31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/81


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom“

KOM(2008) 40 v konečnom znení – 2008/0028 (COD)

(2009/C 77/20)

Rada sa 10. marca 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2008. Spravodajcom bol pán José Ma Espuny Moyano.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 447. plenárnom zasadnutí 17. a 18. septembra 2008 (schôdza z 18. septembra 2008) prijal 77 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta túto iniciatívu Komisie, ktorá spotrebiteľom pomôže orientovať sa v informáciách o potravinách a povedie k zjednodušeniu právnych predpisov.

1.2

EHSV by však chcel zdôrazniť, že informácie opísané v bode 3.4.1 do značnej miery stratia svoj význam a opodstatnenosť, pokiaľ ich nebudú sprevádzať vopred naplánované vzdelávacie aktivity zamerané na konečných spotrebiteľov. V tejto súvislosti EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh nesprevádzajú podporné opatrenia v oblasti vzdelávania spotrebiteľov, či už na úrovni členských štátov alebo aj na európskej úrovni. Prinajmenšom, ako prvý a mimoriadne užitočný krok v tomto smere by mohla poslúžiť príručka zameraná na prioritné aktivity, ktorá by bola pripojená k nariadeniu v podobe prílohy.

1.3

Pokiaľ ide o uvádzanie pôvodu, zachovávajú sa ustanovenia súčasného nariadenia. V tejto súvislosti, vzhľadom na zjavný záujem spotrebiteľov o pôvod potravín, EHSV vyjadruje svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že nový návrh nariadenia nezavádza povinnosť uvádzať na označeniach potravín ich pôvod. EHSV sa napriek tomu domnieva, že by bolo potrebné rozlišovať medzi prvotne a druhotne spracovanými výrobkami tak, aby povinnosť uvádzať hlavné poľnohospodárske prísady v týchto výrobkoch bola stanovovaná pre každý prípad osobitne.

1.4

EHSV vyjadruje hlboké znepokojenie nad vytváraním dodatočných „národných systémov“ opísaných v bode VII návrhu, ktoré neprinášajú žiadne nové pozitívne prvky, ale využívajú sa ako výhovorky na zasahovanie do voľného pohybu na vnútornom trhu. Značnému riziku sú vystavené najmä malé a stredné podniky, pretože podľa konštatovaní samotnej Komisie uvedených v jej návrhu predáva viac ako 65 % potravinárskych podnikov svoje výrobky v iných členských štátoch, čo sťaží podmienky na vývoz pre malé a stredné podniky a negatívne ovplyvní aj ich náklady a konkurencieschopnosť. Takýmto neblahým následkom by sa dalo predísť jedine vtedy, ak by sa uvedené „národné systémy“ zamerali len na dodatočné informácie, ktoré nie je povinné uvádzať na označeniach potravín a ktoré by sa dali vyhľadať inými spôsobmi (internet, bezplatné telefónne čísla atď.).

1.5

EHSV berie na vedomie, že Komisia plánuje v záujme jednotného prístupu uplatňovať rovnaký režim výnimiek na výrobky obsahujúce alkohol, ako aj skutočnosť, že tento systém by sa mohol v priebehu piatich rokov prehodnotiť podľa výsledkov príslušnej správy, ktorú by bolo povinné v tejto súvislosti vypracovať.

1.6

EHSV navrhuje, aby členské štáty mali k dispozícii potrebný zoznam porušení predpisov a príslušných sankcií, čím by sa predišlo nedodržaniu uvedených spoločných ustanovení, ktoré by mali byť zosúladené v záujme ukladania rovnako prísnych trestov za rovnaké činy vo všetkých členských štátoch.

1.7

V tejto súvislosti EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby sa snažili vytvoriť informačné nástroje a konkrétne verejnú databázu zameranú na informácie, ktoré je povinné uvádzať na označeniach jednotlivých potravín. Podnikom, spotrebiteľom a príslušným orgánom by sa tak poskytla spoločná príručka, podľa ktorej by postupovali pri implementácii právnych predpisov.

