DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1         Všeobecný kontext

Hospodárstvo Únie v súčasnosti stráca značné množstvo potenciálnych druhotných surovín, ktoré končia v toku odpadov.  Celková produkcia odpadu v EÚ dosiahla v roku 2011 úroveň približne 2,5 miliardy ton.  Recykloval sa napríklad len obmedzený podiel komunálneho odpadu vytvoreného v Únii (40 %), zvyšok sa skládkoval (37 %) alebo spaľoval (23 %), z čoho by sa inak okolo 500 miliónov ton mohlo recyklovať alebo opätovne použiť.  EÚ tak prichádza o cenné príležitosti zlepšovať efektívnosť využívania zdrojov a budovať širšie obehové hospodárstvo vedúce k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest, a teda zároveň aj k znižovaniu emisií skleníkových plynov a závislosti od dovážaných surovín.

V Únii existujú aj značné rozdiely medzi členskými štátmi vo vykonávaní predpisov.  V roku 2011 šesť krajín skládkovalo menej než 3 % svojho komunálneho odpadu, 18 krajín stratilo skládkovaním viac ako 50 % zdrojov, pričom v niektorých krajinách podiel skládkovania presiahol 90 %.  Z týchto skutočností vyplýva značná nejednotnosť pri  nakladaní s odpadom, ktorá si vyžaduje urýchlenú nápravu.

1.2         Dôvody a ciele návrhu

Zo súčasných trendov vyplýva, že ďalší pokrok v efektívnosti využívania zdrojov možno dosiahnuť a že tento pokrok môže mať významný hospodársky a sociálny prínos.  Premena odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a uzatvorenia cyklu v rámci obehového hospodárstva.

Európske právne predpisy, a predovšetkým stanovovanie právne záväzných cieľov, pôsobia ako kľúčový katalyzátor úsilia zlepšiť postupy v rámci odpadového hospodárstva, stimulovať inovácie v oblasti recyklácie, obmedzovať skládkovanie a vytvárať podnety na zmenu spotrebiteľského správania. Ďalší rozvoj politiky odpadového hospodárstva môže mať významný prínos v podobe udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest pri pomerne nízkych nákladoch, a pritom prispievať k zlepšovaniu stavu životného prostredia.

Tento návrh je reakciou na právny záväzok preskúmať ciele v oblasti odpadového hospodárstva uvedené v troch smerniciach: smernici 2008/98/ES o odpade[1], smernici 1999/31/ES o skládkach odpadov[2] a smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov[3]. V návrhu sa uvedená situácia rieši v súlade s cieľmi Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje[4] a siedmeho environmentálneho akčného plánu[5] vrátane celkovej realizácie hierarchie odpadového hospodárstva[6]  vo všetkých členských štátoch, zníženia tvorby odpadu v absolútnych hodnotách, ako aj v prepočte na obyvateľa, vypracovania komplexnej stratégie boja proti zbytočnému vytváraniu potravinového odpadu, zabezpečenia vysokej kvality recyklácie a využívania recyklovaného odpadu ako významného a osvedčeného zdroja surovín pre Úniu, obmedzenia energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné materiály a obmedzenia skládkovania na nezhodnotiteľný odpad. Návrh zároveň prispieva k vykonávaniu iniciatívy EÚ v oblasti surovín[7].

Návrh  okrem toho obsahuje prvky zjednodušenia požiadaviek týkajúcich sa podávania správ, ktoré sa uvádzajú v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov,  smernici 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti[8] a v smernici 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch[9].

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

2.1         Štúdie

Podkladom pre posúdenie vplyvu a právny návrh boli tri hlavné štúdie, ktoré sa realizovali v priebehu uplynulých dvoch rokov[10] a v ktorých sa posúdili technologické a sociálno-ekonomické prínosy, ako aj prínosy týkajúce sa nákladovej efektívnosti v súvislosti s uplatňovaním a ďalším vývojom právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva.

2.2         Interné konzultácie

16. apríla 2012 bola vytvorená riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu. Na päť zasadnutí skupiny boli pozvané tieto generálne riaditeľstvá:  SG, ECFIN, ENTR, CLIMA, JRC a ESTAT. Riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu sledovala prípravu posúdenia vplyvu.

2.3         Externé konzultácie

Komisia vypracovala indikatívny zoznam problémov, ktoré je potrebné riešiť a vo februári 2013 sa začali prvé rozhovory s kľúčovými zainteresovanými stranami.  Verejná online konzultácia v súlade s minimálnymi normami pre konzultácie sa začala v júni 2013 a skončila v septembri 2013.

Predložených bolo 670 reakcií, čo je odrazom značného znepokojenia verejnosti nad situáciou v oblasti odpadového hospodárstva v EÚ a vysokých očakávaní v súvislosti s opatreniami EÚ v tejto oblasti.

2.4         Posúdenie vplyvu

Spolu s týmto návrhom sa zverejňuje aj správa o posúdení vplyvu a zhrnutie. V posúdení vplyvu sa hodnotia hlavné environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy rôznych možností politiky, ktorých cieľom je zlepšiť výsledky v oblasti odpadového hospodárstva v EÚ.  Posudzujú sa rôzne úrovne ambícií, ktoré sa porovnávajú so základným scenárom s cieľom určiť najvhodnejšie nástroje a ciele, a pritom minimalizovať náklady a maximalizovať prínosy.

Výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu vydal 8. apríla 2014 k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko a zároveň poskytol niekoľko odporúčaní v súvislosti s doladením správy. Výbor požiadal o podrobnejšie vymedzenie problému, objasnenie potreby nových strednodobých cieľov, posilnenie argumentov v prospech zákazu skládkovania z hľadiska subsidiarity a proporcionality, o posilnenie argumentov v prospech jednotných cieľov pre všetky členské štáty, ako aj  o podrobnejšie vysvetlenie toho, ako sa v návrhu zohľadňujú rozdielne výsledky členských štátov.

Na základe ďalšieho posúdenia možností politiky stanovených v posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že kombinácia možností 2 a 3.7 bude mať takéto prínosy:

– zníženie administratívnej záťaže, predovšetkým pre malé zariadenia alebo podniky, zjednodušenie a lepšie vykonávanie vrátane zabezpečenia toho, aby ciele spĺňali daný účel,

– vytváranie pracovných miest – do roku 2030 by sa mohlo vytvoriť viac ako 180 000 priamych pracovných miest, z ktorých väčšinu by nebolo možné presunúť mimo EÚ,

– zníženie emisií skleníkových plynov – počas obdobia rokov 2014 až 2030 by sa dalo zabrániť emisiám skleníkových plynov v objeme približne 443 miliónov ton,

– kladný vplyv na konkurencieschopnosť odvetví odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ, ako aj výrobných odvetví EÚ (posilnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zníženie rizika v oblasti prístupu k surovinám),

– opätovný prílev druhotných surovín do hospodárstva EÚ, čím sa zníži závislosť EÚ od dovozu surovín.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1         Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavnými zmenami v návrhu sú:

– zosúladenie vymedzenia pojmov a odstránenie zastaraných právnych požiadaviek,

– zjednodušenie a zefektívnenie povinností týkajúcich sa podávania správ,

– zavedenie systému včasného varovania na účely monitorovania plnenia cieľov v oblasti recyklácie,

– zavedenie minimálnych prevádzkových podmienok pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu,

– zvýšenie náročnosti cieľa v oblasti prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu na 70 % do roku 2030,

– zvýšenie náročnosti cieľov v oblasti opätovného použitia a recyklácie odpadu z obalov,

– obmedzenie skládkovania iného ako zvyškového komunálneho odpadu do roku 2030,

– zosúladenie delegovaných a vykonávacích aktov s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

Uvedenými zmenami sa vytvorí potrebný právny rámec pre politiky a právne predpisy členských štátov, ktoré sa majú vypracovať v oblasti predchádzania vzniku odpadu a recyklácie odpadu.

3.2         Právny základ a právo konať

Touto smernicou sa mení šesť smerníc, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s rôznymi druhmi odpadu. Štyri z týchto smerníc (smernica 2008/98/ES, smernica 1999/31/ES, smernica 2000/53/ES a smernica 2012/19/EÚ) boli prijaté na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ, kým smernica 2006/66/ES bola prijatá na základe článku 192 ods. 2, ako aj článku 114 ZFEÚ, a smernica 94/62/ES zase na základe článku 114 ZFEÚ. Preto je táto smernica založená na článku 192 ods. 1 ZFEÚ a na článku 114 ZFEÚ vo vzťahu k článku 2.

V článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES sa stanovuje cieľ do roku 2020 na úrovni 50 % týkajúci prípravy odpadu z domácností a podobného odpadu na opätovné použitie a jeho recykláciu a cieľ na úrovni 70 % týkajúci sa prípravy stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na opätovné použitie, recykláciu a iné zhodnotenie materiálu.  Podľa článku 11 ods. 4 Komisia uvedené ciele najneskôr do 31. decembra 2014 preskúma so zámerom v prípade potreby tieto ciele posilniť a zvážiť vytýčenie cieľov pre ostatné toky odpadov s prihliadnutím na príslušné environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy stanovenia týchto cieľov.  Podľa článku 9 písm. c) by Komisia mala do konca roku 2014 stanoviť ciele týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu a zastavenia rastu objemu odpadov na rok 2020, ktoré sú založené na najosvedčenejších postupoch vrátane prípadnej revízie ukazovateľov uvedených v článku 29 ods. 4. Okrem toho, podľa článku 37 ods. 4 Komisia v prvej správe, ktorú vypracuje do 12. decembra 2014, posúdi viaceré opatrenia vrátane systémov zodpovednosti výrobcu za konkrétne toky odpadov, ciele, ukazovatele a opatrenia súvisiace s recykláciou, ako aj činnosti týkajúce sa zhodnocovania materiálu a energie, ktoré môžu účinnejšie prispieť k splneniu cieľov stanovených v článkoch 1 a 4.

