Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES“

COM(2011) 658 final – 2011/0300 (COD)

2012/C 143/25

Spravodajca: Egbert BIERMANN

Európsky parlament 15. novembra 2011 a Rada Európskej únie 29. novembra 2011 rozhodli podľa článkov 172 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES“

COM(2011) 658 final – 2011/0300 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára 2012) prijal 131 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Toto stanovisko je súčasťou súboru 5 stanovísk pripravovaných Európskym hospodárskym a sociálnym výborom k nástroju „Spájame Európu“ a jeho usmerneniam, ktoré v októbri 2011 predložila Európska komisia. Do tohto súboru patria stanoviská na tému: Nástroj „Spájame Európu“ (TEN/468, spravodajca: Raymond HENCKS), Usmernenia pre transeurópske telekomunikačné siete (TEN/469, spravodajca: Antonio LONGO), Usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (TEN/470, spravodajca: Egbert BIERMANN), Usmernenia pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN/471, spravodajca: Stefan BACK) a Iniciatíva dlhopisov na infraštruktúrne projekty v rámci stratégie Európa 2020 (TEN/472, spravodajca: Armin DUTTINE).

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje cieľ modernizácie a rozsiahleho vybudovania európskej energetickej infraštruktúry. Výkonná a stabilná európska energetická infraštruktúra zaisťujúca bezpečnosť dodávok je spolu s diverzifikáciou zdrojov energie, zdrojov dodávok a tranzitných trás základom bezpečných a stabilných energetických dodávok v Európe.

1.2   Finančná kríza ukázala, že najmä stabilné priemyselné štruktúry, ale aj stabilné štruktúry malých a stredných podnikov (MSP) sú hodnototvorné faktory, ktoré urýchľujú východisko z krízy. Pre oba sektory je základným predpokladom stabilná energetická infraštruktúra, ktorá zaisťuje vysokú bezpečnosť dodávok.

1.3   Energia sa bude v budúcnosti musieť prepravovať na veľké vzdialenosti častejšie a vo väčších množstvách, ako je to v súčasnosti možné. Ako je uvedené v návrhu Európskej komisie, budú sa na tento účel musieť vytvoriť a splniť určité predpoklady.

1.4   Prenosová sústava jednosmerného prúdu vysokého napätia musí byť vybudovaná ako stabilná sieť pokrývajúca celú EÚ. Lineárne prepojenia, ktoré sa doteraz využívali, nie sú zabezpečené proti výpadkom.

1.5   Aby sa predišlo výpadkom dodávok, je potrebné vybudovať európske hraničné prepojovacie stanice. Manažment výpadkov dodávok je prínosom k dosiahnutiu stability v zásobovaní.

1.6   Až pri transeurópskej energetickej infraštruktúre môžu všetky krajiny EÚ využívať praktické výhody zdrojov energie nachádzajúcich sa v jednotlivých štátoch. Platí to tak o využívaní vodnej a veternej energie, ako aj o využívaní solárnych zariadení v južnej Európe. Mohlo by sa tým optimalizovať aj využívanie fosílnych zdrojov energie, napr. ropy, plynu a uhlia.

1.7   Len pomocou dostatočne vybudovanej energetickej infraštruktúry sa podarí prejsť na využívanie udržateľných a bezpečných dodávok energie pri nízkych emisiách oxidu uhličitého.

1.8   EHSV podporuje vytvorenie nástroja „Spájame Európu“. O potrebnom objeme investícií zatiaľ jestvujú iba odhady. Na realizáciu však treba zistiť konkrétnu investičnú náročnosť a potrebu lepších rámcových podmienok a prostriedkov na inovácie pri budovaní európskej energetickej infraštruktúry. Nesmú však ísť na úkor rovnako potrebného vybudovania distribučných sietí v členských štátoch a regiónoch. Na všetkých úrovniach sú nevyhnutné sieťové príspevky, ktoré podporujú súkromné investície. Takisto sú potrebné účinné programy verejných záruk a podpory na podnecovanie súkromných investícií.

1.9   Mimoriadny význam majú kritérií zadávania projektov. Musia byť transparentné pre prevádzkovateľov sietí, podniky vyrábajúce a spotrebúvajúce energiu, a takisto pre občanov. Štruktúra účasti občanov a regiónov sformulovaná v návrhu je vítaná. EHSV preto víta kritériá zadávania projektov sformulované v prílohe k návrhu nariadenia.

1.10   Vybudovanie európskej elektrickej prenosovej sústavy je nevyhnutné na optimalizáciu vyrovnávania záťaže, ale aj na využívanie potenciálu účinnosti. Aby budovanie sietí neobmedzovalo európsky rast, treba značne urýchliť postup schvaľovania. Aj v tejto súvislosti je potrebné uvítať návrhy uvedené v návrhu nariadenia. Členské štáty boli vyzvané, aby prijali nevyhnutné štátne opatrenia na ich začlenenie do svojich právnych predpisov.

1.11   Podľa EHSV je na zvládnutie problematiky budovania sietí v zásade potrebná lepšia akceptácia a intenzívnejší dialóg medzi všetkými zúčastnenými.

1.12   Vo výskume je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, aby sa pomocou sofistikovaných sietí, akumulačných kapacít a sofistikovaných koncepcií kombinácie energetických zdrojov kompenzovali výkyvy napájania elektrickou energiou získavanou z obnoviteľných zdrojov. Na realizáciu sa musí dosiahnuť právna istota v celej EÚ.

1.13   Osobitná pozornosť sa musí venovať stabilite európskej elektrickej prenosovej sústavy pri meniacich sa podmienkach vyplývajúcich z pribúdajúcich dodávok z nestálej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Napätia a frekvencie nesmú kolísať.

1.14   Vytvorenie transeurópskej energetickej infraštruktúry predpokladá vysokú mieru akceptácie občanmi. Možnosti uvedené v návrhu nariadenia sú v tejto súvislosti dôležitým krokom. Tieto možnosti sa musia v prípade potreby v jednotlivých krajinách EÚ rozšíriť.

1.15   Pri budovaní aj prevádzke nadnárodných energetických sietí sa na zamestnancov kladú mimoriadne vysoké nároky. Zodpovedajúca kvalifikácia na tieto činnosti a ďalšie vzdelávanie sú nevyhnutnou súčasťou takejto koncepcie. Predovšetkým je potrebné špeciálne ďalšie vzdelávanie vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ako sú vedúci pracovníci a inžinieri, ktoré by malo byť venované inováciám, výskumu a prevencii rizík v súvislosti s prepravou energie medzi jednotlivými krajinami, a takisto na neustále sa ďalej vyvíjajúcu národnú legislatívu. Pri obstarávaní je potrebné dbať na dodržiavanie sociálnych noriem.

1.16   EHSV víta skutočnosť, že sa naďalej počíta s rozsiahlou sústavou plynovodov. Bezpečnosť dodávok sa zvýši napojením rôznych regiónov, v ktorých sa ťaží zemný plyn.

1.17   Výskumné projekty z podnetu EÚ týkajúce sa zachytávania a ukladania CO2 napredujú len veľmi pomaly. Sieť, ktorá by prepájala výskumné strediská a potenciálne úložiská alebo ktorá by slúžila na ukladanie CO2, by sa mala naplánovať už teraz, ale či sa to zrealizuje do roku 2020, o tom možno z dnešného pohľadu skôr pochybovať. EHSV preto navrhuje sprievodný proces, v ktorom sa bude použiteľnosť tejto technológie ďalej skúmať a overovať (pozri aj stanovisko k návrhu smernice o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, CESE 1203/2008, spravodajca Gerd Wolf) (1).

2.   Úvod

2.1   Pre európsku politiku a európsku spoločnosť je veľkou výzvou podieľať sa na energetickej budúcnosti Európy. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná dôsledná a cielená činnosť, ktorá sa opiera o skutočnosti zistené napríklad štúdiami realizovateľnosti. Takáto činnosť musí zahŕňať spoločnú európsku koncepciu presahujúcu hranice členských štátov.

2.2   Spoločná činnosť na európskej úrovni sa orientuje podľa troch hlavných cieľov energetickej politiky EÚ: bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Na dosiahnutie týchto troch cieľov je však potrebná aj sociálna zodpovednosť, teda je potrebné zabezpečiť, aby všetci občania EÚ mohli využívať cenovo dostupnú energiu.

