–

Groupe Lactalis, v zastúpení: F. Molinié a S. Bensusan, avocats,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a C. Mosser, splnomocnené zástupkyne,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, I. E. Krompa a E. Leftheriotou, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Van Hoof a K. Herbout‑Borczak, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 26, 38 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Groupe Lactalis (ďalej len „Lactalis“) na jednej strane a francúzskym premiérom, ministrom spravodlivosti, ministrom poľnohospodárstva a potravinárstva a ministrom hospodárstva a financií na druhej strane vo veci zákonnosti décret no 2016‑1137, du 19 août 2016, relatif à l’indication de l’origine du lait et du lait et des viandes utilisés en tant qu’ingrédients (dekrét č. 2016-1137 z 19. augusta 2016 o označovaní pôvodu mlieka a mlieka a mäsa používaných ako zložky) (JORF z 21. augusta 2016, text č. 18, ďalej len „dotknutý dekrét“).

3

Odôvodnenia 1 až 4 a 29 nariadenia č. 1169/2011 stanovujú:

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet a rozsah pôsobnosti“ vo svojom odseku 1 uvádza:

„Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu.“

5

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Všeobecné ciele“, vo svojich odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1.   Poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.

2.   Cieľom potravinového informačného práva je dosiahnuť v Únii voľný pohyb legálne vyrábaných a na trh umiestnených potravín, v príslušných prípadoch so zreteľom na potrebu chrániť legitímne záujmy výrobcov a propagovať výrobu kvalitných výrobkov.“

6

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Čestné informačné postupy“, obsahuje odsek 1, podľa ktorého:

„Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä:

…“

7

Kapitola IV nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Povinné informácie o potravinách“ obsahuje okrem iného články 9 a 26 tohto nariadenia.

8

Článok 9 tohto nariadenia s názvom „Zoznam povinných údajov“ obsahuje odsek 1, ktorý znie takto:

„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

…

…“

9

V článku 26 tohto nariadenia s názvom „Krajina pôvodu alebo miesto pôvodu“ sa stanovuje:

„…

2.   Označenie krajiny pôvodu alebo miesto pôvodu sa povinne uvádza:

…

5.   Komisia predloží do 13. decembra 2014 Európskemu parlamentu a Rade správy o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu týchto potravín:

…

…

7.   V správach uvedených v odsekoch 5 a 6 sa zohľadní potreba spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť poskytovania povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýza nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení vrátane právnych vplyvov na vnútorný trh a vplyvu na medzinárodný obchod.

Komisia môže k týmto správam pripojiť návrhy na úpravu príslušných predpisov Únie.

…“

10

Kapitola VI uvedeného nariadenia, nazvaná „Vnútroštátne opatrenia“, zahŕňa články 38 a 39.

11

Článok 38 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Vnútroštátne opatrenia“, stanovuje:

„1.   Ak ide o otázky, ktoré sa týmto nariadením konkrétne harmonizujú, členské štáty nemôžu prijímať ani si zachovať vnútroštátne opatrenia, ak to nepovoľuje právo Únie. Tieto vnútroštátne opatrenia nesmú vytvárať prekážky voľnému pohybu tovaru ani diskrimináciu, pokiaľ ide o potraviny z iných členských štátov.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 39, členské štáty môžu prijímať vnútroštátne opatrenia v súvislosti s otázkami, ktoré sa v tomto nariadení konkrétne neharmonizujú, za predpokladu, že sa nimi nezakazuje voľný pohyb tovaru, ktorý je v súlade s týmto nariadením, ani sa mu nebráni a neobmedzuje sa.“

12

Podľa článku 39 tohto nariadenia s názvom „Vnútroštátne opatrenia o ďalších povinných údajoch“:

„1.   Okrem povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1… môžu členské štáty v súlade s postupom uvedeným v článku 45 prijať v prípade, že ide o osobitné druhy alebo kategórie potravín, opatrenia, ktoré vyžadujú ďalšie povinné údaje, ktoré sú opodstatnené na základe aspoň jedného z týchto dôvodov:

2.   Podľa odseku 1 môžu členské štáty zaviesť opatrenia týkajúce sa povinného uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín, len ak je dokázané prepojenie medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu. Členské štáty pri oznamovaní takýchto opatrení Komisii poskytnú dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam.“

13

Dotknutý dekrét nadobudol účinnosť 17. januára 2017 a mal sa uplatňovať do 31. decembra 2018.

