02003L0087 — SK — 01.01.2021 — 012.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v ►M9 Únii ◄ , a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275 25.10.2003, s. 32) |
Zmenená a doplnená:
Zmenená a doplnená:
|
L 112 |
21 |
24.4.2012 |
Opravená a doplnená:
SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z 13. októbra 2003,
o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v ►M9 Únii ◄ , a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet
Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v ►M9 Únii ◄ (ďalej len „systém ►M9 Únie ◄ “) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.
Táto smernica zároveň ustanovuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom prispieť k takým úrovniam zníženia, ktoré sa z vedeckého hľadiska považujú za nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmeny klímy.
Táto smernica tiež ustanovuje opatrenia na hodnotenie a zavedenie prísnejšieho záväzku ►M9 Únie ◄ v oblasti znižovania emisií, presahujúceho 20 %, ktorý sa má uplatniť na základe toho, že ►M9 Únia ◄ odsúhlasí medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k zníženiu emisií skleníkových plynov nad rámec zníženia požadovaného v článku 9, čoho prejavom je aj záväzok vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady v marci 2007.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Článok 3
Definície
Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:
„kvóta“ znamená kvótu oprávňujúcu vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby, ktoré je platné len na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a ktoré je prenosné v súlade s ustanoveniami tejto smernice;
„emisie“ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou;
„skleníkové plyny“ sú plyny uvedené v prílohe II a iné plynné zložky atmosféry, prírodné aj antropogénne, ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie;
„povolenie na emisie skleníkových plynov“ znamená povolenie vydané v súlade s článkami 5 a 6;
„zariadenie“ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;
„prevádzkovateľ“ znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.
„osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu;
„nový účastník“ je akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po prvýkrát v období, ktoré začína tri mesiace pred lehotou na predloženie zoznamu podľa článku 11 ods. 1 a končí tri mesiace pred lehotou na predloženie nasledujúceho zoznamu podľa uvedeného článku;
„verejnosť“ znamená jednu alebo viac osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, združenia, organizácie alebo skupiny osôb;
„tona ekvivalentu oxidu uhličitého“ znamená jednu metrickú tonu oxidu uhličitého (CO2) alebo množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe II s ekvivalentným potenciálom globálneho otepľovania;
„Strana podľa prílohy I“ znamená stranu uvedenú v prílohe I k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), ktorá ratifikovala Kjótsky protokol, ako je uvedené v článku 1 ods. 7 Kjótskeho protokolu;
„projektová aktivita“ znamená projektovú aktivitu, ktorú schváli jedna alebo viaceré strany podľa prílohy I v súlade s článkom 6 alebo článkom 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
„jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU“ znamená jednotku vydanú podľa článku 6 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
„certifikované zníženie emisií“ alebo „CER“ znamená jednotku vydanú podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;
„prevádzkovateľ lietadla“ je osoba, ktorá prevádzkuje lietadlo v čase, keď vykonáva leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, alebo majiteľ lietadla v prípade, že táto osoba nie je známa alebo nie je určená majiteľom lietadla;
„prevádzkovateľ komerčnej leteckej dopravy“ je prevádzkovateľ, ktorý za úhradu poskytuje verejnosti služby pravidelnej alebo nepravidelnej leteckej dopravy týkajúce sa prepravy cestujúcich, nákladu alebo pošty;
„riadiaci členský štát“ je členský štát zodpovedný za správu ►M9 systému EÚ ETS ◄ s ohľadom na prevádzkovateľa lietadla v súlade s článkom 18a;
„započítané emisie z leteckej dopravy“ znamenajú emisie zo všetkých letov spadajúcich pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, ktoré odlietajú z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu, a z letov, ktoré prilietajú na toto letisko z tretej krajiny;
„historické emisie z leteckej dopravy“ znamenajú priemer ročných emisií v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I;
„spaľovanie“ je každá oxidácia palív bez ohľadu na to, akým spôsobom sa využíva teplo, elektrická alebo mechanická energia, ktoré boli vyrobené v tomto procese, a ostatné priamo s tým spojené činnosti vrátane mokrého čistenia odpadového plynu;
„výrobca elektrickej energie“ je zariadenie, ktoré 1. januára 2005 alebo po tomto dátume vyrábalo elektrickú energiu na predaj tretím stranám a v ktorom sa nevykonáva žiadna činnosť uvedená v prílohe I okrem „spaľovania palív“.
KAPITOLA II
LETECKÁ DOPRAVA
Článok 3a
Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I.
Článok 3b
Činnosti leteckej dopravy
Do 2. augusta 2009 Komisia v súlade s ►M9 postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 ◄ vypracuje usmernenia pre podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I.
Článok 3c
Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu
Toto percento sa môže v rámci celkového preskúmania tejto smernice prehodnotiť.
Článok 3d
Metóda prideľovania kvót pre leteckú dopravu prostredníctvom aukcií
Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach prijatých podľa prvého pododseku tohto odseku.
Článok 3e
Prideľovanie a vydávanie kvót prevádzkovateľom lietadiel
Komisia najmenej pätnásť mesiacov pred začiatkom každého obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, alebo ak ide o obdobie uvedené v článku 3c ods. 1, do 30. septembra 2011 vypočíta a prijme rozhodnutie, ktorým sa stanoví:
celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť na toto obdobie v súlade s článkom 3c;
počet kvót, ktoré sa dajú na aukciu v tomto období v súlade s článkom 3d;
počet kvót v rámci osobitnej rezervy pre prevádzkovateľov lietadiel v danom období v súlade s článkom 3f ods. 1;
počet kvót, ktoré sa majú prideliť bezplatne v danom období tak, že sa odpočíta počet kvót uvedených v písmenách b) a c) z celkového množstva kvót, o ktorom sa rozhodlo v písmene a), a
referenčnú hodnotu, ktorá sa má použiť na bezplatné prideľovanie kvót prevádzkovateľom lietadiel, ktorých žiadosti boli predložené Komisii v súlade s odsekom 2.
Referenčná hodnota uvedená v písmene e), vyjadrená ako kvóta za tonokilometre, sa vypočíta tak, že počet kvót uvedených v písmene d) sa vydelí súčtom tonokilometrov zahrnutých do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 2.
Každý riadiaci členský štát do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 3, vypočíta a uverejní:
celkový prídel kvót na dané obdobie pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla, ktorého žiadosť predložil Komisii v súlade s odsekom 2, vypočítaný tak, že sa počet tonokilometrov zahrnutých do žiadosti vynásobí referenčnou hodnotou uvedenou v odseku 3 písm. e), a
počet kvót pridelený každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktorý sa stanoví tak, že jeho celkový prídel kvót na dané obdobie vypočítaný v písmene a) sa vydelí počtom rokov v období, v ktorom daný prevádzkovateľ lietadla vykonáva letecké činnosti uvedené v prílohe I.
Článok 3f
Osobitná rezerva pre určitých prevádzkovateľov lietadiel
V každom období uvedenom v článku 3c ods. 2 sa 3 % z celkového množstva kvót, ktoré sa majú prideliť, vyčlenia na osobitnú rezervu pre prevádzkovateľov lietadiel:
ktorí začínajú s prevádzkou činností leteckej dopravy, ktoré spadajú do prílohy I, po monitorovanom roku, v ktorom sa podľa článku 3e ods. 1 predložili údaje o tonokilometroch v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, alebo
ktorých tonokilometre sa zvýšia v priemere o viac ako 18 % ročne v čase medzi monitorovaným rokom, v ktorom sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia
a ktorých činnosť podľa písmena a) alebo dodatočná činnosť podľa písmena b) nie je úplným ani čiastočným pokračovaním činností leteckej dopravy, ktoré predtým vykonával iný prevádzkovateľ lietadla.