2.3   Komisia 17. novembra 2010 vydala oznámenie „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky“. Oznámenie obsahuje požiadavku novej politiky energetickej infraštruktúry v Európe. V súlade s touto požiadavkou sa má rozvoj sietí v budúcnosti koordinovať na transeurópskej úrovni. To znamená, že bude zároveň potrebné prepracovať a ďalej rozvinúť stratégie, ktoré boli doteraz v platnosti, a koncepcie transeurópskych energetických sietí.

2.4   Komisia nakoniec 19. októbra 2011 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES. Cieľom je vytvoriť vnútorný trh s energetickou infraštruktúrou. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013. Transeurópska energetická infraštruktúra sa tak stane súčasťou európskej energetickej koncepcie do roku 2020. Prvkami tejto koncepcie je začlenenie všetkých členských štátov do európskej siete, podpora udržateľnej výroby energie, zvýšenie energetickej účinnosti, zníženie emisií skleníkových plynov a rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie.

2.5   Energetická infraštruktúra bude mať v budúcnosti oveľa väčší význam. Etická komisia „Bezpečnosť energetických dodávok“ nemeckej spolkovej vlády ju označuje za „kľúčový faktor hospodárstva založeného na vyspelých technológiách“ (2).

2.6   Domáce zdroje energie v členských štátoch sa musia začleniť do európskej energetickej infraštruktúry. Tak budú môcť napríklad najmodernejšie ropné a uhoľné elektrárne prispievať k pokrývaniu základnej záťaže a na vyrovnávanie výkyvov vo výrobe elektriny.

3.   Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou

3.1   Obsah návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru sa opiera o povinnosť členských štátov zúčastniť sa na opatreniach týkajúcich sa transeurópskej infraštruktúry a zároveň budovať účinné prepravné štruktúry. Pri neustále rastúcom dopyte po energii je prepojenie transeurópskych energetických sietí nevyhnutné. Týka sa to všetkých energetických odvetví.

3.2   V návrhu sa uvádza 12 prednostných projektov a oblastí energetickej infraštruktúry. Všetky členské štáty sú do jednotlivých projektov zapojené podľa toho, nakoľko sa ich týkajú. Ide o:

3.3   Pre tieto štyri oblasti infraštruktúry sa v návrhu Komisie uvádza 15 kategórií (o. i. pre elektrické diaľnice, zariadenia na akumuláciu elektrickej energie, plynovody, prepravu ropy a potrubné systémy CO2). Je to predpokladom na to, aby všetci zúčastnení vychádzali z rovnakých a zo schválených pojmov.

3.4   Platí to aj o záväzných pravidlách spolupráce skupín pri regionálnej realizácii, ktoré sa uvádzajú v návrhu Komisie. Tieto pravidlá platia pre všetky regionálne skupiny a majú optimalizovať spoluprácu. Do týchto skupín sa majú začleniť predstavitelia všetkých relevantných záujmových smerov. Keďže tieto zámery majú značný vplyv na výsostné územia členských štátov a cezhranične, sú tieto pravidlá a ukazovatele nevyhnutné.

3.5   Keďže členské štáty majú nielen odlišné ceny elektrickej energie, ale aj sieťové poplatky, vypracuje sa metóda analýzy nákladov a výnosov, pomocou ktorej bude možné vyvíjať a porovnávať scenáre v jednotlivých energetických odvetviach týkajúce sa napríklad dopytu, cien a výrobných kapacít.

3.6   Nakoniec sa vypracujú usmernenia o transparentnosti a účasti verejnosti. Pritom sa zohľadní skutočnosť, že pri rozdielnych pravidlách v členských štátoch sa musí stanoviť jednotný postup. Navrhuje sa vypracovať príručku postupov. Cieľom je rozsiahla účasť občanov. Záväzné pravidlá, ktoré boli v tejto súvislosti navrhnuté, majú platiť v celej Európe. Zaručujú prispôsobenie postupov (pozri prílohu II návrhu).

3.7   Zároveň sa tým otvárajú príležitosti na realizáciu pilotných projektov zameraných na účasť občanov, ktorých cieľom je vytvoriť európsku kultúru účasti.