14

Článok 1 tohto dekrétu obsahuje bod I, ktorý znie takto:

„Označovanie balených potravín v zmysle článku 2 [nariadenia č. 1169/2011] musí byť v súlade s ustanoveniami tohto dekrétu, ak tieto potraviny obsahujú:

…

Na označení balených potravín sa musí uvádzať pôvod zložiek uvedených v bodoch 1 až 3. Ak však tieto zložky predstavujú percentuálny podiel vyjadrený ako celková hmotnosť zložiek obsiahnutých v balenej potravine, ktorý je nižší ako určitá hraničná hodnota, potom sa na označenie tejto potraviny ustanovenia tohto dekrétu nevzťahujú.“

15

Článok 3 uvedeného dekrétu stanovuje:

„I. Označenie pôvodu mlieka alebo mlieka použitého ako zložka v mliečnych výrobkoch uvedených v článku 1 musí obsahovať nasledujúce údaje:

II. Odchylne od bodu I platí, že ak bolo mlieko alebo mlieko použité ako zložka v mliečnych výrobkoch odobrané, zabalené alebo spracované v rovnakej krajine, môže byť označenie pôvodu uvedené nasledujúcim spôsobom: ‚Pôvod: (názov krajiny)‘.

III. Odchylne od bodu I a II platí, že ak bolo mlieko alebo mlieko použité ako zložka v mliečnych výrobkoch odobrané, zabalené alebo spracované v jednom alebo viacerých členských štátoch EÚ, môže byť označenie pôvodu uvedené nasledujúcim spôsobom: ‚Pôvod: EÚ‘.

IV. Odchylne od bodu I a II platí, že ak bolo mlieko alebo mlieko použité ako zložka v mliečnych výrobkoch odobrané, zabalené alebo spracované v jednom alebo viacerých štátoch, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, môže byť označenie pôvodu uvedené nasledujúcim spôsobom: ‚Pôvod: mimo EÚ‘.“

16

Článok 6 tohto dekrétu stanovuje, že „na výrobky legálne vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ, sa ustanovenia tohto dekrétu nevzťahujú“.

17

Na základe décret no 2018‑1239, du 24 décembre 2018, relatif à l’indication de l’origine du lait et du lait et des viandes utilisés en tant qu’ingrédient (dekrét č. 2018-1239 z 24. decembra 2018 o označovaní pôvodu mlieka a mlieka a mäsa používaných ako zložka) (JORF z 2. decembra 2018, text č. 70) sa predĺžilo uplatňovanie dotknutého dekrétu.

18

Návrhom podaným 24. októbra 2016 podala Lactalis na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) žalobu o neplatnosť dotknutého dekrétu. Na podporu svojich návrhov uviedla najmä dva žalobné dôvody založené na tom, že tento dekrét porušuje články 26, 38 a 39 nariadenia č. 1169/2011.

19

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa domnieva, že otázky, ktoré vznikli pri preskúmaní týchto dvoch žalobných dôvodov, sú rozhodujúce na účel rozhodnutia v spore, ktorý prejednáva, a spôsobujú vážne výkladové ťažkosti.

20

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 27. februára 2019 bolo konanie prerušené až do vyhlásenia rozsudku vo veci C‑363/18 týkajúcej sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútroštátny súd 4. júna 2018, ktorá sa takisto týkala výkladu nariadenia č. 1169/2011. Po vyhlásení rozsudku z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot (C‑363/18, EU:C:2019:954), sa v konaní pokračovalo na základe rozhodnutia predsedu Súdneho dvora z 13. novembra 2019.

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 26 nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že povinné označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mlieka a mlieka používaného ako zložka sa má považovať za „otázku konkrétne harmonizovanú“ týmto nariadením v zmysle jeho článku 38 ods. 1, a ak áno, či bráni tomu, aby členské štáty prijali opatrenia vyžadujúce ďalšie povinné údaje na základe článku 39 uvedeného nariadenia.

