–

LKW Walter Internationale Transportorganisation AG, CB, DF a GH, v zastúpení: M. Erman, R. Grilc, S. Grilc, J. J. Janezic, M. Ranc, G. Schmidt, M. Škof a R. Vouk, Rechtsanwälte,

–

slovinská vláda, v zastúpení: A. Vran, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 prvého odseku ZFEÚ, článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79), ako aj článkov 36 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článkom 4 ods. 3 ZEÚ.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou LKW Walter Internationale Transportorganisation AG na jednej strane a CB, DF a GH na druhej strane vo veci návrhu na náhradu škody z dôvodu ich zodpovednosti ako advokátov za nepodanie námietky proti uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia vydanému slovinským súdom v stanovenej lehote.

3

Odôvodnenia 2, 10 a 12 nariadenia č. 1393/2007 stanovujú:

…

…

4

Článok 5 tohto nariadenia s názvom „Preklad písomností“ stanovuje:

„1.   Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predloží písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2.   Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť neskoršieho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto náklady uhradí.“

5

Článok 8 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádzal v kapitole II oddiele 1 s názvom „Odmietnutie prevzatia písomnosti“, stanovuje:

„1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán… a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

5.   Na účely odseku 1… orgány, alebo osoby, ak sa doručuje podľa článku 14, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto… orgánom či osobám.“

6

Článok 14 toho istého nariadenia, ktorý sa nachádza v kapitole II oddiele 2 s názvom „Doručovanie použitím poštových služieb“, stanovuje:

„Každý členský štát môže doručovať súdne písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte priamo použitím poštových služieb doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo iným rovnocenným dokladom.“

7

Vzorové tlačivo s názvom „Informovanie adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť“, ktoré sa nachádza v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007, obsahuje najmä nasledujúcu poznámku do pozornosti adresáta písomnosti:

„Túto písomnosť môžete odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiete, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Ak si želáte využiť toto právo, prevzatie písomnosti musíte odmietnuť pri jej doručení priamo osobe, ktorá písomnosť doručuje, alebo písomnosť musíte do jedného týždňa vrátiť na nižšie uvedenú adresu s vyhlásením, že ju odmietate prevziať.“

8

Toto vzorové tlačivo obsahuje aj časť s názvom „Vyhlásenie adresáta“, ktoré musí tento adresát v prípade, že odmietne prevziať predmetnú písomnosť, podpísať a vyplniť políčko označujúce úradný jazyk (úradné jazyky) Únie, ktorému rozumie. Táto časť znie:

„Odmietam prevziať pripojenú písomnosť, pretože nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiem, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Rozumiem tomuto jazyku/týmto jazykom:

…“

9

Nariadenie č. 1393/2007 bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (Ú. v. EÚ L 405, 2020, s. 40), uplatniteľným od 1. júla 2022. Vzhľadom na obdobie, kedy nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, sa návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať z hľadiska nariadenia č. 1393/2007.

10

§ 1295 Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „ABGB“) v odseku 1 stanovuje:

„Každý má právo žiadať o náhradu škody od pôvodcu, ktorý mu ju spôsobil zavinene; škoda môže vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy alebo bez súvislosti so zmluvou.“

11

V zmysle § 1299 ABGB:

„Kto sa verejne priznáva k úradu, umeleckej činnosti, povolaniu alebo remeslu, alebo kto dobrovoľne bez toho, aby bol v núdzi, prevezme úkon, ktorého vykonanie si vyžaduje osobitné odborné znalosti alebo mimoriadnu starostlivosť, dokazuje tým, že má potrebné schopnosti a požadované mimoriadne znalosti; je teda zodpovedný za ich nedostatok. Pokiaľ však ten, kto mu tento úkon prenechal, vedel o jeho neskúsenosti alebo o nej mal s primeranou obozretnosťou vedieť, je sám tiež zodpovedný.“

12

Podľa § 1300 ABGB:

„Znalec je zodpovedný aj v prípade, že z nedbanlivosti a za odmenu poskytne nesprávnu radu v oblasti svojich odborných znalostí a vedomostí. S výnimkou tohto prípadu je poradca zodpovedný iba za škodu, ktorú inému spôsobil vedome poskytnutím rady.“

13

§ 9 Zakon o izvršbi in zavarovanju (zákon o exekúcii a zabezpečovacích opatreniach, Uradni list RS, č. 3/07) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZIZ“) má názov „Opravné prostriedky a územná právomoc odvolacieho súdu v exekučných konaniach na základe verejnej listiny“. Tento § 9 znie takto:

„Proti uzneseniu prvostupňového súdu je možné podať odvolanie, ak zákon nestanovuje inak.

