L_2006262SK.01000101.xml

ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 156,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

Toto rozhodnutie vymedzuje charakter a rozsah činnosti Spoločenstva pri vytváraní usmernení pre transeurópske energetické siete. Stanovuje súbor usmernení, ktoré obsahujú ciele, priority a základné smery činností Spoločenstva vo vzťahu k transeurópskym energetickým sieťam. Tieto usmernenia určujú v rámci transeurópskych elektrických a plynárenských sietí projekty spoločného záujmu a prioritné projekty vrátane projektov európskeho záujmu.

Spoločenstvo presadzuje vzájomné prepojenie, vzájomnú prevádzkyschopnosť a rozvoj transeurópskych energetických sietí a prístup k týmto sieťam v súlade s platným právom Spoločenstva s cieľom:

Priority činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskych energetických sietí sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a sú takéto:

Základnými smermi činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskych energetických sietí sú:

1. Spoločné kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri rozhodovaní o určení, úpravách, špecifikáciách alebo žiadostiach o aktualizáciu projektov spoločného záujmu, sú tieto:

Zhodnotenie ekonomickej životaschopnosti vychádza z analýzy pomeru vynaložených prostriedkov a výsledných ekonomických prínosov, ktorá zohľadňuje všetky vynaložené prostriedky a ekonomické prínosy vrátane strednodobých a/alebo dlhodobých v spojitosti s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávok a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu, ktoré sa vzťahujú na územie členského štátu, musí schváliť dotknutý členský štát.

2. Doplnkové kritériá na určenie projektov spoločného záujmu sú stanovené v prílohe II. O akýchkoľvek zmenách doplnkových kritérií na určovanie projektov spoločného záujmu stanovených v prílohe II sa rozhoduje v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.

3. Na čerpanie finančnej pomoci Spoločenstva poskytovanej podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 sú oprávnené iba tie projekty uvedené v prílohe III, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 a kritériá stanovené v prílohe II.

4. Orientačné špecifikácie projektov obsahujúce podrobný opis projektov, prípadne aj ich geografický opis, sú uvedené v prílohe III. Tieto špecifikácie sa aktualizujú v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2. Aktualizácie sú technického charakteru a sú obmedzené na technické zmeny projektov, úpravu časti stanovenej trasy alebo obmedzené prispôsobenie umiestnenia projektu.

5. Členské štáty prijmú všetky opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné, na uľahčenie a urýchlenie dokončenia projektov spoločného záujmu a na minimalizáciu omeškania, pričom musia konať v súlade s právom Spoločenstva a medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí, najmä pokiaľ ide o projekty vyhlásené za projekty európskeho záujmu. Dôležité je najmä rýchle dokončenie potrebných schvaľovacích postupov.

6. Ak sa časti projektov spoločného záujmu nachádzajú na území tretích krajín, môže Komisia po dohode s dotknutými členskými štátmi v záujme uľahčenia vykonávania týchto projektov, predložiť návrhy, ak je to vhodné, v rámci správy dohôd medzi Spoločenstvom a týmito tretími krajinami a v súlade so Zmluvou o energetickej charte a inými viacstrannými dohodami s tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, aby tieto projekty uznali za projekty vzájomného záujmu aj príslušné tretie krajiny.

1. Projekty spoločného záujmu uvedené v článku 6 ods. 3 a patriace do osí pre prioritné projekty, ktoré sú stanovené v prílohe I, majú pri udeľovaní finančnej pomoci Spoločenstva poskytovanej podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 prioritu. O zmenách a doplneniach prílohy I sa rozhoduje v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.

2. Pokiaľ ide o cezhraničné investičné projekty, členské štáty podniknú kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby príslušné vnútroštátne orgány zohľadňovali v rámci vnútroštátnych schvaľovacích postupov ako kritérium pri posudzovaní skutočnosť, že tieto projekty zvyšujú kapacitu vzájomného prepojenia dvoch alebo viacerých členských štátov a následne posilňujú celoeurópsku bezpečnosť dodávok.

3. Dotknuté členské štáty a Komisia sa snažia, každý v rámci svojej vlastnej pôsobnosti, spoločne so zodpovednými spoločnosťami urýchliť vykonávanie prioritných projektov, najmä cezhraničných projektov.

4. Prioritné projekty sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a spĺňajú tieto kritériá:

1. Časť projektov na osiach pre prioritné projekty uvedených v článku 7, ktoré majú cezhraničnú povahu alebo ktoré majú významný vplyv na cezhraničnú prepravnú kapacitu, je vyhlásená za projekty európskeho záujmu. Tieto projekty sú uvedené v prílohe I.

2. Ak sa projekty vyberajú v rámci rozpočtu pre transeurópske siete v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 2236/95, primeraná priorita sa udelí projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu.

3. Ak sa projekty vyberajú v rámci iných fondov Spoločenstva pre spolufinancovanie, osobitná pozornosť sa musí venovať projektom vyhláseným za projekty európskeho záujmu.

4. Ak pri postupe prác na projekte vyhlásenom za projekt európskeho záujmu už existuje alebo sa predpokladá významné omeškanie, môže Komisia požiadať dotknuté členské štáty, aby v lehote troch mesiacov zabezpečili poskytnutie dôvodov tohto omeškania.

Pri projektoch vyhlásených za projekty európskeho záujmu, ktorým bol určený európsky koordinátor, zahrnie európsky koordinátor do svojej správy dôvody omeškania.

5. Päť rokov po dokončení projektu vyhláseného za projekt európskeho záujmu alebo niektorej jeho časti Komisia za pomoci výboru uvedeného v článku 14 ods. 1 uskutoční hodnotenie daného projektu, ktoré zahrnie jeho spoločensko-hospodársky vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi a vplyv na územnú súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj. O výsledkoch tohto hodnotenia informuje Komisia výbor uvedený v článku 14 ods. 1.

6. Pri každom projekte vyhlásenom za projekt európskeho záujmu, a najmä pri jeho cezhraničných častiach, prijmú dotknuté členské štáty vhodné kroky, aby zabezpečili, že

Spoločné koordinačné stretnutia sa organizujú podľa potreby s ohľadom na konkrétne požiadavky projektu, ako je fáza vývoja projektu a očakávané alebo existujúce ťažkosti. Spoločné koordinačné stretnutia sa zaoberajú najmä postupmi hodnotenia a verejných konzultácií. Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby bola Komisia informovaná o spoločných koordinačných stretnutiach a o výmene informácií.

Najneskôr do 12. apríla 2007 predložia členské štáty Komisii aktualizovaný a orientačný harmonogram dokončenia týchto projektov, pre ktorý ako základ využijú návrh harmonogramu poskytnutého na tieto účely Komisiou a ktorý bude, pokiaľ je to možné, obsahovať tieto údaje:

2. Komisia v úzkej spolupráci s výborom uvedeným v článku 14 ods. 1 predkladá každé dva roky správu o pokroku dosiahnutom pri projektoch uvedených v odseku 1.

Pri projektoch vyhlásených za projekty európskeho záujmu, ktorým bol určený európsky koordinátor, sa tieto dvojročné správy nahradia výročnými správami vypracovanými každoročne európskym koordinátorom.

1. Ak pri projekte vyhlásenom za projekt európskeho záujmu dochádza k významnému omeškaniu alebo k ťažkostiam pri jeho vykonávaní vrátane situácií, kde sú zapojené tretie krajiny, môže Komisia po dohode s dotknutými členskými štátmi a po konzultácii s Európskym parlamentom určiť európskeho koordinátora. V prípade potreby môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby určila európskeho koordinátora aj pre ďalšie projekty týkajúce sa transeurópskych energetických sietí.

2. Európsky koordinátor sa vyberá najmä na základe jeho skúseností v oblasti európskych inštitúcií a jeho znalosti otázok súvisiacich s energetickou politikou a s financovaním a so spoločensko-hospodárskym a enviromentálnym hodnotením veľkých projektov.

3. Rozhodnutie o určení európskeho koordinátora vymedzí spôsob výkonu jeho úloh.

5. Dotknuté členské štáty spolupracujú s európskym koordinátorom pri výkone jeho úloh uvedených v odseku 4.

6. Komisia môže požiadať európskeho koordinátora o jeho stanovisko pri posudzovaní žiadostí o financovanie projektov alebo skupín projektov Spoločenstvom, pre ktoré bol určený.

7. S cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži musí byť úroveň koordinácie primeraná nákladom na projekt.

1. S cieľom prispieť k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre rozvoj transeurópskych energetických sietí a ich vzájomnej prevádzkyschopnosti, Spoločenstvo zohľadňuje úsilie členských štátov vynaložené v súlade s týmto cieľom a pripisuje najväčší význam nasledujúcim opatreniam, ktoré podľa potreby presadzuje:

2. Komisia v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi podnikne všetky kroky na podporu koordinácie činností uvedených v odseku 1.

3. O opatreniach potrebných na vykonanie činností uvedených v písmenách a) a b) odseku 1 rozhodne Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.

Pri posudzovaní projektov sa zohľadňuje ich vplyv na hospodársku súťaž a na bezpečnosť dodávok. Hlavným a podporovaným zdrojom financovania je súkromné financovanie alebo financovanie dotknutými hospodárskymi subjektmi. V súlade s ustanoveniami zmluvy sa má zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi na trhu.

1. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté finančné záväzky členského štátu alebo Spoločenstva.

2. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté výsledky posúdenia vplyvov projektov a plánov alebo programov na životné prostredie, ktoré vymedzujú schvaľovací rámec pre takéto projekty v budúcnosti. Ešte pred prijatím rozhodnutia o vykonaní projektov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva sa zohľadnia výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie, ak sa takéto posúdenie vyžaduje v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Každé dva roky vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto rozhodnutia, ktorú predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Táto správa venuje pozornosť vykonávaniu a pokroku pri realizácii prioritných projektov, ktoré sa týkajú cezhraničných spojení uvedených v bodoch 2, 4 a 7 prílohy II, ako aj podrobnej úprave ich financovania, najmä pokiaľ ide o príspevok z finančných prostriedkov Spoločenstva.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 7. júna 2005 (Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 68), spoločná pozícia Rady z 1. decembra 2005 (Ú. v. EÚ C 80 E, 4.4.2006, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 24. júla 2006.

PRÍLOHA I

TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Osi pre prioritné projekty vrátane miest projektov európskeho záujmu podľa článkov 7 a 8

Prioritné projekty vrátane projektov európskeho záujmu, ktoré sa majú realizovať na každej osi pre prioritné projekty, sú uvedené nižšie.

ELEKTRICKÉ SIETE

EL.1.

Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko:

posilnenie elektrickej siete v záujme vyriešenia preťaženia v tokoch elektriny cez štáty Beneluxu.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

vedenie Avelin (FR) – Avelgem (BE)

vedenie Moulaine (FR) – Aubange (BE).

EL.2.

Hranice Talianska s Francúzskom, Rakúskom, Slovinskom a Švajčiarskom:

zvýšenie kapacity elektrických prepojení.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

vedenie Lienz (AT) – Cordignano (IT)

nové prepojenie medzi Talianskom a Slovinskom

vedenie Udine Ovest (IT) – Okroglo (SI)

vedenie S. Fiorano (IT) – Nave (IT) – Gorlago (IT)

vedenie Venezia Nord (IT) – Cordignano (IT)

vedenie St. Peter (AT) – Tauern (AT)

vedenie Südburgenland (AT) – Kainachtal (AT)

prepojenie Rakúsko – Taliansko (Thaur-Brixen) cez Brennerský železničný tunel.

EL.3.

Francúzsko – Španielsko – Portugalsko:

zvýšenie kapacity elektrických prepojení medzi týmito krajinami a pre Pyrenejský polostrov a rozvoj siete v ostrovných regiónoch.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

vedenie Sentmenat (ES) – Bescanό (ES) – Baixas (FR)

vedenie Valdigem (PT) – Douro Internacional (PT) – Aldeadávila (ES) a zariadenia „Douro Internacional“.

EL.4.

Grécko – balkánske krajiny – systém UCTE:

rozvoj elektrickej infraštruktúry v záujme pripojenia Grécka k systému UCTE a v záujme umožnenia rozvoja trhu s elektrinou v juhovýchodnej Európe.

Vrátane tohto projektu európskeho záujmu:

vedenie Philippi (EL) – Hamidabad (TR).

EL.5.

Spojené kráľovstvo – kontinentálna Európa a severná Európa:

vytvorenie/zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

Vrátane tohto projektu európskeho záujmu:

podmorský kábel na spojenie Anglicka (UK) a Holandska.

EL.6.

Írsko – Spojené kráľovstvo:

zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

Vrátane tohto projektu európskeho záujmu:

podmorský kábel na spojenie Írska a Walesu (UK).

EL.7.

Dánsko – Nemecko – baltský okruh (zahŕňajúci Nórsko – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Nemecko – Poľsko – pobaltské štáty – Rusko):

zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

vedenie Kassø (DK) – Hamburg/Dollern (DE)

vedenie Hamburg/Krümmel (DE) – Schwerin (DE)

vedenie Kassø (DK) – Revsing (DK) – Tjele (DK)

vedenie Vester Hassing (DK) – Trige (DK)

podmorský kábel Skagerrak 4 medzi Dánskom a Nórskom

vedenie Poľsko – Litva vrátane potrebného posilnenia poľskej elektrickej siete a profilu Poľsko – Nemecko v záujme umožnenia účasti na vnútornom energetickom trhu

podmorský kábel Fínsko – Estónsko (Estlink)

podmorský kábel Fennoscan medzi Fínskom a Švédskom

Halle/Saale (DE) – Schweinfurt (DE).

EL.8.

Nemecko – Poľsko – Česká republika – Slovensko – Rakúsko – Maďarsko – Slovinsko:

zvýšenie kapacity elektrických prepojení.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

vedenie Neuenhagen (DE) – Vierraden (DE) – Krajnik (PL)

vedenie Dürnrohr (AT) – Slavětice (CZ)

nové prepojenie medzi Nemeckom a Poľskom

vedenie Veľké Kapušany (SK) – Lemešany (SK) – Moldava (SK) – Sajóivánka (HU)

vedenie Gabčíkovo (SK) – Veľký Ďur (SK)

vedenie Stupava (SK) – juhovýchodná Viedeň (AT).

EL.9.

Stredomorské členské štáty – stredomorský elektrický okruh:

zvýšenie kapacity elektrických prepojení medzi stredomorskými členskými štátmi a Marokom – Alžírskom – Tuniskom – Líbyou – Egyptom – krajinami Blízkeho východu – Tureckom.

Vrátane tohto projektu európskeho záujmu:

elektrické spojenie medzi Tuniskom a Talianskom.

PLYNÁRENSKÉ SIETE

NG.1.

Spojené kráľovstvo – severná kontinentálna Európa vrátane Holandska, Belgicka, Dánska, Švédska a Nemecka – Poľsko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Rusko:

plynovody na spojenie niektorých hlavných zdrojov dodávok plynu v Európe, zlepšenie vzájomnej prevádzkyschopnosti siete a zlepšenie bezpečnosti dodávok vrátane plynovodov na zemný plyn vedených mimopobrežnou trasou z Ruska do Európskej únie a pobrežnou trasou z Ruska do Poľska a Nemecka, výstavbou nových plynovodov a zvyšovania kapacity sietí v Nemecku, Dánsku a Švédsku a medzi týmito krajinami, ako aj v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Nemecku a Rakúsku a medzi týmito krajinami.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

severoeurópsky plynovod

plynovod Jamal – Európa

plynovod na zemný plyn spájajúci Dánsko, Nemecko a Švédsko

zvýšenie prepravnej kapacity na osi Nemecko – Belgicko – Spojené kráľovstvo.

NG.2.

Alžírsko – Španielsko – Taliansko – Francúzsko – severná kontinentálna Európa:

výstavba nových plynovodov na zemný plyn z Alžírska do Španielska, Francúzska a Talianska a zvýšenie kapacity sietí v Španielsku, Francúzsku a Taliansku a medzi týmito krajinami.

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

plynovod Alžírsko – Tunisko – Taliansko

plynovod Alžírsko – Taliansko cez Sardíniu a Korziku s vetvou do Francúzska

plynovod Medgas (Alžírsko – Španielsko – Francúzsko – kontinentálna Európa).

NG.3.

Krajiny oblasti Kaspického mora – Stredný východ – Európska únia:

nové siete plynovodov na zemný plyn do Európskej únie z nových zdrojov vrátane plynovodov na zemný plyn Turecko – Grécko, Grécko – Taliansko, Turecko – Rakúsko a Grécko – Slovinsko – Rakúsko (cez západný Balkán).

Vrátane týchto projektov európskeho záujmu:

plynovod Turecko – Grécko – Taliansko

plynovod Turecko – Rakúsko.

NG.4.

Terminály LNG v Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku, na Cypre a v Poľsku:

diverzifikácia zdrojov dodávok a vstupných bodov vrátane pripojenia terminálov LNG k prepravnej sieti.

NG.5.

Podzemný zásobník zemného plynu v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Grécku a oblasti Baltského mora:

zvýšenie kapacity v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a v oblasti Baltského mora a výstavba prvých zariadení v Portugalsku, Grécku a Litve.

NG.6.

Stredomorské členské štáty – plynárenský okruh východného Stredomoria:

stanovenie a zvýšenie kapacity plynovodov na zemný plyn medzi stredomorskými členskými štátmi a Líbyou – Egyptom – Jordánskom – Sýriou – Tureckom.

Vrátane tohto projektu európskeho záujmu:

plynovod Líbya – Taliansko.

PRÍLOHA II

TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Doplnkové kritériá na určenie projektov spoločného záujmu uvedené v článku 6 ods. 2

ELEKTRICKÉ SIETE

Rozvoj elektrických sietí v ostrovných, izolovaných, okrajových a veľmi vzdialených regiónoch a súčasné presadzovanie diverzifikácie zdrojov energie a posilňovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj prípadné spojenie elektrických sietí týchto regiónov:

—	Írsko – Spojené kráľovstvo (Wales),

—	Grécko (ostrovy),

—	Taliansko (Sardínia) – Francúzsko (Korzika) – Taliansko (pevnina),

—	spojenia v ostrovných regiónoch vrátane spojení s pevninou,

—	spojenia vo veľmi vzdialených regiónoch vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku.

Rozvoj elektrických spojení medzi členskými štátmi potrebných na fungovanie vnútorného trhu a v záujme zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti elektrických sietí:

—	Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko,

—	Francúzsko – Nemecko,

—	Francúzsko – Taliansko,

—	Francúzsko – Španielsko,

—	Portugalsko – Španielsko,

—	Fínsko – Švédsko,

—	Fínsko – Estónsko – Lotyšsko – Litva,

—	Rakúsko – Taliansko,

—	Taliansko – Slovinsko,

—	Rakúsko – Taliansko – Slovinsko – Maďarsko,

—	Nemecko – Poľsko,

—	Nemecko – Poľsko – Česká republika – Rakúsko – Slovensko – Maďarsko,

—	Maďarsko – Slovensko,

—	Maďarsko – Rakúsko,

—	Poľsko – Litva,

—	Írsko – Spojené kráľovstvo (Severné Írsko),

—	Rakúsko – Nemecko – Slovinsko – Maďarsko,

—	Holandsko – Spojené kráľovstvo,

—	Nemecko – Dánsko – Švédsko,

—	Grécko – Taliansko,

—	Maďarsko – Slovinsko,

—	Malta – Taliansko,

—	Fínsko – Estónsko,

—	Taliansko – Slovinsko.

Rozvoj elektrických spojení v rámci členských štátov tam, kde je to potrebné na využitie spojení medzi členskými štátmi, fungovanie vnútorného trhu alebo pripojenie obnoviteľných zdrojov energie:

—	všetky členské štáty.

Rozvoj elektrických spojení s nečlenskými štátmi, a najmä s kandidátskymi krajinami, čo prispieva k vzájomnej prevádzkyschopnosti, prevádzkovej spoľahlivosti elektrických sietí alebo dodávok elektriny v rámci Európskeho spoločenstva:

—	Nemecko – Nórsko,

—	Holandsko – Nórsko,

—	Švédsko – Nórsko,

—	Spojené kráľovstvo – Nórsko,

—	baltský elektrický okruh: Nemecko – Poľsko – Bielorusko – Rusko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Švédsko – Nórsko – Dánsko,

—	Nórsko – Švédsko – Fínsko – Rusko,

—	stredomorský elektrický okruh: Francúzsko – Španielsko – Maroko – Alžírsko – Tunisko – Líbya – Egypt – krajiny Blízkeho východu – Turecko – Grécko – Taliansko,

—	Grécko – Turecko,

—	Taliansko – Švajčiarsko,

—	Rakúsko – Švajčiarsko,

—	Maďarsko – Rumunsko,

—	Maďarsko – Srbsko,

—	Maďarsko – Chorvátsko,

—	Taliansko – Tunisko,

—	Grécko – balkánske krajiny,

—	Španielsko – Maroko,

—	Španielsko – Andorra – Francúzsko,

—	EÚ – balkánske krajiny – Bielorusko – Rusko – Ukrajina,

—	čiernomorský elektrický okruh: Rusko – Ukrajina – Rumunsko – Bulharsko – Turecko – Gruzínsko,

—	Bulharsko – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko/Grécko – Albánsko – Taliansko alebo Bulharsko – Grécko – Taliansko.

Činnosti na zlepšenie fungovania prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu, najmä na určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, hľadanie riešení problému preťaženosti a prispôsobenie metód predpovedania a metód prevádzkovania elektrických sietí:

—	určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, najmä cezhraničných, v rámci elektrických sietí,

—	hľadanie riešení pre riadenie tokov elektriny v záujme odstránenia problémov preťaženosti elektrických sietí,

—	prispôsobovanie metód predpovedania a metód prevádzkovania elektrických sietí, ktoré si vyžaduje riadne fungovanie vnútorného trhu a využívanie vysokého podielu obnoviteľných zdrojov energie.

PLYNÁRENSKÉ SIETE

Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov, najmä do ostrovných, izolovaných, okrajových a veľmi vzdialených regiónov a rozvoj sietí zemného plynu v týchto regiónoch:

—	Spojené kráľovstvo (Severné Írsko),

—

Írsko,

—	Španielsko,

—	Portugalsko,

—

Grécko,

—

Švédsko,

—

Dánsko,

—	Taliansko (Sardínia),

—	Francúzsko (Korzika),

—

Cyprus,

—

Malta,

—	veľmi vzdialené regióny vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku.

Rozvoj spojení zemného plynu v záujme uspokojenia potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti dodávok vrátane pripojenia samostatných sietí zemného plynu a olefínových plynov:

—	Írsko – Spojené kráľovstvo,

—	Francúzsko – Španielsko,

—	Francúzsko – Švajčiarsko,

—	Portugalsko – Španielsko,

—	Rakúsko – Nemecko,

—	Rakúsko – Maďarsko,

—	Rakúsko – Maďarsko – Slovensko – Poľsko,

—	Poľsko – Česká republika,

—	Slovensko – Česká republika – Nemecko – Rakúsko,

—	Rakúsko – Taliansko,

—	Grécko – balkánske krajiny,

—	Rakúsko – Maďarsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Turecko,

—	Francúzsko – Taliansko,

—	Grécko – Taliansko,

—	Rakúsko – Česká republika,

—	Nemecko – Česká republika – Rakúsko – Taliansko,

—	Rakúsko – Slovinsko – Chorvátsko,

—	Maďarsko – Chorvátsko,

—	Maďarsko – Rumunsko,

—	Maďarsko – Slovensko,

—	Maďarsko – Ukrajina,

—	Slovinsko – balkánske krajiny,

—	Belgicko – Holandsko – Nemecko,

—	Spojené kráľovstvo – Holandsko – Nemecko,

—	Nemecko – Poľsko,

—	Dánsko – Spojené kráľovstvo,

—	Dánsko – Nemecko – Švédsko,

—	Dánsko – Holandsko.

Rozvoj kapacít na prijímanie LNG a na skladovanie zemného plynu potrebných v záujme uspokojenia dopytu, riadenia systémov dodávok plynu, ako aj diverzifikácie zdrojov a dodávateľských trás:

—	všetky členské štáty.

Rozvoj prepravnej kapacity zemného plynu (dodávkové plynovody) potrebnej v záujme uspokojenia dopytu a diverzifikácie dodávok z vnútorných a vonkajších zdrojov, ako aj dodávateľských trás:

—	severská plynárenská sieť: Nórsko – Dánsko – Nemecko – Švédsko – Fínsko – Rusko – pobaltské štáty – Poľsko,

—	Alžírsko – Španielsko – Francúzsko,

—	Rusko – Ukrajina – EÚ,

—	Rusko – Bielorusko – Ukrajina – EÚ,

—	Rusko – Bielorusko – EÚ,

—	Rusko – Baltské more – Nemecko,

—	Rusko – pobaltské štáty – Poľsko – Nemecko,

—	Nemecko – Česká republika – Poľsko – Nemecko – ostatné členské štáty,

—	Líbya – Taliansko,

—	Tunisko – Líbya – Taliansko,

—	krajiny oblasti Kaspického mora – EÚ,

—	Rusko – Ukrajina – Moldavsko – Rumunsko – Bulharsko – Grécko – Slovinsko – ostatné balkánske krajiny,

—	Rusko – Ukrajina – Slovensko – Maďarsko – Slovinsko – Taliansko,

—	Holandsko – Nemecko – Švajčiarsko – Taliansko,

—	Belgicko – Francúzsko – Švajčiarsko – Taliansko,

—	Dánsko – Švédsko – Poľsko,

—	Nórsko – Rusko – EÚ,

—

Írsko,

—	Alžírsko – Taliansko – Francúzsko,

—	Alžírsko – Tunisko – Taliansko,

—	Stredný východ – plynárenský okruh východného Stredomoria – EÚ,

—	miešacie zariadenie Winksele (BE) na osi sever – juh (miešanie plynného vodíka s dusíkom),

—	zvýšenie kapacity na osi východ – západ: Zeebrugge (BE) – Eynatten (BE).

10.

Činnosti na zlepšenie fungovania prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu a tranzitných krajín, najmä na určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, hľadanie riešení problému preťaženosti a prispôsobovanie metód predpovedania a metód efektívneho a bezpečného prevádzkovania sietí zemného plynu:

—	určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, najmä cezhraničných, v rámci sietí zemného plynu,

—	hľadanie riešení pre riadenie tokov zemného plynu v záujme odstránenia preťaženosti sietí zemného plynu,

—	prispôsobovanie metód predpovedania a metód prevádzkovania sietí zemného plynu, ktoré si vyžaduje fungovanie vnútorného trhu,

—	zvýšenie celkového výkonu, bezpečnosti a zabezpečenia sietí zemného plynu v tranzitných krajinách.

11.

Rozvoj a integrácia prepravnej kapacity olefínových plynov potrebnej v záujme uspokojenia dopytu v rámci vnútorného trhu:

—	všetky členské štáty.

PRÍLOHA III

TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE

Projekty spoločného záujmu a ich špecifikácie, ktoré sú aktuálne určené na základe kritérií ustanovených v prílohe II

ELEKTRICKÉ SIETE

1. Rozvoj elektrických sietí v izolovaných regiónoch

1.1.	Podmorský kábel Írsko – Wales (UK)

1.2.	Pripojenie ostrovov Južné Kyklady (EL) (k prepojenému systému)

1.3.	30 kV podmorské káblové spojenie medzi ostrovmi Faial, Pico a S. Jorge (Azory, PT)

1.4.	Spojenie a posilnenie siete na ostrovoch Terceira, Faial a S. Miguel (Azory, PT)

1.5.	Spojenie a posilnenie siete na Madeire (PT)

1.6.	Podmorský kábel Sardínia (IT) – talianska pevnina

1.7.	Podmorský kábel Korzika (FR) – Taliansko

1.8.	Spojenie talianska pevnina – Sicília (IT): zdvojenie spojenia Sorgente (IT) – Rizziconi (IT)

1.9.	Nové spojenia na Baleároch a Kanárskych ostrovoch (ES)

2. Rozvoj elektrických spojení medzi členskými štátmi

2.1.	Vedenie Moulaine (FR) – Aubange (BE)

2.2.	Vedenie Avelin (FR) – Avelgem (BE)

2.3.	Prepojenie medzi Nemeckom a Belgickom

2.4.	Vedenie Vigy (FR) – Marlenheim (FR)

2.5.	Vedenie Vigy (FR) – Uchtelfangen (DE)

2.6.	Fázový transformátor La Praz (FR)

2.7.	Ďalšie zvýšenie kapacity cez existujúce prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom

2.8.	Nové prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom

2.9.	Nové prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom cez Pyreneje

2.10.

Spojenie medzi Francúzskom a Španielskom vo východných Pyrenejách

2.11.

Spojenia medzi severným Portugalskom a severozápadným Španielskom

2.12.

Vedenie Sines (PT) – Alqueva (PT) – Balboa (ES)

2.13.

Spojenie medzi južným Portugalskom a juhozápadným Španielskom

2.14.

Vedenie Valdigem (PT) – Douro Internacional (PT) – Aldeadávila (ES) a zariadenia „Douro Internacional“

2.15.

Spojenia severne od Botnického zálivu a podmorský kábel Fennoscan medzi Fínskom a Švédskom

2.16.

Vedenie Lienz (AT) – Cordignano (IT)

2.17.

Prepojenie Somplago (IT) – Würmbach (AT)

2.18.

Prepojenie Rakúsko – Taliansko (Thaur-Brixen) cez Brennerský železničný tunel

2.19.

Spojenie medzi Írskom a Severným Írskom

2.20.

Vedenie St. Peter (AT) – Isar (DE)

2.21.

Podmorský kábel medzi juhovýchodným Anglickom a stredným Holandskom

2.22.

Posilnenie spojení medzi Dánskom a Nemeckom, napr. vedenie Kassø – Hamburg

2.23.

Posilnenie spojení medzi Dánskom a Švédskom

2.24.

Nové prepojenie medzi Slovinskom a Maďarskom: Cirkovce (SI) – Hévíz (HU)

2.25.

Sajóivánka (HU) – Rimavská Sobota (SK)

2.26.

Moldava (SK) – Sajóivánka (HU)

2.27.

Stupava (SK) – juhovýchodná Viedeň (AT)

2.28.

Vedenie Poľsko – Nemecko [Neuenhagen (DE) – Vierraden (DE) – Krajnik (PL)]

2.29.

Vedenie Poľsko – Litva (Elk – Alytus)

2.30.

Podmorský kábel na spojenie Fínska a Estónska

2.31.

Inštalácia pružných systémov prenosu striedavého prúdu medzi Talianskom a Slovinskom

2.32.

Nové spojenia medzi systémami UCTE a CENTREL

2.33.

Dürnrohr (AT) – Slavětice (CZ)

2.34.

Podmorské elektrické spojenie medzi Maltou (MT) a Sicíliou (IT)

2.35.

Nové prepojenia medzi Talianskom a Slovinskom

2.36.

Vedenie Udine Ovest (IT) – Okroglo (SI)

3. Rozvoj elektrických spojení v rámci členských štátov

3.1.	Spojenia na dánskej osi východ – západ: spojenie medzi dánskou západnou (UCTE) a východnou (NORDEL) sieťou

3.2.	Spojenie na dánskej osi sever – juh

3.3.	Nové spojenia v severnom Francúzsku

3.4.	Nové spojenia v juhozápadnom Francúzsku

3.5.	Vedenie Trino Vercellese (IT) – Lacchiarella (IT)

3.6.	Vedenie Turbigo (IT) – Rho (IT) – Bovisio (IT)

3.7.	Vedenie Voghera (IT) – La Casella (IT)

3.8.	Vedenie S. Fiorano (IT) – Nave (IT) – Gorlago (IT)

3.9.	Vedenie Venezia Nord (IT) – Cordignano (IT)

3.10.

Vedenie Redipuglia (IT) – Udine Ovest (IT)

3.11.

Nové spojenia na talianskej osi východ – západ

3.12.

Vedenie Tavarnuzze (IT) – Casallina (IT)

3.13.

Vedenie Tavarnuzze (IT) – S. Barbara (IT)

3.14.

Vedenie Rizziconi (IT) – Feroleto (IT) – Laino (IT)

3.15.

Nové spojenia na talianskej osi sever – juh

3.16.

Úpravy siete umožňujúce pripojenie obnoviteľných zdrojov energie v Taliansku

3.17.

Nové pripojenia veternej energie v Taliansku

3.18.

Nové spojenia na severnej osi Španielska

3.19.

Nové spojenia na stredomorskej osi Španielska

3.20.

Nové spojenia na osi Galícia (ES) – Centro (ES)

3.21.

Nové spojenia na osi Centro (ES) – Aragónsko (ES)

3.22.

Nové spojenia na osi Aragónsko (ES) – Levante (ES)

3.23.

Nové spojenia na španielskej osi juh – stred (ES)

3.24.

Nové spojenia na španielskej osi východ – stred (ES)

3.25.

Nové spojenia v Andalúzii (ES)

3.26.

Vedenie Pedralva (PT) – Riba d'Ave (PT) a zariadenia Pedralva

3.27.

Vedenie Recarei (PT) – Valdigem (PT)

3.28.

Vedenie Picote (PT) – Pocinho (PT) (modernizácia)

3.29.

Úprava súčasného vedenia Pego (PT) – Cedillo (ES)/Falagueira (PT) a zariadení Falagueira

3.30.

Vedenie Pego (PT) – Batalha (PT) a zariadenia Batalha

3.31.

Vedenie Sines (PT) – Ferreira do Alentejo (PT) I (modernizácia)

3.32.

Nové pripojenia veternej energie v Portugalsku

3.33.

Vedenia Pereiros (PT) – Zêzere (PT) – Santarém (PT) a zariadenia Zêzere

3.34.

Vedenia Batalha (PT) – Rio Maior (PT) I a II (modernizácia)

3.35.

Vedenie Carrapatelo (PT) – Mourisca (PT) (modernizácia)

3.36.

Vedenie Valdigem (PT) – Viseu (PT) – Anadia (PT)

3.37.

Odklonenie súčasného vedenia Rio Maior (PT) – Palmela (PT) do Ribatejo (PT) a zariadenia Ribatejo

3.38.

Rozvodne a spájacie vedenia Solún (EL), Lamia (EL) a Patras (EL)

3.39.

Pripojenia regiónov Evia (EL), Lakonia (EL) a Trácia (EL)

3.40.

Posilnenie existujúcich spojení okrajových regiónov gréckej pevniny

3.41.

Vedenie Tynagh (IE) – Cashla (IE)

3.42.

Vedenie Flagford (IE) – East Sligo (IE)

3.43.

Spojenia na severovýchode a západe Španielska, najmä na pripojenie ku kapacitám výroby veternej energie v sieti

3.44.

Spojenia v Baskicku (ES), Aragónsku (ES) a Navarre (ES)

3.45.

Spojenia v Galícii (ES)

3.46.

Spojenia v strednom Švédsku

3.47.

Spojenia v južnom Švédsku

3.48.

Vedenie Hamburg (DE) – región Schwerin (DE)

3.49.

Vedenie región Halle/Saale (DE) – región Schweinfurt (DE)

3.50.

Nové pripojenia veternej energie mimo pobrežia a na pobreží v Nemecku

3.51.

Modernizácia 380 kV siete v Nemecku na účely pripojenia mimopobrežných veterných mlynov

3.52.

Spojenia v Severnom Írsku v nadväznosti na prepojenia s Írskom

3.53.

Spojenia na severozápade Spojeného kráľovstva

3.54.

Spojenia v Škótsku a Anglicku na účely rozsiahlejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny

3.55.

Nové pripojenia mimopobrežnej veternej energie v Belgicku vrátane modernizácie 380 kV siete

3.56.

Rozvodňa Borssele (NL)

3.57.

Aktivácia zariadenia na kompenzáciu jalového výkonu (NL)

3.58.

Inštalácia posunovačov fázy a/alebo kondenzátorových batérií v Belgicku

3.59.

Modernizácia 380 kV siete v Belgicku v záujme zvýšenia vstupnej kapacity

3.60.

Vedenie St. Peter (AT) – Tauern (AT)

3.61.

Vedenie Süd-Burgenland (AT) – Kainachtal (AT)

3.62.

Dunowo (PL) – Żydowo (PL) – Krzewina (PL) – Plewiska (PL)

3.63.

Pątnów (PL) – Grudziądz (PL)

3.64.

Ostrów (PL) – Plewiska (PL)

3.65.

Ostrów (PL) – Trębaczew (Rogowiec) (PL)

3.66.

Plewiska (PL) – Pątnów (PL)

3.67.

Tarnów (PL) – Krosno (PL)

3.68.

Ełk (PL) – Olsztyn Matki (PL)

3.69.

Ełk (PL) – Narew (PL)

3.70.

Mikułowa (PL) – Świebodzice – Dobrzeń (Groszowice) (PL)

3.71.

Pątnów (PL) – Sochaczew (PL) – Warszawa (PL)

3.72.

Krsko (SI) – Beričevo (SI)

3.73.

Modernizácia slovinského prenosového systému z 220 kV na 400 kV

3.74.

Medzibrod (SK) – Liptovská Mara (SK)

3.75.

Lemešany (SK) – Moldava (SK)

3.76.

Lemešany (SK) – Veľké Kapušany (SK)

3.77.

Gabčíkovo (SK) – Veľký Ďur (SK)

3.78.

Spojenia v severnom Švédsku

3.79.

Prevod dodávok pre Saaremau (EE) na 110 kV

3.80.

Zlepšenie dodávok energie pre Tartu (EE)

3.81.

Renovácia rozvodne Eesti (EE) (330 kV)

3.82.

Renovácia rozvodní Kiisa (EE), Püssi (EE) a Viljandi (EE) (110 kV)

3.83.

Nošovice (CZ) – Prosenice (CZ): prebudovanie 400 kV jednoduchého vedenia na 400 kV dvojokruhové vedenie

3.84.

Krasíkov (CZ) – Horní Životice (CZ): nové 400 kV jednoduché vedenie

3.85.

Nové pripojenia veternej energie na Malte (MT)

4. Rozvoj elektrických spojení s nečlenskými štátmi

4.1.	Nové prepojenie Taliansko – Švajčiarsko

4.2.	Vedenie Philippi (EL) – Maritsa 3 (Bulharsko)

4.3.	Vedenie Amintaio (EL) – Bitola (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko)

4.4.	Vedenie Kardia (EL) – Elbasan (Albánsko)

4.5.	Vedenie Elbasan (Albánsko) – Podgorica (Čierna Hora)

4.6.	Rozvodňa Mostar (Bosna a Hercegovina) a spájacie vedenia

4.7.	Rozvodňa Ernestinovo (Chorvátsko) a spájacie vedenia

4.8.	Nové spojenia medzi Gréckom a Albánskom, Bulharskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko

4.9.	Vedenie Philippi (EL) – Hamidabad (TR)

4.10.

Podmorský kábel medzi severovýchodným/východným Anglickom a južným Nórskom

4.11.

Spojenie Eemshaven (NL) – Feda (NO)

4.12.

Podmorský kábel medzi južným Španielskom a Marokom (posilnenie existujúceho spojenia)

4.13.

Spojenia pre baltský elektrický okruh: Nemecko – Poľsko – Rusko – Estónsko – Lotyšsko – Litva – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Bielorusko

4.14.

Spojenia južné Fínsko – Rusko

4.15.

Nové spojenia medzi severným Švédskom a severným Nórskom

4.16.

Nové spojenia medzi stredným Švédskom a stredným Nórskom

4.17.

Vedenie Borgvik (SE) – Hoesle (NO) – región Oslo (NO)

4.18.

Nové spojenia medzi systémom UCTE/CENTREL a balkánskymi krajinami

4.19.

Spojenia a rozhranie medzi systémom UCTE a Bieloruskom, Ruskom a Ukrajinou vrátane premiestnenia transformačných staníc HVDC, ktoré boli predtým prevádzkované medzi Rakúskom a Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou a medzi Nemeckom a Českou republikou

4.20.

Spojenia v čiernomorskom elektrickom okruhu: Rusko – Ukrajina – Rumunsko – Bulharsko – Turecko – Gruzínsko

4.21.

Nové spojenia v oblasti Čierneho mora v záujme vzájomnej prevádzkyschopnosti systému UCTE so sieťami v zúčastnených krajinách

4.22.

Nové spojenia v stredomorskom elektrickom okruhu: Francúzsko – Španielsko – Maroko – Alžírsko – Tunisko – Líbya – Egypt – krajiny Blízkeho východu – Turecko – Grécko – Taliansko

4.23.

Podmorský kábel medzi južným Španielskom a severozápadným Alžírskom

4.24.

Podmorský kábel medzi Talianskom a severnou Afrikou (Alžírsko, Tunisko, Líbya)

4.25.

Elektrické spojenie medzi Tuniskom a Talianskom

4.26.

Nové spojenia v regióne/oblasti Barentsovho mora

4.27.

Modernizácia spojení medzi Dánskom a Nórskom

4.28.

Obermoorweiler (DE) – Meiningen (AT) – Bonaduz (CH): ďalšie zvýšenie kapacity

4.29.

Békéscsaba (HU) – Oradea (RO)

4.30.

Pécs (HU) – Sombor (Srbsko)

4.31.

Pécs (HU) – Ernestinovo (HR)

4.32.

Veľké Kapušany (SK) – ukrajinská hranica

4.33.

Andrall (ES) – Encamp (AD): zvýšenie kapacity na 220 kV

4.34.

Španielsko – Andorra – Francúzsko: modernizácia spojení

5. Činnosti v záujme zlepšenia fungovania prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu

(zatiaľ nie je vymedzená žiadna špecifikácia)

PLYNÁRENSKÉ SIETE

6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov

6.1.	Rozvoj plynárenskej siete z Belfastu smerom k severozápadnému regiónu Severného Írska (UK) a prípadne aj na západné pobrežie Írska

6.2.	LNG v Santa Cruz de Tenerife, Kanárske ostrovy (ES)

6.3.	LNG v Las Palmas de Gran Canaria (ES)

6.4.	LNG na Madeire (PT)

6.5.	Rozvoj plynárenskej siete vo Švédsku

6.6.	Spojenie medzi Baleármi (ES) a španielskou pevninou

6.7.	Vysokotlaková vetva do Trácie (EL)

6.8.	Vysokotlaková vetva do Korintu (EL)

6.9.	Vysokotlaková vetva do severozápadného Grécka (EL)

6.10.

Spojenie ostrovov Lolland (DK) a Falster (DK)

6.11.

LNG na ostrove Cyprus, energetické centrum Vasilikos

6.12.

Spojenie medzi výrobňou LNG Vasilikos (CY) a elektrárňou Moni (CY)

6.13.

LNG na ostrove Kréta (EL)

6.14.

Vysokotlaková vetva do Patrasu (EL)

6.15.

LNG na Malte

7. Rozvoj plynárenských spojení v záujme uspokojenia potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti dodávok vrátane spojenia samostatných sietí zemného plynu

7.1.	Prídavný prepojovací plynovod medzi Írskom a Škótskom

7.2.	Prepojenie sever – juh vrátane plynovodu Dublin – Belfast

7.3.	Kompresorová stanica na plynovode Lacq (FR) – Calahorra (ES)

7.4.	Plynovod Lussagnet (FR) – Bilbao (ES)

7.5.	Plynovod Perpignan (FR) – Barcelona (ES)

7.6.	Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodov zásobujúcich Portugalsko cez južné Španielsko a Galíciu a Astúriu cez Portugalsko

7.7.	Plynovod Puchkirchen (AT) – Burghausen (DE)

7.8.	Plynovod Andorf (AT) – Simbach (DE)

7.9.	Plynovod Wiener Neustadt (AT) – Sopron (HU)

7.10.

Plynovod Bad Leonfelden (AT) – Linz (AT)

7.11.

Plynovod severozápadné Grécko – Elbasan (AL)

7.12.

Prepojovací plynovod Grécko – Taliansko

7.13.

Kompresorová stanica na hlavnom plynovode v Grécku

7.14.

Spojenie medzi sieťami v Rakúsku a Českej republike

7.15.

Koridor na prepravu plynu v juhovýchodnej Európe cez Grécko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Srbsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko

7.16.

Koridor na prepravu plynu medzi Rakúskom a Tureckom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko

7.17.

Prepojovacie plynovody medzi Spojeným kráľovstvom, Holandskom a Nemeckom spájajúce hlavné zdroje a trhy severozápadnej Európy

7.18.

Spojenie medzi severovýchodným Nemeckom (oblasť Berlín) a severozápadným Poľskom (oblasť Szczecin) s vetvou zo Schmöllnu do Lubminu (DE, oblasť Greifswald)

7.19.

Plynovod Cieszyn (PL) – Ostrava (CZ)

7.20.

Görlitz (DE) – Zgorzelec (PL): rozšírenie a prepojenie sietí zemného plynu

7.21.

Rozšírenie Bernau (DE) – Szczecin (PL)

7.22.

Spojenie medzi mimopobrežnými zariadeniami v Severnom mori alebo medzi dánskymi mimopobrežnými zariadeniami a pobrežnými zariadeniami Spojeného kráľovstva

7.23.

Posilnenie prepravnej kapacity medzi Francúzskom a Talianskom

7.24.

Baltské plynárenské prepojenie medzi Dánskom – Nemeckom – Švédskom

7.25.

Miešacia stanica Winksele (BE) na osi sever – juh

7.26.

Zvýšenie kapacity Zeebrugge (BE) – Eynatten (BE)

7.27.

Zvýšenie kapacity pozdĺž osi sever – západ: Zelzate (BE) – Zeebrugge (BE)

7.28.

Vybudovanie plynovodu spájajúceho Dánsko a Holandsko a pripájajúceho existujúce výrobné zariadenia v Severnom mori

8. Rozvoj kapacít na prijímanie LNG a skladovanie zemného plynu

8.1.	LNG v Le Verdon-sur-mer (FR, nový terminál) a plynovod do zásobníka Lussagnet (FR)

8.2.	LNG vo Fos-sur-mer (FR)

8.3.	LNG v Huelve (ES), rozšírenie existujúceho terminálu

8.4.	LNG v Cartagene (ES), rozšírenie existujúceho terminálu

8.5.	LNG v Galícii (ES), nový terminál

8.6.	LNG v Bilbau (ES), nový terminál

8.7.	LNG v regióne Valencia (ES), nový terminál

8.8.	LNG v Barcelone (ES), rozšírenie existujúceho terminálu

8.9.	LNG v Sines (PT), nový terminál

8.10.

LNG v Revithousse (EL), rozšírenie existujúceho terminálu

8.11.

LNG na severnom pobreží Jadranského mora (IT)

8.12.

LNG mimo severného pobrežia Jadranského mora (IT)

8.13.

LNG na južnom pobreží Jadranského mora (IT)

8.14.

LNG na pobreží Iónskeho mora (IT)

8.15.

LNG na pobreží Tyrrhenského mora (IT)

8.16.

LNG na pobreží Ligúrskeho mora (IT)

8.17.

LNG v Zeebrugge (BE, druhá fáza rozšírenia kapacity)

8.18.

LNG na Isle of Grain, Kent (UK)

8.19.

Výstavba druhého terminálu LNG na gréckej pevnine

8.20.

Rozvoj podzemných zásobníkov plynu v Írsku

8.21.

Zásobník v južnej Kavale (EL), úprava vyťaženého mimopobrežného plynového poľa

8.22.

Zásobník v Lussagnete (FR), rozšírenie existujúcej lokality

8.23.

Zásobník v Pecorade (FR), úprava vyťaženého ropného poľa

8.24.

Zásobník v regióne Alsasko (FR), rozširovanie soľných dutín

8.25.

Zásobník v regióne Centre (FR), vzostup hladiny vody

8.26.

Zásobník na osi sever – juh v Španielsku (nové lokality) v Kantábrii, Aragónsku, Kastílii – León, Kastílii – La Mancha a Andalúzii

8.27.

Zásobník na stredomorskej osi v Španielsku (nové lokality) v Katalánsku, Valencii a Murcii

8.28.

Zásobník v Carriçu (PT), nová lokalita

8.29.

Zásobník v Loenhoute (BE), rozšírenie existujúcej lokality

8.30.

Zásobník v Stenlille (DK) a Lille Torup (DK), rozšírenie existujúcej lokality

8.31.

Zásobník v Tøndere (DK), nová lokalita

8.32.

Zásobník v Puchkirchene (AT), rozšírenie existujúcej lokality vrátane plynovodu k systému Penta West pri Andorfe (AT)

8.33.

Zásobník v Baumgartene (AT), nová lokalita

8.34.

Zásobník v Haidachu (AT), nová lokalita vrátane plynovodu do európskej plynárenskej siete

8.35.

Rozvoj podzemných zásobníkov plynu v Taliansku

8.36.

Zásobník vo Wierzchowiciach (PL), rozšírenie existujúcej lokality

8.37.

Zásobník v Kossakowe (PL), rozvoj podzemného zásobníka

8.38.

Plynovod Malta (MT) – Sicília (IT)

8.39.

Zásobník v Litve (nová lokalita)

9. Rozvoj prepravnej kapacity plynu (dodávkové plynovody)

9.1.	Vytvorenie a rozvoj spojení v severskej plynárenskej sieti: Nórsko – Dánsko – Nemecko – Švédsko – Fínsko – Rusko – pobaltské štáty – Poľsko

9.2.	Stredný severský plynovod: Nórsko, Švédsko, Fínsko

9.3.	Severoeurópsky plynovod: Rusko, Baltské more, Nemecko

9.4.	Plynovod z Ruska do Nemecka cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko vrátane rozvoja podzemných zásobníkov plynu v Lotyšsku (projekt „Amber“)

9.5.	Plynovod Fínsko – Estónsko

9.6.	Nové plynovody z Alžírska do Španielska a Francúzska a zodpovedajúci nárast kapacity vnútorných sietí v týchto krajinách

9.7.	Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu Alžírsko – Maroko – Španielsko (až po Córdobu)

9.8.	Plynovod Córdoba (ES) – Ciudad Real (ES)

9.9.	Plynovod Ciudad Real (ES) – Madrid (ES)

9.10.

Plynovod Ciudad Real (ES) – pobrežie Stredozemného mora (ES)

9.11.

Vetvy v Kastílii – La Mancha (ES)

9.12.

Rozšírenie na severozápad Španielska

9.13.

Podmorský plynovod Alžírsko – Španielsko a plynovody na pripojenie k Francúzsku

9.14.

Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku

9.15.

Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Bielorusko a Poľsko

9.16.

Plynovod na zemný plyn Jamal – Európa II

9.17.

Plynovod Yagal juh (medzi plynovodom STEGAL vedúcim do trojuholníka DE, FR, CH)

9.18.

Plynovod SUDAL východ (medzi plynovodom MIDAL pri Heppenheime k pripojeniu Burghausen s plynovodom PENTA v Rakúsku)

9.19.

Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu STEGAL na prepravu dodatočného plynu z hranice medzi Českou republikou a Nemeckom a z hranice medzi Poľskom a Nemeckom cez Nemecko do ostatných členských štátov

9.20.

Plynovod z líbyjských zdrojov do Talianska

9.21.

Plynovod zo zdrojov v krajinách v oblasti Kaspického mora do Európskej únie

9.22.

Plynovod Grécko – Turecko

9.23.

Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Grécka a ostatných balkánskych krajín cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko

9.24.

Plynovod St. Zagora (BG) – Ihtiman (BG)

9.25.

Transjadranský plynovod – plynovod na prepravu zemného plynu dovezeného z oblasti Kaspického mora, Ruska alebo Stredného východu, ktorý spája Taliansko a energetické trhy v juhovýchodnej Európe

9.26.

Spojovacie plynovody medzi nemeckou, českou, rakúskou a talianskou plynárenskou sieťou

9.27.

Plynovod z ruských zdrojov do Talianska cez Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko

9.28.

Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu TENP vedúceho z Holandska cez Nemecko do Talianska

9.29.

Plynovod Taisnieres (FR) – Oltingue (CH)

9.30.

Plynovod z Dánska do Poľska, eventuálne cez Švédsko

9.31.

Plynovod Nybro (DK) – Dragør (DK) vrátane pripojovacieho plynovodu do zásobníka v Stenlille (DK)

9.32.

Plynárenská sieť zo zdrojov v Barentsovom mori do Európskej únie cez Švédsko a Fínsko

9.33.

Plynovod z poľa Corrib (IE), mimo pobrežia

9.34.

Plynovod z alžírskych zdrojov do Talianska cez Sardíniu s vetvou na Korziku

9.35.

Plynovod zo zdrojov na Strednom východe do Európskej únie

9.36.

Plynovod z Nórska do Spojeného kráľovstva

9.37.

Spojenie Pécs (HU) – Chorvátsko

9.38.

Spojenie Szeged (HU) – Oradea (RO)

9.39.

Spojenie Vecsés (HU) – Slovensko

9.40.

Zvýšenie kapacity Beregdaróc (HU) – Ukrajina

10. Činnosti v záujme zlepšenia fungovania prepojených plynárenských sietí v rámci vnútorného trhu

(zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia)