoré dovážajú nebezpečné chemikálie.

1.3

Výbor sa nazdáva, že prísnejšie požiadavky, obsiahnuté v nariadení (ES) č. 304/2003 zrušenom Súdnym dvorom EÚ kvôli chybnému právnemu základu, a prevzaté do nového návrhu nariadenia, sú prvkom zásadného významu pre všeobecnú bezpečnosť nakladania s nebezpečnými chemikáliami.

1.4

Výbor súhlasí so zámerom Komisie využiť opravu právneho základu nariadenia na zvýšenie účinnosti legislatívy Spoločenstva a právnej istoty v úzkom prepojení s nariadením (ES) č. 1907/2006 o právnych predpisoch v oblasti chemických látok (REACH), ktoré vstúpi do platnosti v júni 2007.

1.5

Výbor sa nazdáva, že nové právne predpisy by mali obsahovať na jednej strane požiadavku na vypracovanie užívateľských príručiek a informačnej dokumentácie a na strane druhej požiadavku na organizovanie kurzov odbornej prípravy na základe noriem Spoločenstva zameraných predovšetkým na colných úradníkov s účasťou zodpovedných pracovníkov oddelení Komisie a najmä Spoločného výskumného centra (SVC).

1.5.1

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na označenia a v kartách obsahujúcich technické údaje používal jazyk dovážajúcej krajiny.

1.6

EHSV sa nazdáva, že možno v plnej miere súhlasiť s poskytnutím možnosti dočasne pokračovať vo vývoze, kým prebieha postup na získanie výslovného súhlasu.

1.7

Výbor sa nazdáva, že kľúčovým prvkom účinného, správneho a transparentného fungovania mechanizmov sú systémy colnej kontroly a plná spolupráca medzi colnými úradmi a národnými orgánmi (PNO) poverenými uplatňovaním nariadenia.

1.8

Výbor zdôrazňuje, že návrhy obsahujúce vylepšenia kombinovanej nomenklatúry a vytvorenie špecifickej verzie databázy Edexim pre colné orgány musia byť nevyhnutne sprevádzané systematickou osvetovou činnosťou v oblasti informovanosti a odbornej prípravy, ktorá bude harmonizovaná na úrovni Spoločenstva.

1.8.1

V tejto súvislosti EHSV považuje za rozhodne nedostačujúce ľudské a finančné zdroje, ktoré má Komisia a predovšetkým SVC k dispozícii na svojich pracoviskách, a ktoré by mali zabezpečiť:

2.1

Výbor sa už v minulosti (1) priaznivo vyjadril o zámeroch a mechanizmoch obsiahnutých v Rotterdamskom dohovore (2), ktorým sa zaviedol postup pre udeľovanie predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre niektoré nebezpečné chemikálie, pričom sa zároveň zlepšil prístup k informáciám a poskytla sa technická pomoc rozvojovým krajinám.

2.2

Výbor súhlasil s pozíciou členských štátov, podľa ktorých bolo vhodné ísť nad rámec ustanovení dohovoru s cieľom poskytovať technickú pomoc rozvojovým krajinám (3).

2.3

Nariadením (ES) č. 304/2003 upravujúcim vývoz a dovoz nebezpečných chemikálií, ktoré bolo prijaté 18. januára 2003 a nadobudlo platnosť 7. marca 2003, sa mal predovšetkým vykonávať Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre určité nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode.

2.3.1

Uvedené nariadenie však obsahovalo niektoré ustanovenia, ktoré prekračovali rámec požiadaviek dohovoru.

2.4

Konkrétne podľa tohto nariadenia má vývozca pred samotným uskutočnením vývozu chemikálie uvedenej v zozname nariadenia oznamovaciu povinnosť voči poverenému národnému orgánu. Po overení úplnosti údajov je oznámenie doručené Komisii, ktorá ho zaregistruje vo svojej databáze Edexim ako vývozné oznámenie Spoločenstva, pričom uvedie presné údaje o chemikálii a dovážajúcej krajine.

2.5

Podobne v prípade dovozu chemikálie do Spoločenstva z tretej krajiny Komisia dostane príslušné vývozné oznámenie, potvrdí jeho príjem a zaregistruje ho do databázy Edexim.

2.6

Všeobecnejšie povedané, Komisia je zodpovedná za zabezpečenie účinnej implementácie nariadenia, čo zahŕňa spracovanie vývozných ako aj dovozných oznámení.

2.7

Postup oznamovania vývozu v EÚ sa v súčasnosti vzťahuje na asi 130 chemikálií a skupín chemikálií, ktoré sú uvedené v časti 1 prílohy I nariadenia (ES) č. 304/2003 (4).

2.8

Okrem toho sú definované jasné požiadavky týkajúce sa balenia a označovania.

2.9

Nariadenie (ES) č. 304/2003 obsahuje aj ustanovenia o pokutách v prípade porušení a spresňuje, že tieto pokuty musia byť „účinné, primerané a odrádzajúce“ a musia byť stanovené členskými štátmi.

2.9.1

Navyše nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), ktoré bolo schválené 18. decembra 2006, vstúpi do platnosti 1. júna 2007 (5).

2.10

Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozsudkoch vo veci C-94/03 a C-178/03 (oba z 10. januára 2006) rozhodol, že právny základ nariadenia (ES) č. 304/2003 mali tvoriť články 133 a 175 Zmluvy o ES, a nie len článok 175, a že preto musí byť toto nariadenie zrušené. Súdny dvor však zároveň uviedol, že účinky uvedeného nariadenia sa zachovajú v primeranej lehote až do prijatia nového nariadenia založeného na vhodných právnych základoch.

2.11

V správe o období rokov 2003 až 2005 (6) predloženej 30. novembra 2006 v súlade s článkom 21 nariadenia (ES) č. 304/2003 boli preskúmané nasledujúce aspekty:

2.12

V súčasnosti majú všetky členské štáty k dispozícii potrebné právne predpisy a administratívne systémy na implementáciu a uplatňovanie nariadenia: doteraz bolo spracovaných 2 273 vývozných oznámení (z ktorých viac ako 80 % prišlo z Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska, Francúzska a Španielska). Zvýšil sa aj celkový počet dovážajúcich krajín, zo 70 v roku 2003 na 101 v roku 2005.

2.13

Kritickým prvkom systému sú systémy colnej kontroly, preto je potrebná intenzívnejšia spolupráca a pravidelná výmena informácií medzi poverenými národnými orgánmi a colnými úradmi, ako aj jasnejšie ustanovenia, predovšetkým čo sa týka osobitných povinností vývozcov, a využívanie lepších nástrojov pri kontrole kombinovanej nomenklatúry a integrovanej colnej tarify TARIC.

2.14

Výbor súhlasí s potrebou harmonizovaného prístupu zo strany Komisie zameraného na zlepšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia v dovážajúcich krajinách, najmä v rozvojových, ako aj s potrebou zavádzania jednoduchých, jasných a transparentných mechanizmov založených na hladko fungujúcich a konzistentných postupoch, ktoré by umožnili bez zbytočnej byrokratickej záťaže a prieťahov, aby sa zabezpečila zodpovedajúca informovanosť krajín o vývoze nebezpečných chemikálií a látok z EÚ.

3.1

Okrem vyriešenia problému s nesprávnym právnym základom, ktorý viedol k zrušeniu nariadenia (ES) č. 304/2003, návrh nového nariadenia Komisie obsahuje v porovnaní s minulosťou zmeny a doplnenia týchto aspektov:

4.1

Výbor potvrdzuje svoju plnú podporu stratégiám Spoločenstva v prospech trvalo udržateľného rozvoja, vrátane dobrovoľného rámca SAICM (8), a zdôrazňuje potrebu preventívneho prístupu k nakladaniu s nebezpečnými chemikáliami s cieľom predísť možným negatívnym účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie, tak ako to mal opakovane (9) možnosť potvrdiť vo svojich príspevkoch k schváleniu legislatívnych ustanovení REACH.

4.2

Práve v tejto súvislosti EHSV podporoval zavedenie systému REACH a najmä presun zodpovednosti na podniky vyrábajúce, dovážajúce alebo používajúce chemické látky za predloženie dokumentácie o týchto chemikáliách na ich registráciu a prvé posúdenie nebezpečnosti (hodnotenie rizika). Z tohto dôvodu EHSV pozitívne zhodnotil vytvorenie európskeho systému registrácie a orgánu Spoločenstva na jeho správu (10).