3.8   Verejná účasť územných samospráv, hospodárstva a občanov tak nadobudne úplne nový význam. Nebude sa zúčastňovať len verejnosť daného štátu, ale verejnosť všetkých členských štátov, ktorých sa zámer týka. Vznikne tak kvázi nadnárodná účasť, čo naozaj môže a má viesť k európskej kultúre účasti. Výbor regiónov tento aspekt v dostatočnej miere zdôraznil vo svojom stanovisku „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky“ (3) (pozri o. i. body 3 a 4).

3.9   Právny základ na vykonávanie možného nariadenia tvorí najmä článok 171 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je jednoznačne sformulovaný, ako aj spolurozhodovanie na procedurálnej úrovni podľa článku 172. Dôležité je, že pokiaľ ide o kombináciu energetických zdrojov, súčasné právomoci členských štátov zostanú zachované. Právomoci EÚ v oblasti transeurópskych sietí sú v tejto súvislosti užitočné a mali by sa rozšíriť.

3.10   Finančný rámec na budovanie európskej energetickej infraštruktúry do roku 2020 sa odhaduje na 210 mld. EUR (4). Očakávaný podiel súkromných investorov má byť 50 %. Aby sa dosiahol tento podiel, Komisia v súčasnosti vyvíja nástroje financovania a diskutuje o nich. Ich posúdením sa zaoberá študijná skupina „Iniciatíva dlhopisov na projekty infraštruktúry v rámci stratégie Európa 2020“ odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť (5).

3.11   Navrhované nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013. Zásady financovania sú preto súčasťou plánovaného spoločného finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020.

4.   Pripomienky EHSV

4.1   Energetické dodávky s modernou energetickou infraštruktúrou sú základným predpokladom ďalšieho rozvoja európskej spoločnosti. V tejto súvislosti EHSV víta návrh Komisie, ktorý je dôležitým prvkom pri dosahovaní cieľov energetickej politiky do roku 2020.

4.2   Navrhované riešenie je kompromisom medzi transparentnosťou trhu, nevyhnutnou reguláciou a slobodou trhu. To je pozitívny aspekt. Energetické trhy členských štátov sú v súčasnosti regulované veľmi rozdielne. Mohlo by dôjsť ku konfliktu záujmov, preto je snaha o vzájomné zosúladenie vnútroštátnych energetických trhov, pričom sa majú zohľadniť potreby jednotlivých štátov.

4.3   Najmä v prípade navrhovaného stanovenia spoločných ukazovateľov a pravidiel, ktoré majú byť pre všetkých záväzné, sa naskytuje príležitosť konať spoločne a cieľavedome. Vopred sa tak zminimalizujú spory týkajúce sa vymedzenia pojmov.

4.4   Stanovený cieľ vytvoriť energetickú supersieť a decentralizované sofistikované siete, má niekoľko kladných účinkov:

4.5   S plánovanou účasťou regionálnych a miestnych samospráv rastie aj akceptovanie navrhovaných inovácií v infraštruktúre. Výbor regiónov osobitne zdôraznil tento aspekt vo svojom stanovisku.

4.6   Reguláciu sietí je potrebné nanovo upraviť. Je potrebné nájsť spôsob, ktorý ďalekosiahlejšími koncepciami nahradí orientáciu prevádzkovateľov na výnosnosť. Jednou z kľúčových otázok je pritom technická realizovateľnosť, ďalšími sú ekonomická, udržateľná a sociálna realizácia.

4.7   Relevantnou súčasťou modernej energetickej infraštruktúry je uchovávanie zásob energie. Doteraz sa v podstate zameriavalo na zemný plyn a ropu. Doterajšie držanie energetických zásob sa rozšíri o uchovávanie elektrickej energie. Celkovo vzniká otázka, či pritom ide o projekty všeobecného záujmu alebo národné zámery. K tejto otázke zatiaľ nejestvujú žiadne pravidlá EÚ a jestvujú vážne právne pochybnosti. Komisiu preto žiadame, aby vypracovala návrh, ktorý vytvorí právnu istotu, pokiaľ ide o uchovávanie energie. Okrem doterajších možnosti ukladania energie, pri ktorých sa počíta s ich podporou, sa musia v návrhu zohľadniť všetky mysliteľné technické možnosti, napríklad akumulátory, parné techniky, vodík alebo metán. Okrem toho by bolo vhodné mať popri realizačných projektoch podporované výskumné projekty.

