–

Föreningen Skydda Skogen, v zastúpení: E. Götmark,

–

Naturskyddsföreningen i Härryda, v zastúpení: J. Hort,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson, C. Hermes, E. Ljung Rasmussen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 12 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102; ďalej len „smernica o biotopoch“) a článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7; ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi na jednej strane Föreningen skydda Skogen (Združenie Chráňme les), Naturskydsföreningen i Härryda (Združenie na ochranu prírody, Härryda) a Göteborgs Ornitologiska Förening (Združenie ornitológov, Göteborg) a na druhej strane Länsstyrelsen i Västra Götaland län (Regionálny správny výbor regiónu Västra Götaland, Švédsko), B.A.B. a U.T.B. vo veci rozhodnutia Regionálneho správneho výboru regiónu Västra Götaland nekonať proti vyhláseniu o vyrúbaní týkajúcemu sa lesnej oblasti nachádzajúcej sa v obci Härryda (Švédsko).

3

Tretie, štvrté a šieste odôvodnenia smernice o biotopoch znejú takto:

„keďže hlavným cieľom tejto smernice je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, berúc do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja; keďže udržiavanie takejto biologickej rôznorodosti môže v určitých prípadoch vyžadovať udržiavanie alebo podporu ľudských činností;

keďže na európskom území členských štátov sa podmienky prirodzených biotopov ďalej zhoršujú a je vážne ohrozená existencia čoraz väčšieho počtu druhov; keďže vzhľadom na to, že ohrozené prirodzené biotopy a druhy tvoria súčasť dedičstva spoločenstva a riziká, ktoré im hrozia, často prekračujú hranice štátov, je potrebné prijať opatrenia na úrovni spoločenstva kvôli ich zachovaniu;

…

keďže v snahe zabezpečiť obnovenie a udržanie prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany je potrebné označiť osobitne chránené územia, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava podľa špecifikovaného časového rozvrhu“.

4

Podľa článku 1 písm. i) a písm. m) tejto smernice:

„Na účely tejto smernice:

…

Stav ochrany sa bude považovať za ‚priaznivý‘, keď

– údaje o dynamike populácie príslušného druhu indikujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent,

a

– územie prirodzeného pohybu tohto druhu sa ani nezmenšuje, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší

a

– existuje a pravdepodobne bude ďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie ich populácií;

…

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Cieľom tejto smernice je prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy.

2.   Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany [v priaznivom stave ochrany – neoficiálny preklad] alebo do takéhoto stavu obnovili prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.

3.   Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.“

6

Článok 12 ods. 1 tejto istej smernice znie takto:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

7

Článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch stanovuje:

„Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

8

V písmene a) prílohy IV smernice o biotopoch je uvedený okrem iného Rana arvalis bežne nazývaný skokan ostropyský ako živočíšny druh, ktorý patrí do záujmu Spoločenstva a vyžaduje si prísnu ochranu.

9

Odôvodnenia 3 až 5 smernice o ochrane vtáctva znejú takto:

10

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

2.   Uplatňuje sa na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy.“

11

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni.“

12

Článok 3 tejto istej smernice stanovuje:

„1.   V zmysle požiadaviek uvedených v článku 2 členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na ochranu, zachovanie a obnovu dostatočnej rôznorodosti a rozlohy biotopov pre všetky druhy vtákov uvedené v článku 1.

2.   Ochrana, zachovanie a obnova biotopov a biotopov druhov zahŕňa najmä nasledujúce opatrenia:

13

Podľa článku 4 smernice o ochrane vtáctva:

„1.   Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

…

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica.