4.2.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci oznámení v rámci špecifických právnych predpisov v oblasti nebezpečných chemikálií preverila zoznam produktov nebezpečných pre zdravie ľudí a životné prostredie a nahradila ich menej nebezpečnými výrobkami a prípravkami v prípadoch, kde výskum a technologická inovácia ponúkajú konkrétne otestované alternatívne riešenia.

4.3

EHSV vždy podporoval aktívnu úlohu Európskej komisie pri realizácii a uplatňovaní Rotterdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC) pre určité nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode ako aj Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (POP), zameraného na zastavenie výroby a používania istých chemikálií, vrátane 9 druhov pesticídov. Výbor mal mimochodom nedávno možnosť vyjadriť sa k tejto problematike (11).

4.4

Výbor sa nazdáva, že prísnejšie požiadavky, obsiahnuté v nariadení (ES) č. 304/2003 zrušenom Súdnym dvorom EÚ kvôli chybnému právnemu základu a prevzaté do nového návrhu nariadenia (12), sú prvkom zásadného významu pre všeobecnú bezpečnosť nakladania s nebezpečnými chemikáliami.

4.5

Výbor sa tiež nazdáva, že by bolo potrebné zmeniť a doplniť právne predpisy, aby sa odstránili nedostatky pri implementácii a zavádzaní opatrení, na ktoré poukázala správa o období rokov 2003 až 2005.

4.6

Výbor teda súhlasí so zámerom Komisie využiť opravu právneho základu nariadenia v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ (k čomu sa mal možnosť svojho času vyjadriť (13)) na zvýšenie účinnosti legislatívy Spoločenstva a dosiahnutie vyššej zrozumiteľnosti, a transparentnosti a zvýšenej právnej istoty tak pre vývozcov ako aj pre dovozcov.

4.7

EHSV považuje za vhodné zaručiť právnu istotu, jednoznačnosť a transparentnosť nových právnych predpisov Spoločenstva tým, že sa spresnia definície pojmov „vývozca“ a „prípravok“ a „chemikália podliehajúca PIC postupu“.

4.8

S cieľom prispieť k procesu zjednodušovania a odstraňovania zbytočnej byrokratickej záťaže ako aj skracovania lehôt sa EHSV nazdáva, že možno v plnej miere súhlasiť s poskytnutím možnosti dočasne pokračovať vo vývoze, kým prebiehajú postupy na získanie výslovného súhlasu, ako napríklad zrušenie požiadavky výslovného súhlasu v prípade „chemikálií, ktoré sú určené na vývoz do krajín OECD“.

4.9

Výbor rovnako zdôrazňuje dôležitosť možnosti zasielania všetkých žiadostí o súhlas a pravidelné preskúmanie prostredníctvom Komisie s cieľom predchádzať zbytočnému prekrývaniu alebo zdvojeniu úsilia, ako aj nedorozumeniam a neistote v dovážajúcich krajinách. Výbor sa nazdáva, že ľudské a finančné zdroje, ktoré sú na tento účel k dispozícii na pracoviskách Komisie a predovšetkým SVC, musia byť schopné zabezpečiť aj balíčky harmonizovaných opatrení v oblasti informovanosti a odbornej prípravy, príručky a sprievodné karty bezpečnostných údajov pre jednotlivé kategórie užívateľov a v neposlednom rade i dialóg s dovážajúcimi krajinami, predovšetkým rozvojovými, s cieľom zistiť a riešiť problémy súvisiace s vývoznými a dovoznými oznámeniami.

4.9.1

Vzhľadom na závažnosť pracovných úrazov často spôsobených nebezpečnými chemikáliami a so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO) (14) výbor opätovne zdôrazňuje dôležitosť používania oficiálneho jazyka dovážajúcej krajiny pre informácie obsiahnuté v označení a karte s technickými údajmi bezpečnostných údajov; to všetko v prospech medzispotrebiteľov a konečných spotrebiteľov, predovšetkým pracovníkov v poľnohospodárstve a MSP.

4.10

Výbor sa nazdáva, že kľúčovým prvkom účinného, správneho a transparentného fungovania navrhovaných mechanizmov sú systémy colnej kontroly a plná spolupráca medzi colnými úradmi a národnými orgánmi (PNO) poverenými uplatňovaním nariadenia. Návrhy obsahujúce zlepšenia v podobe zahrnutia „varovných signálov“ do kombinovanej nomenklatúry a vytvorenia špecifickej verzie databázy Edexim pre colné orgány musia byť nevyhnutne sprevádzané systematickou a harmonizovanou osvetovou činnosťou v oblasti informovanosti a odbornej prípravy na úrovni Spoločenstva.

4.11

Výbor sa nazdáva, že nové právne predpisy, predovšetkým pre novo pristupujúce krajiny, by mali obsahovať požiadavku na vypracovanie užívateľských príručiek a informačnej dokumentácie ako aj na organizovanie kurzov odbornej prípravy na základe noriem Spoločenstva.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/44

1.1

EHSV pozitívne prijal návrh Komisie, ktorého konečným cieľom je nové nariadenie o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (fungicídov, insekticídov, herbicídov a iných prípravkov určených pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo).

1.2

Ďalšou prioritou najvyššieho významu, okrem uvádzania bezpečných a kvalitných prípravkov na ochranu rastlín na trh, je trvalo udržateľné a bezpečné používanie týchto prípravkov. EHSV preto víta, že Komisia zároveň s návrhom nariadenia, ku ktorému sa má výbor vyjadriť, predložila aj návrh smernice, ktorou by sa malo riadiť trvalo udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín.

1.3

EHSV konštatuje, že v úvahách vyslovených v návrhu sa kladie veľký dôraz na prevenciu a na obmedzenie negatívnych účinkov týchto prípravkov na človeka a na životné prostredie. Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné zabrániť škodlivým účinkom týchto prípravkov na životné prostredie a na človeka. EHSV zdôrazňuje, že z hľadiska trvalej udržateľnosti treba vziať do úvahy, vo vhodnej miere, aj hospodárske záujmy. Väčšina dnešných spotrebiteľov sa čoraz viac zaujíma o produkty biologického poľnohospodárstva a najmä o kvalitné produkty, ktoré by navyše boli dostupné po celý rok a za prijateľné ceny. V tejto súvislosti je nevyhnutnou podmienkou, aby bol výrobok bezpečný pre spotrebiteľa. Vyžaduje si to veľa úsilia v hodnotovom reťazci poľnohospodárskej produkcie. Z tohto hľadiska je nevyhnutná dostatočná dostupnosť bezpečných a kvalitných prípravkov na ochranu rastlín.

1.4

EHSV sa obáva zavedenia kritérií schválenia prípravkov na ochranu rastlín na základe vlastností účinných látok a následkov, ktoré by to mohlo mať na inováciu nových a kvalitnejších prípravkov. Ak sa tieto kritériá budú dôsledne uplatňovať, mohlo by sa stať, že látka, ktorá nesplní jedno z kritérií, nezíska povolenie, hoci prináša zlepšenie z hľadiska všetkých ostatných kritérií. EHSV žiada, aby hodnotenie rizika viac prihliadalo na skutočné použitie prípravku a na jeho pôsobenie na človeka, ktorý mu je vystavený.

1.5

Podľa názoru EHSV predstavujú návrh povolenia pre určitú zónu a vzájomné uznávanie povolení prvý krok k úplnej európskej harmonizácii povolení. EHSV navrhuje, aby sa umožnilo vzájomné uznávanie povolení medzi zónami, pokiaľ ide o (susedné) krajiny s podobnými poľnohospodárskymi a podnebnými podmienkami.

1.6

EHSV sa prikláňa k princípu porovnávacieho hodnotenia prípravkov obsahujúcich látky, ktoré sa majú nahradiť. Zasadzuje sa však za to, aby sa hodnotenie týchto látok robilo menej často a aby sa uplatňovala obvyklá lehota na ochranu údajov súvisiacich s týmito látkami, čím sa zachová určitá vôľa priemyslu investovať do týchto látok a predíde sa tak problémom v poľnohospodárskej oblasti.

1.7

Podľa názoru EHSV nie je návrh dostatočne stimulujúci z hľadiska povolení prípravkov na ochranu rastlín na vedľajšie použitie. EHSV navrhuje dve zlepšenia: predovšetkým zaviesť postup, podľa ktorého bude mať prvý žiadateľ tým dlhšiu lehotu na ochranu údajov, čím viac pribudne vedľajších použití, okrem toho EHSV vyzýva Komisiu, aby uľahčila vypracovanie aktualizovaného zoznamu všetkých povolených (vedľajších) použití určeného pre členské štáty.

