OBSAH

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu

1........... Úvod.............................................................................................................................. 3

2........... Potreba opatrení na úrovni EÚ........................................................................................ 6

3........... Priorita 1: Zachovanie legálneho trhu............................................................................. 10

3.1........ Úloha 1: Ozrejmenie, ktoré strelné zbrane sú zakázané a na ktoré je potrebná licencia.... 10

3.2........ Úloha 2: Zavedenie normy EÚ pre označovanie............................................................. 11

3.3........ Úloha 3: Zjednodušenie pravidiel pre udeľovanie licencií na strelné zbrane...................... 12

4........... Priorita 2: Najprv legálne potom nelegálne: obmedzovanie prísunu strelných zbraní do rúk zločincov     13

4.1........ Úloha 1: Modernizácia kontroly predaja a nezákonnej výroby strelných zbraní............... 13

4.2........ Úloha 2: Predchádzanie krádežiam a stratám................................................................. 14

4.3........ Úloha 3: Využívanie vonkajšej činnosti a procesu rozširovania na obmedzenie prísunu zbraní z tretích krajín      14

4.4........ Úloha 4: Podpora likvidácie strelných zbraní ako uprednostňovaného spôsobu odstraňovania nadbytočných strelných zbraní............................................................................................................. 15

5........... Priorita 3: Zvyšovanie tlaku na kriminálne trhy................................................................ 15

5.1........ Úloha 1: Usmernenie pre pracovníkov orgánov presadzovania práva.............................. 15

5.2........ Úloha 2: Cezhraničná spolupráca na účely zastavenia nelegálnej držby strelných zbraní a ich obehu       16

5.3........ Úloha 3: Budovanie spolupráce na účely sledovania strelných zbraní používaných zločincami    16

5.4........ Úloha 4: Posilňovanie opatrení zameraných na odrádzanie od zneužívania strelných zbraní 17

6........... Priorita 4: Získavanie lepších poznatkov........................................................................ 17

6.1........ Úloha 1: Zhromažďovanie presnejších a komplexnejších údajov o trestnej činnosti spojenej so strelnými zbraňami v EÚ a v celosvetovom rozsahu....................................................................................... 18

6.2........ Úloha 2: Zacielenie odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva tam, kde to je najviac potrebné.................................................................................................................................... 19

7........... Záver........................................................................................................................... 19

PRÍLOHA 1: Priority a úlohy...................................................................................................... 21

PRÍLOHA 2: Štatistika............................................................................................................... 23

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu

1.           Úvod

Strelné zbrane nachádzajú zákonné a zodpovedné civilné použitie a ich výroba, predaj a nákup tvoria súčasť vnútorného trhu EÚ[1]. V nesprávnych rukách však strelné zbrane môžu mať zdrvujúce následky, a to pre občanov aj ich komunity. V EÚ ešte stále príliš často dochádza k tomu, že sa ľudia stávajú obeťami násilia súvisiaceho so zbraňami[2]. Počas prvej dekády 21. storočia bolo v 28 členských štátoch strelnými zbraňami zavraždených alebo zabitých 10 000 ľudí,[3] pričom pomocou strelných zbraní spácha samovraždu viac než 4 000 ľudí[4]. Priemerne v EÚ každoročne na 100 tisíc obyvateľov pripadá 0,24 zabití a 0,9 sebevrážd s použitím strelnej zbrane[5]. Výskyt silných a nezákonné držaných strelných zbraní najmä v znevýhodnených mestských oblastiach môže v občanov vzbudzovať pocit ohrozenia.

V brutálnych prípadoch v streľby, ku ktorým došlo v ostatných rokoch na školách v Tuusula (v roku 2007) a v Kauhajoki (v roku 2008), resp. v Cumbrii (v r. 2010) a v Alphen aan den Rijn (v r. 2011), išlo o strelcov, ktorí boli duševne nestabilní, a aj napriek tomu mali licenciu na držbu strelnej zbrane. V meste Winnenden pri streľbe v roku 2009 bol strelcom dospievajúci mladík, ktorý strieľal z pištole nedostatočne bezpečne uloženej v spálni svojich rodičov. V prípade útoku v belgickom Liège v roku 2011 strelec použil svoj rozsiahly osobný arzenál, ktorého súčasťou boli aj vojenské a zberateľské zbrane, ktoré si zaobstaral a neskôr upravil. Len tieto konkrétne prípady streľby si vyžiadali životy 61 ľudí a z toho 19 detí[6].

Nezákonne držané strelné zbrane sú pritom často používané aj na nátlak a zastrašovanie obetí organizovanej trestnej činnosti. Nezákonný dovoz a predaj týchto zbraní, ako aj ich výroba, sú lukratívnym biznisom pre približne 3 600 organizovaných zločineckých skupín v EÚ.[7] Teroristi a extrémisti používajú strelné zbrane na rozsievanie strachu a vraždenie: ich útoky v mestách Toulouse a Montauban si v roku 2012 vyžiadali sedem obetí, a pri incidente na frankfurtskom letisku v roku 2011 zahynuli dvaja ľudia[8].

Odhaduje sa, že sa v súčasnosti v držbe medzi občanmi EÚ nachádza približne 80 miliónov legálnych zbraní. Aj keď presné štatistiky neexistujú, možno povedať, že mnohé strelné zbrane sa v nelegálnom obehu ocitli v dôsledku krádeže, ich odklonenia zo zákonného životného cyklu, alebo tak, že boli nelegálne dovezené z tretích krajín, resp. úpravou iných predmetov na strelné zbrane. Podľa Schengenského informačného systému takmer pol milióna strelných zbraní, ktoré sa v EÚ stratili alebo boli odcudzené, nebolo nájdených, pričom v prípade prevažnej väčšiny z nich ide o civilné strelné zbrane[9]. V jednom členskom štáte (vo Francúzsku) príslušné orgány v období rokov 2010 až 2011 nahlásili 40 % nárast počtu zaistených odcudzených civilných a vojenských zbraní [10]. V období od polovice 90. rokov sa do EÚ dostalo zo západného Balkánu a z krajín bývalého sovietskeho bloku značné množstvo silných zbraní vojenského typu,[11] pričom ich pašovanie prebiehalo v malých množstvách a tak, že zbrane boli ukryté v takých vozidlách, ako sú napr. autobusy diaľkovej dopravy, aby sa zabránilo ich odhaleniu[12]. Nedávne nepokoje v severnej Afrike a prebiehajúce boje na Blízkom východe prinášajú so sebou riziko, že nadbytočné a odcudzené zbrane budú podobnými kanálmi dovezené na európske kriminálne trhy. Strelné zbrane, ich súčasti a komponenty sa v čoraz väčšej miere predávajú na internete, resp. sú doručované poštou, prostredníctvom normálnych poštových alebo expresných doručovacích služieb. Orgány presadzovania práva v EÚ majú obavy, že strelné zbrane, ktoré boli znehodnotené, sa opätovne a nezákonne reaktivujú a predajú sa na kriminálne účely, ako aj, že také predmety, ako sú výstražné zbrane, zbrane na stlačený vzduch a zbrane na streľbu slepými nábojmi sa upravujú na nelegálne strelné zbrane so smrtiacim účinkom, a že zločinci už čoskoro budú schopní využívať 3D tlač na montáž po domácky vyrobených zbraní alebo na výrobu komponentov na ich reaktiváciu. Na obrázku uvedenom ďalej sa znázorňujú niektoré z priekupnických trás, ktoré uviedli odborníci na strelné zbrane z členských štátov.

Priekupnícke trasy podľa informácií, ktoré boli poskytnuté pracovnej skupine európskych odborníkov na strelné zbrane[13]

Zneužívanie strelných zbraní[14], či už ide o legálne vlastnené civilné zbrane alebo o civilné, resp. vojenské zbrane, ktoré boli nezákonne vyrobené alebo získané, predstavuje závažné ohrozenie bezpečnosti EÚ, a to z vnútorného aj vonkajšieho hľadiska[15]. V tomto oznámení sa navrhuje jednotná politika na riešenie tohto ohrozenia, a to prostredníctvom právnych a operatívnych opatrení, odborného vzdelávania a financovania EÚ. Na základe krokov, ktoré už boli podniknuté na medzinárodnej úrovni, úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, sa zameriava na štyri priority (pozri prílohu 1, kde sa uvádzajú všetky navrhované opatrenia).

1.      Zachovanie legálneho trhu s civilnými strelnými zbraňami prostredníctvom nových noriem EÚ upravujúcich, ktoré strelné zbrane sa môžu predávať na civilné použitie, ďalej otázku, ako by sa mali označovať strelné zbrane, a ako by sa mali udeľovať licencie osobám, ktoré chcú držať a používať strelnú zbraň.

2.      Obmedzovanie prísunu zbraní do rúk zločincov prostredníctvom rozvoja účinných noriem v oblasti bezpečného skladovania civilných strelných zbraní, ako aj pokiaľ ide o znehodnocovanie civilných a vojenských strelných zbraní, ako aj prostredníctvom zvýšenia úsilia zameraného na obmedzenie nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami (civilnými aj vojenskými) z krajín mimo EÚ.

3.      Zvyšovanie tlaku na kriminálne trhy prostredníctvom skvalitnenia spolupráce medzi políciou, colnými orgánmi a pohraničnou strážou, ako aj posúdením potreby zavedenia spoločných pravidiel EÚ, pokiaľ ide o trestnosť určitých činov spojených so strelnými zbraňami, ako aj o úroveň trestnoprávnych sankcií, ktoré by mali zaviesť členské štáty v takýchto prípadoch.

4.      Zlepšenie spravodajského obrazu, a to prostredníctvom zhromažďovania a spoločného využívania väčšieho množstva informácií o trestných činoch súvisiacich so zbraňami, ako aj cielenou odbornou prípravou pracovníkov orgánov presadzovania práva.

Tieto priority vychádzajú z diskusie s orgánmi presadzovania práva, ako aj z názorov obetí ozbrojeného násilia, mimovládnych organizácií a oprávnených výrobcov, predajcov a držiteľov strelných zbraní, z odpovedí na verejné konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila v priebehu mesiacov marec až jún 2013[16].

Toto oznámenie je reakciou na výzvu Európskeho parlamentu, ktorý žiadal ďalšie kroky s cieľom zistiť a riešiť slabé miesta životného cyklu strelných zbraní, zachovať zákonnú výrobu, predaj a držbu strelných zbraní a eliminovať zločinecké dodávateľské siete a odrádzať od nezákonného používania strelných zbraní[17]. Oznámenie zároveň dopĺňa opatrenia EÚ v ďalších kľúčových oblastiach týkajúcich sa bezpečnosti, a to najmä opatrenia na boj proti organizovanému zločinu a terorizmu, ako aj stratégiu EÚ z roka 2005 na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi[18].

Komisia uskutoční ďalšiu dôkladnú analýzu, aby lepšie pochopila problémy pomenované v tomto oznámení, ako aj ich príčiny. V tejto súvislosti osloví zainteresované strany vrátane Európskeho parlamentu, legálnych výrobcov, združení používateľov civilných strelných zbraní, a to s cieľom predložiť v roku 2015 nové, primerané a v prípade potreby legislatívne návrhy založené na posúdení vplyvu[19].

2.           Potreba opatrení na úrovni EÚ

Európska únia v priebehu uplynulých desiatich rokov podnikla celý rad krokov s cieľom riešiť ohrozenie vnútornej bezpečnosti súvisiace so strelnými zbraňami.

Tento rok EÚ uzatvorila (v rozsahu svojej pôsobnosti) protokol OSN o strelných zbraniach[20], ktorým by sa mala posilniť kontrola nad transfermi ručných strelných zbraní, pištolí a iných ručných zbraní, ktoré smerujú do EÚ, von z Únie, resp. ktoré sa uskutočňujú v rámci nej. Pokiaľ ide o celosvetovú úroveň, existuje nádej, že zmluva o obchode so zbraňami[21] sa stane míľnikom v oblasti kontroly nad obchodom so zbraňami. V tejto zmluve sa účastnícke štáty zaväzujú, že budú posudzovať všetky vývozy s cieľom odstrániť nezákonný obchod so zbraňami, a tak prispejú k mieru a bezpečnosti a predídu závažným porušeniam medzinárodného humanitárneho práva, resp. medzinárodných predpisov v oblasti ľudských práv.

Uvedené medzinárodné nástroje majú zásadný charakter a predstavujú prvý krok smerom plne účinnej reakcii. Európska únia sa preto usilovala o vyvážený prístup k regulácii zákonného obehu civilných (t. j. nevojenských) strelných zbraní v rámci vnútorného trhu, v rámci cieľa narušenia nezákonného obehu a používania civilných strelných zbraní, ako aj pokiaľ ide o normy v oblasti transferu konvenčných vojenských zbraní a sprostredkovania obchodu s nimi.

Pokiaľ ide o právne predpisy, v smernici o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (smernica Rady 91/477/EHS zmenená smernicou 2008/51/ES) sa stanovili pravidlá získavania a držby nevojenských zbraní a bol zavedený „Európsky zbrojný pas“ pre poľovníkov, športových strelcov, zberateľov a predajcov na účely pohybu v rámci EÚ. Na základe nariadenia (EÚ) č. 258/2012 („nariadenie o strelných zbraniach“) platí v EÚ v súlade s protokolom OSN o strelných zbraniach potrebné na vývoz nevojenských strelných zbraní mimo EÚ povinnosť získať vývozné povolenie. Európska únia od roku 1998 v rámci svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky dodržiavala Kódex správania Európskej únie pri vývoze zbraní, ktorý v roku 2008 nahradila spoločná pozícia vrátane spoločného zoznamu vojenských zbraní a minimálne normy na účely usmernenia vnútroštátnych politík v oblasti udeľovania licencií[22]. Prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES boli zjednodušené podmienky pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ[23]. Minimálne normy platia aj v prípade sprostredkovania obchodu s konvenčnými zbraňami s tretími krajinami, ku ktorému dochádza na území niektorého z členských štátov[24].

Európska únia, keďže je aj colnou úniou, nedávno vypracovala spoločný rámec, ktorý pozostáva z kritérií na hodnotenie rizík a počítačového systému na riadenie rizík súvisiacich s pohybom tovaru cez vonkajšie hranice EÚ, ku ktorému dochádza v rámci obchodného dodávateľského reťazca. Komisia pred nedávnom načrtla niektoré výzvy v rámci riadenia rizík, ktorým čelia colné orgány EÚ, a predložila niekoľko návrhov na zlepšenie kapacít týchto orgánov, a to aj pokiaľ ide o lepšie využívanie informácií, zdrojov údajov a ďalších prostriedkov a postupov na identifikáciu rizík a analýzu pohybov v rámci obchodných dodávateľských reťazcov.[25]

Pokiaľ ide o praktickú úroveň, EÚ zriadila v záujme podpory výmeny informácií a spolupráce pracovnú skupinu európskych odborníkov na strelné zbrane[26] a v roku 2010 prijala akčný plán s cieľom uľahčiť sledovanie obchodu so strelnými zbraňami a spoluprácu v oblasti boja proti tomuto obchodu[27]. Členské štáty a Komisia vyhlásili na základe hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol, narušenie nezákonnej výroby a obchodovania so strelnými zbraňami za jednu z deviatich hlavných priorít EÚ v oblasti presadzovania práva na obdobie rokov 2014 až 2017[28].

Pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť, EÚ v roku 2005 prijala stratégiu na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi. V tejto stratégii sa stanovujú tri zásady, z ktorých vychádza činnosť EÚ v oblasti ručných a ľahkých zbraní – prevencia, spolupráca s partnermi a podpora multilateralizmu. To dopĺňa a podporuje vykonávanie akčného programu OSN o nezákonnom obchodovaní s ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami a medzinárodný nástroj na sledovanie[29] , a to prostredníctvom skĺbenia všetkých nástrojov a politík, ktoré má EÚ k dispozícii na riešenie všetkých aspektov problematiky strelných zbraní. Celkovo bolo v období rokov 2011 až 2013 z rôznych rozpočtových riadkov vyčlenených na podporu odzbrojenia, demobilizácie, reintegrácie a na boj proti nezákonnému obchodovaniu s ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami približne 21 mil. EUR. Európska únia napríklad podporuje činnosti v oblasti fyzickej bezpečnosti a riadenia zásob v Líbyi a širšom regióne[30], Stredisko na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v regióne juhovýchodnej a východnej Európy, regionálne centrá na kontrolu strelných zbraní v Strednej Amerike (CASAC) a Afrike (RECSA), ďalej sekretariát OBSE, Úrad OSN pre otázky odzbrojenia, viaceré organizácie občianskej spoločnosti[31] a systém Interpolu na sledovanie strelných zbraní (pozri ďalej). Komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť vypracovala návrh[32] nástroja stability na obdobie rokov 2014 až 2020, v rámci ktorého by sa ďalšie financovanie opatrení na riešenie problematiky obchodovania so strelnými zbraňami malo zamerať na partnerské krajiny, pričom by malo byť doplnené o pomoc od orgánov presadzovania práva členských štátov EÚ. Kandidátske krajiny usilujúce sa o pristúpenie k EÚ majú povinnosť zladiť svoje vnútroštátne právne predpisy s existujúcimi nástrojmi[33] upravujúcimi problematiku vývozu zbraní, sprostredkovania obchodu s nimi, ich nadobudnutia, držby a obchodovania s nimi.

Ako však vyplýva z príkladov a štatistických údajov, ktoré už boli uvedené vyššie, je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Podľa odborníkov na strelné zbrane zločinci využívajú rozdiely v právnych úpravách jednotlivých štátov, čím sa zvyšuje riziko nezákonného obehu cez hranice[34]. Z tohto dôvodu je žiaduca aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti strelných zbraní. Neexistencia spoľahlivých štatistických údajov, resp. poznatkov, týkajúcich sa celej EÚ, je prekážkou účinných politických a operačných reakcií, a prispieva k tomu, že problematika strelných zbraní je v porovnaní s inými závažnými trestnými činmi považovaná za menej podstatnú, a to aj napriek tomu, že strelné zbrane boli uznané za kľúčový faktor uľahčujúci páchanie takých trestných činov, ako je napr. obchodovanie s drogami. Ostatné spoločné colné operácie so zameraním na strelné zbrane sa uskutočnili v roku 2006[35], nepriniesli však žiadne zaistenia strelných zbraní, a to z dôvodu nedostatku vyšetrovacích stôp a presných poznatkov o trasách používaných pri obchodovaní so strelnými zbraňami. Opatrenia na úrovni EÚ môžu napomôcť pri budovaní poznatkovej a štatistickej základne, ktorá je potrebná na riešenie problému nedostatočných informácií a ktorá môže poslúžiť aj ako informačný základ pre dialóg medzi členskými štátmi o osvedčených postupoch.

Európska únia musí takto preskúmať aj možnosti, ako priamejšie narušiť nezákonný obchod so strelnými zbraňami. Životný cyklus zbraní sa začína ich výrobou a končí sa ich zničením. Zbraň sa môže v ktorejkoľvek fáze, či už v momente predaja, držby, obchodovania, skladovania a znehodnocovania dostať do rúk zločincov. Dôraznejšie opatrenia, ktoré by sa zamerali na najzraniteľnejšie oblasti životného cyklu strelných zbraní, počnúc výrobou až po fázu ich ničenia, by uľahčili zákonný obchod so strelnými zbraňami v rámci vnútorného trhu, ako aj spoluprácu v oblasti presadzovania práva zameranú na odhaľovanie a rozbíjanie organizovaných zločineckých skupín, čo je priorita v zmysle Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ a politickým cyklom v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti[36].

3.           Priorita 1: Zachovanie legálneho trhu s civilnými strelnými zbraňami

Dôsledné kontroly strelných zbraní na vnútornom trhu prinášajú istotu pre legálnych výrobcov a majiteľov strelných zbraní, pričom uľahčujú cezhraničné policajnú spoluprácu v rámci úsilia o narušenie páchania trestnej činnosti. Stále však existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o vnútroštátne uplatňovanie pravidiel upravujúcich také otázky, ako ktoré strelné zbrane sú povolené, postupy na jasne identifikovateľné označovanie a postupy na udeľovanie licencií na obchodovanie so zbraňami a na ich držbu.

