02008L0098 — SK — 31.07.2015 — 002.005
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. ES L 312 22.11.2008, s. 3) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 365 |
89 |
19.12.2014 |
||
|
SMERNICA KOMISIE (EÚ)2015/1127 Text s významom pre EHP z 10. júla 2015, |
L 184 |
13 |
11.7.2015 |
|
Opravené a doplnené:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/98/ES
z 19. novembra 2008
o odpade a o zrušení určitých smerníc
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.
Článok 2
Vyňatie z rozsahu pôsobnosti
1. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa vynímajú:
a) plynné odpady vypúšťané do ovzdušia;
b) pôda (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej pôdy a budov trvalo spojených s pôdou;
c) nekontaminovaná pôda a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom sa vykopal;
d) rádioaktívny odpad;
e) vyradené výbušniny;
f) fekálne látky, ak sa na ne nevzťahuje odsek 2 písm. b), slama alebo iný prírodný poľnohospodársky alebo lesnícky materiál, ktorý nie je nebezpečný a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na výrobu energie z takejto biomasy procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí.
2. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa do tej miery, v akej sa na ne vzťahujú iné právne predpisy Spoločenstva, vynímajú:
a) odpadové vody;
b) živočíšne vedľajšie produkty vrátane spracovaných produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1774/2002, okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu;
c) telá zvierat, ktoré uhynuli iným spôsobom ako porážkou vrátane zvierat zabitých na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú likvidované v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002;
d) odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, spracovaní a skladovaní nerastných surovín a pri práci v lomoch, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu ( 1 ).
3. Bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie povinností podľa iných príslušných právnych predpisov Spoločenstva sa sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodohospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám alebo zmiernenie účinkov povodní a súch alebo na rekultiváciu pôdy vynímajú z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sa preukáže, že sedimenty nie sú nebezpečné.
4. Osobitné pravidlá pre konkrétne prípady alebo pravidlá doplňujúce pravidlá tejto smernice o nakladaní s určitými kategóriami odpadov možno ustanoviť v samostatných smerniciach.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „odpad“ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;
2. „nebezpečný odpad“ je odpad, ktorý má jednu alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III;
3. „odpadové oleje“ sú všetky minerálne alebo syntetické mazacie alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, ako napr. použité oleje pre spaľovacie motory a prevodové oleje, mazacie oleje, oleje do turbín a hydraulické oleje;
4. „biologický odpad“ je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, stravovacích a maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych závodov;
5. „pôvodca odpadu“ je každý, koho činnosťou vzniká odpad (pôvodný pôvodca odpadu), alebo každý, kto vykonáva predbežnú úpravu, zmiešavanie alebo iné činnosti, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu;
6. „držiteľ odpadu“ je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza;
7. „obchodník“ je každý podnik, ktorý koná ako príkazca pri kúpe a následnom predaji odpadu, vrátane takých obchodníkov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;
8. „sprostredkovateľ“ je každý podnik, ktorý organizuje zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takých sprostredkovateľov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe;
9. „nakladanie s odpadom“ je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad takýmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa;
10. „zber“ je zhromažďovanie odpadu vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov;
11. „triedený zber“ je zber, pri ktorom sa tok odpadu delí podľa typu a charakteru odpadu, aby sa uľahčilo špecifické spracovanie;
12. „predchádzanie vzniku“ sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom, a ktoré znižujú:
a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov;
b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí; alebo
c) obsah škodlivých látok v materiáloch a výrobkoch;
13. „opätovné použitie“ je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobky alebo zložky, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na aký boli určené;
14. „spracovanie“ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;
15. „zhodnocovanie“ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. Príloha II stanovuje neúplný zoznam činností zhodnocovania;
16. „príprava na opätovné použitie“ sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobky alebo zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania;
17. „recyklácia“ je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Zahŕňa opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania;
18. „regenerácia odpadových olejov“ je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú;
19. „zneškodňovanie“ je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Príloha I stanovuje neúplný zoznam činností zneškodňovania;
20. „najlepšie dostupné techniky“ sú najlepšie dostupné techniky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES.
Článok 4
Hierarchia odpadového hospodárstva
1. V právnych predpisoch a politikách, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom, sa ako poradie priorít uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:
a) predchádzanie vzniku;
b) príprava na opätovné použitie;
c) recyklácia;
d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a
e) zneškodňovanie.
2. Pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia na podporu možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok. To si môže vyžadovať odklon určitých odpadových tokov od hierarchie, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takýmto odpadom.
Členské štáty zabezpečia, aby bol rozvoj právnych predpisov a politiky v oblasti odpadov plne transparentným procesom v duchu existujúcich vnútroštátnych pravidiel o konzultovaní a zapojení občanov a iných zúčastnených strán.
Členské štáty zohľadnia všeobecné zásady ochrany životného prostredia, ako sú zásada obozretnosti a zásada trvalej udržateľnosti, technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť, ochranu zdrojov, ako aj celkové vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí a hospodárske a sociálne vplyvy v súlade s článkami 1 a 13.
Článok 5
Vedľajšie produkty
1. Látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto veci, sa môže považovať za vedľajší produkt a nie za odpad, ako sa uvádza v článku 3 bode 1, iba ak sú splnené tieto podmienky:
a) ďalšie používanie látky alebo veci je isté;
b) látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;
c) látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu; a
d) ďalšie použitie je zákonné, t.j. látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
2. Na základe podmienok ustanovených v odseku 1 možno prijať opatrenia na určenie kritérií, ktoré musí konkrétna látka alebo vec spĺňať, aby sa považovala za vedľajší produkt a nie za odpad, ako sa uvádza v článku 3 bode 1. Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
Článok 6
Stav konca odpadu
1. Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:
a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;
b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a
d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Kritéria v potrebných prípadoch zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo predmetu na životné prostredie.
2. Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, týkajúce sa prijatia kritérií stanovených v odseku 1 a špecifikujúcich druh odpadu, na ktorý sa tieto kritériá uplatňujú, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2. Mali by sa zvážiť osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík a textílií.
3. Odpad, ktorý prestáva byť odpadom v súlade s odsekmi 1 a 2, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania a recyklácie stanovených v smerniciach 94/62/ES, 2000/53/ES, 2002/96/ES a 2006/66/ES a v iných relevantných právnych predpisoch Spoločenstva, pokiaľ sa splnia požiadavky na recykláciu alebo využitie stanovené v týchto právnych predpisoch.
4. Ak neboli podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 určené kritériá na úrovni Spoločenstva, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru. Takéto rozhodnutia oznámia Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( 2 ), ako to uvedená smernica požaduje.
Článok 7
Zoznam odpadov
1. Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice, týkajúce sa aktualizácie zoznamu odpadov ustanoveného rozhodnutím 2000/532/ES, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2. Zoznam odpadov zahŕňa nebezpečný odpad a zohľadňuje pôvod a zloženie odpadu a v potrebných prípadoch i limitné hodnoty koncentrácie nebezpečných látok. Zoznam odpadov je záväzný z hľadiska určenia odpadu, ktorý sa má považovať za nebezpečný odpad. Zahrnutie látky alebo veci do zoznamu neznamená, že je odpadom za každých okolností. Látka alebo vec sa považuje za odpad, iba ak zodpovedá vymedzeniu pojmu v článku 3 bode 1.
2. Členský štát môže považovať odpad za nebezpečný odpad, i keď sa na zozname odpadov neuvádza ako nebezpečný, ak má jednu alebo viaceré vlastnosti uvedené v prílohe III. Členský štát bezodkladne oznámi Komisii akékoľvek takéto prípady. Zaznamená ich v správe ustanovenej v článku 37 ods. 1 a poskytne jej všetky príslušné informácie. Na základe prijatých oznámení sa zoznam preskúma, aby sa rozhodlo o jeho úprave.