2.1.1

Prípravky na ochranu rastlín sa používajú na účel ochrany a v záujme zdravia rastlín. Umožňujú poľnohospodárom zvyšovať výnosy a pružnejšie produkovať, čo je zárukou spoľahlivej produkcie bezpečných (potravinárskych) výrobkov za prijateľné ceny a vo vlastnom regióne.

2.1.2

Väčšina európskych spotrebiteľov má čoraz väčšie požiadavky, čo sa týka kvality stravy a dostupnosti potravín po celý rok. Bezpečnosť potravín sa vlastne považuje za absolútnu podmienku a za samozrejmosť. Pre poľnohospodársky výrobný reťazec je to veľká výzva. Aby sa mohlo vyhovieť požiadavkám tejto veľkej skupiny spotrebiteľov, je nevyhnutné mať k dispozícii dostatočne široký výber bezpečných a kvalitných prípravkov na ochranu rastlín.

2.1.3

Používanie prípravkov na ochranu rastlín však môže mať dôsledky na poľnohospodárske ekosystémy, môže byť nebezpečné pre zdravie používateľov, ovplyvniť kvalitu potravín a mať nepriaznivé účinky na zdravie spotrebiteľov, najmä ak v potravinách zostávajú škodlivé rezíduá prípravkov na ochranu rastlín z dôvodu neuváženého používania týchto prípravkov (ktoré nie je v súlade s osvedčenými postupmi).

2.2.1

Cieľom navrhovaného nariadenia je nahradiť súčasnú smernicu 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ktorá sa zameriava na predchádzanie rizikám pri zdroji prostredníctvom veľmi obsiahleho postupu hodnotenia rizika každej účinnej látky a prípravkov, ktoré túto látku obsahujú, pred možným povolením ich uvedenia na trh a používania.

2.2.2

Navrhovaným nariadením sa ruší aj súčasná smernica 79/117/EHS, ktorou sa zakazuje uvedenie na trh a používanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich určité účinné látky.

2.2.3

Právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín zahŕňajú aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, ktorá stanovuje maximálne hladiny rezíduí (MRL) účinných látok v poľnohospodárskej výrobe.

2.2.4

Navrhované nariadenie bolo predložené zároveň s návrhom smernice Európskeho parlamentu a rady, ktorou sa stanovuje rámec pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov (KOM(2006) 373, konečné znenie). Cieľom smernice je riadiť používanie a distribúciu pesticídov, v prípadoch, keď sa týmito fázami nezaoberá nariadenie, ktoré je predmetom tohto stanoviska.

2.3.1

Európsky parlament a Rada požiadali v roku 2001, po hodnotení smernice 91/414/EHS, ktoré uskutočnila Komisia, o opätovné preskúmanie tejto smernice s cieľom:

2.3.2

Po intenzívnom poradnom období (5 rokov) zainteresovaných strán a po vyhodnotení vplyvu predstavila Komisia v júli v roku 2006 svoj návrh revízie smernice 91/414/EHS. V snahe zjednodušiť a zharmonizovať právne predpisy v členských štátoch EÚ sa rozhodla nahradiť smernicu nariadením.

2.4.1

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zostavuje pozitívny zoznam účinných látok na úrovni Spoločenstva. Schvaľovanie účinných látok sa uskutočňuje na základe jasných kritérií, ktoré majú zabezpečiť vysoký stupeň ochrany ľudí, zvierat a životného prostredia.

2.4.2

Pri hodnotení účinnej látky sa musí potvrdiť, že pre užívateľa a spotrebiteľa existuje aspoň jeden bezpečný spôsob použitia, a nesmie byť zistený žiaden neprijateľný účinok na životné prostredie. Pre rôzne fázy hodnotenia a rozhodovania v procese schvaľovania účinných látok boli stanovené presné lehoty.

2.4.3

Členské štáty budú aj naďalej zodpovedné za vydávanie vnútroštátnych povolení prípravkov na ochranu rastlín, pričom tieto prípravky musia byť v súlade so zoznamom schválených účinných látok.

2.4.4

Pri posudzovaní žiadostí o povolenie na vnútroštátnej úrovni musia členské štáty, v prípade potreby, používať jednotné kritériá a zohľadniť situáciu na území daného štátu.

2.4.5

Pre látky s nízkym a bežným rizikom navrhuje Komisia vytvoriť systém „povolení v rámci zóny“, ktorý nastoľuje povinné vzájomné uznávanie povolení prípravkov na ochranu rastlín. Podľa tohto systému žiadosť o vnútroštátne povolenie účinnej látky vyhodnotí členský štát z jednej z troch navrhovaných klimatických oblastí (Komisia rozdeľuje EÚ na tri oblasti). Látka môže byť povolená len v členských štátoch, v ktorých jej výrobca podal žiadosť o vzájomné uznanie povolenia.

3.1.1

V preambule navrhovaného nariadenia sa uvádzajú dôvody, ktoré viedli vypracovaniu tohto návrhu. Treba k nim jednoznačne pridať význam dostatočnej dostupnosti prípravkov na ochranu rastlín pre bezpečné, isté a kvalitné zásobovanie potravinami v prospech takého náročného spotrebiteľa, akým je európsky spotrebiteľ.

3.2.1

V navrhovanom dokumente nemá členský štát možnosť udeliť dočasné povolenie na vnútroštátnej úrovni. Môže to spôsobiť, že sa v porovnaní so súčasnou situáciou vylepšené látky dostanú na trh neskôr. Komisia sa pokúša tomu zabrániť skrátením lehôt, čo by umožnilo rýchlejšie zapísať nové látky do pozitívneho zoznamu.

3.2.2

EHSV navrhuje zahrnúť do nariadenia možnosť udeliť dočasné povolenie na vnútroštátnej úrovni v prípade, že boli stanovené termíny prekročené z dôvodu administratívnych prieťahov a že bola splnená povinnosť vyplývajúca z nariadenia (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov.

4.1.1

Článok 4 návrhu sa zaoberá kritériami schválenia účinných látok a v tomto ohľade sa odvoláva na prílohu II. Pri prísnom uplatňovaní týchto kritérií sa môže stať, že jediná vlastnosť bude stačiť na to, aby účinná látka nebola schválená, pretože musia byť splnené všetky požiadavky.

4.1.2

Takéto kritériá schválenia prípravkov na ochranu rastlín, ktoré spočívajú výlučne na vlastnostiach ich účinných látok a ktoré neberú do úvahy ani skutočné použitie prípravku ani jeho pôsobenie na človeka, ktorý mu je vystavený, spochybňujú princíp rozhodovania založený na hodnotení rizika. Výsledkom bude, že postupne z trhu vymizne celý rad súčasných prípravkov/použití, ktoré by mohli byť užitočné, keď bude potrebný veľký počet prípravkov.

4.1.3

Článok 4 sa tak stavia proti tomu, aby sa na trhu objavili obnovené prípravky, ktoré sa síce vyznačujú zlepšením vo všetkých kritériách, ale jedno z nich nespĺňajú. EHSV nemôže súhlasiť s týmto prístupom, ktorý zbytočne brzdí inováciu pri vytváraní nových a lepších látok. Výbor zastáva názor, že tieto kritériá schválenia treba uplatňovať len na určovanie kandidátov na nahradenie a nie na odmietanie prípravkov už vopred, bez hlbšieho hodnotenia.

4.2.1

EHSV sa domnieva, že systém povolenia v rámci zóny a vzájomného uznávania povolení je dôležitým krokom ku globálnemu európskemu harmonizovanému režimu pre uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh.

4.2.2

Zavedenie povinného vzájomného uznávania povolení v členských štátoch tej istej zóny súbežne s obvyklým postupom udeľovania povolení na vnútroštátnej úrovni umožňuje vyhnúť sa nadmernému úsiliu v členských štátoch a zabezpečiť rýchlejšiu dostupnosť obnovených a ekologických prípravkov na ochranu rastlín.

4.2.3

EHSV navrhuje umožniť vzájomné uznávanie povolení medzi zónami, pokiaľ ide o susedné krajiny, v ktorých sú podobné výrobné podmienky.

4.2.4

Čo sa týka použitia v skleníku alebo na ošetrenie po zbere, Komisia navrhuje prístup, podľa ktorého bude vzájomné uznávanie povolení pre všetky členské štáty v každej zóne povinné (článok 39). Podľa názoru EHSV by bolo potrebné rozšíriť tento systém na ošetrovanie semien ako dôležitý pilier integrovaného boja (IPM).