…

4.   Čo sa týka ochrany oblastí uvedených vyššie v odsekoch 1 a 2, členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku. Členské štáty sa takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov mimo týchto chránených území.“

14

Článok 5 tejto smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

…“

15

Článok 9 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 5 až 8, ak neexistuje iné uspokojivé riešenie, z nasledujúcich dôvodov:

16

Článok 14 smernice o ochrane vtáctva znie takto:

„Členské štáty môžu zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici.“

17

§ 4 prvý odsek artskyddsförordningen (2007:845) [nariadenie o ochrane druhov (2007:845); ďalej len „nariadenie o ochrane druhov“], ktoré bolo prijaté na základe § 1 kapitoly 8 miljöbalken, lag (1998:808) [zákon, ktorým sa zavádza Zákonník o životnom prostredí (1998:808)] na účely prebratia do švédskeho práva článku 5 smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98), ktorého znenie bolo prebraté do článku 5 smernice o ochrane vtáctva, ktorou bola zrušená a nahradená smernica 79/409, a článku 12 smernice o biotopoch, stanovuje:

„U voľne žijúcich vtákov, ako aj u takých druhov voľne žijúcich živočíchov, ktoré sú označené značkou N alebo n v prílohe 1 uvedeného nariadenia, sa zakazuje:

Zákaz sa uplatňuje na všetky štádiá života živočíchov.

…“

18

§ 4 prvý odsek body 1 až 3 tohto nariadenia tak preberá úmyselné konania zakázané článkom 5 písm. a) až d) smernice o ochrane vtákov a článkom 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch. § 4 prvý odsek bod 4 uvedeného nariadenia preberá znenie článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch.

19

Príloha 1 nariadenia o ochrane druhov obsahuje zoznam druhov, ktoré sú uvedené v prílohách I až III smernice o ochrane vtáctva, ako aj v prílohách II, IV a V smernice o biotopoch.

20

Z § 30 skogsvårdslagen (1979:429) [zákon o správe lesov (1979:429)] vyplýva, že vláda alebo ňou určený správny orgán môže vydávať pokyny týkajúce sa zohľadnenia prírodného stanovišťa, ktoré sa vyžaduje najmä v rámci správy lesov.

21

Vyhlásenie o vyrúbaní v súvislosti s lesnou oblasťou nachádzajúcou sa v obci Härryda bolo podané na Skogsstyrelsen (Štátna správa lesov, Švédsko). Toto vyhlásenie sa týka konečného výrubu, čo predpokladá odstránenie takmer všetkých stromov.

22

Štátna správa lesov vydala stanovisko k preventívnym opatreniam odporúčaným v tomto konkrétnom prípade a domnievala sa, že pokiaľ sa bude postupovať podľa jej stanoviska, činnosť opísaná v tomto vyhlásení nie je v rozpore so žiadnym zo zákazov stanovených v nariadení o ochrane druhov.

23

Ako vyplýva z návrhov na začatie prejudiciálneho konania, lesná oblasť, na ktorú sa vzťahuje predmetné vyhlásenie, je prirodzeným biotopom druhov chránených nariadením o ochrane druhov. Opatrenie v oblasti lesného hospodárstva plánované v tejto oblasti bude mať pritom za následok, že vzorky týchto chránených druhov budú rušené alebo usmrtené. Okrem toho vajcia spomenutých druhov, ktoré sa nachádzajú v uvedenej oblasti, budú zničené.

24

Dňa 22. decembra 2016 a 17. januára 2018 žalobcovia vo veci samej požiadali Regionálny správny výbor regiónu Västra Götaland, zodpovedný za kontrolu ochrany druhov v tomto regióne, aby konal vo vzťahu k vyhláseniu o vyrúbaní a stanovisku Štátnej správy lesov. Domnievajú sa, že zamýšľané vyrúbanie je v rozpore so zákazmi stanovenými v nariadení o ochrane druhov, a najmä žiadali, aby uvedený výbor plnil svoju úlohu kontroly uplatňovania tohto nariadenia.

25

Regionálny správny výbor regiónu Västra Götaland rozhodol, že nebolo potrebné skúmať potrebu výnimky z uplatnenia nariadenia o ochrane druhov, čo predpokladá, že zamýšľané opatrenie nie je, pokiaľ zohľadňuje preventívne opatrenia odporúčané v stanovisku Štátnej správy lesov, ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku, v rozpore so žiadnym z uvedených zákazov. Žalobcovia vo veci samej teda podali na vnútroštátny súd žalobu proti tomuto rozhodnutiu Regionálneho správneho výboru regiónu Västra Götaland neprijať kontrolné opatrenia.