23

Na úvod treba uviesť, že článok 38 nariadenia č. 1169/2011, ktorý je nazvaný „Vnútroštátne opatrenia“, jasne rozlišuje medzi kategóriou „otázok konkrétne harmonizovaných“ týmto nariadením a kategóriou otázok, ktoré nie sú takto harmonizované. Pokiaľ ide o prvú kategóriu otázok, odsek 1 tohto článku stanovuje, že členské štáty nemôžu prijímať ani si zachovať vnútroštátne opatrenia, ak to nepovoľuje právo Únie. Pokiaľ ide o druhú kategóriu, odsek 2 tohto článku naopak stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý článok 39 tohto nariadenia, členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia, pokiaľ sa nimi nezakazuje voľný pohyb tovaru, nebráni sa mu alebo sa neobmedzuje.

24

Okrem toho článok 39 nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Vnútroštátne opatrenia o ďalších povinných údajoch“ vo svojom odseku 1 stanovuje, že členské štáty môžu prijať opatrenia, ktoré si vyžadujú uvádzať pre určité osobitné druhy alebo kategórie potravín ďalšie povinné údaje, ak sú tieto opatrenia opodstatnené jedným alebo viacerými dôvodmi týkajúcimi sa ochrany ľudského zdravia, ochrany spotrebiteľov, predchádzania podvodom, ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, označenia miesta pôvodu alebo chráneného označenia pôvodu a predchádzania nekalej súťaži. Okrem toho tento článok vo svojom odseku 2 spresňuje, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia týkajúce sa povinného označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu len vtedy, ak existuje dokázané prepojenie medzi určitými vlastnosťami príslušných potravín a ich pôvodom alebo miestom pôvodu, a zároveň sa v ňom dodáva, že členské štáty pri oznámení týchto opatrení Komisii poskytnú dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam.

25

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či sa má článok 26 nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Krajina pôvodu alebo miesto pôvodu“ považovať v rozsahu, v akom stanovuje povinnosť označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mlieka a mlieka používaného ako zložka, za „otázku konkrétne harmonizovanú“ týmto nariadením, treba konštatovať, že žiadne ustanovenie tohto nariadenia tieto otázky nevymenúva. Vzhľadom na tento výraz sa uvedené otázky musia identifikovať pri prísnom dodržaní znenia nariadenia č. 1169/2011.

26

V tejto súvislosti článok 9 nariadenia č. 1169/2011 stanovuje, ako vyplýva z jeho názvu, zoznam údajov, ktoré musia byť na potravinách povinne uvedené. V súlade s odsekom 1 písm. i) tohto článku je údaj o krajine pôvodu alebo mieste pôvodu potraviny povinný v prípadoch, ak to stanovuje článok 26 uvedeného nariadenia.

27

Tento článok 26 vo svojom odseku 2 písm. a) a b) uvádza, že označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu je povinné jednak v prípadoch, keď by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, a jednak vtedy, ak ide o mäso patriace pod niektoré kódy kombinovanej nomenklatúry, ktorých zoznam je uvedený v prílohe XI tohto nariadenia.

28

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nariadenie č. 1169/2011 výslovne harmonizuje v zmysle svojho článku 38 ods. 1 otázku povinného označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín v prípadoch, keď by neuvedenie tohto označenia mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu, a naopak, pokiaľ ide o ostatné prípady alebo situácie, túto výslovnú harmonizáciu neuskutočňuje.

29

Okrem toho z článku 26 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že s výnimkou mäsa, na ktoré sa vzťahujú určité kódy kombinovanej nomenklatúry, podliehajú všetky potraviny tejto výslovnej harmonizácii, vrátane mlieka a mlieka používaného ako zložka.

30

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či táto výslovná harmonizácia bráni prijatiu prípadných ďalších vnútroštátnych opatrení, z bodu 24 tohto rozsudku vyplýva, že členské štáty môžu prijať také opatrenia pod podmienkou dodržania požiadaviek stanovených v článku 39 nariadenia č. 1169/2011.

31

V tejto súvislosti z článku 39 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 po prvé vyplýva, že v prípade údajov, ktoré môžu členské štáty vyžadovať, musí ísť o „ďalšie“ údaje, ktoré dopĺňajú údaje vyžadované samotným nariadením č. 1169/2011, medzi ktoré patrí, ako sa uvádza v bode 27 tohto rozsudku, označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín v prípadoch, keď by neuvedenie tohto označenia mohlo uvádzať spotrebiteľov do omylu. Z toho vyplýva, že takéto údaje musia byť nielen zlučiteľné s cieľom sledovaným normotvorcom Únie prostredníctvom výslovnej harmonizácie otázky povinného označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu, ale musia tiež tvoriť koherentný celok s takým označením.

