17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/1

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôsledne zdôrazňuje dôležitosť regulácie štátnej pomoci ako kľúčového činiteľa

1.2

Pravidlá štátnej pomoci vychádzajú zo zakladajúcich dokumentov Spoločenstva – Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na rozdiel od Zmluvy o založení ESUO, ktorá už neplatí, Zmluva o založení ES nestanovuje úplný zákaz štátnej pomoci: ustanovuje odchýlky (1) a niektoré výnimky (2) zo zákazu, čím dáva Komisii a výnimočne aj Rade široké možnosti voľne uvážiť schválenie pomoci ako výnimku zo všeobecného pravidla.

1.3

Okrem toho články 87, 88 a 89 upravujúce túto komplexnú problematiku sú zahrnuté v časti VI, hlava II a stanovujú všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, zdaňovania a aproximácie zákonov práve za účelom podčiarknutia skutočnosti, že na problematiku štátnej pomoci by sa malo pozerať s ohľadom na dosah, ktorý môže mať štátna pomoc na trhovú konkurenciu.

1.3.1

V súvislosti s tým už EHSV zdôrazňoval, že akýkoľvek nový akčný plán štátnej pomoci by mal byť zlučiteľný s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy o založení ES, aby sa okrem iného zabezpečilo správne fungovanie vnútorného trhu, uplatňovanie nediskriminačných pravidiel, harmonický, vyvážený, trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, trvalo udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a zbližovania, lepšia kvalita života, hospodárska a sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi.

1.4

Tak ako to konštatovala samotná Komisia, štátna pomoc je „forma štátnej intervencie využívaná na podporu určitej hospodárskej činnosti“. Znamená to, že určité hospodárske odvetvia alebo činnosti sa uprednostňujú pred inými, čo narušuje hospodársku súťaž, pretože dochádza k diskriminácii podnikov, ktoré pomoc nedostávajú oproti podnikom, ktoré ju dostávajú (3).

1.4.1

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES štátna pomoc nezahŕňa iba podporu poskytnutú verejnými orgánmi alebo financovanú z verejných fondov, ale aj intervencie na znižovanie nákladov, ktoré sú normálne súčasťou výdavkov podniku.

1.5

V marci 2005 sa Európska rada vrátila k cieľu pokračovať v úsilí o znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci, pričom by poskytnutie pomoci bolo dovolené pri akomkoľvek zlyhaní trhu. Je to v súlade s odporúčaniami z lisabonského stretnutia z roku 2000 a štokholmského stretnutia z roku 2001 a spĺňa to požiadavku priamej podpory horizontálnych cieľov všeobecného záujmu, vrátane cieľov súdržnosti.

1.5.1

Okrem toho sa Komisia vo svojom nedávnom oznámení o priebežnom hodnotení Lisabonskej stratégie venuje tomuto cieľu znižovania štátnej pomoci a jej presmerovania na riešenie zlyhaní trhu, osobitne v odvetviach s veľkým potenciálom rastu a stimulujúcich inovácie (4).

1.6

Aj Európsky parlament nedávno vyjadril svoje názory na štátnu pomoc (5), pričom zdôraznil, že sa musí využívať zodpovedne a účelne, pretože štátna pomoc:

1.6.1

Navyše prijal Európsky parlament 12. mája 2005 uznesenie o „Upevnení európskej konkurencieschopnosti: dôsledky priemyselných zmien na politiku a na úlohu malých a stredných podnikov“ (6), v ktorom podporil cieľ znižovania celkového objemu pomoci podnikom, ale poukázal na užitočnosť istých druhov pomoci pri kompenzácii nedostatkov trhu, napríklad pomoci pre výskum a vývoj, vzdelávanie a poradné služby.

1.6.2

Európsky parlament poukázal na dôležitosť štátnej pomoci malým a stredným podnikom v členských štátoch, vyzval Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov zachovala všetky nástroje pomoci na hospodársku a sociálno-hospodársku konverziu regiónov postihnutých presídľovaním priemyselných podnikov, a nabádal na väčšie zohľadňovanie malých a veľmi malých podnikov (7) v týchto regiónoch a vo všeobecnosti vo všetkých opatreniach politiky súdržnosti.

1.6.3

Ako súčasť plánu reformy dohôd o štátnej pomoci Európsky parlament navrhol, aby sa stanovil jasne ohraničený prístup za účelom podpory inovácie vo všetkých odvetviach pod záhlavím lisabonských cieľov.

1.7

Pokiaľ ide o Európsky súdny dvor, aj on vyjadril svoj názor na štátnu pomoc pri mnohých príležitostiach a vytvoril skutočné precedentné právo ustanovujúc ucelené, mimoriadne podrobné usmernenia, naposledy rozhodnutím o službách verejného záujmu a vo veci Altmark Trans z 24. júla 2003 (8).

1.8

Vo svojej správe z apríla 2005 o Vestníku štátnej pomoci (9) Komisia vykreslila povzbudivý obraz reakcií členských štátov na Lisabonskú stratégiu, zaznamenávajúc mierny pokles úrovne pomoci vo vzťahu k HDP a ešte kladnejšie odozvy pokiaľ ide o presmerovanie pomoci v súlade s návrhmi Európskej rady. Stále však ešte zostáva veľa práce.

1.8.1

V roku 2001 Komisia vytvorila register štátnej pomoci a vestník štátnej pomoci ako základňu na rozpravu o stratégii na znižovanie celkovej úrovne štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele a tieto nástroje sa v roku 2002 ďalej rozvíjali. EHSV už vyjadril uznanie snahám Komisie o dosiahnutie väčšej transparentnosti v oblasti štátnej pomoci, ktorá sa javí byť osobitne dôležitá pokiaľ ide o členské štáty, ktoré nedávno vstúpili do EÚ.

1.9

EHSV s potešením konštatuje, že v roku 2003 celková ročná štátna pomoc poklesla o 3,6 % oproti roku 1999 a takmer o 30 % oproti roku 1996. Poukazuje však tiež na to, že suma 53 miliárd EUR (10), z ktorých viac ako 60 % je vyčlenených pre výrobné odvetvia a odvetvie služieb, zostáva aj naďalej vysoká. Zdôrazňuje takisto svoje obavy z potenciálneho narušovania hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo byť spôsobené rozdielmi v štátnej pomoci medzi členskými štátmi a rôznymi regiónmi v členských štátoch.

1.9.1

Vo svojom skoršom stanovisku (11) EHSV privítal pokračujúce objasňovanie a upresňovanie pravidiel Komisiou, osobitne s ohľadom na nariadenie o skupinovej výnimke pre pomoc zamestnanosti určenú na uľahčenie iniciatív členských štátov na vytváranie pracovných miest.

1.9.2

EHSV úplne súhlasí s Komisiou, že pravidlá štátnej pomoci sa musia s postupom času prispôsobovať tak, aby zohľadňovali vývoj politiky, hospodárstva a práva. To je dôvod, prečo sa nástroje na hodnotenie štátnej pomoci periodicky prehodnocujú a majú často obmedzené trvanie (12).

1.10

EHSV víta návrhy Komisie na všeobecnú reformu príslušnej oblasti (13) založenú na integrovanom prístupe, ktorý náležite berie do úvahy „zlyhania trhu“.

1.10.1

Zastáva tiež názor, že prijatie nového rámca, ktorý zameriava politiku štátnej pomoci na rozvojové potreby, by malo byť predmetom prehodnotenia, ktoré by malo zahŕňať zefektívnenie a vyčerpávajúce hodnotenie dopadov.

1.10.2

Prehodnotenie by malo byť založené na jasných cieľoch, rozsiahlej konzultácii a komplexných informáciách. Okrem jednoznačného systému kontroly by nový rámec mal zabezpečiť spojitosť medzi politikami, sústredenými opatreniami, a na záver väčším zefektívňovaním, transparentnosťou a právnou určitosťou.

1.10.3

Navrhovaný rámec by mal byť v súlade

1.10.4

Starostlivo sa musí zohľadňovať aj nasledovné:

1.11

Podľa názoru EHSV je však pri určovaní všeobecného rámca štátnej pomoci najdôležitejšie, aby sa zaviedla moderná politika, ktorá získa jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov, keďže v dôsledku globalizácie dochádza k zmenám a reštrukturalizačným procesom vo všetkých hospodárstvach EÚ.

1.12

Ako konkurenti a koneční príjemcovia štátnej pomoci majú podniky spolu s verejným sektorom to správne postavenie na hodnotenie účinnosti vytvorených nástrojov. Musia prakticky prispieť k vhodným riešeniam na sledovanie modernej európskej politiky štátnej pomoci a môžu dávať odporúčania na vypracovávanie nových usmernení.

1.12.1

Podniky sú navyše priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci a vážnym dôsledkom pri vracaní pomoci vyhlásenej za nezákonnú. Patria preto k tým zainteresovaným, ktorí by mali najväčší úžitok z rozširovania jednotného chápania legislatívy Spoločenstva a odstránenia ťažkostí a rozdielov vo výklade a uplatňovaní.

2.1

EHSV pevne verí, že reformný návrh Komisie by mohol byť cenným taviacim kotlom na dosiahnutie vyvážených pomerov medzi:

2.2

EHSV plne podporuje zásadu reformy štátnej pomoci v duchu hesla „menšia a lepšie zacielená pomoc“, ktorá sa snaží o to, aby boli podniky konkurencieschopnejšie na domácom a medzinárodnom trhu a aby sa vytvorili správne podmienky umožňujúce odmeniť najefektívnejšie podniky.

2.3

EHSV plne súhlasí s prístupom načrtnutým Komisiou, ktorého cieľom je zjednodušenie pravidiel, aby sa podnikateľom poskytla väčšia istota a aby sa zmiernili administratívne prekážky v členských štátoch. EHSV je skutočne pevne presvedčený, že neistota v rozlišovaní, čo predstavuje legitímnu štátnu pomoc a čo nie, pravdepodobne spochybní legitímnosť procesu regulácie štátnej pomoci Komisiou.

2.4

EHSV je presvedčený, že navrhovaná reforma pravidiel štátnej pomoci Spoločenstva by mala v podstate priniesť:

2.5

Politika štátnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže, a ako taká patrí k tým politikám Spoločenstva, ktoré najviac ovplyvňujú hospodárske trendy. EHSV je preto presvedčený, že politika štátnej pomoci by sa mala používať špecifickejšie na dosiahnutie vysoko kvalitného rozvoja a súladu s lisabonskými cieľmi, aby mohla zohrávať úlohu hybnej sily pri zabezpečovaní zdravých trendov rozvoja hospodárstva a zamestnanosti.

2.6

Konkurencieschopnosť vyjadruje schopnosť trhu efektívne vytvárať hodnotný tovar a hodnotné služby v globalizovanom svete so zvyšovaním životnej úrovne a zabezpečovaním vysokej úrovne zamestnanosti. Treba však priznať, že EÚ neuspela vo svojom pokuse podporiť rast svojich podnikateľských a ľudských zdrojov a dosiahnuť vyššiu úroveň technologického výskumu, inovácie, vzdelávania a internacionalizácie, ako to žiadala Lisabonská stratégia.

3.1

EHSV podporuje nový všeobecný rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc založený na politike pomoci, ktorá

3.2

EHSV je presvedčený, že politika štátnej pomoci Spoločenstva má zohrávať aktívnu úlohu pri zatraktívňovaní Európy pre investorov a zamestnávateľov, oživovaní konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, povzbudzovaní výskumných a inovačných snáh, a nakoniec pri podporovaní zavádzania a šírenia nových zručností a pri vzdelávaní ľudských zdrojov.

3.3

EHSV zastáva názor, že by sa malo zaviesť nariadenie o všeobecnej skupinovej výnimke na rozšírenie a zjednodušenie rámca výnimiek Spoločenstva pre pomoc vzdelávaniu a zamestnanosti, ktoré by uprednostňovalo transparentnejšie podporné opatrenia s najlepším zameraním na špecifické ciele, ktoré by sa určovali na základe úzkych konzultácií s podnikmi a sociálnymi partnermi, pretože ako príjemcovia pomoci majú najlepšiu pozíciu na hodnotenie účinnosti navrhovaných nástrojov.

3.4

Pokiaľ ide o sústavu regionálnej pomoci, EHSV podporuje zámer nového programovacieho rámca na roky 2007 – 2013 na oživenie rozvoja znevýhodnených regiónov („regióny postihnuté štatistickými dopadmi“ podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely NUTS II, „hospodársky sa rozvíjajúce regióny“ podľa NUTS II a „regióny s nízkou hustotou obyvateľstva“ podľa NUTS III), odľahlých ostrovov a horských oblastí s prekonávaním závislosti na pomoci, redukovaním maximálnej intenzity pomoci, predchádzaním rozdielu v pomoci medzi menej rozvinutými regiónmi, ktorý by presahoval 10 %, a bojom proti potenciálnym vlnám presídľovania podnikov kvôli disproporciám v odstupňovaní pomoci medzi pohraničnými regiónmi (nie viac ako 20 % pre regióny na úrovni NUTS III).

3.4.1

EHSV podporuje prístup Komisie s premenlivou intenzitou regionálnej pomoci pre rôzne druhy podnikov, zastáva však názor, že by sa malo odstrániť nebezpečenstvo spomalenia expanzie malých podnikov a mal by sa stanoviť jednotný rozdiel 20 % pre malé aj pre stredné podniky. Navrhované medze pomoci investíciám veľkých podnikov v regiónoch spadajúcich pod nové zvýhodnenia by mali zohľadňovať novú klasifikáciu podnikov stanovenú v odporúčaniach Komisie z roku 2003 (14).

3.5

Pokiaľ ide o pomoc v malom rozsahu, EHSV schvaľuje zvyšovanie hornej medze pomoci „de minimis“, v neposlednom rade za účelom zabezpečenia cielenejšej a efektívnejšej činnosti Spoločenstva.

3.6

EHSV zastáva názor, že Komisia by sa mala zamerať na štátnu pomoc, ktorá má podstatné účinky na obchod, namiesto mrhania zdrojmi na analyzovanie veľkého počtu prípadov prevažne miestneho významu, a že by mala objasniť význam a výklad koncepcie „miestneho významu“.

3.7

EHSV zastáva názor, že regulácia štátnej pomoci by mala byť proporcionálna a účinná a že by sa mali odstrániť zložité oznamovacie postupy v prípadoch, ktoré majú pre hospodársku súťaž Spoločenstva malú dôležitosť.

3.8

EHSV pevne podporuje návrh o štátnej pomoci v malom rozsahu, ktorý Komisia predložila vo februári 2004 so zámerom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu, jednoduchšie postupy a dostatok príležitostí na zavedenie podporných opatrení uľahčujúcich dosiahnutie lisabonských cieľov pri súčasnom zachovaní zodpovedajúceho priestoru na kontrolu zo strany Komisie.

3.9

Pokiaľ ide o odvetvovú pomoc, treba popri smerovaní, ktoré Komisia odporúča pre skupinové výnimky, zabezpečiť spojitosť odvetvovej politiky EÚ a systémov pomoci v odvetviach dopravy, energetiky, informatiky a komunikácie. Lisabonská stratégia stanovuje špecifické ciele pre kultúru, šport, audiovizuálny a filmový sektor, kde je veľký potenciál na inovácie, rast a vytváranie pracovných miest.

3.10

Sústava štátnej pomoci Spoločenstva pre ochranu životného prostredia zostane v platnosti do roku 2007. v nej je takisto dôležité usilovať sa o splnenie lisabonských cieľov, tým že sa uľahčí zavedenie systému obchodovania s emisiami CO2 (národné alokačné plány) ako súčasti cieľov Kjótskeho protokolu.

3.11

Pomoc inováciám (na základe zelenej knihy (15)): EHSV je presvedčený, že jestvujúca sústava by sa mala rozšíriť o ďalšie druhy pomoci pre inovačné činnosti, ktoré nespadajú pod platné usmernenia, a že by sa mali definovať jasné kritériá všeobecnej zlučiteľnosti, ktoré by členským štátom nechali väčší priestor na intervenciu bez oznamovacej povinnosti.

3.11.1

Na zlepšenie v tejto oblasti EHSV vyzýva Komisiu, aby s pomocou Eurostatu presnejšie špecifikovala, ktoré výrobné činnosti a služby možno v súčasnosti považovať za inovačné. v tejto citlivej oblasti by bolo mimoriadne užitočné nejaké usmernenie.

3.11.2

V súvislosti s tým víta EHSV oznámenie o štátnej pomoci a inovácii vydané 21. septembra 2005, ktoré prináša rámec Spoločenstva pre toto kľúčové odvetvie a určuje najočividnejšie zlyhania trhu a vhodné opatrenia pre prípady, pri ktorých je možné ozdravenie.

3.12

Okrem toho je potrebné vymyslieť jasné vopred stanovené kritériá hodnotenia, ktoré zlyhania trhu budú pravdepodobne prekážať inovačným opatreniam a nástrojom v implementácií Lisabonskej stratégie. Zároveň však členské štáty a ich regióny budú mať dostatočný priestor na manévrovanie pri obmene zásahov tak, aby zásahy boli primerané a účinné a mohli výskum v rámci prípravy na konkurenciu premeniť na trhovú inováciu.

3.13

Štátna pomoc na uľahčenie investícií malých a stredných podnikov do inovačných projektov potrebuje podporiť podniky v raste čo do veľkosti a zahŕňať obzvlášť:

3.14

EHSV je presvedčený, že nový rámec by takisto mal zohľadňovať všetky vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú inovačný proces, a to:

3.14.1

Všeobecnejšie je EHSV presvedčený, že pri prehodnocovaní usmernení o horizontálnej pomoci výskumu, inováciám, životnému prostrediu a ľudským zdrojom by sa:

3.15

Pokiaľ ide o pomoc pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, treba zdôrazniť, že tieto služby sú základným prvkom sociálnej a regionálnej súdržnosti. Preto treba v súlade s kritériami, ktoré nastolilo rozhodnutie vo veci Altmark Trans (16) a príslušné rozhodnutie Komisie z 13. júla 2005, ďalej objasniť koncepciu „typického dobre riadeného podniku“. Takisto je potrebné zabezpečiť právnu určitosť pokiaľ ide o náhrady za poskytovanie verejných služieb, čo je druh štátnej pomoci zlučiteľnej so zakladacími zmluvami.

3.16

EHSV je presvedčený, že budúca legislatíva by mala zohľadňovať skutočnosť, že za definovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sú zodpovedné národné, regionálne a miestne inštitúcie s demokratickou legitímnosťou pre danú oblasť (17).

4.1

EHSV je presvedčený, že je možné urobiť hlavné kroky vpred na dosiahnutie jednoduchšej a transparentnejšej politiky pomoci Spoločenstva vychádzajúc z práce Komisie k cieľovým prvkom, ktoré pravdepodobne môžu značne narušovať hospodársku súťaž.

4.2

Takisto treba odstrániť prieťahy pri spracovávaní prípadov, zlepšiť a zefektívniť administratívne postupy. Na zabezpečenie transparentnosti a efektívnosti je potrebné, aby aj členské štáty prevzali svoj podiel zodpovednosti.

4.3

EHSV takisto dôrazne žiada, aby sa vypracovali kódexy správania s plným zapojením všetkých zainteresovaných skupín, obzvlášť podnikov ako príjemcov pomoci.

5.1

Situácia po rozšírení si vyžaduje, aby sa urobili zmeny v politike štátnej pomoci, ktoré by všetky regióny EÚ zatraktívnili pre investorov rovnako ako nové pôsobiská a ktoré by zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž susedných regiónov.

5.2

Desať nových členských štátov v súčasnosti poskytuje podnikom oveľa vyššie sumy štátnej pomoci – percentuálne z HDP, než členské štáty EÚ 15, hoci to vyzerá, že situácia by sa mala postupne vyrovnať. v období rokov 2000 – 2003 predstavovala štátna pomoci v nových členských štátoch v priemere 1,42 % HDP v porovnaní s priemerom 0,4 % v EÚ 15.

5.3

Lisabonská stratégia stanovuje používanie pomoci na dosiahnutie horizontálnych cieľov. v roku 2002 bolo v EÚ 15 na tieto účely vyhradených 73 % pomoci oproti 22 % v nových členských štátoch (18).

5.4

Na druhej strane by sa malo uznať, že nové členské štáty sa veľmi dobre prispôsobili trhovému hospodárstvu, aj keď rozšírená EÚ stále potrebuje významné kroky na zníženie celkovej úrovne pomoci a podporenie hospodárskej súťaže, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja a nového európskeho hospodárstva založeného na vedomostiach.

6.1

EHSV je presvedčený, že je potrebné lepšie riadenie praktík a postupov v oblasti štátnej pomoci. Je potrebné viacej zapájať priamo zainteresované skupiny, obzvlášť podnikateľov a občiansku spoločnosť, ktoré sú priamo vystavované právnej neistote a dlhým lehotám schvaľovania v systémoch pomoci Spoločenstva a vážnym dôsledkom pri vracaní neprípustnej alebo nezákonnej pomoci.

6.2

Ako príjemcovia štátnej pomoci a súčasne ako konkurenti majú podniky najlepšie postavenie na:

6.3

Preto je EHSV presvedčený, že

7.1

EHSV je presvedčený, že je potrebný jasný obraz príspevku štátnej pomoci pre budúcnosť Európskej únie vo vzťahu k cieľom konkurenčného, trvalo udržateľného a súdržného rozvoja členských štátov, o ktorých sa rozhodlo v Lisabone a ktoré boli niekoľkokrát zopakované na rôznych európskych schôdzkach od roku 2000.

7.1.1

Kľúčové odvetvia definované Lisabonskou stratégiou si vyžadujú značné cielené finančné vstupy, ktoré sa musia plne odrážať v rozpočtovej a štruktúrnej politike členských štátov. Je potrebný vopred stanovený premyslený konkurenčný rámec, ku ktorému sa musí každá politika, vrátane politiky hospodárskej súťaže, vzťahovať a s ktorým musí byť v súlade.

7.2

EHSV je presvedčený, že kým bude možné úplne dosiahnuť jednotný európsky trh, ktorý môže za rovnakých podmienok súťažiť s ostatnými účastníkmi globálneho trhu, je potrebná podstatná modernizácia rámca i uplatňovania európskej hospodárskej politiky a osobitne politiky štátnej pomoci. To je tiež nevyhnutným predpokladom na investície do hlavnej infraštruktúry a nehmotných aktív potrebné na to, aby správne fungoval účinný, technologicky moderný a konkurenčný trh.

7.3

Výbor zastáva názor, že je potrebné určiť kritériá všeobecnej zlučiteľnosti na povzbudenie členských štátov a regiónov k uplatňovaniu podporných opatrení s cieľom dosiahnuť konkurenčné hospodárstvo, ktoré bude v súlade s pravidlami voľného obchodu.

7.4

Tam kde trh zlyhá vo vytváraní konkurenčných európskych podnikov a ukáže sa ako neschopný rozvíjania ich technologickej inovácie, vzdelávania a zmedzinárodnenia kapacít, tam musí európska politika štátnej pomoci skôr uľahčovať než brzdiť politické opatrenia a systémy na povzbudzovanie rastu podnikov a zvyšovanie ich schopnosti prilákať nové investície, odborné poznatky a kapitál do Európy.

8.1

EHSV sa prikláňa k modernizácii európskej politiky štátnej pomoci založenej na nových proaktívnych prístupoch a novom všeobecnom rámci Spoločenstva. v tejto súvislosti hlavne odporúča

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/9

1.

2.

3.

4.

5.

6.

1.1

Lisabonské ciele (1) sa týkajú postavenia Európy v globálnej hospodárskej súťaži. Jej podstatnou charakteristickou črtou je globálna súťaž rastúcich investícií do výskumu a vývoja, a to zo strany tradičných priemyselných krajín (napr. USA, EÚ a Japonsko) ako aj zo strany rýchlo rastúcich, nových hospodárskych mocností (napr. Čína, India, Brazília, Kórea), ktoré majú podstatne lacnejšie pracovné sily.

1.2

Dostatočne podporovaný a efektívny výskum a vývoj na špičkovej úrovni je rozhodujúcim základom a predpokladom pre inováciu, konkurencieschopnosť a prosperitu a tým aj pre kultúrny rozvoj a sociálne služby. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti. Tomu zodpovedá aj cieľ 3 %, ktorý bol definovaný v roku 2002 v Barcelone (2), ktorý však vzhľadom na globálnu súťaž predstavuje tzv. „pohyblivý cieľ“ (moving target).

1.3

Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva vytvára podstatnú európsku pridanú hodnotu. Otvára zároveň potenciál, ktorý výrazne presahuje možnosti jednotlivých členských štátov, a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam. Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov, čo vedie aj ku koncentrácii zdrojov. Prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity. Je kľúčovým prvkom európskeho výskumného priestoru.

1.4

Návrh Komisie zvýšiť doterajšie výdavky a vynaložiť na tieto ciele takmer 8 % celkového rozpočtu Spoločenstva je jednoznačne potrebný prvý krok správnym smerom, ktorý treba privítať. Je minimálnym objemom prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Bez vynaloženia tohto finančného objemu nie je možné dosiahnuť lisabonské ciele – a to ani z dlhodobejšieho hľadiska.

1.5

Ale nielen konkurencieschopnosť hospodárstva, ale aj kultúrny a politický význam a vplyv a z toho vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“!) závisí od vedecko-technickej výkonnosti. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

1.6

Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby v plnej miere poskytli investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. Toto rozhodnutie bude významným skúškou schopnosti európskej politiky správne nasmerovať budúci vývoj Európy.

1.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

1.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa netýka len ich tematického obsahu a štrukturálneho členenia, ale väčšinou aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

1.9

Výbor víta, že do úvah boli opäť zahrnuté čiastkové programy „Energetika“, „Bezpečnosť“ a „Vesmírne lety“. Jedným z najdôležitejších a prioritných problémov v rámci trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti je zabezpečenie dostatočného, cenovo výhodného a trvalo udržateľného zásobovania EÚ energiou, pričom jeho riešenie prinesie výskum a vývoj, ktorý bude mať dostatočný rozsah. Veľký význam témy bezpečnosť sa v súčasnosti prejavuje predovšetkým v súvislosti s odsúdeniahodnými teroristickými útokmi.