4.3.1

Čo sa týka prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú kritickejšie látky (ktoré by sa mali nahradiť), musí členský štát do štyroch rokov po udelení povolenia vykonať porovnávacie hodnotenie (článok 48). Cieľom tohto hodnotenia je nájsť alternatívny prípravok, ktorý by mohol nahradiť škodlivý prípravok, ak tento nie je aj naďalej užitočný na ochranu rastlín v prípade odolnosti škodcov.

4.3.2

EHSV zastáva názor, že vypracúvanie hodnotenia každé štyri roky ako aj sedemročná lehota na ochranu dokumentácie pri látkach, ktoré sa majú nahradiť, nezaručujú dostatočnú bezpečnosť pre priemysel a povedú k predčasnému stiahnutiu týchto prípravkov z trhu, čo by sa mohlo negatívne odraziť na dostupnosti prípravkov, najmä v prípade odolnosti a vedľajšieho použitia.

4.3.3

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa hodnotenie týchto látok robilo menej často a aby sa pri látkach, ktoré sa majú nahradiť, uplatňovala obvyklá lehota na ochranu údajov, čím sa zachová určitá vôľa priemyslu investovať do týchto látok a predíde sa tak prekážkam v poľnohospodárskej oblasti a v hodnotovom reťazci smerom k spotrebiteľovi.

4.4.1

Článok 49 dáva možnosť predovšetkým profesionálnym používateľom a profesionálnym organizáciám, aby požiadali o rozšírenie povolenia prípravku na vedľajšie použitia. Článok tiež vyzýva členské štáty, aby zoznam vedľajších použití pravidelne aktualizovali.

4.4.2

EHSV víta tento článok, konštatuje však, že neponúka dosť stimulov pre držiteľov povolení, aby pracovali na rozšírení na vedľajšie použitia.

4.4.3

EHSV navrhuje udeliť držiteľom povolení bonus v podobe predĺženia lehoty na ochranu údajov, ak po pridelení povolenia ako prví požiadali o niekoľko rozšírení na vedľajšie použitie.

4.4.4

EHSV navrhuje, aby namiesto zoznamu pre každý členský štát, ktorý sa spomína v článku 49 ods. 6, Komisia uľahčila vypracovanie centrálneho európskeho zoznamu vedľajších použití, ku ktorému budú mať členské štáty prístup.

4.5.1

V nariadení sa stanovuje prípadná povinnosť pred použitím prípravku informovať všetkých susedov, ktorí by mohli byť vystavení postreku a ktorí o informovanie požiadali (článok 30).

4.5.2

EHSV sa domnieva, že pri používaní prípravkov na ochranu rastlín by bolo vhodné preukázať transparentnosť, ale že navrhovaná povinnosť informovať podkopáva dôveru voči právnym predpisom, o ktoré sa opiera uvádzanie týchto prípravkov na trh. Ide tu skutočne o používanie prípravkov, ktoré sa považujú za bezpečné, zatiaľ čo povinnosť informovať môže vzbudiť opačný dojem.

4.5.3

EHSV zastáva názor, že uplatňovanie tohto článku nie je zárukou vzájomného pochopenia medzi používateľmi a ich susedmi, ale že môže práve narušiť sociálnu súdržnosť vo vidieckych komunitách, nakoľko povinnosť informovať môže vyvolať dojem, že sa používajú prípravky, ktoré nie sú bezpečné. Z toho dôvodu je toto ustanovenie kontraproduktívne.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/47

1.1

Výbor víta návrh smernice, ktorý predstavuje starostlivo premyslený a pragmatický prístup k zmierneniu a kompenzácii rýchle rastúceho objemu skleníkových plynov produkovaných leteckým priemyslom.

1.2

Začlenením letectva do pôsobnosti systému obchodovania s emisnými kvótami v rámci Spoločenstva (ETS) sa potenciálne posilní samotný systém a zvýši sa jeho účinnosť ako vynikajúceho modelu riešenia problematiky emisií CO2 na celosvetovej úrovni.

1.3

Návrh je realistický. Berie do úvahy silu politických, ekonomických a spotrebiteľských tlakov na neustály rozvoj osobnej a nákladnej leteckej dopravy, zatiaľ čo využíva trhový mechanizmus systému obchodovania s emisnými kvótami na kompenzáciu jedného z hlavných škodlivých vonkajších vplyvov leteckého priemyslu.

1.4

Návrh má však niekoľko citlivých miest. Stojí a padá na ETS – systéme, ktorý kritizovali mnohé zainteresované strany a ktorý ešte musí dokázať svoje opodstatnenie a naopak závisí od spravodlivého prideľovania kvót emisií CO2, nápaditých a inovatívnych investícií do znižovania objemu CO2 a presadzovania národných alokačných plánov v členských štátoch.

1.5

EHSV víta začlenenie všetkých letov do alebo z Európy od roku 2012 do tohto systému, avšak nazdáva sa, že počiatočným termínom by mal byť rok 2011 tak, ako pre európskych prevádzkovateľov.

1.6

Výbor si všíma, že smernica umožňuje, aby do systému vstúpili externé flexibilné projektové kredity z Kjótskeho spoločného plnenia alebo Mechanizmu čistého rozvoja (JI/CDM). Podpora zníženia emisií CO2, certifikovaných systémov obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti v rozvíjajúcich sa krajinách je pozitívom za predpokladu, že sa aj naďalej bude vykonávať prísny audit.

1.7

EHSV berie do úvahy zložitosť tejto otázky, ale nazdáva sa, že návrh je do určitej miery nejasný a nedarí sa mu jasne prezentovať svoje výhody. Návrh sa rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach týka EÚ ako celku, jednotlivých členských štátov, rôznych priemyselných odvetví a verejnosti. Mal by sa zdôrazniť najmä pozitívny potenciál smernice pri podpore a posilnení systému obchodovania s emisnými kvótami. Ďalej je potrebné poznamenať, že bude potrebné získať aj aktívnu a dodatočnú podporu ostatných útvarov Komisie zodpovedných za dopravu, energetiku a výskum.

1.8

Výbor preto odporúča,

1.8.1

aby sa začlenenie letectva do ETS využilo na revíziu tohto systému, opravu existujúcich chýb a posilnenie slabých miest, čím by sa umožnilo vytvorenie pravého a efektívneho trhu s kvótami na emisie CO2, ktorý predstavuje kritický prvok v podpore záväzku EÚ dosiahnuť do roku 2020 20 % zníženie emisií CO2;

1.8.2

aby sa navrhovaný emisný limit znížil, čím by letectvo bolo prinútené viac sa prispôsobiť ostatným priemyselným odvetviam, ktoré už v ETS sú;

1.8.3

aby bolo navrhované bezplatné prideľovanie kvót prevádzkovateľom zrušené alebo výrazne zredukované, čo by si vyžadovalo, aby boli všetky alebo aspoň väčšina kvót prideľovaná prostredníctvom aukcií;

1.8.4

aby bol uplatnený bežný limit pri kúpe kreditov zo systémov JI/CDM, čím by sa zabezpečilo značné zníženie emisií v rámci EÚ;

1.8.5

aby bol vopred navrhnutý spôsob akým budú dôsledky smernice prezentované verejnosti. Malo by to nielen ďalej zvýšiť povedomie o vplyve leteckej dopravy na klimatické zmeny, ale aj povzbudiť otvorenejší prístup k finančným dôsledkom systému pre zákazníkov a prevádzkovateľov a minimalizovať riziko neočakávaného a neoprávneného zisku;

1.8.6

vyzvať členské štáty, aby dobrovoľne vykompenzovali emisie z letov najvyšších predstaviteľov štátov, predsedov vlád alebo ministrov, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z administratívnych dôvodov (najmä lety vojenských jednotiek) a tým poskytli pozitívny príklad;

1.8.7

aby bol tiež pripisovaný väčší význam dodatočnej práci v oblasti opatrení na zníženie emisií uhlíka, ktoré nespadajú do systému obchodovania s emisnými kvótami. Patrí sem rušenie právnych bariér daňových a regulačných krokov, najmä pokiaľ ide o letecké palivo, obmedzenie emisií oxidov dusíka, lepšie riadenie leteckej dopravy a výskum v oblasti vyššej výkonnosti motorov a trupov lietadiel.

