31998L0058

Smernica Rady 98/58/EC z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely

Úradný vestník L 221 , 08/08/1998 S. 0023 - 0027
CS.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
ET.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
HU.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
LT.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
LV.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
MT.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
PL.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
SK.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320
SL.ES Kapitola 3 Zväzok 23 S. 316 - 320


Smernica Rady 98/58/EC

z 20. júla 1998

o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä jej článok 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže všetky členské štáty ratifikovali Európsky dohovor o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (v ďalšom texte len "dohovor"); keďže tento dohovor schválilo aj spoločenstvo rozhodnutím78/923/EHS [4] a uložilo svoju schvaľovaciu listinu;

keďže spoločenstvo ako zmluvná strana musí uviesť do života princípy ustanovené v dohovore;

keďže medzi týmito princípmi je aj zabezpečenie ustajnenia, potravy, vody a starostlivosti primeranej fyziologickým a etologickým potrebám zvierat v súlade so získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami;

keďže je tiež potrebné, aby spoločenstvo prijalo ďalšie ustanovenie na jednotné uplatňovanie dohovoru a jeho odporúčaní a pre osobitné pravidlá týkajúce sa uplatňovania tejto smernice;

keďže Európsky parlament vo svojej rezolúcii z 20. februára 1987 o politike vhodných životných podmienok zvierat [5] požiadal Komisiu, aby vypracovala návrhy pravidiel spoločenstva týkajúce sa všeobecných aspektov chovu dobytka;

keďže Vyhlásenie č. 24, ktoré je prílohou Záverečného aktu Zmluvy o založení Európskej únie, žiada európske inštitúcie a členské štáty, aby pri vypracovávaní návrhov a uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, najmä právnych predpisov upravujúcich spoločnú poľnohospodársku politiku, venovali plnú pozornosť požiadavkám na vhodné životné podmienky zvierat;

keďže rozdiely, ktoré môžu deformovať podmienky voľnej súťaže, narušujú hladké fungovanie organizácie trhu so zvieratami;

keďže z tohto dôvodu existuje potreba vytvoriť spoločné minimálne normy ochrany zvierat chovaných na hospodárske účely s cieľom zabezpečovať racionálny rozvoj výroby a uľahčovať organizáciu trhu so zvieratami; keďže je za týmto účelom vhodné zohľadniť ustanovenia o vhodných životných podmienkach zvierat, ktoré už sú stanovené v pravidlách spoločenstva;

keďže by sa malo vykonať porovnávacie preskúmanie ustanovení o vhodných životných podmienkach zvierat platných v spoločenstve a v určitých nečlenských krajinách spolu s jeho vyhodnotením s cieľom určiť charakter budúcich iniciatív spoločenstva zameraných na vylúčenie deformácií konkurencie,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Touto smernicou sa ustanovujú minimálne normy ochrany zvierat chovaných na hospodárske účely.

2. Nevzťahuje sa na:

a) zvieratá žijúce vo voľnej prírode;

b) zvieratá určené na účasť v súťažiach, na výstavách, kultúrnych alebo športových podujatiach alebo činnostiach;

c) pokusné alebo laboratórne zvieratá;

d) všetky bezstavovce.

3. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá spoločenstva ustanovené inde, táto smernica sa vzťahuje najmä na smernice 88/166/EHS [6], 91/629/EHS [7] a 91/630/EHS [8], ktoré zostávajú v platnosti.

Článok 2

Na účely tejto smernice platia tieto definície:

1. "zviera": akékoľvek zviera (vrátane rýb, plazov alebo obojživelníkov) rozmnožované alebo chované kvôli produkcii potravín, vlny, kože alebo kožušiny alebo na iné hospodárske účely;

2. "vlastník" alebo "chovateľ": akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo osoby, ktoré sú trvalo alebo dočasne zodpovedné za zvieratá alebo sa o ne starajú;

3. "príslušný orgán": príslušný orgán v zmysle článku 2 (6) smernice Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcej sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode s určitými živými zvieratami a produktmi vnútri spoločenstva vzhľadom na doplnenie vnútorného trhu [9].

Článok 3

Členské štáty sú povinné prijať ustanovenie, ktorým zabezpečia, aby vlastníci alebo chovatelia vykonali všetky vhodné kroky na zabezpečenie vhodných životných podmienok zvierat, ktoré majú v starostlivosti a zabezpečia, aby sa týmto zvieratám nespôsobovala žiadna zbytočná bolesť, utrpenie alebo poranenie.

Článok 4

Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby podmienky, v ktorých sa zvieratá (okrem rýb, plazov a obojživelníkov) rozmnožujú alebo chovajú, vyhovovali ustanoveniam uvedeným v prílohe, so zreteľom na ich druh a stupeň vývoja, prispôsobenia a zdomácnenia a na ich fyziologické a etologické potreby a v súlade so získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami.