1.10

Mnohé problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, predstavujú komplexné úlohy, ktoré zahŕňajú viacero čiastkových programov, vrátane humanitných a ekonomických vied. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadriadenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia. Tým by sa ešte dalo ovplyvniť aktuálne priradenie určitých položiek rozpočtu k jednotlivým čiastkovým programom. To sa týka aj zrejme nízkeho podielu rozpočtu naplánovaného na výskum v oblasti ekonomických vied.

1.11

Výbor víta zámer Komisie zjednodušiť administratívne postupy, zredukovať náročnosť, ktorá je s nimi spojená a zvýšiť tak efektívnosť európskych výskumných programov. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe – vrátane rizika v prípade predloženia žiadosti – sa záujemcom musí vyplatiť. To platí predovšetkým aj pre menšie zainteresované strany, ako malé a stredné podniky (MSP) a menšie výskumné skupiny z univerzít a výskumných centier.

1.12

Podstatným aspektom je pritom dostatočná kontinuita modalít súvisiacich so predložením žiadosti a podporou, ako aj kooperačné štruktúry a organizačné formy (nástroje). Nové nástroje, ako napr. iniciatívy spoločných technológií, by sa mali zavádzať s veľkou opatrnosťou a na začiatku len v rámci skúšobnej fázy.

1.13

Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu malých a stredných podnikov v Lisabonskom procese víta výbor zámer Komisie zapojiť MSP ešte vo väčšej miere do výskumných, vývojových a inovačných procesov. Výbor preto odporúča zvýšiť v prípade potreby rozpočet, ktorý bol pre tento účel vyhradený, ak by príspevky naplánované v rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013) – ktorý má dôležitý význam z hľadiska podpory a sprostredkovania a s ktorým sa toto stanovisko nezaoberá – neboli dostatočné.

1.14

Pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky.

1.15

Výbor podporuje postavenie spoločného výskumného centra (SVC) a jeho dôležité úlohy v mnohých oblastiach, vrátane analýzy budúcich trendov vo vedecko-technologickej, hospodárskej a spoločenskej oblasti a jeho významu pri vypracovaní odporúčaní pre politické orgány.

1.16

Čo sa týka mnohých ďalších, podrobných pripomienok a odporúčaní odkazuje výbor na podrobné kapitoly 2, 4 a 5 tohto stanoviska.

2.1

Hospodárska, sociálna a kultúrna budúcnosť Európy. Budúci vývoj Európy a jej postavenie v celkovom rozložení síl vo svete bude určovať hlavne hospodárska súťaž na svetovom trhu, pre ktorý sú charakteristické neustále prebiehajúce zmeny priemyselnej a hospodárskej štruktúry, zmeny situácie na trhu práce ako aj zmeny v zásobovaní surovinami. Pritom rast, úspech a sila hospodárstva - a z toho vyplývajúca schopnosť garantovať sociálne služby a kultúrny rozvoj - sú v rozhodujúcej miere závislé od dostupných vedomostí a investícií do výskumu a technologického vývoja. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti.

2.2

Situácia v globálnej hospodárskej súťaži. Európa sa nachádza v hospodárskej súťaži na jednej strane s tradičnými priemyselnými štátmi, ako napr. USA, Japonskom alebo Ruskom, pričom predovšetkým investície USA  (3) do všetkých relevantných sektorov výskumu a vývoja výrazne prevyšujú investície zo strany EÚ, čím neustále narastá existujúci náskok USA. Na druhej strane sa Európa nachádza v hospodárskej súťaži s rýchle rastúcimi hospodárskymi mocnosťami – Čínou, Indiou, Brazíliou, Kóreou atď.

2.3

Globálne preteky vo výskume. Krajiny, ktoré boli menované v závere predchádzajúceho odseku, však nemajú – v porovnaní s EÚ – len oveľa lacnejšie pracovné sily, ale sú charakteristické aj rýchle rastúcou vysokou vedecko-technickou úrovňou a významnými investíciami do vzdelávania, výskumu a vývoja. V tomto kontexte je preto pre EÚ stále náročnejšie zabezpečiť oproti tomu oveľa vyššie pracovné mzdy ako aj sociálne a ekologické štandardy prostredníctvom ďalšieho vedecko-technického náskoku a z toho vyplývajúcich sofistikovanejších výrobkov a postupov. Európa musí preto urobiť všetko preto, aby neprehrala v týchto globálnych pretekoch rastúcich investícií vo výskumu a vývoja, ktoré rozhodnú o jej budúcnosti.

2.4

Všeobecný význam a atraktivita – Medzinárodná spolupráca. Od vedecko-technickej výkonnosti nezávisí len konkurencieschopnosť hospodárstva a z nej vyplývajúca príťažlivosť pre investorov, vedcov a inžinierov („brain-drain“), ale aj kultúrny a politický význam a vplyv. EÚ musí zostať relevantným, vyhľadávaným kooperačným partnerom a nesmie stratiť svoj politický význam v globálnej sieti.

2.5

Lisabonská stratégia. Európska Rada preto na zasadaní v Lisabone v marci 2000 stanovila cieľ urobiť z Európy najkonkurenčnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku sveta založenú na poznatkoch (4). Od tohto momentu je Lisabonská stratégia – a v rámci nej vytvorenie silného európskeho výskumného priestoru – vyhlásenou hlavnou súčasťou európskej politiky. Európska rada v Barcelone (jar 2002) definovala ciele podpory výskumu aj kvantitatívne: celkové výdavky EÚ sa majú do roku 2010 zvýšiť na 3 % HDP, pričom 2/3 z toho má pochádzať zo súkromného sektora. Cieľ 3. % Výbor ďalej poukazuje na skutočnosť, že tento cieľ predstavuje vzhľadom na globálnu súťaž o investície „pohyblivý cieľ“. To znamená, že kto tento cieľ dosiahne neskoro, bude stále viac zaostávať.

2.6

Nevyhnutnosť silného výskumného programu Spoločenstva. Výskum a vývoj podporovaný zo strany Európskeho spoločenstva nedopĺňa len výskumné programy členských štátov, ale vedie okrem toho aj k podstatnej európskej pridanej hodnote. Otvára zároveň potenciál, ktorý presahuje možnosti jednotlivých členských štátov a niektoré výsledky európskeho výskumu a vývoja už nadobudli celosvetový význam (5). Výskum a vývoj má rozhodujúci a stimulujúci integračný účinok pre nevyhnutné a rozsiahlejšie národné výskumné programy členských štátov. Zodpovedá medzinárodnému charakteru vedy, výskumu a výroby a medzinárodnému trhu práce, ktorý je pre tento účel potrebný.

2.7

Katalyzátor európskej integrácie a súdržnosti. Výskum a vývoj koordinovaný zo strany Spoločenstva okrem toho prepája európske výskumné elity, európsky priemysel a európske rozhodovacie štruktúry. Je podstatným katalyzátorom európskej integrácie, súdržnosti a vytvárania spoločnej identity.

2.8

Návrhy Komisie. Návrhy Komisie sa týkajú obsahových a finančných opatrení, ktoré sú zo strany Spoločenstva naliehavo potrebné na podporu výskumu a vývoja, a tým aj pre ciele Lisabonskej stratégie. Zahŕňajú napriek nárastu naďalej len relatívne malú časť, a to v súčasnosti takmer 8 % celkového rozpočtu EÚ navrhnutého na obdobie 2007 – 2013.

2.9

Návrhy Komisie súvisia okrem toho aj s návrhom zriadenia rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007 – 2013), ktorý však nie je predmetom tohto stanoviska. Tento program by mohol fungovať ako sprostredkovateľ medzi predloženým rámcovým programom a potrebnými inovačnými procesmi mnohých MSP.

2.10

Stanovenie priorít ako skúška. Rozhodujúcou skúškou vážnosti, výkonnosti a dôveryhodnosti európskej politiky bude preto skutočnosť, či Parlament, Rada a čo sa týka finančných perspektív aj členské štáty odsúhlasia navrhnuté opatrenia a či tieto dostanú potrebnú prioritu (pozri aj body 4.2. až 4.6).

3.1

Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), uvádzaný ďalej ako RP7, má v porovnaní so svojím predchodcom tieto vlastnosti:

3.2

Obdobie pre siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a vzdelávania (2007 – 2011) – uvádzaný ďalej ako RP7 – Euratom – zostáva naproti tomu zachované, ale vzťahuje sa samozrejme takisto na Európu s 25 členskými štátmi EÚ.

3.3

Rámcový program RP7 má pozostávať zo štyroch špecifických programov, ktoré zodpovedajú štyrom hlavným cieľom európskej politiky v oblasti výskumu:

3.4

Celková navrhnutá suma finančného podielu Spoločenstva na RP7 predstavuje 72 726 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozdelí na opatrenia uvedené v článku 2, odseky 2 až 6, týmto spôsobom:

3.5

Program „Spolupráca“ s celkovým navrhovaným rozpočtom vo výške 44 432 mil. EUR sa člení na tematické, prioritné čiastkové programy. Pritom je potrebné zabezpečiť priechodnosť medzi čiastkovými programami a umožniť komplexný prístup zahŕňajúci viacero tém. Program zahŕňa deväť výskumných tém uvedených nižšie, ktoré budú v rámci EÚ predmetom nadnárodnej spolupráce. Pri jednotlivých témach sa uvádza sa aj navrhované percentuálne rozdelenie rozpočtu.

3.6

RP7-Euratom zahŕňa dva špecifické programy.

3.6.1

Jeden z nich sa zaoberá týmito témami:

3.6.2

Ďalší obsahuje opatrenia spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energetiky.

3.6.3

Na realizáciu programu RP7-Euratom v období 2007 – 2011 majú byť vyhradené prostriedky vo výške 3 092 mil. EUR. Táto suma sa percentuálne rozčlení takto:

3.7

Súčasťou je ešte podrobné vysvetlenie navrhovaných princípov a nástrojov podpory. Tieto princípy a nástroje boli avizované už v predchádzajúcom oznámení Komisie (6), ku ktorému výbor už zaujal podrobné stanovisko (7).

4.1

Predložený návrh Komisie je veľmi rozsiahly dokument, ktorý zahŕňa významný program výskumu a vývoja s mnohými podrobnosťami, aspektmi a prepojeniami. V rámci tohto stanoviska preto nie je možné explicitne predložiť všetky navrhnuté prvky programy, a ani ich okomentovať. Podrobné pripomienky sa preto obmedzujú len na aspekty, ktorým výbor venuje osobitnú pozornosť. Výbor poukazuje na svoje odporúčania (8) k podstatným špecifickým témam, ktoré predložil v uplynulom období, a zdôrazňuje ich relevantnosť aj pre 7. rámcový program. Ďalšie vyjadrenia sa budú nachádzať v neskorších stanoviskách výboru k oznámeniam Komisie k „Špecifickému programu“ (9) ako aj k „Prístupovým pravidlám“ (10).

4.2

Výbor považuje oba navrhnuté rozpočty za minimálny objem prostriedkov pri úsilí neohroziť pozíciu Európy, kolísky modernej vedy a techniky, ale udržať a posilniť ju, pričom uvedené percento by z dlhodobého hľadiska malo ešte narásť. Výbor v tom vidí jednoznačne potrebný prvý krok, aby sa aspoň zo strany Spoločenstva dosiahlo priblíženie k európskemu politickému cieľu 3 %  (11) , na ktorom sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád na summite v Barcelone.

4.3

Bez primeraného finančného krytia nebudú môcť programy RP7 a RP7 Euratom splniť svoje úlohy v rámci Lisabonskej stratégie. Existuje dokonca nebezpečenstvo, že Európa bude v globálnej súťaže čoraz viac zaostávať. Výskum a vývoj je východiskom a motorom inovačného procesu na ceste ku konkurencieschopným výrobkom a technológiám. Možno nimi vyvolať „lavínu“, ktorá sa pozitívne prejaví aj na dynamike hospodárstva a situácii v oblasti zamestnanosti.

4.4

Návrh Komisie je okrem toho aj zreteľným signálom pre členské štáty, aby nasledovali tento príklad a urobili všetko preto, aby aj zo strany národných výskumných rozpočtov bol čo najrýchlejšie dosiahnutý cieľ 3 %.

4.5

Z tohto dôvodu považuje výbor celkovú výšku oboch rozpočtov, ktoré sa majú prijať, za rozhodujúcu skúšku európskej politiky, jej dôveryhodnosti a akcieschopnosti. Práve v tejto súvislosti sa totiž ukáže, či európska politika skutočne stanovuje potrebné priority a či stanovuje správne ciele vzhľadom na prebiehajúce trendy s cieľom zabrániť zaostávaniu EÚ v globálnej súťaži a dosiahnuť stanovené lisabonské ciele.

4.6

Apel. Výbor preto apeluje na Európsky parlament, Európsku radu a najmä na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov, aby vynaložili investície do výskumu a vývoja, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú veľmi potrebné a aby z nich neurobili predmet sporu alebo obeť v rámci rokovaní o budúcom celkovom rozpočte EÚ. V opačnom prípade by vznikli veľké nevýhody, okrem toho by nebolo možné realizovať ciele Lisabonskej stratégie a utrpela by povesť a dôveryhodnosť európskej politiky.

4.7

Výbor okrem toho apeluje na hlavy štátov a predsedov vlád členských štátov a na európsky priemysel, aby prostredníctvom národných výskumných programov, ktoré sú čo do objemu významnejšie, a výskumných opatrení v priemyselnej oblasti podstatne prispeli k dosiahnutiu cieľa 3 % v čo najskoršom termíne.

4.8

Výbor podporuje zásadnú koncepciu oboch rámcových programov (RP7 a RP7-Euratom), ktoré navrhla Komisia. To sa týka ich tematického obsahu, štrukturálneho členenia a vo veľkej miere aj vyváženosti medzi jednotlivými cieľmi a prvkami programu.

4.9

Výbor víta, že do návrhu Komisie bolo zahrnutých veľa jeho odporúčaní, resp. že týmto odporúčaniam bola venovaná osobitná pozornosť. Čo sa týka výskumných tém v špecifickom programe „Spolupráca“, vzťahuje sa to napr. na stanoviská výboru k nanotechnológiám  (12) , biotechnológiám  (13) , výskumu v oblasti zdravotníctva  (14) , informačným technológiám  (15) , výskumu v oblasti energetiky  (16) (vrátane výskumu jadrovej fúzie (17)), vesmírnym letom  (18) a výskumu v oblasti bezpečnosti  (19) Na tomto mieste treba opäť pripomenúť, že výbor prisudzuje všetkým uvedeným témam veľký význam a výslovne podporuje ich zodpovedajúce spracovanie. Medzery, ktoré si výbor všimne, alebo špecifické hľadiská budú predmetom neskoršej analýzy.

4.10

Čo sa týka vesmírnych letov a výskumu v oblasti bezpečnosti, výbor síce odporučil a príslušne zdôvodnil, že ich podpora a realizácia prebehne mimo programu RP7. Výbor však vníma aj výhody ich zaradenia do RP7, napr. jednoduchšiu administratívu a lepšie zosúladenie a synergiu s ostatnými časťami programu. Výbor sa preto teraz vyslovuje za to, aby sa tieto časti programu pokusne zaradili do RP7 a na základe získaných skúseností, napr. po uplynutí polovice príslušného obdobia, alebo v RP8 vyvodiť v prípade potreby príslušné závery.

4.10.1

Téma „Aplikácie vesmírnych letov v službách európskej spoločnosti“, ktorá je zaradená do čiastkového programu „Vesmírne lety“, spolupracuje ako typická komplexná téma (pozri kapitolu 5) s témami „Bezpečnosť“, „Životné prostredie“ a „Informačné technológie“.

4.10.2

Výskumné témy v oblasti bezpečnosti, ktoré sú žiaľ dnes veľmi aktuálne, ako „Ochrana pred terorizmom a kriminalitou“, „Bezpečnosť infraštruktúr a zásobovacích zariadení“, „Ochrana hraníc“, „Bezpečnosť a spoločnosť“ atď., sú komplexnými témami a v oblasti humanitného alebo spoločenskovedného výskumu by ich mali doplniť témy, ako napr. „Výskum vývoja konfliktov a mieru“, „Výskum kultúr“ s cieľom získať viac poznatkov o javoch súvisiacich s konfliktmi a možnosťami, ako im zabrániť alebo predchádzať. Zvláštny dôraz by mal spočívať na boji proti terorizmu a kontrole (pozri aj bod 6.4.3) zbraní hromadného ničenia, ktoré predstavujú veľkú hrozbu.

4.11

Čo sa týka špecifického programu „Myšlienky“, výbor víta, že boli zohľadnené aj jeho odporúčania (20). Tieto sa týkali predovšetkým autonómneho riadenia tohto programu zo strany európskej výskumnej rady, ktorá sa má skladať z medzinárodne uznávaných, špičkových vedcov. Výbor opakuje svoje odporúčanie, aby sa do tohto procesu zapojili aj špičkoví vedci z priemyselného výskumu. Výbor tiež naliehavo odporúča aj Parlamentu a Rade, aby vyjadrili svoj súhlas s týmto novým typom podpory výskumu, ktorá by sa mala realizovať analogicky, ako podpora napr. zo strany Medical Research Council (Veľká Británia) alebo Deutsche Forschungsgemeischaft (SRN).

4.11.1

Tento program – zameraný na podporu špičkovej kvality vo všetkých vedeckých a technologických oblastiach – vytvorí európsku pridanú hodnotu a prispeje ku konkurencieschopnosti EÚ v globálnom kontexte. Výbor poukazuje predovšetkým na to, že (21) „len základný výskum v slobodných a nezávislých podmienkach, výskum bez pút – ale nie bez hraníc – je schopný dodať najdôležitejšiu surovinu pre prosperitu v budúcnosti: nové poznatky.“ Aj priemysel uznáva význam základného výskumu a podporuje ho (22).

4.11.2

To zodpovedá aj viacnásobnému odporúčaniu výboru venovať primeranú pozornosť v inovačnom trojuholníku základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj (vývoj produktov a procesov) všetkým trom potrebným pilierom a vytvoriť tak optimálne predpoklady pre integrálny úspech. Z iného pohľadu je to potrebné aj pre multidisciplinaritu navrhovanú zo strany Komisie. Výbor okrem toho opäť poukazuje na skutočnosť, že hranice medzi pojmami základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj boli vždy plynulé a stanovené ad hoc, a preto by v žiadnom prípade nemali byť zdôrazňované prostredníctvom administratívnych opatrení.

4.12

Výbor takisto víta posilnenie opatrení v oblasti „Ľudia“ a v programe Marie Curie, ktorý funguje v tejto oblasti. Tento program sa doteraz prejavil ako mimoriadne úspešný a dôležitý nástroj vzdelávania a podpory európskych vedcov a posilnenia atraktivity európskeho výskumného priestoru pre výskumných pracovníkov z celého sveta. Výbor opakuje, že výskumní pracovníci nie sú len tvorcami nových poznatkov, ale sú aj najdôležitejšími nositeľmi a sprostredkovateľmi týchto poznatkov medzi krajinami a kontinentmi ako aj medzi výskumnými organizáciami a priemyslom, to znamená aj medzi výskumom a jeho aplikáciou.

4.12.1

Ako súčasť tohto programu je potrebné zdôrazniť ciele „Celoživotné vzdelávanie a kariérny rast“ a „Partnerstvá medzi priemyslom a univerzitami“. Zatiaľ čo prvý cieľ slúži pre kvalifikáciu mladých výskumných pracovníkov a predovšetkým pre ich ďalší profesionálny vývoj - vrátane ďalšieho rozvoja skúsených výskumných pracovníkov (pozri aj nasledujúci bod) – zameriava sa druhý cieľ na dôležitú úlohu zaviesť a podporiť dlhodobejšie programy pre spoluprácu medzi vysokoškolskými pracoviskami a priemyslom, predovšetkým MSP, teda na podporu vyššie uvedeného inovačného trojuholníka. Preto by sa mala podporiť predovšetkým mobilita medzi verejným a súkromným sektorom. To by malo zahŕňať aj mobilitu a partnerstvá napr. s poľnohospodárskym sektorom alebo politickými inštitúciami.

4.12.2

Tým sa výbor zároveň dotýka kľúčovej funkcie univerzít ako výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Aby však univerzity mohli plniť svoju funkciu, musí tomuto cieľu zodpovedať aj ich materiálne/prístrojové vybavenie, ich rozpočet na personál a ich organizačné štruktúry (pozri aj bod 4.15.4). V tejto oblasti však existujú – predovšetkým v porovnaní so špičkovými univerzitami, napr. v USA – veľmi výrazné deficity. Výbor preto víta, že Komisia pripravuje k tejto dôležitej otázke vlastné oznámenie, ku ktorému výbor zaujme stanovisko. Na tomto mieste možno predoslať jeden z aspektov dôležitých pre RP7, že musia existovať nástroje podpory, ktoré budú prispôsobené veľkosti projektov bežnej pre výskumné skupiny na univerzitách.

4.13

Výbor víta okrem toho snahu Komisie vytvoriť koherentný profil profesie „európskeho výskumného pracovníka“, vyvinúť pre tento účel spoľahlivý kariérny postup a prispôsobiť tomu pravidlá na jednotnom trhu. Výbor poukázal už skôr na skutočnosť (23), že ľudský kapitál je najcitlivejším a najhodnotnejším zdrojom pre výskum a vývoj a že podporuje snahy Komisie rozšíriť a udržať ľudské zdroje. Výbor súhlasí s Komisiou, že nutnosť zlepšenia sa týka aj tvorby osobných zmlúv s výskumnými pracovníkmi ako aj prispôsobenia/prenosnosti všetkých prvkov sociálneho a dôchodkového poistenia dôležitého pre každý druh mobility.

4.13.1

Ak sa nepodarí ponúknuť schopným mladým vedeckým pracovníkom atraktívny a plánovateľný kariérny postup (USA: tenure track), budú vykonávať výskum mimo Európu alebo sa zaoberať inými úlohami. Mobilita vedeckým pracovníkov nie je nevyhnutná a želateľná len v rámci EÚ, ale aj medzi EÚ a mnohými ostatnými krajinami. Toto však v konečnom dôsledku nesmie viesť k strate („brain-drain“) najnadanejších pracovníkov. Osobitným aspektom je v tejto súvislosti – v záujme dôležitej súdržnosti rodín – program umožňujúci zamestnanie oboch partnerov.

4.13.2

Výbor pritom poukazuje aj na odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 o Európskej charte pre výskumných pracovníkov  (24) a pravidlá pri zamestnávaní výskumných pracovníkov, ktoré majú slúžiť horeuvedeným cieľom. Výbor mimoriadne podporuje zámer vyjadrený v tomto odporúčaní a mnohé špecifické podrobnosti slúžiace tomuto zámeru. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že odporúčaný súbor pravidiel zachádza v niektorých bodoch príliš ďaleko, čím sa sťažuje akceptácia tohto súboru pravidiel a jeho inak správneho zamerania vo vedeckej komunite. Niektoré zo zvolených formulácií a odporúčaní považuje výbor dokonca za zavádzajúce alebo prinajmenšom za nejasné a nejednoznačné (25). To môže skomplikovať o.i. zjednodušenie procedúr (pozri ďalší bod) alebo viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Výbor preto odporúča, aby sa dôležitý súbor pravidiel pri vhodnej príležitosti zodpovedajúco prepracoval.

4.14

Výbor v tejto súvislosti víta aj deklarovaný zámer Komisie zjednodušiť mnohé opatrenia a predpisy pre predkladanie žiadostí a rozhodovacie procesy a citeľne ich tak uľahčiť žiadateľom. Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je v konečnom dôsledku jednou z hlavných prekážok pre užívateľov z oblasti vedy a priemyslu. To sa týka predovšetkým MSP a ich pozoruhodného inovačného potenciálu, ako aj menších výskumných skupín na univerzitách. Konania, ktoré by lepšie vyhovovali potrebám výskumu, by významne zvýšili efektívnosť európskej podpory výskumu a navyše by prispeli k zlepšeniu imidžu Bruselu u občanov Európy, pretože doteraz je tento imidž charakterizovaný najmä pojmami ako „byrokracia“ a „nadmerné množstvo predpisov“. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania na túto tému a svoju podporu Marimonovej správy (26). Záujemcom sa musí vyplatiť účasť na európskom výskumnom programe – vrátane náročnosti a rizika predloženia žiadosti!

4.14.1

Výbor si je vedomý toho, že táto záležitosť sa týka vzájomných vzťahov a súvislostí medzi potrebnou transparentnosťou, predpismi Európskeho dvora audítorov a odborným úsudkom zo strany všetkých rozhodovacích inštancií. Toto môže a musí viesť k väčšej miere vlastnej zodpovednosti zúčastnených zainteresovaných strán (v tejto súvislosti je však potrebné zvážiť aj riziko ich osobného ručenia) zo strany Komisie alebo agentúr, ktoré Komisia poverí. Z toho zároveň vyplývajú veľmi vysoké nároky na špecifickú odbornosť zúčastnených zainteresovaných strán. Výbor preto opakuje svoje odporúčanie, že pre tento účel sú potrební príslušní špecifickí odborníci s dlhoročnými skúsenosťami. Výbor pripomína svoje skoršie odporúčania týkajúce sa tejto veci (27).

4.14.2

Obzvlášť dôležitý aspekt pri inováciách a vyhýbaní sa priemernosti je aj nevyhnutná pripravenosť akceptovať aj neistotu a riziko neúspechu. Prieskum územia, ktoré bolo doteraz vedecko-technicky neprebádané, a objavovanie neznámeho nemožno naplánovať alebo vykonať tak, aby bol zaručený úspech – je to práve naopak: keď je všetko známe vopred, nemôže vzniknúť žiadny nový poznatok. Preto „neúspech“ nemožno hodnotiť ako taký, ale ako užitočný poznatok v rámci procesu „pokus a omyl“. Šanca a riziko sú dve strany tej istej mince.

4.14.3

Zriadenie externých agentúr možno odporúčať až vtedy, keď sa tým zabezpečí výrazné zlepšenie administratívnych postupov a keď sa dosiahne preukázateľná a zreteľná úspora nákladov. Možné dodatočné, resp. externé administratívne náklady nesmú v žiadnom prípade znamenať krátenie rozpočtu vyhradeného pre vlastný výskum!

4.15

Výbor osobitne víta aj dôležité programové súčasti, ktoré sú zahrnuté pod špecifickým programom „Kapacity“ a ktoré obsahujú body ako „Výskumná infraštruktúra“, „Výskum v prospech MSP“, „Regióny orientované na vedomosti“, „Výskumný potenciál“, „Veda a spoločnosť“ ako aj „Opatrenia medzinárodnej spolupráce“.