2.1

Letectvo bolo, a naďalej ostáva, integrálnou a dôležitou súčasťou rozširujúceho sa celosvetového hospodárstva. Letectvo je v mnohých aspektoch úspešným odvetvím. Od roku 1960 každoročne rastie v priemere o 9 %, čo je 2,4-krát vyššia miera ako pri raste celosvetového HDP. Tento rast pokračuje a pri súčasných trendoch sa letecká doprava do roku 2020 zdvojnásobí.

2.2

Tento úspech nevyhnutne spôsobuje problémy, ako napríklad rast a miestny dopad letísk, ale v kontexte klimatických zmien sa pozornosť čoraz viac zameriava na to, ako skleníkové plyny a iné emisie leteckej dopravy prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Letecký priemysel, ako odvetvie služieb, predstavuje približne 0,6 % hospodárskeho prínosu EÚ, ale 3,4 % z jej celkových emisií skleníkových plynov. Emisie leteckej dopravy v EÚ sa od roku 1990 zvýšili o 87 %, zatiaľ čo celkový objem emisií skleníkových plynov v EÚ zo všetkých zdrojov sa za rovnaké obdobie znížil o 3 %.

2.3

Medzinárodné lety sú tradične vyňaté z dane z pohonných hmôt a nespadajú do cieľov Kjótskeho protokolu. Berúc do úvahy dlhú životnosť lietadiel a možnosti ďalšej technickej a prevádzkovej účinnosti znamená rast leteckej dopravy, že objem emisií skleníkových plynov bude naďalej rásť, čo oslabí úsilie vyvinuté v ostatných odvetviach, ktorým sa darí emisie znižovať. Hoci v leteckej doprave došlo vo všeobecnosti k mnohým pozitívnym zmenám v oblasti právnej úpravy, v koordinácii a presadzovaní bezpečnosti a zabezpečenia, v otázkach životného prostredia je ťažké dosiahnuť medzinárodnú dohodu, čo môže mať tiež vplyv na obchodné záujmy.

2.4

Komisia sa už nejaký čas snaží nájsť spôsob ako podporiť alebo presadiť zníženie emisií skleníkových plynov v leteckej doprave. V roku 2005 schválila oznámenie „Obmedzenie vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny“ (1). V apríli 2006 výbor vo svojom stanovisku k tomuto oznámeniu (2) dospel k záveru, že je potrebné prijať dodatočné politické opatrenia na kontrolu vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny a okrem iného odporučil začlenenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ. Podobný postoj zaujala aj Rada ministrov životného prostredia, Európska rada a Európsky parlament. Komisia teraz navrhuje smernicu, ktorá je predmetom predkladaného stanoviska a ktorá začleňuje leteckú dopravu do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva.

3.1

V úvode navrhovanej smernice je spomenuté, že rast emisií leteckej dopravy by sa mohol do roku 2012 vyrovnať viac ako štvrtine environmentálneho podielu EÚ stanoveného na základe Kjótskeho protokolu. Ukázalo sa, že dosiahnutie medzinárodnej dohody o potrebných krokoch bude ťažké, ale zámerom navrhovanej smernice je poskytnúť model opatrení na celosvetovej úrovni a je jedinou iniciatívou, ktorá ponúka túto možnosť.

3.2

Cieľom tohto návrhu je zmeniť a doplniť smernicu 2003/87/ES tak, aby sa letecká doprava začlenila do systému Spoločenstva. Hodnotenie dôsledkov, ktoré je súčasťou návrhu, dospelo k záveru, že zatiaľ čo obchodovanie s emisnými kvótami je najúčinnejším riešením na znižovanie vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny, vplyv opatrení by mal „iba malý účinok na predpovedaný rast dopytu“ a tým aj na objem emisií (3). Preto je potrebné uvedomiť si, že cieľom tohto návrhu nie je obmedziť rast leteckej dopravy ako takej, ale zabezpečiť, aby sa niektoré jej škodlivé vplyvy na životné prostredie vyrovnali prostredníctvom opatrení najmä v ostatných hospodárskych sektoroch.

3.3

Súčasný ETS EÚ (4) pokrýva približne 12 000 energeticky náročných priemyselných zariadení, ktoré vyprodukujú 50 % celkového objemu emisií CO2 v EÚ. Podľa návrhu dostanú letecké spoločnosti obchodovateľné kvóty na vypúšťanie určitých hladín CO2 každoročne s celkovým limitom stanoveným podľa priemernej ročnej úrovne emisií vyprodukovaných leteckým priemyslom v období troch rokov 2004-2006. Prevádzkovatelia môžu predávať nadbytočné kvóty alebo kupovať dodatočné kvóty na trhu ETS, napr. od priemyselných zariadení, ktoré znížili svoje emisie alebo od projektov využívajúcich čistú energiu v tretích krajinách na základe mechanizmov Kjótskeho protokolu.

3.4

Navrhovaná smernica pokryje emisie letov v rámci EÚ od roku 2011 a všetkých letov do a z EÚ od roku 2012. Budú pokrytí prevádzkovatelia lietadiel z EÚ ako aj z krajín mimo EÚ. Predpokladá sa, že do roku 2012 môže návrh zvýšiť cenu spiatočnej letenky v rámci Európy o 1,8-9 eur a ešte viac na diaľkové lety, napr. 8-40 eur za spiatočnú letenku do New Yorku. Veľmi mierny dopad takéhoto doplatku v cenovo pružnom leteckom priemysle je dôvodom, prečo sa zdá, že tento systém má malý vplyv na rast.

3.5

Bolo by potrebné poznamenať, že Komisia uznáva, že začlenenie leteckej dopravy do ETS je len jedným z možných krokov, ktoré je potrebné podniknúť na medzinárodnej úrovni s cieľom riešiť zväčšujúci sa vplyv emisií leteckej dopravy na klímu. Navrhuje predkladanie návrhov týkajúcich sa emisií oxidov dusíka, ktoré budú nasledovať po hodnotení dôsledkov v roku 2008. Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) tiež zamýšľa predložiť ďalšie návrhy na svojom valnom zhromaždení v septembri 2007, hoci sa objavujú náznaky, že rastie tlak na oslabenie a zmarenie iniciatívy EÚ.

4.1

EHSV víta skutočnosť, že začlenenie leteckej dopravy do ETS je na medzinárodnej úrovni prvým krokom v snahe dosiahnuť, aby letecká preprava zaplatila niektoré z environmentálnych nákladov, ktoré od svojho založenia externalizovala. Výbor tiež víta začlenenie prevádzkovateľov z krajín mimo EÚ. Okrem toho si bude navrhovaný systém vyžadovať, aby lietadlá s nižšou energetickou účinnosťou museli použiť väčšie kvóty, čo mierne podporí zvyšovanie technickej a prevádzkovej účinnosti. Keďže nízkonákladové letecké spoločnosti majú koeficient záťaže v priemere o 10 % vyšší ako tradiční prepravcovia, návrh bude mať o niečo menší vplyv na prepravcov s nízkymi cenami leteniek a zároveň podporí zvýhodnený predaj voľných miest všetkých leteckých spoločností.

4.2

Výbor uznáva, že opatrenia v oblasti účinnosti letových modelov, alternatívnych palív, vylepšenej konštrukcie a vyšších koeficientov záťaže do určitej miery prispejú k spomaleniu rastu emisií skleníkových plynov. Napriek tomu, že väčšina týchto opatrení bola v leteckej doprave aktívne uplatňovaná od roku 1990, v tomto období naďalej dochádza k zvyšovaniu emisií o viac ako 85 %, pričom táto úroveň následkom výrazného zvýšenia počtu cestujúcich a prepravovaného tovaru neustále rastie.

4.3

Smernica navrhuje riešiť rastúci vplyv leteckej dopravy na klimatické zmeny jej začlenením do ETS EÚ. ETS EÚsám o sebe predstavuje jediný medzinárodný, trhovo orientovaný rozsiahly mechanizmus regulácie a kompenzácie emisií CO2, ktorý však čelí závažným počiatočným problémom vo svojej skúšobnej fáze, ktorá sa končí v roku 2007. Do značnej miery to bolo spôsobené nadmerným prideľovaním kvót členskými štátmi. Ak má ETS EÚ splniť svoj cieľ stať sa trhovým nástrojom na zníženie emisií CO2, je nevyhnutne potrebné, aby bola Komisia za podpory všetkých členských štátov rázna pri určovaní a uplatňovaní kvót CO2 a zabezpečila ich plnenie.