3. Ak členský štát môže predložiť dôkaz, že konkrétny odpad, ktorý je uvedený na zozname ako nebezpečný, nemá žiadnu z vlastností uvedených v prílohe III, môže považovať tento odpad za odpad, ktorý nie je nebezpečný. Členský štát bezodkladne oznámi Komisii akékoľvek takéto prípady a poskytne jej potrebné dôkazy. Na základe prijatých oznámení sa zoznam preskúma, aby sa rozhodlo o jeho úprave.
4. Zmena klasifikácie nebezpečného odpadu na odpad, ktorý nie je nebezpečný, sa nesmie dosiahnuť riedením ani zmiešaním odpadu s cieľom znížiť pôvodnú koncentráciu znečisťujúcich látok na úroveň, ktorá je nižšia ako hranica na označenie odpadu za nebezpečný.
5. Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice, týkajúce sa revízie zoznamu s cieľom rozhodnúť o jeho úprave podľa odsekov 2 a 3, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
6. Členské štáty môžu za odpad, ktorý nie je klasifikovaný ako nebezpečný, považovať odpad, ktorý je v súlade so zoznam uvedeným v odseku 1.
7. Komisia zabezpečí, aby bol zoznam odpadu a revízia tohto zoznamu v náležitom súlade so zásadami jasnosti, zrozumiteľnosti a prístupnosti pre používateľov, najmä malé a stredné podniky (MSP).
KAPITOLA II
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY
Článok 8
Rozšírená zodpovednosť výrobcu
1. S cieľom posilniť opätovné využívanie a predchádzanie vzniku odpadu, jeho recykláciu a iné zhodnocovanie môžu členské štáty prijať legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, aby zabezpečili, že každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej profesionálnej činnosti vyvíja, vyrába, spracúva, upravuje alebo dováža výrobky (výrobca výrobkov) má rozšírenú zodpovednosť výrobcu.
Takéto opatrenia môžu zahŕňať prijatie vrátených výrobkov a odpadu, ktorý zostane po použití týchto výrobkov, ako aj nasledujúce nakladanie s odpadom a finančnú zodpovednosť za takéto činnosti. Ďalej môžu zahŕňať zavedenie povinnosti uverejňovať informácie týkajúce sa rozsahu, v akom je daný výrobok opätovne použiteľný a recyklovateľný.
2. Členské štáty môžu prijať vhodné opatrenia na podporu dizajnu výrobkov, ktorý zníži ich environmentálne vplyvy a vznik odpadu počas výroby a nasledujúceho použitia výrobkov a na zabezpečenie toho, že zhodnocovanie a zneškodňovanie výrobkov, ktoré sa stali odpadom, sa uskutočňuje v súlade s článkami 4 a 13.
Takéto opatrenia môžu okrem iného podporovať vývoj, výrobu a uvádzanie na trh výrobkov, ktoré sú vhodné na viacnásobné použitie, ktoré sú z technického hľadiska trvanlivé a sú, po tom, čo sa stanú odpadom, vhodné na riadne a bezpečné zhodnocovanie a environmentálne vhodné zneškodňovanie.
3. Pri uplatňovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcu zohľadňujú členské štáty technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť a celkové vplyvy na životné prostredie, zdravie ľudí a sociálnu oblasť a rešpektujú pritom potrebu zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu.
4. Rozšírená zodpovednosť výrobcu sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť za nakladanie s odpadom ustanovená v článku 15 ods. 1, a bez toho, aby boli dotknuté platné osobitné právne predpisy o tokoch odpadu a konkrétnych produktoch.
Článok 9
Predchádzanie vzniku odpadu
Komisia po konzultáciách so všetkými zúčastnenými stranami predloží Európskemu parlamentu a Rade tieto správy, ku ktorým priloží prípadné návrhy opatrení potrebných na podporu preventívnych činností a realizáciu programov na predchádzanie vzniku odpadu uvedených v článku 29:
a) do konca roku 2011 priebežnú správu o vývoji tvorby odpadu a rozsahu predchádzania vzniku odpadu, vrátane stanovenia politiky ekodizajnu výrobkov, ktorá bude riešiť problém tvorby odpadu a prítomnosti nebezpečných látok v odpade s cieľom podporovať technológie zamerané na trvalé, druhotne použiteľné a recyklovateľné výrobky;
b) do konca roku 2011 formulovanie akčného plánu ďalších podporných opatrení na európskej úrovni, najmä opatrení zameraných na zmenu súčasného modelu spotreby;
c) do konca roku 2014 stanovenie predchádzania vzniku odpadu a oddelenie cieľov na rok 2020 založené na najosvedčenejších postupoch vrátane prípadnej revízie ukazovateľov uvedených v článku 29 ods. 4.
Článok 10
Zhodnocovanie
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa odpad podrobí činnostiam zhodnocovania v súlade s článkami 4 a 13.
2. Ak je to potrebné na zaistenie súladu s odsekom 1 a na uľahčenie alebo zlepšenie zhodnocovania, odpad sa zbiera separovane, ak je to technicky, environmentálne a hospodársky uskutočniteľné, a nezmiešava sa s iným odpadom alebo iným materiálom s odlišnými vlastnosťami.
Článok 11
Opätovné použitie a recyklácia
1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu opätovného použitia výrobkov a na prípravu činností súvisiacich s opätovným využitím, najmä prostredníctvom vytvárania a podpory sietí opätovného využívania a opravy, využívania hospodárskych nástrojov, kritérií na obstarávanie, kvantitatívnych cieľov alebo iných opatrení.
Členské štáty prijmú opatrenia na podporu recyklácie vysokej kvality a s týmto cieľom zriadia systémy triedeného zberu podľa toho, kde to bude technicky, environmentálne a hospodársky praktické a vhodné, aby sa splnili potrebné kvalitatívne normy pre príslušné oblasti recyklácie.
S výnimkou článku 10 ods. 2 sa do roku 2015 zavedie triedený zber minimálne pre: papier, kov, plast a sklo.
2. S cieľom splniť ciele tejto smernice a priblížiť sa k európskej recyklačnej spoločnosti s vysokou úrovňou účinnosti zdrojov členské štáty prijmú príslušné opatrenia zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:
a) do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti;
b) do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie, recykláciu a ostatnú konverziu materiálu vrátane zasypávacích prác použitím odpadu z bezpečných konštrukcií a sutí z demolácií ako náhrady za iné materiály, bez využívania prirodzene sa vyskytujúceho materiálu definovaného v kategórii 17 05 04 v zozname odpadov, najmenej na 70 % podľa hmotnosti;
3. Komisia stanoví podrobné pravidlá uplatňovania a spôsobov výpočtu overovania dodržiavania cieľov stanovených v odseku 2 tohto článku, pričom zohľadní nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch ( 3 ). Tieto pravidlá môžu zahŕňať prechodné obdobia pre členské štáty, ktoré v roku 2008 recyklovali menej ako 5 % ktorejkoľvek kategórie odpadu uvedenej v odseku 2. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2 tejto smernice.
4. Najneskôr do 31. decembra 2014 Komisia preskúma opatrenia a ciele stanovené v odseku 2 s cieľom, v prípade potreby, posilniť ciele a zvážiť vymedzenie cieľov pre ostatné zdroje odpadov. Správa Komisie, ku ktorej sa podľa potreby pripojí návrh, sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe Komisia zohľadní príslušné environmentálne, hospodárske a sociálne dôsledky stanovenia cieľov.
5. Členské štáty v súlade s článkom 37 oboznamujú každé tri roky Komisiu o svojich krokoch v súvislosti s plnením cieľov. Ak ciele nie sú splnené, táto správa obsahuje dôvody zlyhania a kroky, ktoré členské štáty hodlajú podniknúť na splnenie týchto cieľov.
Článok 12
Zneškodňovanie
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď nedošlo k zhodnocovaniu v súlade s článkom 10 ods. 1, odpad podrobil bezpečným činnostiam zneškodňovania, ktoré spĺňajú ustanovenia článku 13 o ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.
Článok 13
Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia, a najmä:
a) bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;
b) bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a
c) bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.
Článok 14
Náklady
1. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, znáša náklady na nakladanie s odpadom pôvodca odpadu alebo súčasní alebo predchádzajúci držitelia odpadu.