Článok 5

1. Komisia je povinná predložiť Rade všetky návrhy, ktoré môžu byť potrebné na jednotné uplatňovanie Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely a, na základe vedeckého vyhodnotenia, všetky odporúčania vydané podľa tohto dohovoru a všetky vhodné osobitné pravidlá.

2. Okrem toho je Komisia povinná každých päť rokov a po prvý raz po piatich rokoch od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice na základe skúseností získaných od začiatku uplatňovania tejto smernice, najmä tých, ktoré sa týkajú opatrení uvedených v odseku 1 a technického a vedeckého vývoja, predložiť Rade správu sprevádzanú akýmikoľvek vhodnými návrhmi zohľadňujúcimi závery tejto správy.

3. Rada je povinná rozhodnúť o týchto návrhoch kvalifikovanou väčšinou.

Článok 6

1. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonávali kontroly zamerané na dodržiavanie ustanovení tejto smernice. Tieto kontroly je možné vykonávať súčasne s kontrolami na iné účely.

2. Počnúc termínom určeným v súlade s postupom ustanoveným v odseku 3 sú členské štáty povinné predkladať Komisii správy o kontrolách požadovaných podľa odseku 1. Komisia je povinná predkladať súhrny z týchto správ Stálemu veterinárnemu výboru.

3. Komisia je povinná predložiť pred 1. júlom 1999 v súlade s postupom ustanoveným v článku 9 návrhy vzhľadom na harmonizáciu:

a) kontrol požadovaných podľa odseku 1;

b) formátu, obsahu a frekvencie predkladania správ uvedených v odseku 2.

Článok 7

1. Vždy, keď sa to pri jednotnom uplatňovaní požiadaviek tejto smernice ukáže potrebné, môžu veterinárni odborníci Komisie v spolupráci s príslušnými orgánmi:

a) overovať, či členské štáty plnia uvedené požiadavky;

b) vykonávať miestne kontroly, ktorými budú zabezpečovať, aby sa kontroly vykonávali v súlade s touto smernicou.

2. Členský štát, na území ktorého sa vykonáva kontrola, je povinný poskytnúť veterinárnym odborníkom Komisie všetku pomoc, o ktorú môžu pri plnení svojich úloh požiadať. Výsledok vykonaných kontrol sa musí ešte pred vypracovaním a rozoslaním záverečnej správy prerokovať s príslušným orgánom príslušného členského štátu.

3. Príslušný orgán príslušného členského štátu je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zohľadnenie výsledkov kontroly.

4. V prípade potreby musia byť v súlade s postupom ustanoveným v článku 9 prijaté podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku.

Článok 8

1. Komisia je povinná pred 30. júnom 1999 predložiť Rade správu o:

- porovnaní medzi ustanoveniami o vhodných životných podmienkach zvierat v spoločenstve a v nečlenských krajinách, ktoré sú dodávateľmi do spoločenstva,

- rozsahu dosiahnutia širšej medzinárodnej prijateľnosti princípov vhodných životných podmienok ustanovených v tejto smernici a

- miere, v ktorej môžu byť ciele spoločenstva vo vzťahu k vhodným životným podmienkam zvierat ohrozené v dôsledku konkurencie nečlenských krajín, ktoré neuplatňujú rovnocenné normy.

2. Správa uvedená v odseku 1 musí byť sprevádzaná všetkými potrebnými návrhmi zameranými na vylúčenie deformácií konkurencie.

Článok 9

1. V prípade, že sa musí dodržať postup ustanovený v tomto článku, musí záležitosť bez meškania predložiť Stálemu veterinárnemu výboru ustanovenému smernicou 68/361/EHS [10], v ďalšom texte len "výbor", jeho predseda konajúci buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť členského štátu.

2. Predstaviteľ Komisie je povinný predložiť výboru návrh opatrení, ktoré je potrebné prijať. Výbor je povinný poskytnúť svoje stanovisko k návrhu v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa miery naliehavosti záležitosti. V prípade rozhodnutí, o ktorých prijatie bola Rada požiadaná na základe návrhu Komisie, sa stanovisko prijíma väčšinou stanovenou v článku 148 (2) zmluvy. Hlasy predstaviteľov členských štátov zastúpených vo výbore sa vážia spôsobom stanoveným v uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia je povinná prijať plánované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

b) Ak plánované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak nebolo poskytnuté žiadne stanovisko, Komisia je povinná bez meškania predložiť Rade návrh súvisiaci s opatreniami, ktoré je potrebné prijať. Rada je povinná rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou.

Ak Rada do uplynutia trojmesačnej lehoty odo dňa predloženia návrhu nerozhodla, Komisia je povinná prijať navrhnuté opatrenia a okamžite ich realizovať okrem prípadov, keď Rada jednoduchou väčšinou rozhodla proti uvedeným opatreniam.

Článok 10

1. Členské štáty sú povinné najneskôr do 31. decembra 1999 uviesť do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, vrátane akýchkoľvek sankcií, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, s výhradou akéhokoľvek odlišného rozhodnutia, ktoré prijme Rada vzhľadom na správu uvedenú v článku 8. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, musia v čase oficiálneho uverejnenia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť takýmto odkazom sprevádzané. Členské štáty sú povinné stanoviť metódy formulovania takéhoto odkazu.

2. Po 31. decembri 1999 však členské štáty môžu v súlade so všeobecnými pravidlami zmluvy udržiavať alebo uplatňovať na svojich územiach prísnejšie ustanovenia na ochranu zvierat chovaných na hospodárske účely, než sú ustanovenia uvedené v tejto smernici. Sú povinné informovať Komisiu o všetkých takýchto opatreniach.

3. Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii texty hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou.

Článok 11

Táto smernica nadobudne účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 12

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 20. júla 1998

Za Radu

Predseda

W. Molterer

[1] Ú. v. ES C 156, 23.6.1992, s. 11.

[2] Ú. v. ES C 337, 21.12.1992, s. 225.

[3] Ú. v. ES C 332, 16.12.1992, s. 22.

[4] Ú. v. ES L 323, 17.11.1978, s. 12.

[5] Ú. v. ES C 76, 23.3.1987, s. 185.

[6] Smernica Rady 88/166/EHS zo 7. marca 1998, ktorá je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora v prípade 131/86, (anulovanie smernice Rady 86/113/EHS z 25. marca 1986, ktorá ustanovuje minimálne normy ochrany nosníc chovaných v hromadných klietkach) (Ú. v. ES L 74, 19.3.1988, s. 83).

[7] Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorá ustanovuje minimálne normy ochrany teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28.). Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/2/ES (Ú. v. ES L 25, 28.1.1997, s. 24).

[8] Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorá ustanovuje minimálne normy ochrany ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33).

[9] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/118/EHS (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 49).

[10] Ú. v. ES L 255, 18.10.1968, s. 23.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Pracovníci

1. O zvieratá sa musí starať dostatočný počet pracovníkov s primeranými schopnosťami, znalosťami a odbornou spôsobilosťou.

Kontrola

2. Všetky zvieratá chované v chovných systémoch, v ktorých ich životné podmienky závisia od častej starostlivosti človeka, sa musia kontrolovať najmenej raz za deň. Zvieratá v ostatných systémoch sa musia kontrolovať v intervaloch dostatočných na to, aby sa predchádzalo akémukoľvek ich utrpeniu.

3. Musí byť k dispozícii primerané osvetlenie (pevné alebo prenosné), ktoré umožní zvieratá kedykoľvek dôkladne skontrolovať.

4. O každé zviera, ktoré sa zdá byť choré alebo zranené, musí byť bezodkladne vhodne postarané a v prípade, ak zviera nereaguje na takúto starostlivosť, musí sa čo najskôr zabezpečiť veterinárna pomoc. Ak je to potrebné, choré alebo zranené zvieratá musia byť oddelené vo vhodnom priestore, ktorý je, ak je to vhodné, vybavený suchou pohodlnou podstielkou.

Vedenie záznamov

5. Vlastník alebo chovateľ zvierat musí pri každej kontrole viesť záznam o každom poskytnutom zdravotnom ošetrení a o zistenom počte úmrtí.

V prípadoch, keď sa vyžaduje zaznamenávať rovnocenné informácie na iné účely, tieto informácie stačia aj na účely tejto smernice.

6. Tieto záznamy sa musia uchovávať po dobu najmenej troch rokov a musia byť dané k dispozícii príslušnému orgánu pri výkone kontroly, alebo keď sa vyžadujú v iných prípadoch.

Sloboda pohybu

7. Sloboda pohybu zvieraťa so zreteľom na jeho druh a v súlade so získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami nesmie byť obmedzená takým spôsobom, ktorý by mu mohol spôsobiť zbytočné utrpenie alebo poranenie.

Keď je zviera nepretržite alebo pravidelne priviazané alebo zatvorené, musí mu byť poskytnutý priestor primeraný jeho fyziologickým a etologickým potrebám a v súlade so získanými skúsenosťami a vedeckými poznatkami.

Budovy a ustajnenie

8. Materiály používané pri výstavbe ustajnenia a najmä pri výstavbe ohrád a zariadení, s ktorými zvieratá môžu prísť do styku, nesmú byť pre zvieratá škodlivé a musia sa dať dôkladne vyčistiť a dezinfikovať.

9. Ustajnenie a príslušenstvo pre zabezpečenie zvierat musí byť skonštruované a udržiavané tak, aby sa na ňom nevyskytovali ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by mohli spôsobiť zvieratám poranenie.

10. Cirkulácia vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácie plynov sa musia udržiavať v medziach, ktoré nie sú škodlivé pre zvieratá.

11. Zvieratá chované v budovách nesmú byť držané v stálej tme ani bez vhodnej doby, počas ktorej si odpočinú od umelého osvetlenia. V prípade, že prirodzené osvetlenie nie je dostatočné intenzívne na to, aby spĺňalo fyziologické a etologické potreby zvierat, musí sa zabezpečiť primerané umelé osvetlenie.

Zvieratá, ktoré sa nechovajú v budovách

12. Zvieratám, ktoré sa nechovajú v budovách, musí byť podľa potreby a možností poskytnutá ochrana pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, dravcami a zdravotnými rizikami.

Automatické alebo mechanické zariadenia

13. Všetky automatizované alebo mechanické zariadenia dôležité pre zdravie a vhodné životné podmienky zvierat sa musia kontrolovať aspoň raz denne. Ak sa objavia chyby, musia byť okamžite odstránené, alebo, ak to nie je možné, musia sa vykonať vhodné kroky na zabezpečenie zdravia a vhodných životných podmienok zvierat.

Ak zdravie a vhodné životné podmienky zvierat závisia od systému umelej ventilácie, musí sa zabezpečiť vhodný záložný systém, ktorý bude v prípade výpadku základného systému garantovať obnovu vzduchu, a tým i zachovanie zdravia a vhodných životných podmienok zvierat a musí sa zabezpečiť aj signalizačný systém, ktorý bude vysielať výstrahu v prípade poruchy. Signalizačný systém sa musí pravidelne skúšať.

Potrava, voda a iné látky

14. Zvieratám sa musí poskytovať plnohodnotná výživa primeraná ich veku a druhu, ktorú musia dostať v dostatočnom množstve, a ktorá ich udrží v dobrom zdravotnom stave a uspokojí ich potreby výživy. Žiadnemu zvieraťu by sa nemala poskytovať potrava alebo tekutina takým spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť zbytočné utrpenie alebo poranenie a táto potrava alebo tekutina ani nesmie obsahovať žiadnu látku s takýmito účinkami.

15. Všetky zvieratá musia mať prístup ku krmivu v intervaloch primeraných ich fyziologickým potrebám.

16. Všetky zvieratá musia mať prístup k vhodnému zdroju vody, alebo musia mať možnosť uspokojovať svoje potreby príjmu tekutín inými prostriedkami.

17. Kŕmiace a napájacie zariadenie musí byť navrhnuté, skonštruované a umiestnené tak, aby sa minimalizovalo znečistenie potravy a vody a škodlivé účinky súperenia medzi zvieratami.

18. Zvieraťu sa nesmie podávať žiadna iná látka okrem látok podávaných na terapeutické alebo profylaktické účely alebo na účely zootechnického ošetrovania definované v článku 1 (2) c) smernice 96/22/EHS [1], pokiaľ sa vedeckými štúdiami o vhodných životných podmienkach zvierat alebo na základe získaných skúseností nepreukáže, že účinok tejto látky nie je škodlivý pre zdravie alebo vhodné životné podmienky zvieraťa.

Zmrzačenie

19. Dovtedy, kým sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 5 neprijmú osobitné ustanovenia týkajúce sa zmrzačenia, a bez toho, aby bola dotknutá smernica 91/630/EHS, platia príslušné vnútroštátne ustanovenia v súlade so všeobecnými ustanoveniami zmluvy.

Rozmnožovacie postupy

20. Prirodzené alebo umelé rozmnožovanie alebo rozmnožovacie postupy, ktoré ktorémukoľvek z dotknutých zvierat spôsobujú alebo pravdepodobne spôsobujú utrpenie alebo poranenia, sa nesmú vykonávať.

Toto ustanovenie nesmie brániť používaniu určitých postupov, ktoré pravdepodobne spôsobia minimálne alebo momentálne utrpenie alebo poranenie, alebo ktoré si vyžadujú zásahy bez poranenia s trvalými následkami, v prípadoch, keď ich povoľujú vnútroštátne ustanovenia.

21. Žiadne zviera sa nesmie chovať na hospodárske účely, pokiaľ sa na základe jeho genotypu alebo fenotypu nedá očakávať, že je možné chovať ho bez škodlivého účinku na jeho zdravie a vo vhodných životných podmienkach.

[1] Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok, ktoré majú hormonálny alebo tyrostatický účinok a beta-agonistov pri chove dobytka (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3).

--------------------------------------------------