–

Friends of the Irish Environment Ltd, v zastúpení: F. Logue, solicitor, J. Kenny, BL, a J. Devlin, SC,

–

An Bord Pleanála, v zastúpení: B. Magee, solicitor, F. Valentine, BL, a N. Butler, SC,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Friends of the Irish Environment Ltd a An Bord Pleanála (Rada pre územné plánovanie, Írsko, ďalej len „rada“) vo veci rozhodnutia tejto rady priznať dodatočnú lehotu piatich rokov na výstavbu terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu nad rámec lehoty desiatich rokov pôvodne stanovenej v skoršom rozhodnutí.

3

Podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

4

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica o PVŽP“), v článku 1 ods. 2 písm. a) prvej zarážke definuje pojem „projekt“ ako „realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov“.

5

Podľa článku 1 ods. 2 písm. c) tejto smernice „povolenie“ predstavuje „rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt“.

6

§ 40 ods. 1 Planning and Development Act 2000 (zákon o územnom plánovaní a rozvoji z roku 2000) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „PDA 2000“) stanovuje:

„S výhradou odseku 2 končí povolenie udelené podľa tejto časti po uplynutí stanovenej lehoty (ale bez toho, aby bola dotknutá platnosť čohokoľvek, čo sa uskutočnilo pred uplynutím tejto lehoty)

7

§ 42 PDA 2000 stanovuje, že na žiadosť dotknutej osoby sa predĺženie doby platnosti územného povolenia povolí, ak sa v pôvodne stanovenej lehote uskutočnili hlavné práce na základe územného povolenia a projekt sa uskutoční v primeranej lehote alebo ak dôvody obchodnej, hospodárskej alebo technickej povahy nezávislé od vôle žiadateľa v podstatnej miere bránili buď začatiu plánovania alebo realizácii hlavných prác. V tomto prípade však predĺženie lehoty nemožno povoliť, ak sa ciele plánovania stanovené v projekte od okamihu vydania povolenia podstatne zmenili, a to tak, že projekt už viac nezodpovedá požiadavkám riadneho plánovania a trvalo udržateľného rozvoja predmetnej lokality. Je tiež potrebné, aby nedošlo k rozporu s „ministerskými usmerneniami“.

8

Okrem toho § 42 PDA 2000 spresňuje, že v prípade, ak sa nezačne s plánovaním, musia byť miestne orgány územného plánovania presvedčené o tom, že pred vydaním územného povolenia sa v potrebnom rozsahu vykoná posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo posudzovanie vplyvov, resp. obe posúdenia. Okrem toho dodatočná lehota nemôže prekročiť päť rokov a žiadosť o predĺženie platnosti územného povolenia možno podať iba raz.

9

§ 50 PDA 2000 stanovuje, že platnosť územného povolenia možno spochybniť len prostredníctvom žaloby o súdne preskúmanie v lehote ôsmich týždňov, ktorú možno za určitých okolností predĺžiť.

10

§ 146 B PDA 2000 zavádza osobitný postup umožňujúci zmeniť povolenie projektu týkajúceho sa strategickej infraštruktúry.

11

§ 146 B PDA 2000 stanovuje:

„…

3.   Ak [rada] rozhodne, že zmena

…

4.   Pred prijatím rozhodnutia v súlade s odsekom 3 písm. b) [rada] určí, či rozsah a povaha a) zmeny vyžadovanej podľa odseku 1 a b) akejkoľvek inej zmeny, ktorú plánuje podľa odseku 3 písm. b) bodu ii), sú také, že zmena, ak by sa uskutočnila, by mohla mať významný vplyv na životné prostredie (a v tejto súvislosti musí [rada] prijať konečné rozhodnutie o rozsahu a povahe akejkoľvek inej takto plánovanej zmeny).“

12

Dňa 31. marca 2008 rada povolila projekt výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu na južnom brehu ústia rieky Shannon v grófstve Kerry (Írsko). Toto povolenie stanovovalo, že práce sa musia uskutočniť v maximálnej lehote desiatich rokov (ďalej len „pôvodné povolenie“).

13

Tento projekt sa mal realizovať v blízkosti dvoch lokalít sústavy Natura 2000, a to konkrétne osobitného chráneného územia dolného toku rieky Shannon (územie IE0002165) a osobitného chráneného územia ústia riek Shannon a Fergus (územie IE0004077).

14

Vnútroštátny súd pripomína, že v čase vydania pôvodného povolenia Súdny dvor v rozsudku z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (C‑418/04, EU:C:2007:780), rozhodol, že írska právna úprava neprebrala správne smernicu o biotopoch najmä vzhľadom na to, ako to vyplýva z bodov 230 a 231 tohto rozsudku, že primerané posudzovanie vplyvov podľa tejto smernice bolo rovnocenné s posudzovaním vyžadovaným smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248).

15

Podľa vnútroštátneho súdu pôvodné povolenie neodkazovalo ani na smernicu o biotopoch, ani na dve chránené lokality, ktoré môžu byť dotknuté projektom, o ktorý ide vo veci samej, a neobsahovalo ani úplné, presné a definitívne zistenia alebo závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky plánovaných prác.

16

V septembri 2017 sa výstavba tohto terminálu stále nezačala a predkladateľ projektu sa obrátil na radu na základe § 146 B PDA 2000 so žiadosťou o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Pri tejto príležitosti uviedol, že omeškanie so začatím prác vyplýva najmä zo zmien politiky v oblasti prístupu k vnútroštátnej rozvodnej sieti plynu v Írsku a všeobecnejšie z hospodárskej situácie tejto krajiny. Žiadosť, ktorá tak bola rade predložená, neobsahovala žiadnu vecnú zmenu diela.

17

Platnosť pôvodného povolenia uplynula 31. marca 2018 bez toho, aby boli vykonané akékoľvek práce.

18

Dňa 13. júla 2018 rada poskytla predkladateľovi projektu dodatočnú lehotu piatich rokov na realizáciu projektu výstavby terminálu, teda do 31. marca 2023 (ďalej len „povolenie, o ktoré ide vo veci samej“).

19

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že rada pri tejto príležitosti vykonala posúdenie vplyvov na životné prostredie, na záver ktorého dospela k záveru, že predĺženie doby realizácie preskúmavaného stavebného projektu nemá žiadny významný vplyv na životné prostredie.

20

Povolenie, o ktoré ide vo veci samej, napadla Friends of the Irish Environment na High Court (Vyšší súd, Írsko).

21

Za týchto okolností a domnievajúc sa, že v konaní vo veci samej vznikajú ťažkosti týkajúce sa výkladu práva Únie, High Court (Vyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Okolnosti uvedené v bodoch a) až d) druhej položenej prejudiciálnej otázky sú tieto: pôvodné povolenie bolo vydané na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa neprebrala správne smernica o biotopoch; toto povolenie neodkazovalo na túto smernicu ani neobsahovalo úplné, presné a definitívne zistenia alebo závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky plánovaných prác; uvedené povolenie prestalo vyvolávať právne účinky po uplynutí lehoty, ktorá ním bola na tieto práce stanovená, pričom tieto práce sa nezačali.

23

Z toho najmä vyplýva, že vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že vo veci samej pôvodnému povoleniu nepredchádzalo také posudzovanie vplyvov na lokalitu, ktoré by bolo v súlade s posudzovaním vyžadovaným v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

24

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má rozhodnutie, ktorým sa predlžuje lehota pôvodne stanovená na realizáciu projektu výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, považovať za súhlas s projektom v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, pokiaľ pôvodnému povoleniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na dotknutú lokalitu v súlade s týmto ustanovením, toto povolenie prestalo vyvolávať právne účinky po uplynutí lehoty, ktorá ním bola na tieto stavebné práce stanovená, a tieto práce sa nezačali.

25

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch stanovuje posúdenie, ktorého cieľom je pomocou predchádzajúcej kontroly zabezpečiť, aby sa plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou dotknutej lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale môže ju významne ovplyvniť, povolil len za predpokladu, že nemá nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 117, ako aj citovaná judikatúra).

26

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že projekt, ktorého environmentálne posudzovanie je napadnuté, sa nenachádza v dotknutých sústavách Natura 2000, ale mimo nich, ako sa zdá, že je to vo veci samej, nijako nevylučuje uplatnenie požiadaviek uvedených v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Ako totiž vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, mechanizmu ochrany životného prostredia, ktorý je v ňom upravený, podriaďuje „akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Komisia/Nemecko, C‑142/16, EU:C:2017:301, bod 29).