2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že náklady na nakladanie s odpadom čiastočne alebo úplne znáša výrobca výrobku, z ktorého odpad vznikol, a že distribútori takéhoto výrobku sa môžu na nákladoch podieľať.
KAPITOLA III
NAKLADANIE S ODPADOM
Článok 15
Zodpovednosť za nakladanie s odpadom
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že každý pôvodný pôvodca odpadu alebo iný držiteľ odpadu vykoná spracovanie odpadu sám, alebo prenechá spracovanie obchodníkovi alebo zariadeniu alebo podniku, ktorí vykonávajú činnosti spracovania odpadu, alebo zabezpečí, aby spracovanie zariadilo verejné alebo súkromné zariadenie na zber odpadu v súlade s článkami 4 a 13.
2. Ak sa odpad prepravuje od pôvodného pôvodcu alebo držiteľa k jednej z fyzických alebo právnických osôb uvedených v odseku 1 na predbežné spracovanie, všeobecne platí, že zodpovednosti za úplné vykonanie činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania sa nie je možné zbaviť.
Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1013/2006, členské štáty môžu spresniť podmienky týkajúce sa zodpovednosti a rozhodnúť o tom, v akých prípadoch si pôvodný pôvodca ponecháva zodpovednosť za celý spracovateľský reťazec alebo v akých prípadoch môže pôvodca a držiteľ znášať zodpovednosť spoločne so subjektmi spracovateľského reťazca alebo ju na nich preniesť.
3. Členské štáty môžu v súlade s článkom 8 rozhodnúť, že zodpovednosť za zabezpečenie nakladania s odpadom čiastočne alebo úplne znáša výrobca výrobku, z ktorého odpad vznikol, a že distribútori takéhoto výrobku môžu túto zodpovednosť znášať spolu s ním.
4. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že na ich území zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti, odovzdávajú zozbieraný a prepravovaný odpad do príslušných zariadení na spracovanie odpadu, ktoré spĺňajú ustanovenia článku 13.
Článok 16
Zásada sebestačnosti a zásada blízkosti
1. Členské štáty prijmú, ak je to potrebné alebo vhodné, v spolupráci s inými členskými štátmi príslušné opatrenia na vytvorenie integrovanej a primeranej siete zariadení na zneškodňovanie odpadu a zariadení na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zozbieraného zo súkromných domácností vrátane prípadov, keď sa tento zber vzťahuje aj na takýto odpad od iných pôvodcov, pričom sa zohľadňujú najlepšie dostupné techniky.
Odchylne od nariadenia (ES) č. 1013/2006 môžu členské štáty s cieľom chrániť svoju sieť obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určené pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že v dôsledku takýchto zásielok by sa musel vnútroštátny odpad zneškodňovať alebo, že by sa musel odpad spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich programami odpadového hospodárstva. Členské štáty oznámia takéto rozhodnutie Komisii. Členské štáty môžu tiež obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje nariadenie (ES) č. 1013/2006.
2. Sieť sa navrhne tak, aby umožnila Spoločenstvu ako celku stať sa sebestačným pri zneškodňovaní odpadu, ako aj pri zhodnocovaní odpadu uvedeného v odseku 1, a aby sa členským štátom umožnilo približovať sa k tomuto cieľu individuálne, pričom sa zohľadnia zemepisné okolnosti alebo potreba špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu.
3. Sieť umožní, aby sa odpad zneškodňoval alebo aby sa odpad uvedený v odseku 1 zhodnocoval v niektorom z najbližších vhodných zariadení najvhodnejšími metódami a technológiami, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia a verejného zdravia.
4. Zásady blízkosti a sebestačnosti neznamenajú, že každý členský štát má mať na svojom území úplnú škálu zariadení na konečné zhodnocovanie.
Článok 17
Riadenie nebezpečného odpadu
Členské štáty prijmú potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa produkcia, zber a preprava nebezpečného odpadu, ako aj jeho skladovanie a úprava, vykonávali za podmienok zaručujúcich ochranu životného prostredia a zdravia ľudí s cieľom splniť ustanovenia článku 13 vrátane krokov na zabezpečenie sledovateľnosti od výroby až po konečné určenie a kontroly nebezpečného odpadu s cieľom splniť požiadavky článkov 35 a 36.
Článok 18
Zákaz zmiešavania nebezpečného odpadu
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nebezpečný odpad nezmiešaval s inými kategóriami nebezpečného odpadu, ani s iným odpadom, látkami alebo materiálmi. Zmiešavanie zahŕňa riedenie nebezpečných látok.
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť zmiešavanie pod podmienkou, že:
a) činnosť zmiešavania vykonáva zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie v súlade s článkom 23;
b) sú dodržané ustanovenia článku 13 a nepriaznivý vplyv nakladania s odpadom na zdravie ľudí a životné prostredie sa nezvyšuje; a
c) činnosť zmiešavania je v súlade s najlepšími dostupnými technikami.
3. Ak v rozpore s odsekom 1 došlo k zmiešaniu nebezpečného odpadu, musí sa uskutočniť triedenie, ktoré podlieha podmienkam technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, ak je to možné a potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 13.
Článok 19
Označovanie nebezpečného odpadu
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v priebehu zberu, prepravy a dočasného uskladnenia nebezpečný odpad balil a označoval v súlade s platnými medzinárodnými normami a normami Spoločenstva.
2. Vždy, keď sa nebezpečný odpad prepravuje v rámci členského štátu, musí ho sprevádzať identifikačný doklad, ktorý môže byť v elektronickej podobe, a ktorý obsahuje príslušné údaje uvedené v prílohe IB k nariadeniu (ES) č. 1013/2006.
Článok 20
Nebezpečný odpad z domácností
Články 17, 18, 19 a 35 sa neuplatňujú na zmesový odpad, ktorý vznikol v domácnostiach.
Články 19 a 35 sa neuplatňujú na separované zložky nebezpečného odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach, pokiaľ ich na zber, zneškodňovanie alebo zhodnocovanie prijme zariadenie alebo podnik, ktorý získal povolenie alebo bol zaregistrovaný v súlade s článkami 23 alebo 26.
Článok 21
Odpadové oleje
1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týkajúce sa nakladania s nebezpečným odpadom ustanovené v článkoch 18 a 19, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa:
a) odpadové oleje zbierali oddelene, ak je to technicky uskutočniteľné;
b) odpadové oleje spracúvali v súlade s článkami 4 a 13;
c) ak je to technicky uskutočniteľné a ekonomicky životaschopné, odpadové oleje s rozličnými vlastnosťami nezmiešavali a aby sa odpadové oleje nezmiešavali s inými druhmi odpadu alebo látkami, ak takéto zmiešavanie bráni ich spracovaniu.
2. Na účely separovaného zberu odpadových olejov a ich správneho spracovania môžu členské štáty podľa svojich vnútroštátnych podmienok uplatňovať dodatočné opatrenia ako napr. technické požiadavky, zodpovednosť výrobcu, ekonomické nástroje alebo dobrovoľné dohody.
3. Ak odpadové oleje podľa vnútroštátnych právnych predpisov podliehajú požiadavkám na regeneráciu, členské štáty môžu stanoviť, že ak je to technicky uskutočniteľné, takéto odpadové oleje sa musia regenerovať, a ak sa uplatňujú články 11 alebo 12 nariadenia (ES) č. 1013/2006, obmedziť cezhraničné zásielky odpadových olejov zo svojho územia do spaľovní alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadu, aby sa uprednostnila regenerácia odpadových olejov.
Článok 22
Biologický odpad
Členské štáty, ak je to vhodné, v súlade s článkami 4 a 13 prijmú opatrenia, aby podporili:
a) separovaný zber biologického odpadu s cieľom vykonávať kompostovanie a digesciu biologického odpadu;
b) spracovanie biologického odpadu takým spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia;
c) použitie environmentálne bezpečných materiálov vytvorených z biologického odpadu.