4.4

Začlenenie leteckej dopravy do ETS by mohlo byť pre tento systém naozaj prospešné. Letectvo je menej citlivé na zmeny cien ako väčšina spracovateľských a energetických priemyslových odvetví, ktoré v súčasnej dobe produkujú väčšinu emisií CO2. Keďže podiel leteckej dopravy na emisiách CO2 sa (nevyhnutne) zvyšuje, do systému ETS pribudnú nové značné finančné prostriedky, ktoré umožnia investície do ďalšieho zníženia emisií uhlíka v ostatných odvetviach. Zatiaľ čo samotné letectvo má možno obmedzenú schopnosť realizovať toto zníženie, môže sprostredkovať finančné prostriedky umožňujúce ostatným odvetviam, aby to dokázali.

4.5

Komisia napríklad odhaduje, že smernica bude mať za následok celkové zníženie emisií skleníkových plynov o 183 miliónov ton CO2 do roku 2020 v porovnaní s vývojom podľa súčasného stavu. Odhad ceny emisií CO2 počas toho obdobia nie je presný a závisí od pevného režimu prideľovania kvót, avšak ak si letecký priemysel počas toho obdobia zakúpi 100 miliónov ton za priemernú cenu 30 eur, prispeje na znižovanie emisií CO2 sumou 3 miliardy eur.

4.6

EHSV zahájil v občianskej spoločnosti v roku 2007 rozsiahly program na podporu opatrení a osvedčených postupov týkajúcich sa klimatických zmien. Jeho súčasťou je minimalizovať ďalšie zvyšovanie emisií skleníkových plynov. Výbor síce uznáva, že tento návrh je z pragmatického pohľadu najlepším prístupom k začleneniu letectva do stratégie znižovania emisií oxidu uhličitého, musí však poznamenať, že navrhovaná smernica prakticky nebude mať žiadny vplyv na obmedzenie stále sa zväčšujúceho objemu emisií skleníkových plynov z odvetvia leteckej dopravy. To spôsobuje veľký „prezentačný“ problém. Letecký priemysel je už najrýchlejšie rastúcim zdrojom emisií skleníkových plynov v Európe a táto smernica zhovievavo podporuje tento priemysel v jeho raste bez toho, aby vyžadovala obmedzenie emisií. Verejnosť bude musieť pochopiť, že smernica môže prispieť k zhromaždeniu značných zdrojov, ktoré budú uplatnené na kompenzačné zníženie CO2.

5.1

Pokiaľ ide o dosiahnutie stanoveného cieľa výrazného zníženia emisií z priemyslu je navrhovaná smernica terminologicky nepresná. Keďže letecké spoločnosti si môžu za trhovú cenu kupovať kvóty na pokrytie emisií prevyšujúcich maximálny stanovený limit, účinok na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckého sektoru bude minimálny, odhaduje sa na možné zníženie o 3 % do roku 2020 alebo o menej ako iba ročný rast emisií skleníkových plynov v letectve. Z vlastných údajov Komisie vyplýva, že nepodstatné zvýšenie cien leteniek bude mať len veľmi malý vplyv na dopyt po leteckej doprave.

5.2

Bezplatným prideľovaním veľkej väčšiny počiatočných kvót leteckým spoločnostiam a povolením dodatočných nákupov v rámci všeobecného systému ETS (otvorený systém, nie uzavretý, pre leteckú dopravu, prípadne pre dopravu vo všeobecnosti) Komisia akceptuje súčasný stav a podniká len málo krokov na ovplyvnenie neustáleho a rýchleho rastu objemu emisií skleníkových plynov z leteckého sektora. Jadrom problému je však skutočnosť, že takéto obmedzenie je v súčasnosti politicky a ekonomicky neprijateľné. Komisia vypočítala, že ak má byť dosiahnutý aspoň nejaký pokrok, začlenenie letectva do ETS prinesie nielen určité vnútorné zníženie emisií oxidu uhličitého, ale prostredníctvom vyrovnania zvýšených emisií CO2 z letectva znížením v iných odvetviach tiež vytvorí pravý trhový impulz a finančné prostriedky na nový výskum a uplatnenie zníženia CO2 v iných oblastiach.

5.3

Komisia pripomína, že v uzavretom systéme obchodovania s kvótami, čiže výlučne v rámci leteckého sektora, bude cena kvóty 114 – 325 eur na rozdiel od predpokladanej ceny 30 eur za tonu. Takýto uzavretý systém pravdepodobne zvýši ceny leteniek o 8 až 30 eur za krátke lety. Zatiaľ čo táto možnosť sa môže zdať ako realistickejší spôsob ovplyvňovania dopytu ako aj podpory palivovej účinnosti a výskumu v oblasti minimalizácie emisií, nie je pravdepodobné, že získa podporu na úrovni EÚ, kde sa priority v oblasti dopravy evidentne odlišujú. Uzavretý alebo výlučne dopravný systém by celosvetovú dohodu ešte viac oddialil.

5.4

V navrhovanej smernici Komisia uznáva výskumom podloženú analýzu, že emisie lietadiel dva- až štyrikrát viac poškodzujú klímu ako emisie z ostatných odvetví priemyslu, avšak rozhodla sa nebrať ju do úvahy (5). (Je to spôsobené najmä tým, že väčšina emisií je vyprodukovaná vo vyšších vrstvách atmosféry a účinkom emisií neobsahujúcich CO2, ako napríklad kondenzačné stopy a oxidy dusíka.) Je potrebné podniknúť dodatočné kroky s cieľom znížiť alebo kompenzovať emisie oxidov dusíka.

5.5

Letecké spoločnosti už profitujú z oslobodenia leteckého paliva od daní a bezplatné prideľovanie počiatočných kvót na emisie uhlíka bude naďalej zvyšovať ich štátom podporované zvýhodnenie voči iným odvetviam dopravy. Existuje tu riziko, že prevádzkovatelia budú využívať zavedenie systému ETS na celoplošné zvyšovanie cien. Ak by Komisia verejnosti jasne prezentovala skutočné finančné dôsledky tohto systému na náklady priemyslu, pomohlo by to zmierniť neoprávnené obohacovanie sa.

5.6

Osobitná pozornosť by sa mala venovať výnimkám navrhnutým v smernici. Napríklad vyňatie letov najvyšších predstaviteľov štátov, predsedov vlád alebo ministrov je obzvlášť nevhodné, pretože táto skupina by mala ísť príkladom. Hoci existujú administratívne dôvody pre udelenie tejto výnimky (najmä lety vojenských jednotiek), členské štáty by mali byť vyzvané, aby dobrovoľne vykompenzovali tieto emisie ako sa to už niektoré z nich rozhodli urobiť.

5.7

Keďže Komisia zvolila otvorený systém s možnosťou dodatočného nákupu, len ťažko sa hľadá zdôvodnenie, prečo lepšie nezosúladila základný termín tohto systému so súčasným záväzkom EÚ pre prvú fázu Kjótskeho protokolu (8 % zníženie v období rokov 2008 – 2012 voči úrovniam z roku 1990) a záväzkami do budúcnosti (napr. 30 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990). Stanovenie roku 2005 ako referenčného roku už umožňuje tomuto odvetviu počiatočnú pozíciu zhruba o 100 % vyššie ako stanovuje Kjótsky protokol. Samozrejme, vzhľadom na skutočnosť, že letectvo je prvým odvetvím dopravy začleneným do systému ETS EÚ, je viac ako spravodlivé, aby bolo úvodné prideľovanie kvót vykonávané na základe rovnakých princípov stanovených v pravidlách ETS EÚ.

5.8

Smernica pravdepodobne nebude mať žiadny výrazný vplyv na spomalenie rastu celkových emisií letectva. Avšak skutočnosť, že prostredníctvom ETS môže stabilizovať celkové emisie CO2 a poskytnúť pritom zdroje na ich ďalšie zníženie, jednoznačne zdôvodňuje náklady a administratívnu náročnosť implementácie. Navrhovaná smernica neponúka len environmentálnu výhovorku leteckému sektoru, môže tiež pozitívne zvýšiť povedomie verejnosti, ponúknuť nové významné zdroje znižovania emisií oxidu uhličitého a poskytnúť opatrenia, prostredníctvom ktorých budú internalizované tie externé náklady, ktoré letecký priemysel mohol doteraz ignorovať.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/53

1.1

Podľa názoru EHSV môžu ciele reformy ako celok zaručiť koherentnú politiku rozvoja tohto dôležitého odvetvia poľnohospodárskeho, priemyselného a potravinárskeho hospodárstva Európskej únie.