26

Vnútroštátny súd jednak spresňuje, že § 4 dekrétu o ochrane druhov vykonáva tak článok 5 smernice o ochrane vtáctva, ako aj článok 12 smernice o biotopoch, takže toto nariadenie nerozlišuje, pokiaľ ide o rozsah zákazov, medzi druhmi, na ktoré sa vzťahuje prvá alebo druhá smernica, a že zákaz poškodzovania alebo ničenia miest na párenie alebo miest na oddych stanovené v smernici o biotopoch sa vzťahuje podľa vnútroštátneho práva aj na vtáctvo. Podľa tohto súdu toto prebratie nevyvoláva nijaký rozpor, keďže smernica o ochrane vtáctva je smernicou minimálnej harmonizácie prijatou na základe článku 175 ods. 1 ES.

27

Vnútroštátny súd jednak dodáva, že veci, o ktorých má rozhodnúť, sa týkajú vplyvu lesníckej činnosti, o ktorú ide vo veci samej, na určitý počet druhov vtákov, na ktoré sa vzťahuje smernica o ochrane vtáctva, z ktorých viaceré sú vymenované v prílohe I tejto smernice, ako aj na druh Rana arvalis, bežne nazývaný skokan ostropyský, menovaný v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch, ktorý je predmetom prísnej ochrany, ktorú stanovuje táto smernica, a ktorý sa nachádza v predmetnej oblasti vyrubovania. V tejto súvislosti uvádza, že tieto druhy veľmi pravdepodobne využívajú dotknutú oblasť ako miesta na párenie. Tieto miesta na párenie budú pritom zničené alebo poškodené plánovaným vyrúbaním.

28

Uvedený súd sa tak domnieva, že výklad niektorých pojmov smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch je potrebný, aby mohol rozhodnúť o otázkach, ktoré mu boli predložené, a v tejto súvislosti overiť, či je s týmito smernicami zlučiteľná vnútroštátna judikatúra, ktorá vyžaduje, aby v prípade, že opatrenie sleduje iný cieľ, než je ten sledovaný zákazmi stanovenými v uvedených smerniciach, musí toto opatrenie viesť k vzniku rizika nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutých druhov na to, aby sa tieto zákazy uplatňovali.

29

Za týchto podmienok Vänersborgs tingsrätt, mark‑ och miljödomstolen (Senát pre pozemkové záležitosti a záležitosti životného prostredia pri Súde prvého stupňa Vänersborg, Švédsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré sú v každej z vecí, C‑473/19 a C‑474/19, formulované rovnako:

Druhá a štvrtá otázka… zahŕňajú otázku, či sa prísna ochrana upravená v smerniciach [o ochrane vtáctva a o biotopoch] prestane uplatňovať na druhy, pri ktorých bol dosiahnutý cieľ smernice [o biotopoch] (priaznivý stav ochrany).“

30

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 22. júla 2019 boli veci C‑473/19 a C‑474/19 spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku.

31

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 5 smernice o ochrane vtáctva vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zákazy stanovené v tomto ustanovení týkajú len druhov, ktoré sú vymenované v prílohe I tejto smernice, t. j. druhov, ktoré sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie.

32

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 2. júla 2020, Magistrat der Stadt Wien (Grand hamster), C‑477/19, EU:C:2020:517, bod 23 a citovaná judikatúra].

33

V prvom rade treba uviesť, že podľa samotného znenia článku 5 smernice o ochrane vtáctva bez toho, aby boli dotknuté jej články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1 tejto smernice, ktorý obsahuje okrem iného zákazy stanovené v uvedenom článku 5.

34

Podľa článku 1 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva sa pritom táto smernica vzťahuje na „ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva“.

35

Článok 5 smernice o ochrane vtáctva teda vyžaduje, aby členské štáty prijali komplexný a účinný právny rámec, prostredníctvom vykonávania konkrétnych a osobitných ochranných opatrení, ako to upravuje článok 12 smernice o biotopoch, ktoré musia zabezpečiť účinné dodržiavanie uvedených zákazov stanovených v článku 5 smernice o ochrane vtáctva, ktoré v podstate chránia druhy, miesta na párenie a miesta na oddych vtákov patriacich do pôsobnosti tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Les Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 252].

36

Z jasného a jednoznačného znenia článku 5 smernice o ochrane vtáctva teda vyplýva, že uplatnenie zákazov uvedených v tomto ustanovení nie je vôbec vyhradené pre druhy vymenované v prílohe I tejto smernice, alebo ktoré sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie.

37

V druhom rade treba uviesť, že ani kontext, do ktorého patrí článok 5 smernice o ochrane vtáctva, ani predmet a účel tejto smernice neumožňujú obmedziť jej pôsobnosť na tri kategórie druhov vtákov, ktoré tak vnútroštátny súd uviedol vo svojej prvej otázke.

38

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ sa politika Únie v oblasti životného prostredia zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany. Okrem toho vychádza najmä zo zásad predchádzania škodám a prevencie, ako aj zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji.

39

Ako teda vyplýva z tretieho až piateho odôvodnenia smernice o ochrane vtáctva, veľký počet druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov je postihnutý poklesom populácie, čo predstavuje vážne nebezpečenstvo pre ochranu prírodného stanovišťa. Preto je ochrana takýchto druhov vtákov, ktoré sú z veľkej časti sťahovavými druhmi a ktoré tak predstavujú spoločné dedičstvo, nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a zlepšovania životných podmienok.

40

Súdny dvor už tiež pripomenul, že smernica o ochrane vtáctva, ktorej pôsobnosť zahŕňa všetky druhy voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje Zmluva, vo svojom článku 2 stanovuje, že členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zachovanie populácie všetkých týchto druhov vtákov na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy hospodárske a rekreačné požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, Society for the Protection of Birds, C‑44/95, EU:C:1996:297, bod 3).

41

Okrem toho článok 3 smernice o ochrane vtáctva ukladá členským štátom povinnosti všeobecnej povahy spočívajúce v zabezpečení dostatočnej rozmanitosti a rozlohy biotopov, ktorá sa rovnako ako článok 5 tejto smernice týka všetkých druhov vtákov vymenovaných v článku 1 uvedenej smernice, teda všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje Zmluva.

42

Určenie tejto pôsobnosti je spojené s dôležitosťou úplnej a účinnej ochrany voľne žijúceho vtáctva v rámci celej Únie bez ohľadu na miesto ich pobytu alebo priestor prechodu, a teda nezávisle od vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré určujú ochranu voľne žijúceho vtáctva v závislosti od pojmu národného dedičstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko,252/85, EU:C:1988:202, bod 15).

43

Článok 4 smernice o ochrane vtáctva zahŕňa osobitne cielený a posilnený systém ochrany, ktorý obsahuje osobitné povinnosti týkajúce sa najmä druhov vtákov vymenovaných v prílohe I tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, Royal Society for the Protection of Birds, C‑44/95, EU:C:1996:297, body 19 a 23), ktoré spočívajú v prijatí zvláštnych ochranných opatrení týkajúcich sa ich biotopu s cieľom zabezpečiť ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia. Členské štáty klasifikujú najmä ako osobitne chránené územia také územia, ktoré sú z hľadiska počtu a veľkosti najvhodnejšie na ochranu druhov vymenovaných v prílohe I tejto smernice v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje uvedená smernica.

44

Naopak, ako uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, na účely článku 5 smernice o ochrane vtáctva nezohráva rolu, či dotknuté druhy vtáctva patria do prílohy I tejto smernice, či sú na určitej úrovni ohrozené, alebo či trpia dlhodobým poklesom populácie.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 smernice o ochrane vtáctva sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa zákazy stanovené v tomto ustanovení týkajú len druhov, ktoré sú vymenované v prílohe I tejto smernice, t. j. druhov, ktoré sú na určitej úrovni ohrozené, alebo trpia dlhodobým poklesom populácie.

46

Na úvod treba uviesť, že z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nariadenie o ochrane druhov nerozlišuje, pokiaľ ide o rozsah úmyselných zákazov, odchytávania alebo usmrcovania a rušenia živočíšnych druhov, ako aj ničenie alebo zbieranie vajec, ktoré sú uvedené v jej článku 4, medzi druhmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch, a druhmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o ochrane vtáctva. Vnútroštátny súd najmä zdôrazňuje, že článok 4 prvý odsek body 1 až 3 tohto nariadenia preberá úmyselné činy, ktoré sú takto zakázané v článku 5 písm. a) až d) smernice o ochrane vtáctva, a v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch.

