12.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/38

(1)

V žiadosti predloženej Komisii a zaevidovanej Generálnym sekretariátom Komisie 3. marca 2004 rakúska vláda požiadala o povolenie zaviesť tri opatrenia, ktoré sa odchyľujú od článku 21 ods. 1 písm. a) smernice 77/388/EHS.

(2)

Účelom odchýlky, o ktorú Rakúsko požiadalo, je zabezpečiť, aby bol príjemca zodpovedný za nezaplatenú DPH v troch osobitných prípadoch: po prvé, pri dodávke tovaru, ktorý poskytuje ako záruku platiteľ DPH inej osobe pri realizácii tejto záruky; po druhé, pri dodávke tovaru, ktorá nasleduje po postúpení výhrady práva vlastníctva na nadobúdateľa a výkone tohto práva nadobúdateľom; a po tretie, pri obstaraní nehnuteľného majetku dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji inej osobe. Požadované opatrenia je potrebné považovať za opatrenia, ktoré slúžia na predchádzanie určitým typom daňových únikov a vyhýbaniu sa plateniu daní vo vyššie uvedených sektoroch.

(3)

Ak jeden platiteľ DPH dodáva tovar, ktorý slúži ako záruka, príjemcovi záruky pri realizácii záruky, zvyčajne je to odraz situácie, keď má ručiteľ dodávajúci tovar obmedzenú schopnosť vyrovnať svoje dlhy, vrátane svojich daňových dlhov. Keď nadobúdateľ záruky, ktorý prijal tovar, uplatní svoje práva a predá záruku tretej strane, tento predaj tiež vytvára dodávku od ručiteľa nadobúdateľovi záruky. Pri takýchto scenároch sa v mnohých prípadoch vyskytli straty DPH, pretože nadobúdateľovi záruky nemohlo byť odoprené jeho právo na odpočet a dodávajúci ručiteľ nemohol byť braný na zodpovednosť, pretože bol insolventný alebo sa stratil. Rozmer problémov, s ktorými sa stretla rakúska správa, vyžaduje právne opatrenia. Podobná odchýlka už bola povolená Nemecku rozhodnutím 2002/439/ES (2).

(4)

V prípadoch, keď má kupujúci tovaru obmedzenú schopnosť vyrovnať svoje dlhy za kúpu, dodávateľ tovaru si vyhradí vlastnícke právo a môže postúpiť právo na realizáciu tejto výhrady, ako aj nárok na kúpnu cenu, na tretiu stranu, zvyčajne banku, ako ručenie za pôžičku, ktorú poskytla banka kupujúcemu. Ak kupujúci tovaru prestane uhrádzať svoje dlhy, vyplývajúce z pôžičky, banka si uplatní svoje právo vlastníctva; to zahŕňa dodávku tovaru od pôvodného kupujúceho banke. V takomto prípade banka zvyčajne nezaplatí pôvodnému kupujúcemu daň z obratu splatnú pri dodávke, ale použije ju na vyrovnanie dlhu pôvodného kupujúceho, ktorý vyplýva z pôžičky, s dôsledkom strát DPH pre daňové úrady, pretože pôvodní kupujúci sú zvyčajne platobne neschopní alebo sa stratili predtým, než ich môže daňová správa identifikovať a vymáhať DPH. Preto je tento scenár podobný ako vyššie uvedená realizácia záruky.

(5)

Straty DPH sa tiež vyskytli v prípadoch zdaniteľného obstarania nehnuteľného majetku, ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji inej osobe. Toto je osobitne významné v prípadoch, kedy sa dodávateľ rozhodol pre daňovú povinnosť, hoci v čase obstarania nebol vo finančnej situácii zaplatiť daňovému úradu daň, ktorú faktúroval kupujúcemu. Kupujúci si zvyčajne mohol uplatniť svoje právo na odpočet a dodávateľ nezaplatil DPH daňovému úradu. Rozmer problému, na ktorý narazila rakúska správa, si vyžaduje právne opatrenia. Nehnuteľný majetok je tovar vysokej hodnoty; takže aj zdaniteľná suma a straty, pokiaľ ide o DPH – dokonca pri jedinej transakcii – sú zvlášť vysoké. Hodnota nehnuteľného majetku zvyčajne obsahuje skrytú DPH a zachovanie možnosti voľby je preto nevyhnutné pre zachovanie neutrálneho systému DPH. Na základe týchto skutočností sa zdá, že predpokladaná povinnosť príjemcu zaplatiť DPH je v skutočnosti najvhodnejším riešením v osobitných situáciách a kvôli zvlášť vysokému riziku, ktoré je s tým spojené. Požadovaná odchýlka zabráni strate DPH, pretože daňové úrady nezaplatia DPH jednému zo zainteresovaných podnikateľských subjektov. Toto riešenie tiež bráni dvojitej daňovej povinnosti dodávateľa a príjemcu, ktorá by mohla zahŕňať vyššie ekonomické riziko pre príjemcu, a zbavuje daňové úrady únavných postupov vymáhania, keď sa mohli obrátiť na príjemcu iba vtedy, ak sa vymáhanie od dodávateľa ukázalo ako nemožné. Taktiež ruší daňovú zodpovednosť tretej osoby, akou je notár, ktorej výsledkom by boli vyššie poplatky pre dodávateľa a prijímateľa. Podobné odchýlky už boli povolené Nemecku rozhodnutiami 2002/439/ES a 2004/290/ES (3).

(6)

Uvedená odchýlka nemá účinok na výšku DPH splatnej v štádiu konečnej spotreby a nemá žiaden nepriaznivý dopad na vlastné zdroje spoločenstiev pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

1.

dodávka tovaru, ktorá slúži ako záruka jedného platiteľa DPH inej osobe pri realizácii tejto záruky;

2.

dodávka tovaru, ktorá nasleduje po postúpení výhrady práva vlastníctva na nadobúdateľa a výkone tohto práva nadobúdateľom;

3.

obstaranie nehnuteľného majetku, ktorý bol predaný dlžníkom uznaným súdom v konaní o nútenom predaji inej osobe.