2001R0539 — SK — 19.12.2009 — 006.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
NARIADENIE RADY (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 (Ú. v. ES L 081, 21.3.2001, p.1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 327 |
1 |
12.12.2001 |
||
|
L 69 |
10 |
13.3.2003 |
||
|
L 141 |
3 |
4.6.2005 |
||
|
L 363 |
1 |
20.12.2006 |
||
|
L 405 |
23 |
30.12.2006 |
||
|
L 336 |
1 |
18.12.2009 |
||
Zmenené a doplnené:
|
L 236 |
33 |
23.9.2003 |
Opravené a doplnené:
NARIADENIE RADY (ES) č. 539/2001
z 15. marca 2001
uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 2 písm. b) bod i),
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),
keďže:|
(1) |
Podľa článku 62 ods. 2 písm. b) zmluvy má Rada prijať pravidlá týkajúce sa víz na pobyty zamýšľané na menej ako tri mesiace a v tejto súvislosti sa požaduje určenie zoznamu tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať vízum pri prekračovaní vonkajších hraníc a tých krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Článok 61 uvádza tieto zoznamy medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. |
|
(2) |
Toto nariadenie vychádza priamo zo schengenského acquis podľa protokolu, ktorý ho integruje do rámca Európskej únie, ďalej uvádzaný ako „schengenský protokol“. Toto nebude mať vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z acquis, ako je definované v prílohe A k rozhodnutiu 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii ( 3 ). |
|
(3) |
Toto nariadenie je súčasťou ďalšieho rozvoja tých ustanovení, vo vzťahu ku ktorým bola podľa Schengenského protokolu schválená užšia spolupráca a spadá do oblasti uvedenej v článku 1 bod B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o niektorých opatreniach na uplatnenie dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom týkajúcich sa pripojenia sa týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis ( 4 ). |
|
(4) |
Podľa článku 1 protokolu o stanovisku Spojeného kráľovstva a Írska, tvoriaceho prílohu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Írsko a Spojené kráľovstvo nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia. Následne a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 4 vyššie uvedeného protokolu, sa ustanovenia tohto nariadenia nevzťahujú ani na Írsko, ani na Spojené kráľovstvo. |
|
(5) |
Určenie tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti a tých, ktorí sú od nej oslobodení, sa riadilo uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií súvisiacich, okrem iného, s nelegálnou imigráciou, verejným záujmom a bezpečnosťou a so zahraničnými vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami, pričom sa venovala pozornosť aj aspektom regionálnej spojitosti a reciprocity. Treba vytvoriť ustanovenie pre mechanizmus spoločenstva, ktorý umožní realizáciu tejto zásady reciprocity, ak sa jedna z tretích krajín zaradených do prílohy II tohto nariadenia rozhodne uložiť štátnym príslušníkom jedného alebo viacerých členských štátov vízovú povinnosť. |
|
(6) |
Dohoda o Európskom hospodárskom priestore oslobodzuje štátnych príslušníkov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska od vízovej povinnosti, tieto krajiny nie sú zaradené do zoznamu v prílohe II k tomuto nariadeniu. |
|
(7) |
Pokiaľ ide o osoby bez štátnej príslušnosti a osoby uznané za utečencov, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia záväzkov podľa medzinárodných dohôd podpísaných členskými štátmi a najmä Európskej dohody o zrušení víz pre utečencov podpísanej v Štrasburgu 20. apríla 1959, rozhodnutie o vízovej povinnosti alebo oslobodení od nej sa má zakladať na tej tretej krajine, v ktorej majú tieto osoby trvalé bydlisko a v ktorej im boli vydané ich cestovné doklady. Avšak vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch uplatniteľných na osoby bez štátnej príslušnosti a na osoby uznané za utečencov, môžu členské štáty rozhodnúť, či tieto kategórie osôb budú podliehať vízovej povinnosti, keď tretia krajina, v ktorej majú tieto osoby trvalé bydlisko a v ktorej im boli vydané ich cestovné doklady, je jednou z tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti. |