1.2

EHSV víta potvrdenie kľúčového postavenia organizácií výrobcov v rámci spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou.

1.3

EHSV považuje finančný rámec za dôležitú súčasť koherentnej politiky, ktorá je vhodná na zaručenie konkurencieschopnosti európskeho sektora ovocia a zeleniny; vyzýva preto Komisiu k hlbšiemu zamysleniu nad finančnými dosahmi inovácií, akokoľvek sú pozitívne a obhájiteľné.

1.4

EHSV konštatuje, že začlenenie nových a zásadných opatrení do prevádzkových programov (OP) v skutočnosti vedie k zníženiu finančných prostriedkov použiteľných pre investície a zamestnanosť.

1.5

EHSV podporuje stratégiu Komisie urobiť z celého prvého piliera do roku 2013 homogénny a vyvážený celok; na tento účel vyzýva Komisiu, aby aj v sektore ovocia a zeleniny stanovila vhodné mechanizmy pre prechod s cieľom uviesť všetky hospodárske subjekty patriace do tohto sektora do nového systému a súčasne poskytnúť európskemu spotrebiteľovi istotu kvalitatívne a kvantitatívne primeranej ponuky.

1.6

EHSV víta politiku Komisie, ktorá je zameraná na aktívnu ochranu životného prostredia, k tomu odporúča flexibilné opatrenia, ktorými by boli ocenené postupy a prístupy rôznych hospodárskych subjektov. Čo sa týka podpory spotreby výrobkov z ovocia a zeleniny určitými skupinami spotrebiteľov, je potrebná účinnejšia stratégia v rámci horizontálnej politiky podpory.

1.7

EHSV odporúča zachovanie odbytových noriem na ochranu spotrebiteľov, predovšetkým pokiaľ ide o zdravotnú neškodnosť a pôvod výrobkov.

2.1

Komisia uvádza nasledujúce ciele:

2.2

Štruktúra reformy sa opiera o tri zásadné prvky:

2.2.1

Komisia poukazuje na to, že uvedené ciele reformy sa stanovili na základe potreby dosiahnuť zlučiteľnosť s WTO a súlad s reformovanou SPP a platnými finančnými výhľadmi.

2.2.2

Konštatuje, že výroba ovocia a zeleniny v EÚ-27 predstavuje 3,1 % rozpočtu Spoločenstva a 17 % celkovej poľnohospodárskej výroby EÚ.

2.2.3

Podľa návrhu reformy budú finančné prostriedky vyčlenené na čerstvé ovocie a zeleninu aj naďalej tvoriť 4,1 % hodnoty obchodovanej produkcie každej organizácie výrobcov, zatiaľ čo vnútroštátne horné hranice pre výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny budú v súlade s historickou úrovňou výdavkov každej krajiny – v prípade nových členských štátov podľa čiastok stanovených v prístupových zmluvách – prevzaté do režimu jednotnej platby.

2.2.4

V regiónoch, kde sú výrobcovia len v malej miere organizovaní, sa poskytujú dodatočné vnútroštátne finančné príspevky.

2.2.5

Spolufinancovanie prevádzkového programu zostáva na úrovni 50 %; v niektorých osobitných prípadoch výnimočne dosahuje 60 % (cezhraničné opatrenia, medziodborové opatrenia, ekologická výroba, výrobcovia v nových členských štátoch, zlučovanie OV, najvzdialenejšie regióny, regióny, v ktorých sa predáva menej ako 20 % produkcie organizácie výrobcov).

2.2.6

Komisia môže na 100 % platiť stiahnutia z trhu až do limitu 5 % hodnoty výroby pri rozdeľovaní medzi dobročinné organizácie, väzenské zariadenia, školy, detské prázdninové tábory, nemocnice a domovy dôchodcov.

2.2.7

Článok 51 nariadenia č. 1782/2003 sa má zrušiť, čím sa ovocné a zeleninové kultúry môžu začleniť do režimu jednotnej platby.

2.2.8

Členské štáty stanovia referenčné sumy a hektáre, na ktoré je možné poskytnúť podporu v rámci režimu jednotnej platby, na základe reprezentatívneho obdobia vhodného pre trh s každým výrobkom z ovocia a zeleniny a primeraných cieľov a nediskriminačných kritérií.

2.2.9

Komisia stanovuje, že najmenej 20 % celkových výdavkov v rámci každého prevádzkového programu by sa malo vyčleniť na opatrenia v oblasti životného prostredia v poľnohospodárstve.

2.2.10

Návrh neovplyvňuje platný rámec upravujúci medzinárodný obchod; navrhuje sa však zrušenie vývozných náhrad.

2.2.11

Časť právnej úpravy sektora ovocia a zeleniny stanovená v tomto návrhu je už obsiahnutá v návrhu nariadenia o jednotnej SOT (ktorý v súčasnosti skúma Rada).

2.2.12

Podľa návrhu Komisie sa majú následne preskúmať odbytové normy, najmä tie, ktoré sa týkajú kvality, triedenia, hmotnosti, veľkosti, balenia, obalov, skladovania, dopravy, prezentácie, odbytu a označovania. Návrh Komisie potvrdzuje zásadnú úlohu organizácií výrobcov pre sektor ovocia a zeleniny tým, že

2.2.13

Návrh uznáva medziodborové organizácie a stanovuje rozšírenie pôsobnosti pravidiel platných pre členov organizácií výrobcov na neorganizovaných výrobcov, pokiaľ na organizáciu výrobcov pripadá najmenej 60 % ponuky v príslušnej hospodárskej oblasti.

2.2.14

Komisia navrhuje, aby členské štáty vypracovali národnú stratégiu, ktorá umožní hodnotiť prevádzkové programy organizácií výrobcov.

2.2.15

Každý prevádzkový program musí obsahovať propagačné opatrenia zamerané na deti a mládež do 18 rokov.

3.1

Podľa názoru EHSV môžu ciele reformy ako celok zaručiť koherentnú politiku rozvoja tohto dôležitého odvetvia poľnohospodárskeho, priemyselného a potravinárskeho hospodárstva Európskej únie. Komisia samotná v „dôvodoch reformy“ zdôrazňuje: „Ovocie a zeleninu (ďalej len ‚OaZ’) produkuje 1,4 milióna z 9,7 milióna poľnohospodárskych podnikov v 25 členských štátoch Európskej únie. Tento sektor zaberá 3 % obrábanej plochy a produkuje 17 % hodnoty poľnohospodárskej produkcie EÚ. Sektor čelí tlaku vysoko koncentrovaných maloobchodných reťazcov a zvýšenej konkurencie výrobkov tretích krajín. […] Sektor OaZ dostáva približne 3,1 % zo spoločného poľnohospodárskeho rozpočtu […]“ (1). EHSV zdôrazňuje, že sektor ovocia a zeleniny je vzhľadom k využívanej ploche výrobným odvetvím s najvyššou úrovňou zamestnanosti. Okrem toho sektor ovocia a zeleniny čelí medzinárodnej hospodárskej súťaži (negociačné rozhovory v rámci WTO, zóna voľného obchodu Európa – Stredomorie od roku 2010), ktorá bude stále viac ovplyvňovať vývoj európskej výroby ovocia a zeleniny.

3.2

Navyše Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe c. 8/2006 s názvom „Rastúci úspech? Efektívnosť podpory Európskej únie v prípade operačných programov pestovateľov ovocia a zeleniny“, v ktorom kriticky skúma fungovanie organizácií výrobcov a konštatuje významný pokrok v porovnaní s počiatočnou situáciou, vyzýva k zlepšeniu monitorovania účinnosti pomoci a k cielenejšej politike s cieľom posilniť organizácie výrobcov.

3.3

EHSV upozorňuje na rozpor medzi vytýčenými cieľmi a výškou finančných prostriedkov vyčlenených na ich uskutočňovanie, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť každej koherentnej politiky. Týmto sa vyrovnáva nerovnováha SPP vzhľadom na výrobu v Stredomorí.

EHSV konštatuje, že výška rozpočtových prostriedkov nebude návrhmi Komisie dotknutá. Okrem toho berie na vedomie, že Komisia zrušením sťahovania z trhu a vývozných náhrad docieli zvýšenie prostriedkov, ktoré by mohli byť k dispozícii pre budúce prevádzkové programy, ale ktoré by mohli zostať nevyužité a nemohli by byť investované efektívnejšími organizáciami výrobcov.

3.4

EHSV okrem toho konštatuje, že návrh na jednej strane do prevádzkových programov zavádza nové politicky a hospodársky významné opatrenia (riešenia trhových kríz, environmentálna politika, podporovanie spotreby) a na druhej strane zvyšuje spolufinancovanie (až do výšky 60 %) určitých opatrení, ktoré sú považované za strategicky dôležité.

Táto nová koncepcia spolu s naďalej platnou hornou hranicou finančnej podpory Spoločenstva pre prevádzkové programy, ktorá dosahuje maximálne 4,1 % hodnoty obchodovanej produkcie OV, v skutočnosti vedie k zníženiu finančných prostriedkov použiteľných pre investície.

3.5

EHSV ďalej upozorňuje na to, že zavedenie úplného oddelenia podpôr pre výrobky zo spracovaného ovocia a zeleniny by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k zníženiu hodnoty obchodovanej produkcie a tým k zníženiu celkovo dostupných finančných prostriedkov v porovnaním s terajšou situáciou.

3.6

Z vyššie uvedených dôvodov zastáva EHSV názor, že je potrebné uskutočniť najmenej tri úpravy, pri ktorých bude zachovaná zásada „skutočnej“ rozpočtovej neutrality:

3.7

EHSV ale berie na vedomie návrh Komisie previesť krízové riadenie na organizácie výrobcov a vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá pre krízové riadenie a aby nástroje, ktoré sú na tento účel k dispozícii, mohli použiť všetci výrobcovia tak, aby možný zásah v krízových situáciách bol účinný a umožnil reálne získať naspäť pôvodné trhy.

3.8

EHSV je známe, že Komisia viackrát poukazovala na svoju dlhodobú stratégiu, podľa ktorej majú byť všetky SOT do roku 2013 zapojené do režimu jednotnej platby. EHSV považuje – aj v súlade s doteraz prijatými reformami – za možné uvažovať o primeranom prechodnom období, aby sa zohľadnili špecifiká jednotlivých členských štátov a výrobkov. EHSV si uvedomuje, že príliš rýchly postup by mohol mať rušivý vplyv na zamestnanosť a spracovateľský priemysel, ktorý musí čeliť komplexnej reštrukturalizácii, v rámci ktorej môže dôjsť aj k zatváraniu prevádzok a pre ktorú nie sú v návrhu reformy stanovené žiadne špecifické sprievodné opatrenia.

3.9

EHSV berie na vedomie, že Komisia z dôvodu zlučiteľnosti s WTO považuje za potrebné nahradiť článok 51 nariadenia c. 1782/2003. To by v rámci sektora viedlo k zvýšenej súťaži medzi tradičnými pestovateľmi ovocia a zeleniny a možnými novými výrobcami. V záujme zabránenia umelému narušeniu dynamiky výnosov sektora považuje EHSV za nevyhnutné dovoliť počas prechodného obdobia členským štátom uplatňovať článok 51 selektívnym spôsobom na určité citlivé tovary alebo zaviesť nové práva pre tých pestovateľov ovocia a zeleniny, ktorí pri svojej doterajšej výrobe žiadne nepotrebovali.

3.10

EHSV berie na vedomie, že Komisia v súvislosti s obchodom s tretími krajinami navrhuje zrušenie vývozných náhrad pre sektor a konštatuje, že to prispeje k všeobecne nejednotnej politike EÚ v rôznych poľnohospodárskych odvetviach. Žiada Komisiu, aby sa vyhla udeľovaniu takých obchodných povolení, ktoré by narúšali zásadu uprednostňovania tovaru zo Spoločenstva a odporúča Komisii, aby zaručila riadne uplatňovanie colných kvót a zachovala osobitnú ochrannú doložku, zvlášť keď EÚ je najväčším dovozcom ovocia a zeleniny na svete, viac než 70 % jej dovozu pochádza z krajín, s ktorými uzavrela preferenčné obchodné dohody a niektoré výrobky tohto odvetvia sú tzv. „citlivým tovarom“.

3.11

EHSV síce podporuje cieľ tendenčného zjednodušovania, považuje však zachovanie obchodných noriem za dôležitý nástroj tak na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zdravotnou bezpečnosťou a pôvodom výrobkov, ako aj z dôvodu dôležitej úlohy takýchto noriem pre reguláciu trhu. V tomto kontexte EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ v medzinárodných obchodných pravidlách dokázala presadiť zásadu vysledovateľnosti ako základné opatrenie pri riadení rizík v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.

3.12

EHSV považuje okrem toho za nutné, aby Európska únia s ohľadom na pracovníkov vo výrobných procesoch podporila na medzinárodnej úrovni zavádzanie a uznávanie environmentálnych a sociálnych noriem.

3.13

EHSV víta politiku Komisie, ktorá je zameraná na aktívnu ochranu životného prostredia. Podľa názoru EHSV by bol systém spolufinancovania so záväzným minimálnym základom a odstupňovanými sadzbami, ktorý by bol na prospech prevádzkovým programom, ktoré slúžia uskutočňovaniu týchto cieľov podstatne účinnejší než horné hranice a percentuálne sadzby.

3.14

Pokiaľ ide o podporovanie spotreby výrobkov z ovocia a zeleniny určitými skupinami spotrebiteľov, EHSV prisudzuje tomuto cieľu taký istý význam ako Komisia a preto ju vyzýva, aby v rámci horizontálnej politiky podpory vypracovala špecifickú stratégiu. Má však pochybnosti, či sú povinné propagačné opatrenia v rámci prevádzkových programov zmysluplné, pretože nevyhnutne môžu mať len malý rozsah.

4.1

Výbor poukazuje na skutočnosť, že návrh Komisie nenapomáha riešeniu problému pestovateľov červeného ovocia určeného na spracovanie. EHSV považuje za potrebné vytvoriť systém priamej podpory pre sektor červeného ovocia určeného na spracovanie ako aj pre iné druhy ovocia a zeleniny určené na tento účel (napr. sušené ovocie).

4.2

EHSV víta začlenenie bylín na kulinárske účely do zoznamu výrobkov, pre ktoré môže byť založená organizácia výrobcov a vyzýva ďalej Komisiu, aby overila, či konečný zoznam obsiahnutý v návrhu zodpovedá požiadavkám všetkých oblastí EÚ.

4.3

Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s rozdeľovaním medzi dobročinné organizácie EHSV upozorňuje Komisiu na potrebu prijať opatrenia na jeho rýchle a účinné vykonávanie.

4.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci opatrení na bezplatné rozdeľovanie zvážila aj iné než potravinárske účely.

4.5

EHSV žiada Komisiu, aby uvážila osobitné ťažkosti výrobcov z nových členských štátov pri spolufinancovaní krízového riadenia.

4.6

Podľa názoru EHSV je stanovenie minimálnych sadzieb pre priamy predaj výrobcom v rozpore s cieľmi reformy a preto navrhuje ponechať znenie predchádzajúceho nariadenia.

4.7

EHSV nie je proti tomu, aby členské štáty vypracovali národnú stratégiu pre prevádzkové programy – aj vzhľadom na lepšie využitie existujúcich verejných štruktúr – domnieva sa však, že tieto stratégie by pre príslušný členský štát mali byť dobrovoľné a nemali by viesť k opätovnému vydávaniu zoznamov s vnútroštátnymi pozitívnymi opatreniami.

4.8

EHSV okrem toho konštatuje, že v niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť rozpor medzi politikou Spoločenstva zameranou na podporu koncentrácie ponuky – medzi iným zlúčením organizácií výrobcov – a opatreniami úradov na ochranu hospodárskej súťaže Spoločenstva alebo jednotlivých štátov. Žiada preto, aby pri uplatňovaní pravidiel súťaže sa bral do úvahy európsky rozmer trhu s ovocím a zeleninou.

4.9

EHSV navrhuje Komisii, aby zriadila stredisko Spoločenstva pre monitorovanie cien a obchodných zvyklostí, ktoré by pomohlo zvýšiť transparentnosť trhu v prospech všetkých hospodárskych subjektov.

4.10

EHSV, ktorý zastáva názor, že navrhovaná reforma potvrdzuje nezávislú spoločnú organizáciu trhu pre tento sektor, vyzýva Komisiu, aby do nariadenia o tzv. „jednotnej SOT“ nezaraďovala žiadne ďalšie špecifické ustanovenia o ovocí a zelenine.

27.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/57