3.1.        Úloha 1: Ozrejmenie, ktoré strelné zbrane sú zakázané a na ktoré je potrebná licencia

V smernici o strelných zbraniach sa uznáva, že niektoré strelné zbrane, ako sú napríklad automatické zbrane (zahrnuté v kategórii A) sú natoľko nebezpečné a ich legitímna civilná užitočnosť je tak zanedbateľná, že by ich civilné použitie nemalo byť povolené[37]. Európska únia vyžaduje, aby ostatné druhy zbraní (kategórie B), kam patria napríklad poloautomatické a jednoranové pušky, ktoré sa považujú za menej nebezpečné, mohli používať športoví strelci a lovci, ktorí majú príslušné povolenie. Ostatné strelné zbrane (kategória C), ako sú dlhé jednoranové strelné zbrane s vŕtanou hlavňou, podliehajú menej prísnym požiadavkám – napr. nahláseniu miesta, kde sa nachádzajú, príslušným orgánom, resp. žiadnym požiadavkám (kategória D), napr. v prípade dlhých jednoranových strelných zbraní s hladkou hlavňou. Ide o minimálne požiadavky, pričom členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať prísnejšie normy.

Komisia na základe vlastného nedávneho posúdenia možností, ktoré existujú na zjednodušenie týchto pravidiel[38], v ktorom dospela k záveru, že nepredloží návrh na zníženie počtu kategórií, začala preskúmavať túto otázku v širšom kontexte, a to aj pokiaľ ide o potenciál z hľadiska možností na zníženie nezákonného obchodu medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú rozdielne pravidlá, ako aj pokiaľ ide o uľahčenie cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva.

Druhým krokom Komisie bude, že na technickej úrovni porovná význam určitých druhov strelných zbraní, ktorých civilné použitie je v súčasnosti povolené (napr. poloautomatické zbrane), s bezpečnostnými rizikami, a zváži, či by nebolo vhodnejšie ešte viac obmedziť prístup k týmto zbraniam.

Po tretie, Komisia posúdi, či je potrebné ísť nad rámec rozsahu pôsobnosti smernice o strelných zbraniach a v kontexte skúseností členských štátov riešiť potrebu regulácie predaja a držby takých predmetov, ako sú vzduchové pištole, repliky, historické zbrane a znehodnotené zbrane, ktoré je možné poľahky upraviť na strelné zbrane, resp. ich takto použiť[39]. Komisia súbežne navrhne spoločné usmernenia pre znehodnocovanie s cieľom zabezpečiť, aby boli zbrane znehodnotené tak, aby boli nezvratne neschopné streľby.

Vzhľadom na to, že strelné zbrane môžu spôsobiť ujmu len prostredníctvom streliva, Komisia preskúma spôsoby, ktorými je možné zabrániť nadobudnutiu a zneužitiu streliva zo strany zločincov, napríklad prostredníctvom označovania a zavedenia obmedzení maximálnej veľkosti zásobníkov pre zákonné zbrane civilného typu.

Komisia napokon zváži spôsoby, ako zvýšiť právnu istotu pre hospodárske subjekty a pre subjekty presadzovania práva tak, že v práve EÚ vymedzí a ozrejmí rôzne odborné pojmy súvisiace so strelnými zbraňami v existujúcom slovníku pojmov, ktorý vypracovala pracovná skupina európskych odborníkov na strelné zbrane, a to napr. v súvislosti so znehodnocovaním zbraní, resp. so systémami označovania.

3.2.        Úloha 2: Zavedenie normy EÚ pre označovanie

Strelné zbrane uvádzané na trh EÚ nesú rôzne označenia, ktoré pozostávajú zo symbolov a/alebo číslic vytlačených alebo gravírovaných na mieste výroby, dovozu alebo predaja[40]. Tieto označenia slúžia v prvom rade ako záruka, že predmetný výrobok je v súlade s existujúcimi požiadavkami v oblasti kvality a bezpečnosti, ako aj na to, aby bolo možné príslušnú strelnú zbraň identifikovať a vysledovať v prípade jej straty, krádeže, zneužitia alebo nezákonného transferu.

Smernica o strelných zbraniach obsahuje základné ustanovenia, ktoré umožňujú identifikáciu a sledovanie strelných zbraní. Členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby označenie niesli všetky hlavné komponenty strelných zbraní, zároveň, však majú právo určiť na vnútroštátnej úrovni postupy na označovanie, ako aj upraviť otázky kvality a bezpečnosti. V súvislosti s nezákonnými zbraňami a požiadavkami na označovanie boli zistené viaceré problémy. Označenia sa dajú odstrániť, resp. je možné s nimi manipulovať. Takisto existujú dôkazy o tom, že znehodnotenú zbraň je možné zmontovať s použitím neoznačených častí, čo následne sťažuje alebo znemožňuje jej vysledovanie. Z informácií od orgánov presadzovania práva vyplýva, že je pravdepodobnejšie, že vyšetrovatelia na mieste činu nájdu použité strelivo a náboje, ktoré sú zvyčajne neoznačené, než samotné strelné zbrane.

Komisia z tohto dôvodu na základe konzultácií s príslušnými odvetvím a Stálou medzinárodnou komisiou pre skúšky strelných zbraní (známou pod skratkou C. I. P.)[41]preskúma uskutočniteľnosť zavedenia normy EÚ pre označovanie všetkých civilných a vojenských zbraní, základných komponentov, streliva a balení streliva, a to s cieľom minimalizovať riziko falšovania označení.

Cieľom Komisie bude spoločne s medzinárodnými partnermi vytvoriť celosvetovú normu pre označovanie, ktorej základom bude medzinárodný nástroj na sledovanie, na ktorom sa dohodli všetky členské štáty OSN v decembri 2005[42].

3.3.        Úloha 3: Zjednodušenie pravidiel pre udeľovanie licencií na strelné zbrane

Je v záujme bezpečnosti občanov aj hladkého fungovania vnútorného trhu, aby sa v rámci celej EÚ uplatňoval súdržný prístup v rámci udeľovania licencií pre podnikateľov v oblasti zbraní[43], sprostredkovateľov a vlastníkov. Smernica o strelných zbraniach odkazuje na nevymedzené pojmy „licencia“ a „povolenie“ (v prípade zbraní patriacich do kategórie B), „povolenie“ (v prípade kategórií C a D), pričom hovorí aj o potrebe „ohlásenia“ (v prípade kategórie C), resp. „registrácie“ (v súvislosti so sprostredkovateľmi). Zločinci sa môžu usilovať získať strelné zbrane v tých krajinách, ktorých vnútroštátne postupy sa považujú za najpružnejšie.

Komisia zváži riešenie možných nedostatkov v rámci vymedzenia pojmov. V úzkej spolupráci s európskymi združeniami výrobcov a vlastníkov strelných zbraní okrem toho posúdi výhody, ktoré by mohli priniesť povinné lekárske prehliadky a preverovanie výpisov z registra trestov ako podmienky na nákup a vlastníctvo strelnej zbrane, ako aj časovo obmedzené licencie s možnosťou predĺženia, čo je postup, ktorý sa v mnohých členských štátoch už bežne používa, podobne ako v prípade vodičských preukazov. Pridanú hodnotu by možno mohlo mať aj prijatie viacerých spoločných noriem, pokiaľ ide o legitímne účely, na ktoré možno vlastniť alebo používať zbraň, ako aj pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých by sa mala zamietnuť žiadosť o licenciu.

Zatiaľ čo v smernici o strelných zbraniach sa už stanovujú pravidlá týkajúce sa registrácie a udeľovania povolení pre vlastníkov a podnikateľov v oblasti zbraní, v prípade sprostredkovateľov je otázka registrácie ponechaná na úvahe jednotlivých členských štátov, pričom povinnosť získať vopred povolenie na sprostredkovateľskú transakciu platí len v prípade transakcií medzi tretími krajinami. To môže viesť k tomu, že nezákonné činnosti sa budú sústreďovať do členských štátov, kde je regulačný rámec menej obmedzujúci[44]. Nezákonné sprostredkovanie ktoré je celosvetovo veľmi lukratívnou a zriedka regulovanou činnosťou, je potenciálne hlavným faktorom uľahčujúcim obchodovanie so zbraňami v rámci EÚ[45]: od roku 2007 bolo v jednom členskom štáte (Spojené kráľovstvo) zaznamenaných 15 úspešných trestných stíhaní za nezákonné sprostredkovanie obchodu so zbraňami[46]. Komisia preto zváži povinnú registráciu a skríning sprostredkovateľov.

Smernica o strelných zbraniach ukladá predajcom povinnosť oznámiť polícii stratu alebo krádež strelnej, zbrane, jej častí alebo streliva, ako aj viesť aktualizované záznamy o druhoch, množstvách a pôvode strelných zbraní a mieste, kde sa nachádzajú. S cieľom ďalej uľahčiť sledovanie stratených, odcudzených alebo zneužitých strelných zbraní Komisia zváži, či by sa podobná požiadavka nemala vzťahovať aj na akúkoľvek osobu, ktorá chce získať licenciu na predaj alebo kúpu strelných zbraní alebo ich poskytovanie tretím osobám.