Komisia posúdi nakladanie s biologickým odpadom, aby v prípade potreby predložila návrh. Posúdenie preverí príležitosti stanovenia minimálnych požiadaviek pre riadenie biologického odpadu a kvalitatívne kritéria na vykonávanie kompostovania a digescie biologického odpadu s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.
KAPITOLA IV
POVOLENIA A REGISTRÁCIE
Článok 23
Vydávanie povolení
1. Členské štáty vyžadujú od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie.
V takýchto povoleniach sa uvádzajú aspoň:
a) druhy a množstvá odpadu, ktorý možno spracovať;
b) pre každý druh povolenej činnosti technické a akékoľvek iné požiadavky týkajúce sa dotknutého miesta;
c) bezpečnostné opatrenia a opatrenia predbežnej opatrnosti, ktoré sa majú prijať;
d) metódu, ktorá sa má použiť pri každom druhu činnosti;
e) podľa potreby takéto činnosti monitorovania a kontroly;
f) podľa potreby ustanovenia o skončení prevádzky a starostlivosti po skončení prevádzky.
2. Povolenia sa môžu udeľovať na určité obdobie a môžu sa obnovovať.
3. Ak sa príslušný orgán domnieva, že plánovaná metóda spracovania je z hľadiska ochrany životného prostredia neprijateľná, najmä ak metóda nie je v súlade s článkom 13, odmietne vydať povolenie.
4. Podmienkou akéhokoľvek povolenia vzťahujúceho sa na spaľovanie alebo spoluspaľovanie s energetickým zhodnocovaním je, aby toto energetické zhodnocovanie bolo vysoko energeticky účinné.
5. Pod podmienkou splnenia požiadaviek tohto článku možno každé povolenie vydané podľa iných vnútroštátnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva spájať s povolením vyžadovaným v súlade s odsekom 1 do jedného povolenia, ak takýto formát odstráni zbytočnú duplicitu informácií a opakovanie práce prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu.
Článok 24
Výnimky z požiadavky získať povolenie
Členské štáty môžu od požiadavky ustanovenej v článku 23 ods. 1 oslobodiť zariadenia alebo podniky pri týchto činnostiach:
a) zneškodňovanie vlastného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na mieste vzniku; alebo
b) zhodnocovanie odpadu.
Článok 25
Podmienky udeľovania výnimiek
1. Ak členský štát chce udeliť výnimky, ako sa ustanovuje v článku 24, ustanoví pre každý druh činnosti všeobecné pravidlá upresňujúce druhy a množstvá odpadu, na ktoré sa výnimka môže vzťahovať, a metódu spracovania, ktorá sa má použiť.
Tieto pravidlá sa navrhnú tak, aby zabezpečili spracovanie odpadu v súlade s článkom 13. V prípade činností zneškodňovania uvedených v článku 24 písm. a) by tieto pravidlá mali zohľadniť najlepšie dostupné techniky.
2. Okrem všeobecných pravidiel ustanovených v odseku 1 členské štáty ustanovia osobitné podmienky udeľovania výnimiek týkajúcich sa nebezpečného odpadu vrátane druhov činnosti, ako aj iné požiadavky potrebné na vykonávanie rozličných foriem zhodnocovania a v príslušných prípadoch i limitné hodnoty pre obsah nebezpečných látok v odpade, ako aj hodnoty emisných limitov.
3. Členské štáty informujú Komisiu o všeobecných pravidlách ustanovených podľa odsekov 1 a 2.
Článok 26
Registrácia
Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán viedol register nasledujúcich subjektov v prípade, že nepodliehajú požiadavkám na získanie povolenia:
a) zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti;
b) obchodníci alebo sprostredkovatelia; a
c) zariadenia alebo podniky, ktorým sa udelili výnimky z požiadavky získať povolenie podľa článku 24.
Kde je to možné, na získanie informácií potrebných na tento registračný proces sa použijú existujúce záznamy, ktoré vedie príslušný orgán, aby sa zmenšila administratívna záťaž.
Článok 27
Minimálne normy
1. Minimálne technické normy pre činnosti spracovania, ktoré vyžadujú povolenie podľa článku 23, sa môžu prijať, ak existujú dôkazy, že by takéto minimálne normy boli prínosom z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
2. Takéto minimálne normy sa vzťahujú len na tie činnosti spracovania odpadu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 96/61/ES alebo nie sú vhodné na to, aby sa na ne uvedená smernica vzťahovala.
3. Takéto minimálne normy:
a) sú zamerané na hlavné významné environmentálne vplyvy činnosti spracovania odpadu,
b) zabezpečujú, že sa odpad spracúva v súlade s článkom 13,
c) zohľadňujú najlepšie dostupné techniky, a
d) zahŕňajú prípadne prvky týkajúce sa požiadaviek na kvalitu spracovania a procesných požiadaviek.
4. Minimálne normy pre činnosti, pre ktoré je potrebná registrácia podľa článku 26 písm. a) a b) sa prijmú vtedy, ak existujú dôkazy, že by takéto minimálne normy boli prínosom z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia alebo pri predchádzaní narušeniu vnútorného trhu, vrátane prvkov týkajúcich sa technickej spôsobilosti zariadení na zber, prepravcov, obchodníkov alebo sprostredkovateľov.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
KAPITOLA V
PROGRAMY
Článok 28
Programy odpadového hospodárstva
1. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány vypracovali v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 jeden alebo viac programov odpadového hospodárstva.
Tieto programy sa samotné alebo v kombinácii vzťahujú na celé geografické územie daného členského štátu.
2. Programy odpadového hospodárstva uvádzajú analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva v danej geografickej oblasti, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recykláciu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, a hodnotenie, ako bude program podporovať vykonávanie cieľov a ustanovení tejto smernice.
3. Programy odpadového hospodárstva obsahujú v príslušnej miere a s ohľadom na geografickú úroveň a rozsah oblasti, na ktorú sa program vzťahuje, aspoň tieto informácie:
a) druh, množstvo a zdroj odpadu vzniknutého na danom území, odpad, ktorý sa pravdepodobne vyvezie alebo dovezie na územie štátu, a hodnotenie vývoja prúdov odpadov v budúcnosti;
b) existujúce systémy zberu odpadu a hlavné zariadenia na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadu vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení pre odpadové oleje, nebezpečný odpad alebo prúdy odpadov, ktoré upravujú osobitné právne predpisy Spoločenstva;
c) posúdenie potreby nových systémov zberu, uzatvorenia existujúcich odpadových zariadení, dodatočnej infraštruktúry odpadových zariadení v súlade s článkom 16 a v prípade potreby súvisiacich investícií;
d) v prípade potreby dostatočné informácie o lokalizačných kritériách pre určenie miesta a o kapacite budúcich zariadení na zneškodňovanie odpadu alebo hlavných zariadení na zhodnocovanie odpadu;
e) všeobecné politiky odpadového hospodárstva vrátane plánovaných technológií a metód nakladania s odpadom alebo politiky pre konkrétne problémy riadenia súvisiace s odpadom.
4. Program odpadového hospodárstva môže s ohľadom na geografickú úroveň a rozsah oblasti, na ktorú sa program vzťahuje, obsahovať tieto informácie:
a) organizačné aspekty týkajúce sa nakladania s odpadom vrátane opisu prideľovania zodpovedností verejným a súkromným subjektom, ktoré nakladajú s odpadom;
b) vyhodnotenie užitočnosti a vhodnosti využívania ekonomických a iných nástrojov pri riešení rôznych problémov spojených s odpadom, pričom sa zohľadní potreba zachovať hladké fungovanie vnútorného trhu;
c) využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo na konkrétnu skupinu spotrebiteľov;
d) miesta s históriou zneškodňovania kontaminovaného odpadu a opatrenia na ich rekultiváciu.
5. Programy odpadového hospodárstva musia byť v súlade s požiadavkami odpadového programovania ustanovenými v článku 14 smernice 94/62/ES a stratégiou na vykonávanie znižovania množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré sa dostáva na skládky, uvedenou v článku 5 smernice 1999/31/ES.
Článok 29
Programy predchádzania vzniku odpadu
1. Členské štáty vypracujú v súlade s článkami 1 a 4 programy predchádzania vzniku odpadu najneskôr do 12. decembra 2013.
Takéto programy sa začlenia do programov odpadového hospodárstva ustanovených v článku 28 alebo prípadne do iných programov environmentálnych politík, alebo budú fungovať ako samostatné programy. Ak sa takýto program začlení do programu odpadového hospodárstva alebo do iných programov, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa zreteľne identifikujú.
2. V programoch ustanovených v odseku 1 sa stanovia ciele predchádzania vzniku odpadu. Členské štáty opíšu platné opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a vyhodnotia užitočnosť príkladov opatrení uvedených v prílohe IV alebo iných príslušných opatrení.
Zámerom takýchto cieľov a opatrení je prerušiť spojenie medzi hospodárskym rastom a environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu.
3. Členské štáty určia vhodné špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sa prijali na účely monitorovania a posudzovania pokroku dosiahnutého v súvislosti s týmito opatreniami, a na ten istý účel môžu určiť konkrétne kvalitatívne alebo kvantitatívne ciele a ukazovatele, iné ako sú uvedené v odseku 4.
4. Ukazovatele pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 3.
5. Komisia vytvorí systém vzájomnej výmeny informácií o osvedčených postupoch v oblasti predchádzania vzniku odpadov a vypracuje usmernenia na pomoc členským štátom pri príprave programov.
Článok 30
Hodnotenie a preskúmanie programov
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa ich programy odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu hodnotili aspoň každých šesť rokov a v prípade potreby sa revidovali, a to vo vhodných prípadoch v súlade s článkami 9 a 11.
2. Európska environmentálna agentúra je vyzvaná, aby do svojej výročnej správy zahrnula hodnotenie pokroku pri plnení a vykonávaní programov predchádzania vzniku odpadu.
Článok 31
Účasť verejnosti
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné zainteresované subjekty, orgány a široká verejnosť mali v súlade so smernicou 2003/35/ES alebo prípadne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ( 4 ) príležitosť zúčastniť sa na vypracovaní programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu a mali k nim po ich vypracovaní prístup. Tieto programy umiestnia na verejne prístupnú internetovú stránku.
Článok 32
Spolupráca
Členské štáty pri vypracovávaní programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu v súlade s článkami 28 a 29 primerane spolupracujú s inými dotknutými členskými štátmi a Komisiou.
Článok 33
Informácie predkladané Komisii
1. Členské štáty informujú Komisiu o programoch odpadového hospodárstva a programoch predchádzania vzniku odpadu uvedených v článkoch 28 a 29 po ich prijatí a o akýchkoľvek podstatných revíziách týchto programov.
2. Formát na oznamovanie informácií o prijímaní a podstatných revíziách týchto programov sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 3.
KAPITOLA VI
KONTROLY A ZÁZNAMY
Článok 34
Kontroly
1. Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú činnosti spracovania odpadu, zariadenia alebo podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti, sprostredkovatelia a obchodníci a zariadenia alebo podniky, ktoré vytvárajú nebezpečný odpad, sa podrobujú primeraným pravidelným kontrolám vykonávaným príslušnými orgánmi.
2. Kontroly týkajúce sa činností zberu a prepravy sa vzťahujú na pôvod, povahu, množstvo a miesto určenia zozbieraného a prepravovaného odpadu.
3. Členské štáty môžu zohľadniť registrácie získané v rámci systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) najmä v súvislosti s frekvenciou a náročnosťou kontrol.
Článok 35
Vedenie záznamov
1. Zariadenia alebo podniky uvedené v článku 23 ods. 1, pôvodcovia nebezpečného odpadu a zariadenia a podniky, ktoré zbierajú alebo prepravujú nebezpečný odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti alebo ktoré pôsobia ako obchodníci s nebezpečným odpadom alebo jeho sprostredkovatelia, vedú chronologické záznamy o množstve, povahe a pôvode odpadu a prípadne mieste určenia, frekvencii zberu, spôsobe prepravy a metóde spracovania, ktorá sa plánuje použiť v súvislosti s týmto odpadom, a na požiadanie tieto informácie sprístupnia príslušným orgánom.
2. V prípade nebezpečného odpadu sa tieto záznamy uchovávajú aspoň tri roky, s výnimkou prípadu zariadení a podnikov prepravujúcich nebezpečný odpad, ktoré musia takéto záznamy uchovávať aspoň 12 mesiacov.
Dôkazový materiál o nakladaní s odpadom sa na požiadanie predloží príslušným orgánom alebo predchádzajúcemu držiteľovi.
3. Členské štáty môžu vyžadovať dodržiavanie odsekov 1 a 2 od pôvodcov odpadu, ktorý nie je nebezpečný.
Článok 36
Vynucovanie dodržiavania povinností a sankcie
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zakázali opustenie odpadu, neriadené skládkovanie odpadu alebo nekontrolované nakladanie s ním.
2. Členské štáty ustanovia sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na ich vykonanie. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Podávanie správ a preskúmanie
1. Členské štáty každé tri roky informujú Komisiu o vykonávaní tejto smernice prostredníctvom predloženia sektorovej správy v elektronickej forme. Táto správa obsahuje aj informácie o nakladaní s odpadovými olejmi a o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní programov predchádzania vzniku odpadu a v prípade potreby informácie o opatreniach stanovených v článku 8 týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.
Správa sa vypracuje na základe dotazníku alebo návodu vypracovaného Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 6 smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím ( 5 ). Správa sa predloží Komisii do deviatich mesiacov od uplynutia trojročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje.
2. Komisia zašle dotazník alebo návod členským štátom šesť mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa sektorová správa vzťahuje.
3. Komisia do deviatich mesiacov od doručenia sektorových správ členských štátov podľa odseku 1 uverejní správu o vykonávaní tejto smernice.
4. V prvej správe, ktorá sa vypracuje do 12. decembra 2014, Komisia preskúma vykonávanie tejto smernice vrátane ustanovení týkajúcich sa energetickej účinnosti a v prípade potreby predloží návrh na jej revíziu. Táto správa tiež posúdi existujúce programy predchádzania vzniku odpadu, ciele a ukazovatele členských štátov a preskúma možnosť stanoviť programy, ciele a ukazovatele na úrovni Spoločenstva vrátane systémov zodpovednosti výrobcov za presne stanovené toky odpadov, ciele, ukazovatele a opatrenia súvisiace s recykláciou, ako aj materiálom a operáciami obnovy energie, ktoré môžu účinnejšie prispieť k splneniu cieľov stanovených v článkoch 1 a 4.
Článok 38
Výklad a prispôsobenie sa technickému pokroku
1. Komisia môže vypracovať usmernenia pre výklad vymedzení pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie.
V prípade potreby sa spresní používanie vzorca pre spaľovne uvedeného v prílohe II bode R1. Je možné zohľadniť miestne klimatické podmienky, ako napr. tuhosť zimy a potrebu kúrenia, pokiaľ ovplyvňujú množstvá energie, ktoré možno technicky využiť alebo vyrobiť vo forme elektrickej energie, kúrenia, chladenia alebo spracovania pary. Môžu sa zohľadniť aj miestne podmienky najvzdialenejších regiónov uznaných v článku 299 ods. 2 štvrtý pododsek zmluvy a území uvedených v článku 25 Aktu o pristúpení z roku 1985. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
2. Prílohy sa môžu meniť a dopĺňať vzhľadom na vedecko-technický pokrok. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2.
Článok 39
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
Článok 40
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12. decembra 2010.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 41
Zrušenie a prechodné ustanovenia
Smernice 75/439/EHS, 91/689/EHS a 2006/12/ES sa týmto zrušujú s účinnosťou od 12. decembra 2010.
Od 12. decembra 2008 sa však uplatňuje toto:
a) článok 10 ods. 4 smernice 75/439/EHS sa nahrádza takto:
„4. Referenčnú metódu merania na určenie obsahu PCB/PCT v odpadových olejoch stanoví Komisia. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch ( *1 ).
b) smernica 91/689/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:
i) článok 1 ods. 4 sa nahrádza takto:
„4. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚nebezpečný odpad‘ rozumejú:
— odpady klasifikované ako nebezpečný odpad uvedený v zozname stanovenom rozhodnutím Komisie 2000/532/ES ( *2 ) na základe príloh I a II k tejto smernici. Tento odpad musí mať jednu alebo niekoľko vlastností, ktoré sú uvedené v prílohe III. V zozname sa zohľadní pôvod a zloženie odpadu a v prípade potreby limitné hodnoty koncentrácie. Zoznam sa pravidelne skúma a v prípade potreby reviduje. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch ( *3 ).
— akýkoľvek iný odpad, ktorý podľa názoru členského štátu vykazuje niektorú z vlastností uvedených v prílohe III. Takéto prípady sa oznámia Komisii a preskúmajú s cieľom prispôsobenia zoznamu. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES.
ii) článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Opatrenia potrebné na prispôsobenie príloh tejto smernice vedecko-technickému pokroku a na revíziu zoznamu odpadov uvedeného v článku 1 ods. 4, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4 smernice 2006/12/ES.“;
c) smernica 2006/12/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
i) článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:
„2. Na účely odseku 1 písm. a) sa uplatňuje rozhodnutie Komisie 2000/532/ES ( *4 ), v ktorom je uvedený zoznam odpadov patriacich do kategórií vymenovaných v prílohe I k tejto smernici. Zoznam sa pravidelne skúma a v prípade potreby reviduje. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4.
ii) článok 17 sa nahrádza takto:
„Článok 17
Opatrenia potrebné na prispôsobenie príloh vedecko-technickému pokroku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4.“;
iii) článok 18 ods. 4 sa nahrádza takto:
„4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“.
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.
Článok 42
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 43
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
ČINNOSTI ZNEŠKODŇOVANIA
D 1 Uloženie na alebo do pôdy (napr. skládka atď.)
D 2 Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia tekutých alebo kalových odpadov v pôde, atď.)
D 3 Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložíšť atď.)
D 4 Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie tekutých alebo kalových odpadov do jám alebo odkalíšť atď.)
D 5 Špeciálne vybudované skládky (napr. umiestnenie do susediacich oddelených buniek, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia, atď.)
D 6 Vypustenie do vodných tokov a jazier okrem morí a oceánov
D 7 Vypustenie do morí a oceánov, vrátane uloženia na morské dno
D 8 Biologická úprava, nešpecifikovaná na inom mieste tejto prílohy, ktorej výsledkom sú konečné zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú uložené ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených pod označením D 1 až D 12
D 9 Fyzikálno-chemická úprava, nešpecifikovaná na inom mieste tejto prílohy, ktorej výsledkom sú konečné zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú uložené ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených pod označením D 1 až D 12 (napr. odparenie, sušenie, praženie, atď.)
D 10 Spaľovanie na zemi
D 11 Spaľovanie na mori ( *5 )
D 12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach, atď.)
D 13 Zmiešanie alebo miešanie pred zneškodnením pomocou niektorého zo spôsobov D 1 až D 12 ( *6 )
D 14 Uloženie do ďalších obalov pred zneškodnením pomocou niektorého zo spôsobov D 1 až D 13
D 15 Skladovanie, až kým sa nerozhodne o niektorom zo spôsobov zneškodnenia uvedených v bodoch D 1 až D 14 (okrem dočasného uskladnenia na mieste vzniku, pokiaľ sa nerozhodne o zbere) ( *7 )
PRÍLOHA II
ČINNOSTI ZHODNOCOVANIA
R 1 Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom ( *8 )
R 2 Spätné získavanie/regenerácia rozpúšťadiel
R 3 Recyklácia/spracovanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov) ( *9 )
R 4 Recyklácia/spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín
R 5 Recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických látok ( *10 )
R 6 Regenerácia kyselín alebo zásad
R 7 Spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia
R 8 Spätné získavanie komponentov z katalyzátorov
R 9 Prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie
R 10 Úprava pôdy na účel využitia v poľnohospodárstve alebo zlepšenia životného prostredia
R 11 Využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach uvedených v bodoch R 1 až R 10
R 12 Úprava odpadov, ktoré sú zhodnocované spôsobmi uvedenými v bodoch R 1 až R 11 ( *11 )
R 13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností uvedených v bodoch R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku) ( *12 )
PRÍLOHA III
VLASTNOSTI ODPADU, PRE KTORÉ SA ODPAD POVAŽUJE ZA NEBEZPEČNÝ
|
„Výbušný“: |
odpad, z ktorého sa môže na základe chemickej reakcie uvoľňovať plyn pri takej teplote, tlaku a rýchlosti, že dôjde k poškodeniu okolitého prostredia. Patrí sem pyrotechnický odpad, výbušný organický odpad s obsahom peroxidov a výbušný samovoľne reagujúci odpad. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 1, odpad sa posudzuje ako odpad s vlastnosťou HP 1 podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky, zmesi alebo výrobku vyplýva výbušnosť odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 1. Tabuľka 1: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 1:
|
|
„Oxidujúci“: |
odpad, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 2, odpad sa posudzuje ako odpad s vlastnosťou HP 2 podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky vyplýva oxidačný charakter odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 2. Tabuľka 2: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 2:
|
|
„Horľavý“: |
Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 3, daný odpad sa posudzuje podľa vhodných a primeraných testovacích metód. Ak z prítomnosti látky vyplýva horľavosť odpadu, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 3. Tabuľka 3: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 3:
|
|
„Dráždivý – spôsobujúci podráždenie kože a poškodenie oka“: |
odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť podráždenie kože alebo poškodenie očí. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok v koncentráciách, ktoré sú vyššie ako medzná hodnota a ktoré sú klasifikované jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej alebo viacerých limitných hodnôt koncentrácie, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Medzná hodnota pre posúdenie rizika poleptania kože 1A (H314), podráždenia kože 2 (H315), poškodenia oka 1 (H318) a podráždenia oka 2 (H319), je 1 %. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako poleptanie kože 1A (H314) presahuje úroveň 1 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako H318 presahuje úroveň 10 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Ak súčet koncentrácií všetkých látok klasifikovaných ako H315 a H319 presahuje úroveň 20 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 4. Podotýkame, že odpad obsahujúci látky klasifikované ako H314 (poleptanie kože 1A, 1B alebo 1C) v množstvách, ktoré presahujú úroveň 5 % alebo sa jej rovnajú, sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 8. Zatriedenie medzi odpad s vlastnosťou HP 4 sa neuplatňuje, ak sa odpad klasifikuje ako odpad s vlastnosťou HP 8. |
|
„Toxický pre špecifický cieľový orgán (STOT)/aspiračne toxický“: |
odpad, ktorý môže spôsobiť toxicitu špecifického cieľového orgánu buď na základe jednorazovej alebo opakovanej expozície, alebo odpad, ktorý má po aspirácii akútne toxické účinky. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok klasifikovaných jedným alebo viacerými z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení uvedených v tabuľke 4, pričom úroveň koncentrácie dosahuje alebo prekračuje jednu alebo viaceré limitné hodnoty koncentrácie uvedené v tabuľke 4, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 5. V prípade, že sú v odpade prítomné látky klasifikované ako STOT, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 5 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktoré sú klasifikované ako látky s nebezpečenstvom aspiračnej toxicity 1, pričom celkové množstvo daných látok presahuje limitnú hodnotu koncentrácie alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 5 len vtedy, keď celková kinematická viskozita (pri 40 °C) nepresahuje 20,5 mm2/s. ( 6 ) Tabuľka 4: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 5
|
|
„Akútna toxicita“: |
odpad, ktorý môže mať akútne toxické účinky po orálnom podaní alebo dermálnej aplikácii alebo po inhalačnej expozícii. Ak súčet koncentrácií všetkých látok obsiahnutých v odpade, ktoré sú klasifikované ako látky s akútnym toxickým nebezpečenstvom a sú označené kódom triedy a kategórie nebezpečnosti, ako aj kódom výstražného upozornenia uvedeným v tabuľke 5, presiahne prahovú hodnotu uvedenú v danej tabuľke alebo sa tejto hodnote rovná, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 6. Ak je v odpade prítomná viac ako jedna látka, ktorá je klasifikovaná ako látka s akútnou toxicitou, súčet koncentrácií sa vyžaduje len v prípade látok patriacich do tej istej kategórie nebezpečnosti. Pri posudzovaní rizika sa uplatňujú tieto medzné hodnoty: — v prípade rizika akútnej toxicity 1, 2 alebo 3 (H300, H310, H330, H301, H311, H331): 0,1 %, — v prípade rizika akútnej toxicity 4 (H302, H312, H332): 1 %. Tabuľka 5: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 6
|
|
„Karcinogénny“: |
odpad, ktorý spôsobuje rakovinu alebo zvyšuje jej incidenciu. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti aj kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 6, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 7. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako karcinogénna, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 7 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 6: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 7
|
|
„Leptavý“: |
odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť poleptanie kože. Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktoré sú klasifikované ako látky s nebezpečenstvom poleptania kože 1A, 1B alebo 1C (H314) a súčet ich koncentrácií presahuje úroveň 5 % alebo sa jej rovná, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 8. Medzná hodnota pre posúdenie rizika poleptania kože 1A, 1B, 1C (H314) je 1 %. |
|
„Infekčný“: |
odpad, ktorý obsahuje životaschopné mikroorganizmy alebo toxíny nimi produkované, o ktorých je známe alebo o ktorých existuje dôvodné podozrenie, že ľuďom alebo iným živým organizmom spôsobujú choroby. Prisúdenie vlastnosti HP 9 sa posúdi na základe pravidiel stanovených v referenčných dokumentoch alebo v právnych predpisoch členských štátov. |
|
„Toxický pre reprodukciu“: |
odpad, ktorý má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien a spôsobuje aj vývojovú toxicitu u potomstva. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 7, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 10. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako toxická pre reprodukciu, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 10 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 7: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 10
|
|
„Mutagénny“: |
odpad, ktorý môže spôsobiť mutáciu, teda trvalú zmenu množstva alebo štruktúry genetického materiálu v bunke. Ak odpad obsahuje látku, ktoré je klasifikovaná jedným z nasledujúcich kódov triedy a kategórie nebezpečnosti a kódov výstražných upozornení, pričom došlo k presiahnutiu alebo dosiahnutiu úrovne jednej z limitných hodnôt koncentrácie uvedených v tabuľke 8, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 11. V prípade, že je v odpade prítomná viac ako jedna látka klasifikovaná ako mutagénna, je potrebné, aby na účely klasifikácie daného odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 11 konkrétna látka dosahovala alebo presahovala predmetnú limitnú hodnotu koncentrácie. Tabuľka 8: Kód(-y) tried a kategórií nebezpečnosti a kód(-y) výstražných upozornení týkajúce sa zložiek odpadu a zodpovedajúcich limitných hodnôt koncentrácie na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 11
|
|
„Uvoľňujúci akútne toxické plyny“: |
odpad, z ktorého sa pri styku s vodou alebo kyselinou uvoľňujú akútne toxické plyny (akútna toxicita 1, 2 alebo 3). Ak odpad obsahuje látku, ktorej sa priraďujú tieto doplnkové nebezpečné vlastnosti EUH029, EUH031 a EUH032, na základe testovacích metód alebo usmernení sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 12. |
|
„Senzibilizujúci“: |
odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok, o ktorých je známe, že majú senzibilizačné účinky na kožu alebo dýchacie orgány. Ak odpad obsahuje látku klasifikovanú ako senzibilizujúcu, ktorej je priradený jeden z kódov výstražných upozornení H317 alebo H334, pričom jedna konkrétna látka dosahuje limitnú hodnotu koncentrácie 10 % alebo sa jej rovná, daný odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 13. |
|
„Ekotoxický“: |
odpad, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať okamžité alebo oneskorené riziká pre jednu alebo viacero zložiek životného prostredia. |
|
„Odpad, ktorý môže vykazovať nebezpečnú vlastnosť uvedenú v predchádzajúcom texte, ktorú pôvodný odpad nevykazoval.“ |
Ak odpad obsahuje jednu alebo viacero látok, ktorým sa priraďuje jeden z kódov výstražných upozornení alebo doplnkových nebezpečných vlastností uvedených v tabuľke 9, odpad sa klasifikuje ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 15 okrem prípadu, keď daný odpad má takú podobu, že za žiadnych okolností nebude vykazovať vlastnosti výbušnosti alebo potenciálnej výbušnosti. Tabuľka 9: Výstražné upozornenia a doplnkové nebezpečné vlastnosti týkajúce sa zložiek odpadu na účely klasifikácie odpadu ako nebezpečného odpadu s vlastnosťou HP 15
Okrem toho členské štáty môžu odpad charakterizovať ako nebezpečný odpad s vlastnosťou HP 15 na základe iných uplatniteľných kritérií, napríklad na základe hodnotenia výluhu. Poznámka K priradeniu nebezpečnej vlastnosti HP 14 sa pristupuje na základe kritérií stanovených v prílohe VI k smernici Rady 67/548/EHS. Skúšobné metódy Metódy, ktoré sa majú používať, sa uvádzajú v nariadení Komisie (ES) č. 440/2008 ( 7 ) a iných príslušných dokumentoch CEN alebo v iných medzinárodne uznávaných testovacích metódach a usmerneniach. |
||||||||||
PRÍLOHA IV
PRÍKLADY OPATRENÍ NA PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADU UVEDENÉ V ČLÁNKU 29
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu
1. Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.
2. Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.
3. Vývoj účinných a zmysluplných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach, od porovnávania výrobkov na úrovni Spoločenstva cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie
4. Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálny výkon výrobku počas jeho celého životného cyklu).
5. Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.
6. Organizovanie školení príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tejto smernice a smernice 96/61/ES.
7. Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice 96/61/ES. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu.
8. Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú pravdepodobne obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené, a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.
9. Využitie dobrovoľných dohôd, spotrebiteľsko-producentských výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné podnikateľské alebo priemyselné odvetvia stanovili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu.
10. Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a ISO 14001.
Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania
11. Hospodárske nástroje, ako napríklad stimuly pre čisté nákupy alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.
12. Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.
13. Podpora dôveryhodných ekologických značiek.
14. Dohody s priemyslom, ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napr. výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.
15. V kontexte verejného a podnikového obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Komisia uverejnila 29. októbra 2004.
16. Podpora opätovného používania a/alebo opráv vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napr. podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.
PRÍLOHA V
TABUĽKA ZHODY
|
Smernica 2006/12/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 písm. a) |
článok 3 bod 1 |
|
článok 1 ods. 1 písm. b) |
článok 3 bod 5 |
|
článok 1 ods. 1 písm. c) |
článok 3 bod 6 |
|
článok 1 ods. 1 písm. d) |
článok 3 bod 9 |
|
článok 1 ods. 1 písm. e) |
článok 3 bod 19 |
|
článok 1 ods. 1 písm. f) |
článok 3 bod 15 |
|
článok 1 ods. 1 písm. g) |
článok 3 bod 10 |
|
článok 1 ods. 2 |
článok 7 |
|
článok 2 ods. 1 |
článok 2 ods. 1 |
|
článok 2 ods. 1 písm. a) |
článok 2 ods. 1 písm. a) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) |
článok 2 ods. 2 |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (i) |
článok 2 ods. 1 písm. d) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (ii) |
článok 2 ods. 2 písm. d) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (iii) |
článok 2 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. c) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (iv) |
článok 2 ods. 2 písm. a) |
|
článok 2 ods. 1 písm. b) bod (v) |
článok 2 ods. 1 písm. e) |
|
článok 2 ods. 2 |
článok 2 ods. 4 |
|
článok 3 ods. 1 |
článok 4 |
|
článok 4 ods.1 |
článok 13 |
|
článok 4 ods. 2 |
článok 36 ods. 1 |
|
článok 5 |
článok 16 |
|
článok 6 |
— |
|
článok 7 |
článok 28 |
|
článok 8 |
článok 15 |
|
článok 9 |
článok 23 |
|
článok 10 |
článok 23 |
|
článok 11 |
články 24 a 25 |
|
článok 12 |
článok 26 |
|
článok 13 |
článok 34 |
|
článok 14 |
článok 35 |
|
článok 15 |
článok 14 |
|
článok 16 |
článok 37 |
|
článok 17 |
článok 38 |
|
článok 18 ods. 1 |
článok 39 ods. 1 |
|
— |
článok 39 ods. 2 |
|
článok 18 ods. 2 |
— |
|
článok 18 ods. 3 |
článok 39 ods. 3 |
|
článok 19 |
článok 40 |
|
článok 20 |
— |
|
článok 21 |
článok 42 |
|
článok 22 |
článok 43 |
|
príloha I |
— |
|
príloha IIA |
príloha I |
|
príloha IIB |
príloha II |
|
Smernica 75/439/EHS |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
článok 3 ods. 18 |
|
článok 2 |
články 13 a 21 |
|
článok 3 ods. 1 a 2 |
— |
|
článok 3 ods. 3 |
článok 13 |
|
článok 4 |
článok 13 |
|
článok 5 ods. 1 |
— |
|
článok 5 ods. 2 |
— |
|
článok 5 ods. 3 |
— |
|
článok 5 ods. 4 |
články 26 a 34 |
|
článok 6 |
článok 23 |
|
článok 7 písm. a) |
článok 13 |
|
článok 7 písm. b) |
— |
|
článok 8 ods. 1 |
— |
|
článok 8 ods. 2 písm. a) |
— |
|
článok 8 ods. 2 písm. b) |
— |
|
článok 8 ods. 3 |
— |
|
článok 9 |
— |
|
článok 10 ods. 1 |
článok 18 |
|
článok 10 ods. 2 |
článok 13 |
|
článok 10 ods. 3 a 4 |
— |
|
článok 10 ods. 5 |
články 19, 21, 25, 34 a 35 |
|
článok 11 |
— |
|
článok 12 |
článok 35 |
|
článok 13 ods. 1 |
článok 34 |
|
článok 13 ods. 2 |
— |
|
článok 14 |
— |
|
článok 15 |
— |
|
článok 16 |
— |
|
článok 17 |
— |
|
článok 18 |
článok 37 |
|
článok 19 |
— |
|
článok 20 |
— |
|
článok 21 |
— |
|
článok 22 |
— |
|
príloha I |
— |
|
Smernica 91/689/EHS |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
— |
|
článok 1 ods. 2 |
— |
|
článok 1 ods. 3 |
— |
|
článok 1 ods. 4 |
článok 3 ods. 2 a článok 7 |
|
článok 1 ods. 5 |
článok 20 |
|
článok 2 ods. 1 |
článok 23 |
|
článok 2 ods. 2 až 4 |
článok 18 |
|
článok 3 |
články 24, 25 a 26 |
|
článok 4 ods. 1 |
článok 34 ods. 1 |
|
článok 4 ods. 2 a 3 |
článok 35 |
|
článok 5 ods. 1 |
článok 19 ods. 1 |
|
článok 5 ods. 2 |
článok 34 ods. 2 |
|
článok 5 ods. 3 |
článok 19 ods. 2 |
|
článok 6 |
článok 28 |
|
článok 7 |
— |
|
článok 8 |
— |
|
článok 9 |
— |
|
článok 10 |
— |
|
článok 11 |
— |
|
článok 12 |
— |
|
prílohy I a II |
— |
|
príloha III |
príloha III |
( 1 ) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.
( 2 ) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.
( 3 ) Ú. v. ES L 332, 9.12.2002, s. 1.
( 4 ) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.
( 5 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.
( *1 ) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.“;
( *2 ) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.
( *3 ) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.“;
( *4 ) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.“;
( *5 ) Táto činnosť je zakázaná právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými dohovormi.
( *6 ) Ak sa nehodí iný D-kód, môže to zahŕňať predbežné činnosti pred zneškodnením vrátane predbežnej úpravy, ako je okrem iného napr. triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo separovanie pred akoukoľvek činnosťou označenou D1 až D12.
( *7 ) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa článku 3 bod 10.
( *8 ) Patria sem zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie tuhého komunálneho odpadu, iba vtedy, ak je ich energetická účinnosť rovná alebo vyššia ako:
— 0,60 v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie v súlade s platnými právnymi predpismi Spoločenstva pred 1. januárom 2009,
— 0,65 v prípade zariadení, ktoré dostali povolenie po 31. decembri 2008,
pričom sa použije tento vzorec:
Energetická účinnosť = (Ep – (Ef + Ei))/(0,97 × (Ew + Ef))
kde:
Ep je ročné množstvo energie vyrobenej ako teplo alebo elektrina. Vypočíta sa tak, že energia vo forme elektriny sa vynásobí hodnotou 2,6 a teplo vyrobené na komerčné účely sa vynásobí hodnotou 1,1 (GJ/rok);
Ef je ročný energetický vstup do systému z palív prispievajúcich k výrobe pary (GJ/rok);
Ew je ročné množstvo energie obsiahnuté v spracovanom odpade, ktoré sa vypočítava z čistej výhrevnosti odpadu (GJ/rok);
Ei je ročné množstvo dovezenej energie okrem Ew a Ef (GJ/rok);
0,97 je koeficient zohľadňujúci energetické straty v dôsledku popola zo spaľovania odpadu a sálania.
Tento vzorec sa uplatňuje v súlade s referenčným dokumentom o najlepších dostupných technikách spaľovania odpadu.
Hodnota získaná pomocou vzorca energetickej účinnosti sa vynásobí klimatickým korekčným faktorom (CCF), ako sa uvádza ďalej:
1. CCF v prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke a boli povolené v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie pred 1. septembrom 2015.
CCF = 1, ak HDD >= 3 350 .
CCF = 1,25, ak HDD <= 2 150 .
CCF = – (0,25/1 200 ) × HDD + 1,698, keď 2 150 < HDD < 3 350 .
2. CCF v prípade zariadení, ktoré boli povolené po 31. auguste 2015 a v prípade zariadení pod bodom 1 po 31. decembri 2029:
CCF = 1, ak HDD >= 3 350 .
CCF = 1,12, ak HDD <= 2 150 .
CCF = – (0,12/1 200 ) × HDD + 1,335, keď 2 150 < HDD < 3 350 .
(Výsledná hodnota CCF sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.)
Hodnota HDD (Heating Degree Days – vykurovacie stupňodni) by mala predstavovať priemer ročných hodnôt HDD v mieste, kde sa nachádza zariadenie na spaľovanie, vypočítaných na obdobie 20 po sebe nasledujúcich rokov pred rokom, na ktorý sa CCF počíta. Na výpočet hodnoty HDD by sa mala použiť táto metóda stanovená Eurostatom: Hodnota HDD sa rovná (18 °C – Tm) × d, ak Tm je nižšia ako alebo rovná 15 °C (vykurovací prah), a je nulová, ak Tm je vyššia ako 15 °C, pričom Tm je priemerná vonkajšia teplota (Tmin + Tmax)/2 počas obdobia d dní. Výpočty sa majú vykonávať denne (d = 1) a sčítavajú sa v priebehu jedného roka.
◄
◄
( *9 ) Patrí sem splyňovanie a pyrolýza využívajúca zložky ako chemické látky.
( *10 ) Patrí sem čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova, a recyklácia anorganických stavebných materiálov.
( *11 ) Ak neexistuje iný vhodný R-kód, môžu sem patriť predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napr. rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, separovanie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z činností R1 až R11.
( *12 ) Dočasné uskladnenie je dočasné uloženie podľa článku 3 bod 10.
( 6 ) Kinematická viskozita sa určuje len v prípade kvapalín.
( 7 ) ►C2 Nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú. v. EÚ L 142, 31.5.2008, s. 1). ◄