4.15.1

Je potrebné zdôrazniť dôležitý cieľ výraznejšie zapájať malé a stredné podniky (MSP) do výskumného a inovačného procesu a vytvoriť pre tento účel vhodné rámcové podmienky a nástroje.

4.15.2

Podpora zo strany investičného programu sa môže vyvinúť na ďalší dobrý nástroj podpory MSP  (28) . No aj v tomto prípade musia mať konania realizovateľný rozmer primeraný MSP. V závislosti od úspechu tohto inovačného programu považuje výbor za potrebné zvážiť ďalšie zvýšenie rozsahu explicitnej podpory MSP zo súčasných 15 %, predovšetkým vzhľadom na potreby nových členských štátov. Výbor pritom pripomína svoje predošlé vyhlásenie, že pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) na úspešné zvládnutie prvých 5 – 10 rokov prevádzky. Hospodársky výskum a hospodárska politika môžu k tomu významne prispieť.

4.15.3

Rovnako dôležité sú ciele optimalizácie a vývoj výskumnej infraštruktúry, rozvoj regionálnych centier zameraných na výskum, ako aj podpora a uvoľnenie výskumného potenciálu v konvergenčných a okrajových regiónoch EÚ. Rozšírenie existujúcej a vytvorenie novej výskumnej infraštruktúry bude mať priaznivý účinok na vytvorenie regionálnych centier zameraných na výskum a aj na ich rozvoj. Ale aj v tomto prípade je jedným z rozhodujúcich faktorov úspechu potreba dostatočného vybavenia rizikovým kapitálom (venture capital).

4.15.4

Výbor zdôrazňuje predovšetkým význam dostatočných opatrení v rámci infraštruktúry pre zlepšenie podmienok na univerzitách (pozri k tomu bod 4.12.2). V tejto súvislosti výbor poukazuje na to, že na viacerých miestach v EÚ už vznikli úspešné strediská z firiem z oblasti špičkových technológií, ktoré sa koncentrujú v okolí určitých univerzít a/alebo výskumných centier a vyvolávajú rast a inovácie aj v okolitom hospodárskom priestore (poles of economic growth) (pozri aj bod 4.16.2).

4.15.5

Význam európskych vysokovýkonných výpočtových stredísk ako ďalšieho veľmi dôležitého opatrenia infraštruktúry je témou ďalšej časti tohto stanoviska (pozri 5.8).

4.15.6

Výbor na druhej strane odporúča vyčleniť tematickú oblasť „Veda a spoločnosť“ začlenenú pod „Kapacity“ (29) – s výhradou účasti tejto témy v programe „Myšlienky“ – a priradiť ho prioritnému čiastkovému programu „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“, ktorý sa nachádza v programe „Spolupráca“. Týmto spôsobom by bolo možné lepšie využiť potenciálne synergické účinky v rámci týchto tém a vytvoriť potrebné prepojenia. Okrem toho by sa ozrejmilo, že rozpočet týchto prekrývajúcich sa tematických oblastí predstavuje spolu 3 % tematických, prioritných programov.

4.15.7

Dobrá a plodná medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vzdelávania je podstatným prvkom globálneho partnerstva a zodpovedá podstate vedeckého výskumu a vývoja. Opatrenia medzinárodnej spolupráce  (30) zaradené do čiastkového programu „Kapacity“ slúžia dôležitému cieľu spolupráce (pozri aj bod 4.13.1) s kandidátskymi krajinami, susednými krajinami EÚ, rozvojovými krajinami a krajinami, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú vysoký hospodársky rast. Výbor víta, že aspoň rovnako dôležitá spolupráca je umožnená s krajinami, ktoré sú vo vedecko-technickej oblasti veľmi rozvinuté, ako napr. USA alebo Japonsko v čiastkových programoch „Spolupráca“ alebo „Ľudia“ a že je v konkrétnych prípadoch inštitucionalizovaná prostredníctvom osobitných bilaterálnych zmlúv. Výbor zastáva názor, že spolupráca musí vyplývať z príslušných špecifických odborných potrieb. Napriek tomu odporúča, aby tieto dôležité skutočnosti boli pri prezentácii zdôraznené.

4.16

Kontinuita a nástroje podpory výskumu (formy podpory) K obom aspektom výbor už predložil odporúčania v predošlom stanovisku, ktoré ešte raz dôrazne pripomína. Vzhľadom na naliehavú potrebu väčšej miery kontinuity poukazuje opätovne na to, že pre tento účel je veľmi dôležité zachovať osvedčené nástroje a že žiadatelia by mali mať flexibilitu pri voľbe nástrojov. Avšak voľba nástroja (ktorý zo strany Komisie príp. nie je favorizovaný) nesmie v rámci posudzovania viesť k sankciám, resp. pri posudzovaní sa nesmie vypracovať hierarchické poradie nástrojov. Výbor zastáva názor, že k väčšej miere kontinuity môže prispieť aj predĺžená doba platnosti RP7 – ale v tom prípade len pri primeranom finančnom vybavení.

4.16.1

Niektoré nástroje majú nové označenie alebo sú úplne nové. Na tomto mieste výbor opakuje aj v tejto súvislosti svoje všeobecné odporúčanie, a to na jednej strane postupovať veľmi rozvážne pri zavádzaní nových nástrojov, ale aj pri ich premenovaní – kvôli požadovanej kontinuite, na druhej strane si uvedomovať pri nevyhnutnom preskúšaní nových nástrojov, že najprv ide o testovaciu fázu.

4.16.2

Okrem technologických platforiem, ktoré boli uvedené vyššie, predstavujú spoločné technologické iniciatívy takýto nový nástroj, ktorý má slúžiť vytvoreniu dlhodobejších partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom. Hoci výbor zastáva názor, že v tejto súvislosti doteraz chýbajú jasnejšie predstavy Komisie, o.i. ohľadom rozdielu vzhľadom na technologické platformy, vníma priemysel, a predovšetkým aj MSP, tento nástroj veľmi pozitívne. Mohli by viesť okrem iného aj ku kooperatívnym sieťam medzi veľkými firmami a MSP, ale aj univerzitami a výskumnými centrami, ako aj všeobecne k vyšším investíciám do výskumu a vývoja v súkromnom sektore (pozri aj bod 4.15.4). Preto by rámcové podmienky a spôsoby fungovania týchto spoločných technologických iniciatív mali byť ešte jasnejšie rozpracované a po primeranom čase by sa okrem toho malo preskúmať, či boli splnené očakávania spojené s týmto nástrojom.

4.16.3

Komisia by mala dbať na to, aby sa pri zavádzaní nových nástrojov neopakovali chyby, ku ktorým prišlo pri zavádzaní tzv. „špičkových sietí“ (v RP6). V uvedenom programe totiž viedla nesprávna informačná politika k zmätkom a rozdielnemu chápaniu u všetkých zúčastnených, dokonca aj v rámci Komisie. Výbor vychádza z predpokladu, že bude mať príležitosť zaoberať sa podrobnosťami tejto témy v neskoršom stanovisku. Výbor víta návrh Komisie zahrnúť aj články 169 a 171 Zmluvy o založení EÚ do foriem podpory.

5.1

Konkrétne pripomienky sa vzťahujú predovšetkým na tematické čiastkové programy programu „Spolupráca“, ktoré predstavujú hlavnú časť rámcového programu. V tejto súvislosti treba ešte raz zopakovať, že výbor celkovo víta návrhy Komisie a odporúča ich realizáciu.

5.2

Výbor sa pritom zameriava najprv na dôležité hľadisko komplexnejších tém zahŕňajúcich viacero oblastí, ktoré si na základe svojho charakteru vyžadujú premyslenú koordináciu alebo riadenie a ktoré ako také zahŕňajú často aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ (pozri aj bod 5.8). Preto by sa malo zabezpečiť, aby napriek jemnej štruktúre čiastkových programov, ktorá je nevyhnutná z administratívnych dôvodov, boli správne identifikované, zohľadnené a využité komplexné súvislosti mnohých problémov, ktoré treba vyriešiť. V týchto prípadoch výbor odporúča zabezpečiť nadradenú koordináciu a vytvoriť potrebné prepojenia.

5.2.1

Témy „Výskum v oblasti bezpečnosti“ a „Boj proti terorizmu“, ktoré sú súčasťou uvedeného, boli už uvedené v kapitole 4.

5.2.2

Ako ďalší príklad tu možno uviesť demografický vývoj  (31) Potrebný výskum v tejto oblasti siaha od zaznamenávania demografických údajov, príčin a trendov, cez mieru pôrodnosti, ktorá je v mnohých členských štátov hrozivo nízka, až po dôsledky prípadného pokračujúceho nárastu priemerného veku. Čo sa týka javu uvedeného na záver, ide na jednej strane o nevyhnutný výskum v oblasti geriatrie a medicíny a techniku ošetrovania (32). Obzvlášť dôležitým aspektom sú pritom socioekonomické otázky spojené s celou uvedenou komplexnou problematikou.

5.2.3

Aj téma zdravie (pozri bod 5.9) je v konečnom dôsledku komplexnou témou, pretože na ňu vplývajú faktory ako spôsob života, pracovné podmienky, životné prostredie, stravovanie, ochota zaočkovať sa proti chorobám, užívanie omamných látok, atď.

5.3

Ale aj niektoré z čiastkových programov sú eo ipso v osobitnej miere komplexnými programami. Ich výsledky totiž neprinášajú len bezprostredný prospech výkonnosti európskeho priemyslu, ale aj ostatným čiastkovým programom na základe ich tematického prepojenia (pozri aj bod 5.2).

5.4

To sa v osobitnej miere týka aj čiastkových programov „Informačné a komunikačné technológie (IKT)“, ako aj „Biotechnológie“ a „Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie“. Ale aj čiastkový program „Energetika“ je úzko prepojený s čiastkovým programom „Životné prostredie“ a čiastkovým programom „Doprava“. Preto je vyhodnotenie vyváženosti medzi jednotlivými programami možné prinajlepšom z kvalitatívneho hľadiska. Preto treba nasledujúce poznámky chápať len s uvedeným obmedzením.

5.5

Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú preto skutočne kľúčovými technológiami pre všetky oblasti priemyslu, hospodárstva, služieb, vedy a techniky, vrátane bezpečnosti a obrany. Sú podstatnou súčasťou globálnej hospodárskej súťaže. Aj vzhľadom na význam vysokovýkonných počítačov pre mnohé dôležité otázky – od výskumu klímy, bezpečnosti, materiálov až napr. po syntézu nových liečiv – Európa výrazne zaostáva, predovšetkým v porovnaní s Japonskom a USA. Toto zaostávanie sa vzťahuje na zariadenie európskych vysokovýkonných počítačových centier – čo by bola úloha skôr pre program „Kapacity“, resp. „Infraštruktúra“ – ale aj na samostatný európsky vývoj príslušného hardwaru a softwaru.

5.5.1

Napriek tomu je zrejmé, že aj teraz je jednoznačne najväčší podiel rozpočtu vyhradený opäť pre IKT – ako tomu bolo aj v prípade RP6. Vzhľadom na – aj hospodársky – význam ďalších tém, ako napr. energetika alebo zdravie, vzniká otázka, či by nebolo dobré zachovať možnosť prenesenia ťažiska v zmysle priechodnosti medzi čiastkovými programami. Odpoveď na túto otázku závisí okrem iného aj od toho, v akom rozsahu prispeje program IKT k ostatným programom, napr. k výskumu v oblasti bezpečnosti alebo vesmírnemu výskumu.

5.5.2

Na základe tohto príkladu výbor vo všeobecnosti navrhuje umožniť pri realizácii RP7 dostatočnú flexibilitu pri prideľovaní rozpočtu medzi jednotlivými čiastkovými programami, resp. využiť zamýšľanú priechodnosť, napr. prostredníctvom spoločných verejných oznamov alebo výberových konaní viacerých čiastkových programov. Pripomienka k IKT sa podobným spôsobom vzťahuje aj na čiastkové programy „Doprava“ a „Vesmírne lety“ (napr. letecká doprava).

5.5.3

Výbor ešte raz vyjadruje uspokojenie v súvislosti so začiatkom výstavby projektu GALILEO, ktorý je vzorovým príkladom uplatňovania zásady subsidiarity. Výbor vidí v tejto technológii a predovšetkým vo využití projektu typické vlastnosti multidisciplinárnej komplexnej úlohy, ktorá má zároveň vysokú technickú inovačnú hodnotu.

5.6

Výbor opakuje, že veľmi víta zriadenie dôležitého čiastkového programu Energetika v rámci RP7. V konečnom dôsledku to zodpovedá jednému z jeho odporúčaní, ktoré predložil už viackrát. Ale aj vzhľadom na skutočnosť, že program RP7-Euratom je veľmi zameraný na výskum v oblasti energetiky, zastáva výbor názor, že tejto kľúčovej – a mimoriadne aktuálnej – téme by sa mala venovať ešte väčšia pozornosť. Energia je „základnou potravinou“ konkurencieschopného hospodárstva, od dovozu ktorej je EÚ v súčasnosti závislá, čo vyvoláva obavy, a v strednodobom horizonte môžeme navyše očakávať pokles energetických zdrojov na celom svete. Kľúč k riešeniu problému energie a nachádza v oblasti výskumu a vývoja.

5.6.1

Výbor preto víta, že vývoju obnoviteľných zdrojov energie sa bude venovať taká významná pozornosť. Tieto zdroje zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rámci celej problematiky energetiky a životného prostredia (globálne otepľovanie). Výbor v tejto súvislosti poukazuje na svoje mnohé stanoviská (33), ktoré zahŕňajú celé spektrum potreby výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie – od geotermálnej energie, cez biomasu, solárnu a veternú energiu až po metódy akumulácie. S podporou zo strany RP7 dostanú obnoviteľné zdroje energie ďalší dôležitý pomocný impulz, ktorý doplní rôzne podporné opatrenia pre zavedenie na trh (napr. zákony o dodávkach energie z alternatívnych zdrojov) slúžiacich pre vývoj produktov schopných udržať sa na trhu. V tejto súvislosti odporúča aj presnejšie preskúmať energetickú bilanciu obnoviteľných systémov, pretože sa nedávno objavili napr. pochybnosti o tom, či niektoré pohonné hmoty na biologickom základe sú z energetického hľadiska výhodné (34).

5.6.2

Výbor však poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že využívanie „klasických“ fosílnych zdrojov energie – uhlia, ropy a zemného plynu  (35) - naďalej predstavuje – a to aj pre niekoľko nadchádzajúcich desaťročí – hlavný zdroj európskych a celosvetových dodávok energie. Preto majú všetky opatrenia v oblasti výskumu a vývoja, ktoré pri ťažbe, preprave a spracovaní týchto zdrojov energie prispievajú k zvyšovanie efektivity – a tým aj priamo či nepriamo aj k znižovaniu objemu emisií skleníkových plynov – mimoriadny hospodársky a ekologický význam. Tieto body sú síce zahrnuté do čiastkového programu Energetika v časti o znižovaní CO2 (vrátane zachytávania a ukladania CO2) a zvyšovaní efektívnosti. Je však potrebné zabezpečiť, aby boli aj vybavené potrebnými prostriedkami. Existuje tu aj synergické prepojenie s čiastkovými programami „Materiály“ a „Doprava“. Výbor okrem toho víta výskumný program „Uhlie a oceľ“ (36), ktorý súvisí s predchádzajúcimi programami.

5.6.3

Výbor preto odporúča, aby sa okrem opatrení v oblasti výskumu a vývoja zameraných na obnoviteľné zdroje energie venovala pozornosť aj energetickým technikám s fosílnymi zdrojmi energie, ktorá by zodpovedala ich významu. To platí o to viac, keď bude potrebné nahradiť v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach veľkú časť doterajších elektrární, ktoré využívajú spaľovanie fosílnych zdrojov energie a doplniť ich o ďalšie nové elektrárne (v EÚ ich má byť niekoľko sto!). Z hľadiska hospodárskeho i environmentálneho je veľmi dôležité, aby sa táto obnova realizovala pomocou najmodernejšej techniky. V súvislosti s vysokými cenami ropy sa v neposlednom rade vynára aj dôležitá otázka, kedy dosiahnu technológie na získavanie pohonných hmôt z uhlia také štádium, že poskytnú z hospodárskeho hľadiska konkurencieschopnú alternatívu.

5.6.4

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé a terajšie stanoviská (37) k energetickému výskumu a problematike energetiky.

5.7

Zlepšenie energetických technológií je napokon aj jedným z najdôležitejších opatrení proti zmene klímy a ostatným neželateľným vplyvom na životné prostredie (38).

5.7.1

Obsahové prepojenie týchto čiastkových programov by sa preto malo využiť aj pre ich optimalizáciu. Zatiaľ čo výskumné práce v čiastkovom programe „Životné prostredie“ (vrátane klimatických zmien) majú najmä stanoviť diagnózu, slúži čiastkový program „Energetika“ predovšetkým ako terapia.

5.7.2

Ale aj v rámci čiastkového programu „Životné prostredie“ by mali byť vypracované a využité najdôležitejšie prepojenia a synergické účinky medzi analýzou/diagnózou (napr. „geológia morského dna“) a možnou terapiou (napr. „ochrana morského dna“).

5.8

Aj čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ doplnený priradením programu „Veda a spoločnosť“ odporúčaným v odseku 4.15.5 by mal byť chápaný ako komplexná téma. Výbor okrem toho pripomína svoje skoršie odporúčanie prepojiť intenzívnejšie prírodné a humanitné vety (vrátane spoločenských vied), ich aktérov, ale aj metód a kritérií (39). Spoločenské a humanitné vedy by sa mali podieľať aj na príčinných otázkach výskumu v oblasti bezpečnosti.

5.8.1

V tejto súvislosti výbor víta zdôraznený význam národohospodárskych prieskumov s cieľom vypracovať čo najlepšie postupy pre jednotný trh a Lisabonskú stratégiu vzhľadom na globálnu hospodársku súťaž a ďalšie vplyvy globalizácie. Výbor zdôrazňuje naliehavosť prieskumov a politického poradenstva (pozri aj program spoločného výskumného centra, bod 5.10.1) zameraného na príčiny nezamestnanosti, silné a slabé stránky rôznych hospodárskych systémov ako aj na príčiny, dôsledky a možné zmeny demografického vývoja. Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladnejšieho preskúmania príčinných súvislostí medzi výskumom, inováciou a vysokou životnou úrovňou.

5.8.2

Spolu s právnymi vedami pritom ide v konečnom dôsledku aj o vedecký základ pre všetky politické oblasti EÚ, ako napr. sociálnu politiku, právnu politiku, hospodársku politiku (menovú a peňažnú politiku, daňovú politiku, inovačnú politiku, atď.) a bezpečnostnú politiku. Predovšetkým ide však o politicko-hospodársko-právne otázky ďalšieho vnútorného vývoja EÚ, vrátane jednotného trhu, súdržnosti, integrácie a vlády (governance).

5.8.3

Výbor ďalej zdôrazňuje obzvlášť aktuálnu otázku politického a kultúrneho chápania Európskej únie a jej hraníc. K tejto otázke by sa mali vypracovať spoločné charakteristicky európskej kultúry v oblasti umenia, vedy, architektúry, techniky a módy, ale aj dejín myslenia, vývoja práva, systéme hodnôt a štátnictva. Myšlienka moderného štátu vznikla v Európe (a bola po prvý raz uskutočnená v USA). To však potom znamená, že sú potrebné dôkladné štúdie o pojme kultúry, jeho významových odtieňoch, hierarchiách hodnôt a nedorozumeniach, ktoré s tým súvisia.

5.8.4

Vzhľadom na rozmanitosť dôležitých čiastkových otázok je možné, že rozpočet naplánovaný pre čiastkový program „Spoločenské, ekonomické a humanitné vedy“ je napriek navrhovanému spojeniu s rozpočtom pre čiastkový program „Veda a spoločnosť“nedostatočný. Túto záležitosť je potrebné preskúmať, čo si vyžaduje zapojenie tých čiastkových úloh z oblasti humanitných vied, ktoré sú zahrnuté v iných čiastkových programoch, napr. energetika.

5.8.5

Výbor v neposlednom rade zdôrazňuje všetky etické otázky týkajúce sa poznatkov, výskumu a aplikácie, ako aj rizík a šancí. Dôležitá otázka – aj vzhľadom na Lisabonskú stratégiu – sa vzťahuje na súvislosti a protiklady medzi ideologicko-dogmatickými stanoviskami, ochotou znášať riziko a pokrokom.

5.8.6

To sa zasa vzťahuje na tematickú oblasti „Veda a spoločnosť“. Na túto tému výbor už vypracoval veľmi rozsiahle stanovisko (40). Aj v zmysle tohto predošlého stanoviska víta výbor tematické spektrum, ktoré navrhla Komisia. Sem patrí aj úloha priblížiť občanom vedecký výskum a poznanie, posilniť vzájomné porozumenie a motivovať najmä mladých ľudí, aby si našli cestu k vede. Tu sa ponúka aj fórum na vytvorenie vzťahov medzi občanmi a spotrebiteľmi na jednej strane a vedou a výskumom na strane druhej a zohľadniť pritom názory občanov.

5.8.6.1

Výbor pre tento účel považuje za dôležité tie opatrenia, ktoré umožňujú bezprostredné kontakty alebo dokonca priame, aktívne zapojenie: dobré technické múzeá, špeciálne laboratóriá, „dni otvorených dverí“, atď. No predovšetkým je potrebné, aby dostatočnú váhu opäť nadobudlo dobré a názorné vyučovanie prírodných vied v učebných plánoch vyšších škôl. Tým sa má podporiť predovšetkým záujem a pochopenie pre prírodné vedy a techniku. Pretože len dostatočné vedomosti umožňujú človeku, aby si vytvoril úsudok na veci okolo seba.

5.8.6.2

Vedomosti z oblasti prírodných vied sú nevyhnutné aj pre rozvoj myslenia a vytvorenie jasného obrazu sveta.

5.8.6.3

Rovnako dôležité však je zapojiť samotných výskumných pracovníkov v tomto programe a ich názory do diskusií a rozhodovacích procesov.

5.9

Veľmi dôležitý čiastkový program sa vzťahuje na veľmi širokú tému zdravie, s ktorou sa výbor už viackrát zaoberal. Zahŕňa všetky výskumné a vývojové práce, ktoré sa týkajú tém diagnóza, terapia, zmiernenie a prevencia chorôb.

5.9.1

Prioritu má pritom predovšetkým ošetrenie alebo prevencia týchto chorôb, ktoré sa vyznačujú obzvlášť vysokou mortalitou a morbiditou – v prípade detí, dospelých a starých ľudí – alebo ktoré by mali v prípade nekontrolovanej epidémie obzvlášť vysokú mortalitu.

5.9.2

Za neustály nárast priemerného veku života vďačíme na jednej strane úspechom doterajšieho lekárskeho pokroku, na druhej strane však aj stále lepšej a zdravšej ponuke potravín. No spolu s tým sa v rastúcej miere objavujú choroby podmienené spôsobom života (napr. obezita (41), fajčenie), zdravotné ťažkosti a choroby z povolania, ako aj tie, ktoré vyplývajú zo staroby. Na význam poslednej témy bolo poukázané už vyššie v tomto stanovisku (42). Táto téma nezahŕňa len zdravotné aspekty, ale – v súvislosti s pracovnou schopnosťou alebo potrebou poskytnúť starostlivosť – aj aspekty relevantné z národohospodárskeho hľadiska. To sa týka aj celkovej tematiky organizácie a financovania systému zdravotníctva a aplikácie pokroku v tejto oblasti. Podobne sa to týka aj výskumných prác na zmiernenie zdravotného postihnutia, teda zvýšenia kvality života zdravotne postihnutých osôb a ich možného začlenenia do pracovného procesu.

5.9.3

No problematiku zdravotného postihnutia nemožno riešiť výlučne programami zameranými na zdravotníctvo. Zdravotné postihnutie by malo byť zohľadnené vo všetkých relevantných sektoroch programu.

5.9.4

Výbor okrem toho poukazuje na medzinárodnú dimenziu témy zdravie: na jednej strane na spoluprácu s tými krajinami, ktoré realizujú intenzívny a úspešný výskum, na druhej strane na aspekty zdravotníckej pomoci rozvojovým krajinám. Tým nadobúda mimoriadny význam spolupráca s WHO (World Health Organisation).

5.9.5

Aj globálne rozširovanie nových pôvodcov chorôb je medzinárodnou témou, pri ktorej je spolupráca s WHO rovnako veľmi dôležitá.

5.9.6

Medzinárodná spolupráca poskytuje okrem toho príležitosť na vypracovanie prehĺbených klinických štúdií vzťahujúcich sa nielen na všeobecnú populáciu, ale zohľadňujúcich aj vek človeka: detí, dospelých, starých ľudí.

5.9.7

Významné práce v oblasti výskumu a vývoja, ktoré realizoval súkromný sektor (farmaceutický priemysel a výrobcovia zdravotníckych prístrojov) v oblasti zdravotníctva, sú dobrým príkladom uplatnenia článku 169 pre partnerstvá medzi súkromným sektorom a výskumom podporovaným z verejných zdrojov (aj zo strany členských štátov).

5.10

Spoločné výskumné centrum SVC (mimo jadrovej oblasti)

5.10.1

SVC sa angažuje v oblastiach, ktoré sú vhodné pre vedecko-technickú podporu politiky EÚ. Patria sem oblasti ako napr. trvalo udržateľný rozvoj, ochrana klímy, potraviny, energetika, doprava, chemikálie, alternatívy k pokusom so zvieratami, politika v oblasti výskumu, informačné technológie, referenčné postupy a materiály, ako aj riziká, nebezpečenstvá a socioekonomické dôsledky biotechnológií, ale aj ekonometrické techniky modelov a analýz. Ďalšou úlohou je rozvoj vedecko-technologických referenčných údajov pre rôzne oblasti kontroly životného prostredia a potravín. Uvedené aktivity predstavujú cenný prínos pre vypracovanie právnych predpisov Spoločenstva.

5.10.2

Výbor vidí ďalšiu úlohu Spoločenstva v koordinácii deľby práce národných inštitúcií pre metrológiu a štandardizáciu za súčasnej účasti na ich programoch. V zmysle jednotného trhu a európskej integrácie vo všeobecnosti by bolo potrebné zvážiť vytvorenie „European Bureau of Standards“ [Európskeho normalizačného úradu] v spolupráci s príslušnými doterajšími národnými inštitúciami, priemyselnými odvetviami a SVC. Doterajšia rozmanitosť by umožňovala realizovať paralelné metódy a ich porovnávanie a tiež koordinovane uskutočňovať nový vývoj vo veľmi priaznivých podmienkach.

5.10.3

Výbor berie s uspokojením na vedomie, že aktivity SVC sú zapojené do medzinárodného vedného spoločenstva. Výbor považuje takéto zapojenie za veľmi dôležité aj pre spoločenské, ekonomické a humanitné vedy uvedené v bode 5.8.

6.1

Kontrolovaná termojadrová fúzia. Výbor opakuje vyjadrenia zo svojho nedávneho stanoviska (43)„Termojadrová energia“, konkrétne, že mierové využívanie termojadrovej energie má potenciál veľmi podstatným spôsobom prispieť k dlhodobému riešeniu zásobovania energiou v zmysle trvalej udržateľnosti, ekologickosti a konkurencieschopnosti. Podobne ako jadrové štiepenie, ani jadrová fúzia neemituje žiadne klimatické plyny a má navyše ďalšie dôležité výhody.

6.1.1

Výbor gratuluje Komisii a ďalším zúčastneným aktérom za úspech ich rokovaní, ktoré odporúčal výbor a na základe ktorých bol dôležitý medzinárodný projekt ITER umiestnený v Európe. Projekt ITER  (44) predstavuje rozhodujúci krok smerom k neskoršiemu vybudovaniu demonštračného reaktora DEMO. No s týmto projektom je spojený aj záväzok zmluvne dohodnutého financovania samotného ITER a s ním súvisiacich prípravných a sprievodných programov, ako aj prípravných programom pre DEMO.

6.1.2

Výbor v tejto súvislosti apeluje aj na členské štáty, aby sa takisto výraznou mierou zapojili do európskeho termojadrového programu a aby zodpovedajúco podporovali svoje laboratóriá spojené s týmto programom. Výbor si je vedomý, že program termojadrovej fúzie sa tým dostáva do fázy, ktorej realizácia si vyžaduje vynaloženie značného – a oproti minulosti vyššieho – objemu finančných prostriedkov. Vzhľadom na potenciál tohto zdroja energie a závažnosti energetickej problematiky to výbor však považuje za nevyhnutné a oprávnené.

6.1.3

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (45) na túto tému. Výbor pritom zdôrazňuje práce v oblasti vývoja pri príprave projektu DEMO (vývoj materiálov, vývoj blanketu, koncepcia systému atď.) ako aj výskum týkajúci sa lepších koncepcií uzáveru.

6.2

Jadrové štiepenie a ochrana pred ožiarením. Jadrová energia je najdôležitejším, v súčasnosti dostupným zdrojom elektrickej energie vyrábanej na neuhlíkovej báze. Časť obyvateľstva má však obavy týkajúce sa prevádzkových rizík a bezpečného trvalého skládkovania vyhorených článkov. Výbor pripomína svoje stanoviská k jadrovej energii (46) (jadrové štiepenie) a k tzv. nukleárnemu balíčku (47). Už v stanovisku uvádzanom na poslednom mieste výbor konštatoval, že podporuje Komisiu v jej zámere aj v budúcnosti výrazne podporovať výskum v oblasti bezpečnosti jadrovotechnických zariadení a skládkovania rádioaktívneho odpadu a koordinovať túto činnosť na úrovni Spoločenstva. Opatrenia navrhované Komisiou slúžia tejto úlohe a výbor ich víta.

6.2.1

Systémy reaktorov. Ide pritom o výskumné práce, na jednej strane na podporu ďalšej bezpečnej prevádzky existujúcich systémov reaktorov (vrátane zariadení na obeh jadrového paliva), na druhej strane na vyhodnotenie potenciálu a bezpečnostných aspektov budúcich koncepcií reaktorov.

6.2.1.1

Výbor považuje práve druhý bod za obzvlášť dôležitý. Mal by viesť k vývoju inovatívnych systémov reaktorov. Dejiny techniky ukázali, že najväčší pokrok možno dosiahnuť inovatívnym rozvíjaním, resp. generačným postupom systémov a koncepcií. Vzhľadom na energeticko-politický význam jadrovej energie by bolo potrebné preskúmať a využiť potenciál existujúci v tejto oblasti – zvýšená bezpečnosť, zníženie množstva rádioaktívneho (obzvlášť dlhodobého) odpadu, predĺženie životnosti existujúcich zdrojov a využívanie ďalších, nových zdrojov.

6.2.2

Ochrana pred ožiarením. Cieľom je prehĺbiť vedecký základ pre ochranu obyvateľstva pred ionizujúcim žiarením, ktoré sa vyskytuje pri využívaní rádioaktivity alebo iných zdrojov žiarenia v oblasti zdravotníctva, výskumu a priemyslu (vrátane výroby jadrovej energie). Veľmi dôležitým objektom skúmania je pritom pôsobenie veľmi nízkych dávok žiarenia, ktoré sú štatisticky ťažko zistiteľné a o ktorých preto ešte stále existujú kontroverzné názory.

6.2.3

Obzvlášť dôležitý je aj vývoj, ktorý slúži na technickú kontrolu a monitorovanie všetkých opatrení zameraných na nerozširovanie materiálu alebo techniky použiteľnej na výrobu jadrových zbraní.

6.3

Aj pre vývoj termojadrovej elektrárne ako aj pre bezpečnú prevádzku a ďalší vývoj reaktorov pre jadrové štiepenie je naliehavo potrebné vyškoliť dostatočné množstvo vysokokvalifikovaných pracovníkov a umožniť im zaškoliť sa na príslušných pokusných zariadeniach. To sa môže podariť len vtedy, ak jadrová technológia v Európe opäť nadobudne väčší význam, čím sa zvýši záujem mladých vedeckých pracovníkov o túto oblasť. Výskum a vývoj musia aj v tomto prípade vytvoriť osvedčenú symbiózu.

6.3.1

Čo sa týka ďalších podrobností, poukazuje výbor na svoje predošlé stanovisko (48) na túto tému.

6.4.1

Výbor víta, že spoločné výskumné centrum (SVC) podporuje politické rozhodovanie v nukleárnej oblasti, vrátane realizácie a kontroly existujúcich stratégií a reakcie na nové požiadavky.

6.4.2

Výbor považuje za správne aj zameranie priorít „nukleárneho“ programu SVC na hlavné témy, ktorými sú likvidácia odpadu, bezpečnosť a kontrola. Práve s týmito problémami sú spojené na jednej strane obavy občanov, na druhej strane nevyhnutnosť spoľahlivých riešení. Výbor vychádza z predpokladu, že aj tieto činnosti sa prepoja a skoordinujú s činnosťami členských štátov.

6.4.3

Výbor zastáva názor, že dôležitou úlohou je aj (ďalší) vývoj postupov, ktoré umožnia ešte lepšiu kontrolu nerozširovania materiálu alebo techniky jadrových zbraní (pozri aj bod 4.10.2.).

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/22

1.1

Veľa ukazovateľov rastu, zamestnanosti a inovácie nasvedčuje tomu, že Európska únia v celosvetovej konkurencii v posledných rokoch zaostala a tento proces pretrváva. Pre EÚ sa stáva najväčšou hospodárskou a sociálnou výzvou potláčať nezamestnanosť, vytvárať nové pracovné miesta a podporovať potrebný hospodársky rast na trvalo udržateľnom základe.

1.2

Podniky hrajú pri napĺňaní týchto výziev hlavnú úlohu. 98 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky (MSP). Poskytujú 55 % pracovných miest v súkromnom sektore. Potenciál MSP pre inovácie vo výrobných procesoch a výrobkoch ako aj v službách je značný.

1.3

Veľa podnikov využíva výhody európskeho jednotného trhu. Často však nemôžu jeho potenciál plne využiť z dôvodu pretrvávajúcich obmedzení, obmedzených personálnych a finančných kapacít a nedostatočných informácií. Pomôcť by tu mohlo dôsledné uplatňovanie Lisabonskej stratégie, dokončenie jednotného trhu a ďalšie otvorenie trhu, lepšia tvorba právnych predpisov ako aj podporné programy, ktoré vytvárajú európsku pridanú hodnotu.

1.4

Tiež moderne štruktúrované správne orgány a efektívne fungujúce verejné služby môžu významne prispieť k podpore konkurencieschopnosti a inovácie v Európe. Cezhraničné twinningové činnosti na všetkých úrovniach môžu zlepšiť stále potrebnejšiu spoluprácu v oblasti administratívy, uľahčiť výmenu skúseností a využiť príklady najlepších riešení v prospech všetkých.

2.1

„Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu“ (ďalej len „rámcový program“) má v rokoch 2007 až 2013 prispieť k uplatneniu novo orientovanej Lisabonskej stratégie ako aj stratégie Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj.

2.2

Rámcový program pokračuje v celom rade existujúcich podporných programov Spoločenstva v rôznych politických oblastiach a zjednocuje ich na koherentnom právnom základe. Komisia navrhuje finančný vzťažný rámec vo výške 4 212,6 mil. EUR.

2.3

Rámcový program je určený všetkým členským štátom, kandidátskym krajinám, krajinám Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ako aj krajinám západného Balkánu. Ďalšie tretie štáty sa môžu zúčastniť na programe v prípade, že tak ustanovia v bilaterálnych dohodách.

2.4

Cieľom rámcového programu je podporovať konkurencieschopnosť podnikov, predovšetkým MSP, podnecovať inovácie a uvádzať ich na trh, urýchliť rozvoj informačnej spoločnosti a zlepšiť energetickú účinnosť i využívanie nových a obnoviteľných zdrojov energie.

2.5

Na základe článku 156, čl. 157 ods. 3 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa má vytvoriť podstatný a súvislý právny základ pre osobitné podporné programy Spoločenstva a príslušné časti ostatných programov Spoločenstva v oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre podporu európskej produktivity, inovácie a udržateľného rozvoja. Zároveň sa má pozornosť venovať doplnkovým environmentálnym otázkam. Rámcový program sa skladá z troch osobitných podprogramov.

2.6

„Program pre podnikanie a inováciu“ má tvoriť rámec pre činnosti zamerané na podnikanie, inováciu a konkurencieschopnosť. Zameriava sa na podniky zo všetkých hospodárskych odvetví, či už technologicky vysoko vyvinutých alebo tradičných. Prístup k financiám na začatie činnosti a rast MSP je potrebné zlepšiť. Osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu medzi podnikmi, podporu inovácií a podporu ekologických technológií. Naplánované sú prostriedky vo výške 2 631 mil. EUR.

2.7

„Program podpory politiky IKT“ má podporovať zavedenie informačných a komunikačných technológií v podnikoch, správnych orgánoch a verejnom sektore. Navrhnuté opatrenia konkretizujú a sprevádzajú novú európsku iniciatívu „i2010“, ktorá bude v budúcich rokoch tvoriť rámec pre vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru a posilnenie vnútorného trhu informačných produktov a služieb. Pre program sa má vyčleniť 801,6 mil. EUR.

2.8

Cieľom programu „Inteligentná energia pre Európu“ je podporovať trvalo udržateľný rozvoj v súvislosti s energiou, zlepšiť bezpečnosť dodávok a energetickú účinnosť, znížiť závislosť na dovoze energie a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v hrubej národnej spotrebe na 12 %. Prioritou sú projekty na podporu a zavádzanie nových technológií trvalo udržateľnej energie, lepšie administratívne štruktúry a hustejšie vzájomné prepojenie ako aj všeobecné povedomie o trvalo udržateľnom využívaní energie. Komisiou vytvorená výkonná agentúra pre inteligentnú energiu má aj naďalej fungovať. Výška sumy plánovanej na program je 780 mil. EUR.

2.9

Rámcový program sa realizuje na základe ročných pracovných programov, ktorých uskutočnenie zabezpečí Komisia. Riadiace výbory zabezpečia sledovanie opatrení na úrovni členských štátov a zaručia súdržnosť vnútroštátnych činností.

3.1

Návrh rámcového programu je obsiahly a pokrýva veľké množstvo politík a programov. Poznámky sa obmedzujú na tie aspekty, ktorým výbor prisudzuje zvláštny význam alebo u ktorých by chcel, aby sa vzali do úvahy aj ďalšie hľadiská.

3.2

Výbor víta rámcový program ako dôležitý krok smerom k vytvoreniu synergií pri podporovaní konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity podnikov a trvalo udržateľného rozvoja. Navrhované opatrenia a nástroje môžu významne prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti, podpore trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky a dosiahnutiu cieľov rastu a zamestnanosti Lisabonskej stratégie. Z tohto dôvodu Komisia aj v navrhovanom akčnom pláne pre oživenie Lisabonskej stratégie na úrovni Spoločenstva (KOM(2005) 330) vyzdvihuje rámcový program ako dôležitú súčasť politiky Spoločenstva.

3.3

Kokova správa z roku 2004 poukázala na kľúčové podmienky, ktoré sú pre konkurencieschopnosť európskej ekonomiky určujúce. Úplne správne odporúčala ďalej rozvíjať spoločnosť založenú na vedomostiach, dokončiť vnútorný trh, zlepšiť podnikateľské prostredie, zmodernizovať pracovný trh – tiež prostredníctvom stratégie „celoživotného vzdelávania“ a „aktívneho starnutia“ – a podporovať trvalú udržateľnosť životného prostredia. Výbor sa domnieva, že je povinnosťou predovšetkým členských štátov urobiť všetko pre zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov vytvorením vhodných rámcových podmienok. Podporné programy EÚ považuje v tejto súvislosti za dôležitý a účinný doplňujúci prostriedok. Okrem rámcového programu je potrebné ako obzvlášť významný spomenúť rámcový program v oblasti výskumu, stratégiu „celoživotného vzdelávania“ a štrukturálne fondy.

3.4

Podniky posilňujú svoju inovačnú kapacitu nielen tým, že využívajú technologický pokrok. K inovácii prispieva aj pevnejšie zakotvenie podnikania v spoločnosti a kultúre každej krajiny, hlbšie manažérske znalosti, zodpovedné riadenie podnikov a cezhraničné činnosti. Bolo by pomýlené pri stanovení cieľov rámcového programu ponímať pojem inovácia príliš úzko a tým nevyužiť príležitosť na väčší rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Podniky sú hlavnými aktérmi v procese inovácie, na ktorého uskutočňovaní sa majú sociálni partneri primerane zúčastňovať.

3.5

Inovácia sa rodí v hlavách ľudí. Vysoká úroveň vzdelania a odbornej prípravy je predpokladom pre udržateľné zvyšovanie inovačnej kapacity v Európskej únii. Zamestnávatelia, zamestnanci, vlády, vysoké školy a školy ako aj všetky ostatné príslušné inštitúcie majú rovnakú povinnosť naďalej zvyšovať inovačný potenciál našich spoločností. Cezhraničné projekty sú vhodné na doplnenie národných snáh o podporu spoločnosti založenej na vedomostiach. Výbor víta, že EÚ cielene podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu okrem iného aj v rámci programov Spoločenstva „Sokrates“ (všeobecné vzdelanie), „Tempus“ (vysoké školy) a „Leonardo da Vinci“ (odborná príprava). Integrovaný akčný program pre vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre obdobie 2007 až 2013 môže takisto významne prispieť k posilneniu inovačnej kapacity v podnikoch a k úspechu rámcového programu.

3.6

Výbor víta zámer Komisie posilňovať inovačnú kapacitu a konkurencieschopnosť podnikov lepšou tvorbou právnych predpisov a systematickou revíziou existujúceho právneho poriadku z hľadiska neúmerného zaťaženia. Obzvlášť dôležité je účinné posúdenie dosahu novej úpravy. Pri posúdení dosahu by mala Komisia intenzívne spolupracovať s Radou pre konkurencieschopnosť a Európskym parlamentom.

3.7

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že horizontálne a koordinované opatrenia zo strany EÚ môžu priniesť veľkú pridanú hodnotu. Bude obzvlášť dôležité poskytnúť podnikom informácie vychádzajúce podľa možnosti čo najviac z praxe a umožniť im jednoduchý prístup k opatreniam a nástrojom rámcového programu.

3.8

Výbor podporuje cieľ Komisie podporiť rámcovým programom nielen technologicky obzvlášť vysoko rozvinuté, ale aj tradičné hospodárske odvetvia. Práve oni môžu pri tvorbe zamestnanosti a pri posilňovaní sociálnej súdržnosti byť väčším prínosom, keď dostanú možnosť rozvinúť svoju konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu. V oblasti služieb a logistiky je tiež značný inovačný potenciál.

3.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby neponímala definovanie cieľovej skupiny rámcového programu príliš úzko s cieľom zabezpečiť podľa možnosti vysokú pridanú hodnotu v rámci čo najväčšieho počtu regiónov a odvetví. Aj družstevné podniky, združené podniky a vzájomné spoločnosti („mutuals“) ako aj inovatívne novozaložené podniky a mikropodniky môžu prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity v EÚ. Tak sa prostredníctvom družstiev dajú využiť výhody plynúce z veľkovýroby, ktoré majú pozitívny vplyv na prístup na trh (vrátane účasti na verejnom obstarávaní väčšieho rozsahu), na pozíciu na trhu, na rozvoj potenciálu riadiacich pracovníkov, na ďalšie vzdelávanie a výskumné kapacity. Pre prístup k projektom rámcového programu by malo byť určujúce to, do akej miery cieľové skupiny vypracujú nosné koncepcie, ktoré prispejú ku konkurencieschopnosti a inovácii a právom si zaslúžia podporu. Pri sprostredkovaní rámcového programu hrajú nadácie, združenia ako aj priemyselné a obchodné komory významnú úlohu.

3.10

Vzhľadom k rozpočtovým obmedzeniam v členských štátoch a na európskej úrovni je financovanie rámcového programu obmedzené. Výbor očakáva, že v rámci stále ešte otvoreného rozhodovania o budúcom finančnom výhľade dostane program dostatočné množstvo prostriedkov. Súčasne je potrebné zabezpečiť podľa možnosti cielené, efektívne a na výsledok orientované použitie prostriedkov v prospech cieľových skupín. Komisia by mala preskúmať, v akom rozsahu môžu byť prostriedky, ktoré sú v súčasnosti určené na spravovanie programu, použité na projekty.

3.11

Výbor víta zámer Komisie vyhodnotiť svoje skúsenosti s existujúcimi programami, napraviť prípadné chyby a riadiť sa osvedčenými postupmi pri uskutočňovaní rámcového programu. Benchmarking a monitorovanie, ktoré sú všetkým stranám zrozumiteľné, pomôžu rámcovému programu k úspechu. Poznatky, ktoré prispejú k optimalizácii rámcového programu, by mali byť v ročnom pláne práce včas zohľadnené. Komisia a zodpovedné miesta, ktoré sa zaoberajú uskutočňovaním programov, by mali kriticky skúmať, či priebežné hodnotenie upozorňuje na potrebu úprav. Pritom by sa mali brať do úvahy skúsenosti podnikov a ostatných cieľových skupín. Avšak spoľahlivosť plánovania všetkých účastníkov projektu nesmie byť nikdy narušená.

3.12

Výbor kladie veľký dôraz na to, aby členské štáty brali do úvahy myšlienku „doplnkovosti“. Dôrazne ich vyzýva, aby zachovali svoju vnútroštátnu podporu v plánovanom rozsahu bez ohľadu na európske finančné príspevky. Výbor sa domnieva, že členské štáty by sa mali pridŕžať dohodnutého cieľa vynaložiť 3 percentá HDP na výskum a vývoj. Uskutočňovanie rámcového programu nesmie v žiadnom prípade viesť k tomu, že členské štáty poľavia v úsilí dosiahnuť tento cieľ.

3.13

Komisia právom poukazuje na nutnosť úzkeho prepojenia nástrojov a opatrení rámcového programu s ostatnými programami a iniciatívami EÚ. Obzvlášť dôležité prepojenia existujú so 7. rámcovým programom, so stratégiou „celoživotného vzdelávania“ ako aj s programami štrukturálnej politiky. Komisia by mala dbať na to, aby sa vytýčené ciele všetkých zúčastnených generálnych riaditeľstiev zhodovali. Činnosti a rozhodnutia všetkých relevantných grémií musia byť transparentné. Horizontálne a vertikálne synergie medzi EÚ a členskými štátmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou sa budú dať v plnej miere dosiahnuť iba vtedy, keď budú obsahové a organizačné priority týchto programov dobre zladené.

4.1

Pri uskutočňovaní rámcového programu musia mať cieľové skupiny jednoduchý prístup k navrhovaným programom. Toto v minulosti nebolo vždy úplne zabezpečené. Rozdeľovanie prostriedkov musí prebiehať efektívne, na základe praktických potrieb a s čo najmenšou byrokratickou náročnosťou (medzi iným s ohľadom na podávanie správ a dokumentáciu).

4.2

Komisia by v zmysle koherentného prístupu mala rámcový program spravovať efektívne a z hľadiska užívateľa prijateľným spôsobom. Všetci aktéri, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní programu, sú odkázaní na spoľahlivosť plánovania a na transparentnosť. Externá agentúra, ktorá by sa zaoberala administratívnym chodom programu, by mala zmysel vtedy, keby sa tým výrazne zjednodušili správne postupy a znížili náklady.

4.3

Uskutočňovanie rámcového programu by malo byť ešte intenzívnejšie sledované strediskom pre monitorovanie MSP zriadené Komisiou. To môže ďalej zlepšovať výmenu poznatkov a skúseností medzi členskými štátmi, medzi podnikmi ako aj medzi hospodárstvom, vedou a administratívou. Správy strediska pre monitorovanie by mali byť preskúmané z hľadiska praktickosti a dôležitosti pre cieľové skupiny. Bolo by tiež užitočné definovať oblasť úloh strediska pre monitorovanie tak, aby boli príspevky všetkých cieľových skupín (v zmysle bodu 3.9) jasné.

4.4.1

Prístup MSP a inovatívnych mikropodnikov ku kapitálu zostáva veľmi obmedzený, hoci je tento problém už roky známy. Tu je potrebné neodkladne konať. Nástroje financovania navrhované v tomto programe majú pre úspech európskej politiky podnikania rozhodujúci význam. Výbor predpokladá, že môžu mať značný mobilizačný a pákový efekt.

4.4.2

Výbor podporuje prideľovanie prostriedkov vhodným finančným sprostredkovateľom, aby sa znížili náklady na financovanie (vrátane nákladov na personál a administratívu) a zmenšili sa riziká spojené s financovaním. „Fond na podporu rýchlorastúcich a inovatívnych MSP (GIF)“, „Záručný fond SMP (SMEG)“ a „Program budovania kapacít (CBS)“ by mali prispieť k uľahčeniu úverového financovania a prístupu k rizikovému kapitálu. Poskytovanie pôžičiek inovatívnym MSP a mikropodnikom, hlavne v štádiu začatia ich činnosti a rastu, prospeje ich potenciálu rastu a zamestnanosti. K dispozícii by mali byť aj pôžičky v menšej výške a mikroúvery na vhodné projekty.

4.4.3

Výbor odporúča, aby sa začatie a rozšírenie cezhraničných činností chápalo ako integrálna súčasť európskej politiky a ako dôležitá stratégia MSP na zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovácie. Všetky opatrenia a nástroje stanovené v programe by mali tento cieľ zohľadniť. Komisia by v tomto mala podniky podporovať prostredníctvom kooperačných búrz, praktických informácií a iných vhodných opatrení.

4.4.4

Zložitosť európskeho systému podpôr a právneho rámca si vyžaduje cielené informácie a poradenstvo pre podniky a iné cieľové skupiny. Toto sa najlepšie dá uskutočniť pomocou siete informačných zdrojov, ktorá sa bude rozprestierať po celej Európe a bude účinne spolupracovať. Tým sa občanom a podnikom bude dať ešte lepšie sprostredkovať pridaná hodnota európskych programov a projektov, aj v zmysle novej komunikačnej stratégie EÚ.

4.4.5

Výbor kladie dôraz na to, aby plánovaná verejná súťaž na „partnerov pre účasť v sieti za účelom poskytovania služieb na podporu podnikom a inovácii“ prebehla podľa transparentných pravidiel a aby bola otvorená pre všetky regionálne a odvetvové organizácie, ktoré na základe svojej štruktúry a ponuky služieb môžu vyhovieť požiadavkám podnikov. Komisii sa odporúča, aby pritom individuálne zohľadnila odporúčania existujúcich európskych informačných stredísk, stredísk na prenos inovácií (Innovation Relay Centres – IRC) a podnikateľských inovačných stredísk (BIC).

4.5.1

Výbor víta zameranie programu na podporu politiky IKT. Toto odvetvie je hnacou silou nevyhnutného zvyšovania produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Očakáva sa, že navrhované opatrenia prinesú značnú európsku pridanú hodnotu.

4.5.2

Podporovanie európskej informačnej spoločnosti prispeje k podpore trvalo udržateľného rozvoja hospodárstva, k posilneniu spoločenskej a sociálnej integrácie Európy a zlepšeniu kvality života občanov. Pri uskutočňovaní tohto programu je potrebné dbať predovšetkým na to, aby k nemu mali prístup všetky podniky, vrátane podnikov z tradičných hospodárskych odvetví.

4.5.3

Cielené projekty, jednotné akcie ako aj založenie a rozšírenie cezhraničných sietí a zoskupení môžu podporiť prenos technológií a využitie inovačných a trhovo orientovaných riešení ITK. Výbor víta, že sa majú vypracovať spoločné technické špecifikácie a akčné plány na uľahčenie verejného obstarávania v tejto oblasti.

4.5.4

Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií by mal byť štrukturálne a programovo veľmi úzko zladený s iniciatívou „i2010- Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (KOM(2005) 229). K „i2010“ pripravuje výbor vlastné stanovisko.

4.6.1

Výbor víta ciele navrhovaného programu. Energetická účinnosť, podporovanie obnoviteľných zdrojov energie a diverzifikácia zásobovania energiou sú pre trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva a ochranu životného prostredia v Európe podstatné. Program by mal prispieť k využitiu celého inovačného potenciálu v odvetví energetiky, ktorý je potrebné hľadať aj v systémovej technike a transformácii energie.

4.6.2

Trhovo orientované technológie a konkurencieschopné výrobky budú rozhodujúce pre to, či sa budú dať dosiahnuť ciele programu. Výbor preto víta, že majú byť podporované tie projekty, ktoré uľahčia zavedenie inovácie do výrobkov schopných presadiť sa na trhu. Takéto činnosti však môžu byť užitočné iba v ranej fáze inovačného procesu. Najlepšie technológie a konkurencieschopné výrobky alebo služby sa zásadne môžu rozvíjať iba v konkurenčnom prostredí.

4.6.3

Výbor víta zámer Komisie propagovať efektívnejšie využívanie zdrojov a šíriť o ňom príslušné informácie. Tieto činnosti by mali byť zamerané nielen na odborné kruhy, ale aj na širokú verejnosť. Prebiehajúca kampaň „Trvalo udržateľná energia pre Európu“ k tomu významne prispieva. Má šíriť osvedčené postupy a posilňovať povedomie občanov o energetickej účinnosti a ochrane životného prostredia. Výbor vychádza z predpokladu, že sa kampaň a program „Inteligentná energia – Európa“ zmysluplne dopĺňajú.

5.1

Výbor nabáda Komisiu, aby ciele a štruktúru rámcového programu znázornila ešte prehľadnejšie. Príkladný je zoznam plánovaných vykonávacích opatrení v článku 6 rámcového programu. Podobne systematicky by mohli byť predstavené jednotlivé programy a nástroje. Toto by uľahčilo väčšie priblíženie rámcového programu cieľovým skupinám. Organizácie občianskej spoločnosti by do tohto procesu mali byť tiež zapojené.

5.2

Výbor očakáva, že zjednotením veľkého množstva programov a jednotlivých opatrení sa dosiahne pridaná hodnota. To sa podarí iba vtedy, keď bude zabezpečená optimálna koordinácia, koherencia jednotlivých opatrení a zosúladenie s ostatnými relevantnými programami EÚ. To je povinnosťou predovšetkým Komisie a orgánov riadenia.

5.3

Výbor víta orientáciu rámcového programu na kľúčové hospodárske, sociálne, ekologické a energetické ciele EÚ. Pri uskutočňovaní rámcového programu bude záležať na tom, aby ročné pracovné programy boli vypracované s ohľadom na prax a s jasným významom pre cieľové skupiny, predovšetkým pre inovatívne podniky. To sa dá zabezpečiť iba vtedy, keď sa cieľové skupiny primeraným spôsobom zúčastnia už na ich plánovaní.

5.4

Za účelom lepšieho uskutočňovania a kontinuity politiky výbor vyzýva Komisiu, aby objasnila väzby medzi Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu a inými príbuznými súčasnými i budúcimi iniciatívami. To platí predovšetkým pre Európsku chartu pre malé podniky z roku 2000, Akčný plán pre podnikanie v Európe z roku 2003 a pripravovaným oznámením o politike malých a stredných podnikov na ďalšie roky. To by malo veľký význam pre zástupcov obchodu a tvorcov politiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

5.5

Výbor bude uskutočňovanie rámcového programu pozorne sledovať. Vyhradzuje si právo na predloženie nových odporúčaní na základe získaných skúseností alebo v kontexte priebežného hodnotenia.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/27

1.1

Schengenský dohovor, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb a tovaru, bol podpísaný v roku 1990 a začal fungovať v roku 1995. Schengenský dohovor stanovuje, ktoré orgány majú prístup k Schengenskému informačnému systému (SIS) a účely, na ktoré môžu byť takéto údaje použité. Prvý text dohovoru nepovoľoval orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k systému SIS.

1.2

21. augusta 2003 Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Dohovor o uplatňovaní dohody zo Schengenu o prístupe orgánov členských štátov poverených registráciou motorových vozidiel k Schengenskému informačnému systému SIS (1). Jeho cieľom bolo povoliť prístup k údajom v systéme SIS o ukradnutých vozidlách a prívesoch, ukradnutých nevyplnených úradných dokumentoch a vydaných dokladoch totožnosti (pasov, preukazov totožnosti, vodičských preukazov) za účelom kontroly, či vozidlá predložené na druhú registráciu neboli ukradnuté, neoprávnene užívané alebo stratené a či osoby žiadajúce o vydanie osvedčenia o registrácii používajú na tento účel ukradnuté doklady totožnosti a osvedčenie o registrácii.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor vydal stanovisko k návrhu 25. februára 2004 (2). EHSV súhlasil s Komisiou, že prístup k systému SIS by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu osvedčení o registrácii vozidiel. EHSV tiež vyjadril uspokojenie nad tým, že návrh, ktorý zohľadnil skutočnosť, že rôzne členské štáty majú súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel, navrhuje, aby tieto súkromné služby mohli získať informácie potrebné pre riadne vykonávanie ich práce nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov.

1.4

Následne po rozšírení sa zistilo, že je nevyhnutné vyvinúť druhú generáciu Schengenského informačného systému (t.j. SIS II), aby sa nové členské štáty mohli zapojiť do systému a aby sa Schengenský priestor mohol rozšíriť na územie týchto členských štátov.

1.5

Vzhľadom k tomu, že SIS II si vyžaduje príslušný právny rámec a týka sa rôznych politických oblastí, musela Európska komisia predložiť tri návrhy: prvý sa vzťahuje na voľný pohyb osôb, druhý na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, zatiaľ čo tretí návrh dopĺňa ostatné dva návrhy a jeho cieľom je umožniť orgánom povereným registráciou motorových vozidiel prístup k SIS II.

1.6

S EHSV teraz prebiehajú konzultácie o tomto treťom návrhu, ktorý predstavuje pokračovanie predchádzajúceho hore uvedeného nariadenia (3), ktoré prijala Rada 6. júla 2005.

2.1

Zámerom nového návrhu Komisie je zabezpečiť konzistentnosť s novými právnymi nástrojmi na zavedenie, prevádzku a používanie Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II). Komisia uvádza, že hlavný cieľ súčasného návrhu je rovnaký, ako bol navrhnutý v auguste 2003, to znamená posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi založenej na účinnej výmene informácií v rámci boja proti podvodom a nezákonnému obchodovaniu s ukradnutými vozidlami. Komisia ďalej poznamenáva, že cieľom je zaručiť, aby útvary zodpovedné za vydávanie osvedčení o registrácii vozidiel mali prístup k rovnakým údajom SIS na základe nového právneho rámca pre SIS II, ako mali od júna 2005, keď nariadenie navrhnuté v roku 2003 nadobudlo účinnosť.

2.2

Táto otázka je ešte stále aktuálna, pretože v súčasnosti je v Európskej únii každý rok ukradnutých okolo 1,3 milióna vozidiel a približne 500 000 vozidiel navždy zmizne (4). Trestná činnosť súvisiaca s vozidlami sa spája tiež s inými trestnými činmi, ako je nezákonné obchodovanie, pašovanie a terorizmus (bombové výbuchy vozidiel).

2.3

EHSV potvrdzuje svoj súhlas s Komisiou, že prístup k systému SIS II by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal vnútroštátne orgány zodpovedné za vydávanie a kontrolu hore uvedených dokumentov (pozri bod 1.2). Okrem toho by súkromné služby zodpovedné za registráciu vozidiel mali získať informácie nepriamo, prostredníctvom jedného z verejných orgánov s prístupom k systému SIS II, za predpokladu, že bude zaručená ochrana údajov. Je obzvlášť dôležité vytvorením príslušných mechanizmov zabezpečiť, aby sa obmedzil prístup k informáciám v systéme, ktoré sú vyhradené iba pre orgány definované v článku 101 Schengenského dohovoru.

2.4

Všeobecné a ďalšie pripomienky, ktoré EHSV uviedol vo svojom stanovisku 25. februára 2004 by naďalej mali byť brané do úvahy. Niektoré pripomienky môžu byť znovu uvedené. EHSV si napríklad myslí, že návrh by zvýšil bezpečnosť a urýchlil súdne procesy. Môže byť tiež stimulom pre členské štáty, aby umožnili väčšiu voľnosť pohybu vozidiel v rámci EÚ. Je však dôležité, aby bol návrh v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami členských štátov. Je tiež dôležité umožniť prístup členským štátom, ktoré nie sú signatármi Schengenského dohovoru a posilniť spoluprácu s Interpolom a Europolom s cieľom bojovať proti obchodovaniu s kradnutými alebo neoprávnene užívanými vozidlami za hranicami krajín, ktoré majú prístup k systému SIS II. EHSV poukazuje tiež na dôležitosť zhromažďovania, spracovania a zverejňovania štatistických údajov týkajúcich sa tohto druhu trestnej činnosti, aby sa zlepšil prístup k jej riešeniu.

3.1

Návrh Komisie sa zhoduje s rozhodnutím Rady z 22. decembra 2004 o potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami, ktorá má cezhraničné dôsledky (2004/919/EC) (5). V rozhodnutí sa konštatuje, že „spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi pre registráciu vozidiel je mimoriadne významná, ako aj poskytovanie informácií príslušným stranám“. Článok 7 rozhodnutia stanovuje, že vnútroštátne orgány pre registráciu vozidiel majú byť informované orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, či je o vozidle, ktoré je v procese registrácie, známe, že bolo ukradnuté a že prístup k databázam sa umožní na tento účel pri náležitom rešpektovaní ustanovení práva Spoločenstva. EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že myšlienky uvedené v rozhodnutí Rady sú teraz zapracované do návrhu Komisie.

3.2

Hoci sa návrh Komisie týka iba prístupu orgánov poverených registráciou vozidiel k určitým informáciám v rámci systému SIS II, EHSV by chcel zdôrazniť potrebu väčšej spolupráce, aby bolo možné bojovať proti trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ako uvádza článok 4 rozhodnutia Rady, „členské štáty prijmú potrebné kroky na organizovanie pravidelných porád, ak je to vhodné, medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom a na týchto poradách sa môžu zúčastňovať zástupcovia súkromného sektora (ako sú držitelia súkromných registrov stratených vozidiel, poisťovacie spoločnosti a obchodníci s vozidlami) na účely koordinácie informačného a vzájomného prepojenia činností v tejto oblasti.“ EHSV sa domnieva, že Komisia musí tieto myšlienky zohľadniť vo svojej budúcej práci v oblasti potláčania trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami.

3.3

Ako príklad takýchto myšlienok by EHSV chcel uviesť predchádzajúci projekt Interpolu s názvom Stop Register Stolen Cars (StoreSto Car, neskôr nazvaný Vehicle Identification, Research and Analysis, VIRA 17). Cieľom tohto projektu bolo zhromaždiť všetky údaje o autách do jednej databázy, informácie poskytované identifikačným číslom vozidla (VIN) o tom, či bolo auto ohlásené ako ukradnuté, zaregistrované, vyvezené alebo dovezené, vyrobené alebo zošrotované. Takáto databáza je základom pre spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi poverených registráciou vozidiel, colnými orgánmi, výrobcami áut a poisťovacími spoločnosťami.

3.4

K existujúcemu návrhu chce EHSV zdôrazniť, že vo všeobecnosti existuje málo možností, ako fyzicky prehliadnuť vozidlo, aby bolo možné určiť jeho totožnosť a zistiť, či bolo ohlásené ako ukradnuté. V mnohých krajinách je registrácia spojená s prehliadkou. Pri registrácii vozidla je teda príležitosť skontrolovať, či bolo vozidlo ukradnuté. Je preto dôležité, aby orgány poverené registráciou vozidiel mali túto možnosť zistiť ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené vozidlá.

3.5

Ako bolo vyššie uvedené v bode 3.2, je potrebné posilniť spoluprácu pri potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami. Ďalšou príležitosťou pre fyzickú kontrolu vozidla je jeho vývoz alebo dovoz. EHSV odporúča, aby colné orgány kontrolovali tie isté údaje v SIS II ako orgány poverené registráciou vozidiel tak pri dovoze ako aj vývoze vozidla.

3.6

Pri zisťovaní, či bolo vozidlo ohlásené ako ukradnuté alebo nie, musí byť tiež možné určiť totožnosť vozidla. Totožnosť vozidla je často možné zistiť podľa identifikačného čísla vozidla (VIN). Nie je nezvyčajné, že je totožnosť ukradnutého auta sfalšovaná alebo okopírovaná. EHSV poukazuje na to, že je dôležité, aby v budúcnosti bolo viac možností na identifikáciu vozidiel. Návrhy, ako je elektronická identifikácia vozidiel (EVI) alebo lepšie značenie náhradných dielov, by sa mali podrobnejšie preskúmať a vyhodnotiť.

3.7

Napokon ako ďalší krok EHSV navrhuje, aby sa v najbližšej dobe rozšírila pôsobnosť tohto nariadenia. Existujúci návrh Komisie, podľa ktorého sa má určiť, či bolo vozidlo ukradnuté, neoprávnene používané alebo stratené, by sa mal spájať s možnosťou repatriácie vozidiel. Táto možnosť sa v jednotlivých štátoch značne líši a závisí od odlišných ustanovení krajín uplatňovaných v dobrej viere. V niektorých krajinách je možné získať vlastníctvo ukradnutého auta, ak bolo vozidlo získané v dobrej viere, zatiaľ čo v iných krajinách to možné nie je. Okrem toho sa musia v budúcnosti preskúmať a vyhodnotiť možnosti repatriácie vozidiel, u ktorých sa zistilo, že boli ukradnuté.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/29

1.1

Fínsko požiadalo o predĺženie súčasného obmedzenia na dovoz piva cestujúcimi z krajín iných, ako sú členské štáty, na ďalšie obdobie od 1. januára 2006. Cieľom žiadosti je riešiť fiškálne, ekonomické a spoločenské problémy ako aj problémy zdravia a verejného majetku.

1.2

Navrhovaná zmena oprávňuje Fínsko predĺžiť platnosť daného obmedzenia do 31. decembra 2006. Maximálny dovozný objem piva predstavujúci šesť litrov sa však zvyšuje na šestnásť litrov, čo zodpovedá limitu, ktorý v súčasnosti Fínsko pripúšťa.

1.3

EHSV uvedenú zmenu podporuje.

2.1

V roku 2000 bola Fínsku udelená výnimka platná do 31. decembra 2005 na obmedzenie osobného dovozu piva jednotlivcami z krajín iných ako členských štátov na maximálne šesť litrov. Vzhľadom na to, že Fínsko má spoločnú hranicu s Ruskom, kde je alkohol oveľa lacnejší, by jednotlivci mohli do Fínska doviezť približne 200 litrov piva, pokiaľ by platili normálne peňažné obmedzenia.

2.2

Vzhľadom na vysoké cenové rozdiely by mal neobmedzený dovoz vysoko negatívny dopad na fínskych maloobchodníkov, daňové príjmy štátu ako aj na spoločenské a zdravotné problémy tejto krajiny.

2.3

Fínsko však už v roku 2004 pristúpilo k značnému zníženiu daní a k zvýšeniu dovozného limitu piva zo šiestich litrov na šestnásť litrov, čím sa snaží dospieť k dlhodobému riešeniu danej problematiky.

3.1

Výbor berie na vedomie kroky, ktoré podniklo Fínsko v rámci riešenia danej problematiky a považuje za vhodné predĺžiť uvedenú výnimku do 31. decembra 2006.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/30

1.1

Záujem o otázku bezpečnosti enormne vzrástol po teroristických útokoch 11. septembra 2001 (New York), v novembri 2003 (Istanbul), 11. marca 2004 (Madrid), 7. júla 2005 (Londýn) a ďalších útokoch na iných miestach. Všade boli prijaté preventívne a operatívne opatrenia na čo najväčšiu a najúčinnejšiu ochranu ľudí, dopravných prostriedkov a majetku. Bezpečnosť sa stala pálčivou otázkou, rozhodujúcou pri tvorbe politiky.

1.2

V tejto súvislosti sa pojem „bezpečnosť“ chápe ako opatrenia na zabránenie jednak teroristickým útokom, a rovnako aj bežnej trestnej činnosti, a najmä krádeže.

1.3

Výbor tiež prispel do diskusie k tejto problematike. Prijal niekoľko stanovísk, vrátane prieskumného stanoviska z 24. októbra 2002 (1) (spravodajkyňa: pani Bredima-Savopoulou), ktoré bolo obzvlášť hodnotné, keďže sa komplexne zaoberalo bezpečnosťou v lodnej doprave a civilnom letectve.

1.4

Európska komisia 23. decembra 2003 vydala Konzultačný dokument o bezpečnosti v nákladnej doprave, v ktorom žiadala stanoviská zainteresovaných strán ohľadne otázky bezpečnosti. Navyše vo svojom oznámení Rade (2) predložila Komisia rámcový program v oblasti bezpečnosti a 12. augusta 2005 bol v úradnom vestníku (3) uverejnený pracovný program pre boj proti terorizmu. Mnohé fakty a názory z týchto publikácií sme využili pri vypracovávaní tohto prieskumného stanoviska.

1.5

Cieľom tohto prieskumného stanoviska je sprehľadniť úlohu a zodpovednosť rôznych aktérov, ako na národnej, tak aj na medzinárodnej úrovni, v oblasti bezpečnosti:

1.6

Toto stanovisko je zamerané výlučne na zaistenie bezpečnosti jednotlivých druhov dopravy (security), a nie na bezpečnosť dopravy samotnej (safety). Túto problematiku komplikuje skutočnosť, že vo viacerých krajinách EÚ nie sú tieto dva pojmy lingvisticky odlíšené.

1.7

Vzhľadom na bezpečnosť infraštruktúry využívanej vnútrozemskými druhmi dopravy je potrebné rozlišovať medzi koridormi TEN (transeurópskych sietí), vrátane uzlov, a národnou infraštruktúrou, hoci niekedy nie je vždy jasné, kde začína a kde končí subsidiarita v prípade vnútrozemských druhov dopravy.

Čo sa týka bezpečnostných opatrení vo vnútrozemskej doprave, je nutné si uvedomiť, že všetky druhy dopravy sú v logistickom reťazci do značnej miery navzájom závislé, a to nielen v prípade vnútrozemskej dopravy. To si vyžaduje vysoký stupeň koordinácie pri prijímaní bezpečnostných opatrení. Intermodálny prístup k bezpečnosti je tiež každopádne nevyhnutný, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže medzi rozličnými druhmi dopravy, hoci je potrebné si uvedomiť, že náklady na bezpečnosť sa môžu medzi jednotlivými druhmi dopravy výrazne líšiť.

Podrobná pozornosť budeme venovať aj problémom, vynárajúcim sa v súvislosti so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami. Ide o otázky ako:

Vzhľadom na široký záber tejto problematiky je vhodné stanoviť určitý poriadok a vysvetliť, ako je toto prieskumné stanovisko štruktúrované. Kapitola 2, všeobecná časť, sa zaoberá otázkou bezpečnosti v širších súvislostiach. Pokrýva aspekty ako rozdelenie povinností a právomocí Európskej únie, národných vlád, jednotlivých druhov dopravy, cestujúcich a manažmentu spoločností, zaoberajúcich sa dopravou. Okrem toho sa táto kapitola zaoberá právnym hľadiskom. Kapitola 3, ktorá sa zaoberá špecifickými otázkami, začína načrtnutím iniciatív na zlepšenie bezpečnosti, ktoré boli podniknuté na rozličných úrovniach. Bližšia pozornosť sa ďalej venuje bezpečnosti samotných druhov dopravy. Kapitola 4 sa zaoberá nákladmi na bezpečnosť a otázkou, kto by mal tieto náklady znášať. V tejto súvislosti sa rozoberá aj úloha poisťovní. Kapitola 5 potom obsahuje zhrnutie a závery.

2.1.1

Zabezpečenie bezpečnosti osôb a majetku vo všetkých typoch dopravy je v súčasnosti jedným z prioritných bodov agendy politikov, zákonodarcov a podnikateľských kruhov. Pojem bezpečnosť znamená opatrenia ako proti terorizmu, tak aj proti bežnej kriminalite. A predsa je ťažké vyhnúť sa záveru, že žiaden adekvátny koordinovaný prístup zatiaľ neexistuje. A práve tento je naliehavo potrebný, pretože silu reťazca určuje jej najslabší článok.

2.1.2

Vzhľadom na zložitosť celej problematiky je ťažké definovať ju ľahko a jednoznačne. Otázka subsidiarity sa plne vzťahuje na bezpečnosť jednotlivých druhov dopravy. Týka sa jednak vymedzenia kompetencií medzi Európskou úniou a národnými vládami v otázke opatrení, ktoré je potrebné prijať, a rovnako aj ich financovania. Vzťahuje sa taktiež na povinnosti a kompetencie v samotnej doprave, konkrétne povinnosti a kompetencie cestujúcich, zamestnancov a manažmentu jednotlivých druhov dopravy.

2.2.1

Po 11. septembri 2001 sa do istej miery zlepšila bezpečnosť v leteckej a námornej doprave. Európska rada zaviedla opatrenia, čiastočne na základe správy EHSV z 24. októbra 2002, ktoré sa týkali práve návrhov na zlepšenie bezpečnosti v odvetví leteckej a námornej dopravy. Ide najmä o nariadenie (ES) č. 2320/2002 o bezpečnosti civilného letectva, nariadenie (ES) č. 725/2004 o zlepšení bezpečnosti zariadení lodí a prístavov a návrh smernice o zlepšení bezpečnosti v prístavoch (KOM(2004) 76). Všetky tieto opatrenia tiež stanovujú podmienky pre vytvorenie inšpekcií EÚ, ktoré budú mať na starosti aj kontrolu kvality v týchto odvetviach. Tieto pravidlá pre lodnú dopravu boli stanovené v smernici prijatej 10. mája 2005.

2.3.1

Situácia v oblasti vnútrozemskej dopravy sa v jednotlivých krajinách EÚ značne líši. Vo veľkých mestách, ako je Madrid a Londýn, ale tiež Paríž, boli čiastočne kvôli teroristickým útokom prijaté bezpečnostné opatrenia vo verejnej doprave. Ostatné mestá a krajiny zatiaľ nedospeli do tohto štádia, ale aj tam mali nedávne útoky za následok zvýšené uvedomovanie si dôležitosti bezpečnostných opatrení (4).

2.3.2

Otázka, ktorá sa natíska v prvom rade je, kto je oprávnený prijímať bezpečnostné opatrenia, vzťahujúce sa na viac než jeden vnútrozemský druh dopravy. Zodpovedá za ne Európska únia alebo národné vlády? A v prípade, že sú to vlády jednotlivých členských krajín, aká je úloha EÚ v tejto oblasti?

2.3.3

Výbor zastáva názor, že otázka bezpečnosti spadá do spoločnej kompetencie členských štátov a Európskej únie, ale je úlohou členských štátov zabezpečiť, aby sa v rôznych vnútrozemských druhoch dopravy prijali bezpečnostné opatrenia. Kvôli tomu potrebujú vytvoriť systém minimálnych požiadaviek pre vnútrozemské druhy dopravy, to znamená, že tieto samotné by nemali byť oprávnené rozhodovať v tejto veci. Národné vlády by mali vytvoriť špeciálnu ustanovizeň na koordináciu opatrení, ktoré majú prijať vnútrozemské druhy dopravy a miestne orgány. Táto ustanovizeň by tiež zabezpečovala ich implementáciu.

2.3.4

Podľa názoru výboru je úlohou Európskej únie predovšetkým koordinovať opatrenia na medzinárodnej úrovni. Zároveň by však Únia mala vyzývať členské štáty, aby sa dohodli na jednotnom postupe. Úzka spolupráca medzi národnými vládami a Európskou úniou je potrebná z hľadiska cezhraničného charakteru osobnej a nákladnej dopravy a tiež z hľadiska potreby koordinovať vnútroštátne bezpečnostné opatrenia.

2.3.5

Národné vlády by si mali uvedomiť, že v oblasti vnútrozemskej dopravy je potrebné urobiť ešte veľký kus práce. Vzhľadom na naliehavosť sa tejto otázke musí venovať náležitá pozornosť. Vlády členských štátov by mali naliehať na jednotlivé druhy dopravy, aby zvážili a prijali bezpečnostné opatrenia. Ako prvý krok týmto smerom by malo byť stanovenie minimálnych bezpečnostných požiadaviek pre vnútrozemské druhy dopravy na európskej úrovni. Jednotlivé druhy dopravy si musia uvedomiť, že bez bezpečnostných opatrení budú veľmi zraniteľné.

2.3.6

Naviac je potrebné si uvedomiť, že spolupráca v tejto oblasti je nevyhnutná. Napríklad musia byť zosúladené opatrenia spoločností prevádzkujúcich železničnú a autobusovú dopravu a metro. Rovnako musia byť zosúladené informačné kampane zamerané na cestujúcich a zamestnancov s pokynmi, čo robiť v prípade nebezpečenstva.

2.3.7

Čo sa týka nákladnej dopravy, náležitá pozornosť by sa mala venovať zraniteľným uzlom, ako sú stanice či zoradištia. Spolupráca bude potrebná jednak medzi národnými vládami a miestnymi samosprávami, tak aj medzi jednotlivými dopravnými odvetviami a riadiacimi strediskami infraštruktúry dopravných uzlov a staníc alebo terminálov.

2.4.1

Podľa názoru výboru je ochrana fyzickej infraštruktúry buď záležitosťou národnej vlády alebo regionálnej či miestnej samosprávy.

2.4.2

Špeciálna ustanovizeň spomenutá v bode 2.3.3 by mala slúžiť ako koordinačný orgán. Tým by sa predišlo triešteniu na národnej úrovni, a zároveň by sa táto politika podporila na medzinárodnej úrovni a uľahčila sa koordinácia na úrovni EÚ.

2.4.3

Výbor s uspokojením konštatuje, že okrem koordinačnej úlohy EÚ bola na úrovni Spoločenstva v súlade so 6. rámcovým programom vyčlenená suma vo výške 3,5 milióna EUR na bezpečnostné opatrenia v osobnej a nákladnej doprave a v odvetví energetiky.

2.4.4

Keďže doprava je abstraktným pojmom, a môže fungovať len vďaka ľuďom, ktorí ju využívajú (cestujúci, zákazníci) alebo tých, ktorí v nej pracujú (zamestnanci), činnosť zameraná na tieto skupiny je nevyhnutná. Toto by sa malo prejaviť predovšetkým v nepretržitej informačnej kampani zameranej na cestujúcich a zákazníkov. Postoj ľudí, ktorí využívajú dopravu, by sa mal zmeniť z pasívneho na ostražitejší a uvedomelejší. Zamestnanci v oblasti dopravy zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji a zavádzaní bezpečnostných opatrení do praxe. Aby túto úlohu mohli patrične plniť, výbor sa nazdáva, že je dôležité ponúknuť zamestnancom špeciálne školenie zamerané na ich úlohu v oblasti bezpečnosti.