V článku 5 ods. 2 smernice 1999/31/ES sa stanovujú tri ciele týkajúce sa znižovania množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach a zákaz skládkovania určitých druhov odpadu.  Posledný cieľ týkajúci sa znižovania množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach musia členské štáty splniť do 16. júla 2016. Podľa článku 5 ods. 2 sa tento cieľ do 16. júla 2014 opätovne prehodnotí  na základe praktických skúseností získaných členskými štátmi pri plnení dvoch predchádzajúcich cieľov na účely jeho potvrdenia alebo zmeny a s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

V článku 6 ods. 1 smernice 94/62/ES sú stanovené ciele týkajúce sa zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, ktoré sa podľa článku 6 ods. 5 každých päť rokov stanovujú na základe praktických skúseností získaných v členských štátoch a zistení vyplývajúcich z vedeckého výskumu a hodnotiacich techník, ako sú posudzovania životného cyklu a analýzy nákladov a prínosov.

3.3         Zásada subsidiarity a proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Obmedzuje sa na zmenu uvedených smerníc vytvorením rámca slúžiaceho na vytýčenie spoločných cieľov, pričom členským štátom ponecháva voľnosť pri rozhodovaní o konkrétnych spôsoboch vykonávania.

3.4         Vysvetľujúce dokumenty

Komisia považuje vysvetľujúce dokumenty za potrebné na účely zvýšenia kvality informácií o transponovaní smernice, a to z týchto dôvodov:

Právne predpisy o odpadoch sa v členských štátoch  často transponujú vysoko decentralizovaným spôsobom – v závislosti od administratívnej štruktúry členského štátu na regionálnej či miestnej úrovni – a v podobe mnohých právnych aktov,. V dôsledku toho sa môže stať, že členské štáty sú pri transponovaní zmenených smerníc nútené meniť širokú škálu legislatívnych aktov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Touto smernicou sa mení šesť rôznych smerníc o odpadoch. Smernica sa zároveň týka významného počtu právne záväzných povinností vrátane komplexnej zmeny cieľov obsiahnutých v rámcovej smernici o odpade, smernici o skládkach odpadov a smernici o obaloch, ako aj zjednodušení smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení, smernice o vozidlách po dobe životnosti a smernice o batériách. Ide o komplexné preskúmanie legislatívy týkajúcej sa odpadového hospodárstva, ktoré bude mať potenciálny vplyv na viaceré vnútroštátne právne predpisy.

Revidované ciele týkajúce sa odpadového hospodárstva, ktoré sa uvádzajú v zmenených smerniciach, sú vzájomne prepojené, a preto by sa mali dôsledne transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov a neskôr uplatňovať vo vnútroštátnych systémoch odpadového hospodárstva.

Ustanovenia zmenených smerníc sa dotknú širokej škály súkromných a verejných zainteresovaných strán v členských štátoch a budú mať významný vplyv na plánované investície a budúcu infraštruktúru systémov odpadového hospodárstva. Zásadný význam v tejto súvislosti má úplná a správna transpozícia zmenených smerníc, ktorá predstavuje záruku dosiahnutia v nich stanovených cieľov (t. j. cieľov ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, zvýšenia efektívnosti využívania zdrojov a zabezpečenia fungovania vnútorného trhu a odstraňovania prekážok obchodu a obmedzení hospodárskej súťaže v rámci EÚ).

Je pravdepodobné, že vedené faktory zvýšia riziká nesprávnej transpozície a nesprávneho vykonávania smernice a skomplikujú úlohu Komisie týkajúcu sa monitorovania uplatňovania právnych predpisov EÚ. Jasné informácie v súvislosti s transpozíciou revidovaných smerníc o odpadoch zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní súladu vnútroštátnych právnych predpisov s ustanoveniami predmetných smerníc.

Požiadavka predkladať vysvetľujúce dokumenty môže pre niektoré členské štáty vytvárať dodatočnú administratívnu záťaž. Vysvetľujúce dokumenty sú však potrebné na to, aby bolo možné účinne overiť úplnosť a správnosť transpozície, ktorá má z uvedených dôvodov zásadný význam, a pritom nie sú k dispozícii menej zaťažujúce opatrenia, ktorými by sa dal stav transpozície účinne overiť. Vysvetľujúce dokumenty môžu okrem toho významne prispieť k zníženiu administratívnej záťaže v súvislosti s monitorovaním súladu zo strany Komisie. Bez týchto dokumentov by boli potrebné značné zdroje a početné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi na sledovanie transpozičných postupov vo všetkých členských štátoch. Možná dodatočná administratívna záťaž spôsobená predkladaním vysvetľujúcich dokumentov je teda primeraná sledovanému cieľu, ktorým konkrétne je zabezpečiť účinnú transpozíciu a úplné dosiahnutie cieľov uvedených v revidovaných smerniciach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné požiadať členské štáty, aby k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach pripojili jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi ustanoveniami tejto smernice, ktorou sa menia právne predpisy o odpadoch, a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

3.5         Delegované a vykonávacie právomoci Komisie

V článku 1 ods. 2, 3, 5, 7, 8, 13, 14, 16, 18, 20 a 21, v článku 2 ods. 2, 5, 6, 8, 9, v článku 3 ods. 6 a 7, v návrhu uvedenom v článku 4 a v článku 6 ods. 1 tohto návrhu sa vymedzujú delegované a vykonávacie právomoci Komisie vymedzené v smerniciach 2008/98/ES, 94/62/ES a 1999/31/ES, v uvedenom poradí, a stanovujú zodpovedajúce postupy týkajúce sa prijatia týchto aktov.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nebude mať vplyv na rozpočet Európskej únie, a preto k nemu nie je pripojený finančný výkaz stanovený v článku 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002].

2014/0201 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení 

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 114, vo vzťahu k článku 2 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[11],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí a rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov by sa malo nakladanie s odpadom v Únii zlepšiť.

(2)       Právnym základom je preto článok 192 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o zmeny smerníc 1999/31/ES, 2000/53/ES, 2006/66/ES, 2008/98/ES a 2012/19/EÚ. Keďže však smernica 94/62/ES predstavuje opatrenie na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu, mala by sa zmeniť na základe článku 114 zmluvy. Z dôvodov zjednodušenia a racionalizácie postupov je vhodné zmeniť všetky uvedené smernice jedným pozmeňujúcim aktom.

(3)       Komisia preskúmala ciele stanovené v článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES[13], článku 5 ods. 2 smernice Rady 1999/31/ES[14] a článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES[15]. Vo svojom preskúmaní Komisia dospela k zisteniu, že je potrebné zmeniť tieto ciele tak, aby sa v nich lepšie odrážali potreby obehového hospodárstva, a to prostredníctvom intenzívnejšej prípravy na opätovné používanie a recykláciu komunálneho odpadu a odpadu z obalov a eliminovaním skládkovania odpadu určeného na skládky odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter.

(4)       Mnohé členské štáty zatiaľ úplne nevybudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva a v súčasnosti plánujú investície do tejto oblasti.  Je preto veľmi dôležité stanoviť jasné politické ciele, aby sa predišlo zaradeniu druhotných surovín do spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(5)       Komunálny odpad predstavuje približne 7 až 10 % celkového odpadu vytvoreného v Únii. Z hľadiska nakladania s ním však ide o jeden z najnáročnejších druhov odpadu. Dobrým ukazovateľom kvality celkového systému odpadového hospodárstva v krajine je práve spôsob, ako sa s ním nakladá.  Problémy nakladania s komunálnym odpadom vyplývajú z jeho výrazne rôznorodého a zmiešaného zloženia, situovania vzniknutého dopadu v bezprostrednej blízkosti k obyvateľom a jeho značnej viditeľnosti vo verejnom priestore. V dôsledku toho si nakladanie s týmto druhom odpadu vyžaduje komplexný systém odpadového hospodárstva vrátane efektívneho systému zberu odpadu, aktívne zapojenie občanov a podnikov, infraštruktúru prispôsobenú špecifickému zloženiu odpadu a premyslený systém financovania. Krajiny, ktoré vybudovali efektívne systémy nakladania s komunálnym odpadom, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky v celej oblasti odpadového hospodárstva.

(6)       Odpady z obalov a biologicky rozložiteľný komunálny odpad tvoria veľkú časť komunálneho odpadu, ako aj odpadu z domácností a podobného odpadu. Preto je zároveň potrebné preskúmať vplyvy stanovenia cieľov pre nakladanie s týmito druhmi odpadu.

(7)       V prípade priemyselného, komerčného a banského odpadu ide z hľadiska zloženia a objemu o mimoriadne rôznorodý odpad, ktorý má odlišný charakter v závislosti od hospodárskej štruktúry členského štátu, štruktúry daného priemyselného alebo obchodného odvetvia produkujúceho odpad, alebo hustoty priemyslu či obchodu v danej zemepisnej oblasti. Pre väčšinu priemyselného a banského odpadu je teda vhodným riešením priemyselne orientovaný prístup s použitím referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BREF) na riešenie konkrétnych otázok týkajúcich sa nakladania s daným druhom odpadu[16]. Na odpady z priemyselných alebo komerčných obalov sa však naďalej budú vzťahovať požiadavky smernice 96/42/ES a smernice 2008/98/ES vrátane ich príslušných vylepšení.