27

Toto ustanovenie rozlišuje dve fázy v rámci postupu posudzovania, ktorý stanovuje. Prvá fáza, ktorá je uvedená v prvej vete uvedeného ustanovenia, vyžaduje, aby členské štáty vykonali primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že tento plán alebo projekt môže mať na ňu významný vplyv. Druhá fáza, uvedená v jeho druhej vete, ktorá nasleduje po tomto primeranom posúdení, umožňuje taký plán alebo projekt povoliť len pod podmienkou, že s výhradou ustanovení článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch nepriaznivo neovplyvní integritu dotknutej lokality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, body 118 a 119).

28

Po prvé na účely posúdenia, či sa rozhodnutie, ktorým sa predlžuje lehota stanovená v pôvodnom povolení na realizáciu terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, v súvislosti s ktorým sa práce nezačali, týka „projektu“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, treba pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že pojem „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP možno v tomto ohľade zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 122, ako aj citovanú judikatúru).

29

Navyše vzhľadom na to, že definícia pojmu „projekt“ vyplývajúca zo smernice o PVŽP je reštriktívnejšia než definícia pojmu „projekt“ podľa smernice o biotopoch, Súdny dvor rozhodol, že v prípade, že činnosť spadá pod smernicu o PVŽP, musí o to viac spadať pod smernicu o biotopoch (rozsudky zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 65, ako aj z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 123).

30

Z toho vyplýva, že pokiaľ sa činnosť považuje za „projekt“ v zmysle smernice o PVŽP, môže byť „projektom“ v zmysle smernice o biotopoch (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 124, ako aj citovaná judikatúra).

31

Vymedzenie pojmu „projekt“ uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP sa týka v jeho prvej zarážke realizácie stavieb alebo iných zariadení alebo plánov a v jeho druhej zarážke iných zásahov do prírodného prostredia alebo krajiny vrátane ťažby nerastných surovín.

32

Z judikatúry Súdneho dvora navyše vyplýva, že pojem „projekt“ zodpovedá najmä s ohľadom na znenie článku 1 ods. 2 písm. a) prvej zarážky smernice o PVŽP prácam alebo zásahom, ktoré menia fyzický stav daného miesta (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 62, ako aj citovaná judikatúra).

33

V tomto prípade rozhodnutie, ktorým sa predlžuje lehota pôvodne stanovená na výstavbu terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, pričom práce sa nezačali, spĺňa takéto kritériá, a preto sa treba domnievať, že sa týka „projektu“ v zmysle smernice o PVŽP.

34

Takéto rozhodnutie sa preto musí tiež považovať za rozhodnutie týkajúce sa „projektu“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

35

Ako však uviedla generálna advokátka v bode 32 svojich návrhov, aj keď predovšetkým vzhľadom na opakovanosť, povahu alebo podmienky výkonu treba určité činnosti považovať za jedinú operáciu, možno ich pokladať za jeden a ten istý projekt v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ktorý je oslobodený od nového postupu posudzovania podľa tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C‑226/08, EU:C:2010:10, body 47 a 48, ako aj zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, body 78 a 80).

36

V tomto prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že povolenie, o ktoré ide vo veci samej, sa týka toho istého projektu, ktorý bol pôvodne povolený.

37

Z toho však nemožno vyvodiť, že také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, nepodliehalo len z tohto dôvodu uplatneniu článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

38

Na rozdiel od vecí, ktoré viedli k judikatúre pripomenutej v bode 35 tohto rozsudku, cieľom takéhoto povolenia totiž nie je obnovenie povolenia opakujúcej sa činnosti v priebehu prevádzkovania, ale umožniť realizáciu projektu, ktorý bol, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a najmä z opisu írskeho právneho rámca, predmetom prvého povolenia, ktoré sa stalo neplatným bez toho, aby sa vôbec začali plánované práce.

39

Z toho vyplýva, že toto povolenie sa týka „projektu“ podliehajúceho požiadavkám článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a to okrem iného bez ohľadu na to, či sa toto ustanovenie malo dodržať pri prijímaní pôvodného povolenia.

40

Po druhé treba určiť, či také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje „súhlas“ s týmto projektom v zmysle tohto ustanovenia.

41

Rada vyvracia túto analýzu z dôvodu, že musia byť splnené dve charakteristiky, a to vznik práva realizovať projekt a vzťah k jeho samotnej podstate. V tomto prípade nie sú podľa rady tieto dve podmienky splnené z dôvodu, že pokiaľ ide o prvú podmienku, výstavba terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu mohla začať už od pôvodného povolenia, a pokiaľ ide o druhú podmienku, povolenie, o ktoré ide vo veci samej, iba predlžuje dobu výstavby projektu bez toho, aby ho menilo.

42

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že hoci smernica o biotopoch nedefinuje podmienky, za akých orgány „súhlasia“ s určitým projektom v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice, pojem „povolenie“ uvedený v článku 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP je relevantný pre definovanie zmyslu týchto pojmov (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 142).

43

Článok 1 ods. 2 písm. c) smernice o PVŽP definuje pojem „povolenie“ ako „rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt“.

44

Na rozdiel od toho, čo tvrdí rada, z rozsudku zo 7. januára 2004, Wells (C‑201/02, EU:C:2004:12), citovaného touto radou na podporu jej argumentácie, nevyplýva, že iba rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodne povolený projekt, môže predstavovať „povolenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Z bodov 44 až 47 uvedeného rozsudku totiž vyplýva, že práve konštatovanie neplatnosti pôvodného povolenia a skutočnosti, že na pokračovanie prevádzkovania činnosti je potrebné nové povolenie, viedlo Súdny dvor k záveru, že rozhodnutie umožňujúce pokračovanie tejto činnosti nahradilo nielen znenie, ale aj samotnú podstatu pôvodného povolenia, a že toto rozhodnutie tak predstavuje nové povolenie.

45

Ako však vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, pôvodné povolenie prestalo vyvolávať účinky po uplynutí lehoty desiatich rokov, ktorá ním bola stanovená, a už nebolo možné realizovať žiadne práce. Z toho vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty sa pôvodné povolenie stalo neplatným, a teda že povolením, o ktoré ide vo veci samej, nebolo zmenené, ale bolo ním nahradené.

46

Okolnosť, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, bolo možné realizovať na základe pôvodného povolenia, je v tejto súvislosti irelevantná.

47

Z toho vyplýva, že také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, skutočne predstavuje nové povolenie v zmysle smernice o PVŽP a v dôsledku toho aj „súhlas“ v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú položenú otázku odpovedať tak, že rozhodnutie, ktorým sa predlžuje lehota desiatich rokov pôvodne stanovená na realizáciu projektu výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, sa má považovať za súhlas s projektom v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, ak pôvodné povolenie tohto projektu, ktoré sa stalo neplatným, prestalo vyvolávať právne účinky po uplynutí lehoty, ktorá ním bola stanovená na tieto práce, a tieto práce sa nezačali.

49

Svojou treťou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada, aby sa v prípade kladnej odpovede na prvú položenú otázku spresnili podmienky uplatnenia požiadavky primeraného posudzovania vplyvov na dotknutú lokalitu stanovenej v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice o biotopoch na také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej. Chce predovšetkým vedieť, či je príslušný orgán povinný zohľadniť prípadné zmeny týkajúce sa pôvodne povolených prác a zamýšľaného využitia, ako aj vývoj „environmentálneho kontextu“ a vedeckých poznatkov od pôvodne udeleného povolenia. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či má príslušný orgán posúdiť vplyvy celého projektu na lokalitu.

50

V tejto súvislosti, ako to bolo pripomenuté v bode 27 tohto rozsudku, článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch rozlišuje dve fázy postupu posudzovania, ktorý stanovuje, pričom prvá fáza uvedená v prvej vete tohto ustanovenia vyžaduje, aby členské štáty vykonali primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na chránenú lokalitu, ak existuje pravdepodobnosť, že sa jej tento plán alebo projekt významne dotkne (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 119, ako aj citovaná judikatúra).

51

Najmä vzhľadom na zásadu predchádzania škodám sa uvádza, že takéto nebezpečenstvo existuje, ak na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti nemožno vylúčiť, že by plán alebo projekt mohol ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Posúdenie nebezpečenstva sa musí vykonať najmä s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa takýto plán alebo projekt týka (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 134).

52

Primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu predpokladá, že pred jeho schválením musia byť pomocou najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo spoločne s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany chránenej lokality. Príslušné vnútroštátne orgány povolia činnosť iba pod podmienkou, že získajú istotu, že táto činnosť nebude mať škodlivé následky na jej integritu. Platí to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 120, ako aj citovaná judikatúra).

53

Posúdenie uskutočnené na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch teda nemožno považovať za primerané, ak má medzery a neobsahuje úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných v chránenej lokalite (rozsudok z 24. novembra 2011, Komisia/Španielsko, C‑404/09, EU:C:2011:768, bod 100).

54

Je nutné dodať, že treba zohľadniť aj posúdenia, ktoré boli prípadne vykonané pri predchádzajúcich povoleniach, aby sa zabránilo tomu, že ten istý projekt bude podliehať viacerým environmentálnym posudzovaniam vzťahujúcim sa na všetky požiadavky smernice o biotopoch (pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2015, Dimos Kropias Attikis, C‑473/14, EU:C:2015:582, bod 55, ako aj z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 42).

55

Zohľadnenie takýchto predchádzajúcich posúdení pri prijatí takého povolenia o predĺžení doby výstavby projektu, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, však môže vylúčiť riziko významného ovplyvnenia chránenej lokality len vtedy, ak obsahujú úplné, presné a definitívne závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky prác, a pod podmienkou, že nedošlo k vývoju relevantných údajov o životnom prostredí a vedeckých údajov, že projekt nebol zmenený a že neexistujú iné plány alebo projekty, ktoré sa majú zohľadniť.

56

Z toho vyplýva, že príslušnému orgánu prináleží posúdiť, či takému povoleniu, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, ktorým sa predlžuje lehota pôvodne stanovená v prvom povolení na realizáciu projektu výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, musí predchádzať primerané posúdenie vplyvov stanovené v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice o biotopoch, a prípadne, či sa musí týkať celého projektu alebo jeho časti, pričom sa zohľadní najmä predchádzajúce posúdenie, ktoré bolo prípadne realizované, ako aj vývoj relevantných údajov o životnom prostredí a vedeckých údajov, ale aj prípadná zmena projektu alebo existencia iných plánov či projektov.

57

V tomto prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že projekt výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu sa mal realizovať v blízkosti dvoch chránených lokalít a že pôvodnému povoleniu nepredchádzalo posúdenie obsahujúce úplné, presné a definitívne závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky prác plánovaných v týchto lokalitách.

58

Z toho jednak vyplýva, že nemožno vylúčiť, že takýto projekt môže mať významný vplyv na uvedené lokality, a jednak, že takéto okolnosti, ktorých overenie prináleží vnútroštátnemu súdu, si môžu vyžadovať, aby takému povoleniu, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, predchádzalo primerané posúdenie vplyvov vyžadované v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Tiež z toho vyplýva, že takéto posúdenie nemôže pozostávať z jednoduchej aktualizácie posúdenia, ktoré mohlo byť uskutočnené skôr, ale musí pozostávať z úplného posúdenia vplyvov celého projektu na tieto lokality.

59

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu položenú otázku odpovedať tak, že prináleží príslušnému orgánu posúdiť, či rozhodnutie o predĺžení pôvodne stanovenej lehoty na realizáciu projektu výstavby terminálu na splyňovanie skvapalneného zemného plynu, ktorého pôvodné povolenie sa stalo neplatným, podlieha primeranému posúdeniu vplyvov uvedenému v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice o biotopoch a prípadne, či sa toto posúdenie musí týkať celého projektu alebo jeho časti, s prihliadnutím najmä na predchádzajúce posúdenie, ktoré sa prípadne realizovalo, ako aj vývoj relevantných údajov o životnom prostredí a vedeckých údajov, ale aj prípadnú zmenu projektu alebo existenciu iných plánov či projektov. Toto posúdenie vplyvov sa musí vykonať, ak na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti nemožno vylúčiť, že tento projekt má vplyv na ciele ochrany dotknutej lokality. Predchádzajúce posúdenie uvedeného projektu vykonané pred prijatím pôvodného povolenia tohto projektu môže vylúčiť toto riziko len vtedy, ak obsahuje úplné, presné a definitívne závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky prác, a s výhradou neexistencie vývoja relevantných údajov o životnom prostredí a vedeckých údajov, prípadnej zmeny projektu alebo existencie iných plánov či projektov.

60

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je odpoveď na prvú až tretiu otázku odlišná v závislosti od toho, či sa povolením projektu stanovuje lehota na fázu prevádzky alebo len lehota na fázu jeho realizácie za predpokladu, že práce budú ukončené v tejto lehote.

61

V tejto súvislosti treba uviesť, že sa zdá, že rozlišovanie medzi týmito dvoma typmi povolení nemá vplyv na spor vo veci samej.

62

Preto vzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá so skutočným riešením sporu (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 44, ako aj citovaná judikatúra), je potrebné vyhlásiť štvrtú otázku za neprípustnú.

63

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, v akom rozsahu podlieha povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v čo najväčšej možnej miere v súlade s ustanoveniami smernice o biotopoch a Aarhuského dohovoru požiadavke, aby účastníci konania vo veci samej výslovne vzniesli takéto výkladové otázky. Konkrétnejšie, ak vnútroštátne právo stanovuje dva rozhodovacie postupy, z ktorých je iba jeden v súlade so smernicou o biotopoch, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa pýta, či je vnútroštátny súd povinný vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v tom zmysle, že sa možno odvolávať len na tento rozhodovací postup, ktorý je v súlade s právnou úpravou, bez ohľadu na to, že sa takéhoto výkladu účastníci konania v prejednávanej veci výslovne nedomáhali.

64

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vo veci samej koná a musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19, EU:C:2019:1115, bod 55 a citovaná judikatúra).

65

Z toho vyplýva, že pre otázky položené vnútroštátnymi súdmi platí prezumpcia relevantnosti a že Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o týchto otázkach len vtedy, ak sa javí, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na uvedené otázky (rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19, EU:C:2019:1115, bod 56 a citovaná judikatúra).

66

Na úvod treba uviesť, že piatou položenou otázkou sa dostatočne presným spôsobom neuvádzajú ustanovenia Aarhuského dohovoru, ktorých výklad sa požaduje.

67

Navyše z rozhodnutia vnútroštátneho súdu a písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že táto otázka bola položená preto, lebo vnútroštátny súd chce zdôrazniť, že vnútroštátne ustanovenie, na základe ktorého bolo prijaté povolenie, o ktoré ide vo veci samej, je nesprávne z dôvodu, že existuje iné ustanovenie, v tomto prípade § 42 PDA 2000, ktorý je v prípade výkladu v spojení s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch v súlade s právom Únie. Tejto právnej chyby sa však žalobkyňa vo veci samej nedovolávala, a preto ju vnútroštátny súd nemohol zohľadniť ex offo.

68

Z toho vyplýva, že piata položená otázka sa v skutočnosti týka možnosti vnútroštátneho súdu vychádzať z výkladu vnútroštátneho ustanovenia v súlade s právom Únie s cieľom poukázať ex offo na rozpor iného vnútroštátneho ustanovenia, ktoré slúži ako právny základ pre povolenie, o ktoré ide vo veci samej, s týmto právom.

69

Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 61 a 68 svojich návrhov, nie je jasné, z akých dôvodov by sa vnútroštátny súd mal snažiť stanoviť vhodný právny základ povolenia, o ktoré ide vo veci samej, ak má v každom prípade uviesť, že toto povolenie bolo prijaté v rozpore s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch, pričom navyše treba spresniť, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, zrejme vyplýva, že Friends of the Irish Environment skutočne uviedla, že článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch bol porušený.

70

Treba dodať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či írske právo v každom prípade zakazuje vnútroštátnemu súdu uvádzať ex offo právne dôvody, ktoré žalobca neuviedol.

71

Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové a právne okolnosti na to, aby mohol poskytnúť užitočnú odpoveď na piatu položenú otázku, a že táto otázka je preto neprípustná.

72

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že treba odpovedať na jeho druhú otázku písm. a) v tom zmysle, že uplatnenie článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch na také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, závisí od nedodržania tohto ustanovenia pri vydaní pôvodného povolenia, sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu, ktoré bráni žalobcovi, aby sa v rámci svojej žaloby proti takému povoleniu, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, z tohto dôvodu formou námietky domáhal nezákonnosti pôvodne udeleného povolenia. Navyše sa pýta, či je takéto procesné pravidlo v súlade s povinnosťou členských štátov napraviť porušenia práva Únie.

73

Z odpovede na prvú a druhú položenú otázku vyplýva, že dodržanie smernice o biotopoch takým povolením, ako je pôvodné povolenie, nie je relevantné na účely posúdenia, či také povolenie, ako je povolenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje súhlas s projektom v zmysle článku 6 ods. 3 tejto smernice.

74

Z toho vyplýva, že na šiestu položenú otázku nie je potrebné odpovedať.

75

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: