8.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 61/1

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 539/2001 (2) sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení.

(2)

Mechanizmus dočasného pozastavenia oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 od vízovej povinnosti, stanovený v článku 1a uvedeného nariadenia (ďalej len „mechanizmus pozastavenia“), by sa mal posilniť tak, aby sa členským štátom uľahčilo oznamovanie okolností vedúcich k možnému pozastaveniu a aby sa Komisii umožnilo aktivovať mechanizmus pozastavenia z vlastnej iniciatívy.

(3)

Používanie mechanizmu pozastavenia by sa malo uľahčiť predovšetkým skrátením referenčných období a lehôt, čím sa umožní rýchlejší postup, a rozšírením možných dôvodov na pozastavenie tak, aby medzi tieto dôvody patrilo zhoršenie spolupráce v oblasti readmisie, ako aj výrazné zvýšenie rizika pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov. Uvedené zhoršenie spolupráce by malo spočívať vo výraznom zvýšení miery zamietnutých žiadostí o readmisiu vrátane žiadostí týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez dotknutú tretiu krajinu, v prípade, že sa takáto readmisná povinnosť stanovuje v readmisnej dohode uzatvorenej medzi Úniou alebo členským štátom a danou treťou krajinou. Komisia by zároveň mala mať možnosť aktivovať mechanizmus pozastavenia v prípade, že daná tretia krajina v oblasti readmisie nespolupracuje, najmä ak bola medzi dotknutou treťou krajinou a Úniou uzatvorená readmisná dohoda.

(4)

Na účely mechanizmu pozastavenia výrazné zvýšenie znamená zvýšenie o viac ako 50 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže tiež znamenať menšie zvýšenie.

(5)

Na účely mechanizmu pozastavenia nízka miera uznaných žiadostí o azyl znamená mieru uznaných žiadostí o azyl na úrovni približne 3 alebo 4 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi dotknutý členský štát, môže byť táto miera aj vyššia.

(6)

Je potrebné predchádzať akémukoľvek zneužívaniu oslobodenia od vízovej povinnosti a bojovať proti nemu v prípadoch, keď vedie k zvýšeniu migračného tlaku, napríklad v dôsledku nárastu počtu neopodstatnených žiadostí o azyl, ako aj vtedy, keď vedie k predkladaniu neopodstatnených žiadostí o povolenie na pobyt.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby sa neustále plnili konkrétne požiadavky založené na článku - 1, ktoré sa použili na hodnotenia vhodnosti oslobodenia od vízovej povinnosti priznaného na základe úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu, by Komisia mala monitorovať situáciu v dotknutých tretích krajinách. Komisia by mala venovať mimoriadnu pozornosť situácii v oblasti ľudských práv v dotknutých tretích krajinách.

(8)

Komisia by mala pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a Rade, a to najmenej raz ročne, počas obdobia siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti liberalizácie vízového režimu pre danú tretiu krajinu, a po jeho uplynutí, ak to Komisia považuje za vhodné, alebo na požiadanie Európskeho parlamentu alebo Rady.

(9)

Komisia by mala pred prijatím rozhodnutia o dočasnom pozastavení oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny od vízovej povinnosti vždy zohľadniť situáciu v oblasti ľudských práv v danej tretej krajine a možné dôsledky, ktoré by na túto situáciu malo pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie mechanizmu pozastavenia, najmä ak je potrebné bezodkladne reagovať, aby sa vyriešili ťažkosti, ktorým čelí najmenej jeden členský štát, a zohľadňujúc celkový vplyv núdzovej situácie na Úniu ako celok, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3). Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(11)

Pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti prostredníctvom vykonávacích aktov by sa malo vzťahovať na určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny na základe uvedenia príslušných typov cestovných dokladov a v prípade potreby dodatočných kritérií, napríklad osoby, ktoré na územie členských štátov cestujú prvý raz. Vo vykonávacom akte by sa mali určiť kategórie štátnych príslušníkov, na ktoré by sa pozastavenie malo vzťahovať, pričom by sa mali zohľadniť konkrétne okolnosti, ktoré oznámil jeden alebo viacero členských štátov alebo ktoré sa uvádzajú v správe Komisie, ako aj zásada proporcionality.

(12)

S cieľom zabezpečiť primerané zapojenie Európskeho parlamentu a Rady do vykonávania mechanizmu pozastavenia vzhľadom na politicky citlivú povahu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre všetkých štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a na jeho horizontálne dosahy pre členské štáty a samotnú Úniu, najmä pre ich vonkajšie vzťahy a pre celkové fungovanie schengenského priestoru, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutých tretích krajín. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(13)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (5); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(14)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (6); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8).

(16)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (10).

(17)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (12),

1.