(8)       Ďalším zvyšovaním náročnosti existujúcich cieľov týkajúcich sa prípravy komunálneho odpadu na opätovné použitie a recykláciu, ako aj eliminácie skládkovania recyklovateľného odpadu tak, aby jeho podiel predstavoval do roku 2025 najviac 25 %, by sa malo zabezpečiť, aby sa prostredníctvom náležitého nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva progresívnejšie a efektívnejšie zhodnocovali hospodársky významné odpadové materiály.  Takto by sa malo zabezpečiť, aby sa hodnotné materiály nachádzajúce sa v odpade vrátili späť do európskeho hospodárstva, čím sa dosiahne pokrok pri vykonávaní smernice o surovinách[17] a vytváraní obehového hospodárstva.

(9)       Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smerniciach 2008/98/ES, 94/62/ES a 1999/31/ES, ktoré sa týkajú opätovného používania a recyklácie komunálneho odpadu a odpadu z obalov, počnúc ľahko recyklovateľnými druhmi odpadu (napríklad plasty, kovy, sklo, papier, drevo a biologický odpad), bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy.

(10)     V záujme zintenzívnenia prípravy na opätovné používanie a recykláciu komunálneho odpadu v členských štátoch je nevyhnutné splnenie povinnosti zaviesť systémy separovaného zberu papiera, kovov, plastov a skla. Separovaný zber biologického odpadu, ktorý sa uvádza v tomto návrhu, by mal navyše prispieť k predchádzaniu kontaminácii recyklovateľných materiálov.

(11)     Vďaka kombinácii cieľov recyklácie a obmedzenia skládkovania, ktoré sa uvádzajú v tomto návrhu, už nie sú potrebné celoúniové ciele týkajúce sa energetického zhodnocovania a maximálne ciele recyklácie odpadu z obalov, ktoré sa stanovujú v smernici 94/62/ES, a preto by sa mali vypustiť.

(12)     Z cieľov uvedených v tomto návrhu vyplýva, že členské štáty by mali v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podporovať využívanie zhodnotených materiálov, ako je napríklad zhodnotený papier a drevo, s cieľom zabezpečiť dodávky surovín a priblížiť Úniu k „recyklujúcej spoločnosti“, a pritom podľa možnosti vždy odmietať podporovanie skládkovania alebo spaľovania týchto materiálov. Členské štáty by nemali podporovať spaľovanie odpadu, ktorý možno recyklovať technicky a hospodársky uskutočniteľným spôsobom a za podmienok, ktoré nemajú škodlivý vplyv na životné prostredie. Odôvodnenie 29 smernice 2008/98/ES by sa malo chápať v tomto kontexte.

(13)     Cieľom tohto návrhu je vytýčiť jasné smerovanie odpadového hospodárstva Únie, a takto zabezpečiť bezpečnosť investícií pre členské štáty a sektor priemyslu. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégií odpadového hospodárstva a plánovania investícií do jeho infraštruktúry by mali členské štáty riadne využívať európske štrukturálne a investičné fondy v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to podporou prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu.

(14)     Komisia stanovila ciele v oblasti recyklácie odpadu z plastových obalov do roku 2025, pričom brala do úvahy technicky uskutočniteľné možnosti v čase revízie príslušnej smernice.  Komisia môže navrhnúť novú úroveň cieľov pre plasty do roku 2030 na základe preskúmania pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení daných cieľov, a pritom zohľadniť vývoj rôznych druhov plastov uvádzaných na trh a rozvoj nových recyklačných technológií.

(15)     Separovaný zber a recyklácia železných kovov a hliníkových materiálov by mali mať výrazný hospodársky a environmentálny prínos, pretože by sa takto zachytilo viac hliníka. Cieľ spočívajúci v opätovnom používaní a recyklácii kovových obalov by sa preto mal rozdeliť na samostatné ciele týkajúce sa týchto dvoch druhov odpadu.

(16)     Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v nakladaní s odpadmi, najmä pokiaľ ide o komunálny odpad. S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov o odpade a predchádzať problémom v ich vykonávaní je potrebné zaviesť systém včasného varovania, vďaka ktorému bude ešte pred uplynutím termínov splnenia cieľov možné odhaliť nedostatky a podnikať potrebné opatrenia.

(17)     V smernici 2008/98/ES sa uvádzajú základné vymedzenia pojmov týkajúce sa odpadového hospodárstva.  S cieľom zaistiť väčšiu mieru koherentnosti právnych predpisov o odpade by sa mali zosúladiť vymedzenia pojmov uvedené v smerniciach 94/62/ES a 1999/31/ES s vymedzeniami pojmov uvedenými v smernici 2008/98/ES.

(18)     V záujme objasnenia rozsahu týchto pojmov by sa do smernice 2008/98/ES malo zahrnúť vymedzenie pojmov komunálny odpad, potravinový odpad a spätné zasypávanie a do smernice  1999/31/ES pojem zvyškový odpad.

(19)     Štatistické údaje predkladané členskými štátmi majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia súladu s právnymi predpismi o odpade. Kvalitu a spoľahlivosť štatistiky by malo zlepšiť vytvorenie jedného vstupného miesta pre všetky údaje o odpadoch, zrušenie zastaraných požiadaviek na podávanie správ a stanovenie referenčných metodík podávania správ na vnútroštátnej úrovni, spolu s overovaním kvality údajov treťou stranou.

(20)     Výrobcovia tovaru a výrobkov by mali byť zodpovední za nakladanie s odpadom vznikajúcim po spotrebovaní týchto tovarov a výrobkov.  Systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria podstatnú súčasť efektívneho odpadového hospodárstva, ale ich účinnosť a fungovanie sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia. V záujme zníženia nákladov a zvýšenia výkonnosti, ako aj zabezpečenia rovnakých podmienok a odstránenia prekážok fungovania vnútorného trhu, je teda potrebné stanoviť minimálne prevádzkové požiadavky týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Ich  cieľom je internalizovať náklady na nakladanie s výrobkom po uplynutí jeho životnosti v súlade s prísnymi environmentálnymi normami a poskytnúť výrobcom stimul, aby počas celého životného cyklu výrobku, od fázy jeho návrhu až po fázu nastávajúcu po uplynutí jeho životnosti, brali do úvahy environmentálne hľadiská.

(21)     Správne nakladanie s nebezpečným odpadom predstavuje v EÚ stále problém a čiastočne chýbajú údaje o spracovaní odpadu.  Preto je potrebné vytvoriť elektronické registre nebezpečného odpadu v členských štátoch, a tak posilniť mechanizmy evidencie záznamov a vysledovateľnosti. Elektronický zber údajov by sa mal rozšíriť aj na ďalšie druhy odpadu s cieľom zjednodušiť podnikom a úradom evidenciu záznamov a zlepšiť monitorovanie tokov odpadov v Únii.

(22)     S cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok kľúčových surovín a v súlade s iniciatívou v oblasti surovín, ako aj s cieľmi a úlohami vyplývajúcimi z európskeho inovačného partnerstva v oblasti surovín[18], by mali členské štáty prijať opatrenia zamerané na dosiahnutie čo najlepšieho nakladania s odpadmi obsahujúcimi značné množstvo kľúčových surovín[19] v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a s prihliadnutím na jeho hospodársku a technickú uskutočniteľnosť, ako aj prínosnosť pre životné prostredie. Opatrenia uvedené v tejto smernici, napr. ciele recyklácie komunálneho odpadu a zákaz ukladania kovov vrátane kovov obsiahnutých vo vyradených výrobkoch na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, slúžia na podporu opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni.

(23)     Členské štáty by v záujme podpory účinného vykonávania iniciatívy v oblasti surovín mali do svojich plánov odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni zahrnúť vhodné opatrenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov obsahujúcich významné množstvá kľúčových surovín.

(24)     Vzhľadom na negatívne účinky plytvania potravinami na životné prostredie by sa mal pre členské štáty vytvoriť rámec, na základe ktorého by sa porovnateľným spôsobom zbierali údaje a podávali správy o úrovniach plytvania potravinami vo všetkých odvetviach, pričom by sa od nich vyžadovalo vypracovanie vnútroštátnych plánov na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, zameraných na dosiahnutie ambiciózneho cieľa znížiť objem potravinového odpadu do roku 2025 o 30 %.

(25)     Pri príprave vnútroštátnych programov týkajúcich sa predchádzania vzniku potravinového odpadu by si členské štáty mali stanoviť priority vychádzajúce z hierarchie odpadového hospodárstva, ktorými sú: prevencia, príprava na opätovné použitie, recyklácia, zhodnotenie a zneškodnenie odpadu.  V prípade potravinového odpadu treba dôsledne posúdiť, či a pre ktoré kategórie potravinového odpadu by sa malo pred kompostovaním, vytváraním obnoviteľnej energie či skládkovaním tohto druhu odpadu uprednostniť jeho darovanie, ako aj možné použitie bývalých potravín v krmivách pre zvieratá. V tomto posúdení, ktoré by malo byť vždy v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti bezpečnosti potravín a krmív a zdravia zvierat, by sa mali zohľadniť predovšetkým hospodárske okolnosti, ako aj normy týkajúce sa zdravia a kvality.

(26)     Znečisťovanie, a to predovšetkým plastovým odpadom, má priamy a škodlivý vplyv na životné prostredie, pričom v dôsledku vysokých nákladov na jeho odstraňovanie vzniká zbytočné ekonomické zaťaženie. Pri odstraňovaní tohto problému by mali pomôcť konkrétne opatrenia uvedené v programoch odpadového hospodárstva, finančná podpora zo strany výrobcov v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu a správne presadzovanie právnych predpisov zo strany príslušných orgánov.