32

Po druhé tieto ďalšie povinné údaje sa môžu týkať iba „osobitných druhov alebo kategórií potravín“, a nie všetkých potravín bez rozdielu. V dôsledku toho sa môžu týkať okrem iného krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu určitého druhu alebo konkrétnej kategórie potravín, akými sú mlieko a mlieko používané ako zložka, pokiaľ ide o iné prípady alebo situácie než prípady, keď by neuvedenie tejto krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mohlo uvádzať spotrebiteľov do omylu.

33

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 26 nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že povinné označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mlieka a mlieka používaného ako zložka sa má považovať za „otázku konkrétne harmonizovanú“ týmto nariadením v zmysle jeho článku 38 ods. 1, v prípade, že neuvedenie tohto údaju by mohlo uviesť spotrebiteľov do omylu a že nebráni tomu, aby členské štáty prijali na základe tohto nariadenia opatrenia vyžadujúce ďalšie povinné údaje na základe jeho článku 39, pod podmienkou, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s cieľom, ktorý sleduje normotvorca Únie prostredníctvom výslovnej harmonizácie otázky povinného označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu, a že s týmto označením tvoria konzistentný celok.

34

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 39 nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že v prípade vnútroštátnych opatrení, ktoré by boli vzhľadom na odsek 1 tohto článku opodstatnené ochranou spotrebiteľov, sa môžu obe požiadavky stanovené v odseku 2 uvedeného článku, a to existencia „dokázaného prepojenia medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu“ na jednej strane a „dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam“ na druhej strane, vykladať vo vzájomnej súvislosti, takže existenciu tohto dokázaného prepojenia možno posudzovať len na základe subjektívnych aspektov týkajúcich sa významu asociácie, ktorú si väčšina spotrebiteľov môže vytvárať medzi niektorými vlastnosťami dotknutej potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu.

35

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že článok 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 sa vyznačuje jasnou štruktúrou a znením. Vo svojej prvej vete totiž uvádza, že členské štáty môžu zaviesť ďalšie opatrenia týkajúce sa povinného označenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín len vtedy, ak existuje dokázané prepojenie medzi určitými vlastnosťami týchto potravín a ich pôvodom alebo miestom pôvodu, a následne vo svojej druhej vete dodáva, že keď členské štáty oznámia tieto opatrenia Európskej komisii, predložia dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam.

36

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle jasne oddeliť dve požiadavky, ktorým podriadil prijatie ďalších vnútroštátnych opatrení, tým, že každej z nich stanovil odlišný cieľ, ako aj odlišnú úlohu pri vykonávaní článku 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011.

37

Cieľom požiadavky týkajúcej sa „dokázaného prepojenia“ medzi určitými vlastnosťami dotknutých potravín a ich pôvodom alebo miestom pôvodu je totiž v prvom rade preukázať existenciu takého prepojenia v každom jednotlivom prípade.

38

Požiadavka týkajúca sa spoločného vnímania zo strany väčšiny spotrebiteľov ukladá dotknutému členskému štátu povinnosť predložiť dôkaz o tom, že takáto informácia má v očiach tejto väčšiny veľký význam. Táto druhá požiadavka sa teda uplatní až následne a má vo vzťahu k prvej požiadavke vedľajší a doplňujúci význam.

39

V dôsledku toho treba tieto dve požiadavky preskúmať postupne, pričom najskôr a v každom prípade treba overiť, či existuje, alebo neexistuje dokázané prepojenie medzi niektorými vlastnosťami dotknutých potravín v danom prípade a ich pôvodom alebo miestom pôvodu, a až následne, len ak sa preukáže existencia takého prepojenia, treba overiť, či existuje dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá takej informácii veľký význam.

40

Takýto výklad potvrdzuje kontext, do ktorého patrí článok 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, ako aj ciele tohto nariadenia.

41

Pokiaľ ide o kontext tohto ustanovenia, z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 totiž vyplýva, že informácie o potravinách nesmú poukazovať na to, že tieto potraviny majú osobitné vlastnosti, pričom v skutočnosti majú podobné potraviny rovnaké vlastnosti.

42

Vnútroštátne opatrenie, ktoré by mohlo ukladať povinnosť uvedenia krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potraviny len na základe subjektívnej asociácie, ktorú si spotrebitelia v prevažnej miere môžu vytvárať medzi týmto pôvodom alebo miestom pôvodu a niektorými vlastnosťami dotknutej potraviny, by pritom mohlo navodzovať dojem, že potravina má osobitné vlastnosti súvisiace s jej pôvodom alebo miestom pôvodu, hoci sa existencia dokázaného prepojenia medzi jej vlastnosťami a pôvodom alebo miestom pôvodu objektívne nepreukázala.

43

Pokiaľ ide o ciele nariadenia č. 1169/2011, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodneniami 1, 3 a 4, patrí medzi ne aj cieľ spočívajúci v zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vzhľadom na informácie o potravinách, pri rešpektovaní ich rozdielov vo vnímaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot, C‑363/18, EU:C:2019:954, body 52 a 53).

44

Ako už Súdny dvor uviedol, takýto cieľ vyžaduje, aby informácie týkajúce sa potravín boli správne, neutrálne a objektívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich, C‑113/15, EU:C:2016:718, bod 69).

45

Nebolo by to tak v prípade, keby sa povinné označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu potravín mohlo vyžadovať len na základe subjektívnej asociácie, ktorú si väčšina spotrebiteľov vytvára medzi pôvodom alebo miestom pôvodu týchto potravín a určitými ich vlastnosťami, hoci sa existencia dokázaného prepojenia medzi ich vlastnosťami a pôvodom alebo miestom pôvodu objektívne nepreukázala.

46

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 39 nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade vnútroštátnych opatrení, ktoré by boli vzhľadom na odsek 1 tohto článku opodstatnené ochranou spotrebiteľov, sa nemôžu obe požiadavky stanovené v odseku 2 uvedeného článku, a to existencia „dokázaného prepojenia medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu“ na jednej strane a „dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam“ na druhej strane, vykladať vo vzájomnej súvislosti, takže existenciu tohto dokázaného prepojenia nemožno posudzovať len na základe subjektívnych aspektov týkajúcich sa významu asociácie, ktorú si väčšina spotrebiteľov môže vytvárať medzi určitými vlastnosťami dotknutej potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu.

47

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že pojem „vlastnosti potraviny“ zahŕňa aj odolnosť potraviny pri preprave a voči riziku skazenia počas cesty, takže túto schopnosť možno zohľadniť na účely posúdenia existencie prípadného „dokázaného prepojenia medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu“ v zmysle tohto ustanovenia.

48

V tejto súvislosti zo samotného znenia článku 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že pojem „vlastnosti“, pred ktorým stojí prídavné meno „určité“, sa nevzťahuje na všetky vlastnosti potravín, ako sú uvedené v článku 7 ods. 1 písm. a) až c) tohto nariadenia.

49

Na rozdiel od týchto vlastností, ktoré vyjadrujú rôznu kvalitu potravín, vrátane kvality vyplývajúcej z ich výroby alebo spracovania, „vlastnosti“, na ktoré odkazuje článok 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, sú totiž výlučne tie, pri ktorých bolo „dokázané prepojenie“ s pôvodom alebo miestom pôvodu potravín, ktoré majú také vlastnosti.

50

Z toho vyplýva, že pojem „vlastnosti“, na ktorý odkazuje toto ustanovenie, sa vzťahuje výlučne na vlastnosti, prostredníctvom ktorých sa potraviny, ktoré majú také vlastnosti, odlišujú od podobných potravín s iným pôvodom alebo iným miestom pôvodu, ktoré také vlastnosti nemajú.

51

Odolnosť potraviny, akou je mlieko alebo mlieko používané ako zložka, pri preprave a voči riziku skazenia počas cesty, však nemožno považovať za „vlastnosť“ v zmysle článku 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, keďže takáto schopnosť nie je dokázateľne spojená s určitým pôvodom alebo miestom pôvodu, a môžu ju teda mať aj podobné potraviny, ktoré nemajú tento pôvod alebo miesto pôvodu, a v dôsledku toho môže byť sama zaručená bez ohľadu na tento pôvod alebo toto miesto pôvodu.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 39 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „vlastnosti potraviny“ nezahŕňa odolnosť potraviny pri preprave a voči riziku skazenia počas cesty, takže túto schopnosť nemožno zohľadniť na účely posúdenia existencie prípadného „dokázaného prepojenia medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu“ v zmysle tohto ustanovenia.

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: