Spojené veci C‑325/18 PPU a C‑375/18 PPU
Hampshire County Council
proti
C.E. a N.E.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Írsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Medzinárodné únosy detí – Nariadenie (ES) č. 2201/2003 – Článok 11 – Žiadosť o návrat – Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 – Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti – Odvolanie – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinný opravný prostriedok – Lehota na podanie odvolania – Uznesenie o vyhlásení vykonateľnosti – Výkon rozhodnutia pred jeho doručením“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. septembra 2018
Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Odlúčenie a vzdialenie malého dieťaťa od matky – Kroky podniknuté orgánom verejnej moci na účely osvojenia dieťaťa
(Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107; nariadenie Rady č. 2201/2003)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Uznanie a vykonanie – Pôsobnosť – Rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa, vydané bez žiadosti na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980 – Výkon tohto rozhodnutia v súlade so všeobecnými ustanoveniami kapitoly III nariadenia – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 2201/2003, odôvodnenie 17 a kapitola III)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pôsobnosť – Pojem „občianske veci“ – Autonómny výklad
(Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 1 ods. 1)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pôsobnosť – Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ – Ustanovenie súdneho opatrovníka dieťaťu – Zahrnutie
[Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 1 ods. 1 písm. b) a článok 1 ods. 2 a článok 2 ods. 7]
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Uznanie a vykonanie – Rozhodnutie nariaďujúce ustanovenie opatrovníka dieťaťu a jeho návrat, ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte – Vykonanie tohto rozhodnutia pred doručením vyhlásenia vykonateľnosti dotknutým rodičom – Neprípustnosť – Predĺženie lehoty na podanie odvolania proti vyhláseniu vykonateľnosti – Vylúčenie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 33 ods. 1 a 5)
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Predbežné a ochranné opatrenia – Opatrenia prijaté súdom príslušným vo veci samej – Súdne nariadenie voči orgánu verejnej moci iného členského štátu, ktoré zakazuje tomuto orgánu začať konanie o osvojení detí alebo v ňom pokračovať – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 2201/2003)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 42 – 44)
Všeobecné ustanovenia kapitoly III nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že ak sa tvrdí, že deti boli neoprávnene premiestnené, rozhodnutie súdu členského štátu, v ktorom mali tieto deti svoj obvyklý pobyt, nariaďujúce návrat uvedených detí a ktoré je dôsledkom rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností, možno vyhlásiť za vykonateľné v hostiteľskom členskom štáte v súlade s týmito všeobecnými ustanoveniami.
Treba uviesť, že odôvodnenie 17 nariadenia č. 2201/2003 zdôrazňuje doplnkovú povahu tohto nariadenia, keď uvádza, že dopĺňa ustanovenia Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré sa však naďalej uplatňujú. Prepojenie týchto dvoch predmetných nástrojov je spresnené v článku 11 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu musia uplatňovať odseky 2 až 8 tohto článku na konanie o návrate upravené Haagskym dohovorom z roku 1980. Treba konštatovať, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby sa osoba, subjekt alebo orgán v prípade údajného medzinárodného únosu dieťaťa opierali o Haagsky dohovor z roku 1980, keď žiadajú o okamžitý návrat tohto dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Nositeľ rodičovských práv a povinností teda môže v súlade s ustanoveniami kapitoly III nariadenia č. 2201/2003 požiadať o uznanie a výkon rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv a povinností a návratu detí prijatého príslušným súdom podľa kapitoly II oddielu 2 nariadenia č. 2201/2003, hoci nepredložil žiadosť o návrat založenú na Haagskom dohovore z roku 1980.
(pozri body 48, 50, 51, 53, 62 a bod 1 výroku)
Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 55)
Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ je v článku 2 ods. 7 nariadenia č. 2201/2003 predmetom širokej definície v tom zmysle, že zahŕňa všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky (rozsudky z 27. novembra 2007, C, C‑435/06, EU:C:2007:714, bod 49, a z 26. apríla 2012, Health Service Executive, C‑92/12 PPU, EU:C:2012:255, bod 59).
Treba konštatovať, že z výkonu právomoci súdu ustanoviť opatrovníka vyplýva výkon práv viažucich sa na blaho a výchovu detí, ktoré by za obvyklých okolností vykonávali rodičia, v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2201/2003 alebo aspekty viažuce sa na opatrovníctvo a poručníctvo v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia. Ako uviedol vnútroštátny súd, presun práva starostlivosti na správny orgán takisto patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia.
(pozri body 57, 58)
Článok 33 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, toto ustanovenie bráni výkonu rozhodnutia súdu členského štátu, ktoré nariaďuje ustanovenie opatrovníka a návrat detí a ktoré je vyhlásené za vykonateľné v dožiadanom členskom štáte predtým, než dôjde k doručeniu vyhlásenia vykonateľnosti tohto rozhodnutia dotknutým rodičom. Článok 33 ods. 5 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že lehotu na podanie odvolania upravenú v tomto ustanovení nemôže konajúci súd predĺžiť.
V tomto ohľade treba pripomenúť, že funkciou požiadavky doručenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje výkon, je jednak chrániť práva účastníka konania, proti ktorému sa výkon navrhuje, jednak z hľadiska dokazovania umožniť presné počítanie záväznej a kogentnej lehoty stanovenej v článku 33 nariadenia č. 2201/2003 (pozri analogicky rozsudok zo 16. februára 2006, Verdoliva, C‑3/05, EU:C:2006:113, bod 34).
Táto požiadavka doručenia, rovnako ako aj s tým spojené zaslanie informácií vzťahujúcich sa na odvolanie umožňujú zabezpečiť, aby účastník konania, proti ktorému sa výkon rozhodnutia požaduje, mal právo na účinný opravný prostriedok. Na to, aby bolo možné domnievať sa, že dotknutý účastník mohol v zmysle článku 33 nariadenia č. 2201/2003 proti rozhodnutiu o vyhlásení vykonateľnosti podať odvolanie, musí spoznať obsah tohto rozhodnutia, čo predpokladá, že toto rozhodnutie mu bolo doručené alebo oznámené (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2006, ASML, C‑283/05, EU:C:2006:787, bod 40).
(pozri body 69, 70, 82 a bod 2 výroku)
Nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v takej situácii, o akú ide vo veci samej, súd členského štátu prijal ochranné opatrenia v podobe vydania nariadenia verejnému orgánu iného členského štátu, ktorým sa zakazuje tomuto orgánu začať na súdoch tohto iného členského štátu konanie o osvojení detí, ktoré v tomto členskom štáte bývajú, alebo v tomto konaní pokračovať.
Navyše podľa samotného znenia článku 1 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 nepatrí rozhodnutie o tomto osvojení ani opatrenia, ktoré mu predchádzajú, do rozsahu pôsobnosti nariadenia.
(pozri body 93, 94 a bod 3 výroku)