|
(8) |
V osobitných prípadoch, kde sú vymedzené osobitné vízové pravidlá, môžu členské štáty oslobodiť od vízovej povinnosti určité kategórie osôb alebo ju nariadiť v súlade s medzinárodným právom verejným alebo zvyklosťou. |
|
(9) |
S cieľom zabezpečiť, aby sa tento systém uplatňoval otvorene a aby dotknuté osoby boli informované, majú členské štáty oznamovať ostatným členským štátom a Komisii opatrenia, ktoré prijímajú v súlade s týmto nariadením. Z tých istých dôvodov majú byť tieto informácie uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. |
|
(10) |
Podmienky upravujúce vstup na územie členských štátov alebo vydávanie víz nebudú mať vplyv na pravidlá, ktorými sa v súčasnosti upravuje uznávanie platnosti cestovných dokladov. |
|
(11) |
V súlade so zásadou proporcionality, stanovenej v článku 5 zmluvy, je uzákonenie nariadenia uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, tak potrebným, ako aj vhodným prostriedkom na zabezpečenie efektívneho fungovania spoločných vízových pravidiel. |
|
(12) |
Nariadenie stanovuje úplnú harmonizáciu pre tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a pre tie krajiny, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Od štátnych príslušníkov tretích krajín na zozname v prílohe I sa vyžaduje, aby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov.
Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z Európskej dohody o zrušení víz pre utečencov uzavretej 20. apríla 1959 v Štrasburgu, osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca a osoby bez štátnej príslušnosti, musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, ak tretia krajina, v ktorej majú pobyt a ktorá vydala ich cestovný doklad, je treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe I k tomuto nariadeniu.
2. ►M1 Štátni príslušníci tretích krajín, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe II, budú oslobodení od povinnosti stanovenej v odseku 1 ak pôjde o pobyty nepresahujúce spolu tri mesiace. ◄
— štátni príslušníci tretích krajín uvedených v zozname v prílohe I k tomuto nariadeniu, ktorí sú držiteľmi povolenia pre malý pohraničný styk vydaného členskými štátmi podľa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru ( 5 ), ak uplatňujú svoje právo v rámci režimu malého pohraničného styku,
— žiaci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe I a ktorí majú pobyt v niektorom z členských štátov uplatňujúcich rozhodnutie Rady 94/795/SVV z 30. novembra 1994 o jednotnej akcii prijatej Radou na základe článku K.3 ods. 2 písm. b) Zmluvy o Európskej únii týkajúce sa možností cestovania školákov z tretích krajín s bydliskom v členskom štáte ( 6 ), ak sa zúčastňujú školskej exkurzie v skupine žiakov doprevádzanej učiteľom danej školy,
— osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca a osoby bez štátnej príslušnosti, a iné osoby, ktoré nie sú držiteľmi štátnej príslušnosti žiadnej krajiny, ktoré majú pobyt v členskom štáte a ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného daným členským štátom.
3. Štátni príslušníci nových tretích krajín, ktoré predtým patrili na zoznamy v prílohách I a II, podliehajú ustanoveniam odseku 1 a 2, pokiaľ Rada nerozhodne inak podľa postupu stanoveného v príslušnom ustanovení zmluvy.
4. Ak tretia krajina uvedená v prílohe II zavedie vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov členského štátu, uplatňujú sa tieto ustanovenia:
a) dotknutý členský štát to písomne oznámi Rade a Komisii do 90 dní od takého zavedenia alebo ohlásenia; oznámenie sa uverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. V oznámení sa uvedie dátum zavedenia opatrenia a druh príslušných cestovných dokladov a víz.
Ak sa tretia krajina rozhodne zrušiť vízovú povinnosť pred uplynutím tejto lehoty, oznámenie sa stáva bezpredmetným;
b) Komisia bezodkladne po uverejnení tohto oznámenia a po porade s dotknutým členským štátom podnikne s orgánmi tretej krajiny kroky s cieľom obnoviť bezvízový styk;
c) do 90 dní po uverejnení tohto oznámenia Komisia po porade s dotknutým členským štátom predloží správu Rade. K správe môže pripojiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov danej tretej krajiny. Komisia môže tento návrh predložiť aj po tom, ako jej správu prerokuje Rada. Rada o tomto návrhu rozhodne kvalifikovanou väčšinou do troch mesiacov;
d) ak to Komisia uzná za potrebné, môže predložiť návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ako sa uvádza v písmene c), aj bez predchádzajúceho predloženia správy. Pri tomto návrhu sa uplatňuje postup ustanovený v písmene c). Dotknutý členský štát môže uviesť, či si želá, aby Komisia upustila od dočasného obnovenia takejto vízovej povinnosti bez predchádzajúcej správy;
e) postup uvedený v písmenách c) a d) neovplyvňuje právo Komisie predložiť návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť dotknutú tretiu krajinu do prílohy I. Ak sa rozhodlo o zavedení dočasného opatrenia uvedeného v písmenách c) a d), Komisia predloží návrh, ktorým sa mení a dopĺňa toto nariadenie, najneskôr deväť mesiacov po nadobudnutí účinnosti dočasného opatrenia. Takýto návrh zahŕňa tiež ustanovenia na zrušenie dočasných opatrení, ktoré mohli byť zavedené podľa postupov uvedených v písmenách c) a d). Komisia sa bude medzitým ďalej usilovať presvedčiť orgány danej tretej krajiny, aby obnovili bezvízový styk pre štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu;
f) ak daná tretia krajina zruší vízovú povinnosť, členský štát to bezodkladne oznámi Rade a Komisii. Toto oznámenie sa uverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Akékoľvek dočasné opatrenie, o ktorom sa rozhodlo podľa písmena d), sa končí siedmym dňom po uverejnení oznámenia v úradnom vestníku. V prípade, že daná tretia krajina zaviedla vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých členských štátov, dočasné opatrenie sa skončí až po uverejnení posledného oznámenia.
5. Pokiaľ akákoľvek tretia krajina uvedená v prílohe II naďalej neuplatňuje vzájomné oslobodenie od vízovej povinnosti vo vzťahu k akémukoľvek členskému štátu, Komisia podá správu o situácii, v ktorej sa neuplatňuje zásada reciprocity, Európskemu parlamentu a Rade pred 1. júlom každého párneho roka, a ak je to potrebné, predloží príslušné návrhy.
Článok 2
Na účely tohto nariadenia „vízum“ znamená povolenie vydané členským štátom alebo rozhodnutie prijaté týmto štátom, ktoré sa vyžaduje s cieľom:
— vstupu kvôli zamýšľanému pobytu v tomto členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch, ktorý nepresahuje celkom tri mesiace,
— vstupu s cieľom tranzitu cez územie tohto členského štátu alebo viacerých členských štátov, s výnimkou tranzitu na letisku.
▼M5 —————
Článok 4
1. Členský štát môže stanoviť výnimky z vízovej povinnosti stanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z vízovej povinnosti stanovenej v článku 1 ods. 2 pokiaľ ide o:
a) držitelia diplomatických, služobných/úradných alebo osobitných pasov v súlade s jedným z postupov ustanovených v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 789/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom pri preverovaní žiadostí o víza ( 7 ).
b) civilnej leteckej a námornej posádky;
c) posádku lietadla a účastníkov núdzových a záchranných letov a iných pomocníkov v prípade katastrofy alebo nešťastia;
d) civilnú posádku lodí plávajúcich v medzinárodných vodách;
e) držiteľov priepustky vydanej niektorou z medzivládnych medzinárodných organizácií svojim úradníkom.
2. Členský štát môže oslobodiť od vízovej povinnosti:
a) žiakov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe I a ktorí majú pobyt v niektorej z tretích krajín uvedených v prílohe II alebo vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, ak sa zúčastňujú školskej exkurzie v skupine žiakov doprevádzanej učiteľom danej školy;
b) osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca a osoby bez štátnej príslušnosti, ak tretia krajina, v ktorej majú pobyt a ktorá vydala ich cestovný doklad, je jednou z tretích krajín uvedených v prílohe II;
c) príslušníkov ozbrojených síl, ktorí cestujú v rámci misií NATO alebo Partnerstva za mier a ktorí sú držiteľmi dokladov totožnosti a príkazov na presun ustanovených v Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, o postavení ich ozbrojených síl, uzavretej 19. júna 1951.