Opravným prostriedkom dlžníka voči uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu, je námietka.

Ak zákon nestanovuje inak, odvolanie a námietka musia byť podané v lehote 8 dní od doručenia uznesenia prvostupňového súdu.

Včas podané a povolené odvolanie sa doručí druhému účastníkovi konania na vyjadrenie, pokiaľ tomuto účastníkovi konania bolo tiež doručené uznesenie prvostupňového súdu, proti ktorému odvolanie smeruje.

Proti uzneseniu o námietke je možné podať odvolanie.

Ak zákon nestanovuje inak, odvolanie a námietka nemajú odkladný účinok.

Rozhodnutie o odvolaní je konečné.

…“

14

§ 53 ZIZ s názvom „Námietka ako jediný opravný prostriedok dlžníka“ stanovuje:

„Proti uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia vydanému na základe návrhu na nariadenie núteného výkonu rozhodnutia môže dlžník podať námietku okrem prípadu, ak napáda iba rozhodnutie o trovách konania.

Námietka musí byť odôvodnená. V námietke musí dlžník uviesť skutočnosti, na ktorých zakladá svoju námietku, a predložiť dôkazy, inak sa jeho námietka bude považovať za neodôvodnenú.“

15

§ 61 ZIZ s názvom „Námietka proti uzneseniu vydanému na základe verejnej listiny“ stanovuje:

„Námietka proti uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia vydanému na základe verejnej listiny je upravená ustanoveniami článkov 53 a 54 tohto zákona…

Pokiaľ námietka uvedená v predchádzajúcom odseku smeruje proti časti uznesenia o nútenom výkone rozhodnutia, ktorá ukladá dlžníkovi povinnosť zaplatiť pohľadávku, námietka sa považuje v tomto ohľade za odôvodnenú, ak dlžník uvedie skutočnosti, na ktorých zakladá svoju námietku a predloží dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v námietke.

…“

16

Žalobkyňa vo veci samej je spoločnosťou zapísanou v rakúskom obchodnom registri, ktorá pôsobí v oblasti medzinárodnej nákladnej dopravy.

17

Dňa 30. októbra 2019 Okrajno sodišče v Ljubljani (Okresný súd Ľubľana, Slovinsko) doručil žalobkyni vo veci samej poštou uznesenie o nútenom výkone rozhodnutia vydané na návrh spoločnosti Transport Gaj d.o.o., ktorým nariadil zaistenie 25 pohľadávok žalobkyne vo veci samej voči rôznym slovinským spoločnostiam s cieľom vymôcť sumu 17610 eur (ďalej len „predmetné uznesenie“). Toto uznesenie bolo vydané v neprítomnosti účastníkov konania, na základe verejných dokumentov, konkrétne faktúr, bez toho, aby boli získané pripomienky žalobkyne vo veci samej.

18

Uvedené uznesenie bolo právnemu oddeleniu žalobkyne vo veci samej doručené prostredníctvom internej pošty až 4. novembra 2019. Dňa 5. novembra 2019 v nadväznosti na výmenu informácií medzi touto žalobkyňou a žalovanými vo veci samej, ktorí sú spoločníkmi advokátskej kancelárie so sídlom v Klagenfurte (Rakúsko), o povahe a následkoch predmetného uznesenia, ich žalobkyňa vo veci samej požiadala, aby podali proti tomuto uzneseniu námietku. Medzi dokumentmi, ktoré zaslala žalovaným vo veci samej, sa nachádzala fotokópia obálky preukazujúca, že žalobkyni vo veci samej bolo predmetné uznesenie skutočne doručené 30. októbra 2019.