1.8

Pokiaľ ide o čitateľnosť, požiadavka Komisie na veľkosť písma 3 mm sa nezdá byť realizovateľná. Bude potrebné zvážiť jednotlivé aspekty ako množstvo informácií, rozmer a forma obalu atď. Prijateľnou referenčnou hodnotou by mohla byť veľkosť písma Úradného vestníka EÚ.

1.9

Na záver EHSV podotýka, že v záujme jasnosti a zjednodušenia, o ktoré sa nariadenie usiluje, by mali byť odkazy na zrušené predpisy explicitnejšie, čím by sa toto nariadenie stalo prehľadnejším a uľahčila by sa jeho implementácia.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

Cieľom návrhu je konsolidovať platné predpisy o označovaní, prezentácii a reklame potravín (vrátane nutričného označovania) formou nariadenia, prostredníctvom ktorého by sa tieto predpisy zmodernizovali, zjednodušili a vyjasnili.

2.2

Týmto návrhom sa zrušia ustanovenia, ktoré sa doteraz uplatňovali v oblasti označovania potravín. Ide o smernice 2000/13/ES, 90/496/EHS (v lehote piatich rokov), 87/250/EHS, 94/54/ES, 1999/10/ES, 2002/67/ES, 2004/77/ES a o nariadenie (ES) č. 608/2004.

2.3

Hlavnými cieľmi návrhu sú vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a hladké fungovanie vnútorného trhu.

2.4

Rozsah pôsobnosti sa rozširuje na všetky aspekty poskytovania informácií o potravinách konečným spotrebiteľom zo strany hospodárskych subjektov a zahŕňa tiež potraviny dodávané zariadeniami hromadného stravovania, ako aj potraviny určené na zásobovanie týchto zariadení.

2.5

Zachovávajú sa všeobecné zásady a povinné požiadavky týkajúce sa označovania potravín stanovené v predchádzajúcich právnych predpisoch a rozširujú sa určité aspekty, ako napr. zodpovednosť všetkých článkov potravinového reťazca a podmienky povinného uvádzania krajiny pôvodu.

2.6

V súvislosti s nutričným označovaním dochádza k výraznej zmene v porovnaní s predchádzajúcimi predpismi. Zavádza sa povinnosť uvádzať šesť živín alebo látok, a to ich množstvo ako aj percentuálny podiel odporúčaného denného príjmu.

2.7

Ďalšou zásadnou zmenou je paralelné uplatňovanie tohto nariadenia spolu s „národnými systémami“ nutričného označovania, ktoré dopĺňajú spôsoby zobrazovania informácií o výživovej hodnote uvádzaných na označeniach na základe dobrovoľných požiadaviek stanovených na národnej úrovni.

2.8

V návrhu sa predpokladá, že mnohé zo zmien, ktoré je potrebné do nariadenia zapracovať, by sa mali prijať komitologickým postupom. V záujme uľahčenia nadobudnutia jeho účinnosti sa počíta s viacerými prechodnými obdobiami.

2.9

V prílohách sú uvedené dodatočné podrobné informácie týkajúce sa nasledujúcich otázok: zložky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť, dodatočné povinné údaje, výnimky týkajúce sa nutričného označovania, názov potraviny, uvádzanie množstva zložiek a označovanie zložiek, vyhlásenie o netto množstve, dátum spotreby, koncentrácia alkoholu, odporúčaná denná dávka, energetická hodnota, vyjadrenie a prezentácia vyhlásenia o výživovej hodnote.

2.10

Na záver sa uvádza, že nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dvadsiatym dňom po jeho prijatí. Samotná implementácia ustanovení týkajúcich sa povinných údajov a vyhlásení o výživovej hodnote sa odkladá o tri roky. Implementácia ustanovení týkajúcich sa vyhlásení o výživovej hodnote v prípade malých a stredných podnikov sa odkladá o päť rokov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Konsolidácia, aktualizácia a zjednodušenie

3.1.1

Európske právne predpisy v oblasti označovania, prezentácie a reklamy potravinových výrobkov prijaté za posledných 30 rokov prispeli k zachovaniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a k hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

3.1.2

Cieľom predkladaného návrhu je konsolidovať a aktualizovať platné predpisy v tejto oblasti, zjednodušiť ich a znížiť administratívne zaťaženie a zvýšiť transparentnosť voči spotrebiteľom. EHSV súhlasí so stanovenými cieľmi, ale vyjadruje poľutovanie nad zložitosťou navrhovaného znenia, ktorá by mohla znemožniť priame uplatnenie nariadenia.

3.2   Vytváranie dodatočných „národných systémov“

3.2.1

Nariadenie, ktorým sa skonsolidujú a zaktualizujú platné fragmentované predpisy, nepochybne povedenie k dosiahnutiu jednotnejšej úrovne ochrany spotrebiteľov a k väčšej harmonizácii. EHSV však vyjadruje obavy v súvislosti so zavedením tzv. „národných systémov“ opísaných v článku 44 a v nasledujúcich článkoch nariadenia, pretože tieto systémy môžu ohroziť sledovanú harmonizáciu a homogénnosť. Podľa týchto nových ustanovení sa jednotlivým členským štátom poskytne možnosť prijať svoj národný systém s dodatočnými požiadavkami, ktoré by síce mali dobrovoľný charakter, ale zahŕňali by väčšie množstvo informácií uvádzaných na označeniach, ktoré by spotrebiteľov mohlo zmiasť.

3.2.2

Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že na každom vnútroštátnom trhu sa predávajú výrobky pochádzajúce z mnohých iných členských štátov. Na týchto výrobkoch by mohli byť uvedené rôzne údaje, o poskytovaní ktorých sa rozhodlo v krajine pôvodu daných produktov, pričom tieto informácie by mohli byť ťažko zrozumiteľné pre spotrebiteľov, ktorí na ne nie sú zvyknutí.

3.3   Povinné požiadavky na informácie

3.3.1

Návrh nariadenia v jednotlivých článkoch v podstate preberá väčšinu povinných údajov stanovených v platných predpisoch, ktoré sa ukázali ako užitočné pri ochrane zdravia a záujmov spotrebiteľov (napr. názov potraviny, zoznam zložiek, množstvo, dátum výroby a spotreby, obchodný názov a adresu príslušného subjektu). Niektoré z týchto údajov sú podrobnejšie opísané v prílohách.

3.3.2

Skúsenosti z posledných rokov potvrdzujú užitočnosť takýchto požiadaviek, a preto by sa mali zachovať. So zreteľom na tieto skúsenosti sa EHSV vyslovuje za to, aby sa taktiež zaviedla povinnosť uvádzať pôvod potravín alebo prvotne spracovaných výrobkov, ako aj, na základe osobitného hodnotenia druhotne spracovaných výrobkov, pôvod hlavných prísad použitých pri ich výrobe.

3.4   Vyhlásenie o výživovej hodnote

3.4.1

Bolo by vhodné vypracovať predbežnú úvahu o potrebe vzdelávania spotrebiteľov v oblasti výživy, ktoré by im pomohlo osvojiť si vyvážený a pestrý spôsob stravovania. Európski spotrebitelia potrebujú základné vzdelanie v oblasti výživy, pretože bez neho nebudú rozumieť informáciám o výživovej hodnote, ktoré sa im poskytnú a nebudú ich ani vedieť správne využiť. Opatrenia zamerané na poskytovanie väčšieho množstva informácií o výživovej hodnote sú vítané, ale nesmieme zabúdať na to, že bez vzdelania v oblasti výživy sa minú svojmu účinku.