(27)     Oznámenie Komisie Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky[20] zaväzuje Komisiu vyhodnotiť, zjednodušiť alebo zrušiť určité legislatívne opatrenia EÚ s cieľom znížiť zaťaženie podnikov, podporiť rast a tvorbu pracovných miest.  Hlavnou úlohou programu REFIT je znižovanie regulačného zaťaženia malých zariadení a podnikov.  Z konzultácií týkajúcich sa 10 právnych predpisov, ktoré v najväčšej miere zaťažujú MSP[21], vyplynulo, že práve legislatíva týkajúca sa problematiky odpadov predstavuje oblasť, v ktorej existuje potreba zníženia zaťaženia. V odpovedi na túto výzvu a po podrobnejších konzultáciách s účasťou malých zariadení alebo podnikov počas špecializovaného seminára, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2013, sa dospelo k záveru, že by sa malo zaviesť zjednodušenie požiadaviek na povolenie a registráciu  pre malé zariadenia alebo podniky.

(28)     Nepreukázalo sa, že správy o vykonávaní, ktoré členské štáty pripravujú každé tri roky, sú účinným nástrojom na overenie súladu a zaistenie dobrého vykonávania, no pritom spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Je preto vhodné zrušiť ustanovenia, ktoré zaväzujú členské štáty, aby takéto správy vypracovali a na účely monitorovania súladu  namiesto týchto správ výlučne používať štatistické údaje, ktoré členské štáty každoročne predkladajú Komisii a z ktorých vyplýva, kedy sa pravdepodobne podarí stanovené ciele dosiahnuť.

(29)         Naďalej je potrebné predkladať správy o určitých aspektoch vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES[22]. V záujme lepšieho monitorovania vykonávania uvedenej smernice by sa toto podávanie správ malo uskutočňovať na ročnom základe.

(30)         Spoľahlivé vykazovanie štatistických údajov týkajúcich sa odpadového hospodárstva má kľúčový význam z hľadiska účinného vykonávania a zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci jednotlivých členských štátov. Preto pri príprave správ o súlade s cieľmi stanovenými v právnych predpisoch o odpadoch musia členské štáty uplatňovať najnovšiu metodiku, ktorú vypracovala Komisia a národné štatistické úrady členských štátov.

(31)     S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 94/62/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 3 ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(32)     S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 2008/98/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(33)     S cieľom doplniť alebo zmeniť smernicu 1999/31/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty vo vzťahu k článku 16. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Každá zmena príloh by sa mala uskutočniť len v súlade so zásadami stanovenými v tejto smernici, ktoré sa vysvetľujú v prílohách. Na tento účel by Komisia v súvislosti s prílohou II mala brať do úvahy všeobecné zásady a všeobecné postupy testovania a akceptačné kritériá stanovené v prílohe II, pričom by sa mali pre každú kategóriu skládok stanoviť osobitné kritériá a/alebo testovacie metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty, v prípade potreby aj pre špecifické druhy skládok v rámci každej kategórie skládok vrátane podzemných skládok. V prípade potreby by sa malo do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice rozhodnúť o tom, či Komisia prijme návrhy na štandardizáciu metód kontroly, odberu vzoriek a vykonávania analýz v súvislosti s predmetnými prílohami.

(34)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 94/62/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 12 ods. 3b a článku 19 ods. 1. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[23].

(35)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2 písm. a), článku 5 ods. 2 písm. b), prílohe I časti 3.5 a prílohe II časti 5. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[24].

(36)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/98/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 24 ods. 2, článku 29 ods. 4, článku 33 ods. 2, článku 35 ods. 4, článku 37 ods. 4 a článku 38 ods. 4. Dané právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[25].

(37)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie týchto dokumentov je odôvodnené.

(38)         Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť stav odpadového hospodárstva v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov v celej Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale  z dôvodu rozsahu a účinkov daných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmena smernice 2008/98/ES

Smernica 2008/98/ES sa týmto mení takto:

1. Článok 3 sa mení  takto:

a) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. „komunálny odpad“ je odpad, ako sa stanovuje v prílohe VI;“;

b) Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a. „potravinový odpad“ sú potraviny (vrátane nejedlých častí), ktoré stratili miesto v potravinovom reťazci, medzi ktoré nepatria potraviny, v prípade ktorých sa zmenil účel ich použitia na iné materiálové použitie, napríklad ako výrobky z biologického materiálu, krmivo pre zvieratá  alebo potraviny zaslané na redistribúciu;

4b. „stavebný a demolačný odpad“ je odpad zodpovedajúci kategóriám odpadov v kapitole 17 prílohy k rozhodnutiu 2000/532/ES a vo všetkých jej ďalších úpravách, s výnimkou nebezpečného odpadu a prirodzene sa vyskytujúceho materiálu vymedzeného v kategórii 17 05 04;“;

c) Vkladá sa tento odsek 15a:

„15a. „zhodnotenie materiálu“ je akákoľvek činnosť zhodnocovania okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo;“;

d) Vkladá sa tento odsek 17a:

„17a. „spätné zasypávanie“ je ktorýkoľvek z týchto druhov zhodnotenia:

i) zhodnotenie, pri ktorom sa odpad používa vo vyťažených oblastiach, ako sú podzemné bane alebo štrkoviská, na účely rekultivácie svahov, z bezpečnostných dôvodov alebo na technické účely pri terénnych úpravách;

ii) zhodnotenie, pri ktorom sa odpad používa na stavebné účely, spevnenie baní a lomov, rekultiváciu a regeneráciu územia alebo terénne úpravy a v prípade, že sa daným odpadom nahrádzajú iné neodpadové materiály, ktoré by sa inak použili na daný účel;“;

e) Dopĺňa sa tento odsek 20a:

„20a. „malé zariadenia alebo podniky“ sú zariadenia, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR alebo ktorých ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR;“;

2. Článok 5 sa mení takto:

a) Do odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e) akékoľvek iné podmienky, ktoré sa musia v prípade konkrétnej látky alebo veci splniť, stanovené v súlade s odsekom 2.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty, v ktorých sa určujú kritériá, ktoré musí daná látka alebo vec spĺňať, aby ju bolo možné považovať za vedľajší produkt , a nie za odpad v zmysle odseku 1 článku 3.“;

3. V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty, ktoré sa týkajú prijatia kritérií uvedených v odseku 1 a v ktorých sa osobitne uvádza druh odpadu, na ktorý sa dané kritériá vzťahujú. Mali by sa zvážiť osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík, textílií a biologického odpadu.“;

4. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Odpad, ktorý prestáva byť odpadom v súlade s odsekmi 1 a 2, sa považuje za recyklovaný na účely výpočtu cieľov stanovených v tejto smernici, v smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES, 2006/66/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ*, pokiaľ tento materiál nie je určený na použitie ako palivo alebo na spätné zasypávanie, s výnimkou agregátov pozostávajúcich zo stavebného a demolačného odpadu.“;

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

5. Článok 7 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty týkajúce sa aktualizácie zoznamu odpadov stanoveného rozhodnutím 2000/532/ES.“;

b) Odsek 5 sa vypúšťa.

6. Článok 8 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa tento prvý pododsek:

„1a. Rozšírená zodpovednosť výrobcu je prevádzková a/alebo finančná zodpovednosť výrobcu za výrobok, ktorá sa rozširuje aj na štádium životného cyklu výrobku po jeho spotrebovaní.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu navrhovania výrobkov s cieľom znížiť ich vplyv na životné prostredie, ako aj objem vytvoreného odpadu počas výroby a nasledujúceho použitia výrobkov tak, aby nedochádzalo k narušeniu vnútorného trhu.

Medzi uvedené opatrenia patria opatrenia slúžiace na podporu vývoja, výroby a odbytu výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, ktoré sú trvanlivé z technického hľadiska a ktoré sú potom, čo sa stanú odpadom, vhodné na opätovné použitie a recykláciu s cieľom umožniť správne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva. V týchto opatreniach sa zohľadňujú vplyvy výrobkov počas ich celého životného cyklu.“;

 c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Pri príprave a uplatňovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcu musia členské štáty dodržiavať minimálne požiadavky stanovené v prílohe VII.“;

7. Článok 9 nahrádza takto:

„Článok 9

Predchádzanie vzniku odpadu

„1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu.

2. Európska environmentálna agentúra každoročne vydáva správu o pokroku  v oblasti predchádzania vytváraniu odpadu za každý členský štát a Európsku úniu ako celok vrátane oddelenia tvorby odpadu od hospodárskeho rastu.

3. Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie vytvárania potravinového odpadu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Cieľom týchto opatrení je znížiť v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2025 množstvo potravinového odpadu v rámci výroby, predaja/distribúcie, stravovacích/gastronomických služieb a domácností najmenej o 30 %.

Do 31. decembra 2017 prijme Komisia vykonávacie akty na vytvorenie jednotných podmienok pre monitorovanie vykonávania opatrení určených na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, ktoré prijali členské štáty. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

8. Článok 11 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa mení takto:

i) Písmeno a) sa nahrádza týmto textom: „a) najneskôr do 1. januára 2020 sa zvýši recyklácia komunálneho odpadu a príprava na jeho opätovné použitie najmenej na 50 % podľa hmotnosti;“;

ii) Vkladá sa toto písmeno c):

„c) najneskôr do 1. januára 2030 sa zvýši recyklácia komunálneho odpadu a príprava na  jeho opätovné použitie najmenej na 70 % podľa hmotnosti.“;

b) Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3. Komisia môže prijať vykonávacie akty potrebné na zabezpečenie jednotného plnenia cieľa stanoveného v ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o spätné zasypávanie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.