4.           Priorita 2: Najprv legálne potom nelegálne: obmedzovanie prísunu strelných zbraní do rúk zločincov

Zločinci budú hľadať spôsoby, ako obísť aj tie najprísnejšie kontroly na legálnom trhu, a aktuálne hodnotenia hrozieb (pozri mapu v časti 1 vyššie) upriamili pozornosť na tok nezákonných zbraní s pôvodom v oblastiach konfliktu v susedstve Európy a na potenciálne zneužívanie veľtrhov so zbraňami, internetového predaja a použitia 3D tlače na výrobu zbraní. Európska únia musí byť schopná odhaliť prípadné slabé miesta trhu, na ktorom sa vyrábajú strelné zbrane na kriminálne účely, resp. na ktorom sa strelné zbrane vyrábané na civilné alebo vojenské použitie odkláňajú na kriminálne trhy na mieste predaja, použitia alebo znehodnotenia. Tieto slabé miesta, ktorým bude venovaná aj hodnotiaca správu k smernici o strelných zbraniach naplánovaná na rok 2015, by sa mali riešiť prostredníctvom správneho vykonávania a v prípade potreby aj aktualizácie uvedenej smernice, prostredníctvom budovania kapacít a projektov pomoci v tretích krajinách zameraných na také oblasti, ako je likvidácia nadmerných zásob, riadenie zásob a ich bezpečnosť, ako aj kvalitnej kontroly transferov.

4.1.        Úloha 1: Modernizácia kontroly predaja a nezákonnej výroby strelných zbraní

V mnohých členských štátoch EÚ a ich susedných krajinách sa často uskutočňujú veľtrhy so zbraňami, ktoré predstavujú príležitosť na získanie znehodnotených zbraní, zbraní na streľbu slepými nábojmi, imitácií zbraní a historických zbraní vrátane nehistorických zbraní s hlavňou, ktoré sú v niektorých členských štátoch zakázané. Komisia zabezpečí presadzovanie noriem EÚ v oblasti transferov zbraní a bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom vytvoriť usmernenia, pokiaľ ide o spôsoby na obmedzenie odkláňania zbraní na nezákonné účely prostredníctvom veľtrhov, a v prípade porušenia týchto noriem podá návrh na začatie príslušných postupov.

Dochádza k rýchlemu rozmachu elektronického obchodu a niektoré členské štáty uviedli, že majú ťažkosti s účinným presadzovaním práva pri predaji zbraní na internete. Europol by mal v rámci svojho širšieho hodnotenia hrozieb preskúmať povahu a rozsah tohto on-line trhu, ako aj výzvy, ktoré môže priniesť použitie 3D tlače na účely výroby zbraní a streliva. V súlade s akčným plánom Rady z roku 2010 Europol vytvorí príručku venovanú problematike boja proti obchodovaniu so strelnými zbraňami na internete.[47] Komisia podporí v členských štátoch vytvorenie kybernetických hliadok podobných tým, ktoré sa používajú na účely boja obchodovaniu s drogami. Okrem toho z hľadiska bezpečnosti posúdi uskutočniteľnosť a proporcionalitu výslovného zákazu predaja a nákupu všetkých, resp. niektorých, strelných zbraní, komponentov a streliva v EÚ[48].

Vzhľadom na obavy, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty Komisia uskutoční konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi a logistickými spoločnosťami, s cieľom nájsť spôsoby zníženia rizika dodávky strelných zbraní poštou, pričom využije existujúcu spoluprácu v oblasti odhaľovania výbušnín.

4.2.        Úloha 2: Predchádzanie krádežiam a stratám

Prísnejšie kontroly trhu môžu viesť k tomu, že sa legálne držané zbrane môžu častejšie stať terčom krádeží zo strany zločincov. Komisia posúdi priestor, ktorý existuje pre zavedenie minimálnych noriem v oblasti skladovania zbraní ich majiteľmi v EÚ, ako aj možnosť zavedenia povinného skladovania v sejfoch, čo už ako zákonnú povinnosť zaviedli v niektorých členských štátoch. Komisia bude spolupracovať s odvetvím výroby strelných zbraní s cieľom preskúmať také technologické riešenia, ako sú napr. biometrické senzory, ktoré umožňujú uchovávanie osobných údajov v strelnej zbrani, čo by zabezpečilo, že zakúpené strelné zbrane by mohli použiť len ich zákonní vlastníci. Komisia ďalej vykoná podrobnú analýzu nákladov a prínosov, pokiaľ ide o zavedenie povinného používania týchto bezpečnostných prvkov („inteligentná strelná zbraň“) v prípade strelných zbraní zákonne predávaných v EÚ.

4.3.        Úloha 3: Využívanie vonkajšej činnosti a procesu rozširovania na obmedzenie prísunu zbraní z tretích krajín

Vzhľadom na aktuálne hodnotenia hrozieb by EÚ mala poskytnúť pomoc susedným krajinám a oblastiam zasiahnutým konfliktom, ako aj oblastiam, v ktorých prebehol konflikt, aby sa predišlo odkloneniu a odcudzenie ručných a ľahkých zbraní a obchodu s nimi prostredníctvom kvalitnejších vnútroštátnych systémov na kontrolu vývozu zbraní[49]. V súlade s nedávnymi odporúčaniami, ktoré vyplynuli z konferencie osobitného zástupcu EÚ a UNDP o kontrole zbraní[50], sa od kandidátskych krajín bude požadovať, aby vytvorili a vykonali stratégiu pre oblasť ručných a ľahkých zbraní, ktorej súčasťou bude aj zničenie alebo zabezpečenie zásob zbraní a prijatie noriem EÚ v oblasti minimalizácie rizík spojených so strelnými zbraňami. Komisia zaradí bezpečnostné otázky aj do iných príslušných dialógov (napr. v súvislosti s vízovými dohodami), pričom posúdi kvalitu vnútroštátnych právnych rámcov a mechanizmov policajnej a colnej spolupráce v rámci boja proti obchodovaniu so zbraňami. Európska únia bude aj naďalej zahŕňať ustanovenia o regulácii ručných a ľahkých zbraní do všetkých príslušných medzinárodných dohôd a bude pokračovať v začleňovaní opatrení zameraných na ručné a ľahké zbrane do nástrojov geografickej a tematickej spolupráce.

Európska únia v súlade so svojim dlhodobým programom poskytovania pomoci v oblasti kontroly vývozu zbraní bude podporovať všeobecné, plné a účinné vykonávanie Zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj účinný multilateralizmus na boj proti dodávkam a destabilizačnému šíreniu ručných a ľahkých zbraní a ich streliva. Spolupráca s tretími krajinami bude financovaná predovšetkým z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, z nástroja financovania rozvojovej spolupráce, nástroja európskeho susedstva, nástroja predvstupovej pomoci a nástroja stability[51].

4.4.        Úloha 4: Podpora likvidácie strelných zbraní ako uprednostňovaného spôsobu odstraňovania nadbytočných strelných zbraní

Komisia si uvedomuje, že medzi normami v oblasti znehodnocovania uplatňovanými v jednotlivých členských štátoch existujú značné rozdiely, pričom sú k dispozícii správy o zabitiach spáchaných s použitím nezákonne znovu aktivovaných zbraní. Toto môže byť dôsledkom nesprávneho vykonania smernice o strelných zbraniach[52], ako napr. v takých prípadoch, keď sa uskutoční transfer zbraní, ktoré boli znehodnotené v súlade s pravidlami jedného členského štátu, do iného členského štátu, v ktorom platia prísnejšie normy. Komisia v rámci preskúmania usmernení pre znehodnotenie zbraní v súlade so smernicou o strelných zbraniach posúdi účinnosť vnútroštátnych noriem pre znehodnocovanie civilných a vojenských zbraní, ako aj to, či je nutné zaviesť právne záväzné spoločné normy pre celú EÚ.

Komisia zastáva názor, že zničenie je najúčinnejším a najlacnejším spôsobom odstránenia rizika, ktoré predstavujú strelné zbrane. Bude skúmať spôsoby, ako najlepšie podporiť a rozvinúť používanie zničenia namiesto znehodnocovania. Európska únia bude na tomto základe pomáhať tretím krajinám pri znižovaní ich nadbytočných zásob ručných a ľahkých zbraní a streliva prostredníctvom zničenia a posilnením príslušných opatrení zameraných na riadenie a bezpečnosť zostávajúcich zásob.

5.           Priorita 3: Zvyšovanie tlaku na kriminálne trhy

Operatívna spolupráca na úrovni EÚ v ostatných rokoch viedla k zaisťovaniu nezákonne držaných strelných zbraní, a to zväčša v rámci akcií zameraných na boj proti obchodovaniu s drogami alebo v rámci akcií dopravnej polície, hoci komplexné štatistické údaje chýbajú. Na pašovanie zbraní do EÚ sa používa nepravdivá, falšovaná alebo zavádzajúca dokumentácia, a orgány musia na odhalenie nezákonných zbraní fyzicky skontrolovať obsah zásielok vstupujúcich do EÚ, a to na vonkajších hraniciach, ako aj na colnom úrade určenia, kde sa má tovar precliť. Rozhodnutie o zaradení strelných zbraní medzi priority v rámci politického cyklu 2014–17 v oblasti závažnej a organizovanej trestnej činnosti poskytuje jedinečnú príležitosť na realizáciu zladených opatrení v období niekoľkých rokov.

5.1.        Úloha 1: Usmernenie pre pracovníkov orgánov presadzovania práva

Toto nové úsilie musí byť podporené jednoznačnými usmerneniami pre pracovníkov orgánov presadzovania práva. Rada sa usiluje o štandardizáciu postupov v súvislosti s cezhraničným vyšetrovaním zaistených alebo odhalených strelných zbraní spojených s trestnou činnosťou[53]; tieto usmernenia by sa mali posúdiť a v prípade potreby aktualizovať.

5.2.        Úloha 2: Cezhraničná spolupráca na účely zastavenia nelegálnej držby strelných zbraní a ich obehu

Odborníci na strelné zbrane a odborníci na colné otázky z členských štátov a Europolu vytvorili celkový plán súdržných operatívnych opatrení[54]. Súčasťou tohto plánu sú:

· koordinované zhromažďovanie informácií o trestnej činnosti spojenej so strelnými zbraňami zo strany polície, pohraničnej stráže a ich colných orgánov v rámci členských štátov, ako aj v cezhraničnom kontexte, a spoločné využívanie týchto informácií;

· policajné kontrolné operácie zamerané na riešenie hlavných zdrojov a priekupnických trás nelegálnych strelných zbraní, a to aj so zameraním na západný Balkán, a posúdenie rizika, pokiaľ ide o obchodovanie so zbraňami cez východnú hranicu EÚ a zo severnej Afriky (v súlade s už uvedenou prioritou 2 a úlohou 3);

· podpora zladených nadväzných opatrení prijímaných v súvislosti so zápismi týkajúcimi sa strelných zbraní v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II), s cieľom zabezpečiť, aby sa prestal zvyšovať počet nevyriešených zápisov, a

· program spoločných operácií polície a colných orgánov realizovaný pod vedením členských štátov a Europolu za účasti Komisie, ktorý bude zameraný na identifikáciu rizika nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami uskutočňovaného prostredníctvom pohybu osôb cestujúcich medzi členskými štátmi .

Účinnosť týchto operatívnych opatrení bude monitorovať Komisia a Rada spolu s Europolom. Na účely realizácie akcií v rámci politického cyklu 2014–17 sa využijú sa prostriedky z Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť[55].

5.3.        Úloha 3: Budovanie spolupráce na účely sledovania strelných zbraní používaných zločincami

Jedna zo sfér spolupráce v rámci oblasti presadzovania práva, ktoré si zasluhujú pozornosť, je úsilie zamerané na sledovanie strelných zbraní. Sledovanie má zásadný význam pre určenie osoby zodpovednej za trestný čin súvisiaci so strelnými zbraňami, ako aj spôsobu, akým sa táto osoba k predmetnej zbrani dostala. Sledovaním je možné odhaliť štruktúry obchodovania so zbraňami a páchateľov, pričom vládnym orgánom sledovanie pomáha lepšie zacieliť a zefektívniť stratégie zamerané na strelné zbrane. V súčasnosti nie je jasné, či sú orgány členských štátov vybavené na to, aby systematicky vyšetrovali pôvod všetkých zbraní, ktoré zaistia alebo skonfiškujú; Európska únia by im mohla v tejto súvislosti poskytnúť pomoc, a to prostredníctvom hodnotenia existujúcej príručky venovanej problematike sledovania, ako aj prekážok, ktoré bránia jej uplatňovaniu. Komisia posúdi potrebu prijatia záväzných pravidiel v tejto oblasti, a to na základe medzinárodného nástroja na sledovanie a medzinárodných osvedčených postupov vyvinutých podľa medzinárodných noriem pre kontrolu ručných zbraní (ISACS)[56]. Usmernenia a pravidlá na účely sledovania strelných zbraní by mohli obsahovať požiadavku, aby sa základné informácie o zaistených strelných zbraniach povinne zaznamenávali do riadiaceho systému Interpolu na vedenie záznamov o nezákonných strelných zbraniach a ich sledovanie (iARMS)[57], ktorý je takisto schopný generovať správy o riziku odklonenia strelných zbraní na kriminálne účely a uľahčiť medzinárodné žiadosti o sledovanie.

Komisia sa takisto bude usilovať posilniť kapacity v oblasti balistickej identifikácie. Uľahčenie výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi podporí rýchlejšie šírenie nových metód v tejto oblasti presadzovania práva v rámci EÚ. Ďalšou možnosťou by bolo vytvorenie ústrednej on-line databázy faktických informácií o balistike a druhoch zbraní, ktorú by spravoval Europol a ktorá by vychádzala z existujúcej referenčnej tabuľky strelných zbraní Interpolu a siete Interpolu pre balistické informácie, aby sa policajným a colným orgánom uľahčila identifikácia streliva a zbraní.

5.4.        Úloha 4: Posilňovanie opatrení zameraných na odrádzanie od zneužívania strelných zbraní

Jednotlivcov, ktorí sa chystajú spáchať trestné činy, môžu od ich úmyslu odradiť prísne trestnoprávne sankcie, avšak v otázke trestnosti niektorých činov existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely: v šiestich členských štátoch sa napríklad za trestný čin nepovažuje, ak výrobca opomenie označiť v čase výroby strelnú zbraň[58]. Pomôcť pri riešení problematiky ponukovej stránky kriminálnych trhov by mohla aj väčšia súdržnosť medzi právnymi predpismi členských štátov upravujúcimi, ktoré činy súvisiace so strelnými zbraňami sú trestné, ako aj medzi predpismi upravujúcimi úroveň trestnoprávnych sankcií. Na základe skúseností členských štátov a posúdenia toho, do akej miery boli existujúce vnútroštátne sankcie „účinné, primerané a odrádzajúce“[59] Komisia preskúma potrebu prijatia právnych predpisov EÚ na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ, v ktorých by sa stanovovalo spoločné vymedzenie pojmov trestných činov súvisiacich so zbraňami a minimálne trestnoprávne sankcie. Spoločné vymedzenie trestných činov by sa mohlo týkať takých pojmov, ako je nezákonná výroba strelných zbraní, obchodovanie s nimi, manipulácia s označeniami, nezákonná držba strelnej zbrane a úmysel dodať strelné zbrane.

6.           Priorita 4: Získavanie lepších poznatkov

Zaistená strelná zbraň poskytne dôkazy o jej prípadnom použití na trestnú činnosť v minulosti, avšak sledovanie jej histórie môže takisto otvoriť vyšetrovanie súvisiacich trestných činov a zločineckých organizácií[60]. V súčasnosti v rámci EÚ dochádza len k čiastočnému a nedostatočne koordinovanému zaznamenávaniu a sledovaniu strelných zbraní. Prípady zaistenia strelných zbraní môžu byť napríklad zaznamenávané do policajnej, ale nie colnej databázy, resp. naopak, pričom formát dát a pravidlá prístupu do rôznych systémov EÚ, ako je napr. colný systém riadenia rizík, colný informačný systém (CIS) a informačný systém Europolu nie sú interoperabilné[61]. Návrhy uvedené ďalej, ako aj lepšie usmernenia alebo odborná príprava so zameraním na spôsoby, ako môžu pracovníci orgánov presadzovania práva v prvej línii plne využiť informačné systémy v rámci ich časových možností a zdrojov, ktoré majú k dispozícii, by mohli zásadným spôsobom prispieť k riešeniu uvedených problémov.

6.1.        Úloha 1: Zhromažďovanie presnejších a komplexnejších údajov o trestnej činnosti spojenej so strelnými zbraňami v EÚ a v celosvetovom rozsahu

Existujúce nástroje informačných technológií a informačné zdroje by sa mali využívať spoločne a rozumne na operatívnej úrovni vo všetkých štádiách vyšetrovania trestných činov. Uvedené systémy by takisto mali umožniť EÚ, aby si vytvorila presnejšiu predstavu o fenoméne trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami. Komisia uskutoční konzultácie s pracovnou skupinou európskych odborníkov na strelné zbrane, jednotnými kontaktnými miestami členských štátov pre oblasť obchodovania so strelnými zbraňami, vnútroštátnymi koordinačnými centrami pre hraničný dozor, justičnými orgánmi, colnými orgánmi, Interpolom, kontaktnými miestami pre akčný program OSN v členských štátoch a s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Európska únia by mala vytvoriť plán zhromažďovania údajov o strelných zbraniach a usmernenia pre koncových užívateľov, aby sa využili synergie a zlepšili vnútroštátne hodnotenia trestnej činnosti. Tento plán bude stáť na piatich hlavných pilieroch.

Po prvé, členské štáty musia byť schopné uskutočňovať vnútroštátne hodnotenia rizík trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami. V tejto súvislosti by členským štátom mohlo pomôcť zavedenie počítačových systémov evidencie údajov o zákonne držaných strelných zbraniach do konca roku 2014 (čo je požiadavka vyplývajúca zo smernice o strelných zbraniach[62]), pričom členské štáty by si mali vymieňať skúsenosti so zriaďovaním týchto systémov, aby sa predišlo zdvojovaniu úsilia.

Po druhé, odborníci členských štátov na strelné zbrane by mali s dostatočnou technickou podrobnosťou zaevidovať všetky zaistené alebo odhalené strelné zbrane, s cieľom umožniť sledovanie a zisťovanie trendov. Tieto údaje by sa mali zaznamenať do informačného systému Europolu. Keď colné orgány po prvýkrát prídu do styku so strelnou zbraňou, ktorá nezákonné vstupuje do EÚ, sú povinné zaznamenať základné informácie o nej do colného informačného systému (CIS)[63] a následne ju odovzdať odborníkom na strelné zbrane. Odborníci na strelné zbrane by mali všetky zaistené strelné zbrane preveriť s použitím databáz stratených a odcudzených strelných zbraní vrátane Schengenského informačného systému (SIS II) a iARMS. Vnútroštátne elektronické systémy na presadzovanie práva by sa mali dať aktualizovať tak, aby pracovníci poverení riešením jednotlivých prípadov mohli jedným jediným úkonom vytvoriť, aktualizovať alebo vymazať záznamy vo všetkých systémoch naraz, čo zabezpečí, že záznamy vo vnútroštátnych registroch a v SIS II a iARMS budú správne. Europol, ktorý má prístup do všetkých cezhraničných informačných systémov (colného, SIS II a iARMS, a samozrejme aj do vlastného), by mal zostavovať ročné štatistické prehľady na základe anonymizovaných údajov o počte zaistení, ako aj oznamovať akékoľvek nezrovnalosti, resp. problémy s kvalitou údajov.

Po tretie, všetky správy o stratených alebo odcudzených strelných zbraniach by mali vyústiť do vyhotovenia zápisu v SIS II a iARMS. Všetky členské štáty by mali zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali prístup k vyhľadávacím nástrojom, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a ktoré im umožňujú prostredníctvom jedného vyhľadávania získať výsledky z vnútroštátnych registrov, zo SIS II a z iARMS, ktoré sa všetky zobrazia na obrazovke používateľa.

Po štvrté, pokiaľ ide o spoločné využívanie informácií o činnostiach spojených s nezákonnými strelnými zbraňami vo všeobecnosti, členské štáty by mali využívať existujúce zabezpečené siete ako napr. sieťovú aplikáciu Europolu pre bezpečnú výmenu informácií (SIENA), ktorá vnútroštátnym styčným dôstojníkom Europolu pomáha pri vyšetrovaní inej trestnej činnosti, ako je napr. obchodovanie s drogami, pri ktorom figurujú zbrane[64].

Po piate, na celosvetovej úrovni bude Komisia spolupracovať s Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) s cieľom zmapovať svetové trasy nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami a identifikovať hlavné centrá trestnej činnosti, na ktoré by sa mali zamerať budúce operácie EÚ aj celosvetové úsilie, a to pri úplnom využití existujúcich nástrojov EÚ vrátane colného systému riadenia rizika. Európska únia bude podporovať ďalšie úsilie zamerané na zlepšenie systematického monitorovania tokov zbraní z oblastí, kde prebiehajú konflikty, a smerom do nich, a to v záujme podpory medzinárodného mieru a bezpečnosti.

6.2.        Úloha 2: Zacielenie odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva tam, kde to je najviac potrebné

Na základe operatívnych požiadaviek uskutočňuje Európska policajná akadémia (CEPOL) v rámci schémy vzdelávania pracovníkov orgánov presadzovania práva[65] analýzu „slabých miest“ s cieľom určiť potreby v oblasti odbornej prípravy v súvislosti s riešením hrozby strelných zbraní. Odborná príprava na vnútroštátnej aj úrovni EÚ musí od roka 2014 reagovať na tieto potreby. Európska policajná akadémia by takisto mala spolupracovať aj s partnermi v tretích krajinách, pokiaľ ide o otázky odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva, ktorí sa zaoberajú problematikou strelných zbraní.

7.           Záver

V tomto oznámení boli predstavené viaceré spôsoby, ktorými by EÚ mohla členskými štátom pomôcť v rámci ich úsilia o minimalizáciu rizika, ktoré vyplýva z nezákonného používania strelných zbraní. Navrhuje sa v ňom integrovaná politika zameraná na zlepšenie fungovania vnútorného trhu v záujme legálnych používateľov, ako aj obmedzenie nepriaznivého vplyvu na vnútornú bezpečnosť EÚ, ktoré má zneužívanie strelných zbraní zo strany zločincov. Táto politika by sa mala vykonávať prostredníctvom prierezového zapojenia viacerých subjektov vrátane miestnych úradov, odvetvia výroby strelných zbraní, Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky strelných zbraní, združení legálnych používateľov strelných zbraní, zástupcov lekárskej profesie, Európskej organizácie pre normalizáciu a Európskej obrannej agentúry, ako aj orgánov presadzovania práva, a to na základe osvedčených postupov, ktoré boli identifikované v rámci iniciatívy „administratívneho prístupu“[66]. Tieto úlohy sa budú plniť v plnom súlade so základnými právami a slobodami zakotvenými v Charte základných práv Únie vrátane práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov.

Komisia uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu a členských štátov s cieľom posúdiť rôzne možnosti riešenia zistených problémov. V prípade potreby a na základe podrobného posúdenia uskutočniteľnosti a dosahov na bezpečnosť, dotknuté priemyselné odvetvie a legálnych používateľov Komisia predloží príslušné návrhy vrátane návrhov právnych predpisov v priebehu roka 2015[67].

PRÍLOHA 1: Priority a úlohy

Priorita || Úloha || Zodpovedný orgán (a spolupracujúce subjekty) || Časový rámec

1. Zachovanie legálneho trhu s civilnými strelnými zbraňami || 1. Ozrejmenie, ktoré strelné zbrane sú zakázané a na ktoré je potrebná licencia || Komisia (pracovná skupina európskych odborníkov na strelné zbrane – „EFE“, odvetvie strelných zbraní) || 2015

|| 2. Zavedenie normy EÚ pre označovanie || Komisia (odvetvie strelných zbraní, Stála medzinárodná komisia pre skúšky strelných zbraní – „C.I.P.“, Európska organizácia pre normalizáciu) || 2015

|| 3. Zjednodušenie pravidiel pre udeľovanie licencií na strelné zbrane || Komisia (členské štáty, priemysel, vlastníci strelných zbraní) || 2015

2. Najprv legálne potom nelegálne: obmedzovanie prísunu strelných zbraní do rúk zločincov || 1. Modernizácia kontroly predaja a nezákonnej výroby strelných zbraní || Komisia (členské štáty, Europol, Európska obranná agentúra) || 2015

|| 2. Predchádzanie krádežiam a stratám || Komisia (členské štáty, C.I.P., odvetvie strelných zbraní) || 2015

|| 3. Využívanie vonkajšej činnosti a procesu rozširovania na obmedzenie prísunu zbraní z tretích krajín || ESVČ (Komisia, OSN) || 2013 – 2015

|| 4. Podpora likvidácie strelných zbraní ako uprednostňovaného spôsobu odstraňovania nadbytočných strelných zbraní || Komisia a ESVČ (Európska obranná agentúra) || 2013 – 2015

3. Zvyšovanie tlaku na kriminálne trhy || 1. Usmernenie pre pracovníkov orgánov presadzovania práva || Komisia (členské štáty, Europol) || 2014 – 2015

|| 2. Cezhraničná spolupráca na účely zastavenia nelegálnej držby strelných zbraní a ich obehu || Komisia, ESVČ, členské štáty a Europol || 2013 – 2017

|| 3. Budovanie spolupráce na účely sledovania strelných zbraní používaných zločincami || Komisia (členské štáty, Europol) || 2015

|| 4. Posilňovanie opatrení zameraných na odrádzanie od zneužívania strelných zbraní || Komisia || 2015

4. Získavanie lepších poznatkov || 1. Zhromažďovanie presnejších a komplexnejších údajov o trestnej činnosti spojenej so strelnými zbraňami v EÚ a v celosvetovom rozsahu || Komisia (členské štáty, Europol) || 2014 – 2017

|| 2. Zacielenie odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva tam, kde to je najviac potrebné || Európska policajná akadémia – „CEPOL“ (Komisia) || 2014

PRÍLOHA 2: Štatistika

Výroba civilných strelných zbraní v EÚ–27 v roku 2011 (v počte kusov) (kurzívou je uvedený údaj pre svet)[68]:

Celkom: 1 974 156 (10 255 580)

Krátke strelné zbrane: 806 645 (1 219 000)

Dlhé strelné zbrane 1 167 511 (5 074 395)

Vývoz civilných strelných zbraní v EÚ–27 v roku 2011 (v počte kusov)[69]:

Celkom 1 200 941

Krátke strelné zbrane 566 345

Dlhé strelné zbrane 634 596

Dovoz civilných strelných zbraní v EÚ–27 v roku 2011 (v počte kusov)[70]:

Celkom: 195 382

Krátke strelné zbrane: 25 958

Dlhé strelné zbrane: 169 424

Vývoz civilných a vojenských strelných zbraní v EÚ – 28 (hodnota v EUR)[71]:

Celkom: 931 633 044

Vnútroštátne štatistiky o legálnom vlastníctve strelných zbraní a o zabitiach spáchaných s použitím strelných zbraní[72]

|| Počet legálne držaných strelných zbraní na 100 obyvateľov || Počet prípadov zabitia spáchaných strelnými zbraňami na 100 000 obyvateľov || Počet prípadov samovraždy s použitím strelných zbraní na 100 000 obyvateľov

Belgicko || 17,2 || 0,68 || 1,96

Bulharsko || 6,2 || 0,67 || 0,87

Česká republika || 16,3 || 0,19 || 1,39

Nemecko || 30,3 || 0,19 || 0,94

Dánsko || 12 || 0,27 || 1,16

Estónsko || 9,2 || 0,24 || 1,57

Írsko || 8,6 || 0,48 || 0,56

Grécko || 22,5 || 0,26 || 0,97

Španielsko || 10,4 || 0,2 || 0,42

Francúzsko || 31,2 || 0,06 || 2,33

Chorvátsko || 21,7 || 0,39 || 2,35

Taliansko || 11,9 || 0,71 || 0,81

Cyprus || 36,4 || 0,46 || 0,48

Lotyšsko || 19 || 0,22 || 0,94

Litva || 0,7 || 0,18 || 1

Luxembursko || 15,3 || 0,62 || 1

Maďarsko || 5,5 || 0,07 || 0,72

Malta || 11,9 || 0 || 1,68

Holandsko || 3,9 || 0,33 || 0,24

Rakúsko || 21,9 || 0,28 || 2,68

Poľsko || 1,3 || 0,09 || 0,12

Portugalsko || 8,5 || 0,41 || 1,09

Rumunsko || 0,7 || 0,02 || 0,06

Slovinsko || 13,5 || 0,1 || 2,34

Slovensko || 8,3 || 0,18 || 0,94

Fínsko || 45,3 || 0,45 || 3,34

Švédsko || 31,6 || 0,41 || 1,2

Spojené kráľovstvo || 6,5 || 0,07 || 0,18

[1]               V roku 2011 boli v EÚ vyrobené takmer 2 milióny civilných strelných zbraní, čo by podľa odhadov malo predstavovať približne 20 % celosvetovej výroby, pozri bližšie dokument „The Global Regime for Transnational Crime“ (Celosvetový režim pre nadnárodnú trestnú činnosť), Rada pre zahraničné vzťahy, uverejnený z 2. júla 2012) a ďalšie číselné údaje uvedené v prílohe 2.

[2]               Eurostat, „Trends in crime and criminal justice“ (Trendy v trestnej činnosti a trestnoprávnej justícii), č. 18 z roku 2013.

[3]               Obdobie rokov 2000 – 2009. Zdroj: Celosvetová štúdia Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) o prípadoch zabitia. Ide o čiastočný údaj, pretože v prípade väčšiny členských štátov nie sú štatistické údaje za celé obdobie k dispozícii.

[4]               GunPolicy.org.

[5]               Pozri prílohu 2. Medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely: kým na Malte nedošlo k žiadnemu zabitiu strelnou zbraňou, v Taliansku pripadalo na 100 tisíc obyvateľov 0,71 zabití; pokiaľ ide o množstvo strelných zbraní, to kolíše od 0,7 strelnej zbrane na 100 obyvateľov (Litva, Rumunsko) až do 45 strelných zbraní na 100 obyvateľov vo Fínsku. Zdroje: UNODC, Small Arms Survey (Prieskum zameraný na malé strelné zbrane), GunPolicy.org.

[6]               Do tohto počtu patria aj samotní páchatelia týchto šiestich prípadov streľby, ktorí po svojich hrozných činoch spáchali samovraždu.

[7]               Hodnotenie Europolu týkajúce sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2013. „So strelnými zbraňami často obchodujú dobre organizované zločinecké skupiny… ktoré sú zvyčajne zapojené aj do obchodovania s drogami a inými lukratívnymi nezákonnými komoditami“; Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), „Digest of Organized Crime Cases“ (Výber niektorých prípadov organizovanej trestnej činnosti), 2012, s. 101.

[8]               Správa Europolu o stave a vývoji terorizmu v EÚ (TE-SAT) z roku 2013. Použitá bola pištol Colt 45 pistol a samopal Uzi (v prípade streľby v Toulouse, resp. v Montaubane) a pištoľ 9 mm FN P35 (v prípade streľby vo Frankfurte).

[9]               Schengenský informačný systém druhej generácie je počítačový systém EÚ, ktorý orgánom členských štátov umožňuje spoločne využívať údaje (napr. druh a číslo série) strelných zbraní, ktoré boli nahlásené ako stratené, ukradnuté alebo spreneverené.

[10]             Zdroj: francúzska polícia.

[11]             Presné odhady veľkosti týchto zásob nie sú možné, a údaje, ktoré sú k dispozícii, sa značne rôznia, a to aj z toho dôvodu, že objemy sú dynamického charakteru. Z nedávnej štúdie vyplýva, že obranné zásoby Bosny a Hercegoviny predstavovalo v roku 2011 76 000 kusov ručných a ľahkých zbraní a 100 000 metrických ton streliva, pričom v Čiernej Hore to bolo v roku 2011 28 000 kusov zbraní a 7000 metrických ton streliva; Pierre Gobinet, „Significant Surpluses: Weapons and Ammunition Stockpiles in South-east Europe“ (Značné prebytky: zásoby zbraní a streliva v juhovýchodnej Európe), „Small Arms Survey, The Regional Approach to Stockpile Reduction and the US Office of Weapons Removal and Abatement“ (Prieskum zameraný na malé strelné zbrane; regionálny prístup k znižovaniu zásob a americký úrad pre odstraňovanie a znižovanie počtu zbraní), december 2011.

[12]             Zdroj: pracovná skupina európskych odborníkov na strelné zbrane; „Convertible Weapons in the Western Balkans“ (Upraviteľné zbrane na západnom Balkáne), SEESAC, 2009. V Spojenom kráľovstve bolo v období rokov 2010 až 2011 z 2534 odcudzených zbraní 63 % odcudzených z obytných priestorov; „Homicides, Firearms Offences and Intimate Violence 2010/11: (Zabitia, trestné činy v spojitosti so strelnými zbraňami a partnerské násilie v rokoch 2010 až 2011), dodatok č. 2 k dokumentu „Crime in England and Wales 2010/11“ (Trestná činnosť v Anglicku a Walese v rokoch 2010 až 2011), Kevin Smith a kol., štatistická ročenka Ministerstva vnútra; 2012.

[13]             Na základe informácií z Belgicka, Bulharska, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Grécka, Holandska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Švédska.

[14]             Na úrovni EÚ existujú dve podobné, avšak rozdielne vymedzenia pojmu „zbrane. 1) „Strelná zbraň“ je v rámci vnútorného trhu EÚ a spoločnej obchodnej politiky vymedzená ako akákoľvek prenosná zbraň, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo zbraň, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť [smernica 2008/51/ES, uvedená vyššie, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (protokol OSN o strelných zbraniach) a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva, Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 1.] Strelné zbrane určené na vojenské použitie sú z rozsahu pôsobnosti uvedených právnych predpisov vylúčené. 2) Ďalej existuje pojem „ručné a ľahké zbrane“, ktorý sa vo všeobecnosti používa na fórach OSN a v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Hoci neexistuje žiadne dohodnuté medzinárodné vymedzenie tohto pojmu, EÚ sa domnieva, že zahŕňa aj automatické a poloautomatické guľomety a pušky, ktoré sú vyrobené osobitne na vojenský účel (jednotná akcia Rady z 12. júla 2002 o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a ktorou sa ruší jednotná akcia 1999/34/SZBP). Toto oznámenie sa zaoberá bezpečnostnými rizikami, ktoré sú spojené so všetkými zbraňami, či už pod tým máme na mysli „strelné zbrane“, „ručné zbrane“, „civilné“ alebo „vojenské“.

[15]             Správa Komisie o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete; Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe“, KOM(2010) 673.

[16]             Konzultácie k spoločnému prístupu k otázke znižovania negatívnych dôsledkov nezákonného používania strelných zbraní v EÚ; http://ec.europa.eu/yourvoice/index_en.htm.

[17]             V priebežnej správe o organizovanej trestnej činnosti výboru CRIM Európskeho parlamentu sa zdôrazňuje najmä potreba opatrení v oblasti označovania a nezákonného obchodovania.

[18]             Stratégia EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu RĽZ a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi, dokument Rady 5319/06.

[19]             V článku 1 ods. 12 smernice 2008/51/ES sa stanovuje, že Komisia predloží v priebehu roka 2015 správu o situácii vyplývajúcej z uplatňovania tejto smernice a prípadne k nej pripojí návrhy.

[20]             Protokol proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

[21]             Zmluva o obchode so zbraňami bola prijatá na Valnom zhromaždení OSN dňa 2. apríla 2013. V tejto zmluve sa stanovujú spoločné medzinárodné normy, a to najmä z oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ktoré upravujú medzinárodný obchod s najdôležitejšími kategóriami zbraní, a to okrem iného aj s ručnými a ľahkými zbraňami. Vzťahuje sa všetky konvenčné zbrane vrátane strelných zbraní, komponentov a streliva, a to bez ohľadu na ich konečný účel. Účastnícke štáty majú povinnosť zobrať do úvahy tieto spoločné normy, keď prijímajú rozhodnutie o povolení transferu zbraní. Táto zmluva nadobudne platnosť, keď ju ratifikuje 50 štátov. Komisia v máji 2013 predložila návrh rozhodnutia Rady o udelení súhlasu na podpis dohody zo strany členských štátov EÚ.

[22]             Kódex správania Európskej únie pri vývoze zbraní, prijatý Radou 8. júna 1998; Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý prijala Rada 13. júna 2000 a ktorý sa pravidelne aktualizuje; kódex správania bol nahradený spoločnou pozíciou Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

[23]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva; Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.

[24]             Spoločná pozícia Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania zbraní, Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 79.

[25]             Oznámenie Komisie o riadení colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca, COM(2012) 793.

[26]             Pracovná skupina európskych odborníkov na strelné zbrane bola zriadená v roku 2004 s cieľom uľahčiť výmenu informácií a podporiť spoluprácu v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a ich držbe. Táto pracovná skupina podporuje činnosť pracovnej skupiny Rady pre presadzovanie práva a tvoria ju odborníci zo všetkých členských štátov EÚ, z Europolu a z pridružených krajín – Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a Turecka.

[27]             Odporúčanie Rady o štandardnom postupe v členských štátoch pri cezhraničnom vyšetrovaní zo strany policajných orgánov zásobovacích kanálov pre zaistené alebo nájdené strelné zbrane súvisiace s trestnou činnosťou, 12. a 13. jún 2007; Závery Rady v súvislosti s Európskym akčným plánom na boj proti nezákonnému obchodovaniu s tzv. „ťažkými“ strelnými zbraňami, ktoré by sa mohli používať alebo sa používajú pri trestnej činnosti, december 2010.

[28]             V roku 2010 EÚ vytvorila rámec pre viacročný cyklus politík v oblasti boja proti závažnej medzinárodnej a organizovanej trestnej činnosti s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi, orgánmi presadzovania práva, inštitúciami EÚ, agentúrami EÚ a príslušnými tretími stranami, ako aj s cieľom prijať súdržné a masívne operatívne opatrenia zamerané na najpálčivejšie kriminálne hrozby, ktorým EÚ čelí. Prvý plný viacročný cyklus politík potrvá od roka 2014 do roku 2017, a to na základe Hodnotenia Europolu týkajúceho sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2013 a stanovenia viacročného strategického plánu (v júli 2013) a operačného akčného plánu (v októbri 2013); Závery Rady o vytvorení a vykonávaní cyklu politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, 3043. zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, Brusel, 8. a 9. november 2010.

[29]             Akčný program OSN na predchádzanie, boj a elimináciu nezákonného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch z roku 2001 je politicky záväzným dokumentom, ktorý bol prijatý na základe konsenzu všetkých členských štátoch OSN a v ktorom sa stanovuje celosvetový záväzok na uplatnenie komplexného prístupu zameraného na podporu miestnych, vnútroštátnych, subregionálnych, regionálnych a celosvetových opatrení zameraných na predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, ako aj na jeho znižovanie a odstránenie, a to s cieľom prispieť k medzinárodnému mieru a bezpečnosti. Náplňou tohto programu je široká škála činností vrátane bezpečnosti a riadenia zásob, kontroly nad transfermi, vedenia záznamov, likvidácie, mechanizmov spoločného využívania informácií a odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (DDR). Jeho cieľom nie je zaviesť kontroly nad transfermi pre neštátne subjekty, resp. kontroly na civilnou držbou ručných zbraní. Plnenie tohto akčného programu sa hodnotí každé dva roky na zasadnutiach štátov a pravidelných hodnotiacich konferenciách (ostatná hodnotiaca konferencia sa uskutočnila v auguste až septembri 2012 v New Yorku). Medzinárodný nástroj umožňujúci štátom včas a spoľahlivo odhaľovať a sledovať nedovolené ručné a ľahké zbrane,ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 8. decembra 2005.

[30]             Rozhodnutie Rady 2013/320/SZBP; rozhodnutie tvorí súčasť komplexného prístupu EÚ zameraného na podporu prechodu Líbye k demokracii, trvalo udržateľnému mieru a bezpečnosti; Hraničná podporná misia EÚ pre Líbyu.

[31]             Ako príklad organizácií, ktoré EU podporuje, možno uviesť Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru a mimovládnu organizáciu Saferworld.

[32]             Nariadenie by podľa plánu malo byť prijaté na jeseň 2013.

[33]             Smernice o strelných zbraniach (1991 a 2008), rozhodnutie Rady 2011/428/SZBP z 18. júla 2011 na podporu činnosti Úradu Organizácie Spojených národov pre otázky odzbrojovania na účely vykonávania akčného programu OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, na boj proti nemu a jeho odstránenie.

[34]             Zdroj: pracovná skupina európskych odborníkov na strelné zbrane.

[35]             Operácia „Fireball“ sa zamerala na nákladné automobily s pôvodom na západnom Balkáne, ktoré vstupovali do EÚ cez jej južnú hranicu.

[36]             Pozri poznámku pod čiarou č. 29.

[37]             Pozri prílohu smernice 2008/51/ES.

[38]             KOM(2012) 415; pokiaľ ide o možné klady a zápory zníženia počtu kategórií na dve kategórie strelných zbraní (zakázané a povolené) s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu pre príslušné výrobky prostredníctvom zjednodušenia, sa v správe konštatovalo, že povinné obmedzenie počtu kategórií strelných zbraní na úrovni EÚ len na dve by neprinieslo žiadne zjavné výhody, ak by sa postupovalo izolovane.

[39]             Napríklad Spojené kráľovstvo v roku 1997 vyhlásilo všeobecný zákaz ručných strelných zbraní a v roku 2006 obmedzenia predaja vzduchových zbraní a zákaz dovozu a predaja „realistických“ imitácií zbraní; Litva zaviedla v roku 2012 zákaz plynových pištolí.

[40]             V závislosti od rozhodnutia výrobcu, resp. vnútroštátnych právnych požiadaviek môžu byť súčasťou označenia informácie o výrobcovi, modeli, kalibri alebo nábojoch, skúšobni a o roku skúšky, ako aj sériové číslo. Skúšobňa je technická prevádzka, kde sa posudzujú strelné zbrane a ktorá sa nachádza v krajinách, v ktorých sú skúšky a ďalšie technické opatrenia povinné. V krajinách môže byť jedna alebo viacero skúšobní, ktoré môžu byť umiestnené v priestoroch výrobcu. Skúšobne uskutočňujú skúšobnú streľbu a skúšky bezpečnostných prvkov komponentov, pričom na výrobky sa následne vytlačí alebo gravíruje označenie uvádzajúce druh a čas vykonania skúšok.

[41]             C.I.P. – La Commission internationale permanente pour l'épreuve des armes à feu portatives (Stála medzinárodná komisia pre skúšky strelných zbraní), je medzinárodná organizácia, ktorá ponúka akreditáciu skúšobní a uplatňuje štandardizované požiadavky, ktoré sú povinné vo všetkých 14 členských krajinách, medzi ktoré patrí 11 členských štátov EÚ (Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko).

[42]             Pozri poznámku pod čiarou č. 30. Tento politicky záväzný nástroj podobne ako smernica o strelných zbraniach vyžaduje, aby sa používalo buď jedinečné označenie, ktoré obsahuje informáciu o výrobcovi, krajine výroby a sériové číslo, alebo aby sa zachovalo akékoľvek jedinečné jednoduché označovanie, ktoré umožňuje všetkým členským štátom ľahko identifikovať krajine výroby.

[43]             Podnikateľom v oblasti zbraní je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej obchodná alebo podnikateľská činnosť spočíva úplne alebo čiastočne vo výrobe, obchodovaní, výmene, prenájme, oprave alebo úprave strelných zbraní, súčastí a streliva. [článok 1 ods. 2 smernice 1991/477/ES v znení článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2008/51/ES].

[44]             Článok 1 ods. 3 smernice 2008/51/ES. Sprostredkovateľ je vymedzený ako akákoľvek fyzická alebo právnická osoba iná ako podnikateľ v oblasti zbraní, ktorej obchodná alebo podnikateľská činnosť spočíva úplne alebo čiastočne v nákupe, predaji alebo sprostredkovaní prevodu zbraní [článok 1 ods. 1 písm. e) smernice 91/477/ES v znení článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2008/51/ES].

[45]             Pozri napríklad Small Arms Survey (Prieskum zameraný na ručné zbrane), Výskumný inštitút OSN pre otázky odzbrojenia (UNIDIR) a Úrad OSN pre otázky odzbrojovania – „Developing a Mechanism to Prevent Illicit Brokering in Small Arms and Light Weapons—Scope and Implications“ (Vytvorenie mechanizmu na predchádzanie nezákonnému sprostredkúvaniu obchodu s ručnými a ľahkými zbraňami), 2007.

[46]             Zdroj: Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru.

[47]             V nadväznosti na akčný plán z roku 201 pre oblasť boja proti nezákonnému obchodovaniu s tzv. „ťažkými“ strelnými zbraňami (pozri už uvedenú poznámku pod čiarou č. 28).

[48]             Žiadne takéto opatrenie by však nemalo ohrozovať legálnu činnosť v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je zameraná na hľadanie využitia 3D tlače a súvisiacich technológií, ak je to v jasnom záujme spoločnosti.

[49]             2009/1012/SZBP; 2012/711/SZBP.

[50]             Ministerská konferencia „Kontrola zbraní v kontexte rozširovania EÚ“ za účasti úradu osobitného zástupcu Európskej únie a Rozvojového programu OSN (UNDP) v Bosne a Hercegovine sa uskutočnila 18. až 19. júna 2013.

[51]             KOM(2011) 840 v konečnom znení, 2011/0406 (COD), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce; KOM(2011) 839 v konečnom znení, 2011/0405 (COD), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva; TAIEX NPP (medzinárodná predvstupová pomoc), nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA), Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82. Pokiaľ ide o nástroj stability, pozri už uvedenú poznámku pod čiarou č. 33.

[52]             Členské štáty sú povinné zaviesť mechanizmy „na overenie vyraďovacích opatrení..., aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami stane strelná zbraň trvale nepoužiteľnou.“ Smernica 91/477/ES, príloha I, časť III.

[53]             Príručka pracovnej skupiny európskych odborníkov na strelné zbrane s názvom „Pátranie po vlastníctve strelných zbraní – Príručka pre systematické sledovanie zaistených strelných zbraní, ktoré boli nezákonne držané alebo ktoré sa použili pri trestných činoch“ http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/07/st10/st10000.en07.pdf.

[54]             To bude aj súčasťou širšej spolupráce v rámci 7. akčného plánu EÚ v oblasti colnej a policajnej spolupráce.

[55]             KOM(2011) 753 v konečnom znení, návrh nariadenia, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia.

[56]             http://www.smallarmsstandards.org/; iARMS je systém Interpolu vyvinutý na účely vedenia záznamov o nezákonných strelných zbraniach a ich sledovania – pozri úlohu 3.

[57]             Nástroj stability EÚ podporuje prebiehajúce vývoj a zavádzanie systému iARMS; ku dnešnému dňu sa na ňom zúčastňuje 12 členských štátov EÚ: Belgicko, Česká republika, Írsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Švédsko. Rada, Štrnásta správa o pokroku vo vykonávaní Stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi (2012/II) (2013/C 138/03).

[58]             Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko a Rakúsko.

[59]             Článok 16 smernice Rady 91/477/EHS v znení smernice 2008/51/ES.

[60]             Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), „Digest of Organized Crime Cases“ (Výber niektorých prípadov organizovanej trestnej činnosti), s. 103.

[61]             KOM(2004) 376, oznámenie Komisie o posilňovaní policajnej a colnej spolupráce v Európskej Únii.

[62]             Článok 1 ods. 2 smernice 2008/51/ES.

[63]             Rozhodnutie Rady 2009/917/SVV. Tieto základné údaje o mieste zaistenia a pôvode zbrane sa v systéme CIS uchovávajú na colné účely, a to s cieľom lepšie sa zamerať na potenciálnu prepravu pašovaných zbraní prostredníctvom analýzy rizika. To je ale aj dôvod, prečo sa v systéme CIS nenachádzajú údaje, ktoré nie sú relevantné na colné účely (napr. údaje o kalibri).

[64]             KOM(2012) 735; Oznámenie o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: európsky model výmeny informácií (EIXM).

[65]             COM(2013) 172; Zriadenie európskej schémy odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva.

[66]             Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2010/C 115/01) zdôrazňuje potrebu takéhoto prístupu týmito slovami: „Najlepším spôsobom, ako znížiť úroveň trestnej činnosti, je prijať účinné opatrenia na predchádzanie tomu, aby k nej vôbec došlo, a to […] používaním mutlidisciplinárneho prístupu, ktorý zahŕňa aj prijímanie administratívnych opatrení a podporovanie spolupráce medzi správnymi orgánmi“.

[67]             Bude sa pritom vychádzať z existujúcich zdrojov a návrhy budú vytvorené tak, aby nebolo potrebné zvýšiť množstvo pracovníkov alebo finančných zdrojov pre Komisiu ani pre decentralizované agentúry.

[68]             Zdroj: Svetové fórum pre streľbu, marec 2013, s použitím informácií zo skúšobní; skladá sa z oficiálnych údajov z Belgicka, Bulharska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Španielska a odhadov pre ostatné členské štáty.

[69]             Eurostat.

[70]             Eurostat. Viacero členských štátov nenahlásilo vývozy pištolí a revolverov (Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Rakúsko a Rumunsko) ani vojenských strelných zbraní (Belgicko, Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko a Taliansko).

[71]             Zdroj: Medzinárodný ústav pre výskum mieru Oslo.

[72]             Zdroj: UNODC, Small Arms Survey (Prieskum zameraný na malé strelné zbrane) www.gunpolicy.org; tieto údaje možno porovnať s odpoveďami v rámci prieskumu Eurobarometer č. 383, kde v priemere 5 % respondentov uviedlo, že vlastní nejakú strelnú zbraň, pričom tento údaj sa pohyboval od 1 % (v Holandsku) do 18 % (na Cypre).