Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Athesia Druck Srl/Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

(Vec C-1/08) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 9 ods. 2 písm. e) - Článok 9 ods. 3 písm. b) - Trinásta smernica o DPH - Článok 2 - Miesto poskytovania služieb - Reklamné služby - Vrátenie DPH - Daňový zástupca)

2009/C 90/08

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Athesia Druck Srl

Žalovaní: Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Corte suprema di cassazione (Taliansko) – Výklad článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) – Reklamné služby – Určenie miesta poskytnutia služby – Poskytnutie služby podnikom, ktorý má svoje sídlo na území Spoločenstva podniku usadenému v treťom štáte, ale ktorý má daňového zástupcu na území členského štátu

Výrok rozsudku

Ak je v oblasti reklamných služieb zákazník usadený mimo územia Spoločenstva, je miestom poskytovania služieb podľa článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej desiatou smernicou Rady 84/386/EHS z 31. júla 1984, v zásade miesto bydliska uvedeného zákazníka. Členské štáty však môžu využiť možnosť stanovenú v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, tým, že odchylne od uvedenej zásady stanovia miesto dotknutého poskytovania služieb vnútri dotknutého členského štátu.

V prípade využitia tejto možnosti stanovenej v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, sa reklamné služby poskytnuté poskytovateľom usadenom v Európskom spoločenstve v prospech zákazníka so sídlom v treťom štáte, či už je týmto zákazníkom konečný zákazník, alebo sprostredkovateľ, považujú za služby uskutočnené v Európskom spoločenstve, za podmienky, že skutočné využitie a prevádzkovanie v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, je uskutočnené vnútri dotknutého členského štátu. V oblasti reklamných služieb je to tak, keď sú reklamné správy, ktoré sú predmetom poskytovania služieb, vysielané z dotknutého členského štátu.

Článok 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nemôže viesť k zdaneniu reklamných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb usadeným mimo Európskeho spoločenstva jeho vlastným zákazníkom, aj keby tento poskytovateľ služieb mal postavenie sprostredkovateľa z dôvodu predchádzajúceho poskytovania služieb, pretože takéto poskytovanie služieb nespadá do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. e) tejto smernice a všeobecnejšie článku 9 tejto smernice ako celku, ustanovení, na ktoré výslovne odkazuje článok 9 ods. 3 písm. b) tej istej smernice.

Zdaniteľný charakter poskytovania služieb v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nebráni uplatneniu nároku zdaniteľnou osobou na vrátenie DPH, pokiaľ táto osoba spĺňa podmienky stanovené v článku 2 trinástej smernice Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.

Ustanovenie daňového zástupcu, ktorý je uvedený najmä v článku 2 ods. 3 trinástej smernice a v článku 17 dekrétu o DPH, nemá samo osebe vplyv na zdaniteľný alebo nezdaniteľný charakter služieb prijatých alebo uskutočnených zastúpenou osobou.

(1)  Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.