ODÔVODNENIE

1. Všeobecný kontext a dôvody návrhu

V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bodom i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prijala Rada nariadenie (ES) č. 539/2001[1] uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“, príloha I), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“, príloha II). V článku 61 Zmluvy o ES sa tieto zoznamy uvádzajú medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Relevantným právnym základom je v súčasnosti článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Určenie tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od nej oslobodení, sa riadilo uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií súvisiacich, okrem iného, s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou a s vonkajšími vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami, pričom sa pozornosť venovala aj aspektom regionálnej súdržnosti a reciprocity. Vzhľadom na kritériá verejného poriadku a nelegálneho prisťahovalectva by sa zvýšená pozornosť mala venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydaných príslušnými tretími krajinami.

Keďže sa tieto kritériá uvedené v nariadení (ES) č. 539/2001 vo vzťahu k tretím krajinám môžu časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo pravidelne preskúmavať. V Štokholmskom programe, ktorý bol prijatý v decembri 2009, Európska rada výslovne požiadala Komisiu, aby uskutočňovala pravidelné preskúmavanie zoznamov tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú alebo nepodliehajú vízovej povinnosti, a to v súlade s príslušnými kritériami týkajúcimi sa nelegálneho prisťahovalectva, verejného poriadku a bezpečnosti, a aby zároveň zohľadňovala ciele vnútorných a vonkajších politík Únie.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 bolo preto od jeho prijatia osemkrát zmenené a doplnené[2], naposledy v roku 2010 v súvislosti s presunom Taiwanu do pozitívneho zoznamu, ako aj s výsledkami dialógov o liberalizácii vízového režimu, keď Albánsko a Bosna a Hercegovina boli presunuté do pozitívneho vízového zoznamu.

Európsky parlament a Rada rokujú o viacerých zmenách a doplneniach ustanovení nariadenia (ES) č. 539/2001 navrhnutých Komisiou[3]: zaviesť vízovú ochrannú doložku na dočasné pozastavenie platnosti zrušenia víz pre tretiu krajinu uvedenú na pozitívnom zozname v prípade núdzovej situácie; posilniť právnu istotu ustanovením pravidiel vzťahujúcich sa na niektoré situácie, ktoré doteraz nepatrili do pôsobnosti nariadenia; upraviť niektoré definície v nadväznosti na najnovšie zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a sekundárne právne predpisy, ako napr. vízový kódex [nariadenie rady (ES) č. 810/2009][4].

Zoznamy pripojené k nariadeniu (ES) č. 539/2001 je potrebné pravidelne preskúmavať s ohľadom na už uvedené relevantné kritériá stanovené v nariadení.

Cieľom preskúmania zoznamov pripojených k nariadeniu je preto zabezpečiť, aby:

· zloženie zoznamov tretích krajín bolo v súlade s kritériami stanovenými v odôvodnení 5 nariadenia, najmä pokiaľ ide o kritériá súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom a verejným poriadkom, a prípadne presunúť krajiny z jedného zoznamu do druhého,

· v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa v nariadení jednoznačne stanovilo, či štátny príslušník tretej krajiny podlieha vízovej povinnosti alebo je od nej oslobodený.

2. Prvky návrhu

2.1 Presun tretích krajín z negatívneho zoznamu (príloha I) do pozitívneho zoznamu (príloha II)

Komisia pri svojom pravidelnom preskúmaní zoznamov, v súlade s postupom pri predchádzajúcich zmenách nariadenia (ES) č. 539/2001, požiadala členské štáty, aby preverili, či prílohy k nariadeniu vo svojej súčasnej podobe ešte stále zodpovedajú kritériám stanoveným v nariadení. Členské štáty nenavrhli žiadne presuny tretích krajín z pozitívneho zoznamu do negatívneho. Komisii však boli doručené návrhy na presuny viacerých tretích krajín z negatívneho zoznamu do pozitívneho. Niektoré tretie krajiny sa so žiadosťou o presun do pozitívneho zoznamu obrátili priamo na Komisiu. Informácie postúpené členskými štátmi (Komisii bolo doručených 20 odpovedí) boli analyzované spolu s informáciami z iných zdrojov, vrátane delegácií EÚ zodpovedných za príslušné tretie krajiny, a štatistikami Eurostatu o prisťahovaleckých tokoch, azyle a ochranných opatreniach proti nelegálnej migrácii[5]. Na základe tejto analýzy Komisia dospela k záveru, že krajiny a Britskí štátni príslušníci uvedení v nasledujúcich pododdieloch by sa v tomto štádiu mali presunúť do pozitívneho zoznamu.

2.1.1 Ostrovné štáty v Karibskom mori

Komisia preskúmala dostupné informácie vrátane štatistík o každej tretej krajine navrhnutej členskými štátmi. Osobitná pozornosť sa venovala týmto prvkom: úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny, riziku nelegálneho prisťahovalectva do Európskej únie, otázkam vonkajších vzťahov a regionálnej súdržnosti.

Komisia dospela k záveru, že vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Dominiky, Grenady, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín alebo Trinidadu a Tobaga už nemá opodstatnenie. Značný počet členských štátov navrhol, aby boli tieto krajiny presunuté z negatívneho zoznamu do pozitívneho. Týchto päť krajín nepredstavuje žiadne riziko, pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, verejný poriadok a bezpečnosť členských štátov Únie, v súlade s kritériami stanovenými v odôvodnení 5 nariadenia. Tieto tretie krajiny sú okrem toho krajinami s rozvinutou demokraciou. Majú dobrý životný štandard a stabilné, rastúce hospodárstvo v rámci regiónu. Preukázali, že sú schopné čeliť súčasnej hospodárskej kríze a ďalej zlepšovať svoje dobré vzťahy s Úniou a medzinárodnými finančnými inštitúciami. Pri revízii nariadenia (ES) č. 539/2001v roku 2006[6] už boli štyri krajiny nachádzajúce sa v tejto oblasti presunuté do pozitívneho zoznamu a zrušenie vízovej povinnosti pre občanov týchto štyroch krajín nemalo žiadne negatívne dôsledky, pokiaľ ide o nelegálnu migráciu alebo bezpečnosť. Navrhuje sa preto, aby sa Dominika, Grenada, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Trinidad a Tobago presunuli z negatívneho zoznamu do pozitívneho.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v Trinidade a Tobagu sú zastúpené štyri členské štáty (Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Španielsko). Iba jeden členský štát (Francúzsko) má konzulát na Svätej Lucii, ktorá je obľúbenou turistickou destináciou. Keďže v Grenade, Dominike alebo na Svätom Vincentovi a Grenadínach neexistuje zastúpenie žiadneho členského štátu, ich občania sú nútení žiadať o schengenské víza v zahraničí, čo im spôsobuje značné náklady. Grenada aj Svätá Lucia majú iba jedno zastúpenie v členských štátoch schengenského priestoru a vysoký komisariát v Spojenom kráľovstve.

V Trinidade a Tobagu sú v súčasnosti všetci občania EÚ oslobodení od vízovej povinnosti, i keď za rôznych podmienok a na rôznu dĺžku pobytu (pre občanov Slovenska, Slovinska, Českej republiky, Poľska, Bulharska, Rumunska, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Estónska je to iba jeden mesiac). V ostatných štyroch karibských krajinách sú štátni príslušníci všetkých členských štátov Únie oslobodení od vízovej povinnosti pri pobytoch do 180 dní.

Pokiaľ ide o kritérium súvisiace s verejným poriadkom a nelegálnym prisťahovalectvom, zvýšená pozornosť by sa mala venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydávaných príslušnými tretími krajinami. Pri poslednej zmene nariadenia Komisia oznámila, že budúce presuny do pozitívneho zoznamu by mohli závisieť od splnenia osobitných podmienok týkajúcich sa bezpečnosti cestovných dokladov. V dôsledku toho bolo vydávanie biometrických pasov stanovené ako podmienka presunu krajín západného Balkánu z negatívneho zoznamu do pozitívneho vízového zoznamu, a to vzhľadom na nedostatky predchádzajúcich pasových systémov v tomto regióne a s nimi súvisiace problémy. Ak však zohľadníme vysokú úroveň bezpečnosti cestovných dokladov Karibského spoločenstva (CARICOM) vydávaných v krajinách, ktorých sa táto zmena a doplnenie týka, ako aj regionálnu súdržnosť s ďalšou skupinou krajín v tejto oblasti, ktoré boli presunuté do pozitívneho zoznamu nedávnou zmenou a doplnením nariadenia (ES) č. 539/2001 [nariadenie (ES) č. 1932/2006], vydávanie biometrických pasov by nemalo byť podmienkou pre presun Dominiky, Grenady, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín alebo Trinidadu a Tobaga. Tieto tretie krajiny majú veľmi bezpečné prístrojom snímateľné pasy CARICOM a zamýšľajú nahradiť tieto pasy v blízkej budúcnosti biometrickými pasmi.

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s predchádzajúcimi oslobodeniami od vízovej povinnosti vzťahujúcimi sa na krajiny v karibskom regióne a vzhľadom na to, že tieto oslobodenia od vízovej povinnosti nemali žiadne negatívne dôsledky, ako aj s cieľom zabezpečiť v budúcnosti s týmito krajinami úplnú reciprocitu bezvízových krátkodobých pobytov, ktorých dĺžka nepresahuje tri mesiace počas šesťmesačného obdobia (čo v súčasnosti nie je v plnej miere zabezpečené, konkrétne v Trinidade a Tobagu), oslobodenie štátnych príslušníkov týchto krajín od vízovej povinnosti by sa nemalo uplatňovať pred uzatvorením a nadobudnutím platnosti dohody o zrušení vízovej povinnosti medzi Európskou úniou a príslušnými krajinami.

2.1.2. Ostrovné štáty v Tichomorí

Po preskúmaní kritérií súvisiacich s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou a vonkajšími vzťahmi Únie Komisia zastáva názor, že Kiribati, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Palau, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Tonga, Tuvalu, Východný Timor a Vanuatu by mali byť presunuté do pozitívneho zoznamu nariadenia (ES) č. 539/2001.

Nedávne štatistiky ukazujú, že žiadna z uvedených krajín nie je zdrojom nelegálnej migrácie do EÚ.

Pasy vydávané týmito krajinami sú prístrojom snímateľné[7] a obsahujú dostatočný počet bezpečnostných prvkov. Ako už bolo vysvetlené v prípade krajín karibských ostrovov, vydávanie biometrických pasov krajinami tichomorských ostrovov by nemalo byť podmienkou pre oslobodenie štátnych príslušníkov týchto krajín od vízovej povinnosti.

V týchto krajinách majú zastúpenie iba dva členské štáty, a to Portugalsko vo Východnom Timore a Francúzsko vo Vanuatu. Obmedzené zastúpenie členských štátov v tomto regióne môže žiadateľom o schengenské víza spôsobovať značné náklady.

Fidži patrí do tohto regiónu, avšak vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v krajine a na nedostatočný pokrok pri plnení základných prvkov dohody z Cotonou sa nepovažuje za vhodné navrhnúť jeho presunutie do pozitívneho zoznamu.

Papua-Nová Guinea sa takisto nachádza v tomto regióne, je však veľmi odlišná svojím počtom obyvateľov a rozlohou. V súčasnosti sa okrem toho nachádza v problematickej politickej situácii, ktorá v tomto štádiu bráni jej zahrnutiu do bezvízového zoznamu.

Väčšina uvedených krajín tichomorských ostrovov zrušila vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov väčšiny členských štátov. S cieľom zabezpečiť v budúcnosti úplnú reciprocitu s týmito krajinami tichomorských ostrovov, pokiaľ ide o krátkodobé pobyty, ktorých dĺžka nepresahuje tri mesiace v šesťmesačnom období, ako aj zabezpečiť konzistentnosť s predchádzajúcimi oslobodeniami od vízovej povinnosti, by sa oslobodenie štátnych príslušníkov týchto krajín od vízovej povinnosti nemalo uplatňovať pred uzatvorením a nadobudnutím platnosti dohody o zrušení vízovej povinnosti medzi Európskou úniou a príslušnými krajinami.

2.1.3. Osobitné kategórie britských štátnych príslušníkov

Revízia nariadenia (ES) č. 539/2001 z roku 2006[8] sa usilovala vyjasniť situáciu britských občanov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na účely práva Únie. Niektorí z nich [skupina britských štátnych príslušníkov (zámorských)] sa uviedli v novom oddiele prílohy II, kým ostatní (občania britských zámorských území, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve, britskí zámorskí občania, britskí poddaní, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve a osoby pod ochranou Spojeného kráľovstva) sa uviedli v novom oddiele prílohy I. Toto rozlíšenie sa v tom čase považovalo za potrebné okrem iného z dôvodu predpokladaného rizika nelegálnej migrácie.

Zo štatistík o odmietnutiach vstupu na hraniciach a zaisteniach nelegálnych migrantov za posledné tri roky však vyplýva, že britskí občania podliehajúci vízovej povinnosti nepredstavujú riziko, pokiaľ ide o nelegálnu migráciu do schengenského priestoru, keďže tieto údaje sú zanedbateľné. Niektorí z týchto občanov majú právo pobytu v Spojenom kráľovstve. Okrem toho, väčšina z nich žije na ostrovoch karibskej oblasti (Bermudy, Turks a Caicos, Montserrat atď.), ktoré sú veľmi podobné krajinám tejto oblasti, ktoré sa postupne presúvajú do zoznamu II (pozri bod 2.1.1). Regionálna súdržnosť by si preto vyžadovala, aby sa s týmito osobami zaobchádzalo podobným spôsobom. Počet osôb zahrnutých do štyroch skupín britských štátnych príslušníkov, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v prílohe I, sa odhaduje na menej ako 300 000.

Bezpečnosť cestovných dokladov britských štátnych príslušníkov je zabezpečená, keďže sa tieto dokumenty vyhotovujú v Spojenom kráľovstve v súlade s prísnymi technickými špecifikáciami. Sú prístrojom snímateľné a obsahujú mnohé bezpečnostné prvky.

2.2. Aktualizácia negatívneho zoznamu (príloha I): zahrnutie Južného Sudánu

Južný Sudán 9. júla 2011 vyhlásil svoju oficiálnu nezávislosť od Sudánu, ktorý je zahrnutý do negatívneho zoznamu. Od 14. júla 2011 sa stal členom Organizácie Spojených národov. Prílohu I je preto potrebné zmeniť a doplniť, aby sa do nej zahrnul odkaz na Južný Sudán.

3. Hlavné organizácie alebo experti, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Uskutočnili sa konzultácie s členskými štátmi.

4. Posúdenie vplyvu

Nie je potrebné.

5. Právny základ

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa pôvodne zakladalo na článku 62 ods. 2 písm. b) bode i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) však tento návrh predstavuje vývoj spoločnej vízovej politiky v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

6. Zásada proporcionality a zásada subsidiarity

V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (pozitívny zoznam).

Akékoľvek rozhodnutie o zmene zoznamov alebo o presune krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ do výhradnej právomoci Únie.

7. Výber nástrojov

Nariadenie (ES) č. 539/2001 musí byť zmenené a doplnené nariadením.

8. Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena a doplnenie nemá vplyv na rozpočet Únie.

2012/0309 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001[9] by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Odkazy na niektoré tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

(2)       Vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Samoy, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Šalamúnových ostrovov, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Vanuatu a Východného Timoru už nie je opodstatnená. V súlade s kritériami stanovenými v odôvodnení 5 nariadenia (ES) č. 539/2001 tieto krajiny nepredstavujú žiadne riziko nelegálneho prisťahovalectva alebo nebezpečenstvo pre verejný poriadok Únie. Štátni príslušníci týchto krajín by preto mali byť oslobodení od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých celkové trvanie nepresahuje spolu tri mesiace, a odkazy na tieto krajiny by sa mali presunúť do prílohy II.

(3)       S cieľom zabezpečiť úplnú reciprocitu by oslobodenie štátnych príslušníkov Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Samoy, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Šalamúnových ostrovov, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Vanuatu a Východného Timoru od vízovej povinnosti nemalo nadobudnúť platnosť, kým sa neuzavrie dvojstranná dohoda o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Úniou a týmito krajinami.

(4)       Zo štatistických údajov vyplýva, že skupiny britských štátnych príslušníkov, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v bode 3 prílohy I, nepredstavujú riziko, pokiaľ ide o nelegálnu migráciu do schengenského priestoru, a že väčšina z nich žije na ostrovoch v oblasti Karibiku vyznačujúcimi sa silnými väzbami a výraznou podobou so susednými krajinami, ktoré sú od vízovej povinnosti oslobodené. Tieto skupiny britských štátnych príslušníkov by preto mali byť oslobodené od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých celkové trvanie nepresahuje spolu tri mesiace, a odkazy na tieto skupiny by sa mali presunúť do prílohy II.

(5)       Vývoj v medzinárodnom práve, z ktorého vyplývajú zmeny v štatúte alebo označení niektorých štátov alebo subjektov, by sa mal premietnuť do príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Vzhľadom na to, že 9. júla 2011 Južný Sudán vyhlásil svoju nezávislosť a 14. júla 2011 mu bolo udelené členstvo v Organizácii Spojených národov, by sa odkaz na túto krajinu mal pridať do prílohy I uvedeného nariadenia.

(6)       Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[10], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode[11].

(7)       Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[12], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[13].

(8)       Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[14].

(9)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[15]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10)     Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[16]. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(11)     Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(12)     Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2005,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a)           v bode 1 sa vypúšťajú odkazy na Dominiku, Grenadu, Kiribati, Marshallove ostrovy, Mikronéziu, Nauru, Palau, Svätú Luciu, Svätý Vincent a Grenadíny, Samou, Šalamúnove ostrovy, Tongu, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Vanuatu a Východný Timor vkladá sa odkaz na Južný Sudán;

b)           bod 3 sa vypúšťa.

2. Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

a)           do bodu 1 sa vkladajú tieto odkazy:

„Dominika*“,

„Grenada*“,

„Kiribati*“,

„Marshallove ostrovy*“,

„Mikronézia*“,

„Nauru*“,

„Palau*“,

„Svätá Lucia*“,

„Svätý Vincent a Grenadíny*“,

„Samoa*“,

„Šalamúnove ostrovy*“,

„Tonga*“,

„Trinidad a Tobago*“,

„Tuvalu*“,

„Vanuatu*“ a

„Východný Timor*“.

_________________

* „Oslobodenie od vízovej povinnosti sa bude uplatňovať od dátumu nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Európskou Úniou.“

b)           bod 3 sa nahrádza takto:

„3. Britskí občania, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na účely práva Únie:

         britskí štátni príslušníci (zámorskí)

         občania britských zámorských území

         britskí zámorskí občania

         osoby pod ochranou Spojeného kráľovstva

         britskí poddaní“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Radu                                                         Za Európsky parlament

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2]               Nariadenia Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, 12.12.2001, s. 1), (ES) č. 453/2003 zo 6. marca 2003 (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 10), (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3), (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1), (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23), (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1), (EÚ) č. 1091/2010 z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010, s. 1) a (EÚ) č. 1211/2010 z 15. decembra 2010 (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 9).

[3]               KOM(2011) 290 v konečnom znení.

[4]               Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[5]               V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 (Ú. v EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).

[6]               Nariadenie (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23).

[7]               Kiribati s podporou austrálskeho ministerstva pre prisťahovalectvo modernizuje svoje pasy na prístrojom snímateľné.

[8]               Nariadenie (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23).

[9]               Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[10]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[11]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[12]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[13]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[15]             Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[16]             Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.