19

Dňa 11. novembra 2019 podali žalovaní vo veci samej odôvodnenú námietku proti predmetnému uzneseniu na Okrajno sodišče v Ljubljani (Okresný súd Ľubľana). Zaplatili tiež súdne poplatky vo výške 55 eur, ktoré tento súd požadoval.

20

Rozhodnutím z 10. decembra 2019 uvedený súd zamietol túto námietku ako oneskorenú, z dôvodu, že bola podaná viac ako osem dní po doručení predmetného uznesenia.

21

Žalovaní vo veci samej podali v mene žalobkyne vo veci samej proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Višje sodišče v Mariboru (Odvolací súd Maribor, Slovinsko). Na podporu svojej žaloby namietali najmä protiústavnosť lehoty ôsmich dní na podanie námietky z dôvodu, že takáto krátka lehota nie je v súlade s právom Únie. Tvrdili tiež, že predmetné uznesenie nebolo doručené v súlade s nariadením č. 1393/2007 najmä z dôvodu, že nebolo v súlade s článkom 8 tohto nariadenia a že nebolo doručené prostredníctvom prijímajúceho orgánu v zmysle jeho článku 2.

22

Keďže Višje sodišče v Mariboru (Odvolací súd Maribor) zamietol žalobu žalovaných vo veci samej, predmetné uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Žalobkyňa vo veci samej na základe tohto uznesenia zaplatila celú sumu stanovenú v tomto uznesení.

23

V nadväznosti na tieto konania podala žalobkyňa vo veci samej na Bezirksgericht Bleiburg (Okresný súd Bleiburg, Rakúsko), vnútroštátny súd, žalobu o náhradu škody proti žalovaným vo veci samej z dôvodu, že slovinské súdy zamietli ako oneskorenú námietku podanú proti predmetnému uzneseniu, a na tomto základe sa domáhala, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 22168,09 eura, ktorá zodpovedá sume zaplatenej na základe predmetného uznesenia, spolu s úrokmi a trovami konania.

24

Tento súd vydal 10. júla 2020 voči žalovaným vo veci samej platobný rozkaz vo výške požadovanej sumy.

25

Žalovaní podali proti tomuto platobnému rozkazu odpor na ten istý súd, pričom v podstate tvrdili, že lehota ôsmich dní stanovená ZIZ na podanie námietky proti takej písomnosti, akou je predmetné uznesenie, nie je v súlade s článkami 36 a 39 nariadenia č. 1215/2012, ani s článkom 8 a článkom 19 ods. 4 nariadenia č. 1393/2007, ani s článkom 18 prvým odsekom ZFEÚ a článkom 47 Charty, a preto, ak by slovinské súdy správne uplatnili tieto ustanovenia, námietka proti predmetnému uzneseniu by nemohla byť zamietnutá ako oneskorená.

26

Vnútroštátny súd uvádza, že v rámci námietky, o ktorej rozhoduje, je povinný preskúmať, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti žalovaných vo veci samej podľa § 1295 a nasl. ABGB, najmä či škoda, ktorej náhradu žalobkyňa vo veci samej požaduje, vznikla v dôsledku zavineného konania, ktoré im možno pripísať. Podľa tohto súdu si takéto preskúmanie vyžaduje, vzhľadom na tvrdenia predložené žalovanými vo veci samej, výklad jednak niektorých ustanovení nariadenia č. 1393/2007, v rozsahu, v akom sa spor vo veci samej sa týka doručenia súdnej písomnosti, a jednak nariadenia č. 1215/2012, keďže ide aj o otázku požiadavky včasného doručenia písomnosti, ktorou sa začína konanie.

27

Vnútroštátny súd zastáva názor, že lehota ôsmich dní stanovená ZIZ na podanie námietky proti uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia vydanému v skrátenom konaní začatom elektronicky, len na základe tvrdení žalobcu o existencii verejnej listiny, akou je faktúra, a bez toho, aby sa návrh zakladal na právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, môže viesť k riziku, že žalovaný nebude môcť podať včas odôvodnenú námietku proti takémuto uzneseniu. Na podporu svojho názoru uvedený súd odkazuje na vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska (C‑176/17, EU:C:2018:711), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že lehota štrnástich dní nie je zlučiteľná s právom na účinný prostriedok nápravy, keďže vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ nebude môcť podať v tejto lehote odpor proti platobnému rozkazu.

28

Hoci prejednávaná vec, na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok a ktorá sa týkala konania medzi podnikom a spotrebiteľom vo veci platobného rozkazu vydaného na základe zmenky, sa týka dvoch podnikov, nič to nemení na tom, že riziko prekročenia lehoty, ktoré Súdny dvor zohľadnil v uvedenom rozsudku, je ešte väčšie, ak má žalovaný sídlo v inom členskom štáte, ako je to v prejednávanej veci. Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že lehota ôsmich dní stanovená ZIZ by mohla byť v rozpore s článkami 36 a 39 nariadenia č. 1215/2012 v spojení s článkom 47 Charty.

29

Pokiaľ ide o výklad článku 8 nariadenia č. 1393/2007, vnútroštátny súd sa pýta na začiatok plynutia lehoty ôsmich dní stanovenej ZIZ na podanie námietky proti písomnosti doručenej v inom jazyku, než je jazyk, ktorému adresát rozumie, ako to bolo v prejednávanej veci. V tejto súvislosti sa domnieva, že na účely určenia, či bolo právo podať opravný prostriedok uplatnené v lehote stanovenej právnou úpravou členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán, ktorý vydal písomnosť, ktorá má byť doručená, je potrebné počkať na uplynutie lehoty jedného týždňa na uplatnenie práva odmietnuť prevziať túto písomnosť.

30

Tento súd má tiež pochybnosti o zlučiteľnosti ustanovení ZIZ upravujúcich lehotu na podanie námietky proti uzneseniu o nútenom výkone rozhodnutia s článkom 18 ZFEÚ, keďže takáto právna úprava sa viac dotýka žalovaných usadených v iných členských štátoch, ktorí sú nútení prijať dodatočné opatrenia v súvislosti s prekladom doručených písomností.

31

Za týchto podmienok Bezirksgericht Bleiburg (Okresný súd Bleiburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

32

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorého orgán vydal písomnosť, ktorá má byť doručená, na základe ktorej sa začiatok lehoty jedného týždňa uvedenej v tomto článku 8 ods. 1, v rámci ktorej môže adresát takejto písomnosti odmietnuť jej prevzatie z jedného z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, zhoduje so začiatkom lehoty na podanie opravného prostriedku proti uvedenej písomnosti v tomto členskom štáte.

33

V súvislosti s výkladom ustanovenia práva Únie je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého spadá, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 10. júna 2021, KRONE – Verlag, C‑65/20, EU:C:2021:471, bod 25 a citovaná judikatúra).

34

Ako vyplýva zo znenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, toto ustanovenie upravuje možnosť adresáta písomnosti, ktorá má byť doručená, odmietnuť jej prevzatie, pokiaľ táto písomnosť nie je napísaná alebo k nej nie je pripojený preklad v jazyku, ktorému rozumie alebo ktorý je úradným jazykom prijímajúceho členského štátu, alebo prípadne v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má uskutočniť doručenie, o ktorom sa predpokladá, že ho adresát ovláda.

35

Táto možnosť odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená, predstavuje právo adresáta tejto písomnosti (rozsudok zo 6. septembra 2018, Catlin Europe,C‑21/17, EU:C:2018:675, bod 32, ako aj citovaná judikatúra). Tento adresát môže toto právo uplatniť buď v okamihu doručenia uvedenej písomnosti, alebo v lehote jedného týždňa, za predpokladu, že tú istú písomnosť v tejto lehote vráti.

36

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že toto právo odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená, umožňuje chrániť právo jej adresáta na obhajobu v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty. Hoci totiž cieľom nariadenia č. 1393/2007 je v prvom rade zlepšiť efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní, ako aj zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, tieto ciele nemožno dosiahnuť oslabením, a to akýmkoľvek spôsobom, účinného dodržiavania práva adresátov týchto písomností na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2018, Catlin Europe,C‑21/17, EU:C:2018:675, bod 33 a citovanú judikatúru).

37

V tejto súvislosti treba okrem iného poznamenať, že uvedené právo adresáta písomnosti, ktorá má byť doručená, odmietnuť jej prevzatie zodpovedá informovanej voľbe žiadateľa nepokračovať v predbežnom preklade tejto písomnosti.

38

V súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 prináleží odosielajúcemu orgánu, aby žiadateľa upozornil na to, že adresát môže odmietnuť písomnosť prevziať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov uvedených v článku 8 toho istého nariadenia. Prináleží však žiadateľovi, aby rozhodol, či treba predmetnú písomnosť preložiť, pričom v súlade s článkom 5 ods. 2 uvedeného nariadenia navyše znáša náklady na tento preklad (rozsudok zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus, C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 35).

39

Je preto potrebné zabezpečiť, aby adresát písomnosti, ktorá má byť doručená, napísanej v inom jazyku, ako je jazyk, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, mohol účinne uplatniť právo odmietnuť prevziať túto písomnosť, ktoré, ako vyplýva z bodu 36 tohto rozsudku, je súčasťou jeho základného práva na účinnú súdnu ochranu.

40

Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú v tomto prípade poskytnúť adresátovi pri doručovaní písomnosti v systéme zriadenom nariadením č. 1393/2007, treba pripomenúť, že toto nariadenie nestanovuje žiadnu výnimku z použitia jednotného vzorového tlačiva uvedeného v jeho prílohe II. Záväzná a systematická povaha používania tohto vzorového tlačiva sa vzťahuje nielen na zasielanie písomností medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi subjektmi určenými členskými štátmi, ale aj, ako výslovne vyplýva zo znenia článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia, na spôsoby doručovania uvedené v kapitole II oddiele 2 tohto nariadenia vrátane spôsobu doručovania uvedeného v jeho článku 14, ktorý spočíva v doručovaní súdnych písomností použitím poštových služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2017, Henderson,C‑354/15, EU:C:2017:157, body 55, 59 a 61, ako aj uznesenie z 5. mája 2022, ING Luxembourg, C‑346/21, neuverejnené, EU:C:2022:368, body 32 a 35). Uvedené vzorové tlačivo predstavuje, ako vyplýva z odôvodnenia 12 nariadenia č. 1393/2007, nástroj, prostredníctvom ktorého je adresát informovaný o práve odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená.

41

Potrebný účinok práva odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená, vyžaduje jednak, aby bol adresát informovaný o existencii tohto práva a jednak aby mal k dispozícii celú lehotu jedného týždňa na posúdenie, či má písomnosť prevziať alebo ju odmietnuť prevziať, a v prípade odmietnutia ju vrátiť.

42

V prejednávanej veci bola lehota na podanie námietky proti predmetnému uzneseniu podľa § 9 ZIZ osem dní od jeho doručenia. Na základe slovinskej procesnej úpravy, ktorej rozsah spresnila slovinská vláda vo svojej odpovedi na písomné otázky Súdneho dvora, sa táto lehota nepočítala odo dňa uplynutia lehoty jedného týždňa stanovenej v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, ale odo dňa doručenia tohto uznesenia žalobkyni vo veci samej, teda od 30. októbra 2019, takže tieto dve lehoty sa takmer úplne prekrývali. Žalobkyňa vo veci samej teda v skutočnosti nemohla využiť celú lehotu v dĺžke jedného týždňa, ktorú jej toto nariadenie poskytovalo, na zváženie, či prevziať alebo odmietnuť prevziať predmetnú súdnu písomnosť, pretože podľa tejto právnej úpravy bola povinná podať v rovnakej lehote aj prípadnú námietku proti tejto súdnej písomnosti v prípade, že by túto písomnosť prijala.

43

Okrem toho taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, vedie v skutočnosti k tomu, že adresát písomnosti, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1393/2007 nebude môcť v plnej miere využiť lehotu stanovenú vnútroštátnym právom na podanie opravného prostriedku, konkrétne v prejednávanej veci lehotu ôsmich dní na podanie námietky proti predmetnej súdnej písomnosti. V situáciách, na ktoré sa vzťahuje právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty, pritom osoby podliehajúce súdnej právomoci musia mať možnosť využiť všetky lehoty priznané vnútroštátnym právom členského štátu na uplatnenie procesného práva proti doručenej písomnosti (pozri analogicky rozsudok zo 14. mája 2020, Staatsanwaltschaft Offenburg,C‑615/18, EU:C:2020:376, bod 50 a citovanú judikatúru).

44

Navyše, ak sa začiatky plynutia uvedených lehôt zhodujú, tak ako v prejednávanej veci, a ak adresát písomnosti napísanej v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu nerozumie, nemá v skutočnosti k dispozícii celú túto lehotu, bez ohľadu na dĺžku lehoty na podanie opravného prostriedku proti tejto písomnosti stanovenej právom členského štátu, ktorého orgán písomnosť vydal, nachádza sa tento adresát v znevýhodnenom postavení v porovnaní s inými adresátmi, ktorí rozumejú jazyku, v ktorom bola písomnosť, ktorá im je určená, napísaná, a preto môžu účinne využiť celú túto lehotu na uplatnenie svojich práv.

45

Cieľ vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii medzi týmito dvoma kategóriami adresátov, ktorý sleduje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, vyžaduje, aby adresáti, ktorým je doručená písomnosť v inom jazyku, než sú jazyky uvedené v tomto ustanovení, mali možnosť uplatniť svoje právo odmietnuť prevziať túto písomnosť bez toho, aby boli procesne znevýhodnení z dôvodu ich cezhraničnej situácie.

46

Z toho vyplýva, že ak písomnosť, ktorá má byť doručená, nie je napísaná alebo preložená do jedného z jazykov uvedených v tomto ustanovení, začiatok lehoty jedného týždňa, ktorú stanovuje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, nemôže byť bez toho, aby došlo k narušeniu potrebného účinku uvedeného ustanovenia v spojení s článkom 47 Charty, zhodný so začiatkom lehoty na uplatnenie práva na podanie opravného prostriedku podľa práva členského štátu, ktorého orgán vydal písomnosť, ktorá musí v zásade začať plynúť po uplynutí lehoty jedného týždňa stanovenej v tomto článku 8 ods. 1.

47

Tento výklad zodpovedá tiež účelu nariadenia č. 1393/2007. Ak by sa totiž právo Únie vykladalo v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že lehota na podanie opravného prostriedku proti písomnosti, na ktorú sa vzťahuje článok 8 ods. 1 tohto nariadenia, začína plynúť od začiatku lehoty stanovenej týmto ustanovením na posúdenie, či prevziať alebo odmietnuť prevzatie tejto písomnosti, hrozilo by, že adresát tejto písomnosti bude v snahe vyhnúť sa nevýhode uvedenej v bode 45 tohto rozsudku, motivovaný zvoliť si možnosť odmietnuť prevziať túto písomnosť.

48

Takáto motivácia by bola v rozpore s cieľom uvedeného nariadenia, ktorým je, ako vyplýva najmä z bodu 2 jeho odôvodnenia, uľahčiť rýchle zasielanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach určených na doručenie bez toho, aby bolo dotknuté právo adresáta týchto písomností na obhajobu. Okrem toho sa v bode 10 odôvodnení toho istého nariadenia zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť doručenie týchto písomností mala obmedziť na výnimočné situácie.

49

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorého orgán vydal písomnosť, ktorá má byť doručená, na základe ktorej sa začiatok lehoty jedného týždňa uvedenej v tomto článku 8 ods. 1, v rámci ktorej môže adresát tejto písomnosti odmietnuť jej prevzatie z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, zhoduje so začiatkom lehoty na podanie opravného prostriedku proti uvedenej písomnosti v tomto členskom štáte.

50

Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku netreba odpovedať na prvú a tretiu otázku.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni právnej úprave členského štátu, ktorého orgán vydal písomnosť, ktorá má byť doručená, na základe ktorej sa začiatok lehoty jedného týždňa uvedenej v tomto článku 8 ods. 1, v rámci ktorej môže adresát tejto písomnosti odmietnuť jej prevzatie z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, zhoduje so začiatkom lehoty na podanie opravného prostriedku proti uvedenej písomnosti v tomto členskom štáte.