|
28.8.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 234/16 |
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 1. júla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — konanie začaté na návrh Doris Povse/Mauro Alpago
(Vec C-211/10 PPU) (1)
(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Manželské veci a rodičovské práva a povinnosti - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Protiprávne premiestnenie dieťaťa - Predbežné opatrenia týkajúce sa „výkonu rodičovských práv“ - Opatrovnícke právo a právo na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti - Rozhodnutie nariaďujúce návrat dieťaťa - Výkon - Právomoc - Naliehavé prejudiciálne konanie)
2010/C 234/23
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberster Gerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Doris Povse
Žalovaný: Mauro Alpago
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberster Gerichtshof — Výklad článku 10 písm. b) bodu iv), článku 11 ods. 8, článku 42 ods. 2, ako aj článku 47 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) — Únos dieťaťa — Právomoc súdov členského štátu na vydanie rozhodnutia nariaďujúceho návrat dieťaťa do tohto štátu v prípade, ak sa dieťa zdržiavalo v inom členskom štáte viac ako jeden rok a súdy prvého štátu vydali po únose rozhodnutie zverujúce dieťa do osobnej starostlivosti rodičovi, ktorý ho uniesol — Možnosť odmietnuť v záujme dieťaťa vykonanie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje jeho návrat do prvého členského štátu
Výrok rozsudku
|
1. |
Článok 10 písm. b) bod iv) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že predbežné opatrenie nie je „rozsudkom o opatrovníckom práve [alebo o práve na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti — neoficiálny preklad], z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa“ v zmysle tohto ustanovenia a nemôže založiť postúpenie právomoci na súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa protiprávne premiestnené. |
|
2. |
Článok 11 ods. 8 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie súdu, ktorý má právomoc, nariaďujúce návrat dieťaťa, patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia, aj keď mu nepredchádzalo vydanie právoplatného rozhodnutia toho istého súdu v otázke opatrovníckeho práva alebo práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. |
|
3. |
Článok 47 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým sa priznáva dočasné právo opatrovníctva alebo dočasné právo na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktoré vydal následne súd členského štátu výkonu a ktoré sa považuje za vykonateľné podľa práva tohto štátu, nemôže brániť výkonu osvedčeného rozhodnutia, ktoré vydal predtým príslušný súd členského štátu pôvodu a nariadil ním návrat dieťaťa. |
|
4. |
Výkon osvedčeného rozhodnutia nemožno odmietnuť v členskom štáte výkonu z dôvodu, že vzhľadom na zmenu okolností, ktorá nastala po jeho prijatí, môže tento výkon závažne zasiahnuť do najlepšieho záujmu dieťaťa. Takejto zmeny sa treba dovolať v konaní pred príslušným súdom členského štátu pôvodu, na ktorý by sa mal podať tiež prípadný návrh na odklad výkonu jeho rozhodnutia. |