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť že podľa článku 14 smernice o ochrane vtáctva môžu členské štáty prijať prísnejšie ochranné opatrenia, ako sú tie, ktoré stanovuje smernica (rozsudok z 21. júla 2011, Azienda Agro‑Zootecnica Franchini a Eolica di Altamura, C‑2/10, EU:C:2011:502, bod 49).

48

Preto a v rozsahu, v akom vnútroštátny súd konštatuje, že z nariadenia o ochrane druhov vyplýva, že zákazy stanovené v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch sa vzťahujú na vtáky, je potrebné obmedziť skúmanie druhej otázky na výklad tohto ustanovenia.

49

Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že jednak bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa predmet ľudskej činnosti, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, zjavne odlišuje od usmrtenia alebo rušenia živočíšnych druhov, zákazy stanovené v tomto ustanovení sa uplatnia len v prípade rizika nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutých druhov a jednak ochrana poskytovaná uvedeným ustanovením sa neprestáva uplatňovať na druhy v priaznivom stave ochrany.

50

Treba v prvom rade pripomenúť, že článok 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch členským štátom ukladá povinnosť prijať opatrenia potrebné na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) tejto smernice v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakázať každé úmyselné odchytávanie alebo usmrcovanie týchto druhov, ich úmyselné rušenie a poškodzovanie alebo ničenie ich vajec.

51

Súdny dvor rozhodol, že na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa úmyselného konania uvedeného v článku 12 ods. 1 písm. a) smernice o biotopoch sa musí preukázať, že pôvodca aktu chcel odchyt alebo usmrtenie jedinca chráneného živočíšneho druhu alebo že prinajmenšom prijal možnosť takéhoto odchytu alebo usmrtenia (rozsudok z 18. mája 2006, Komisia/Španielsko, C‑221/04, EU:C:2006:329, bod 71). To isté konštatovanie platí pre zákazy uvedené v článku 12 ods. 1 písm. b) a c) tejto smernice.

52

Súdny dvor konkrétne kvalifikoval ako úmyselné rušenie v zmysle článku 12 ods. 1 písm. b) smernice o biotopoch skutočnosti, ako je premávka mopedov na pláži napriek upozorneniam týkajúcim sa výskytu hniezd chránených morských korytnačiek a prítomnosti vodných bicyklov a malých plavidiel v morskej oblasti dotknutých pláží, a rozhodol, že členský štát si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. b) tejto smernice v prípade, že neprijme všetky konkrétne opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo úmyselnému rušeniu dotknutého živočíšneho druhu počas obdobia párenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2006, Komisia/Španielsko, C‑221/04, EU:C:2006:329, bod 70 a citovanú judikatúru).

53

Zákazy uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch sa preto môžu vzťahovať na činnosť, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, ktorej účelom zjavne nie je odchyt alebo usmrcovanie, rušenie živočíšnych druhov alebo úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec.

54

Pokiaľ ide o relevantnosť stavu ochrany živočíšneho druhu v rámci článku 12 ods. 1 písm. a) a c) smernice o biotopoch, treba uviesť, že potreba vykonať preskúmanie situácie na úrovni jedincov dotknutého druhu vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť zakázať určité konania týkajúce sa „vzoriek“ alebo „vajec“ živočíšnych druhov.

55

Treba pritom konštatovať, že definícia pojmu „stav ochrany druhu“ obsiahnutá v článku 1 písm. i) tejto smernice výslovne odkazuje na „prebytok… populácií [druhu]“ a nie na osobitnú situáciu jedinca alebo vzorky uvedeného druhu, takže tento stav ochrany je určený alebo posúdený najmä vzhľadom na populácie dotknutých druhov.

56

Pokiaľ ide okrem toho o článok 12 ods. 1 písm. b) smernice o biotopoch, ktorý obsahuje zákaz úmyselného rušenia druhov, najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania, treba uviesť, že vzhľadom na to, že cieľom tohto ustanovenia nie je zdôrazniť rastúci význam uvedeného zákazu počas období, keď sú vzorky osobitne zraniteľné, najmä z hľadiska ich možnosti a úspešnosti párenia, a ktorého nedodržanie tak môže obzvlášť nepriaznivo ovplyvniť stav ochrany dotknutého druhu, toto ustanovenie, podľa jeho samotného znenia, nevylučuje, že sa vzťahuje podľa jednotlivých prípadov na činnosti, ktoré nevedú k takémuto riziku.

57

Z toho vyplýva, že zavedenie systému ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch nepodlieha podmienke, aby určitá činnosť mala nepriaznivý vplyv na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu.

58

Pokiaľ ide ďalej o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba konštatovať, že preskúmanie vplyvu činnosti na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu je naopak relevantné v rámci výnimiek prijatých na základe článku 16 smernice o biotopoch.

59

Práve v rámci preskúmania týchto výnimiek sa totiž vykonáva posúdenie tak vplyvu predmetnej činnosti na stav ochrany populácií dotknutých druhov, nevyhnutnosti tejto činnosti, ako aj alternatívnych riešení umožňujúcich dosiahnuť cieľ uvádzaný na podporu požadovanej výnimky.

60

Podriadiť uplatniteľnosť zákazov uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch riziku nepriaznivého vplyvu predmetnej činnosti na stav ochrany dotknutého druhu by pritom mohlo viesť k obchádzaniu preskúmania upraveného v článku 16 tejto smernice a malo by tak za následok pozbavenie tohto článku, ako aj odchylných a reštriktívnych podmienok, ktoré z neho vyplývajú, ich potrebného účinku. Takýto výklad nemožno považovať za výklad v súlade so zásadami predchádzania škodám a prevencie pripomenutými v bode 38 tohto rozsudku, ako aj so zvýšenou úrovňou ochrany vzoriek živočíšnych druhov a vajec spomenutej v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) uvedenej smernice.

61

Tak znenie, ako aj kontext tohto ustanovenia teda vylučujú podmienenie uplatniteľnosti zákazov uvedených v tomto ustanovení na činnosť, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, rizikom nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu, pričom tento výklad potvrdzujú aj ciele smernice o biotopoch.

62

V tejto súvislosti z tretieho odôvodnenia uvedenej smernice vyplýva, že jej hlavným cieľom je podpora udržiavania biologickej rôznorodosti, pričom treba zobrať do úvahy hospodárske, spoločenské, kultúrne a regionálne požiadavky, a tým táto smernica prispieva k všeobecnému cieľu udržateľného rozvoja.

63

V tomto kontexte šieste odôvodnenie tejto smernice spresňuje, že v snahe zabezpečiť obnovenie a udržanie prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany je potrebné označiť osobitne chránené územia, aby sa vytvorila súvislá európska ekologická sústava podľa špecifikovaného časového rozvrhu.

64

Navyše je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 smernice o biotopoch je jej cieľom prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín na európskom území členských štátov. Okrem toho podľa článku 2 ods. 2 tejto smernice je cieľom opatrení prijatých na tento účel „aby sa zachovali [v priaznivom stave ochrany] alebo do takéhoto stavu obnovili prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu“.

65

Z uvedených cieľov teda tiež vyplýva, že vzhľadom na to, že smernica o biotopoch sa vzťahuje aj na „zachovanie“ priaznivého stavu ochrany, je potrebné domnievať sa, že druhy, ktoré dosiahli takýto stav ochrany, musia byť chránené pred akýmkoľvek poškodením tohto stavu.

66

Treba preto konštatovať, že článok 12 ods. 1 smernice o biotopoch nemožno vykladať v tom zmysle, že ochrana, ktorú toto ustanovenie stanovuje, sa prestane uplatňovať na druhy, ktoré dosiahli priaznivý stav ochrany.

67

Na účely uplatnenia článku 12 ods. 1 písm. a) až c) tejto smernice je preto úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať najmä to, či sa živočíšne druhy, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica a ktoré sú uvedené v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, vyskytujú v oblasti vyrubovania, o ktorú ide vo veci samej.