4.8   V členských štátoch, ktoré majú národné hospodárske a sociálne výbory, by sa malo zabezpečiť ich vypočutie a mali by pri plánovaní a realizácii plniť poradenskú funkciu.

4.9   Štátne pravidlá o spolurozhodovaní a účasti zamestnancov budú súčasťou regionálnych projektov energetickej infraštruktúry. Ide o základný predpoklad sociálneho rozvoja existujúcich a vznikajúcich pracovných miest pri európskych projektoch infraštruktúry.

4.10   Zamestnanci v projektoch infraštruktúry musia mať na splnenie týchto náročných úloh príslušnú kvalifikáciu a musia sa ďalej vzdelávať, aby bolo možné zabezpečiť hladkú realizáciu projektov.

4.11   Občania EÚ musia byť podrobne informovaní o vznikajúcich projektoch infraštruktúry. Bez ich rozsiahlej podpory nie je táto realizácia možná.

4.12   Náklady na infraštruktúru sú súčasťou cien energií pre konečných spotrebiteľov. V praxi sa premietajú do spotrebiteľských cien. Hrozí nebezpečenstvo, že občania budú vylúčení z využívania elektrickej energie. Návrh sa tejto skutočnosti dotýka len okrajovo. Súbežne sa musia rozvíjať koncepcie na odstránenie energetickej chudoby v Európe. V tejto súvislosti rozhoduje aj to, do akej miery sa podarí vytvoriť na energetických trhoch hospodársku súťaž, ktorou by sa zabránilo zvyšovaniu cien.

4.13   Náklady na infraštruktúru sa zoptimalizujú aj tým, že sa na správnom mieste bude vyrábať správna energia. Preto by sa veterná energia mala vyrábať vo veterných regiónoch a slnečná energia v slnečných regiónoch. To povedie nielen k optimalizácii výroby energie, ale aj k optimalizácii jej prenosu.

4.14   Priemysel a MSP sú rovnako ako kedysi dôležitými hodnototvornými činiteľmi v Európe. Aj v tejto súvislosti sú dôležitým predpokladom stabilné energetické dodávky za ceny, ktoré sú konkurencieschopné na svetovom trhu.

4.15   Otvorenou otázkou je plánované vybudovanie infraštruktúry na prepravu CO2. V súčasnosti sa diskutuje o kladoch a záporoch tejto technológie. Keďže však budú zo strednodobého hľadiska fosílne zdroje energie, ako sú ropa, plyn a uhlie, aj naďalej súčasťou kombinácie energetických zdrojov v Európe, je potrebné prijať sprievodné opatrenia na presadzovanie tejto technológie a vybudovanie zodpovedajúcej infraštruktúry v záujme dosiahnutia dlhodobých klimatických cieľov EÚ. V súčasnosti však neexistujú takmer žiadne pilotné projekty. Je otázne, či sa tak stane do roku 2020 alebo neskôr.

4.16   Vzhľadom na to EHSV súhlasí s návrhom nariadenia o energetickej infraštruktúre a pri zohľadnení jeho pripomienok podporuje rýchlu realizáciu návrhu.

(1)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 75.

(2)  Deutschlands Energiewende – Ein Gemeinschaftswerk für die Zukunft, Ethik-Kommission “Sichere Energieversorgung”, Berlín, 30. mája 2011, s. 37.

(3)  Ú. v. EÚ C 259, 2.9.2011, s. 48 - 53.

(4)  V návrhu Komisie sa na vysokonapäťovú prenosovú sústavu, na ukladanie a sofistikované sieťové aplikácie odhaduje 140 mld. EUR, na vysokotlakové diaľkové plynovody okolo 70 mld. EUR a na infraštruktúru na prepravu CO2 okolo 2,5 mld. EUR.

(5)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Iniciatíva dlhopisov na projekty infraštruktúry v rámci stratégie Európa 2020“ (Pozri stranu 3 tohto úradného vestníka).