3. Členský štát môže stanoviť výnimky z vízovej povinnosti stanovenej v článku 1 ods. 2 pokiaľ ide o osoby vykonávajúce platenú činnosť počas svojho pobytu.
Článok 5
1. Do 10 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia oznámia členské štáty ostatným členským štátom a Komisii opatrenia, ktoré prijali podľa druhého pododseku článku 3 a článku 4. Akékoľvek ďalšie zmeny k týmto opatreniam budú obdobne oznámené do piatich pracovných dní.
2. Komisia uverejní pre informáciu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev opatrenia, ktoré boli oznámené podľa odseku 1.
Článok 6
Toto nariadenie nemá vplyv na právomoc členských štátov pokiaľ ide o uznávanie štátov, územných jednotiek a pasov, cestovných dokladov a dokladov totožnosti vydaných ich orgánmi.
Článok 7
1. Nariadenie Rady (ES) č. 574/1999 ( 8 ) bude nahradené týmto nariadením.
2. Konečná verzia Spoločných konzulárnych pokynov (CCI) a Spoločnej príručky (CM), ako vyplýva z rozhodnutia Schengenského výkonného výboru z 28. apríla 1999 (SCH/Com-ec (99) 13), sa mení a dopĺňa takto:
1. záhlavie prílohy 1, časť I Spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5, časť I Spoločnej príručky, sa nahrádza týmto:
„Spoločný zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti uloženej nariadením (ES) č. 539/2001“
;2. zoznam v prílohe 1, časť I Spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5, časť I Spoločnej príručky, sa nahrádza zoznamom v prílohe I tohto nariadenia;
3. záhlavie prílohy 1, časť II Spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5, časť II Spoločnej príručky, sa nahrádza týmto:
„Spoločný zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti nariadením (ES) č. 539/2001“
;4. zoznam v prílohe 1, časť II Spoločných konzulárnych pokynov a prílohy 5, časť II Spoločnej príručky, sa nahrádza zoznamom v prílohe II tohto nariadenia;
5. časť III prílohy 1 Spoločných konzulárnych pokynov a časť III prílohy 5 Spoločnej príručky sa vypúšťa.
3. Rozhodnutie Schengenského výkonného výboru z 15. decembra 1997 (SCH/Com-ex (97) 32) a zo 16. decembra 1998 (SCH/Com-ex 53, rev. 2) sa ruší.
Článok 8
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.
Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.
PRÍLOHA I
SPOLOČNÝ ZOZNAM UVEDENÝ V ČLÁNKU 1 ODS. 1
1. ŠTÁTY
Afganistan
Albánsko
Alžírsko
Angola
▼M5 —————
Arménsko
Azerbajdžan
▼M5 —————
Bahrain
Bangladéš
▼M5 —————
Bielorusko
Belize
Benin
Bhutan
Boliivia
Bolívia
Bosna a Hercegovina
Botswana
Burkina Faso
Burma/Myanmar
Burundi
Kambodža
Kamerun
Kapverdy
Stredoafrická republika
Čad
▼M6 —————
Čína
Kolumbia
Kongo
Pobrežie Slonoviny
Kuba
Konžská demokratická republika
Džibútí
Dominika
Dominikánska republika
Ekvádor
Egypt
Rovníková Guinea
Eritrea
Etiópia
Fidži
▼M6 —————
Severná Kórea
Severné Mariány
Omán
Pakistan
Palau
Papua-Nová Guinea
Peru
Filipíny
Katar
Rusko
Rwanda
▼M6 —————
▼M5 —————
Svätá Lucia
Svätý Vincent a Grenada
Svätý Tomáš a Princov ostrov
Samou
Saudská Arábia
Senegal
▼M5 —————
Sierra Leone
Šalamúnove ostrovy
Somálsko
Južná Afrika
Srí Lanka
Sudán
Gabon
Gambia
Gruzínsko
Ghana
Grenada
Guinea
Guinea Bissau
Guyana
Haiti
India
Indonézia
Irán
Irak
Jamajka
Jordánsko
Kazachstan
Keňa
Kiribati
Kuvajt
Kirgizstan
Laos
Libanon
Lesotho
Libéria
Líbya
Madagaskar
Malawi
Maledivy
Mali
Marshallove ostrovy
Mauretánia
▼M5 —————
Mikronézia
Moldavsko
Mongolsko
Maroko
Mozambik
Namíbia
Nauru
Nepál
Niger
Nigéria
Surinam
Svazijsko
Sýria
Tadžikistan
Tanzánia
Thajsko
Komory
Timor-Leste
Togo
Tonga
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Turkmenistan
Tuvalu
Uganda
Ukrajina
Spojené arabské emiráty
Uzbekistan
Vanuatu
Vietnam
Jemen
Zambia
Zimbabwe
2. ÚZEMNÉ JEDNOTKY A ÚZEMNÉ SPRÁVNE ORGÁNY, KTORÉ NIE SÚ UZNANÉ ZA ŠTÁTY NAJMENEJ JEDNÝM ČLENSKÝM ŠTÁTOM
▼M2 —————
Palestínsky správny orgán
Tchaj-wan
Kosovo v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 z 10. júna 1999
3. BRITSKÍ OBČANIA, KTORÍ NIE SÚ ŠTÁTNYMI PRÍSLUŠNÍKMI SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA NA ÚČELY PRÁVA SPOLOČENSTVA:
občania britských zámorských území, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve
britskí zámorskí občania
britskí poddaní, ktorí nemajú právo pobytu v Spojenom kráľovstve
osoby pod ochranou Spojeného kráľovstva.
PRÍLOHA II
SPOLOČNÝ ZOZNAM UVEDENÝ V ČLÁNKU 1 ODS. 2
1. ŠTÁTY
Andorra
Antigua a Barbuda ( 9 )
Argentína
Austrália
Bahamy (9)
Barbados (9)
▼M5 —————
Brazília
Brunejsko-darussalamský
▼M4 —————
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko ( 10 )
Kanada
Chile
Kostarika
Chorvátsko
Čierna Hora (10)
▼M2 —————
Guatemala
Svätá stolica
Honduras
Izrael
Japonsko
Malajzia
Mexiko
Monako
Nový Zéland
Nikaragua
Panama
Paraguaj
▼M4 —————
Salvador
San Marino
Seychely (10)
Singapúr
Srbsko (s výnimkou držiteľov srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom (srbský názov: Koordinaciona uprava)) (10)
Južná Kórea
▼M2 —————
Svätý Krištof a Nevis (10)
Spojené štáty americké
Uruguay
Venezuela
3. BRITSKÍ OBČANIA, KTORÍ NIE SÚ ŠTÁTNYMI PRÍSLUŠNÍKMI SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA NA ÚČELY PRÁVA SPOLOČENSTVA:
britskí štátni príslušníci (zámorskí).
( 1 ) Ú. v. ES C 177 E, 27.6.2000, s. 66.
( 2 ) Stanovisko z 5. júla 2000 (doposiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
( 3 ) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1.
( 4 ) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.
( 5 ) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1.
( 6 ) Ú. v. ES L 327, 19.12.1994, s. 1.
( 7 ) Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 2. Nariadenie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/927/ES (Ú. v. EÚ L 396, 31.12.2004, s. 45).
( 8 ) Ú. v. ES L 72, 18.3.1999, s. 2.
( 9 ) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa bude uplatňovať od dátumu nadobudnutia platnosti dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa uzavrie s Európskym spoločenstvom.
( 10 ) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov.
( 11 ) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa týka iba držiteľov pasu „Zvláštneho administratívneho regiónu Honkongu“.
( 12 ) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa týka iba držiteľov pasu „Regiao Administrativa Especial de Macau“.