68

V tejto súvislosti treba uviesť, že druh Rana arvalis, bežne nazývaný skokan ostropyský, mal, ako spresňuje vnútroštátny súd, pravdepodobne svoj prirodzený biotop v oblasti, ktorej sa týka vyhlásenie o vyrúbaní, o ktoré ide vo veci samej. Tento druh patrí medzi živočíšne druhy chránené smernicou o biotopoch, ktoré sú predmetom prísnej ochrany podľa článku 12 tejto smernice.

69

Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že v oblasti, o ktorú ide vo veci samej, majú prinajmenšom druhy Tetrao urogallus, bežne nazývaný hlucháň obyčajný, Pernis apivorus, bežne nazývaný včelár lesný, a Accipiter gentilis, bežne nazývaný jastrab veľký, ktoré sú všetky uvedené v prílohe I smernice o ochrane vtáctva a ktoré tak predstavujú najviac ohrozené druhy vtákov, svoje prirodzené biotopy.

70

Vnútroštátnemu súdu tiež prináleží preskúmať, či podmienky, za akých sa má vykonať vyrubovanie, o ktoré ide vo veci samej, patria do činností preventívnej a udržateľnej správy lesov, ktoré sú zlučiteľné s požiadavkami ochrany vyplývajúcimi zo smernice o biotopoch.

71

Tento súd najmä uvádza, že mu prináleží určiť do akej miery preventívne opatrenia odporúčané Štátnou správou lesov môžu prispieť k zníženiu rizika vzniku škody na takú úroveň, že na činnosť, o ktorú ide vo veci samej, sa nebudú vzťahovať zákazy stanovené v článku 4 nariadenia o ochrane druhov, a či sa vyžadujú dodatočné preventívne opatrenia na zabránenie uplatňovaniu týchto zákazov.

72

V tejto súvislosti zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v rámci spracovania dotknutého vyhlásenia o vyrúbaní, o ktoré ide vo veci samej, nebol posúdený nijaký dobrovoľný plán na účely lesného hospodárstva. Okrem toho vnútroštátny správny orgán neoveril, či toto vyrubovanie možno vykonať v úplnom súlade so zákazmi stanovenými v nariadení o ochrane druhov.

73

Okrem toho stanovisko Štátnej správy lesov nie je pre vlastníka pozemku záväzné a v prípade nesplnenia požiadaviek uvedených v tomto stanovisku nie je stanovená žiadna trestnoprávna sankcia. Podľa žalobcov vo veci samej toto stanovisko v každom prípade neobsahuje skutočnosti, pokiaľ ide o to, či chránené druhy žijú v oblasti, ktorej sa týka vyrubovanie, hoci uvedenú štátnu správu upozornili na ich výskyt v uvedenej oblasti. Pokiaľ ide o vyhlásenie o vyrúbaní, o ktoré ide vo veci samej, toto vyhlásenie neuvádza obdobie roka, počas ktorého sa toto vyrúbanie uskutočňuje.

74

Združenie Chráňme les okrem toho spresňuje, že ak je lesná oblasť, o ktorú ide vo veci samej, predmetom vyrúbania v súlade so stanoviskom, ktoré vydala Štátna správa lesov, lesné prostredie zanikne, čo tiež spôsobí vymiznutie časti prirodzených biotopov chránených druhov, ktoré sa v ňom vyskytujú, a tým ohrozí ich dlhodobé prežitie.

75

Za týchto podmienok treba pripomenúť, že dodržanie článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch ukladá členským štátom povinnosť nielen prijať komplexný právny rámec, ale aj zaviesť konkrétne a osobitné ochranné opatrenia. Takýto systém prísnej ochrany takisto predpokladá prijatie koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy. Tento systém prísnej ochrany musí teda umožniť účinné zabránenie nepriaznivého vplyvu na chránené živočíšne druhy uvedené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Alianța pentru combaterea abuzurilor, C‑88/19, EU:C:2020:458, bod 23 a citovanú judikatúru).

76

Na účely dosiahnutia cieľov smernice o biotopoch je totiž dôležité, aby príslušné orgány boli schopné predvídať činnosti, ktoré by boli škodlivé pre druhy chránené touto smernicou, pričom v tejto súvislosti nie je dôležité, či predmetná činnosť spočíva alebo nie v usmrcovaní alebo rušení týchto druhov.