Článok 1a sa nahrádza takto:

„Článok 1a

1.   Odchylne od článku 1 ods. 2 sa na základe relevantných a objektívnych údajov v súlade s týmto článkom dočasne pozastavuje oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II.

2.   Členský štát môže oznámiť Komisii, ak počas obdobia dvoch mesiacov čelí, v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku alebo obdobím posledných dvoch mesiacov pred začatím uplatňovania oslobodenia štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II od vízovej povinnosti, jednej alebo viacerým z týchto okolností:

V oznámení uvedenom v prvom pododseku sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, a tiež relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Dotknutý členský štát môže v oznámení uviesť, na ktoré kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny sa má vzťahovať vykonávací akt podľa odseku 4 písm. a), a uviesť podrobné dôvody. Komisia ihneď informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení.

2a.   Ak má Komisia, ktorá zohľadňuje relevantné údaje, správy a štatistiky, k dispozícii konkrétne a spoľahlivé informácie o existencii okolností uvedených v odseku 2 písm. a), b), c) alebo d) v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo o tom, že tretia krajina nespolupracuje v oblasti readmisie, najmä ak medzi danou treťou krajinou a Úniou bola uzavretá readmisná dohoda, napríklad tým, že:

Komisia o svojej analýze urýchlene informuje Európsky parlament a Radu a uplatnia sa ustanovenia odseku 4.

2b.   Komisia monitoruje nepretržité plnenie konkrétnych požiadaviek, ktoré sú založené na článku - 1 a boli použité na hodnotenie vhodnosti priznania liberalizácie vízového režimu, tretími krajinami, ktorých štátni príslušníci boli pri cestovaní na územie členských štátov oslobodení od vízovej povinnosti vzhľadom na úspešné ukončenie dialógu o liberalizácii vízového režimu, ktorý sa uskutočnil medzi Úniou a danou treťou krajinou.

Komisia okrem toho pravidelne predkladá správy Európskemu parlamentu a Rade, a to najmenej raz ročne, počas obdobia siedmich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti liberalizácie vízového režimu pre danú tretiu krajinu, a po jeho uplynutí, ak to Komisia považuje za potrebné, alebo na požiadanie Európskeho parlamentu alebo Rady. Správa sa zameria na tretie krajiny, o ktorých sa Komisia na základe konkrétnych a spoľahlivých informácií domnieva, že v ich prípade už nie sú splnené určité požiadavky.

Ak zo správy Komisie vyplýva, že už nie je splnená jedna alebo viacero relevantných požiadaviek vo vzťahu k určitej tretej krajine, uplatní sa odsek 4

3.   Komisia preskúma každé oznámenie podané podľa odseku 2, pričom zohľadní:

Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

4.   Ak Komisia na základe analýzy uvedenej v odseku 2a, správy uvedenej v odseku 2b alebo preskúmania uvedeného v odseku 3, a pri zohľadnení dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s uvedenou treťou krajinou s cieľom nájsť alternatívne dlhodobé riešenia, rozhodne, že je potrebné prijať opatrenia, alebo ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámila Komisii existenciu okolností uvedených v odseku 2 písm. a), b), c) alebo d), uplatnia sa tieto ustanovenia:

Ak Komisia predložila legislatívny návrh podľa odseku 5, obdobie pozastavenia stanovené v delegovanom akte sa predĺži o šesť mesiacov. Poznámka pod čiarou sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 4, sú štátni príslušníci dotknutej tretej krajiny v priebehu obdobia pozastavenia povinní mať víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov.

Členský štát, ktorý v súlade s článkom 4 zavedie nové oslobodenia od vízovej povinnosti pre určitú kategóriu štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje akt pozastavujúci oslobodenie od vízovej povinnosti, oznámi tieto opatrenia v súlade s článkom 5.

5.   Pred uplynutím platnosti vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 písm. b) predloží Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I.

6.   Ak Komisia predloží legislatívny návrh podľa odseku 5, môže predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 4 o obdobie nepresahujúce 12 mesiacov. Rozhodnutie predĺžiť platnosť vykonávacieho aktu sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4a ods. 2.“

2.

Článok 1b sa nahrádza takto:

„Článok 1b

Komisia do 10. januára 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity uvedeného v článku 1 ods. 4, a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 1c

Komisia do 29. marca 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu pozastavenia stanoveného v článku 1a, a podľa potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“

4.

Článok 4b sa nahrádza takto:

„Článok 4b

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa 9. januára 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

2a.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1a ods. 4 písm. b) sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 28. marca 2017. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4 písm. f) a v článku 1a ods. 4 písm. b) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3a.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*1).

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 4 písm. f) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1a ods. 4 písm. b) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku.

(*1)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"