Emisné kvóty pridelené prevádzkovateľovi lietadla podľa odseku 1 písm. b) nepresiahnu 1 000 000 kvót.
Žiadosť podľa odseku 2:
obsahuje overené údaje o tonokilometroch v súlade s prílohami IV a V pre činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla v druhom kalendárnom roku obdobia uvedeného v článku 3c ods. 2, na ktoré sa žiadosť vzťahuje;
poskytuje dôkazy, že kritériá oprávnenosti podľa odseku 1 boli splnené, a
v prípade prevádzkovateľov lietadla, na ktorých sa vzťahuje odsek 1 písm. b), uvádza:
percentuálny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia;
absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia, a
absolútny nárast tonokilometrov, ktorý dosiahol prevádzkovateľ lietadla v čase medzi monitorovaným rokom, za ktorý sa údaje o tonokilometroch predložili podľa článku 3e ods. 1 v súvislosti s obdobím uvedeným v článku 3c ods. 2, a druhým kalendárnym rokom tohto obdobia a ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b).
S výhradou odseku 6 sa referenčná hodnota vypočíta tak, že sa počet kvót v osobitnej rezerve vydelí súčtom:
tonokilometrov, ktoré dosiahli prevádzkovatelia lietadiel patriaci do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. a) a odsekom 4, a
absolútneho nárastu tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) u prevádzkovateľov lietadiel, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), ktoré boli zahrnuté do žiadostí predložených Komisii v súlade s odsekom 3 písm. c) bodom iii) a odsekom 4.
Do troch mesiacov od dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 5, každý riadiaci členský štát vypočíta a uverejní:
pridelenie kvót z osobitnej rezervy pre každého prevádzkovateľa lietadla, ktorý predložil žiadosť Komisii v súlade s odsekom 4. Toto pridelenie sa vypočíta tak, že sa referenčná hodnota uvedená v odseku 5 vynásobí:
v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a), tonokilometrami zahrnutými do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. a) a odseku 4;
v prípade prevádzkovateľa lietadla, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. b), absolútnym nárastom tonokilometrov, ktorý presahuje percento uvedené v odseku 1 písm. b) a ktoré sú zahrnuté do žiadosti predloženej Komisii podľa odseku 3 písm. c) bodu iii) a odseku 4, a
pridelenie kvót každému prevádzkovateľovi lietadla na každý rok, ktoré sa určí tak, že prídel kvót podľa písmena a) sa vydelí počtom celých kalendárnych rokov, ktoré ostávajú v období uvedenom v článku 3c ods. 2, na ktoré sa pridelenie vzťahuje.
▼M9 —————
Článok 3g
Monitorovanie a podávanie správ
Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, ktorý stanovuje opatrenia na monitorovanie a podávanie správ o emisiách a údajoch o tonokilometroch na účely uplatňovania článku 3e, a aby príslušný orgán tieto plány schválil v súlade s ►M4 ►M9 aktom ◄ uvedeným v článku 14 ◄ .
KAPITOLA III
STACIONÁRNE ZARIADENIA
Článok 3h
Rozsah pôsobnosti
Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I okrem činností leteckej dopravy.
Článok 4
Povolenia na emisie skleníkových plynov
Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je vylúčené zo ►M9 systému EÚ ETS ◄ podľa článku 27. Toto sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré boli zahrnuté podľa článku 24.
Článok 5
Žiadosti o povolenia na emisie skleníkových plynov
Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov zasielaná príslušnému orgánu obsahuje opis:
zariadenia a jeho činností vrátane používanej technológie;
surovín a pomocných materiálov, ktorých používanie pravdepodobne povedie k vzniku emisií plynov uvedených v prílohe I;
zdrojov emisií plynov zo zariadenia, uvedených v prílohe I, a
opatrení pripravovaných na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách v súlade s ►M9 aktom ◄ uvedeným v článku 14.
Žiadosť musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie detailov uvedených v prvom odseku.
Článok 6
Podmienky a obsah povolenia na emisie skleníkových plynov
Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení v tej istej prevádzkárni prevádzkované tým istým prevádzkovateľom.
▼M9 —————
Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:
meno a adresu prevádzkovateľa;
opis činností a emisií zo zariadenia;
plán monitorovania, ktorý spĺňa požiadavky podľa ►M9 aktu ◄ uvedeného v článku 14. Členské štáty môžu prevádzkovateľom umožniť aktualizáciu plánov monitorovania bez toho, aby zmenili povolenie. Prevádzkovatelia predkladajú všetky aktualizované plány monitorovania príslušnému orgánu na schválenie;
požiadavky na podávanie správ; a
záväzok odovzdávať iné kvóty ako kvóty vydané podľa kapitoly II v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, overené v súlade s článkom 15, do štyroch mesiacov po skončení daného roku.
Článok 7
Zmeny v súvislosti so zariadeniami
Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.
Článok 8
Nadväznosť na smernicu 2010/75/EÚ
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tam, kde zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ ( 1 ), podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov boli skoordinované s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje uvedená smernica. Požiadavky stanovené v článkoch 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov stanovených smernicou 2010/75/EÚ.
Článok 9
Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄
Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ , ktoré sa od roku 2013 začne vydávať každoročne, sa lineárne zníži od polovice obdobia rokov 2008 až 2012. V porovnaní s priemerným celkovým ročným množstvom kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, sa množstvo zníži o lineárny koeficient 1,74 %. ►A1 Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ sa v dôsledku pristúpenia Chorvátska zvýši len o množstvo kvót, s ktorými Chorvátsko bude obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1. ◄
Počnúc rokom 2021 predstavuje lineárny koeficient 2,2 %.
Článok 9a
Úprava množstva kvót pre celú ►M9 Úniu ◄
V prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I a ktoré sú do ►M9 systému EÚ ETS ◄ začlenené len od roku 2013, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia takýchto zariadení predkladali príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách s cieľom zohľadniť ich pri úprave množstva kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ , ktoré sa majú vydať.
Všetky takéto údaje sa predložia relevantnému príslušnému orgánu do 30. apríla 2010 v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 14 ods. 1.
Ak sú predložené údaje riadne podložené, príslušný orgán ich oznámi Komisii do 30. júna 2010 a množstvo kvót, ktoré sa má vydať, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9, sa zodpovedajúcim spôsobom upraví. V prípade zariadení produkujúcich iné skleníkové plyny než CO2 môže príslušný orgán oznámiť nižší objem emisií v súlade potenciálom zníženia emisií uvedených zariadení.
Článok 10
Obchodovanie s kvótami formou aukcie
Od roku 2021 je podiel kvót určených na obchodovanie formou akcie 57 % bez toho, aby bolo dotknuté prípadné zníženie podľa článku 10a ods. 5a.
2 % celkového množstva kvót v období rokov 2021 až 2030 sa obchodujú formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov, ako sa stanovuje v článku 10d (ďalej len „modernizačný fond“).
Zvyšné celkové množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa rozdelí podľa odseku 2.
Celkové množstvo kvót, s ktorým obchoduje každý členský štát formou aukcie, má toto zloženie:
►M9 90 % ◄ celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, je rozdelených medzi členské štáty podielom, ktorý je totožný s podielom overených emisií príslušného členského štátu podľa ►M9 systému EÚ ETS ◄ za rok 2005 alebo s ich priemerom za obdobie rokov 2005 až 2007, podľa toho, ktorý údaj je vyšší;
10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a), o percentuálne podiely uvedené v prílohe IIa.
▼M9 —————
Na účely písmena a) sa podiel členských štátov, ktoré sa nezúčastnili na ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v roku 2005, vypočíta na základe ich overených emisií podľa ►M9 systému EÚ ETS ◄ v roku 2007.
V prípade potreby sa percentuálny podiel uvedený v písmene b) primerane upraví, aby rozdelenie predstavovalo 10 %.
Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie. Aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2, vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote týchto príjmov by sa malo použiť na jednu alebo viaceré z týchto aktivít:
zníženie emisií skleníkových plynov vrátane príspevku do Globálneho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a do adaptačného fondu, ktorého podmienky fungovania boli stanovené na konferencii o zmene klímy v Poznani (COP 14 a COP/MOP 4), prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a financovanie výskumu a vývoja, ako aj demonštračných projektov v oblasti znižovania emisií a prispôsobovania sa zmene klímy vrátane účasti na iniciatívach v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie a európskych technologických platforiem;
vývoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok Únie v oblasti obnoviteľných energií, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, a pomoc pri plnení záväzku Únie zvýšiť energetickú efektívnosť podľa úrovní stanovených v príslušných legislatívnych aktoch;
opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a na zvyšovanie zalesňovania a obnovy lesov v rozvojových krajinách, ktoré ratifikujú medzinárodnú dohodu o zmene klímy; prenos technológií a uľahčenie prispôsobovania sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy v týchto krajinách;
sekvestrácia prostredníctvom lesníctva v ►M9 Únii ◄ ;
environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, najmä z elektrární na fosílne palivá tuhého skupenstva a z celého radu priemyselných odvetví a pododvetví vrátane zachytávania a ukladania v tretích krajinách;
podpora prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave;
financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti a čistých technológií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;
opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť energetickú efektívnosť, zlepšiť systémy diaľkového vykurovania a izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom;
pokrytie správnych výdavkov na riadenie ►M9 systému EÚ ETS ◄ ;
financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy;
podpora budovania zručností a prerozdelenia pracovnej sily s cieľom prispieť k spravodlivému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä v regiónoch, ktorých sa najviac dotkne zmena pracovných miest, a to v intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi.
Považuje sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to aj v rozvojových krajinách, alebo ak vykonávajú vnútroštátne regulačné politiky na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na dosiahnutie cieľov ustanovených v prvom pododseku a ktorých hodnota zodpovedá najmenej 50 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa odseku 2 vrátane všetkých príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenej v odseku 2 písm. b) a c).
Členské štáty vo svojich správach predložených podľa rozhodnutia č. 280/2004/ES informujú Komisiu o využití príjmov a o opatreniach prijatých podľa tohto odseku.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o harmonogram, správu a iné aspekty obchodovania formou aukcie, s cieľom zabezpečiť, aby sa uskutočňovalo otvoreným, transparentným, harmonizovaným a nediskriminačným spôsobom. Na tento účel musí byť postup predvídateľný, najmä v súvislosti s harmonogramom a postupnosťou aukcií a odhadovanými množstvami kvót, ktoré sa sprístupnia.
Uvedenými delegovanými aktmi sa zabezpečí, aby boli aukcie navrhnuté tak, aby:
prevádzkovatelia, a najmä malé a stredné podniky, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, mali úplný, spravodlivý a rovný prístup;
všetci účastníci mali prístup k rovnakým informáciám v rovnakom čase a aby účastníci neohrozovali priebeh aukcií;
organizácia aukcií a účasť na nich boli nákladovo efektívne a aby sa predchádzalo zbytočným administratívnym nákladom, a
bol zabezpečený prístup ku kvótam pre malé zdroje emisií.
Členské štáty podávajú o každej aukcii správu týkajúcu sa riadneho vykonávania pravidiel obchodovania formou aukcie, najmä v súvislosti so spravodlivým a otvoreným prístupom, transparentnosťou, tvorbou cien a technickými a prevádzkovými aspektmi. Tieto správy sa predkladajú do jedného mesiaca od predmetnej aukcie a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.
Článok 10a
Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celej ►M9 Únii ◄
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o plne harmonizované pravidlá platné v celej Únii týkajúce sa prideľovania kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 19 tohto článku.
Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celú ►M9 Úniu ◄ , aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov.
Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.
Pri určovaní zásad pre stanovovanie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach a pododvetviach Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.
Keď ►M9 Únia ◄ schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov porovnateľnému so znížením emisií ►M9 Únie ◄ , Komisia preskúma tieto opatrenia s cieľom zabezpečiť, že bezodplatné prideľovanie sa uskutoční len v prípadoch, keď je plne odôvodnené v zmysle uvedenej dohody.
Pri určovaní zásad pre stanovenie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach alebo pododvetviach je východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom odvetví alebo pododvetví dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v ►M9 Únii ◄ v rokoch 2007 – 2008. Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.
►M9 Akty ◄ podľa článkov 14 a 15 ustanovujú na účely určovania referenčných úrovní ex ante harmonizované pravidlá monitorovania, podávania správ a overovania týkajúceho sa emisií skleníkových plynov súvisiacich s výrobou.
Komisia prijme vykonávacie akty na účel stanovenia revidovaných referenčných úrovní pri bezodplatnom prideľovaní kvót. Uvedené akty musia byť v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 1 tohto článku a musia spĺňať tieto podmienky:
Na obdobie od roku 2021 do roku 2025 sa referenčné úrovne stanovujú na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2016 a 2017. Na základe porovnania týchto referenčných úrovní s referenčnými úrovňami uvedenými v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ ( 3 ), ktoré sa prijalo 27. apríla 2011, určí Komisia pre každú referenčnú úroveň ročnú mieru zníženia, ktorú uplatní na referenčné úrovne platné v období rokov 2013 až 2020 za každý rok od roku 2008 do roku 2023 na účely stanovenia referenčných úrovní na obdobie rokov 2021 až 2025.
Ak ročná miera zníženia presahuje 1,6 % alebo je nižšia ako 0,2 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2021 až 2025 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020, ktoré sa znížia podľa jednej z dvoch uvedených percentuálnych mier, a to podľa toho, ktorá je relevantná, za každý rok od roku 2008 do roku 2023.
Na obdobie rokov 2026 až 2030 sa referenčné úrovne stanovia rovnakým spôsobom, ako je uvedené v písmenách a) a b), na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2021 a 2022 a na základe uplatnenia ročnej miery zníženia za každý rok v období rokov 2008 až 2028.
Pokiaľ ide o referenčné úrovne aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu, uvedené referenčné úrovne sa na základe výnimky upravia o rovnaké percento ako referenčné úrovne rafinérií, aby sa zachovali rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.
Vykonávacie akty uvedené v treťom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.
S cieľom podporiť účinné získavanie energie z odpadových plynov sa referenčná úroveň pre horúci kov, ktorá sa týka prevažne odpadových plynov, počas obdobia uvedeného v písmene b) tretieho pododseku aktualizuje s ročnou sadzbou zníženia vo výške 0,2 %.
Ak je na zvýšenie maximálneho množstva dostupného podľa odseku 5 potrebné menej ako 3 % celkového množstva kvót:
Členské štáty sa tiež snažia využívať najviac 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie na finančné opatrenia uvedené v prvom pododseku. Členské štáty, ktoré zavedú takéto finančné opatrenia, do troch mesiacov od konca každého roka zverejnia v jednoducho prístupnej forme celkovú sumu kompenzácie poskytnutú v prospech jednotlivých odvetví a pododvetví. Od roku 2018 v každom roku, v ktorom členský štát použije na takéto účely viac ako 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie, uverejní správu, v ktorej uvedie dôvody presiahnutia tohto množstva. Správa musí obsahovať príslušné informácie o cenách elektrickej energie pre veľkých priemyselných spotrebiteľov využívajúcich takéto finančné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa ochrany dôverných informácií. Správa musí obsahovať aj informácie o tom, či sa náležite zohľadnili iné opatrenia zamerané na udržateľné zníženie nepriamych nákladov na uhlík v strednodobom až dlhodobom horizonte.
Komisia zahrnie do správy stanovenej v článku 10 ods. 5 okrem iného aj posúdenie účinkov takýchto finančných opatrení na vnútorný trh a v prípade potreby odporučí opatrenia, ktoré môžu byť podľa tohto posúdenia potrebné.
Uvedené opatrenia musia byť také, aby sa zabezpečila primeraná ochrana proti riziku úniku uhlíka na základe referenčných úrovní ex ante pre nepriame emisie CO2 na jednotku produkcie. Uvedené referenčné úrovne ex ante sa vypočítavajú pre dané odvetvie alebo pododvetvie ako súčin spotreby elektrickej energie na jednotku produkcie, ktorá zodpovedá najúčinnejším dostupným technológiám, a emisií CO2 spojených s výrobou elektrickej energie v rámci priemerného európskeho energetického mixu.
►M9 Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v odseku 5 tohto článku, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov spolu s 200 miliónmi kvót umiestnenými do trhovej stabilizačnej rezervy podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814. Najviac 200 miliónov z vyčlenených kvót sa na konci obdobia rokov 2021 až 2030 vráti do trhovej stabilizačnej rezervy, pokiaľ sa počas uvedeného obdobia nepridelia.
Od roku 2021 sa kvóty, ktoré sa podľa odsekov 19 a 20 nepridelili zariadeniam, pridajú k množstvu kvót vyčlenených v súlade s prvou vetou prvého pododseku tohto odseku. ◄
Pridelenie kvót sa upraví o lineárny koeficient uvedený v článku 9.
Bezodplatne sa nesmú prideliť žiadne kvóty na výrobu elektrickej energie novými účastníkmi.
▼M9 —————
►M9 325 miliónov kvót z množstva, ktoré sa inak mohlo prideliť bezodplatne podľa tohto článku, a 75 miliónov kvót z množstva, s ktorým sa inak mohlo obchodovať formou aukcie podľa článku 10, sa poskytne na podporu inovácie v nízkouhlíkových technológiách a procesoch v odvetviach uvedených v prílohe I vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka (carbon capture and utilisation – CCU), ktoré výrazne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy, ako aj výrobkov, ktoré nahrádzajú výrobky s vysokou spotrebou uhlíka, v odvetviach uvedených v prílohe I a na podporu stimulovania budovania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (capture and geological storage – CCS), ako aj inovačných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie v geograficky vyvážených lokalitách v rámci územia Únie (ďalej len „inovačný fond“). Oprávnené sú projekty vrátane malých projektov vo všetkých členských štátoch.
Okrem toho sa 50 miliónov nepridelených kvót z trhovej stabilizačnej rezervy doplní ku zvyšným príjmom z 300 miliónov kvót, ktoré sú k dispozícii v období rokov 2013 až 2020 podľa rozhodnutia Komisie 2010/670/EÚ ( 5 ), a použije sa vo vhodnom čase na podporu inovácie, ako sa uvádza v prvom pododseku.
Projekty sa vyberajú na základe objektívnych a transparentných kritérií, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadní, do akej miery projekty prispievajú k dosiahnutiu zníženia emisií výrazne pod referenčné úrovne uvedené v odseku 2. Projekty musia mať potenciál na rozsiahle uplatnenie alebo na výrazné zníženie nákladov na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo pre príslušné odvetvia. Projekty zahŕňajúce CCU musia priniesť čisté zníženie emisií a zabezpečiť zabránenie emisiám CO2 alebo ich trvalé uloženie. Technológie, na ktoré sa poskytne podpora, ešte nesmú byť komerčne dostupné, ale musia predstavovať prelomové riešenia alebo musia byť dostatočne zrelé na to, aby boli pripravené na predvedenie v štádiu pred komerčným využívaním. Podporiť možno do 60 % relevantných nákladov projektov, z čoho 40 % nemusí závisieť od overeného zamedzenia emisií skleníkových plynov, a to za predpokladu, že s ohľadom na použitú technológiu sa dosiahli vytýčené čiastkové ciele.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o pravidlá prevádzkovania inovačného fondu vrátane postupu a kritérií výberu. ◄
Kvóty sa vyčlenia na projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v treťom pododseku. Podpora týmto projektom sa poskytne prostredníctvom členských štátov a je doplnkom k spolufinancovaniu zo strany prevádzkovateľa zariadenia vo významnej výške. Tieto projekty by mohli byť spolufinancované aj príslušnými členskými štátmi rovnako ako inými nástrojmi. Žiadnemu projektu sa na základe mechanizmu podľa tohto odseku nepridelí podpora vyššia ako 15 % z celkového množstva kvót vyčlenených na tento účel. Tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.
▼M9 —————
▼M9 —————
Článok 10b
Prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka
Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami a ich intenzity emisií presahuje 0,15, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 pomocou údajov za roky 2014 až 2016 na základe kvalitatívneho posúdenia a týchto kritérií:
miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví;
aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu, a ak je to relevantné, aj vrátane, spoločnej referenčnej ceny;
ziskové marže ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania zohľadňujúce zmeny výrobných nákladov súvisiace so znižovaním emisií.
Do troch mesiacov od zverejnenia uvedeného v prvom pododseku môžu odvetvia a pododvetvia uvedené v danom pododseku požiadať Komisiu buď o kvalitatívne posúdenie ich vystavenia riziku úniku uhlíka na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), alebo o posúdenie na základe klasifikácie tovaru používanej na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom). Na tento účel odvetvia a pododvetvia predložia spolu so žiadosťou riadne podložené, úplné a nezávisle overené údaje, ktoré umožnia Komisii vykonať posúdenie.
Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), možno ho začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kritérií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c). Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), začlení sa do skupiny uvedenej v odseku 1, ak sa na tejto úrovni prekročí prahová hodnota 0,2 uvedená v odseku 1.
Odvetvia a pododvetvia, pre ktoré sa bezodplatné prideľovanie vypočítava na základe referenčných úrovní uvedených v článku 10a ods. 2 štvrtom pododseku, môžu takisto požiadať o posúdenie v súlade s tretím pododsekom tohto odseku.
Odchylne od odsekov 1 a 2 môže členský štát do 30. júna 2018 požiadať, aby sa v súvislosti s klasifikáciami na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom) odvetvie alebo pododvetvie uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2014/746/EÚ ( 6 ) považovalo za začlenené do skupiny uvedenej v odseku 1. O takejto žiadosti sa uvažuje len v prípade, ak žiadajúci členský štát zistí, že uplatnenie tejto výnimky možno odôvodniť na základe riadne podložených, úplných, overených a auditovaných údajov za posledných päť rokov, ktoré poskytne príslušné odvetvie alebo pododvetvie, a do svojej žiadosti zahrnie všetky relevantné informácie. Na základe týchto údajov sa príslušné odvetvie alebo pododvetvie začlení v súvislosti s uvedenými klasifikáciami tak, že v rámci heterogénneho štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4) sa preukáže, že má podstatne vyššiu intenzitu obchodu a emisií na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), prekračujúcu prahovú hodnotu stanovenú v odseku 1.
Článok 10c
Možnosť prechodného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie v odvetví energetiky
Pri projektoch s celkovou sumou investícií presahujúcou 12,5 milióna EUR dotknutý členský štát zorganizuje súťažné ponukové konanie, prostredníctvom ktorého sa vyberú investície, ktoré sa majú financovať bezodplatne pridelenými kvótami, a ktoré sa uskutoční v jednom alebo viacerých kolách v období rokov 2021 až 2030. Pri tomto súťažnom ponukovom konaní sa:
dodržiavajú zásady transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a riadneho finančného hospodárenia;
zaručuje, že oprávnené na účasť v konaní sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zlepšenie životného prostredia a renováciu infraštruktúry, čisté technológie, ako sú technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, alebo pre modernizáciu odvetvia výroby energie, ako je efektívne a udržateľné diaľkové vykurovanie, a odvetvia prenosu a distribúcie energie;
vymedzia jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa vybrali len projekty, ktoré:
na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a dosiahnu určenú vysokú mieru zníženia CO2 s ohľadom na veľkosť projektu;
majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;
predstavujú najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a
nepodporujú ani nezlepšujú finančnú životaschopnosť výroby elektrickej energie s veľmi vysokou intenzitou emisií ani nezvyšujú závislosť od fosílnych palív s vysokou intenzitou emisií.
Odchylne od článku 10 ods. 1 a bez toho, aby bola dotknutá posledná veta odseku 1 tohto článku, v prípade, že sa investícia vybraná prostredníctvom súťažného ponukového konania zruší alebo sa nedosiahne zamýšľaný výkon, sa vyčlenené kvóty môžu využiť prostredníctvom jediného dodatočného kola súťažného ponukového konania najskôr o jeden rok neskôr na financovanie iných investícií.
Členský štát, ktorý plánuje využiť nepovinné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu odvetvia energetiky, uverejní do 30. júna 2019 podrobný vnútroštátny rámec, v ktorom sa stanoví proces súťažného ponukového konania vrátane plánovaného počtu kôl podľa prvého pododseku a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania.
V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 12,5 milióna EUR majú podporiť z bezodplatne pridelených kvót a nevyberajú sa prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v tomto odseku, členské štáty vyberajú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberového konania sa uverejnia na účely verejného pripomienkovania. Dotknuté členské štáty na tomto základe do 30. júna 2019 zostavia, uverejnia a predložia Komisii zoznam investícií. Ak sa v rámci toho istého zariadenia uskutočňuje viac ako jedna investícia, posudzujú sa tieto investície ako celok s cieľom zistiť, či sa nepresiahla prahová hodnota 12,5 milióna EUR, pokiaľ nie sú tieto investície nezávisle technicky alebo finančne uskutočniteľné.
Kvóty, ktoré sa nepridelia podľa tohto článku do roku 2020, možno prideliť v období rokov 2021 až 2030 na investície vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v odseku 2, pokiaľ dotknutý členský štát do 30. septembra 2019 neinformuje Komisiu o svojom zámere neprideliť niektoré alebo všetky tieto kvóty v období rokov 2021 až 2030 a o množstve kvót, s ktorými sa má namiesto toho v roku 2020 obchodovať formou aukcie. Ak sa takéto kvóty pridelia v období rokov 2021 až 2030, zodpovedajúce množstvo kvót sa zohľadní pri uplatňovaní limitu na úrovni 60 % stanoveného v prvom pododseku tohto odseku.
Článok 10d
Modernizačný fond
Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode. Podpora z modernizačného fondu sa neposkytuje zariadeniam na výrobu energie, ktoré využívajú tuhé fosílne palivá, s výnimkou efektívneho a udržateľného diaľkového vykurovania v členských štátoch s HDP na obyvateľa v trhových cenách nižším ako 30 % priemeru Únie v roku 2013 za predpokladu, že množstvo kvót aspoň rovnocennej hodnoty sa použije na investície podľa článku 10c, ktoré nezahŕňajú tuhé fosílne palivá.
Investičný výbor funguje transparentným spôsobom. Zloženie investičného výboru a životopisy a vyhlásenia o záujmoch jeho členov sa zverejnia a v prípade potreby aktualizujú.
Ak investícia do modernizácie energetických systémov, ktorá sa má podľa návrhu financovať z modernizačného fondu, nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, investičný výbor posúdi technickú a finančnú životaschopnosť takejto investície vrátane zníženia emisií, ktoré sa ňou dosiahne, a vydá odporúčanie na financovanie investície z modernizačného fondu. Investičný výbor zabezpečí, aby všetky investície súvisiace s diaľkovým vykurovaním prinášali výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií. Súčasťou tohto odporúčania môžu byť návrhy týkajúce sa vhodných nástrojov financovania. Zo zdrojov z modernizačného fondu možno podporiť najviac 70 % príslušných nákladov na investíciu, ktorá nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.
Ak zástupca EIB neschváli financovanie investície, odporúčanie sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Zástupca členského štátu, v ktorom sa má investícia uskutočniť, a zástupca EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Tento pododsek sa neuplatňuje na malé projekty financované prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo grantov ako príspevkov na vykonávanie vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi modernizačného fondu za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb.
Prijímajúce členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o investíciách financovaných z modernizačného fondu. Táto správa sa zverejňuje a obsahuje:
informácie o financovaných investíciách v jednotlivých prijímajúcich členských štátoch;
posúdenie pridanej hodnoty z hľadiska energetickej efektívnosti alebo modernizácie energetického systému dosiahnutej pomocou investície.
Článok 11
Vnútroštátne vykonávacie opatrenia
Zoznam zariadení, na ktoré sa počas piatich rokov počnúc 1. januárom 2021 vzťahuje táto smernica, sa predloží do 30. septembra 2019 a zoznam na každé nasledujúce päťročné obdobie sa predloží každých nasledujúcich päť rokov. Každý zoznam obsahuje informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť kalendárnych rokov pred jeho predložením. Kvóty sa prideľujú bezodplatne len tým zariadeniam, o ktorých sa poskytnú tieto informácie.
KAPITOLA IV
USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA LETECKÚ DOPRAVU A STACIONÁRNE ZARIADENIA
Článok 11a
Používanie CER a ERU z projektových aktivít v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ pred nadobudnutím platnosti medzinárodnej dohody o zmene klímy
Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, môžu požiadať príslušný orgán, aby im vydal tieto kvóty platné na obdobie od roku 2013 výmenou za CER a ERU vydané v súvislosti so znížením emisií do roku 2012 z typov projektov, ktoré sa mohli používať v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v období rokov 2008 až 2012.
Príslušný orgán vykoná takúto výmenu na požiadanie do 31. marca 2015.
Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER a ERU z projektov zaregistrovaných pred rokom 2013, ktoré boli vydané v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty platné od roku 2013.
Prvý pododsek sa uplatňuje na CER a ERU na všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v období rokov 2008 až 2012.
Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8, príslušné orgány im umožnia výmenu CER vydaných v súvislosti so znížením emisií od roku 2013 pre kvóty z nových projektov, ktoré sa začali od roku 2013 v najmenej rozvinutých krajinách.
Prvý pododsek sa uplatňuje na CER pre všetky typy projektov, ktoré sa mohli používať v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v období rokov 2008 až 2012, kým tieto krajiny neratifikujú príslušnú dohodu s ►M9 Úniou ◄ alebo do roku 2020, podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastane skôr.
▼M9 —————
Článok 11b
Projektové aktivity
►M9 Únia ◄ a jeho členské štáty povolia projektové aktivity len vtedy, ak majú všetci účastníci projektu hlavné sídlo buď v krajine, ktorá ratifikovala medzinárodnú dohodu týkajúcu sa takýchto projektov, alebo v krajine alebo v subfederálnom alebo regionálnom správnom celku, ktorý je spojený so ►M9 systémom EÚ ETS ◄ podľa článku 25.
▼M9 —————
Článok 12
Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót
Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty mohli prenášať medzi:
osobami v ►M9 Únii ◄ ,
osobami v ►M9 Únii ◄ a osobami z tretích krajín, kde sú takéto kvóty uznané v súlade s postupom podľa článku 25 bez akýchkoľvek obmedzení, okrem tých, ktoré obsahuje táto smernica alebo ktoré sú prijaté podľa tejto smernice.
Článok 13
Platnosť kvót
Kvóty vydávané od 1. januára 2013 majú neobmedzenú platnosť. Pri kvótach vydávaných od 1. januára 2021 sa musí uviesť, v ktorom desaťročnom období počnúc 1. januárom 2021 sa vydali, pričom platia pre emisie od prvého roka daného obdobia.
Článok 14
Monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.
V ►M9 akte ◄ uvedenom v odseku 1 sa zohľadnia najpresnejšie a najaktuálnejšie dostupné vedecké dôkazy, najmä z IPPC, a takisto sa môže konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej súťaži. Úvedený ►M9 akt ◄ môže tiež konkretizovať povinnosti nezávisle overovať tieto informácie.
K týmto požiadavkám môže patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie, na ktoré sa vzťahuje ►M9 systém EÚ ETS ◄ a ktoré súvisia s výrobou takýchto tovarov.
Článok 15
Overovanie a akreditácia
Členské štáty zabezpečia, aby boli správy podané prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi lietadiel podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa od tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.
Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa overovania správ o emisiách podľa zásad stanovených v prílohe V, ako aj akreditácie overovateľov a dohľadu nad nimi. Komisia môže prijať vykonávacie akty aj na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov overovania, ktoré majú použiť overovatelia. Stanoví podmienky akreditácie a odnímania akreditácie, vzájomného uznávania a vo vhodných prípadoch aj partnerského hodnotenia akreditačných orgánov.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.
Článok 15a
Zverejňovanie informácií a služobné tajomstvo
Členské štáty a Komisia zabezpečia, že všetky rozhodnutia a správy týkajúce sa množstva a prideľovania kvót, ako aj monitorovania, podávania správ a overovania emisií sa ihneď zverejnia náležitým spôsobom zaručujúcim nediskriminačný prístup k týmto informáciám.
Informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, sa nesmú oznamovať inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadov, ktoré uvádzajú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia.
Článok 16
Pokuty
Každá žiadosť riadiaceho členského štátu podľa odseku 5 obsahuje:
dôkaz, že prevádzkovateľ lietadla nesplnil svoje povinnosti podľa tejto smernice;
podrobnosti o donucovacom opatrení, ktoré prijal tento členský štát;
odôvodnenie uloženia zákazu prevádzky na úrovni ►M9 Únie ◄ a
odporúčanie týkajúce sa rozsahu zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a akékoľvek podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať.
Článok 17
Prístup k informáciám
Rozhodnutia o pridelení kvót, informácie o projektových aktivitách, na ktorých sa členské štáty zúčastňujú, alebo na ktorých povolili účasť súkromným alebo verejným subjektom, a správy o emisiách vyžadované podľa povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES.
Článok 18
Príslušný orgán
Členské štáty uskutočnia potrebné správne úpravy, vrátane určenia vhodného príslušného orgánu alebo orgánov na vykonávanie pravidiel tejto smernice. Ak je určený viac ako jeden príslušný orgán, musí byť ich činnosť podľa tejto smernice koordinovaná.
Členské štáty zabezpečia najmä koordináciu medzi ich určenými ústrednými bodmi pre schvaľovanie projektových aktivít podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Kjótskeho protokolu a ich určenými vnútroštátnymi úradmi na vykonanie článku 12 Kjótskeho protokolu určenými v súlade s rozhodnutiami následne prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
Článok 18a
Riadiaci členský štát
Riadiacim členským štátom vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla je:
v prípade prevádzkovateľa lietadla s platnou prevádzkovou licenciou, ktorú vydal členský štát v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov ( 9 ), ten členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi lietadla, a
vo všetkých ostatných prípadoch členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré tento prevádzkovateľ lietadla uskutočnil vo východiskovom roku.
Komisia na základe najvhodnejších dostupných informácií:
do 1. februára 2009 uverejní zoznam prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, pričom uvedie riadiaci členský štát pre každého prevádzkovateľa lietadla v súlade s odsekom 1, a
do 1. februára každého nasledujúceho roku aktualizuje tento zoznam s cieľom zaradiť do neho prevádzkovateľov lietadiel, ktorí následne vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I.
Článok 18b
Pomoc od Eurocontrolu
Komisia môže na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článku 18a požiadať o pomoc Eurocontrol alebo inú príslušnú organizáciu a v tomto zmysle môže uzavrieť všetky príslušné dohody s týmito organizáciami.
Článok 19
Registre
Kvóty vydané od 1. januára 2012 sa evidujú v registri ►M9 Únie ◄ , aby vykonával postupy týkajúce sa prevádzky holdingových účtov otvorených v členskom štáte a prideľovania, odovzdávania a rušenia kvót na základe ►M9 aktu ◄ Komisie uvedeného v odseku 3.
Každý členský štát bude môcť splniť vykonanie povolených operácií podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.
Článok 20
Ústredný správca
Článok 21
Podávanie správ členskými štátmi
Článok 21a
Podpora aktivít budovania kapacít
V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie Komisia a členské štáty podporia aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, s cieľom pomôcť im naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť angažovanie sa subjektov vo vývoji a vykonávaní projektov SP a MČR.
Článok 22
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť v prípade potreby prílohy k tejto smernici s výnimkou príloh I, IIa a IIb na základe správ stanovených v článku 21 a skúseností s uplatňovaním tejto smernice. Prílohy IV a V sa môžu zmeniť s cieľom zlepšiť monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií.
Článok 22a
Postup výboru
Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 23
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 24
Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov
Na podnet Komisie alebo na požiadanie členského štátu sa môže prijať ►M9 akt ◄ o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú v prílohe I uvedené ako kombinácia, ak toto monitorovanie a podávanie správ možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice na tento účel.
Článok 24a
Harmonizácia pravidiel projektov, ktorými sa znižujú emisie
Okrem začlenenia stanoveného v článku 24 môže Komisia prijať opatrenia na vydávanie kvót alebo kreditov v prípade projektov, ktoré spravujú členské štáty a ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, ktoré nespadajú do systému EU ETS.
Takéto opatrenia musia byť v súlade s aktmi prijatými podľa bývalého článku 11b ods. 7 v znení účinnom pred 8. aprílom 2018. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice stanovením postupu, ktorý sa má uplatňovať.
Žiadne takéto opatrenia nesmú mať za následok dvojité započítanie zníženia emisií ani byť prekážkou uskutočnenia iných politických opatrení na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje ►M9 systém EÚ ETS ◄ . Opatrenia sa prijmú len vtedy, keď začlenenie nie je možné v súlade s článkom 24, a v ďalšom preskúmaní ►M9 systému EÚ ETS ◄ sa vezme do úvahy harmonizácia pokrytia týchto emisií v celej ►M9 Únii ◄ .
▼M9 —————
Členský štát môže odmietnuť vydávať kvóty alebo kredity na svojom území v súvislosti s určitými typmi projektov, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov.
Takéto projekty sa vykonajú na základe dohody členského štátu, v ktorom sa projekt uskutočňuje.
Článok 25
Spojenie s ostatnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov
▼M9 —————
Článok 25a
Opatrenia tretích krajín na zníženie vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na zmenu prílohy I k tejto smernici s cieľom stanoviť, že lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny sa vylúčia z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, alebo stanoviť akékoľvek iné zmeny činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I s výnimkou zmien rozsahu pôsobnosti, ktoré si vyžaduje dohoda uzavretá podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ◄
Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh akýchkoľvek iných zmien a doplnení tejto smernice.
Ak je to vhodné, aj Komisia môže v súlade s článkom 300 ods. 1 zmluvy odporučiť Rade, aby začala rokovania s cieľom uzavrieť dohodu s dotknutou treťou krajinou.
Článok 26
Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES
Do článku 9 ods. 3 smernice 96/61/ES sa vkladajú tieto pododseky:
„Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ktorou sa zriaďuje systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( *1 ) vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje emisnú limitnú hodnotu pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I smernice 2003/87/ES sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce v prevádzkárni oxid uhličitý.
Ak je to potrebné, zmenia príslušné orgány povolenie vhodným spôsobom.
Tri predchádzajúce pododseky sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.
Článok 27
Vylúčenie malých zariadení podliehajúcich rovnocenným opatreniam
Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo ►M9 systému EÚ ETS ◄ zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z 3 rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, a keď vykonávajú spaľovacie činnosti, majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky:
Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii;
potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty môžu v súlade s článkom 14 umožniť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne;
potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ ;
uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c) na verejné pripomienkovanie.
Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia.
Ak po trojmesačnom období odo dňa oznámenia na verejné pripomienkovanie Komisia počas ďalších šiestich mesiacov nevznesie námietky, vylúčenie sa považuje za schválené.
Po odovzdaní kvót súvisiacich s obdobím, počas ktorého zariadenie patrí do ►M9 systému EÚ ETS ◄ , sa zariadenie vylúči a členský štát nevydá viac zariadeniu bezodplatné kvóty podľa článku 10a.
Keď sa zariadenie znovu začlení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ v súlade s odsekom 1 písm. c), všetky kvóty vydané v súlade s článkom 10a budú pridelené počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty vydané týmto zariadeniam sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, na území ktorého sa zariadenie nachádza.
Každé takéto zariadenie zostane v systéme EU ETS do konca obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1, počas ktorého sa doň znovu začlenilo.
Článok 27a
Nepovinné vylúčenie zariadení, ktoré emitujú menej ako 2 500 ton
Členské štáty môžu vylúčiť zo systému EU ETS zariadenia, ktorých emisie nahlásené príslušnému orgánu dotknutého členského štátu predstavujú za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého bez ohľadu na emisie z biomasy, za predpokladu, že dotknutý členský štát:
oznámi Komisii každé takéto zariadenie pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, alebo najneskôr, keď sa tento zoznam predkladá Komisii;
potvrdí, že sa prijali zjednodušené opatrenia na monitorovanie s cieľom posúdiť, či niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac bez ohľadu na emisie z biomasy;
potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac bez ohľadu na emisie z biomasy, zariadenie sa opäť začlení do systému EU ETS, a
zverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c).
Článok 28
Úpravy uplatniteľné po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy ►M9 Úniou ◄
Do troch mesiacov po tom, ako ►M9 Únia ◄ podpíše medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá do roku 2020 povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čoho prejavom je záväzok zníženia vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady z marca 2007, Komisia podá správu, v ktorej vyhodnotí predovšetkým tieto oblasti:
charakter opatrení dohodnutých v rámci medzinárodných rokovaní, ako aj záväzkov prijatých inými rozvinutými krajinami na zníženie emisií porovnateľných so záväzkami ►M9 Únie ◄ a záväzkov prijatých v hospodársky rozvinutejších rozvojových krajinách s cieľom prispieť primerane podľa ich zodpovednosti a možností;
dôsledky medzinárodnej dohody o zmene klímy a následne možnosti požadované na úrovni ►M9 Únie ◄ s cieľom pokročiť k ambicióznejšiemu cieľu znížiť emisie o 30 % vyváženým, transparentným a spravodlivým spôsobom, berúc do úvahy úsilie vykonané počas prvého záväzného obdobia plnenia Kjótskeho protokolu;
konkurencieschopnosť výrobného priemyslu ►M9 Únie ◄ v súvislosti s rizikami úniku uhlíka;
vplyv medzinárodnej dohody o zmene klímy na iné hospodárske odvetvia ►M9 Únie ◄ ;
dosah na poľnohospodárske odvetvie ►M9 Únie ◄ vrátane rizík úniku uhlíka;
vhodné formy zahrnutia emisií a presunov súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v ►M9 Únii ◄ ;
zalesňovanie a obnova lesov, zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov v tretích krajinách v prípade vytvorenia akéhokoľvek medzinárodne uznávaného systému v tejto súvislosti;
Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice podľa odseku 1, aby pozmeňujúca smernica nadobudla účinnosť po tom, ako ►M9 Únia ◄ schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy a so zreteľom na povinnosť splniť v rámci tejto dohody záväzok týkajúci sa zníženia emisií.
Pokiaľ ide o deľbu práce medzi členskými štátmi, tento návrh sa musí zakladať na zásade transparentnosti, hospodárskej účinnosti, efektívnosti nákladov, ako aj spravodlivosti a solidárnosti.
Článok 28a
Odchýlky uplatniteľné pred vykonávaním globálneho trhového opatrenia ICAO
Odchylne od článku 12 ods. 2a, článku 14 ods. 3 a článku 16 považujú členské štáty požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti prevádzkovateľom lietadiel, pokiaľ ide o:
všetky emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo EHP a z týchto letísk v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b;
všetky emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a letiskom nachádzajúcim sa v inom regióne EHP v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
▼M8 —————
Na účely článkov 11a, 12 a 14 sa overené emisie z iných letov než z letov uvedených v prvom pododseku považujú za overené emisie prevádzkovateľa lietadla.
Odchylne od článku 3f ods. 8 sa kvóty, ktoré sa nepridelili z osobitnej rezervy, zrušia.
Od 1. januára 2021 musí množstvo kvót pridelené prevádzkovateľom lietadiel podliehať uplatňovaniu lineárneho koeficientu uvedeného v článku 9, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.
Pokiaľ ide o činnosť v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023, členské štáty do 1. septembra 2018 uverejnia množstvo kvót pre leteckú dopravu pridelených jednotlivým prevádzkovateľom lietadiel.
▼M8 —————
Článok 28b
Podávanie správ a preskúmanie Komisiou týkajúce sa vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO
Komisia v súlade s globálnym hodnotením v rámci UNFCCC podá správu aj o úsilí splniť ambiciózny dlhodobý cieľ odvetvia leteckej dopravy spočívajúci v tom, aby sa do roku 2050 znížili úrovne emisií CO2 z leteckej dopravy v porovnaní s rokom 2005 o polovicu.
Článok 28c
Ustanovenia o monitorovaní, podávaní správ a overovaní na účely globálneho trhového opatrenia
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o primerané monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO na všetky trasách, na ktoré sa vzťahuje. Uvedené delegované akty sa zakladajú na relevantných nástrojoch prijatých v ICAO, zabraňujú narušeniu hospodárskej súťaže a dodržiavajú zásady uvedené v aktoch, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 1, a zabezpečujú, aby sa predložené správy o emisiách overili v súlade so zásadami a kritériami overovania stanovenými v článku 15.
Článok 29
Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2
Ak má Komisia na základe pravidelných správ o trhu s uhlíkom uvedených v článku 10 ods. 5 dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa môže podľa potreby obsahovať návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti trhu s uhlíkom a opatrenia na zlepšenie jeho fungovania.
Článok 29a
Opatrenia v prípade nadmerného kolísania cien
Ak cenový vývoj uvedený v odseku 1 nezodpovedá základným faktorom vývoja na trhu, môže sa prijať jedno z týchto opatrení, pričom sa vezme do úvahy úroveň cenového vývoja:
opatrenie, ktoré členským štátom umožní predať formou aukcie časť množstva určeného na predaj formou aukcie;
opatrenie, ktoré členským štátom umožní predať formou aukcie do 25 % zvyšných kvót v rezerve nových účastníkov.
Tieto opatrenia sa prijmú v súlade s riadiacim postupom uvedeným v článku 23 ods. 4.
Článok 30
Preskúmanie z hľadiska vykonávania Parížskej dohody a vývoja trhov s uhlíkom v iných významných ekonomikách
KAPITOLA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 31
Vykonávanie
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 33
Adresáti
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
PRÍLOHA I
KATEGÓRIE ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA UPLATŇUJE TÁTO SMERNICA
|
1. |
Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia ani časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov a na zariadenia využívajúce výlučne biomasu. |
|
2. |
Prahové hodnoty uvedené nižšie odkazujú vo všeobecnosti na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností patriacich do rovnakej kategórie vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa sčítavajú. |
|
3. |
Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ , spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia. Tieto jednotky by mohli zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi jednotky používajúce výlučne biomasu patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky. |
|
4. |
Ak jednotka slúži na činnosť, pre ktorú prahová hodnota nie je vyjadrená ako celkový menovitý tepelný príkon, pri rozhodovaní o začlenení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ má prednosť prahová hodnota tejto činnosti. |
|
5. |
Keď sa zistí, že prahová hodnota kapacity akejkoľvek činnosti z tejto prílohy sa v nejakom zariadení prekročí, všetky jednotky, v ktorých sa spaľujú palivá, okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu, sa začlenia do povolenia na emisie skleníkových plynov. |
|
6. |
Od 1. januára 2012 sa zahrnú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.
|
PRÍLOHA II
SKLENÍKOVÉ PLYNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 3 A 30
Oxid uhličitý (CO2)
Metán (CH4)
Oxid dusný (N2O)
Fluórované uhľovodíky (HFC)
Plnofluórované uhľovodíky (PFC)
Fluorid sírový (SF6)
PRÍLOHA IIa
Zvýšenie percentuálneho podielu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 písm. a) na účely solidarity a rastu v ►M9 Únii ◄ s cieľom znižovať emisie a prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy
|
|
Podiel členského štátu |
|
▼M9 ————— |
|
|
Bulharsko |
53 % |
|
Česká republika |
31 % |
|
Estónsko |
42 % |
|
Grécko |
17 % |
|
Španielsko |
13 % |
|
Chorvátsko |
26 % |
|
▼M9 ————— |
|
|
Cyprus |
20 % |
|
Lotyšsko |
56 % |
|
Litva |
46 % |
|
▼M9 ————— |
|
|
Maďarsko |
28 % |
|
Malta |
23 % |
|
Poľsko |
39 % |
|
Portugalsko |
16 % |
|
Rumunsko |
53 % |
|
Slovinsko |
20 % |
|
Slovensko |
41 % |
|
▼M9 ————— |
|
PRÍLOHA IIb
ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z MODERNIZAČNÉHO FONDU DO 31. DECEMBRA 2030
|
|
Podiel z modernizačného fondu |
|
Bulharsko |
5,84 % |
|
Česká republika |
15,59 % |
|
Estónsko |
2,78 % |
|
Chorvátsko |
3,14 % |
|
Lotyšsko |
1,44 % |
|
Litva |
2,57 % |
|
Maďarsko |
7,12 % |
|
Poľsko |
43,41 % |
|
Rumunsko |
11,98 % |
|
Slovensko |
6,13 % |
▼M4 —————
PRÍLOHA IV
ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV UVEDENÉ V ČLÁNKU 14 ODS. 1
ČASŤ A – Monitorovanie emisií zo stacionárnych zariadení a podávanie správ o týchto emisiách
Monitorovanie emisií oxidu uhličitého
Emisie sa monitorujú výpočtom, alebo na základe merania.
Výpočet
Výpočty emisií sa vykonávajú použitím vzorca:
Údaje o činnosti (používané palivo, rýchlosť výroby atď.) sa vypočítajú na základe dodaných údajov alebo meraní.
Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické pre EÚ alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. Emisný faktor pre biomasu je nula.
Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že niektorý uhlík nie je oxidovaný, potom sa použije dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.
Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 96/61/ES, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú presnejšie.
Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.
Meranie
Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a sú doložené podporným výpočtom emisií.
Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov
Použijú sa normatívne alebo schválené metódy vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými relevantnými stranami a prijaté podľa článku 14 ods. 1.
Podávanie správ o emisiách
Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o zariadení nasledujúce informácie:
Údaje na identifikáciu zariadenia, vrátane:
Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie počítajú:
Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie merajú:
Pre emisie zo spaľovania správa obsahuje aj oxidačný faktor, pokiaľ už nebola oxidácia zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.
Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.
ČASŤ B – Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto emisiách
Monitorovanie emisií oxidu uhličitého
Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:
Spotreba paliva × emisný faktor
Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné, použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:
Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.
Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.
Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula.
Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.
Podávanie správ o emisiách
Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy tieto informácie podľa článku 14 ods. 3:
Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:
Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie:
Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f
Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s článkom 3e ods. 1 alebo článkom 3f ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:
tonokilometre = vzdialenosť × užitočné zaťaženie,
kde:
„vzdialenosť“ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a
„užitočné zaťaženie“ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.
Na účely výpočtu užitočného zaťaženia:
Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f
Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej žiadosti tieto informácie podľa článku 3e ods. 1 alebo článku 3f ods. 2:
Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:
Údaje o tonokilometroch:
PRÍLOHA V
KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15
ČASŤ A – Overovanie emisií zo stacionárnych zariadení
Všeobecné zásady
1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I.
2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:
údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;
výber a použitie emisných faktorov;
výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a
ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.
3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:
oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;
zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a
relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné.
4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.
5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).
Metodológia
Strategická analýza
6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám.
Analýza procesov
7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.
Analýza rizika
8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia.
9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.
10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.
Správa
11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.
Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa
12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:
ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;
legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a
vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich.
ČASŤ B – Overovanie emisií z činností leteckej dopravy
13. Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.
Na tento účel:
v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;
v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;
v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;
v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a
v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.
Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy
14. Overovateľ sa najmä presvedčí, či:
sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;
existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.
Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f
15. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.
16. Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).
( 2 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).
( 3 ) Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
( 5 ) Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39).
( 6 ) Rozhodnutie Komisie 2014/746/EÚ z 27. októbra 2014, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka medzi rokmi 2015 až 2019 (Ú. v. EÚ L 308, 29.10.2014, s. 114).
( 7 ) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
( 8 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.
( 9 ) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.
( 10 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
( 11 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
( 12 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
( *1 ) Ú. v. ES L 275, 25.10.2003, s. 32.“
( 13 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/2010 z 9. júla 2010 o schválení zjednodušeného nástroja na odhadovanie spotreby paliva prevádzkovateľov lietadiel s nízkym množstvom emisií, ktorý vytvorila Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) (Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 25).