3.4.2

Vzhľadom na rozdiely v stravovacích návykoch európskeho obyvateľstva bude potrebné, aby akékoľvek opatrenia týkajúce sa poskytovania informácií sprevádzalo značné úsilie v oblasti osvety.

3.4.3

V návrhu nariadenia sa z viacerých dôvodov navrhuje zásadná zmena v porovnaní s platnými predpismi. Ako prvé sa zvažuje zavedenie povinného uvádzania informácií o výživovej hodnote, ktoré bolo v smernici 90/496/EHS dobrovoľné. Ako druhé sa v nariadení zavádzajú tieto povinné údaje: energetická hodnota/tuky/nasýtené tuky/uhľohydráty/cukor/soľ. Ako tretie sa zavádza povinné uvádzanie nielen množstva týchto látok, ale aj ich percentuálneho podielu odporúčaného denného príjmu s cieľom usmerniť spotrebiteľa pokiaľ ide o primerané množstvo, ktoré možno skonzumovať v rámci vyváženého stravovania. V návrhu sa napokon zavádza požiadavka, aby sa tieto informácie uvádzali v hlavnom zornom poli obalu a aby boli vždy vymenované v určenom poradí.

3.4.4

Vzhľadom na množstvo povinných informácií uvádzaných na označeniach bude potrebné starostlivo zvážiť, ktoré údaje o výživovej hodnote sú pre spotrebiteľov užitočné. Nahradenie dobrovoľného označenia o výživovej hodnote povinným označením bude už samo o sebe predstavovať pre mnohé malé a stredné podniky poľnohospodársko-potravinového sektora veľkú zmenu. Povinné údaje by sa teda mohli obmedziť iba na údaje, ktoré sa v súčasnosti odporúčajú na dobrovoľnom základe, t. j. energetická hodnota, bielkoviny, uhľohydráty a tuky.

3.4.5

Hlavnou výhodou modelu nutričného označovania navrhovaného Komisiou je uvádzanie informácií (odporúčaných denných dávok), ktoré spotrebiteľov usmernia akým spôsobom by mali daný výrobok zaradiť do svojho želaného spôsobu stravovania. Pozitívna je aj skutočnosť, že tento model nehodnotí výrobok ako taký, ale posudzuje ho v rámci kontextu zdravého stravovania, v súlade s odporúčaniami odborníkov v oblasti výživy.

3.5   Poskytovanie podrobnejších povinných informácií o krajine pôvodu výrobku

3.5.1

Platné predpisy už zahŕňajú povinnosť uvádzať na označeniach potravín krajinu pôvodu v prípadoch, ktoré by u spotrebiteľa mohli vyvolať pochybnosti pokiaľ ide o krajinu pôvodu.

3.5.2

EHSV sa nazdáva, že uvádzanie pôvodu nielenže reaguje na požiadavky spotrebiteľov, ale zároveň účinne prispieva k zlepšeniu transparentnosti na trhoch a podpore budúceho rozvoja poľnohospodárskeho sektora a vidieckych oblastí celej EÚ. Vytvorenie priamej väzby s územím, odkiaľ pochádza potrava, a údaje o spôsoboch výroby, s ktorými sú potraviny späté, sú kľúčovými faktormi, na ktorých spočíva európsky model rozvoja, založený na rešpektovaní pravidiel, schopný zaručiť bezpečnosť potravín, životného prostredia, blaho zvierat a adekvátnu úroveň verejného zdravia.

3.5.3

Preto sa uvádzanie pôvodu musí stať povinným pre všetky nespracované alebo prvotne spracované poľnohospodárske a potravinárske výrobky. V prípade druhotne spracovaných potravín sa bude musieť, na základe osobitného hodnotenia jednotlivých prípadov, zvážiť povinnosť uvádzať pôvod poľnohospodárskych surovín použitých pri výrobe konečného výrobku.

V Bruseli 18. septembra 2008

predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Dimitris DIMITRIADIS