4. Na účely výpočtu dosiahnutia cieľov stanovených v ods. 2 písm. a) a c) sa za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie mínus hmotnosť všetkého materiálu, ktorý bol v priebehu tohto procesu vyradený kvôli prítomnosti nečistôt a ktorý sa musí zneškodniť alebo prejsť ďalšími činnosťami zhodnotenia.“

Ak však vyradené materiály predstavujú 2 % alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie.“

5. Na účely výpočtu dosiahnutia cieľa stanoveného v ods. 2 písm. b) sa za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie, recyklovaného odpadu alebo materiálne zhodnoteného odpadu považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie alebo iného procesu materiálneho zhodnotenia  mínus hmotnosť všetkého materiálu, ktorý bol v priebehu  procesu záverečnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo materiálneho zhodnotenia vyradený kvôli prítomnosti nečistôt a ktorý sa musí zneškodniť alebo prejsť ďalšími činnosťami zhodnotenia.“ 

Ak však vyradené materiály predstavujú 2 % alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie.“

9. Vkladá sa tento článok 11a:

„Článok 11a

Systém včasného varovania

1. Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry uverejní tieto správy:

a)       v roku 2017 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm. a) a b);

b)       v roku 2022 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 9 ods. 3;

c)       v roku 2027 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 písm.

2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza:

a)       odhad stavu plnenia cieľov za každý členský štát;

b)       posúdenie očakávaného času dosiahnutia cieľov za každý členský štát;

c)       zoznam členských štátov, ktorým hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými odporúčaniami.

V prípade potreby sa v týchto správach môžu riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek uvedených v odseku 1.

3. Členské štáty, v prípade ktorých existuje riziko nesplnenia daných cieľov, musia do šiestich mesiacov od uverejnenia príslušnej správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie súladu, kde podrobne uvedú opatrenia, ktoré plánujú prijať na dosiahnutie predmetných cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia zohľadňovať odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm. c), opatrenia uvedené v prílohe VIII alebo akékoľvek iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí uvádzať očakávaný termín dosiahnutia súladu.

4. Pri predkladaní plánu na dosiahnutie súladu v reakcii na správu vydanú Komisiou podľa odseku 1 písm. a) môžu členské štáty požiadať o predĺženie lehoty stanovenej v článku 11 ods. 2 písm. a), a to najviac o tri roky.

Pokiaľ Komisia nevznesie námietky voči plánu na dosiahnutie súladu do piatich mesiacov od jeho prijatia, žiadosť o predĺženie lehoty sa považuje za schválenú.

V prípade námietok Komisia požiada dotknutý členský štát o predloženie revidovaného plánu na dosiahnutie súladu do dvoch mesiacov od prijatia pripomienok Komisie.

Komisia posúdi revidovaný plán na dosiahnutie súladu do dvoch mesiacov od jeho prijatia a písomne schváli alebo zamietne žiadosť o predĺženie lehoty. Ak členský štát nedostane reakciu Komisie do daného termínu, žiadosť o predĺženie lehoty sa považuje za schválenú.“

10. Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Kontrola nebezpečného odpadu

Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa produkcia, zber a preprava nebezpečného odpadu, ako aj jeho skladovanie a spracovanie, vykonávali za podmienok zaisťujúcich ochranu životného prostredia a zdravia ľudí s cieľom dodržiavať zásady stanovené v článku 13 vrátane krokov na zabezpečenie vysledovateľnosti od výroby až po miesto konečného určenia a vrátane kontroly nebezpečného odpadu na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 35 a 36.

Na tento účel členské štáty využívajú informácie, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány a ktoré sú získané v súlade s článkom 35.“;

11. V článku 22 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty do roku 2025 zabezpečia separovaný zber biologického odpadu s cieľom minimalizovať kontamináciu odpadových materiálov.

Komisia uskutoční posúdenie nakladania s biologickým odpadom s cieľom v prípade potreby predložiť návrh. V tomto posúdení sa preskúma možnosť stanovenia minimálnych požiadaviek týkajúcich sa nakladania s biologickým odpadom a kvalitatívnych kritérií týkajúcich sa vykonávania kompostovania a digescie biologického odpadu s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.“;

12. Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Výnimky z požiadavky získať povolenie

Členské štáty môžu od požiadavky stanovenej v článku 23 ods. 1 oslobodiť zariadenia alebo podniky pri týchto činnostiach:

a) zber odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter;

b) preprava odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter;

c) zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter, na mieste jeho vzniku; alebo

d) zhodnocovanie odpadu.“;

13. Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Registrácia

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán viedol register nasledujúcich subjektov, ak tieto subjekty nepodliehajú požiadavkám na získanie povolenia:

a)       zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti;

b)       obchodníci alebo sprostredkovatelia, ako aj

c)       zariadenia alebo podniky, na ktoré sa vzťahujú výnimky z požiadaviek získať povolenie podľa článku 24.

V záujme zníženia administratívnej záťaže sa na získanie relevantných informácií v súvislosti s týmto registračným procesom podľa možnosti použijú existujúce záznamy, ktoré má k dispozícii príslušný orgán.

2. Členské štáty môžu od požiadavky stanovenej v odseku 1 oslobodiť malé zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu veľmi malých množstiev odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter.

Komisia môže prijať vykonávacie akty potrebné na stanovenie spôsobu určenia prahovej hodnoty tohto veľmi malého množstva. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

14. Článok 27 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty stanovujúce minimálne technické normy pre činnosti týkajúce sa spracovania odpadu, ktoré si vyžadujú povolenie podľa článku 23, ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty stanovujúce minimálne technické normy pre činnosti, ktoré si vyžadujú registráciu podľa článku 26 ods. 1 písm. a) a b), ak existujú dôkazy o tom, že by dané minimálne normy mali prínos z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, alebo by slúžili na predchádzanie narušeniu vnútorného trhu.“;

15. Článok 28 sa mení takto:

a) v odseku 3 sa písmeno b) mení takto:

„b) existujúce systémy zberu odpadu a hlavné zariadenia slúžiace na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad, odpad obsahujúci značné množstvá kľúčových surovín alebo toky odpadov, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy Únie;“;

b) V odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) opatrenia na boj proti znečisťovaniu odpadom.“;

c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Programy odpadového hospodárstva musia byť v súlade s požiadavkami programovania odpadového hospodárstva stanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a požiadavkami stanovenými v článku 11 ods. 2 tejto smernice a v článku 5 smernice 1999/31/ES.“;

16. Článok 29 sa mení takto:

a) Do odseku 2 sa dopĺňa táto veta:

„Členské štáty uvedú vo svojich programoch konkrétne opatrenia určené na zníženie tvorby potravinového odpadu, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3 tejto smernice.“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť ukazovatele týkajúce sa opatrení na predchádzanie vzniku odpadu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

17. Článok 33 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom stanoviť formát na oznamovanie informácií o prijímaní daných plánov a programov a ich podstatných revíziách. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

18. Článok 35 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Zariadenia alebo podniky uvedené v článku 23 ods. 1, pôvodcovia odpadu a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci svojej profesionálnej činnosti, alebo ktoré pôsobia ako obchodníci s odpadom, alebo jeho sprostredkovatelia, vedú chronologické záznamy o množstve, povahe a pôvode odpadu a prípadne aj mieste určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a plánovanej metóde spracovania daného odpadu a tieto informácie sprístupňujú príslušným orgánom:

a) v prípade nebezpečného odpadu sa tieto informácie sprístupnia každý rok do 31. decembra;

b) v prípade odpadu, ktorý nemá nebezpečný charakter, sa tieto informácie sprístupnia na žiadosť príslušného orgánu.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Členské štáty vytvárajú elektronické registre alebo koordinované registre na zaznamenávanie údajov o nebezpečnom odpade a v prípade potreby aj o iných druhoch odpadu, ktoré sa vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu. Členské štáty využívajú údaje o odpade, ktoré im poskytujú priemyselné subjekty v súlade s Európskym registrom uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadeným na základe nariadenia (ES) č. 166/2006**.

Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť minimálne podmienky prevádzky týchto registrov. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

**Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 033, 4.2.2006, s. 1).

19. Článok 36 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia s cieľom zakázať zanechanie odpadu, neriadené skládkovanie odpadu alebo nekontrolované nakladanie s ním vrátane znečisťovania odpadom.“;

20. Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Podávanie správ

1. Členské štáty Komisii raz ročne predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 9 ods. 3, článku 11  ods. 2  písm. a), článku 11 ods. 2 písm. b) a článku  11 ods. 2  písm. c), a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Tieto údaje sa predkladajú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 6. Prvá správa sa týka obdobia od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019.

2. Ak sa odpad posiela na prípravu na opätovné použitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie materiálu do iného členského štátu, možno ho na účely správ uvedených v odseku 1 zahrnúť do plnenia cieľov len toho členského štátu, v ktorom sa uskutočnil jeho zber.

3. Odpad vyvážaný z Únie na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu sa zahrnie do plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 len vtedy, ak vývozca dokáže v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 preukázať, že spracovanie odpadu mimo územia Únie sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia.

4. Na účely overenia súladu s článkom 11 ods. 2 písm. b) sa údaje o množstve odpadu použitého na spätné zasypávanie musí v správach uvádzať oddelene od údajov o množstve odpadu pripraveného na opätovné použitie, recyklovaného odpadu alebo odpadu použitého na iné činnosti materiálového zhodnotenia. Opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa majú použiť na činnosti spätného zasypávania, sa oznamuje ako spätné zasypávanie.

5. K údajom oznamovaným členskými štátmi v súlade s týmto článkom musí byť pripojená správa o kontrole kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou.

6. Komisia môže prijímať vykonávacie akty potrebné na stanovenie jednotných podmienok overovania súladu s cieľmi stanovenými v článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 2 písm. a), článku 11 ods. 2 písm. b) a článku 11 ods. 2 písm. c) na stanovenie formátu podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných cieľov, ako aj na stanovenie minimálnych podmienok týkajúcich sa overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

21. Článok 38 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom špecifikovať uplatňovanie vzorca pre spaľovne, ktorý sa uvádza v prílohe II časti R1. Môžu sa zohľadniť miestne klimatické podmienky, ako napr. tuhosť zimy a potreba kúrenia, pokiaľ ovplyvňujú množstvá energie, ktoré možno technicky využiť alebo vyrobiť vo forme elektrickej energie, kúrenia, chladenia alebo spracovania pary. Môžu sa zohľadniť aj miestne podmienky najvzdialenejších regiónov uznaných v článku 299 ods. 2 štvrtom pododseku zmluvy a území uvedených v článku 25 Aktu o pristúpení z roku 1985.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty s cieľom zmeniť prílohy I až V vzhľadom na vedecký a technický pokrok.“;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 38a delegované akty potrebné na zmenu príloh VII a VIII. 4. Komisia môže prijímať vykonávacie akty na účely revízie prílohy VI. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2.“;

22. Vkladá sa tento článok 38a:

„Článok 38a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 na dobu neurčitú od [uvedie sa dátum nadobudnutia účinnosti tejto revízie].

3. Delegovanie právomocí uvedených v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1, článku 27 ods. 1 a ods. 4, článku 38 ods. 1, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

23. Článok 39 sa nahrádza takto:

„Článok 39

Postup výboru

1. Na účely uplatňovania článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 24 ods. 2, článku 29 ods. 4, článku 33 ods. 2, článku 35 ods. 4, článku 37 ods. 4 a článku 38 ods. 4 Komisii pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku a pre vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011***.

2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

***    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“;

24. Prílohy VI, VII a VIII sa dopĺňajú v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Zmena smernice 94/62/ES

Smernica 94/62/ES sa mení takto:

1. Článok 3 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa vypúšťa tento text:

„Komisia v prípade potreby preskúma a podľa potreby zmení ilustračné príklady definície obalov uvedené v prílohe I. Prednostne sa riešia tieto položky: obaly na CD a videá, kvetináče, rúrky a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál, podkladový papier zo samolepiek a baliaci papier. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. „odpady z obalov“ sú všetky obaly alebo obalový materiál, na ktorý sa vzťahuje definícia odpadu stanovená v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES*;“;

*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

c) Odseky 3 až 10 sa vypúšťajú;

d) Dopĺňa sa tento odsek 13:

13. Uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „predchádzanie vzniku odpadu“, „príprava na opätovné použitie“, „opätovné použitie“, „zhodnotenie“, „recyklácia“, „zneškodňovanie“, „nakladanie s odpadom“, „pôvodca odpadu“ a „držiteľ odpadu“, ktoré sa uvádzajú v článku 3 smernice 2008/98/ES.“;

2. Dopĺňa sa tento článok 3a:

„Článok 3a

Zmena prílohy I

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a  s cieľom meniť názorné príklady uvedené v prílohe I.“;

3. Článok 6 sa mení takto:

a) Názov článku sa nahrádza názvom „Príprava na opätovné použitie, recyklácia a zhodnotenie“;

b) V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená f) až k):

„f) do konca roka 2020 sa pripraví na opätovné použitie a zrecykluje sa aspoň 60 % hmotnosti všetkého odpadu z obalov;

g) v prípade týchto špecifických materiálov obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2020 dosiahnu nasledujúce minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie:

i) 45 % v prípade plastov;

ii) 50 % v prípade dreva;

iii) 70 %  v prípade železných kovov;

iv) 70 % v prípade hliníka;

v) 70 % v prípade skla;

vi) 85 % v prípade papiera a lepenky;

„h) do konca roka 2025 sa pripraví na opätovné použitie a zrecykluje sa aspoň 70 % hmotnosti všetkého odpadu z obalov;

i) v prípade týchto špecifických materiálov obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2025 dosiahnu nasledujúce minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie:

i) 60 % v prípade plastov;

ii) 65 % v prípade dreva;

iii) 80 %  v prípade železných kovov;

iv) 80 % v prípade hliníka;

v) 80 % v prípade skla;

vi) 90 % v prípade papiera a lepenky;

„j) do konca roka 2030 sa pripraví na opätovné použitie a zrecykluje sa aspoň 80 % hmotnosti všetkého odpadu z obalov;

k) v prípade týchto špecifických materiálov obsiahnutých v odpade z obalov sa do konca roka 2030 dosiahnu nasledujúce minimálne ciele týkajúce sa prípravy na opätovné použitie a recyklácie:

i) 80 % v prípade dreva;

ii) 90 %  v prípade železných kovov;

iii) 90 % v prípade hliníka;

iv) 90 % v prípade skla.“;

c) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1°. Na účely výpočtu dosiahnutia cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k) sa za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie mínus hmotnosť všetkého materiálu, ktorý bol v priebehu tohto procesu vyradený kvôli prítomnosti nečistôt a ktorý sa musí zneškodniť alebo prejsť ďalšími činnosťami zhodnotenia.“

Ak však vyradené materiály predstavujú 2 % alebo menej hmotnosti odpadu podrobeného danému procesu, za hmotnosť odpadu pripraveného na opätovné použitie a recyklovaného odpadu sa považuje hmotnosť odpadu, ktorý postúpil do záverečnej fázy procesu prípravy na opätovné použitie alebo recyklácie.“ ;

d) Vkladá sa tento odsek 1b:

„1b. Ak obal pozostáva z rôznych materiálov, každý materiál je potrebné osobitne zohľadniť na účely výpočtu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) až k).“;

e) Odseky 3, 5, 8 a 9 sa vypúšťajú.

f) Dopĺňa sa tento odsek 12:

„12. Členské štáty prijímajú vhodné opatrenia na podporu navrhovania obalov s cieľom zmierniť ich vplyv na životné prostredie a tvorbu odpadu počas výroby a následného používania za predpokladu, že tieto opatrenia zabraňujú narušeniu vnútorného trhu a nebránia dodržiavaniu tejto smernice zo strany iných členských štátov.

Medzi tieto opatrenia patria opatrenia na podporu vývoja, výroby a odbytu obalov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, ktoré sú z technického hľadiska trvanlivé a ktoré sú potom, ako sa stanú odpadom, vhodné na opätovné použitie a recykláciu v záujme riadneho uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva. V daných opatreniach sa zohľadňujú vplyvy obalov počas celého ich životného cyklu.“;

4. Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a

Systém včasného varovania

1. Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry uverejní tieto správy:

a)       v roku 2017 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. f) a g);

b)      v roku 2022 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. h) a i);

c)       v roku 2027 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. j) a k);

2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza:

a)       odhad stavu plnenia cieľov za každý členský štát;

b)      posúdenie očakávaného času dosiahnutia cieľov za každý členský štát a

c)       zoznam členských štátov, ktorým hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými odporúčaniami.

V prípade potreby sa v týchto správach môžu riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek uvedených v odseku 1.

3. Členské štáty, v prípade ktorých existuje riziko nesplnenia daných cieľov, musia do šiestich mesiacov od vydania príslušnej správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie súladu, kde podrobne uvedú opatrenia, ktoré plánujú prijať na dosiahnutie predmetných cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia zohľadňovať odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm. c), opatrenia uvedené v prílohe VIII k smernici 2008/98/ES alebo akékoľvek iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí uvádzať očakávaný termín dosiahnutia súladu.“;

5) Článok 11 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty s cieľom určiť podmienky, za ktorých sa hladiny koncentrácie uvedené v odseku 1 nevzťahujú na recyklované materiály a reťazce výrobkov, ktoré sa vyrábajú v uzatvorenom a kontrolovanom okruhu, ako aj druhy obalov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z požiadavky uvedenej v odseku 1 tretej zarážke.“;

6. Článok 12 sa mení takto:

a) Názov článku sa nahrádza názvom „Informačné systémy a podávanie správ“;

b) Odsek 3 sa vypúšťa;

c) Vkladajú sa tieto odseky 3a až 3d:

„3a. Členské štáty Komisii raz ročne predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 6 ods. 1 písm. a) až k), a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok] do 31. decembra [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok].

3b. Ak sa odpad posiela na prípravu na opätovné použitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie materiálu do iného členského štátu, možno ho na účely správ uvedených v odseku 1 zahrnúť do plnenia cieľov len toho členského štátu, v ktorom sa uskutočnil jeho zber.

3c. Odpad z obalov, ktorý sa vyváža z Únie na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu, sa zahrnie do plnenia cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k)  len vtedy, ak vývozca dokáže v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006 preukázať, že spracovanie odpadu mimo územia Únie sa uskutočnilo za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia.

3d. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa vymedzia jednotné podmienky overovania plnenia cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až k), stanoví formát podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných cieľov, ako aj jednotné podmienky týkajúce sa overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.“;

d) Odsek 5 sa vypúšťa;

7. Článok 17 sa vypúšťa.

8. Článok 19 sa nahrádza takto:

„1. Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na prispôsobenie identifikačného systému uvedeného v článku 8 ods. 2 a článku 10 druhom pododseku, šiestej zarážke, vedeckému a technickému pokroku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

2.  Komisia prijíma vykonávacie akty potrebné na stanovenie formátov podávania správ uvedených v článku 12 ods. 3 písm. d). Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.“;

 9. Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Osobitné opatrenia

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 21a delegované akty potrebné na riešenie akýchkoľvek ťažkostí, ktoré sa objavia pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice, najmä pokiaľ ide o inertné obalové materiály uvedené na trh Únie vo veľmi malých množstvách (t. j. približne 0,1 % hmotnosti), primárne obaly pre zdravotnícke pomôcky a farmaceutické výrobky, malé obaly a luxusné obaly.“;

10. Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Postup výboru

1. Na účely uplatňovania článku 12 ods. 3 písm. b) a článku 19 ods. 1 Komisii pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku a vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe článku 39 smernice 2008/98/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**.

2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

**Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“;

11. Dopĺňa sa nový článok 21a:

„Článok 21a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Na komisiu sa deleguje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1 na dobu neurčitú od [uvedie sa dátum nadobudnutia účinnosti tejto revízie].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa v článku 1 ods. 1, článku 11 ods. 3, článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“.

Článok 3

Zmena smernice 1999/31/ES

Smernica 1999/31/ES sa mení takto:

 1. Článok 2 sa mení takto:

a) Bod a) sa nahrádza takto:

„a) uplatňujú sa vymedzenia pojmov „odpad“, „komunálny odpad“, „nebezpečný odpad“, „zhodnotenie“, „recyklácia“, „zneškodnenie“, „pôvodca odpadu“ a „držiteľ odpadu“ uvedené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES;

*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“;

b) Vkladá sa tento bod aa):

„aa) „zvyškový odpad“ je odpad, ktorý vzniká pri zhodnocovaní vrátane recyklácie, ktorý sa ďalej nedá zhodnotiť, v dôsledku čoho sa musí zneškodniť;“;

c) Body b), c) a n) sa vypúšťajú.

d) Bod d) sa nahrádza takto:

„d) „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ je odpad, na ktorý sa nevzťahuje vymedzenie pojmu nebezpečný odpad uvedené v smernici 2008/98/ES;“;

e) Bod m) sa nahrádza takto:

„m) „biologicky rozložiteľný odpad“ je odpad z dreva, potravín, záhradný odpad, odpad z papiera a lepenky a iný odpad, v prípade ktorého môže dôjsť k anaeróbnemu alebo aeróbnemu rozkladu;“;

2. Článok 5 sa mení takto:

  a) Vkladajú sa tieto odseky 2a, 2b a 2c:

„2a. Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, prijať nasledujúci odpad, a to recyklovateľný odpad vrátane plastov, kovov, skla, papiera a lepenky a iného biologicky rozložiteľného odpadu.

2b. Od 1. januára 2025 členské štáty nesmú v danom roku na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, prijať množstvo odpadu prevyšujúce 25 % celkového množstva komunálneho odpadu vzniknutého v predchádzajúcom roku.

2c. Do 1. januára 2030 sa musia členské štáty usilovať na skládky určené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, prijať len zvyškový odpad, takže celkové množstvo odpadu, ktoré sa na dané skládky dostane, nepresiahne 5 % celkového množstva komunálneho odpadu vzniknutého v predchádzajúcom roku. Pred rokom 2025 Komisia tento cieľ podrobí preskúmaniu a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na právne záväzný cieľ spočívajúci v znížení objemu skládkovania do roku 2030.

2d. Členské štáty nesmú na skládky určené pre inertný odpad prijímať komunálny odpad.

Komisia posúdi uskutočniteľnosť zavedenia obmedzení skládkovania nezvyškového odpadu na skládkach pre inertný odpad a do roku 2018 vydá správu so svojimi závermi, pričom v prípade vhodnosti predloží aj legislatívny návrh.“;

3. Vkladá sa tento článok 5a:

„Článok 5a

Systém včasného varovania

1. Komisia s podporou Európskej environmentálnej agentúry uverejní tieto správy:

a)       v roku 2022 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 5 ods. 2a písm. a) a v článku 5 ods. 2b písm. a);

b)      v roku 2027 správu o dosahovaní cieľov stanovených v článku 5 ods. 2a písm. b) a v článku 5 ods. 2b písm. b).

2. V správach uvedených v odseku 1 sa uvádza:

a)       odhad stavu plnenia cieľov za každý členský štát;

b)      posúdenie očakávaného času dosiahnutia cieľov za každý členský štát a

c)       zoznam členských štátov, ktorým hrozí, že nesplnia uvedené ciele v rámci príslušných lehôt, spolu s náležitými odporúčaniami.

V prípade potreby sa v týchto správach môžu riešiť aj otázky plnenia dodatočných požiadaviek okrem požiadaviek uvedených v odseku 1.

3. Členské štáty, v prípade ktorých je riziko nesplnenia cieľov, musia do šiestich mesiacov od vydania príslušnej správy Komisie predložiť Komisii plán na dosiahnutie súladu s podrobne uvedenými opatreniami, ktoré chce členský štát prijať na dosiahnutie cieľov. V pláne na dosiahnutie súladu sa musia zohľadňovať odporúčania Komisie uvedené v odseku 2 písm. c), opatrenia uvedené v prílohe VIII k smernici 2008/98/ES alebo akékoľvek iné vhodné opatrenia. V tomto pláne sa musí uvádzať očakávaný termín dosiahnutia súladu.“;

4. V článku 11 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

5. Článok 12 písm. c) sa mení takto:

„c). kontrola kvality analytických operácií kontrolných a monitorovacích postupov a/alebo analýz uvedených v článku 11 ods. 1 písm. b) sa bude vykonávať v príslušných laboratóriách akreditovaných podľa nariadenia (ES) č. 765/2008[26].“;

6. Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Podávanie správ

1. Členské štáty Komisii raz ročne predkladajú svoje údaje týkajúce sa plnenia cieľov a povinností stanovených v článku 5 ods. 2 , 2a a 2b, a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Tieto údaje sa predkladajú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 3. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok] do 31. decembra [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu + 1 rok].

2. Členské štáty oznamujú údaje týkajúce sa dosahovania cieľov stanovených v článku 5 ods. 2 do 1. januára 2025.

3. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa vymedzia jednotné podmienky overovania plnenia cieľov stanovených v článku 5 ods. 2, 2a a 2b, stanoví formát podávania správ o údajoch týkajúcich sa daných cieľov, ako aj minimálne podmienky týkajúce sa overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 2 tejto smernice.

4. K údajom oznamovaným členskými štátmi v súlade s odsekmi 1 a 2 musí byť pripojená správa o kontrole kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou.

7. Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 17a a delegované akty v súvislosti s potrebnými zmenami na účely prispôsobenia príloh vedeckému a technickému pokroku.“;

8. Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Postup výboru

1. Na účely uplatňovania článku 3 ods. 3, článku 5 ods. 2, článku 5 ods. 2a, článku 5 ods. 2b, odseku 3.5 prílohy I a odseku 5 prílohy II Komisii pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku a vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“;

**Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

9. Dopĺňa sa nový článok 17a:

„Článok 17a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 na  dobu neurčitú od [uvedie sa dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“.

Článok 4

Zmena smernice 2000/53/ES

 V článku 9 smernice 2000/53/ES sa vkladajú tieto odseky 1a a 1c:

„1a. Členské štáty uplatňujú podrobné pravidlá, ktoré sa okrem iného môžu týkať stanovenia formátov, ktoré Komisia prijala v súlade s článkom 7 ods. 2 tretím pododsekom poslednou vetou na účely podávania správ týkajúcich sa overovania plnenia cieľov stanovených v článku 7 ods. 2 prvom pododseku. Údaje sa predkladajú Komisii do 31. decembra roku nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje.

1b. K údajom oznamovaným členskými štátmi v súlade s týmto článkom musí byť pripojená správa o kontrole kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou.

1c. Komisia môže prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť minimálne podmienky týkajúce sa overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 11.“;

Článok 5

Zmena smernice 2006/66/ES

Smernica 2006/66/ES sa mení takto:

1. Článok 22 sa vypúšťa;

2. Článok 23 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„Najneskôr do konca roku 2016 Komisia predloží správu o vykonávaní tejto smernice a jej vplyve na životné prostredie a na fungovanie vnútorného trhu.“;

b) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Do tejto správy Komisia zahrnie hodnotenie nasledujúcich aspektov tejto smernice:“

Článok 6

Zmena smernice 2012/19/EÚ

Smernica 2012/19/EÚ sa mení takto:

 1. Článok 16 sa mení takto:

a) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5a. Členské štáty Komisii raz ročne predkladajú svoje údaje týkajúce sa vykonávania článku 16 ods. 4, a to elektronicky do 31. decembra roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zbierajú údaje. Tieto údaje sa predkladajú vo formáte stanovenom Komisiou v súlade s odsekom 5d. Prvá správa sa vzťahuje na obdobie od 1. januára [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu] do 31. decembra [uvedie sa rok nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho aktu].

5c. K údajom oznamovaným členskými štátmi v súlade s týmto odsekom 5a musí byť pripojená správa o kontrole kvality. Tieto údaje musia byť overené nezávislou treťou stranou.

5d. Komisia môže prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť minimálne podmienky týkajúce sa overovania treťou stranou. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.“;

 2. Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Postup výboru

1. Na účely uplatňovania článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5, článku 11 ods. 3, článku 16 ods. 3, článku 16 ods. 6 a článku 23 ods. 4 Komisii pomáha Výbor pre prispôsobenie sa vedecko-technickému pokroku a vykonávanie smernice 2008/98/ES o odpade, zriadený na základe článku 39 smernice 2008/98/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Pri odkazovaní na tento odsek sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

Článok 7

Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [vloží sa dátum dvanásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie

Článok 9

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

[2]               Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

[3]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

[4]               KOM(2011) 571.

[5]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ ( Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

[6]               V rámci hierarchie odpadového hospodárstva sa uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, potom nasleduje jeho opätovné používanie a recyklovanie a až po ňom energetické zhodnocovanie či zneškodňovanie vrátane skládkovania a spaľovania bez energetického zhodnocovania.

[7]               COM(2013) 442.

[8]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34 – 43).

[9]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1 – 14).

[10]             http://www.wastetargetsreview.eu/

http://www.eea.europa.eu/publications/waste-opportunities-84-past-and 

http://www.wastemodel.eu/

[11]             Ú. v EÚ C , , s. .

[12]             Ú. v EÚ C , , s. .

[13]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

[14]             Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

[15]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

[16]             Na priemyselné a banské činnosti sa vzťahujú referenčné dokumenty (BREF) o najlepších dostupných technikách (BAT) vypracované podľa smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17) a smernice 2006/21/ES o odpade z ťažobného priemyslu  (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15), ktoré obsahujú informácie týkajúce sa predchádzania využívaniu zdrojov a vzniku odpadu, ako aj jeho opätovného používania, recyklovania a zhodnocovania. Po revízii referenčných dokumentov BREF, ktorá v súčasnosti prebieha, a po prijatí záverov o BAT zo strany Komisie sa posilní vplyv týchto referenčných dokumentov na priemyselné postupy, čo povedie k ďalšiemu zvyšovaniu efektívneho využívania zdrojov a intenzívnejšej recyklácii a zhodnocovaniu odpadu.

[17]             COM(2013) 442.

[18]             http://ec.europa.eu/eip/raw-materials/en/content/about-european-innovation-partnership-eip-raw-materials

[19]             COM(2014) 297.

[20]             Oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky [COM(2013)685].

[21]             http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/public-consultation-new/index_en.htm.

[22]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

[23]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[24]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[25]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

[26]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

PRÍLOHA VI

Zloženie komunálneho odpadu

Komunálny odpad zahŕňa odpad z domácností a jemu povahou a zložením podobný odpad z maloobchodu, malých podnikov, kancelárskych budov a inštitúcií (napríklad škôl, nemocníc, vládnych budov), ktorý zbierajú obce alebo ktorý sa zbiera v ich mene.

Zahŕňa:

– objemný odpad (napr. biela technika, nábytok, matrace),

– záhradný odpad, listy, pokosenú trávu, pouličný odpad, obsah smetných kontajnerov a odpad vznikajúci pri čistení trhov,

– odpad tvorený určitými komunálnymi službami, t. j. odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad a čistení ulíc.

Zahŕňa aj odpad rovnakého pôvodu a podobného druhu alebo zloženia, ktorý:

– sa nezbiera v mene miest a obcí, ale priamo v rámci systémov zodpovednosti výrobcu alebo ho zbierajú súkromné neziskové inštitúcie na účely opätovného použitia a recyklácie, najmä formou separovaného zberu,

– pochádza z vidieckych oblastí, kde neexistuje pravidelný odvoz odpadu.

Nezahŕňa:

– odpad z kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu,

– stavebný odpad a odpad z demolácie.

PRÍLOHA VII

Minimálne požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu

Pri formulácii a uplatňovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcu členské štáty:

1. zohľadnia uskutočniteľnosť z technického a ekonomického hľadiska, ako aj celkový dosah na životné prostredie, ľudské zdravie a spoločnosť, rešpektujúc potrebu zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu;

2. zabezpečia jasné vymedzenie úloh a zodpovedností aktérov angažovaných v realizácii rozšírenej zodpovednosti výrobcu vrátane výrobcov a dovozcov uvádzajúcich tovar na trh Únie a ich systémov plnenia záväzkov, súkromných či verejných subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s odpadom, orgánov samosprávy a podľa potreby aktérov sociálnej ekonomiky;

3. stanovia merateľné ciele v oblasti prevencie, prípravy na opätovné použitie, opätovného použitia, recyklácie a/alebo zhodnotenia, ktoré budú smerovať k naplneniu aspoň existujúcich kvantitatívnych cieľov stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie o odpadoch;

4. zabezpečia náležité informovanie držiteľov odpadu, na ktorých sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu, o dostupných systémoch zberu;

5. stanovia postup podávania správ na zber údajov o tom, ktoré výrobky sa uvádzajú na trh a ako sa po skončení ich životnosti zbierajú a spracúvajú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, pričom sa podľa potreby uvedú materiálne toky;

6. zaistia, aby finančné príspevky výrobcov alebo dovozcov výrobkov uvádzaných na trh Únie do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu:

6.1. celkom pokrývali náklady odpadového hospodárstva vrátane separovaného zberu a spracovania, primeraného informovania držiteľov odpadu, zberu údajov a podávania správ;

6.2. zohľadňovali výnosy z predaja druhotných surovín pochádzajúcich z odpadu;

6.3. boli počítané v závislosti od skutočných nákladov na nakladanie s jednotlivými výrobkami uvádzanými na trh Únie, ktorých sa systém týka, po skončení ich životnosti;

6.4. podporovali predchádzanie znečisťovania odpadom a iniciatívy na jeho odstraňovanie.

7. zavedú postup uznávania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu so zameraním na:

7.1. zaistenie transparentnosti systémov z hľadiska príspevkov výrobcov vrátane dosahu na predajné ceny, ako aj z hľadiska dosahu na konkurencieschopnosť a otvorenosť malým zariadeniam a podnikom;

7.2. vymedzenie geografického pokrytia systémov;

7.3. zaistenie rovnakého zaobchádzania s domácimi výrobcami a dovozcami;

7.4. zabezpečenie mechanizmu vnútornej kontroly pravidelnými auditmi, v rámci ktorých tretie strany systémy skontrolujú z hľadiska:

– 7.4.1. riadneho finančného hospodárenia systému – výpočtu celkových nákladov na každý typ výrobku; použitia vyzbieraných finančných prostriedkov a

– 7.4.2. riadneho zberu a spracovania odpadu, kontroly nad zákonnosťou zásielok odpadu a kvality údajov a vykazovania;

8. stanovia primerané sankcie v prípade nedosiahnutia cieľov a/alebo nerešpektovania týchto požiadaviek;

9. zavedú náležité prostriedky na monitorovanie a presadzovanie a zriadia pravidelný formálny dialóg zúčastnených aktérov.

PRÍLOHA VIII

Opatrenia, ktoré treba zohľadniť v rámci plánu podľa článku 11a (systém včasného varovania)

V pláne na dosiahnutie súladu navrhnutom členskými štátmi, ktorým hrozí nesplnenie cieľov, sa zohľadnia tieto opatrenia:

– opatrenia na zvýšenie kvality štatistiky a jasnú prognostiku kapacít odpadového hospodárstva a rozdielov oproti cieľom stanoveným v článku 11 ods. 2 tejto smernice, článku 6 ods. 1 smernice 94/62/ES a článku 5 ods. 2 písm. a), b) a c) smernice 1999/31/ES,

– lepšie využívanie kľúčových hospodárskych nástrojov vrátane:

– progresívneho zvyšovania skládkových daní pre všetky kategórie odpadu (komunálny, inertný, iné),

– zavedenia alebo zvýšenia daní zo spaľovania alebo osobitných zákazov spaľovania recyklovateľného odpadu,

– postupného rozšírenia programov platby podľa množstva odpadu na celé územie členských štátov, čo pôvodcov komunálneho odpadu motivuje k zníženiu, opätovnému používaniu a recyklácii odpadu,

– opatrení na zvýšenie nákladovej efektívnosti existujúcich a plánovaných systémov zodpovednosti výrobcov (vrátane podrobných opatrení a harmonogramu zavedenia minimálnych požiadaviek rozšírenej zodpovednosti výrobcu podľa prílohy VII); rozšírenia pôsobnosti systémov zodpovednosti výrobcu na nové toky odpadov,

– hospodárskych stimulov pre samosprávy na podporu prevencie, ako aj na rozvoj a posilnenie systémov separovaného zberu,

– opatrení na podporu rozvoja v oblasti opätovného používania,

– opatrení na potlačenie škodlivých subvencií, ktoré nie sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,

– technické a fiškálne opatrenia na podporu rozvoja trhov s opätovne používanými výrobkami a recyklovanými materiálmi (vrátane kompostovaných) a na zvýšenie kvality recyklovaných materiálov,

– opatrenia na zvýšenie verejného povedomia o riadnom odpadovom hospodárstve a znižovaní znečisťovania odpadom vrátane ad hoc kampaní na zaistenie znižovania objemu odpadu pri zdroji a vysokej miery zapojenia sa do systémov separovaného zberu,

– opatrenia na zaistenie náležitej koordinácie všetkých príslušných verejných orgánov zapojených do odpadového hospodárstva a angažovania ďalších kľúčových zainteresovaných strán,

– využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom financovať budovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva potrebné na splnenie príslušných cieľov,

– prípadné ďalšie alebo alternatívne relevantné opatrenia s rovnakým účelom.

Plán sa vypracuje na základe vyhodnotenia existujúcich plánov odpadového hospodárstva a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a príslušnými verejnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva. K plánu sa pripoja výsledky týchto konzultácií a vyhodnotenie jeho očakávaných prínosov k dosiahnutiu príslušných cieľov. Pripojí sa aj presný harmonogram uplatňovania navrhovaných opatrení.

Podľa potreby sa v pláne uvedie revidované plánovanie potrebnej infraštruktúry a v náležitých prípadoch sa pripojí navrhovaný harmonogram úpravy existujúcich vnútroštátnych alebo regionálnych plánov odpadového hospodárstva vymedzených v článku 28 a programov predchádzania vzniku odpadu vymedzených v článku 29.“