1.

V prípade, keď má súd členského štátu rozhodnúť o jedinom návrhu obsahujúcom tri petity, a to návrhy na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, úpravu rodičovských práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu a určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, môžu sa ustanovenia článku 3 písm. a), článku 3 písm. d) a článku 5 nariadenia č. 4/2009 (1) vykladať v tom zmysle, že rozvodový súd, ktorý je súčasne súdom v mieste obvyklého pobytu odporcu a súdom, na ktorého konaní sa odporca zúčastnil, môže rozhodnúť o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, hoci konštatoval nedostatok právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k tomuto dieťaťu, alebo o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti môže rozhodnúť len súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu týkajúcom sa rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu?

2.

V rovnakej situácii, pokiaľ ide o podanie žaloby na vnútroštátny súd, zachováva si návrh týkajúci sa výživného na maloleté dieťa charakter vedľajšieho návrhu k návrhu týkajúcemu sa rodičovských práv a povinností podľa článku 3 písm. d) predmetného nariadenia?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby súd príslušného členského štátu rozhodol na základe článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 4/2009 o návrhu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, ktorého rozvod sa navrhuje, a to pri zohľadnení skutočnosti, že tento súd v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností vyhlásil nedostatok svojej právomoci, pričom s právnou silou rozhodnutej veci stanovil, že v danej veci nie sú splnené podmienky podľa článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (2)?