2.4.5

Úlohou riadenia je začleniť bezpečnostnú koncepciu do etického kódexu spoločnosti a firemnej kultúry. Navyše musí riadenie zamestnancom poskytnúť príležitosť na absolvovanie špeciálneho školenia v tejto oblasti. Súčasťou školení pre manažment by malo byť krízové riadenie.

2.5.1

Otázkou je, do akej miery majú byť bezpečnostné opatrenia vo vnútrozemskej doprave stanovené skôr neformálnym spôsobom, ako napr. formou certifikátov alebo značiek kvality, alebo direktívnejším spôsobom, napr. prostredníctvom právnych predpisov. Výbor zastáva názor, že ide o príliš závažnú záležitosť na to, aby sa riešila neformálnym spôsobom.

2.5.2

Výbor sa domnieva, že by sa v každom prípade mali stanoviť vnútroštátne minimálne normy pre bezpečnostné opatrenia spolu s odporúčaním urobiť, viac než len predpísané minimum. Zároveň by sa mala nariadiť povinná výmena informácií o prijatých alebo plánovaných bezpečnostných opatreniach. Na medzinárodnej úrovni by krajiny mali byť povinné zharmonizovať opatrenia a ďalej podávať informácie medzinárodným koordinačným orgánom.

3.1

Predtým, než sa budeme zaoberať bezpečnostnými opatreniami, ktoré boli alebo by mali byť prijaté v jednotlivých vnútrozemských druhoch dopravy, bolo by vhodné urobiť si najprv prehľad opatrení, ktoré na medzinárodnej úrovni prijali koordinačné organizácie.

3.1.1

Medzinárodná námorná organizácia (IMO)

IMO spomíname preto, lebo niektoré opatrenia, ktoré už boli prijaté v námornej doprave môžu slúžiť ako príklad pre vnútrozemské druhy dopravy.

Tieto pozmeňovacie návrhy nadobudli účinnosť 1. januára 2004.

3.1.2

Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO)

Od roku 1971 platia v odvetví civilného letectva záväzné medzinárodné dohody s cieľom zabrániť kriminalite a terorizmu. Po mnohých únosoch lietadiel koncom 60-tych rokov minulého storočia sa ICAO rozhodla vypracovať základnú dohodu v oblasti civilného letectva. Preto sa v prílohe 17 k Chicagskému dohovoru stanovilo, že všetci cestujúci komerčných liniek civilného letectva by mali prejsť systematickou kontrolou. Toto opatrenie sa uplatňuje od roku 1972 a v súčasnosti je ťažké si predstaviť, že kedysi to tak nebolo. Po útoku na výškové budovy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001 bola príloha 17 radikálne prepracovaná. Povinne sa zaviedli nové opatrenia, napríklad s ohľadom na spevnenie a zamykanie dverí pilotnej kabíny, ktoré sa tiež týkajú nákladnej leteckej dopravy. Okrem toho sa sprísnili požiadavky na odborný výcvik a kvalitu v oblasti bezpečnostnej kontroly.

3.1.3

Európska konferencia civilného letectva (ECAC)

Na európskej úrovni bola tiež vypracovaná politika pre bezpečnosť leteckej dopravy, a to v rámci Európskej konferencie civilného letectva (ECAC). Ako základ jej, samozrejme, slúžili medzinárodné normy, ako napr. pravidlá stanovené ICAO. Jej výsledkom je Európska bezpečnostná príručka, Dokument 30, ktorá obsahuje bezpečnostné predpisy, ktoré, hoci sú považované za autoritatívne, nie sú, bohužiaľ, vzhľadom na štatút ECAC záväzné. Z tohto dôvodu Európska rada 14. septembra 2001, tri dni po teroristických útokoch v USA, rozhodla, že EÚ by mala prevziať zodpovednosť za bezpečnosť v letectve. Výsledkom tohto rozhodnutia bolo nariadenie (ES) č. 2320/2002, stanovujúce spoločné pravidlá v oblasti bezpečnosti civilného letectva. Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 19. januára 2003. Na tom istom zasadnutí Rady ministrov zo 14. septembra bolo taktiež rozhodnuté, že Komisia bude oprávnená vykonávať priamu kontrolu kvality v členských štátoch.

3.1.4

Medzinárodná organizácia práce (ILO)

Tu ide o revíziu Dohovoru o dokladoch totožnosti námorníkov. Cieľom revízie tohto dohovoru je zlepšiť bezpečnosť identifikácie námorníkov, aby sa zabezpečila lepšia ochrana cestujúcich a posádky a zvýšila bezpečnosť lodí. Zároveň sa tým neobmedzí sloboda pohybu námorníkov, ktorí tak môžu voľne vstupovať na pevninu. Revidovaný dohovor sa zameriava najmä na usmernenia týkajúce sa údajov uvedených v dokladoch totožnosti námorníkov a vydávania týchto dokladov. Medzinárodnú organizáciu práce a tento dohovor uvádzame ako vzor pre vnútrozemské druhy dopravy.

3.1.5

Svetová colná organizácia (WCO)

Tieto informácie o Svetovej colnej organizácii by mohli byť prínosom pre vnútrozemské druhy dopravy. Dôležité je zamerať sa na tie aspekty, ktoré súvisia s vnútrozemskou dopravou.

3.1.6

Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO)

V roku 2003 táto organizácia prijala usmernenia s presne stanoveným spôsobom zapečatenia nákladných kontajnerov.

Navyše ISO vypracovala normy na používanie rádiofrekvenčných identifikačných štítkov pripevnených na kontajneroch s nákladom a taktiež vypracovala protokol spoločného oznámenie pri používaní elektronickej pečate.

3.1.7

Európska únia (EÚ)

3.1.8

Hospodárska komisia OSN pre Európu (UN ECE)

Pracovná skupina pre colné otázky týkajúce sa dopravy (WP30) a Výbor pre administratívu TIR (Transports Internationaux Routiers) sa vo februári 2003 dohodli na postupnom zavádzaní výpočtovej techniky do vybavovania dokumentácie TIR, ktorá má v súčasnosti stále klasickú, papierovú formu. Karnet TIR umožňuje prepravu tovaru do krajín mimo EÚ s minimálnym zdržaním na hraniciach, pretože ide o medzinárodne uznávaný colný doklad.

Toto sa týka bezpečnosti tovaru prevážaného po cestných komunikáciách. Výbor odporúča pomocou štúdie zistiť, do akej miery sú opatrenia tohto typu použiteľné v iných druhoch dopravy.

3.1.9

Opatrenia, ktoré prijali USA

Nie je potrebné zdôrazňovať, že po útokoch z 11. septembra 2001 začali Spojené štáty vo veľkom meradle zavádzať bezpečnostné opatrenia. V roku 2002 nadobudol účinnosť Zákon o bioterorizme, na základe ktorého je potrebné predložiť určité informácie o dovážaných potravinových výrobkoch pred ich dovozom do Spojených štátov. Navyše musia byť výrobcovia a sklady potravín zaregistrované vo Federálnom úrade pre potraviny a lieky (FDA) a musia mať svojho miestneho zástupcu v USA.

3.1.10

Aby bolo toto prieskumné stanovisko čitateľné, mnohé opatrenia len vymenujeme bez uvádzania bližších informácií.

Pri zavádzaní opatrení v Európe sa, samozrejme, odporúča preskúmať a vziať do úvahy skúsenosti z USA. Ide najmä o:

3.2

3.3

Väčšina z uvedených iniciatív sa vo všeobecnosti zaoberá bezpečnostnými opatreniami pri preprave tovaru, ale najmä pri preprave kontajnerov. Podľa názoru výboru by sa mnohé z týchto opatrení mohli aplikovať aj v osobnej doprave.

3.4

Bezpečnostné opatrenia v jednotlivých odvetviach dopravy sa navzájom dosť líšia. Ako už bolo uvedené, najväčšie pokroky v zavádzaní opatrení sa dosiahli v námornej doprave/prístavoch a v leteckej doprave. Táto záležitosť bola znamenitým spôsobom vykreslená v stanovisku výboru z 24. októbra 2002 (5) (spravodajkyňa: pani Bredima-Savopoulou). Týmto druhom dopravy sa preto v tomto prieskumnom stanovisku nebudeme jednotlivo venovať.

3.5

Jedným z bodov, ktoré si zaslúžia pozornosť, sú ľahko zraniteľné vnútrozemské terminály a dopravné uzly. V tejto súvislosti môžeme za osobitný druh dopravy považovať aj potrubia. Majitelia terminálov vynakladajú veľa úsilia na zaistenie bezpečnosti týchto miest, avšak výbor sa nazdáva, že to nie je v dostatočnej miere chápané, že práve dopravné uzly patria medzi ľahko zraniteľné miesta a že je potrebná spolupráca s tými druhmi dopravy, ktoré dopravné uzly využívajú.

3.6

Výbor zastáva názor, že v tejto oblasti nie je miera chápania naliehavosti situácie ohľadom rizík spojených s dopravou a transportom surovín v potrubiach dostatočná. Výbor zdôrazňuje, že toto uvedomovanie si nebezpečenstiev sa musí vzhľadom na naliehavosť situácie podporovať, a že príslušné orgány by mali prijať bezpečnostné opatrenia, vzťahujúce sa ako na personál, tak aj na infraštruktúru.

3.7

Železnice už tradične kládli veľký dôraz na bezpečnosť zamestnancov, cestujúcich a zariadenia (safety). Treba dúfať, že to isté sa bude týkať aj zaistenia bezpečnosti (security). Bude potrebné venovať osobitnú pozornosť citlivým miestam, ako napr. železničným staniciam a zoradiskám. Medzinárodná železničná únia (International Union of Railways – UIC) by mala vypracovať odporúčania pre potrebnú medzinárodnú koordináciu.

Železničné spoločnosti jednotlivých štátov by mali vypracovať informačné materiály s cieľom informovať cestujúcich i svoj vlastný personál o pravidlách správania sa v núdzových situáciách. Tieto pravidlá by sa mali stať štandardnou súčasťou zaškoľovania pracovníkov.

3.8

Odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy využíva prístavy na nakladanie a vykladanie tovaru. Kódex ISPS (International Ship & Port Facility Security) sa preto vzťahuje aj na dopravu na vnútrozemských vodných cestách. Výbor zastáva názor, že prísne uplatňovanie tohto kódexu nebude negatívne vplývať na logistický reťazec. Za dodržiavanie kódexu ISPS sú zodpovedné prístavy, prepravné spoločnosti a inšpekcia. Výbor si myslí, že bezpečnosť by mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zaškoľovania zamestnancov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy.

3.9

Po teroristických útokoch v Madride a Londýne si verejnosť uvedomuje zraniteľnosť verejnej dopravy. Boli prijaté opatrenia vo forme monitorovania a bezpečnostných kontrol s cieľom výrazne zvýšiť úroveň bezpečnostných opatrení a vnímanie bezpečnosti zo strany cestujúcich a personálu.

3.10

Oblasť cestnej osobnej a nákladnej dopravy je veľmi zraniteľná vzhľadom na veľký počet spoločností pôsobiacich v osobnej a nákladnej cestnej doprave: hovoríme tu o niekoľko sto tisíc spoločnostiach, ktoré sú veľmi mobilné. Toto odvetvie už veľa rokov bojuje s kriminalitou. Krádeže vozidiel, či už naložených alebo vyložených, sú na dennom poriadku, čo má u vodičov často psychologické následky. IRU (International Road Transport Union) robí všetko preto, aby presvedčila vlády a jednotlivé zainteresované strany pôsobiace na tomto trhu, aby prijali bezpečnostné opatrenia. Jedným z príkladov je požiadavka zvýšiť počet bezpečných parkovísk. Vzhľadom na vysokorizikový charakter tohto odvetvia vypracovala IRU – ako bolo uvedené v bode 3.2 – bezpečnostné usmernenia. Tieto obsahujú rôzne odporúčania pre riadiacich pracovníkov, vodičov a zákazníkov. Okrem toho bol vypracovaný rámec dobrovoľnej spolupráce s colnými úradmi.

3.11

Základné princípy, na ktorých sú založené tieto usmernenia uvedené v bode 3.10, sú:

Vo všeobecnosti je pred prijatím opatrení dôležité, aby si cieľová skupina bola vedomá potreby bezpečnostných opatrení. Pokiaľ nebude cieľová skupina informovaná v plnom rozsahu, nemali by byť zavádzané žiadne opatrenia. Výbor preto naliehavo vyzýva, aby tieto informácie boli poskytnuté s primeraným časovým predstihom.

3.12

Čo sa týka prepravy na vlastné náklady, výbor odporúča, aby bez ohľadu na spôsob použitej dopravy osoba zodpovedná v rámci podniku prijala primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu zamestnancov, dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

3.13

Výbor zastáva názor, že vlády a jednotlivé odvetvia vnútroštátnej dopravy si začínajú vo väčšej miere uvedomovať potrebu integrácie bezpečnostných opatrení do každodennej prevádzky. No ešte vôbec nebol dosiahnutý koordinovaný prístup k tejto problematike. Čo sa týka jednotlivých druhov dopravy, v oblasti bezpečnosti sa najviac urobilo najmä v námornej a leteckej doprave vzhľadom na ich globálny charakter. V oblasti verejnej dopravy sa ostražitosť zvýšila, ale v sektore nákladnej dopravy sa rôzne iniciatívy zväčša obmedzili len na opatrenia v rámci tohto odvetvia. Opatrenia, ktoré by zahŕňali celý logistický reťazec, neboli prijaté, pričom práve prechod od jedného druhu dopravy k inému je najzraniteľnejším miestom. Výbor odporúča vládam vytvoriť koordinačný orgán na národnej úrovni s cieľom pokryť celý reťazec.

4.1

Každému je jasné, že vzhľadom na rastúcu mieru kriminality a terorizmu je potrebné prijať opatrenia na ochranu cestujúcich, personálu, samotných dopravných prostriedkov a nákladu. Už menej zrejmé je, kto by mal financovať takéto bezpečnostné opatrenia, ktoré sú samozrejme veľmi nákladné. Odhaduje sa napríklad, že náklady na bezpečnosť pri preprave jedného kontajneru do zámoria predstavujú 30 až 40 USD.

4.2

Aby sme dokázali jasne stanoviť, kto by mal znášať náklady, je potrebné si uvedomiť, o akých druhoch nákladov hovoríme. Náklady možno kategorizovať takto:

Okrem toho sú tu ešte náklady pred alebo po mimoriadnej udalosti, napr. teroristickom útoku. Pre rozdelenie týchto nákladov je potrebné nájsť osobitné riešenie. Výbor zastáva názor, že tieto náklady by mali znášať predovšetkým jednotlivé vlády.

4.3

Čo sa týka otázky, kto alebo ktorý orgán by mal byť primárne zodpovedný za náklady, zdá sa logické, že v prípade prvých dvoch kategórií by to mali byť národné alebo miestne a regionálne orgány, zatiaľ čo v prípade kategórií c) a d) by mal byť vo väčšej miere zapojený súkromný sektor.

4.4

Z ekonomického hľadiska musia byť náklady pokryté z činnosti, z ktorej tieto náklady vyplývajú, to znamená, že náklady musia byť premietnuté do ceny (cestovný lístok vo verejnej doprave alebo sadzba za nákladnú dopravu). Ceny tovarov a služieb by preto mali v čo najväčšej miere pokryť tieto marginálne spoločenské náklady, vrátane bezpečnostných nákladov. No niektoré opatrenia by mohli byť zavádzané vo veľkom verejnom záujme a preto by ich náklady mala znášať celá spoločnosť, resp. príslušná (spoločenská) obec.

4.5

Ak zohľadníme toto rozlíšenie, znamená to, že náklady na bezpečnosť jednoznačne znáša spotrebiteľ, ktorý ich zaplatí vo forme vyššej ceny za konečný produkt. V prípade, že vláda bude financovať bezpečnostné opatrenia, ktoré sú vo verejnom záujme formou verejných výdavkov, bude náklady znášať daňový poplatník.

4.6

Výbor zastáva názor, že poisťovne zohrávajú v tejto súvislosti sekundárnu úlohu. Aby sa zabezpečilo, že akty terorizmu nebudú vyňaté z poistenia, budú všetky platby vždy presunuté na poistené subjekty vo forme vyššieho poistného. Existuje zrejmý kauzálny vzťah medzi úrovňou bezpečnosti a úrovňou uhrádzaného poistného. Keď budú bezpečnostné opatrenia na vyššej úrovni zavedené, poistné by malo primerane poklesnúť.

4.7

Čo sa týka povinností a kompetencií Európskej únie, mala by fungovať výlučne ako koordinačný a kontrolný orgán. Finančné zdroje možno uvoľniť maximálne na informačné a osvetové kampane. Preto bolo napr. v 6. rámcovom programe vyhradených 3,5 mil. EUR na bezpečnosť.

5.1

Výbor konštatuje, že v dôsledku teroristických útokov, ku ktorým došlo v posledných rokoch, sa na všetkých úrovniach enormne zvýšila pozornosť venovaná bezpečnosti.

5.2

Požadované dohody na základe medzinárodných pravidiel sa dosiahli predovšetkým v odvetví námornej a leteckej dopravy. Ich implementácia sa vykonáva prostredníctvom inšpekcií EÚ.

5.3

Čo sa týka vnútroštátnych odvetví dopravy, výbor zastáva názor, že podstatná časť práce ešte musí byť vykonaná, predovšetkým kvôli vysokému stupňu prepojenia medzi jednotlivými druhmi dopravy a kvôli zraniteľnosti skladov a dopravných uzlov používaných viacerými druhmi dopravy. Je naliehavo potrebné postupovať koordinovane, pretože najslabšie ohnivko určuje silu celého reťazca.

5.4

Výbor poukazuje na fakt, že vo viacerých jazykoch Európskej únie neexistuje rozdiel medzi termínmi „security“ (zaistenie bezpečnosti, napr. vzhľadom na teroristické útoky, kriminalitu a pod.) a „safety“ (bezpečnosť dopravy samotnej, teda technická bezpečnosť, technický stav vozidiel, zaškolenie pracovníkov atď.). Výbor konštatuje, že táto skutočnosť vedie k nedorozumeniam, a odporúča, aby sa používala jednoznačná terminológia.

5.5

Výbor zastáva názor, že členské štáty sú zodpovedné za prijatie bezpečnostných opatrení. Členské štáty by mali vytvoriť rámec minimálnych požiadaviek pre rôzne druhy dopravy. Vlády by mali vytvoriť osobitné ustanovizne na zabezpečenie realizácie, aby prijímané opatrenia boli koordinované.

5.6

Európska únia by podľa výboru mala zohrávať úlohu koordinátora opatrení na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni, zatiaľ čo národné vlády a miestne orgány by mali skôr presadzovať samotné opatrenia, kontrolovať ich realizáciu, poskytovať informácie a zvyšovať povedomie týkajúce sa terorizmu a kriminality na všetkých úrovniach. Národné vlády a miestne orgány by mali aj podporovať spoluprácu medzi rôznymi druhmi dopravy a výbor zastáva názor, že pod ich pôsobnosť by mala spadať aj ochrana fyzickej infraštruktúry.

5.7

Užívatelia rôznych druhov dopravy zohrávajú rozhodujúcu úlohu v oblasti bezpečnosti. Verejné kampane musia vyzýva cestujúcich a zákazníkov, aby boli aktívnejší a ostražitejší. Pracovníci v oblasti vnútroštátnej dopravy by mali byť špeciálne zaškolení vzhľadom na ich úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti dopravy. Výbor zastáva názor, že úlohou vedenia podnikov je zabezpečiť, aby sa bezpečnostné koncepcie stali neoddeliteľnou súčasťou podnikovej etiky a kultúry, napr. aj tým, že umožnia pracovníkom účasť na školeniach v tejto oblasti a že zabezpečia, že školenia pre riadiacich pracovníkov budú zahŕňať aj krízový manažment.

5.8

Výbor zastáva názor, že rôzne druhy vnútroštátnej dopravy majú naďalej rozdielne postavenie. Vlády a jednotlivé dopravné odvetvia si začínajú vo väčšej miere uvedomovať potrebu integrácie bezpečnostných opatrení do každodennej prevádzky. No ešte vôbec nebol dosiahnutý koordinovaný postup v tejto problematike. Situácia v oblasti verejnej osobnej dopravy je v tejto súvislosti lepšia, než v oblasti nákladnej dopravy. Iniciatívy v nákladnej doprave sú naďalej väčšinou obmedzené len na tento sektor. Výbor preto odporúča vládam, aby vytvorili koordinačný orgán, ktorý by pokrýval celý reťazec.

5.9

V prípade prepravy na vlastné náklady, výbor zastáva názor, že bez ohľadu na spôsob použitej dopravy by mala osoba zodpovedná v rámci podniku prijať primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu zamestnancov, dopravných prostriedkov a infraštruktúry.

5.10

Podľa výboru by sa náklady na bezpečnosť mali odraziť v cene konečného produktu, to znamená, že spotrebiteľ by tieto náklady uhradil priamo alebo – ak prijíma tieto opatrenia vláda – úhradu zrealizuje celá verejnosť prostredníctvom daní odvádzaných do štátneho rozpočtu.

5.11

Podľa názoru výboru zohrávajú poisťovne sekundárnu úlohu. Všetky platby sú v každom prípade prenesené na poistené subjekty vo forme vyššieho poistného. Keď bezpečnostné opatrenia dosiahnu vyššiu úroveň, uhrádzané poistné musí poklesnúť. Výška poistného musí byť dôsledne monitorovaná, aby sa zabezpečilo, že poistné odráža trhové riziká.

5.12

Európska únia by sa pri financovaní opatrení mala zamerať hlavne na informačné kampane a zvyšovanie povedomia verejnosti.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/38

1.1

Európska komisia požiadala EHSV o vypracovanie stanoviska k návrhu nariadenia, ktoré stanovuje rámec finančných opatrení potrebných na uplatňovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), na ktorý sa vyčlenilo 2 583 miliónov EUR. Tento návrh nariadenia dopĺňa návrh nariadenia Rady o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (1) (EFF) s rozpočtom 4 963 miliónov EUR.

1.2

Jedným z cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva je zefektívniť finančnú intervenciu. Cieľom navrhovaného nariadenia je prispieť k zlepšeniu podmienok na realizáciu finančných intervencií v určitých oblastiach, a to vytýčením špecifických cieľov pre každú z týchto oblastí.

1.3

Výbor chce vyjadriť svoje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že ešte stále nebolo rozhodnuté o prijatí rozpočtu na obdobie 2007 – 2013. Nazdáva sa, že Európska únia čelí veľmi ťažkej situácii, na riešenie ktorej bude treba vynaložiť maximálne úsilie. Financovanie CFP by sa nedalo realizovať, ak by sa neudržal rozpočet pre navrhované nariadenie a nariadenie o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo. Výbor dôrazne žiada Radu, aby prijala politické rozhodnutia, ktoré by neovplyvnili financovanie CFP, t. j. ktoré by zaručovali udržateľné využívanie živých vodných zdrojov, čo by zaručilo trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky. V tejto súvislosti je EHSV tiež znepokojený skutočnosťou, že až doteraz neprijala Rada žiadne rozhodnutie týkajúce sa navrhovaného nariadenia o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

1.4

Navrhované nariadenie stanovuje štyri oblasti pôsobnosti, v ktorých sa budú uplatňovať finančné opatrenia Spoločenstva:

1.5

Výbor je presvedčený, že navrhované nariadenie je potrebné a súhlasí so stanovenými oblasťami pôsobnosti.

2.1.1

Finančné opatrenia, ktoré sa budú používať pri kontrole a uplatňovaní CFP majú za cieľ zlepšenie kontroly rybárskych aktivít členských štátov a hodnotiacich a kontrolných aktivít zo strany oddelení Komisie. Finančnými príspevkami Spoločenstva je možné hradiť tie výdavky, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s novými technológiami kontroly, vzdelávacími programami, pilotnými inšpekčnými a pozorovateľskými programami, auditom a informačnými seminármi.

2.1.2

Financované budú tiež výdavky Komisie súvisiace s administratívnymi dohodami so Spoločným výskumným centrom, s inšpekciami Komisie a výdavky Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva.

2.1.3

Výbor súhlasí s navrhovanými opatreniami v oblasti kontroly a uplatňovania.

2.2.1

Druhý rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia zahŕňa finančnú pomoc členským štátom, aby sa s cieľom hodnotiť stav zdrojov, úroveň rybolovu a vplyvu rybného hospodárstva na zdroje a na morský ekosystém, ako aj výkonnosť rybného hospodárstva v rámci vôd Spoločenstva i mimo nich, zostavili viacročné súhrnné a vedecky podložené súbory údajov, ktoré zahŕňajú biologické, technické, environmentálne a hospodárske informácie.

2.2.2

Tieto informácie sa získajú prostredníctvom zhromažďovania základných údajov členskými štátmi a doplňujúcich údajov Komisiou.

2.2.3

Vzhľadom na skutočnosť, že riadenie rybného hospodárstva je závislé od dostupnosti údajov o biologickom stave rýb a o dôsledkoch činnosti rybárskych flotíl, EHSV schvaľuje navrhované finančné opatrenia súvisiace so zhromažďovaním základných údajov členskými štátmi. Výbor tiež súhlasí s financovaním zhromažďovania doplňujúcich údajov Komisiou, pretože tieto údaje napomáhajú optimalizovať a normalizovať zber základných údajov členskými štátmi. Napriek tomu sa výbor domnieva, že pre zlepšenie riadenia rybného hospodárstva by mali byť financované, prostredníctvom členských štátov, aj výdavky sektora rybného hospodárstva v Spoločenstve pri realizácii štúdií potrebných na hodnotenie vplyvov rybolovných činností na životné prostredie a na hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie v tomto sektore.

2.2.4

Reformou CFP vznikli nové požiadavky na vedecké poradenstvo, hlavne pokiaľ ide o prijatie metódy, založenej na ekosystémoch a riadenie zmiešaného rybného hospodárstva. Výbor je preto presvedčený, že výdavky, ktoré vzniknú členským štátom v oblasti vedeckého poradenstva majú nárok byť hradené finančnými príspevkami Spoločenstva.

2.2.5

Napriek tomu, v súlade so svojim stanoviskom na tému Európsky fond pre rybné hospodárstvo (2), EHSV znovu opakuje, že finančná pomoc by mala tiež pokrývať vedecké poradenstvo v odvetví rybného hospodárstva. Hospodárske úsilie v tomto smere je prvoradé pre správne uplatňovanie noriem CFP.

2.3.1

Vo vzťahu k tomuto tretiemu rozsahu pôsobnosti je zámerom finančných opatrení zapájať zainteresované subjekty do všetkých fáz CFP, ako aj informovať tieto subjekty o cieľoch CFP a o súvisiacich opatreniach. Nasmerovanie tejto finančnej pomoci sa bude realizovať prostredníctvom Poradného výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (Advisory Committee on Fisheries and Aquaculture – ACFA) a regionálnych poradných rád a prostredníctvom informačných a vzdelávacích seminárov organizovaných Európskou komisiou.

2.3.2

Výbor súhlasí s týmito opatreniami a považuje za vhodné, aby Komisia v súvislosti s regionálnymi poradnými radami, ako je navrhnuté v bode 5.3 „Legislatívneho finančného výkazu“ pripojeného k navrhovanému nariadeniu, zvážila možnosť predĺžiť obdobie financovania prevádzkových nákladov regionálnych poradných rád.

2.4.1

V kontexte medzinárodných vzťahov finančné opatrenia pokryjú výdavky odvodené z dohôd o rybolove, vrátane dohôd o spolupráci v sektore rybného hospodárstva, ako aj účasť Európskeho spoločenstva v medzinárodných organizáciách. EHSV si myslí, že príspevok na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách a príspevok na udržanie zamestnanosti v oblastiach závislých na rybolove patria medzi hlavné špecifické ciele v rámci medzinárodných vzťahov.

2.4.2

Výbor si myslí, že pre všetky politiky Spoločenstva je účasť Európskej únie vo všetkých medzinárodných organizáciách súvisiacich s rybolovnou činnosťou flotíl a morským právom dôležitá, keďže budúcnosť medzinárodných zdrojov rybného hospodárstva závisí od zodpovedného riadenia medzinárodných organizácií. Výbor preto schvaľuje finančné opatrenia Spoločenstva stanovené v oblasti medzinárodných vzťahov.

2.4.3

EHSV si myslí, že účasť zástupcov sektora rybného hospodárstva na schôdzach medzinárodných organizácií, na žiadosť členských štátov alebo Komisie, by mala byť tiež krytá finančnými opatreniami stanovenými v tejto oblasti.

2.5.1

Výbor súhlasí s finančnými opatreniami Spoločenstva týkajúcimi sa výdavkov súvisiacich s prípravnými, monitorovacími, pokračujúcimi, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami nevyhnutnými pre dosiahnutie cieľov navrhovaného nariadenia.

3.1

Navrhované nariadenie stanovuje sadzby spolufinancovania s členskými štátmi pre finančné opatrenia aplikovateľné na výdavky v každej oblasti pôsobnosti. EHSV nemá námietky proti navrhovaným sadzbám.

3.2

Navrhované nariadenie zakazuje akumulovanie podpory Spoločenstva a stanovuje, že činnosti financované podľa tohto nariadenia nebudú môcť prijať pomoc z iných finančných nástrojov Spoločenstva. Výbor si myslí, že finančné nástroje iných politík Spoločenstva, ako napr. rozvojovej, výskumnej, vonkajšieho obchodu a životného prostredia, by mali tiež prispievať k činnostiam v oblasti medzinárodných vzťahov stanoveným v navrhovanom nariadení. V „Oznámení Komisie týkajúcom sa integrovaného rámca pre dohody o rybolove s tretími krajinami v sektore rybného hospodárstva“ samotná Európska komisia jasne hovorí o tom, že hlavným cieľom Európskej únie je prispievať k trvalo udržateľnému rybolovu prostredníctvom CFP a cieľom ostatných politík Spoločenstva, akými sú: európska rozvojová politika, výskumná politika, politika vonkajšieho obchodu a životného prostredia.

3.3

Nakoniec navrhované nariadenie určuje postupy financovania v každej oblasti pôsobnosti. Podrobne uvádza ako a kedy majú členské štáty predkladať Komisii žiadosti o finančné opatrenia Spoločenstva, ako aj rozhodnutie Komisie o týchto žiadostiach, pričom sa stanoví celková čiastka, sadzba finančného spolupodieľania s členským štátom a všetky podmienky uplatniteľné na finančný príspevok. Vzhľadom na to, že nariadenie stanovilo tiež ochranu finančných záujmov Spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabrániť podvodom, korupcii alebo iným nelegálnym činnostiam, ako aj inšpekcie, kontroly a audit poskytnutej finančnej pomoci, výbor považuje systém financovania a kontroly stanovený nariadením za primeraný.

4.1

EHSV súhlasí s návrhom nariadenia Rady, ktorý stanovuje finančné opatrenia Spoločenstva pre implementáciu spoločnej politiky rybného hospodárstva a morského práva a žiada Komisiu, aby zohľadnila nasledujúce poznámky:

4.2

Výbor považuje toto navrhované nariadenie, ktorým sa stanovujú finančné opatrenia Spoločenstva pre implementovanie CFP a morského práva za potrebné, keďže dopĺňa návrh nariadenia Rady o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

4.3

Výbor veľmi ľutuje, že v čase vypracovávania tohto dokumentu ešte nebolo rozhodnuté o schválení rozpočtu na obdobie 2007 – 2013, obdobia úplnej implementácie finančných opatrení stanovených v tomto stanovisku, ako aj to, že Rada neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa návrhu nariadenia o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

4.4

Výbor žiada Komisiu, aby akákoľvek zmena rozpočtu v rámci finančných perspektív, neovplyvnila percentuálne rozpočet CFP, pretože v takom prípade by nebolo možné dosiahnuť ciele stanovené v reforme CFP.

4.5

Vytýčené oblasti pôsobnosti sú potrebné a dostatočné, keďže návrh nariadenia poskytuje členským štátom a Komisii primerané prostriedky pre efektívnejšiu finančnú intervenciu v rámci CFP.

4.6

V rámci oblastí pôsobnosti stanovených v nariadení by EHSV chcelo sústrediť pozornosť Komisie na dôležitosť zlepšenia vedeckého poradenstva. Udržateľný rozvoj zdrojov rybného hospodárstva a následne úspech CFP závisí od rozsiahlych, pravdivých a aktuálnych vedeckých poznatkov o stave rôznych druhoch rýb. Administratívne orgány rybného hospodárstva v Spoločenstve i v členských štátoch, ako i celé odvetvie rybného hospodárstva sa veľmi snažia o to, aby Európska únia disponovala najlepším vedeckým poradenstvom o svojich vlastných zdrojoch a zdrojoch v medzinárodných vodách.

4.7

V tomto zmysle a so zámerom zlepšiť vedecké poradenstvo si výbor myslí, že by sa mali dať financovať, prostredníctvom členských štátov, výdavky sektora rybného hospodárstva v Spoločenstve pri realizácii štúdií potrebných na hodnotenie dôsledkov rybolovných činností na životné prostredie a na hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie v tomto sektore. Rovnako sa domnieva, že finančná pomoc by mala tiež zahŕňať vedecké poradenstvo v rybolovnom sektore.

4.8

Výbor vyjadruje svoj súhlas s finančnými opatreniami stanovenými v rámci riadenia CFP, pretože prispejú k cieľu zapájať zainteresované subjekty do všetkých fáz CFP, ako aj informovať tieto subjekty o napĺňaní jej cieľov.

4.9

V súvislosti s regionálnymi poradnými radami je výbor toho názoru, že by sa malo predĺžiť obdobie financovania prevádzkových nákladov týchto rád.

4.10

Výbor považuje za veľmi dôležitú účasť Európskej únie v medzinárodných organizáciách súvisiacich s rybolovnými činnosťami flotíl a morským právom, a preto súhlasí s finančnými opatreniami stanovenými pre tieto prípady a pre dohody o rybolove, vrátane dohôd o spolupráci s tretími krajinami v oblasti rybného hospodárstva, pretože majú veľký význam vďaka svojmu prínosu k zachovaniu a udržateľnému využívaniu zdrojov rybného hospodárstva vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách a k udržaniu zamestnanosti v oblastiach závislých na rybolove.

4.11

Napriek tomu si EHSV myslí, že účasť zástupcov sektoru rybného hospodárstva na schôdzach medzinárodných organizácií, na žiadosť členských štátov alebo Komisie, by mala byť tiež krytá finančnými opatreniami stanovenými v rámci medzinárodných vzťahov.

4.12

Na záver je EHSV toho názoru, že finančné nástroje iných politík Spoločenstva, ako napr. rozvojovej, výskumnej, vonkajšieho obchodu a životného prostredia by mali tiež prispieť k iniciatívam na poli medzinárodných vzťahov CFP.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/41

1.1

Na zvrchovanom území Európskej únie tak, ako inde na svete stále častejšie dochádza ku katastrofám. Časť týchto katastrof má prirodzené príčiny, napríklad záplavy, zemetrasenia, požiare, obdobia sucha, hurikány atď., iné sú následkom teroristických útokov, ktoré naháňajú strach nevinným ľuďom. Niekto môže zastávať názor, že v oboch prípadoch je príčinou viac či menej ľudské konanie, aj keď škody nemožno rovnakou mierou pripisovať úmyselnému konaniu. EÚ sa s ohľadom na klimatické zmeny zaviazala uplatňovať preventívne opatrenia, a to nielen na základe záväzkov prijatých v Kjótskom protokole, ale aj na základe množstva ustanovení, ktoré ovplyvňujú na opatrenia na ochranu pôdy, vody a ovzdušia. Z týchto snáh je možné odvodiť preventívne opatrenia, ktoré môžu slúžiť na udržanie resp. obnovenie stavu územia Európskej únie, našich morí a nášho ovzdušia a súčasne prispieť k tomu, že sa tieto snahy vo všeobecnosti celosvetovo presadia. Okrem toho sa v súvislosti s bojom proti terorizmu (1) vytvorilo množstvo koordinačných nástrojov v oblasti polície a justície, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi členskými štátmi.

1.2

EÚ však aj tak musela vytvoriť na území EÚ spoločný systém poskytovania pomoci pre prípad katastrof akéhokoľvek druhu. Nejde tu o nič iné, ako o civilnú ochranu, ktorá podporuje a uľahčuje mobilizáciu životne dôležitej pomoci vzhľadom na pokrytie bezprostrednej potreby v oblastiach postihnutých katastrofou, pričom sa táto pomoc vzťahuje aj na územia mimo Únie. Cieľom návrhu Komisie je zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (2) vytvoreného v roku 2001, ako aj doplnenie akčného programu civilnej ochrany (3) návrhom nariadenia Rady na vytvorenie nástroja krízovej reakcie a pripravenosti na katastrofy (4).

1.3

Okrem toho je potrebné vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom civilná ochrana, pretože sa tento pojem často prelína s pojmom humanitárnej pomoci. Keďže obidve formy pomoci slúžia na ten istý účel, teda „na záchranu ľudských životov a zmierňovanie účinkov katastrofy počas prvých dní“, oznámenie Komisie obidva pojmy obsahovo od seba presne oddeľuje. Tak sa zdôrazňujú rozdiely: po prvé pomoc v rámci civilnej ochrany je možné použiť nielen na zmiernenie dopadov katastrof na ľudí, ale aj na zmiernenie jej účinkov na životné prostredie; po druhé prostriedky a tímy ako pomoc v rámci civilnej ochrany poskytujú členské štáty a nie humanitárne či mimovládne organizácie; po tretie poskytnutie pomoci pri katastrofe je možné v rámci EÚ i mimo nej, aj keď sa pri zásahoch v tretích krajinách uplatňujú rôzne postupy (5).

1.4

Osobitný účel postupu spočíva v tom, aby sa opatrenia urobili na úrovni Spoločenstva a vždy na požiadanie členského štátu, v ktorom ku katastrofe došlo. Treba však poznamenať, že oblasť úloh zahŕňa aj medzinárodnú úroveň, a to v koordinácii s inými medzinárodne pôsobiacimi organizáciami – predovšetkým s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), s ktorým existujú niektoré spoločné operatívne postupy – ako a v nadväznosti na činnosť Červeného kríža a miestnych mimovládnych organizácií.

1.5

Na základe postoja Únie k živelným pohromám, ktoré žiaľ zatiaľ neprestávajú, navrhla Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy na svojom mimoriadnom zasadnutí 7. januára 2005 zlepšiť mechanizmus Spoločenstva a vybudovať systém rýchlej reakcie v oblasti pomoci pri katastrofách. O niekoľko dní neskôr, 13. januára 2005, schválil Európsky parlament „Uznesenie Európskeho parlamentu k nedávnej katastrofe tsunami v Indickom oceáne“, v ktorom vyzýva k tomu, aby boli vytvorené personálne a materiálne zdroje, ako aj školiace kapacity, ktoré by sa dali využiť v prípadoch katastrof akéhokoľvek druhu.

1.6

Súčasný regulačný rámec pre jednanie v oblasti civilnej ochrany tvoria oba spomenuté nástroje, mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a akčný program civilnej ochrany. Prvé je predmetom oznámenia Komisie, ku ktorému Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vypracoval toto stanovisko. Riadiacou centrálou mechanizmu Spoločenstva je nepretržite obsadené Monitorovacie a informačné centrum (MIC) pri Európskej komisii. Postup je podporovaný databázou údajov o zdrojoch, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch k dispozícii v prípade katastrofy, ako aj informáciami z vojenskej databázy.

2.1

Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany. Nedávne udalosti ozrejmili, že je potrebné zlepšenie mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, ako aj lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a ostatnými orgánmi zúčastnenými na pomoci v prípade katastrofy. Komisia navrhuje vzhľadom na také zlepšenie štyri opatrenia:

2.1.1

Lepšia pripravenosť školením záchranných tímov, ako aj realizáciou prípravných cvičení, ktoré v prvom rade majú slúžiť na ocenenie v súčasnosti disponibilných zdrojov v oblasti civilnej ochrany; po druhé zostavenie modulového konceptu, v rámci ktorého majú byť menované rýchlo použiteľné moduly, ako aj nakoniec realizácia školiacich kurzov a spoločných cvičení, ktoré majú prispieť k posilneniu interoperability a k rozvoju spoločnej zásahovej kultúry.

2.1.2

Analýza a posudzovanie potreby systému včasného varovania, ktorý využíva kapacity Monitorovacieho a informačného centra a koncentruje všetky informácie, takže centrum môže byť aktívne pri koordinácii s ostatnými orgánmi, predovšetkým so Spojenými národmi. Posilnením stanovenia potreby na mieste môže byť určená špecifická potreba pre každý jednotlivý prípad katastrofy, čo umožňuje efektívnu pomoc. Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, z ktorého sa skladá MIC, a prepracovať metódy a kritériá hodnotenia.

2.1.3

Zlepšená koordinácia. To je jedna z oblastí, v ktorých sa predkladajú obzvlášť rozsiahle návrhy na zlepšenie. Jedná sa o to, aby boli príspevky členských štátov lepšie koordinované, aby mohla byť dosiahnutá koordinovaná európska pomoc v prípade katastrofy, ako aj lepšie doplnenie a koordinácia so Spojenými národmi, s ďalšími organizáciami pôsobiacimi v oblasti humanitárnej pomoci, ako aj s vojenskými miestami. Táto koordinácia má zvýšiť operatívnu plánovaciu kapacitu na mieste, vrátane rôznych pracovísk Komisie.

2.1.4

Zlepšená pomoc občanom EÚ. Ako ukázali skúsenosti s katastrofou tsunami, ochrana občanov EÚ môže byť dosiahnutá spoluprácou medzi miestami civilnej ochrany a konzulárnymi úradmi príslušných krajín. Preto musí byť prehĺbená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a krajinami, ktoré katastrofa postihla.

2.2

Komisiou navrhované opatrenia na zlepšenie musia byť sprevádzané vybudovaním zdrojov civilnej ochrany. Preto Rada požiadala o predloženie návrhov na posilnenie súčasných zdrojov. V akčnom pláne EÚ z 31. januára 2005 boli už spomenuté najdôležitejšie aspekty, ktorými je potrebné sa zaoberať.

2.2.1

Najprv je navrhované zlúčenie zdrojov civilnej ochrany. S ohľadom na efektívnejšie konanie má takéto zlúčenie umožniť podniknúť opatrenia na európskej úrovni, pokiaľ národné prostriedky pomoci a schopnosti na pokrytie potreby nestačia.

2.2.2

Posilnenie analytických kapacít MIC predpokladá aktívnejší koncept pre centrum, hlavne s ohľadom na úlohu školenia tretích štátov. To si vyžaduje bezproblémové fungujúce vzťahy, ktoré umožňujú flexibilné využitie disponibilných zdrojov na základe žiadosti o pomoc príslušnej krajiny.

2.2.3

Pohotovostné tímy plnia dôležitú funkciu v súvislosti so zásahmi pri závažných katastrofách a vždy vtedy, keď ich využíva iný členský štát alebo tretí štát. Preto je dôležité, aby bol zavedený systém navrhovaný v oznámení Komisie, keďže umožňuje v každej krajine udržať v neustálej pohotovosti pre zásah v rámci civilnej ochrany v Európe alebo v tretích štátoch určité kľúčové moduly.

2.2.4

Posilnenie logistickej základne, ako aj pripravenosť dostatočných zdrojov, aby mohlo kontrolné centrum rýchlo a efektívne jednať. Financovanie nákladov na prenájom zásahového vybavenia je dotované z európskych prostriedkov (6). Pre zásahy v tretích štátoch sa musí overiť, či v tejto oblasti existujú synergie so Spojenými národmi.

2.2.5

Nakoniec je aj medzinárodná koordinácia kľúčovým prvkom pre rýchlu reakciu v prípadoch katastrofy. Pre mechanizmus Spoločenstva sú k dispozícii zdroje, ktoré umožňujú v koordinácii s kapacitami iných organizácií lepšiu reakciu. Pritom musia byť zohľadnené tak orgány OSN, ako aj rôzne organizácie, ktoré poskytujú humanitárnu pomoc.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta obsah návrhu na zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, vzhľadom na nevyhnutnosť vybudovať a zlepšiť všetky disponibilné zdroje na jednanie pre prípady katastrofy tak v rámci EÚ, ako aj mimo jej územia. Skúsenosti posledných rokov ukázali, že spôsob fungovania civilnej ochrany na úrovni Spoločenstva potrebuje zlepšenie v mnohých ohľadoch. V tejto súvislosti je EHSV toho názoru, že je potrebných niekoľko predbežných poznámok, aby mohli byť navrhované opatrenia na zlepšenie mechanizmu Spoločenstva efektívne realizované.

3.2

Najskôr musia byť vybudované reakčné kapacity EÚ na základe národných systémov civilnej ochrany, a to vzhľadom na viaceré aspekty:

3.2.1.1

Bolo by vhodné ďalej rozširovať CECIS systém (7) tým, že sa prejde na satelitným prepojením podporovanú, bezpečnú štruktúru s prenosom obrazu, hlasu a údajov, ktorá by mala byť spojená prostredníctvom MIC (8) so štruktúrami alebo centrami s osobitnými odbornými znalosťami, aby tak mohli byť k dispozícii údaje, experti a modely prispôsobené okolnostiam špecifického núdzového prípadu (napr. predvídateľné následky). Niektoré jednoduché príklady pre aktualizované kartografovanie tretích krajín, aktuálne hodnotenie škôd, príp. novú úpravu kartografie po katastrofe (napr. zemetrasení alebo záplavách), ktorá môže vyradiť z funkcie sieť infraštruktúr pre prístup pomoci, ukazuje Európska vesmírna agentúra a Spoločné výskumné centrum. Opísaná sieť by sa mala opierať o kontaktné miesta v jednotlivých členských štátoch, ktoré by tak mohli prispieť k odstráneniu núdzového stavu.

3.2.1.2

Tok informácií medzi jednotkami pomoci EÚ a MIC musí byť konštantný, bezpečný a bezporuchový.

3.2.1.3

Riešenie týchto problémov je jasné a spočíva vo využití satelitnej komunikácie. Skúsenosť ukázala, že

3.2.1.4

Pri komunikácii cez satelit je však kapacita prenosu údajov obmedzená a v určitých prípadoch je sieť zaťažená iným využitím alebo inými užívateľmi (o. i. komunikačnými médiami). Preto má zmysel zaistiť trvalo na vlastné účely niektoré satelitné vysielacie frekvencie, aby bola umožnená komunikácia k spokojnosti medzi príslušnou (príslušnými) oblasťou (oblasťami) a MIC, ako aj medzi rôznymi zásahovými oblasťami.

3.2.1.5

Vzhľadom na oblasť, ktorá má byť pokrytá, by sa spočiatku mohlo vychádzať z predpokladu, že obmedzenie na menšiu geografickú oblasť (EÚ a bližšie okolie) bude postačujúce. Naproti tomu by však mali existovať snahy o celosvetové sieťové pokrytie, pretože nedávna katastrofa tsunami jasne ukazuje, že takéto obmedzujúce riešenie v konečnom dôsledku nestačí. Musela by byť zabezpečená nielen komunikácia s MIC, ale aj medzi tak vzdialenými oblasťami zásahov ako Maledivy, Srí Lanka, Thajsko a Indonézia.

3.2.1.6

Z týchto dôvodov sa EÚ musí na zabezpečenie efektívnej komunikácie vybaviť vlastným (t. j. exkluzívne použiteľným), bezpečným (bezporuchovým), spoľahlivým satelitným prenosovým systémom s celosvetovým sieťovým pokrytím. Tento systém by mal umožniť prenos hlasu a údajov (fax, písomný styk a obrázky s vysokým rozlíšením), ako aj usporiadanie videokonferencií.

3.2.1.7

Spoločné výskumné centrum, Európska vesmírna agentúra a Komisia (GR pre informačnú spoločnosť) majú k dispozícii dostačujúce kapacity, aby zohľadnili potrebu, ktorú zistil príslušný administratívny výbor pre akčný program a mechanizmus. Tento administratívny výbor je podriadený generálnemu riaditeľstvu zodpovednému za civilnú ochranu (GR pre životné prostredie).

3.2.2.1

Zásah jednotiek pomoci:

3.2.2.2

Pri podpore členských štátov v núdzových prípadoch

3.2.3.1

Súčasné štruktúry mechanizmu sa zakladajú na pripravenosti určitých zásahových družstiev, ako aj hodnotiacich zdrojov a tímov v rámci celej Únie. To sa hodnotí v porovnaní s minulými deficitmi ako pokrok, čo však neznamená, že súčasné riešenie je úplne uspokojujúce.

3.2.3.2

Geografické rozširovanie Únie a rozličné nebezpečenstvá, ktorým musí čeliť, otvárajú v rámci mechanizmu možnosť zvážiť zriadenie podporných štruktúr na regionálnej úrovni. Pomocou týchto štruktúr by mohli byť umiestnené určité zásahové sily a prostriedky už vopred a tým by boli rýchlejšie použiteľné a lepšie prispôsobené na špecifické nebezpečenstvá pre regióny v rámci Únie.

3.2.3.3

Tieto zásahové prostriedky by mohli byť k dispozícii sezónne (napr. lietadlá v boji proti lesným požiarom) alebo neustále.

3.2.3.4

Iným možným zlepšením by bolo zhromaždenie celkových zdrojov pomoci v rámci susediacich krajín, ktoré by mali dispozícii kapacity pre všetky krajiny príslušnej oblasti. Tak by sa mohlo zvážiť, aby Únia podporovala obstaranie zdrojov, ktoré spoločne využívajú krajiny strednej veľkosti alebo štáty, ktoré sú vystavené spoločnému nebezpečenstvu (záplavy v určitom povodí, zemetrasenia atď.).

3.2.4.1

V súčasnosti je MIC, tak ako aj tiesňové centrály väčšiny členských štátov síce nepretržite obsadené, avšak chýbajú dostatočné personálne a technické zdroje. Komisia sa musí zasadiť o to, aby sa to zmenilo.

3.2.4.2

Postup, ktoré v súčasnosti sleduje Komisia, sa však obmedzuje na obstaranie určitých zdrojov adekvátne príslušnému prípadu núdze. Natíska sa otázka, či je tento koncept dostatočne ambiciózny, aby bol primeraný situácii.

3.2.4.3

Je isté, že MIC nie je podľa definície ani rozhodovacím centrom, ani centrom pre koordináciu zásahov v prípade núdze. Keď sa však poskytuje podpora pri určitých rozhodnutiach alebo pri plánovaní zásahov, je nevyhnutné zabrániť improvizáciám a uplatniť stanovený mechanizmus jednania, ktorý sa okrem toho líši podľa okolností príslušného prípadu núdze. Pri potope sa nerobia tie isté opatrenia ako pri zosuve pôdy, zemetrasení alebo pri výbuchu sopky. Tiež sa používajú vždy rozdielne zásahové prostriedky.

3.2.4.4

Preto musí MIC v prípade núdze disponovať nielen maximálne spoľahlivými údajmi, aby Komisia mohla vytvoriť kontakty na špecializované orgány v rámci a mimo Únie, ale aj vopred stanovenými plánmi pomoci, prostredníctvom ktorých sa usiluje podľa druhu a závažnosti prípadu núdze, ako aj podľa príslušnej krajiny o efektívnu a rýchlu reakciu. Nepochybne by tu museli byť zapojené použiteľné moduly, ktoré sú k dispozícii v každej jednotlivej krajine.

3.2.4.5

Mala by byť zvolená koncepcia, ktorá sa zaoberá aj otázkou, či by mohlo MIC dodatočne prevziať k svojej funkcii pozorovacieho a informačného centra aj úlohy ohľadom koordinácie národných miest, špecializovaných organizácií v oblasti humanitárnej pomoci a obzvlášť dobrovoľníkov, ktorí poskytujú podporu v prípadoch katastrofy. Úlohu koordinácie musia prevziať miesta, ktoré disponujú všetkými relevantnými informáciami a prostriedkami potrebnými pre koordináciu.

3.2.5.1

Zásahové sily vybrané vopred členskými štátmi vedia bez pochýb, ako majú jednať v prípade núdze. V súčasnosti prebiehajúci školiaci program prináša dobré výsledky v oblasti schopnosti spoločného jednania. Musí byť zrealizovaných viac kurzov a tieto kurzy by sa mali uskutočniť podľa možnosti aj v iných jazykoch ako angličtina, pretože je možné, že aj opatrenia sa budú uskutočňovať v krajinách, ktoré sú kultúrne bližšie iným jazykom, ako napr. francúzštine alebo španielčine.

3.2.5.2

Vopred zostavené plány pomoci by mali byť po ich stanovení oznámené všetkým zásahovým tímom. Na tento účel by mali byť zahrnuté do školiacich programov.

3.2.5.3

Treba zvážiť možnosť využiť nové metódy diaľkového štúdia na realizáciu týchto nových kurzov.

4.1

Návrh možno bezpochyby hodnotiť pozitívne, aj keď sú ešte možné zlepšenia. Pritom by malo byť zohľadnené, že sa pri mechanizme zásadne jedná o nástroj na využitie v rámci EÚ, a že teda je teraz jedným z nástrojov (ak nie najdôležitejším nástrojom vôbec) interregionálnej solidarity v EÚ.

4.2

Preto by sa Únia nemala báť použiť akékoľvek prostriedky, aby zabezpečila čo najrýchlejšiu a efektívnu reakciu na rôzne núdzové situácie. Základom tohto sú vopred stanovené mechanizmy jednania, príp. plány pomoci, ktoré musia byť preverené v simulačných scenároch a prispôsobené adekvátne skúsenostiam, ktoré boli získané na základe týchto simulácií alebo skutočných zásahov.

4.3

V rámci týchto plánov musia byť k dispozícii komunikačné prostriedky, aktuálne mapy a primerané zdroje pre uspokojivú koordináciu. Únia musí vedieť disponovať týmito zásahovými prostriedkami. Európske zásahové plány majú platiť na medzinárodnej úrovni ako vzor a podporovať obraz Únie na svetovej scéne, ako aj jej medzinárodný vplyv.

4.4

Ďalej musia byť hodnotiace tímy a koordinátori Únie konzultovaní v otázke obnovy príslušnej oblasti, ako aj možných predchádzajúcich plánov jednania.

4.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor je toho názoru, že všetky opatrenia uskutočňované v rámci mechanizmu Spoločenstva musia mať k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky, aby boli k dispozícii nielen dostatočné technické štruktúry podpory, ale aj vlastné zásahové prostriedky, ktoré umožňujú EÚ lepšie jednanie a prispievajú k tomu, že jej nasadenie, hlavne pri pohromách mimo oblasti Únie, bude intenzívnejšie vnímané. V otázke vlastných prostriedkov je potrebné sa zamerať najmä na oblasť dopravy; vytvorením špeciálnych dostupných prepravných kapacít je možné zabezpečiť rýchlejšie jednanie na zmiernenie následkov katastrof.

4.6

Pri zásahoch v tretích štátoch musia byť opatrenia vykonané v rámci mechanizmu považované za pevnú súčasť zahraničnej politiky EÚ a musí im byť pripísaný význam, ktorý im patrí ako znak bezprostrednej solidarity Únie s katastrofami postihnutých krajín.

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta obsah oznámenia „Zlepšenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany“. Je však toho názoru, že dokument Komisie môže byť v niektorých konkrétnych aspektoch zlepšený a poukazuje obzvlášť na to, že niektoré poznámky výboru vyplývajú z hodnotení zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ktorí sú príslušníkmi EHSV.

5.2

Ako východiskový bod a vzhľadom na nevyhnutnosť dať presadeniu navrhovaných opatrení záväzný charakter by sme mali vychádzať z adekvátneho právneho nástroja. Výbor sa domnieva, že nariadenie (9) by bolo takýmto vhodným prostriedkom, keďže by prispelo k harmonizácii a bolo záväzné všetky členské štáty EÚ.

5.3

Ďalším aspektom, ktorý musí byť zdôraznený, je primerané vybavenie prostriedkami pre mechanizmus. Musia byť pridelené dostačujúce prostriedky na krytie nákladov pre zvýšenie personálu a obstaranie vlastných zásahových prostriedkov. Aj keď sa oznámenie špeciálne nezaoberá finančnou podporou patriacou členským štátom, mali by byť v novom návrhu nariadenia k zriadeniu Fondu solidarity Európskej únie (10) zohľadnené všetky prírodné katastrofy, vrátane katastrôf spôsobených suchom.

5.4

Vzhľadom na návrhy EHSV na zlepšenie mechanizmu, ktoré našli svoje uplatnenie v poznámkach tohto stanoviska, treba obzvlášť zdôrazniť tieto body:

5.5

Ako orgán zastupujúci občiansku spoločnosť by EHSV chcel vyjadriť svoju podporu činnosti dobrovoľných pomocníkov, ktorí zasahujú pri katastrofách. Ich neplatená práca, vykonávaná často počas dlhšieho obdobia je nielen znakom solidarity, ale aj nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o aktívne konanie na odstraňovanie a zmierňovanie škôd na zdraví a majetku v oblastiach postihnutých katastrofou.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/46

1.1

Spoločná politika rybného hospodárstva (CFP) po prvýkrát spomína spoločné podniky ako nástroj štrukturálnej politiky v nariadení (ES) č. 3944/90, keď ich definuje ako „súkromný podnik, tvorený jedným alebo viacerými vlastníkmi plavidiel v Spoločenstve a jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, s ktorou Spoločenstvo udržiava vzťahy, zastrešené zmluvou o spoločnom podniku a cieľom ktorých je vyvážať a eventuálne využívať morské zdroje, ktoré sa nachádzajú vo vodách patriacich pod zvrchovanosť a jurisdikciu týchto tretích krajín, so zámerom prioritne zásobovať trh Spoločenstva“  (1) . V deväťdesiatych rokoch prešla CFP v porovnaní s predchádzajúcim obdobím významným vývojom, pričom sa zaužíval pojem „modrá Európa“, ktorý sa stáva opäť aktuálnym, dokonca v ešte širšom rozmere, a to v súvislosti s diskusiami, ktorých cieľom je vytvorenie spoločnej námornej politiky.

1.2

Počas vývoja spoločnej politiky rybného hospodárstva nebol už spomínaný pojem spoločných podnikov ďalej revidovaný, a tak sa stali výlučne nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva, alternatívnym k vrakovaniu plavidiel, alebo ich konečnému vývozu, ako o tom svedčia príslušné články nariadenia, ktoré sú ďalej spomínané v bode 2.1.2 tohto stanoviska.

1.3

Napriek tomu sú spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva viac než len nástrojom štrukturálnej politiky rybného hospodárstva. Sú prostriedkom, ktorý umožňuje dosiahnuť celý rad cieľov, jasne definovaných v rôznych dokumentoch a predpisoch Európskej únie týkajúcich sa zásobovania trhov, politiky spolupráce, politiky zamestnanosti a regionálneho rozvoja, podpory zodpovedného rybolovu, intervencie Európskej únie do rôznych regionálnych rybárskych organizácií (regional fishing organisations – RFO) a všeobecne, týkajúcich sa prítomnosti kapitálu a kvalifikovaných pracovníkov členských štátov na udržateľných investičných projektoch v rôznych krajinách a na trhoch.

1.4

Je jasné, že reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP) ponímanie spoločných podnikov ako nástroja štrukturálnej politiky zaniká, ale je tiež jasné, ako sa uvidí neskôr, že táto reforma spôsobila v súčasnosti prakticky úplnú absenciu právnych predpisov, ktoré by začlenili spoločné podniky do špecifického rámca v kontexte kompetencií a politík Európskej únie.

1.5

Tiež je pravda, že výbor vo svojich stanoviskách, ktoré požadovala Komisia, vždy zdôrazňoval potrebu zosúladiť spoločné podniky s novou politikou rybného hospodárstva. Zdôraznil to v stanovisku, ktoré EHSV vydal k návrhu nariadenia Rady o zavedení reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (2) a zopakoval to v stanovisku na tému Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFF) (3), ktoré sa vzťahovalo k návrhu nariadenia Rady o spomínanom fonde (4) a verejne to tiež oznámil členovi Komisie zodpovednému za rybné hospodárstvo počas jeho návštevy v sekcii NAT výboru dňa 16. júna 2005, ktorý to zobral na vedomie.

1.6

Cieľom tohto stanoviska je pokračovať v línii nastolenej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a poskytovať argumenty v prospech zmeny ponímania úlohy spoločných podnikov a následne navrhnúť zmeny obsahu právnych ustanovení, ktorými sa riadia, založené na oficiálnych dokumentoch a faktoch, ktoré obsahujú.

1.7

Dá sa očakávať, že v prípade prijatia navrhovanej zmeny v ponímaní bude treba vynaložiť úsilie na úplné akceptovanie týchto podnikov, ktoré tvoria zvláštnu a jedinečnú súčasť medzinárodného obchodu a ktoré pre Európsku úniu otvárajú špecifickú akčnú líniu v jej medzinárodných vzťahoch.

2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa začleňujú do právnych noriem Spoločenstva prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 3944/90, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 4028/86, ako nástroj na zníženie kapacity rybárskej flotily Spoločenstva a na zásobovanie trhu Spoločenstva, zohľadňujúci obmedzené zdroje vo vodách Spoločenstva a zákaz vstupu do výlučných ekonomických zón tretích krajín. Ide o prístup pozostávajúci zo štyroch základných bodov: zníženie nadmernej kapacity, zaručenie dodávok, čiastočné udržanie zamestnanosti a realizácia politických a obchodných dohôd s tretími krajinami. (5) Aby sa mohli tieto opatrenia implementovať, bolo prijaté nariadenie Komisie (ES) č. 1956/1991. (6)

2.1.2

Prijatím nariadenia Rady (EHS) č. 2080/93 (7) a nariadenia (EHS) č. 3699/93 (8) sa správa a financovanie spoločných podnikov začlenili do Finančného nástroja pre riadenie rybolovu (FIFG). V súlade s princípom subsidiarity boli členské štáty zodpovedné za výber projektov, ich riadenie a kontrolu, ako aj za platbu dotácií. Tieto dotácie boli pôvodne rovnaké ako dotácie na vrakovanie alebo konečný vývoz a nakoniec predstavovali 80 % príspevku, ktorý by bol poskytnutý v prípade vrakovania plavidla. Preto sa vlastníci plavidiel v Spoločenstve mohli oprávnene domnievať, že rozdiel v dotáciách medzi príspevkom na vrakovanie a príspevkom na vývoz spoločným podnikom sa pripisuje udržiavaniu priaznivého vzťahu medzi novým spoločným podnikom, ktorému vlastník poskytuje svoju loď alebo lode a Európskou úniou. Tieto princípy boli naďalej platné v nariadení Rady (ES) č. 2468/98 z 3. novembra 1998 (9), ktoré zrušilo nariadenie (ES) č. 3699/93 a taktiež v nariadení Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 (10), i keď treba podotknúť, že posledné spomínané nariadenie zaviedlo jednoduchší pojem spoločného podniku tým, že ho definovalo ako „akúkoľvek obchodnú spoločnosť s jedným alebo viacerými partnermi z tretej krajiny, v ktorej je plavidlo registrované.“  (11)

2.2.1

„Zelená kniha o budúcnosti spoločnej politiky v oblasti rybolovu“ (12) na jednej strane uznala nadmernú kapacitu flotily Európskej únie a na druhej strane globalizáciu rybného hospodárstva a oprávnené úsilie mnohých rozvojových krajín rozšíriť svoj rybársky priemysel. Tieto tri myšlienky, spojené s vysokým kapitálovým krytím potrebným pre investície do sektoru rybného hospodárstva (flotila, prístavy, mraziarne, továrne, atď.), ktoré tiež Zelená kniha uznáva, mali vyvolať rozsiahlejšiu špecifickú diskusiu o dôležitosti spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva než je tá, o ktorej svedčia oficiálne dokumenty (13) z daného obdobia.

2.2.1.1

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sú prostriedkom, ako sa môže Európska únia podieľať a prispievať k rozvoju sektora rybného hospodárstva v rozvojových krajinách, čo umožňuje vytvorenie a rast komplexného hospodárskeho sektora. Poskytovanie rybárskych plavidiel spomínaným podnikom je prospešné nielen pre rybolov, ale aj pre iné odvetvia, ako napr. prístavné alebo rôzne služby (opravy, údržba, zásobovanie potravinami, úschova, prekládka tovaru, nakladanie a vykladanie, obsluha posádky, cesty, atď.), údržba mraziarenskej siete (vyžadovaná vlastnými právnymi predpismi Európskej únie, súvisiacimi s bezpečnosťou potravín a realizovaná prostredníctvom investícií do nákladných mraziarenských zariadení), dodržiavanie hygienických noriem potravinárskych produktov a nakoniec zakladanie spracovateľských odvetví.

2.2.1.1.1

Súčasne s udržaním lukratívnych európskych pracovných miest na vyšších a stredných pozíciách posádok lodí umožňujú spoločné podniky aj vytváranie početných pracovných príležitostí na lodiach i v spoločnostiach poskytujúcich služby, ktoré sa v ich okolí zakladajú. Spomínané pracovné miesta môžu byť výhodnou pracovnou príležitosťou pre miestnych rybárov, pokiaľ ide o pracovné podmienky a výšku príjmov, ktorých jediným východiskom by v opačnom prípade bol tradičný malý rybolov, ktorý je často nevýkonný a nebezpečný pre vlastné zdroje, pretože v ňom úplne chýbajú alebo sú nedostatočné kontrolné, konzervačné, marketingové a iné mechanizmy.

2.2.1.2

Tvorba miestneho bohatstva a vývoz úlovkov, či už po predchádzajúcom spracovaní alebo bez neho, umožňuje naopak vytváranie hodnotných medzinárodných reťazcov, v ktorých sú výnosy rozdeľované spravodlivejšie a umožňuje exponenciálne navýšiť HDP a príjmy na obyvateľa, vytvárané v tomto sektore v danej krajine, a tak postupne vytvárať industrializovaný sektor rybného hospodárstva tam, kde predtým existoval iba pobrežný rybolov bez dostatočných hygienických či marketingových podmienok.

2.2.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva sa museli zaviazať prioritne zásobovať európske trhy, čo zaručuje existenciu a udržanie investícií poskytovaných vlastníkmi plavidiel, priemyselnými partnermi v sektore rybolovu, členskými štátmi a samotnou Európskou úniou (prostredníctvom dotácií) a umožňuje zásobovanie deficitného trhu Spoločenstva, na ktorom sa spotreba rýb zvyšuje na základe opakovaných odporúčaní vedeckých a verejných inštitúcií európskemu obyvateľstvu na dodržiavanie zásad zdravej a vyváženej výživy. Okrem toho musí zásobovanie prísne dodržiavať potravinárske normy Európskej únie.

2.2.1.4

Aktivity spoločných podnikov, v rámci Európskej únie, v oblastiach, ktoré sú závislé na rybolove umožňujú udržanie úrovne zamestnanosti v tomto priemysle tým, že v Európe pôsobia centrálne technické a obchodné kancelárie spoločných podnikov, pričom pomocný priemysel napomáha vytvárať ďalšie pracovné miesta, a to priamo, keď sa veľké lode vracajú do svojich domovských prístavov v Európe na pravidelné štvorročné údržby, alebo nepriamo vytváraním „know-how“ reťazcov s miestnymi službami, ktoré sa už vyššie v texte spomínali.

2.2.1.5

Spoločné podniky rybného hospodárstva umožňujú, aby Európska únia disponovala užitočnými údajmi o monitorovaní a kontrole úlovkov vo vodách tretích krajín a v medzinárodných vodách prostredníctvom udržiavania právnych zväzkov s rybárskymi spoločnosťami v oblastiach ich pôvodu. Toto zaisťuje Európskej únií vedúce postavenie medzi kompetentnými regionálnymi rybárskymi organizáciami, ktoré boli vytvorené alebo sú riadené Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), orgánom OSN zodpovedným za túto oblasť. (14) Z dôvodov finančnej kontroly zo strany Komisie, členských štátov a Dvora audítorov musia spoločné podniky podávať členským štátom polročné správy o svojich úlovkoch.

2.2.1.6

Umožňujú tiež zachovávať záujmy Európskej únie v sektore rybného hospodárstva v medzinárodných vodách a medzinárodných rybárskych revíroch na úrovni požadovanej nariadeniami Spoločenstva týkajúcimi sa zodpovedného rybolovu, udržiavania a riadenia zdrojov, bezpečnosti na palubách lodí, kontroly, bezpečnosti potravinového reťazca, atď. Týmto spôsobom by sa predišlo, alebo by sa aspoň minimalizoval negatívny vplyv zahraničných rybárskych flotíl, ktoré neprispievajú k rozvoju rybárstva a priemyslu v tretej krajine, ani nezaručujú kvalitu rybárskych výrobkov, ktorých cieľom je Európska únia a neumožňujú ani zodpovednú kontrolu zdrojov.

2.2.1.7

Prostredníctvom spoločných podnikov môže nakoniec Európska únia účinne a trvalo prispievať k rozvoju miestneho rybárskeho priemyslu v krajinách, s ktorými uzatvorila dohody o rybolove a v ktorých pôsobia spoločné podniky alebo podniky tretích krajín kontrolované európskymi podnikateľmi. Spomínaný rybný priemysel je prínosom pre tretie krajiny i celú Európsku úniu, keďže umožňuje neustálé zásobovanie trhu produktmi mora.

2.2.2

Avšak žiadne z predchádzajúcich odôvodnení sa neobjavilo, dokonca ani nepriamo, v bode 3.9 spomínanej Zelenej knihy o „medzinárodnom rozmere spoločnej politiky rybného hospodárstva“ (15), ani v bode 5.8 o „medzinárodných vzťahoch“ (16). Ani raz sa spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva nespomínajú ako účinný nástroj pri uplatňovaní zásad politiky rybného hospodárstva, definovaných v Zelenej knihe, hoci od roku 2002 boli predmetom rozsiahlych právnych predpisov Spoločenstva, ako je už v tomto stanovisku uvedené.

2.2.3

Prakticky úplné vyradenie spoločných podnikov z novej spoločnej politiky rybného hospodárstva sa odráža i na skutočnosti, že posledná správa, požadovaná Komisiou, ktorá obsahovala vyčerpávajúce údaje o tejto problematike, pochádza z roku 2001 a v nej sa nerozlišujú zvlášť lode pridelené spoločným podnikom. (17) Predtým bol vypracovaný ešte jeden špecifický dokument s názvom „Etude de bilan des sociétés mixtes dans le contexte des interventions structurelles dans le domaine de la peche“ [„Štúdia o spoločných podnikoch v kontexte štrukturálnej pomoci v sektore rybného hospodárstva“], ktorý bol predložený 16. júna 2000. Spomínané dokumenty poukazujú na to, že v súčasnosti existuje asi 300 spoločných podnikov, ktoré majú viac ako 600 lodí. Tieto podniky boli teraz vyradené z rámca právnych predpisov Spoločenstva v odvetví rybného hospodárstva a nachádzajú sa v právnom vákuu. Teraz fungujú jednoducho len ako zahraničné podniky, na ktorých sa podieľajú partneri z Európskej únie a ktorých povinnosťou je prioritne zásobovať EÚ a pravidelne jej poskytovať informácie, pričom jedinú ochranu im zaručujú bilaterálne zmluvy o vzájomnej ochrane investícií uzatvorené medzi členskými krajinami pôvodu a tretími krajinami určenia.

2.3.1

V priebehu prác na konečnej verzii už spomínanej Zelenej knihy boli schválené dve nariadenia: nariadenie Rady (ES) č. 1263/1999 z 21. júna 1999 o finančnom nástroji na riadenie rybolovu (18) a nariadenie Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa definujú podrobné pravidlá a podmienky štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva. (19) Tieto nariadenia predĺžili právnu existenciu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva, v rámci Finančného nástroja na riadenie rybolovu až do ukončenia jeho platnosti, t. j. do 31. decembra 2006.

2.3.2

Napriek tomu, nariadením Rady (ES) č. 2369/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 2792/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva boli od 31. decembra 2004 spoločné podniky prakticky úplne vyradené zo štrukturálnej politiky rybného hospodárstva Európskej únie. (20) Spoločné podniky sú ale naďalej súčasťou acquis communautaire, pretože musia dodržiavať predpisy, ktoré platili v čase ich vzniku, avšak chýba im strednodobý a dlhodobý špecifický právny rámec.

2.3.3

Zásada, na základe ktorej sa zrušila pomoc spoločným podnikom v sektore rybného hospodárstva a takmer všetky odkazy na ne v právnych predpisoch sa nachádzajú v odôvodnení č. 5 posledného spomínaného nariadenia, podľa ktorého je výhodné, aby sa finančná podpora Finančného nástroja na riadenie rybolovu orientovala na redukovanie kapacít prostredníctvom vrakovania lodí. Redukovanie rybolovných kapacít je iba jedným z mnohých cieľov politík Spoločenstva, k naplneniu ktorých môžu spoločné podniky prispievať, ako sa uvádza ďalej v texte.

3.1

Potreba uplatňovania špecifickej politiky pre spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva v rámci Spoločnej politiky rybného hospodárstva

3.1.1

Hoci boli spoločné podniky vyradené z platnej legislatívy, zohrávajú špecifickú ekonomickú úlohu v rámci globalizovanej ekonomiky spočívajúcu na jednej strane v úspore nákladov, ktoré sú zvyčajne nižšie v cieľovej krajine než v členskom štáte pôvodu a na druhej strane v prenose technológií, tvorbe a delbe pridanej hodnoty, prístupe k zdrojom a zásobovaní trhov.

3.1.2

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva navyše umožňujú čiastočne udržiavať zamestnanosť na pevnine i na mori v tých oblastiach Európskej únie, ktoré sú na rybolove závislé, a tiež pomáhajú vytvárať nové, kvalifikovanejšie pracovné miesta v tretích krajinách, v ktorých pôsobia, vrátane vzdelávania a školenia pracovníkov v cieľových krajinách.

3.1.3

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva boli začlenené v rámci právnych predpisov Spoločenstva do štrukturálnej politiky v roku 1990; a počas posledných 15 rokov sa ukázali byť užitočným nástrojom. Neoprávnené vyradenie spoločných podnikov z novej Spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP), podporovanej Komisiou, a tiež z právnych predpisov platných od 1. januára 2005 znamená stratu podpory Spoločenstva pre jeden z účinných nástrojov hospodárskej spolupráce Európskej únie s tretími, prevažne rozvojovými krajinami, a to by mohlo narušiť princíp dôvery, ktorý by mal byť základom vzťahov medzi európskymi podnikmi a inštitúciami Spoločenstva.

3.1.4

Spoločné podniky v sektore rybného hospodárstva môžu a mali by byť považované za špecifickú kapitolu v multilaterálnych a bilaterálnych dohodách o spolupráci s tretími krajinami, pričom by sa mali stanoviť špecifické predpisy, zohľadňujúce ich osobitý charakter z rybolovného hľadiska, ako i z hľadiska podpory a ochrany európskych investícií v zahraničí, cla, zamestnanosti, daňového práva, atď.

3.1.5

Na základe platnej legislatívy by mohli spoločné podniky spadať do rámca dohôd o partnerstve, avšak až doteraz nebolo v praxi vidieť žiadne dôležité výsledky, a preto by mal existovať právny predpis, ktorý by riadil rozptýlené kompetencie v rámci Komisie (Generálne riaditeľstvá pre rozvoj, spoluprácu a pre rybné hospodárstvo), ktorý by podnikateľom a iným aktérom v tomto sektore objasnil, ako majú konať v rámci týchto dohôd alebo iných nástrojov, aby boli dosiahnuté praktické výsledky, ktoré už boli spomínané.

4.1

Výbor odporúča, aby v zmysle začatých prác na reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva a v súlade so závermi Rady z 19. júla 2004 (21) spoločné podniky, ktoré prestali byť nástrojom na štrukturálnu reguláciu kapacít flotily a alternatívou k vrakovaniu rybárskych lodí, začali byť definované ako prostriedok na zásobovanie trhov a komplexnej sektorovej činnosti, ktorou disponuje Európska únia v rámci svojich vlastných kompetencií a globálnych a regionálnych záväzkov a bilaterálnych dohôd, aby sa mohli správne uplatňovať politiky rybného hospodárstva Európskej únie v súlade s princípmi Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a WTO, pričom stále treba dohliadať na to, aby sa nezvyšovali kapacity rybolovu, pretože by to mohlo viesť k nadmernému využívaniu zdrojov.

4.2

Výbor považuje za potrebné, aby:

4.2.1

Komisia vypracovala podrobné a aktuálne vyhodnotenie súčasnej situácie a potenciálu spoločných podnikov v sektore rybného hospodárstva a oboznámila s ich závermi ostatné inštitúcie a zainteresované sektory;

4.2.2

boli do platných právnych predpisov Spoločenstva zapracované potrebné pravidlá a mechanizmy, ktoré poskytnú spoločným podnikom právnu ochranu pri ich činnosti v rámci bilaterálnych a multilaterálnych dohôd s tretími krajinami, pričom treba brať do úvahy špecifický charakter tejto činnosti a ich prínos v oblasti riadenia zdrojov rybolovu, zásobovania trhov, vytvárania pracovných príležitostí v oblastiach závislých na rybolove, vytvárania pridanej hodnoty, ich prínos v oblasti spolupráce a medzinárodného obchodu.

17.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 65/50

1.1

Predkladaný návrh sleduje kodifikáciu nariadenia Rady (EHS) č. 1208/81 z 28. apríla 1981, ktorým sa určuje stupnica Spoločenstva na klasifikáciu jatočne opracovaných trupov dospelého hovädzieho dobytka (1). Nové nariadenie nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie (2). Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.1

Výbor považuje za veľmi užitočné mať všetky texty integrované do jednej Smernice. V kontexte Európy občanov prikladá Európsky hospodársky a sociálny výbor, podobne ako Komisia, veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu práva Spoločenstva s cieľom jeho lepšieho pochopenia a sprístupnenia občanom, dávajúc im nové príležitosti, ako aj šancu na efektívnejšie využívanie osobitných práv, ktoré im poskytuje.

2.2

Je zabezpečené, aby tento kodifikovaný súbor ustanovení neobsahoval nijaké podstatné zmeny, len aby slúžil účelu predstaviť právo Spoločenstva jasným a transparentným spôsobom. Výbor vyjadruje svoju úplnú podporu tomuto cieľu a vzhľadom na uvedené záruky návrh víta.