77

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či sú opatrenia v oblasti lesného hospodárenia, o ktoré ide vo veci samej, založené na preventívnom prístupe zohľadňujúcom potreby ochrany dotknutých druhov, a či sú plánované a vykonávané spôsobom, ktorý neporušuje zákaz vyplývajúci z článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch, pričom treba zobrať do úvahy, ako vyplýva z článku 2 ods. 3 tejto smernice, hospodárske, sociálne, kultúrne, regionálne a miestne požiadavky.

78

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch sa má vykladať v tom zmysle, že jednak bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa predmet ľudskej činnosti, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, zjavne odlišuje od usmrtenia alebo rušenia živočíšnych druhov, zákazy stanovené v tomto ustanovení sa uplatnia len v prípade rizika nepriaznivého vplyvu na stav ochrany dotknutých druhov a jednak ochrana poskytovaná uvedeným ustanovením sa neprestáva uplatňovať na druhy v priaznivom stave ochrany.

79

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa napriek prijatým preventívnym opatreniam stratí trvalá ekologická funkčnosť prirodzeného biotopu dotknutého druhu v určitej oblasti, či už priamym alebo nepriamym, individuálnym alebo kumulatívnym poškodzovaním, ničením alebo rušením v dôsledku predmetnej činnosti, zákaz stanovený v tomto ustanovení sa uplatní len v prípade, že je pravdepodobné zhoršenie stavu ochrany dotknutého druhu.

80

Táto otázka vychádza z dvojakého predpokladu uvedeného vnútroštátnym súdom, ktorý mu prináleží potvrdiť, podľa ktorého druhy chránených vtákov a skokan ostropyský jednak využívajú oblasť vyhlásenú za miesta na párenie, ktoré budú zničené alebo poškodené vyrúbaním, o ktoré ide vo veci samej, a po tomto vyrúbaní sa jednak stratí trvalá ekonomická funkčnosť prirodzeného biotopu chránených druhov.

81

Na účely odpovede na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch sa prísna ochrana upravená v tomto ustanovení vzťahuje na zákaz „poškodzovani[a] alebo ničeni[a] miest na párenie alebo miest na oddych“.

82

Práve vzhľadom na tento systém prísnej ochrany Súdny dvor už rozhodol, že konania uvedené v tomto ustanovení nie sú len úmyselné konania, ale aj neúmyselné konania. Normotvorca Únie tým, že neobmedzil zákaz uvedený v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch na úmyselné konania, na rozdiel od toho, čo bolo stanovené vo vzťahu ku konaniam uvedeným v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) uvedenej smernice, prejavil svoju vôľu priznať miestam na párenie a miestam na oddych zvýšenú ochranu proti konaniam, ktoré poškodzujú alebo ničia tieto miesta [rozsudok z 2. júla 2020, Magistrat der Stadt Wien (Grand hamster), C‑477/19, EU:C:2020:517, bod 27 a citovaná judikatúra].

83

Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, že prísna ochrana stanovená v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch sa uplatňuje nezávisle od počtu vzoriek dotknutých druhov vyskytujúcich sa na dotknutom území [rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Les Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 237].

84

Treba preto konštatovať, že vzhľadom na to, že zavedenie systému ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. d) tejto smernice nie je podmienené počtom vzoriek dotknutého druhu, nemôže byť podmienené, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 53 a 55 svojich návrhov, rizikom nepriaznivého vplyvu opatrení na stav ochrany tohto druhu.

85

Treba dodať, že úvahy uvedené v bodoch 58 až 77 tohto rozsudku sa analogicky uplatňujú na zákazy stanovené v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch.

86

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na štvrtú otázku treba odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej, ak sa napriek prijatým preventívnym opatreniam stratí trvalá ekologická funkčnosť prirodzeného biotopu dotknutého druhu v určitej oblasti, či už priamym alebo nepriamym, individuálnym alebo kumulatívnym poškodzovaním, ničením alebo rušením v dôsledku predmetnej činnosti, zákaz stanovený v tomto ustanovení sa uplatní len v prípade, že je pravdepodobné zhoršenie stavu ochrany dotknutého druhu.

87

Vzhľadom na odpovede na druhú a štvrtú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a piatu otázku.

88

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: